EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 5. 2020

COM(2020) 500 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Európsky semester 2020: odporúčania pre jednotlivé krajiny

Úvod

Európska únia čelí bezprecedentnému hospodárskemu otrasu spôsobenému pandémiou ochorenia COVID-19. Opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a na obmedzenie pohybu, ako aj ich následné vplyvy na výrobu, dopyt a obchod zabrzdili hospodársku činnosť a viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, výraznému poklesu zisku spoločností, nárastu verejných deficitov a prehĺbeniu rozdielov vo vnútri jednotlivých členských štátov, ako aj medzi nimi.

Rozhodná a koordinovaná európska hospodárska reakcia má zásadný význam. Treba minimalizovať negatívne hospodárske a sociálne dôsledky krízy, fragmentáciu jednotného trhu a výrazné ekonomické rozdiely či nerovnováhy v rámci EÚ.

Konkurencieschopná udržateľnosť tak, ako bola predstavená v ročnej stratégii udržateľného rastu, je ústredným prvkom sociálneho trhového hospodárstva Európy. Členské štáty by sa mali aj naďalej zameriavať na štyri dimenzie konkurencieschopnej udržateľnosti: hospodársku stabilitu, sociálnu spravodlivosť, environmentálnu udržateľnosť a produktivitu a konkurencieschopnosť. Osobitnú pozornosť by mali venovať aj zdraviu. Takýto hospodársky program by pomohol EÚ a jej členským štátom splniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a napredovať k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Práve v týchto krízových časoch sa ukazuje hodnota jednotného trhu, vďaka ktorému sa základné výrobky, služby a pracovníci dostanú k tým, čo to potrebujú. Jeho integritu však vážne narušili niektoré opatrenia, ktoré členské štáty prijali v snahe zamedziť šíreniu pandémie. Ak sa má potenciál hospodárskeho oživenia jednotného trhu naplno rozvinúť, s postupným uvoľňovaním obmedzení bude potrebné vyvinúť úsilie, aby bol v budúcnosti silnejší a odolnejší.

Vzhľadom na rozsah otrasu a bezprecedentný charakter opatrení hospodárskej politiky 1 prijatých členskými štátmi je európsky semester práve teraz dôležitejší než kedykoľvek predtým. Zabezpečiť účinnú koordináciu hospodárskych politík v EÚ je mimoriadne dôležité. Semester umožňuje členským štátom, aby diskutovali o svojich politikách, vymieňali si najlepšie postupy a dohodli sa na ďalšom spoločnom postupe v súlade s oznámením Komisie z 13. marca 2020 a európskym plánom na oživenie hospodárstva z 24. apríla.

V priebehu tohtoročného európskeho semestra sa zohľadňuje skutočnosť, že členské štáty sa musia sústrediť tak na okamžité riešenie a zmiernenie sociálno-ekonomického dôsledku pandémie, ako aj na opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti bezpečným spôsobom. K naliehavým prioritám sa radí investovanie do problémových oblastí zdravia, podpora príjmu pracovníkov zasiahnutých krízou, likvidita podnikov (predovšetkým malých a stredných podnikov) a opatrenia na podporu symetrického oživenia a na zachovanie integrity jednotného trhu.

Pri opätovnom štartovaní hospodárstva by sa mali členské štáty sústrediť na stratégiu obnovy, ktorou sa v súlade s európskou zelenou dohodou vytvoria podmienky na zelenú a digitálnu transformáciu. Vďaka prechodu na udržateľný hospodársky model založený na digitálnych a čistých technológiách by sa Európa mohla stať priekopníkom transformácie. Osobitný dôraz by sa mal klásť na tie investičné projekty, ktoré sa nachádzajú v pokročilom štádiu vývoja a pomocou rôznych iniciatív v rámci plánu obnovy EÚ by sa mohli prednostne zrealizovať. Členské štáty budú musieť navyše riešiť aj čoraz väčšie nerovnosti a dynamizovať fyzický a ľudský kapitál. Mali by im v tom pomôcť investície a reformy podporujúce rast. Členské štáty by zároveň mali chrániť aj jednotný trh, zabezpečiť odolné a udržateľné dodávateľské reťazce a naďalej presadzovať voľný a spravodlivý obchod vo svete. Všade vo svete sa hospodársky výhľad zhoršuje, a to sa prejaví aj na hospodárstve EÚ. Naďalej recipročne otvorený obchod by prispel k oživeniu. V neposlednom rade by členské štáty mali v tejto zložitej situácii zabezpečiť makroekonomickú stabilitu. Vzhľadom na bezprecedentné opatrenia hospodárskej politiky prijaté na úrovni jednotlivých členských štátov a rastúci vplyv verejného sektora v hospodárstve bude dôležitú úlohu zohrávať aj účinná verejná správa a boj proti korupcii a daňovým únikom.

1.HOSPODÁRSKY VÝHĽAD

Napriek rýchlej a komplexnej politickej reakcii na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov postihne hospodárstvo EÚ v tomto roku recesia nebývalých rozmerov. V jarnej hospodárskej prognóze 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 poklesne o rekordných 7,5 % a následne dôjde v roku 2021 k jeho opätovnému nárastu o 6 %, čo je približne o 9 percentuálnych bodov menej v porovnaní s jesennou hospodárskou prognózou 2019. Pandémia koronavírusu a opatrenia na obmedzenie pohybu s ňou spojené vážne zasiahli výdavky spotrebiteľov, priemyselnú produkciu, investície, obchod, kapitálové toky aj dodávateľské reťazce. Vďaka potenciálnemu uvoľneniu opatrení na obmedzenie pohybu v nadchádzajúcich mesiacoch by mali vzniknúť podmienky na solídne zotavenie. V súčasnosti sa však nepredpokladá, že by hospodárstvo EÚ svoje tohtoročné straty úplne vyrovnalo do konca roka 2021, keďže neistota a riziká spojené s hospodárskym výhľadom sú veľmi vysoké.

Pandémia síce zasiahla všetky členské štáty, no hospodárske následky nie sú rovnaké. Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom, že pandémia zasiahla všetky členské štáty, no pokles produkcie v roku 2020 (od -4,2 % v Poľsku po -9,7 % v Grécku) a intenzita oživenia v roku 2021 by sa mala medzi členskými štátmi veľmi výrazne líšiť. Hospodárske oživenie v jednotlivých členských štátoch nebude závisieť len od vývoja pandémie v konkrétnej krajine, ale aj od odolnosti a štruktúry ich hospodárstva a od ich schopnosti zareagovať pomocou stabilizačných politík. Keďže hospodárstva v EÚ sú od seba vzájomne závislé, dynamika oživenia v každom členskom štáte bude mať vplyv aj na silu oživenia v ostatných členských štátoch.

