Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozvoj udržateľnejšieho cestovného ruchu pre mestá a regióny EÚ

(2021/C 37/02)

Spravodajca: Manuel Alejandro CARDENETE FLORES (ES/RE), tajomník ministerstva cestovného ruchu, obnovy, spravodlivosti a miestnej samosprávy vlády autonómnej oblasti Andalúzia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

zdôrazňuje, že cestovný ruch je strategickým odvetvím, nástrojom integrácie a kľúčovou hnacou silou sociálno-ekonomického oživenia; že predstavuje viac ako 10 % hrubého domáceho produktu EÚ a vytvára pracovné miesta pre 26 miliónov ľudí, čo predstavuje 6 % celkového vývozu EÚ;

2.

zdôrazňuje význam dopravy a mobility ako kľúčov k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti EÚ a zdôrazňuje potrebu prijať inteligentné a udržateľné riešenia mobility, a to najmä v tých regiónoch, ktorých hospodársky rozvoj najviac ohrozuje výlučná závislosť od leteckej a námornej dopravy;

3.

poukazuje na to, že veľké sociálne, kultúrne, vekové a príjmové rozdiely medzi cestujúcimi ponúkajú širokú škálu možností pre mnohé podniky, od nadnárodných korporácií až po mikropodniky. Ekosystém v oblasti cestovného ruchu zahŕňa odvetvia ako ubytovanie, doprava, stravovacie služby, kultúra, šport a voľnočasové aktivity, ako aj služby cestovných operátorov. Celkovo ide o približne 2,4 milióna podnikov, z toho viac ako 90 % tvoria MSP;

4.

podporuje odporúčania a usmernenia Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch, ako aj víziu One Planet pre udržateľné oživenie cestovného ruchu a prognózu Agendy 2030 OSN v rámci cieľov udržateľného rozvoja v oblasti cestovného ruchu a dopravy;

5.

podporuje definíciu udržateľného cestovného ruchu stanovenú Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch, ktorá ho opisuje ako „cestovný ruch, ktorý plne zohľadňuje súčasné a budúce hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy s cieľom uspokojiť potreby návštevníkov, priemyslu, životného prostredia a hostiteľskej komunity“;

6.

zdôrazňuje, že kríza spôsobená SARS-CoV-2 dramaticky zmenila tento scenár, a priniesla nemerateľné náklady z hľadiska životov a ničivé hospodárske dôsledky, ktoré vážne ovplyvnili Európu, spôsobujú osobné straty, vážne finančné ťažkosti a bankrot mnohých spoločností najmä v odvetviach cestovného ruchu a dopravy;

7.

uznáva, že tieto ťažkosti sú ešte väčšie v prípade najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré sú vo veľkej miere závislé od odvetvia cestovného ruchu a ktorých vyhliadky na oživenie hospodárstva sú vážne ohrozené ich takmer výlučnou závislosťou od leteckej dopravy a nemožnosťou využívať iné druhy dopravy;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať udržateľné služby cestovného ruchu, ktoré zohľadňujú bohaté európske historické a kultúrne dedičstvo, ako aj jedinečné prírodné dedičstvo;

9.

pripomína prierezový charakter cestovného ruchu, na ktorý poukázala táto kríza, keďže pokles aktivít v oblasti cestovného ruchu neovplyvňuje len oblasti, ako sú ubytovacie a stravovacie služby alebo doprava, ale aj mnohé odvetvia hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou;

10.

poukazuje na to, že Európa musí v tejto a nasledujúcich krízach, ktoré môžu nastať, zachovať proaktívny a vodcovský postoj a včas prijať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo kolapsu odvetvia cestovného ruchu;

11.

uznáva, že v súčasnej zdravotnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 sa ukázala mimoriadna zraniteľnosť sektora cestovného ruchu ostrovných území, ktoré majú obmedzené zdroje;

12.

pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ význam prideľovania dostatočných finančných zdrojov na záchranu tohto odvetvia, ako aj vytvorenie dlhodobej európskej politiky cestovného ruchu na vybudovanie kvalitného a udržateľného odvetvia, ktoré by vychádzalo z ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy;

13.

sa domnieva, že by sa mali prijať a zintenzívniť opatrenia na zlepšenie súčasných modelov cestovného ruchu a dopravy s cieľom dosiahnuť ich úplnú udržateľnosť v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti a túto krízu považovať za podnet na úvahu, ktorá vytvorí základy budúcej odolnosti a udržateľnosti odvetví cestovného ruchu a dopravy;

