DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Od prvých prípadov nákazy COVID-19 EÚ neúnavne pracuje na podpore členských štátov a ich občanov pri riešení tejto krízy.

Komisia aktivovala svoj mechanizmus krízovej koordinácie ARGUS a krízový koordinačný výbor pravidelne zasadá s cieľom zosúladiť činnosť všetkých príslušných oddelení a útvarov Komisie a agentúr EÚ. Komisia zároveň vytvorila tím pre koordináciu reakcie na politickej úrovni, ktorý tvoria piati komisári zodpovední za oblasti najviac postihnuté touto krízou.

V nadväznosti na videokonferenciu vedúcich predstaviteľov EÚ z 10. marca 2020 o reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19 Komisia zintenzívni svoju reakciu na koronavírus resp. vypuknutie nákazy COVID-19, a to na všetkých frontoch, pričom bude koordinovať opatrenia členských štátov. Kríza, ktorej čelíme pre koronavírus, má veľmi významný ľudský rozmer a zároveň môže mať zásadný hospodársky dosah. Je preto nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty konali rozhodne a kolektívne, zabránili šíreniu vírusu, pomáhali pacientom a bojovali proti hospodárskym dôsledkom.

V rámci tejto spoločnej koordinovanej reakcie môže Fond solidarity EÚ (FSEÚ) zohrávať dôležitú úlohu pri preukazovaní solidarity EÚ voči členským štátom pri riešení núdzovej situácie.

S existujúcim nástrojom je v súčasnosti nemožné primerane reagovať na úrovni EÚ na závažné ohrozenie verejného zdravia, ako je napríklad šírenie nákazy COVID-19.

Cieľom tohto nariadenia je preto rozšíriť rozsah pôsobnosti FSEÚ tak, aby sa vzťahoval aj na závažné ohrozenie verejného zdravia, a vymedziť osobitné operácie oprávnené na financovanie.

FSEÚ bol vytvorený v roku 2002 na podporu členských štátov EÚ a prístupových krajín v čase veľkých katastrof spôsobených prírodnými udalosťami, ako sú povodne, búrky, zemetrasenia, sopečné erupcie, lesné požiare alebo sucho. Prostriedky z fondu možno uvoľniť na základe žiadosti dotknutej krajiny, ak má katastrofa rozmer, ktorý odôvodňuje intervenciu na európskej úrovni. Jeho fungovanie je konkrétnym vyjadrením skutočnej solidarity EÚ, v rámci ktorej sa členské štáty dohodli na vzájomnej podpore v podobe poskytnutia dodatočných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Súčasný FSEÚ sa však prísne obmedzuje na živelné pohromy spôsobujúce fyzické škody, ako sú povodne, búrky, zemetrasenia a podobné javy. Každoročne môže poskytnúť finančnú pomoc oprávneným štátom v celkovej výške až 500 miliónov EUR v cenách z roku 2011.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Účelom súčasného návrhu je zmeniť nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie [ďalej len „nariadenie (ES) č. 2012/2002“], s cieľom rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti tak, aby sa vzťahoval aj na závažné ohrozenie verejného zdravia.

Toto sú hlavné znaky a podstatné rozdiely:

Geografický rozsah pôsobnosti zostáva nezmenený: obmedzuje sa na členské štáty EÚ a krajiny rokujúce o pristúpení k EÚ. Tematický rozsah pôsobnosti je však rozšírený tak, aby sa vzťahoval aj na závažné krízové situácie vyplývajúce z ohrozenia verejného zdravia.

Revíziou nariadenia o FSEÚ v roku 2014 boli zavedené zálohové platby, ktoré nadobudli účinnosť od roku 2015. Hlavným dôvodom ich zavedenia bolo, že postup potrebný na uvoľnenie prostriedkov z FSEÚ a vyplatenie plnej výšky pomoci je príliš zdĺhavý (zvyčajne trvá až jeden rok) a že vážna krízová situácia si vyžadovala rýchlejšiu reakciu. Takisto sa dospelo k záveru, že dlhé oneskorenia pri poskytovaní pomoci neprospievajú obrazu EÚ.

