EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 9. 2020

COM(2020) 625 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

{SWD(2020) 212 final}

Vzdelávanie je základným predpokladom dosiahnutia životaschopnej európskej spoločnosti a európskeho hospodárstva. Európsky vzdelávací priestor má za cieľ poskytovať komunitám vzdelávania a odbornej prípravy potrebnú podporu na plnenie ich základného poslania v náročných a vzrušujúcich časoch – predsedníčka Ursula von der Leyenová

1.Úvod

Vo svojich politických usmerneniach sa predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová prihlásila k záväzku vytvoriť do roku 2025 európsky vzdelávací priestor. Vzdelávanie predstavuje základný predpoklad osobného naplnenia a zamestnateľnosti, ako aj aktívneho a zodpovedného občianstva. Právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie tvorí prvú zásadu Európskeho piliera sociálnych práv. Únia prispôsobuje svoju stratégiu rastu na základe udržateľnosti pomocou zelenej a digitálnej transformácie, ktoré sú transformačnými stimulmi. Vzdelávanie má v európskom spôsobe života kľúčové miesto a prostredníctvom slobody, rozmanitosti, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti posilňuje sociálne trhové hospodárstvo a demokraciu.

V júli Európska rada schválila bezprecedentný balík na podporu obnovy, ktorý je určený na boj proti dôsledkom pandémie ochorenia COVID-19 na naše hospodárstva a spoločnosti, na dôslednú obnovu Európy, ako aj na transformáciu a reformu našich hospodárstiev. V tejto súvislosti budú na podporu hospodárskej a sociálnej prosperity Európy mimoriadne dôležité investície do vzdelávania, odbornej prípravy a účinného využívania zručností.

Pandémia ochorenia COVID-19 zásadne vplýva na systémy vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Viac ako 100 miliónov Európanov, ktorí sú súčasťou komunity vzdelávania a odbornej prípravy, musí v jej dôsledku čeliť novým a náročným podmienkam a prispôsobovať sa novým spôsobom učenia sa, výučby a komunikácie. Je mimoriadne dôležité zabrániť tomu, aby sa zdravotná kríza stala štrukturálnou prekážkou rozvoja vzdelávania a zručností, ktorá by poškodila vyhliadky mladých ľudí na získanie zamestnania, výšku ich odmeny, ako aj rovnosť a začleňovanie v celej spoločnosti. Členské štáty sa snažia o spoluprácu na úrovni EÚ pri budovaní odolných a perspektívnych vzdelávacích systémov, a tým tvoria základy európskeho vzdelávacieho priestoru.

V tomto oznámení sa predkladá posilnený prístup k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Európsky vzdelávací priestor je previazaný s nástrojom Next Generation EU a dlhodobým rozpočtom Európskej únie na roky 2021 – 2027.

Pri vytváraní priestoru a prijímaní potrebných opatrení na zabezpečenie obnovy a odolnosti sú viac ako inokedy dôležité politiky zamerané na ľudí. Významnú úlohu zohrávajú všetky formy vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, školy, odborné vzdelávanie a príprava (OVP), vysokoškolské vzdelávanie, výskum, vzdelávanie dospelých, ako aj neformálne vzdelávanie. V rámci týchto politík je potrebné vypracovať holistický prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave a uznať jeho prirodzenú hodnotu spočívajúcu v zabezpečení všestranných základov, ktorými sa umožňuje plnohodnotná účasť v spoločnosti a prispievanie k jej rozvoju.

Európsky vzdelávací priestor je výsledkom desaťročí spolupráce v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ. Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) pomáhal pri budovaní dôvery a vzájomného porozumenia, ktoré boli potrebné pri prvých iniciatívach v oblasti európskeho vzdelávacieho priestoru 1 a národných reformách, a uľahčoval reakciu komunity vzdelávania a odbornej prípravy na pandémiu ochorenia COVID-19.

Výsledky európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

Doterajšou spoluprácou sa dosiahli významné výsledky v oblasti posilnenia postavenia učiteľov, skvalitnenia všeobecného vzdelávania, prispôsobenia digitálnej transformácii alebo stanovenia nových zásad na skvalitňovanie OVP. Okrem toho sa v stratégii ET 2020 stanovili spoločné cieľové hodnoty EÚ („referenčné hodnoty“) a poskytol široký rozsah nástrojov vzájomného vzdelávania a politickej podpory, ktoré členským štátom umožnili nasmerovať svoje úsilie na najnaliehavejšie priority. V roku 2020 (ako už bolo uvedené) sa dosiahli tieto výsledky:

-Takmer 95 % detí absolvuje vzdelávanie v ranom detstve od veku 4 rokov. Táto mimoriadne dôležitá fáza vzdelávania môže už v plnej miere prispievať k normám kvality, a to najmä v prípade detí zo znevýhodneného prostredia.

-Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania mladých dospelých sa za posledných desať rokov do veľkej miery zvýšila, čo umožnilo EÚ dokonca prekročiť 40 % cieľovú hodnotu stanovenú v roku 2009. Miera dosiahnutého vysokoškolského vzdelania koreluje s lepšími šancami na získanie a udržanie práce, vyššími odmenami a lepšou účasťou na demokratickom živote.

-Podiel mladých ľudí, ktorí ukončia vzdelávanie bez diplomu na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelania a ktorí sa už nezúčastňujú na odbornej príprave, sa znížil zo 14 % v roku 2009 na 10,2 % v roku 2019, čiže bola v podstate splnená cieľová hodnota EÚ 10 %. Tento výsledok prispieva k riešeniu pasce nedostatočných zručností v prípade mladých dospelých.

-EÚ nedosiahla svoju cieľovú hodnotu, podľa ktorej chcela znížiť do roku 2020 podiel osôb vo veku 15 rokov, ktoré dosahujú nízku úroveň výsledkov v oblasti čítania, matematiky a prírodných vied, na menej ako 15 %. EÚ ako celok zaostáva vo všetkých troch oblastiach: viac ako jedna z piatich osôb vo veku 15 rokov nedokáže vypracovať jednoduché úlohy v týchto predmetoch, pričom tieto výsledky do veľkej miery korelujú s ich sociálno-ekonomickým postavením.

-Miera zamestnanosti čerstvých absolventov sa v roku 2019 zvýšila na 80,9 %, čo signalizuje stabilné zotavenie z rekordne nízkej úrovne 74,3 % zaznamenanej v roku 2013, a približovanie k cieľovej hodnote EÚ 82 %.

-Účasť dospelých na vzdelávaní nedosiahla cieľovú hodnotu 15 %, a to čiastočne aj v dôsledku vplyvu hospodárskej krízy, v roku 2019 sa však táto hodnota zvýšila na 10,8 %, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi sa vyskytovali veľké rozdiely.

V novom strategickom programe pre EÚ na roky 2019 – 2024, ktorý Európska rada prijala 20. júna 2019, sa zdôrazňuje, že členské štáty musia „zvýšiť investície do zručností a vzdelávania ľudí“. Na vôbec prvej spoločnej diskusii o smerovaní, ktorá sa konala 8. novembra 2019, sa ministri školstva a ministri financií zhodli na tom, že investície do vzdelávania, zručností a kompetencií sú potrebné vo všetkých členských štátoch a mali by byť strategickou prioritou EÚ 2 . V prípade niektorých členských štátov je bezprostrednou výzvou zabezpečenie primeranej úrovne investícií do vzdelávania a odbornej prípravy. V prípade iných je hlavným problémom ich účinné a efektívne vynakladanie.

Pri rozširovaní úspešných postupov a posilňovaní spolupráce v oblasti národnej reformy, ako aj pri zabezpečovaní finančnej podpory realizácie akcií na úrovni EÚ, ku ktorým patrí vykonávanie záväzku EÚ v oblasti podpory občianstva, základných slobôd, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, bol kľúčový program Erasmus+. Finančné prostriedky na realizáciu systémových národných reforiem sa poskytli z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Technická podpora reforiem systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch sa poskytovala prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem.

Dôležitosť týchto aktivít bola uznaná aj na najvyššej politickej úrovni, čo umožnilo posilnenie európskej ambície v oblasti vzdelávania. V Rímskej deklarácii z marca 2017 sa lídri EÚ zaviazali, že sa budú usilovať o Úniu, „v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“ 3 . V Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý spoločne vyhlásili lídri EÚ na sociálnom samite v Göteborgu v roku 2017, sa ako prvá zásada stanovuje kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie 4 . V záveroch Európskej rady zo 14. decembra 2017 5 sa zdôrazňuje, že „vzdelávanie a kultúra majú kľúčový význam pri budovaní inkluzívnej a súdržnej spoločnosti a pri zachovaní našej konkurencieschopnosti“, a identifikuje sa množstvo prioritných pracovných oblastí v súlade s víziou Komisie pre európsky vzdelávací priestor 6 . Komisia tento mandát využila vo viacerých oblastiach, na ktoré sa vzťahovali pôvodné iniciatívy týkajúce sa európskeho vzdelávacieho priestoru 7 .

Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude prebiehať v synergii s európskym programom v oblasti zručností 8 , obnovenou politikou v oblasti OVP 9 a európskym výskumným priestorom, aby bolo možné využiť poznatky na zabezpečenie obnovy a prosperity Európy na základe spoločných zásad začleňovania, mobility a inovácie. Týmito iniciatívami sa spoločne s novou stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 10 prispeje k bezproblémovému prechodu od školského k akademickému štúdiu, OVP, ako aj práci, a k tomu, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou. Podporí sa nimi aj rodovo rovnocenná kultúra na pracovisku a prispeje k boju proti rasizmu a všetkým formám diskriminácie vrátane rodovej stereotypizácie.

Vzhľadom na tieto výsledky a v súlade s uznesením Rady o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru z novembra 2019 11 sa v tomto oznámení stanovuje vízia vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a uvádzajú konkrétne kroky na realizáciu tejto ambície.

2.Ambiciózny európsky vzdelávací priestor

Komisia navrhuje konsolidovať prebiehajúce úsilie a podrobnejšie rozpracovať európsky vzdelávací priestor v šiestich rozmeroch.

2.1.Kvalita:

Kvalitné vzdelanie dáva mladým ľuďom príležitosť získať vedomosti, zručnosti a postoje, aby sa im darilo v živote a zvládali množstvo výziev, ktorým budú čeliť. Súčasťou vízie kvality v oblasti vzdelávania na úrovni EÚ je:

-Zvládnutie základných zručností vrátane digitálnych kompetencií, ktoré je predpokladom na to, aby sa ľuďom v živote darilo, našli si uspokojivé zamestnanie aj sa občiansky angažovali 12 . V roku 2018 bola v EÚ podľa prieskumu PISA organizácie OECD priemerná miera nedostatočných výsledkov, čiže podiel žiakov, ktorí nedokázali vypracovať základné úlohy z matematiky, prírodných vied a čítania, 22,5 % v čítaní, 22,9 % v matematike a 22,3 % v prírodných vedách. Za obdobie 2009 – 2018 sa výsledky v prírodných vedách a čítaní na úrovni EÚ zhoršili a v matematike zostali nezmenené. V roku 2019 pätina mladých ľudí v Európe uviedla, že nemá základné digitálne zručnosti 13 . Niektoré krajiny EÚ však napriek tomu dokázali za dané obdobie zlepšiť svoje výsledky, a to zavedením štrukturálnych reforiem vzdelávania, zabezpečením väčšej nezávislosti škôl, riešením nerovnosti už od najnižšieho veku a investovaním do učiteľov. Neosvojenie týchto základných zručností, ktoré sú potrebné v ďalšom vzdelávaní, vedie k nedostatku zručností, čo má závažné dôsledky počas života a vyžaduje si nápravné opatrenia v oblasti vzdelávania dospelých 14 .

-Zvládnutie prierezových zručností, ako sú kritické myslenie, podnikavosť, tvorivosť a občianska angažovanosť, prostredníctvom interdisciplinárnych prístupov a prístupov zameraných na učiacich sa a výzvy.