Vplyv ochorenia COVID-19 na odvetvie cestovného ruchu a dopravy v Európe a reakcia EÚ z hľadiska oživenia a odolnosti v krátkodobom a strednodobom horizonte: balík týkajúci sa cestovného ruchu a dopravy

14.

zdôrazňuje, že Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch odhaduje, že straty spôsobené pandémiou v cestovnom ruchu v prvých piatich mesiacoch roku 2020 boli celosvetovo už trikrát vyššie ako straty zaznamenané pri medzinárodnej finančnej kríze v roku 2009 (1);

15.

žiada väčšiu koordináciu medzi členskými štátmi pri zavádzaní zákazov a opatrení týkajúcich sa obmedzenia pohybu s cieľom uľahčiť oživenie odvetvia, znížiť neistotu turistov a stimulovať ľudí, aby cestovali. Víta snahy Európskej komisie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb poskytovať objektívne a presné informácie o vývoji pandémie;

16.

zdôrazňuje, že na oživenie cestovného ruchu je dôležité prijať spoločnú stratégiu týkajúcu sa mobility osôb v rámci EÚ, ktorá posilní dôveru v cestovanie, a to najmä vykonávaním testov na COVID-19 v krajine odchodu, t. j. pred začiatkom cesty, čo pomôže zvýšiť bezpečnosť cestovania a vyhnúť sa potrebe karantény;

17.

víta rýchlu reakciu EÚ na záchranu cestovného ruchu a dopravy, najmä oznámenie Európskej komisie „Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období“ a sprievodné odporúčania a usmernenia – balík v oblasti cestovného ruchu a dopravy – , ktoré pomáhajú členským štátom pri obnove bezpečného a neobmedzeného voľného pohybu a opätovnom otvorení vnútorných hraníc, riešení krízy likvidity a obnovení dôvery spotrebiteľov;

18.

víta tiež schválenie dočasného rámca pre štátnu pomoc (2), vďaka ktorému môžu členské štáty poskytovať väčšiu podporu podnikom; nový nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (3) (SURE) na udržanie príjmu rodín a zachovanie výrobnej kapacity a ľudského kapitálu podnikov a hospodárstva; iniciatívu REACT-EU (4), ktorá riadiacim orgánom umožní upraviť prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme riešenia najnaliehavejších dôsledkov kríz;, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého majú úžitok ľudia z odvetvia cestovného ruchu, ktorí boli prepustení v dôsledku krízy a projekty ako internetová platforma „Re-open EU“ (5), ktorá poskytuje aktuálne informácie o obmedzeniach platných v rámci cestovania po Európe, v oblasti verejného zdravia a o bezpečnostných opatreniach;

19.

oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na uľahčenie toku väčšieho objemu štátnej pomoci na záchranu európskych podnikov a navrhuje, aby niektoré pravidlá (vrátane upraveného pravidla de minimis) zostali v platnosti tak dlho, ako to bude potrebné v regiónoch zasiahnutých krízou;

20.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby využívali všetky druhy pomoci dočasne povolené podľa tohto rámca na riešenie naliehavých potrieb likvidity a na pokrytie bezprostredných potrieb prevádzkového kapitálu a investícií a ktoré umožňujú záchranu podnikov, ktoré sa v dôsledku pandémie COVID-19 (6) dostali do náhlych ťažkostí, a tým im umožnili prispôsobiť sa a ďalej rozvíjať svoje činnosti;

21.

víta opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ, ktoré sú podľa slov predsedu Výboru regiónov „príkladom solidarity“ a uvádza, že je nevyhnutné rýchlo sprístupniť rozpočet EÚ a plán obnovy mestám a podnikom vo všetkých mestách, regiónoch a obciach Európy v boji proti tejto bezprecedentnej kríze;

22.

vyzýva na zosúladenú činnosť v záujme dosiahnuť skutočné partnerstvo medzi všetkými úrovňami riadenia, podporiť spoločnú zodpovednosť a zabrániť nadmernej centralizácii;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala súbor usmernení a kontrolných zoznamov špecifických pre EÚ pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré im poskytnú pokyny v prvých dňoch katastrof, ešte pred vykonávaním vnútroštátnych opatrení a opatrení EÚ; poznamenáva, že usmernenia obsiahnuté v balíku v oblasti cestovného ruchu a dopravy už predstavujú výborný príklad;