Výška záloh bola stanovená na 10 % predpokladaného príspevku z FSEÚ a ohraničená na maximálne 30 miliónov EUR. Ukázalo sa, že táto výška nie je uspokojivá. V prípade menších katastrof, pri ktorých príspevok z FSEÚ predstavuje niekoľko miliónov EUR, záloha nie je oveľa vyššia ako niekoľko sto tisíc EUR, čo nepredstavuje zásadnú pomoc. V prípade veľmi veľkých katastrof, ako bolo zemetrasenie v regióne Abruzzo, ktoré spôsobilo škody vo výške 22 miliárd EUR a príspevok z FSEÚ predstavoval 1,2 miliardy EUR, je záloha vo výške najviac 30 miliónov EUR úplne neprimeraná. V oboch scenároch je zálohová platba vzhľadom na jej účinky v praxi neprimeraná. Nedávne hodnotenie ex post zamerané na FSEÚ (2002 – 2017) túto analýzu potvrdzuje.

Komisia preto navrhuje zvýšiť úroveň zálohových platieb na jednotlivé katastrofy všetkých kategórií na 25 % predpokladaného príspevku z FSEÚ, a to najviac do výšky 100 miliónov EUR.

Komisia takisto navrhuje, aby sa v rámci ročného rozpočtu zvýšil celkový objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na zálohové platby z FSEÚ z 50 miliónov EUR na 100 miliónov EUR.

Uvoľnenie prostriedkov z fondu by pri súčasnom postupe bolo možné len na základe žiadosti oprávneného štátu. Na základe posúdenia Komisie a po tom, ako sa rozpočtovému orgánu navrhne výška finančnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť, prijme tento rozpočtový orgán zodpovedajúci doplňujúci rozpočet. Komisia následne prijme vykonávacie rozhodnutie, ktoré povedie k vyplateniu príspevku z FSEÚ.

Oprávnené operácie sa naďalej obmedzujú na verejné núdzové operácie. Rozširujú sa tak, aby zahŕňali pomoc obyvateľstvu v prípade zdravotných kríz vrátane lekárskych kríz a opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia infekčnej choroby.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je súčasťou opatrení, ktoré sú reakciou na súčasnú pandémiu COVID-19. Vychádza z existujúceho nástroja politiky. Rozšírením rozsahu pôsobnosti súčasného FSEÚ sa odstraňuje medzera v súčasných právnych predpisoch a umožňuje sa komplexná činnosť Únie v reakcii na závažné ohrozenie verejného zdravia. Súlad s ostatnými politikami Únie, najmä s politikou súdržnosti, sa zabezpečuje viacerými legislatívnymi ustanoveniami, ktoré okrem iného vylučujú dvojité financovanie a vyžadujú si dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania a zásady správneho finančného riadenia.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Keďže ide o zmenu existujúceho nariadenia, vychádza z ustanovení, ktoré sú právnym základom nariadenia (ES) č. 2012/2002, t. j. z článku 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článku 212 ZFEÚ, pokiaľ ide o krajiny, ktoré v súčasnosti rokujú o pristúpení k EÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Účelom návrhu je rozšíriť rozsah pôsobnosti FSEÚ s cieľom preukázať európsku solidaritu s členskými štátmi poskytnutím pomoci z fondu, ktorá má pomôcť postihnutému obyvateľstvu, prispieť k rýchlemu návratu k normálnym životným podmienkam v postihnutých regiónoch a obmedziť šírenie infekčných chorôb.

FSEÚ je založený na zásade subsidiarity. To znamená, že EÚ by mala zasiahnuť len vtedy, ak sa dospeje k záveru, že členský štát už nezvláda krízu sám a potrebuje pomoc. Zákonodarca dospel k záveru, že v prípade živelných pohrôm dochádza k takej situácii vtedy, keď celkové priame škody prekročia určitú prahovú hodnotu. Nepatria sem následné hospodárske škody, pretože sa považujú za príliš zložité na to, aby ich bolo možné určiť rýchlym, spoľahlivým a porovnateľným spôsobom. Prahová hodnota pre živelné pohromy bola preto stanovená na úrovni priamych škôd, ktoré presahujú 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) alebo 3 miliardy EUR (v cenách z roku 2011), pričom sa uplatňuje nižšia suma. Toto dvojité kritérium bolo zvolené preto, lebo jednotná fixná suma by nezohľadňovala veľké rozdiely v ekonomickej sile (a teda v rozpočtovej reakcieschopnosti) členských štátov a viedla by k veľkej nespravodlivosti a rozdielnemu zaobchádzaniu s členskými štátmi. Jednotná percentuálna sadzba by viedla buď k mimoriadne nízkym sumám pre menšie členské štáty, alebo k výrazne vysokým prahovým hodnotám pre najväčšie hospodárstva.

