P9_TA(2020)0257

Európska stratégia lesného hospodárstva – ďalší postup

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 o európskej stratégii lesného hospodárstva – ďalší postup (2019/2157(INI))

(2021/C 395/05)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640), na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (COM(2020)0380) a na svoje uznesenia z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (1) a zo 16. januára 2020 o 15. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biologickej diverzite (2),

—	so zreteľom na newyorské vyhlásenie o lesoch, ktoré Európska únia ratifikovala 23. júna 2014,

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. decembra 2018 s názvom Pokrok pri vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva“ (COM(2018)0811),

—	so zreteľom na svoje uznesenia z 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352),

—	so zreteľom na závery Rady z 15. apríla 2019 o pokroku vo vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ a o novom strategickom rámci pre lesy (08609/2019),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (4) a na následné vykonávacie nariadenia s aktualizáciami zoznamu inváznych druhov, medzi ktoré patria aj stromové druhy,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. októbra 2019 k správe Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. decembra 2018 s názvom Pokrok pri vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva“,

—	so zreteľom na celosvetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú uverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

—	so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod na prechod k udržateľnej Európe,

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. apríla 2019 k vykonávaniu stratégie lesného hospodárstva EÚ,

—	so zreteľom na hodnotenie v polovici trvania stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020,

—	so zreteľom na aktualizovanú stratégiu EÚ pre biohospodárstvo,

—	so zreteľom na stratégiu v oblasti klímy 2050,

—	so zreteľom na závery Rady z 29. novembra 2019 o aktualizovanej stratégii EÚ pre biohospodárstvo (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018 k strednodobému preskúmaniu stratégie lesného hospodárstva EÚ (6),

—	so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a jej iniciatívy Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje,

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0154/2020),

—	so zreteľom na zodpovednosť členských štátov EÚ podľa Dohovoru o biologickej diverzite (DBD), Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD),

keďže vnútorné a medzinárodné záväzky EÚ, napríklad Európska zelená dohoda, ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Kjótsky protokol, Parížska dohoda a vytvorenie spoločnosti s nulovými emisiami nebude možné dosiahnuť bez klimatických prínosov a iných ekosystémových služieb, ktoré poskytujú lesy a sektor lesného hospodárstva;

keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie neodkazuje na spoločnú politiku EÚ v oblasti lesného hospodárstva a zodpovednosť za lesy nesú členské štáty; keďže EÚ však v minulosti prispievala svojimi politikami a usmerneniami vrátane článku 4 ZFEÚ, pokiaľ ide o energetiku, životné prostredie a poľnohospodárstvo, k udržateľnému obhospodarovaniu lesov a k rozhodnutiam členských štátov o lesoch;

keďže lesy a celý hodnotový reťazec sektora lesného hospodárstva majú zásadný význam pre ďalší rozvoj obehového biohospodárstva, keďže poskytujú pracovné miesta, zabezpečujú hospodársku prosperitu vo vidieckych a mestských oblastiach, poskytujú služby v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, poskytujú výhody súvisiace so zdravím, chránia biodiverzitu a vyhliadky v horských, ostrovných a vidieckych oblastiach a zabezpečujú boj proti dezertifikácii;

keďže riadne financovaný vysokokvalitný výskum, inovácie, zber informácií, údržba a rozvoj databáz, najlepšie postupy a výmena poznatkov majú mimoriadny význam pre budúcnosť multifunkčných lesov EÚ a pre celý hodnotový reťazec lesného hospodárstva vzhľadom na rastúce nároky, ktoré sa na ne kladú, a na potreby reagovať na viaceré príležitosti a výzvy, ktorým čelí spoločnosť;

E.	keďže lesy sú súčasťou nášho prírodného dedičstva, ktoré musíme zachovať a udržiavať, a keďže v záujme prosperity tohto dedičstva a jeho úlohy ako zdroja biodiverzity a zdroja v oblasti hospodárstva, cestovného ruchu a v sociálnej oblasti je nevyhnutné jeho dobré riadenie;

F.	keďže Fond pre rozvoj vidieka poskytol v rámci SPP nástroje a zdroje na podporu sektora lesného hospodárstva a mal by tak robiť aj v rámci SPP po roku 2020, a to prostredníctvom dôrazného zamerania sa na udržateľné obhospodarovanie lesov;

G.	keďže v EÚ je 16 miliónov súkromných vlastníkov lesov, ktorí vlastnia približne 60 % lesov EÚ; keďže priemerná veľkosť lesov v súkromnom vlastníctve je 13 ha, pričom približne dve tretiny súkromných vlastníkov lesov vlastnia menej než 3 ha lesa;

H.	keďže udržateľne obhospodarované lesy sú mimoriadne dôležité pri zabezpečovaní pracovných miest vo vidieckych oblastiach, predstavujú prínos pre ľudské zdravie a zároveň významne prispievajú k životnému prostrediu a biodiverzite;

I.	keďže opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu v lesoch sú tak vzájomne prepojené, že je potrebné vyvážiť ich aspekty a podporiť ich súčinnosť, najmä v rámci adaptačných stratégií a plánov členských štátov;

J.	keďže európske lesy a ich situácie sa líšia, a preto sa s nimi musí zaobchádzať odlišne, ale vždy s cieľom zlepšiť ich hospodárske, sociálne a environmentálne funkcie;

K.	keďže v najvzdialenejších regiónoch sa nachádzajú veľmi bohaté zásobárne biodiverzity a je nevyhnutné ich chrániť;

L.	keďže strata biodiverzity v lesoch má výrazné environmentálne, hospodárske a sociálne dôsledky;

keďže kvalita pôdy zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní ekosystémových služieb, ako sú napríklad filtrácia a zadržiavanie vody, a teda ochrana pred povodňami a suchom, sekvestrácia CO2, biodiverzita a rast biomasy; keďže zlepšenie kvality pôdy, napríklad v niektorých regiónoch prostredníctvom premeny ihličnatého lesa na trvalý listnatý les, je hospodársky náročný proces, ktorý trvá desaťročia;

keďže je potrebné propagovať kľúčovú úlohu udržateľného obhospodarovania lesov v európskej spoločnosti, ktorá je čoraz viac odpojená od lesov a lesného hospodárstva, a to zdôrazňovaním viacerých prínosov, ktoré lesy poskytujú z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho, ako aj kultúrneho a historického hľadiska;

O.	keďže lesy majú okrem sekvestrácie uhlíka priaznivý vplyv na klímu, atmosféru, zachovanie biodiverzity a správu vodných tokov a vodných ciest, ochranu pôdy pred eróziou vodou a vetrom a majú ďalšie užitočné prírodné vlastnosti;

P.	keďže takmer 23 % európskych lesov sa nachádza v lokalitách sústavy Natura 2000, pričom podiel v niektorých členských štátoch presahuje 50 %, a takmer polovica prirodzených biotopov v oblastiach sústavy Natura 2000 sú lesy;

Q.	keďže lesy môžu byť zdrojmi primárnych lesných produktov, ako je drevo, a poskytujú cenné sekundárne produkty, ako sú huby, hľuzovky, byliny, med a bobuľoviny, ktoré sú veľmi dôležité pre hospodárske činnosti v niektorých regiónoch Únie;

R.	keďže európske lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní životného prostredia, rozvoji hospodárstva, uspokojovaní potrieb členských štátov v oblasti výrobkov z dreva a zvyšovaní blaha obyvateľstva;

keďže agrolesníctvo, vymedzené ako systémy využívania pôdy, v ktorých sa stromy pestujú v kombinácii s poľnohospodárstvom na tej istej pôdnej jednotke, je súbor systémov obhospodarovania pôdy, ktoré zvyšujú celkovú produktivitu, vytvárajú viac biomasy, udržiavajú a obnovujú pôdu a poskytujú viacero hodnotných ekosystémových služieb;

