EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 8. 2019
COM(2019) 380 final
2019/0175(NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
V súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (SRP) sa má zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY). Dôležitým nástrojom je v tejto súvislosti každoročné stanovenie rybolovných možností formou celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót.
V nariadení (EÚ) 2016/1139 zo 6. júla 2016, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie, sa navyše špecifikujú hodnoty rybolovnej úmrtnosti vyjadrené ako rozsahy, ktoré sa v tomto návrhu používajú na dosiahnutie cieľov SRP, najmä dosiahnutie a udržanie MSY.
Cieľom tohto návrhu je stanoviť na rok 2020 rybolovné možnosti členských štátov pre komerčne najvýznamnejšie populácie rýb v Baltskom mori. V snahe zjednodušiť a objasniť ročné rozhodnutia o TAC a kvótach sa rybolovné možnosti v Baltskom mori stanovujú od roku 2006 samostatným nariadením.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
V návrhu sa stanovujú kvóty na úrovni, ktorá zodpovedá cieľom nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Navrhované opatrenia sú v súlade s cieľmi a pravidlami spoločnej rybárskej politiky a s politikou Únie v oblasti udržateľného rozvoja.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Článok 43 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Návrh patrí do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:
spoločná rybárska politika je spoločnou politikou. Podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.
Predmetným nariadením Rady sa členským štátom prideľujú rybolovné možnosti. So zreteľom na článok 16 ods. 6 a 7 a článok 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 môžu členské štáty podľa vlastného uváženia rozdeliť takéto rybolovné možnosti medzi regióny alebo prevádzkovateľov podľa kritérií stanovených v uvedených článkoch. Členské štáty majú teda dostatočný priestor na rozhodovanie o tom, aký sociálny či ekonomický model si zvolia na využívanie rybolovných možností, ktoré im boli pridelené.
Návrh nemá pre členské štáty žiadne nové finančné dôsledky. Toto špecifické nariadenie prijíma Rada každý rok a verejné a súkromné prostriedky na jeho vykonávanie sú už k dispozícii.
•Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: nariadenie.
Tento návrh je zameraný na riadenie rybárstva na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Konzultácie s Poradnou radou pre Baltské more (BSAC) prebehli na základe oznámenia Komisie o konzultácii o rybolovných možnostiach na rok 2020 v rámci spoločnej rybárskej politiky [COM(2019) 274 final]. Návrh vychádza z vedeckých odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES). Zvážili sa predbežné stanoviská, ktoré vyjadrili rôzne zainteresované strany ku všetkým dotknutým populáciám rýb, a v návrhu sa čo najviac zohľadnili tak, aby neboli v rozpore s existujúcimi politikami, ani nespôsobili zhoršenie stavu zraniteľných zdrojov.
O vedeckých odporúčaniach k obmedzeniu výlovu a stave populácií sa s členskými štátmi diskutovalo aj na regionálnom fóre BALTFISH v júni 2019.
•Získavanie a využívanie expertízy
Vedecká organizácia, s ktorou sa konzultovalo, bola Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES).
Únia každoročne žiada ICES o vedecké odporúčania týkajúce sa stavu významných populácií rýb. Prijaté odporúčania sa vzťahujú na všetky populácie v Baltskom mori a pre komerčne najvýznamnejšie populácie sa navrhujú TAC (www.ices.dk/community/advisory-process/Pages/Latest-advice.aspx).
•Posúdenie vplyvu
Návrh je súčasťou dlhodobej stratégie, v rámci ktorej sa rybolov prispôsobuje tak, aby sa dosiahla a udržala dlhodobo udržateľná úroveň. Od tohto prístupu sa očakáva stabilný rybolovný tlak a vyššie kvóty, vďaka čomu sa zvýšia príjmy rybárov a ich rodín. Takisto sa očakáva, že väčší objem vylodení bude prínosom pre odvetvie rybárstva, spotrebiteľov, spracovateľské a maloobchodné odvetvie, ako aj ostatné vedľajšie odvetvia súvisiace s komerčným a rekreačným rybolovom.
Vďaka rozhodnutiam o rybolovných možnostiach v Baltskom mori, ktoré boli prijaté v posledných rokoch, sa už podarilo zosúladiť rybolovnú úmrtnosť a rozsahy MSY v čase stanovovania TAC pri všetkých populáciách okrem jednej, obnoviť niektoré populácie a obnoviť rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami. Východobaltská populácia tresky škvrnitej sa však v roku 2019 dostala pod veľký tlak a v roku 2020 (a pravdepodobne ani v ďalších rokoch) nedosiahne MSY. Preto je potrebné podnikať ďalšie kroky na obnovu všetkých populácií, ktorých biomasa je sčasti naďalej pod bezpečnou hranicou, a dosiahnuť MSY pri všetkých populáciách.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa návrhom Komisie znížili rybolovné možnosti pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického o 71 %, stredobaltskú populáciu sleďa atlantického o 10 %, populáciu sleďa atlantického v Botnickom zálive o 27 %, populáciu platesy veľkej o 32 %, populáciu lososa atlantického v hlavnej panve o 5 %, populáciu šproty severnej o 25 % a západobaltskú populáciu tresky škvrnitej o 68 %. Pokiaľ ide o východobaltskú populáciu tresky škvrnitej, ICES informovala, že v roku 2020 nebude môcť poskytnúť číselné údaje o nezamedziteľných vedľajších úlovkoch pred navrhovaným prijatím nariadenia Radou v októbri tohto roka. Komisia odhaduje, že rybolovné možnosti pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej sa znížia. Návrhom Komisie by sa zvýšili rybolovné možnosti pre populáciu sleďa atlantického v Rižskom zálive o 11 % a presunuli rybolovné možnosti pre populáciu lososa atlantického vo Fínskom zálive.
