|
30.3.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CI 102/3 |
OZNÁMENIE KOMISIE
COVID-19
Pokyny na vykonávanie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na uľahčenie tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a k dôsledkom pre vízovú politiku
(2020/C 102 I/02)
Koronavírus sa rozšíril po celom svete, a bol príčinou prijatia rôznych opatrení na obmedzenie tempa šírenia nákazy. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 10. marca 2020 zdôraznili potrebu spoločného európskeho prístupu a úzkej koordinácie s Európskou komisiou. Predovšetkým ministri zdravotníctva a ministri vnútra boli vyzvaní na každodenné konzultácie s cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu a zamerať sa na spoločné európske pokyny (1).
Rozsah globálnej hrozby, ktorej v súčasnosti čelíme, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinácie na úrovni EÚ s cieľom maximalizovať potenciálny vplyv opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni.
Komisia 16. marca 2020 na pozadí týchto skutočností prijala Oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej Rade a Rade (2), v ktorom vzhľadom na COVID-19 vyzvala na dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (ďalej len „oznámenie“). Usilovala sa zabezpečiť, aby opatrenia prijaté na vonkajších hraniciach EÚ boli konzistentné a primerané.
Toto oznámenie dopĺňa Usmernenia Komisie pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb (3) (ďalej len „usmernenia“), ktorých cieľom je chrániť zdravie občanov, zabezpečiť primerané zaobchádzanie s osobami, ktoré musia nevyhnutne cestovať, a zabezpečiť dostupnosť tovaru a základných služieb v EÚ.
V oznámení sa zdôrazňuje, že vonkajšie hranice EÚ by mali fungovať ako bezpečnostná zóna a členské štáty a štáty pridružené k schengenskému priestoru by mali obmedziť všetky cesty do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné. Objasňuje, že sú oprávnené odoprieť vstup na vonkajších hraniciach „štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú osobami s pobytom, ak vykazujú príslušné symptómy alebo boli obzvlášť vystavení riziku infekcie a sú považovaní za hrozbu pre verejné zdravie“ (4).
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 17. marca 2020 schválili výzvu na posilnenie vonkajších hraníc uplatnením koordinovaného dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na 30 dní, na základe prístupu navrhnutého Komisiou. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád takisto schválili usmernenia o riadení hraníc (5).
Na základe vnútroštátnych opatrení prijatých na zabezpečenie takéhoto koordinovaného postupu na vonkajších hraniciach EÚ by mali príslušníci pohraničnej stráže v súlade s oznámením Komisie odoprieť vstup všetkým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých cesta sa nepovažuje za súčasných okolností za nevyhnutnú.
Európska komisia s cieľom pomôcť pri vykonávaní týchto opatrení na vonkajších hraniciach pripravila tieto pokyny (ďalej len „pokyny“) na základe príspevku Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) s podporou s Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Europolu.
Pokyny takisto nadväzujú na spoločné vyhlásenie členov Európskej rady z 26. marca 2020, v ktorom bola zdôraznená potreba zvýšenia úsilia na zaistenie možnosti návratu občanov EÚ, ktorí uviazli v tretích krajinách a chcú sa vrátiť domov.
Pokyny obsahujú poradenstvo a praktické inštrukcie na vykonávanie opatrení, ktoré prijali členské štáty (6) a štáty pridružené k schengenskému priestoru na základe oznámenia.