24.

považuje opatrenia v rámci balíka v oblasti cestovného ruchu a dopravy za dôležitý prvý krok zameraný na zlepšenie schopnosti miestnych turistických destinácií reagovať na nové vlny pandémie a ďalšie možné katastrofy, ktoré môžu preveriť odolnosť odvetvia;

25.

sa domnieva, že v dôsledku pandémie sú naliehavo potrebné nové stratégie na podporu sektora HORECA a rozvoja turistických aktivít na miestnej úrovni, ako je vidiecky cestovný ruch, miestna gastronómia alebo miestne tradície. Trendy vo svete sa zmenili a atraktívnejšími sa stali menšie turistické lokality a izolované destinácie, kde rodiny a menšie skupiny môžu bezpečne cestovať. Ak má cestovný ruch v nasledujúcich 2 – 3 rokoch prežiť, našich turistov musíme nasmerovať do našich vlastných destinácií;

26.

zdôrazňuje, že náklady vyplývajúce z preventívnych opatrení týkajúcich sa COVID-19 vo verejnej doprave by sa mohli začleniť do zmlúv o službách vo verejnom záujme, čím by sa zabránilo presunu vysokej dodatočnej finančnej záťaže na dopravné orgány, ktorými sú často miestne a regionálne samosprávy;

27.

vyjadruje podporu postupnému zavedeniu bezvízového styku z dlhodobého hľadiska s cieľom zvýšiť počet návštevníkov z tretích krajín a povzbudiť turistov, aby sa vrátili do Európy;

28.

dúfa, že v budúcnosti budú akékoľvek rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o zákaze cestovania a dočasnom uzavretí hraníc oznámené vopred európskym orgánom, ako aj pohraničným regiónom s cieľom zlepšiť koordináciu a včas zabezpečiť prístup k informáciám v členských štátoch;

29.

dôrazne podporuje plán obnovy Európy s cieľom prispieť k náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19, naštartovať obnovu Európy, ako aj zachovať a vytvárať pracovné miesta;

Potreba prijať opatrenia na zvýšenie udržateľnosti cestovného ruchu

30.

konštatuje, že cestovný ruch bol v posledných rokoch jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví; tento rast poukázal na ťažkosti pri dosahovaní vyváženého rozvoja z hľadiska ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti;

31.

oceňuje oznámenia Komisie „Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch“ (2010) a „Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu“ (2014);

32.

poukazuje na to, že cestovný ruch v súčasnosti musí reagovať na nové výzvy s veľkým dosahom, ako napríklad zmena klímy, rastúce preťaženie, nadmerný tlak na infraštruktúru a spotrebu vody a energie, zhoršovanie stavu životného prostredia, ktoré treba riešiť naliehavo a prioritne, strata identity a rešpektovanie autentickosti spoločenstiev;

33.

tvrdí, že cestovný ruch by mohol slúžiť ako modelový sektor v rámci udržateľnej ekologickej transformácie stanovenej v zelenej dohode s cieľom premeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 v procese prispôsobovania hospodárstiev digitálnemu veku a pri presadzovaní rovnosti a sociálneho začlenenia a dôrazne nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby využili prostriedky potrebné na dosiahnutie týchto cieľov;

34.

uznáva však, že to bude možné len vtedy, ak bude mať pevný základ, v ktorom sa jasne vymedzí rozsah, povinnosti a dôsledky zavedenia skutočného udržateľného rozvoja v tomto sektore, s dôrazným záväzkom zabezpečiť jeho uplatňovanie;

Spôsoby dopravy na účely cestovania

35.

pripomína, že cestovný ruch pozostáva zo zložitého hodnotového reťazca mnohých zainteresovaných strán s priamym prepojením na činnosti v oblasti osobnej dopravy;

36.

pripomína, že je potrebné napredovať v odvetví cestovného ruchu smerom k tomu, aby sa obehové hospodárstvo v cestovnom ruchu stalo skutočnosťou;

37.

poznamenáva, že prognózy Svetovej organizácie pre cestovný ruch a Medzinárodného dopravného fóra poukazujú na zvýšenie emisií uhlíka z dopravy v súvislosti s cestovným ruchom približne o 25 % do roku 2030;

38.