Hospodársky vplyv návrhov na rok 2020 tak bude znamenať obmedzenie pre flotily vo všetkých členských štátoch. Rybolovné možnosti v Baltskom mori budú v dôsledku návrhu Komisie celkovo na úrovni približne 469 000 ton, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje pokles o 23,6 %. Vo viacročnom pláne pre Baltské more (MAP) sa stanovuje, že TAC v prípade zdravej populácie sa môže stanoviť v rozsahu nad hodnotou bodu MSY (tzv. horný rozsah MSY), najmä s cieľom obmedziť medziročné výkyvy na maximálne 20 %. Komisia však navrhuje, aby sa táto možnosť nevyužila, pretože v prípade západobaltskej populácie sleďa atlantického a západo- a východobaltskej populácie tresky škvrnitej je biomasa populácie pod bezpečnými biologickými hranicami. Okrem toho populácia šproty severnej závisí len od jedného dobrého ročníka, a preto ICES odhaduje, že v nasledujúcich rokoch nastane úbytok biomasy. Použitím horného rozsahu MSY by mohlo vzniknúť riziko ešte väčšieho úbytku v budúcnosti. Navyše ICES vydala pre populáciu sleďa atlantického v Botnickom zálive preventívne odporúčanie, ktoré neobsahuje rozsahy MSY. Platesa veľká je v MAP vedľajším úlovkom, takže v jej prípade ICES neposkytuje rozsahy MSY. MAP takisto povoľuje využívanie horného rozsahu MSY pre zdravé populácie v zmiešanom rybolove, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov SRP a MAP. Zatiaľ čo v prípade sleďa atlantického ide o zmiešaný rybolov, Komisia nenavrhuje použiť horný rozsah MSY pre stredobaltskú populáciu sleďa atlantického, pretože táto populácia závisí len od jedného dobrého ročníka a slede sa lovia v rámci zmiešaného rybolovu s treskou, ktorej stav sa zhoršuje.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
V návrhu sa zachováva flexibilita pri uplatňovaní mechanizmov výmeny kvót, ktoré sa pre rybolovné možnosti v Baltskom mori zaviedli nariadeniami prijatými v uplynulých rokoch. Nenavrhujú sa žiadne nové prvky ani nové administratívne postupy pre orgány verejnej moci (či už na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni), ktoré by zvýšili ich administratívnu záťaž.
Návrh sa týka nariadenia na rok 2020, a preto neobsahuje doložku o revízii.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Monitorovanie využívania rybolovných možností v podobe TAC a kvót je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Návrhom sa pre členské štáty loviace v Baltskom mori stanovujú na rok 2020 rybolovné možnosti pre určité populácie alebo skupiny populácií.
Viacročný plán týkajúci sa rybolovu v Baltskom mori nadobudol účinnosť 20. júla 2016 1 . Podľa ustanovení tohto plánu sa majú rybolovné možnosti stanoviť v súlade s cieľmi plánu a majú spĺňať cieľové rozsahy rybolovnej úmrtnosti stanovené v najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach vydaných najmä radou ICES alebo podobným nezávislým vedeckým orgánom. V prípadoch, keď je biomasa populácie nižšia ako referenčné body stanovené v najlepšom vedeckom odporúčaní, rybolovné možnosti sa stanovia na úrovni zodpovedajúcej rybolovnej úmrtnosti, ktorá sa zníži úmerne k úbytku biomasy populácie.
Rybolovné možnosti sa navrhujú v súlade s článkom 16 ods. 1 (vzhľadom na zásadu relatívnej stability) a článkom 16 ods. 4 (vzhľadom na ciele spoločnej rybárskej politiky a pravidlá stanovené vo viacročných plánoch) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Na účely stanovenia kvót EÚ pre populácie, s ktorými sa hospodári spolu s Ruskou federáciou, sa v relevantných prípadoch odpočítali zodpovedajúce množstvá týchto populácií od TAC, ktoré odporučila rada ICES. TAC a kvóty pridelené členským štátom sú uvedené v prílohe k nariadeniu.