Predovšetkým obsahujú pokyny v súvislosti:
|
— |
so zavedením dočasného cestovného obmedzenia uplatňovaného na všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z tretích krajín do regiónu EÚ+, |
|
— |
s uľahčením tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí uviazli v tretích krajinách, |
|
— |
s minimálnou službou na konzulárnych úradoch na spracovanie žiadostí o víza, a |
|
— |
s riešením prípadov prekročenia dĺžky oprávneného pobytu v dôsledku cestovných obmedzení, a to aj v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti. |
1. Zavedenie dočasného cestovného obmedzenia uplatňovaného na všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z tretích krajín do regiónu EÚ+ (7)
a) Všeobecne
Na základe Kódexu schengenských hraníc (8) (ďalej len „kódex“) a vnútroštátnych právnych predpisov prijatých na zabezpečenie koordinovaného postupu na boj proti ochoreniu COVID-19 je možné odoprieť vstup štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú osobami s pobytom, ak vykazujú príslušné symptómy alebo boli obzvlášť vystavení riziku infekcie a sú považovaní za hrozbu pre verejné zdravie:
|
— |
V článku 2 ods. 21 kódexu je „ohrozenie verejného zdravia“ definované ako každá choroba, ktorá podľa vymedzenia v Medzinárodných zdravotných predpisoch Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie, a ďalšie infekčné choroby alebo nákazlivé parazitické choroby, ak sú zahrnuté do pôsobnosti ochranných predpisov, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov členských štátov. |
|
— |
V článku 6 ods. 1 kódexu sú definované podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny, vrátane podmienky, že sa nesmú pokladať za hrozbu okrem iného pre verejné zdravie [článok 6 ods. 1 písm. e)]. |
|
— |
V článku 14 kódexu sa stanovuje, že vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1 a nepatria do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 6 ods. 5 (9). |
Každé rozhodnutie o odopretí vstupu však musí byť primerané a nediskriminačné a vykonávané tak, aby sa zabezpečilo plné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti dotknutých osôb. Opatrenie sa považuje za primerané za predpokladu, že sa prijalo po konzultácii so zdravotníckymi orgánmi, ktoré ho uznali za vhodné a potrebné na dosiahnutie cieľa v oblasti verejného zdravia (10).
|
Praktické pokyny: Časť B prílohy V kódexu – vo formulári pre odopretie vstupu na hranici sa uvádza dôvod „I“ – hrozba pre verejné zdravie. Každý členský štát by mal uviesť odkazy na vnútroštátne právo týkajúce sa odopretia vstupu s odkazom na článok 6 ods. 1 a článok 2 ods. 21 kódexu. Ak je štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí cestujú s platným schengenským vízom (článok 6 kódexu), odopretý vstup len na základe cestovných obmedzení založených na dôvodoch spojených s ohrozením verejného zdravia (vnútroštátne opatrenia, v ktorých sa uznáva stav ohrozenia verejného zdravia), prijmú sa tieto kroky:
|
b) Prípady cestujúcich, ktorým je povolené prekročiť vonkajšie hranice na vstupe
1.
V oznámení sa stanovuje, že z dočasného cestovného obmedzenia musia byť na účely návratu do svojich domovov vyňatí štátni príslušníci všetkých členských štátov EÚ a štátov pridružených k schengenskému priestoru. Táto výnimka sa musí vzťahovať na:
|
— |
všetkých občanov EÚ (11) a občanov štátov pridružených k schengenskému priestoru a ich rodinných príslušníkov, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, |
|
— |
štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice o dlhodobom pobyte (12), a osoby, ktoré odvodzujú svoje právo na pobyt z iných smerníc EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov alebo ktoré sú držiteľmi vnútroštátnych dlhodobých víz. |
Štátni príslušníci San Marína, Andorry, Monaka a Vatikánu/Svätej stolice by sa mali mať rovnaké postavenie ako štátni príslušníci členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, uvedené v oznámení, a to v tom zmysle, že členské štáty EÚ by mali povoliť vstup štátnym príslušníkom týchto štátov a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí tam majú pobyt, aby im umožnili návrat domov.
Všetky osoby (štátni príslušníci štátov EÚ/štátov pridružených k schengenskému priestoru aj štátni príslušníci tretích krajín), ktorí prekračujú vonkajšie hranice na vstupe do schengenského priestoru, podliehajú systematickým kontrolám na hraničných priechodoch. Hraničné kontroly môžu zahŕňať zdravotné kontroly stanovené v oddiele III usmernení (13).
Členské štáty musia vždy prijať svojich vlastných občanov a občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom na ich území. Členské štáty však môžu prijať primerané opatrenia, ako napr. požiadavku, aby cudzinci vstupujúci na ich územie absolvovali po návrate z oblasti postihnutej ochorením COVID-19 dobrovoľnú izoláciu alebo podobné opatrenia, a to za predpokladu, že rovnakú požiadavku zavádzajú aj v prípade svojich vlastných štátnych príslušníkov.
2.