V prípade závažného ohrozenia zdravia je sotva možné odhadnúť priame škody. Rovnaký prístup ako pri živelných pohromách preto nie je možný. Komisia namiesto toho navrhuje, aby sa zohľadňovala finančná záťaž na rozpočty členských štátov, ktoré sa musia vysporiadať s dodatočnými potrebami. To vo veľkej miere zodpovedá verejnému podielu na priamych škodách, ktorý je oprávnený na financovanie (napríklad náklady na obnovu verejnej infraštruktúry, pomoc obyvateľstvu, záchranné služby atď.) v prípade živelných pohrôm. Tento oprávnený verejný podiel na celkových škodách sa veľmi líši v závislosti od pohromy a dotknutej krajiny. V priemere predstavuje približne 50 % celkových škôd.

Komisia preto navrhuje zachovať zásady, na ktorých je založený prístup k FSEÚ. Za minimálnu úroveň verejných výdavkov spojených so záťažou pre verejné financie, ktorá oprávnenému štátu vzniká v dôsledku opatrení núdzovej reakcie, sa preto stanovuje nižšia zo súm 0,3 % HND alebo 1,5 miliardy EUR v cenách z roku 2011, t. j. polovica sumy, ktorá sa uplatňuje na živelné pohromy.

·Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov už stanovených v súčasnom nástroji.

·Výber nástrojov

Navrhuje sa upraviť existujúce nariadenie (ES) č. 2012/2002 s cieľom využiť zavedené postupy a prax na prípravu a posúdenie žiadostí o pomoc a na realizáciu pomoci a podávanie správ o nej.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V hodnotení ex post za roky 2002 – 2017 sa dospelo k záveru, že fond je cenným prostriedkom v rámci súboru nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na intervencie pri katastrofách, a prináša pridanú hodnotu EÚ k reakcii po katastrofách v členských štátoch a prístupových krajinách. V rámci hodnotenia sa takisto vyzvalo k tomu, aby sa ďalej zvážila možnosť politických opatrení, ktoré zvyšujú intervenčný potenciál fondu.

·Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vzhľadom na naliehavú potrebu vypracovať návrh tak, aby ho spoluzákonodarcovia mohli prijať včas, sa konzultácie so zainteresovanými stranami nemohli uskutočniť.

·• Posúdenie vplyvu

Vzhľadom na naliehavosť návrhu nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh je naďalej v súlade s existujúcim Fondom solidarity, keďže sa na základe neho poskytuje finančný príspevok na okamžitú pomoc na žiadosť členského štátu alebo kandidátskej krajiny.

Komisia preto navrhuje zvýšiť úroveň zálohových platieb na jednotlivé katastrofy všetkých kategórií na 25 % predpokladaného príspevku z FSEÚ, a to najviac do výšky 100 miliónov EUR.

Komisia takisto navrhuje, aby sa v rámci ročného rozpočtu zvýšil celkový objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na zálohové platby z FSEÚ z 50 miliónov EUR na 100 miliónov EUR. S cieľom zabezpečiť v prípade potreby včasnú dostupnosť zdrojov Komisia navrhne zaradiť do rozpočtu na rok 2020 dodatočné rozpočtové prostriedky vo výške maximálne 50 miliónov EUR.

Plánované finančné krytie pre fond sa tiež riadi existujúcim Fondom solidarity a jeho ročná suma predstavuje 500 miliónov EUR (v cenách z roku 2011). V každom prípade suma pomoci, ktorá sa považuje za potrebnú, sa uvoľňuje prostredníctvom opravného rozpočtu. Tak ako doteraz platí, že každý rok k 1. októbru bude k dispozícii najmenej štvrtina tejto ročnej sumy na pokrytie potrieb, ktoré by sa mohli vyskytnúť do konca roka.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vyžaduje sa maximálna transparentnosť a riadne monitorovanie využívania finančných zdrojov EÚ. Oznamovacie povinnosti členských štátov a Komisie sa budú uplatňovať tak, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2012/2002.

2020/0044 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 ods. 3 a článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 2 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 3 bol zriadený Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“). Fond bol vytvorený na poskytovanie finančnej pomoci členským štátom po veľkých katastrofách ako konkrétny prejav európskej solidarity v núdzových situáciách.

(2)V prípade závažného ohrozenia verejného zdravia by Únia mala prejaviť solidaritu s členskými štátmi a dotknutým obyvateľstvom tým, že poskytne finančnú pomoc, ktorá pomôže zasiahnutému obyvateľstvu, prispeje k rýchlemu návratu k normálnym životným podmienkam v postihnutých regiónoch a obmedzí šírenie infekčných chorôb.