Z odhadov ICES pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického vyplýva, že veľkosť populácie je naďalej pod hraničným referenčným bodom pre biomasu neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorého môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti (Blim), ako ju stanovila ICES. Pre prípady, keď sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že veľkosť populácie je pod úrovňou Blim, sa v článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1139 vyžaduje, aby sa prijali nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie na úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY. S cieľom dosiahnuť takúto úroveň sa najprv stanovia rybolovné možnosti pre príslušnú populáciu na úrovni zodpovedajúcej rybolovnej úmrtnosti, ktorá sa zníži pod horný rozsah FMSY, a následne sa prijmú ďalšie nápravné opatrenia. Vzhľadom na úbytok biomasy západobaltskej populácie sleďa atlantického Komisia navrhuje podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1139 stanoviť TAC na nižšiu úroveň, ako je rozsah FMSY. Komisia navrhuje použiť spodnú hodnotu rozsahu a znížiť ju ešte viac. Z toho vyplýva TAC 2 651 ton (–71 %), ktorý podľa ICES umožní, aby bola biomasa do roku 2022 nad úrovňou Blim.
V prípade východobaltskej populácie tresky škvrnitej bola ICES po niekoľkých rokoch opäť schopná vykonať analytické posúdenie. Nepodarilo sa jej však stanoviť rozsah hodnôt FMSY. Navyše z odhadov ICES vyplýva, že veľkosť populácie nedosahuje úroveň Blim a v strednodobom horizonte sa táto situácia nezmení ani v prípade, že sa v tejto populácii nebude vôbec loviť. Z tohto dôvodu Komisia prijala v júli 2019 núdzové opatrenia s cieľom zakázať do konca roka lov tresky škvrnitej v oblastiach s vysokým výskytom východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Účinnejším spôsobom obmedzenia úlovkov je však zákaz cieleného rybolovu a stanovenie prísnejšieho TAC výlučne len pre vedľajšie úlovky. Komisia požiadala ICES o príslušné číselné údaje, tá však informovala, že v roku 2020 nebude môcť poskytnúť číselné údaje o nezamedziteľných vedľajších úlovkoch pred navrhovaným prijatím nariadenia Radou v októbri tohto roka. Komisia odhaduje, že rybolovné možnosti pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej sa znížia o […] %. Komisia plánuje predložiť návrh na zmenu nariadenia o rybolovných možnostiach na rok 2020 po tom, ako ICES poskytne údaje o nezamedziteľných vedľajších úlovkoch na rok 2020. So zreteľom na stav východobaltskej populácie tresky škvrnitej mora a na odporúčanie ICES, podľa ktorého môže mať zákaz rybolovu počas neresenia pre danú populáciu dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC (napr. početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu), sa predlžuje súčasný zákaz rybolovu počas letného obdobia neresenia a rozširuje sa jeho územný rozsah. Napokon sa zakazuje aj rekreačný rybolov, pretože keď sa TAC zníži tak, že TAC vedľajších úlovkov je veľmi nízky, množstvá úlovkov pri tomto rybolove sú významné.
Navrhované TAC pre stredobaltskú populáciu sleďa atlantického a populáciu sleďa atlantického v Rižskom zálive, ako aj navrhované TAC pre populáciu šproty severnej, populáciu lososa atlantického v hlavnej panve a západobaltskú populáciu tresky škvrnitej zodpovedajú rozsahu FMSY podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1139. Pokiaľ ide o populáciu lososa atlantického v hlavnej panve, Fínsko a Estónsko požiadali, aby sa obmedzená medzioblastná flexibilita zavedená v minulom roku zachovala, a teda preniesla do ďalšieho roka. V prípade západobaltskej populácie tresky škvrnitej ICES uvádza, že stav tejto populácie je aj naďalej povážlivý a znovu vykazuje zhoršujúci sa trend, preto sa opäť zavádza dlhší a územne širší zákaz rybolovu počas zimného obdobia neresenia vzhľadom na to, že podľa ICES môžu mať takéto opatrenia dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC. Keďže rekreačný rybolov významne prispieva k rybolovnej úmrtnosti, obmedzenie počtu úlovkov rekreačného rybolovu sa znižuje v rovnakom rozsahu ako zníženie TAC. Vzhľadom na to, že východobaltská a západobaltská populácia tresky sa v poddivízii 24 prelínajú, je cielený rybolov tresky škvrnitej v nadväznosti na núdzové opatrenia z roku 2019 zakázaný a v poddivízii 24 sa môžu loviť len nezamedziteľné vedľajšie úlovky vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ od pobrežia. S cieľom vytvoriť rovnaké podmienky ako v oblasti riadenia východobaltskej populácie tresky škvrnitej sa v poddivízii 24 zakazuje rekreačný rybolov vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ od pobrežia, keďže sa v týchto oblastiach vyskytuje prevažne východobaltská populácia tresky škvrnitej.
TAC pre platesu veľkú zodpovedá kombinácii odporúčaní týkajúcich sa MSY pre populáciu v poddivíziách 21 až 23 a koncepcie ICES pre populácie, v prípade ktorých sú dostupné len obmedzené údaje, vzťahujúcej sa na populáciu v poddivíziách 24 až 32. TAC pre populáciu lososa atlantického vo Fínskom zálive a sleďa atlantického v Botnickom zálive zodpovedajú koncepcii, ktorú vypracovala ICES pre populácie, v prípade ktorých sú dostupné len obmedzené údaje.