Dočasné obmedzenie ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa nemalo vzťahovať na osoby, ktoré majú nevyhnutnú funkciu alebo potrebu vrátane:
|
— |
zdravotníckych pracovníkov, výskumníkov v oblasti zdravia a pracovníkov v oblasti starostlivosti o starších ľudí, |
|
— |
cezhraničných pracovníkov, |
|
— |
sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve, |
|
— |
osôb pracujúcich v doprave, |
|
— |
diplomatov, zamestnancov medzinárodných organizácií, vojenského personálu a pracovníkov v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany pri výkone ich funkcií, |
|
— |
cestujúcich v tranzite (14), |
|
— |
cestujúcich, ktorí cestujú z naliehavých rodinných dôvodov, |
|
— |
osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo cestujú z iných humanitárnych dôvodov pri dodržaní zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia. |
Pri osobách, ktorým sa povolí vstup do regiónu EU+, by mali byť vykonané koordinované a posilnené zdravotné kontroly.
|
Praktické pokyny: Pri vykonávaní hraničných kontrol cestujúcich, ktorí sú oprávnení prekročiť vonkajšie hranice na vstupe, vnútroštátne orgány striktne presadzujú ustanovenia Kódexu schengenských hraníc. Predovšetkým overujú, či sú cestovné pasy, preukazy totožnosti, povolenia na pobyt, resp. akékoľvek iné sprievodné doklady pravé. Vnútroštátne orgány presadzujú vykonávanie systematických kontrol v Schengenskom informačnom systéme (SIS), keďže toto opatrenie chráni schengenský priestor pred potenciálnou teroristickou hrozbou alebo cezhraničnou trestnou činnosťou. Cestovné pasy štátnych príslušníkov tretích krajín musia byť označené odtlačkom pečiatky. Súčasťou zdravotného skríningu cestujúcich v súvislosti s ochorením COVID-19 je skenovanie teploty a/alebo skríning symptómov. Je potrebné uplatňovať vnútroštátne rozhodnutia týkajúce sa postupu pri vstupe. Napríklad viaceré krajiny sa rozhodli umiestniť každého, kto vstupuje na ich územie (vrátane vlastných občanov) do 14 dňovej karantény. Členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru môžu obmedziť počet hraničných priechodov, ktoré zostali otvorené pre tie kategórie cestujúcich, ktorí majú stále povolený vstup do schengenského priestoru. Toto opatrenie môže pomôcť zabezpečiť, aby boli opatrenia zavedené v oblasti verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19 v plnej miere dodržiavané a aby na vonkajších hraniciach existovala posilnená a cielená kontrola. Mohlo by to pomôcť členským štátom sústrediť svoju pracovnú silu na vyhradené hraničné priechody, ktoré sú riadne vybavené tak, aby boli plne v súlade s Kódexom schengenských hraníc a osobitnými sanitárnymi opatreniami. Členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru sa vyzývajú, aby zoznam takýchto hraničných priechodov oznámili Komisii do 1. apríla 2020. |
3.
V prípade potreby je Europol pripravený vyzvať na vyslanie ďalších prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže z členských štátov, aby vykonávali sekundárne bezpečnostné kontroly na základe príslušných databáz (t. j. informačný systém Europolu, Schengenský informačný systém, Interpol).
Na žiadosť konkrétneho členského štátu by sa mohla zintenzívniť aj cezhraničná policajná spolupráca na bilaterálnej/regionálnej úrovni, ak by to bolo potrebné na účely boja proti trestnej činnosti a jej predchádzaniu. Článok 18 prümského rozhodnutia tvorí právny základ pre cezhraničnú spoluprácu pri masových zhromaždeniach a podobných významných podujatiach, katastrofách a vážnych nehodách s cieľom predchádzať trestným činom a zachovať verejný poriadok a bezpečnosť. Umožňuje vysielanie príslušníkov, odborníkov a poradcov a poskytovanie vybavenia na požiadanie členského štátu, na ktorého území situácia vznikla. Europol by mohol takúto podporu uľahčovať. Europol môže členským štátom poskytovať intenzívnejšiu pomoc aj v súvislosti s terorizmom, organizovanou a inou závažnou trestnou činnosťou, ktorá predstavuje riziko z hľadiska verejného poriadku a bezpečnosti.