(3)Únia by mala v prípade závažného ohrozenia verejného zdravia prejaviť solidaritu aj s krajinami, ktoré rokujú o pristúpení k Európskej únii.

(4)Závažná krízová situácia môže byť dôsledkom ohrozenia verejného zdravia, najmä úradne vyhlásenej pandémie vírusu. Fond umožňuje Únii pomáhať pri mobilizácii pohotovostných služieb s cieľom uspokojiť bezprostredné potreby ľudí a prispieť k skorej obnove poškodenej kľúčovej infraštruktúry, aby bolo možné obnoviť hospodársku činnosť v regiónoch postihnutých katastrofou. Tento fond sa však v súčasnosti obmedzuje na živelné pohromy spôsobujúce fyzické škody a nezahŕňa veľké katastrofy spôsobené biologickými rizikami. Malo by sa prijať ustanovenie, ktoré Únii umožní zasiahnuť v prípade závažného ohrozenia verejného zdravia.

(5)Cieľom opatrení, ktoré treba prijať, je doplniť úsilie dotknutých štátov v prípadoch, keď sú účinky krízovej situácie také závažné, že tieto štáty nedokážu zvládnuť situáciu vlastnými prostriedkami. Keďže tento cieľ nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a keďže vzhľadom na rozsah činností ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(6)V súlade so zásadou subsidiarity by sa činnosť podľa tohto nariadenia mala obmedziť na závažné ohrozenie verejného zdravia. To ohrozenie by sa malo vymedziť v závislosti od verejných výdavkov potrebných na jeho riešenie.

(7)Pomoc Únie by mala dopĺňať úsilie dotknutých štátov a mala by sa použiť na pokrytie časti verejných výdavkov určených na riešenie najdôležitejších pohotovostných operácií vyplývajúcich z núdzovej situácie.

(8)V súlade so zásadou subsidiarity by sa pomoc Únie mala poskytovať len na žiadosť dotknutého štátu. Komisia by mala zabezpečiť spravodlivé posúdenie žiadostí predložených štátmi.

(9)Komisia by mala byť schopná rýchlo rozhodnúť o viazaní osobitných finančných zdrojov a ich čo najrýchlejšom uvoľnení. Existujúce ustanovenia týkajúce sa poskytovania zálohových platieb by sa preto mali posilniť zvýšením ich sumy.

(10)Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(11)Nariadenie (ES) č. 2012/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 2012/2002 sa mení takto:

1.Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.Na žiadosť členského štátu alebo krajiny zapojenej do rokovaní s Úniou o pristúpení (ďalej len „oprávnený štát“) sa môže pomoc z fondu uvoľniť v prípade, že veľká alebo regionálna živelná pohroma na území tohto oprávneného štátu alebo závažné ohrozenie verejného zdravia, ku ktorému dôjde na území tohto oprávneného štátu, má vážne následky pre životné podmienky, zdravie ľudí, prírodné prostredie alebo hospodárstvo v jednom alebo vo viacerých regiónoch uvedeného oprávneného štátu.

Priame škody vzniknuté ako priamy následok živelnej pohromy, sa považujú za súčasť škôd spôsobených uvedenou živelnou pohromou.

2.Na účely tohto nariadenia „veľká živelná pohroma“ je akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v oprávnenom štáte priame škody v odhadovanej výške viac ako 3 000 000 000 EUR v cenách z roku 2011 alebo viac ako 0,6 % jeho hrubého národného dôchodku (HND).

3.Na účely tohto nariadenia „závažné ohrozenie verejného zdravia“ je akékoľvek život ohrozujúce alebo inak závažné nebezpečenstvo biologického pôvodu pre zdravie v oprávnenom štáte, ktoré má vážny vplyv na zdravie ľudí a ktoré si vyžaduje rázne opatrenia na zabránenie jeho ďalšiemu šíreniu, čo vedie k zaťaženiu verejných financií, ktoré oprávnenému štátu vzniká v dôsledku opatrení núdzovej reakcie, v odhadovanej výške viac ako 1 500 000 000 EUR v cenách z roku 2011 alebo viac ako 0,3 % jeho HND.

4.Na účely tohto nariadenia „regionálna živelná pohroma“ je akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Odchylne od prvého pododseku, ak je dotknutý región, v ktorom došlo k živelnej pohrome, najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, „regionálna živelná pohroma“ znamená akúkoľvek živelnú pohromu, ktorej následkom sú priame škody presahujúce 1 % HDP uvedeného regiónu. Keď sa živelná pohroma týka viacerých regiónov na úrovni NUTS 2, prahová hodnota sa uplatní na priemerný HDP týchto regiónov vážený podľa podielu každého regiónu na celkovej škode.