Potrebujeme koordinovanú reakciu. Obmedzenie hospodárskych škôd, zabezpečenie primeranej ochrany zdravia a uľahčenie rýchleho a stabilného oživenia, vďaka ktorému sa hospodárstva EÚ dostanú na cestu udržateľného a inkluzívneho rastu, to všetko bude v rozhodujúcej miere závisieť od toho, či si politické opatrenia EÚ a jej členských štátov zachovajú účinnosť. Opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany budú mať kľúčový význam z hľadiska bezpečného otvárania hospodárstiev a zasluhujú si osobitnú pozornosť. Hospodárske oživenie v roku 2021 bude do veľkej miery závisieť od toho, či budú členské štáty schopné prostredníctvom nevyhnutných opatrení ako testovanie, sledovanie a ďalšie opatrenia na ochranu zdravia opäť naštartovať hospodársku činnosť bezpečným a trvalým spôsobom.

Pandémia výrazne zasiahne trh práce aj napriek tomu, že systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a pomoc pre podniky pomôžu obmedziť straty pracovných miest. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ stúpne zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a následne klesne približne na 8 % v roku 2021. V niektorých členských štátoch vzrastie nezamestnanosť výraznejšie než v iných, pretože veľká časť ich pracovnej sily je závislá od sektorov ako cestovný ruch a obzvlášť zraniteľná.

Členské štáty konali rozhodne a prijali fiškálne opatrenia s cieľom obmedziť hospodárske škody spôsobené pandémiou. Automatické stabilizátory, ako sú napríklad platby dávok sociálneho zabezpečenia, budú viesť spolu s diskrečnými fiškálnymi opatreniami k zvýšeniu verejných výdavkov. V dôsledku toho sa očakáva, že celkový fiškálny deficit verejných financií eurozóny a EÚ prudko vzrastie zo sotva 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8½ % v roku 2020, dokým v roku 2021 opäť neklesne približne na 3½ %. Pomer dlhu k HDP, ktorý od roku 2014 kontinuálne klesal, sa má zvýšiť tiež, a to následkom vyššieho dlhu v kombinácii s nižším HDP. Predpokladá sa, že v eurozóne vzrastie z 86 % v roku 2019 na 102¾ % v roku 2020 a následne sa v roku 2021 zníži na 98¾ %. V EÚ by sa mal v tomto roku zvýšiť zo 79,4 % v roku 2019 na približne 95 % a následne v ďalšom roku klesnúť na 92 %.

Kríza bude mať vážny dosah na sociálne podmienky, a to najmä v prípade zraniteľných skupín. Prvoradé je zmierniť sociálne následky a zabrániť neustálemu rastu chudoby a prehlbovaniu nerovností. Súčasné aj budúce opatrenia musia chrániť všetkých pracovníkov. Najťažšie zasiahne kríza pravdepodobne tých, čo boli zraniteľní už predtým (ako napríklad pracovníkov s dočasnými pracovnými zmluvami, nízkokvalifikovaných pracovníkov, pracovníkov nedobrovoľne pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok, samostatne zárobkovo činné osoby a migrujúcich pracovníkov), pričom jedným z dôvodov je aj nerovný prístup k digitálnej infraštruktúre a digitálnym zručnostiam. Je dôležité uznať, že do týchto zraniteľných kategórií patria aj mnohí pracovníci, ktorí vykonávajú základné povolania a stoja v prvej línii v boji proti pandémii COVID-19, aby sa tak mohlo reagovať na ich konkrétne potreby.

V súčasnej situácii takisto hrozí prehlbovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov vrátane regionálnych a územných rozdielov vo vnútri členských štátov a medzi nimi. Zmeny v dopyte a schopnosť podnikového sektora vyrovnať sa so situáciou sa budú v jednotlivých regiónoch a na jednotlivých územiach členských štátov prejavovať asymetricky, keďže sa líšia odvetvovou špecializáciou. Očakáva sa, že služby vyžadujúce si priamy kontakt so zákazníkom utrpia najviac, najmä z dôvodu zníženia obratu a zamestnanosti v MSP. Členské štáty s veľkým fiškálnym priestorom si môžu dovoliť, aby podnikom a domácnostiam poskytovali veľkorysejšiu a dlhšie trvajúcu podporu než členské štáty s menším fiškálnym priestorom. Tieto členské štáty budú na tom lepšie, aj pokiaľ ide o schopnosť absorbovať vyššie deficity verejných financií a vyššie úrovne dlhu, vzhľadom na čoraz naliehavejšiu potrebu zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť a trvalé sociálne zabezpečenie pre osoby zasiahnuté krízou. Členské štáty sa budú vo všeobecnosti líšiť vo svojej schopnosti financovať investície, ktoré budú potrebovať na naštartovanie svojich hospodárstiev a na financovanie zelenej a digitálnej transformácie. Tieto rozdiely by mohli viesť k narušeniu rovnakých podmienok na jednotnom trhu a prehĺbeniu rozdielov v životnej úrovni.

Rámček 1: Dohľad vykonávaný v rámci Paktu stability a rastu v kontexte všeobecnej únikovej doložky – aktuálny stav Vzhľadom na zjavnú závažnosť hospodárskeho poklesu, ku ktorému pravdepodobne povedie pandémia COVID-19, Komisia vo svojom oznámení z 20. marca 2020 usúdila, že súčasné podmienky umožňujú aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky neznamená, že sa pozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Skôr umožňuje členským štátom, aby sa odchýlili od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali za bežných okolností, zatiaľ čo Komisii a Rade umožňuje, aby prijali potrebné opatrenia na koordináciu politík v súlade s paktom. Súbežne s hodnotením programov stability a konvergenčných programov na rok 2020 Komisia podnikla na základe Paktu stability a rastu niekoľko krokov. Komisia prijala správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ za všetky členské štáty s výnimkou Rumunska, ktoré už podlieha nápravnej časti paktu. V týchto správach sa hodnotí, či členské štáty v roku 2020 dodržiavajú kritérium deficitu, a to podľa vlastných plánov alebo prognózy Komisie z jari 2020. V správach o Francúzsku, Belgicku, Cypre, Grécku, Taliansku a Španielsku sa navyše hodnotí aj dodržiavanie dlhového kritéria v roku 2019 na základe výsledných údajov. V správach sa skúmajú všetky relevantné faktory a zohľadňuje sa rozsiahly a neistý makroekonomický a fiškálny vplyv pandémie COVID-19. Pandémia COVID-19 má výnimočný makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý sa ešte stále neprejavil naplno. Preto je situácia mimoriadne neistá, a to aj pokiaľ ide o navrhnutie dôveryhodného smerovania fiškálnej politiky, ktorá bude musieť zostať expanzívna, aby sa odstránila produkčná medzera, no súčasne bude musieť zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu a prípadne odstrániť nadmerný deficit. Vzhľadom na túto situáciu sa Komisia domnieva, že by sa v tejto chvíli nemali prijímať žiadne rozhodnutia o tom, či sa má voči členským štátom začať postup pri nadmernom deficite. Rumunsko je jediným členským štátom, na ktorý sa už uplatňuje postup pri nadmernom deficite. Rada 3. apríla 2020 rozhodla, že v Rumunsku existuje nadmerný deficit, a odporučila Rumunsku, aby najneskôr do roku 2022 odstránilo súčasný nadmerný deficit. Rada stanovila Rumunsku lehotu do 15. septembra 2020 , aby prijalo účinné opatrenia a predložilo podrobnú správu o konsolidačnej stratégii, ktorou plánuje dosiahnuť tieto ciele. Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu členských štátov na základe jesennej hospodárskej prognózy 2020 a návrhov rozpočtových plánov, ktoré majú členské štáty eurozóny predložiť do  15. októbra .

