V Bruseli17. 9. 2020

COM(2020) 575 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021


I.Úvod

Pandémia COVID-19 uvrhla svet do náhlej a hlbokej recesie. Napriek silnej, koordinovanej a inovatívnej reakcii na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ pretrváva množstvo nejasností; najmä v tom, ako dlho bude táto kríza trvať a ako presne ovplyvní naše životy a ekonomiky. Musíme chrániť európskych občanov, ich zdravie a pracovné miesta, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť, odolnosť a makroekonomickú stabilitu v celej Únii. Hoci pandémia postihla všetky členské štáty, jej vplyv, ako aj rýchlosť a sila obnovy sa budú v jednotlivých regiónoch výrazne líšiť.

V hospodárskej prognóze z leta 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o 8,7 % a v roku 2021 stúpne o 6,1 %, zatiaľ čo hospodárstvo celej EÚ podľa očakávaní v roku 2020 poklesne o 8,3 % a v roku 2021 stúpne o 5,8 % 1 . Zamestnanosť v druhom štvrťroku takisto klesla viac než kedykoľvek predtým, aj keď jej pokles bol oveľa nižší než pokles hrubého domáceho produktu – so zreteľom na bezprecedentnú podporu, ktorá sa zriadila v členských štátoch a v EÚ prostredníctvom nového nástroja SURE 2 , a bezprecedentnú flexibilitu pri využívaní fondov v rámci politiky súdržnosti v medziach Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus 3 . Hospodársky výhľad závisí hlavne od vývoja pandémie a od obmedzení hospodárskej činnosti zameraných na zamedzenie jej šíreniu. Podpora v relevantných oblastiach politiky na národnej úrovni a na úrovni EÚ bude mať pre obnovu hospodárstva zásadný význam. V tejto súvislosti by mali vyhliadky v oblasti rastu a zamestnanosti mať pozitívny trend vďaka dohode Európskej rady o budúcom viacročnom finančnom rámci a o nástroji Next Generation EU dosiahnutej 21. júla 2020. Na úrovni Únie a členských štátov teraz musíme túto prelomovú dohodu využiť čo najlepšie.

Reakcia Únie bola rozhodná. V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou o budúcom viacročnom finančnom rámci a o novom nástroji Next Generation EU s cieľom urýchlene dokončiť prácu na všetkých právnych aktoch. Táto práca sa musí dokončiť do 1. januára 2021, aby sa programy mohli začať realizovať včas. Pre rýchlu a udržateľnú obnovu je zásadná úplná mobilizácia kapacity rozpočtu EÚ. Rozhodujúce je, že po tom, ako rozhodnutie o vlastných zdrojoch Európskej únie prijme Rada, budú ho musieť schváliť všetky členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami, aby si Komisia mohla začať vypožičiavať na trhu finančné prostriedky, z ktorých bude financovať programy v rámci nástroja Next Generation EU. Rýchle zavádzanie nástroja Next Generation EU preto v rozhodujúcej miere závisí od tohto včasného schválenia.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude jedným z hlavných nástrojov obnovy s bezprecedentnými 672,5 miliardami EUR vo forme úverov a grantov v rámci predsunutej finančnej podpory v kľúčových prvých rokoch obnovy. Členské štáty zahrnú do svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti svoje národné programy reforiem a investícií navrhnuté v súlade s cieľmi politiky EÚ so zameraním na zelenú a digitálnu transformáciu. Tento mechanizmus bude podporovať úsilie členských štátov o účinné posilnenie ich sociálnej a hospodárskej odolnosti, a tým aj rastového potenciálu ich hospodárstiev a tvorby pracovných miest v nich, čím sa podporia ciele EÚ.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je symbolom odhodlania EÚ riešiť jej výzvy spoločným prístupom. Zachovanie fungovania jednotného trhu bolo pre naštartovanie obnovy, ako aj pre zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a predchádzanie narušeniam cezhraničných hodnotových reťazcov a voľného pohybu pracovníkov a tovaru kľúčové. Podporí sa ním vzostupná konvergencia životnej úrovne a zachovajú sa rovnaké hospodárske podmienky. Účinné využívanie nástroja Next Generation EU môže do roku 2024 priniesť nárast hrubého domáceho produktu až o dodatočné 2 % a vytvoriť 2 milióny pracovných miest, okrem iného aj urýchlením zelenej a digitálnej transformácie 4 . Odhaduje sa, že tento dodatočný rast časom zabezpečí samofinancovanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom dodatočnej činnosti a dodatočných daňových príjmov generovaných pre členské štáty a EÚ.

Tieto opatrenia EÚ v relevantných oblastiach politiky sa musia zaviesť čo najskôr. Hoci dohoda o balíku na podporu obnovy pomáha obmedziť neistotu, pre túto oblasť je kľúčová jej účinná realizácia v nadchádzajúcich rokoch. Bezprostrednou prioritou Únie je spolupráca s členskými štátmi na zabezpečení výrazného pokroku pri zostavovaní správnych reformných a investičných priorít v súlade s európskymi cieľmi a následne na zabezpečení ich účinného vykonávania.

II.Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: plnenie cieľa EÚ týkajúceho sa konkurencieschopnej udržateľnosti

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vychádza z cieľa EÚ dosiahnuť konkurencieschopnú udržateľnosť a súdržnosť prostredníctvom novej stratégie rastu – európskej zelenej dohody. Vďaka prechodu na udržateľný a inkluzívny hospodársky model založený na rozsiahlejšom šírení a využívaní digitálnych a čistých technológií sa Európa môže stať lídrom v oblasti transformácie. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti nepredstavuje odklon od programu pred pandémiou COVID-19 – naopak, mal by urýchliť opatrenia na riešenie už existujúcich výziev a zároveň zabrániť všetkým novým prekážkam spojeným s krízou. Štyri rozmery identifikované v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita – by mali zostať hlavnými zásadami, na ktorých sú založené plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti. Tieto priority predstavujú základný kameň európskeho semestra a zabezpečujú, aby nový program rastu bol pre ľudí a planétu čo najprínosnejší.