T.	keďže multifunkčná úloha lesov, značný čas potrebný na ich vytvorenie a význam zabezpečenia dobrej rozmanitosti druhov robia z udržateľného využívania, ochrany a množenia lesných zdrojov dôležitú európsku úlohu;

U.	keďže sociálne a environmentálne zodpovedné poľovníctvo zohráva dôležitú úlohu v lesoch a polozalesnených oblastiach, a to prostredníctvom kontroly lovu alebo šírenia chorôb zveri, ako je napríklad africký mor ošípaných;

V.	keďže lesy zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti erózii pôdy, ale aj v boji proti dezertifikácii pevniny; keďže zo štúdií vyplýva, že stromy v parkoch a v mestskom prostredí majú pozitívny vplyv, pokiaľ ide o udržanie nižších teplôt v porovnaní s oblasťami bez stromov;

W.	keďže v súčasnom programovom období (2014 – 2020) existujú opatrenia v rámci SPP zamerané na pomoc hospodárskym subjektom pri budovaní kapacít v oblasti lesného hospodárstva;

keďže niektoré oblasti s lesný hospodárstvom boli vo veľkej miere napadnuté škodcami a hmyzom, ako sú červotoče a rôzne huby; keďže prirodzené populácie gaštanových lesov boli vo veľkej miere napadnuté rakovinou kôry gaštana jedlého (Cryphonectria parasitica), ktorá spôsobuje vážnu hrozbu pre prežitie týchto populácií, ale z dlhodobého hľadiska takisto ohrozuje súvisiace ľudské činnosti, ako je produkcia a zber gaštanov;

Y.	keďže dostupné údaje o lesoch na úrovni EÚ sú neúplné a majú rôznu kvalitu, čím sa znižuje schopnosť koordinácie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o obhospodarovanie lesov;

Z.	keďže nezákonná ťažba dreva prebieha aj v EÚ;

Minulosť – prehodnotenie nedávnych úspechov a výziev pri vykonávaní

víta uverejnenie správy Komisie s názvom Pokrok pri vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva“ (COM(2018)0811);

víta opatrenia, ktoré prijali členské štáty a Komisia s cieľom splniť ciele stratégie lesného hospodárstva EÚ, a zapojenie Stáleho lesníckeho výboru, skupiny pre občiansky dialóg o lesníctve a korku, expertnej skupiny pre lesné požiare, expertnej skupiny pre odvetvia lesného hospodárstva a súvisiace odvetvové otázky a príslušných zainteresovaných strán do viacročného plánu vykonávania v oblasti lesného hospodárstva;

uznáva, že v správe Komisie z roku 2018 o pokroku pri vykonávaní súčasnej stratégie lesného hospodárstva EÚ sa uvádza, že stratégia bola užitočná ako nástroj na koordináciu a že vo všeobecnosti sa osem prioritných oblastí stratégie plus jedna oblasť realizovali s relatívne nízkym množstvom prekážok s výnimkou hlavných výziev, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom politiky v oblasti biodiverzity, a pretrvávajúcich výziev v oblastiach „Aké lesy máme a ako sa menia?“, najmä pokiaľ ide o vnímanie sektora lesného hospodárstva verejnosťou a informácie, ktorými verejnosť disponuje, a „Podpora koordinácie a komunikácie“, najmä pokiaľ ide o politiky týkajúce sa lesného hospodárstva;

zdôrazňuje skutočnosť, že vymedzenie udržateľného obhospodarovania lesov bolo medzinárodne dohodnuté v rámci celoeurópskeho procesu FOREST EUROPE; konštatuje, že vymedzenie bolo začlenené do vnútroštátnych právnych predpisov a dobrovoľných systémov, ako sú lesné certifikáty, ktoré sú zavedené v členských štátoch;

zdôrazňuje, že presadzovanie udržateľného obhospodarovania lesov v EÚ ako súčasť stratégie lesného hospodárstva EÚ a opatrení na rozvoj vidieka vykonávaných v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) malo veľmi pozitívny vplyv na lesy a podmienky v lese a na živobytie vo vidieckych oblastiach, ako aj na biodiverzitu lesov v EÚ a zlepšilo klimatické prínosy, ktoré poskytuje sektor lesného hospodárstva; konštatuje však, že je stále potrebné vyváženým spôsobom posilniť udržateľné obhospodarovanie lesov, aby sa zabezpečilo, že sa zlepší ekologický stav lesov, aby sa lesy mohli lepšie prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, aby sa znížili riziká a vplyvy prírodných narušení a aby sa zachovali možnosti obhospodarovania lesov pre súčasné a budúce generácie, napríklad takým spôsobom, že sa budú realizovať ciele vlastníkov lesov a MSP, a aby sa zlepšila kvalita existujúcich lesov a lesnatých plôch; domnieva sa, že v tejto súvislosti by stratégia lesného hospodárstva EÚ mala obsahovať primerané nástroje; poukazuje na to, že členské štáty sú povinné pristupovať k udržateľnému obhospodarovaniu lesov príkladným spôsobom; domnieva sa, že modely obhospodarovania lesov by mali zahŕňať aj kritérium environmentálnej, spoločenskej a hospodárskej udržateľnosti, čo znamená, že lesy a lesná pôda sa musia spravovať a využívať tak, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, regeneračná kapacita, vitalita a potenciál plniť teraz aj v budúcnosti relevantné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodili iné ekosystémy; zdôrazňuje, že uznanie a ochrana vlastníckych práv je kľúčom k dosiahnutiu dlhodobého záväzku v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov; poukazuje na to, že ochrana a udržateľné obhospodarovanie našich lesov sú kľúčovým prvkom nášho celkového blaha, keďže sú miestom pre činnosti všeobecného záujmu v oblasti rekreácie, zdravia a vzdelávania, a uznáva, že udržateľné obhospodarovanie lesov podporuje ochranu biodiverzity európskych lesov; požaduje ochranu pralesov so zachovanou štruktúrou, bohatosťou druhov a primeranou oblasťou, kde takéto lesy stále pretrvávajú; konštatuje, že na úrovni EÚ neexistuje vymedzenie pralesov, a vyzýva Komisiu, aby takéto vymedzenie, ktoré vypracuje Stály lesnícky výbor, zaradila do procesu vypracovania budúcej stratégie lesného hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že názory na schopnosť rôznych typov lesov absorbovať CO2 by sa mohli líšiť, a preto sa domnieva, že nová stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov; vyjadruje poľutovanie nad neudržateľnými postupmi a nezákonnou ťažbou dreva, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch napriek nariadeniu EÚ o dreve, a ďalej vyzýva členské štáty, aby urobili viac na jeho odstránenie a aby v prípade potreby zlepšili alebo posilnili svoje vnútroštátne právne predpisy; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto veci urýchlene zasiahli prostredníctvom podrobného monitorovania a presadzovania existujúcich právnych predpisov EÚ a vyzýva Komisiu, aby pri zistení porušenia pravidiel pohotovo uplatnila postup v prípade nesplnenia povinnosti a aby riešila prípady nezákonnej ťažby dreva aj v rámci všetkých príslušných orgánov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne dokončila kontrolu vhodnosti pravidiel EÚ zameraných proti nezákonnej ťažbe dreva;

konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi, ako aj rozdiely medzi regiónmi v rámci členských štátov boli dôležitým faktorom pri zvažovaní opatrení na úrovni EÚ;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v častiach Únie neuplatňovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a nevyšetrenie podozrenia z korupcie viedlo k nezákonnej ťažbe dreva a neudržateľným činnostiam lesného hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti korupcii a plne uplatňovali existujúce právne predpisy;

Prítomnosť – Stav lesov v EÚ

zdôrazňuje, že lesy EÚ vrátane lesov v zámorských územiach a najvzdialenejších regiónoch sú multifunkčné a vyznačujú sa veľkou rozmanitosťou vrátane rozdielov v takých aspektoch, ako sú formy vlastníctva, veľkosť, štruktúra, biodiverzita, odolnosť a výzvy; poukazuje na to, že lesy, najmä zmiešané lesy, poskytujú spoločnosti širokú škálu ekosystémových služieb vrátane biotopov pre druhy, sekvestrácie uhlíka, surovín, energie z obnoviteľných zdrojov, lepšej kvality ovzdušia, čistej vody, dopĺňania podzemných vôd, kontroly erózie a ochrany pred suchom, záplavami a lavínami a poskytujú látky pre lieky a plnia dôležitú kultúrnu a rekreačnú funkciu; keďže všetky tieto funkcie sa už nezdajú byť úplne zabezpečené, pretože vlastníci lesov už nie sú schopní znova investovať do lesov z dôvodu zložitej hospodárskej situácie spôsobenej zmenou klímy a ďalšími faktormi, ktoré k tomu prispievajú; konštatuje, že podľa najnovších odhadov len 26 % lesných druhov a 15 % lesných biotopov preukázalo priaznivý stav ochrany; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu ekosystémov a v prípade potreby vypracovali a posilnili usmernenia týkajúce sa lesných produktov, ktoré nepochádzajú z dreva;

berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri oceňovaní ekosystémových služieb v rámci iniciatívy MAES (mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb); zdôrazňuje však, že v súčasnosti neexistuje primeraná odmena za poskytovanie ekosystémových služieb, ako je sekvestrácia CO2, podpora biodiverzity alebo zlepšovanie pôdy, a že aktuálne môže dochádzať k situáciám, keď lesníci, ktorí sa zameriavajú na konverziu svojich lesov v tomto duchu, hospodária vo svojich lesoch so stratami napriek tomu, že poskytujú podstatné ekosystémové služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti vhodnej stimulácie a odmeňovania služieb súvisiacich s klímou, biodiverzitou a iných ekosystémových služieb s cieľom umožniť hospodársky životaschopnú konverziu lesov;

10.

poznamenáva, že za posledné desaťročia sa lesné zdroje EÚ z hľadiska lesného porastu a objemu zvyšovali a že lesy a iné zalesnené oblasti v súčasnosti pokrývajú približne 43 % plochy EÚ, pričom vďaka zalesňovaniu a prirodzenej obnove dosahujú najmenej 182 miliónov hektárov a predstavujú 5 % celkových svetových lesov; konštatuje, že polovicu sústavy Natura 2000 tvoria lesné oblasti (t. j. 37,5 milióna hektárov) a že 23 % všetkých lesov v Európe sa nachádza v lokalitách sústavy Natura 2000, zatiaľ čo niektoré členské štáty majú viac ako polovicu svojho územia pokrytého lesmi a sú závislé od lesného hospodárstva; poukazuje na význam zlepšovania poznatkov o sústave Natura 2000 v lesoch a jej vplyve na biodiverzitu, obhospodarovanie lesov a iné využívanie pôdy v celej EÚ; konštatuje, že 60 % lesov EÚ je v súkromnom vlastníctve s veľkým podielom drobných lesných podnikov (menej ako 3 ha) a 40 % je vo verejnom vlastníctve; poukazuje na to, že viac ako 60 % produktívnych lesov v EÚ a viac ako 20 % na celom svete je certifikovaných podľa dobrovoľných noriem udržateľného obhospodarovania lesov; konštatuje takisto, že podiel guľatiny z certifikovaných lesov spracovaných v drevospracujúcom priemysle na celom svete je globálne vyšší ako 20 % a že tento podiel v EÚ dosahuje 50 %; poukazuje na to, že toto odvetvie v EÚ zamestnáva aspoň 500 000 osôb priamo (7) a 2,6 milióna osôb nepriamo (8) a že udržanie tejto úrovne zamestnanosti a dlhodobej konkurencieschopnosti tohto odvetvia si vyžaduje trvalé úsilie o prilákanie kvalifikovanej a vyškolenej pracovnej sily do tohto odvetvia a zabezpečenie riadneho prístupu k sociálnej a zdravotnej pomoci pre pracovníkov; poznamenáva, že tieto pracovné miesta z dlhodobého hľadiska závisia od odolnosti lesných ekosystémov a ich dobrého riadenia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú vlastníci lesov pri vykonávaní udržateľného obhospodarovania lesov, a dôležitú úlohu, ktorú lesy zohrávajú pri vytváraní zelených pracovných miest a pri raste vo vidieckych oblastiach; okrem toho zdôrazňuje, že vlastníci a správcovia lesov v EÚ majú dlhoročnú tradíciu a skúsenosti s obhospodarovaním multifunkčných lesov; vyzýva Komisiu, aby do novej stratégii lesného hospodárstva EÚ začlenila potrebu podpory vlastníkov lesov, a to aj po finančnej stránke; konštatuje, že takáto podpora by mala byť podriadená uplatňovaniu udržateľného obhospodarovania lesov, zabezpečeniu trvalých investícií do moderných technológií, do environmentálnych a klimatických opatrení na posilnenie multifunkčnej úlohy lesov vrátane osobitného finančného nástroja zameraného na správu oblastí v rámci sústavy Natura 2000 a vytváranie dôstojných pracovných podmienok; domnieva sa, že takáto finančná podpora by mala byť výsledkom solídnej kombinácie finančných nástrojov, štátneho financovania a financovania zo súkromného sektora; zdôrazňuje význam odvrátenia vyľudňovania vidieka a považuje za nevyhnutné investovať do ekosystémov; víta zalesňovanie a obnovu lesa ako vhodné nástroje na zvyšovanie lesného porastu tam, kde je to vhodné, najmä na opustených územiach, ktoré nie sú vhodné na produkciu potravín, v blízkosti mestských a prímestských oblastí, ako aj v horských oblastiach; nabáda k finančne podporovaným opatreniam na využívanie vyťaženého dreva v pomere k udržateľným lesným zdrojom a v relevantných prípadoch na zvýšenie lesného porastu a inej zalesnenej pôdy, najmä v tých členských štátoch, v ktorých je lesná pokrývka nízka, pričom v iných členských štátoch podporuje zachovanie lesného porastu v oblastiach so zvýraznenými ekologickými funkciami; poznamenáva, že v lesoch sa nachádza významná časť suchozemskej biodiverzity Európy;

11.

konštatuje, že plocha lesa v Únii rastie, okrem iného v dôsledku zalesňovania, a že obhospodarované komerčné lesy nielenže viažu uhlík lepšie ako neobhospodarované lesy, ale znižujú aj emisie a problémy spôsobené zhoršovaním stavu lesov; konštatuje, že udržateľné obhospodarovanie komerčných lesov má na klímu ten najlepší vplyv a že je za to potrebné odmeňovať krajiny, ktoré dobre obhospodarujú svoje lesy;

12.

uznáva, že dlhodobé verejné a súkromné investície do posilneného udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré sa vyváženým spôsobom zameriavajú na sociálne, environmentálne a hospodárske prínosy lesa a na primerané mechanizmy financovania a náhrad, môžu pomôcť zabezpečiť odolnosť lesov a schopnosť adaptácie a pomôcť odvetviu lesného hospodárstva zostať ekonomicky životaschopným a environmentálne vhodným, ale aj prispieť k dosiahnutiu mnohých cieľov EÚ vrátane úspešného vykonávania Európskej zelenej dohody, prechodu na obehové biohospodárstvo a podpory biodiverzity; zdôrazňuje tiež potrebu iných ľahko dostupných, dobre koordinovaných a relevantných mechanizmov financovania EÚ, ako sú finančné nástroje alebo podpora Európskej investičnej banky pri podpore investícií do projektov lesného hospodárstva zameraných na udržateľné obhospodarovanie lesov a predchádzanie lesným požiarom a ich zmierňovanie, ako aj štrukturálne fondy a fondy z programov Horizont, Erasmus+ a LIFE+, ktoré by mohli poskytovať zásadnú podporu pre investície a služby na ukladanie a sekvestráciu uhlíka ako súčasť udržateľného obhospodarovania lesov, a to aj zabezpečením súladu so zelenou dohodou;

13.

uznáva kľúčové klimatické prínosy lesov a sektora lesného hospodárstva; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vyváženým spôsobom podporovať environmentálne, hospodárske a sociálne aspekty lesov a obhospodarovania lesov a zároveň posilňovať celkové prínosy pre klímu vyplývajúce z lesov a hodnotového reťazca lesného hospodárstva, a to najmä posilnenú sekvestráciu CO2, ukladanie uhlíka vo výrobkoch na báze dreva a nahrádzanie materiálov; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať, ďalej podporovať a podľa možnosti zvyšovať sekvestráciu CO2 v lesoch na úroveň, ktorá umožňuje udržateľné riadenie všetkých funkcií lesa, ukladanie uhlíka na mieste vrátane agrolesov, odumretého dreva a lesnej pôdy a produktov na báze dreva prostredníctvom aktívneho udržateľného obhospodarovania lesov; poukazuje na to, že lesy pohlcujú viac ako 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie dreva ako udržateľného stavebného materiálu, keďže nám to umožňuje smerovať k udržateľnejšiemu hospodárstvu; nabáda Komisiu, aby preskúmala rôzne trhové mechanizmy s cieľom stimulovať nahrádzanie fosílnych palív obnoviteľnými surovinami, ktoré sú prínosom v oblasti klímy; zdôrazňuje kľúčovú úlohu materiálov na báze dreva pri nahrádzaní fosílnych alternatív a alternatív s vyššou environmentálnou stopou v odvetviach priemyslu, ako je stavebníctvo, textilný priemysel a chemický a baliarenský priemysel, a potrebu v plnej miere zohľadňovať klimatické a environmentálne prínosy tohto nahrádzania surovín; ďalej zdôrazňuje stále málo využívané výhody, ktoré ponúka nahrádzanie jednorazových výrobkov, najmä plastových výrobkov, udržateľnými výrobkami na báze dreva; zdôrazňuje, že by sa takisto malo zvýšiť obehové využívanie výrobkov z dreva s cieľom zlepšiť využívanie našich udržateľných zdrojov, podporiť účinnosť zdrojov, znížiť odpad a rozšíriť životnosť uhlíka pre zavedenie udržateľného a miestneho obehového biohospodárstva;

14.

víta, pokiaľ ide o nahradenie fosílnych surovín a energie, pokračovanie v podpore najúčinnejšieho využívania dreva podľa tzv. zásady kaskádového využívania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v uplatňovaní kritérií udržateľnosti pre biomasu v rámci prepracovaného znenia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a aby optimálne využívali substitučný účinok nahradenia uhlíkovo náročných materiálov a energie z fosílnych surovín; konštatuje však, že je dôležité zabrániť zbytočným narušeniam trhu so surovinami na báze dreva, pokiaľ ide o podporné systémy pre bioenergiu; upozorňuje na skutočnosť, že predvídateľný nárast dopytu po dreve a biomase musí byť sprevádzané udržateľným obhospodarovaním lesov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie výskumu nahrádzania fosílnych palív a materiálov z fosílnych palív; konštatuje, že zvyšky na konci hodnotového reťazca dreva je možné vhodne použiť ako biomasu s cieľom nahradiť ňou teplo založené na fosílnych palivách, ale že drevo by sa malo v prvom rade využívať na účely s dlhším životným cyklom, aby sa zvýšilo globálne ukladanie oxidu uhličitého;

15.

zdôrazňuje prospešný vplyv ochranných lesných pásov na ochranu poľnohospodárskej pôdy, ako aj na zvýšenie poľnohospodárskej produkcie; dôrazne podporuje metódy na povzbudzovanie poľnohospodárov k tomu, aby budovali ochranné lesné pásy;

16.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú pre odvetvie včelárstva zohrávajú kvitnúce stromy a kry v prírodných ekosystémoch, ako aj pri podpore prirodzeného procesu opeľovania a pri posilňovaní konsolidácie a ochrany znehodnoteného a/alebo nehostinného územia; naliehavo žiada, aby sa tieto stromy a kry zahrnuli do podporných programov EÚ s prihliadnutím na regionálne osobitosti;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci sa lesy v EÚ obhospodarujú podľa spoločne dohodnutej zásady udržateľného obhospodarovania lesov a lesný porast sa v EÚ za posledné desaťročia rozšíril, v súvislosti s nedávno prijatým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/2088 (9) bol vypracovaný iný prístup k udržateľnému obhospodarovaniu lesov;

18.

zdôrazňuje význam odolných a zdravých lesných ekosystémov vrátane živočíchov a rastlín s cieľom zachovať a zlepšiť poskytovanie viacerých ekosystémových služieb, ktoré poskytujú lesy, ako sú biodiverzita, čisté ovzdušie, voda, zdravá pôda, drevo a nedrevné suroviny; zdôrazňuje, že dobrovoľné nástroje a platné právne predpisy, ako sú smernice EÚ o vtákoch a biotopoch, majú vplyv na rozhodnutia o obhospodarovaní pôdy a musia sa dodržiavať a riadnym spôsobom vykonávať;

19.

konštatuje, že poľnohospodári a vlastníci lesov sú kľúčovými aktérmi vo vidieckych oblastiach; víta uznanie úlohy lesného hospodárstva, agrolesníctva a priemyslu spojeného s lesným hospodárstvom v programe rozvoja vidieka SPP na obdobie rokov 2014 – 2020 a zlepšenia zavedené súhrnným nariadením; nabáda k zachovaniu tohto uznania v SPP na obdobie 2021 – 2027 a pri vykonávaní európskej zelenej dohody;

20.

zdôrazňuje vhodnosť a životaschopnosť dvojfázového prístupu k overovaniu udržateľnosti lesnej biomasy, ako sa dohodlo v prepracovanom znení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie; konštatuje, že by sa to malo dosiahnuť pokračovaním prerušeného vypracúvania konkrétnych kritérií udržateľnosti týkajúcich sa iného než konečného použitia zo strany Stáleho lesníckeho výboru a Komisie;

21.

uznáva úlohu lesov, pokiaľ ide o zabezpečovanie rekreačných hodnôt a činností súvisiacich s lesmi, ako je zber nedrevných lesných produktov, napr. húb a drobných plodov; berie na vedomie možnosti zvyšovania odstraňovania biomasy v rámci predchádzania lesným požiarom prostredníctvom pasenia, ale zároveň konštatuje, že pasenie voľne žijúcej zveri má negatívny vplyv na sadenice, a preto poukazuje na potreby udržateľného riadenia pasúcej sa zveri;

Budúcnosť – kľúčová úloha stratégie lesného hospodárstva EÚ po roku 2020 a Európskej zelenej dohody pri plnení cieľov Parížskej dohody a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj

22.

