20.10.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 350/1


STANOVISKO Č. 6/2020

[podľa článku 287 ods. 4 a článku 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ]

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti [COM(2020) 408]

(2020/C 350/01)

OBSAH

 

Body

Strana

Zhrnutie

I – V

3

Úvod

1 – 6

3

Všeobecné pripomienky – koncepcia nástroja

7 – 23

5

Ciele a koordinácia rôznych zdrojov financovania

7 – 14

5

Primeranosť výšky navrhovanej pomoci

15 – 18

7

Opatrenia týkajúce sa riadenia a auditu

19 – 23

9

Finančný príspevok a postup alokácie

24 – 36

10

Maximálny finančný príspevok

24 – 30

10

Alokácia finančného príspevku

31 – 33

13

Operácie prijímania pôžičiek

34 – 36

15

Plány podpory obnovy a odolnosti

37 – 46

15

Príprava a prijatie plánov podpory obnovy a odolnosti

37 – 41

15

Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti

42 – 44

18

Prepojenie s európskym semestrom

45 – 46

18

Finančné ustanovenia

47 – 50

19

Rozhodovanie o žiadostiach o platbu

47 – 50

19

Podávanie správ, monitorovanie a hodnotenia

51 – 59

20

Podávanie správ členskými štátmi Komisii

51 – 52

20

Monitorovanie a meranie výkonnosti

53 – 57

20

Hodnotenia

58 – 59

21

Záverečné poznámky

60 – 63

21

Príloha I – Prehľad rozpočtov programov Next Generation EU v súlade s návrhom Komisie a závermi Európskej rady

23

Príloha II – Návrh Európskej komisie oproti návrhu Európskej rady

24

Príloha III – Ostatné relevantné stanoviská EDA

27

Príloha IV – Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti

28

Zhrnutie

I.

Komisia v máji 2020 navrhla nariadenie o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Účelom tohto mechanizmu je poskytnúť členským štátom nenávratnú finančnú podporu a úvery s cieľom zmierniť vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a zvýšiť ich odolnosť v budúcnosti.

II.

V súlade s požiadavkou Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu je cieľom tohto stanoviska poskytnúť hodnotenie celkového návrhu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, primeranosti navrhovaných nástrojov a možných rizík v súvislosti s jeho vykonávaním, dodržiavaním a správnym finančným riadením, ako aj mechanizmov jeho vykazovania a monitorovania. Obmedzuje sa na návrh Komisie, ale zohľadňuje súvisiacu politickú dohodu dosiahnutú 21. júla v Európskej rade.

III.

Dospeli sme k záveru, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti má potenciál podporovať členské štáty pri zmierňovaní hospodárskych a finančných vplyvov pandémie. Vítame skutočnosť, že návrh vychádza z existujúcich mechanizmov, ako sú nariadenie o spoločných ustanoveniach (NSU) a európsky semester, čím posilňuje synergické účinky a znižuje administratívnu záťaž na úrovni EÚ aj členských štátov. Okrem toho je pravdepodobné, že zapojením členských štátov, ako sa uvádza v návrhu, sa zvýši ich zodpovednosť a zohľadnia osobitné okolnosti jednotlivých krajín.

IV.

Upozorňujeme však, že rozsah a ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú pomerne široké, čiastočne sa prekrývajú s inými nástrojmi financovania a neodrážajú sa v plnej miere v alokácii finančných príspevkov. Včasné vykonávanie môžu komplikovať problémy s čerpaním prostriedkov na úrovni členských štátov a zložité postupy posudzovania plánov podpory obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť dôležitosť účinných opatrení proti podvodom a nezrovnalostiam na znižovanie rizík vyplývajúcich zo značných dodatočných zdrojov, ktoré sa majú vynaložiť v krátkom čase, ako je to v prípade Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Monitorovanie výkonnosti mechanizmu môže byť ďalej ovplyvnené jeho rozsiahlymi cieľmi na vysokej úrovni v kombinácii s nedostatkami v systéme podávania správ. A napokon, v návrhu nie je jasne vymedzená úloha Európskeho parlamentu v rozpočtovom procese ani audítorské práva Európskeho dvora audítorov (EDA).

V.

Na základe našich pripomienok zastávame názor, že by sa návrh mohol ďalej zlepšiť:

vývojom vhodných mechanizmov na zabezpečenie koordinácie s inými zdrojmi financovania EÚ a na zabezpečenie doplnkovosti,

užším prepojením cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy a odolnosti s kľúčmi na určenie príspevkov,

zjednodušením postupov pre plány podpory obnovy a odolnosti a žiadosti o platbu v maximálnej možnej miere s cieľom znížiť administratívnu záťaž a uľahčiť čerpanie prostriedkov,

prehodnotením frekvencie a načasovania podávania správ a hodnotení a vymedzením vhodných ukazovateľov celkových výsledkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,

vymedzením úlohy Parlamentu v rozpočtovom procese a výslovným stanovením audítorských práv EDA.

Úvod

1.

Opatrenia na obmedzenie pohybu prijaté od začatia pandémie COVID-19 začiatkom tohto roka viedli v celej EÚ k významným stratám príjmov mnohých podnikov, k zvýšeniu nezamestnanosti a nárastu nesplácaných úverov. Na riešenie týchto výziev prijali členské štáty a Európska únia (EÚ) niekoľko opatrení na podporu príjmov domácností a výdavkov na zdravotníctvo, udržanie zamestnanosti a ochranu podnikov.

2.

Na konci mája Komisia navrhla rozsiahly balík (1), v ktorom spája nový viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 vo výške 1 100 mld. EUR a jednorazový nástroj núdzovej podpory s názvom Next Generation EU v hodnote 750 mld. EUR (pozri prílohu I). Cieľom nástroja Next Generation EU je podporovať členské štáty pri znižovaní sociálno-ekonomického vplyvu pandémie, pri obnove a návrate k udržateľnému rastu.

3.

Predmetom tohto stanoviska je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (2), súčasť nástroja Next Generation EU. S celkovým rozpočtom viac než 600 mld. EUR v bežných cenách predstavuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti približne 80 % rozpočtu nástroja Next Generation EU a zodpovedá viac než polovici novonavrhovaného VFR. Zámerom je ponúknuť významnú finančnú podporu verejným investíciám a reformám, vďaka ktorým budú hospodárstva členských štátov odolnejšie a lepšie pripravené na budúcnosť. Zahŕňa granty aj úvery pre členské štáty (ilustrácia 1).

Image 1

Z.tifdroj: EDA na základe návrhu Komisie na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (v súčasných cenách; v cenách z roku 2018 sumy predstavujú 310,0 mld. EUR na granty a 250,0 mld. EUR na úvery) a záverov Európskej rady z 21. júla 2020 o pláne obnovy a VFR na roky 2021 – 2027 (v cenách z roku 2018).

4.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa bude vykonávať spolu s ďalšími programami v rámci nástroja Next Generation EU (REACT EU v rámci štrukturálnych a kohéznych fondov a zmenených návrhov pre EFSI a InvestEU) a ďalších nástrojov EÚ týkajúcich sa reakcie na pandémiu COVID-19 (napr. podpora na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii – SURE, financovanie podnikov a členských štátov Európskou investičnou bankou a Európskym mechanizmom stability a núdzový pandemický program nákupu aktív ECB).

5.

Dňa 17. júla 2020 výbor CONT Európskeho parlamentu požiadal EDA o stanovisko k návrhu Komisie na zriadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Cieľom tohto stanoviska je posúdiť koncepciu, primeranosť navrhovaných nástrojov, potenciálne riziká a mechanizmy monitorovania a podávania správ Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Obmedzuje sa na návrh Komisie, ale zohľadňuje súvisiacu politickú dohodu dosiahnutú 21. júla v Európskej rade (3) (pozri prílohu II).

6.

Toto stanovisko dopĺňa naše ďalšie stanoviská týkajúce sa zásad právneho štátu, nariadenia o spoločných ustanoveniach, pomoci REACT-EU, Fondu na spravodlivú transformáciu a Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (pozri prílohu III).

