EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 2. 2020
JOIN(2020) 3 final
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2018 – 2019
{SWD(2020) 16 final} - {SWD(2020) 17 final} - {SWD(2020) 18 final} - {SWD(2020) 19 final} - {SWD(2020) 20 final} - {SWD(2020) 21 final} - {SWD(2020) 22 final} - {SWD(2020) 23 final} - {SWD(2020) 24 final} - {SWD(2020) 25 final}
1.Úvod
Európska únia prostredníctvom svojho všeobecného systému preferencií (VSP) I jednostranne podporuje rozvojové krajiny pri dosahovaní udržateľného rozvoja prostredníctvom obchodu. Obchodné preferencie podporujú všeobecné hodnoty ľudských práv, základných pracovných noriem, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných.
K tejto tretej dvojročnej správe o VSP sa pripája desať spoločných pracovných dokumentov útvarov (Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku). Tieto dokumenty poskytujú posúdenie výkonnosti deviatich zvýhodnených krajín podľa opatrenia VSP+ a troch zvýhodnených krajín podľa opatrenia Všetko okrem zbraní (ďalej len „EBA“, z angl. Everything But Arms) v rámci zvýšenej angažovanosti.
Táto správa osobitne zahŕňa:
1.Rozsah, v akom zvýhodnené krajiny využívajú systém.
2.Viacero zastrešujúcich tém vrátane trestu smrti, priestoru občianskej spoločnosti, detskej práce a životného prostredia.
3.Partnerstvá: príklady toho, ako EÚ spolupracuje s partnermi na zvyšovaní účinnosti VSP.
Táto správa vychádza z monitorovacích misií EÚ, zo strednodobého hodnotenia VSP II , spolupráce EÚ s partnerskými krajinami (vrátane dialógov o ľudských právach), z medzinárodných organizácií, občianskej spoločnosti a priemyslu. Osobitný dialóg s občianskou spoločnosťou sa uskutočnil 16. júla 2019 III .
2.Hlavné body
Zvýhodnené krajiny podľa VSP napredujú. V období rokov 2018 – 2019 niekoľko krajín ukončilo používanie tohto systému z dôvodu dosiahnutia úrovne hospodárstva s vyšším stredným príjmom. Úspešný program rokovaní EÚ okrem toho prispel k tomu, že niektoré krajiny opúšťajú systém VSP z dôvodu uzavretia dvojstranných preferenčných dohôd s EÚ. Na konci roku 2019 dosahoval počet zvýhodnených krajín 71, čo je o 11 zvýhodnených krajín menej, ako sa uvádza v poslednej správe.
Pokiaľ ide o vplyv preferencií, VSP sa stal významnejším v relatívnom aj absolútnom vyjadrení. Napriek klesajúcemu počtu zvýhodnených krajín sa hodnota dovozu z krajín VSP do EÚ zvýšila o 16,2 %, t. j. zo 158 miliárd EUR v roku 2016 na 183,6 miliardy EUR v roku 2018 (celkový dovoz do EÚ sa zvýšil o 13,3 %). Z toho 68,9 miliardy EUR predstavoval dovoz v rámci opatrení VSP.
VSP je obzvlášť dôležitý pre najchudobnejšie krajiny: podiel najmenej rozvinutých krajín na celkovom dovoze do EÚ v roku 2018 dosiahol 2,2 %, čo je viac ako dvojnásobok podielu najmenej rozvinutých krajín na svetovom dovoze (0,98 % v roku 2017 IV ). Zvýhodnené krajiny podľa EBA zaznamenali nárast svojho preferenčného vývozu do EÚ o 15,3 %.
Hodnota preferenčného dovozu z afrických zvýhodnených krajín podľa VSP do EÚ sa zvýšila o 17,2 % a dosiahla výšku 3,3 miliardy EUR. Mauritánia zvýšila svoj vývoz v rámci VSP o 62 % a Senegal o 44 %. Napriek tomu je podiel afrického dovozu v rámci VSP do EÚ stále pomerne nízky a predstavuje menej ako 5 %, hoci 38 zo 71 zvýhodnených krajín pochádza z Afriky. Najvýznamnejším odvetvím, ktoré využíva VSP, je odevný priemysel, v rámci ktorého sú iné krajiny vo všeobecnosti konkurencieschopnejšie. Keďže VSP ponúka príležitosti pre mnohé ďalšie odvetvia (napr. odvetvie spracovaných potravín), ich výhody by sa mohli využívať vo väčšom rozsahu. Určitú úlohu zohráva aj nedostatočná informovanosť o systéme a faktoroch obmedzujúcich vývozné kapacity afrických spoločností.
Využívanie obchodných preferencií v rámci VSP sa v roku 2018 zvýšilo na 81,8 % (v porovnaní so 78,8 % v roku 2016). V prípade EBA to bolo 93,4 %. Výhody sa využívajú najmä v odevnom priemysle, keďže diverzifikácia vývozu naďalej predstavuje výzvu.