-Podpora dvojakej slobody v oblasti mobility pre učiacich sa aj učiteľov, ako aj inštitúcií v oblasti slobodného združovania s inými inštitúciami v Európe aj mimo nej. Vzdelávacia mobilita a cezhraničná spolupráca predstavujú silné stimuly posilňovania kvality inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy. Mnohí pedagógovia a učiaci sa však pri snahe o zapojenie do nadnárodnej mobility stále čelia najrôznejším prekážkam. Niekedy nemajú dostatočné informácie a usmernenia týkajúce sa vzdelávacej mobility, inokedy nie sú dostatočne pripravení jazykovo alebo sa môžu vyskytovať problémy s dostupnosťou. Môžu sa vyskytovať aj finančné prekážky, nedostatočná prenosnosť systémov podpory študentov, nedostatočné uznávanie vzdelávacích výstupov a kvalifikácií získaných počas mobility, ťažkosti so skombinovaním mobility s požiadavkami učebných plánov, ktoré učiacich sa a pedagógov odrádzajú od využitia tejto slobody pohybu. Vzdelávacia mobilita v budúcnosti bude musieť byť okrem toho aj environmentálne udržateľnejšia a pripravená podporovať digitálne výzvy a príležitosti.

-Posilňovanie jazykového vzdelávania a viacjazyčnosti. Ovládanie viacerých jazykov je predpokladom štúdia a práce v zahraničí a cestou k objavovaniu kultúrnej rozmanitosti Európy. Učiacim sa a učiteľom umožňuje využívať výhody autentického priestoru na vzdelávanie v Európe. Oceňovanie a mobilizácia jazykových znalostí učiacich sa.

-Podpora učiteľov pri riadení jazykovej a kultúrnej rozmanitosti v škole predstavuje kľúčový prvok posilňovania kvality v oblasti vzdelávania, a to najmä v oblasti odstraňovania pretrvávajúcich nedostatkov v čitateľskej gramotnosti. Týmto prístupom sa podporí aj zlepšovanie vzdelávacích výstupov žiakov a mládeže s migrantským pôvodom.

-Začlenením európskeho hľadiska do vzdelávania získajú učiaci sa predstavu o tom, čo Európa ako celok a Únia konkrétne znamenajú pre ich každodenný život. Toto európske hľadisko predstavuje doplnok k vnútroštátnemu a regionálnemu hľadisku a malo by sa uplatňovať dynamicky a pluralitne, aby sa podporoval rozvoj kritického myslenia.

-Zaistenie toho, aby boli inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy bezpečným prostredím bez násilia, šikany, škodlivých prejavov, dezinformácií a všetkých foriem diskriminácie.

2.2.Začleňovanie a rodová rovnosť:

Vzdelávaniu sa nedarí zmierňovať nerovnosť vyplývajúcu zo sociálno-ekonomického postavenia, a to napriek tomu, že najvýkonnejšími vzdelávacími systémami sú tie, ktoré kladú dôraz na rovnosť 15 . V Európe sa vzdelávanie jednotlivcov odvíja od sociálnych vzorcov. Študenti zo znevýhodneného prostredia tvoria najväčšiu časť skupiny študentov s nedostatočnými výsledkami. Slabé výsledky v čítaní a predčasné ukončenie školskej dochádzky je v priemere častejšie v prípade chlapcov ako dievčat 16 . Vidiecke oblasti zaostávajú a študenti s migrantským pôvodom 17 dosahujú v škole horšie výsledky. Pandémia ochorenia COVID-19 nám dôraznejšie pripomenula dôležitosť začleňovania a spravodlivosti v oblasti vzdelávania a upozornila na význam zemepisnej oblasti, z ktorej pochádzajú študenti a ich rodiny. Ak chceme skutočne dosiahnuť zmeny v európskom vzdelávacom priestore:

-Dosiahnuté vzdelanie a výsledky sa nesmú odvíjať od sociálneho, ekonomického a kultúrneho postavenia, inak sa nezabezpečí rozvoj schopností každého jednotlivca a možnosť posilnenia sociálnej mobility v rámci systémov vzdelávania a odbornej prípravy. V tejto súvislosti zohráva mimoriadne dôležitú úlohu vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve 18 . Dôležité je aj inkluzívne zabezpečiť vzdelávacie potreby žiakov s vysokým vzdelávacím potenciálom.

-Systémy vzdelávania na všetkých úrovniach by mali byť v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

-Systémy OVP, ktoré dokážu podporovať mladých ľudí pri riadení ich vstupu na meniaci sa trh práce a zabezpečovať účasť dospelých na programoch prispôsobených súbežnej zelenej a digitálnej transformácii, by mali byť v súlade s odporúčaním Rady týkajúcim sa OVP operatívne, odolné a také, aby dokázali obstáť v budúcnosti.

-Spoľahlivé a inkluzívne stratégie celoživotného vzdelávania by mali tým, ktorí vzdelávanie ukončili predčasne, umožňovať opätovné zaradenie do procesu vzdelávania, a tým, ktorí to potrebujú, zabezpečovať prístup k programom vysokoškolského vzdelávania a OVP s cieľom získať alebo zlepšiť si zručnosti potrebné pre pracovné miesta budúcnosti, a to aj vo vyššom veku.

-Je potrebné posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti práce s mládežou, ako aj v oblastiach športu a kultúry, s cieľom propagovať neformálne vzdelávanie vrátane jeho prepojenia s formálnym vzdelávaním.

V priemere dosahujú v EÚ ženy vyššie úrovne vzdelania ako muži a majú nižšie miery predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy. Napriek tomu pretrvávajú rodové rozdiely v niektorých vedeckých študijných odboroch, často v tých, ktoré vedú k lepšie platenému zamestnaniu. Napriek tomu, že ženy v roku 2018 v prieskumoch o vzdelávaní 19 dosahovali v oblasti digitálnej gramotnosti lepšie hodnotenie, tvorili len 26 % študentov inžinierskych, výrobných a stavebných odborov a iba 18 % odborov týkajúcich sa IKT 20 . Okrem toho sú ženy stále nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciach vo vysokoškolskom vzdelávaní. V európskom vzdelávacom priestore by sa malo v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy zvážiť:

-Lepšie zohľadnenie rodového hľadiska 21 vo vzdelávacích procesoch a inštitúciách. Chlapci a dievčatá majú rovnaký prístup k vzdelávaniu, novým cieľom rodovej rovnosti vo vzdelávaní je však naučiť všetkých chlapcov a dievčatá rovnakému rešpektu a zabezpečiť im správne podmienky na to, aby sa mohli stať plnohodnotnými dospelými v školách a na univerzitách. Sexistické správanie a sexuálne obťažovanie je namierené najmä voči dievčatám a mladým ženám a narúša ich vzdelávaciu skúsenosť. Vzdelávacie prostredie predstavuje jedinečnú príležitosť zabezpečiť chlapcom a dievčatám základ na to, aby sa mohli stať dospelými, ktorí plne rešpektujú vlastnú identitu a identitu svojich rovesníkov.

-Odmietnutie a potláčanie rodových stereotypov, a to najmä tých, ktoré bránia chlapcom a dievčatám vo výbere študijného odboru, ale aj tých, ktoré môžu byť obsiahnuté vo vzdelávacích postupoch a postupoch odbornej prípravy, ako aj vo vzdelávacích materiáloch. Tradičné mužské alebo ženské povolania je potrebné viac otvoriť príslušníkom nedostatočne zastúpeného pohlavia.

-Snaha o správnu rodovú rovnováhu vo vedúcich pozíciách, a to aj v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

2.3.Zelená a digitálna transformácia:

Politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj investície do inkluzívnej zelenej a digitálnej transformácie predstavujú cestu k budúcej odolnosti a prosperite Európy. Podľa prognózy Komisie z leta výkonnosť hospodárstva EÚ v roku 2020 klesne o 8,3 % a v roku 2021 sa zvýši približne o 5,8 %. Miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýši zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a potom v roku 2021 znovu klesne na 8 % 22 . Pre mladých ľudí, ktorí práve vstupujú na trh práce, bude ťažšie nájsť si prvé zamestnanie. Hoci režimy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov by mali pomôcť obmedziť straty pracovných miest, pandémia ochorenia COVID-19 bude mať na trh práce výrazný vplyv. Absolútnou nevyhnutnosťou je digitálna gramotnosť, o to viac vo svete po skončení pandémie ochorenia COVID-19. V podstate všetky formy vzdelávania a všetky pracovné miesta vo všetkých odvetviach si budú vyžadovať určité digitálne zručnosti, ktoré však chýbajú dvom z piatich Európanov vo veku 16 až 74 rokov 23 .

Prechod na environmentálne udržateľné, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo má významný vplyv na zamestnanosť, ako aj sociálny vplyv 24 . Občania od svojich vlád očakávajú, že pri plánovaní opatrení obnovy na prekonanie hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 bude pre ne prioritou ochrana životného prostredia, aby sa podporila transformácia na zelenší a digitálnejší svet 25 . Len so správnymi zručnosťami a vzdelaním dokáže Európa zamerať udržateľné oživenie hospodárstva na zelenú a digitálnu transformáciu a ísť tak príkladom celému svetu, posilniť svoje postavenie v celosvetovej konkurencii a zostaň verná svojmu záväzku uskutočniť spravodlivú transformáciu. Ak sa má transformačná ambícia podariť:

-Je potrebné umožniť dôslednú zmenu správania ľudí a zručností, ktorej katalyzátorom budú vzdelávacie systémy a inštitúcie. Akcie by sa mali zameriavať na zmenu správania, zlepšovanie zručností pre zelené hospodárstvo, posilňovanie infraštruktúry nového udržateľného vzdelávania a odbornej prípravy a obnovu existujúcich budov (vlna obnovy), a tým aj na vytváranie prostredí naklonených tejto zmene 26 .

-Zelená transformácia si okrem toho vyžaduje investície do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zvýšiť počet odborníkov, ktorí pracujú na zabezpečení klimaticky neutrálneho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje.

- Je potrebné efektívne podporovať prechod na udržateľnosť prostredníctvom začleňovania hľadísk environmentálnej udržateľnosti do prírodných a humanitných vied a podpory zmien v oblasti zručností, metód, procesov a kultúr.

-Vzdelávanie a odborná príprava by mali na všetkých úrovniach ľuďom zabezpečovať digitálne zručnosti, ale aj iné kompetencie, ako sú podnikavosť a schopnosť učiť sa, potrebné na zorientovanie sa na trhu práce, ktorý sa mení v dôsledku technologických zmien.

2.4.Učitelia a školitelia:

Učitelia, školitelia a pedagogickí zamestnanci stoja v centre vzdelávania. Zohrávajú najdôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní zmysluplného vzdelania všetkým učiacim sa. Milióny učiteľov v Európe sa museli rýchlo prispôsobiť zatvoreniu škôl počas pandémie ochorenia COVID-19. Celý čas boli v prvej línii reakcie a zabezpečovali pokračovanie vzdelávania, pričom inovovali dištančné vzdelávanie pre svojich študentov v izolácii. Bez učiteľov a školiteľov by nedošlo k inovácii, začleňovaniu, ani k transformačným vzdelávacím skúsenostiam učiacich sa. V rámci európskeho vzdelávacieho priestoru sú víziou pedagogického povolania vysokokompetentní a motivovaní pedagógovia, ktorí dokážu využívať širokú ponuku podpory a príležitostí na profesijný rozvoj počas celej svojej kariéry. V európskom vzdelávacom priestore by mali výučba a odborná príprava patriť k ceneným povolaniam:

-Potrebujeme vysokokompetentnú, oduševnenú a zaangažovanú odbornú pracovnú silu. Treba začať s riešením nedostatočného počtu učiteľov. Väčšina krajín EÚ čelí nedostatočnému počtu učiteľov, a to celoplošne alebo v niektorých konkrétnych predmetoch, ako sú disciplíny STEM alebo výučba žiakov so špeciálnymi potrebami. Keďže približne tretina všetkých učiteľov odíde v najbližšom desaťročí do dôchodku, je potrebné sa zamerať na zachovanie a obnovu ich počtu.

-V učiteľskom povolaní ako takom je potrebná revalorizácia, pokiaľ ide o jeho spoločenské, a v niektorých štátoch aj finančné, ohodnotenie. Len jeden z piatich učiteľov nižšieho sekundárneho vzdelávania považuje svoje povolanie za spoločensky oceňované, pričom polovica učiteľov uvádza, že vysoká administratívna záťaž predstavuje v ich povolaní záťažový faktor 27 .

-Učitelia a školitelia potrebujú neustále príležitosti na profesijný rozvoj. Z medzinárodného prieskumu OECD v oblasti vyučovania a vzdelávania (TALIS) vyplynulo, že veľké množstvo učiteľov vyjadruje potrebu rozvíjať svoje kompetencie v oblasti výučby študentov so špeciálnymi potrebami, používania digitálnych technológií a výučby v triedach s viacjazyčným a multikultúrnym prostredím 28 .