Nariadením Rady (ES) č. 847/96 sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článku 3 (populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje preventívny TAC) a článku 4 (populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje analytický TAC). Podľa článku 2 uvedeného nariadenia je pri stanovovaní TAC úlohou Rady rozhodnúť, na ktoré populácie sa články 3 a 4 neuplatňujú, predovšetkým na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa zaviedol mechanizmus flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov a bránila dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky, malo objasniť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú len vtedy, keď členské štáty nevyužívajú medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia 1380/2013.
2019/0175 (NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)V článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 2 sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania, a v relevantných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a iných poradných orgánov, ako aj na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné zemepisné oblasti alebo oblasti pôsobnosti vrátane všetkých spoločných odporúčaní členských štátov.
(2)Povinnosťou Rady je prijímať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností a v prípade potreby aj určité podmienky, ktoré s nimi funkčne súvisia. Rybolovné možnosti by sa mali členským štátom prideliť tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v prípade každej populácie rýb alebo rybolovnej oblasti a aby sa náležite zohľadňovali ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.
(3)V článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom SRP je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vo všetkých možných prípadoch do roku 2015 a v ostatných prípadoch postupne a progresívne najneskôr do roku 2020.
(4)Celkový povolený výlov (TAC) by sa mal preto v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zároveň by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu; je tiež dôležité zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.
(5)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 3 sa stanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „plán“). Cieľom plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Na tento účel sa má cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti pre príslušné populácie vyjadrená rozsahom hodnôt dosiahnuť čo najskôr a postupne a progresívne do roku 2020. Je vhodné stanoviť obmedzenia výlovu uplatniteľné v roku 2020 na populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori v súlade s cieľmi plánu.
(6)Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) uviedla, že biomasa sleďa atlantického v západnej časti Baltského mora v poddivíziách 20 až 24 je naďalej pod hraničným referenčným bodom pre biomasu neresiacej sa populácie, pod úrovňou ktorého môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti (Blim). Preto ICES vo svojom ročnom vedeckom odporúčaní, ktoré zverejnila 29. mája 2019, navrhuje pre túto populáciu nulové úlovky. V súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa preto mali prijať všetky primerané nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. V tomto ustanovení sa navyše požaduje prijatie nápravných opatrení. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy harmonogram na dosiahnutie všeobecných cieľov SRP a konkrétnych cieľov plánu z hľadiska očakávaného účinku prijatých nápravných opatrení a súčasne sledovať ciele ekonomického a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Podľa uvedených skutočností a v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je vhodné, aby sa rybolovné možnosti pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického stanovili vzhľadom na úbytok biomasy na hodnotu nižšiu než rozsahy rybolovnej úmrtnosti.
(7)V prípade východobaltskej populácie tresky škvrnitej bola ICES schopná poskytnúť analytické posúdenie po prvýkrát po niekoľkých rokoch. Podľa odhadov ICES je biomasa pod úrovňou Blim a v strednodobom horizonte sa na tejto úrovni udrží aj v prípade, že sa v tejto populácii nebude vôbec loviť. ICES preto vydala vedecké odporúčanie, v ktorom na rok 2020 navrhuje nulové úlovky. Nepodarilo sa jej však určiť hodnoty rozsahov rybolovnej úmrtnosti. Na základe posúdenia populácií a s cieľom reagovať čo najrýchlejšie prijala Komisia vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1248, ktorým sa stanovujú opatrenia na zmiernenie vážneho ohrozenia ochrany populácie tresky škvrnitej (Gadus morhua) vo východnej časti Baltského mora 4 . Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 sa rybolovné možnosti na rok 2020 musia stanoviť tak, aby sa zabezpečil rýchly návrat populácie nad úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY.
(8)Ak by sa rybolovné možnosti pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej stanovili na úrovni uvedenej vo vedeckom odporúčaní, povinnosť vylodiť všetky úlovky zo zmiešaného rybolovu vrátane vedľajších úlovkov z východobaltskej populácie tresky škvrnitej by spôsobila fenomén tzv. blokačných druhov. S cieľom dosiahnuť ideálnu rovnováhu medzi možnosťou pokračovať v rybolove v záujme zamedzenia závažných socio-ekonomických dôsledkov jeho prípadného prerušenia a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav danej populácie s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni maximálneho udržateľného výnosu, je primerané stanoviť špecifický TAC pre vedľajšie úlovky z východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Tento TAC by sa mal stanoviť tak, aby sa nezvýšila rybolovná úmrtnosť a aby nabádal k zlepšeniu selektívnosti a preventívnych opatrení.