uznáva preto potrebu preskúmať a zaviesť do praxe alebo uplatniť spôsoby na zlepšenie prepojenosti európskych miest a regiónov, uprednostňovať menej znečisťujúce možnosti a skúmať zlepšenia intermodality v súlade s konečným cieľom zelenej dohody, a víta skutočnosť, že Európska komisia v roku 2020 spustila stratégiu udržateľnej a inteligentnej mobility;

39.

dôrazne nabáda členské štáty EÚ, aby spojili úsilie s cieľom urýchlene riešiť nedostatok udržateľných spôsobov dopravy a investovať do rozvoja a zlepšovania diaľkových vlakových trás vrátane nočných vlakov, a tak zatraktívniť možnosť cestovania s nízkymi emisiami uhlíka;

40.

podporuje podmienenie verejnej pomoci leteckým spoločnostiam so záväzkami z ich strany plniť ciele v oblasti znižovania emisií znečisťujúcich látok;

41.

potvrdzuje, že tento záväzok by sa mal podporovať v rôznych druhoch dopravy, a to aj v cestnej aj námornej doprave, s osobitným dôrazom na výletné lode z dôvodu ich vysokého vplyvu na životné prostredie;

42.

vyjadruje poľutovanie nad nižšou podporou autobusovej a železničnej dopravy (kľúčové druhy miestnej a regionálnej dopravy) v porovnaní s leteckou dopravou, čo vytvára väčší tlak na financovanie udržateľnejších druhov dopravy, a žiada pevný záväzok rozšíriť možnosti udržateľnej mobility v celej Európe prostredníctvom železničnej dopravy pripomínajúc, že Európska komisia považuje za cieľ do roku 2021 zlepšenie prínosu odvetvia železničnej dopravy k udržateľnému cestovnému ruchu v EÚ;

43.

upozorňuje na to, že je dôležité, aby sa pri vykonávaní budúcich opatrení týkajúcich sa emisií CO2 v leteckej a námornej doprave plánovaných v Európskej zelenej dohode a v novej stratégii pre udržateľnú mobilitu uskutočnilo posúdenie ich vplyvu na najvzdialenejšie regióny EÚ, ktorých hospodárska a sociálna súdržnosť, pokiaľ ide o mobilitu ich občanov, ako aj rozvoj ich hospodárskej činnosti, závisí vo veľkej miere od leteckej a námornej dopravy;

44.

zdôrazňuje potrebu finančnej podpory, aby prevádzkovatelia verejnej dopravy, ktorí zaznamenali dramatický pokles príjmov, mohli vybudovať udržateľnejší dopravný park s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami;

45.

vyjadruje záujem pracovať na iniciatívach spájajúcich cestovanie vlakom s kultúrnym objavovaním a cestovným ruchom v pokrízovom kontexte, rozvíjať systém #DiscoverEU a úzko spolupracovať so zástupcami regiónov EÚ na propagácii príležitostí pre železničný cestovný ruch počas Európskeho roka železníc (EYR 2021) a po ňom;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité uznať EuroVelo (7) ako ďalšiu TEN-T (transeurópsku dopravnú sieť) popri existujúcich sieťach ciest, železníc alebo vnútrozemských vodných ciest, čo povedie k bezpečnejšej, priamejšej, súdržnejšej a prepojenejšej cyklistickej infraštruktúre, z ktorej budú mať úžitok všetky kategórie cyklistov a ktorá výrazne podporí cyklistický cestovný ruch;

Vplyv na prírodné prostredie

47.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že globálne otepľovanie môže znížiť atraktívnosť alebo dokonca ohroziť živobytie určitých turistických destinácií a opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie bojovať proti zmene klímy, a to včas a v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami prostredníctvom celého radu iniciatív a politických opatrení uvedených v stanoviskách Európskeho výboru regiónov;

48.

pripomína, že tento boj bude mať zásadný význam pre osud mnohých pobrežných a ostrovných regiónov z dôvodu stúpajúcej hladiny morí, lyžiarskych stredísk postihnutých nedostatkom snehu a regiónov postihnutých lesnými požiarmi, záplavami alebo víchricami (8);

49.

sa domnieva, že cestovný ruch môže významne prispieť k európskym ambíciám v oblasti obehového hospodárstva a trvá na tom, že regióny a mestá by mali byť súčasťou diskusie o tom, ako propagovať program v praxi;

50.