Dovozcovia EÚ a priemysel vo zvýhodnených krajinách podľa VSP podporujú program udržateľného rozvoja a môžu zohrávať pozitívnu úlohu, najmä pri presadzovaní pracovných reforiem a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vývozné odvetvia, napríklad v Pakistane, Bangladéši, Mjanmarsku a na Srí Lanke, sa usilujú o dodržiavanie medzinárodných noriem. Ide o priamy dôsledok (európskych) kupujúcich, ktorí trvajú na zodpovedných dodávateľských reťazcoch, a zároveň má širší dosah na krajiny.
Zvýhodnené krajiny podľa VSP+ dosiahli pokrok v účinnom vykonávaní 27 medzinárodných dohovorov uvedených v tomto opatrení. Zároveň prijali ďalšie záväzky. Všetky krajiny VSP+ podpísali Parížsku dohodu, v niektorých prípadoch v reakcii na požiadavky vychádzajúce z monitorovacích misií VSP+ (Filipíny). Arménsko podpísalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu OSN o občianskych a politických právach na zrušenie trestu smrti, a k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD).
Pokiaľ ide o detskú prácu, Mongolsko po nedávnej monitorovacej misii súhlasilo s vykonaním prieskumu detskej práce. V Pakistane sa vykonáva celoštátny prieskum detskej práce. Srí Lanke sa podarilo znížiť úroveň detskej práce zo 16 % na 1 % prostredníctvom priekopníckeho programu „Zóny bez detskej práce“. Bolívia medzitým zvýšila minimálny vek pre prácu na medzinárodný minimálny štandard 14 rokov. Kapverdská republika dosiahla pokrok v kriminalizácii využívania a sprostredkovávania maloletých na prostitúciu a sexuálne vykorisťovanie. Paraguaj prijal národnú stratégiu na odstránenie detskej práce do roku 2024.
Zvýhodnené krajiny si ponechávajú záväzky aj po odchode zo systému VSP. Napríklad v roku 2019 Paraguaj po opustení VSP vydal dobrovoľnú strednodobú správu o vykonávaní odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva.
Niektoré krajiny prijmú záväzky skôr, ako sa začnú uchádzať o VSP+: Uzbekistan v rámci svojej prípravy na žiadosť o VSP+ prijal 14. októbra 2019 zákon o pristúpení ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti.
Problémy súvisiace s dodržiavaním požiadaviek VSP však naďalej pretrvávajú: priestor občianskej spoločnosti sa zmenšuje, najmä v Pakistane a na Filipínach. Výzvy na zavedenie (či vykonávanie) trestu smrti sa zvýšili, a to aj na Srí Lanke, v Mongolsku a na Filipínach. Väčšina zvýhodnených krajín čelí problémom v súvislosti so slobodou združovania.
Krajiny, ktoré nie sú ochotné riešiť tieto problémy a zaoberať sa nimi, sú v súčasnosti predmetom preskúmania. Európska únia prostredníctvom zvýšenej angažovanosti zintenzívnila dialóg s Bangladéšom, Kambodžou a Mjanmarskom, aby sa prijali konkrétne kroky a udržateľné riešenia vážnych nedostatkov pri dodržiavaní základných ľudských a pracovných práv.
Spolupráca s každou z krajín je zameraná na rôzne aspekty:
Spolupráca s Bangladéšom sa zameriava na dodržiavanie súladu s dohovormi MOP. Počas monitorovacej misie EÚ v októbri 2019 sa bangladéšske orgány dohodli na vypracovaní podrobného plánu s harmonogramom zameraným na zlepšenie pracovných práv, najmä zosúladením bangladéšskeho zákona o pracovnom práve a zákona o vývoznej spracovateľskej zóne.
Pokiaľ ide o Mjanmarsko, o problémoch súvisiacich s ľudskými a pracovnými právami sa diskutovalo počas monitorovacích misií na vysokej úrovni v októbri 2018 a vo februári 2019. Rokovania pokračovali počas prvého stretnutia vysokých úradníkov EÚ a Mjanmarska v máji 2019 a v júni 2019 počas dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Mjanmarskom, ktorého spolupredsedom bol osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva.
V dôsledku nedostatočných výsledkov v oblasti ľudských a pracovných práv v Kambodži sa začal postup na dočasné zrušenie colných preferencií.
3.Vývoj od poslednej správy
Všeobecný systém preferencií pozostáva z troch opatrení:
V rámci všeobecného opatrenia VSP Európska únia udeľuje zníženie cla pre výrobky patriace približne do 66 % colných položiek, ktoré pochádzajú z krajín s nízkymi alebo nižšími strednými príjmami a ktoré nevyužívajú iný preferenčný prístup na trh EÚ.
V prípade krajín, ktoré využívajú osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+), EÚ odstraňuje clá na výrobky, na ktoré sa v zásade vzťahujú rovnaké colné položky.
