21.1.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/130

P8_TA(2019)0220

Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o Výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja (2018/2279(INI))

(2021/C 23/22)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na uznesenie Organizácie Spojených národov s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá 25. septembra 2015 na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán (COP 21) v Paríži a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) od EÚ a jej členských štátov, ktoré Lotyšsko a Európska komisia navrhli UNFCCC 6. marca 2015,

—

so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe od 13. do 16. júla 2015,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, ktorým sa potvrdzuje, že EÚ by mala „zabezpečovať vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie zo 7. júna 2017 s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739);

—

so zreteľom na diskusný dokument Európskej komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 30. januára 2019,

—

so zreteľom na platformu viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a jej spoločný príspevok z 11. októbra 2018, v ktorom sa odporúča, aby EÚ rozvíjala a realizovala zastrešujúcu transformačnú vizionársku stratégiu udržateľnej Európy do roku 2030, ktorou sa budú riadiť všetky politiky a programy EÚ vrátane priebežných aj dlhodobých cieľov a ktorá bude predstavovať víziu Európy o udržateľnej Európe nad rámec Agendy 2030,

—

so zreteľom na správu EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019, ktorá bola zverejnená 28. januára 2019,

—

so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2018 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (9),

—

so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2017 o reakcii EÚ na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (10502/17),

—

so zreteľom na návrh Európskej komisie z 30. mája 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382),

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho parlamentu z 20. novembra 2018 s názvom Urýchliť pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím – nezabudnúť na nikoho,

—

so zreteľom na monitorovaciu správu Eurostatu za rok 2018 o pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte EÚ,

—

so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 s názvom Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 18. októbra 2018 (EUCO 13/18), v ktorých sa uvádza, že EÚ a jej členské štáty sa plne zaviazali k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a jej vykonávaniu, a v ktorých Európska rada uvítala zámer Komisie uverejniť v roku 2018 diskusný dokument, v ktorom sa vyzýva, aby pripravila pôdu pre komplexnú stratégiu vykonávania v roku 2019,

—

so zreteľom na priority EÚ v OSN a na 73. valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (september 2018 – september 2019), ktoré Rada prijala 25. júna 2018,

—

so zreteľom na prínos platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja k diskusnému dokumentu Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 12. októbra 2018,

—

so zreteľom na globálny pakt o migrácii a globálny pakt o utečencoch z roku 2018,

—

so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, ktorý členské štáty OSN prijali 18. marca 2015 na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof,

—

so zreteľom na spoločné komuniké Európskej únie a Organizácie Spojených národov z 27. septembra 2018 s názvom Obnovené partnerstvo v oblasti rozvoja (10),

—

so zreteľom na spoločné komuniké vydané po trojstrannom stretnutí Africkej únie, Európskej únie a Organizácie Spojených národov, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra 2018 v New Yorku (11),

—

so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie EÚ a OSN z 23. septembra 2018 (12),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0160/2019),

A.

keďže Agenda 2030 má transformačný potenciál a stanovuje ambiciózne všeobecné, komplexné, nerozdeliteľné a vzájomne prepojené ciele zamerané na odstraňovanie chudoby, boj proti rastúcej nerovnosti a diskriminácii, podporu prosperity, udržateľnosti, environmentálnej zodpovednosti, sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a dodržiavania ľudských práv pri súčasnom zabezpečení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a posilňovaní mieru a bezpečnosti; keďže okamžité opatrenia spolu s účinnou európskou stratégiou vykonávania, mechanizmami monitorovania a hodnotenia sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

B.

keďže program 2030 a ciele udržateľného rozvoja predstavujú ambicióznu víziu lepšie prosperujúceho, inkluzívnejšieho a odolnejšieho sveta; keďže program 2030 je založený na základných hodnotách Únie ako demokracia, spoluúčasť, dobrá správa vecí verejných, sociálna spravodlivosť, solidarita, udržateľnosť a dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v EÚ, jej členských štátoch a na celom svete; keďže úsilie o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je v prirodzenom súlade s plánmi Únie vybudovať lepšiu, zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre Európu, ktorá by mala patriť medzi strategické priority EÚ;

C.

keďže Agenda 2030 a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú výzvou; keďže 17 všeobecných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a 169 čiastkových cieľov Agendy si vyžaduje koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj prístup založený na viacúrovňovej správe, ktorý vychádza zo širokej aktívnej angažovanosti verejnosti, občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

D.

keďže angažovanosť sociálnych partnerov bolo v Agende 2030 a cieľoch trvalo udržateľného rozvoja od začiatku kľúčové s cieľom zahrnúť priority ako dôstojnú prácu, boj proti nerovnosti a spoluúčasť občianskej spoločnosti; keďže je nevyhnutná aktívna účasť sociálnych partnerov v hodnotení pokroku, vykonávaní Agendy 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

E.

keďže Komisia ešte nestanovila komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá by zahŕňala oblasti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ s podrobným harmonogramom do roku 2030, ciele a konkrétne opatrenia požadované Európskym parlamentom, Radou a Európskou radou, ani ciele trvalo udržateľného rozvoja nezahrnula do vyššieho rámca revidovaných usmernení pre lepšiu reguláciu zverejnených v roku 2017; keďže na meranie a systematické monitorovanie vykonávania takejto stratégie a na zisťovanie nedostatkov sú v súčasnosti aj v budúcnosti potrebné spoločné ukazovatele a referenčné hodnoty;

F.

keďže udržateľnosť a prechod na klimaticky neutrálne, obehové a sociálne inkluzívne hospodárstvo sú kľúčom k zabezpečeniu dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti EÚ a budú možné len pri plnom rešpektovaní obmedzených možností planéty;

G.

keďže v Európskom konsenze o rozvoji sa uznáva, že súdržnosť politík v záujme rozvoja PCD je základnou súčasťou prínosu EÚ k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje holistický prierezový politický prístup, ktorý je v konečnom dôsledku otázkou riadenia a ktorý sa musí realizovať v partnerstve so všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach; keďže účinné vykonávanie politík v záujme rozvoja je pre úspech programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 nevyhnutnosťou;

H.

keďže rámec politiky a riadenia EÚ už obsahuje určitý počet záväzných i nezáväzných politických cieľov, referenčných kritérií a ukazovateľov v takých oblastiach ako rozpočet, sociálne veci, energetika a klíma bez komplexnej jednotnej spoločnej politickej stratégie;

I.

keďže vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj si vyžaduje zvýšené občianske povedomie;

J.

keďže posúdenia ex ante a hodnotenia ex post sú kľúčovými nástrojmi, ktoré zabránia negatívnemu vplyvu politík EÚ na trvalo udržateľný rozvoj, najmä na rozvojové krajiny, a zabezpečia zvýšenie ich pozitívneho dosahu na najvyššiu mieru; keďže posúdenia a hodnotenia by sa mali zverejňovať s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a zodpovednosť;