5.Pomoc z fondu sa môže uvoľniť aj v prípade akejkoľvek živelnej pohromy v oprávnenom štáte, ktorá je veľkou živelnou pohromou aj v susednom oprávnenom štáte.

6.Na účely tohto článku sa používajú harmonizované štatistické údaje poskytované Eurostatom.“

2.V článku 3 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.Pomoc sa poskytuje vo forme finančného príspevku z fondu. Na každú oprávnenú živelnú pohromu sa oprávnenému štátu udelí jeden finančný príspevok.

2.Cieľom fondu je dopĺňať úsilie dotknutých štátov a pokryť časť ich verejných výdavkov, aby sa oprávnenému štátu v závislosti od druhu živelnej pohromy poskytla pomoc pri uskutočňovaní týchto základných núdzových operácií a opatrení na obnovu:

a)opätovné uvedenie infraštruktúry a závodov v odvetví energetiky, vodného a odpadového hospodárstva, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a školstva do fungujúceho stavu;

b)poskytnutie dočasného ubytovania a financovanie záchranných prác zabezpečujúcich potreby postihnutého obyvateľstva;

c)zabezpečenie preventívnej infraštruktúry a opatrení na ochranu kultúrneho dedičstva;

d)vyčistenie pohromou postihnutých oblastí vrátane prírodných oblastí, pokiaľ možno v súlade s ekosystémovými prístupmi, ako aj bezodkladná obnova postihnutých prírodných oblastí s cieľom zamedziť okamžitým účinkom erózie pôdy;

e)opatrenia zamerané na rýchle poskytnutie pomoci vrátane lekárskej pomoci obyvateľstvu postihnutému závažným ohrozením verejného zdravia a na ochranu obyvateľstva pred rizikom postihnutia, a to vrátane prevencie, monitorovania alebo kontroly šírenia chorôb, boja proti vážnym rizikám pre verejné zdravie alebo zmierňovania ich vplyvu na verejné zdravie.

Na účely písmena a) „opätovné uvedenie do fungujúceho stavu“ je uvedenie infraštruktúry a závodov do stavu pred živelnou pohromou. Ak nie je právne možné alebo ekonomicky opodstatnené uvedenie do stavu pred živelnou pohromou alebo ak sa prijímajúci štát rozhodne premiestniť postihnutú infraštruktúru alebo závody či zlepšiť ich funkčnosť, aby posilnil ich odolnosť voči budúcim živelným pohromám, z fondu možno prispieť na náklady na obnovu iba do výšky odhadovaných nákladov spojených s návratom do pôvodného stavu.

Náklady, ktoré prekročia náklady uvedené v druhom pododseku, financuje prijímajúci štát z vlastných prostriedkov, alebo ak je to možné, z iných prostriedkov Únie.

Na účely písmena b) „dočasné ubytovanie“ je ubytovanie, ktoré sa poskytuje dovtedy, kým dotknuté obyvateľstvo nie je schopné vrátiť sa do svojich pôvodných obydlí po ich oprave alebo rekonštrukcii.“

3.V článku 4a sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.Výška zálohy nepresiahne 25 % predpokladanej výšky finančného príspevku a v žiadnom prípade nepresiahne 100 000 000 EUR. Potom, ako sa stanoví konečná výška finančného príspevku, Komisia pred vyplatením zostávajúcej sumy finančného príspevku zohľadní výšku zálohy. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.“

4.V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.Najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí osemnásťmesačného obdobia uvedeného v odseku 1 predloží prijímajúci štát správu o implementácii finančného príspevku z fondu spolu s vyhlásením odôvodňujúcim výdavky, pričom sa uvedú všetky ďalšie zdroje financovania získané na dané operácie vrátane vyplatených poistiek a náhrad od tretích strán.

