Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitálna ťažba v Európe: nové riešenia na udržateľné získavanie surovín

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 429/06)

Spravodajca:	Marian KRZAKLEWSKI
Pomocná spravodajkyňa:	Hilde VAN LAERE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	CCMI
Prijaté v sekcii	2. 9. 2020
Prijaté v pléne	18. 9. 2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	213/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Digitalizácia ťažobného priemyslu v EÚ predstavuje jedinečnú príležitosť na zvýšenie odolnosti európskych priemyselných dodávateľských reťazcov, zlepšenie environmentálneho pôsobenia ťažobného priemyslu, zvýšenie transparentnosti a rozšírenie dialógu s občanmi a komunitami, ktoré sú ovplyvnené ťažobnými činnosťami.

1.2.

Ťažobné spoločnosti, ktoré pristúpili k digitálnej transformácii, zaznamenali zlepšenie v oblasti bezpečnosti, udržateľnosti, produktivity a marží. Kombinácia lepšej pripojiteľnosti, mobility, strojového učenia a autonómnych činností však nastoľuje etické, sociálne a regulačné otázky, ktoré by tvorcovia politiky mali vopred zvážiť.

1.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že digitálna transformácia ťažobného priemyslu si vyžaduje ambiciózne úsilie o uzákonenie právnych a regulačných zmien a že takéto úsilie by sa malo vynakladať pod záštitou nadnárodných organizácií či na úrovni medzinárodného práva.

1.4.

EHSV poukazuje na význam vytvorenia globálnej komplexnej štruktúry siete informácií o nerastných surovinách s cieľom podporiť digitálnu transformáciu a informované rozhodovanie na úrovni EÚ. EHSV uznáva úsilie Spoločného výskumného centra (JRC) pri vytváraní a udržiavaní európskeho systému informácií o surovinách.

1.5.

EHSV sa domnieva, že digitálnu transformáciu surovinového odvetvia v EÚ by mali sprevádzať opatrenia na ochranu údajov a uznáva potrebu prísneho presadzovania režimov na ochranu citlivých údajov.

1.6.

EHSV odporúča vypracovať regulačný plán EÚ na riešenie výzev, ktoré prináša digitálna transformácia surovinového odvetvia, zaoberajúci sa témami, ako je kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, automatizácia, viacúrovňové riadenie a ťažba z morí a kozmického priestoru.

1.7.

EHSV odporúča vymedziť a prijať normy EÚ na získavanie údajov o zdrojoch nerastných surovín a naliehavo vyzýva členské štáty, aby pravidelne získavali a vymieňali si s JRC komplexné a overené údaje o ťažbe, spracovaní a recyklácii surovín. Je to dôležité z hľadiska pomoci pri vykonávaní akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo.

1.8.

EHSV odporúča prijať primerané opatrenia sociálnej podpory zamerané na minimalizáciu negatívnych dôsledkov, ktoré bude mať digitálna transformácia na pracovnú silu v ťažobnom priemysle, a podporiť transformáciu ekonomík ťažobných spoločenstiev s cieľom zabrániť prehlbovaniu existujúcich sociálnych nerovností medzi jednotlivcami a skupinami obyvateľstva.

1.9.

EHSV odporúča rozvíjať a podporovať cloudovú infraštruktúru EÚ s cieľom zvýšiť úroveň zabezpečenia aplikácií 5G, technológie cloud computingu a platforiem priemyselného internetu vecí.

1.10.

EHSV sa domnieva, že digitalizácia odvetvia nerastných surovín má zásadný význam pre riešenie hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a pre podporu vykonávania Európskej zelenej dohody a Plánu Európskej Únie na obnovu. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité stimulovať investície do digitalizácie ťažby a spracovania primárnych (ťažba) a druhotných (recyklácia) nerastných surovín.

1.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila zapojenie sociálnych partnerov v ťažobnom priemysle a viedla konzultácie s európskymi inštitúciami v procese tvorby politiky a o akejkoľvek iniciatíve EÚ, ktorá má vplyv na odvetvie nerastných surovín.

2.   Úvod

2.1.

Európska únia čelí technologickým, spoločenským a environmentálnym výzvam súvisiacim s dodávkami surovín, ktoré sú základom jej priemyselnej činnosti a kvality života jej obyvateľstva. EÚ produkuje menej ako 5 % svetovej produkcie nerastných surovín (1) a priemysel EÚ predstavuje približne 20 % celosvetovej spotreby nerastných surovín (2). Závislosť od dovozu je zvlášť veľká v prípade vzácnych kovov a prvkov potrebných pre technologicky vyspelé aplikácie a na prechod na ekologicky produkovanú energiu načrtnutý v európskej zelenej dohode [COM(2019) 640]. Tento stav opodstatňuje iniciatívu v oblasti surovín, ktorú Komisia začala v roku 2008 [oznámenie COM(2008) 699], a postupné úsilie o posúdenie kritického významu dodávok a zostavenie zoznamu kritických surovín [posledný zoznam bol zverejnený v roku 2017 (3); najnovší zoznam je súčasťou oznámenia o zozname surovín kritických pre EÚ, COM(2017) 490 (4)].

2.2.

Technologický pokrok, ktorý podporuje efektívne využívanie materiálov a zdrojov a presadzuje znižovanie a recykláciu odpadu v súlade s akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo [oznámenie COM(2015) 614, ktoré bolo nedávno aktualizované oznámením COM(2020) 98], vonkoncom nestačí na uspokojenie spoločenských potrieb a nezodpovedá globálnemu rastu obyvateľstva. Za týchto okolností budú primárne suroviny (5) naďalej zohrávať zásadnú úlohu v rámci hospodárstva.

2.3.

Zároveň rastie nesúhlas verejnosti s ťažobnými projektmi v mnohých krajinách EÚ a úsilie surovinového odvetvia o zmenšenie environmentálnej stopy nič nemení na jeho (zlej) povesti. Ťažobnému priemyslu sa najčastejšie pripisujú negatívne vplyvy na životné prostredie, nedostatočná transparentnosť a chýbajúci dialóg, ako aj nedostatky v distribúcii hospodárskych úžitkov na miestnej úrovni (6).

2.4.

Rast nacionalizmu v krajinách, ktoré produkujú suroviny, a pandémia ochorenia COVID-19 nedávno otriasli dôverou priemyslu EÚ v globálne dodávateľské reťazce. Vlády členských štátov EÚ a mnohí priemyselní výrobcovia si uvedomili, že závislosť od dovozu surovín by mohla zničiť spracovateľský priemysel EÚ (surovinové odvetvie poskytuje približne 350 000 pracovných miest v EÚ, ale existuje viac ako 30 miliónov pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach, ktoré sú závislé od spoľahlivého a neobmedzovaného prístupu k nerastným surovinám (7)).

2.5.

Pokrok v oblasti technológií a komunikácie presadzuje integráciu digitálnych technológií do všetkých oblastí podnikania, čo zásadne mení spôsob fungovania spoločností a prináša hodnotu zákazníkom. Je to jedinečná príležitosť pre ťažobný priemysel EÚ: ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú digitálne nástroje, môžu dosiahnuť novú úroveň výkonnosti v rámci celého hodnotového reťazca, čo bude mať dlhodobý kladný vplyv v sociálno-hospodárskej, environmentálnej a spoločenskej oblasti.

2.6.

Digitalizácia surovinového odvetvia v EÚ je jedinečnou príležitosťou na posilnenie odolnosti dodávateľských reťazcov, riešenie radikálne odlišnej ekonomiky vstupov, posilnenie prevádzkovej, sociálnej a environmentálnej excelentnosti v tomto odvetví a súčasné presadenie koncepcie „digitálnej bane“.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Digitalizácia získavania surovín sa týka využívania informačných technológií, ktoré zlepšujú získavanie, organizáciu a oznamovanie údajov s cieľom zlepšiť výkonnosť ťažobných prevádzok z hľadiska technických, environmentálnych a spoločenských ukazovateľov.

3.2.

Digitálne technológie využívajú všetky dostupné poznatky a umožňujú nepretržité zlepšovanie, ako aj postupné inovácie. Presné chápanie interakcií v jednotlivých krokoch získavania, vnútri hodnotových reťazcov a naprieč nimi a v rámci pracovnej sily, umožňuje okrem mnohých ďalších aspektov ťažbu, pri ktorej sa efektívne využívajú zdroje, monitorovanie a údržbu zariadení, monitorovanie zdravotných podmienok a predchádzanie rizikám, ako aj pripravenosť na núdzové situácie a reakciu na ne.

3.3.

Digitálna transformácia sa uvádza v prioritnej oblasti európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) týkajúcej sa surovín [COM(2014) 297], ktorá nesie názov „Technológie na ťažbu a získavanie primárnych a druhotných surovín“, v súlade s oznámením Európskej komisie o novej priemyselnej stratégii pre Európu. Suroviny sa v ňom vymedzujú ako jeden z kľúčových predpokladov globálne konkurencieschopnej, ekologickej a digitálnej Európy.

3.4.

EHSV oceňuje úlohu Európskej rady pre inováciu a Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ktoré majú za cieľ zvýšiť objem nových služieb a výrobkov európskych inštitúcií. Významnú časť týchto iniciatív tvoria iniciatívy zahŕňajúce suroviny, ktoré sú prepojené s ďalšími cieľmi, napríklad zmenami v energetike a mobilite, modernou výrobou, bezpečnosťou, potravinami a zdravím. Súvisia najmä s digitálnym pokrokom technologických riešení.

3.5.

EHSV podporuje činnosti výskumnej skupiny EÚ pri tvorbe metódy certifikácie surovín. Uvedená metóda podporí prechod k udržateľnej ťažbe nerastov a kovov, ktoré sú potrebné na podporu prechodu Európy na čistú energiu.

3.6.

Identifikácia príležitostí, ktoré ťažobnému priemyslu EÚ prináša digitálna transformácia, je dôležitou súčasťou prístupu k digitálnej stratégii odporúčaného výborom. Určené príležitosti by sa mali posúdiť z hľadiska potenciálnej hodnoty pre organizácie a spoločnosť a možností skutočnej realizácie.

3.7.   Sociálne aspekty

3.7.1.

Digitálna transformácia už ovplyvňuje tradičné úlohy pracovnej sily v ťažobnom priemysle a vznikajú také funkcie, ako sú okrem iného odborníci na nové technológie, analytici údajov a vedci, odborníci na oblasť veľkých dát (big data), umelej inteligencie a strojového učenia a inžinieri systémových sietí. V dôsledku toho sa očakáva pokles dopytu po takých funkciách, ako sú pracovníci obsluhy zariadení, analytici riadenia a organizácie a pracovníci v ťažbe (8).

3.7.2.

Vzhľadom na digitalizáciu odvetvia a jeho transformáciu musia zamestnanci absolvovať príslušnú odbornú prípravu, aby mohli čeliť výzvam priemyslu 4.0 a budúcim technologickým zmenám.

3.7.3.

Zmeny v povahe a zložení pracovnej sily spolu s implementáciou modelu „práca kdekoľvek a kedykoľvek“, ktorý umožňuje digitálna transformácia, bude mať významný vplyv na tradičné ťažobné spoločenstvá v Európe. Vyžaduje si to aktívny prístup založený na inkluzívnych sociálnych dialógoch s cieľom pomôcť spoločenstvám pochopiť svoje základné kapacity a podporiť prechod ich hospodárstiev na nové oblasti.

3.7.4.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na výzvy, ktoré prináša digitalizácia v odvetví ťažby, a na hrozby pre toto odvetvie v dôsledku pandémie COVID-19, by Európska komisia mala prostredníctvom existujúceho sektorového sociálneho dialógu (ťažobný priemysel) podporovať súčasné požiadavky sociálnych partnerov v tomto odvetví na európskej úrovni.

3.7.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zapojenie sociálnych partnerov v ťažobnom priemysle a viedla konzultácie s európskymi inštitúciami v procese tvorby politiky a o akejkoľvek iniciatíve EÚ, ktorá má vplyv na toto odvetvie.

3.7.6.

EHSV sa preto domnieva, že je potrebné, aby Komisia spolu so sociálnymi partnermi v rámci Výboru pre medziodvetvový dialóg čo najskôr zriadili na európskej a vnútroštátnej úrovni sieť odvetvových rád pre zručnosti a zamestnanosť v ťažobnom priemysle.

4.   Prelomové koncepcie a riešenia v oblasti udržateľného prieskumu, ťažby a/alebo spracovania

—

Prelomové koncepcie a riešenia v oblasti prieskumu, ťažby a recyklácie nerastných surovín sú nutné v záujme posilnenie postavenia Európy v celosvetovom meradle. Očakáva sa, že nové prístupy a technológie uľahčia prístup Európy k udržateľne získaným surovinám a zároveň získajú dôveru spoločnosti v čisté a bezpečné spôsoby ťažby a spracovania.

—

Znalosti o geologickom bohatstve, ložiskách nerastných surovín a ich využívaní sú rôznorodé a premenlivé a komplexnosť materiálových cyklov, politík, trendov na trhu, technologických trendov, environmentálnych problémov a spoločenských vplyvov si vyžaduje kombináciu mnohých odborných oblastí, aby sa využili výhody digitalizácie.

4.1.   Metódy a nástroje v oblasti informácií o nerastných surovinách

4.1.1.   Zriadenie dátového centra geologických vied pre Európu

4.1.1.1.

Dostupnosť, prístupnosť a zužitkovateľnosť nerastov, kovov, energie a ďalších podzemných zdrojov majú pre súčasnú spoločnosť oveľa väčší význam než v minulosti. Európsky parlament, Európska komisia a viaceré iniciatívy EÚ v politických oblastiach, napr. iniciatíva v oblasti surovín (9), smernica o podzemných vodách (10) a smernica o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého (11), potrebujú prístup k príslušným údajom o podzemných ložiskách.

4.1.1.2.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie v súčasnosti vyvíja systém informácií o surovinách vrátane hospodárskych, sociálno-hospodárskych a environmentálnych hľadísk – RMIS 2.0 (12). Poskytnuté informácie sú však neúplné a všetky členské štáty EÚ27 nie sú pokryté s rovnakou mierou podrobnosti.

4.1.1.3.

V súčasnosti sú k dispozícii len čiastočné údaje a väčšinou sa neharmonizujú, preto ich nemožno porovnávať medzi jednotlivými krajinami. Je potrebné štandardizovať formáty údajov a vyvinúť algoritmy, ktoré by poslúžili ako most medzi rôznymi systémami údajov.

4.1.1.4.

Podľa názoru EHSV má pri riešení výziev, ktorým čelí Európa, obrovský význam integrácia komplexnej štruktúry siete informácií o nerastoch s použitím harmonizovaných spoľahlivých údajov do systému RMIS Jednotného výskumného centra, keďže by Európskej komisii a členským štátom poskytla prístup k informáciám a poznatkom na podporu udržateľného využívania podzemných zdrojov EÚ.

4.1.1.5.

EHSV vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby získavali a vymieňali si údaje o surovinách s cieľom pravidelne prispievať do systému RMIS Spoločného výskumného centra. EHSV sa domnieva, že v záujme predchádzania skresľovaniu údajov a chybám by sa údaje poskytnuté JRC mali pred zaradením do systému RMIS skontrolovať z hľadiska presnosti. Spoločnému výskumnému centru by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na údržbu a pravidelné aktualizácie informačného systému.

4.1.2.   Simulácia procesov

4.1.2.1.

Emisie, spätné získavanie, ochranu vodných zdrojov atď. možno simulovať: môže ísť o niekoľko súbežných simulácií s použitím rôznych predpokladov hraničných podmienok a východiskových bodov s cieľom poskytnúť pravdepodobné odhady rôznych výsledkov, ktoré by bolo možné použiť na kontrolu a pomoc pri rozhodovaní.

4.1.2.2.

Vývoj výpočtových techník na simuláciu procesov a dostupnosť veľkých dát (súbory údajov s veľkosťou nad rámec schopnosti bežných softvérových nástrojov zachytiť, zorganizovať, spravovať a spracúvať v rámci prípustného časového obdobia) podstatne zlepšili presnosť simulácií, ktoré predstavujú príčinné vzťahy medzi kontrolovanými vstupmi a zodpovedajúcimi výstupmi. Simulácie procesov sa môžu mimoriadne osvedčiť pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a bezpečnosť a mohli by uľahčiť transparentnosť a dialógy pri udeľovaní povolení.

4.1.3.   Diaľkové snímanie

4.1.3.1.

Používanie údajov z diaľkového snímania dostupných napríklad z programu Copernicus, ktoré zahŕňa analýzu priestorových údajov a integráciu so softvérom geografických informačných systémov (GIS), môže byť cenným prínosom, pokiaľ ide o pokročilé simulácie a vytváranie „digitálnych dvojčat“, ktoré umožňujú rýchlu reakciu na zmeny a spoľahlivé rozhodovanie. Kombinácia údajov z diaľkového snímania s údajmi z terénu získanými pomocou snímačov a diaľkovo pilotovaných lietadiel je v ťažobnom odvetví čoraz bežnejšia. Pri mnohých ťažobných činnostiach sa bežne vykonávajú pozemné a podmorské prieskumy využívajúce takéto lietadlá na odhad zásob a skládok odpadu.

4.1.3.2.

Integrácia údajov diaľkového snímania s údajmi z terénu (z miestnych snímačov) do softvéru GIS sa môže využiť na monitorovanie úrovní podzemnej vody, pohybov pevninskej masy, kontaminácie povrchových vôd a mnohých iných údajov o životnom prostredí v reálnom čase. Ak sa tieto údaje zverejnia a ochránia pred manipuláciou (napr. prostredníctvom technológií, ako je blockchain), mohli by zvýšiť dôveru v ťažobné odvetvie a uľahčiť dialóg so zainteresovanými stranami. Mohli by sa zvážiť a ako príklad slúžiť dlhodobo zavedené postupy riadenia údajov a informácií v rozvinutých krajinách so silným ťažobným priemyslom, ako napríklad v Kanade alebo Južnej Afrike.

4.1.4.   Virtuálna realita

4.1.4.1.

Mnohé spoločnosti bežne používajú virtuálnu realitu pri interpretácii trojdimenzionálnych modelov svojich baní. V budúcnosti však môže nadobudnúť na význame rozšírená realita, v ktorej môžu geológovia alebo inžinieri používať v bani zariadenie na to, aby videli model prekrývajúci ich geologické zobrazenie alebo samotnú baňu. Rozšírená realita poskytuje moderné a účinné prostriedky na posudzovanie modelov, ako aj na kontrolu pokroku v rozvoji ťažby.

4.1.4.2.

Virtuálnu realitu v čoraz väčšej miere využívajú aj vysoké školy a strediská odbornej prípravy na zoznamovanie študentov a praktikantov so súvislosťami v „reálnej“ bani. Jednou z hlavných výhod tejto technológie je možnosť spúšťať vzdelávacie simulácie určené na ľahšie získavanie praktických znalostí v takých oblastiach, ako je reakcia na nehody.

5.   „Inteligentná baňa“

—	Digitalizácia je katalyzátor, ktorý prispieva k tomu, aby sa ťažobné operácie stali „inteligentnejšími“: vďaka využitiu digitálnych nástrojov a postupov sú operácie vybavené prístrojmi, vzájomne prepojené a inteligentné.

—	Prostredníctvom digitálnej transformácie sa bane budú navrhovať inak, od začiatku automatizovane, pričom metódy sa prispôsobia na mieru a upravia podľa rudného telesa a automatizácia zmenší realizačné odchýlky.

—

Digitálna transformácia pomôže odstrániť z banského prostredia smrteľné úrazy a zranenia. Môže to viesť k postupnej zmene náročnosti na kapitál a prevádzkových nákladov, poskytnúť prístup k zdrojom z nerastných ložísk, ktoré predtým nebolo možné vyťažiť, a vytvoriť menšiu environmentálnu stopu prostredníctvom selektívnej ťažby.

5.1.   Inteligentné predpovede pri ťažbe

5.1.1.

Prognóza okrem iného znamená predpoveď environmentálnych parametrov, v ktorých baníci pracujú, s osobitným dôrazom na nebezpečenstvá. Účinné prognostické systémy, ktoré sa už využívajú v ťažobnom priemysle, zahŕňajú prediktívnu údržbu s cieľom uprednostniť preventívne opatrenia pred opravami na základe zberu údajov o používaní strojov a parametroch procesov.

5.1.2.

Prognóza môže zohrávať významnú úlohu pri bezpečnosti ťažobných operácií. Získavanie a integrácia údajov z monitorovania v teréne a údajov o zariadení môže poskytnúť presný obraz prevádzkového prostredia, ktoré je potrebné skontrolovať pomocou nástrojov na analýzu procesov. Tento postup by významne zlepšil pracovné podmienky, najmä v prípade podzemných baní. EHSV je presvedčený o tom, že digitalizácia môže účinne prispieť k bezpečnosti ťažobných operácií a že inteligentná baňa by mala zahŕňať predpovedné systémy.

5.2.   Internet vecí

5.2.1.

Vypracovanie noriem a stavebných prvkov platformy priemyselného internetu vecí (IIoT) pre ťažobný priemysel by mohlo podporiť prepojenie kybernetických a fyzických systémov v baniach EÚ s cieľom zlepšiť rozhodovacie procesy.

5.2.2.

Platforma IIoT by sa mala venovať aspektom ochrany zdravia a bezpečnosti, environmentálnemu správaniu, efektívnemu využívaniu zdrojov a koordinácii operácií v reálnom čase. Malo by sa uprednostniť navrhnutie a propagácia európskej platformy IIoT pre ťažobný priemysel.

5.2.3.

EHSV v záujme prechádzania rizikám v oblasti kybernetickej bezpečnosti navrhuje koncipovanie stavebných prvkov platformy IIoT pre miestne intranety vecí prepojené buď prostredníctvom fyzického prenosu údajov, alebo prostredníctvom zabezpečeného firewallu prepojeného s internetom.

5.3.   Technológia blockchainu. Transparentnosť dodávateľského reťazca

5.3.1.

Blockchain je inovačné riešenie, ktoré zabraňuje manipulácii s údajmi. Využívanie technológie blockchainu v dodávateľskom reťazci nerastných surovín má potenciál zlepšiť transparentnosť dodávateľského reťazca a vysledovateľnosť, ako aj znížiť administratívne náklady. EHSV poukazuje na to, že technológia blockchainu uľahčuje dodržiavanie nariadenia EÚ o zodpovednom získavaní nerastných surovín [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017 (13)].

5.3.2.

Medzi ďalšie možnosti uplatnenia technológie blockchainu patrí získavanie a šírenie údajov o životnom prostredí. Vďaka zväčšeniu dôveryhodnosti údajov by technológia blockchainu mohla uľahčiť verejný dosah a angažovanosť v blízkosti banských spoločenstiev.

5.4.   Siete 5G a cloud computing

5.4.1.

Ukladanie nespracovaných údajov v cloude sa rýchlo stáva nepraktickým (a v skutočnosti nie je potrebné), keďže objem dát sa zvyšuje na terabajty a ešte viac. V súčasnosti je jeho užitočnosť obmedzená rýchlosťou dátového prenosu. Zavedením sietí 5G sa však situácia zmení a umožní rýchle zasielanie, spracúvanie a nákladovo efektívne ukladanie a vyhľadávanie big data.

5.4.2.

Používanie cloudovej pamäte predstavuje vážne riziko: ak ťažobná spoločnosť používa komerčnú službu cloudovej pamäte, úroveň zabezpečenia, ktorú môže dosiahnuť, závisí výlučne od jej dôvery k poskytovateľovi služby. Mnohí poskytovatelia používajú cloudové servery umiestnené mimo EÚ, čo môže ohroziť bezpečnosť systému. Európsky hospodársky a sociálny výbor je presvedčený, že zavedenie technológie 5G v EÚ by mali sprevádzať stimuly na rozšírenie ponuky poskytovateľov cloudových služieb v EÚ.

5.5.   Kybernetická bezpečnosť

5.5.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí s prísne presadzovanými režimami, ktoré zabraňujú tomu, aby citlivé údaje opúšťali bezpečnostné hranice. Kybernetickú bezpečnosť možno výrazne zlepšiť tak, že sa banské systémy neprepoja s internetom. V „inteligentnej bani“ možno používať všetky inteligentné technológie vrátane intranetu vecí, len nesmú byť prístupné zvonka. Všetko, čo je potrebné pripojiť k vedeniu podniku alebo vonkajšiemu svetu, by sa malo bezpečne preniesť z bane na samostatný server, ktorý je pripojený k vonkajšiemu svetu.

5.6.   Umelá inteligencia

5.6.1.

Umelá inteligencia zahŕňa celý rad rôznych technológií vrátane tzv. systémov hĺbkového učenia. Doteraz našla špecifické uplatnenie v takých oblastiach, ako je spracúvanie obrazu (napríklad pri prieskume nerastov) a neurónových sieťach na identifikáciu a klasifikáciu nerastných surovín. Ďalšie praktické aplikácie v ťažobnom sektore zahŕňajú analytické algoritmy a algoritmy na strojové učenie, ktoré sa používajú pri simuláciách procesov a v prognostických systémoch.

5.7.   Integrovaná automatizácia

5.7.1.

Technológie vozidiel bez vodiča rýchlym tempom rozvíjajú subjekty nezávislé od ťažobného priemyslu (ako sú Tesla alebo Google). Keďže bane predstavujú prostredie, ktoré je pod kontrolou, môžu sa rýchlo použiť v baniach, keď budú mať nové schopnosti. Rýchlo je možné uplatniť ďalšie formy automatizácie, zvyčajne však majú podobu operácií riadených na diaľku človekom (s pomocou počítačov), a nie úplne samostatných operácií. Vzhľadom na obavy týkajúce sa zodpovednosti (a budúce nariadenia) je otázne, či rozvoj úplnej automatizácie všetkých ťažobných postupov bude z krátkodobého až strednodobého hľadiska ekonomicky životaschopný.

6.   Budovanie udržateľných a zodpovedných strategických partnerstiev s tretími krajinami

—	Posúdenie EÚ týkajúce sa kritického významu surovín ukazuje, že najdôležitejšia je väčšia diverzifikácia dovozu kritických surovín z tretích krajín.

—	Je potrebné posilniť strategickú hospodársku diplomaciu na úrovni EÚ s cieľom diverzifikovať prístup k zdrojom na základe udržateľného obstarávania surovín.

6.1.   Výskum a inovácie

6.1.1.

Rámcové výskumné a inovačné programy EÚ už podporujú medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami v rámci výzev spojených s nerastnými surovinami. Pri budovaní prepojení by však bol potrebný normatívnejší prístup k ďalšej spolupráci s krajinami bohatými na zdroje a technologicky vyspelými krajinami v oblasti digitálnej transformácie ťažby (ako napr. v Austrálii, Kanade, Japonsku, Južnej Afrike a v Spojených štátoch), ktorý by podporil hospodársku diplomaciu EÚ. EHSV odporúča prijať takýto normatívny prístup v rámci nadchádzajúceho programu Horizont.

6.1.2.

Aj vzdelávanie by sa malo využívať ako nástroj na podporu hospodárskej diplomacie EÚ v oblasti surovín. Účinným nástrojom hospodárskej diplomacie EÚ by sa mohli stať medzinárodne uznávané vzdelávacie programy v Európe, ktoré prinášajú prelomové a inovatívne spôsoby vzdelávania zamerané na témy súvisiace s digitalizáciou.

7.   Nové hranice

7.1.   Získavanie kovov a minerálov z morských zdrojov

7.1.1.

Prebieha rozsiahly výskum technologických riešení na ťažbu a spracovanie nerastných surovín a kovov z morských zdrojov vrátane odpadových vôd z odsoľovania a/alebo slaných vodných vrstiev z morského dna. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že ťažba nerastov a kovov z mora by mala podliehať prísnemu posúdeniu príslušných vplyvov na životné prostredie.

7.2.   Využívanie vesmírnych zdrojov

7.2.1.

Európska vesmírna agentúra plánuje do roku 2025 začať so získavaním zdrojov, ktoré môžu pomôcť udržiavať pobyty a výskum na Mesiaci. Potenciálne zdroje na Mesiaci zahŕňajú spracovateľné materiály, ako sú prchavé látky a nerasty (na výstavbu, ochranu pred žiarením a mikrometeoroidmi), spolu s geologickými štruktúrami, ako sú lávové tunely, ktoré by mohli spoločne umožniť osídlenie Mesiaca.

7.2.2.

Ťažba v kozmickom priestore vyvoláva právne otázky, na ktoré v súčasnosti neexistuje jasná odpoveď, keďže obmedzený súbor medzinárodného práva uplatniteľný na činnosti v kozmickom priestore zaostáva za pokrokom v oblasti technológií poháňajúcich kozmický priemysel. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala vyplniť túto medzeru a prevziať vedúcu úlohu pri vymedzení stabilného a medzinárodne uznaného právneho rámca, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí spravodlivé, bezpečné, zodpovedné a udržateľné využívanie vesmíru.

8.   Obdobie po kríze spôsobenej ochorením COVID-19

8.1.

Celosvetová pandémia COVID-19 poukazuje na význam digitálnej transformácie. V časoch rastúcej nestability a nepredvídateľnosti sa ťažobné činnosti na celom svete museli vyrovnávať s hrozbou úplnej odstávky alebo zníženým stavom pracovnej sily, ktorých pravdepodobnosť sa so šírením koronavírusu zvyšuje.

8.2.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na výzvy, ktoré prináša digitalizácia a hrozby pre priemysel nerastných surovín v dôsledku pandémie COVID-19, by Európska komisia mala podporovať komplexné dialógy sociálnych partnerov prostredníctvom existujúcich odvetvových mechanizmov sociálneho dialógu (ťažobný priemysel).

8.3.

Hlavnou otázkou bude, ako ťažobné spoločnosti využijú a zapoja digitálne technológie, čo súvisí s tým, koľko spoločností rieši pandémiu. Všetci pracovníci musia pracovať virtuálne a využívať nové technológie a prikázané dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti znamenajú, že je oveľa potrebnejšie využívať monitorovanie operácií na diaľku.

8.4.

Európska únia a členské štáty musia aktívne podporovať digitálnu transformáciu ťažobné odvetvie EÚ. Ide o zásadný krok na zvýšenie odolnosti priemyslu EÚ a hodnotového reťazca pre suroviny. Bane využívajúce digitálne technológie vrátane integrovanej automatizácie, kognitívnej siete a využívania analýz v reálnom čase sú efektívnejšie, čistejšie a bezpečnejšie. Zmenšenie environmentálnej stopy a bezpečnejšie prostredie sa ľahšie dosiahnu v „inteligentných baniach“, pričom uvedené má zásadný význam na získanie podpory zo strany európskej spoločnosti.

---

(1)  Do tohto hodnotenia nie sú zahrnuté poľnohospodárske (napr. uhličitan draselný) a energetické nerastné suroviny (napr. urán a uhlie).

(2)  Pre ďalšie informácie pozri Eunomia, 2015. Study on the Competitiveness of the EU Primary and Secondary Mineral Raw Materials Sectors (Štúdia o konkurencieschopnosti odvetví primárnych a sekundárnych surovín) (dostupné tu: http://www.euromines.org/files/news/ec-report-study-competitiveness-eu-primary-and-secondary-mineral-raw-materials-sectors/study-competitiveness-eu-primary-and-secondary-mrms-april2015.pdf) a 2018 EU Raw Materials Scoreboard (Porovnávací prehľad EÚ o surovinách za rok 2018), ktorý zverejnila Európska komisia (dostupné tu: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/117c8d9b-e3d3-11e8-b690-01aa75ed71a1).

(3)  COM(2017) 490 final.

(4)  COM(2020) 474.

(5)  Primárne suroviny sú materiály (nerasty/kovy), ktoré sa vyťažia zo zeme a spracujú. Druhotné suroviny sú materiály, ktoré sa získavajú recykláciou.

(6)  Ťažobný priemysel má však podporu baníckych komunít a regiónov v celej Európe.

(7)  Viac informácií o pridanej hodnote surovín a pracovných miest sa uvádza v publikácii 2018 EU Raw Materials Scoreboard (Porovnávací prehľad EÚ o surovinách za rok 2018) (pozri tento LINK).

(8)  McKinsey Global Institute: Skill Shift, Automation and the Future of the Workforce, diskusný dokument, McKinsey & Company, 2018, https://www.mckinsey.com/featured-insights/future-of-work/skill-shift-automation-and-the-future-of-the-workforce (konzultované 3. júna 2019).

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe, SEK(2008) 2741 – KOM(2008) 699 v konečnom znení.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19) .

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(12)  Pozri https://rmis.jrc.ec.europa.eu/.

(13)  Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.