V rámci opatrenia Všetko okrem zbraní (EBA) EÚ udeľuje krajinám, ktoré OSN klasifikuje ako najmenej rozvinuté krajiny, bezcolný a bezkvótový prístup pre všetky výrobky okrem zbraní a streliva. Zvýhodnené krajiny po uzatvorení dohody o voľnom obchode s EÚ nestrácajú postavenie v rámci EBA.
3.1.Aktualizácie právnych predpisov
Európska komisia prijala v súvislosti s nariadením niekoľko právnych aktov:
-preradenie výrobkov: nariadením Komisie z 12. februára 2019 sa na obdobie rokov 2020 – 2022 pozastavili colné preferencie na viacero výrobkov pre tri zvýhodnené krajiny: Indiu, Indonéziu a Keňu V ,
-odstránenie zo zoznamu zvýhodnených krajín podľa VSP: postavenie zvýhodnených krajín podľa VSP bolo odňaté tým krajinám, ktoré dosiahli úroveň hospodárstva s vyššími strednými príjmami v troch po sebe nasledujúcich rokoch: Kamerun, Fidži, Gruzínsko, Irak, Marshallove ostrovy a Tonga VI (1. januára 2017) a Paraguaj VII (1. januára 2019),
-niekoľko krajín stratilo postavenie zvýhodnenej krajiny v dôsledku uzavretia preferenčnej obchodnej dohody s EÚ: Pobrežie Slonoviny, Ghana a Svazijsko (1. januára 2019), Gruzínsko (1. januára 2017) VIII a Ukrajina (1. januára 2018) IX .
Niektoré krajiny prišli o preferencie EBA z dôvodu preradenia z postavenia najmenej rozvinutých krajín: Samoa (1. januára 2019) X a Rovníková Guinea (1. januára 2021) XI (v obidvoch prípadoch po trojročnom prechodnom období od dátumu preradenia).
Ďalšie právne akty súvisiace s nariadením o VSP:
-vykonávacie nariadenie Komisie zo 16. januára 2019 XII , ktorým sa ukladajú ochranné opatrenia, pokiaľ ide o dovoz ryže indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku/Barme,
-vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. februára 2019 o začatí konania o dočasnom zrušení colných preferencií poskytovaných Kambodži XIII .
3.2.Pripravované zmeny
Zvýhodnené krajiny podľa VSP, ktoré Svetová banka klasifikuje ako krajiny s úrovňou hospodárstva s vyšším stredným príjmom tri po sebe nasledujúce roky, strácajú postavenie zvýhodnenej krajiny podľa VSP. Nauru, Samoa a Tonga budú preto k 1. januáru 2021 odstránené zo zoznamu zvýhodnených krajín.
Ostatné krajiny boli klasifikované ako krajiny s vyšším stredným príjmom od roku 2018 (Arménsko) a roku 2019 (Srí Lanka). Vietnam stratí postavenie zvýhodnenej krajiny podľa VSP dva roky po nadchádzajúcom nadobudnutí platnosti dohody o voľnom obchode s EÚ. Prevádzkovatelia však budú môcť využívať colné sadzby VSP, pokiaľ sú výhodnejšie.
Medzitým je pre niekoľko krajín naplánované preradenie z postavenia najmenej rozvinutých krajín. To znamená, že po prechodnom období troch rokov budú odstránené zo zoznamu krajín, ktoré využívajú EBA. V prípade splnenia podmienok by mohli následne požiadať o zvýhodnenie v rámci systému VSP+, resp. by mohli využívať všeobecné opatrenie VSP. V roku 2023 bude z postavenia najmenej rozvinutej krajiny preradený Bután, za ktorým bude nasledovať Svätý Tomáš a Princov ostrov, ako aj Šalamúnove ostrovy v roku 2024. Dátum preradenia z postavenia najmenej rozvinutých krajín pre Tuvalu a Kiribati sa stanoví v roku 2021. V tom istom roku by sa mohli odporučiť na preradenie z postavenia najmenej rozvinutých krajín Bangladéš, Laoská ľudovodemokratická republika, Mjanmarsko, Nepál a Východný Timor.
O pripojenie sa k VSP+ prejavili záujem dve krajiny, ktoré v súčasnosti využívajú všeobecný systém VSP (Tadžikistan a Uzbekistan).
3.3.Budúce nariadenie o VSP
Platnosť súčasného nariadenia o VSP uplynie 31. decembra 2023. S cieľom umožniť hospodárskym subjektom a zvýhodneným krajinám prispôsobiť sa novému nariadeniu Komisia začala s prípravami nového nariadenia. Zámerom je, aby nové nariadenie pokračovalo v rovnakej politike podpory udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja zvýhodnených krajín podľa VSP vrátane dodržiavania dobrej správy vecí verejných a ľudských práv s hlavným cieľom zameraným na odstránenie chudoby. Verejné konzultácie sa uskutočnia v roku 2020.