Konkurencieschopná udržateľnosť a odolnosť sú dve strany tej istej mince; na túto skutočnosť poukázala kríza spôsobená ochorením COVID-19. Odolnosť je schopnosť nielen odolávať výzvam a vyrovnávať sa s nimi, ale aj prejsť zmenami udržateľným, spravodlivým a demokratickým spôsobom 5 . Menej odolné krajiny EÚ a menej odolné odvetvia sa s krízou vysporiadali horšie a reagovali na ňu ťažšie. Bez primeranej reakcie to ovplyvní ich hospodárske a sociálne výsledky v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Rozdiely v odolnosti v rámci EÚ majú vplyv aj na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, ako aj na konvergenciu v rámci eurozóny a účinnosť jednotnej menovej politiky. Poskytnutím rozsiahlej finančnej podpory na verejné investície a reformy pri súčasnom posilňovaní súdržnosti a konvergencie sa prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zvýši odolnosť hospodárstiev a spoločností členských štátov a zlepší sa ich pripravenosť na budúcnosť. Je tiež treba posilniť odolnosť niektorých kritických dodávateľských reťazcov, a to najmä v odvetviach, ktoré sú najviac vystavované vonkajším otrasom.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pomôže napraviť škody spôsobené krízou a pripraví lepšiu budúcnosť pre budúce generácie. Vyššia zadlženosť, ktorá sa v súčasnosti tvorí, je bezprostredným prostriedkom na riešenie výziev, ktorým budú budúce generácie čeliť. Obrovské investície, ktoré boli potrebné na naštartovanie hospodárstva, nemajú byť pre budúcu generáciu ešte väčšou záťažou, ale naopak, majú ju odbremeniť. Z tohto dôvodu musí Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti usmerňovať a budovať udržateľnejšiu, odolnejšiu a spravodlivejšiu Európu pre ďalšiu generáciu v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Riešenie klimatickej a environmentálnej krízy je rozhodujúcou výzvou našej doby a zároveň príležitosťou na udržateľné oživenie našich ekonomík. Bude si to vyžadovať bezodkladné a trvalé opatrenia všetkých aktérov v spoločnosti s cieľom zachovať zdravie, prosperitu a blahobyt ľudí v Európe a na celom svete. Európska zelená dohoda je naším politickým záväzkom a našou odpoveďou na túto výzvu. Je aj európskou stratégiou rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Hospodárska reakcia na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 predstavuje jedinečnú príležitosť na urýchlenie zelenej transformácie. Prekonanie tejto krízy si bude vyžadovať rozsiahle investície a významné reformy, ktoré bude z veľkej časti podporovať Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti. Dosiahnutie zelenej transformácie si vyžaduje, aby sa v rámci reforiem sústredili verejné a súkromné investície na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia a dôkladnú transformáciu našich nesúrodých politík. Okrem nápravy krátkodobých škôd spôsobených krízou preto naše nástroje obnovy musia nasmerovať hospodárstvo na správnu cestu k dlhodobo udržateľnému rastu a zamestnanosti s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov. Tým sa ponúka obrovská príležitosť na modernizáciu tradičných priemyselných modelov a na investovanie do inovatívnych zelených technológií a do udržateľnejšej a digitálnejšej infraštruktúry, čím sa urýchli prechod na udržateľnejšiu, odolnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Keďže súkromná spotreba navyše predstavuje viac než polovicu hrubého domáceho produktu EÚ, kľúčovým motorom takejto transformácie bude podpora udržateľnejších modelov spotreby.

Digitálna transformácia má pre posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti EÚ a členských štátov, ich potenciálu udržateľného rastu a tvorby pracovných miest zásadný význam. Pandémia ochorenia COVID-19 urýchlila trendy smerujúce k digitálnej transformácii: členské štáty prijali opatrenia na posilnenie digitálnej infraštruktúry, poskytovali online vzdelávanie alebo podporovali MSP v ich úsilí o digitalizáciu. Táto kríza však poukázala aj na nedostatky a odhalila zraniteľné miesta. Pokiaľ ide o digitalizáciu hospodárstiev a spoločností, stále pretrvávajú rozdiely. Zostávajúce prekážky a nerovnaký prístup k infraštruktúre aj naďalej spomaľujú pokrok a Európa zostáva z veľkej časti závislá od iných regiónov, pokiaľ ide o mnohé kľúčové digitálne spôsobilosti alebo služby. Rozvoj stratégie obsahujúcej transformačný a prospektívny výskum, inovácie a šírenie poznatkov je jediný spôsob, ako zabezpečiť rast produktivity a konkurencieschopnosť Európy, a tým zachovať jej technologickú sebestačnosť, ktorá je kľúčovým aspektom jej otvorenej strategickej autonómie, a to na základe vedeckých a technologických odborných znalostí Európy.

Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na naliehavú potrebu riešiť dlhodobé výzvy, ktoré ovplyvňujú spravodlivosť v spoločnosti. To zahŕňa pripravenosť a odolnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej a sociálnej ochrany, ako aj rovnaký prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, systémom dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o deti, demografické zmeny, globalizáciu alebo digitálnu a zelenú transformáciu. Výzvy, ktoré sa majú riešiť, môžu zahŕňať oblasti ako zamestnanosť, zručnosti, zdravie, vzdelávanie – najmä riešenie rastúcich nerovností a podpora tých, ktorí boli najviac postihnutí krízou, ako sú mladé generácie, ženy a zraniteľné skupiny. Pandémia ochorenia COVID-19 takisto poukázala na potrebu vytvoriť spravodlivejšie a udržateľnejšie podnikateľské prostredie a prehodnotiť pracovné podmienky v mnohých odvetviach. Rozšírené opatrenia na obmedzenie pohybu zlepšili online služby a elektronický obchod, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Online prostrediu však v súčasnosti dominuje niekoľko veľkých subjektov s rastúcou trhovou silou a mobilnými základmi dane – niekedy na úkor schopnosti mnohých menších európskych spoločností začať podnikať a rozširovať svoje aktivity na celý jednotný trh. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore odvetví, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v našich demokraciách, najmä v mediálnom sektore, v ktorom by sa podpora mala poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje a podporuje slobodu a pluralitu médií. Takisto treba podporovať regióny, odvetvia a pracovníkov najviac postihnutých zelenou transformáciou a zmierniť sociálno-ekonomické vplyvy transformácie. Je to potrebné na zabezpečenie rovnakých a spravodlivých príležitostí pre ľudí a podniky.