|
Praktické pokyny: Členským štátom sa pripomína, že na vonkajších hraniciach je potrebné udeliť prístup k informačným systémom alebo spoločným rámcom pre výmenu informácií a zabezpečiť ich používanie, pričom konkrétne ide o: Schengenský informačný systém (SIS II), vízový informačný systém (VIS) a Eurodac. Okrem toho by sa malo nahliadať aj do iných systémov mimo EÚ, ako je databáza odcudzených a stratených cestovných dokladov Interpolu. Pokiaľ ide o sekundárne bezpečnostné kontroly, v prípade vysokorizikových profilov by mali členské štáty pokračovať v spolupráci a výmene informácií, aby sa zabezpečilo optimálne využívanie údajov Europolu, SIS a Interpolu. Pri identifikácii vysokorizikových profilov by sa malo presadzovať systematickejšie využívanie ukazovateľov rizika poskytovaných Europolom a agentúrou Frontex. Jednotný trojstupňový prístup k výmene informácií by sa mal uplatňovať najmä v súvislosti so zahraničnými teroristickými bojovníkmi, keďže nahliadanie do systému SIS II v celom rozsahu nepokrýva identifikované podozrivé osoby s pôvodom mimo EÚ. Systematické nahliadanie do databáz Europolu sa teda vyžaduje preto, aby sa dosah hraničných kontrol rozšíril na osoby, o ktorých v SIS II nie sú žiadne záznamy. V záujme posilnenia bezpečnostných kontrol môžu členské štáty požiadať Europol o podporu, pokiaľ ide o kapacity v oblasti zdieľania údajov, získavania údajov a analýzy údajov, vrátane informačného systému Europolu, kapacít v oblasti správy údajov či iných kapacít a forenzných nástrojov. |
c) Kontroly na výstupe v prípade osôb, ktoré majú v úmysle opustiť EÚ
Pohraničné orgány by mali pri vykonávaní kontrol na výstupe uplatňovať tieto usmernenia nasledujúcim spôsobom:
|
— |
Poskytovať cestujúcim informácie o tom, že v dôsledku ochorenia COVID-19 došlo k dočasnému obmedzeniu ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnuté. Bezodkladne postupovať prípady, ktoré v súvislosti s ochorením COVID-19 vzbudzujú obavy, príslušným zdravotníckym službám. |
|
— |
Vykonávať zdravotný skríning na výstupe, ktorého cieľom je posúdiť výskyt symptómov a/alebo expozíciu ochoreniu COVID-19 v prípade cestujúcich odchádzajúcich z postihnutých krajín. Cestujúcim, pri ktorých sa zistilo, že boli vystavení ochoreniu COVID-19 alebo už boli týmto ochorením nakazení, by sa nemalo povoliť cestovanie. |
Občania krajín v regióne EÚ+ alebo štátni príslušníci tretích krajín, ktorí chcú opustiť EÚ, by mali byť informovaní nasledujúcim spôsobom:
|
— |
Vydaním formálneho upozornenia pre osoby o možných opatreniach, ktoré boli v susedných členských štátoch EÚ, krajinách pridružených k schengenskému priestoru, resp. v tretích krajinách zavedené v oblasti cestovania a zdravia, pokiaľ boli tieto opatrenia oznámené vhodnými komunikačnými kanálmi. |
|
— |
Vydaním formálneho upozornenia pre občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s pobytom v členskom štáte, v ktorom budú upovedomení o tom, že sa na nich ako na osoby prichádzajúce z tretej krajiny môžu pri ich opätovnom vstupe uplatňovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zdravia. |
|
— |
Vydaním formálneho upozornenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, v ktorom budú upovedomení o zavedených osobitných opatreniach, ktoré sa vykonávajú na vstupe a ktoré by sa tak na nich uplatňovali pri ich opätovnom vstupe. |
|
— |
Toto formálne upozornenie by malo byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ a jazyku, resp. jazykoch krajiny alebo krajín susediacich s dotknutým členským štátom, ako aj v jazyku, ktorému štátni príslušníci tretích krajín rozumejú alebo o ktorom možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú. |
|
