Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Blockchain a jednotný trh EÚ: čo ďalej?

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 47/03)

Spravodajkyňa: Ariane RODERT

Pomocný spravodajca: Gonçalo LOBO XAVIER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21.2.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	18.10.2019
Prijaté v pléne	30.10.2019
Plenárne zasadnutie č.	547
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	182/1/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Toto stanovisko sa zameriava na blockchain ako na technológiu. Jej využívanie sa vo viacerých odvetviach spoločnosti môže prejaviť ako pozitívna transformačná sila, ktorá so sebou prináša hodnoty, ako sú dôvera a transparentnosť, demokracia a bezpečnosť. Napokon môže pomôcť novo koncipovať sociálno-ekonomické modely, a tým podporiť spoločenskú inováciu potrebnú na riešenie súčasných spoločenských problémov. Keďže sa však o otázke kryptomien vo veľkej miere diskutuje, EHSV by mal v blízkej budúcnosti preskúmať tieto nástroje osobitne v súvislosti s rizikom prania špinavých peňazí a/alebo daňových únikov.

1.2.

Spoločnosť už pociťuje prínosy používania technológie blockchainu. Pomáha pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, posilňuje postavenie občanov, podporuje podnikanie a inovácie, zlepšuje mobilitu a cezhraničné príležitosti pre podniky, a tiež posilňuje transparentnosť pre spotrebiteľov. Okrem toho ju možno využiť na obmedzenie daňových únikov a korupcie a na rozvoj súkromných, ako aj verejných služieb. Stále však ešte treba riešiť niekoľko problémov, a to predovšetkým naliehavú otázku právnej jasnosti a istoty, ako aj ochrany súkromia.

1.3.

Napriek tomu, že sa inštitúcie EÚ do istej miery zaoberali technológiou blockchainu, naďalej je potrebný jednotný prístup EÚ. Vzhľadom na svoje doterajšie výsledky má EÚ jedinečnú príležitosť udržať si vedúce postavenie na svetovom trhu, musí však bezodkladne prijať opatrenia na úrovni EÚ.

1.4.

EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla komplexnú iniciatívu týkajúcu sa technológie blockchainu, ktorou by sa stanovil spoločný prístup a vízia EÚ a ktorej ťažiskom bude dosiahnuť hlavné ciele udržateľného rozvoja. Navyše by ju mal doplniť akčný plán, na základe ktorého by sa Európa stala vzorom pre celý svet, pokiaľ ide o technológiu blockchainu. Existujúce európske partnerstvo v oblasti technológie blockchainu a Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu by sa mali posilniť vytvorením platformy zainteresovaných strán v oblasti technológie blockchainu v EÚ, ktorá by spájala zástupcov inštitúcií EÚ vrátane EHSV a Výboru regiónov, priemyslu, spotrebiteľov, členských štátov, akademickej obce atď., s cieľom vytvoriť priestor na spoločné vzdelávanie a budovanie kapacít, vytvoriť sieť sietí a umožniť vzájomnú výmenu osvedčených postupov.

1.5.

EHSV sa môže aktívne podieľať na prevádzkovaní takejto „platformy“ a zabezpečovať transparentnosť, inkluzívnosť, spoluprácu a zapájať organizovanú občiansku spoločnosť.

2.   Úvod

2.1.

Technológie blockchainu a distribuovanej databázy transakcií (DLT) majú potenciál zmeniť našu spoločnosť. Technológia blockchainu je matematická štruktúra na ukladanie údajov spôsobom, ktorý obmedzuje poškodenie a falšovanie údajov. Táto technológia poskytuje nový spôsob vytvorenia dostatočnej dôvery na bezpečnú výmenu niečoho hodnotného. Technológia blockchainu sa považuje za novú, transformačnejšiu fázu internetovej éry, treba však mať na zreteli, že je to len jedna z mnohých nových technologických príležitostí.

2.2.