Všeobecné pripomienky – koncepcia nástroja

Ciele a koordinácia rôznych zdrojov financovania

Články 3, 4, 6, 8 a 22 návrhu Komisie

Kľúčové body

Prelínanie rozsahu a cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s inými programami EÚ vytvára riziká dvojitého financovania a hospodárskej súťaže

Je potrebné pevnejšie prepojenie s cieľmi a zameraním EÚ

Mohla by sa ďalej posilniť doplnkovosť a komplementárnosť zdrojov financovania Únie

7.

Cieľom nástroja Next Generation EU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je prispieť k cieľom EÚ v oblasti súdržnosti, udržateľnosti a digitalizácie. Podporí operácie v rámci okruhu VFR „Súdržnosť a hodnoty“, ako aj v okruhoch „Jednotný trh, inovácie a digitálne technológie“ a „Prírodné zdroje a životné prostredie“ (ilustrácia 2).

Image 2

Zdroj: Európsky parlament, EPRS.

8.

Rozsah pôsobnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (4), ako aj všeobecné a špecifické ciele (5) sú vymedzené v návrhu Komisie. Rozsah uplatňovania pokrýva oblasti politiky siahajúce od hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, zelenej a digitálnej transformácie, zdravia, konkurencieschopnosti, odolnosti, produktivity, vzdelávania a zručností, výskumu a inovácií, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pracovných miest a investícií po stabilitu finančných systémov. Všeobecným cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je „podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Na tento účel by mal mechanizmus prispievať k zlepšeniu odolnosti a adaptačnej kapacity členských štátov, zmierneniu sociálnych a hospodárskych dôsledkov krízy a podpore zelenej a digitálnej transformácie“ (6).

9.

Rozsah, ako aj ciele sú pomerne široké a pokrývajú širokú škálu oblastí politiky. Výsledkom je, že nie všetky tieto ciele možno riešiť v rovnakom rozsahu a dosiahnutie niektorých cieľov môže byť na úkor iných (napr. hospodárska súdržnosť verzus zelená transformácia). Okrem toho neexistuje ani vyčíslenie očakávaných výsledkov na úrovni EÚ, ani vyčlenenie finančných prostriedkov na rôzne ciele, čo by mohlo potenciálne znížiť efektívnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

10.

Návrh spája Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s cieľmi EÚ na vysokej úrovni, ako sú udržateľná obnova a hospodárska a sociálna konvergencia (7), ako aj so zelenou dohodou a s digitálnou transformáciou (8). Toto prepojenie by sa však v praxi mohlo ďalej posilniť napríklad prostredníctvom povinných spoločných ukazovateľov. To by znížilo riziko slabého prepojenia medzi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami stanovenými v individuálnych plánoch podpory obnovy a odolnosti a všeobecnejšími cieľmi na úrovni Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti alebo dokonca na úrovni EÚ.

11.

Akoukoľvek podporou v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie reformy a investičných projektov by sa mali dopĺňať iné fondy a programy Únie a nemala by pokrývať rovnaké náklady (9). Ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú spoločné s cieľmi ostatných programov EÚ, čo má výhody z hľadiska komplementárnosti a synergických účinkov. Zvyšuje to však riziko dvojitého financovania a súťaže medzi rôznymi programami najmä preto, že sa schéma bude vzťahovať na projekty, ktoré sú potenciálne oprávnené na pomoc v rámci iných oblastí politiky, ako sú súdržnosť, doprava, energetika a výskum.

12.

Preto sú nevyhnutné účinné mechanizmy koordinácie medzi rôznymi programami a nástrojmi Únie, ktorými sa okrem iného zabezpečí komplementárnosť, konzistentnosť a úzka spolupráca pri dosahovaní cieľov stanovených v návrhu (10). Vítame zámer Komisie vyvinúť tieto mechanizmy po konzultácii s členskými štátmi.

13.

Návrh Komisie umožňuje do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prevádzať zdroje z programov so zdieľaným riadením (11), ktoré nie sú podmienené a obmedzené podľa návrhu, ale mohli by podliehať podmienkam a obmedzeniam stanoveným v ich príslušných nariadeniach, napríklad v nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU) pre Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Možnosť prevodov môže viesť k presunu finančných prostriedkov do programov, ktoré sa považujú za menej podmienené alebo výhodnejšie z hľadiska nákladov. Napríklad prevod finančných prostriedkov by mohol potenciálne narušiť záruky obsiahnuté v operačných programoch podliehajúcich zdieľanému riadeniu alebo otvoriť možnosť vyhnúť sa spolufinancovaniu, ktoré sa od členských štátov inak vyžaduje. V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti by sa preto pre tento prevod finančných prostriedkov malo zvážiť zavedenie konkrétnych podmienok, ako aj maximálnej sumy.

14.

Hoci má Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti spoločné niektoré ciele so štrukturálnymi fondmi VFR, aj tak sleduje iný účel a má inú logiku výdavkov. Mechanizmus je zameraný na podporu rozsiahlych reformných a investičných programov založených na čiastkových cieľoch pokroku, zatiaľ čo štrukturálne fondy ponúkajú preplatenie konkrétnych nákladov súvisiacich s programom alebo projektom. V praxi to môže prinášať komplikácie, pretože je potrebné kombinovať rôzne systémy cieľov a ukazovateľov a pre členské štáty to môže predstavovať prekážku v účinnej koordinácii týchto dvoch zdrojov financovania.

Primeranosť výšky navrhovanej pomoci

Článok 5 návrhu Komisie

Kľúčové body

Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti sa výrazne zvýši objem dostupných finančných prostriedkov, najmä v rokoch 2021 – 2022

Adekvátnosť navrhovanej sumy je ťažké posúdiť, pretože ciele sú pomerne široké a hospodársky vplyv pandémie COVID-19 sa stále vyvíja

15.

Na základe nového návrhu VFR, ktorý Komisia predložila v máji 2020, EÚ v období rokov 2021 – 2027 sprístupní viac než 1 800 mld. EUR (nový VFR a nástroj Next Generation EU spolu). Nástroj Next Generation EU poskytne ďalšie financovanie vo výške 750 mld. EUR, pričom sa súčasne znížil celkový objem VFR takmer o 35 mld. EUR v porovnaní s návrhom Komisie z mája 2018 a takmer o 224 mld. EUR v porovnaní s návrhom, ktorý predložil Európsky parlament v novembri 2018 (12).

16.

Vzhľadom na to, že v rokoch 2021 – 2022 bude potrebné vyčleniť 60 % grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (alebo 70 % podľa záverov Rady), prostriedkami dostupnými v tomto období sa bežné ročné financovanie z VFR vo výške 150 mld. EUR takmer zdvojnásobí (pozri ilustráciu 3).

Image 3

Zdroj: EDA na základe návrhu Komisie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, s. 40.

17.

Poznamenávame, že primeranosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri riešení následkov krízy COVID-19 by sa nemala skúmať izolovane, pretože je súčasťou série opatrení na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni a vplyv krízy na hospodárstva členských štátov zatiaľ nemožno posúdiť. Rozumieme, že návrh Komisie na zriadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nepodliehal osobitnému posúdeniu vplyvu ani konzultáciám so zainteresovanými stranami z dôvodu naliehavosti vypracovania legislatívneho aktu vo veľmi krátkom čase v reakcii na pandémiu COVID-19.

18.

Účelom pracovného dokumentu útvarov Komisie (13) je identifikovať potreby obnovy v EÚ v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Nezahŕňa však dostatočné informácie o tom, ako Komisia určila celkovú sumu potrebnú na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti alebo podiel vyčlenený na úvery alebo granty. Okrem toho pomerne široký rozsah pôsobnosti nástroja a široké všeobecné ciele sťažujú vyčíslenie rozsahu podpory potrebnej na dosiahnutie týchto cieľov. To môže zvýšiť riziko zvýšenia očakávaní zainteresovaných strán nad primeranú úroveň.