K.

keďže Agenda 2030 je univerzálny program, ktorý by sa mal vykonávať v každej krajine; keďže zásada univerzálnosti si vyžaduje, aby každá krajina zvážila dosah svojej činnosti vo vzťahu k ostatným krajinám s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, a vzhľadom na zložitosť a fragmentáciu politík EÚ je pre Úniu veľkou výzvou;

L.

keďže od Komisie sa na základe 7. environmentálneho akčného programu (EAP) vyžaduje, aby v globálnom kontexte posúdila vplyv spotreby potravinových a nepotravinových komodít v Únii na životné prostredie;

M.

keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu GPEDC by mohlo zohrať dôležitú úlohu v aspektoch monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásadu účinnosti pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a pri podpore ich dôslednejšieho vykonávania všetkými aktérmi na vnútroštátnej úrovni; keďže GPEDC by konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov z OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám a spoločnostiam zo súkromného sektora, malo poskytovať jasne vymedzené formy spolupráce;

N.

keďže financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je obrovskou výzvou, ktorá si vyžaduje nielen silnú politickú angažovanosť EÚ a jej členských štátov, ale aj silné globálne partnerstvo a využívanie všetkých foriem financovania (z domácich, medzinárodných, verejných, súkromných a nových zdrojov); keďže súkromné financovanie je nevyhnutné, ale nemalo by nahrádzať financovanie verejné;

O.

keďže dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja nezávisí len od dostatku financií, ale ako to pripúšťa Agenda 2030, aj od nefinančných opatrení;

P.

keďže účinná mobilizácia domácich zdrojov je nenahraditeľným faktorom pri dosahovaní cieľov programu 2030; keďže rozvojové krajiny obzvlášť postihujú daňové úniky a vyhýbanie sa právnických osôb daňovým povinnostiam;

Q.

keďže v článku 208 ZFEÚ sa uvádza, že hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce Únie je znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie;

R.

keďže politické fórum OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj HLPF sa stretne na vrcholnej úrovni pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 s cieľom zhodnotiť vykonávanie Agendy 2030 ako takej, komplexne preskúmať pokrok, pokiaľ ide o všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja a v júli 2019 na úrovni ministrov preskúmať pokrok v plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (zníženie nerovností), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov) a potom každý rok preskúmať pokrok vzhľadom na tie ciele, ktoré neboli predmetom tematického preskúmania v roku 2019;

S.

keďže Valné zhromaždenie OSN venované cieľom trvalo udržateľného rozvoja je pre EÚ a jej členské štáty príležitosťou komplexne upozorniť na vlastný pokrok pri plnení Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

T.

keďže pri následnom postupe a postupe preskúmania Agendy 2030 v OSN nebola EÚ vždy vo svojom hlasovaní jednotná, najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

U.

keďže politické fórum na vysokej úrovni HLPF poskytuje EÚ a jej členským štátom vhodný priestor na preskúmanie vlastného pokroku pri plnení Agendy 2030 formou dobrovoľného vnútroštátneho preskúmania a na to, aby im ako najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci ODA a ako popredným predstaviteľom politiky v oblasti životného prostredia pripadla hlavná úloha; keďže toto dokončené dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie slúži na posúdenie pokroku v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a na indikáciu súčasných nedostatkov a problémov;

V.

keďže pri realizácii programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 zohrá oficiálna rozvojová pomoc zásadnú úlohu najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, len ak bude rešpektovať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, a to zodpovednosť za rozvoj krajiny, transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa, sústredenosť na výsledky a inkluzívnosť;

W.

keďže zásada, že na nikoho sa nezabúda, je stredobodom Agendy 2030; keďže v roku 2017 ešte stále hrozilo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia približne 22,5 % obyvateľov EÚ a 6,9 % Európanov trpelo závažnou materiálnou depriváciou (13); keďže nerovnosť prináša množstvo sociálnych dôsledkov ako veľké rozdiely v životnej úrovni a kvalite života, a to aj pokiaľ ide o pracovné príležitosti a zdravotnú starostlivosť;

X.

keďže v Únii naďalej pretrváva vysoká miera detskej chudoby a sociálneho vylúčenia (26,4 % v roku 2017); keďže v Európskom pilieri sociálnych práv sa uvádza, že deti majú právo na ochranu pred chudobou a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na zvýšenie rovnosti príležitostí; keďže investovanie do detí v ranom veku znamená pre tieto deti a spoločnosť ako takú značné prínosy a je nevyhnutné, aby sa začarovaný kruh znevýhodnenia prelomil počas prvých rokov života;

Y.

keďže za ostatných päť rokov EÚ pokročila pri dosahovaní takmer všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom sedem z 27 členských štátov EÚ patrí medzi 10 najlepších v rebríčku globálneho indexu cieľov udržateľného rozvoja, a keďže všetky členské štáty EÚ-27 sa nachádzajú medzi prvými 50 (zo 156) štátmi (14); keďže v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú niektoré členské štáty už v popredí; keďže EÚ však ešte stále nemá stratégiu dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

Z.

keďže rastúca veľká nerovnosť medzi krajinami a v nich môže spôsobiť značné sociálne a hospodárske náklady; keďže súčasný nárast nerovnosti je v príkrom rozpore s cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

AA.

keďže lepšia právna regulácia sa v oznámení Komisie výslovne uvádza ako nástroj, ktorý možno použiť na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky EÚ (15);

AB.

keďže v pracovnom dokumente útvarov Komisie o boji proti HIV/AIDS, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze v Európskej únii a susedných krajinách (SWD(2018)0387) z 19. júla 2018 sa poukazuje na nedostatky a obmedzenia v súvislosti s údajmi o sledovaní vírusovej hepatitídy, čo sťažuje pri posudzovaní toho, akú majú členské štáty EÚ vzdialenosť od cieľa trvalo udržateľného rozvoja;

AC.

keďže Komisia do Bielej knihy o budúcnosti Európy (COM(2017) 2025) z 1. marca 2017 nezahrnula trvalo udržateľný rozvoj a Agendu 2030 ako víziu alebo taktiku pre budúcnosť EÚ;

AD.

keďže správa UNICEF s názvom Progress for Every Child in the SDG Era (Pokrok pre každé dieťa v ére trvalo udržateľného rozvoja) zverejnená v marci 2018 zisťuje alarmujúci nedostatok údajov za 64 krajín, ako aj nedostatočný pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja v ďalších 37 krajinách; keďže viac ako pol miliardy detí žije v krajinách, ktoré nie sú schopné merať pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AE.