Toto stanovisko sa zameriava na blockchain ako na technológiu, ktorú možno uplatniť v rámci celej škály oblastí a priemyselných odvetví, ako sú energetika, finančníctvo, potraviny a poľnohospodárstvo, medicína a zdravotníctvo, voľby a správa vecí verejných. Toto je ťažiskom stanoviska, najmä vo vzťahu k jednotnému trhu EÚ. Technológia blockchainu, ak sa správne využíva, dokáže zmeniť koncepcie ako hospodárska súťaž či správa vecí verejných, a tým riešiť spoločenské výzvy a premeny. Keďže sa však o otázke kryptomien vo veľkej miere diskutuje, EHSV by mal v blízkej budúcnosti preskúmať tieto nástroje osobitne v súvislosti s rizikom prania špinavých peňazí a/alebo daňových únikov.

2.3.

V nedávnom stanovisku EHSV Blockchain a technológia distribuovanej databázy transakcií (Distributed Ledger Technology – DLT) ako ideálna infraštruktúra sociálneho hospodárstva (1) sa uvádza, že blockchain je „súčasne kódom, t. j. komunikačným protokolom, aj verejnou databázou, v ktorej sú všetky transakcie uskutočnené medzi účastníkmi siete „zaznamenané“ s vysokým stupňom transparentnosti a nemenným spôsobom podľa postupného poradia“. Túto definíciu dopĺňa postoj Európskej komisie, podľa ktorej je technológia blockchainu technológiou na podporu dôvery používateľov. Umožňuje výmenu online informácií, dohodu transakcií a ich zaznamenávanie overiteľným, bezpečným a trvalým spôsobom (2).

2.4.

Inštitúcie EÚ už podnikli určité kroky na podporu rozvoja technológie blockchainu. V roku 2017 výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) uverejnila správu Ako nám technológia blockchainu môže zmeniť život (3), pričom Európska komisia v roku 2018 uviedla do činnosti Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu (4). Má sa tým urýchliť inovácia a rozvoj technológie blockchainu s cieľom zachovať vedúce postavenie Európy v rámci tejto novej transformačnej technológie.

2.5.

Dôležitým míľnikom bol apríl 2018, keď Európska komisia spolu s 21 členskými štátmi a Nórskom podpísali vyhlásenie o vytvorení európskeho partnerstva v oblasti technológie blockchainu a dohodli sa na spolupráci na vytvorení európskej infraštruktúry služieb v oblasti technológie blockchainu (5). Cieľom je podporovať cezhraničné digitálne verejné služby s najvyšším štandardom bezpečnosti a súkromia Odvtedy sa k tomuto partnerstvu pripojilo 27 členských štátov.

2.6.

V roku 2018 Európsky parlament prijal nelegislatívne uznesenie (6) o technológiách blockchainu a distribuovanej databázy transakcií, v ktorom zdôraznil príležitosť EÚ stať sa „svetovým lídrom“ a „dôveryhodným aktérom“ pri formovaní rozvoja trhu v celosvetovom meradle a vo všetkých sektoroch, pričom konštatoval, že pokiaľ ide o rozvoj technológie blockchainu a aplikácií, EÚ je momentálne na špičke pred USA a Čínou (7).

3.   Technológia blockchainu – príležitosti pre jednotný trh a EÚ

3.1.

Aj keď je technológia blockchainu relatívne novým javom, v rámci jednotného trhu sa už objavujú významné príležitosti.

3.2.

Technológia blockchainu prispieva k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Zároveň poskytuje dôveru, otvorenosť a transparentnosť, ktoré sú súčasťou jej formy existencie a hodnotových propozícií (8), čo sa zdôrazňuje aj v kontexte dosahovania cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (9).

3.3.

Niektorými príkladmi sú (10): — cieľ 1 „žiadna chudoba“ a používanie kryptomien populáciou, ktorá nemá zriadený bankový účet, — cieľ 3 „dobré zdravie a blahobyt“ a možnosť bezpečnejšieho a účinnejšieho spoločného využívania a sprostredkovania zdravotných záznamov pacientov, a — ciele 12, 14, 15 týkajúce sa „zodpovednej výroby a spotreby“, kde môže technológia blockchainu zaručiť pôvod tovaru v rámci dodávateľských reťazcov. Technológia blockchainu okrem toho prispieva k niekoľkým ďalším cieľom udržateľného rozvoja, ako sú rovnaké príležitosti, ľudské práva týkajúce sa osobných údajov, dôstojná práca a hospodársky rast, demokratická účasť atď.

