EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 12. 2020

COM(2020) 711 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ

Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ

Úvod

Posilnenie našej listiny práv EÚ na riešenie nových výziev

Charta základných práv Európskej únie 1 (ďalej len „charta“), vyhlásená pred 20 rokmi a právne záväzná od roku 2009 2 , bola významným krokom vpred pre európsku integráciu. Zmysluplným spôsobom opätovne potvrdila, že EÚ je založená na základných právach, demokracii a právnom štáte 3 . Tieto hodnoty sú úzko prepojené. Základné práva môžu byť účinné v životoch ľudí iba v spoločnosti, kde ich ochranu zaručujú nezávislé súdy a kde môže prebiehať otvorená a informovaná demokratická diskusia, s nezávislými médiami a aktívnou občianskou spoločnosťou.

Charta sa uplatňuje na inštitúcie EÚ pri všetkých ich činnostiach. Európska komisia v stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou z roku 2010 4 zdôraznila, ako je pre EÚ dôležité, aby bola v tomto ohľade príkladom, a uviedla, ako samotná Komisia hodlá dbať na úplné dodržiavanie charty. Charta sa vzťahuje aj na členské štáty pri vykonávaní práva Únie a v stratégii je vyjadrené odhodlanie Komisie využívať na zabezpečenie súladu všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii.

Počas uplynulého desaťročia charta viedla k väčšej podpore a ochrane základných práv ľudí v EÚ. Charta bola impulzom pre vznik nových právnych predpisov EÚ, ktoré priamo chránia a podporujú určité kľúčové práva. Hlavnými príkladmi sú nové predpisy o ochrane údajov, rodovej rovnosti, ochrane oznamovateľov, o práve na spravodlivé súdne konanie a práve na obhajobu a o obetiach trestných činov 5 . Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) s odvolaniami na chartu sa výrazne rozšírila 6 v širokej škále oblastí politiky 7 . Agentúra Európskej únie pre základné práva sa vypracovala na dôveryhodný orgán EÚ, ktorý poskytuje porovnateľné údaje a analýzy o základných právach určené na podporu práce inštitúcií EÚ a členských štátov 8 . V EÚ sa výrazne zvýšil aj počet nezávislých vnútroštátnych inštitúcií a orgánov pre ľudské práva 9 , čo tvorí pevné základy pre presadzovanie práv jednotlivcov v praxi.

Ochranu základných práv však nie je možné považovať za samozrejmosť. V priebehu uplynulých desiatich rokov vznikali nové problémy, napríklad v oblasti migrácie a bezpečnosti a najnovšie v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorá priniesla obmedzenia širokej škály základných práv a slobôd 10 a zväčšila mieru nerovnosti. Zelená transformácia 11 a digitálna transformácia priniesli nové možnosti zvýšenia účinnosti základných práv, ale priniesli aj nové výzvy. Napríklad digitálna automatizácia je zásadným motorom pokroku, ktorý umožňuje zvyšovanie efektívnosti a nové spôsoby spracovania informácií, môže však viesť aj k šíreniu nezákonných nenávistných prejavov, obmedzovaniu slobody prejavu ľudí, zvýšenému dohľadu alebo k závažnej diskriminácii 12 , ubližovať deťom a zvýšiť zraniteľnosť určitých skupín 13 . Zaistiť účinné dodržiavanie ľudských práv je základnou podmienkou na splnenie záväzku EÚ, že nikto nebude opomenutý.

Tieto nové výzvy a vývoj si vyžadujú obnovený záväzok zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ a členské štáty v plnej miere uplatňovali chartu.

Realizácia charty pre všetkých

V rámci tejto stratégie sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie uplatňovania charty, predovšetkým v členských štátoch. Stratégia sa zameriava na štyri oblasti:

1.Zabezpečenie účinného uplatňovania charty v členských štátoch.

2.Posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov práv a odborníkov pracujúcich v oblasti justície.

3.Podpora využívania charty ako kompasu pre inštitúcie EÚ.

4.Posilnenie informovanosti ľudí o ich právach podľa charty.

Stratégia vychádza z výziev Európskeho parlamentu na dôslednejšie monitorovanie uplatňovania charty v členských štátoch 14 , zo záverov Rady, v ktorých sú stanovené spôsoby na zlepšenie uplatňovania charty 15 a z príspevkov členských štátov 16 .

Opatrenia stanovené v tejto stratégii budú zamerané na prevenciu, podporu, uplatňovanie a presadzovanie.

Rešpektovanie základných práv a hodnôt EÚ je spoločnou zodpovednosťou a vyžaduje si kolektívne úsilie všetkých zainteresovaných: inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, vnútroštátnych a miestnych 17 orgánov vrátane orgánov presadzovania práva, obhajcov práv 18 , zákonodarcov, sudcov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti práva, ako aj organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti základných práv. Všetky tieto strany, kľúčové pre účinné uplatňovanie charty, majú svoju úlohu v úsilí, aby sa charta stala realitou v životoch ľudí.

Komisia pri príprave tejto novej stratégie pozorne načúva zainteresovaným stranám a širšej verejnosti. V rámci toho Komisia zabezpečila prieskum Eurobarometra 19 týkajúci sa povedomia verejnosti o charte, ktorý ukázal, že ľudia majú nedostatočné vedomosti o svojich právach zakotvených v charte, ale že by radi získali viac informácií vrátane informácie, kam sa obrátiť so žiadosťou o nápravu. Konzultácie 20 ukázali potrebu určiť spôsoby, ako podporovať strany podieľajúce sa na presadzovaní charty tak, aby sa charta odborne uplatňovala v prospech všetkých ľudí.

Záväzok EÚ presadzovať hodnoty EÚ

Táto stratégia dopĺňa akčný plán pre európsku demokraciu 21 a prvú správu o právnom štáte 22 , ktoré spoločne objasňujú komplexný prístup Komisie k presadzovaniu a ochrane základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená.

Stratégia zdôrazňuje zastrešujúci charakter charty a dopĺňa cielené úsilie o to, aby práva a hodnoty EÚ nadobudli konkrétnejšiu podobu v oblastiach, ako sú práva obetí a ich prístup k spravodlivosti 23 , rovnosť a začleňovanie 24 , boj proti rasizmu a pluralizmus 25 , sociálne práva a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava 26 , hospodárske práva 27 , práva občanov EÚ 28 a práva dieťaťa 29 .

Všetky tieto oblasti práce sa navzájom posilňujú pre účinnú ochranu základných práv v EÚ.

Charta sa uplatňuje spoločne s vnútroštátnymi a medzinárodnými systémami ochrany základných práv vrátane ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty 30 .

V tejto súvislosti zostáva prioritou Komisie pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Ak EÚ skutočne chce posilniť základné práva, musí byť otvorená vonkajšej kontrole. Pre dosiahnutie tohto cieľa Komisia spojila svoje sily s Radou Európy, čo pomôže ďalšiemu rozvoju prepojení medzi dvoma rámcami základných práv a ich účinnému uplatňovaniu v praxi.

EÚ ako globálny aktér v oblasti ľudských práv

Podpora hodnôt EÚ a základných práv je takisto dôležitou súčasťou činnosti EÚ na globálnej scéne. Spôsob, akým EÚ vnútorne rieši otázky základných práv, je veľmi dôležitý v jej vzťahoch s krajinami mimo EÚ na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni. Ako všeobecne rastie tlak na demokraciu, právny štát a ľudské práva, ochrana ľudských práv a podpora demokracie na celom svete sú kľúčovými prioritami vonkajšej činnosti EÚ 31 . EÚ uplatňuje pevný a koherentný prístup vo vzťahu medzi svojimi vnútornými politikami v oblasti základných práv a spôsobom, akým vkladá ľudské práva do svojej práce s vonkajšími partnermi, ako to preukazuje nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu 32 a akčný plán pre rodovú rovnosť III  33 a v súlade s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja 34 . EÚ podporuje dodržiavanie ľudských práv aj prostredníctvom svojej obchodnej politiky.

1 – Zabezpečenie účinného uplatňovania charty v členských štátoch

1.1 Partnerstvo s členskými štátmi v záujme účinného uplatňovania charty

Charta je právne záväzný nástroj určený pre členské štáty „výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“ 35 . Účelom nie je rozširovať rozsah uplatňovania práva EÚ 36 . Rozsah uplatňovania charty v skutočnosti odráža rozsah pôsobnosti samotného práva EÚ: „charta je „tieňom“ práva EÚ. To v podstate znamená, že nemôže nastať situácia, ktorú upravuje právo Únie, v ktorej by sa neuplatňovala charta“ 37 .

Vzhľadom na rozširujúce sa právo EÚ, charta sa uplatňuje v čoraz vyššom počte vecí a oblastí. Ukazuje to judikatúra Súdneho dvora pri presadzovaní práva na účinný prostriedok nápravy 38 vypracovaný v oblastiach, ako je daňový systém, azyl a migrácia, nezávislosť súdnictva alebo rovnosť zaobchádzania v zamestnaní 39 . Súdny dvor sa nedávno odvolával aj na vlastnícke právo 40 pri posilňovaní ochrany zahraničných investorov na vnútornom trhu 41 .

Kľúčovú úlohu pri podpore a ochrane práv stanovených v charte zohrávajú vnútroštátne a miestne správne orgány, parlamenty členských štátov a orgány presadzovania práva. Komisia plánuje spolupracovať s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi členských štátov pri zabezpečovaní plného uplatňovania charty a právnych predpisov EÚ, ktoré podporujú a chránia práva zakotvené v charte.

Prevencia – Komisia prikladá veľký význam svojmu dialógu s členskými štátmi a je pripravená podporovať ich pri účinnom transponovaní a vykonávaní práva EÚ 42 . Pravidelný dialóg s členskými štátmi a orgánmi presadzovania práva 43 je dôležitý z hľadiska výmeny postupov a diskusie o záležitostiach spojených s vykonávaním a presadzovaním charty a súvisiaceho práva EÚ. To umožňuje dostatočne skoro riešiť akékoľvek vznikajúce problémy s nezlučiteľnosťou.

Podpora a vykonávanie – z konzultácií 44 vyplýva, že používanie charty a informovanosť o nej vo vnútroštátnych a miestnych správnych orgánoch a v parlamentoch je na nízkej úrovni. Aby si členské štáty plnili svoje povinnosti podľa práva EÚ, je pre ne dôležité podporovať vypracovanie nástrojov, monitorovacích mechanizmov, odbornej prípravy a stratégií na zabezpečenie súladu iniciatív v rámci pôsobnosti práva EÚ s chartou 45 . Členské štáty by mali podporovať vzájomné učenie sa výmenou najlepších postupov týkajúcich sa používania charty a informovanosti o nej, a to aj na miestnej úrovni 46 , na osobitnej webovej stránke, ktorú Komisia sprístupnila na Európskom portáli elektronickej justície 47 . Aj Rada by mohla podporiť takého výmeny v rámci svojej pracovnej skupiny pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP), v súlade so svojimi závermi o charte z roku 2019 48 .

Koordinácia – z konzultácií vyplynula aj dôležitosť spolupráce a komunikácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, s inštitúciami EÚ a s obhajcami práv a organizáciami občianskej spoločnosti. Komisia v tejto súvislosti odporúča členským štátom, aby určili kontaktné miesto pre chartu na uľahčenie toku informácií a najlepších postupov týkajúcich sa charty a na koordináciu úsilia o budovanie kapacít v krajine 49 . Kontaktné miesta by mohli slúžiť aj na prenos informácií inštitúciám EÚ a od týchto inštitúcií.

Presadzovanie – Komisia ako strážkyňa zmlúv zabezpečuje, že vnútroštátne právne predpisy sú v súlade s právom EÚ, takže ľudia môžu uplatňovať svoje práva vrátane základných práv a plne využívať právne predpisy EÚ. Komisia potvrdzuje svoj záväzok monitorovať uplatňovanie charty a súvisiacich právnych predpisov EÚ, posilniť svoj dialóg s členskými štátmi a podľa potreby začínať konania o porušení povinnosti v prípade porušenia práva EÚ. Bude pokračovať v dôslednom monitorovaní prípadov, keď členský štát systematicky neuplatňuje chartu 50 pri vykonávaní práva EÚ.

Od roku 2021 bude Komisia predkladať novú výročnú správu o uplatňovaní charty v EÚ, ktorá sa na rozdiel od predchádzajúcich správ Komisie o charte bude podrobnejšie venovať uplatňovaniu charty v členských štátoch a poskytne Komisii ďalšie informácie na posúdenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s právom EÚ. Komisia bude uplatňovať tematický prístup so zameraním na oblasti strategického významu, ktoré upravuje právo EÚ. Spolu s výročnou správou o právnom štáte prispeje nová výročná správa o charte k ďalšiemu presadzovaniu základných hodnôt v EÚ.

Komisia bude pracovať v partnerstve s ďalšími inštitúciami EÚ a s agentúrami EÚ, predovšetkým s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) 51 , s cieľom získavať informácie a údaje potrebné pre uvedenú správu. Bude čerpať z práce existujúcich skupín odborníkov členských štátov 52 a vychádzať z faktických informácií získaných z rešpektovaných zdrojov, akými sú orgány Organizácie Spojených národov a Rady Európy, justičné siete, organizácie občianskej spoločnosti, obhajcovia práv a nové kontaktné miesta charty.

V roku 2021 bude nová správa o charte zameraná na základné práva v digitálnom veku. Správa by mala byť impulzom pre úprimnú a otvorenú medziinštitucionálnu diskusiu s Európskym parlamentom a Radou, ako aj diskusie v členských štátoch vrátane národných parlamentov. Tieto diskusie by podporili úsilie členských štátov dodržiavať chartu pri vykonávaní práva EÚ.

1.2 Zabezpečenie uplatňovania charty pri financovaní z prostriedkov EÚ

Financovanie z prostriedkov EÚ je kľúčové na podporu vykonávania politík EÚ v členských štátoch. Členské štáty a Komisia musia v náležitých prípadoch zabezpečiť, aby všetky projekty financované z prostriedkov EÚ boli v súlade s právom EÚ vrátane Charty základných práv.

Komisia nedávno podnikla kroky, aby pomohla členským štátom uistiť sa, že programy financované z prostriedkov EÚ plnia v súlade s príslušnými ustanoveniami charty. Predovšetkým jej návrh všeobecného nariadenia (VN) 53 , v ktorom sú stanovené pravidlá pre nasledujúci rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 obsahuje „základnú podmienku“ 54 týkajúcu sa charty. Konkrétne to znamená, že pre všetky programy podporované z fondov EÚ, na ktoré sa vzťahuje VN 55 (ďalej len „fondy VN“), musí byť zavedený účinný mechanizmus na zabezpečenie ich súladu s chartou, od ich vzniku po ich vykonávanie 56 .

Vo VN 57 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali tieto opatrenia:

– Opatrenia zabezpečujúce, že programy podporované z fondov VN a ich vykonávanie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami charty. V rámci týchto opatrení by členské štáty mali napríklad určiť postavenie a úlohy rôznych orgánov a subjektov podieľajúcich sa na zabezpečovaní súladu programov s chartou a vysvetliť, ako sa súlad s chartou bude kontrolovať počas celého plnenia programov.

– Opatrenia na hlásenie prípadov nesúladu operácií podporovaných z fondov VN s chartou a sťažností týkajúcich sa charty monitorovacím výborom 58 . Členské štáty by mali napríklad vysvetliť, ako a s akou frekvenciou budú hlásiť tieto dve záležitosti monitorovacím výborom. V hlásení by malo byť uvedené, aké nápravné opatrenia boli prijaté, čo sa vykoná na predchádzanie takým prípadom v budúcnosti a aké mechanizmy nápravy sa zavádzajú alebo boli zavedené.

Pri príprave programov musia členské štáty tieto opatrenia oznámiť Komisii, ktorá posúdi splnenie „základnej podmienky“.

Podľa pravidiel uplatniteľných na nové programové obdobie by súčasťou monitorovacích výborov mali byť orgány pôsobiace v oblasti základných práv 59 , aby pomohli pri posudzovaní súladu s chartou. Pri zabezpečovaní navrhovania a vykonávania programov financovaných z prostriedkov EÚ v súlade s chartou by mohli zohrávať úlohu národné inštitúcie pre ľudské práva, vzhľadom na svoje nezávislé postavenie a odbornú činnosť v rámci monitorovacích a poradenských orgánov 60 .

Členské štáty by v spolupráci s Komisiou mali prostredníctvom technickej pomoci podporovať vnútroštátnych a miestnych zamestnancov pri príprave a vykonávaní programov tak, aby boli v súlade s chartou, a to na základe usmernení, ktorými sa má pri financovaní z prostriedkov EÚ zaistiť dodržiavanie charty 61 . Členské štáty sa takisto povzbudzujú k tomu, aby sa v záujme koherentného plnenia základnej podmienky v celej EÚ medzi sebou koordinovali. Takúto spoluprácu a koordináciu by uľahčilo vnútroštátne kontaktné miesto 62 .

Komisia bude spoločne s členskými štátmi monitorovať sťažnosti súvisiace s chartou pri vykonávaní financovania z prostriedkov EÚ a zabezpečí ich riadne riešenie a systematické prijímanie následných opatrení.

2 – Posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov práv a odborníkov pracujúcich v oblasti justície

2.1 Ochrana a podpora organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov práv

Priaznivé prostredie

Organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia práv sú životne dôležití pre zdravú demokraciu a spoločnosť, v ktorej ľudia môžu uplatňovať svoje základné práva. Sú kľúčovými prvkami reťazca presadzovania charty. Zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore používania charty a informovanosti o nej a podpore kultúry hodnôt založenej na právnom štáte, demokracii a základných právach.

Čelia však rastúcemu počtu výziev, ku ktorým patria regulačné obmedzenia a ťažkosti s prístupom k finančným prostriedkom 63 . Súdny dvor 64 vo veci týkajúcej sa zákona obmedzujúceho financovanie organizácií občianskej spoločnosti zo zahraničia uznal, že právo slobodne sa združovať predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, keďže umožňuje občanom konať kolektívne v oblastiach spoločného záujmu, a prispieť tak k riadnemu fungovaniu verejného života. Súdny dvor rozhodol, že organizácie občianskej spoločnosti musia mať „možnosť vyvíjať svoju činnosť a fungovať bez neodôvodneného štátneho zásahu“ 65 .

V niektorých členských štátoch ohováračské kampane negatívne ovplyvňujú verejnú mienku a postihujú dôveryhodnosť a legitímnosť občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti a aktivisti v oblasti ľudských práv v niektorých krajinách EÚ sú vystavení fyzickým a verbálnym útokom, zastrašovaniu a prenasledovaniu vrátane zneužívania súdnych konaní (strategická žaloba proti verejnej účasti) 66 , násiliu, ako aj nenávistným prejavom online a offline 67 . Organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia práv by mali mať možnosť pracovať bez strachu, v priaznivom prostredí.

Silné a nezávislé národné inštitúcie pre ľudské práva

Silné a účinné národné inštitúcie pre ľudské práva 68 (NHRI) tvoria nevyhnutné prepojenia medzi verejnou správou a občianskou spoločnosťou, keďže riešia „medzeru v ochrane“ medzi právami jednotlivcov a zodpovednosťou štátu. Ich najdôležitejšou funkciou je riešiť diskrimináciu vo všetkých jej formách a podporovať ochranu celej škály základných práv 69 . Inštitúcie NHRI monitorujú uplatňovanie, vykonávanie a podporu charty v praxi, poskytujú informácie a pomáhajú obetiam porušovania základných práv a spolupracujú s národnými inštitúciami na zlepšovaní ich používania charty a informovanosti o nej.

Tri členské štáty 70 nemajú inštitúciu NHRI, dva nemajú akreditovanú NHRI 71 a šesť 72 nemá NHRI spĺňajúcu parížske zásady OSN 73 so statusom A 74 .

V správe o právnom štáte z roku 2020 sa zdôrazňuje význam nezávislých NHRI ako súčasti vnútroštátneho systému bŕzd a protiváh 75 . Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva môže s podporou Komisie pomáhať členským štátom pri vytváraní a podpore NHRI so statusom A spĺňajúcich parížske zásady.

Budovanie kapacít na obranu práv ľudí

Organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia práv pomáhajú pri zvyšovaní informovanosti ľudí o ich právach podľa charty a pomáhajú im získať účinnú súdnu ochranu. Ak sa iné cesty, napríklad prevencia a dialóg, ukážu ako neúspešné, účinná súdna ochrana zahŕňa aj strategické súdne spory, ktoré prispievajú ku koherentnejšiemu vykonávaniu a uplatňovaniu práva EÚ a k presadzovaniu práv ľudí. Na základe iniciatívy Európskeho parlamentu Komisia vykonala konzultácie a objednala si štúdiu 76 , z ktorých vyplynulo, že budovanie kapacít je kľúčovým prvkom pomoci týmto „agentom charty“, aby lepšie asistovali ľuďom pri využívaní ich práv podľa charty. Autori štúdie dospeli k záveru, že je potrebné rozširovať „znalosti o príslušnej právnej praxi a postupoch v EÚ“ medzi účastníkmi súdnych sporov a aktualizovať ich kapacitu „s predpokladaným výsledkom, že súdne spory vo veciach základných práv sa budú v Európe množiť a že práva podľa charty sa budú podporovať a chrániť systematickejšie“.

Európske siete obhajcov práv, ako napríklad Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva, európska sieť vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti (Equinet) a Európska sieť ombudsmanov, môžu zohrávať dôležitú úlohu pri koordinovaní budovania kapacít a výmene postupov týkajúcich sa charty medzi ich členmi. Zamestnanci, ktorí absolvovali nadnárodnú odbornú prípravu, by mali pôsobiť ako násobitelia a školiť kolegov vo svojich vnútroštátnych inštitúciách 77 . Siete by sa mali navzájom od seba učiť, aby dosiahli svoje ciele. Napríklad Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva zozbierala od svojich členov postupy, aby ukázala, ako inštitúcie NHRI v celej Európe pracujú na vnútroštátnom uplatňovaní charty 78 . Agentúra FRA vypracovala nástroje na podporu tejto práce a je pripravená ďalej podporovať takéto úsilie o budovanie kapacít 79 .

Iné siete, ktoré sa zameriavajú na osobitné skupiny, ako napríklad rámce dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo Európska sieť ombudsmanov pre deti, by takisto mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní charty medzi svojimi členmi.

2.2 Podpora sudcov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti justície

Nezávislí a kvalifikovaní sudcovia sú kľúčovou podmienkou, aby mala charta význam v životoch ľudí. Aj keď vnútroštátne súdy čoraz častejšie využívajú chartu a žiadajú Súdny dvor o pomoc pri jej výklade 80 , medzi vnútroštátnymi odborníkmi pracujúcimi v oblasti justície zostáva informovanosť nízka 81 . Doteraz menej než jedna tretina všetkých profesijných skupín, ktoré sa zapojili do cielených konzultácií pre sudcov, iných odborníkov pracujúcich v oblasti justície a inštitúcie odbornej prípravy, absolvovala odbornú prípravu zameranú na chartu. Väčšina sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti justície, ktorí sa zapojili do konzultácie, by privítala odbornú prípravu zameranú na chartu vrátane spoločnej odbornej prípravy sudcov a ďalších odborníkov pracujúcich v oblasti práva, aby sa mohli podeliť o skúsenosti. Privítali by aj posilnenie výmen medzi vnútroštátnymi a európskymi súdmi 82 .

Komisia prijala novú európsku stratégiu odbornej justičnej prípravy, ktorá zdôrazňuje dôležitosť odbornej prípravy sudcov a iných odborníkov pracujúcich v oblasti justície zameranej na chartu, s cieľom zabezpečiť jej účinné uplatňovanie 83 . Zdôrazňuje sa aj význam krížovej odbornej prípravy medzi profesiami a výmeny najlepších postupov. Agentúra FRA bude aktualizovať svoj online nástroj Charterpedia a svoju príručku o uplatňovaní charty pre odborníkov 84 .

Pandémia COVID-19 vytvorila ďalšie výzvy pre justičné systémy, ale aj podporila digitalizáciu konaní vo viacerých členských štátoch 85 . Digitalizácia justície, ak by sa rozvíjala opatrne, mala by pozitívny vplyv na kapacitu súdov efektívne riešiť otázky základných práv, najmä v súvislosti s nedostatkom ľudských zdrojov 86 .

3 – Podpora používania charty ako kompasu pre inštitúcie EÚ

3.1 Aktualizácia a vývoj nástrojov v rámci Komisie

Inštitúcie EÚ musia pri všetkých svojich činnostiach dodržiavať chartu, a to aj v prípade, keď konajú mimo právneho rámca EÚ 88 a mimo územia členských štátov 89 .

Komisia na základe svojej stratégie uplatňovania charty zo strany EÚ z roku 2010 vypracovala usmernenie 90 s cieľom zabezpečiť, aby každá nová iniciatíva bola v súlade s chartou a aby v prípade, keď sú určité práva zasiahnuté, bolo poskytnuté odôvodnenie, prečo je opatrenie nevyhnutné a primerané, a aby boli prijaté riešenia na zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov opatrenia na práva ľudí. Nová pracovná skupina Komisie pre rovnosť zabezpečí, aby Komisia vo svojej práci zohľadňovala otázky rovnosti.

Hlavné iniciatívy Komisie, ktoré by mohli mať značný vplyv na práva vyplývajúce z charty, sa budú naďalej kontrolovať od prípravnej fázy iniciatívy a súlad s chartou zostane stredobodom záujmu Komisie počas celého procesu prijímania rozhodnutí. V európskej digitálnej stratégii 91 sa napríklad zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv pri digitálnej transformácii. Nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu 92  zavedie požiadavky na zodpovednosť, dokumentáciu a testovanie, aby sa zabezpečilo účinné presadzovanie základných práv. V pripravovanom akte o digitálnych službách budú stanovené povinnosti online sprostredkovateľov, najmä online platforiem, ktoré sa týkajú všetkých foriem nezákonného obsahu na internete, aby bolo možné bojovať proti nemu a zároveň chrániť zákonný obsah obranou základných práv, a to aj práva na slobodu prejavu používateľov online služieb.

Pri príprave iniciatív Komisia vychádza z informácií kľúčových zainteresovaných strán 93 . Otvorený a konštruktívny dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti podporuje úsilie Komisie uplatniť chartu vo všetkých jej politikách a legislatívnych návrhoch.

Presadzovanie základných práv je globálnym úsilím a je dôležité, aby vnútorné a vonkajšie aktivity na podporu a ochranu základných práv boli koherentné a vzájomne sa posilňovali. V novom akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 94  sa potvrdzuje záväzok EÚ podporovať a ochraňovať ľudské práva a hodnoty na celom svete. Ľudské práva a demokracia sa budú podporovať dôsledne a súdržne vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ, pričom sa pri podpore základných práv bude zabezpečovať vonkajšia a vnútorná súdržnosť v súlade s chartou.

Komisia ako inštitúcia EÚ bude naďalej zohľadňovať chartu pri príprave a vyjednávaní obchodných a investičných dohôd EÚ 95 .

Komisia bude naďalej trvať na tom, aby sa krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ (krajiny zapojené do procesu rozširovania), prispôsobili normám ochrany základných práv EÚ. Komisia týmto krajinám poskytne podporu a technickú pomoc 96 a bude monitorovať dosiahnutý pokrok prostredníctvom ročného balíka správ o jednotlivých krajinách v súvislosti s rozširovaním. Kandidátske krajiny a krajiny, s ktorými bola uzavretá dohoda o stabilizácii a pridružení, môžu požiadať o účasť na práci Agentúry Európskej únie pre základné práva ako pozorovatelia s cieľom zjednodušiť ich postupné prispôsobovanie sa právu EÚ 97 .

3.2 Rozvoj uplatňovania charty v celom „európskom“ legislatívnom procese

Pre účinné uplatňovanie charty v rámci EÚ je dôležité, aby sa Európsky parlament a Rada zamerali na dodržiavanie charty v legislatívnom procese. Komisia je pripravená ich v tom podporiť. Súlad s chartou je kľúčovým prvkom pre udržateľnosť právnych predpisov EÚ 98 .

Rada v roku 2015 uverejnila usmernenie pre kontroly dodržiavania základných práv 99 , ktoré by sa malo poskytovať a pravidelne vysvetľovať 100 . Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva pracovná skupina Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP). Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci môže predkladať stanoviská týkajúce sa súladu legislatívneho aktu so základnými právami. 101 Podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva Európsky parlament a Rada môžu vykonávať posúdenia vplyvu ich podstatných zmien na návrh Komisie. Je stanovené, že posúdenia vplyvu by mali riešiť otázky týkajúce sa základných práv 102 .

Existuje viacero nedávnych príkladov uplatňovania charty v právnych predpisoch EÚ a oveľa viac ich je možné nájsť vo výročných správach Komisie 103 . Európsky akt o prístupnosti 104 má za cieľ zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote. V rámci nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži 105 sú základné práva zastrešujúcou časťou vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc.

4 – Posilnenie informovanosti ľudí o ich právach podľa charty

Z nedávneho prieskumu Eurobarometra týkajúceho sa informovanosti o charte vyplynulo, že iba 42 % respondentov počulo o charte a iba 12 % skutočne vie, čo to je.

Šesť respondentov z desiatich chce vedieť viac o svojich právach a o tom, kde sa môžu obrátiť, ak sú ich práva podľa charty porušované 106 .

Väčšina (80 %) organizácií občianskej spoločnosti uvádza, že ľudia sa na ne obracajú so žiadosťou o informácie o ich právach, a ešte väčšia časť (85 %) uvádza, že vykonávajú činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti o právach 107 . Aj miestne orgány majú dobrú pozíciu na zvyšovanie informovanosti o právach ľudí a o tom, čo môžu ľudia robiť, keď sú ich práva porušované 108 .Dôležitá je relevantnosť vysvetľovania práv a toho, čo pre ľudí znamenajú, prostredníctvom skutočných životných príbehov 109 .

Fórum pre základné práva agentúry FRA v roku 2021 110 je príležitosťou na zvýšenie informovanosti o Charte základných práv a na úvahy o tom, ako ďalej rozvíjať kultúru hodnôt v EÚ. Konferencia o budúcnosti Európy poskytne ľuďom príležitosť diskutovať o základných právach a o hodnotách EÚ, ktoré sú ústredné pre našu Úniu a jej budúcnosť.

Komisia bude pracovať na kampani za zvýšenie informovanosti s cieľom lepšie informovať ľudí o ich právach podľa charty a o tom, kam sa môžu obrátiť, ak sú ich práva porušované. Bude dostupná ľuďom so zdravotným postihnutím.

Komisia vystupňuje aj svoje úsilie o lepšiu komunikáciu práv podľa charty mladým ľuďom, pričom maximálne využije program Erasmus+. Informácie o charte bude predovšetkým uvádzať v Erasmus+ charte študenta, ku ktorej majú prístup všetci študenti Erasmus+; zahrnie „základné práva“ ako kľúčovú prioritu do akcie Jean Monnet v oblasti vysokoškolského vzdelávania; vyzve inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby poskytli odbornú prípravu alebo online kurzy zamerané na európsku občiansku angažovanosť a podporu Charty základných práv a vypracuje online zdroj pre učiteľov v školách, aby mohli v triedach zvyšovať informovanosť o základných právach. Zapojí sa s mladými ľuďmi do diskusie o základných hodnotách a otázkach globálneho občianstva vrátane cieľov udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom programu vzdelávania a zvyšovania informovanosti v oblasti rozvoja 111 . Vo svojej pripravovanej stratégii týkajúcej sa práv dieťaťa Komisia preskúma aj spôsoby komunikácie o právach detí spôsobom vhodným pre deti.

Záver

Záväzný charakter charty umožnil, aby sa z právneho poriadku EÚ stal maják ochrany základných práv. Stal sa stelesnením toho, čo práva a hodnoty EÚ znamenajú – symbolom európskej identity. Viedlo to ku koherentnejšej a komplexnejšej interpretácii základných práv v celej EÚ.

Inštitúcie EÚ, členské štáty a rôzni aktéri v reťazci presadzovania charty majú povinnosť zabezpečiť, aby sa charta stala živým nástrojom ochraňujúcim základné práva v Európe v prospech všetkých.

Komisia predloží výročnú správu o uplatňovaní charty, ktorá by mala tvoriť základ medziinštitucionálnej diskusie. V roku 2025 Komisia vypracuje aj správu o vykonávaní tejto stratégie. V roku 2030 Komisia vykoná rozsiahle hodnotenie v spolupráci s kľúčovými aktérmi presadzovania charty, s cieľom vyhodnotiť dosiahnutý pokrok v informovanosti a využívaní charty.

Vzhľadom na kľúčovú úlohu členských štátov vo vykonávaní tejto stratégie Komisia vyzýva Radu, aby vypracovala následné závery.

(1)

   Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391. Charta je nástrojom primárneho práva EÚ zakotvujúcim základné práva, ktoré si uplatňujú ľudia v EÚ. Ide o moderný a komplexný nástroj na ochranu a podporu práv a slobôd ľudí v súvislosti so zmenami v spoločnosti, sociálnym pokrokom a s vedeckým a technologickým rozvojom.