keďže dôstojná práca je základom spravodlivého a inkluzívneho rastu a hybnou silou rozvoja a sociálneho pokroku; keďže spolu so sociálnou ochranou pre tých, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo nie sú schopní pracovať, rieši aj nerovnosť a má veľký vplyv na sociálny a hospodársky pokrok;

Vedúce postavenie Európy v oblasti univerzálnych hodnôt v mnohostrannom rámci pre človeka, planétu a prosperitu

1.

 zdôrazňuje, že zložité globálne výzvy, ktorým svet čelí, si vyžadujú integrovanú holistickú odozvu, pričom Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj má potenciál ju poskytnúť;

2.

 zdôrazňuje, že cieľom Agendy 2030 je dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre všetkých – a na nikoho pritom v rámci možností našej planéty nezabudnúť – a že štyri základné piliere trvalo udržateľného rozvoja (sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj a riadenie) sa na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musia riešiť komplexne; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je základným cieľom Únie, ktorý je uvedený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a v diskusii o budúcnosti Európy a jej vykreslení by mal zohrávať ústrednú úlohu; ďalej zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja by malo viesť k zmene paradigmy a stať sa dlhodobým ústredným hospodárskym modelom EÚ, ktorý nahradí súčasnú stratégiu Európa 2020;

3.

 zdôrazňuje, že vykonávanie Agendy 2030 je úzko prepojené s európskymi hodnotami a záujmami a predstavuje dôležitú inováciu na oživenie svetového poriadku založenú na multilateralizme a medzinárodnej spolupráci;

4.

 pripomína, že treba systematicky rozdeľovať údaje vo všetkých relevantných ukazovateľoch pre všetky všeobecné a čiastkové ciele podľa pohlavia a ďalších charakteristík;

5.

 zdôrazňuje, že Únia by mala obnoviť svoj záväzok stať sa spolu s členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi celosvetovým priekopníkom v realizácii Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to v súlade so zásadou subsidiarity a v úzkej spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi; pripomína, že politická angažovanosť EÚ by sa mala odraziť vo viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že Agenda 2030 musí ešte viac prispievať ku koordinovanému prístupu medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ a jej ostatnými politikami a koherentnosťou všetkých finančných nástrojoch Únie, a to v záujme globálnej odozvy a prísľubu udržateľného rastu a rozvoja;

6.

 trvá na tom, že plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje účinnú spoluprácu na únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje významnú úlohu poradnej rady pre životné prostredie a poradnej rady pre trvalo udržateľný rozvoj v tejto spolupráci a domnieva sa, že by sa mala posilniť na všetkých úrovniach riadenia;

7.

 víta skutočnosť, že mnohé členské štáty a partnerské krajiny mimo EÚ vynaložili značné úsilie na vytvorenie mechanizmov a stratégií na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja a na ich začlenenie do svojich politík a rámcov riadenia; naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré ešte tieto mechanizmy nevytvorili, aby tak urobili; zdôrazňuje, že EÚ môže tým, že pomôže tretím krajinám a povzbudí ich, aby vykonávali podobné činnosti, prispieť k dosiahnutiu rovnakých podmienok; uznáva, že ďalšie zlepšenia na úrovni EÚ sú ešte stále potrebné;

8.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách zabezpečili horizontálny prístup k cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

9.

 uznáva, že v roku 2015 sa všetky európske krajiny – členské štáty EÚ i krajiny mimo EÚ – zaviazali plniť Agendu 2030; domnieva sa, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy by sa malo zvažovať vytvorenie celoeurópskeho rámca pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi členskými štátmi EÚ, EHP, signatármi dohôd o pridružení s EÚ, kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ a Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ; zdôrazňuje význam podpory parlamentných diskusií na všetkých úrovniach;

10.

 víta diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, v ktorom sa stanovujú tri scenáre, ako by EÚ mohla pokročiť pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja; podporuje prvý scenár, v ktorom sa navrhuje zastrešujúca stratégia plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja zo strany EÚ a členských štátov; je toho názoru, že v kontexte budúcnosti Európy je skutočne udržateľná Európa jedinou cestou k vysokej životnej úrovni a prosperite jej občanov a našej planéty;

11.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nevypracovala integrovanú holistickú stratégiu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

12.

 zdôrazňuje význam oficiálnej rozvojovej pomoci ako kľúčového nástroja na odstránenie chudoby a pripomína príslušné záväzky v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov vrátane záväzku vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom 0,15 až 0,20 % HND sa poukázalo najmenej rozvinutým krajinám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa bezodkladne opätovne zaviazali k splneniu cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a aby predložili harmonogram postupného zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva členské štáty, aby zaviedli overiteľné ročné akčné plány na dosiahnutie jednotlivých cieľov oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zodpovednosť EÚ a členských štátov za splnenie cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, členské štáty sa zodpovedajú tak národným parlamentom, ako aj Európskemu parlamentu;

13.

 uznáva, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí chrániť pozitívny vplyv na zdravie a urýchliť pokrok; konštatuje, že zatiaľ čo svet dosiahol pozoruhodný pokrok vo viacerých oblastiach, pokiaľ ide o zdravie, stále pretrvávajú mnohé problémy, medzi ktoré patrí riešenie zdravotných rozdielov medzi obyvateľstvom stabilných krajín a obyvateľstvom v nestabilnom a zraniteľnom prostredí, ako aj rozdielov v oblasti zdravia v samotných krajinách;

14.

 uznáva, že Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj povýšila globálne zdravie na politickú prioritu; konštatuje, že zdravé obyvateľstvo je pre trvalo udržateľný rozvoj rozhodujúce – na skoncovanie s chudobou, podporu mierovej inkluzívnej spoločnosti a ochranu životného prostredia; trvá na tom, že zdravie je tiež výsledkom a ukazovateľom pokroku, v ktorom sa odráža úspech mnohých cieľov a Agendy 2030 ako takej;

15.

 zdôrazňuje, že EÚ sa celkovo podarilo znížiť vlastné emisie skleníkových plynov a oddeliť ich od hospodárskeho rastu, čím výrazne prispieva k celosvetovému úsiliu, pričom zohľadňuje aj emisie, ktoré vstupujú do jej dovozu a vývozu (16); konštatuje však, že treba vyvinúť viac úsilia tak na úrovni EÚ, ako aj na celom svete;

Posilnenie strategických a spoločných opatrení EÚ na dosiahnutie globálnych cieľov

16.

 vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu nedostatkov súčasných politík a ich vykonávania s cieľom identifikovať kritické oblasti synergie a nesúladu; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne jednoznačne identifikovala kroky, ktoré treba podniknúť do roku 2030, pokiaľ ide o politiky a právne predpisy, štatistiku a zhromažďovanie disagregovaných údajov a riadenie a implementáciu s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu na splnenie Agendy 2030 do konca roka 2019;