víta nedávne uverejnenie Európskej zelenej dohody Komisie a očakáva nadchádzajúcu stratégiu lesného hospodárstva EÚ po roku 2020, ktorá by mala byť v súlade s Európskou zelenou dohodou a stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity; okrem toho sa domnieva, že posilnenie obehového biohospodárstva je základným prístupom k dosiahnutiu nízkouhlíkovej spoločnosti pri vykonávaní zelenej dohody; poukazuje na význam ďalšieho zvyšovania potenciálu lesov v záujme dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody a rozvoja obehového biohospodárstva pri súčasnom zabezpečení ďalších ekosystémových služieb vrátane biodiverzity;

23.

víta pracovný program Komisie na rok 2020, a najmä uznanie prínosu novej stratégie lesného hospodárstva EÚ k 26. zasadnutiu konferencie zmluvných strán (COP 26) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že lesy by sa v budúcnosti nemali považovať za jediný druh záchytu CO2, pretože by to mohlo iné odvetvia menej motivovať k tomu, aby svoje emisie minimalizovali; okrem toho zdôrazňuje potrebu konkrétnych a účinných opatrení v rámci stratégií a plánov na adaptáciu sa zmene klímy, ktoré by zahŕňali súčinnosť medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, čo bude mať zásadný význam pre zmiernenie škodlivých vplyvov zmeny klímy, pokiaľ ide o narušenia, ako sú lesné požiare a ich negatívne účinky na vidiecke hospodárstvo, biodiverzitu a poskytovanie ekosystémových služieb; zdôrazňuje potrebu väčšieho objemu zdrojov a rozvoja vedecky podloženého zvládaniu požiarov s cieľom riešiť účinky zmeny klímy v lesoch; konštatuje, že v záujme zachovania biodiverzity a funkčnosti lesov spolu s potrebou zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a ako sa uznáva aj v nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve predstavuje odumreté drevo v lese mikrobiotopy, od ktorých závisia mnohé druhy;

24.

opakuje, že lesy a sektor lesného hospodárstva významne prispievajú k rozvoju miestnych, obehových hospodárstiev využívajúce biologické materiály v EÚ; zdôrazňuje kľúčovú úlohu lesov, lesného hospodárstva a biohospodárstva pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody a klimatickej neutrality do roku 2050; zdôrazňuje, že v roku 2015 biohospodárstvo predstavovalo trh, ktorý mal podľa odhadov hodnotu viac ako 2,3 bilióna EUR, poskytoval 20 miliónov pracovných miest a dosahoval podiel 8,2 % na celkovej zamestnanosti v EÚ; poznamenáva, že každé euro investované do výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva v rámci programu Horizont 2020 prinesie pridanú hodnotu približne 10 EUR; poukazuje na skutočnosť, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity nebude nikdy možné bez multifunkčných, zdravých a udržateľne obhospodarovaných lesov pri uplatnení dlhodobej perspektívy spolu so životaschopným drevospracujúcim priemyslom; zdôrazňuje, že za určitých okolností existujú kompromisy medzi ochranou klímy a ochranou biodiverzity v odvetví biohospodárstva, a najmä v lesníctve, ktoré zohráva ústrednú úlohu pri transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tieto kompromisy sa v nedávnych politických diskusiách dostatočne neriešili; upozorňuje, že je potrebné vypracovať súdržný prístup s cieľom spojiť ochranu biodiverzity a ochranu klímy v rámci prosperujúceho odvetvia lesného hospodárstva a biohospodárstva; zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať a zabezpečovať trhové biohospodárstvo v EÚ, napr. stimulovaním inovácií a vyvíjaním nových bioproduktov s dodávateľským reťazcom, v ktorom sa efektívne využívajú materiály biomasy; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať využívanie dreva, produktov z vyťaženého dreva alebo lesnej biomasy, aby sa stimulovala udržateľná produkcia a pracovné miesta; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali návrat materiálov biologického pôvodu vrátane dreveného odpadu do hodnotového reťazca, a to podporou ekodizajnu, ďalším zvýšením cieľov v oblasti recyklácie a podporou využívania druhotných surovín, medzi ktoré patrí drevo z výrobkov pred ich potenciálnym spálením na konci životnosti;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť plnú a skutočnú politickú podporu sektoru lesného hospodárstva a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na obdobie po roku 2020 je potrebná ambiciózna, nezávislá a samostatná stratégia lesného hospodárstva EÚ súbežne s ďalšími relevantnými sektorovými stratégiami; konštatuje, že keďže agrolesníctvo môže mať typické znaky poľnohospodárstva aj lesného hospodárstva, stratégia lesného hospodárstva EÚ sa musí koordinovať so stratégiou z farmy na stôl; požaduje novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ, ktorá bude vychádzať z holistického prístupu k udržateľnému obhospodarovaniu lesov, pričom sa zohľadnia všetky hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty hodnotového reťazca lesného hospodárstva, a zabezpečí kontinuitu viacúčelovej a viacrozmernej úlohy, ktorú zohrávajú lesy; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať stratégiu lesného hospodárstva EÚ, ktorá je koordinovaná, vyvážená, koherentná a lepšie integrovaná do príslušných právnych predpisov EÚ v oblasti lesného hospodárstva, do odvetvia lesného hospodárstva vrátane ľudí, ktorí priamo alebo nepriamo pracujú alebo žijú v lese a v sektore lesného hospodárstva, a do mnohých služieb, ktoré poskytujú, a to vzhľadom na rastúci počet vnútroštátnych politík a politík EÚ, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú lesy a ich obhospodarovanie v EÚ;

26.

vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyvinula maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa podporovali najmä iniciatívy zamerané na zastavenie straty biodiverzity v lesoch, podporu výsadby zmiešaných a pôvodných drevín a zlepšenie obhospodarovania lesov a aby sa projekty zrealizovali a financovanie bolo cielené;

27.

zastáva názor, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala byť mostom medzi vnútroštátnymi lesníckymi a agrolesníckymi politikami a cieľmi EÚ týkajúcimi sa lesov a agrolesov, pričom uznáva potrebu rešpektovať vnútroštátnu právomoc a potrebu prispievať k širším cieľom EÚ, a zároveň koherentne riešiť osobitosti lesov v súkromnom a verejnom vlastníctve; požaduje opatrenia na zabezpečenie dlhodobej stability a predvídateľnosti pre odvetvie lesného hospodárstva a celé biohospodárstvo;

28.

zdôrazňuje význam rozhodovania založeného na dôkazoch, pokiaľ ide o politiky EÚ týkajúce sa lesov, sektora lesného hospodárstva a jeho hodnotových reťazcov; požaduje súlad ambície všetkých aspektov Európskej zelenej dohody týkajúcich sa lesov a stratégie v oblasti biodiverzity so stratégiou lesného hospodárstva EÚ po roku 2020, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby udržateľné obhospodarovanie lesov malo pozitívny vplyv na spoločnosť vrátane prepojenosti a reprezentatívnosti lesných ekosystémov, a zabezpečiť dlhodobé a stabilné prínosy pre klímu a životné prostredie a zároveň prispievať k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že v rámci stratégie lesného hospodárstva EÚ po roku 2020 by sa mali vypracovať akékoľvek možné usmernenia EÚ týkajúce sa udržateľného obhospodarovania lesov;

29.

zdôrazňuje potrebu zohľadniť väzby medzi sektorom lesného hospodárstva a inými sektormi, ako je poľnohospodárstvo a ich koordinácia v rámci obehového biohospodárstva, ako aj význam digitalizácie a investícií do vzdelávania, výskumu a inovácií a zachovania biodiverzity, čo môže pozitívne prispieť k ďalším riešeniam na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu a na vytváranie pracovných miest; poznamenáva, že lesy sú integrálnou súčasťou udržateľného rozvoja;

30.