Európsky parlament prijal 14. marca 2019 nelegislatívne uznesenie o vykonávaní nariadenia o VSP XIV . Európsky parlament uznáva pozitívny vplyv nariadenia o VSP a so zreteľom na prípravu budúceho nariadenia o VSP predkladá niekoľko odporúčaní. Budúce nariadenie by malo predovšetkým podporovať diverzifikáciu, klásť väčší dôraz na zlepšovanie environmentálnych noriem a posilňovať monitorovanie.
4.VSP je produktívny: hospodárske výhody pre rozvojové krajiny
Vo vykazovanom období rokov 2018 – 2019 celková hodnota dovozu z krajín VSP do EÚ, aj napriek malému počtu zvýhodnených krajín podľa VSP, výrazne vzrástla zo 61,3 miliardy EUR v roku 2016 na 68,9 miliardy EUR v roku 2018. 32,3 miliardy EUR pochádzalo z krajín, ktoré využívajú všeobecné opatrenie VSP, približne 9,5 miliardy EUR od zvýhodnených krajín podľa VSP+ a 27,1 miliardy EUR od krajín EBA XV .
Graf 1. Hodnota dovozu do EÚ podľa troch opatrení v rámci VSP
Pri pohľade na celkový dovoz do EÚ (vrátane nepreferenčného dovozu) v období rokov 2016 – 2018 sa dovoz zo zvýhodnených krajín v rámci VSP zvýšil o 16,2 %. V krajinách EBA sa vývoz do EÚ zvýšil o 9,9 %, vo zvýhodnených krajinách podľa VSP+ o 13,4 % a v krajinách využívajúcich všeobecné opatrenie VSP o 18,8 %. India je zvýhodnenou krajinou podľa VSP s najväčším podielom na celkovom dovoze (vrátane nepreferenčného dovozu), za ktorou nasleduje Vietnam, Nigéria, Bangladéš a Indonézia.
Pokiaľ ide o preferenčný dovoz, Bangladéš sa stal najväčším partnerom EÚ v rámci VSP, po ktorom nasledovala India, Indonézia, Vietnam a Pakistan.
Tabuľka 1. Hodnota dovozu do EÚ z hlavných zvýhodnených krajín podľa VSP (v miliónoch EUR) a ich percentuálny podiel na celkovom dovoze a celkovom dovoze do EÚ v rámci VSP v roku 2018
Pokiaľ ide o triedy výrobkov, väčšinu dovozu v rámci VSP (47,9 % z 33 miliárd EUR) naďalej tvoria odevy a textil, ďalej obuv (11 %), mechanické zariadenia (7 %), výrobky z rýb (4 %), koža (3,7 %) a plasty (2,7 %) – pozri graf 2.
Graf 2. Hlavné triedy dovážaných výrobkov do EÚ v rámci VSP v roku 2018
4.1.Strednodobé hodnotenie: VSP je účinný
V roku 2018 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní nariadenia o VSP XVI . Toto strednodobé hodnotenie preukazuje, že VSP plní očakávania: úspešne sa mu podarilo zamerať preferencie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, čo prispelo k ich udržateľnému rozvoju. Účinnosť EÚ v rámci VSP sa zvýšila vďaka mechanizmu monitorovania, ktorý viedol k zlepšeniu ľudských a pracovných práv. V textilnom a odevnom priemysle mal preferenčný vývoz v rámci EBA pozitívny vplyv na podnikanie a vytváranie pracovných miest.
Niektoré odporúčania zo strednodobého hodnotenia a následné opatrenia
·Pokiaľ ide o zvýšenú transparentnosť: Komisia zvažuje zavedenie niekoľkých praktických opatrení na zlepšenie monitorovania VSP+, na intenzívnejšie zapájanie občianskej spoločnosti a zvýšenie informovanosti podnikov a organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov.
·Využívanie ochranných ustanovení uvedených v nariadení o VSP: v roku 2019 Európska únia v nadväznosti na vyšetrovanie podľa nariadenia o VSP uložila ochranné opatrenia, pokiaľ ide o ryžu indica s pôvodom v Kambodži a Mjanmarsku.
·Iniciovanie postupov zrušenia VSP, ak príslušné monitorovacie orgány informujú o závažných a systematických porušeniach: Komisia 11. februára 2019 začala konanie o dočasnom zrušení, pokiaľ ide o colné preferencie poskytované Kambodži.
·Intenzívnejšia podpora spolupráce s rozvojovými partnermi a pritiahnutie väčšieho množstva investícií do najmenej rozvinutých krajín.
5.VSP prispieva k udržateľnému rozvoju
Pokiaľ ide o pracovné a ľudské práva, v strednodobom hodnotení sa zistilo, že VSP+ vykazuje účinnosť pri vytváraní pákového efektu prostredníctvom mechanizmu VSP+ na monitorovanie a perspektívy pristúpenia (pre kandidátske krajiny). Vyššia frekvencia a lepší rozsah monitorovania dodržiavania VSP+ prispeli k zvýšeniu pákového efektu EÚ.