17.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu zastrešujúcu komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá plne začlení ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a riadenia EÚ, a inštitúciám EÚ, ako aj členským štátom poskytne usmernenia k vykonávaniu, monitorovaniu a preskúmaniu Agendy 2030 a v ktorej určí podrobný harmonogramom s konkrétnymi cieľmi a termínmi; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že táto stratégia bude riešiť vzájomné prepojenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

18.

 vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju spoluprácu s OSN a členskými štátmi EÚ v záujme podpory prebiehajúcej reformy tak, aby by bola vhodná na účely vykonávania programu Agenda 2030;

19.

 pripomína, že pre uplatňovanie práv detí sú dôležité všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vykonávania usmernení EÚ na podporu a ochranu práv dieťaťa v kontexte vonkajších vzťahov EÚ; žiada Komisiu, aby monitorovala pokrok v oblasti práv dieťaťa a podávala o ňom správy v rámci vonkajších programov EÚ;

20.

 vyzýva Komisiu, aby ako hlavný základ pre vybudovanie udržateľnej Európy stála na čele vývoja udržateľného modelu výroby a spotreby potravín, ktorý bude chrániť a odstráni tlak potravinových systémov na zdravie a životné prostredie a tiež prinesie hospodárske výhody poľnohospodárom, podnikom a občanom;

21.

 vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach pracovala na zabezpečení zdravého života a podpore vysokej životnej úrovne pre všetkých v každom veku, najmä s cieľom zvýšiť prístupnosť, cenovú dostupnosť, efektívnosť a udržateľnosť zdravotnej starostlivosti, na ucelenejšom riešení rizikových faktorov neprenosných ochorení, výmene najlepších postupov a posilňovaní kapacít na prevenciu a kontrolu celosvetových hrozieb v oblasti zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia;

22.

 vyzýva Komisiu, aby spolu s OSN a jej partnermi zosúladila programové, finančné a operačné politiky, prístupy a metodiky, u ktorých môže zvýšiť účinnosť a efektívnosť, s cieľom zvýšiť účinnosť viacerých spoločných priorít, ako je rodová rovnosť a reprodukčné zdravie, zdravie matiek, novorodencov, detí a mladistvých, zmena klímy a životné prostredie, riešenie nerovnosti a chudoby;

23.

 zdôrazňuje, že zabezpečenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, odstránenie nezákonných finančných tokov a daňových rajov, ako aj zvýšenie mobilizácie domácich zdrojov sú pre financovanie Agendy 2030 rozhodujúce; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na posúdenie účinkov presahu daňovej politiky na vnútroštátnej a únijnej úrovni na rozvojové krajiny pri zabezpečovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja;

24.

 zdôrazňuje význam riešenia sociálnej a hospodárskej nerovnosti a presadzovania rodovej rovnosti v rámci Európskej únie a na celom svete; pripomína hlavnú zásadu Agendy 2030 na nikoho nezabudnúť; vyzýva preto Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najviac marginalizovaným a zraniteľným v spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné začlenenie;

25.

 vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné globálne hodnotové reťazce zavedením systémov povinnej starostlivosti pre podniky zameraných na celý dodávateľský reťazec, čo podniky podnieti k zodpovednejším investíciám a bude stimulovať účinnejšiu realizáciu kapitol o udržateľnosti v dohodách o voľnom obchode vrátane boja proti korupcii, transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zodpovedného správania podnikov;

26.

 domnieva sa, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť ústredným bodom stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a inkluzívny rast; zdôrazňuje, že treba jasne stanoviť spoločné ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele a vykonať analýzu toho, aké vzdialené sú všeobecné a čiastkové ciele, opatrenia potrebné na ich dosiahnutie a prostriedky na ich realizáciu; zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2030 by mala objasniť aj to, kedy a ako Únia vykoná posúdenie vplyvov na udržateľnosť s cieľom riešiť súčasné nedostatky, presmerovať súčasné politiky a pripraviť nové legislatívne návrhy alebo preskúmať právne predpisy Únie, pričom by mala zabezpečiť koherentnosť a koordináciu činností na úrovni EÚ aj členských štátov; vyzýva preto Komisiu a Radu vo všetkých jej zostavách, aby neodkladne pracovali na dosiahnutí tohto cieľa;

27.

 domnieva sa, že európsky semester by mal zaangažovať aj Európsky parlament a byť v súlade s Agendou 2030 a že súčasťou tohto procesu by mala byť aj kontrola udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej upravovala súčasný proces európskeho semestra; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať najmä komplexné zohľadnenie všetkých dimenzií cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci európskeho semestra;

28.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré zvyšujú environmentálnu udržateľnosť, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

29.

 zdôrazňuje potrebu jasne identifikovať kroky, ktoré treba podniknúť na každej úrovni riadenia na realizáciu všeobecných a čiastkových cieľov pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity; vyzýva na vytvorenie jednoznačných koherentných ciest trvalo udržateľného rozvoja na príslušnej (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej) úrovni v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nestanovili; zdôrazňuje, že Komisia by mala tento proces usmerňovať tak, aby sa zaistil koherentný prístup; požaduje viacúrovňový prístup na dosiahnutie lepšieho porozumenia, vysokej angažovanosti a spoločnej zodpovednosti pri implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

30.

 víta zverejnenie druhej monitorovacej správy Eurostatu o trvalo udržateľnom rozvoji v EÚ, ktorá je krokom smerom k vytvoreniu plnohodnotného monitorovacieho mechanizmu EÚ;

31.

 zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vypracovala účinný integrovaný a participatívny rámec pre monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie implementácie a zjednotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programu 2030, ktorý je v súlade s rámcom OSN pre globálne ukazovatele a v rámci ktorého sa zhromažďujú informácie a relevantné disagregované údaje na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, pričom uznáva, že samotný Eurostat nemôže komplexne zachytiť všetky rozmery pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu zohľadniť účinky presahov a vzájomnej prepojenosti a nedeliteľnosti cieľov a žiada, aby bol Eurostat povinný systematicky podávať správy o výsledkoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pomocou jednotného súboru ukazovateľov aj za každý členský štát jednotlivo;

32.

 zdôrazňuje potrebu širokej škály ukazovateľov, ktoré nie sú výhradne hospodárskej povahy a ktoré zachytávajú transformačný charakter cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o riešenie chudoby vo všetkých podobách, a ktoré by mali byť vyjadrené v disagregovaných údajoch podľa dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu, aby Eurostat stanovil súbor špecifických ukazovateľov pokroku pre internú aplikáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ na príslušných úrovniach riadenia;

33.