(9)Okrem toho sa v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 uvádza, že sa majú prijať dodatočné nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. Vo vedeckom odporúčaní sa uvádza, že najmä zákaz rybolovu počas obdobia neresenia môže mať pre danú populáciu dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu. Vzhľadom na stav východobaltskej populácie tresky škvrnitej je vhodné rozšíriť rozsah a časový rámec súčasného zákazu rybolovu počas letného obdobia neresenia pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej. Vo vedeckom odporúčaní sa okrem toho uvádza, že relatívny význam rekreačného rybolovu východobaltskej populácie tresky škvrnitej závisí od úrovne TAC. Vzhľadom na veľmi výrazné zníženie TAC sa množstvá ulovené pri rekreačnom rybolove považujú za významné. Preto je vhodné zakázať rekreačný rybolov tresky škvrnitej v poddivíziách 25-26, kde je východobaltská populácia tresky škvrnitej najpočetnejšia.
(10)Vo vedeckých odporúčaniach pre západobaltskú populáciu tresky škvrnitej sa uvádza, že na celkovej rybolovnej úmrtnosti danej populácie sa významnou mierou podieľa rekreačný rybolov. So zreteľom na aktuálny stav tejto populácie a znížený TAC je vhodné znížiť denné obmedzenie počtu úlovkov na rybára. Tým nie je dotknutá zásada relatívnej stability, ktorá sa uplatňuje na komerčné rybárske činnosti. Z vedeckých odporúčaní takisto vyplýva, že západné a východné populácie tresky škvrnitej sa v poddivízii 24 prelínajú. S cieľom chrániť východnú populáciu tresky škvrnitej a zabezpečiť rovnaké podmienky ako v oblasti riadenia východobaltskej populácie tresky škvrnitej je vhodné obmedziť používanie TAC v poddivízii 24 na vedľajšie úlovky tresky škvrnitej s výnimkou malých pobrežných rybárov loviacich s pasívnym výstrojom v oblastiach do šiestich námorných míľ od pobrežia, kde hĺbka vody nepresahuje 20 metrov, keďže v týchto plytkých pobrežných oblastiach prevláda západná populácia tresky škvrnitej. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky ako v poddivíziách 25-26 by sa rekreačný rybolov tresky škvrnitej v poddivízii 24 mal zakázať vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ od pobrežia. Vzhľadom na povážlivý stav tejto populácie a na skutočnosť, že vo vedeckých odporúčaniach sa uvádza, že najmä zákaz rybolovu počas obdobia neresenia môže mať pre populáciu dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu, je vhodné znovu zaviesť zákaz rybolovu počas zimného obdobia neresenia.
(11)Aby bolo možné úplne vyčerpať rybolovné možnosti v pobrežných vodách, je vhodné zaviesť obmedzenú medzioblastnú flexibilitu pre lososa atlantického medzi poddivíziami ICES 22-31 a poddivíziou ICES 32 pre členský štát, ktorý o takúto flexibilitu požiada.
(12)Podľa odporúčania ICES sa 32 % úlovkov v rámci rybolovu lososa atlantického nahlasuje nesprávne, najmä ako úlovky pstruha morského. Keďže väčšina úlovkov pstruha morského v Baltskom mori pochádza z pobrežných oblastí, je vhodné zakázať rybolov pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle a obmedziť vedľajšie úlovky pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa s cieľom prispieť k predchádzaniu nesprávneho nahlasovania úlovkov lososa ako úlovkov pstruha morského.
(13)Využívanie rybolovných možností podľa tohto nariadenia sa riadi nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 5 , a najmä jeho článkom 33 o zaznamenávaní úlovkov a rybolovného úsilia a článkom 34 o zasielaní údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy týkajúce sa vyloďovania úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii.
(14)Nariadením Rady (ES) č. 847/96 6 sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článkov 3 a 4 týkajúcich sa preventívneho a analytického TAC. Podľa článku 2 uvedeného nariadenia Rada pri stanovovaní TAC rozhoduje o tom, na ktoré populácie sa článok 3 alebo 4 neuplatňuje, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility pri všetkých populáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vyloďovať úlovky. S cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov SRP a zhoršila biologický stav populácií, by sa preto malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytický TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
(15)Na základe nového vedeckého odporúčania by sa mal na obdobie od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020 stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4.
(16)S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2020. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb v Baltskom mori na rok 2020 a menia sa určité rybolovné možnosti v iných vodách stanovené nariadením (EÚ) 2019/124 7 .
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na rybárske plavidlá Únie pôsobiace v Baltskom mori.
2. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na rekreačný rybolov vtedy, keď sa to výslovne uvádza v príslušných ustanoveniach.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„poddivízia“ je poddivízia ICES Baltského mora v zmysle prílohy III k nariadeniu Rady (ES) č. 218/2009 8 ;
2.„celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo rýb z každej populácie, ktoré možno vyloviť počas jedného roka;
3.„kvóta“ je podiel na TAC pridelený Únii, členskému štátu alebo tretej krajine;
4.„rekreačný rybolov“ sú nekomerčné rybárske činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na rekreačné, turistické alebo športové účely.
KAPITOLA II
RYBOLOVNÉ MOŽNOSTI
Článok 4
Celkový povolený výlov a prideľovanie
TAC, kvóty a v náležitých prípadoch aj podmienky, ktoré s nimi funkčne súvisia, sú stanovené v prílohe.