2.HLAVNÉ CIELE ODPORÚČANÍ NA ROK 2021

Dnešné odporúčania odrážajú novú sociálno-ekonomickú realitu krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Súčasný semester sa venuje dvom hlavným tematickým oblastiam s cieľom podporiť členské štáty v ďalšom posilňovaní odolnosti hospodárstiev 2 :

·Zabezpečiť okamžité opatrenia hospodárskej politiky s cieľom riešiť a zmierniť zdravotný a sociálno-ekonomický dosah pandémie COVID-19 (krátkodobý cieľ). Medzi priority v tejto súvislosti patrí udržanie zamestnanosti a zabezpečenie podpory príjmov pre pracovníkov zasiahnutých krízou, verejné výdavky na zdravie, opatrenia na podporu likvidity podnikového sektora (najmä malých a stredných podnikov), ako aj ochrana toku základných tovarov na vnútornom trhu. Vo fiškálnych prvkoch odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa prejavuje aktivácia všeobecnej únikovej doložky v Pakte stability a rastu.

·Opätovne rozbehnúť hospodársku činnosť a vrátiť sa k rastu, aby sa podporila zelená a digitálna transformácia (krátkodobý až strednodobý cieľ). Keď sa podarí zvládnuť okamžité akútne následky pandémie, pozornosť sa bude musieť zamerať na to, ako oživiť hospodárstvo. Budeme potrebovať účinnejší a silnejší sociálny štát, aktívne politiky trhu práce a rozvíjanie zručností. Správy o jednotlivých krajinách môžu objasniť, v ktorých oblastiach bude možný rast, keď pominú výnimočné okolnosti (napr. obmedzenie pohybu).

Oživenie by sa malo riadiť rámcom predstaveným v ročnej stratégii udržateľného rastu 3 , ktorý sa odvíja od koncepcie tzv. konkurencieschopnej udržateľnosti s dôrazom na hospodársku stabilitu, sociálnu spravodlivosť, environmentálnu udržateľnosť a produktivitu a konkurencieschopnosť. Odporúčania, ktoré dnes boli adresované členským štátom, sa týkajú uvedených štyroch dimenzií.

Pandémia potvrdzuje, že hospodárska, sociálna a environmentálna sféra sú navzájom prepojené a k oživeniu hospodárstva treba zaujať holistický prístup. Preto je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja začlenili do európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny sa týkajú štrukturálnych reforiem aj investícií. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sú relevantné aj naďalej a mali by sa zohľadniť v súvislosti s fondmi EÚ, a najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti. Európsky semester prispeje k tomu, aby sa výzvy a politické odporúčania spojené s cieľmi udržateľného rozvoja, ktoré môžu prispieť k udržateľnému hospodárstvu v súlade s európskou zelenou dohodou a ročnou stratégiou udržateľného rastu, dostali medzi priority politického programu.

Základným prvkom tohtoročného semestra s novým zameraním je sledovať kapacitu členských štátov účinne reagovať na krízu.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zasiahla fungovanie jednotného trhu s tovarom, pretože viedla k zatvoreniu hraníc a narušila vývoz. Vnútroštátne obmedzenia vývozu kľúčových výrobkov na boj proti pandémii, ako sú osobné ochranné prostriedky, rúška, pľúcne ventilátory a lieky, oslabujú spoločný boj proti pandémii. Hoci mnohé členské štáty nakoniec na žiadosť Komisie zrušili svoje obmedzenia, v niektorých krajinách ešte stále pretrvávajú neopodstatnené a zbytočné obmedzenia, ktoré môžu zhoršiť narušenie dodávateľského reťazca, zvýšenie cien a nedostatok tovaru. Aby sa pokryli potreby, prijali sa iniciatívy s cieľom zvýšiť miestnu výrobu aj dovoz z tretích krajín. Vzhľadom na naliehavosť situácie je nutné chrániť jednotný trh pred nevyhovujúcimi výrobkami. Orgány dohľadu nad trhom a colné orgány preto zohrávajú aj naďalej kľúčovú úlohu.

Jednotnému trhu to bude prospievať, ak budú v EÚ a vo svete dobre fungovať dodávateľské reťazce. Vzhľadom na globálny charakter dodávateľských reťazcov, najmä pokiaľ ide o kritický tovar (vrátane zdravotníckych potrieb), a keďže EÚ sa zaviazala podstúpiť zelenú a digitálnu transformáciu, mal by sa klásť osobitný dôraz na odolnosť a udržateľnosť týchto dodávateľských reťazcov. Zároveň by sa mali naše dodávateľské reťazce diverzifikovať a mala by sa zvýšiť kapacita EÚ vyrábať kritický tovar.

Fungovanie jednotného trhu so službami je vystavené neprimeraným regulačným obmedzeniam, a to najmä v oblastiach maloobchodu a stavebníctva. Celkovo kríza najviac zasiahla sektor služieb, pretože dopyt skolaboval a opatrenia na obmedzenie pohybu znemožnili prevádzku mnohým podnikom. Je to však zároveň aj sektor, kde je potenciál oživenia najväčší. Zníženie regulačných a administratívnych prekážok bude mať zásadný význam. Väčšia flexibilita vnútroštátnej regulácie najviac postihnutých sektorov, ako sú napríklad maloobchod, cestovný ruch, kultúra a hotelové, reštauračné a stravovacie služby (sektor pohostinstva), by prispela k ich oživeniu.

Pandémia COVID-19 viedla mnohé členské štáty k zavedeniu opatrení, ktoré mali ďalekosiahle následky pre pohyb osôb vo vnútri krajín aj cez hranice. Takmer všetky členské štáty zaviedli dočasné kontroly vnútorných hraníc. Okrem toho sa na vonkajších hraniciach Únie uplatňovali obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné. Zatvorenie vnútorných hraníc EÚ má negatívny vplyv najmä na pracovníkov, ktorí musia cestou na pracovisko prejsť do iného členského štátu. Týka sa to cezhraničných pracovníkov, ale aj vyslaných alebo sezónnych pracovníkov. Aby sa vyriešili závažné problémy spôsobené zavedením kontrol na vnútorných hraniciach a uplatňovaním cestovných obmedzení a aby sa zmiernil dosah na fungovanie vnútorného trhu, Komisia zabezpečila koordináciu na úrovni EÚ a poskytla usmernenia 4 .

2.1Stabilita

Mimoriadne dôležitú úlohu v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe zohráva dohľad 5 . V tohtoročných odporúčaniach sa zohľadňuje potreba bojovať proti pandémii a uľahčiť hospodárske oživenie ako dôležitý krok k tomu, aby sa v budúcnosti zabránilo vzniku nových nerovnováh. Cieľom odporúčaní je odstrániť slabé miesta a vyriešiť štrukturálne problémy. Osobitné monitorovanie v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe umožní aj naďalej sledovať vývoj politík v príslušných oblastiach. Makroekonomický vývoj v celej EÚ sa opätovne prehodnotí v nasledujúcej správe o mechanizme varovania.

Očakáva sa, že v roku 2020 dôjde k prudkému zvýšeniu verejného dlhu, ktorý od roku 2015 neustále klesal. Členské štáty naplno využili fiškálnu flexibilitu, ktorú povoľuje rámec EÚ, a prijali rozsiahle opatrenia v snahe zvýšiť kapacitu systémov zdravotnej starostlivosti a poskytnúť pomoc tým občanom a odvetviam, ktoré sú obzvlášť postihnuté. Tieto opatrenia v spojení s poklesom hospodárskej činnosti a nízkou infláciou prispejú v roku 2020 k podstatne vyšším deficitom verejných financií a dlhu. Členské štáty okrem toho zavádzajú významné opatrenia na podporu likvidity a poskytujú záruky za úvery, čo predstavuje podmienené záväzky pre vlády.

Fiškálne prvky odporúčaní pre jednotlivé krajiny zohľadňujú aktiváciu všeobecnej únikovej doložky a odporúčajú, aby sa prijali všetky opatrenia nevyhnutné na účinný boj proti pandémii, udržanie hospodárstva a následnú podporu oživenia. Keď to hospodárske podmienky umožňujú, fiškálne politiky by mali byť zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhu a zároveň aj na zvyšovanie investícií.

Koordináciu rozpočtových politík počas tohto prudkého hospodárskeho poklesu uľahčuje bezprecedentná aktivácia všeobecnej únikovej doložky. Očakávaný prudký hospodársky pokles vyvolaný pandémiou COVID-19 viedol Komisiu k záveru, že súčasné podmienky opodstatňujú aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. S týmto vyhodnotením situácie súhlasili aj ministri financií členských štátov. Všeobecná úniková doložka neznamená, že sa pozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Komisii a Rade umožňuje, aby prijali potrebné opatrenia koordinácie politík v súlade s paktom a zároveň sa odchýlili od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali za bežných okolností. Členskému štátu konkrétne umožňuje dočasne sa odchýliť od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Cieľom fiškálneho usmernenia v jarnom balíku je koordinovať fiškálne politiky priamo vo fáze krízy, ako aj vo fáze hospodárskeho oživenia. V záujme uľahčenia hospodárskeho oživenia sa v súčasnosti vo všetkých členských štátoch vyžaduje expanzívna fiškálna politika. Zároveň by sa mala aj naďalej v strednodobom horizonte zachovať fiškálna udržateľnosť. Predovšetkým by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v prípade, že to hospodárske podmienky umožnia, vykonávali také fiškálne politiky, ktorými dosiahnu obozretné strednodobé fiškálne pozície a zabezpečia udržateľnosť dlhu.

Členské štáty by mali v čase bezprecedentných fiškálnych balíkov dbať aj na kvalitu verejných financií a správne stanoviť priority, pokiaľ ide o investície a produktívne výdavky. Vzhľadom na bezprecedentné fiškálne balíky prijaté v členských štátoch a z toho vyplývajúcu posilnenú úlohu verejného sektora v hospodárstve je zároveň veľmi dôležité, aby si orgány verejnej správy účinne a efektívne plnili svoje úlohy. Členské štáty, ktoré zabezpečia riadne finančné hospodárenie s verejnými financiami, sa budú neskôr z krízy rýchlejšie zotavovať. Verejné výdavky a investície sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie, okrem iného aj prostredníctvom zeleného a digitálneho verejného obstarávania a zeleného rozpočtu.

Vzhľadom na pandémiu Covid-19 došlo na svetových finančných trhoch k prudkému poklesu cien a k zvýšeniu volatility. Akciové trhy, trhy s pevným výnosom, ako aj komoditné trhy boli negatívne ovplyvnené zhoršujúcimi sa hospodárskymi podmienkami a vyššou neistotou. Napriek tomu sa doteraz plne zachovalo fungovanie trhov, ako aj finančných inštitúcií. Pri zmierňovaní tohto vplyvu zohrávala dôležitú úlohu verejná politika a činnosti Európskej centrálnej banky (ECB), ako aj iných menových orgánov vo svete. ECB uvoľnila likviditu vo výške 1 bilión EUR (8,5 % HDP eurozóny) prostredníctvom rôznych nástrojov vrátane svojho núdzového pandemického programu nákupu aktív pre vládne a podnikové dlhopisy.

Aj naďalej pretrváva riziko prania špinavých peňazí. Pranie špinavých peňazí negatívne vplýva na verejné financie a finančnú stabilitu a predstavuje osobitné riziká. K členským štátom (Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Malta a Švédsko), ktoré už minulý rok dostali odporúčanie zintenzívniť reguláciu a dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, pribudlo tento rok ďalších päť členských štátov (Írsko, Luxembursko, Holandsko, Slovensko a Fínsko).

Banky zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní prísunu likvidity do reálnej ekonomiky. Vzhľadom na čoraz horšiu hospodársku situáciu Európska komisia, ECB, Európsky orgán pre bankovníctvo a jednotný mechanizmus dohľadu prijali mimoriadne opatrenia, aby umožnili bankám financovať domácnosti a podniky, a pomohli im tak vyrovnať sa so stratou príjmov. Bankám sa povolí, aby fungovali s nižšou kapitálovou primeranosťou, než sa vyžaduje podľa požiadaviek piliera 2, a členské štáty uvoľnili proticyklické kapitálové vankúše a kapitálové rezervy na systémové riziko tam, kde boli zavedené, aby dokázali lepšie absorbovať straty a podporiť oživenie prostredníctvom úverov. Je dôležité, aby sa finančná podpora poskytla takým dlžníkom, ktorí boli pred vypuknutím krízy v zásade životaschopní. Súčasná recesia bude skúškou odolnosti bankového sektora, pretože úspechy dosiahnuté pri čistení bankových súvah by sa mohli zvrátiť a zároveň by sa mohli zvýrazniť ďalšie problémy, ako napríklad nízka ziskovosť.