(2)

   Článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. Okrem toho sa v článku 6 ods. 3 potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

(3)

   Článok 2 Zmluvy o Európskej únii. „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

(4)

   KOM(2010) 573.

(5)

   Pozri výročné správy Komisie o uplatňovaní charty: https://ec.europa.eu/info/aid-development-cooperation-fundamental-rights/your-rights-eu/eu-charter-fundamental-rights/application-charter/annual-reports-application-charter_sk .

(6)

   Na chartu sa v súčasnosti odvoláva v rámci približne 10 % všetkých prejudiciálnych konaní. Počet vecí, v ktorých Súdny dvor odkazuje na chartu, sa zvýšil z 27 v roku 2010 na 371 v roku 2019. Pozri správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2020 o základných právach („Správa agentúry FRA o základných právach 2020“), tematický oddiel, s. 4:  https://fra.europa.eu/en/publication/2020/fundamental-rights-report-2020 .

(7)

   Koen Lenaerts, predseda Súdneho dvora, hlavný prejav na konferencii „Realizácia Charty základných práv pre všetkých“ (ďalej len „konferencia o charte“): https://ec.europa.eu/info/events/2019-conference-eu-charter-fundamental-rights-2019-nov-12_sk .

(8)

    https://fra.europa.eu/sk/about-fra

(9)

   Tematický oddiel správy Komisie o uplatňovaní charty z roku 2019, COM(2019) 257.

(10)

   Napríklad slobody pohybu, slobody zhromažďovania a slobody náboženského vyznania, slobody podnikania, práva na ochranu údajov alebo slobody prejavu. Tieto problémy v súvislosti s pandémiou COVID-19 ovplyvnili aj vykonávanie slobodných a spravodlivých volieb a otvorenú demokratickú diskusiu. Komisia spolupracuje s členskými štátmi pri výmene skúseností a postupov v tejto oblasti.

(11)

   Kam patria opatrenia v oblasti klímy, ochrana životného prostredia (stanovená v článku 37 charty) a ciele spravodlivej transformácie, ktoré sú podrobnejšie rozvinuté v oznámení o Európskom ekologickom dohovore, COM(2019) 640.

(12)

   Správa Spoločného výskumného centra (JRC) o vplyve online médií na správanie občanov: https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/technology-and-democracy .

(13)

   Ako napríklad seniorov (pozri závery Rady z 9. októbra 2020: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11717-2020-REV-2/sk/pdf ) a ľudí s postihnutím.

(14)

   Pozri legislatívnu správu spravodajcu Michala Šimečku o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, 2020/2072(INL). Pozri aj uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 [2019/2199(INI)].

(15)

   Závery Rady k Charte základných práv po 10 rokoch: súčasný stav a budúca práca, 7. decembra 2019 (ďalej len „závery Rady k charte“). Vychádzali zo správy Komisie o uplatňovaní charty z roku 2019, už citované.

(16)

   Konzultácia bola organizovaná v rámci pracovnej skupiny Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) počas apríla a mája 2020.

(17)

   Odkaz na miestne orgány sa vzťahuje aj na regionálne orgány.

(18)

   Ako obhajcovia práv sa v rámci tejto stratégie označujú nezávislé orgány ochraňujúce práva, ako napríklad národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI), subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, inštitúcie ombudsmanov, orgány pre ochranu osobných údajov atď. Keďže táto stratégia nie je zameraná na konkrétne práva, ale jej účelom je podporiť uplatňovanie charty ako celku, smerovať bude predovšetkým k orgánom so širokým mandátom v oblasti základných práv, ako sú napríklad inštitúcie NHRI.

(19)

   Osobitný prieskum Eurobarometra č. 487b.

(20)

   Komisia konzultovala so zainteresovanými stranami v rámci tematického podujatia venovaného charte: https://ec.europa.eu/info/events/2019-conference-eu-charter-fundamental-rights-2019-nov-12_sk a prostredníctvom cielených dotazníkov, pričom výsledky analyzovala agentúra FRA (ďalej len „analýza konzultácií so zainteresovanými stranami“): https://ec.europa.eu/info/files/analysis-targeted-consultations-commissions-new-charter-strategy_sk .

(21)

   COM(2020) 790.

(22)

   COM(2020) 580.

(23)

   Stratégia EÚ v oblasti práv obetí, COM(2020) 258; návrh Komisie na zmenu Aarhuského nariadenia, COM(2020) 642; a oznámenie o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, COM(2020) 643.

(24)

   Stratégia pre rodovú rovnosť, COM(2020) 152; oznámenie o novej ére výskumu a inovácie, COM(2020) 628; strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, COM(2020) 620 a návrh odporúčania Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov, COM(2020) 621; stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, COM(2020) 698; a pripravovaná stratégia pre práva osôb so zdravotným postihnutím, plánovaná na rok 2021.

(25)

   Akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, COM(2020) 565; a pripravovaná stratégia pre boj proti antisemitizmu, plánovaná na rok 2021.

(26)

   Európsky pilier sociálnych práv: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/social-summit-european-pillar-social-rights-booklet_sk.pdf . Akčný plán k pilieru bude predstavený v roku 2021; a  oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a o akčnom pláne digitálneho vzdelávania, COM(2020) 624.

(27)

   Rámec ochrany a uľahčenia investícií v EÚ, plánovaný na rok 2021.

(28)

   Správa Komisie o občianstve EÚ z roku 2020 „Posilnenie postavenia občanov a ochrana ich práv v náročných časoch“, prijatá má byť pred koncom roka.

(29)

   Stratégia v oblasti práv dieťaťa a európska záruka pre deti, obe plánované na rok 2021.

(30)

   Ako sú Európska sociálna charta a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD).

(31)

   Článok 21 Zmluvy o Európskej únii.

(32)

    https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12848-2020-INIT/sk/pdf

(33)

   JOIN(2020)17.

(34)

   Agenda OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja: https://www.un.org/sustainabledevelopment/ . Pozri aj diskusný dokument Komisie o udržateľnej Európe: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/rp_sustainable_europe_30-01_en_web.pdf .

(35)

   Článok 51 ods. 1. Rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105.

(36)

   Článok 5 ods. 2 a článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a článok 51 ods. 2 charty.

(37)

   Koen Lenaerts, hlavný prejav na konferencii o charte, už citované.

(38)

   Článok 47 charty.

(39)

   Pozri napríklad rozsudky zo 16. mája 2017, Berlioz, C-682/15, EU:C:2017:373; z 13. decembra 2017, El Hassani, C-403/16, EU:C:2017:960; z 19. novembra 2019, A.K, C-585/18, C-624/18 a C-625/18, EU:C:2019:982, a zo 17. apríla 2018, Egenberger, C-414/16, EU:C:2018:257.