Od hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008 je hospodárska a menová únia oveľa lepšie vybavená na to, aby čelila krízam, ale v oblasti makroekonomickej stability sa objavujú nové výzvy. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa od finančnej krízy z roku 2008 veľmi líši; má priamy negatívny vplyv na hospodársku činnosť a má potenciálne negatívne dôsledky na makroekonomickú stabilitu, ktoré je potrebné riešiť rýchlymi a rozhodnými opatreniami. Hrozí, že existujúce nerovnováhy sa zhoršia. Zároveň sa objavujú nové nerovnováhy. Bezprostrednou prioritou je preto podpora odolnej obnovy. Bude treba neustále monitorovanie a ostražitosť a členské štáty by mali riešiť vznikajúce nerovnováhy prostredníctvom reforiem, ktoré posilňujú hospodársku a sociálnu odolnosť. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytne prostriedky na pomoc členským štátom pri riešení hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré pred nimi stoja. Členské štáty by mali v roku 2021 na podporu hospodárstva aj naďalej efektívne využívať fiškálnu flexibilitu. Verejné financie budú zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní stimulov pre udržateľný a inkluzívny rast, zabezpečovaní hospodárskej stability a schopnosti podporovať dopyt a poskytovať pomoc v časoch núdze. Pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje významný nápor na hospodársku činnosť, pričom má negatívne dôsledky na verejný a súkromný dlh. Keď to hospodárske podmienky umožnia, nastane ten správny čas na uskutočňovanie fiškálnych politík zameraných na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zároveň na podporu investícií, dvojakej transformácie a sociálnej inklúzie.

Konkurencieschopná udržateľnosť si vyžaduje otvorenosť a silný jednotný trh. Účasť súkromných zainteresovaných strán a investorov je pre zaručenie úspechu vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nevyhnutná. Verejné finančné prostriedky by nemali nahrádzať ani vytláčať súkromných investorov, ale v prípade potreby dopĺňať a smerovať súkromné investície, t. j. ak systémové zlyhania alebo zlyhania trhu, alebo škody spôsobené vypuknutím nákazy COVID-19 a následnou hospodárskou krízou znemožňujú samotnému trhu obnoviť a dosiahnuť ciele v relevantných oblastiach politiky. Zabezpečenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu je nevyhnutné pre podporu inovácií a urýchlenie obnovy.

III.Kľúčové zásady, z ktorých vychádzajú plány na podporu obnovy a odolnosti: stanovovanie priorít pre členské štáty

Európsky semester predstavuje osvedčený rámec pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré prevádzajú Úniu a jej členské štáty cez výzvy súvisiace s obnovou a dvojakou transformáciou. Plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti by mali účinne riešiť výzvy v relevantných oblastiach politiky stanovené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada. Naším spoločným záujmom bude zaoberať sa súčasne reformnými aj investičnými potrebami; oba tieto aspekty musia pracovať ruka v ruke, aby dosiahli vzájomne posilňujúci vplyv.

Plány na podporu obnovy a odolnosti budú musieť odrážať príslušné výzvy špecifické pre jednotlivé krajiny a budú musieť byť zosúladené s prioritami EÚ. To zahŕňa odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované členským štátom v posledných rokoch, a najmä v rámci cyklov semestra v rokoch 2019 a 2020. Pri pretváraní týchto odporúčaní na konkrétne reformy a investície by sa členské štáty mali zamerať na tie výzvy a priority, ktoré budú mať najtrvalejší vplyv a ktoré posilnia rastový potenciál, tvorbu pracovných miest, systémy zdravotnej starostlivosti a hospodársku a sociálnu odolnosť a regionálnu súdržnosť členského štátu. Reformy a investície budú zároveň musieť rešpektovať zásadu „neškodiť“, pričom sa v čo najväčšej možnej miere bude ako referencia používať nariadenie o EÚ taxonómii 6 .

Zelená transformácia

Všetky národné plány na podporu obnovy a odolnosti sa budú musieť jasne zamerať na reformy aj investície podporujúce zelenú transformáciu. V záujme dodržania záväzku Európskej rady dosiahnuť cieľ zohľadňovania problematiky klímy vo výške 30 % vo viacročnom finančnom rámci aj v rámci nástroja Next Generation EU bude musieť každý plán na podporu obnovy a odolnosti obsahovať minimálne 37 % výdavkov súvisiacich s klímou.

Európa smeruje k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a má v úmysle výrazne zvýšiť svoje ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030. V záujme splnenia klimatického cieľa znížiť emisie do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 by členské štáty mali predložiť reformy a investície na podporu zelenej transformácie v oblastiach energetiky, dopravy, dekarbonizácie priemyslu, obehového hospodárstva, vodného hospodárstva a biodiverzity. Je to zároveň v súlade s kľúčovými oblasťami investícií identifikovanými v kontexte európskeho semestra. Členské štáty by pritom mali vychádzať zo svojich národných energetických a klimatických plánov, v ktorých vymedzujú svoje národné príspevky ku kolektívnym cieľom v oblasti klímy a energetiky v celej EÚ, a vytyčujú reformy a investície, ktoré plánujú vykonať v rokoch 2021 – 2030. Komisia preloží v októbri tohto roku individuálne posúdenie národného energetického a klimatického plánu každého členského štátu, o ktoré sa členské štáty budú môcť oprieť pri príprave svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti.