2.2Spravodlivosť

Kríza spojená s ochorením COVID-19 má zásadný vplyv na trh práce a sociálne podmienky. Zasiahla nás v čase, keď sa trhy práce zlepšovali. Miera zamestnanosti dosiahla na konci roka 2019 najvyššiu úroveň nad 74 % a podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením dosiahol najnižšiu úroveň za posledných desať rokov, hoci medzi jednotlivými krajinami boli aj naďalej rozdiely.

Očakáva sa, že súčasná kríza výrazne zvýši nezamestnanosť a nerovnosti v oblasti príjmov. Nezamestnanosť má rásť v rôznych odvetviach a skupinách obyvateľstva nerovnomerne. V členských štátoch a na ich trhoch práce by sa mala zvážiť demografická situácia, a to najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Pretrvávajúce obmedzenia mobility majú vplyv na pracovné podmienky, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj prístup k službám. V čase, keď sa neúprosne ukazujú nerovnosti a dokonca sa aj ďalej zhoršujú, im nesmieme nechať zraniteľné skupiny napospas. Pri obnove musíme zohľadniť aj rodové hľadisko a zmierniť neprimeraný vplyv krízy na ženy, ktorý ďalej zvyšuje súčasné nerovnosti. Politické opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov sa budú aj naďalej riadiť kompasom Európskeho piliera sociálnych práv a jeho troch rozmerov, ktorými sú rovnaké príležitosti, spravodlivé pracovné podmienky a prístup k sociálnej ochrane.

Členské štáty vynakladajú mimoriadne úsilie, aby sa vplyv na zamestnanosť a sociálne veci zmiernil. Väčšina členských štátov aktivovala a rozšírila rozsah existujúcich režimov skráteného pracovného času, niektoré štáty podobné režimy zaviedli. Väčšina členských štátov vytvorila alebo rozšírila záručné schémy s cieľom zabezpečiť likviditu pre MSP, a tak chrániť pracovné miesta a kontinuitu činností. Takáto a podobná podpora podnikov a pracovníkov bude pri ochrane pracovných miest zohrávať kľúčovú úlohu. Na podporu ich financovania sa využívajú európske štrukturálne a investičné fondy a nový európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) vo výške do 100 miliárd EUR, ktorý Komisia navrhla začiatkom apríla. Z nového nástroja EÚ sa poskytne finančná pomoc členským štátom na pokrytie nákladov súvisiacich s vnútroštátnymi režimami skráteného pracovného času a inými podobnými opatreniami zameranými na samostatne zárobkovo činné osoby. Pri zachovávaní pracovných miest a výroby zohrajú dôležitú úlohu aj pružné pracovné podmienky a práca na diaľku. Tie majú zároveň zásadný vplyv na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Nebude možné zachrániť všetky pracovné miesta, obnova však prinesie aj nové príležitosti. Členské štáty by tieto štrukturálne zmeny mali podporovať. Na jednej strane nárast nezamestnanosti vytvára tlak na systémy dávok v nezamestnanosti. Rozsah a trvanie krytia sa v mnohých krajinách predĺžili. Je mimoriadne dôležité poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti a náhradu príjmu všetkým pracovníkom bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní a treba venovať náležitú pozornosť aj samostatne zárobkovo činným osobám. Na druhej strane bude počas oživenia potrebné zaviesť účinné aktívne politiky trhu práce na podporu ľudí pri hľadaní vhodných pracovných miest, pričom osobitná pozornosť sa zameria na mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny. Štrukturálne zmeny by sa mali podporovať aj šírením inovačných foriem práce a podnikania vrátane sociálneho hospodárstva. Napokon pre úspech každej stratégie ukončenia opatrení a oživenia bude rozhodujúce zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov.

Napriek tomu, že sa zaviedli nebývalé stabilizačné hospodárske opatrenia, mnohí ľudia sa z hľadiska príjmu pravdepodobne ocitajú v neistej situácii. Možno očakávať, že dlhodobé straty príjmov zvýšia riziko chudoby, a to najmä v prípade zraniteľných domácností, čím sa prehĺbi nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti, základným sociálnym službám a podpore a vzdelávaniu na diaľku. Týmto rizikám sú pomerne viac vystavené niektoré skupiny, najmä rodiny s deťmi, dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti a osoby z migračného prostredia a Rómovia. Je pravdepodobné, že súčasné nerovnosti v oblasti príjmov sa ešte prehĺbia. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby sa rýchlo prispôsobili systémy sociálnej ochrany a zlepšil sa ich rozsah aj primeranosť. Súčasťou toho môže byť predĺženie obdobia poskytovania dávok a uvoľnenie požiadaviek na oprávnenosť tam, kde je to možné. Členské štáty tiež budú musieť zvýšiť efektívnosť sociálnych výdavkov, a to tak, že primeraným testovaním príjmov zabezpečia, aby sa dostali k tým, ktorí sú vo väčšej núdzi. Pre všetkých by sa mal zabezpečiť prístup k sociálnym a základným službám (vrátane vody, sanitácie, energie a digitálnej komunikácie).

Možno bude potrebné posilniť spoluprácu medzi sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou a dlhodobou starostlivosťou. Na ochranu domácností, ktoré sú preťažené nákladmi na bývanie, sa môžu prijať krátkodobé opatrenia vrátane dočasného pozastavenia príkazov na vysťahovanie a konfiškáciu majetku alebo odloženia platieb hypoték a prenájmu pre rodiny s nízkym príjmom po dobu trvania krízy, pričom sa v strednodobom horizonte zachová finančná stabilita a poskytnú stimuly na splatenie. Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponujú pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, treba uplatňovať v súlade s praktickými usmerneniami EÚ o bezpečnom návrate pracovníkov na pracoviská 7 .

Kríza zasiahla aj systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Vo väčšine členských štátov bolo vyučovanie (ako aj učenie sa prácou a učňovská príprava) pozastavené a vzdelávacie činnosti sa čiastočne presunuli online. Táto situácia má vplyv na výstupy vzdelávania u vzdelávajúcich sa osôb a môže prehĺbiť sociálno-ekonomické rozdiely a súčasné štrukturálne výzvy, ak sa ako protiopatrenie neprijmú vhodné reformy a investície. Priveľa mladých ľudí stále zanecháva vzdelávanie bez primeraných základných zručností. Kríza spojená s ochorením COVID-19 ukázala, aké je dôležité, aby mali všetci študenti cez širokopásmové pripojenie a zariadenia IT rovnaký prístup k vzdelávaniu na diaľku a aby mali potrebné digitálne zručnosti. Investície do infraštruktúry „s vysokým sociálnym dosahom“ by sa mali vzťahovať na všetky relevantné aspekty škôl/vzdelávacích služieb od modernizácie školských budov (na zabezpečenie energetickej účinnosti, hygieny a sociálneho odstupu medzi žiakmi) až po výbavu IT. Podporou vhodných, najmä digitálnych zručností, sa zlepší produktivita a odolnosť pracovnej sily, a tak sa uľahčí prechod na zelenšie a inteligentnejšie hospodárstvo.

