Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha sociálneho hospodárstva pri vytváraní pracovných miest a uplatňovaní Európskeho piliera sociálnych práv

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 286/04)

Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Pomocná spravodajkyňa:	Cinzia DEL RIO

Konzultácia	portugalské predsedníctvo Rady EÚ, 26. 10. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	239/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je rád, že ho portugalské predsedníctvo požiadalo o vypracovanie tohto stanoviska a považuje za dôležité, aby sa orgány sociálneho hospodárstva stanovili za strategických partnerov pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri budovaní Európskej únie, ktorá opätovne potvrdzuje, že hlavnou úlohou hospodárstva je slúžiť ľuďom. V tejto súvislosti odporúča, aby orgány členských štátov zabezpečili široké zapojenie inštitúcií sociálneho hospodárstva do svojich národných plánov obnovy a odolnosti v záujme prekonania krízy spôsobenej pandémiou.

1.2.

EHSV sa domnieva, že je potrebné skonsolidovať prevádzkové kritériá, ktoré prijali inštitúcie EÚ, na podporu riadneho uznávania organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva v rôznych právnych formách, v ktorých sú zriadené. Tieto kritériá stanovujú, že sa majú uprednostňovať sociálne ciele všeobecného záujmu, má sa zaviesť demokratické a participatívne riadenie s účasťou rôznych zainteresovaných strán a prípadný dosiahnutý „obmedzený zisk“ sa má použiť na v prospech štatutárnych cieľov.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na meranie sociálnych vplyvov, ktoré vytvárajú organizácie a podniky sociálneho hospodárstva, je potrebné, aby Európska únia mala trvalý systém štatistického sčítania, ktorý jej umožní získať spoľahlivé, porovnateľné a aktuálne údaje o rozsahu a vplyve tohto odvetvia.

1.4.

EHSV sa domnieva, že v prípadoch, keď sa na úlohe sociálneho hospodárstva pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest v znevýhodnených oblastiach podieľajú znevýhodnení pracovníci, sú potrebné vhodné podporné opatrenia, ktoré umožnia uznať, že tieto organizácie plnia funkciu vo všeobecnom záujme a síce majú súkromnoprávny charakter, ale zohrávajú v podstate verejnú úlohu.

1.5.

Tieto podporné opatrenia sa musia premietnuť do štyroch úrovní: — daňové politiky a daňové systémy, ktoré uznávajú funkciu všeobecného záujmu, — politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré podporujú rozvoj financovania so sociálnym vplyvom, a to aj prostredníctvom pákového efektu verejného obstarávania a koncesií, — politiky na podporu stabilnej zamestnanosti a z ekonomického hľadiska prednostného postavenia pracovníkov v podnikoch sociálneho hospodárstva, — politiky na podporu kvalifikácie zamestnancov a technologických inovácií v organizáciách sociálneho hospodárstva.

1.6.

Pokiaľ ide o vytváranie a udržiavanie pracovných miest, EHSV sa domnieva, že metóda známa ako „odkúpenie podniku zamestnancami“ (worker buy-out) je osvedčeným postupom, ktorý je užitočný nielen na oživenie podnikov v kríze, ale aj na postúpenie MSP, ktorých zakladatelia nemajú svojich nástupcov. Mohlo byť zaujímavé vytvoriť osobitný európsky investičný fond na tento účel.

1.7.

EHSV žiada, aby sa podporil a povzbudil, a to aj prostredníctvom stimulačných opatrení, rastúci záujem finančných subjektov o investície so sociálnym vplyvom, ktoré musia podniky sociálneho hospodárstva vnímať ako hlavných aktérov pri oživovaní investícií zameraných na plnenie sociálnych, environmentálnych a solidárnych cieľov.

1.8.

EHSV sa domnieva, že podniky sociálneho hospodárstva môžu byť ideálnou organizačnou formou pre nové formy podnikania, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom digitálnych platforiem, a najmä pre činnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, vzhľadom na svoju tendenciu aktívne zapájať pracovníkov a používateľov digitálnych platforiem.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že dôstojné pracovné podmienky a demokratická správa vecí verejných sú prvky, ktoré charakterizujú podniky sociálneho hospodárstva, a že tam, kde nie sú stanovené v štatúte, ako je to v prípade pracovných a sociálnych družstiev, by sa mali stanoviť osobitné formy konzultácií a účasti pracovníkov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že organizácie sociálneho hospodárstva, a najmä dobrovoľnícke združenia, zohrávajú kľúčovú úlohu v prospech súdržnosti tým, že podporujú sociálny kapitál a zodpovednú úlohu občianskej spoločnosti.

1.11.

Dobrovoľníctvo mladých ľudí je kľúčovým zdrojom na zvýšenie zamestnateľnosti a ľudského kapitálu nových generácií, čo vytvára pozitívny účinok, ktorý rozširuje pracovné príležitosti. Táto funkcia sa zdá byť užitočná aj pri obmedzovaní prípadov NEET (osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) a zaslúžila by si zavedenie opatrení na uľahčenie prechodu od dobrovoľníckej činnosti k stabilným formám plateného zamestnania.

1.12.

EHSV napokon vyzýva a vyjadruje želanie, aby sa akčný plán pre sociálne hospodárstvo stal príležitosťou na zavedenie operačných nástrojov a konkrétnych legislatívnych návrhov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV týmto prieskumným stanoviskom na žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ s potešením prispieva k prioritám jeho programu s osobitným dôrazom na podporu európskeho sociálneho modelu, a to tým, že predloží konkrétne návrhy týkajúce sa úlohy podnikov sociálneho hospodárstva pri vytváraní stabilnej a dôstojnej práce a inkluzívnejšieho, udržateľnejšieho a odolnejšieho hospodárstva.

2.2.

Sociálne hospodárstvo sa na medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva ako kľúčový a dôležitý aktér, ktorý dokáže byť vyjadrením organizačnej a transformačnej kapacity občianskej spoločnosti. Vo viacerých členských štátoch sa vypracovali právne predpisy, v ktorých sa uznávajú jeho ciele a funkcie, pričom sa vymedzuje profil a právna podoba organizácií pokladaných za formy sociálneho hospodárstva (1).

2.3.

Pokiaľ ide o právne uznanie, EHSV vo svojom stanovisku INT/871 (2) zdôrazňuje, že organizácie a podniky sociálneho hospodárstva kladú sociálne ciele pred úlohu kapitálu, a to aj prostredníctvom demokratickej správy rôznych zainteresovaných strán. Nesnažia sa o súkromný zisk a aj keď prostredníctvom podnikateľskej činnosti dosahujú „obmedzenú ziskovosť“, zisk je určený na dosiahnutie cieľov stanovených v štatúte a na vytváranie pracovných miest.

2.4.

Podstatné uznanie sociálneho hospodárstva podporujú študijné dokumenty vypracované medzinárodnými inštitúciami a orgánmi, ako sú OECD, Organizácia Spojených národov, MOP a rôzne inštitúcie EÚ vrátane samotného EHSV, ktorý vo svojich 13 stanoviskách o sociálnom hospodárstve z rokov 2009 až 2020 identifikoval štyri kategórie organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva: družstvá, združenia, vzájomné spoločnosti a nadácie, ku ktorým sa nedávno pridali sociálne podniky.

2.5.

Hoci Európska únia uznala (3) najreprezentatívnejšie kritériá a koncepcie sociálneho hospodárstva, ako je prednosť ľudí pred kapitálom, reinvestície ziskov a participatívne riadenie, zatiaľ sa nepodarilo dohodnúť na jednotnej európskej právnej definícii. V roku 2018 Európsky parlament navrhol zavedenie certifikácie pre organizácie sociálneho hospodárstva na základe článku 50 ZFEÚ. EHSV sa domnieva, že na realizáciu tohto zámeru je potrebný lepší a jednotnejší zber štatistických údajov na sčítanie organizácií sociálneho hospodárstva a podnikov podľa spoločnej prevádzkovej definície, ako je to v krajinách, ktoré zriadili verejné registre organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva.

2.6.

Čoraz viac je potrebná pracovná definícia, ktorá by bola uznávaná a formálne akceptovaná a platná pre inštitúcie Európskej únie, najmä aby sa umožnil prístup k mnohým príležitostiam pre rast a rozvoj, ako aj podporilo lepšie pochopenie sociálneho hospodárstva zo strany verejných a súkromných inštitúcií.

2.7.

Toto vymedzenie je nevyhnutné pre úplný prístup na kapitálový trh, kde rastie záujem o investície so sociálnym vplyvom. Akčný plán pre sociálne hospodárstvo je vhodnou príležitosťou na riešenie tejto otázky, ale úloha sociálneho hospodárstva pri získavaní investícií pre hospodárstvo v prospech ľudí v Európe by sa mala zvážiť aj v akčnom pláne únie kapitálových trhov pre ľudí a podniky (4).

2.8.

Úloha organizácií sociálneho hospodárstva a ekonomická hodnota, ktorú vytvárajú, sa zdá byť dosť podstatná, a to tak z hľadiska veľkosti (8 % európskeho HDP), ako aj z hľadiska kvality a pretrvávania tejto hodnoty (5), ktorá dokonca aj počas rokov finančnej krízy zaznamenala nárast vytvorenej hospodárskej hodnoty, ako aj počtu zamestnaných pracovníkov.

2.9.

Ich úloha pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest je dôležitá a v Európe predstavuje viac ako 13,6 milióna platených pracovných miest, čo zodpovedá približne 6,3 % aktívneho obyvateľstva v EÚ-28 (6), a zahŕňa viac ako 232 miliónov členov družstiev, vzájomných spoločností a podobných orgánov, viac ako 2,8 milióna podnikov a organizácií. Približne 2,6 milióna z týchto pracovníkov sú pracovníci v sociálnych podnikoch, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v Iniciatíve pre sociálne podnikanie z roku 2011.

2.10.

Mnohé osoby zamestnané v organizáciách a podnikoch sociálneho hospodárstva pôsobia v malých organizáciách, ale existujú prípady, keď podniky sociálneho hospodárstva nadobúdajú veľké rozmery, pričom v niektorých prípadoch ide o viac ako stovky a tisíce zamestnaných. Veľká časť sa nachádza v organizáciách, ktoré sa vyznačujú participatívnym riadením demokratickej povahy, čo poukazuje na súvislosť medzi širokou účasťou zainteresovaných strán na riadení a tendenciou zachovať vysokú úroveň zamestnanosti, ako aj na lepšiu odolnosť voči otrasom (7).

2.11.

V sociálnom hospodárstve je významný vysoký podiel pracujúcich žien, ktorý v mnohých prípadoch dosahuje viac ako 70 % pracovnej sily, ale aj vo všeobecnosti zostáva nad úrovňou 50 %. Hoci sú potrebné ďalšie kroky na dosiahnutie úplnej rovnosti, prítomnosť žien v riadiacich a vyšších pozíciách v mnohých organizáciách sociálneho hospodárstva je významná. Tieto organizácie a spoločnosti sa teda vyznačujú značnou rovnosťou v odmeňovaní, tak pokiaľ ide o rôzne pozície v organizačnej hierarchii, ako aj v odmeňovaní, ktoré nevykazuje nadmernú rodovú nerovnováhu (8).

2.12.

Väčšia rovnosť miezd nekompenzuje skutočnosť, že v nemálo prípadoch úroveň miezd pracovníkov v organizáciách a podnikoch sociálneho hospodárstva zostáva na spodnej hranici rozdelenia príjmov. Je to čiastočne spôsobené všeobecne slabým ocenením práce v oblasti starostlivosti, ktorej sa v príliš mnohých prípadoch nedostáva primeraného finančného ohodnotenia ani v tradičných formách podnikania. V tejto súvislosti je dôležité posilniť odborové práva pracovníkov v sociálnom sektore a v sektore poskytovania starostlivosti.