Členské štáty by mali zrýchliť znižovanie emisií prostredníctvom rapídneho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a vodíka a zintenzívnením opatrení v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Členské štáty by sa v rámci svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti mali zamerať na najrozvinutejšie a najinovatívnejšie projekty s cieľom urýchliť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Programy renovácie budov budú mať zásadný význam pre podporu obnovy ekonomiky, a to prostredníctvom vytvárania pracovných miest v stavebníctve, úspor na účtoch za energiu, zdravších životných podmienok a zníženia energetickej chudoby. Komisia podporí rôzne snahy o zlepšovanie renovácie budov s cieľom aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru renovácie existujúceho fondu budov, najmä prostredníctvom iniciatívy Renovačná vlna (Renovation Wave). Tieto investície by mali sprevádzať potrebné regulačné reformy s cieľom takéto investície umožniť a zabezpečiť ich udržateľnosť.

Investície do udržateľnej mobility môžu takisto výrazne podporiť obnovu. Opatrenia zamerané na dopravné problémy môžu priniesť výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia, a zároveň podporiť rast produktivity. Členské štáty by pri vypracúvaní svojich národných plánov na podporu obnovy a odolnosti mali zvážiť také opatrenia, ako sú investície do verejnej dopravy a infraštruktúry, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšiu a inteligentnejšiu mobilitu vrátane plynulých a efektívnych európskych multimodálnych sietí, ako aj modernizáciu transeurópskych dopravných sietí pre osobnú a nákladnú dopravu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú veľmi dôležité aj reformy a investície zamerané na zvýšenie dopytu po vozidlách s nulovými a nízkymi emisiami a zrýchlenie zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc. Tie by mali dopĺňať investície do nízkouhlíkových energetických technológií a hodnotových reťazcov vrátane investícií do vodíka alebo batérií a do udržateľnej energetickej infraštruktúry. Pre doplnenie tohto trendu bude mimoriadne dôležitá reforma environmentálnych stimulov, ktoré pozostávajú zo zdaňovania vozidiel a palív. Stratégia Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ktorá sa má prijať do konca roka 2020, sa bude ďalej zaoberať príležitosťami v odvetví dopravy.

Členské štáty by tiež mali prijať opatrenia na podporu intenzívnejšieho obehového hospodárstva, zlepšenie environmentálnej infraštruktúry a ochranu a obnovu biodiverzity. Obehové hospodárstvo vytvára miestne a udržateľné pracovné miesta prostredníctvom predchádzania vzniku odpadu a jeho opätovného použitia, opráv, repasovania a recyklácie. Zvyšuje odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu EÚ prostredníctvom rozvoja inovačných obchodných modelov založených na digitálnych technológiách s cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov a druhotných surovín. Zlepšenie environmentálnej infraštruktúry, najmä v odpadovom a vodnom hospodárstve a v oblasti znižovania znečistenia, chráni zdravie a blahobyt občanov pred rizikami a vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím. Ochrana a obnova biodiverzity a prírodných ekosystémov a zabezpečenie udržateľných potravinových systémov sú kľúčové pre posilňovanie záchytu uhlíka, posilnenie odolnosti a predchádzanie vzniku a šíreniu chorôb v budúcnosti. Tým sa prostredníctvom udržateľnejšieho využívania pôdy vytvoria aj nové hospodárske príležitosti vo vidieckych oblastiach.

Členské štáty napokon budú musieť zohľadniť potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne spravodlivú transformáciu vo všetkých oblastiach zelenej politiky. To predovšetkým znamená, že národné plány na podporu obnovy a odolnosti by sa mali vypracúvať v plnom súlade s navrhovanými plánmi spravodlivej transformácie územia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie.

Digitálna transformácia a produktivita

Členské štáty by mali zabezpečiť vysokú úroveň ambícií v oblasti digitálnej transformácie ako súčasť svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu digitálnej transformácie vo všetkých hospodárskych alebo sociálnych odvetviach vrátane verejných služieb. V záujme zabezpečenia účinného vykonávania Komisia navrhuje, aby každý plán na podporu obnovy a odolnosti obsahoval minimálne 20 % výdavkov súvisiacich s digitalizáciou.

Členské štáty by sa mali zamerať na tie reformy a investície, ktoré zlepšujú pripojiteľnosť. Patrí sem napríklad podpora a uľahčenie rozsiahleho zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane 5G a gigabitového pripojenia v mestských aj vidieckych domácnostiach a rozsiahlych dopravných koridorov v súlade s cieľmi EÚ v oblasti 5G a gigabitového pripojenia do roku 2025. Tieto investície sú dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a súčasne na zabránenie vytláčaniu súkromných investícií v prípadoch, keď neexistuje zlyhanie trhu. Ako sa uvádza v nástroji Next Generation EU, rýchle zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane sietí 5G a optických sietí bude mať pozitívne účinky na celú spoločnosť. Patrí medzi ne poskytovanie primeranej šírky pásma a pokrytia pre odvetvia, ktoré sú nevyhnutné pre obnovu a odolnosť, ako sú poľnohospodárstvo, doprava, zdravotníctvo a vzdelávanie. Pomôže tiež posilniť otvorenú strategickú autonómiu Európy a zároveň využívať výhody vyplývajúce z otvoreného hospodárstva, a to poskytovaním podpory na realizáciu infraštruktúry, ktorá bude potrebná pre budúce aplikácie a procesy.

Rozvoj digitálnych zručností na všetkých úrovniach je podmienkou na zabezpečenie toho, aby sa všetci Európania mohli zapájať do spoločnosti a využívať výhody digitálnej transformácie. To si bude vyžadovať reformy v oblasti základného a vysokoškolského vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania, aby sa podporil meniaci sa trh práce, aby sa vyvinuli a zaviedli kľúčové digitálne technológie a aby sa tvorila digitálna budúcnosť Európy. V záujme predchádzania digitálnej priepasti by sa mala podporovať rovnosť v prístupe k digitálnej infraštruktúre, vybaveniu a zručnostiam. Transformácia verejnej správy vrátane digitalizácie justičných systémov s využitím nových generácií digitálnych nástrojov zlepší administratívne procesy a uľahčí online interakciu s občanmi a podnikmi. Digitalizácia podnikov by sa mala urýchliť prostredníctvom udržateľného zavádzania digitálnych riešení a kyberneticky odolnej digitálnej transformácie vo všetkých odvetviach. Vývoj digitálnych riešení bude kľúčovým faktorom, ktorý umožní zelenú transformáciu.