-Medzinárodná mobilita študentov, učiteľov a školiteľov učiteľov by sa mala stať súčasťou vzdelávania učiteľov, aby mali lepší prístup k rôznym kvalitným prístupom k výučbe s cieľom uspokojiť potreby žiakov.

2.5.Vysokoškolské vzdelávanie:

Mobilita študentov a zamestnancov vedie k postupnému otváraniu vysokoškolského vzdelávania a posilňovaniu základne pre štuktúrovanú spoluprácu. V oblasti internacionalizácie a mobility zohrával kľúčovú úlohu bolonský proces. Pridaná hodnota mobility je jednoznačná: z dôkazov vyplýva, že štúdium v zahraničí má výrazný vplyv na kariérne vyhliadky. Do troch mesiacov po skončení štúdia sa zamestná 80 % absolventov programu Erasmus+. Program Erasmus+ však môže absolvovať len 5 % študentov. Od štúdia v zahraničí väčšinu študentov odrádzajú najmä finančné obavy, ale aj obavy o uznanie vzdelania. Ako súčasť iniciatívy „Európske univerzity“ prebieha 41 pilotných programov , v rámci ktorých viac ako 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ experimentuje s novými modelmi hlbšej a ambicióznejšej spolupráce a testuje ich. 29

Odvetvie vysokoškolského vzdelávania preukázalo svoju odolnosť pri vyrovnávaní sa so zmenami počas pandémie ochorenia COVID-19. Kríza však prehĺbila výzvy v oblasti digitalizácie, inovačnej výučby, začleňovania a duševnej pohody, podpory študentov, výskumných pracovníkov a zamestnancov, mobility a financovania. Európske systémy vysokoškolského vzdelávania by sa mali zameriavať na tieto aspekty:

-Užšia a hlbšia spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorá môže viesť k častejšiemu spoločnému vypracovaniu učebných plánov a k spoločným kurzom a učiacim sa môže umožniť jednoduchší pohyb medzi vzdelávacími systémami v rôznych krajinách, a tým budovať celoeurópsku talentovú základňu, a to aj v špičkových vedeckých odboroch a technológiách, ako sú umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vysokovýkonná výpočtová technika.

-Cezhraničný politický rámec, ktorý umožňuje bezproblémovú nadnárodnú spoluprácu, na základe ktorej môžu aliancie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania využívať svoje silné stránky prostredníctvom združovania svojich online aj fyzických zdrojov, kurzov, odborných znalostí, údajov a infraštruktúry v rámci jednotlivých odborov.

- Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ako ústrední aktéri „vedomostného štvorca“: vzdelávanie, výskum, inovácie a služby spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 a v udržateľnom rozvoji Európy a zároveň pomáhajú vzdelávacím a výskumným subjektom, ako aj trhu práce využívať výhody vyplývajúce z tokov talentov.

-Automatické uznávanie kvalifikácií a študijných pobytov v zahraničí na účely ďalšieho vzdelávania, zabezpečovanie kvality spoločných nadnárodných aktivít, ako aj uznávanie a prenosnosť krátkodobých kurzov zakončených mikrocertifikátmi. Členským štátom to umožní v porovnaní so súčasnou situáciou v kontexte bolonského procesu prehĺbiť a zrýchliť spoluprácu. Európsky vzdelávací priestor môže slúžiť ako motor bolonského procesu, pretože môže inšpirovať a podporovať iné členské krajiny európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, aby využili podobný spôsob.

-Silnejší dôraz na špecializované vzdelávacie programy v oblasti pokročilých digitálnych zručností, ako sú špičkové technológie typu umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vysokovýkonná výpočtová technika, keďže v tejto oblasti je akútny nedostatok odborníkov.

2.6.Geopolitický rozmer:

Spolupráca v oblasti vzdelávania sa ako nesporný mechanizmus mäkkej moci postupne stáva dôležitým nástrojom realizácie vonkajších politík EÚ. Výmenné programy Únie zabezpečujú prepojenie ľudí na celom svete a majú dosah na veľké množstva zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti. Prispievajú k pozitívnemu obrazu Európy vo svete, ako aj k šíreniu jej odkazu a základných hodnôt. Podieľajú sa na formovaní vzťahu EÚ k ostatným krajinám a regiónom. Vysokokvalitná medzinárodná spolupráca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutná aj pri riešení existujúcich a nových celosvetových výziev. Je základným predpokladom plnenia geopolitických priorít Únie a cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

Zmena svetového poriadku (napr. vzostup Číny, vzďaľovanie USA od multilaterálneho poriadku) si vyžaduje posilnenie európskej medzinárodnej spolupráce, a to aj v oblasti vzdelávania. Bude potrebná propagácia európskych záujmov a hodnôt. V medzinárodnom rozmere európskeho vzdelávacieho priestoru budú ústrednú úlohu pri nadväzovaní ambicióznych partnerstiev s partnerskými krajinami na celom svete zohrávať reciprocita, rovnaké podmienky, etické normy a normy bezúhonnosti.

Internacionalizácia sa čoraz častejšie zdôrazňuje nielen v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ale aj na základných a stredných školách. Niektorí európski študenti časť svojho vzdelávania alebo celé vzdelávanie absolvujú aj mimo EÚ. V ostatných odvetviach vzdelávania, najmä v OVP a v odvetví mládeže, je však stále obrovský nevyužitý potenciál. Terciárnemu vzdelávaniu by sa mala venovať osobitná pozornosť vzhľadom na jeho dôležitosť pri formovaní myslenia ďalšej generácie lídrov a podnikateľov v partnerských krajinách na celom svete. Každoročne prichádzajú do EÚ s cieľom absolvovať terciárne vzdelávanie stovky tisíc študentov z tretích krajín. Právo EÚ 30 pre medzinárodných študentov prichádzajúcich do EÚ zabezpečuje transparentný a súdržný právny rámec. Spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami v Únii aj mimo nej priťahuje najväčšie talenty z celého sveta a prispieva k propagácii partnerského učenia a spoločných medzinárodných projektov v oblasti výskumu a inovácií.

Najmä v Afrike, krajinách západného Balkánu a krajinách európskeho susedstva sa prebiehajúci proces reformy systémov vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu zameriava na podporu zamestnanosti mládeže, podnikavosti a zelených a digitálnych zručností, pričom by sa ním mali posilniť prosperita, stabilita a bezpečnosť. Rozšírenie pridruženia krajín mimo EÚ k európskemu vzdelávaciemu priestoru, a to najmä krajín západného Balkánu, je neoddeliteľnou súčasťou vízie, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2025.

Za posledné dve desaťročia sa v rámci programu Erasmus+ vytvorilo a upevnilo prepojenie medzi európskym vzdelávacím priestorom a zvyškom sveta. Každý rok si európske univerzity vymenia približne 50 000 študentov a zamestnancov s univerzitami v iných častiach sveta 31 . Medzinárodné partnerstvá uľahčujú vypracovanie inovačných učebných plánov a spoločných študijných programov, posilňujú spoločný výskum a inovačné projekty. Tým sa Európa stáva príťažlivou destináciou, čo má vplyv na rozvoj inovácií a tvorbu pracovných miest. Podobne boli aj akcie v oblasti budovania kapacít užitočné pre internacionalizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, ktorou sa podporuje sociálno-ekonomická reforma a demokratická konsolidácia.

3.Prostriedky a míľniky

Iniciatívy, ktoré prebiehajú od roku 2018, Komisia doplní návrhom množstva nových iniciatív, na základe ktorých bude možné v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami vytvoriť do roku 2025 ambiciózny európsky vzdelávací priestor v rámci šiestich rozmerov opísaných v predchádzajúcom oddiele 32 .

3.1.Zvyšovanie kvality v oblasti vzdelávania

Zvyšovanie kvality v oblasti vzdelávania si vyžaduje koordinované úsilie prispôsobené výzvam jednotlivých systémov. Ciele na úrovni celej EÚ orientujú akciu členských štátov a ich vzdelávacích ekosystémov tak, aby sa zameriavala na úrovne zručností, a podporujú zvyšovanie účasti a dosahovanie vzdelania. Výmena skúseností a partnerská podpora na úrovni EÚ sa zameriavajú na ponúkanie poznatkov na účely tvorby politík členských štátov. Konkrétne:

-Komisia bude podporovať členské štáty pri identifikácii účinných reforiem politiky, ktorými sa podporí dosahovanie lepších výsledkov pri nadobúdaní základných zručností. Konkrétne sa to bude týkať učebných plánov a hodnotenia, ako aj kapacity inštitúcií a zamestnancov v oblasti vlastnej inovačnosti a rozvoja vzdelávacích prístupov a prostredí. Komisia podporí aj spoluprácu medzi európskymi organizáciami zainteresovaných strán, združeniami učiteľov a poskytovateľmi vzdelávania učiteľov s cieľom dosiahnuť vzájomnú spoluprácu a poskytovať vstupné informácie pre politické odporúčania týkajúce sa inovačnej a multidisciplinárnej výučby a vzdelávacích prístupov v oblasti základných zručností. V rámci vnútroštátnej akcie možno využívať iné zdroje, ako napríklad európske štrukturálne a investičné fondy alebo zdroje dostupné z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

-Komisia plánuje doplniť posilnený program Erasmus o aktualizovaný rámec vzdelávacej mobility. Viacerým učiacim sa a učiteľom umožní prekonať prekážky a využiť príležitosť na mobilitu. Revidovaným rámcom sa bude riešiť trojaká výzva: i) zabezpečenie príležitostí pre oveľa širší okruh účastníkov; ii) zelená a digitálna mobilita vrátane zmiešaných online a fyzických výmen; iii) podpora vyváženej mobility.

-S cieľom posilniť viacjazyčnosť sa zainteresované strany na vnútroštátnej, regionálnej a školskej úrovni vyzývajú, aby prehĺbili vykonávanie odporúčania Rady z roku 2019 o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov, a to aj v oblasti OVP. Prostredníctvom financovania budúceho programu Erasmus a aktivít partnerského učenia bude Komisia klásť dôraz na podporu členských štátov pri propagácii takzvaných škôl s jazykovým povedomím, v ktorých sa posilňuje dobrá znalosť vyučovacieho jazyka medzi žiakmi z rôznych prostredí 33 . Cieľom programu Erasmus je naďalej podporovať jazykové kompetencie z hľadiska celoživotného vzdelávania poskytovaním príležitostí na obdobia výučbovej a vzdelávacej mobility v zahraničí, ale aj podporou hlbšej spolupráce medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach.

-Posilňovanie prierezových zručností, k akým patria kritické myslenie, podnikavosť, tvorivosť a občianska angažovanosť, je kľúčové pre ďalšie generácie študentov, výskumných pracovníkov a inovátorov na budovanie odolnej spoločnosti 34 . Cieľom budúceho programu Erasmus je zabezpečovať učiacim sa na všetkých úrovniach najrôznejšie príležitosti na rozvoj týchto zručností, a to najmä ponukou viacerých príležitostí pre inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, aby v spolupráci so svojimi vedomostnými ekosystémami rozvíjali prístupy, ktoré sú viac interdisciplinárne, viac zamerané na učiacich sa a na výzvy. Z európskych štrukturálnych a investičných fondov možno podporiť akcie rozvoja týchto zručností na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni.

-Komisia zhromaždí zástupcov zainteresovaných strán z oblasti vzdelávania a členských štátov s cieľom podnietiť partnerské učenie a rozvoj európskeho hľadiska v oblasti vzdelávania. Jej cieľom je usilovať sa o rozšírenie a posilnenie akcií Jean Monnet prostredníctvom nadväzovania užších kontaktov týchto zástupcov so školami na účely propagácie európskeho spôsobu života, udržateľnosti a hodnôt EÚ 35 .

-S cieľom vybudovať demokratické vzdelávacie prostredia bez šikanovania, škodlivých prejavov a dezinformácií plánuje Komisia prostredníctvom programu Erasmus naďalej podporovať členské štáty a zainteresované strany vo vykonávaní odporúčania Rady z 22. mája 2018 o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby. 36  

3.2.Zabezpečovanie inkluzívnejšieho a rodovo citlivejšieho vzdelávania a odbornej prípravy

Komisia zvolá odborníkov z členských štátov a zainteresované strany prostredníctvom špecializovaných platforiem vzájomného učenia sa a spolupráce s cieľom podporiť zber údajov rozčlenených podľa pohlavia a inovácie na účely zabezpečenia rodovej rovnosti vo vzdelávaní v reakcii na potreby členských štátov v oblasti politík. Malo by sa tým prispieť k zameraniu vnútroštátnych investícií a investícií EÚ na skupiny a oblasti, ktoré to najviac potrebujú.