(40)

   Článok 17 charty.

(41)

   Rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko, C-235/17, EU:C:2019:432.

(42)

   Komisia podporuje sieť vnútroštátnych centier podpory (centrá SOLVIT), ktoré členským štátom pomáhajú riešiť problémy zlučiteľnosti s právom EÚ. Pozri odporúčanie Komisie o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT, C(2013) 5869.

(43)

   Ako napríklad v rámci skupiny na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti, skupiny na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, skupiny odborníkov pre práva dieťaťa a siete vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov. Pozri aj iniciatívy týkajúce sa spravodlivej policajnej práce v rámci akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, oddiel 2.2, už citované.

(44)

   Analýza konzultácií so zainteresovanými stranami, už citované.

(45)

   Výzva Rady v jej záveroch o charte, už citované, odseky 14 a 15. Komisia bude aktualizovať svoje usmernenie a sprístupní ho (pozri bod 3.1). Pozri aj príručku agentúry FRA o uplatňovaní charty v práve a pri tvorbe politík na vnútroštátnej úrovni: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2018-charter-guidance_sk.pdf .

(46)

   Právo EÚ sa vykonáva aj na miestnej úrovni vrátane vyplácania prostriedkov z fondov EÚ. Niektoré mestá s cieľom lepšie zvládať výzvy, ktorým čelia, sa vyhlásili za „mestá ľudských práv“ a tvorbu miestnych politík zakladajú na zásadách ľudských práv: https://humanrightscities.net/ . Agentúra FRA spolupracuje s mestami, ich sieťami a s partnermi, ako je Rada Európy a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, pri vypracovávaní rámca záväzkov pre mestá ľudských práv v EÚ. Tento rámec by mal byť zverejnený v roku 2021.

(47)

   Po výzve Rady v jej záveroch o charte, už citované, odsek 18.

(48)

   Závery Rady o charte, už citované, odsek 12.

(49)

   Správa agentúry FRA o základných právach 2020, oddiel zameraný na chartu, stanovisko 1.1.

(50)

   V súlade s oznámením Komisie Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10).

(51)

   Agentúra bežne zhromažďuje informácie a údaje o situácii v oblasti základných práv v teréne a každoročne vydáva správu, v ktorej sumarizuje kľúčové faktické zistenia. Nedávno agentúra uviedla do prevádzky Európsky informačný systém pre základné práva (EFRIS), ktorý zhromažďuje údaje a informácie z existujúcich databáz venovaných ľudským právam: https://fra.europa.eu/en/databases/efris/ .

(52)

   Ako napríklad skupina na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti, skupina na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, skupina odborníkov pre práva dieťaťa a sieť vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov.

(53)

   COM(2018) 375: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2018 %3A375 %3AFIN .

(54)

   Horizontálna základná podmienka „Účinné uplatňovanie a implementácia Charty základných práv Európskej únie“ stanovená v prílohe III k VN.

(55)

   Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky sociálny fond plus, Európsky námorný a rybársky fond, Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza. Je potrebné takisto poznamenať, že v návrhu Komisie na strategické plány, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP), COM(2018) 392, sa uvádza, že členské štáty musia programy podporované v rámci SPP navrhnúť v súlade s chartou. Členské štáty zabezpečia, aby členmi monitorovacieho výboru zriadeného na monitorovanie vykonávania strategických plánov SPP boli aj zástupcovia orgánov zodpovedných za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

(56)

   COM(2018) 375, článok 11 ods. 6.

(57)

   Pozri prílohu III k VN.

(58)

   Monitorovacie výbory, na práci ktorých sa Komisia podieľa v poradnej funkcii, sa vytvárajú v členských štátoch s úlohou dohľadu nad vykonávaním programov.

(59)

   Ako sa vyžaduje v článkoch 6 a 34 VN.

(60)

   Pozri bod 2.1.

(61)

   C/2016/4384 (Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, s. 1 – 19): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52016XC0723(01) .

(62)

   O tom, či by sa táto úloha mala zveriť kontaktnému miestu pre chartu uvedenému v oddiele 1.1, rozhodujú členské štáty.

(63)

   Správa Komisie o právnom štáte z roku 2020, už citované. Pozri aj správu agentúry FRA s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa ľudským právam v EÚ: https://fra.europa.eu/en/publication/2018/challenges-facing-civil-society-organisations-working-human-rights-eu .

(64)

   Rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko, C-78/18, EU:C:2020:476.

(65)

   Tamže, bod 133.

(66)

   Komisia v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu navrhne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti novinárov a na ich ochranu a ochranu občianskej spoločnosti pred strategickými žalobami proti verejnej účasti. Ako Komisia oznámila vo svojom pracovnom programe na nasledujúci rok, navrhne iniciatívu proti zneužívaniu konania zameranú na týchto aktérov koncom roka 2021.

(67)

   Správa agentúry FRA s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa ľudským právam v EÚ, už citované. Pozri aj Medzinárodný koordinačný výbor OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva, Všeobecné pripomienky SCA , 2018SCA General Observations, s. 1.

(68)

   NHRI sú štátom poverené orgány, nezávislé od verejnej správy, so širokým ústavným alebo právnym mandátom na ochranu a podporu ľudských práv.

(69)

    https://ganhri.org/nhri/

(70)

   Česko, Taliansko, Malta.

(71)

   Estónsko – akreditácia koncom roka 2020 – a Rumunsko.

(72)

   Belgicko, Cyprus, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko, a Švédsko.

(73)

    https://nhri.ohchr.org/EN/AboutUs/Pages/ParisPrinciples.aspx . Aj Rada Európy pripravuje odporúčania týkajúce sa rozvoja a posilnenia účinných, pluralitných a nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva.

(74)

   Udelenie statusu A znamená, že NHRI úplne spĺňa parížske zásady, ktoré sú medzinárodnými normami pre NHRI týkajúcimi sa účinnej a nezávislej podpory a ochrany základných práv.

(75)

   COM(2020) 580. Rada vo svojich záveroch o charte z roku 2019 pripomenula, že „nezávislé vnútroštátne inštitúcie v oblasti ľudských práv […] zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane a podpore základných práv a zabezpečovaní dodržiavania charty“, už citované, odsek 22.

(76)

   Štúdia uskutočniteľnosti zameraná na finančnú podporu pri vedení súdnych sporov týkajúcich sa porušovania zásad demokracie, zásad právneho štátu a základných práv, 28. 8. 2020: https://ec.europa.eu/info/aid-development-cooperation-fundamental-rights/your-rights-eu/eu-charter-fundamental-rights/application-charter/studies-related-charter_sk .