 pripomína kľúčovú úlohu EÚ pri zvyšovaní noriem transparentnosti, zodpovednosti a udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že EÚ je normotvornou a hospodárskou mocnosťou, a preto sa musí stať lídrom v otázke osvedčených postupov a zavádzania celosvetových pravidiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach;

34.

 vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli údaje na účinné monitorovanie vírusovej hepatitídy v súlade s ukazovateľmi, ktoré stanovilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, a vyzýva Európsku komisiu, aby tento proces pozorne monitorovala v súlade so záväzkom uvedeným v oznámení Next steps for a sustainable Europe (Ďalšie kroky pre udržateľnú Európu) z novembra 2016;

35.

 zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o transformačnom potenciáli Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a jeho ciele; pripomína potrebu angažovať občanov a organizácie občianskej spoločnosti počas celého procesu implementácie a monitorovania; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

36.

 zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní pokroku EÚ v rámci Agendy 2030, a preto zdôrazňuje aj úlohu spoluzákonodarcov v tomto procese; domnieva sa, že uzatvorením záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ by sa v tomto smere vytvoril vhodný režim spolupráce;

37.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zvyšovali informovanosť a povedomie občanov o potrebe dokončenia Agendy 2030;

38.

 zdôrazňuje, že VFR sa musí orientovať na Agendu 2030 a zabezpečiť lepšie začlenenie trvalo udržateľného rozvoja do všetkých mechanizmov financovania a položiek rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom VFR zvýšila zodpovednosť za dosahovanie spoločných výsledkov; opakuje svoje stanovisko k budúcemu VFR, v ktorom požaduje povinnú revíziu v polovici trvania v nadväznosti na preskúmanie fungovania VFR a so zreteľom na posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu kontroly plánovaných finančných rámcov súčasných politík s cieľom zabezpečiť koherentnosť s trvalo udržateľným rozvojom;

39.

 domnieva sa, že na včasnú a úspešnú implementáciu Agendy 2030 treba výrazne urýchliť zelené investície, inovácie a rast v EÚ, a zdôrazňuje význam širšieho využívania nových i súčasných nástrojov financovania, ako je zelené verejné obstarávanie, ako aj naliehavú potrebu rôznych prístupov k súčasnej investičnej politike, najmä postupného zrušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie;

40.

 víta rastúci objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčleneného na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje význam stabilného udržateľného finančného rámca vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek voči bankám a prudenciálneho nakladania s vysokouhlíkovými aktívami, prudenciálnych požiadaviek voči poisťovniam a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

Súdržnosť politík, koordinácia a zohľadňovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja

41.

 zdôrazňuje význam lepšej koordinácie a spolupráce medzi rozhodovacími orgánmi, rôznymi organizáciami a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti a v rámci nich s cieľom realizovať Agendu 2030 a dosiahnuť väčšiu súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja;

42.

 víta prijatie správy Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019 a snahu lepšie začleniť súdržnosť politík do prístupu EÚ k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v záujme rozvoja; pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je zásada stanovená v článku 208 ZFEÚ a súčasne je základom pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

43.

 berie na vedomie pokrok, ktorý nástroje súdržnosti politík dosiahli v záujme rozvoja pri ovplyvňovaní tvorby politiky EÚ; vyzýva na ďalšie úsilie o zabezpečenie toho, aby iné ako rozvojové politiky zohľadňovali rozvojové ciele ako výsledok mechanizmov súdržnosť politík v záujme rozvoja;

44.

 zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je základným prvkom súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prispieva k nej; odporúča, aby sa osvedčené postupy a ponaučenia zo súdržnosti politík v záujme rozvoja uplatňovali pri ďalšom vypracovaní a sfunkčňovaní politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

45.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoj prísľub vo vzťahu k súdržnosti politík v záujme rozvoja ako dôležitý prínos k dosiahnutiu širšej súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja vo svojich opatreniach na vykonávanie Agendy 2030; zdôrazňuje potrebu posilniť mechanizmus súdržnosti politík vo všetkých inštitúciách EÚ a postupoch tvorby politík a zabezpečiť, aby sa táto zásada adekvátne dodržiavala pri pravidelnom posudzovaní vplyvu ex ante a zaviedli sa vhodné mechanizmy zodpovednosti a zmierňovania;

46.

 zastáva názor, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja znamená, že všetky príslušné politiky a všetky finančné i nefinančné nástroje na úrovni EÚ sa musia v budúcnosti konštruovať, vykonávať a monitorovať s ohľadom na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že Komisia by preto mala rýchlo rozvinúť potrebné politické kapacity na všetkých úrovniach;

47.

 naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala následný akčný plán v súlade s odporúčaniami externého hodnotenia súdržnosti politík v záujme rozvoja, v ktorom sa bude požadovať prijatie jasného súboru pravidiel na vykonávanie tejto koncepcie; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu jasne vymedziť zodpovednosť každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov PCD;

48.

 opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby sa o PCD diskutovalo na úrovni Európskej rady s cieľom dať impulz na vykonávanie mechanizmov pre PCD v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tak, ako bolo zdôraznené v externom hodnotení PCD, na podporu a účinnosť prístupu PCD bude mať podstatný vplyv iba politická vôľa EÚ;

49.

 vzhľadom na právny záväzok podporovať PCD vyjadrený v článku 208 ZFEÚ zdôrazňuje, že treba, aby EÚ aktívne začala dialóg s rozvojovými krajinami a regiónmi s cieľom prediskutovať a zvážiť hlavné politické iniciatívy, ktoré môžu mať na ne vplyv;

50.

 zdôrazňuje, že EÚ má jedny z najprísnejších environmentálnych noriem na svete a že jej podniky sú v porovnaní s globálnymi konkurentmi v predstihu, a preto sa EÚ považuje aj za baštu slobody a demokracie so stabilnými inštitúciami založenými na zásade právneho štátu a aktívnej občianskej spoločnosti; domnieva sa, že EÚ by sa preto mohla rozhodnúť, že bude dôraznejšie podporovať svoje súčasné environmentálne a sociálne a normy v oblasti riadenia;

51.

 víta zriadenie pracovnej skupiny pre Agendu 2030 v rámci Rady pre všeobecné záležitosti; požaduje vytvorenie mechanizmov koordinácie a spolupráce v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj v ich rámci, s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by mali byť jasne vymedzené a stanovené v medziinštitucionálnej dohode o udržateľnej Európe do roku 2030, pretože koherentné politické procesy medzi týmito tromi inštitúciami budú kritické pre úspešné vykonávanie Agendy 2030; vyzýva na zapojenie všetkých troch inštitúcií do budúcej práce platformy viacerých zainteresovaných strán, ktorá sa týka cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje dôležitosť účasti všetkých príslušných aktérov vrátane organizácií občianskej spoločnosti v tejto platforme;