odporúča, aby odvetvie cestovného ruchu a dopravy zlepšilo ponuku klimaticky neutrálnych produktov prostredníctvom využívania čistej energie, menej škodlivých chemických látok, menšieho množstva plastov, recyklácie dažďovej a odpadovej vody z domácností (9), ktorá výrazne znižuje dopyt po pitnej vode z dodávateľskej siete a recyklácie odpadu a aby sa tieto systémy využívali systematickejšie;

51.

poukazuje na potrebu väčšej podpory cyklistického cestovného ruchu, ktorý prináša výhody pre miestne hospodárstva tým, že stúpa návštevnosť oblastí, ktoré v rámci tradičného cestovného ruchu nie sú bežne navštevované a že sa využívajú miestne podniky a služby; okrem toho infraštruktúra potrebná na tento účel prináša úžitok aj miestnym obyvateľom v podobe väčšej prepojenosti, ktorá pomáha zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť miestnych komunít;

52.

podporuje pokračovanie v pracovnej skupine GR pre Mare – European boat industry (európsky lodný priemysel), ktorá sa zaoberá koncom životnosti lodí s cieľom vypracovať spoločný plán EÚ v oblasti výskumu a inovácií, aby sa zvýšila recyklácia materiálu na stavbu lodí;

53.

poukazuje na to, že je dôležité podporovať udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch, v rámci ktorého sa rozširujú činnosti zamerané na poznávanie a ochranu morského prostredia. Rovnako vidí veľký potenciál v oblasti lodnej dopravy, športov využívajúcich vietor a vlny, potápania a vodných športov vo všeobecnosti pre vedu, environmentálne povedomie, mapovanie oceánov a skúmanie environmentálnych otázok;

54.

zdôrazňuje význam cestovného ruchu pre rozvoj vidieka, ktorý by sa už nemal vykladať výlučne z hľadiska rozvoja poľnohospodárstva, ale ako hnacia sila rozvoja vidieckych, menej rozvinutých oblastí s poľnohospodárskou pôdou, ktorá je okrajová a má nízku produktivitu, ale primárne dôležitá, pokiaľ ide o environmentálnu hodnotu, krajinný ráz a ochranu biodiverzity. Európske inštitúcie by preto mali náležite integrovať cestovný ruch a jeho príležitosti do stratégie v oblasti biodiverzity, stratégie „z farmy na stôl“, novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a siete Natura 2000 a dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti;

55.

považuje za dôležité zahrnúť výrobky od miestnych výrobcov do odvetvia cestovného ruchu s cieľom podporiť udržateľnejší cestovný ruch s väčšou pridanou hodnotou pre regióny. Takisto zdôrazňuje význam zhodnotenia prírodných a chránených oblastí a potenciálu oblohy ako turistického zdroja (astroturizmus);

56.

poukazuje na význam využívania digitálnych technológií založených na 5G, internete vecí, umelej inteligencii a veľkých dátach s cieľom poskytovať inovatívne, udržateľné a škálovateľné inteligentné služby cestovného ruchu s vysokou pridanou hodnotou schopné ponúknuť nové, efektívnejšie, prístupnejšie a inkluzívnejšie modely cestovného ruchu rozšírené na všetky regióny a s osobitným zameraním na vidiecke oblasti. Okrem toho poukazuje na význam telekomunikačných technológií, ktoré poskytujú primeranú pripojiteľnosť vo vidieckom prostredí;

Sociálne a hospodárske dôsledky a potreba zabrániť tomu, aby sa cestovný ruch vnímal ako problém

57.

pripomína, že cestovný ruch, a najmä nadmerný cestovný ruch (presahujúci prah fyzickej, ekologickej, sociálnej, ekonomickej, psychologickej alebo politickej kapacity destinácií (10)), ako aj všetky ľudské činnosti, má vplyv na sociálne prostredie, v ktorom sa činnosť vykonáva;

58.

zdôrazňuje potrebu zabrániť negatívnym účinkom nadmerného cestovného ruchu, ktoré vedú k zvýšenému preťaženiu, tlakom na infraštruktúru, zvyšujúcemu sa dopytu po energii a vode, zhoršovaniu životného prostredia, poškodeniu historických miest a pamiatok, strate identity a autentickosti a zvyšovaniu životných nákladov miestnych obyvateľov spolu s rastúcou nerovnosťou medzi nimi. Domnieva sa, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali naliehavo zvážiť opatrenia a iniciatívy zamerané na zabránenie negatívnemu vplyvu nadmerného cestovného ruchu;