Počas vykazovaného obdobia rokov 2018 – 2019 útvary Európskej komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uskutočnili monitorovacie misie v Arménsku, Bolívii, Kirgizsku, Mongolsku, Pakistane, na Filipínach a Srí Lanke, v Kambodži, Bangladéši a Mjanmarsku. Okrem vplyvu, ktorý má VSP na tvorbu pracovných miest, v prípade ktorých sa odhady pohybujú medzi 500 000 v Mjanmarsku a 5 miliónmi v Bangladéši, viedla táto spolupráca aj k väčšej pozornosti venovanej pracovným normám, ľudským právam a v prípade VSP+ životnému prostrediu a dobrej správe vecí verejných.
Pokrok sa dosiahol aj v oblasti práv detí: V Mongolsku boli prijaté akty na ochranu práv dieťaťa a rozpočty sa výrazne zvýšili. Paraguaj vynaložil väčšie úsilie na podporu a ochranu práv detí. Na Srí Lanke sa úroveň detskej práce znížila na 1 %. V Bolívii sa minimálny vek pre prácu zosúladil s normami MOP. V Pakistane vláda súhlasila s prieskumom detskej práce. Kapverdská republika dosiahla významný pokrok v kriminalizácii sexuálneho vykorisťovania maloletých.
Pristupuje sa aj k riešeniu potenciálneho zvrátenia právnych predpisov v oblasti ľudských práv. Znepokojujúce sú aj výzvy na opätovné zavedenie trestu smrti. Najviac obáv spôsobuje opätovná výzva na hlasovanie o návrhu zákona o treste smrti na Filipínach. Takýto návrh zákona by bol v rozpore so záväzkami, ktoré Filipíny prijali v rámci Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Na Srí Lanke sú dôvodom na obavy vyhlásenia, podľa ktorých by sa malo pokračovať v popravách. Napriek tomu však situácia nie je úplne beznádejná: počas nedávnej misie VSP+ boli vládni predstavitelia na Srí Lanke presvedčení, že by sa v tejto súvislosti mohlo presadiť de facto moratórium. Mongolsko na základe svojho posúdenia dospelo k záveru, že opätovné zavedenie trestu smrti by bolo nezlučiteľné s jeho medzinárodnými záväzkami. Toto posúdenie pomohlo zabrániť plánom na opätovné zavedenie trestu smrti. A napokon, Pakistan rokuje o znížení počtu trestných činov, za ktoré možno uložiť trest smrti, pričom podstatne znížil množstvo popráv a zreformoval postup pre žiadosti o milosť.
V niektorých krajinách sa priestor občianskej spoločnosti zmenšuje. V Pakistane dochádza k vyhosteniu viacerých medzinárodných mimovládnych organizácií, čo má vplyv na slobody organizácií, ktoré stále pôsobia v krajine. Sloboda prejavu prostredníctvom médií je takisto ohrozená. V Bolívii hlásia slovné a fyzické násilie voči obhajcom ľudských práv a novinárom, ako aj čoraz väčší počet trestných konaní vedených proti nim. Pokiaľ ide o Filipíny, existujú vážne obavy v súvislosti s počtom mŕtvych obetí spojených s kampaňou proti nelegálnym drogám a nedostatkom účinných, nestranných a transparentných vyšetrovaní všetkých prípadov úmrtí. Priestor občianskej spoločnosti sa zmenšuje aj v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s vojnou proti terorizmu. Tie viedli k rastúcemu násiliu voči členom občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv, pôvodným obyvateľom, novinárom či právnikom. V Kambodži sa za posledné tri roky zhoršilo dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a zásad právneho štátu a zároveň sa zmenšil priestor pre politickú opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť.
Na druhej strane Arménsko preukázalo výrazné zlepšenie v oblasti slobody prejavu a zhromažďovania počas „zamatovej revolúcie“, ktorá sa uskutočnila v roku 2018.
V oblasti pracovných práv naďalej pretrvávajú obavy týkajúce sa slobody združovania na Srí Lanke, v Pakistane, Bangladéši a Mjanmarsku. V Kirgizsku by prijatie návrhu zákona o odborových zväzoch výrazne obmedzilo nezávislosť odborových zväzov. Filipínsky kongres schválil návrh zákona o trvalom pracovnom pomere s cieľom ukončiť zneužívanie externalizovaných dočasných pracovných zmlúv, ktoré prezident nedávno vetoval.
Pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, krajiny zlepšili podávanie správ (napr. v súvislosti s Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín). Všetky zvýhodnené krajiny podpísali Parížsku dohodu a Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu. Je však pravdepodobné, že väčšie zameranie na životné prostredie počas monitorovania by mohlo zabezpečiť výraznejšie účinky. Očakáva sa, že globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 vychádzajúci z Dohovoru o biologickej diverzite stanoví pevnejšie ciele a mechanizmy hodnotenia pokroku a vykonávania tohto rámca v jednotlivých krajinách.
6.Všeobecné opatrenie VSP
Počas vykazovaného obdobia rokov 2018 – 2019 opustili systém VSP Ghana, Pobrežie Slonoviny a Svazijsko z dôvodu uzatvorenia dohôd o voľnom obchode s EÚ, zatiaľ čo jedna krajina sa k systému pripojila (Samoa) v dôsledku preradenia z postavenia najmenej rozvinutej krajiny, čím sa celkový počet zvýhodnených krajín na konci tohto obdobia zvýšil na 15. Nasledujúci graf znázorňuje rozdelenie preferenčného dovozu XVII v rámci všeobecného opatrenia VSP v roku 2018.
Graf 3. Hlavné zvýhodnené krajiny podľa všeobecného opatrenia VSP v roku 2018
(Dovoz do EÚ v miliónoch EUR)
Napriek tomu, že sa úroveň dovozu VSP mierne znížila (zo 16,6 miliardy EUR v roku 2016 na 16,4 miliardy EUR v roku 2018), India zostáva naďalej najväčšou zvýhodnenou krajinou podľa všeobecného opatrenia VSP s podielom 50,8 % na celkovom dovoze do EÚ v rámci VSP, za ktorou nasleduje Vietnam (27,9 %) a Indonézia (20,5 %). Nigéria a Uzbekistan uzatvárajú prvých päť miest s nepatrnými podielmi (0,4 % a 0,3 %).
Preradenie výrobkov
Preradenie výrobkov znamená odstránenie preferencií zvýhodneným krajinám podľa VSP na konkrétne triedy výrobkov, a to na základe odôvodnenia, že dovoz týchto výrobkov si už nevyžaduje preferencie EÚ. Vzťahuje sa na všeobecné opatrenie VSP. Nové preradenia sa budú uplatňovať od 1. januára 2020 do 31. decembra 2022:
Tabuľka 2. Preradenie výrobkov v období rokov 2017 – 2019 a 2020 – 2022
|
Zvýhodnená krajina podľa VSP |
Trieda VSP preradená k 31. decembru 2019 |
Trieda VSP preradená od 1. januára 2020 |
Opis výrobku |
|
India |
S-5 |
nerastné výrobky |
|
|
S-6a |
S-6a |
anorganické a organické chemikálie |
|
|
S-11a |
S-11a |
textílie |
|
|
S-14 |
S-14 |
perly a drahé kovy |
|
|
S-15a |
S-15a |
železo, oceľ a predmety zo železa a z ocele |
|
|
S-15b |
S-15b |
základné kovy (okrem železa a ocele), predmety zo základných kovov (okrem predmetov zo železa a ocele) |
|
|
S-17a |
železničné alebo električkové lokomotívy, koľajové vozidlá |
||
|
S-17b |
S-17b |
motorové vozidlá, bicykle, lietadlá a kozmické lode, lode a člny |
|
|
Indonézia |
S-1a |
S-1a |
živé zvieratá a živočíšne výrobky okrem rýb |
|
S-3 |
S-3 |
živočíšne alebo rastlinné oleje, tuky a vosky |
|
|
S-5 |
nerastné výrobky |
||
|
S-9a |
drevo a drevené výrobky; drevné uhlie |
||
|
Keňa |
S-2a |
S-2a |
živé rastliny a kvetinárske výrobky |
|
Ukrajina |
S-17a |
železničné a električkové vozidlá a výrobky |
|
|
S-3 |
živočíšne alebo rastlinné oleje, tuky a vosky |
7.Opatrenie VSP+
Systém VSP+ je jedným z hlavných nástrojov EÚ na podporu udržateľného rozvoja v zraniteľných rozvojových krajinách. Krajiny musia spĺňať dva ďalšie súbory kritérií: i) zraniteľnosť (pozostáva z podielu na dovoze a hospodárskej diverzifikácie) a ii) udržateľný rozvoj. Pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, krajiny sú povinné ratifikovať 27 základných medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných. Krajiny navyše nesmú mať výhrady, ktoré sú týmito dohovormi zakázané, pričom najnovšie závery monitorovacích orgánov podľa týchto dohovorov nesmú identifikovať nijaké závažné zlyhanie pri ich účinnom vykonávaní. Vykazované obdobie rokov 2018 – 2019 sa vzťahuje na deväť zvýhodnených krajín podľa VSP+: Arménsko, Bolíviu, Kapverdy, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Paraguaj, Filipíny a Srí Lanku.