Kľúčom k prijatiu úspešných, inkluzívnych a udržateľných opatrení je funkčný sociálny dialóg. Hoci jediný referenčný model neexistuje, v niektorých členských štátoch zreteľne existuje priestor na zlepšenie sociálneho dialógu a zapojenia sociálnych partnerov do tvorby a vykonávania politík.

Oživenie hospodárstva môžu napomôcť spravodlivé a pre rast priaznivé daňové systémy, ktoré prispejú k inkluzívnemu a udržateľnému rastu. Daňové systémy, ktoré povzbudzujú rast, môžu podporiť súkromné investície a zlepšiť podnikateľské prostredie, motivovať zamestnanosť a znížiť nerovnosť, a zároveň prispieť k vybudovaniu environmentálne odolnej ekonomiky. Okrem toho možno zjednodušením daňového systému pomôcť obmedziť hospodárske deformácie a znížiť administratívnu záťaž podnikov. Keďže v strednodobom horizonte je účinný a spravodlivý daňový systém mimoriadne dôležitý na podporu účinného hospodárskeho oživenia, niektorým členským štátom sa odporúča reformovať daňový systém, a to aj tak, že presunú ťažisko zo zdaňovania práce na environmentálne zdaňovanie.

Jasnou prioritou zostáva boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, aby sa členské štáty mohli pri fiškálnej podpore spoľahnúť na spravodlivý podiel daňových príjmov. Transpozícia právnych predpisov EÚ a medzinárodných iniciatív pomôže obmedziť prax agresívneho daňového plánovania. Daňové systémy niektorých členských štátov, t. j. Cypru, Maďarska, Írska, Luxemburska, Malty a Holandska, však obsahujú určité prvky, ktoré podniky využívajú na agresívne daňové plánovanie. Týmto členským štátom sa odporúča obmedziť agresívne daňové plánovanie.

2.3Environmentálna udržateľnosť

Investície do oživenia vytvárajú príležitosť pretvoriť hospodárstvo EÚ a postaviť ho na udržateľné základy. V tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sú vytýčené oblasti, v ktorých možno z pohľadu členských štátov uprednostniť udržateľné investície. Orgánom sa odporúča, aby identifikovali investične pripravené projekty zamerané na klimatickú neutrálnosť a efektívnosť využívania zdrojov v priemysle, budovách a doprave, ako aj ich zdroje financovania, a aby začali s prípravou budúcich investičných projektov na podporu programu udržateľnosti životného prostredia. Niektoré zo širokej škály politík a opatrení v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia sú zvlášť vhodné na rýchle uskutočnenie. Patria k nimi investície do malých projektov, ktoré môžu prispieť k oživeniu a nasmerovať hospodárstva na dlhodobú udržateľnú cestu, ako napríklad dekarbonizácia dopravy a energetická efektívnosť vrátane rekonštrukcie budov.

Európska zelená dohoda a vykonávanie národných plánov v oblasti energetiky a klímy zakotvujú dlhodobý cieľ klimatickej neutrality a súvisiace investičné požiadavky. Podpora investícií do energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a do sietí môže napomôcť prechod na konkurencieschopnejší, udržateľnejší a bezpečnejší energetický systém. K oživeniu hospodárstva môže významne prispieť aj energetická politika, ktorá spája verejné a súkromné investície.

Investície do udržateľnej mobility a obehového hospodárstva ponúkajú príležitosť zlepšiť produktivitu a podporiť zelenú transformáciu. Investície do udržateľnej dopravnej infraštruktúry (napr. do mestskej verejnej dopravy, železničnej dopravy, cyklistickej infraštruktúry a logistických centier pre intermodálnu dopravu) môžu zvýšiť kvalitu služieb pre občanov a udržať konkurencieschopnosť odvetvia dopravy.

Treba podporovať strategické dodávateľské reťazce, ktoré majú rozhodujúci vplyv na odolnosť, udržateľnosť a strategickú autonómiu Európy. Vzťahuje sa to najmä na odvetvia, v ktorých je problematická dekarbonizácia (odvetvie výroby ocele, chemický priemysel a hodnotový reťazec mobility) a na obnoviteľné zdroje energie. Cieľom je vytvoriť popredné trhy/dodávateľské reťazce pre európske odvetvia čistej energie. Dôležitým prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude stratégia pre integráciu energetického systému, ktorá získa podporu z viacerých iniciatív 8 .

Investície do infraštruktúry s „vysokým dosahom“ môžu pomôcť pri riešení súčasných politických kompromisov a spoločenských nerovnováh. Zdroje vyčlenené na oživenie by sa mali v záujme udržateľnejšieho rastu čo najviac nasmerovať na verejné statky a infraštruktúru. Možno to dosiahnuť napríklad investovaním do udržateľnej dopravnej infraštruktúry v súlade s cieľom klimatickej neutrálnosti EÚ (napr. do mestskej verejnej dopravy, železníc a logistických centier pre intermodálnu dopravu), ako aj investovaním do environmentálnej infraštruktúry. Investície do infraštruktúry „s vysokým sociálnym dosahom“ by sa mohli vzťahovať na rekonštrukciu sociálnych bytov a obydlí pre domácnosti s nízkym príjmom, všetky relevantné aspekty škôl/vzdelávacích služieb od modernizácie školských budov (s cieľom zaručiť energetickú efektívnosť, hygienu a fyzický odstup medzi žiakmi) až po vybavenie IT potrebné na diaľkové vzdelávanie, primerané zručnosti a prístup pre znevýhodnených študentov. Pre zachovanie ľudského zdravia je zároveň dôležité, aby sa riešili výzvy v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Investície v zmysle zelenej dohody majú kľúčový význam najmä v boji proti znečisteniu ovzdušia.

Lepšie využívanie digitálnych technológií môže priniesť zelenšie riešenia organizácie našich hospodárstiev a spoločností. Možno bude vhodné zvážiť zmenu životného štýlu občanov a pracovné postupy v podnikoch, najmä ak sa vďaka nej zníži environmentálna stopa a optimalizuje rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

2.4Produktivita a konkurencieschopnosť

Hoci pre zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a jej nasmerovanie na cestu stabilného oživenia je kľúčový rast produktivity, súčasná kríza ho v strednodobom horizonte ohrozuje a napätie v globálnych hodnotových reťazcoch ho môže ďalej oslabiť. Produktivitu môže zvýšiť, ak sa firmy prispôsobia. Produktivitu môže zvýšiť aj digitalizácia, elektronický obchod, elektronická verejná správa a elektronické zdravotníctvo, rozvoj nových obchodných modelov, práca z domu a práca na diaľku.