Plány na podporu obnovy a odolnosti by sa mali zamerať aj na budovanie a zavádzanie najmodernejších digitálnych kapacít. Reformy a investície, ktoré umožňujú umelú inteligenciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, kybernetickú bezpečnosť, kvantové technológie a infraštruktúry, bezpečnú prepojenosť, mikroelektroniku a elektronické komponenty, cloudovú infraštruktúru a služby, vesmírne služby alebo blockchain, predstavujú jedinečnú príležitosť na dlhodobé zvyšovanie produktivity a prispejú k vedúcemu postaveniu Európy v týchto celosvetovo konkurencieschopných odvetviach. V záujme posilnenia otvorenej strategickej autonómie EÚ môže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pomôcť členským štátom uskutočniť investície a reformy v týchto kľúčových odvetviach ich hospodárstiev.

Spravodlivosť

Proces obnovy a transformácie musí byť spravodlivý pre všetkých Európanov, aby sa zabránilo rastúcim nerovnostiam a zabezpečila podpora zo strany všetkých častí spoločnosti, pričom tento proces musí prispievať k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pomôže členským štátom pri riešení ich štrukturálnych problémov, ktoré boli identifikované pred mnohými rokmi v rámci európskeho semestra a ktoré ešte viac umocnila kríza spôsobená ochorením COVID-19. Zatiaľ čo systémy skráteného pracovného času pomohli obmedziť vplyv krízy na zamestnanosť, podmienky na trhu práce sa zhoršujú a vo viacerých odvetviach a častiach Európy sa očakáva prudký nárast nezamestnanosti. Osobitnú pozornosť si vyžaduje situácia mladých ľudí. Malo by sa vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa zabránilo zakoreneniu nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a aby sa uľahčilo prispôsobenie sa trhu práce, čo si vyžaduje zelená a digitálna transformácia. Takisto bude dôležité posilňovať konvergenciu a zvyšovať odolnosť regiónov, najmä s cieľom znížiť územné rozdiely.

Členské štáty by so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv mali prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí, inkluzívneho vzdelávania, spravodlivých pracovných podmienok a primeranej sociálnej ochrany. Zelená a digitálna transformácia si spolu s demografickými zmenami vyžaduje prehodnotenie súčasných systémov sociálnej ochrany a trhov práce. Kríza okrem mladých ľudí výrazne zasiahla ženy a znevýhodnené skupiny, ako sú nízkokvalifikovaní ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Uľahčenie ich prístupu na trh práce si bude vyžadovať značné úsilie, napríklad riešením segmentácie trhu práce v mnohých členských štátoch, posilnením aktívnych politík trhu práce, ale aj zvýšením inkluzívnosti systémov vzdelávania. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitý rovnaký prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave pre znevýhodnené skupiny, aby sa kompenzovala skutočnosť, že sociálno-ekonomické zázemie je v súčasnosti rozhodujúcim faktorom výsledkov pri vzdelávaní detí a mladých ľudí.

Rôzne formy nerovností obmedzujú rast a sociálnu súdržnosť. Zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnenie dlhodobej starostlivosti bude čoraz dôležitejšie aj preto, že plný vplyv ochorenia COVID-19 na verejné zdravie bude pretrvávať ešte celé roky. Zabezpečenie poskytovania vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti, ktoré by bolo zdravé z fiškálneho hľadiska, cenovo dostupné a prístupné pre všetkých, prispieva k zdravej a odolnej spoločnosti a k zabezpečeniu produktívnej pracovnej sily. Takisto treba riešiť pretrvávajúcu vysokú úroveň zamestnanosti a mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami. V tejto súvislosti je rozhodujúca primeraná podpora účinných politík na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, zabezpečovanie prístupu ku kvalitnej starostlivosti o deti, mechanizmy na podporu príjmu, reformy daňových a dávkových systémov, ktoré podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a znižujú demotivačné faktory, ktoré odrádzajú od práce. Reformy systému sociálnej ochrany spolu s reformami daňového systému môžu tieto nerovnosti znížiť, napríklad presunutím daňového zaťaženia z práce na dane, ktoré menej narúšajú hospodársku súťaž.

Makroekonomická stabilita

Členské štáty by mali v roku 2021 aj naďalej poskytovať cielenú a dočasnú fiškálnu podporu v kontexte aktivovania všeobecnej únikovej doložky a zároveň zabezpečovať fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Mali by postupne prejsť od ochrannej reakcie na núdzovú situáciu k opatreniam, ktoré uľahčujú prerozdeľovanie zdrojov a podporujú obnovu. Keď to hospodárske podmienky umožnia, fiškálne politiky by sa mali zamerať na obnovu obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby a zároveň aj na zvyšovanie investícií. Postupné dopĺňanie fiškálnych rezerv bude dôležité, aby štáty boli pripravené na krízy v budúcnosti. Aktiváciou všeobecnej únikovej doložky sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu.

Zlepšovanie kvality verejných financií bude dôležité pre posilnenie rastového potenciálu a podporu hospodárskej transformácie. Vzhľadom na bezprecedentné fiškálne balíky prijaté v členských štátoch a z toho vyplývajúcu posilnenú úlohu verejného sektora v hospodárstve je veľmi dôležité, aby orgány verejnej správy účinne a efektívne plnili svoje úlohy. Členské štáty, ktoré zabezpečia riadne finančné hospodárenie s verejnými financiami, sa budú z krízy zotavovať rýchlejšie. Verejné výdavky budú musieť podporovať zelenú a digitálnu transformáciu, a to aj prostredníctvom zeleného a digitálneho verejného obstarávania a zeleného rozpočtovania. Stanovovanie cien uhlíka a environmentálne zdaňovanie budú navyše dôležitými environmentálnymi a fiškálnymi nástrojmi na vykonávanie zelenej transformácie. Zvyšovanie súkromného financovania bude pri využívaní verejných finančných prostriedkov mobilizovaných na obnovu zohrávať kľúčovú úlohu, a to napríklad ďalším prehlbovaním únie kapitálových trhov, miestnych kapitálových trhov a udržateľného financovania.