Paraguaj prestal využívať VSP+ 1. januára 2019, pretože bol tri po sebe nasledujúce roky klasifikovaný ako krajina s vyšším stredným príjmom. V grafe 4 sa uvádza hodnota preferenčného dovozu z krajín VSP+ v roku 2018. Najväčší podiel pochádza z Pakistanu, ktorý predstavoval 62,2 % celkového dovozu do EÚ v rámci VSP+ (v porovnaní so 74 % v roku 2018).
Graf 4. Hlavné zvýhodnené krajiny podľa opatrenia VSP+ v roku 2018 (dovoz do EÚ v miliónoch EUR)
8.Opatrenie Všetko okrem zbraní (EBA)
Opatrenie Všetko okrem zbraní je hlavný obchodný nástroj EÚ, ktorého cieľom je pomôcť najchudobnejším a najslabším krajinám vo svete – najmenej rozvinutým krajinám. Jedna krajina (Samoa) opustila EBA v roku 2019 z dôvodu preradenia z postavenia najmenej rozvinutej krajiny v roku 2014, čím sa celkový počet zvýhodnených krajín zmenil na 48.
V grafe 5 sa uvádza rozdelenie hodnôt a percentuálneho podielu preferenčného dovozu do EÚ z krajín EBA v roku 2018. Najväčší podiel dovozu spomedzi zvýhodnených krajín podľa EBA sa zaznamenal z Bangladéši (61,8 %), za ktorým nasledovali Kambodža (18,4 %) a Mjanmarsko (7,1 %). Pokiaľ ide o zvýhodnené krajiny podľa VSP vo všeobecnosti, Bangladéš v roku 2018 predbehol Indiu (s preferenčným dovozom vo výške 16,8 miliardy EUR v porovnaní so 16,4 miliardy EUR z Indie).
Graf 5. Hlavné zvýhodnené krajiny podľa opatrenia Všetko okrem zbraní v roku 2018 (dovoz do EÚ v miliónoch EUR)
9.Partnerstvá
VSP je viac než len obchodný nástroj: dialóg s EÚ o účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov podporuje dlhodobý udržateľný rozvoj dotknutých krajín.
EÚ zároveň poskytuje partnerom finančné prostriedky s cieľom pomôcť s vykonávaním dohovorov, aby mohli využívať výhody vo väčšej miere:
V Mongolsku bolo možné identifikovať výrobky, ktoré by sa mohli prostredníctvom opatrenia VSP+ uvádzať na trh v EÚ. Na žiadosť vlády podpora rozpočtu z EÚ zahŕňala prieskum detskej práce. Na Srí Lanke EÚ poskytla pomoc pri vypracovávaní národnej vývoznej stratégie. Prostredníctvom technickej pomoci EÚ v Kirgizskej republike sa podporila informovanosť o normách, postupoch a obchodných modeloch EÚ, čím sa zvýšila miera využívania preferencií. V Arménsku podpora regionálnych organizácií občianskej spoločnosti prispela k vypracovaniu alternatívnych správ k správam OSN, založených na dôkazoch. V Kapverdskej republike EÚ podporila prvé združenie pracovníkov v domácnosti. V Bolívii EÚ podporila zriadenie centra poskytujúceho bezplatné právne poradenstvo v prípadoch politického násilia. V Pakistane EÚ podporila projekt zameraný na posilnenie sociálno-ekonomických práv žien pracujúcich v odvetví poľnohospodárstva v Pandžábe. Program „SMART Myanmar“ v Mjanmarsku podporuje udržateľnú spotrebu a výrobu odevov. Prostredníctvom projektu Obchod pre dôstojnú prácu spolupracuje EÚ s MOP na zlepšení uplatňovania základných dohovorov MOP v Bangladéši.
10.Záver
Jednostranné obchodné preferencie EÚ pomáhajú krajinám vyrovnať sa s chudobou tým, že vytvárajú hospodárstvo založené na hodnotách: viac ako 10 % dovozu do EÚ pochádza zo zvýhodnených krajín podľa VSP (vrátane nepreferenčného dovozu). Tým, že VSP uľahčuje vývoz do EÚ, priťahuje investície a podporuje ich integráciu do globálnych hodnotových reťazcov. Tým sa vytvárajú pracovné miesta a príjmy.
VSP so sebou prináša stimuly na investovanie vo zvýhodnených krajinách. Aj napriek tomu, že podiel preferenčného dovozu na celkovom dovoze do EÚ je obmedzený (3,8 % v roku 2018), povzbudilo to spoločnosti a vlády, aby podnikanie spojili s udržateľným rozvojom. Presadzovanie dobrej správy vecí verejných a ľudských práv poskytuje predvídateľnejšie podnikateľské prostredie. V odevnom priemysle nákupcovia z EÚ zavádzajú nové obchodné modely s vysokými (vyššími) environmentálnymi a pracovnými normami. Tieto medzinárodné hodnoty zvyšujú konkurencieschopnosť spoločností.
