EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli9. 4. 2019
COM(2019) 175 final
SPRÁVA KOMISIE
EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE
Štvrtá správa o stave energetickej únie
I. ÚVOD
Cieľom projektu energetickej únie 1 Junckerovej Komisie bolo poskytnúť spotrebiteľom v EÚ bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu na základe prepracovania európskych politík v oblasti energetiky a klímy. Takisto si tento projekt za cieľ stanovil, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby energetická efektívnosť mala najvyššiu prioritu a aby Únia naďalej viedla celosvetové úsilie v boji proti zmene klímy. Po štyroch rokoch je energetická únia realitou. Energetická únia vďaka silnej podpore Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán zlepšila odolnosť Európy a celkovo modernizovala európsku politiku v oblasti energetiky a klímy viacerými zásadnými spôsobmi.
Po prvé, viedla k vytvoreniu komplexného a právne záväzného rámca na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a súčasne pomohla zmodernizovať európske hospodárstvo a priemysel. Energetická únia zahŕňa rámec riadenia, ktorý umožní členským štátom a Európskej komisii spolupracovať na rozvoji politík a opatrení potrebných na splnenie našich cieľov v oblasti klímy a energetiky. Je tiež pevne zakotvená v širšom rámci priorít EÚ. Energetická únia prispieva k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a realizácii programov obehového hospodárstva a zlepšenia kvality ovzdušia. Úzko súvisí s politikami únie kapitálových trhov, jednotného digitálneho trhu, nového programu v oblasti zručností pre Európu, Investičného plánu pre Európu a bezpečnostnej únie.
Po druhé, tento komplexný prístup k energetickej únii umožnil EÚ stanoviť jasné a ambiciózne ciele na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Umožnil EÚ zaviesť rovnako ambiciózne politiky v oblasti čistej mobility vrátane emisií nových osobných automobilov, dodávok a nákladných vozidiel. Takisto poskytol pevný základ pre prácu zameranú na vytvorenie moderného, prosperujúceho a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Európska komisia vo svojej vízii na rok 2050 2 stanovila rámec pre budúcu politiku v oblasti zmeny klímy a energetiky, vďaka ktorej sa Európa vydá na cestu ku klimatickej neutralite, a ktorá zároveň prinesie významné výhody pre hospodárstvo a kvalitu života jej obyvateľov 3 .
Po tretie, energetická únia poskytuje kombináciu plne aktualizovaného regulačného rámca a vízie politík, ktoré sú potrebné odteraz do roku 2050. Prináša tak istotu potrebnú pre kvalitné, inovatívne investície na modernizáciu hospodárstva EÚ a tvorbu pracovných miest na lokálnej úrovni. V súčasnosti má EÚ viac ako 4 milióny „zelených pracovných miest“ a energetická transformácia poskytuje jasné príležitosti na vytvorenie ďalších. Viac zelených pracovných miest sa vytvorí na základe investícií EÚ z fondov politiky súdržnosti; fondov v oblasti výskumu a inovácií; Junckerovho plánu; ako aj vďaka nedávnym iniciatívam Európskej komisie zameraným na udržateľné financovanie. Energetická únia podporuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu tým, že podnecuje inovácie, ktoré vytvárajú globálnu výhodu „prvého ťahu“. Energetická únia podporuje aj vytváranie európskych hodnotových reťazcov v kritických a rozvíjajúcich sa odvetviach, ako sú napríklad batérie a vodík.
Po štvrté, ústredným prvkom energetickej únie je prehlbovanie vnútorného trhu s energiou, ktorý je kľúčom k zabezpečeniu dodávok udržateľnej, konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energie pre všetkých občanov. Investície do inteligentnej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepojení a spoločné opatrenia na prevenciu a riadenie možných prerušení dodávok zvýšili bezpečnosť dodávok energie a zlepšili celkovú odolnosť energetického systému EÚ proti vonkajším energetickým šokom. Tieto investície navyše pripravili sieť EÚ na meniaci sa energetický systém. Nedávne zmeny koncepcie trhu s elektrinou zároveň posilnia súťažný prístup na tento trh, zabezpečia nákladovo efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov energie a prinesú vyššiu hodnotu pre spotrebiteľov, ktorí budú schopní ponúknuť svoju výrobu a flexibilitu trhu.
Po piate, Európska komisia súbežne s regulačným rámcom zaviedla podporný rámec opatrení na riešenie sociálnych, priemyselných a iných otázok. Cieľom týchto opatrení je posilniť postavenie občanov, podnikov, miest a inovátorov, aby zohrávali aktívnu úlohu pri energetickej transformácii. Nové prístupy, ktoré Európska komisia zaviedla, sa ukazujú ako účinné, najmä z hľadiska pomoci pri vytváraní európskeho odvetvia výroby batérií, podpore uhoľných regiónov v procese transformácie alebo poskytovaní prostriedkov a motivácie pre mestá, aby rozširovali svoju činnosť v oblasti klímy a energetiky. Podporný rámec bude rozhodujúci na mobilizáciu investícií, ktoré sú potrebné na plné využitie výhod energetickej transformácie, a na zabezpečenie jej spravodlivosti a sociálnej prijateľnosti pre všetkých. Sociálne dôsledky týchto zmien musia byť od začiatku súčasťou politického procesu, a nie len okrajovou záležitosťou.