59.

zdôrazňuje, že podpora a rozvoj cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach môžu byť zdrojom hospodárskeho rozvoja a zveľaďovania a môžu pomôcť prilákať obyvateľstvo alebo zastaviť úbytok obyvateľstva v oblastiach postihnutých vyľudňovaním;

60.

odporúča zaviesť politiky na podporu a posilnenie postavenia žien. Ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní podnikov cestovného ruchu, keďže sú hlavnými aktérmi v boji proti vyľudňovaniu. Zabezpečenie ich zamestnateľnosti je zárukou udržania obyvateľov v danej oblasti. Preto treba posúdiť ich potreby, poskytnúť im nástroje na zvyšovanie úrovne ich zručností a konkurencieschopnosti prostredníctvom cielenej odbornej prípravy;

61.

poukazuje na to, že niektoré modely cestovného ruchu založené na intenzívnom využívaní lacných dopravných prostriedkov a rozsiahlom cestovaní cestujúcich podporujú nadmerný cestovný ruch, zatiaľ čo sociálne médiá a platformy na partnerské výmeny môžu tiež prehnane propagovať destinácie; vyzýva preto na diskusie o raste a kvalite cestovného ruchu;

62.

považuje Barcelonské vyhlásenie NECSTouR „Lepšie miesta pre život, lepšie miesta na návštevu“ za referenčnú hodnotu na preukázanie toho, že odvetvia cestovného ruchu a kultúrneho, hmotného aj nehmotného dedičstva môžu úzko spolupracovať v prospech európskych občanov a kultúrneho dedičstva;

63.

poukazuje na to, že cestovný ruch by sa mal považovať za súčasť riešenia, a nie za problém, a preto sa domnieva, že treba formulovať návrhy nových opatrení, odlišných od už zavedených a dôraznejšie podporiť opatrenia, ktoré v súčasnosti už fungujú; poukazuje preto na potrebu regulovať nové spôsoby ponuky cestovného ruchu a platformy kolaboratívneho hospodárstva podľa kritérií spravodlivej hospodárskej súťaže, posilniť kontrolné a inšpekčné systémy a zaručiť kvalitu a zákonnosť služieb poskytovaných v spoločnom rámci voľnej obchodnej súťaže pri súčasnom zachovaní kultúrneho dedičstva, kultúry, identity a kvality života obyvateľov;

64.

v tomto zmysle poukazuje na prínos šírenia osvedčených postupov, stratégií a metodík v oblasti udržateľného cestovného ruchu vypracovaných v rámci rôznych európskych programov, ako sú PANORAMED, horizontálne projekty MED, MITOMED+ alebo WINTERMED s cieľom propagovať ich využitie a opakovateľnosť;

65.

navrhuje preto, aby sa naďalej udeľovala cena Európske hlavné mesto inteligentného cestovného ruchu;

Digitalizácia a údaje a jej výhody vytvoriť systém monitorovania a sledovateľnosti opatrení

66.

upozorňuje na dôležité zmeny v distribučných kanáloch a spôsobe, akým sa využíva cestovný ruch, ktoré umožnili mnohým podnikom priamo osloviť svojich zákazníkov, čo malé podniky dostatočne nevyužívajú;

67.

poukazuje na informácie ako kľúčový materiál pre cestovný ruch, ktorý využívajú najinovatívnejšie iniciatívy v tomto odvetví;

68.

poukazuje na význam iniciatívy Svetovej organizácie pre cestovný ruch Na ceste k štatistickému rámcu na meranie udržateľného cestovného ruchu (11) vrátane hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru;

69.

zdôrazňuje, že úroveň podrobností, kvalita údajov, ich interpretácia a správne použitie budú mať priamy vplyv na účinnosť politických opatrení pri riešení krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 a pri úsilí o klimaticky neutrálnu Európu;

70.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou harmonizáciou a roztrieštenosťou údajov, pokiaľ ide o hospodársky vplyv cestovného ruchu, situácie, ktoré narušujú prijímanie systémových rozhodnutí na podporu odvetvia cestovného ruchu a dopravy;

71.