VSP musí zostať relevantný z hľadiska rozvoja Preferencie sú narúšané obchodnými dohodami. Zabezpečenie súdržnosti s inými politikami sa stalo ešte dôležitejším aspektom na zabezpečenie toho, aby mohli zvýhodnené krajiny využívať VSP. To zahŕňa podporu diverzifikácie hospodárstiev, pritiahnutie nových investorov, uľahčenie obchodu a zvýšenie informovanosti.
VSP si vyžaduje silné partnerstvá: EÚ bude naďalej úzko spolupracovať so zvýhodnenými krajinami a zainteresovanými stranami. Títo partneri vrátane Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ sú nevyhnutní na dosiahnutie pokroku v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030. Priemysel EÚ zastáva vedúce postavenie s vysokou úrovňou, pokiaľ ide o pracovné postupy, výrobné procesy a životné prostredie, a prostredníctvom obchodných plánov jednotlivých krajín môže podporovať ich udržateľný rozvoj.
Prostredníctvom prístupu na trh EÚ pomáhame rozvojovým krajinám v ich úsilí o hospodársky rast, znižovanie chudoby, dobrú správu vecí verejných a udržateľný rozvoj.
Príloha I. Zvýhodnené krajiny
Tabuľka 1. Všeobecné opatrenie VSP
Tabuľka 2. Opatrenie VSP+
* V závislosti od klasifikácie vyššieho stredného príjmu, ktorú používa Svetová banka.
Tabuľka 3. Opatrenie EBA
PRÍLOHA II. Štatistické informácie
Tabuľka 1. Hodnota preferenčného dovozu pre všetky krajiny VSP (v tis. EUR)*
Tabuľka 2. Hodnota preferenčného dovozu pre krajiny všeobecného opatrenia VSP (v tis. EUR)*
* „Celkový dovoz“ zahŕňa všetok dovoz vrátane výrobkov, pri ktorých sa automaticky využíva doložka najvyšších výhod, teda nulové sadzby. V položke „oprávnený dovoz v rámci EBA“ sa uvádzajú len výrobky v rámci EBA, na ktoré sa inak nulové sadzby doložky najvyšších výhod nevzťahujú.
Tabuľka 3. Hodnota preferenčného dovozu pre krajiny EBA (v tis. EUR)*
Tabuľka 4. Hodnota preferenčného dovozu pre krajiny VSP+ (v tis. EUR)*
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 {SWD(2018) 430 final}, COM(2018) 665 final, Brusel, 4. októbra 2018.
http://trade.ec.europa.eu/civilsoc/meetdetails.cfm?meet=11541.
Pozri Prístup produktov a služieb, ktoré sú predmetom záujmu o vývoz, na trhy najmenej rozvinutých krajín. Poznámka sekretariátu WTO, WT/COMTD/LDC/W/66 z 2. októbra 2018.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/249 z 12. februára 2019, Ú. v. EÚ L 42, 13.2.2019, s. 6.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979 z 28. augusta 2015, Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2015, s. 3.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/148 z 27. septembra 2017, Ú. v. EÚ L 26, 31.1.2018, s. 8.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979 z 28. augusta 2015, Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2015, s. 3.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/217 z 5. decembra 2016, Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 7.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1979 z 28. augusta 2015, Ú. v. EÚ L 289, 5.11.2015, s. 3.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/148 z 27. septembra 2017, Ú. v. EÚ L 26, 31.1.2018, s. 8.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/67 zo 16. januára 2019, Ú. v. EÚ L 15, 17.1.2019, s. 5.
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. februára 2019 o začatí konania o dočasnom zrušení colných preferencií poskytovaných Kambodžskému kráľovstvu podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 978/2012, Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2019, s. 11.
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP [2018/2107(INI)].
V článku 35 nariadenia o VSP sa stanovuje základ pre štatistické údaje tejto správy. Údaje zostavilo GR TRADE na základe údajov z databázy COMEXT dostupných v septembri 2019 [stanovené v právnych predpisoch o Extrastate; nariadenie (ES) č. 471/2009] a na základe údajov Eurostatu. Analýza zohľadňuje iba dovoz do Únie v rámci colného režimu prepustenie do voľného obehu („bežný obchod“), a jeho úroveň teda môže byť nižšia ako celkový dovoz. Údaje nezahŕňajú mimoriadne číselné znaky KN, ktoré nie sú súčasťou VSP, ani dôverné štatistické údaje o obchode. Dôverné štatistické údaje o obchode sú vylúčené s cieľom predísť tomu, aby sa zo štatistiky o obchode z databázy COMEXT nedali nežiaducim spôsobom odvodiť niektorí dovozcovia v EÚ, ako aj možným dôsledkom pre analýzu na úrovni individuálnej zvýhodnenej krajiny v rámci VSP alebo výrobku (kódu tovaru).
COM(2018) 665 final, Brusel, 4. októbra 2018.
Preferenčný dovoz je oprávnený dovoz, pri ktorom sa účinne využil VSP.