zdôrazňuje, že pre vidiecku spoločnosť sú dôležité agrolesnícke systémy, ktoré majú veľmi nízku hustotu a sotva sú ekonomicky životaschopné, berúc do úvahy, že ročný príjem je doplnený ďalšími činnosťami, ako je chov hospodárskych zvierat, cestovný ruch a poľovníctvo, ktoré musia dostať dostatočné finančné prostriedky na to, aby sa zabránilo dezertifikácii a nadmernému využívaniu prírodných zdrojov;

31.

zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy a dôsledkov ľudskej činnosti už v súčasnosti dochádza k prírodným narušeniam, ako sú požiare, suchá, povodne, búrky, zamorenie škodcami, choroby a erózia, a bude častejšie a intenzívnejšie dochádzať v budúcnosti, čo poškodí lesy v EÚ a bude si vyžadovať riadenie rizík a krízové riadenie prispôsobené každému prípadu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vypracovať spoľahlivú stratégiu lesného hospodárstva EÚ po roku 2020, ako aj opatrenia na riadenie rizík, ako je posilnenie odolnosti Európy voči katastrofám a nástroje včasného varovania, s cieľom lepšie sa pripraviť na takéto udalosti a lepšie im predchádzať, zvýšiť odolnosť lesov a zvýšiť ich odolnosť voči zmene klímy, napríklad posilnením vykonávania udržateľného a aktívneho obhospodarovania lesov a prostredníctvom výskumu a inovácií, čo umožní optimalizovať adaptabilitu našich lesov; pripomína, že podľa Európskej environmentálnej agentúry patrí medzi hlavné príčiny tlaku na lesy v EÚ rozširovanie mestských oblastí a zmena klímy; zdôrazňuje tiež potrebu ponúknuť lepšie podporné mechanizmy, ako aj finančné zdroje a nástroje pre vlastníkov lesov na uplatňovanie preventívnych opatrení, ako aj obnovu postihnutých oblastí, ako je opätovné zalesnenie znehodnotenej pôdy, ktorá nie je vhodná pre poľnohospodárstvo, a tiež využívanie osobitných fondov na katastrofy, a to aj prostredníctvom mimoriadnych zásahov, ako je Fond solidarity Európskej únie; žiada, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi stratégiou lesného hospodárstva EÚ a európskym mechanizmom v oblasti civilnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmus pre núdzové situácie a domnieva sa, že je dôležité zahrnúť do opatrení pre agrolesníctvo podporu lesopastierstva (pasenie v lesoch) a nabádať členské štáty, aby ju vykonávali v budúcom programe rozvoja vidieka; zdôrazňuje, že je potrebné väčšie množstvo zdrojov a rozvoj zvládania požiarov na základe vedy a rozhodovanie na základe informácií o rizikách, pričom sa zohľadnia sociálno-ekonomické, klimatické a environmentálne príčiny lesných požiarov; žiada, aby sa zaviedla zložka reakcie na spoločné výzvy súvisiace so zmenou klímy;

32.

vyzýva členské štáty, aby navrhli iniciatívy na zachovanie lesov s vysokou hodnotou ochrany a aby v prípade potreby zriadili takéto lesy s potrebnými mechanizmami a nástrojmi na stimuláciu a prípadnú kompenzáciu vlastníkov lesov tak, aby sa mohli rozvíjať poznatky a veda v súvislosti s týmito lesmi a zároveň sa mohli zachovať prirodzené biotopy;

33.

uznáva úlohu biodiverzity pri zabezpečovaní toho, aby lesné ekosystémy boli aj naďalej zdravé a odolné; zdôrazňuje význam lokalít sústavy Natura 2000, ktoré umožňujú poskytovať spoločnosti viaceré ekosystémové služby vrátane surovín; konštatuje však, že na riadenie takýchto oblastí je potrebné technické poradenstvo a nové dostatočné finančné zdroje; zdôrazňuje, že hospodárske straty spôsobené ochrannými opatreniami by mali byť spravodlivo kompenzované; zdôrazňuje význam pragmatického začlenenia ochrany prírody do udržateľného obhospodarovania lesov bez toho, aby sa nevyhnutne rozšírili chránené oblasti a aby sa zabránilo ďalšej administratívnej a finančnej záťaži; podporuje vytvorenie sietí zriadených na tento účel na základe iniciatív členských štátov; vyzýva štátne alebo regionálne subjekty, aby v prípade potreby rokovali so špecializovanými zainteresovanými stranami o obnovovaní populácie v lesoch pri riekach s cieľom vytvoriť biologicky rozmanité biotopy, po vzniku ktorých sa vytvoria ekologické služby, ako je napríklad absorpcia škodlivých látok, ktoré cirkulujú v podzemných vodách; zdôrazňuje výsledky hodnotiacej štúdie vplyvu SPP, v ktorej sa uvádza, kde nástroje a opatrenia SPP majú potenciál významne prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti biodiverzity, a nabáda k hľadaniu spôsobov, ako zlepšiť existujúce nástroje; nabáda tiež k ďalšiemu výskumu vzťahu medzi biodiverzitou a odolnosťou;

34.

konštatuje, že takmer 25 % celkovej plochy lesa v EÚ patrí do sústavy Natura 2000;

35.

berie na vedomie, že rokovania Európskej hospodárskej komisie OSN s podporou Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo o otázke právne záväznej celoeurópskej dohode o lesoch zlyhali, keďže Ruská federácia sa stiahla z rokovacieho procesu; pokračuje však v podpore spoľahlivých nástrojov na posilnenie udržateľného obhospodarovania lesov na celoeurópskej a globálnej úrovni;

36.

zdôrazňuje, že v čoraz väčšom počte politík EÚ sa riešia lesy z rôznych smerov; nabáda na dokončenie prebiehajúceho procesu stanoveného súčasnou stratégiou lesného hospodárstva EÚ s cieľom vypracovať prístupu k udržateľnosti, ktorý nie je založený na koncovom použití, s úzkym zapojením Stáleho lesníckeho výboru a členských štátov, vychádzajúc z dvojstupňového prístupu prepracovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie; domnieva sa, že dvojstupňový prístup by sa mohol použiť v iných politikách zameraných na zabezpečenie udržateľného kritéria pre lesnú biomasu a medzisektorového súladu politík EÚ, a oceňuje úspechy v súvislosti s ekosystémom, najmä spoločensky významné úspechy lesov v oblasti klímy; zároveň uznáva, že lesné hospodárstvo v EÚ už funguje podľa najprísnejších noriem udržateľnosti; konštatuje, že prístup založený na udržateľnosti pre lesnú biomasu musí zohľadňovať potrebu konkurencieschopnosti dreva v porovnaní s inými surovinami; zdôrazňuje význam a nabáda na využívanie nástrojov vyvinutých trhom, ako sú zavedené systémy certifikácie lesov, ako vhodného dôkazového prostriedku na overenie udržateľnosti lesných zdrojov;

37.

zdôrazňuje kľúčový význam lesníckych a agrolesníckych opatrení v rámci SPP a iných opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ako aj zabezpečenia spravodlivých a konkurencieschopných trhových podmienok v rámci EÚ pre úspešný rozvoj udržateľného obehového biohospodárstva pri vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ; pripomína potrebu kontinuity a explicitných a zlepšených lesohospodárskych a agrolesníckych opatrení v rámci SPP na roky 2021 – 2027; poukazuje na to, že ďalšie škrty v rozpočte SPP by mali negatívny vplyv na investície do udržateľného obhospodarovania lesov a na dosahovanie cieľov sektora lesného hospodárstva EÚ; domnieva sa, že udržateľné obhospodarovanie lesov by malo mať viditeľné miesto v nových strategických plánoch SPP; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť administratívnu záťaž v rámci opatrení EÚ v oblasti lesného hospodárstva a štátnej pomoci vo všeobecnosti, napríklad s cieľom zvýšiť podporu a zachovanie drevnej vegetácie v súvislosti s krajinnými prvkami a politikami spojenými s platbami v rámci prvého a druhého piliera a umožniť skupinové výnimky umožňujúce pohotovú reakciu na výzvy týkajúce sa lesov; zároveň je znepokojený tým, že horizontálne opatrenia v rámci programu rozvoja vidieka, ako napríklad Mladý poľnohospodár, nezahŕňajú lesnícke činnosti, a to aspoň v niektorých členských štátoch;