Na zabezpečenie riadneho vývoja v oblasti súkromného dlhu treba zaviesť primerané opatrenia. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 si vyberá daň v oblasti zamestnanosti a ziskovosti podnikového sektora. Súkromný dlh stúpa a vyhliadky na včasné splatenie nesplateného dlhu sa zhoršujú. V tejto súvislosti bude dôležité zabezpečiť správne podmienky na poskytnutie rýchlych a účinných nápravných prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o rámce pre platobnú neschopnosť, a zároveň zaistiť, aby poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam pokračovalo v súlade s najlepšími postupmi dohodnutými medzi finančným sektorom, spotrebiteľmi a podnikmi.

IV.Podpora reforiem a investícií na pomoc silnej obnovy: najvýznamnejšie európske iniciatívy

Hoci plány budú odrážať osobitnú situáciu každého členského štátu, existujú určité spoločné výzvy, ktoré si vyžadujú koordinované investície a reformy. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti predstavuje príležitosť na vytvorenie hlavných európskych iniciatív s hmatateľným prínosom pre ekonomiku a občanov v celej EÚ. Týmito hlavnými iniciatívami by sa mali riešiť otázky, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty, potrebujú značné investície, vytvárajú pracovné miesta a rast a sú nevyhnutné pre dvojakú transformáciu. Komisia dôrazne nabáda členské štáty, aby do svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti zahrnuli investície a reformy v oblastiach uvedených ďalej v texte. Realizácia týchto významných iniciatív zabezpečí úspech obnovy v Európe; Európa sa vďaka nim stane digitálnym a ekologickejším kontinentom a medzi členskými štátmi sa zvýši súdržnosť.

1.Naštartujme (power up) – prednostne by sa mali začať využívať nadčasové a čisté technológie a mal by sa urýchliť vývoj a používanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ich integrácia prostredníctvom modernizovaných sietí a zvýšenej prepojenosti. Touto hlavnou iniciatívou sa položia základy pre vedúce trhy s vodíkom v Európe a s nimi súvisiacu infraštruktúru. Jej cieľom je podporiť vybudovanie a odvetvovú integráciu takmer 40 % z 500 GW energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktorá bude potrebná do roku 2030, podporiť vytvorenie 6 GW kapacity elektrolyzéra a výrobu a prepravu 1 milióna ton vodíka z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ do roku 2025.

2.Renovujme (renovate) – zlepšenie energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov vo verejných a súkromných budovách významne prispeje k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy, vytvorí veľký počet miestnych pracovných miest vo všetkých členských štátoch a podporí digitálny rozvoj prostredníctvom inteligentného bývania a inteligentných meracích systémov. Do roku 2025 prispeje k zdvojnásobeniu miery renovácie a podpore hĺbkovej renovácie.

3.Dobíjajme a dotankujme (recharge and refuel) – podpora nadčasových a čistých technológií na urýchlenie využívania udržateľnej, dostupnej a inteligentnej dopravy, nabíjacích a čerpacích staníc a rozšírenia verejnej dopravy povedie k tomu, že európske mestá a regióny budú čistejšie, urýchli sa priemyselná transformácia a prispeje k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody v oblasti klímy. Do roku 2025 bude cieľom tejto hlavnej iniciatívy vybudovať jeden milión nabíjacích staníc z troch miliónov celkovo potrebných v roku 2030 a polovicu z 1000 celkovo potrebných vodíkových staníc.

4.Pripojme sa (connect) – občania a podniky v Európe by mali mať prístup k rýchlym širokopásmovým službám. V súčasnosti má prístup k sieťam s veľmi vysokou kapacitou, ktoré sú schopné poskytovať aspoň gigabitové pripojenie, len 44 % domácností, pričom pokrytie vo vidieckych oblastiach je výrazne nižšie. Rapídne zavádzanie rýchlych širokopásmových služieb vo všetkých regiónoch a domácnostiach vrátane optických sietí a sietí 5G, ako aj rozvoj komunikácie s kvantovým šifrovaním, budú nevyhnutné pre zabezpečenie čo najširšieho územného pokrytia v oblastiach, ktoré nezabezpečuje trh, pričom sa zároveň zachová otvorená strategická autonómia EÚ. Zatiaľ čo v prípade mestských oblastí a hlavných pozemných dopravných trás sa vďaka súkromnému financovaniu očakáva ich rýchlejšie pokrytie, v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa malo zabezpečiť, aby do roku 2025 bolo sieťou 5G komplexne pokryté čo najväčšie súvislé územie.

5.Modernizujme (modernise) – ID EÚ a kľúčové digitálne verejné služby by sa mali zmodernizovať a sprístupniť pre všetkých. Bezpečná a celoeurópska elektronická identifikácia a autentifikácia vo vzťahoch k verejnej správe a súkromným subjektom a prístup k ich službám poskytnú občanom kontrolu nad ich online totožnosťou a údajmi, ako aj prístup k online digitálnym službám. Digitalizácia verejnej správy a verejných služieb zvýši účinnosť oboch procesov. To zahŕňa aj systémy súdnictva a zdravotnej starostlivosti. Členské štáty by mali do roku 2025 zabezpečiť poskytovanie európskej digitálnej identity (e-ID) a orgány verejnej správy by mali poskytovať interoperabilné, personalizované a ľahko použiteľné digitálne verejné služby.

6.Rozširujme sa (scale up) – digitálna transformácia EÚ závisí od zvyšovania európskych kapacít v oblasti priemyselných cloudových dát a od schopnosti vyvíjať najvýkonnejšie, najmodernejšie a najudržateľnejšie procesory. Cieľom tejto hlavnej iniciatívy bude do roku 2025 zdvojnásobiť výrobu polovodičov v Európe a vyrobiť 10-krát energeticky efektívnejšie procesory. Umožňuje to napríklad rýchle zavádzanie prepojených automobilov a zdvojnásobenie podielu spoločností z EÚ využívajúcich pokročilé cloudové služby a veľké dáta (zo súčasných 16 %).