V správe o implementácii sa v závislosti od povahy oprávnenej katastrofy podrobne opíšu:

a)preventívne opatrenia prijaté alebo navrhnuté prijímajúcim štátom s cieľom obmedziť škody v budúcnosti a v maximálnej možnej miere zabrániť opakovaniu podobných živelných pohrôm alebo ohrozenia verejného zdravia vrátane využitia štrukturálnych a investičných fondov Únie na tento účel;

b)stav vykonávania relevantných právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík katastrof;

c)skúsenosti získané počas katastrofy a prijaté alebo navrhované opatrenia na zabezpečenie ochrany životného prostredia a odolnosti voči zmene klímy, živelným pohromám a ohrozeniu verejného zdravia, a

d)akékoľvek iné relevantné informácie o preventívnych a zmierňujúcich opatreniach prijatých v súvislosti s povahou živelnej pohromy alebo ohrozenia verejného zdravia.

K správe o implementácii musí byť priložené stanovisko nezávislého audítorského subjektu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi o tom, že výkaz odôvodňujúci výdavky podáva pravdivý a verný obraz a že finančný príspevok z fondu je zákonný a správny, v súlade s článkom 59 ods. 5 a článkom 60 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Na záver postupu uvedeného v prvom pododseku Komisia vykoná uzávierku pomoci poskytovanej z fondu.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia

1.2. Príslušné oblasti politiky

13. Regionálna politika; 13 06 01. Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo

1.3. Dôvody návrhu/iniciatívy

1.3.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.3.2. Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvodom zriadenia Fondu solidarity EÚ (FSEÚ) bolo prejaviť solidaritu s členskými štátmi zasiahnutými vážnou krízou, ktorá vznikla v dôsledku závažnej živelnej pohromy a v prípade ktorej sa dospelo k záveru, že prekračuje rozpočtovú reakcieschopnosť členského štátu. Týmto návrhom sa uvedená logika rozširuje na finančnú záťaž vyplývajúcu zo závažného ohrozenia verejného zdravia.

1.3.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Ukázalo sa, že FSEÚ je veľmi účinným nástrojom pri poskytovaní pomoci členským štátom po živelných pohromách, ako sa uvádza v komplexnom hodnotení fondu 4 .

1.3.4. Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Toto nariadenie zostáva v medziach maximálnych alokácií stanovených pre FSEÚ vo VFR, a preto je v súlade s VFR.

1.3.5. Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Týmto nariadením sa nezvýši maximálna alokácia pre FSEÚ. Príspevok Únie na intervencie sa bude financovať zo všeobecného rozpočtu Únie.

1.4. Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

Návrh s neobmedzeným trvaním.

Strop maximálnej alokácie pre FSEÚ na rok 2020 v celkovej výške (597,546 milióna EUR plus 552,978 milióna EUR prenesených z roku 2019) je dodržaný.

1.5. Plánované spôsoby riadenia 5

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr.

X Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty členského štátu poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva, ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Neuplatňuje sa

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1. Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Rovnaké, ako sa stanovujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002 (v prípade živelných pohrôm)

2.2. Systémy riadenia a kontroly

2.2.1. Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Rovnaké, ako sa stanovujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002

2.2.2. Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Rovnaké, ako sa stanovujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002

2.2.3. Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Rovnaké, ako sa stanovujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

Rovnaké, ako sa stanovujú v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

– Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevok

Číslo

DRP/NRP 6

krajín EZVO 7

kandidátskych krajín 8

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

Okruh 9: Osobitné nástroje

13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo

Diferencované

NIE

3.2. Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

◻ Toto nariadenie nemá žiadny finančný vplyv.

X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov v medziach maximálnych alokácií stanovených pre FSEÚ vo VFR.

EUR

Okruh viacročného finančného
rámca

Osobitné nástroje

			2019	2020	2021	2022	2023	Nasledujúce roky	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
13 06 01 – Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo	Záväzky	(1a)
	Platby	(2a)
Rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	= 1a + 1b + 3
	Platby	= 2a + 2b + 3

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 9 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6
	Platby	= 5 + 6

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

Okruh viacročného finančného
rámca

Tento oddiel sa vyplní s použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré budú po prvýkrát uvedené v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným pravidlám), ktorá je nahraná do DECIDE na účely medziútvarovej konzultácie.

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: <…….>
• Ľudské zdroje
• Ostatné administratívne výdavky
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

		Rok N 9	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky
	Platby

3.2.2. Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
2020

Rok

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 10

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 11 …

– Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

– Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

– ⌧ Návrh si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

– ◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rok
N 12

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

Mimo OKRUHU 5 13 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné výdavky administratívnej povahy
Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

SPOLU

3.2.3.1. Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ⌧ Návrh si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

– ◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01/11/21 (nepriamy výskum)
10 01 05 01/11 (priamy výskum)
•Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) 14
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z „celkového finančného krytia“)
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách)
XX 01 04 yy 15	– ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02/12/22 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02/12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva: