OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia týkajúce sa voľného pohybu zdravotníckych pracovníkov a minimálnej harmonizácie odbornej prípravy vo vzťahu k núdzovým opatreniam v súvislosti s ochorením COVID-19 – odporúčania týkajúce sa smernice 2005/36/ES

(2020/C 156/01)

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 si vyžaduje okamžité a výnimočné opatrenia v oblasti verejného zdravia. Členské štáty majú ťažkosti so zabezpečením dostatočného počtu zdravotníckych pracovníkov v záujme boja proti kríze a súčasným poskytovaním diagnostiky, liečby a starostlivosti o pacientov. Situácia v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a inštitúciách odbornej prípravy môže mať dosah na možnosť poskytovať úplnú odbornú prípravu na zdravotnícke povolania, najmä praktickú odbornú prípravu.

Hoci je mimoriadne dôležité rýchlo reagovať na krízu, je potrebné mať na pamäti aj prípadné strednodobejšie alebo dlhodobejšie účinky akýchkoľvek núdzových opatrení a vynaliezavosťou a flexibilnosťou čo najviac zmierniť negatívne vplyvy. Komisia chce podporiť členské štáty poskytnutím pomoci a informácií, a to najmä zdôraznením určitých aspektov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (1), ktoré sú dôležité pri zvažovaní toho, ako minimalizovať dôsledky krízy pre zdravotníckych pracovníkov, čo zahŕňa aj dosah na harmonizované požiadavky na odbornú prípravu. Zároveň treba v plnej miere chrániť práva zdravotníckych pracovníkov, a to aj uľahčením uznávania kvalifikácií pri cezhraničnom pohybe, a zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pacientov.

Cieľom týchto usmernení je v čo najväčšom možnom rozsahu zabezpečiť voľný pohyb zdravotníckych pracovníkov vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktorým sú v súčasnosti vystavení. Tieto usmernenia dopĺňajú informácie uvedené v oznámení o núdzovej pomoci EÚ pri cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízou vyvolanou ochorením COVID-19 (2), ako aj v oznámení o vykonávaní dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, uľahčení tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a dôsledkoch pre vízovú politiku (3).

Komisia chce uistiť členské štáty, že je pripravená diskutovať s každým jedným z nich o osobitných problémoch, ktoré sa vyskytli počas krízy, a v prípade, že je to vhodné a potrebné, náležitým spôsobom a s využitím všetkých administratívnych a legislatívnych prostriedkov, ktoré má k dispozícii, ich riešiť.

V uvedenej smernici sa stanovujú pravidlá cezhraničného uznávania odborných kvalifikácií. V smernici sa stanovujú aj minimálne požiadavky na odbornú prípravu na úrovni EÚ pre niektoré sektorové povolania, ako sú všeobecné zdravotné sestry, zubní lekári (vrátane odborníkov), lekári (vrátane rôznych odborníkov) a farmaceuti. Podľa článku 21 ods. 1 smernice musia hostiteľské členské štáty automaticky uznávať kvalifikácie získané na konci takejto odbornej prípravy, uvedené v prílohe V smernice. Kvalifikácie iných zdravotníckych pracovníkov, pre ktorých neexistujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu na úrovni EÚ, ako sú napríklad špecializované zdravotné sestry, nepodliehajú automatickému uznávaniu. Hostiteľské členské štáty sú oprávnené (ale nie povinné) kontrolovať kvalifikácie týchto pracovníkov a v prípade potreby môžu uložiť kompenzačné opatrenia.

Členské štáty by sa mali pri zvažovaní opatrení na riešenie bezprostredného nedostatku personálu alebo opatrení v oblasti odbornej prípravy budúcich zdravotníckych pracovníkov riadiť nasledujúcimi bodmi.

1. Uznávanie kvalifikácie a pracovné povolenia pre zdravotníckych pracovníkov v cezhraničných situáciách

V smernici sa pracovníkom, ktorí žiadajú o uznanie svojej kvalifikácie v inej krajine EÚ, poskytujú práva s cieľom zabezpečiť, aby orgány členských štátov riadne a v rámci určitých procesných záruk a lehôt posúdili ich žiadosti. V týchto pravidlách sa stanovujú maximálne požiadavky na zdravotníckych pracovníkov. Neukladajú členským štátom povinnosť zaviesť obmedzenia, pokiaľ ide o postupy uznávania. Preto:

Smernica nebráni členským štátom v tom, aby zaujali liberálnejší prístup k posudzovaniu prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov v prípade dočasného poskytovania služieb alebo usadenia, napríklad upustením od požiadavky predchádzajúceho vyhlásenia a predchádzajúcej kontroly kvalifikácií alebo uplatnením kratších lehôt na spracovanie žiadostí, požadovaním menšieho počtu dokumentov, než je obvyklé, nevyžadovaním overených prekladov alebo netrvaním na kompenzačnom opatrení, ak sa hostiteľský členský štát domnieva, že neexistuje žiadne väčšie riziko pre bezpečnosť pacienta. Zavedené opatrenia by mali mať nediskriminačný charakter.

Odborná príprava na niektoré zdravotnícke povolania, ako sú lekári so základnou lekárskou odbornou prípravou, niekoľko lekárskych špecializácií, ako je napríklad pneumológia alebo anestéziológia, či všeobecné zdravotné sestry, je založená na minimálnej harmonizácii podľa smernice.

Na účel dočasného a príležitostného poskytovania služieb, keď sa títo zdravotnícki pracovníci dočasne sťahujú do iného členského štátu s cieľom posilniť pracovnú silu na obmedzený čas, možno požadovať len jednoduché predchádzajúce vyhlásenie bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie od orgánov hostiteľského členského štátu. Takéto povinnosti urobiť vyhlásenie môže hostiteľský členský štát jednostranne zrušiť, a to buď vo všeobecnosti, alebo v súvislosti s konkrétnymi obdobiami, činnosťami alebo sektormi.

V prípade iných zdravotníckych povolaní môžu členské štáty uložiť predbežnú kontrolu kvalifikácie odborníkov, ktorých činnosti majú vplyv na zdravie a bezpečnosť. Môže to platiť pre špecializované zdravotné sestry (na rozdiel od všeobecných zdravotných sestier), niektorých špecializovaných lekárov, napríklad ak má prijímajúci členský štát regulovanú špecializáciu, ktorá neexistuje vo vysielajúcom členskom štáte, alebo pomocné zdravotnícke povolania, ako sú fyzioterapeuti.

Predbežné kontroly podľa smernice nie sú povinné a členské štáty majú možnosť takéto predbežné kontroly urýchliť, obmedziť alebo zrušiť.

Smernica sa nevzťahuje na žiadateľov, ktorí ešte nie sú plne kvalifikovaní vo svojom domovskom členskom štáte. To nebráni hostiteľskému členskému štátu v tom, aby im umožnil poskytovať obmedzené zdravotnícke služby na jeho území alebo sa zamestnať podľa jeho vnútroštátneho práva, a to aj prostredníctvom osobitných postupov zavedených s cieľom reagovať na krízu.

2. Predčasné ukončenie štúdia v prípade sektorových zdravotníckych povolaní alebo dočasné úpravy učebných osnov v dôsledku krízy

Niektoré členské štáty môžu uvažovať o predčasnom ukončení štúdia v prípade študentov v pokročilom štádiu odbornej prípravy s cieľom sprístupniť zdravotnícky personál alebo preto, že nie je možné dokončiť záverečné mesiace odbornej prípravy v dôsledku krízy (zavreté inštitúcie odbornej prípravy, neschopnosť poskytovať štruktúrovanú praktickú odbornú prípravu v nemocniciach atď.). V každom takomto posúdení sa musí zohľadniť skutočnosť, že sektorové zdravotnícke povolania podliehajú minimálnym požiadavkám na odbornú prípravu na úrovni EÚ.

Ak sú splnené minimálne požiadavky stanovené v smernici, predčasné ukončenie štúdia v prípade sektorových povolaní alebo skrátenie odbornej prípravy patrí do právomoci členských štátov a je v súlade so smernicou. Kvalifikácie uvedené v prílohe V môžu byť teda vydané dotknutým odborníkom, ktorí budú mať plné právo na ich automatické uznávanie v budúcnosti. Takáto situácia môže nastať napríklad v krajinách, v ktorých odborná príprava presahuje minimálne požiadavky stanovené v smernici.

Pokiaľ nie je možné splniť minimálne požiadavky stanovené v smernici, treba požiadať o výnimku z uplatňovania článku 21 ods. 6 smernice, aby študenti, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium v roku 2020, mohli získať za súčasných výnimočných okolností súvisiacich s ochorením COVID-19 diplom uvedený v prílohe V.

V článku 61 smernice sa stanovuje možnosť povoliť odchýlku od osobitných ustanovení smernice na obmedzené obdobie prostredníctvom prijatia vykonávacieho aktu, ak členský štát narazí na závažné ťažkosti pri uplatňovaní konkrétneho ustanovenia smernice. Vykonávací akt by mohol mať formu rozhodnutia alebo nariadenia.