7.Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti (reskill and upskill) – nevídané investície do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností majú zásadný význam pre podporu zelenej a digitálnej transformácie, posilňovanie inovačného a rastového potenciálu, zvyšovanie hospodárskej a sociálnej odolnosti a zabezpečovanie kvalitnej zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Investície a reformy by sa mali zameriavať na digitálne zručnosti, vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetky vekové kategórie. V roku 2019 ešte stále 42 % Európanov nemalo ani základné digitálne zručnosti. Do roku 2025 by sa podiel Európanov vo veku 16 až 74 rokov so základnými digitálnymi zručnosťami mal zvýšiť na 70 %. Vzdelávacie systémy treba stále prispôsobovať výzvam 21. storočia. Členské štáty by mali zabezpečiť výrazné zlepšenie digitálnych kompetencií žiakov, aby sa znížil podiel študentov vo veku 13 – 14 rokov, ktorí nedosahujú dobré výsledky v oblasti počítačovej a informačnej gramotnosti, na menej než 15 %. Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám, ženám a najmä mladým ľuďom vstupujúcim na trh práce, a to pomocou vytvárania kvalitných pracovných príležitostí a podpory primeranej ponuky učňovskej prípravy a posilňovania odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Do roku 2025 by mali byť zamestnaní aspoň štyria z piatich absolventov OVP a traja z piatich by mali mať možnosť absolvovať odbornú prípravu na pracovisku.

Vytvorenie vhodných podmienok pre rýchlu realizáciu investičných projektov má pre rýchle zavedenie podpory obnovy zásadný význam. Kľúčovou prioritou rýchleho uskutočnenia investícií je identifikovať úzke miesta a ich základné príčiny v členských štátoch aj na úrovni EÚ. Prekážky, ktoré môžu predstavovať riziko pre investičné projekty, majú mnoho podôb. Môžu sa pohybovať od administratívnej záťaže pri zakladaní podniku po nedostatok zručností, vysoké alebo zložité zdaňovanie, daňové úniky, reštriktívne právne predpisy špecifické pre jednotlivé odvetvia alebo zdĺhavé súdne konania. Úspešná realizácia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti závisí od účinného odstránenia investičných prekážok a od zlepšovania podnikateľského prostredia. To opäť poukazuje na význam doplnenia investičných politík štrukturálnymi reformami.

Členské štáty by sa mali zamerať na investície, ktoré prinášajú výhody pre jednotný trh. Cezhraničné projekty a projekty viacerých krajín sú nevyhnutné pre podporu určitých druhov investícií, napríklad energetických prepojení alebo dopravných sietí, alebo progresívnych digitálnych a ekologických projektov, ktoré budú prinášať hmatateľné výhody pre jednotný trh. Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli projekty viacerých krajín otvorené pre všetky zainteresované členské štáty, s cieľom maximalizovať ich potenciál integrovať hodnotové reťazce, posilňovať odolnosť priemyselných ekosystémov a prehlbovať jednotný trh a v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré sa v rámci tohto mechanizmu sledujú. Projektom viacerých krajín a cezhraničným projektom, najmä s účasťou iných programov EÚ, by prospela účinná koordinácia, ktorú je Komisia pripravená poskytovať. Mnohé z týchto projektov takisto posilnia strategickú autonómiu európskej ekonomiky.

Členské štáty musia posilniť kapacity absorbovať fondy EÚ na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel by sa mali zamerať na odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú dôležité pre uľahčenie uskutočňovania reforiem a súvisiacich investícií. Dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi podnikateľské prostredie členského štátu sú dodržiavanie zásad právneho štátu, dobrá správa vecí verejných, efektívne inštitúcie, nezávislý a efektívny justičný systém, kvalitná verejná správa, odolný antikorupčný rámec, rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí a rámec pre boj proti podvodom, účinný systém verejného obstarávania, účinný rámec pre platobnú neschopnosť a účinný daňový systém. Všetky tieto aspekty môžu mať vplyv na investičné rozhodnutia a na rýchlosť začatia investičných projektov pre všetkých aktérov. Mala by sa urýchliť aj práca na právnych a procesných aspektoch na úrovni EÚ, aby sa tak doplnilo úsilie členských štátov, najmä pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov Únie. Komisia poskytne ďalšie usmernenia o kľúčových opatreniach, ktoré možno prijať na zabezpečenie rýchlej realizácie investícií, ako aj na pomoc členským štátom pri vykonávaní plánov na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom Nástroja technickej podpory.

Finančné prostriedky, ktoré členské štáty dostanú v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, budú dopĺňať financovanie, ktoré zvyčajne dostávajú v rámci politiky súdržnosti EÚ alebo z iných zdrojov EÚ. V záujme zabezpečenia konzistentnosti a synergií budú môcť členské štáty kombinovať financovanie pochádzajúce z rôznych nástrojov, pokiaľ nedôjde k dvojitému financovaniu a ak členské štáty uvedú rôzne finančné príspevky vo svojich plánoch na podporu obnovy a odolnosti. Bude dôležité, aby členské štáty zaviedli spoľahlivé koordinačné mechanizmy tak vo fáze plánovania, ako aj vo fáze vykonávania, a aby zaručili komplexný dialóg so zainteresovanými stranami a regionálnymi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti možno využiť aj na podporu súkromných investícií, napríklad v spolupráci s Programom InvestEU alebo s misiami a partnerstvami v rámci programu Horizont Európa. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude obzvlášť prínosný pre tie projekty, ktoré sa realizujú na národnej úrovni a majú veľký rozsah. Vzhľadom na časový horizont vyčlenenia finančných prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – rok 2023 – sa členské štáty môžu zamerať na tie projekty, ktoré sú v pomerne pokročilej fáze prípravy.