2.13.

Takisto je dôležitá aj úloha pri podpore a zavádzaní sociálnych inovácií, čo dokazuje, že tieto organizácie dokážu správne pochopiť a sprevádzať zmeny v spoločnosti mobilizáciou ľudských zdrojov, ktorá sa prejavuje v aktívnej a solidárnej účasti viac ako 82,8 milióna dobrovoľníkov.

2.14.

Vysoký počet ľudí pôsobiacich v dôležitých odvetviach, ako aj výzvy v oblasti sociálnej a technologickej inovácie, ktorým čelia organizácie a podniky sociálneho hospodárstva, je potrebné podporiť vhodnými opatreniami v oblasti celoživotného vzdelávania a kvalifikácie v záujme rozvoja odborných a organizačných zručností.

2.15.

EHSV preto považuje za veľmi príhodné, že Európska komisia avizovala akčný plán pre sociálne hospodárstvo a konkrétne opatrenia na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv s osobitným akčným plánom, ku ktorému EHSV vypracoval svoje stanovisko SOC/614 (9).

3.   Návrhy na rozvoj európskej politiky na podporu a propagáciu sociálneho hospodárstva

3.1.

S cieľom vniesť ďalší impulz a konzistentnosť do príspevku organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva a vybudovať „sociálnejšiu, odolnejšiu a inkluzívnejšiu Európu“ je potrebné zaviesť legislatívne opatrenia a programy európskej hospodárskej politiky, ktoré podporujú a uľahčujú rast organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva, a to aj vzhľadom na ich potenciálny príspevok k udržateľnému, ekologickému a solidárnemu modelu rozvoja.

3.2.

Nazdávame sa, že v tomto smere je možné stanoviť opatrenia na štyroch úrovniach: — systém zdaňovania, ktorý uznáva, že podniky sociálneho hospodárstva plnia funkciu vo všeobecnom záujme, s osobitným zreteľom na tie, ktoré pôsobia v odvetviach primárneho verejného záujmu, ako sú sociálne služby, služby v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho začlenenia, — politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré podporujú rozvoj financovania so sociálnym vplyvom, pričom treba zlepšiť prístup na trh v rámci verejného obstarávania a koncesií, — politiky na podporu stabilnej zamestnanosti a z ekonomického hľadiska prednostného postavenia pracovníkov v podnikoch sociálneho hospodárstva, — politiky na podporu nových zručností a šírenia inovácií a nových technológií v občianskej spoločnosti.

3.3.

EHSV uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie a podniky sociálneho hospodárstva v oblasti osobných a sociálnych služieb, a domnieva sa, že zodpovednosť členských štátov a orgánov verejnej správy za zabezpečenie základných služieb pre občanov má naďalej zásadný význam.

3.4.

Mali by sa ďalej posilniť opatrenia na podporu zamestnanosti v sociálnych podnikoch, ktorých poslaním je integrácia zdravotne postihnutých alebo veľmi znevýhodnených pracovníkov do zamestnania. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na zníženie daňového a odvodového zaťaženia nákladov práce tak, že verejné orgány prevezmú na seba podiel príspevkov potrebných na zabezpečenie poistenia a sociálnej ochrany týchto znevýhodnených pracovníkov. Takéto stimuly by sa nemali považovať za štátnu pomoc podnikom sociálneho hospodárstva, pretože sú určené na podporu úplného začlenenia veľmi znevýhodnených osôb do zamestnania. V každom prípade by sa stimuly mali poskytovať len organizáciám, ktoré dodržiavajú kolektívne pracovné zmluvy a základné práva pracovníkov.

3.5.