Praktické pokyny: Hoci členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru môžu obmedziť počet hraničných priechodov, ktoré zostali otvorené pre cestujúcich na vstupe, cestujúcim by mali stále povoliť výstup na ktoromkoľvek pozemnom alebo námornom hraničnom priechode v prípade, že sa naň cestujúci spontánne dostavia a za predpokladu, že susedná cieľová tretia krajina prijíma cestujúcich na danom hraničnom priechode. Členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru sa vyzývajú, aby sa so svojimi susednými tretími krajinami dohodli, ktoré pozemné alebo námorné hraničné priechody zostanú otvorené pre kontroly na vstupe a/alebo výstupe. Cieľom tohto opatrenia je znížiť v maximálnej možnej miere počet cestujúcich, ktorým bol do susednej tretej krajiny odopretý vstup po ukončení kontroly na výstupe pohraničnými orgánmi EÚ/schengenského priestoru. Členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru sa vyzývajú, aby uvedené dohody oznámili Komisii do 1. apríla 2020. |
d) Prednostné vykonávanie kontrol na vstupe vzhľadom na osobitnú sanitárnu situáciu
Pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť počet hraničných priechodov, ktoré sú otvorené pre cestujúcich na vonkajších hraniciach, členské štáty sa môžu odvolávať na článok 9 Kódexu schengenských hraníc (dočasné zmiernenie hraničných kontrol), ktorý umožňuje, aby mali na vonkajších hraniciach prednosť kontroly na vstupe pred kontrolami na výstupe. V súlade Kódexom schengenských hraníc sa hraničné kontroly na vonkajších hraniciach môžu dočasne zmierniť v dôsledku výnimočných a nepredvídaných okolností, ktoré majú za následok takú intenzívnu premávku, že čakacia doba na hraničnom priechode sa stáva neprimeranou a ak sa vyčerpali všetky zdroje v súvislosti s personálom, zariadeniami a organizáciou.
Za takýchto okolností by sa mali zvážiť nasledujúce body:
|
— |
Kontroly pohybu na vstupe by mali mať prednosť pred kontrolami na výstupe. |
|
— |
Príslušník pohraničnej stráže by mal aj napriek zmierneniu hraničných kontrol označiť cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s článkom 9 ods. 3 Kódexu schengenských hraníc odtlačkom pečiatky na vstupe i výstupe. |
|
— |
Toto zmiernenie kontrol by malo byť dočasné, prispôsobené okolnostiam, ktoré ho odôvodňujú a malo by sa ukončovať postupne. |
Uvedené ustanovenia nemajú vplyv na sanitárne opatrenia podľa vnútroštátneho práva členských štátov.
Náležitým spôsobom by sa mali zohľadniť opatrenia, ktoré boli navrhnuté v oznámení Komisie o uplatňovaní zelených jazdných pruhov v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb (15).
|
Praktické pokyny: Členské štáty, ktoré potrebujú dočasne zmierniť kontroly na výstupe v súlade s Kódexom schengenských hraníc sa nabádajú k tomu, aby pokračovali v plnom vykonávaní hraničných kontrol na vstupe, ktoré budú sprevádzané primeranými sanitárnymi opatreniami. K uľahčeniu vykonávania tohto opatrenia prispeje obmedzenie počtu hraničných priechodov, ktoré zostali otvorené pre cestujúcich na vonkajších hraniciach. Informácie o tom, aké dôsledky má opustenia územia EÚ v súčasnej situácii, ako sa uvádza v písmene c), by sa mohli poskytovať formou všeobecných informácií, ktoré budú k dispozícii na rôznych miestach a minimálne v jazykoch dotknutých členských štátov a susednej krajiny, ako aj v angličtine. |
e) Sanitárne a bezpečnostné opatrenia na ochranu príslušníkov pohraničnej stráže a iných zástupcov verejných orgánov, ktorí boli vyslaní na vonkajšie hranice
Členské štáty sa vyzývajú, aby všetkých zástupcov verejných orgánov, ktorí sú na vonkajších hraniciach zapojení do vykonávania hraničných, colných, sanitárnych a iných kontrol, vybavili osobnými ochrannými prostriedkami, ako sú rúška, rukavice a dezinfekčné gély.