Opatrenia týkajúce sa riadenia a auditu

Články 7 a 9 v návrhu Komisie

Kľúčové body

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podlieha pravidlám riadnej správy hospodárskych záležitostí ustanoveným v nariadení o spoločných ustanoveniach, a preto vychádza z mechanizmov, ktoré už existujú

Úloha Európskeho parlamentu v rozpočtovom procese nie je jasne definovaná

Právo EDA na audit nie je v navrhovanom nariadení výslovne stanovené

Je potrebné posilniť opatrenia proti podvodom a nezrovnalostiam, aby sa účinne čelilo novým rizikám

19.

Podľa návrhu Komisie sa na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vzťahujú pravidlá správy hospodárskych záležitostí stanovené v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach pre štrukturálne a kohézne fondy (14) a Komisia ho má vykonať v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách (15). Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti preto integruje už existujúce prvky, a je preto navrhnutý tak, aby využíval mechanizmy stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

20.

Keďže je však Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti financovaný z Nástroja obnovy EÚ, a preto predstavuje „iný príjem“ v zmysle článku 311 ods. 2 ZFEÚ, nie je súčasťou rozpočtu EÚ. Znamená to zásadný posun vo financovaní výdavkov EÚ počas obdobia budúceho VFR.

21.

V návrhu sa uvádza, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude implementovať Komisia v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ale výslovne sa v ňom nezmieňuje, či sa na mechanizmus budú vzťahovať ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa zostavovania rozpočtu a postupov udeľovania absolutória. Dôsledne sme uvádzali, že na rôzne finančné nástroje EÚ by sa mali uplatňovať rovnaké zásady zodpovednosti a transparentnosti (16). Zastávame preto názor, že v nariadení by mala byť jasne vymedzená úloha Európskeho parlamentu v rozpočtovom postupe a postupe udeľovania absolutória.

22.

Rozumieme tomu, že EDA je oprávnený vykonávať audit akýchkoľvek príjmov alebo výdavkov Únie v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s článkom 287 ods. 1 ZFEÚ. Keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa bude implementovať mimo rozpočtu EÚ, v záujme jednoznačnosti odporúčame, aby sa do navrhovaného nariadenia vložilo osobitné ustanovenie, v ktorom sa jasne stanoví právo Dvora audítorov na audit grantov, ako aj úverovej zložky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

23.

Ako sme už poznamenali, poskytnutím značnej sumy ďalších zdrojov, ktoré sa majú vynaložiť v krátkom čase, sa zvyšuje tlak na systémy kontroly (17). V jednej z predchádzajúcich správ sme identifikovali niekoľko nedostatkov procesu riadenia boja proti podvodom a vyzvali Komisiu a riadiace orgány, aby posilnili odhaľovanie podvodov, reakciu na ne a koordináciu medzi orgánmi členských štátov (18). V tejto súvislosti vítame zámer Komisie ďalej posilniť opatrenia proti podvodom a nezrovnalostiam (19), ale v tejto fáze nie sme schopní dospieť k záveru, či budú vhodné na riešenie rizika nezrovnalostí a podvodov. Preto musíme zdôrazniť význam účinných vnútorných kontrol a opatrení proti podvodom s cieľom čeliť novým rizikám vyplývajúcim z hospodárskych stimulov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

Finančný príspevok a postup alokácie

Maximálny finančný príspevok

Článok 10 návrhu Komisie

Kľúčové body

Finančný príspevok (granty) iba čiastočne zodpovedá následkom pandémie COVID-19

Navrhovaný vzorec úplne nezodpovedá cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti týkajúcim sa zlepšenia odolnosti a podpory obnovy

24.

Metodika Komisie na výpočet maximálneho finančného príspevku na granty vychádza z počtu obyvateľov členských štátov, z prevrátenej hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a z relatívnej miery nezamestnanosti v období rokov 2015 – 2019.

25.

Aj keď bol Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zavedený ako reakcia na strednodobé a dlhodobé dôsledky krízy COVID-19, vo finančnom príspevku sa to odráža iba čiastočne, pretože alokácia príspevkov je založená skôr na nedostatkoch spred krízy ako na nedostatkoch súvisiacich s pandémiou COVID-19. V dôsledku toho sa očakáva, že z desiatich členských štátov, ktoré dostanú z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelené najvyššie granty, budú štyri v roku 2020 trpieť poklesom HDP, ktorý bude nižší ako priemer EÚ na úrovni 7 % (pozri ilustráciu 4).

26.

Aj keď závery Európskej rady zahŕňajú preskúmanie maximálneho finančného príspevku s cieľom zohľadniť vplyv pandémie COVID-19, bude sa vzťahovať iba na 30 % finančných prostriedkov, ktoré sa majú vyčleniť v roku 2023.

Image 4

Poznámka: Podľa prognózy Európskej komisie z jari sa predpokladá, že členské štáty vyznačené sivou farbou dosiahnu v roku 2020 pokles HDP o 7 % alebo viac.

Zdroje:

(1)

Príloha I k návrhu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(2)

Prognóza z jari 2020, Európska komisia.

27.

Okrem cieľa zmierniť vplyv pandémie COVID-19 je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zameraný aj na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie zvyšovaním odolnosti a podporou obnovy. V alokačnom mechanizme je to stále zohľadnené iba čiastočne. Viac než dve tretiny grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú vyčlenené pre 14 členských štátov s HDP na obyvateľa v roku 2019 na úrovni najmenej 90 % priemeru EÚ a iba približne štvrtina pre osem členských štátov s HDP na obyvateľa v roku 2019, ktorý je nižší než 75 % priemeru EÚ (pozri ilustráciu 5).

28.

Tento rozdiel je do značnej miery spôsobený počtom obyvateľov krajín (pozri ilustráciu 5) a skutočnosťou, že počet obyvateľov má pri výpočte maximálneho finančného príspevku z grantov rovnakú váhu ako prevrátená hodnota HDP na obyvateľa.

Image 5

Poznámka: Členské štáty vyznačené sivou farbou dosiahli v roku 2019 celkový HDP na obyvateľa na úrovni 75 % HDP EÚ-27 alebo na nižšej úrovni.

Zdroje:

(1)

Príloha I k návrhu Komisie na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

(2)

Eurostat, [nama_10_pc], naposledy aktualizované: 4. augusta 2020.

(3)

Eurostat, online údajový kód: TPS00001.

29.

Okrem toho sa maximálna výška úverov počíta ako percentuálny podiel HND príslušných členských štátov. To umožňuje vyspelejším členským štátom získať vyššie úvery, hoci na úrovni najviac 6,8 % HND, čo je významná úroveň pre všetky členské štáty.

30.

Upozorňujeme tiež, že revízie HDP môžu časom viesť k zmenám v kľúči na určenie príspevkov. To je zvlášť dôležité v súčasnej hospodárskej kríze, ktorou sa zvyšuje pravdepodobnosť revízií HDP v rokoch 2020 – 2021 po roku 2022, a teda úprav v kľúči na určenie príspevkov.

Alokácia finančného príspevku

Článok 11 návrhu Komisie

Kľúčové body

Krátke termíny na viazanie finančných prostriedkov zabezpečujú rýchlu reakciu, môžu však brániť celkovej účinnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Problémy so schopnosťou čerpať prostriedky by mohli byť pre členské štáty prekážkou

31.

Komisia navrhla, aby sa právne záväzky týkajúce sa najmenej 60 % nenávratnej podpory prijali do 31. decembra 2022. Pokiaľ ide o zvyšok tejto sumy, právne záväzky by sa mali prijať do 31. decembra 2024. Európska rada navrhla záväzok vo výške 70 % grantov do konca roka 2022 a zvyšok do konca roka 2023.

32.