Podniky sociálneho hospodárstva sú v mnohých prípadoch hlavným poskytovateľom základných služieb pre obyvateľstvo v oblastiach, ako sú vzdelávanie, sociálna zdravotná starostlivosť, služby v oblasti starostlivosti alebo odbornej prípravy a integrácia znevýhodnených osôb do zamestnania, keďže vykonávajú činnosti, ktoré sú napriek svojej komerčnej alebo podnikateľskej povahe vždy činnosťami s výraznou hodnotou pre spoločnosť a dané územie a ktorých zisky sa napriek tomu reinvestujú na štatutárne účely. Ide o služby, ktoré sa vykonávajú za priamej účasti samotných príjemcov a majú územnú väzbu, ktorá je súčasťou ich poslania. Tieto podmienky teda nemožno bezpodmienečne prirovnať k režimom hospodárskej súťaže na trhu. Preto by sa mali zmierniť niektoré súčasné požiadavky na poskytovanie štátnej pomoci, ktoré bránia zavedeniu daňového systému uznávajúceho sociálne a verejnoprospešné zásluhy týchto organizácií.

3.6.

Z rovnakého dôvodu sa EHSV v súlade s požiadavkou, ktorú vyjadril vo svojom stanovisku INT/906 (10), domnieva, že je potrebné, aby strop pomoci na základe nariadenia de minimis pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu vo výške 500 000 EUR na obdobie troch rozpočtových rokov predstavoval aspoň 800 000 EUR na rozpočtový rok. Rovnako je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá prístupu k verejnému financovaniu na základe jednotných a transparentných kritérií, pričom sa musia v plnom rozsahu dodržiavať pracovnoprávne predpisy a normy a uplatňovať odvetvové kolektívne zmluvy.

3.7.

Je dôležité identifikovať nástroje, ktoré by pomohli zvýšiť investície organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré majú sociálny vplyv. V tomto smere sa získali zaujímavé skúsenosti s konkrétnymi dlhopismi alebo podielovými listami (kapitálovými alebo kvázi-kapitálovými) podniku sociálneho hospodárstva, ktorý sleduje sociálne ciele všeobecného záujmu.

3.8.

Pokiaľ ide o tieto finančné nástroje, rôzne daňové úľavy pre investorov by sa mohli stať dôležitou hnacou silou rastu, keďže údaje z minulosti už potvrdzujú, že organizácie sociálneho hospodárstva, hoci s obmedzenými investíciami, dokázali vytvoriť veľa pracovných miest a sociálnych výhod pre používateľov služieb, ktoré poskytujú.

3.9.

Je však potrebné stanoviť vhodné ukazovatele, ktoré umožnia merať a porovnávať dosiahnuté výsledky, ako je rast stálej zamestnanosti, uplatňovanie prísnych noriem v oblasti bezpečnosti pri práci a overenie splnenia sociálnych cieľov, z ktorých iniciatíva vychádza. Členské štáty by preto mali prijať rámcové zákony o sociálnom hospodárstve a aktívne vykonávať politiky na podporu rastu a rozvoja podnikov sociálneho hospodárstva.

3.10.

Európska komisia si už od roku 2011 uvedomuje, že je potrebné zlepšiť úroveň informovanosti verejnosti a zhromažďovania verejných údajov a štatistík o podnikoch sociálneho hospodárstva. Treba však ešte veľa urobiť, aby sa stanovili koordinované normy, ktoré by boli mimoriadne užitočné aj na to, aby sa zabránilo používaniu nepravdivých informácií s cieľom vyvolať dojem sociálnej angažovanosti (social washing) alebo neoprávnenému prístupu k podporným opatreniam.

3.11.

Na to by sa mohli v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nezaviedli, určiť vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie a overovanie súladu s požiadavkami a normami a súlad so sociálnymi cieľmi.

3.12.

Jedným z najvýznamnejších osobitných podporných opatrení je účasť na trhu v rámci verejného obstarávania a koncesií. V tejto oblasti boli už v smernici 2014/24/EÚ navrhnuté významné nástroje (11), ktoré neboli primerane implementované vo všetkých členských štátoch. V záujme podpory sociálne zodpovedného verejného obstarávania by Európska komisia mala ísť príkladom a čo najlepšie využiť svoje vlastné postupy verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov sociálnej politiky.