Článok 5
Osobitné ustanovenia o prideľovaní rybolovných možností
Prideľovanie rybolovných možností jednotlivým členským štátom podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté:
a)výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
b)zníženia a prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1224/2009;
c)dodatočné vylodenia povolené podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
d)množstvá zadržané podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo prevedené podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;
e)odpočítania vykonané podľa článkov 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.
Článok 6
Podmienky vylodenia úlovkov a vedľajších úlovkov
Populácie necieľových druhov v rámci bezpečných biologických hraníc podľa článku 15 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ktoré spĺňajú podmienky pre výnimku z povinnosti započítavať úlovky do príslušnej kvóty, sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 7
Opatrenia týkajúce sa rekreačného rybolovu tresky škvrnitej v poddivíziách 22-26
1. Pri rekreačnom rybolove v poddivíziách 22-24 si každý rybár môže denne ponechať maximálne dvoch jedincov tresky škvrnitej.
2. Rekreačný rybolov je zakázaný v poddivízii 24 vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ meraných od základných línií a v poddivíziách 25-26.
3. Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia.
Článok 8
Opatrenia týkajúce sa rybolovu pstruha morského a lososa atlantického v poddivíziách 22-32
1. Pre rybárske plavidlá platí od 1. januára do 31. decembra 2020 zákaz rybolovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle meranej od základných línií v poddivíziách 22-32. Pri rybolove lososa atlantického v uvedených vodách nesmú vedľajšie úlovky pstruha morského v žiadnom momente, či už na palube alebo po vylodení po každom rybárskom výjazde, presiahnuť 3 % z celkového úlovku lososa atlantického a pstruha morského. Kapitáni plavidiel loviacich lososa atlantického v týchto vodách zabezpečia, aby kontrolné orgány členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať. Na tento účel môžu byť tieto rybárske plavidlá vybavené napríklad systémom monitorovania plavidiel (VMS) alebo rovnocenným elektronickým monitorovacím systémom, ktorý osvedčil kontrolný orgán.
2. Odsekom 1 nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne opatrenia.
Článok 9
Flexibilita
1. Pokiaľ sa v prílohe k tomuto nariadeniu neuvádza inak, článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňuje na populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje preventívny TAC, a článok 3 ods. 2 a 3 a článok 4 uvedeného nariadenia sa uplatňujú na populácie, v prípade ktorých sa uplatňuje analytický TAC.
2. Článok 3 ods. 2 a 3 a článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňujú, keď členský štát využíva medziročnú flexibilitu stanovenú v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 10
Prenos údajov
Keď členské štáty zasielajú Komisii údaje o ulovených alebo vylodených množstvách populácií podľa článkov 33 a 34 nariadenia (ES) č. 1224/2009, používajú na tento účel kódy populácií uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.
KAPITOLA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 11
Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/124
Príloha IA k nariadeniu (EÚ) 2019/124 sa mení takto:
Tabuľka rybolovných možností pre tresku koruškovitú a súvisiace vedľajšie úlovky v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 nahrádza takto:
|
Druh: |
treska koruškovitá a súvisiace vedľajšie úlovky
|
Zóna: |
3a; vody Únie zón 2a a 4 |
||||||||||||||
|
|
Trisopterus esmarkii |
|
|
(NOP/2A3A4.) |
|
|
|||||||||||
|
Rok |
2019 |
2020 |
|
analytický TAC
|
|
||||||||||||
|
Dánsko |
54 949 |
(1)(3) |
pm |
(6) |
Neuplatňuje sa článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||||||||||
|
Nemecko |
11 |
(1)(2)(3) |
pm |
(6) |
Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||||||||||
|
Holandsko |
40 |
(1)(2)(3) |
pm |
(6) |
|||||||||||||
|
Únia |
55 000 |
(1)(3) |
pm |
(6) |
|||||||||||||
|
Nórsko |
14 500 |
(4) |
pm |
||||||||||||||
|
Faerské ostrovy |
5 000 |
(5) |
pm |
||||||||||||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Neuplatňuje sa |
|
|
|
|
|
||||||||||
|
(1) |
Vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej a tresky merlang môžu predstavovať maximálne 5 % kvóty (OT2/*2A3A4). Vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej a tresky merlang započítané do kvóty podľa tohto ustanovenia a vedľajšie úlovky druhov započítaných do kvóty podľa článku 15 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 nesmú spolu presiahnuť 9 % kvóty. |
||||||||||||||||
|
(2) |
V rámci kvóty možno loviť iba vo vodách Únie zón ICES 2a, 3a a 4. |
||||||||||||||||
|
(3) |
V rámci kvóty Únie možno loviť len od 1. novembra 2018 do 31. októbra 2019. |
||||||||||||||||
|
(4) |
Používa sa triediaca mriežka. |
||||||||||||||||
|
(5) |
Používa sa triediaca mriežka. Vrátane maximálne 15 % nezamedziteľných vedľajších úlovkov (NOP/*2A3A4), ktoré sa započítajú do tejto kvóty. |
||||||||||||||||
|
(6) |
V rámci kvóty Únie možno loviť od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020. |
|
|||||||||||||||
Článok 12
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2020 s výnimkou článku 11, ktorý sa uplatňuje od 1. novembra 2019 do 31. októbra 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Radu
predseda
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 8. 2019
COM(2019) 380 final
PRÍLOHA
k
návrhu NARIADENIA RADY,
ktorým sa na rok 2020 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné v Baltskom mori a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/124, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti v iných vodách
TAC UPLATNITEĽNÉ NA RYBÁRSKE PLAVIDLÁ ÚNIE V OBLASTIACH, KDE EXISTUJÚ TAC, PODĽA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV A OBLASTÍ
V nasledujúcich tabuľkách sú stanovené TAC a kvóty (v tonách živej hmotnosti, pokiaľ nie je uvedené inak) podľa populácií a podmienky, ktoré s nimi funkčne súvisia.
Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na rybolovné zóny sú odkazmi na zóny ICES.
Populácie rýb sa uvádzajú v abecednom poradí vedeckých mien jednotlivých druhov.
Na účely tohto nariadenia sa uvádza táto porovnávacia tabuľka vedeckých a slovenských mien:
|
Vedecké meno |
Trojmiestny alfabetický kód |
Slovenské meno |
|
Clupea harengus |
HER |
sleď atlantický |
|
Gadus morhua |
COD |
treska škvrnitá |
|
Pleuronectes platessa |
PLE |
platesa veľká |
|
Salmo salar |
SAL |
losos atlantický |
|
Sprattus sprattus |
SPR |
šprota severná |
|
Druh: |
sleď atlantický |
Zóna: |
poddivízie 30-31 |
|||
|
Clupea harengus |
(HER/30/31.) |
|||||
|
Fínsko |
53 306 |
|||||
|
Švédsko |
11 712 |
|||||
|
Únia |
65 018 |
|||||
|
TAC |
65 018 |
Preventívny TAC |
||||
|
Druh: |
sleď atlantický |
Zóna: |
poddivízie 22-24 |
||
|
Clupea harengus |
(HER/3BC+24) |
||||
|
Dánsko |
372 |
||||
|
Nemecko |
1 462 |
||||
|
Fínsko |
0 |
||||
|
Poľsko |
345 |
||||
|
Švédsko |
472 |
||||
|
Únia |
2 651 |
||||
|
TAC |
2 651 |
Analytický TAC Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|||
|
|
sleď atlantický |
Zóna: |
vody Únie poddivízií 25-27, 28.2, 29 a 32 |
|
|
Clupea harengus |
(HER/3D-R30) |
|||
|
Dánsko |
3 374 |
|||
|
Nemecko |
895 |
|||
|
Estónsko |
17 232 |
|||
|
Fínsko |
33 637 |
|||
|
Lotyšsko |
4 253 |
|||
|
Litva |
4 478 |
|||
|
Poľsko |
38 215 |
|||
|
Švédsko |
51 300 |
|||
|
Únia |
153 384 |
|||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Analytický TAC Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
||
|
Druh: |
sleď atlantický |
Zóna: |
poddivízia 28.1 |
||||
|
Clupea harengus |
(HER/03D.RG) |
||||||
|
Estónsko |
15 906 |
||||||
|
Lotyšsko |
18 539 |
||||||
|
Únia |
34 445 |
||||||
|
TAC |
34 445 |
Analytický TAC Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||||
|
Druh: |
treska škvrnitá |
Zóna: |
vody Únie poddivízií 25-32 |
|||||
|
Gadus morhua |
(COD/3DX32.) |
|||||||
|
Dánsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Nemecko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Estónsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Fínsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Lotyšsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Litva |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Poľsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Švédsko |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
Únia |
pm |
(1)(2) |
||||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Analytický TAC Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||||||
|
__________ |
||||||||
|
(1) Výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov. (2) V poddivíziách 25 a 26 platí zákaz loviť v rámci tejto kvóty od 1. mája do 31. augusta. Odchylne od prvého odseku sa obdobie zákazu rybolovu nevzťahuje na rybárske plavidlá Únie s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami, lovnými šnúrami na lov pri dne, lovnými šnúrami (okrem unášaných lovných šnúr), ručnými šnúrami alebo výstrojom na džigovanie či podobným pasívnym výstrojom v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej než 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány. Kapitáni uvedených plavidiel zabezpečia, aby kontrolné orgány členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať. Na tento účel môžu byť tieto rybárske plavidlá vybavené napríklad systémom monitorovania plavidiel (VMS) alebo rovnocenným elektronickým monitorovacím systémom, ktorý osvedčil kontrolný orgán. |
||||||||
|
Druh: |
treska škvrnitá |
Zóna: |
poddivízie 22-24 |
|||||
|
Gadus morhua |
(COD/3BC+24) |
|||||||
|
Dánsko |
1 337 |
(1)(2) |
||||||
|
Nemecko |
654 |
(1)(2) |
||||||
|
Estónsko |
30 |
(1)(2) |
||||||
|
Fínsko |
26 |
(1)(2) |
||||||
|
Lotyšsko |
111 |
(1)(2) |
||||||
|
Litva |
72 |
(1)(2) |
||||||
|
Poľsko |
358 |
(1)(2) |
||||||
|
Švédsko |
477 |
(1)(2) |
||||||
|
Únia |