V novom programovom období sa bude osobitná pozornosť venovať začleňovaniu, rovnosti a rozmanitosti v programe Erasmus a programe Európsky zbor solidarity. Stanoví sa v ňom viacstranný prístup k zabezpečeniu väčšej inkluzívnosti programu, a to aj prostredníctvom zavedenia flexibilnejších a prístupnejších formátov; podporné opatrenia na prípravu a sprevádzanie účastníkov; a finančné opatrenia na podporu tých, pre ktorých je účasť na programe náročná.

Okrem toho k posilneniu inkluzívneho rozmeru vzdelávania prispejú aj tieto iniciatívy:

-Iniciatíva Cesta k úspechu v škole pomôže všetkým žiakom dosiahnuť základnú úroveň gramotnosti 37 , pokiaľ ide o základné zručnosti. Iniciatíva sa bude osobitne zameriavať na skupiny, ktorým hrozí väčšie riziko nedostatočných výsledkov a predčasného ukončenia školskej dochádzky. Na základe odporúčania Rady z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje politické usmernenie týkajúce sa zmierňovania úrovne nedostatočných výsledkov a zvyšovania úrovne dosahovania sekundárneho vzdelania. Bude založené na štyroch pilieroch: i) monitorovaní (ktoré umožňuje sledovanie a zacielenú akciu); ii) prevencii (najmä v prípade rizikových skupín); iii) včasnej intervencii (v prípade žiakov, ktorí už majú ťažkosti) a iv) kompenzácii (tých, ktorí už dosiahli nedostatočné výsledky a potrebujú druhú šancu) 38 . Komisia takisto zmobilizuje európsky semester. Členským štátom bude poskytovať prispôsobenú politickú podporu pri úsilí o zvyšovanie úrovní kompetencií, pričom bude osobitnú pozornosť venovať odstraňovaniu podmienenosti úrovne dosiahnutého vzdelania sociálno-ekonomickým prostredím. Touto iniciatívou sa prispeje k prevencii nezamestnanosti mládeže a Komisia zabezpečí úzku koordináciu s akciami uvedenými v nedávnom návrhu posilnenej záruky pre mladých ľudí 39 .

-Komisia zvolá skupinu odborníkov s cieľom vypracovať návrhy stratégií na vytvorenie podporných vzdelávacích prostredí pre skupiny, ktorým hrozí riziko nedostatočných výsledkov 40 , a na podporu dosahovania duševnej pohody v škole. V týchto stratégiách sa budú riešiť: rodové výzvy, ako napríklad rodové stereotypy vo vzdelávaní a v rámci štúdia, ako aj nedostatočné výsledky chlapcov; šikanovanie a sexuálne obťažovanie. V druhom bode sa budú takisto ženy a dievčatá podporovať vo vzdelávaní v oblasti sebaobrany pred online násilím. V prípade akcie na vnútroštátnej úrovni môžu členské štáty využiť niekoľko nástrojov financovania, Európsky sociálny fond alebo zdroje dostupné z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

-Keďže účasť na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve predstavuje významný určujúci prvok získavania základných zručností vo vyššom veku, Komisia bude podporovať členské štáty pri realizácii európskeho rámca kvality pre vysokokvalitné systémy vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 41 . Na lepšiu prípravu detí s cieľom zabezpečiť im počas života úspech vo vzdelávaní Komisia v roku 2021 sprístupní súbor nástrojov vychádzajúci z výmeny najlepších postupov a informácií odborníkov a zainteresovaných strán, určený na začlenenie do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a poskytnutie prehľadu základných kompetencií zamestnancov v tejto oblasti. Komisia pracuje aj na záruke pre deti.

-Na posilnenie inkluzívnosti a kvality systémov OVP, ktoré boli oznámené v európskom programe v oblasti zručností, Komisia plánuje podporiť zriadenie 50 centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy v rámci financovania programu Erasmus. Centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy sa stanú referenčnými bodmi, pokiaľ ide o počiatočnú odbornú prípravu mladých ľudí, ako aj neustále zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností medzi dospelými.

-Systémy vysokoškolského vzdelávania a OVP sa musia upraviť tak, aby bolo možné posilniť ich kľúčovú úlohu pri podpore celoživotného vzdelávania a aby mohli osloviť rôznorodejších študentov. To si vyžaduje dôslednú zmenu myslenia, kultúry a štruktúry. Komisia bude na dosiahnutí tohto cieľa spolupracovať s členskými štátmi a plánuje ho podporiť z programu Erasmus a ďalších finančných prostriedkov a nástrojov EÚ. Okrem toho, ako sa stanovuje v programe v oblasti zručností, Komisia sa bude usilovať o vypracovanie európskeho prístupu k mikrocertifikátom, ktorého cieľom bude zabezpečiť širšie vzdelávacie príležitosti a posilniť úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy v celoživotnom vzdelávaní zabezpečením flexibilnejších a modulárnejších príležitostí na vzdelávanie. Nie sú užitočné len pre odborníkov, ale aj ako doplnenie učebných plánov pre študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia. Čoraz viac dospelých bez ohľadu na to, či majú vysokoškolský diplom, sa bude musieť rekvalifikovať alebo si bude musieť zvýšiť úroveň zručností prostredníctvom flexibilnejších alternatív ako diplom, aby prekonali rozdiely medzi vzdelávacími výstupmi svojej pôvodnej formálnej kvalifikácie a novými zručnosťami potrebnými na trhu práce. Potreba flexibilnejších a inkluzívnejších vzdelávacích dráh je čoraz naliehavejšia, keďže populácia študentov je rozmanitejšia a potreby v oblasti vzdelávania sú dynamickejšie. Hoci sa o vypracovanie týchto mikrocertifikátov usiluje čoraz viac inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vrátane európskych univerzít, ich spoločné vymedzenie a spoločný prístup k ich potvrdzovaniu a uznávaniu stále chýbajú. V tejto súvislosti Komisia, ako už bolo oznámené v programe v oblasti zručností, plánuje v roku 2021 predložiť návrh odporúčania Rady. Cieľom odporúčania bude podporiť európskymi akciami dôveru v mikrocertifikáty v celej Európe a do roku 2025 uskutočniť všetky kroky potrebné na ich širšie využívanie, prenosnosť a uznávanie.

-Neformálne vzdelávanie vrátane dobrovoľníctva prispieva k získavaniu životných a profesijných zručností a kompetencií. Tieto zručnosti a kompetencie je potrebné posilniť, oceniť a plne uznať 42 . Európsky zbor solidarity v plnej miere začlenil ich vzdelávaciu hodnotu a uznávanie do svojich cieľov a činností. Stále však existujú prekážky brániace v cezhraničnej dobrovoľníckej mobilite, ku ktorým patrí aj uznávanie vzdelávacích výstupov zamestnávateľmi. Po preskúmaní existujúceho odporúčania Rady z roku 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov 43 Komisia v roku 2021 predloží aktualizované politické usmernenie, ktoré sa bude týkať právnych, finančných a administratívnych prekážok, ktoré stále bránia cezhraničnému dobrovoľníctvu a solidarite mládeže. Prispeje sa ním k ďalšiemu posilneniu inkluzívnosti, zvýšeniu kvality a zlepšeniu uznávania cezhraničných skúseností v rámci programu Európskeho zboru solidarity.

-Vlády by mali v spolupráci so zainteresovanými stranami posilňovať rodovú rovnosť vo všetkých odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy zabezpečovaním prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre chlapcov aj dievčatá, ženy aj mužov vo všetkej ich rozmanitosti.

-V spolupráci so zainteresovanými stranami by vlády mali posilniť aj inkluzívne vzdelávanie vo všetkých odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy v súlade so záväzkami členských štátov a EÚ v oblasti vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

-Komisia plánuje prispieť k posilneniu výskumu, a to aj prostredníctvom podpory z programu Horizont Európa, preskúmaniu úlohy rodu v politike vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj vzťahov medzi rodom, vzdelávaním a sociálnym a ekonomickým úspechom.

-Vyhradené moduly v rámci pedagogických akadémií pomôžu nájsť riešenia na účinné posilnenie rodovo citlivej výučby v školách.

-V novom programe transformácie vysokoškolského vzdelávania sa bude podporovať rodová rovnováha pri výbere akademickej kariéry a štúdia, ako aj začlenenie rozmeru rodovej rovnosti do učebných plánov univerzít. V akciách v rámci nového programu sa bude venovať osobitná pozornosť ženám na rozhodovacích pozíciách v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

-Komisia navrhne vyhradené pracovné okruhy v rámci podporného rámca európskeho vzdelávacieho priestoru, v rámci ktorých sa vypracuje politické usmernenie týkajúce sa rodovej rovnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave. Bude obsahovať usmernenie týkajúce sa spôsobu vypracovania rodovo citlivých vzdelávacích procesov. Komisia začlení rodový rozmer aj do získavania dôkazov a vypracúvania štúdií a analýz na podporu európskeho vzdelávacieho priestoru.

3.3.Podpora zelenej a digitálnej transformácie vo vzdelávaní a odbornej príprave a prostredníctvom nich

Na dosiahnutie súbežnej transformácie Komisia odporúča uprednostniť akcie, ktoré ľuďom pomôžu nadobúdať vedomosti, schopnosti, hodnoty a postoje potrebné pre život v udržateľnej spoločnosti a udržateľnom hospodárstve efektívne využívajúcich zdroje, ako aj pri rozvíjaní a podpore takýchto spoločností a hospodárstiev. Na podporu dosahovania hlavných cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy možno využiť aj programy financovania na podporu zelenej a digitálnej transformácie, ako sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Členské štáty sa vyzývajú, aby dôkladne zvážili možnosti a vypracovali vhodné návrhy. Praktické digitálne skúsenosti vo vzdelávaní a odbornej príprave pre všetkých takisto ľuďom pomôžu prispievať v rámci hyperprepojenej spoločnosti a prospievať v nej .

-Komisia do konca roka 2020 spustí činnosť Koalície pre vzdelávanie v záujme klímy s cieľom mobilizovať odborné znalosti, poskytnúť prostriedky na vytváranie sietí a podporiť tvorivé prístupy v spolupráci s učiteľmi, žiakmi a študentmi. V synergii s Európskym klimatickým paktom bude predstavovať prepojenie medzi iniciatívami zdola nahor a opatreniami na úrovni EÚ a bude podporovať záväzky a konkrétne akcie na zmenu udržateľného správania v celej EÚ.

-Komisia s cieľom prispieť k začleneniu zelenej transformácie a udržateľnosti do výučby na základných a stredných školách, ako aj do vysokoškolského a odborného vzdelávania, navrhne v roku 2021 odporúčanie Rady týkajúce sa vzdelávania v oblasti environmentálnej udržateľnosti. Školám, inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a učiteľom sa v ňom poskytne usmernenie týkajúce sa spôsobu spolupráce a výmeny skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vzdelávanie v oblasti environmentálnej udržateľnosti. Komisia navrhne aj európsky rámec kompetencií na pomoc pri rozvíjaní a hodnotení vedomostí, zručností a prístupov v oblasti zmeny klímy a  udržateľného rozvoja, ktorý môže byť prepojený s odporúčaním Rady.

-Komisia bude propagovať ekologizáciu infraštruktúry vzdelávania. Infraštruktúra vzdelávania predstavuje priemerne 8 % výdavkov krajín EÚ na vzdelávanie a odbornú prípravu. Väčšina škôl a množstvo univerzitných budov však napriek tomu nie je vybavených na uspokojovanie dopytu po nových kompetenciách a pedagogických postupoch, prípadne nespĺňa súčasné energetické normy, a má značný potenciál na rozširovanie zelených plôch v priestoroch škôl, ktoré prispievajú k interakcii a učeniu sa. Komisia plánuje spoluprácu s Európskou investičnou bankou, a to aj prostredníctvom programu InvestEU 44 , aby umožnila členským štátom prístup k všetkým dostupným zdrojom financovania na rozvoj digitálnych aj fyzických infraštruktúr v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj budovanie kapacít potrebných na ich využívanie.