3.13.

Spomedzi podporných opatrení sa ako zaujímavé javia tie, ktorých cieľom je rekonverzia výrobných činností a činností v oblasti služieb alebo prevod týchto činností z podnikov v kríze alebo od podnikateľov končiacich svoje pôsobenie na pracovníkov, ktorí sú organizovaní ako družstvá alebo podniky s participatívnym riadením.

3.14.

Mnohé z týchto prípadov označovaných ako worker buy-out (WBO) (12), čiže odkúpenie podniku zamestnancami, už viedli k úspešnému oživeniu priemyselných činností v kríze a v súčasnosti sa množia prípady, keď sa sociálny podnik s participatívnou účasťou zamestnancov na riadení podujme prevziať malé podniky. Je to najmä prípad mladých ľudí, ktorí nemajú dostatočný kapitál na začatie podnikania, ale často ich brzdí aj osamelosť a obavy riešiť ťažkosti na trhu osamotene.

3.15.

V snahe zvýšiť potenciál týchto iniciatív by boli potrebné investície a podpora na pomoc pri zakladaní podnikov prostredníctvom kapitálovej účasti s cieľom podporiť pracovníkov z podnikov v kríze, ktorí sa rozhodnú obnoviť podnikateľskú aktivitu tým, že vytvoria družstvo. V niektorých krajinách tieto iniciatívy umožnili pretransformovať viaceré spoločnosti a zachovať tisícky pracovných miest.

3.16.

V týchto procesoch priemyselnej konverzie zohrávajú kľúčovú úlohu odborové zväzy pracovníkov. Formy samopodnikania, ako je odkúpenie podniku zamestnancami, sú neoddeliteľnou súčasťou aktívnych politík v oblasti práce. Osvedčeným postupom spolupráce medzi družstvami a odborovými zväzmi je dohoda podpísaná v Taliansku medzi tromi najreprezentatívnejšími družstevnými zväzmi a tromi najreprezentatívnejšími odborovými zväzmi o systematickej spolupráci pri odkupovaní podniku zamestnancami (13).

3.17.

EHSV dúfa, že akčný plán pre sociálne hospodárstvo podporí zavedenie podobných iniciatív vo všetkých členských štátoch v Európskej únii vytvorením špecializovanej štruktúry v rámci Európskeho investičného fondu alebo fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom disponovať konkrétnymi nástrojmi na podporu obnovenia hospodárskych činností po kríze spôsobenej pandémiou.

4.   Nové formy sociálneho hospodárstva

4.1.

Podniky sociálneho hospodárstva vytvárajú nové pracovné miesta a iniciatívy v oblasti sociálnej inovácie aj v kontexte ekologického hospodárstva a podporujú udržateľný rozvoj. Skúsenosti organizácií sociálneho hospodárstva s obehovým hospodárstvom narastajú, čo takisto vytvára nové pracovné miesta v oblasti opätovného využívania alebo sociálneho poľnohospodárstva. Právny rámec a politiky v mnohých členských štátoch zatiaľ neumožňujú vykonávanie opatrení na rozvoj družstiev zameraných na integráciu osôb do zamestnania. Preto je žiaduce prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa v tejto súvislosti dosiahol pokrok.

4.2.

Osobitný význam má úloha, ktorú môžu pracovné družstvá (14) zohrávať pri zvyšovaní inkluzívnosti nových foriem podnikania prostredníctvom digitálnych platforiem, aby sa účasť pracovníkov a používateľov stala udržateľnejšou a participatívnejšou s cieľom rozvíjať nové formy vzájomnosti a solidarity prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré dokážu podporiť širokú účasť. Ochrana pracovníkov platforiem a atypických pracovníkov však nevyhnutne závisí od uzavretia príslušných kolektívnych zmlúv s odborovými zväzmi pracovníkov.