Ako sme už uviedli (20), členské štáty musia mať dostatok času a vhodné administratívne kapacity na to, aby čerpali prostriedky pridelené Komisiou prostredníctvom rôznych programov. Niektoré z členských štátov s najnižším čerpaním prostriedkov v súčasnom programovom období pravdepodobne dostanú významnú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (pozri ilustráciu 6).

33.

To môže predstavovať vážne administratívne zaťaženie a riziko pre úspešné vykonávanie plánov podpory obnovy a odolnosti a v prípade nesprávneho riadenia by to mohlo ohroziť aj prípravu a vykonávanie politiky súdržnosti.

Image 6

Zdroje:

(1)

Údaje o súdržnosti (https://cohesiondata.ec.europa.eu/overview), 11. augusta 2020, Európska komisia. Poznámka: Miera čerpania – percentuálny podiel celkovej sumy pridelenej členskému štátu, ktorý bol vyplatený.

(2)

Európskvor audítorov, rýchle preskúmanie: Prideľovanie finančných prostriedkov na politiku súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 medzi členské štáty.

(3)

Európska komisia, rozpočet EÚ: Regionálny rozvoj a politika súdržnosti po roku 2020.

(4)

Príloha I k návrhu Komisie na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

Operácie prijímania pôžičiek

Články 12 a 13 v návrhu Komisie

Kľúčové body

Komisia má skúsenosti so získavaním úverov na finančných trhoch, ale potrebuje rýchle zvýšiť svoje zdroje, aby zodpovedali frekvencii a rozsahu úverov

V návrhu nie je výslovne uvedená skutočnosť, že úrokové riziko budú znášať prijímajúce členské štáty

34.

Komisia má dlhoročné skúsenosti so získavaním úverov na finančných trhoch v mene Únie a má na to kapacitu (21). Podľa tohto návrhu si však Komisia bude požičiavať vo väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým, a na to je potrebné rýchlo získať ľudské zdroje, aby dokázala zvládnuť frekvenciu úverov a vyplácanie prijímajúcim členským štátom.

35.

Návrh ďalej umožňuje Komisii odchýliť sa od predchádzajúcej praxe prijímania a poskytovania úverov s rovnakou splatnosťou. Na jednej strane by to mohlo mať výhody, ak by to umožnilo Komisii využívať trhové podmienky a harmonogramy financovania prijímajúcich členských štátov. Na druhej strane to znamená úrokové riziko, ktoré vzniká, keď sa zmenia náklady na úver v čase od jeho prijatia do vyplatenia prostriedkov.

36.

Podľa návrhu Komisie (22) by mal náklady na úver znášať prijímajúci členský štát. V návrhu sa navyše neuvádza, či sa bude nejako monitorovať schopnosť členských štátov splácať úverovú časť. V konečnom nariadení alebo v úverových zmluvách s členskými štátmi by mohlo byť jasnejšie uvedené, že toto úrokové riziko vyplývajúce z transformácie splatnosti budú znášať prijímajúce členské štáty.

Plány podpory obnovy a odolnosti

Články 14 – 18 návrhu Komisie

Kľúčové body

Príprava a prijatie individuálnych plánov podpory obnovy a odolnosti bude pravdepodobne časovo náročná

Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti je komplexné, ale dalo by sa viac objasniť a potenciálne zjednodušiť

Prepojenie na európsky semester vedie k zníženiu administratívnej záťaže, ale môže znamenať výzvy

Príprava plánov podpory obnovy a odolnosti, operačných programov a súčasne národných programov reforiem (NPR) môže byť pre členské štáty náročná

Príprava a prijatie plánov podpory obnovy a odolnosti

37.

Plány podpory obnovy a odolnosti budú tvoriť základ pre vyplatenie finančného príspevku. Mali by sa v nich stanoviť opatrenia, ktoré sa budú zaoberať výzvami a prioritami v danej krajine stanovenými v európskom semestri a ktoré budú prispievať k zelenej a digitálnej transformácii (23). Okrem toho by mali obsahovať čiastkové ciele, cieľové hodnoty, orientačný harmonogram, ako aj odhadované celkové náklady na reformy na ďalšie štyri roky a investície na nasledujúcich sedem rokov.

38.

Vzhľadom na cieľ Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zmierniť hospodársky vplyv krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 je nevyhnutné včasné hodnotenie a schválenie plánov podpory obnovy a odolnosti. Preto podporujeme možnosť výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktorú organizuje Komisia (24).

39.

V návrhu Komisie sa uvádza, že členské štáty by mali svoje plány podpory obnovy a odolnosti predložiť Komisii do 30. apríla a návrh plánu môžu predložiť spolu s návrhom rozpočtu od 15. októbra predchádzajúceho roku. Komisia tento plán posúdi do štyroch mesiacov (25). V záveroch Rady sa skracuje čas na posúdenie na dva mesiace a spresňuje, že Rada sa bude usilovať prijať návrh Komisie do štyroch týždňov (26), nedefinuje sa však postup v prípade nesúhlasu Rady (pozri ilustráciu 7). Vzhľadom na návrh Komisie a navrhované zmeny v záveroch Rady sa plány podpory obnovy a odolnosti s najväčšou pravdepodobnosťou prijmú až v druhej polovici roka 2021.

Image 7

Zdroj: EDA na základe návrhu Komisie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a záverov Európskej rady.

40.

Možné opatrenia, o ktorých by sa dalo uvažovať, zahŕňajú:

dôrazné nabádanie na predkladanie návrhov plánov podpory obnovy a odolnosti v roku 2020,

poskytovanie usmernení Komisie členským štátom na prípravu plánov podpory obnovy a odolnosti a o typoch investícií, ktoré sa považujú za najúčinnejšie na podporu hospodárskej obnovy,

zameranie sa na skrátenie hodnotenia Komisie v súvislosti s konečnými plánmi podpory obnovy a odolnosti na základe predchádzajúcej analýzy návrhov verzií plánov,

posúdenie možnosti predkladať plány podpory obnovy a odolnosti v časovom rozostupe, aby sa zabránilo prekážkam.

41.

Príprava a realizácia plánov podpory obnovy a odolnosti sa bude prekrývať s prípravou a realizáciou nových operačných programov na obdobie rokov 2021 – 2027 a bude dopĺňať prípravu národných programov reforiem plánovaných v rámci európskeho semestra. Keďže opatrenia obsiahnuté vo všetkých z nich budú mať podobné ciele, Komisia by mala zvážiť možné synergické účinky a zosúladenie s cieľom znížiť administratívnu záťaž a ušetriť čas. Okrem toho by Komisia a členské štáty mali použiť všetky možné prostriedky na využitie digitalizácie a informačných technológií.

Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti

42.

Zabezpečenie harmonizovaného hodnotenia a vysoko kvalitných plánov podpory obnovy a odolnosti môže byť náročné. Je to najmä pre rozsiahle ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na pomerne vysokej úrovni, ktoré môžu viesť k tomu, že plány podpory obnovy a odolnosti budú pokrývať širokú škálu problémov, ale bude im chýbať zameranie a presnosť.

43.

Plány podpory obnovy a odolnosti, ako aj ich následné hodnotenie budú vo veľkej miere založené na dialógu medzi Komisiou a príslušným členským štátom. Aj keď tento prístup vítame, pretože potenciálne zvyšuje zodpovednosť na úrovni členských štátov, mali by sa zaviesť primerané mechanizmy na zabezpečenie dostatočnej úrovne ambícií v plánoch podpory obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o ciele, ako aj čiastkové ciele a ukazovatele.

44.

Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti Komisiou sa riadi kritériami vymedzenými v prílohe II k návrhu Komisie. Podľa nášho názoru by sa tieto kritériá a hodnotenie mohli viac zjednodušiť alebo objasniť (pozri prílohu IV).

Niektoré kritériá sa môžu prekrývať, a to najmä preto, že odporúčania pre jednotlivé krajiny (kritérium 2.1) sa pravdepodobne dotknú aj ďalších kritérií, ako je napr. zelená a digitálna transformácia (kritérium 2.2.), rastový potenciál a tvorba pracovných miest (kritérium 2.4), a je pravdepodobné, že budú mať trvalý dosah (kritérium 2.3).