38.

poukazuje na výhody prepojenia medzi pasením a lesným hospodárstvom, najmä pokiaľ ide o znižovanie rizika požiaru a znižovanie nákladov na údržbu lesov; domnieva sa, že v tejto súvislosti má zásadný význam výskum a odovzdávanie poznatkov odborníkom z praxe; zdôrazňuje hodnotu tradičných extenzívnych agrolesníckych systémov a ekosystémových služieb, ktoré poskytujú; vyzýva Komisiu, aby koordinovala stratégiu lesného hospodárstva EÚ so stratégiou „z farmy na stôl“ s cieľom dosiahnuť tieto ciele a podporovať celoeurópske špecializované programy odbornej prípravy, aby boli poľnohospodári informovaní o výhodách a praxi integrácie drevnej vegetácie s poľnohospodárstvom; berie na vedomie nízke využívanie početných opatrení v rámci nariadenia o rozvoji vidieka na roky 2014 – 2020, ktoré sú určené na podporu zámernej integrácie drevnatej vegetácie s poľnohospodárstvom; uznáva schopnosť agrolesníctva zvýšiť celkovú produktivitu biomasy v konkrétnych oblastiach a zdôrazňuje, že zmiešané ekosystémy produkujú viac biomasy a absorbujú viac atmosférického uhlíka;

39.

zdôrazňuje, že Únia by mala vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na opatrenia v sektore lesného hospodárstva, ktoré by zodpovedali novým očakávaniam v tomto odvetví, vrátane investícií do rozvoja lesných oblastí a do zlepšenia životaschopnosti lesov, zachovania sietí lesných ciest, technológií lesného hospodárstva, inovácií a spracovania a využívania produktov lesného hospodárstva;

40.

vyzýva členské štáty, aby zosúladili rôzne stratégie a plány obhospodarovania lesov tak, aby sa príslušné ciele mohli primerane sledovať a korigovať, a nie aby vytvárali administratívne mozaiky, ktoré potom ohrozujú dosiahnutie cieľov stanovených v strategických dokumentoch;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu SPP na programové obdobie 2021 – 2027 agrolesníctvo chýba; považuje za nevyhnutné, aby sa v ďalšom nariadení o SPP uznal prínos agrolesníctva a aby sa pokračovalo v propagovaní a podpore vytvárania, regenerácie, obnovy a údržby agrolesníckych systémov; vyzýva Európsku komisiu, aby podporila prijatie opatrení na podporu agrolesníctva členskými štátmi v ich strategických plánoch;

42.

víta iniciatívu Komisie Farm Carbon Forest, ktorej cieľom je odmeňovať poľnohospodárov, ktorí sa zaviažu k projektom zameraným na zníženie emisií CO2 alebo na zvýšenie jeho ukladania s cieľom prispieť k cieľu nulových emisií CO2 v roku 2050 v kontexte novej zelenej dohody;

43.

zdôrazňuje zásadnú úlohu výskumu a inovácií na vysokej úrovni pri podpore prínosu lesov, agrolesníctva a sektora lesného hospodárstva k prekonávaniu výziev našej doby; zdôrazňuje význam výskumných a inovačných programov EÚ po roku 2020, uznáva úlohu Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum a konštatuje, že výskum a technológie prešli od zavedenia stratégie lesného hospodárstva EÚ v roku 2013 dlhú cestu; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať ďalší výskum, okrem iného v oblasti lesných ekosystémov, biodiverzity, udržateľného nahrádzania fosílnych surovín a energie, ukladania oxidu uhličitého, výrobkov z dreva a udržateľných postupov obhospodarovania lesov; žiada, aby sa pokračovalo vo financovaní výskumu o pôdach a ich úlohe, pokiaľ ide o odolnosť lesov voči zmene klímy a adaptáciu na ňu, ochranu a posilňovanie biodiverzity, ako aj poskytovanie iných ekosystémových služieb a substitučných efektov, a aby sa zhromažďovali údaje o inovatívnych metódach ochrany lesov a budovania ich odolnosti; so znepokojením konštatuje, že údaje o pralesoch sú stále neúplné; zdôrazňuje, že zintenzívnenie výskumu a zvýšenie finančných prostriedkov by pozitívne prispelo k zmierneniu zmeny klímy, ochrane lesných ekosystémov a podpore biodiverzity, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti, najmä vo vidieckych oblastiach; berie na vedomie odporúčanie Komisie, že silná kapitalizácia inovácií v hodnotovom reťazci by pomohla podporiť konkurencieschopnosť sektora lesného hospodárstva; v tejto súvislosti víta novú klimatickú ambíciu EIB financovať projekty, ktoré môžu zvýšiť príležitosti pre sektor lesného hospodárstva, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri nahrádzaní fosílnych materiálov a energií; oceňuje výskum a inovácie súvisiace s lesmi, ktoré sa už realizovali, najmä v rámci programov Horizont 2020 a LIFE+; víta prípady, keď výsledky prispievajú k rozvoju udržateľného biohospodárstva, usilujú sa o rovnováhu medzi rôznymi aspektmi udržateľného obhospodarovania lesov a zdôrazňujú multifunkčnú úlohu lesov; vyzýva Komisiu, aby investovala do výskumu a v prípade potreby zintenzívnila výskum zameraný na nájdenie riešenia, pokiaľ ide o šírenie škodcov a chorôb v lesoch;

44.

vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s výrobcami lesníckych strojových zariadení prijala iniciatívy na zlepšenie environmentálneho dizajnu lesníckych strojových zariadení s cieľom zosúladiť vysokú úroveň ochrany pre pracovníkov a minimálny vplyv na pôdu a vodu v lesoch;

45.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že celková plocha lesov sa v celosvetovom meradle od 90. rokov výrazne zmenšila; zdôrazňuje skutočnosť, že celosvetové odlesňovanie a degradácia lesov sú vážnym problémom; zdôrazňuje, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala mať vplyv v celosvetovom politickom kontexte a mala by zahŕňať vonkajšie ciele a opatrenia EÚ na podporu udržateľného obhospodarovania lesov na celom svete, a to bilaterálne aj prostredníctvom multilaterálnych procesov súvisiacich s lesmi, pričom dôraz by sa mal klásť na opatrenia na zastavenie odlesňovania na celom svete vrátane podpory zákonnej, udržateľnej výroby a dodávateľských reťazcov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu a ktoré nevedú k porušovaniu ľudských práv, a na zabezpečenie udržateľného riadenia lesných zdrojov; poukazuje na to, že by sa mali vyvinúť politické iniciatívy na riešenie otázok mimo EÚ so zameraním na trópy, pričom by sa mal zohľadniť rozdielny stupeň ambícií, pokiaľ ide o politiku v oblasti životného prostredia v rôznych tropických krajinách, a na hnacie sily neudržateľných postupov v lesoch mimo tohto odvetvia; zdôrazňuje potrebu zaviesť opatrenia na vysledovateľnosť dovozu a nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu s tretími krajinami s cieľom upevniť prísnejšie normy udržateľnosti; zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie nariadenia EÚ o dreve a akčného plánu FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve) s cieľom umožniť lepšie predchádzať vstupu nezákonne vyťaženého alebo nezákonne získaného dreva, ktoré predstavuje nespravodlivú hospodársku súťaž pre európske sektor lesného hospodárstva, na trh EÚ; opätovne zdôrazňuje potrebu certifikačných systémov a začlenenia osobitných ustanovení udržateľného obhospodarovania lesov do obchodných dohôd; žiada súdržný a systematický výklad systému náležitej starostlivosti nariadenia o dreve;

46.

zdôrazňuje význam vzdelávania a kvalifikovanej, dobre vyškolenej pracovnej sily, pokiaľ ide o úspešné vykonávanie udržateľného obhospodarovania lesov v praxi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej vykonávali opatrenia a využívali existujúce európske nástroje ako Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a európske programy odbornej prípravy (ET 2020) na podporu generačnej výmeny a kompenzáciu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v tomto odvetví;

47.