zdôrazňuje, že oficiálne údaje nedokážu poskytnúť informácie dostatočne rýchlo na zvládnutie súčasnej situácie, takže regióny a mestá museli implementovať ďalšie mechanizmy merania, ktoré ešte nie sú začlenené do oficiálnych údajov;

72.

víta skutočnosť, že v marci 2020 Európska komisia dosiahla dohodu s platformami kolaboratívneho hospodárstva (12) o zverejňovaní kľúčových údajov o ubytovaní v cestovnom ruchu a nabáda Európsku komisiu, aby spoločne preskúmala ukazovatele na vymedzenie stratégií obnovy v prospech cestovného ruchu;

73.

pripomína, že platformy kolaboratívneho hospodárstva zvyšujú náklady na bývanie na miestnych trhoch, pretože ich ponuka ubytovania sa orientuje na cestovateľov, a nie na miestne obyvateľstvo. Napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ platformy kolaboratívneho hospodárstva nie sú len poskytovateľmi informácií. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby prijala právne predpisy umožňujúce regionálnym a miestnym samosprávam regulovať činnosť takýchto platforiem na svojom území s cieľom zabezpečiť, že budú dodržiavať rovnaké administratívne predpisy týkajúce sa letného prenájmu ako tradičnejšie zainteresované strany;

74.

upozorňuje na potrebu vytvoriť štandardizované nástroje, ktoré môžu mestám, regiónom a podnikateľskému sektoru pomôcť pri tvorbe udržateľnejších politík integrovaných do nového európskeho štatistického programu a ktoré posilnia hospodárske, sociálne a environmentálne monitorovanie cestovného ruchu; poukazuje na potrebu uľahčiť prístup k údajom, zlepšiť ich aktualizáciu a prepojenie a poskytnúť harmonizovaný systém mapovania;

75.

odporúča, aby sa v každom členskom štáte EÚ určil právny rámec na vytváranie a zverejňovanie satelitných účtov cestovného ruchu;

76.

sa zasadzuje za lepší zber údajov na úrovni NUTS 3 o počte turistov a návštevníkov, o ďalších nových formách ubytovania a o druhu dopravy s regionálnym rozdelením hlavných miestnych destinácií na základe štatistík o ubytovaní;

77.

odporúča zavedenie systému merania na monitorovanie spotreby vody a tvorby emisií v odvetví cestovného ruchu vrátane odvetvia cestovného ruchu a jeho charakteristických produktov v účtoch so štatistikou o vode, ovzduší a energii;

78.

nabáda Eurostat, aby pokračoval vo výskume veľkých dát ako zdroja údajov pre štatistiku týkajúcu sa cestovného ruchu, pričom treba zohľadniť výzvy súvisiace s ich zberom, nezávislosťou, dôvernosťou, prístupom, kvalitou a časovou dostupnosťou;

79.

žiada, aby sa problém nadmerného cestovného ruchu analyzoval zahrnutím kvalitatívnych údajov o postojoch obyvateľov k cestovnému ruchu do štúdií o príjmoch a životných podmienkach, do bleskových odhadov vplyvu cestovného ruchu a do správy „Kvalita života v európskych mestách“, ktorú vypracovala Európska komisia;

80.

odporúča, aby sa podnietili ďalšie kroky s cieľom využiť a optimalizovať rozsiahlu prácu, ktorú v posledných rokoch vykonala Európska komisia, napríklad systém ukazovateľov ETIS alebo platforma S3 (13) pre digitalizáciu a bezpečnosť cestovného ruchu a Tourism of Tomorrow Lab;

81.

vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby do budúceho európskeho štatistického programu začlenili monitorovacie systémy a nástroje, ktoré budú viac zamerané na plnenie osobitných potrieb regiónov a miest a umožnia primeranú sledovateľnosť vykonávaných politík v oblasti cestovného ruchu;

Potreba opätovne uznať cestovný ruch ako základnej politiky EÚ v súlade s jeho prínosom a potenciálom rastu a väčšej angažovanosti v oblasti udržateľného rozvoja

82.

dúfa, že súčasná kríza bude varovným signálom a nabáda Európsku komisiu, aby presadzovala ambicióznejšiu politiku v oblasti cestovného ruchu pre Európu na environmentálnej, hospodárskej a sociálnej úrovni;

83.