3 065 |
(1)(2) |
||||||
|
TAC |
3 065 |
(1)(2) |
Analytický TAC Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
|||||
|
__________ |
||||||||
|
(1) V poddivízii 24 výhradne ako vedľajší úlovok. V rámci tejto kvóty nie je povolený cielený rybolov v poddivízii 24. Odchylne od prvého odseku sa rybolov v rámci tejto kvóty v poddivízii 24 povoľuje pre rybárske plavidlá Únie s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami, lovnými šnúrami na lov pri dne, lovnými šnúrami (okrem unášaných lovných šnúr), ručnými šnúrami alebo výstrojom na džigovanie či podobným pasívnym výstrojom v oblastiach maximálne do šiestich námorných míľ meraných od základných línií v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej než 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány. Kapitáni uvedených plavidiel zabezpečia, aby kontrolné orgány členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať. Na tento účel môžu byť tieto rybárske plavidlá vybavené napríklad systémom monitorovania plavidiel (VMS) alebo rovnocenným elektronickým monitorovacím systémom, ktorý osvedčil kontrolný orgán. (2) V rámci tejto kvóty sa zakazuje loviť od 1. januára do 31. marca. Odchylne od prvého odseku sa obdobie zákazu rybolovu nevzťahuje na rybárske plavidlá Únie s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami, lovnými šnúrami na lov pri dne, lovnými šnúrami (okrem unášaných lovných šnúr), ručnými šnúrami alebo výstrojom na džigovanie či podobným pasívnym výstrojom v oblastiach, kde hĺbka vody dosahuje menej než 20 metrov podľa súradníc na oficiálnej námornej mape, ktorú vydali príslušné vnútroštátne orgány. Kapitáni uvedených plavidiel zabezpečia, aby kontrolné orgány členského štátu mohli ich rybolovnú činnosť kedykoľvek monitorovať. Na tento účel môžu byť tieto rybárske plavidlá vybavené napríklad systémom monitorovania plavidiel (VMS) alebo rovnocenným elektronickým monitorovacím systémom, ktorý osvedčil kontrolný orgán. |
||||||||
|
|
platesa veľká |
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-32 |
||
|
Pleuronectes platessa |
(PLE/3BCD-C) |
||||
|
Dánsko |
4 939 |
||||
|
Nemecko |
549 |
||||
|
Poľsko |
1 034 |
||||
|
Švédsko |
372 |
||||
|
Únia |
6 894 |
||||
|
TAC |
6 894 |
Analytický TAC Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
|||
|
Druh: |
losos atlantický |
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-31 |
|
|
Salmo salar |
(SAL/3BCD-F) |
|||
|
Dánsko |
17 940 |
(1) |
||
|
Nemecko |
1 996 |
(1) |
||
|
Estónsko |
1 823 |
(1)(2) |
||
|
Fínsko |
22 370 |
(1) |
||
|
Lotyšsko |
11 411 |
(1) |
||
|
Litva |
1 341 |
(1) |
||
|
Poľsko |
5 442 |
(1) |
||
|
Švédsko |
24 252 |
(1) |
||
|
Únia |
86 575 |
(1) |
||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Analytický TAC Neuplatňuje sa článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 847/96. Neuplatňuje sa článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96. |
||
|
__________ |
||||
|
(1) Vyjadrené počtom jedincov. (2) Osobitná podmienka: vo vodách Únie poddivízie 32 (SAL/*3D32.) možno uloviť najviac 20 % tejto kvóty a najviac 400 jedincov. |
||||
|
|
losos atlantický |
Zóna: |
vody Únie poddivízie 32 |
||||
|
Salmo salar |
(SAL/3D32.) |
||||||
|
Estónsko |
995 |
(1) |
|||||
|
Fínsko |
8 708 |
(1) |
|||||
|
Únia |
9 703 |
(1) |
|||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Preventívny TAC |
|||||
|
__________ |
|||||||
|
(1) Vyjadrené počtom jedincov. |
|||||||
|
Druh: |
šprota severná |
Zóna: |
vody Únie poddivízií 22-32 |
|||
|
Sprattus sprattus |
(SPR/3BCD-C) |
|||||
|
Dánsko |
20 027 |
|||||
|
Nemecko |
12 688 |
|||||
|
Estónsko |
23 256 |
|||||
|
Fínsko |
10 484 |
|||||
|
Lotyšsko |
28 088 |
|||||
|
Litva |
10 160 |
|||||
|
Poľsko |
59 608 |
|||||
|
Švédsko |
38 716 |
|||||
|
Únia |
203 027 |
|||||
|
TAC |
Neuplatňuje sa |
Analytický TAC Uplatňuje sa článok 6 tohto nariadenia. |
||||