|
Praktické pokyny: Hygiena rúk znamená časté umývanie rúk mydlom a vodou alebo čistenie rúk roztokmi, gélmi alebo utierkami na báze alkoholu. Ruky by sa mali umývať pravidelne s použitím mydla a vody 20 – 40 sekúnd. Dezinfekčné prostriedky na ruky na báze alkoholu poskytujú v spoločných zariadeniach v porovnaní s mydlom a vodou len obmedzený dodatočný prínos a v prípade, že sa používajú, mali by obsahovať 60 % – 85 % alkoholu. Pútač ECDC o dôkladnom umývaní rúk. Neexistujú dôkazy o tom, že nosenie rúšok na tvár osobami, ktoré nie sú choré, prináša nejaký úžitok z hľadiska zmierňovania účinkov na spoločnosť. Avšak osoby zapojené do služieb zákazníkom, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s veľkým množstvom ľudí, ako napr. príslušníci pohraničnej stráže, sú vystavené väčšiemu riziku, že prídu do kontaktu s nakazenými jednotlivcami. V prípade používania rúšok by sa mali pri ich nasadzovaní na tvár, snímaní z tváre a ich likvidácii uplatňovať najlepšie postupy. Po zložení rúška z tváre by malo vždy nasledovať vykonanie opatrení na zabezpečenie hygieny rúk, ktoré sú podrobne opísané predtým v texte. TECHNICKÁ SPRÁVA ECDC - usmernenia týkajúce sa využívania nefarmaceutických opatrení na účely oddialenia a zmiernenia dôsledkov 2019-nCoV). ECDC vypracovala krátke vzdelávacie kurzy zamerané na túto problematiku, ktoré sa môžu využiť pri odbornej príprave personálu. Usmernenia týkajúce sa nosenia a snímania osobných ochranných prostriedkov v zariadeniach zdravotnej starostlivosti na účely starostlivosti o pacientov v prípade podozrenia na výskyt alebo potvrdeného výskytu ochorenia COVID-19. |
2. Tranzit a uľahčenie tranzitu po repatriácii
V súlade so spoločným vyhlásením členov Európskej rady z 26. marca 2020 je potrebné zvýšiť úsilie na zaistenie možnosti návratu občanov EÚ, ktorí uviazli v tretích krajinách a chcú sa vrátiť domov.
Členské štáty musia uľahčiť následný tranzit občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt a od nich závislých osôb, ktorí sa vracajú do členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorom majú pobyt.
To sa vzťahuje najmä na občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí uviazli v zahraničí a ktorí sú repatriovaní do EÚ, a to bez ohľadu na to, či prilietajú komerčným letom, charterovým letom alebo štátnym lietadlom.
Štátni príslušníci Srbska, Severného Macedónska, Čiernej Hory a Turecka by mali mať na účely uplatňovania dočasného obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, stanoveného v oznámení, rovnaké postavenie ako štátni príslušníci členských štátov a krajín pridružených k schengenskému priestoru, keď sa do svojej krajiny pôvodu vracajú na základe repatriácie v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, keďže tieto štáty sa zúčastňujú na tomto mechanizme. Pri všetkých osobách (16) a ich rodinách repatriovaných v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany sa musí zabezpečiť tranzit z členského štátu, v ktorom prekročili vonkajšie hranice do miesta ich pôvodu.
|
Praktické pokyny: Vzhľadom na zníženú dostupnosť komerčných letov by sa mal občanom prilietajúcim na letisko v členskom štáte povoliť následný tranzit akýmkoľvek dostupným dopravným prostriedkom. Tranzit v rámci EÚ by nemal byť podmienený tým, že členský štát, ktorého je občan štátnym príslušníkom, alebo v ktorom má pobyt, poskytne dopravné prostriedky. Cieľom musí byť zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie letov, ktoré majú občania EÚ uviaznutí v zahraničí k dispozícii, a to prepravou cestujúcich do všetkých možných destinácií v EÚ. Od členských štátov sa vyžaduje, aby informovali letecké spoločnosti o výnimkách z dočasných cestovných obmedzení v prípade občanov EÚ, ktorí cestujú domov. Okrem toho v súlade s článkom 26 Schengenského dohovoru letecké spoločnosti prepravujúce občanov EÚ z tretej krajiny do schengenského priestoru nemôžu niesť ako dopravcovia zodpovednosť v prípade, že tranzit cez členský štát, ktorý je miestom určenia letu, nie je pred nástupom do lietadla zaručený. Ustanovenia