3.4.

Posilňovanie postavenia občanov. Technológiou blockchainu sa môže potenciálne preniesť vláda nad informáciami späť do rúk ľuďom, ktorí ich vlastnia. Transparentným zdieľaním údajov a znížením potreby sprostredkovateľov môže technológia blockchainu posilniť postavenie aktérov, ktorí boli predtým vo vzťahu k centralizovaným subjektom v zraniteľnom postavení.

3.5.

Podpora podnikania a inovácií. Vďaka spolupráci a konsenzuálnemu spôsobu fungovania sa objavujú inovatívne riešenia a nové podniky založené na hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti. Inkluzívnosť umožnená technológiou blockchainu ponúka základňu pre platformové hospodárstvo a ďalšie nové podnikateľské modely, a ako už EHSV preskúmal, sociálne hospodárstvo.

3.6.

Zlepšovanie mobility a cezhraničných príležitostí pre podniky a zároveň ochrana spotrebiteľov:minimalizáciou prekážok obchodu v EÚ a na celom svete a súčasným zaručením bezpečnosti a ochrany, pokiaľ ide o platby a transakcie v procese výmeny. Tým sa zlepšia trhové podmienky a prístup k tovaru a službám v EÚ a zároveň sa chráni súkromie spotrebiteľa, dôvernosť informácií a ich výmena (11).

3.7.

Podpora jednotnej digitálnej brány. Jednotnou digitálnou bránou sa zavádza zásada „jedenkrát a dosť“, čo znamená, že akékoľvek údaje možno do platformy zadať iba raz. Rozvoj európskej infraštruktúry služieb v oblasti technológie blockchainu, ktorý je podmienený uplatňovaním zásady „jedenkrát a dosť“, môže teda slúžiť ako nástroj a prostriedok na vytvorenie účinného, odolného a udržateľného jednotného trhu.

3.8.

Rozvoj verejných a súkromných služieb v oblasti technológie blockchainu prináša obrovské pozitívne účinky v rámci digitálnej transformácie hospodárstva EÚ a spoločnosti ako celku. V rámci európskej infraštruktúry blockchainu sa už pripravujú štyri prípady použitia (12). Ide o: notárke osvedčenie a overenie, diplomy, európsku nezávislú totožnosť, zdaňovanie a spoločné využívanie dôveryhodných údajov. Na úrovni členských štátov sa získavajú hospodárske výhody prostredníctvom priameho prístupu na trhy s nulovými alebo minimálnymi sprostredkovateľskými nákladmi, čím sa prenáša skutočná hodnota na spotrebiteľov. Tú možno zvyšovať zabezpečením vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa prostredníctvom sledovateľnosti technológie blockchainu, ako aj participatívnou výrobou tovaru a poskytovaním služieb. Hlasovacie systémy založené na technológii blockchainu môžu navyše zaistiť bezpečnú registráciu a identifikáciu voličov, a poskytnúť tak spoľahlivý a overiteľný hlasovací systém.

3.9.

Tvorba a overovanie digitálnej identity jednotlivcov a organizácií. Kombináciou decentralizovaných princípov technológie blockchainu, overovania totožnosti a kryptografie možno vytvoriť digitálnu identitu, ktorú možno priradiť ku každej online transakcii. Má to niekoľko potenciálnych výhod pre spotrebiteľov, podniky aj regulačné orgány. Digitálna identita v rámci technológie blockchainu poskytuje možnosť vzájomného uznávania a vykonávania operácií pomocou inteligentného zmluvného kódu, ktorý zároveň zjednodušuje zakladanie podnikov. Tieto digitálne identity a elektronické podpisy sa musia riadiť podľa systému eIDAS a mali by tiež zabezpečovať interoperabilitu a kompatibilitu.

3.10.