Niektoré kritériá („účinné prispievanie“ alebo „trvalý vplyv“), ako aj hodnotenie (napr. „do značnej/strednej/malej miery“) nechávajú priestor pre kvalitatívny úsudok.

Spoločné ukazovatele, ako aj štandardné náklady na určité opatrenia by mohli potenciálne uľahčiť a zlepšiť proces hodnotenia. Návrh však neobsahuje takéto ustanovenie.

Niekoľko kritérií sa týka viac ako jedného aspektu, čo pravdepodobne skomplikuje hodnotenie príslušného kritéria (napr. kritérium 2.2 „zelená a digitálna transformácia“).

Zosúladenie s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny (kritérium 2.1), ktoré je jedným z najdôležitejších kritérií z hľadiska jeho závažnosti v celkovom hodnotení, sa môže len čiastočne zamerať na rozvíjajúci sa rozmer a výzvy krízy, keďže príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli navrhnuté už v máji 2020.

Prepojenie s európskym semestrom

45.

Vo všeobecnosti vítame úzke prepojenie s európskym semestrom a odporúčania pre jednotlivé krajiny definované v tomto rámci z dôvodu podobnosti cieľov a potenciálu znižovania administratívnej záťaže. Prepojenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s európskym semestrom však podstatne mení charakter a finančné dôsledky tohto semestra.

46.

Pri našej audítorskej práci sme zaznamenali nasledujúce nedostatky vo vzťahu k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny a k európskemu semestru (27), ktoré môžu mať vplyv aj na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

Nie všetky členské štáty vykonávajú odporúčania pre danú krajinu v celom rozsahu a Komisia nie vždy alebo nie dostatočne využila svoje právomoci na odporúčanie konkrétnych opatrení v prípadoch, keď sa členské štáty týmito odporúčaniami nezaoberali.

Správy o jednotlivých krajinách sú vo všeobecnosti základom pre výber a formulovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ale prepojenie medzi využívaním fondov EÚ na podporu reforiem a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny nie je dostatočne rozvinuté.

V niektorých prípadoch obsahujú odporúčania pre jednotlivé krajiny kombináciu problémov a vo všeobecnosti im chýbajú jasné časové rámce a náklady.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny odrážajú riziká identifikované v správach pre jednotlivé krajiny, ale stanovenie priorít nie je v niektorých prípadoch dostatočne jasné.

Národné programy reforiem často nevysvetľujú presný obsah opatrení plánovaných orgánmi, neobsahujú predpokladané načasovanie, čiastkové ciele vykonávania a odhady nákladov a dosahov, a sú naopak opísané iba veľmi všeobecne.

Finančné ustanovenia

Článok 19 návrhu Komisie

Kľúčové body

Proces môže spomaliť zložité a zdĺhavé rozhodovanie o žiadostiach o platbu

Návrh Komisie neobsahuje ustanovenia o vymáhaní finančných prostriedkov

Rozhodovanie o žiadostiach o platbu

47.

Členské štáty môžu predkladať žiadosti o platbu polročne po splnení príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt dohodnutých v plánoch podpory obnovy a odolnosti. Komisia potom posúdi žiadosť do dvoch mesiacov.

48.

V záveroch Rady sa ustanovuje povinné stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru Rady. Okrem toho sa v ňom zavádza možnosť, aby členský štát postúpil diskusiu do Európskej rady, ak sa domnieva, že existujú závažné odchýlky od uspokojivého plnenia čiastkových cieľov a cieľových hodnôt plánu podpory obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu. Európska rada musí o tejto záležitosti rokovať do troch mesiacov po tom, ako Komisia požiada Hospodársky a finančný výbor o stanovisko. Uvidí sa, do akej miery sa tento zásah mechanizmu tzv. záchrannej brzdy využije v praxi.

49.

Vo výsledku môže byť proces – od žiadosti členského štátu o platbu až po platbu Komisie – zdĺhavý, vzhľadom na dôležitosť včasnej reakcie na súčasnú krízu. Pri zavádzaní nariadenia do praxe by sa preto mala posúdiť možnosť zjednodušenia postupu a súčasnej práce na viacerých krokoch.

50.

Potreba včasnej dostupnosti finančných prostriedkov bola do istej miery vyriešená v záveroch Rady zavedením možnosti predbežného financovania vo výške 10 %. Zahrnutie možnosti predbežného financovania do nariadenia by však mali sprevádzať konkrétnejšie pravidlá týkajúce sa vymáhania finančných prostriedkov. V návrhu Komisie sa len uvádza, že „na účely správneho finančného riadenia by sa mali stanoviť osobitné pravidlá pre zrušenie a vymáhanie finančných prostriedkov“, ale nekonkretizujú sa.

Podávanie správ, monitorovanie a hodnotenia

Články 20, 21, 23 – 25 návrhu Komisie

Kľúčové body

Frekvencia podávania správ členských štátov Komisii nie je zosúladená s predkladaním žiadosti o platby dvakrát za rok

Spoločné ukazovatele založené na kritériách RACER pre lepšie monitorovanie a meranie výkonnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie sú zahrnuté v návrhu

Podávanie správ členskými štátmi Komisii

51.

V návrhu Komisie sa navrhuje, aby členské štáty štvrťročne podávali správy o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľov stanovených v plánoch podpory obnovy a odolnosti. Okrem toho sa tieto správy majú primerane zohľadniť a zhrnúť v národných programoch reforiem, ktoré sa predkladajú každoročne a budú sa používať ako nástroj na podávanie správ o pokroku.

52.

V návrhu sa nešpecifikuje účel a obsah týchto štvrťročných správ a overovacie kontroly zo strany Komisie sa v súčasnosti plánujú iba pre žiadosti členských štátov o platby predkladané dvakrát za rok. Malo by sa zvážiť zníženie frekvencie podávania správ na dvakrát ročne spolu so žiadosťami o platbu, aby sa znížila administratívna záťaž členských štátov a Komisie. Okrem toho bude Komisia musieť poskytnúť ďalšie usmernenie k obsahu správ, ako aj k zhromažďovaniu, analýze a overovaniu informácií zahrnutých do týchto správ.

Monitorovanie a meranie výkonnosti

53.

Rozsiahly monitorovací systém je nevyhnutným nástrojom na hodnotenie, či sa úvery a granty z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti používajú na plnenie cieľov, riešenie prípadných problémov s vykonávaním alebo v prípade potreby na prijatie nápravných opatrení. Monitorovací systém by mal poskytovať jasné prepojenie medzi cieľmi a príslušnými ukazovateľmi (28). Takéto ukazovatele pomáhajú pri analýze a porovnávaní výkonnosti a môžu byť užitočné pri určovaní priorít. V maximálnej možnej miere by ukazovatele mali zodpovedať kritériám RACER (relevantné, uznávané, dôveryhodné, jednoduché a spoľahlivé) a dodržiavať charakteristiky definované v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu.

54.

V návrhu sa vyžaduje, (29) aby Komisia monitorovala implementáciu a merala dosahovanie cieľov na základe výkonnostných ukazovateľov zahrnutých v prílohe III:

počet schválených plánov podpory obnovy a odolnosti (výstup);

celkový finančný príspevok pridelený na plán podpory obnovy a odolnosti (výstup);

počet zrealizovaných plánov podpory obnovy a odolnosti (výsledky);

ciele stanovené v plánoch podpory obnovy a odolnosti pre každý členský štát, ktoré boli dosiahnuté vďaka celkovej finančnej podpore (vplyv).

55.

Poznamenávame, že prvé dva ukazovatele sú ukazovatele výstupov, ktoré priamo nesúvisia s cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Tretí ukazovateľ meria výsledok Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale so zamýšľanými cieľmi súvisí iba nepriamo. Jediným ukazovateľom, ktorý priamo súvisí s cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, je teda posledný ukazovateľ, jeho hodnotenie však bude náročné, pretože jeho cieľom je prepojiť dosiahnutie cieľov s finančnou podporou, a teda vychádza z predpokladu jednoduchej príčinnej súvislosti, ktorá v skutočnosti neexistuje.