EÚ týkajúce sa zodpovednosti dopravcov sa nevzťahujú na občanov EÚ a prípadné odopretie vstupu z dôvodov verejného zdravia. Ak členský štát od občanov EÚ vyžaduje, aby predložili doklad o následnom tranzite, napr. rezervovaný lístok na vlak, táto informácia by sa mala uverejniť na webovom sídle členských štátov, aby sa zabezpečilo, že občania sú primerane informovaní. Takáto požiadavka by sa mala v rámci miestnej konzulárnej spolupráce oznámiť aj iným členským štátom vrátane ich veľvyslanectiev a konzulárnych úradov. V záujme uľahčenia následného tranzitu cez členský štát by sa malo občanom EÚ umožniť, aby takýto doklad získali na hranici, a to napríklad tým, že sa im umožní kúpiť lístok na vlak či letenku priamo na letisku. |
3. Minimálna služba na konzulárnych úradoch pre spracovanie žiadostí o udelenie víza
V súčasnosti sa na vonkajších hraniciach členských štátov a krajín pridružených k schengenskému priestoru uplatňujú cestovné obmedzenia. Ako súčasť opatrení zameraných na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 pozastavila väčšina krajín schengenského priestoru spracovávanie žiadostí o udelenie krátkodobého víza pre cesty, ktoré nie sú nevyhnutné. Konzulárne orgány krajín schengenského priestoru sa však vyzývajú, aby sa riadili usmerneniami o „minimálnej službe“ pre spracovanie žiadostí o udelenie víza od určitých kategórií žiadateľov o udelenie víza počas núdzového obdobia súvisiaceho s ochorením COVID-19. Pri posudzovaní žiadostí o udelenie víza by sa mali uplatňovať všeobecné pravidlá. Tieto usmernenia sa uplatňujú aj v prípade, že je v účinnosti formálna dohoda o zastúpení.
Ak sa takáto formálna dohoda neuplatňuje, malo by sa v individuálnych prípadoch a za mimoriadnych okolností využiť ad hoc zastupovanie na účely spracúvania žiadostí o vízum, a to napr. v prípade účastníkov vojenských/bezpečnostných samitov, z naliehavých zdravotných dôvodov atď. Členské štáty vybavujúce žiadosť by mali pred udelením víza uskutočniť konzultácie s cieľovým členským štátom.
Držiteľom víza by sa malo systematicky pripomínať, že sa bude od nich na hraničnom priechode vyžadovať, aby odôvodnili účel svojej cesty a predložili sprievodné doklady. Zároveň by mali byť náležitým spôsobom informovaní o skutočnosti, že musia podstúpiť zdravotný skríning, ako aj o dôsledkoch svojho príchodu do EÚ (t. j. prípadné absolvovanie dobrovoľnej izolácie).
V oznámení sa uvádza niekoľko kategórií cestujúcich, ktorí sú oslobodení od dočasných cestovných obmedzení alebo na ktorých by sa dočasné cestovné obmedzenie nemalo uplatňovať. Cestujúci v niektorých z týchto kategórií môžu byť štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť pri krátkodobých pobytoch.
Napriek dočasnému čiastočnému uzavretiu vízových oddelení by konzulárne úrady členských štátov (a prípadne externí poskytovatelia služieb, ktorí zhromažďujú žiadosti) mali preto zostať otvorené a prijímať a vybavovať žiadosti o udelenie víza od týchto kategórií cestujúcich:
|
— |
rodinných príslušníkov občanov EÚ, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, |
|
— |
zdravotníckych pracovníkov, výskumníkov v oblasti zdravia a pracovníkov v oblasti starostlivosti o starších ľudí, |
|
— |
cezhraničných pracovníkov, |
|
— |
osôb pracujúcich v doprave, |
|
— |
diplomatov, zamestnancov medzinárodných organizácií, vojenského personálu a pracovníkov v oblasti humanitárnej pomoci pri výkone ich funkcií, |
|
— |
cestujúcich, ktorí potrebujú uskutočniť tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory letísk pri nadväzujúcich letoch mimo schengenského priestoru, |
|
— |
cestujúcich, ktorí cestujú z naliehavých rodinných dôvodov. |
Mali by sa uplatňovať všeobecné pravidlá pre posudzovanie žiadostí o udelenie krátkodobého víza a letiskové tranzitného víza (vízový kódex).
Platnosť udeleného víza: odporúča sa, aby sa víza na viac vstupov a víza umožňujúce viacnásobný letiskový tranzit štandardne udeľovali s platnosťou minimálne šesť mesiacov a s povolenou dĺžkou pobytu 90 dní (okrem letiskových tranzitných víz).