-Iniciatíva Výskumní pracovníci v školách sa zameriava na zavádzanie výskumu do škôl umožnením spolupráce mladých výskumných pracovníkov podporovaných v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej s učiteľmi a so žiakmi na riešení problematiky zmeny klímy, udržateľného rozvoja, digitalizácie, zdravia, ako aj iných otázok, ktorých sa týka Európska zelená dohoda.

-Na riešenie nedostatku digitálnych zručností 45 z hľadiska celoživotného vzdelávania a posilnenie digitálnej kapacity a odolnosti európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy Komisia v súčasnosti navrhuje nový komplexný prístup k digitálnemu učeniu sa a vzdelávaniu na európskej úrovni v rámci nového akčného plánu digitálneho vzdelávania. Obsahuje ambiciózne akcie na riešenie dvoch strategických priorít: podpory rozvoja európskeho digitálneho vzdelávacieho ekosystému a posilnenia digitálnych kompetencií a zručností pre digitálnu transformáciu 46 .

-V nadchádzajúcom programe Digitálna Európa sa počíta s financovaním pokročilých digitálnych zručností v oblastiach ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vysokovýkonná výpočtová technika, čím sa pomôže členským štátom zabezpečiť potrebných odborníkov na digitalizáciu.

-V spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) a jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami, ako aj s inými časťami programu Horizont Európa, sa rozšíria semináre o digitálnych a podnikateľských zručnostiach (40 000 študentov) a zorganizujú krátkodobé pracovné programy pre študentky v digitálnej oblasti a oblastiach súvisiacich s disciplínami EÚ STEM v rôznych hospodárskych odvetviach.

-V súlade s návrhmi budú budúce programy Erasmus a Európsky zbor solidarity ekologickejšie a digitálnejšie. Fyzická mobilita môže byť doplnená o virtuálnu a zmiešanú mobilitu. V projektoch spolupráce by sa mali uprednostňovať ekologické a digitálne témy vďaka ich perspektívnej a strategickej povahe. Tieto programy zabezpečia digitálny rozmer akcií mobility a spolupráce a ich zámerom je podporiť takú spoluprácu a realizáciu projektov, ktorá je šetrná ku klíme. Opatrenia budú doplnené o ďalšie iniciatívy, napríklad o stimuly na nízkouhlíkové cestovanie počas fyzickej mobility.

3.4.Posilňovanie kompetencií a motivácie v pedagogickom povolaní

Vnútroštátni tvorcovia politík a odborníci zdôraznili potenciál spolupráce na úrovni EÚ na účely posilnenia pedagogického povolania. Vzhľadom na uvedené začne Komisia množstvo iniciatív na lepšiu podporu rozvoja kompetencií a kariér učiteľov, školiteľov a vedúcich pedagogických pracovníkov škôl, ako aj na zatraktívnenie pedagogického povolania. Týmito iniciatívami sa prispeje k skvalitneniu príležitostí na profesijný rozvoj a uznávaniu rozvoja kompetencií jednotlivcov dosiahnutých v rôznych kontextoch. Podporí sa nimi diverzifikácia kariérnych príležitostí pre učiteľov, školiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a prispejú k osobnému rozvoju, ako aj k rozvoju škôl a systémov. Ďalej sa nimi zabezpečí skvalitnenie a zvýšenie počtu vzdelávacích mobilít učiteľov a mobilita sa začlení do ich počiatočného a ďalšieho vzdelávania. Okrem toho sa týmito iniciatívami podnieti spolupráca medzi učiteľmi, poskytovateľmi vzdelávania učiteľov a vzdelávaním učiteľov na základe výskumu. A napokon je dôležité aj to, že tieto iniciatívy prinesú učiteľom možnosť vymieňať si skúsenosti a obrátiť sa na spoločnosť a efektívnejšie vyjadriť svoj názor. Na účely plnenia týchto cieľov:

-Komisia plánuje v roku 2021 v rámci nového programu Erasmus spustiť pedagogické akadémie programu Erasmus, ktorých cieľom bude vytvárať siete inštitúcií vzdelávania učiteľov a združení učiteľov. Časom sa budú v rámci akadémií vytvárať odborné komunity, a to najmä v oblasti počiatočného vzdelávania učiteľov a ich ďalšieho profesijného rozvoja, na základe ktorých sa budú vypracúvať vnútroštátne a európske politiky vzdelávania učiteľov a podporovať inovácie v praxi učiteľov. Tieto siete budú učiteľom a študentom poskytovať vzdelávacie príležitosti v pedagogických oblastiach spoločného záujmu. Vyhradené moduly sa budú zaoberať napríklad problematikou zapájania do dialógu so spoločnosťou, vzdelávania o udržateľnom rozvoji alebo výučby vo viacjazyčných triedach. Pedagogické akadémie programu Erasmus budú pravidelne využívať štrukturálne partnerstvá a spoločné programy v oblasti cezhraničnej odbornej prípravy a vzdelávania medzi inštitúciami, ďalšími poskytovateľmi vzdelávania učiteľov a združeniami učiteľov. Do roku 2025 by malo byť zriadených 25 pedagogických akadémií programu Erasmus.

-Komisia vypracuje počas rokov 2021 až 2022 európske usmernenie na prípravu vnútroštátnych kariérnych rámcov, ktorým podporí kariérny postup odborníkov na školské vzdelávanie. Toto sa uskutoční na základe vzájomného učenia sa jednotlivých krajín v priebehu zavádzania koncepcie súdržného rámca pre kariéry v školskom vzdelávaní a ich prispôsobovania sa tomuto rámcu 47 .

-V rámci svojho úsilia v oblasti budúceho rámca mobility a v súlade s koncepciou pedagogických akadémií programu Erasmus Komisia v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami vypracuje politický rámec na skvalitnenie vzdelávacích mobilít učiteľov a zvýšenie ich počtu v Európe na základe ich skutočných potrieb v oblasti mobility.

-Do roku 2021 Komisia zavedie Európsku cenu za inovačnú výučbu na uznanie práce učiteľov (a ich škôl), ktorí výnimočným spôsobom obohacujú svoju profesiu. Táto iniciatíva bude vychádzať z osvedčených postupov, ako sú Európska značka pre jazyky, Cena Jána Amosa Komenského, ako aj vnútroštátne a európske ceny v rámci nástroja eTwinning.

3.5.Posilnenie európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v Európe majú kľúčové miesto v európskom vzdelávacom priestore, ako aj v európskom výskumnom priestore a veľmi dobre ich navzájom prepájajú. Na zabezpečenie úplných synergií medzi nimi sa Komisia zaviazala podporovať členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri vytváraní politického rámca umožňujúceho bezproblémovú a ambicióznu nadnárodnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v Európe. Bude pritom vychádzať zo skúseností aliancií európskych univerzít vybratých v rámci programu Erasmus+ a podporených z programu Horizont 2020.

Cieľom je zabezpečiť stimuly pre viac ako 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe na prispôsobenie sa podmienkam po skončení pandémie ochorenia COVID-19 a na odbornú prípravu budúcich generácií v oblasti spoločnej cezhraničnej tvorby vedomostí, odborov a kultúr na dosiahnutie odolnej, inkluzívnej a udržateľnej spoločnosti. Komisia bude otvorene a inkluzívne spolupracovať s odvetvím vysokoškolského vzdelávania a členskými štátmi na spoločnej tvorbe stimulov pre zrýchlenú transformáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe.

Takáto transformácia sa bude zameriavať na vzájomnú prepojiteľnosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ale aj na ich prepojenie s okolitými ekosystémami a so spoločnosťou, a to tak, aby sa mohli plniť všetky štyri poslania univerzít: vzdelávanie a výskum, smerovanie k inováciám a služba spoločnosti. Začleňovanie bude predstavovať kľúčový cieľ aj na zabezpečenie prístupnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ich otvorenosti najrôznejším študentom a výskumným pracovníkom a ponuky viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie. Po tretie, transformáciou sa zabezpečí digitálna a zelená pripravenosť a odolnosť na podporu úsilia univerzít v oblasti budovania, posilňovania a upevňovania digitálnej a zelenej kapacity a digitálnych nástrojov. V súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania bude viesť k posilneniu digitálnych zručností a kompetencií študentov, zamestnancov a výskumných pracovníkov. Keďže vysokoškolské vzdelanie je na dosahovanie cieľov Európskej zelenej dohody a cieľov udržateľného rozvoja kľúčové, transformáciou sa podporí zjednodušenie vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti udržateľného rozvoja a jeho začlenenie do všetkých odborov a na všetkých úrovniach prostredníctvom medzidisciplinárneho prístupu založeného na výzvach, v rámci ktorého budú najdôležitejším prvkom inovácie. Rovnako dôležité ako prepojenie inovácií a výskumu je aj zabezpečenie inovácií vo vzdelávaní a výučbe zameraných na študenta a vo flexibilnejšom a modulárnejšom vzdelávaní a kariérnych dráhach. Akciami v rámci programu Digitálna Európa sa podporí spolupráca medzi akademickou obcou, výskumnou obcou a podnikmi v konkrétnych digitálnych oblastiach s cieľom posilniť tieto ekosystémy, aby bolo možné pritiahnuť, odborne pripraviť a preškoliť talenty.

Na tento účel Komisia tento rok začne realizovať online verejnú konzultáciu doplnenú o zacielené konzultačné podujatia. Tým sa iniciuje spoločné vypracovanie programu transformácie pre vysokoškolské vzdelávanie do konca roka 2021.

Tento program transformácie podporia tieto konkrétne iniciatívy:

-Cieľom Komisie je aktívne pôsobiť pri plnom zavádzaní iniciatívy „Európske univerzity“ v rámci programu Erasmus v synergii s programom Horizont Európa, programom Digitálna Európa a ďalšími nástrojmi EÚ. Na základe skúseností aliancií európskych univerzít, ktoré začali svoju činnosť v rokoch 2019 a 2020, bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a odvetvím vysokoškolského vzdelávania na optimalizácii vízie iniciatívy „Európske univerzity“ a na odstraňovaní konkrétnych prekážok, aby mohlo odvetvie vysokoškolského vzdelávania plniť svoje najvyššie ambície.

-S podporou koalície EÚ v oblasti STEM 48 bude Komisia prispievať k podpore vypracovania nového vysokoškolského učebného plánu pre odbory inžinierstva a IKT na základe prístupu STEAM 49 . V súlade s akciami oznámenými v európskom programe v oblasti zručností bude skúmať spôsoby a prostriedky zatraktívnenia oblastí STEM pre ženy. Dosiahne sa tým lepšia rodová vyváženosť študentov a akademických zamestnancov a zlepší sa súbor zručností a kompetencií v tejto veľmi žiadanej oblasti.

-V tejto súvislosti Komisia preskúma spoločne s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami aj možnosť prípravy koncepcie európskeho diplomu, ktorý by mohol predstavovať rámec jednoduchého vydávania spoločných diplomov aliancií univerzít, napr. aliancií v rámci iniciatívy „Európske univerzity“. Takýto európsky diplom by mohol byť základným predpokladom nato, aby si mohli študenti na všetkých úrovniach a všetkých odborov vybrať po riadnej konzultácii s pedagógmi predmet, miesto a čas štúdia v členských inštitúciách nadnárodnej aliancie univerzít.

-Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali zabezpečovať účinnejšiu realizáciu modulárnych spoločných programov. Okrem formálnych požiadaviek na vydávané diplomy sa to týka aj akreditácie a zabezpečovania kvality. Komisia posilní realizáciu potrebných nástrojov transparentnosti v spolupráci s národnými informačnými centrami pre akademické uznávanie, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, agentúrami na zabezpečovanie kvality a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami. Bude sa pri tom vychádzať z úspešných projektov v rámci programu Erasmus+, ako sú databáza externých správ o zabezpečovaní kvality, využívanie a propagácia dodatku k diplomu, vytvorenie online katalógov predmetov, databázy študijných programov a rozvoj nových technológií ako blockchain na pomoc pri realizácii automatického uznávania ďalšieho vzdelávania. Autentickým európskym systémom uznávania a zabezpečenia kvality sa dosiahne, aby sa pri externom zabezpečovaní kvality zachovala nezávislosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a zároveň dôvera verejnosti v automatické uznávanie ďalšieho vzdelávania vo všetkých členských štátoch aj medzi nimi navzájom. Na tento účel Komisia v spolupráci s členskými štátmi a odvetvím vysokoškolského vzdelávania preskúma odporúčanie Rady a Parlamentu týkajúce sa zabezpečovania kvality 50 . 51

-V úzkej spolupráci s členskými štátmi a odvetvím vysokoškolského vzdelávania Komisia preskúma potrebu a uskutočniteľnosť právneho štatútu aliancií univerzít, napr. aliancií v rámci iniciatívy „Európske univerzity“. Ak sa preukáže jeho opodstatnenosť, od roku 2023 sa môžu uskutočňovať akcie na uľahčenie takejto hlbšej a udržateľnej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami z rôznych členských štátov. K možným akciám môžu patriť riešenia cezhraničnej spolupráce v oblasti financovania, akreditácie, zabezpečovania kvality, pracovnoprávnych vzťahov študentov a riadenia infraštruktúry. Posúdi sa aj prípadné využitie existujúcich vnútroštátnych a európskych štatútov, ako napríklad európskych zoskupení územnej spolupráce, s cieľom zistiť, či sú po určitých úpravách vhodné na daný účel, alebo či je potrebné vypracovať iné riešenia.