56.

Vzhľadom na konkrétny cieľ návrhu (30) súhlasíme s Komisiou, že ukazovatele a cieľové hodnoty by sa mali stanoviť na úrovni členských štátov, aby sa zohľadnili osobitosti každej krajiny. So zreteľom na všeobecné ciele stanovené v návrhu a spoločné hodnotiace kritériá pre schválenie plánov podpory obnovy a odolnosti pre všetky členské štáty by však Komisia mala vypracovať spoločné ukazovatele a podľa možnosti stanoviť konkrétne cieľové hodnoty na úrovni EÚ. To by umožnilo lepšie monitorovanie a meranie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na úrovni EÚ a usmernilo členské štáty pri účinnejšom využívaní zdrojov na dosiahnutie cieľov EÚ. Bez spoločných ukazovateľov alebo využitia spoločnej metodiky by bolo náročné monitorovať a kontrolovať výdavky, napríklad na zelenú transformáciu. V našom stanovisku k Fondu na spravodlivú transformáciu (31) sme zdôraznili význam ukazovateľov výkonnosti, ktoré jasne zachytávajú cieľ prechodu z uhlíkovo náročných odvetví v kontexte zelenej transformácie.

57.

V našej nedávnej osobitnej správe o európskom semestri sme tiež zdôraznili výzvy pri meraní účinnosti politických zásahov pri viacerých a simultánnych cieľoch a skutočnosť, že kaskádovosť cieľov (od všeobecných cieľov založených na zmluve po ročné odporúčania pre jednotlivé krajiny) často nie je vysledovateľná, či už ex ante alebo ex post. Monitorovaním pokroku by tiež malo byť možné preukázať relevantnosť a pokrok na úrovni odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj prínos k dosiahnutiu širších cieľov na úrovni EÚ.

Hodnotenia

58.

V návrhu sa požaduje nezávislé hodnotenie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia (32). V hodnotení by sa konkrétnejšie mala hodnotiť miera, do akej boli ciele splnené, efektívnosť využívania zdrojov a európska pridaná hodnota. Okrem toho sa v ňom navrhnú všetky potrebné návrhy na zmenu nariadenia.

59.

Poznamenávame, že výdavky v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú predsunuté a hodnotenie bude zverejnené po vyčerpaní prevažnej časti výdavkov. Akékoľvek ponaučenia získané z hodnotenia by preto mali pre zvyšok Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti obmedzené využitie. Prijímame argument Komisie, že je potrebné nájsť primeranú rovnováhu medzi hodnotením programu, ktorý sa implementoval v dostatočnej miere (aby sme dosiahli zmysluplné závery), a potrebou hodnotenia, ktoré by spätne ovplyvnilo riadenie programu. Taktiež poznamenávame, že hodnotenie môže byť užitočné pre prípadné diskusie o tom, či ho použiť ako model pre budúce programy v rámci VFR na roky 2028 – 2034. Okrem toho musíme zdôrazniť, že pokiaľ nebude vypracovaný komplexnejší súbor ukazovateľov, v hodnotení ex post a strednodobom hodnotení bude veľmi ťažké poskytnúť zmysluplné hodnotenie účinnosti.

Záverečné poznámky

60.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako ho navrhla Komisia v máji 2020, je zameraný na podporu obnovy členských štátov z následkov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a na zvýšenie ich odolnosti do budúcnosti. Umožnením rýchleho nasadenia ďalších zdrojov má nástroj potenciál prispieť k dosiahnutiu spoločných cieľov EÚ v nasledujúcom období VFR.

61.

Vítame základnú zásadu návrhu, ktorou je budovanie na existujúcich nástrojoch a mechanizmoch, ako sú nariadenie o spoločných ustanoveniach a európsky semester, čím sa podporujú synergické účinky a znižuje administratívna záťaž na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho má plánovaný dialóg s členskými štátmi potenciál zvýšiť zodpovednosť a súčasne ponechať pružnosť pri riešení konkrétnych situácií v jednotlivých členských štátoch. Chceli by sme zdôrazniť dôležitosť účinných opatrení proti podvodom a nezrovnalostiam na znižovanie rizík vyplývajúcich zo značných dodatočných zdrojov, ktoré sa majú vynaložiť v krátkom čase, a vítame úsilie Komisie v tejto súvislosti.

62.

Zastávame však názor, že návrh by sa mohol zlepšiť:

zavedením vhodných mechanizmov na zabezpečenie koordinácie s inými zdrojmi financovania a doplnkovosti EÚ,

užším prepojením kľúčov na určenie príspevkov s celkovým cieľom obnovy a odolnosti,

zjednodušením postupov pre plány podpory obnovy a odolnosti a žiadosti o platbu v maximálnej možnej miere s cieľom znížiť administratívnu záťaž a uľahčiť čerpanie prostriedkov,

prehodnotením frekvencie a načasovania podávania správ a hodnotení a definovaním vhodných ukazovateľov celkových výsledkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,

vymedzením úlohy Európskeho parlamentu v rozpočtovom procese a výslovným stanovením audítorských práv EDA.

63.

Upozorňujeme tiež, že návrh neobsahuje niektoré aspekty, pretože sa vypracujú v spolupráci s členskými štátmi. Aby mohol Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti naplniť svoj potenciál podpory obnovy a odolnosti, osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu dostatočných ambícií a súdržnosti v plánoch podpory obnovy a odolnosti a vhodnému hodnoteniu ich vykonávania.

Toto stanovisko prijal Dvor audítorov v Luxemburgu na svojom zasadnutí 7. septembra 2020.

Za Dvor audítorov

Klaus-Heiner LEHNE

predseda


(1)  Európska komisia, Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy, 27. mája 2020 [COM(2020) 442 final].

(2)  Európska komisia, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/0104 (COD), ktorým sa ustanovuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, 28. mája 2020 [COM(2020) 408 final].

(3)  Európska rada, závery o pláne obnovy a VFR na roky 2021 –2027, 17. – 21. júla 2020, EUCO 10/20.

(4)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 3.

(5)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 4.

(6)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, odôvodnenie 14.

(7)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, odôvodnenie 5.

(8)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, odôvodnenie 6.

(9)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 8.

(10)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 22.

(11)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 6.

(12)  Európsky parlament, EPRS, Rokovania o budúcom VFR a nástroji obnovy EÚ – Kľúčové otázky pred júlovým zasadnutím Európskej rady, s. 4, júl 2020.

(13)  Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie: „Identifikácia potrieb obnovy Európy“, 27. máj 2020 [SWD(2020) 98 final].

(14)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 9.

(15)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 7.

(16)  Brífing EDA, informačný dokument k návrhu Komisie na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027; situačná správa: Medzery, prekrývanie a výzvy: situačná správa o opatreniach EÚ týkajúcich sa povinnosti zodpovedať sa a verejného auditu; stanovisko č. 2/2018: Úvahy o audite a zodpovednosti týkajúce sa návrhu zo 6. decembra 2017 o zriadení Európskeho menového fondu v právnom rámci Únie.

(17)  Stanovisko č. 4/2020 k návrhu nariadenia o iniciatíve REACT-EU a nariadenia o spoločných ustanoveniach upravujúcich fondy EŠIF, bod 20.

(18)  EDA, osobitná správa 6/2019: Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu, bod 79 a odporúčania.

(19)  Európska komisia, Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy, 27. mája 2020 [COM(2020) 442 final].

(20)  Stanovisko č. 4/2020 k návrhu nariadenia o iniciatíve REACT-EU a nariadenia o spoločných ustanoveniach upravujúcich fondy EŠIF, bod 8.

(21)  EDA, osobitná správa 18/2015: Finančná pomoc poskytnutá krajinám s ťažkosťami, body 115 – 136.