Zmierňovanie porušovania ochrany osobných údajov. Riziko porušenia ochrany údajov je možné zmierniť alebo sa mu vyhnúť zodpovedným zavedením dátových štruktúr technológie blockchainu. Prispeje sa tým k ochrane citlivých údajov a zároveň sa zaistí bezpečný prenos údajov na ochranu práva jednotlivcov na dôvernosť a súkromie. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je nevkladať voľne súkromné údaje do databázy blockchainu. Namiesto toho by sa súkromné údaje mohli ukladať mimo reťazca a sprostredkúvať podľa potreby a v rámci komunikácie typu peer-to-peer.

3.11.

Podmienkou pre cezhraničnú interoperabilitu a zavedenie technológie blockchainu sú procesy normalizácie. Niektoré z nich už testujú a preskúmavajú regulačné orgány, avšak, ako v prípade všetkých inovácií, normalizačné iniciatívy musia byť v rovnováhe s vytváraním vhodného prostredia, aby sa dali v plnom rozsahu využiť možnosti, ktoré táto technológia prináša.

3.12.

Malo by sa tiež vyvinúť úsilie na harmonizáciu kryptografických noriem medzi technológiou blockchainu a inými technológiami súvisiacimi so systémom eIDAS (13) s cieľom vytvoriť nové úrovne interoperability medzi súčasnými a budúcimi technologickými modelmi. To by mohlo riešiť aj problematiku rizika, že vzniknú tzv. silá technológie blockchainu. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) predložila plán normalizácie na obdobie do roku 2020, ktorý zahŕňa normalizáciu v oblastiach ako terminológia, taxonómia, overovanie totožnosti, interoperabilita, správa, bezpečnosť a ochrana osobných údajov, prípady použitia a inteligentné zmluvy.

3.13.

Zlepšovanie transparentnosti prostredníctvom inteligentných zmlúv. Riešenia založené na technológii blockchainu poskytujú transparentnosť prostredníctvom decentralizácie, ktorá umožňuje zúčastneným stranám prezerať a overovať údaje. Príkladom toho sú „inteligentné zmluvy“ (14).

3.14.

Obmedzenie daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam: Jednotný trh EÚ má potenciál posilniť elektronický obchod a zároveň zabezpečiť minimalizáciu negatívnych externalít sprevádzajúcich súčasný medzinárodný obchod. Systémami na spracovanie daní vychádzajúcimi z technológie blockchainu sa môže zabezpečiť vyššia transparentnosť pre platiteľa aj pre vládu. Prostredníctvom technológie blockchainu sa môžu obmedziť daňové úniky a pranie špinavých peňazí, a to zvýšením zodpovednosti za transakcie a operácie, a teda aj zvýšiť konkurencieschopnosť jednotného trhu EÚ. EK by mohla zadať vypracovanie štúdie o tom, ako môže technológia blockchainu v tejto oblasti pomôcť.

3.15.

Vytváranie nových modelov financovania, ako je kolektívne financovanie, prvotná ponuka kryptomeny alebo tokenov, koncepcie univerzálneho získavania finančných prostriedkov (geograficky a demograficky) prostredníctvom vydávania meny špecifickej pre daný projekt so špeciálnym mechanizmom zhodnotenia. Ide o vyvrcholenie trendu kolektívneho financovania.

3.16.

Nové koncipovanie sociálno-ekonomických modelov od základu. Skutočnosť, že moc budú mať opäť v rukách jednotlivci, môže obnoviť spoločnosť. Hlavným prínosom technológie blockchainu je vyriešenie problému dôvery medzi jednotlivcami bez účasti tretej strany, no zároveň táto technológia umožňuje vytvárať nové typy riadenia a vzťahov založené na transparentnosti interakcií. Rovnako ako pri každej spoločenskej zmene sa musí dbať na ochranu pred vznikom štruktúr vedúcich k zneužívaniu, pričom sa musí ponechať priestor na experimentovanie, ktoré by mohlo mať pre ľudstvo veľké výhody. Technológia blockchainu a jej siete by okrem toho nemali vytvárať rozkol medzi tými, ktorí ich ovládajú alebo si ich môžu dovoliť, a tými, ktorí k nim majú prístup iba prostredníctvom modelov, ktoré ovládajú veľké spoločnosti. Podpora a posilňovanie organizácií, ako sú družstvá, modelmi otvorenej a demokratickej správy vecí verejných s cieľom rozvíjať podniky technológie blockchainu je kľúčom k úspechu blockchainu v rámci malých a stredných podnikov a menších organizácií.