žiada, aby sa v obchodných dohodách zohľadňoval dovoz nezákonne získaného dreva a aby sa v prípade ich porušenia uplatnili sankcie;

48.

vyzýva členské štáty a drevársky priemysel, aby výrazne prispeli k zabezpečeniu toho, aby bolo zalesnených toľko oblastí, koľko oblastí je odlesnených;

49.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať celoeurópsky informačný systém pre lesy v Európe, pričom treba zohľadniť existujúce systémy, v rámci spoločnej zodpovednosti všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie zaoberajúcich sa rôznymi témami, ktoré pokrýva celoeurópsky informačný systém pre lesy v Európe; domnieva sa, že koordinácia tohto nástroja by sa mala uskutočňovať v rámci stratégie lesného hospodárstva EÚ; zdôrazňuje význam poskytovania porovnateľných, vedeckých a vyvážených informácií o európskych lesných zdrojoch v reálnom čase, pričom treba v prípade potreby monitorovať, či sú lesy a prírodné rezervácie dobre spravované a chránené, a zamerať sa na prognózu vplyvu prírodných narušení a ich vplyvov vyplývajúcich zo zmeny klímy a jej dôsledkov so sociálno-hospodárskymi ukazovateľmi pre rozvoj akejkoľvek politiky EÚ v oblasti lesného hospodárstva; konštatuje, že národné inventáre lesov predstavujú komplexný nástroj na monitorovanie lesných zdrojov a zohľadnenie regionálnych hľadísk; žiada EÚ, aby vytvorila monitorovaciu sieť pre európske lesy na zber informácií na miestnej úrovni, ktorá bude prepojená s programami pozorovania Zeme Copernicus;

50.

víta tendenciu k digitalizácii v tomto sektore a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskeho digitálneho mechanizmu vysledovateľnosti dreva na zber údajov, konzistentnú transparentnosť, zabezpečenie rovnakých podmienok, zníženie nekonkurenčného správania a úmyselného nekalého konania v obchode s drevom v rámci EÚ aj mimo nej, a to prostredníctvom systému overovania; ďalej zastáva názor, že takýto systém overovania by zlepšil dodržiavanie a obmedzenie finančných podvodov a boj proti nim, pričom by zabránil kartelovým praktikám a zastavil logistické operácie spojené s nezákonnou ťažbou dreva a jeho pohybu; ďalej nabáda k výmene osvedčených postupov s členskými štátmi, ktoré už zaviedli takéto reformy na vnútroštátnej úrovni;

51.

zdôrazňuje, že členské štáty majú právomoci a zohrávajú ústrednú úlohu pri príprave a vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ po roku 2020; vyzýva Stály lesnícky výbor Komisie, aby podporil členské štáty pri plnení tejto úlohy; zdôrazňuje význam výmeny informácií a súbežného zapojenia príslušných zainteresovaných strán, ako sú vlastníci a správcovia lesov, do skupiny pre občiansky dialóg o lesnom hospodárstve a korku, a význam udržiavania pravidelných stretnutí a posilňovania koordinácie a súčinnosti so Stálym lesníckym výborom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prinajmenšom raz ročne zapojila Európsky parlament do vykonávania stratégie lesného hospodárstva EÚ; požaduje posilnenie úlohy Stáleho lesníckeho výboru s cieľom zabezpečiť koordináciu medzi príslušnými zainteresovanými stranami a politikami na úrovni EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní udržateľného využívania lesov, a najmä vidieckeho hospodárstva; zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi v záujme zvýšenia prínosov novej stratégie lesného hospodárstva EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu a generálne riaditeľstvá s právomocami súvisiacimi s lesným hospodárstvom, aby strategicky pracovali na zabezpečení súdržnosti všetkých činností súvisiacich s lesným hospodárstvom a na posilňovaní udržateľného obhospodarovania lesov;

52.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prioritne udržiavali vysokú kvalitu odbornej prípravy v oblasti ekologického stavebníctva a drevárskom odvetví a aby vynaložili potrebné verejné výdavky a uskutočnili investície v tejto oblasti s cieľom predvídať budúce potreby drevospracujúceho priemyslu EÚ;

53.

opätovne pripomína prísľub Komisie týkajúci sa nulovej tolerancie nesúladu; zdôrazňuje, že vo viacerých otvorených prípadoch nesplnenia povinnosti proti členským štátom ide o nenahraditeľné hodnoty európskych lesných ekosystémov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v týchto prípadoch urýchlene konala;

54.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v koordinácii so službami inšpekcie práce členských štátov overila, že stroje umiestnené na trh a používané drevospracujúcim priemyslom sú v súlade so smernicou 2006/42/ES o strojových zariadeniach a že sú vybavené systémami na zachytávanie a odsávanie pilín;

55.

je presvedčený, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala presadzovať a podporovať výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o vykonávanie udržateľného obhospodarovania lesov, odbornú prípravu pracovníkov a správcov lesov, výsledky v sektore lesného hospodárstva a lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v súvislosti s cezhraničnými opatreniami a výmenou informácií, a to s cieľom zabezpečiť rast zdravých európskych lesov; zdôrazňuje potrebu lepšej komunikácie o význame udržateľného obhospodarovania lesných oblastí spolu s možnosťou rozšírenia, vykonávania a koordinácie informačných kampaní o multifunkčnom charaktere lesov a mnohých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych prínosoch, ktoré poskytuje lesné hospodárstvo na všetkých príslušných úrovniach EÚ, s cieľom informovať všetkých občanov o bohatstve tohto dedičstva a o potrebe spravovať, uchovávať a udržateľne využívať naše zdroje, aby sa predišlo akýmkoľvek konfliktom v spoločnosti;

56.

nabáda členské štáty, aby naliehali na svoje príslušné zainteresované strany z oblasti lesného hospodárstva, aby sa dostali k širšej časti obyvateľstva prostredníctvom vzdelávacích nástrojov a programov pre študentov, ale aj pre ľudí z ostatných vekových skupín, a zdôrazňuje význam lesov pre ľudské činnosti, ale aj pre zachovanie biodiverzity a rôznych ekosystémov;

57.

konštatuje, že digitalizácia a udržateľné technológie zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pridanej hodnoty v ďalšom rozvoji sektora lesného hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prenos znalostí a technológií a výmenu najlepších postupov, napríklad v oblasti udržateľného a aktívneho obhospodarovania lesov;

o o

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

(2) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.

(3) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 17.

(4) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35.

(5) https://ec.europa.eu/knowledge4policy/publication/council-conclusions-updated-eu-bioeconomy-strategy-29-november-2019_en

(6) Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 5.

(7) Databáza Eurostatu o lesnom hospodárstve je dostupná na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/web/forestry/data/database

(8) Informačný list Európskeho parlamentu z mája 2019 o Európskej únii a lesoch.

(9) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.