4.3.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu vytvárať pracovné príležitosti a podporovať miestny rozvoj organizovaním účasti občanov na poskytovaní služieb, ako sú dodávky energie z obnoviteľných zdrojov alebo na organizácii služieb v decentralizovaných a vidieckych oblastiach, ako to bolo v prípade francúzskych skúseností s tzv. územnými pólmi hospodárskej spolupráce (pôles territoriaux de coopération économique, PTCE), ktoré spájajú združenia, družstvá, miestne orgány, tradičné podniky a univerzity a podporujú skúsenosti v oblasti sociálneho poľnohospodárstva, udržateľného cestovného ruchu a zveľaďovania environmentálnych alebo kultúrnych hodnôt.

4.4.

V sociálnom hospodárstve zohrávajú kľúčovú úlohu dobrovoľnícke činnosti, ktoré sú dôležité pre mladšiu generáciu, ale aj pre starších ľudí, pre ktorých sú v niektorých prípadoch významnou príležitosťou na udržanie aktívnej sociálnej a občianskej úlohy, ktorá prispieva k zlepšovaniu kvality života. Z tohto dôvodu je dôležité posilniť synergie medzi kurzami odbornej prípravy a časom stráveným dobrovoľníckou činnosťou, pričom oboje je prostriedok na uľahčenie integrácie do zamestnania v sociálnom sektore. Lepšia koordinácia medzi obdobiami dobrovoľníckej činnosti a stáží by mohla uľahčiť odbornú prípravu mladých a kvalifikovaných pracovníkov.

4.5.

Úspešné skúsenosti s „Európskym zborom solidarity“ treba posilniť a mohli by sa rozšíriť zavedením iniciatív typu „Erasmus pre sociálnych podnikateľov“ s cieľom podporiť cezhraničnú spoluprácu v sociálnom hospodárstve.

4.6.

Zdá to byť veľmi užitočné aj pri obmedzovaní prípadov NEET a zaslúžilo by si to zavedenie opatrení na uľahčenie prechodu od dobrovoľníckej činnosti k stabilným formám plateného zamestnania.

---

(1)  https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2016/2237(INL)&l=en,

https://betterentrepreneurship.eu,

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_11_735,

https://cecop.coop/works/cecop-report-on-social-enterprises-laws-in-europe-a-worker-and-social-coops-perspective.

(2)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/towards-appropriate-european-legal-framework-social-economy-enterprises-own-initiative-opinion.

(3)  Social Business Initiative (Iniciatíva pre sociálne podnikanie): https://ec.europa.eu/growth/sectors/social-economy/enterprises_sk.

Závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva z roku 2015: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15071-2015-INIT/sk/pdf

Social Economy Charter (Charta zásad sociálneho hospodárstva), 2002: https://www.socialeconomy.eu.org/wp-content/uploads/2020/04/2019-updated-Social-Economy-Charter.pdf.

(4)  Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán, COM(2020) 590 final.

(5)  Údaje sú prevzaté z tejto publikácie Európskej komisie: https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=22304&langId=en.

(6)  Údaje boli prevzaté zo správy EHSV https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/files/qe-04-17-875-en-n.pdf.

(7)  The resilience of the cooperative model, CECOP, 2012 https://www.cecop.coop/works/the-resilience-of-the-cooperative-model.

(8)  Las mujeres en las cooperativas de trabajo, COCETA, 2019 https://www.coceta.coop/publicaciones/estudio-mujer-cooperativismo-coceta-2019.pdf.

(9)  Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 131.

(11)  https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers/social-procurement_sk.

(12)  Business transfers to employees under the form of a cooperative in Europe: opportunities and challenges, CECOP, 2013 (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 24).

(13)  Italy, historic agreement between unions and coops on worker buyouts, CECOP, 2021: https://cecop.coop/works/italy-historic-agreement-between-unions-and-coops-to-promote-worker-buyouts.

(14)  All for one – Worker-owned cooperatives‘ response to non-standard employment, CECOP 2019: https://cecop.coop/works/cecop-report-all-for-one-reponse-of-worker-owned-cooperatives-to-non-standard-employment.