4.   Technológia blockchainu – niektoré problémy, ktoré treba riešiť

4.1.

Ak sa má naplno rozvinúť potenciál technológie blockchainu na jednotnom trhu EÚ a pre európsku spoločnosť, je potrebné riešiť niekoľko otázok, pričom prioritou je súčasná právna neistota. Niekoľko riešení pre pre kryptomeny a ICO existuje, legislatívny rámec však zostáva nejasný, pokiaľ ide o koncepciu systému a oblasti, v ktorých sa technológia blockchainu uplatňuje, čo vytvára fragmentovaný prístup na úrovni členských štátov. Bez spoločnej iniciatívy EÚ v oblasti právnej istoty a jednoznačnosti v celej EÚ budú cezhraničné príležitosti obmedzené. Prípady použitia a regulačné vzory pre určité typy služieb a použitia by mohli byť prvotnou fázou, ktorá umožní porozumieť budúcim právnym požiadavkám. Skúsenosti EÚ s vývojom komplexnej, cezhraničnej regulácie a politiky môžu byť výhodou, pokiaľ ide o reguláciu technológie blockchainu v budúcnosti.

4.2.

Zásadný význam má ochrana súkromia. Na riešenie najnaliehavejších problémov s údajmi sa zaviedlo všeobecné nariadenie o ochrane údajov (15). V čase, keď bolo zavedené do praxe všeobecné nariadenie o ochrane údajov, bola technológia blockchainu ešte do veľkej miery neznáma, je teda potrebné prehodnotiť potenciálne napätie medzi všeobecným nariadením o ochrane údajov a technológiou blockchainu. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby sa zaoberala všeobecným nariadením o ochrane údajov a navrhla jeho zmenu a príslušné usmernenia týkajúce sa vzťahu medzi týmto nariadením a technológiou blockchainu.

4.3.

Právnym rozdielom medzi anonymizovanými a pseudonymizovanými údajmi je klasifikácia osobných údajov. Pseudonymné údaje stále umožňujú určitú formu opätovnej identifikácie (aj nepriamej a vzdialenej), zatiaľ čo anonymné údaje nie je možné opätovne identifikovať. Zatiaľ čo pseudonymizácia sa v rámci technológie blockchainu vyžadujúcej povolenie na prístup považuje za riešenie vzťahov podporovaných technológiou blockchainu, anonymizácia je stále regulačnou prekážkou pre širšie použitie technológie blockchainu, ktorá si nevyžaduje povolenie, čo sa dá vyriešiť pomocou opatrení digitálnej identity začlenených do regulačných obmedzení.

4.4.

Mechanizmus konsenzu proof-of-work je veľmi náročný na energiu. S vývojom alternatívneho mechanizmu konsenzu proof-of-stake možno túto dôležitú otázku environmentálnej udržateľnosti vyriešiť. Už existujú riešenia, ktoré sa musia zverejňovať a uplatňovať v plnom rozsahu (16).

4.5.

Ďalšou technickou výzvou je interoperabilita s rôznymi platformami technológie blockchainu. Rôzne technológie blockchainu nemusia byť kompatibilné z dôvodu rizika pre zainteresované strany, ktoré si potrebujú vymieňať údaje. Ďalším problémom je kompatibilita medzi platformami technológie blockchainu a existujúcimi vládnymi systémami, čo bráni vládam pri prechode z ich existujúcich platforiem na interoperabilitu založenú na technológii blockchainu. Zabezpečenie interoperability by malo byť pre vývojárov technológie blockchainu v blízkej budúcnosti prioritou, aby sa umožnilo jej masové využívanie.

4.6.

Miera využitia technológie blockchainu závisí od jej osvojenia rôznymi formami podnikov, pričom malé a stredné podniky (MSP) predstavujú v rámci EÚ väčšinu. V súčasnosti sú transakčné náklady v mnohých prípadoch príliš vysoké, a preto sú technické a konzultačné služby pre MSP nedosiahnuteľné. Podpora vytvárania nových sietí technológie blockchainu, ako sú družstvá, je kľúčová pre zabezpečenie spravodlivého prístupu pre MSP a ďalšie menšie subjekty, čo následne umožňuje lepšiu demokratickú správu vecí verejných.