víta iniciatívu Európskej komisie zorganizovať Európsku konferenciu o cestovnom ruchu s cieľom vypracovať do roku 2050 plán smerom k udržateľnému, inovatívnemu a odolnému ekosystému európskeho cestovného ruchu („Európska agenda pre cestovný ruch do roku 2050“), do ktorého by sa aktívne zapojili regióny;

84.

je pripravený usporiadať konferenciu zainteresovaných strán za účasti verejných a súkromných subjektov, aby sa podelili o skúsenosti týkajúce sa ciest obnovy, ktoré si vybrali rôzne destinácie a formy, ktoré cestovný ruch EÚ nadobudne v budúcnosti;

85.

verí, že Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch sa spojí vo svojom úsilí s VR pri hľadaní stabilnej politiky cestovného ruchu v EÚ;

86.

navrhuje spoločné zasadnutie Výboru Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch a komisie NAT VR s cieľom diskutovať o budúcnosti politiky cestovného ruchu v EÚ po kríze súvisiacej s ochorením COVID-19 a v súvislosti s diskusiami o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027;

87.

teší sa na úzku spoluprácu so skupinou pre cestovný ruch v Európskom parlamente a žiada, aby bol v plnej miere zapojený do činnosti tejto skupiny s cieľom sprostredkovať hlasy miestnej a regionálnej úrovne na diskusiách skupiny;

88.

opakuje, že je dôležité, aby členské štáty a ich regionálne orgány začlenili priority cestovného ruchu do svojich operačných programov na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť prístup k európskym finančným prostriedkom na financovanie projektov v oblasti cestovného ruchu;

89.

poukazuje na to, že súčasný mechanizmus financovania je pre MSP a destinácie ťažko prístupný a navrhuje vytvorenie osobitných nástrojov (jednotné kontaktné miesto alebo online nástroj) prepojených s riadiacimi orgánmi európskych fondov s cieľom uľahčiť uplatňovanie a spracovanie;

90.

odporúča, aby Európsky výbor regiónov posilnil svoju spoluprácu so Svetovou organizáciou pre cestovný ruch prostredníctvom memoranda o porozumení a vypracovania spoločných akčných plánov;

91.

vyzýva Radu, aby do pracovných skupín a zasadnutí Rady týkajúcich sa cestovného ruchu zapojila Európsky výbor regiónov a jeho miestne a regionálne samosprávy;

92.

navrhuje vytvorenie nového európskeho rámca pre udržateľný cestovný ruch, ktorý je v súlade so zelenou dohodou a Agendou 2030 Organizácie Spojených národov, ako aj so stratégiami, ktoré sa v tejto súvislosti rozvíjajú v regiónoch, a to integrovaním rôznych politík, ktoré EÚ v tejto oblasti vyvíja a rozvíja, ako napríklad podpora digitalizácie tohto odvetvia, podpora inteligentných turistických destinácií, dekarbonizácia činnosti, podpora obehového hospodárstva, podpora inkluzívneho a dostupného cestovného ruchu, spomalenie vyľudňovania vidieka, zlepšenie participatívneho riadenia a spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom;

93.

žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť generálne riaditeľstvo, ktoré by sa zaoberalo výlučne udržateľným cestovným ruchom a aby sprostredkovala rovnaký záujem Európskemu parlamentu, ktorý by mohol zvážiť zriadenie osobitného parlamentného výboru zameraného na udržateľnosť cestovného ruchu.

---

(1)  https://www.e-unwto.org/doi/epdf/10.18111/wtobarometereng.2020.18.1.4.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020XC0320(03)&from=SK.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020PC0139.

(4)  https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/factsheet/2020_mff_reacteu_en.pdf.

(5)  https://reopen.europa.eu/sk.

(6)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1587137448000&uri=CELEX:52020DC0112.

(7)  Európska sieť 17 diaľkových cyklistických trás, ktoré prechádzajú celým kontinentom a prepájajú ho.

(8)  https://www.europarl.europa.eu/thinktank/es/document.html?reference=EPRS_BRI%282017 %29603932.

(9)  https://ec.europa.eu/environment/emas/takeagreenstep/pdf/BEMP-5.7-FINAL.pdf.

(10)  Z nedávnej štúdie Európskeho parlamentu vyplýva, že cestovný ruch ohrozuje 105 destinácií Európskej únie. Pozri https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/629184/IPOL_STU(2018)629184_EN.pdf.

(11)  https://www.unwto.org/Measuring-Sustainability-Tourism.

(12)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_194.

(13)  https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/tourism.