52.

 domnieva sa, že v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17 (partnerstvo) by sa mala posilniť úloha súčasnej platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja a začleniť do rámca formálnych a medziinštitucionálnych konzultácií;

53.

 zdôrazňuje úlohu rozvojovej spolupráce pri podpore vykonávania Agendy 2030 v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do nového európskeho konsenzu o rozvoji; pripomína, že odstránenie chudoby (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1) musí ostať hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ; pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 1 a č. 2 sú vnútorne prepojené; opakovane zdôrazňuje, že napriek pokroku nie je pravdepodobné, že súčasné tempo a rozsah vykonávania podporia transformačné zmeny potrebné na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2; vyzýva na zvýšené úsilie, aby sa nadviazalo na odporúčania politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z roku 2017 z tematickej revízie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2;

54.

 opakovane zdôrazňuje svoju požiadavku začleniť plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky; víta záväzok Komisie začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do svojho programu lepšej právnej regulácie a zdôrazňuje potenciál strategického využívania nástrojov lepšej právnej regulácie v nezávislých hodnoteniach Komisie týkajúcich sa súdržnosti politík EÚ z hľadiska Agendy 2030 a jej politiky rozvojovej pomoci; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrevidovala usmernenia k programu lepšej právnej regulácie a aby ďalej posilňovala a monitorovala svoje pravidelné posúdenia ex ante, a tak zabezpečila plnú koherentnosť politík pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zároveň podporovala synergiu, zabezpečovala súvisiace prínosy a predchádzala kompromisom tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

55.

 žiada o koordináciu medzi výbormi Európskeho parlamentu s cieľom dohľadu nad vykonávaním záväzkov Agendy 2030 zo strany EÚ a nadväznými krokmi;

56.

 vyzýva konferenciu predsedov a Konferenciu predsedov výborov Európskeho parlamentu, aby posúdili vhodnosť súčasnej štruktúry Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť jeho schopnosť efektívne a komplexne monitorovať prácu všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ;

57.

 vyzýva Európsky parlament, Komisiu a Radu, aby usilovali o vypracovanie spoločného vyhlásenia o udržateľnosti, v ktorom by boli ciele trvalo udržateľného rozvoja zakotvené vo viacročných medziinštitucionálnych prioritách nasledujúceho volebného obdobia;

58.

 zdôrazňuje význam pravidelného adekvátneho posudzovania vplyvu ex ante, ako aj ex post, s cieľom zabezpečiť lepšie začlenenie Agendy 2030 a primerané výsledky; zdôrazňuje význam hodnotenia krátkodobých a dlhodobých dôsledkov politík a ich možného prínosu k trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína, že zmluva stanovuje povinnosť zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny;

59.

 pripomína mimoriadny význam mobilizácie domácich zdrojov pre rozvojové krajiny s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji UNCTAD s názvom Svetová investičná správa za rok 2015 – Reforma medzinárodného riadenia investícií (17) v dôsledku vyhýbania sa veľkých spoločností daňovým povinnostiam strácajú rozvojové krajiny na príjmoch z daní právnických osôb najmenej 100 miliárd USD ročne; v tejto súvislosti víta pracovný dokument útvarov Komisie z 15. októbra 2015 Collect More – Spend Better: Achieving Development in an Inclusive and Sustainable Way (Viac vyberať – lepšie míňať: docieliť rozvoj inkluzívne a udržateľne) (SWD(2015)0198), ktorého cieľom je riešiť túto otázku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neboli prijaté žiadne konkrétne opatrenia na zabezpečenie vykonávania uvedenej stratégie Komisie; vyzýva Komisiu, aby navrhla hlavný program mobilizácie domácich zdrojov s cieľom zabezpečiť vyšší výber daní a umožniť financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

60.

 trvá na tom, že treba posilniť miestnych aktérov ako zástupcov trvalo udržateľného rozvoja, a vyzýva na intenzívnejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov na všetkých fázach vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, od plánovania a programovania až po hodnotenie a monitorovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu pre mestá a miestne orgány s cieľom pripravovať, vykonávať a monitorovať účinné politické iniciatívy a stratégie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

61.

 víta rastúce zapojenie súkromného sektora s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vytvárania prostredia, ktoré podporí nové iniciatívy a partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a ktoré bude stimulovať podniky k tomu, aby svoje podnikateľské stratégie zosúladili s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

62.

 pripomína, že podľa odhadov OSN je na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebných 5 až 7 biliónov dolárov ročne; trvá preto na potrebe mobilizovať investície a v tejto súvislosti víta potenciál plánu zahraničných investícií EÚ;

Dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie a správy EÚ pre politické fórum VZ OSN na vysokej úrovni 2019

63.

 odporúča členským štátom, aby pravidelne vypracovali inkluzívne preskúmanie pokroku, a tým členským štátom, ktoré sa zatiaľ nezaviazali dokončiť dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie, odporúča urobiť tak v súlade s Agendou 2030; tým členským štátom, ktoré už dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie predložili, odporúča zostaviť kalendár pre dobrovoľné pravidelné vnútroštátne preskúmanie v budúcnosti;

64.

 vyzýva Komisiu, aby pravidelne analyzovala dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie členských štátov s cieľom posúdiť pokrok a osvedčené postupy; ďalej požaduje analýzu dobrovoľných vnútroštátnych preskúmaní najmenej rozvinutých krajín s cieľom identifikovať potreby, odstrániť medzery a posilniť podporu a spoluprácu a v rámci OECD úzko spolupracovať na tvorbe mechanizmov partnerského preskúmania stratégií a opatrení zameraných na úspešné vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v domácej a zahraničnej politike a zlepšiť výmenu odporúčaných postupov a monitorovanie negatívnych vonkajších účinkov presahov;

65.

 odporúča Komisii a členským štátom EÚ, aby rozšírili spoločné programovanie a spoločné vykonávanie rozvojovej spolupráce založené na politickom dialógu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s partnerskými krajinami, na národných rozvojových plánoch a dobrovoľnom vnútroštátnom preskúmaní, pričom sa náležite zohľadní zodpovednosť jednotlivých krajín a ďalšie zásady účinnosti rozvoja;

66.

 zdôrazňuje úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri nadväzných krokoch a preskúmaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; dôrazne podporuje záväzok Únie dokončiť dobrovoľné preskúmanie na politickom fóre na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala vedúcu úlohu EÚ pri navrhovaní a vykonávaní Agendy 2030 a predložila komplexnú súhrnnú správu o všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podávanie správ EÚ vrátane nadchádzajúcej spoločnej súhrnnej správy o podpore EÚ rozvojovým krajinám by malo zahŕňať analýzu súčasného stavu a súčasných nedostatkov a slabých stránok;

67.

 vyzýva Komisiu, aby sa v procese politického fóra na vysokej úrovni stala príkladom; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s tretími krajinami pri dosahovaní pokroku v plnení Agendy 2030, a to aj prostredníctvom Európskej hospodárskej komisie OSN;

68.