4.7.

Ako pri každej prelomovej technológii je potrebné sa zaoberať spoločenskými výzvami. Je nevyhnutné správne informovať širokú verejnosť o prelomových technológiách. Skutočne ovplyvňujú každodenný život ľudí a treba ich dôkladne riešiť, pričom základom by mal byť občiansky a sociálny dialóg. EHSV bude aj naďalej budovať poznatky a poskytovať perspektívy pre organizovanú občiansku spoločnosť o ďalších krokoch vo vývoji technológie blockchainu.

4.8.

Je nevyhnutné úplne pochopiť a prehodnotiť, ako technológia blockchainu ovplyvňuje ochranu a práva spotrebiteľov. Zároveň je nutné objasniť napríklad vzťahy medzi dôvernosťou a súkromím, ktoré sa presadzujú právnymi predpismi (napr. právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov), reguláciou (dôvernosť informácií o klientovi) alebo zmluvou (obchodné tajomstvo).

4.9.

Ako v prípade všetkých nových technológií a všetkých podnikateľských modelov založených na technológii by bolo vhodné a relevantné analyzovať účinky a prípadné vplyvy na pracovné miesta, pracovné podmienky, práva a ochranu pracovníkov, ako aj sociálny dialóg. V analýze by sa mali posúdiť aj účinky na sprostredkovateľské organizácie. Pre odvetvia využívajúce technológiu blockchainu budú čoraz dôležitejšie zručnosti STEM. Vzhľadom na nedostatočnú všeobecnú informovanosť o fungovaní a možných obmedzeniach technológie blockchainu EHSV vyzýva na celoživotné vzdelávanie, ktoré umožní ľuďom získavať zručnosti, rekvalifikovať sa a zvyšovať si kvalifikáciu s cieľom lepšie využívať príležitosti a výzvy, ktoré technológia blockchainu prináša.

5.   Ďalší postup

5.1.

Napriek tomu, že inštitúcie EÚ sa technológiou blockchainu do istej miery zaoberali, komplexný a spoločný prístup EÚ aj naďalej chýba. Vzhľadom na svoje doterajšie výsledky má EÚ jedinečnú príležitosť udržať si vedúce postavenie na svetovom trhu, no iba v prípade, že prijme potrebné opatrenia.

5.2.

Rozvoj technológie blockchainu je v jednotlivých členských štátoch ešte stále veľmi nejednotný. EHSV preto naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili jednoznačnosť a zaviedli spoločný prístup EÚ, aby sa potenciál technológie blockchainu v rámci Európy využil v plnej miere. Prvým krokom je, aby Európska komisia zaviedla komunikáciu pre európsky rozvoj technológií blockchainu a distribuovanej databázy transakcií založených na zásadách technológie blockchainu (17), aby vyjadrila svoju politickú vôľu, osvojila si túto technológiu a stanovila víziu a akčný plán, aby tak vzniklo vhodné prostredie. Túto iniciatívu by malo doplniť opätovné ustanovenie medziskupiny Európskeho parlamentu pre digitalizáciu, ktorá by sa mala zaoberať otázkami technológie blockchainu a distribuovanej databázy transakcií.

5.3.

Spoločná vízia EÚ by sa napríklad mohla zamerať na to, aby sa Európa stala svetovým pilotným kontinentom založeným na technológii blockchainu, čím by sa zabezpečilo, že EÚ zostane konkurencieschopná a zároveň bude rozvíjať svoj vlastný prístup k digitalizácii, ktorého ťažiskom je dosiahnuť hlavné ciele udržateľného rozvoja a ktorý je podporovaný pilotnými iniciatívami verejného sektora a programami na úrovni členských štátov a EÚ.

5.4.