(22)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 13 ods. 3.

(23)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 14.

(24)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 15 ods. 4.

(25)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 17 ods. 1.

(26)  Európska rada, EUCO 10/20, bod A 19.

(27)  EDA, osobitná správa 16/20: Európsky semester – odporúčania pre jednotlivé krajiny riešia dôležité problémy, ich vykonávanie je však potrebné zlepšiť

(28)  Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie: Usmernenia o lepšej právnej regulácii, 7. júla 2017 [SWD(2017) 350 final].

(29)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 23.

(30)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 4 ods. 2.

(31)  EDA, stanovisko č. 5/2020 k návrhom Komisie (2020/006 (COD)) zo 14. januára 2020 a z 28. mája 2020 týkajúcim sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu.

(32)  Európska komisia, návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti COM(2020) 408, článok 25.


PRÍLOHA I

Prehľad rozpočtov programov Next Generation EU v súlade s návrhom Komisie a závermi Európskej rady

Program

(ceny z roku 2018, mld. EUR)

Návrh Komisie

(ceny z roku 2018, mld. EUR)

Závery Európskej rady

(ceny z roku 2018, mld. EUR)

Rozdiel

(ceny z roku 2018, mld. EUR)

ReactEU (VFR 2014 – 2020 EŠIF)

50,0

47,5

-2,5

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – granty

310,0

312,5

2,5

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – úvery

250,0

360,0

110,0

Zdravotníctvo

7,7

0,0

-7,7

RescEU (civilná ochrana)

2,0

1,9

-0,1

Horizont Európa (výskum a inovácie)

13,5

5,0

-8,5

Spravodlivá transformácia na klimatickú neutralitu

30,0

10,0

-20,0

Rozvoj vidieka

15,0

7,5

-7,5

Humanitárna pomoc

5,0

0,0

-5,0

EFSI/InvestEU (podpora investícií vo vnútorných politikách)

30,3

5,6

-24,7

Nástroj pre platobnú schopnosť

26,0

0,0

-26,0

EFSD (udržateľný a inkluzívny rast mimo EÚ)

10,5

0,0

-10,5

Spolu

750,0

750,0

0,0

Zdroj: EDA na základe návrhu Komisie z 27. mája a záverov Európskej rady z 21. júla 2020.


PRÍLOHA II

Návrh Európskej komisie oproti návrhu Európskej rady

Článok návrhu Európskej komisie

Znenie článku návrhu Európskej komisie

Zmena navrhovaná Európskou radou

Článok 5 ods. 1

Zdroje z Nástroja Európskej únie na obnovu

1.

Opatrenia uvedené v článku 2 nariadenia [EURI] sa v rámci tohto mechanizmu implementujú:

a)

sumou vo výške 334 950 000 000 EUR uvedenou v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) nariadenia [EURI] v bežných cenách, ktorá je s výhradou článku 4 ods. 4 a 8 nariadenia [EURI] k dispozícii na nenávratnú pomoc.

Tieto sumy predstavujú v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách vonkajšie pripísané príjmy;

b)

sumou vo výške 267 955 000 000 EUR uvedenou v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia [EURI] v bežných cenách, ktorá je s výhradou článku 4 ods. 5 nariadenia [EURI] k dispozícii na úverovú podporu členských štátov podľa článkov 12 a 13.

Článok 5 ods. 1 písm. a) je zmenený takto:

 

sumou vo výške 312 500 000 000 EUR

Článok 5 ods. 1 písm. b) je zmenený takto:

 

sumou vo výške 360 000 000 000 EUR

Článok 10

Maximálny finančný príspevok

Na účely alokácie sumy uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. a) sa pre každý členský štát pomocou metodiky stanovenej v prílohe I vypočíta maximálny finančný príspevok, a to na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu.

Článok 10 je zmenený takto:

Kľúč na alokáciu viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci mechanizmu na roky 2021 a 2022 sa stanoví podľa návrhu Komisie. Pokiaľ ide o kľúč na alokáciu prostriedkov na rok 2023, kritérium nezamestnanosti v rokoch 2015 až 2019 sa nahrádza v rovnakom pomere stratou reálneho HDP zaznamenanou v roku 2020 a kumulatívnou stratou reálneho HDP zaznamenanou v rokoch 2020 – 2021, ktorá sa vypočíta do 30. júna 2022.

Článok 11

Alokácia finančného príspevku

1.

Na obdobie do 31. decembra 2022 Komisia sprístupní na alokáciu sumu 334 950 000 000 EUR uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. a). Na realizáciu svojho plánu podpory obnovy a odolnosti môže každý členský štát predložiť žiadosti až do výšky svojho maximálneho finančného príspevku uvedeného v článku 10.

2.

Ak sú k dispozícii finančné zdroje, môže Komisia na obdobie od 31. decembra 2022 do 31. decembra 2024 organizovať výzvy v súlade s harmonogramom európskeho semestra. Na tento účel uverejní orientačný harmonogram výziev, ktoré sa majú v tomto období zorganizovať, a pri každej výzve uvedie sumu, ktorá je k dispozícii na alokáciu. Každý členský štát môže na realizáciu svojho plánu podpory obnovy a odolnosti navrhnúť, že prijme maximálnu sumu zodpovedajúcu jeho alokačnému podielu na sume, ktorá je k dispozícii na alokáciu, ako sa uvádza v prílohe I.

Článok 11 ods. 1 je zmenený takto:

70 % grantov poskytnutých v rámci tohto mechanizmu bude viazaných v rokoch 2021 a 2022. Zvyšných 30 % bude plne viazaných do konca roka 2023.

Odsek 3 je pridaný takto:

Predbežné financovanie na účely Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa vyplatí v roku 2021, pričom by malo byť vo výške 10 %.

Článok 12 ods. 4

Úvery

4.

Úverová podpora na plán podpory obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu nesmie byť vyššia ako rozdiel medzi celkovými nákladmi na plán podpory obnovy a odolnosti, prípadne v prepracovanom znení, a maximálnym finančným príspevkom uvedeným v článku 10. Maximálny objem úveru pre každý členský štát nesmie presiahnuť 4,7 % jeho hrubého národného dôchodku.

Článok 12 ods. 4 je zmenený takto:

Maximálny objem úverov pre jednotlivé členské štáty spravidla neprekročí 6,8 % ich HND.

Článok 14 ods. 1

Oprávnenosť

1.

V zmysle cieľov stanovených v článku 4 členské štáty vypracujú národné plány podpory obnovy a odolnosti. V týchto plánoch sa stanovia programy reforiem a investícií dotknutých členských štátov na nasledujúce štyri roky. Plány podpory obnovy a odolnosti oprávnené na financovanie v rámci tohto nástroja musia zahŕňať opatrenia na implementáciu reforiem a verejných investičných projektov prostredníctvom koherentného balíka.

Článok 14 ods. 1 je zmenený takto:

Členské štáty vypracujú národné plány podpory obnovy a odolnosti, v ktorých stanovia svoje programy reforiem a investícií na roky 2021 až 2023. Plány sa v roku 2022 preskúmajú a podľa potreby upravia s cieľom zohľadniť konečné rozdelenie finančných prostriedkov na rok 2023.

Článok 16 ods. 1

Posúdenie Komisie

1.

Komisia pri posudzovaní plánu podpory obnovy a odolnosti koná v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie. Dotknutý členský štát poskytne požadované dodatočné informácie a v prípade potreby môže plán pred jeho oficiálnym predložením prepracovať.

Odsek je pridaný takto:

Pri posudzovaní musia mať najvyššiu hodnotu kritériá súladu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ako aj posilňovania rastového potenciálu, tvorby pracovných miest a hospodárskej a sociálnej odolnosti dotknutého členského štátu. Predpokladom kladného posúdenia je aj skutočný prínos k zelenej a digitálnej transformácii.

Článok 17 ods. 1

Rozhodnutie Komisie

1.