 žiada o usporiadanie výročného európskeho fóra pre ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci prípravy politického fóra na vysokej úrovni, ktoré by umožnilo účasť externých zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj poslancov a ich dialóg o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

69.

 víta stretnutie politického fóra OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa na úrovni samitu bude konať pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 a neskôr na budúcich samitoch, ako príležitosť pre vyhodnotenie realizácie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 ako takej, a očakáva, že Únia zohrá na tomto samite vedúcu úlohu; konštatuje, že členské štáty dosahujú rôzny pokrok, okrem iného v závislosti od príslušných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich prioritných všeobecných a čiastkových cieľov; zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sú úzko prepojené a že k ich vykonávaniu by sa mala pristupovať integrovaným a komplexným systémovým spôsobom;

Zameranie sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci nadchádzajúceho hĺbkového preskúmania na politickom fóre na vysokej úrovni 2019

70.

 víta nadchádzajúce hĺbkové preskúmanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (znižovanie nerovnosti), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvo na dosiahnutie cieľov) a očakáva, že Únia k preskúmaniu všestranne prispeje; so záujmom očakáva hĺbkové preskúmanie všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja v nadchádzajúcich rokoch, pričom zdôrazňuje nedeliteľnosť Agendy 2030 a vzájomné prepojenie cieľov;

71.

 opätovne zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a prístup k základnému vzdelaniu pre všetkých (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4) sú nevyhnutné na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sebestačnej spoločnosti, ako aj na zabezpečenie lepšieho postavenia mládeže a jej zamestnateľnosti; uznáva, že kvalitné vzdelávanie je v mnohých členských štátoch poprednou oblasťou záujmu, a zdôrazňuje, že technická a odborná príprava majú zásadný význam pre zamestnateľnosť mladých ľudí a možnosť získať kvalifikované pracovné miesto; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozdiely vo vzdelávaní medzi mestami a vidiekom a medzi ženami a mužmi v rámci EÚ aj mimo nej sú stále rozšírené; vyzýva preto na viac investícií do zvýšenia kvality vzdelávania a súvisiacej infraštruktúry s osobitným interným zameraním na menej rozvinuté regióny interne a externým zameraním na najmenej rozvinuté krajiny;

72.

 odporúča Komisii a členským štátom, aby v rámci svojej politiky rozvojovej spolupráce a (spoločného) programovania systematickejšie riešili ciele v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 (trvalo udržateľný rast a zamestnanosť); požaduje ďalšie príspevky na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 vrátane zlepšenia výrobných kapacít, tvorby príjmov, industrializácie, udržateľných vzorov spotreby a výroby, obchodu, rozvoja súkromného sektora, podnikateľského prostredia, infraštruktúry a cestovného ruchu;

73.

 uznáva úlohu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev, inkluzívnych modelov podnikania a výskumných ústavov ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a miestnej inovácie; vyzýva na podporu rovnosti podmienok pre udržateľné investície, industrializáciu, podnikateľskú činnosť vrátane zodpovedného podnikania, financovania a zdaňovania, vedy, technológie a výskumu a inovácií s cieľom stimulovať a urýchliť domáci hospodársky a ľudský rozvoj a prispievať k dlhodobému udržateľnému rastu v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových modelov podnikania a využívali nové technológie ako umelá inteligencia;

74.

 zdôrazňuje zásadnú úlohu súkromného sektora v napredovaní k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, najmä zodpovedným a udržateľným investovaním, posilňovaním inkluzívneho rastu, ako aj podporou a záväzkom zodpovedného podnikania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu investičných rámcov ústretových voči investíciám vrátane ukazovateľov výkonnosti v oblasti udržateľnosti a požiadaviek, ktoré umožnia integrovať riziká udržateľnosti do rozhodovania o investíciách, a právneho štátu;

75.

 uznáva, že výskumné, vývojové a inovačné centrá a inkubátory EÚ sú dôležité pre podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty na podporu silnejšieho prepojenia medzi výskumom a podnikaním, ktoré umožní výmenu odporúčaných postupov a stimuláciu inovácií; zdôrazňuje, že financovanie výskumu a inovácií treba doplniť strategickým prístupom k investíciám, ktorý umožní dostať na trh inovačné riešenia, keďže tieto investície si často vyžadujú rizikové a kapitálovo náročné investície;

76.

 vyzýva Radu, aby pri vypracovaní svojej pozície o budúcom ESF+ a prideľovaní potrebných finančných prostriedkov zohľadnila ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že úspech cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii závisí od ambicióznych politík s podporou dostatočných zdrojov;

77.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členskými štátmi sú ešte stále značné rozdiely v dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 z hľadiska znižovania nerovnosti príjmov a nerovnosti vyplývajúcej z veku, pohlavia, zdravotného postihnutia, etnického pôvodu, vierovyznania, hospodárskeho postavenia a ďalších faktorov, ktoré môžu zvýšiť sociálnu súdržnosť, a že nerovnosti pretrvávajú a narastajú v rámci krajín i medzi nimi, v rámci EÚ aj mimo nej; požaduje urýchlenie pokroku na zníženie narastajúcich rozdielov a podporu rovnosti príležitostí pre všetkých, čo priamo pomôže zraniteľným skupinám a tým, ktorí to najviac potrebujú, a povedie k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu rastu, ako aj k ľudskému rozvoju; vyzýva Komisiu, aby pri svojom preskúmaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 použila lepšie kritériá hospodárskej nerovnosti;

78.

 oceňuje, že EÚ a všetky jej členské štáty podpísali a ratifikovali Parížsku dohodu a že väčšina členských štátov uvádza Parížsku dohodu spolu s Agendou 2030 ako kľúčový pilier svojej politiky medzinárodnej spolupráce, zatiaľ čo iné uprednostnili cieľ boja proti zmene klímy a jej vplyvom (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na zvýšenie verejnej a politickej podpory pre opatrenia v oblasti klímy využívali komunikačné stratégie a činnosti a zvyšovali povedomie o súvisiacich prínosoch boja proti zmene klímy, ako je zlepšenie kvality ovzdušia a verejného zdravia, ochrana prírodných zdrojov, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť, zvýšená energetická bezpečnosť a nižšie náklady na dovoz energie;

79.

 vyzýva na koordinovanú realizáciu Agendy 2030 ako takej v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o naliehavú potrebu preklenúť rozdiel medzi potrebou obmedziť globálne otepľovanie, zintenzívniť prácu na adaptácii globálnemu otepľovaniu a zvýšiť jej financovanie; pripomína záväzok EÚ vyčleniť 20 % svojho rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 (približne 180 miliárd EUR) na boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce;