Po súčasnom európskom partnerstve pre technológiu blockchainu a Monitorovacom stredisku a fóre EÚ pre technológiu blockchainu nadišiel čas túto iniciatívu rozšíriť, a to vytvorením platformy zainteresovaných strán v oblasti technológie blockchainu v EÚ, ktorá by spájala predstaviteľov inštitúcií EÚ vrátane EHSV a Výboru regiónov, priemyslu, spotrebiteľov, občianskej spoločnosti, členských štátov, členov akademickej obce atď. K tejto platforme by mali mať navyše prístup všetci občania EÚ, aby mohli spolupracovať a zúčastňovať sa na projekte technológie blockchainu.

5.5.

Táto platforma by poskytla priestor na spoločné vzdelávanie a budovanie kapacít, no zároveň by spájala zainteresované strany, pretože by fungovala ako sieť sietí, zabezpečovala by miesto na stretnutia a umožňovala výmenu osvedčených postupov. EHSV má vhodné postavenie a potrebné skúsenosti na to, aby sa mohol aktívne podieľať na prevádzkovaní takejto „platformy“ s cieľom zabezpečovať transparentnosť, inkluzívnosť, spoluprácu a účasť organizovanej občianskej spoločnosti, a to na základe podobných existujúcich iniciatív (18).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 1.

(2)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/blockchain-technologies.

(3)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2017/581948/EPRS_IDA(2017)581948_EN.pdf.

(4)  https://www.eublockchainforum.eu/.

(5)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-countries-join-blockchain-partnership.

(6)  http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2018-0373_SK.html.

(7)  Len v roku 2018 predstavoval fond ICO (prvotná ponuka kryptomeny) v Európe približne 4,1 miliardy USD, čo predstavuje takmer dvojnásobok 2,3 miliárd USD získaných doposiaľ v Ázii a výrazne väčší objem ako 2,6 miliardy USD získaných v USA. https://www.newsbtc.com/2018/10/16/europe-surpasses-us-and-asia-in-cryptocurrency-token-sales.

(8)  Sociálne hodnotové propozície technológie blockchainu sa týkajú nezávislej totožnosti (autentifikácia, autorizácia), dôvery a transparentnosti, demokracie, nemennosti a koncepcie bez sprostredkovateľa.

(9)  https://blockchain4sdg.com/how-blockchains-can-tackle-the-un-sustainable-development-goals/.

(10)  UN/CEFACT, ECE/TRADE/C/CEFACT/2019/INF.3: Blockchain in trade facilitation: sectoral challenges and examples, http://www.unece.org/fileadmin/DAM/cefact/cf_plenary/2019_plenary/CEFACT_2019_INF03.pdf.

(11)  Dôvernosť sa týka ochrany údajov, k výmene ktorých dochádza medzi subjektom (t. j. jednotlivcom alebo organizáciou) a oprávnenou stranou, pred neoprávnenými tretími stranami. Ochrana súkromia súvisí s ochranu pred neoprávneným vniknutím do osobnej identity a osobných transakcií.

(12)  https://ec.europa.eu/cefdigital/wiki/display/CEFDIGITAL/EBSI.

(13)  Ako sú elektronické podpisy a časové pečiatky využitím súčasných krížovo kompatibilných kryptografických algoritmov.

(14)  Ide o zmluvy o automatickom vykonávaní uložené v databáze blockchainu, nad ktorými nikto nemá kontrolu, a preto sú hodnoverné. Príkladom sú zúčtovanie a vyrovnanie, darčekové/vernostné kupóny, elektronické zdravotné záznamy, prideľovanie tantiém, pôvod výrobku, transakcie typu peer-to-peer, pôžičky, poistenia, energetické kredity a hlasovanie.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1) ( https://gdpr-info.eu/).

(16)  www.tolar.io ako príklad blockchainu s nízkou spotrebou energie.

(17)  Princípy technológie blockchainu sú: nezávislá totožnosť – autentifikácia, autorizácia, sledovateľnosť, dôvera, nemennosť, demokracia a absencia sprostredkovania.

(18)  Európska platforma pre obehové hospodárstvo je napríklad spoločnou iniciatívou vedenou v spolupráci s Komisiou, pričom výbor je tiež aktívny v expertnej skupine na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu (AI HLEG) a v rámci expertnej skupiny Komisie pre sociálne podnikanie (GECES).