Komisia do štyroch mesiacov od oficiálneho predloženia plánu podpory obnovy a odolnosti členským štátom prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu. Ak Komisia plán podpory obnovy a odolnosti posúdi kladne, v uvedenom rozhodnutí sa stanovia reformy a investičné projekty, ktoré má členský štát implementovať, vrátane čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, ako aj finančný príspevok alokovaný v súlade s článkom 11.

Článok 17 ods. 1 je zmenený takto:

Komisia plány podpory obnovy a odolnosti posúdi do dvoch mesiacov od predloženia.

Odsek je pridaný takto:

Posúdenie plánov podpory obnovy a odolnosti schváli Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa Rada bude snažiť prijať do 4 týždňov od predloženia návrhu.

Článok 19 ods. 3

Pravidlá pre platby, pozastavenie a zrušenie finančných príspevkov

3.

Po splnení príslušných dohodnutých čiastkových cieľov a cieľových hodnôt uvedených v pláne podpory obnovy a odolnosti schválenom vykonávacím aktom Komisie dotknutý členský štát predloží Komisii riadne odôvodnenú žiadosť o vyplatenie finančného príspevku, a prípadne tranže úveru. Takéto žiadosti o vyplatenie môžu členské štáty predkladať Komisii polročne. Komisia do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti posúdi, či boli uspokojivo splnené príslušné čiastkové ciele a cieľové hodnoty stanovené v rozhodnutí uvedenom v článku 17 ods. 1. Pri tomto posúdení sa zohľadní aj operačná dohoda uvedená v článku 17 ods. 6. Komisii môžu pomáhať experti.

Ak je posúdenie Komisie kladné, prijme rozhodnutie, ktorým v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách povolí vyplatenie finančného príspevku.

Odsek je pridaný takto:

Kladné posúdenie žiadostí o platbu bude podliehať uspokojivému splneniu príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt.

Komisia si od Hospodárskeho a finančného výboru vyžiada stanovisko týkajúce sa uspokojivého splnenia príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt. Hospodársky a finančný výbor sa bude usilovať o dosiahnutie konsenzu. Ak sa výnimočne jeden alebo viaceré členské štáty domnievajú, že existujú závažné odchýlky od uspokojivého splnenia príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, môžu požiadať predsedu Európskej rady, aby sa táto záležitosť riešila na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady.

Komisia prijme rozhodnutie o posúdení uspokojivého splnenia príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt a o schválení platieb v súlade s postupom preskúmania.

Ak sa záležitosť postúpi na zasadnutie Európskej rady, Komisia neprijme žiadne rozhodnutie o uspokojivom splnení príslušných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt a o schválení platieb, kým najbližšia Európska rada danú záležitosť dôkladne neprerokuje. Tento proces by spravidla nemal trvať dlhšie než tri mesiace po tom, čo Komisia požiada Hospodársky a finančný výbor o stanovisko. Tento proces bude v súlade s článkom 17 ZEÚ a článkom 317 ZFEÚ.

Zdroj: EDA na základe návrhu Komisie na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a záverov Európskej rady z 21. júla 2020 o návrhu tohto mechanizmu.


PRÍLOHA III

Ostatné relevantné stanoviská EDA

Stanovisko č. 1/2018 k návrhu nariadenia Komisie z 2. mája 2018 o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch.

Stanovisko č. 6/2018 k návrhu nariadenia Komisie z 29. mája 2018 o spoločných ustanoveniach, COM(2018) 375 final.

Stanovisko č. 10/2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce COM(2018) 460 final.

Stanovisko č. 2/2020 k zmenenému návrhu Komisie zo 14. januára 2020 o nariadení o spoločných ustanoveniach, COM(2020) 23 final.

Stanovisko č. 4/2020 k návrhu nariadenia o iniciatíve REACT-EU a nariadenia o spoločných ustanoveniach upravujúcich fondy EŠIF.

Stanovisko č. 5/2020 k návrhom Komisie 2020/006 (COD) zo 14. januára 2020 a z 28. mája 2020 týkajúcim sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu.


PRÍLOHA IV

Hodnotenie plánov podpory obnovy a odolnosti

 

Kritérium

Hodnotenie

Poznámky

2.1

Plán podpory obnovy a odolnosti podľa očakávaní prispeje k účinnému riešeniu výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu (…) prijatých Komisiou v rámci európskeho semestra

A: plán prispieva k účinnému riešeniu výziev a predstavuje primeranú reakciu

Potenciálne prekrývanie najmä s týmito kritériami:

Zelená transformácia

Digitálna transformácia

Rastový potenciál

Vytváranie pracovných miest

Hospodárska a sociálna odolnosť

B: plán prispieva k čiastočnému riešeniu výziev a čiastočne predstavuje primeranú reakciu

C: plán neprispieva k riešeniu výziev a nepredstavuje primeranú reakciu

2.2

Plán zahŕňa opatrenia, ktoré účinne prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii, resp. k riešeniu výziev s nimi spojených

A: do značnej miery

Potenciálne prekrývanie s kritériom 2.1

B: do strednej miery

C: do malej miery

2.3

Plán podpory obnovy a odolnosti bude mať podľa očakávaní v dotknutom členskom štáte trvalý vplyv.

A: do značnej miery

Potenciálne prekrývanie s kritériom 2.1 (Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú svojou povahou skôr dlhodobé)

B: do strednej miery

C: do malej miery

2.4

Plán podpory obnovy a odolnosti podľa očakávaní účinne prispeje k posilneniu rastového potenciálu, tvorbe pracovných miest a ekonomickej a sociálnej odolnosti dotknutého členského štátu, zmierni hospodársky a sociálny dosah krízy a prispeje k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

A: očakáva sa výrazný vplyv

Potenciálne prekrývanie s kritériom 2.1

B: očakáva sa priemerný vplyv

C: očakáva sa nízky vplyv

2.5

Odôvodnenie odhadovaných celkových nákladov na plán podpory obnovy a odolnosti, ktoré predložil členský štát, je primerané, realistické a zodpovedá očakávanému vplyvu na hospodárstvo a zamestnanosť

A: do značnej miery

Ide skôr o podmienku než o hodnotiace kritérium

B: do strednej miery

C: do malej miery

2.6

Plán podpory obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia na implementáciu reforiem a verejných investičných projektov, ktoré predstavujú koherentné činnosti

A: do značnej miery

Potenciálne prekrývanie s kritériom 2.1

B: do strednej miery

C: do malej miery

2.7

Opatrenia, ktoré navrhli dotknuté členské štáty, podľa očakávaní zabezpečia účinnú realizáciu plánu podpory obnovy a odolnosti vrátane navrhovaných čiastkových cieľov, cieľových hodnôt a súvisiacich ukazovateľov

A: primerané opatrenia

Ide skôr o podmienku než o hodnotiace kritérium

B: minimálne opatrenia

C: nedostatočné opatrenia


Súčasný návrh celkového hodnotenia

Návrh

Plán podpory obnovy a odolnosti je uspokojivý

Ak je hodnotenie pri kritériách 2.1 a 2.2 A, a

hodnotenie pre všetky ostatné kritériá je A alebo je viac hodnotení A než B a žiadne C

Plán podpory obnovy a odolnosti nie je uspokojivý

Ak hodnotenie pri kritériách 2.1 a 2.2 nie je A, a

pre ostatné kritériá je viac hodnotení B než A a aspoň jedno C

Plán podpory obnovy a odolnosti je uspokojivý

Ak je hodnotenie pri kritériách 2.1 a 2.2 A, a

hodnotenie pre všetky ostatné kritériá je A alebo je viac hodnotení A než B a žiadne C

Plán podpory obnovy a odolnostinie je uspokojivý

Ak hodnotenie pri kritériách 2.1 a alebo 2.2 nie je A a alebo

pre ostatné kritériá je viac hodnotení B než A a aspoň jedno C

Zdroj: EDA na základe návrhu Komisie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.