V.Spojenie všetkých častí európskeho semestra s cieľom zamerať sa na reformy a investície

Európsky semester a nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sú bytostne prepojené. Posúdenie plánov na podporu obnovy a odolnosti sa bude vykonávať na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na to, že lehoty v rámci európskeho semestra a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú navzájom prekrývať, treba európsky semester dočasne prispôsobiť spusteniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Plány na podporu obnovy a odolnosti sa stanú hlavnými referenčnými dokumentmi o politikách členských štátov orientovaných na budúcnosť. Vzhľadom na komplementárnosť so semestrom a s cieľom zefektívniť obsah a počet požadovaných dokumentov sa členské štáty vyzývajú, aby predložili svoj národný program reforiem a plán na podporu obnovy a odolnosti v jednom ucelenom dokumente. Tento dokument poskytne prehľad reforiem a investícií, ktoré členský štát v najbližších rokoch uskutoční, v súlade s cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia pri členských štátoch, ktoré predložia svoj plán na podporu obnovy a odolnosti v roku 2021, pripojí k návrhom vykonávacích aktov Rady analytické dokumenty, v ktorých posúdi podstatu plánov na podporu obnovy a odolnosti. Tieto dokumenty nahradia v roku 2021 správy o jednotlivých krajinách v rámci európskeho semestra. Balík návrhov vykonávacích aktov a novo zameraných posúdení krajín sa uverejní v odstupňovaných skupinách v závislosti od príslušného plnenia plánov na podporu obnovy a odolnosti a v závislosti od dokončenia posúdení Komisie.

Vzhľadom na komplexnú a na budúcnosť orientovanú povahu plánov na podporu obnovy a odolnosti nebude treba, aby Komisia v roku 2021 navrhla odporúčania pre jednotlivé krajiny pre tie členské štáty, ktoré takýto plán predložia. Komisia však v roku 2021 navrhne odporúčania týkajúce sa rozpočtovej situácie členských štátov, ako sa predpokladá v Pakte stability a rastu. Uskutočňovanie reforiem sa bude aj naďalej monitorovať na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny z predchádzajúcich rokov.

Prudký hospodársky pokles zapríčinený krízou spôsobenou ochorením COVID-19 so sebou prinesie riziká nových makroekonomických nerovnováh, a to najmä v dôsledku zvyšovania zadlženosti podnikov a domácností, ktoré sa zase môžu prejaviť vo finančnom sektore. Dohľad v rámci postupov pri makroekonomickej nerovnováhe v nadchádzajúcom cykle sa preto bude musieť zamerať na tieto rýchlo sa prejavujúce riziká. Toto bude ústrednou témou správy o mechanizme varovania v novembri 2020. Komisia spolu s posúdením programov stability a konvergenčných programov, ktoré majú členské štáty predložiť do konca apríla 2021, vypracuje aj hĺbkové preskúmania, v ktorých posúdi stav nerovnováh vo vybraných členských štátoch.

V súčasnosti je na posúdenie hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie na Cypre, v Írsku, Španielsku a Portugalsku zavedený dohľad po skončení programu s cieľom identifikovať možné riziká pre ich kapacitu splácania. Zahŕňa to podávanie správ každých šesť mesiacov 7 . V prípade Grécka funguje sprísnený dohľad od konca programu makroekonomických úprav v auguste 2018. Vzhľadom na zavedenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude dôležité zabezpečiť súdržnosť medzi nástrojmi, minimalizovať záťaž spojenú s podávaním správ, vyhnúť sa zbytočnej duplicite a zároveň zabezpečiť súlad s rôznymi právnymi a inštitucionálnymi požiadavkami. Komisia čo najviac zosúladí podávania správ po skončení programu aj v rámci sprísneného dohľadu so zefektívneným harmonogramom európskeho semestra. Od jesene 2020 bude Komisia uverejňovať polročné správy o dohľade po skončení programu a uverejní dve štvrťročné správy o Grécku ako súčasť širších balíkov hospodárskeho a fiškálneho dohľadu v novembri a máji.

VI.Záver

Bude veľmi dôležité, aby členské štáty pri vypracúvaní svojich plánov na podporu obnovy a odolnosti čo najskôr zapojili do širokého dialógu o politikách sociálnych partnerov a všetky ostatné príslušné zainteresované strany. Zodpovednosť členských štátov bude kľúčovým predpokladom úspešného vykonávania tohto mechanizmu a zabezpečenia dlhotrvajúceho úspechu na vnútroštátnej úrovni a dôveryhodnosti na európskej úrovni. Komisia je pripravená v úzkej spolupráci so zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými zainteresovanými stranami pomáhať pri konzultáciách a osvetovom úsilí na všetkých úrovniach, ako aj prípadne s technickou podporou. Komisia nabáda členské štáty, aby úzko spolupracovali s jej útvarmi a diskutovali s nimi o návrhoch plánov už v ich počiatočnom štádiu. V záujme zabezpečenia konzistentnosti plánov členských štátov dostanú členské štáty od útvarov Komisie ďalšie usmernenia o tom, ako čo najlepšie prezentovať svoje plány na podporu obnovy a odolnosti. Komisia si zároveň v rámci pravidelného hospodárskeho dialógu vymení s Európskym parlamentom názory o stave obnovy.

Uvedenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do praxe je spoločným úsilím, ktoré pozostáva z mnohých paralelných krokov. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa čo najskôr dohodli na legislatívnom akte, aby nástroj mohol začať fungovať od 1. januára 2021.

(1)

     Európska hospodárska prognóza (leto 2020), European Economy – Institutional Paper, 132 (júl)

(2)

   Nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19; finančná pomoc vo výške 100 miliárd EUR vo forme úverov, ktorá sa má poskytnúť členským štátom, ktoré o ňu požiadajú.

(3)

     Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020 a nariadenie (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020.

(4)

     COM(2020) 456 final.

(5)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Správa o strategickom výhľade za rok 2020 – Vytýčenie smeru k odolnejšej Európe.

(6)

     Nariadenie (EÚ) 2020/852.

(7)

     Nariadenie (EÚ) č. 472/2013.