-Významným krokom pri plnení cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru a zabezpečovaní čo najjednoduchšej mobility študentov v rámci Európy je iniciatíva „európska študentská karta“, ktorá sa v záveroch Európskej rady zo 14. decembra 2017 považuje za jednu z kľúčových akcií na ďalšiu „podporu mobility a účasti študentovi na vzdelávacích a kultúrnych aktivitách“. Vďaka dvom kľúčovým prvkom, ktorými sú mobilná aplikácia Erasmus+ a digitalizácia riadenia mobility študentov, predstavuje táto iniciatíva skutočnú revolúciu v oblasti zjednodušenia riadenia mobility študentov univerzitami. Vytvorenie digitálneho jednotného kontaktného miesta prostredníctvom mobilnej aplikácie Erasmus+ bude študentom umožňovať jednoduchý a bezpečný prístup k všetkým informáciám a službám, ktoré potrebujú pred uskutočnením mobility v zahraničí, počas mobility aj po nej. 52 Prostredníctvom tejto aplikácie budú môcť podať žiadosť o mobilitu, vybrať si kurzy, ktoré chcú navštevovať, získať automatické uznanie kreditov získaných v zahraničí, mať rýchly prístup k službám knižníc, dopravy a ubytovania a jednoduchý prístup k informáciám o podujatiach a aktivitách organizovaných miestnou úniou študentov alebo miestnymi pobočkami celoeurópskych študentských organizácií. Platforma elektronickej karty študenta EÚ, ktorá prispieva k plneniu cieľov iniciatívy Európska študentská karta 53 , umožní vznik rámca dôveryhodnej cezhraničnej výmeny identifikačných údajov v súlade s nariadením eIDAS o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách.

-

Iniciatíva sa zameriava na uľahčovanie riadenia mobility pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, zabezpečovanie jeho väčšej efektívnosti a prihliadanie na jeho ekologický aspekt. V jej rámci sa zdigitalizujú všetky administratívne kroky a prepoja rôzne interoperabilné IT systémy univerzít v krajinách programu Erasmus+, čím sa nakoniec dosiahne výhradne elektronická mobilita v rámci programu Erasmus+ v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Iniciatívou sa takisto propaguje silná identita európskeho študenta, keďže sa v jej rámci univerzitám umožňuje pridať hologram európskej študentskej karty a jedinečné číslo karty k existujúcim študentským kartám, aby ich mohli študenti zúčastňujúci sa na mobilite používať na prístup k študentským službám a zľavám v zahraničí. S podporou programov Erasmus, Digitálna Európa a Nástroj na prepájanie Európy začne Komisia tieto služby postupne zavádzať, a to najskôr v roku 2021 pre študentov v rámci programu Erasmus a s cieľom sprístupniť ich do roka 2025 všetkým študentom zúčastňujúcim sa na mobilite.

-V súlade s odporúčaním Rady týkajúcim sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí 54 by mala byť kvalifikácia udelená v jednom členskom štáte platná na účely prístupu k aktivitám ďalšieho vzdelávania vo všetkých ostatných členských štátoch. S týmto cieľom bude Komisia naďalej poskytovať podporu členským štátom pri zavádzaní podmienok, na základe ktorých sa do roku 2025 dosiahne automatické vzájomné uznávanie. K tomu patrí aj úzka spolupráca s národnými informačnými centrami pre akademické uznávanie (NARIC) podporovanými v rámci programu Erasmus+. Z programu Erasmus+ sa financovalo založenie tímu technickej podpory pre sieť centier NARIC, ktorý bude podporovať uskutočňovanie automatického uznávania. Bude poskytovať pomoc sieti uznávania pri budovaní kapacít, odbornej príprave a výmene najlepších postupov v oblasti automatického uznávania. V roku 2022 vypracuje Komisia správu o pokroku vo vykonávaní odporúčania Rady na základe príspevkov členských štátov.

-V rámci programu v oblasti zručností bude Komisia podporovať členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania využívajúce štandardné európske nástroje dostupné v Europasse na vydávanie pravých digitálnych certifikátov vrátane digitálnych diplomov a mikrocertifikátov. Digitálne certifikáty vydávané prostredníctvom spoločných európskych nástrojov môžu uľahčiť uznávanie, zefektívniť procesy prijímania a náboru a prispieť k znižovaniu miery podvodov.

-Na zabezpečenie vysokej kvality a relevantnosti vedomostí, zručností a kompetencií získaných študentmi pre súčasný a budúci svet práce je mimoriadne dôležitá spätná väzba absolventov po skončení vzdelávania. Spätná väzba vyplývajúca z prieskumov nie je užitočná len pre univerzity, ktoré môžu na jej základe upraviť učebné plány a výučbu, ale aj pre tvorcov politík, ktorí sa zameriavajú na zlepšenie zamestnateľnosti absolventov, riešenie nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj na propagovanie sociálneho začlenenia, prístupnosti a mobility a podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri vypracúvaní učebných plánov. Toto je podstata európskej iniciatívy zameranej na sledovanie uplatnenia absolventov, ktorá sa stanovuje v odporúčaní Rady z roku 2017 týkajúcom sa sledovania uplatnenia absolventov. 55 V rámci iniciatívy množstvo krajín zaviedlo alebo posilnilo mechanizmy monitorovania študijných výstupov absolventov alebo ich zamestnanosti. V roku 2022 Komisia vyhodnotí pokrok dosiahnutý pri vykonávaní odporúčania, pričom do konca roka 2024 očakáva využitie na 80 %. S cieľom posilniť európsky rozmer sa členské štáty na základe vzájomnej spolupráce snažia zabezpečiť porovnateľnosť údajov a mnohé z nich budú uskutočňovať prieskumy medzi absolventmi na základe spoločne schváleného súboru otázok tak, aby sa zabezpečila porovnateľnosť výsledkov. Komisia očakáva, že do roku 2025 sa dosiahne sledovanie uplatnenia absolventov na celoeurópskej úrovni. Táto iniciatíva nepomôže len univerzitám, ale aj pri navrhovaní politík EÚ na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri rozvoji správnych zručností pre zelenú transformáciu.

-Pri podpore výskumného a inovačného rozmeru aliancií v rámci iniciatívy „Európske univerzity“ a budovaní vedomostných ekosystémov budú zohrávať kľúčovú úlohu program Horizont Európa a Európsky inovačný a technologický inštitút. Okrem toho by mali pri podpore rozhodovania a vzdelávania v európskom vzdelávacom priestore zohrávať svoju úlohu aj analýza s intenzívnym využitím údajov a strojové učenie pri dodržiavaní noriem ochrany údajov a súkromia. V synergii s európskym výskumným priestorom a s podporou Európskeho inovačného a technologického inštitútu Komisia začne iniciatívy na posilnenie príspevku vzdelávania a odbornej prípravy k inovačnej kapacite Európy.

3.6.Vzdelávanie prispievajúce k silnejšiemu postaveniu Európy vo svete

Európsky vzdelávací priestor môže prispievať ku geopolitickým cieľom Európskej únie posilňovaním svojich vzťahov so zvyškom sveta. Pri podpore systémov vzdelávania v partnerských krajinách by mala zohrávať intenzívnejšiu úlohu medzinárodná spolupráca.

S cieľom posilniť úlohu vzdelávania vo vonkajších politikách EÚ, a to aj vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19, by sa mohli naplánovať tieto akcie:

-Činnosť na úrovni EÚ by mala byť zameraná na vytvorenie prístupu Team Europe, posilnenie intenzívnej spolupráce s členskými štátmi EÚ na vonkajších aktivitách inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy v rôznych častiach sveta, a tým aj posilnenie postavenia EÚ ako partnera v oblasti vzdelávania na globálnej úrovni 56 . Táto činnosť sa bude realizovať na základe kompetencií a rozhodovacích postupov EÚ vrátane pravidiel hlasovania stanovených v zmluvách EÚ. EÚ ako taká je relatívne malým aktérom, ale EÚ a jej členské štáty tvoria viac ako polovicu všetkej medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania vrátane základného, sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania a OVP. Vzdelávanie a odborná príprava preto zohrávajú prirodzenú úlohu iniciátora Team Europe. To si vyžaduje aj lepšie zosúladenie akcií európskej medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania, ako napríklad program Erasmus+ a príspevok EÚ ku globálnym iniciatívam v oblasti vzdelávania, s prioritami EÚ na bilaterálnej, regionálnej a globálnej úrovni. EÚ bude takisto naďalej prostredníctvom projektov vzdelávania v núdzových situáciách pomáhať deťom postihnutým humanitárnou krízou pri získavaní bezpečného, kvalitného a akreditovaného primárneho a sekundárneho vzdelania. EÚ bude propagovať rovnosť v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu na všetkých úrovniach a zachová financovanie vzdelávania v núdzových situáciách na úrovni 10 % rozpočtu na humanitárnu pomoc. Takýmto prístupom možno vytvoriť pevnejšie synergie medzi vzdelávaním a zvyšnou časťou programu partnerstva EÚ.

-Okrem fyzickej mobility by mala EÚ podporiť aj digitálne možnosti internacionalizácie poskytovateľov vzdelávania, a to najmä inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovaním väčšieho množstva digitálnych príležitostí zamestnancom, učiteľom a študentom vrátane online kurzov a modelov zmiešaného učenia.

-EÚ by mala aj posilniť spoluprácu so strategickými globálnymi partnermi (napr. s Čínou, Japonskom, USA) a zároveň lepšie chrániť záujmy, odborné znalosti a hodnoty Únie, ako aj podporovať reciprocitu a rovnaké podmienky.

-Rozšírený medzinárodný rozmer programu Erasmus môže byť významným nástrojom na posilnenie globálneho rozmeru európskeho vzdelávacieho priestoru. Program Erasmus by sa mal čoraz častejšie cielene využívať na pritiahnutie talentov do inštitúcií vysokoškolského vzdelávania EÚ a siete absolventov by sa mali využívať na strategické zapájanie mladých a budúcich lídrov v partnerských krajinách. Silný dôraz by sa mal klásť na spoluprácu s krajinami európskeho susedstva, a najmä s Afrikou, pričom sa má podporovať realizácia komplexnej stratégie EÚ pre Afriku, ktorou sa prispieva k hospodárskemu oživeniu regiónu, pretože podporuje prebiehajúci proces reformy systémov vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu.

-Komisia sa viac otvorí akciám vo svete, ako sú spoločné študijné programy Erasmus Mundus druhého stupňa vysokoškolského štúdia, aby tak posilnila medzinárodné partnerstvá a ešte viac zatraktívnila európske vysokoškolské vzdelávanie. Tým by sa mala ešte viac podporiť internacionalizácia, príťažlivosť a globálna konkurencieschopnosť univerzít v Európe.

Medzinárodné míľniky budú zahŕňať zvýšenie účasti na vzájomnom vzdelávaní a podmienky spolupráce. Okrem tých zúčastnených krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru 57 , by mali byť v súlade s platnými podmienkami a postupmi pridružené k európskemu vzdelávaciemu priestoru a programu Erasmus aj krajiny západného Balkánu 58 .

4.Podporný rámec na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

S cieľom zabezpečiť do roku 2025 vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude zavedený podporný rámec.