Informácie pre verejnosť: Členské štáty by mali bezodkladne informovať verejnosť na príslušných miestach o postupoch, ktoré sa budú uplatňovať. Mali by sa uprednostniť spoločné informácie v prípade všetkých členských štátov.
Informácie pre hostiteľskú krajinu: tieto usmernenia sa poskytnú pracovníkom zodpovednými za miestnu schengenskú spoluprácu v delegáciách EÚ a odporúča sa, aby sa poskytli vnútroštátnym orgánom hostiteľských krajín.
|
Praktické pokyny: V takýchto prípadoch sa členské štáty a krajiny pridružené k schengenskému priestoru vyzývajú, aby upovedomili vnútroštátne orgány hraničného priechod EÚ/schengenského priestoru, na ktorý sa má dostaviť cestujúci so schengenským vízom, ktoré bolo udelené na základe mimoriadnych okolností. |
4. Riešenie prípadov prekročenia dĺžky oprávneného pobytu v dôsledku cestovných obmedzení, a to aj v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti.
Držiteľom víza, ktorí sa nachádzajú v schengenskom priestore a nemôžu ho opustiť po skončení platnosti ich krátkodobého víza, môžu určené orgány členských štátov predĺžiť pobyt maximálne na 90/180 dní (17). Ak sú držitelia víza nútení zdržiavať sa na tomto území nad rámec predĺženého obdobia 90/180 dní, príslušné vnútroštátne orgány by im mali udeliť národné dlhodobé vízum alebo povolenie na prechodný pobyt.
Ak sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti, nútení zdržiavať sa v schengenskom priestore nad rámec predĺženého obdobia 90/180 dní, príslušné vnútroštátne orgány by im mali udeliť národné dlhodobé vízum alebo povolenie na prechodný pobyt.
Členské štáty sa vyzývajú, aby upustili od ukladania správnych sankcií alebo pokút štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú schopní opustiť ich územie z dôvodu cestovných obmedzení. Na prekročenie dĺžky oprávneného pobytu z dôvodu cestovných obmedzení by sa pri spracovávaní budúcich žiadostí o udelenie víza nemalo prihliadať.
(1) https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/03/10/statement-by-the-president-of-the-european-council-following-the-video-conference-on-covid-19/
(2) COM(2020) 115 zo 16.3.2020.
(3) C(2020) 1753 zo 16.3.2020.
(4) Pozri bod IV.15 usmernení.
(5) Všetky členské štáty (okrem Írska) a štáty pridružené k schengenskému priestoru uplatnili toto cestovné obmedzenie.
(6) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/03/17/conclusions-by-the-president-of-the-european-council-following-the-video-conference-with-members-of-the-european-council-on-covid-19/
(7) Región „EU+“ zahŕňa všetky členské štáty, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru (vrátane Bulharska, Chorvátska, Cypru a Rumunska), ako aj štyri štáty pridružené k schengenskému priestoru. Zahŕňal by aj Írsko a Spojené kráľovstvo, ak by sa rozhodli pre koordinovaný postup.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)
(9) Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení týkajúcich sa práva na azyl a medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt (v súlade s článkom 14 ods. 1 kódexu).
(10) COVID-19 Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, C(2020) 1753 final, Brusel, Ú. v. EÚ C 86 I, 16.3.2020, s. 1.
(11) To zahŕňa občanov Írska ako členského štátu, hoci nepatrí do schengenského priestoru. So štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva sa má až do konca prechodného obdobia zaobchádzať rovnako ako s občanmi EÚ.
(12) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.
(13) COVID-19 Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, C(2020) 1753 final, Brusel, (Ú. v. EÚ C 86 I, 16.3.2020, s. 1).
(14) Vrátane tých, ktorí boli repatriovaní prostredníctvom konzulárnej pomoci.
(15) C(2020) 1897, Ú. v. EÚ C 96I, 24.3.2020, s. 1.
(16) Štátni príslušníci členských štátov EÚ, krajín pridružených k schengenskému priestoru, Spojeného kráľovstva a štátov zúčastňujúcich sa na mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.
(17) http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/doc_centre/borders/docs/annex_27_authorities_competent_for_extension.pdf