80.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným komplexným vedeckým dôkazom uvedeným v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC o globálnom oteplení o 1,5 oC, v ktorej sa nachádzajú údaje o škodlivom vplyve takéhoto nárastu teploty a o veľkom rozdiele v závažnosti vplyvov pri náraste o 2 oC, niektoré strany Parížskej dohody zatiaľ svoje ambície v oblasti klímy nezvýšili; víta medzinárodnú spoluprácu v obchode s emisiami a prepojenie trhov tretích krajín s regionálnymi trhmi s uhlíkom; vyzýva Úniu, aby v nových ekonomikách a rozvojových krajinách podporovala vytvorenie trhových systémov na znižovanie emisií; konštatuje, že to poslúži pri znižovaní celosvetových emisií, povedie k úspore nákladov a prevádzkovej efektívnosti a vytvorením rovnakých podmienok vo svete obmedzí riziko úniku uhlíka;

81.

 zdôrazňuje potrebu zmierňovania celosvetovej zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj zásadnú úlohu rozvojových krajín pri plnení cieľov Parížskej dohody, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a akčného plánu z Addis Abeby a tiež naliehavú potrebu pomôcť týmto krajinám dosiahnuť prínosy, ktoré si samy stanovili; víta v tomto ohľade to, že boj proti zmene klímy je prioritou nedávno zriadeného Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj EFSD určeného na mobilizáciu investícií verejného a súkromného sektora do partnerských krajín v Afrike a v susedstve EÚ;

82.

 zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v nastúpenej ceste, prejsť na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, zdrojovo efektívne a biologicky rozmanité hospodárstvo v plnom súlade s programom OSN Agenda 2030 a so 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja tak, aby sa oslabili neudržateľné trendy súvisiace s nadmernou ťažbou prírodných zdrojov, ako aj miznutie biodiverzity spôsobené neudržateľnými spôsobmi spotreby a výroby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ urýchlila svoje iniciatívy zamerané na podporu zodpovednej a udržateľnej spotreby a výroby, a zároveň bola na čele úsilia o vytvorenie obehového hospodárstva;

83.

 opätovne pripomína všeobecné hodnoty demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv ako predpokladov trvalo udržateľného rozvoja tak, ako sú vymedzené v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16 (inkluzívna mierová spoločnosť); vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že vo svete sa naďalej vyskytujú ozbrojené konflikty a násilie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri prehlbovaní právneho štátu a prístupu k spravodlivosti v mnohých krajinách; pripomína záväzok EÚ a členských štátov vyjadrený v Európskom konsenze o rozvoji komplexne pristupovať ku konfliktom a krízam a zároveň sa sústrediť na zraniteľnosť a bezpečnosť ľudí, zároveň však uznáva spojitosť medzi trvalo udržateľným rozvojom, humanitárnou činnosťou, mierom a bezpečnosťou a osobitnú pozornosť venuje zraniteľným štátom a štátom postihnutým konfliktmi; zdôrazňuje, že cieľ inkluzívnej mierovej spoločnosti s prístupom k spravodlivosti pre všetkých by sa mal premietnuť do vonkajšej činnosti EÚ, ktorá podporou všetkých miestnych aktérov môže pomôcť vybudovať odolnosť, podporiť bezpečnosť ľudí, posilniť právny štát a vyriešiť zložité problémy neistoty, nestability a prechodu k demokracii;

84.

 zdôrazňuje, že boj proti nerovnosti v krajinách a medzi krajinami, riešenie diskriminácie a podpora mieru, participatívna demokracia, dobrá správa vecí verejných, právny štát a ľudské práva musia byť cieľmi prítomnými v celej rozvojovej politike EÚ;

85.

 víta úsilie EÚ zvýšiť na maximum súdržnosť a vybudovať synergiu medzi rôznymi politikami na posilnenie prostriedkov vykonávania a oživenia globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj;

86.

 zdôrazňuje, že inkluzívne spravodlivé vzdelávanie, veda, technológia, výskum a inovácie sú osobitne dôležité nástroje na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a uvedomuje si potrebu zlepšiť riadenie v tomto odvetví; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciálny prínos vedeckej obce doteraz nedosiahol svoju maximálnu úroveň; zdôrazňuje, že do programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov výskumu treba lepšie začleniť pojmy ako trvalo udržateľný rozvoj a spoločenská výzva; pripomína potrebu podporiť mechanizmy zmysluplného prenosu technológií do rozvojových krajín;

87.

 vyzýva Komisiu, aby údaje týkajúce sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja doplnila do súborov vysokej hodnoty, ako sú vymedzené v smernici o otvorených údajoch a informáciách vo verejnom sektore, a aby členským štátom odporučila zverejňovať všetky správy o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja na základe bezplatnej licencie;

88.

 zdôrazňuje význam plného využitia súčasných i budúcich programov a nástrojov EÚ, ako sú programy Horizont a LIFE, ktoré umožňujú účasť tretích krajín v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja;

89.

 požaduje rozpočet EÚ, v ktorom trvalo udržateľný rozvoj bude mať postavenie hlavného cieľa; pripomína, že otázkou rozvoja solidarity je boj proti podvodom a daňovým únikom;

90.

 zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti potravín, poľnohospodárstva, energetiky, materiálov, miest, zdravia a blahobytu by mohlo viesť k príležitostiam na voľnom trhu v hodnote viac ako 10 biliónov EUR (18); zdôrazňuje však, že na to, aby EÚ dosiahla ambíciu vybudovať hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov, musí ona aj jej členské štáty stáť na čele vedy, techniky a modernej infraštruktúry;

91.

 zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúcu zložitosť a globalizáciu dodávateľských reťazcov je dôležité podporovať uplatňovanie prísnych noriem udržateľnosti aj v tretích krajinách;

o

o o

92.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, OECD a Organizácii Spojených národov.

(1)  Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(3)  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.

(4)  Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 45.

(5)  Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2.

(6)  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.

(7)  Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 151.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0077.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2018)0279.

(10)  http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5927_en.htm

(11)  http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5882_en.htm

(12)  http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5870_en.htm

(13)  Údaje Eurostatu za rok 2017 zo 16. októbra 2018.

(14)  Diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, strana 7 (https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/rp_sustainable_europe_30-01_en_web.pdf).

(15)  Oznámenie Komisie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739).

(16)  Podrobná analýza na podporu oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá európska strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773);

(17)  http://unctad.org/en/PublicationChapters/wir2015ch0_KeyMessage_en.pdf

(18)  Správa Komisie o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji Better Business, Better World (Lepší obchod, lepší svet), január 2017.