4.1.Úlohy podporného rámca európskeho vzdelávacieho priestoru

Podporný rámec pomôže pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru takto:

-Po prvé, umožní členským štátom, EÚ a širšej komunite vzdelávania a odbornej prípravy realizovať iniciatívy na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru uvedené v tomto oznámení. Na základe posilneného usmernenia Rady umožní rozvoj metód flexibilnej spolupráce a posilní synergie s ostatnými iniciatívami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane európskeho výskumného priestoru, ako aj kodanského a bolonského procesu. Okrem európskych samitov o vzdelávaní a zacielených akcií v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru a akčného plánu digitálneho vzdelávania, ako je Koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy alebo Programovací maratón pre digitálne vzdelávanie, bude Komisia podporovať pravidelné osvetové aktivity a kampane na posilnenie angažovanosti zainteresovaných strán na miestnej aj regionálnej úrovni.

-Po druhé, v podpornom rámci sa identifikujú cieľové hodnoty a ukazovatele na nasmerovanie a monitorovanie pokroku pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru. Okrem monitorovania pokroku pri existujúcich cieľových hodnotách je potrebné v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami vypracovať nový prístup k ukazovateľom a cieľovým hodnotám európskeho vzdelávacieho priestoru v rámci jeho šiestich rozmerov. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi a so širšou komunitou vzdelávania a odbornej prípravy na získavaní porovnateľných dôkazov a vypracúvaní ukazovateľov s cieľom posilniť pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru tvorbu politík na základe dôkazov.

-Po tretie, podporným rámcom sa posilní začlenenie vzdelávania a odbornej prípravy do európskeho semestra s cieľom posilniť kapacity členských štátov v oblasti obnovy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. V európskom semestri sa stanovia širšie súvislosti, v rámci ktorých sa bude pokrok pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru skúmať spolu s ostatnými sociálnymi a hospodárskymi politikami. Takisto sa bude týkať dôkazov a analýzy vzťahu vzdelávania a odbornej prípravy k ostatným politikám, na základe čoho budú vypracované odporúčania pre jednotlivé krajiny. V spolupráci s Radou Komisia preskúma nové možnosti dobrovoľného zapojenia členských štátov do semestra, napríklad prostredníctvom dobrovoľných partnerských hodnotení. Podporný rámec bude kľúčový na nasmerovanie finančnej podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a Nástroja technickej podpory Komisie (bývalých programov na podporu štrukturálnych reforiem). Okrem toho sa využije značný objem finančných prostriedkov, ktoré sú dostupné z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na významnú podporu reforiem vzdelávania a na investície do vzdelávania od infraštruktúry a stavieb až po odbornú prípravu, digitálne zariadenia alebo financovanie otvorených vzdelávacích zdrojov. V ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 sa zdôrazňuje potreba bezprecedentných investícií do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, pričom táto oblasť sa stala jednou zo siedmich hlavných investícií.

-Po štvrté, v podpornom rámci sa položia základy na stanovenie plnohodnotného rámca riadenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, a to pri plnom dodržaní zodpovednosti členských štátov za obsah výučby a organizáciu svojich systémov vzdelávania. Tento nový rámec riadenia si bude vyžadovať politickú kontrolu na vysokej úrovni na prijímanie rozhodnutí v zložitom ekosystéme. Na to je potrebné, aby nový rámec riadenia posilnil strategické ciele EÚ a prispel k prepojeniu s globálnymi iniciatívami vrátane iniciatív v kontexte OSN alebo OECD. Mala by sa ním zabezpečiť lepšia účinnosť a efektívnosť ministerstiev a odborníkov, pokiaľ ide o ich zapojenie na úrovni EÚ. A napokon by sa ním malo prispieť k účinným riešeniam a politickým reformám na mieste. Vzhľadom na to Komisia prispeje k zintenzívneniu práce na investíciách v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru. Bude to zahŕňať prehĺbenie diskusií na politických fórach na vysokej úrovni, ako sú spoločné výmeny názorov medzi ministrami financií EÚ a ministrami školstva EÚ, ako aj s inými inštitúciami ako Európska investičná banka a Európsky parlament. Na technickej úrovni podporí tento proces skupina odborníkov na kvalitné investície do vzdelávania a odbornej prípravy, pričom prispeje k zachovaniu dôrazu na vnútroštátne a regionálne investície. Komisia poskytne osobitnú podporu aj miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom na uľahčovanie vzájomného učenia sa, analýz a výmeny osvedčených postupov v oblasti investovania do vzdelávacej infraštruktúry.

4.2.Opis podporného rámca

Na obdobie do roka 2025 Komisia navrhuje, aby sa v rámci podporného rámca európskeho vzdelávacieho priestoru zachovali všetky osvedčené podmienky vzájomného učenia sa v rámci stratégie ET 2020, ako sú pracovné skupiny, útvary generálnych riaditeľstiev, nástroje partnerského učenia, financované najmä z programu Erasmus. Zapojiť by sa mali aj ďalšie príslušné riadiace orgány, ako napríklad Poradný výbor pre odbornú prípravu.

S cieľom vyhovieť čoraz zložitejším a rýchlo sa meniacim nárokom digitálnej spoločnosti a hospodárstva uľahčí podporný rámec európskeho vzdelávacieho priestoru zapájanie a interakciu v rámci širšieho vzdelávacieho ekosystému s osobitným zreteľom na správnu rovnováhu medzi online a osobnými stretnutiami.

Hlavné prvky tohto podporného rámca:

-Rada sa vyzýva, aby organizovala pravidelné spoločné diskusie medzi Radou pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport a inými zloženiami Rady s cieľom zaujať celkový prístup vlády k vzdelávaniu a odbornej príprave a posilniť dôraz na vzdelávanie a odbornú prípravu v politických prioritách EÚ 59 , ako aj podporiť úsilie v oblasti vzdelávania v rámci európskeho semestra.

-Riadiaca rada európskeho vzdelávacieho priestoru vyhodnotí a zabezpečí dynamiku všetkých iniciatív, ktoré vedú k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru. Jej zloženie a pracovné metódy sa stanovia spolu s členskými štátmi do konca júna 2021.

-Posilnené štruktúrované úsilie Komisie, členských štátov a zainteresovaných strán v oblasti spoločnej tvorby akcií politiky a financovania, a to aj prostredníctvom iniciatív zdola nahor a intenzívnejšieho využívania finančných prostriedkov EÚ.

-Trvalá platforma európskeho vzdelávacieho priestoru sa stane pre verejnosť vstupným miestom k jeho akciám a službám. Platforma bude zabezpečovať transparentnosť a prístup k informáciám a poskytovať jednoducho prístupný priestor s informáciami o aktivitách a výstupoch podporného rámca. Platforma bude obsahovať aj interaktívnu platformu na podporu spolupráce a výmen medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

4.3.Monitorovanie pokroku

Z dôkazov vyplýva, že EÚ sa zameriava na začleňovanie vzdelávacích otázok do vnútroštátnych programov a na posilňovanie monitorovania pokroku. Sú to kľúčové referenčné body európskeho semestra určujúce prideľovanie finančných prostriedkov EÚ. Na ďalšie monitorovanie pokroku v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy Komisia navrhuje súbor cieľových hodnôt, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, čo sa zhoduje s lehotami pre ciele udržateľného rozvoja. Tento harmonogram poskytuje členským štátom potrebný čas na zavedenie a vykonanie nevyhnutných reforiem v oblasti politiky a investícií, ako aj na ich viditeľné účinky.

Tieto cieľové hodnoty by mali vychádzať z medzinárodne porovnateľných údajov, súhrnných údajov za jednotlivé krajiny a váženého priemeru EÚ. Mali by sa monitorovať rozčlenené podľa pohlavia. Komisia vyzýva Radu, aby pre EÚ ako celok stanovila záväzok dosiahnuť tieto cieľové hodnoty do roku 2030 60 :

-Podiel 15-ročných s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť nižší ako 15 %.

-Podiel ôsmakov s nedostatočnými výsledkami v počítačovej a informačnej gramotnosti by mal byť nižší ako 15 %.

-Vzdelávanie v ranom detstve by malo absolvovať aspoň 98 % detí od 3 rokov do veku, v ktorom majú začať povinnú školskú dochádzku.

-Podiel osôb vo veku 20 až 24 rokov s aspoň vyššou sekundárnou kvalifikáciou by mal byť 90 %.

-Podiel 30 až 34-ročných s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť aspoň 50 %.

Okrem toho, ako sa uvádza v programe v oblasti zručností, do roku 2025 by sa malo v EÚ každoročne zúčastňovať na vzdelávaní 50 % dospelej populácie.

Navrhované cieľové hodnoty európskeho vzdelávacieho priestoru a cieľové hodnoty v oblasti vzdelávania dospelých, OVP a zamestnateľnosti uvedené v programe v oblasti zručností, ako aj návrh odporúčania Rady týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy, sa navzájom dopĺňajú a posilňujú, pričom sa týkajú celého spektra vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia bude pravidelne skúmať pokrok pri plnení týchto súborov cieľových hodnôt a v prípade potreby navrhne ich predĺženie a preskúmanie na rok 2030.

Komisia každý rok zverejní Európsky monitor vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom preskúmať situáciu v oblasti vytvárania európskeho vzdelávacieho priestoru vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Monitor bude zahŕňať profily krajín, pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt EÚ, prihliadať na ciele EÚ a jednotlivých krajín a ponúkať kompas pre reformy politík. Neustále sa v ňom budú analyzovať údaje podľa rodu, sociálno-ekonomického postavenia, osobitných vzdelávacích potrieb a menšinového alebo migrantského pôvodu.

Cieľové hodnoty európskeho vzdelávacieho priestoru by mali byť sprevádzané najrôznejšími analytickými nástrojmi a nástrojmi partnerského učenia, ktorými sa bude merať pokrok na základe medzinárodne porovnateľných a pravidelne získavaných údajov. Monitorovanie vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ bude pozostávať aj z iných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj z výsledkov štúdia a výskumu. Komisia vypracuje ukazovatele v oblastiach, na ktoré sa nezameriava existujúci medzinárodný zber údajov, ale ktoré predstavujú nové prioritné ciele európskeho vzdelávacieho priestoru, v spolupráci s členskými štátmi, odborníkmi, so zainteresovanými stranami a medzinárodnými partnermi.

V záujme posúdenia pokroku pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, diskusie o nasledujúcich krokoch a získania nových podnetov Komisia v roku 2022 vydá správu o pokroku európskeho vzdelávacieho priestoru a v roku 2023 zorganizuje spoločne s Európskym parlamentom preskúmanie v polovici trvania. Úplná správa Komisie o európskom vzdelávacom priestore bude nasledovať v roku 2025.

5.Záver

Ako sa uvádza v tomto oznámení, úspech európskeho vzdelávacieho priestoru stojí na vzájomnej spolupráci, obnovenom záväzku týkajúcom sa presadzovania spoločných cieľov a spoľahlivom rámci na jeho vytvorenie do roku 2025. Komisia vyzýva Radu, aby schválila šesť rozmerov, v ktorých sa bude európsky vzdelávací priestor realizovať, jeho prostriedky a míľniky, ako aj jeho navrhovaný podporný rámec do roku 2025. Európsky vzdelávací priestor zabezpečuje perspektívu budúcemu vzdelávaniu a odbornej príprave v Európskej únii. Identifikujú sa v ňom kľúčové otázky a stanovujú postupy v súlade so zásadou subsidiarity a pri plnom rešpektovaní kompetencií členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzdelávanie a odborná príprava budú kľúčovými stimulmi obnovy uskutočňovanej prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Okrem toho sa úsilím v oblasti európskeho vzdelávacieho priestoru posilní aj geopolitické postavenie EÚ a jej členských štátov.

Komisia je pevne odhodlaná vytvoriť európsky vzdelávací priestor do roku 2025 a vyzýva ostatné európske inštitúcie, členské štáty, komunitu vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj všetkých tých, ktorým záleží na vzdelávaní, aby spojili sily a spoločne oživili silu vzdelania, ktoré dokáže zabezpečiť udržateľný a veľkorysý svet.

(1)

     Vypracované v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(2)

     V uznesení Rady o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru sa členské štáty a Komisia vyzývajú, aby „podporovali spoluprácu a výmenu informácií svedčiacich o prínosoch investovania do vzdelávania a odbornej prípravy, keďže lepšie poznatky, údaje a analýzy týkajúce sa prínosov efektívnych verejných investícií do vzdelávania a odbornej prípravy môžu členským štátom pomôcť vytvoriť inkluzívnejšie, účinnejšie a lepšie reagujúce systémy vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň zabrániť ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu členských štátov“.