(77)

   „Prioritou by mala byť cielená skupinová odborná príprava. Zamestnanci z vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie by sa cielene mali zapojiť do nadnárodnej odbornej prípravy zameranej na používanie charty. […] Po cielenej skupinovej odbornej príprave by mala nasledovať horizontálna odborná príprava na vnútroštátnej úrovni, spájajúca príslušných aktérov, ktorí predtým absolvovali cielenú skupinovú odbornú prípravu, aby našli vzájomné prepojenia a vypracovali synergie na používanie charty.“ Príspevok siete Equinet k stratégii Komisie týkajúcej sa charty, už citované.

(78)

    http://ennhri.org/wp-content/uploads/2019/11/Implementation-of-the-EU-Charter-of-Fundamental-Rights-Activities-of-NHRIs.pdf . Pozri aj najlepšie postupy Poľska, analýzu konzultácie so zainteresovanými stranami, strana 15.

(79)

    https://fra.europa.eu/sk/eu-charter . Pozri aj správu agentúry FRA o základných právach 2020.

(80)

   V rokoch 2009 až 2019 poslali vnútroštátne súdy Súdnemu dvoru 5038 návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Z nich 576 (viac ako 11 %) obsahovalo otázky týkajúce sa charty. Pozri správu agentúry FRA o základných právach 2020.

(81)

   Analýza konzultácií so zainteresovanými stranami, už citované; správa Komisie o charte z roku 2019, už citované; správa agentúry FRA o základných právach 2020; stanovisko agentúry FRA 4/2018 z 24. septembra 2018: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-opinion-04-2018_charter-implementation.pdf .

(82)

   Európska sieť odbornej justičnej prípravy, podporovaná programom EÚ Spravodlivosť, organizuje výmeny medzi vnútroštátnymi a európskymi súdmi: http://www.ejtn.eu/Exchange-Programme/ .

(83)

   COM(2020) 713.

(84)

    https://fra.europa.eu/sk/publication/2020/uplatnovanie-charty-zakladnych-prav-europskej-unie-v-prave-pri-tvorbe-politik-na . Všetky informácie súvisiace s chartou budú dostupné v jej webovom priestore: https://fra.europa.eu/sk/eu-charter .

(85)

   Správa Komisie o právnom štáte z roku 2020, už citované.

(86)

   Pozri oznámenie Komisie o digitalizácii justície v EÚ, COM(2020) 710.

(87)

    https://e-justice.europa.eu/content_european_training_platform-37158-sk.do .

(88)

   Rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising/Komisia a ECB, C-8-10/15 P a C-10/15, EU:C:2016:701.

(89)

   Rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C-584/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518.

(90)

   Operačné usmernenie Komisie o zohľadňovaní základných práv pri hodnotení vplyvu z roku 2011 a balík opatrení na účely lepšej právnej regulácie z roku 2015, v dôsledku ktorých sa charta stala neoddeliteľnou súčasťou posúdenia vplyvu (nástroj č. 28).

(91)

   Stratégia prijatá vo februári 2020: https://ec.europa.eu/info/publications/communication-shaping-europes-digital-future_en

(92)

   Biela kniha o umelej inteligencii: európsky prístup k excelentnosti a dôvere, COM(2020) 65.

(93)

   Vykonávajú sa konzultácie s cieľom informovať iniciatívy Komisie podľa pravidiel lepšej právnej regulácie. Pozri https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say a  https://ec.europa.eu/info/consultations_sk . Komisia vychádza aj z údajov poskytovaných Agentúrou Európskej únie pre základné práva, obhajcami práv, ako sú inštitúcie NHRI, a subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie a z informácií získaných medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy, Organizácia Spojených národov a Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(94)

    https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12848-2020-INIT/sk/pdf

(95)

   Usmernenia z roku 2015 k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky.

(96)

   Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) na obdobie rokov 2021 až 2027 bude naďalej slúžiť na podporu reforiem s cieľom dosiahnuť súlad s hodnotami a základnými právami EÚ a postupne sa prispôsobiť pravidlám, normám a politikám EÚ.

(97)

   Postup je opísaný v článku 28 zakladajúceho nariadenia agentúry FRA č. 168/2007 (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2007, s. 1).

(98)

   Právne predpisy EÚ, ktoré nie sú v súlade s chartou, môžu byť spochybnené pred Súdnym dvorom.

(99)

   Usmernenia Rady ku kontrole súladu so základnými právami, dok. 5377/15 z 20. januára 2015.

(100)

   Rada vo svojich záveroch o charte (už citované) opätovne potvrdila „svoj záväzok zohľadniť usmernenia o uplatňovaní charty vrátane usmernení o metodických opatreniach, ktoré treba prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady, a vyjadruje svoju pripravenosť skúmať spôsoby, ako efektívnejšie využívať tieto usmernenia v prípravných orgánoch Rady vrátane odbornej prípravy“ (odsek 10). Stále zastúpenie Fínska zorganizovalo v spolupráci so sekretariátom Rady a s agentúrou FRA kurz odbornej prípravy o uplatňovaní charty, ktorý bol prístupný pre všetkých zamestnancov, a odporučilo ho všetkým predsedom pracovných skupín nadchádzajúceho predsedníctva.

(101)

   Rokovací poriadok Európskeho parlamentu – bod 39.

(102)

   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 12 – 15.

(103)

    https://ec.europa.eu/info/aid-development-cooperation-fundamental-rights/your-rights-eu/eu-charter-fundamental-rights/application-charter/annual-reports-application-charter_sk .

(104)

   Smernica 2019/882.

(105)

   Nariadenie 2019/1896 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1). Vypracovaná bude stratégia a akčný plán pre základné práva ako rámec povinnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) zabezpečiť súlad s chartou. Pracovník pre základné práva bol poverený, aby sa podieľal na stratégii a monitoroval jej vykonávanie. Prijatí budú členovia monitorovacej skupiny pre základné práva, aby posudzovali súlad operačných činností agentúry so základnými právami. Agentúra FRA podporuje Frontex pri zabezpečovaní odbornej prípravy členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

(106)

   Osobitný prieskum Eurobarometra č. 487b.

(107)

   Analýza konzultácií so zainteresovanými stranami, s. 31.

(108)

   Z 22 miestnych orgánov, ktoré odpovedali v rámci cielených konzultácií, 14 uviedlo, že zvyšujú informovanosť o právach, analýza konzultácií so zainteresovanými stranami, s. 42.

(109)

   Pozri aj FRA (2020) „Čo znamenajú základné práva pre ľudí v EÚ“, strana 48: „Aby mohli ľudia prijímať informované rozhodnutia, mali by mať prístup k informáciám o svojich právach, ako aj dostupné postupy podávania žiadostí a sťažností.“

(110)

    https://fra.europa.eu/en/event/2020/fundamental-rights-forum-2021 .

(111)

   COM(2018) 5446: www.dearprogramme.eu .

(112)

   Pozri závery Rady o charte, už citované, odsek 14.