Musíme prijať vhodné politiky, aby sme sa z krátkodobého hľadiska vymanili z hospodárskej recesie a aby v strednodobom horizonte neutrpel ľudský kapitál. K mechanizmom na zvýšenie produktivity patria: i) podpora inovácií a šírenia technológií, napr. investovaním do výskumu a inovácie; ii) účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže zamerané na otázky trhovej sily; iii) investície do ľudí a ich spôsobilosti zlepšením systémov vzdelávania a odbornej prípravy; iv) zabezpečenie dobre fungujúcich trhov práce, ktoré bránia segmentácii zručností a príležitostí a ktoré umožňujú kariérny postup; v) uľahčenie riadneho prideľovania zdrojov vytvorením priaznivého podnikateľského prostredia; vi) zlepšenie fungovania inštitúcií a riadenia vrátane efektívnych a nezávislých justičných systémov. Ak sa bude aj naďalej dodržiavať súčasný „fyzický odstup“, podpora investícií do digitalizácie môže priniesť dvojitý pozitívny účinok. Zásadnú úlohu zohrá produktivita práce na diaľku. Tieto výhody však nemusia byť k dispozícii pre nekvalifikovaných ľudí alebo ľudí bez odbornej prípravy.

Kľúčová bude digitálna technológia, ktorá prispeje k stabilnejšej obnove našich spoločností, ako aj našich hospodárstiev. Vďaka nedávnym opatreniam na zachovávanie fyzického odstupu sa zreteľne ukázalo, aká významná je moderná digitálna infraštruktúra pre zaručenie širokého prístupu k internetu a dostupnosti digitálnych služieb nevyhnutných pre každodenné činnosti. Investície do digitalizácie podnikov a verejného sektora a rozvoj dátových digitálnych služieb vo verejnom a súkromnom sektore môžu umožniť prácu na diaľku, virtuálne vzdelávanie a domáce vzdelávanie. Okrem zvyšovania odolnosti a produktivity môže tento prechod prispieť aj k zelenej transformácii našich hospodárstiev a pomôcť zraniteľným skupinám začleniť sa do hlavného prúdu hospodárstva. Dlhodobé investície do výskumu a vývoja moderných digitálnych technológií a pokročilých digitálnych zručností sú nevyhnutné na to, aby si Európa zaručila technologickú suverenitu a pritom si mohla zachovať svoje spoločné hodnoty.

Investície musia prihliadať na dodávateľské reťazce. Mnohé priemyselné závody zastavili výrobu. Iné výrobu zmenili. Po narušeniach dodávateľského reťazca a dopytu sa bude systém pravdepodobne reštartovať v nových formách (napr. procesy sa prispôsobia vstupom iného zemepisného pôvodu). Ide o životnú príležitosť zabezpečiť najmä diverzifikáciou a posilnením dodávateľských reťazcov na jednotnom trhu otvorenú strategickú autonómiu Európy, a zároveň zaistiť, aby nám už nikdy nehrozili nedostatočné dodávky základných tovarov v oblasti potravín a zdravotnej starostlivosti. Potenciálne programy kapitálového financovania, ktoré EÚ a vnútroštátne orgány zameriavajú najmä na MSP aktívne zapojené do inovačných projektov a ktoré majú rastový potenciál, by mohli zabrániť zbytočným bankrotom životaschopných podnikov a slúžiť ako nástroje politík na prekonanie priemyselnej fragmentácie. Pre produktívnu Európu je kľúčová inovácia.

Pri oživovaní sa musia zohľadniť rozsiahle väzby medzi priemyselnými ekosystémami a podnikmi, ktoré pôsobia naprieč niekoľkými členskými štátmi. Účinným nástrojom priemyselnej politiky EÚ sú aj investície. Pri obnove dodávateľských reťazcov EÚ sa bude potrebné snažiť o efektívnosť. Vinou neistoty, nižšieho dopytu a narušenia hodnotových reťazcov sa náklady podnikov zvýšili. Z krátkodobého hľadiska majú podniky ťažkosti obnoviť produktivitu a nákladovú konkurencieschopnosť. Zatraktívnia sa inovácie, ktoré znižujú náklady, ale efektívne riešenia sa budú hľadať v celom hospodárstve. Podniky a občania ponesú sociálne náklady neefektívnych verejných výdavkov. Mimoriadne dôležité bude zlepšiť riadenie a profesionálne a efektívne využívanie nástrojov verejného obstarávania.

3.SPOLOČNÉ ÚSILIE INŠTITÚCIÍ EÚ A ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Bezprecedentná situácia si vyžiadala, aby sa v tohtoročnom európskom semestri uplatnil osobitný prístup. V poslednom desaťročí sa stal európsky semester kľúčovým nástrojom koordinácie národných hospodárskych politík a politík zamestnanosti. V súčasnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť úsilia EÚ o obmedzenie šírenia vírusu, podporu národných systémov zdravotníctva, ochranu a záchranu životov a zmiernenie sociálneho a hospodárskeho dosahu pandémie. V navrhovaných odporúčaniach sa preto kladie dôraz na hospodárske politiky a politiky zamestnanosti prispôsobené novým sociálno-ekonomickým prioritám krízy spojenej s ochorením COVID-19 v oblastiach spoločného záujmu.

Tento prístup je možný len pod podmienkou ďalšieho zúženia spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi. Úzky kontakt a intenzívny dialóg boli kľúčom k pochopeniu a stanoveniu, ktoré politiky a najlepšie postupy treba prijať na zmiernenie a potlačenie sociálno-hospodárskeho dosahu vírusu. Komisia preto aktualizovala svoju analýzu sociálnej a hospodárskej situácie členských štátov, ktorá bola prezentovaná v správach o jednotlivých krajinách za rok 2020, aby v nej zohľadnila súčasnú hospodársku a sociálnu situáciu v jednotlivých členských štátoch. Komisia v priebehu apríla zorganizovala bilaterálne stretnutia s členskými štátmi cez videokonferencie a udržiavala s členskými štátmi nepretržitý dialóg na multilaterálnej aj bilaterálnej úrovni, a to aj prostredníctvom príslušných výborov a úradníkov pre európsky semester, ktorí pôsobia v hlavných mestách.

4.EURÓPSKY SEMESTER A ROZPOČET EÚ

Rozpočet EÚ je jednou z hnacích síl hospodárskeho programu EÚ. Zoči-voči bezprecedentným hospodárskym otrasom predstavuje rozpočet EÚ základný nástroj na riešenie krátkodobých aj dlhodobých výziev. Viacročný finančný rámec je dôsledne zosúladený s európskym semestrom. Jeho nástroje ponúkajú zvýšenú finančnú podporu kľúčových investícií a reforiem s dlhodobým vplyvom na odolnosť hospodárstva EÚ. Rozpočet EÚ pripravuje pôdu pre dvojitú zelenú a digitálnu transformáciu a zároveň chráni sociálne trhové hospodárstvo a systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť udržateľnú obnovu a povzbudzovať konvergenciu.