(3)

     Rímska deklarácia (2017) https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/03/25/rome-declaration/pdf .

(4)

     https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_en.

(5)

     https://www.consilium.europa.eu/media/32204/14-final-conclusions-rev1-en.pdf.

(6)

     COM(2017) 673 final.

(7)

     Vypracovanie iniciatívy „Európske univerzity“; uľahčenie štúdia mladých ľudí v zahraničí prostredníctvom nových služieb vypracovaných v rámci iniciatívy „európska študentská karta“; dosiahnutie automatického a vzájomného uznávania kvalifikácií a vzdelania získaných v zahraničí vo všetkých členských štátoch; skvalitnenie jazykovej výučby a učenia sa jazykov; prijatie spoločných hodnôt; posilnenie kvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; vypracovanie nového strategického rámca pre mládež; monitorovanie zamestnateľnosti a ďalšej vzdelávacej dráhy absolventov; podpora získavania kľúčových kompetencií; posilnenie digitálneho vzdelávania prostredníctvom akčného plánu digitálneho vzdelávania.

(8)

     Oznámenie Komisie Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 274 final, https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1223.

(9)

     Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 275 final.

(10)

     https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/qanda_20_357.

(11)

     Uznesenie Rady o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1), https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13298-2019-INIT/sk/pdf.

(12)

     Viac informácií o mimoriadne dôležitej úlohe základných zručností nájdete v odporúčaní Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1).

(13)

      Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2019.

(14)

     Hanushek, E.A. a Woessmann, L., The Economic Benefits of Improving Educational Achievement in the European Union: An Update and Extension (Hospodárske prínosy zlepšenia vzdelávacích výsledkov v Európskej únii: aktualizácia a rozšírenie), Európska sieť expertov na ekonomiku vzdelávania (EENEE), analytická správa č. 39, 2019.

(15)

     Nedostatočné výsledky v krajinách EÚ27 dosahuje 9,5 % žiakov z prvej štvrtiny sociálno-ekonomického indexu. V prípade žiakov z poslednej štvrtiny sociálno-ekonomického indexu (PISA 2018, spoločná správa o zamestnanosti z roku 2019) je to však až 36,4 %.

(16)

     Analýzu korelácií medzi vzdelávacími výstupmi a štatútom mladých mužov a žien ako osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, pozri v dokumente OECD (2015). The ABC of Gender Equality on education: Aptitude, Behaviour. (Abeceda rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania: schopnosti, správanie). Paríž: PISA, OECD Publishing, Paríž, k dispozícii na stránke: https://doi.org/10.1787/9789264229945-en, s. 32: „Kombinácia úrovne dosiahnutého vzdelania, gramotnosti a študijného odboru napríklad určuje pravdepodobnosť toho, že mladí ľudia vo veku od 16 do 29 rokov sa ocitnú v situácii, keď nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy“. OECD (2015). The ABC of Gender Equality on education: Aptitude, Behaviour. (Abeceda rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania: schopnosti, správanie). Paríž: PISA, OECD Publishing, Paríž, k dispozícii na stránke: https://doi.org/10.1787/9789264229945-en .

(17)

     Pojem „ľudia s migrantským pôvodom“ zahŕňa imigrantov aj ich deti narodené v krajine(takzvanú druhú generáciu). Vymedzenie žiakov s migrantským pôvodom podľa programu PISA organizácie OECD zahŕňa všetkých študentov narodených v zahraničí (v rámci EÚ aj mimo nej), ako aj študentov narodených v krajine, ktorých rodičia sa narodili v zahraničí.

(18)

     Rozpracované v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(19)

     Týkajú sa hodnotenia počítačovej a informačnej gramotnosti v rámci prieskumu medzinárodnej štúdie o počítačovej a informačnej gramotnosti z roku 2018 (ICILS). Ďalšie informácie: https://www.iea.nl/studies/iea/icils/2018 .

(20)

     Údaje pre ISCED 5 – 8, zdroj: educ_uoe_enra03 .

(21)

     Podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť sú rodovo citlivé politiky a programy také, v ktorých sa zohľadňujú osobitosti života žien aj mužov, pričom sú zamerané na odstraňovanie nerovnosti a podporu rodovej rovnosti vrátane rovnakého rozdelenia zdrojov, čiže sa nimi rieši a v nich zohľadňuje rodový rozmer.

(22)

     Európska komisia (2020), hospodárska prognóza z leta 2020: hlboká a nerovnomerná recesia, neisté oživenie, GR ECFIN.

(23)

     Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI): https://digital-agenda-data.eu/charts/analyse-one-indicator-and-compare-countries.

(24)

     Diskusný dokument Komisie Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030.

(25)

     Podľa prieskumu verejnej mienky uskutočneného organizáciou IPSOS v 16 najväčších krajinách sveta v máji 2020 traja zo štyroch ľudí od svojich vlád očakávajú, že pri plánovaní obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 bude pre ne prioritou ochrana životného prostredia.

(26)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final.

(27)

     https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/document-library-docs/volume-1-2019-education-and-training-monitor.pdf.

(28)

     https://read.oecd-ilibrary.org/education/talis-2018-results-volume-i_1d0bc92a-en#page1.

(29)

     Iniciatíva „Európske univerzity“ predstavuje nadnárodné aliancie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré nadväzujú dlhodobú štrukturálnu a udržateľnú spoluprácu. Využívajú prístup založený na výzvach, ktorým mobilizujú multidisciplinárne tímy študentov a akademických pracovníkov v úzkej spolupráci s výskumnými inštitútmi, podnikmi a občianskou spoločnosťou. V rámci iniciatívy „Európske univerzity“ budú univerzity združovať svoje online aj fyzické zdroje, kurzy, odborné znalosti, údaje a infraštruktúru s cieľom vyžiť svoje silné stránky a posilniť schopnosti ďalších generácií pri spoločnom riešení aktuálnych výziev, ktorým čelí Európa aj svet. Prostredníctvom svojich inkluzívnych európskych medziuniverzitných kampusov podporujú všetky formy mobility (fyzickú, online aj zmiešanú), ako aj viacjazyčnosť.

(30)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.

(31)

     V súčasnosti poskytuje ročne 130 spoločných študijných programov Erasmus Mundus druhého stupňa vysokoškolského štúdia viac ako 2 500 štipendií financovaných z prostriedkov EÚ študentom z celého sveta na štúdium v rámci integrovaného študijného programu druhého stupňa vysokoškolského štúdia na dvoch alebo viacerých európskych univerzitách. Na inštitucionálnej úrovni sa v rámci budovania kapacít pre partnerstvá v oblasti vysokoškolského vzdelávania v krajinách európskeho susedstva, ako aj v rozvojových alebo rozvíjajúcich sa ekonomikách v širšom okolí, vypracúvajú nové metódy výučby, posilňujú zručnosti a zlepšuje riadenie vysokoškolského vzdelávania. V 150 projektoch, ktoré sa každoročne vyberú, sa využíva vysokoškolské vzdelávanie ako stimul všeobecnejšieho spoločenského aj hospodárskeho rozvoja, pričom tieto projekty účinne dopĺňajú rozvojovú politiku a politiku spolupráce EÚ.

(32)

     Financovanie niektorých iniciatív môže podliehať schváleniu základných aktov pre príslušné programy a bude sa riadiť ich pravidlami.

(33)

     Ako sa uvádza v  odporúčaní Rady z 22. mája 2019 o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov . Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 15.

(34)

     V európskom programe v oblasti zručností sa uvádzajú akcie na skvalitnenie potvrdzovania prierezových zručností.

(35)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, návrh nariadenia predložený Komisiou, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“, COM(2018) 367 final.

(36)

     Ú. v. EÚ C 195, 7.6.2018, s. 1.

(37)

     Základná úroveň gramotnosti znamená úroveň 2 v prieskume PISA organizácie OECD, v ktorom sa gramotnosť stanovuje v pásmach na šesťbodovej škále. Gramotnosť na úrovni 2 v čítaní zodpovedá úrovni, na ktorej „čitatelia začínajú preukazovať kompetencie, ktoré im umožnia efektívnu a produktívnu účasť na živote ako ďalej sa vzdelávajúci študenti, pracovníci a občania“. Žiaci s nedostatočnými výsledkami v prieskume PISA sú tí, ktorí nedosiahnu úroveň 2 predstavujúcu minimálnu úroveň gramotnosti potrebnú na to, aby sa mohli úspešne zúčastňovať na živote spoločnosti. Vzťah medzi pojmami „základná úroveň“ a „nedostatočné výsledky“ slúži na stanovenie cieľových hodnôt EÚ, pokiaľ ide o nedostatočné výsledky v základných zručnostiach a v digitálnych kompetenciách.

(38)

     Odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1). .

(39)

     Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí, COM(2020) 277 final.

(40)

     Komisia bude naďalej rozpracúvať konkrétne iniciatívy pre znevýhodnené skupiny vrátane Rómov, migrantov a utečencov.

(41)

     Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4.

(42)

     Pozri odporúčanie Rady z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012/C 398/01) a jeho nedávne hodnotenie, SWD(2020) 121.

(43)

     Odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 8).

(44)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU, COM(2018) 439 final.

(45)

     Digitalizácia je revolučná zmena nášho spôsobu života, výučby, učenia sa, práce a komunikácie. V európskom vzdelávacom priestore musia byť vzdelávanie a odborná príprava plne digitalizované, aby mohli čo najlepšie využívať nové technológie a metódy výučby a vzdelávania. Zároveň budú európske systémy vzdelávania zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu pri zmierňovaní rizík a využívaní príležitostí ponúkaných novými technológiami a umelou inteligenciou. V roku 2019 uviedlo 56 % obyvateľov EÚ vo veku 16 až 74 rokov, že má aspoň základné digitálne zručnosti, z čoho vyplýva, že takmer polovica nemá zručnosti potrebné pre väčšinu pracovných miest v súčasnosti.

(46)

     Jedným príkladom môže byť podpora poskytovaná v členských štátoch učiteľom, žiakom a rodičom európskou sieťou centier pre bezpečnejší internet financovanou z prostriedkov EÚ, ako aj portálom EÚ betterinternetforkids.eu , ktorý obsahuje vzdelávacie zdroje na ochranu a posilnenie postavenia maloletých osôb online.

(47)

     Vypracovaný v rámci stratégie Európskej komisie ET 2020 – Rámec pre kariéry učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl (2020). Podpora kariér učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl: politické usmernenie. K dispozícii na stránke https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/6e4c89eb-7a0b-11ea-b75f-01aa75ed71a1/language-en . 

(48)

     Koalícia EÚ v oblasti STEM je sieť na úrovni EÚ podporovaná v rámci programu Erasmus, ktorá má za cieľ zabezpečovať lepšie vzdelávanie v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) v Európe.

(49)

     Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.

(50)

     Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60).

(51)

     Kvalifikačné rámce, kreditové systémy, nástroje na zabezpečovanie kvality, ktorými sa dosahuje pochopenie a porovnateľnosť zručností, kompetencií a kvalifikácií učiacich sa.

(52)

     Výsledkom úspešnej pilotnej fázy, ktorá sa začala v roku 2018, je viac ako 2 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré sú v súčasnosti zapojené do testovania riadenia digitálnej mobility; mobilná aplikácia Erasmus+ bola stiahnutá a nainštalovaná viac ako 85 000-krát; a bolo vyrobených približne 2,3 milióna európskych študentských kariet s hologramom európskej študentskej karty.

(53)

     Oznámenie Komisie Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou – Príspevok Európskej komisie na zasadnutí lídrov v Göteborgu, COM(2017) 673 final.

(54)

     Odporúčanie Rady z 26. novembra 2018 týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (Ú. v. EÚ C 444, 10.12.2018, s. 1).

(55)

     Odporúčanie Rady z 20. novembra 2017 týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov (Ú. v. EÚ C 423, 9.12.2017, s. 1).

(56)

     Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19, JOIN(2020) 11 final.

(57)

     Island, Lichtenštajnsko a Nórsko sú plne pridružené (majú štatút programových krajín) k programu Erasmus+ (2014 – 2020).

(58)

     Severné Macedónsko a Srbsko sú už plne pridružené (majú štatút programových krajín) k programu Erasmus+ (2014 – 2020).

(59)

     Vrátane Konferencie o budúcnosti Európy, Európskej zelenej dohody, Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

(60)

     Zdroje údajov pre tieto cieľové hodnoty sa uvádzajú v pracovnom dokumente útvarov Komisie.