Rozsah a obsah každej odchýlky bude závisieť od osobitných okolností v danom členskom štáte. Potreba odchýlky by sa musela stanoviť na základe jasných a konkrétnych informácií od príslušných členských štátov o tom, ktoré pravidlá by z dôvodu výnimočných okolností neboli schopné dodržiavať, a o tom, či sa to vzťahuje na všetkých absolventov alebo len na jednotlivcov či na konkrétne inštitúty, regióny atď. Okrem toho by daný členský štát musel špecifikovať prostriedky, ktorými budú môcť absolventi doplniť chýbajúce časti minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, ako aj príslušné lehoty.

Odchýlka, pokiaľ sa uzná za vhodnú, by bola uvedená vo vykonávacom akte a podliehala by podmienke, že znalosti, zručnosti a spôsobilosti uvedené v minimálnych požiadavkách na odbornú prípravu sa nadobudnú, aj keď čiastočne, po vydaní diplomu. Dokončenie odbornej prípravy v súlade so smernicou by sa mohlo dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad odbornou praxou získanou počas núdzovej situácie alebo neskôr, ďalšou špecializovanou odbornou prípravou alebo pomocou programov kontinuálneho profesijného rozvoja. Z tohto dôvodu by po skončení núdzovej situácie nebolo potrebné vrátiť sa do programu odbornej prípravy ani začleniť absolventov z roku 2020 do nasledujúceho ročníka.

Na diplomy, ktoré sa vydávajú na základe podmienok stanovených v rámci odchýlky, by sa nevzťahovalo oprávnenie na automatické uznanie zo strany hostiteľského členského štátu, kým nie sú splnené minimálne požiadavky na odbornú prípravu. Komisia sa domnieva, že takéto diplomy by sa mohli identifikovať vydaním dodatku k diplomu, v ktorom sú podrobne uvedené chýbajúce časti minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu. To by umožnilo identifikovať akékoľvek nedostatky a zjednodušiť proces uznávania pre absolventov, ktorí chcú využiť právo na voľný pohyb predtým, než ukončia chýbajúce časti svojej odbornej prípravy. Informácie uvedené v dodatku k diplomu by pomohli hostiteľskému členskému štátu rozhodnúť o uznaní a uplatnení prípadných kompenzačných opatrení, a to na základe úplnej znalosti kontextu a výnimočných dôvodov nedodržania minimálnych požiadaviek.

Možnosť stanoviť odchýlky od minimálnych harmonizovaných požiadaviek na odbornú prípravu podľa článku 61 sa musí posúdiť na základe jasných a konkrétnych informácií o osobitných ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú dané členské štáty.

Príslušné členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie možností kompenzácie chýbajúcich častí bežnej odbornej prípravy pre absolventov so skrátenou odbornou prípravou. Takéto opatrenia by mohli napríklad spočívať v zohľadnení odbornej praxe získanej počas núdzového stavu alebo neskôr, v závislosti od jednotlivých prípadov.

3. Uznávanie kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov získanej mimo členských štátov EÚ/Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO)

Uznávanie diplomov zdravotníckych pracovníkov získaných v krajinách mimo EÚ/EZVO sa povoľuje v súlade s vnútroštátnymi postupmi členských štátov. V prípade zdravotníckych povolaní, v ktorých sú minimálne požiadavky na odbornú prípravu harmonizované na úrovni EÚ, vrátane lekárov a všeobecných zdravotných sestier, sa však musia dodržiavať minimálne požiadavky EÚ na odbornú prípravu (článok 2 ods. 2 smernice). Ak daní odborníci majú pre jedno z týchto povolaní kvalifikáciu získanú mimo EÚ/EZVO, ktorá nespĺňa harmonizované požiadavky, členský štát, ktorý má v úmysle uznať takýto diplom, musí uplatniť kompenzačné opatrenia. Týmto odborníkom sa môže povoliť práca v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale bez toho, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s členmi povolania, pre ktoré nespĺňajú kvalifikačné normy stanovené v smernici.

Napríklad zdravotná sestra s kvalifikáciou z tretej krajiny, ktorej odborná príprava nespĺňa minimálne požiadavky na harmonizáciu, môže dostať povolenie pracovať ako zdravotnícka asistentka, ktorá vykonáva obmedzené úlohy stanovené pre takéto činnosti vo vnútroštátnom práve.

Členské štáty môžu zamestnávať zdravotníckych pracovníkov s diplomami z tretích krajín buď tak, že zabezpečia, aby ich odborná kvalifikácia spĺňala minimálne požiadavky na odbornú prípravu na úrovni EÚ, alebo tak, že im udelia iný štatút, než je štatút riadneho člena jedného z povolaní, pre ktoré sú v EÚ harmonizované minimálne požiadavky na odbornú prípravu.

Kontakt: grow-regulated-professions@ec.europa.eu

(1) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(2) Ú. v. EÚ L 111I, 3.4.2020, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 102I, 30.3.2020, s. 3.