Hoci nie všetky investičné potreby sa môžu riešiť z finančných prostriedkov EÚ, rozpočet EÚ ponúka prostredníctvom finančných programov EÚ dostatok príležitostí. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra sa poskytujú usmernenia k reformám a investíciám v niekoľkých nástrojoch, napríklad v operačných programoch fondov politiky súdržnosti. Z týchto zdrojov možno podporiť reformy a investície, ktoré sa zistili v kontexte európskeho semestra a majú zásadný význam pre podporu členských štátov v súčasnej núdzovej hospodárskej situácii a pre ich oživenie. Zameraním reforiem a investícií do týchto kľúčových oblastí politiky sa oživenie urýchli. Ďalšie prepojenie európskeho semestra s fondmi politiky súdržnosti EÚ povedie k zlepšeniu a zefektívneniu plánovania, a tým aj k lepším a cielenejším investíciám, ktoré urýchlia obnovu. Toto operačné prepojenie zefektívňuje súčasné procesy a zabezpečuje väčší súlad medzi koordináciou hospodárskych politík a využívaním finančných prostriedkov EÚ. V analytických podkladoch európskeho semestra získavajú členské štáty aj Komisia efektívne usmernenie pre dialóg o programovaní fondov.

Úzke zosúladenie rozpočtu EÚ s európskym semestrom treba na zabezpečenie stability, produktivity a spravodlivosti v hospodárskom oživení v celej EÚ, ktoré spočíva na dvojitej zelenej a digitálnej transformácii.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Európsku radu, aby schválila odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2020 – 2021, a Radu EÚ, aby tieto odporúčania prijala. Členovia Komisie zodpovední za hospodársku politiku budú o týchto politických odporúčaniach rokovať s Európskym parlamentom v každej kľúčovej fáze cyklu európskeho semestra.

Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby ich v dialógu so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými subjektmi na všetkých úrovniach v plnej miere a včas splnili. Komisia bude s členskými štátmi a ich zainteresovanými stranami naďalej v celom procese semestra spolupracovať, aby naň na základe širokého osvojenia účinne nadviazali opatreniami a splnili príslušné odporúčania.

Vzhľadom na to, aké naliehavé je s oživovaním začať, Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali nový viacročný finančný rámec a na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny pripravili príslušné programy. Komisia je takisto k dispozícii, aby členským štátom na požiadanie poskytla reformnú podporu a pomohla orgánom čo najlepšie využiť finančné prostriedky EÚ.

PRÍLOHA – POKROK VO VYKONÁVANÍ ODPORÚČANÍ PRE JEDNOTLIVÉ KRAJINY

Pretrvávajú závažné štrukturálne výzvy, ktorých riešenie bude rozhodujúce pre následné udržateľné oživenie a rast. Podľa súčasnej prognózy sa odolnejšie členské štáty zotavia rýchlejšie, čím poukazujú na význam vykonávania reforiem.

Od začiatku európskeho semestra v roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok vo vykonávaní viac ako dvoch tretín odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Ich vykonávanie stabilne pokračuje podobne ako v predchádzajúcich rokoch (obrázok 1). Vykonávanie reforiem sa však výrazne líši medzi jednotlivými oblasťami politík. Členské štáty dosiahli v posledných rokoch najväčší pokrok najmä v oblasti finančných služieb, za ktorou nasleduje oblasť právnych predpisov na ochranu zamestnanosti. Na druhej strane pokrok bol zvlášť pomalý pri rozširovaní základu dane, ako aj v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, pričom tlak na systémy zdravotnej starostlivosti sa v dôsledku pandémie COVID-19 ďalej zvýšil.

Obrázok 1: Súčasná miera plnenia odporúčaní vydaných v období 2011 – 2019

Poznámka: Toto viacročné posúdenie sa zameriava na plnenie odporúčaní od ich prvého prijatia až po uverejnenie tohto oznámenia v máji 2020. Do celkového posúdenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti fiškálnej politiky je zahrnuté dodržiavanie Paktu stability a rastu.

Pokrok pri vykonávaní odporúčaní prijatých v roku 2019 bol celkovo pomalý. Členské štáty dosiahli aspoň „určitý pokrok“ v 4 z 10 odporúčaní, ktoré im boli adresované v júli 2019 (obrázok 2). Tento výkon je v porovnaní s minulým rokom stabilný. V jednotlivých oblastiach politiky je však pokrok aj naďalej nerovnomerný. Reformy sa stále vykonávajú lepšie v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce; pokiaľ ide o uplatnenie odporúčaní, ako posilniť hospodársku súťaž v oblasti služieb a dlhodobú udržateľnosť verejných financií vrátane dôchodkov, pokrok je naďalej len mierny.

Obrázok 2: Plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny: Pravidelné ročné hodnotenie od roku 2011 v porovnaní so súčasnou mierou plnenia

Poznámka: Toto viacročné posúdenie sa zameriava na plnenie odporúčaní od ich prvého prijatia až po uverejnenie tohto oznámenia v máji 2020. V prípade rokov 2011 a 2012 je porovnanie ročného a viacročného posúdenia sťažené v dôsledku rozdielov v posudzovaní kategórií odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

(1)      https://ec.europa.eu/info/files/policy-measures-against-spread-coronavirus_sk

(2)      Tento rok sa v odôvodneniach opisujú určité relevantné štrukturálne problémy. Ide o problémy s významnými štrukturálnymi účinkami v strednodobom horizonte, ktoré sú stále relevantné a postupne s oživovaním budú nadobúdať čoraz väčší význam.

(3)      COM/2019/650 final

(4)      COVID-19 – Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb, COM (2020) 1752; Usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19, C (2020) 2051. Prehľad všetkých usmernení nájdete na stránke https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response/travel-and-transportation-during-coronavirus-pandemic_sk.

(5)     Vo februári boli zistené nadmerné nerovnováhy v troch krajinách (Grécko, Cyprus a Taliansko) a nerovnováhy v deviatich krajinách (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Portugalsko, Holandsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

(6)    COM/2020/113 final

(7)    K usmerneniu, ktoré vypracovala agentúra EU-OSHA v spolupráci s Európskou komisiou, prispeli aj tripartitný Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce.

(8)    K podporným iniciatívam patrí Európska aliancia pre batérie, pripravovaná Aliancia pre čistý vodík a Aliancia nízkouhlíkovej priemyselnej výroby, ekosystém obnoviteľných zdrojov energie a stratégia obnoviteľných zdrojov energie na mori. Keď sa vďaka plneniu akčného plánu pre obehové hospodárstvo zvýši efektívnosť využívania zdrojov, zároveň sa posilní odolnosť.