A napokon, energetická únia umožnila EÚ vystupovať jednotne na medzinárodnej scéne. EÚ bola schopná zohrávať skutočne vedúcu úlohu v oblasti klímy, keďže bola kľúčovým aktérom pri Parížskej dohode, zabezpečila, že dohoda nadobudla platnosť v rekordne krátkom čase, a implementovala ju prostredníctvom Katovického súboru pravidiel, ktorý bol prijatý v decembri 2018. Dôveryhodnosť EÚ v tomto procese je podložená konkrétnymi opatreniami a prijatím úplného legislatívneho balíka potrebného na splnenie jej záväzku na rok 2030 podľa Parížskej dohody. EÚ pevne zastáva princíp multilateralizmu a jej jednota a odhodlanie boli kľúčom k udržaniu medzinárodnej dôvery v klimatický režim, kde vzniklo po vystúpení Spojených štátov z tohto režimu v roku 2017 vo vedení vákuum. Európa pokračuje v úzkej medzinárodnej spolupráci pri politikách v oblasti klímy a energetiky. Napríklad v roku 2017 spolupracovala s Čínou na vytvorení celoštátneho systému obchodovania s emisiami.
Prostredníctvom tohto moderného rámca riadenia politiky v oblasti zmeny klímy a energetiky, ktorý je pevne stanovený na európskej úrovni, členské štáty teraz pracujú na integrácii a modernizácii svojich vnútroštátnych politík. Energetická únia zabezpečuje, že všetky členské štáty postupujú spoločne, keďže všetci súhlasili s dokončením svojich národných energetických a klimatických plánov do konca roka 2019. Tieto plány budú vychádzať z vnútroštátnych verejných konzultácií a spätnej väzby od Európskej komisie k pôvodným návrhom, ktoré všetky členské štáty už oficiálne predložili. Spoločný rámec podporuje vzájomné učenie a maximalizuje možnosti regionálnej spolupráce. Takisto spustí proces učenia sa v praxi, keďže energetická únia plánuje pravidelné „kontrolné body“ s cieľom preskúmať a spoločne zlepšiť politiky. Riadenie tohto iteratívneho dialógu bude kľúčovou výzvou na rok 2019 a základným prvkom pri zabezpečovaní toho, aby energetická únia spoločne prinášala všetky svoje výhody.
Okrem energetickej a klimatickej politiky je energetická únia zameraná na štrukturálnu modernizáciu európskeho hospodárstva. Podporuje štrukturálnu reformu využívania energie a zdrojov vo všetkých kľúčových sektoroch: energetika s jej ústrednou úlohou; budovy; doprava; priemysel; poľnohospodárstvo a všeobecnejšie využívanie pôdy. Energetická únia je zároveň investičnou stratégiou, ktorá má pozitívny vplyv na hospodárstvo a zamestnanosť a zohľadňuje jej vplyv na zraniteľné regióny a ľudí. Tým, že sa zameria na efektívnosť a domáce zdroje energie, posilní postavenie EÚ na svetových trhoch.
II. TRENDY A POLITICKÉ POSTREHY
Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sú čoraz oddelenejšie od hospodárskeho rastu. Prechod na moderné, nízkouhlíkové a energeticky účinné hospodárstvo je v plnom prúde a Európa je na dôveryhodnej ceste k splneniu záväzkov Parížskej dohody. EÚ je na dobrej ceste dosiahnuť svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (t. j. zníženie emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Podľa predbežných údajov, ktoré predložili členské štáty 4 (obrázok 1), hospodárstvo EÚ zaznamenalo v rokoch 1990 až 2017 nárast o 58 %, zatiaľ čo emisie sa znížili o 22 %.
Obrázok 1: Zmeny hrubého domáceho produktu EÚ (v reálnom vyjadrení), emisií skleníkových plynov EÚ a intenzity skleníkových plynov hospodárstva EÚ
Od roku 1990 sa emisie vo všetkých odvetviach okrem dopravy znížili. Najvýraznejší pokles zaznamenali emisie z dodávok energie (obrázok 2). Hospodársky rast je menej závislý od spotreby energie (obrázok 3). Energetická produktivita, ako aj intenzita skleníkových plynov pri spotrebe energie sa v EÚ neustále zlepšujú, a to najmä vďaka opatreniam na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch.
Obrázok 2: Emisie skleníkových plynov v EÚ podľa sektorov 1990 – 2016
Treba však ešte viac zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti do roku 2020. Z najnovšej analýzy vyplýva 5 , že po postupnom znižovaní v rokoch 2007 až 2014 sa spotreba energie v posledných rokoch začala zvyšovať a v súčasnosti mierne presahuje lineárnu trajektóriu pre ciele na rok 2020. Príčinou sú výkyvy počasia, najmä chladnejšie roky 2015 a 2016, ale aj zvýšená hospodárska činnosť a nízke ceny ropy. Energetická náročnosť priemyslu sa naďalej zlepšovala (až o 22 % v rokoch 2005 až 2017) a úspory energie skutočne pomohli kompenzovať časti vplyvu tohto zvýšenia. Nepostačovali však na to, aby sa celková spotreba udržala v klesajúcom trende. Hoci cieľ energetickej efektívnosti do roku 2020 je stále na dosah, pokračujúce zvyšovanie spotreby energie by ho mohlo ohroziť. Preto Európska komisia zriadila osobitnú skupinu s členskými štátmi s cieľom mobilizovať úsilie a plne využiť potenciál v oblasti energetickej efektívnosti.
V sektore dopravy sa spotreba energie a emisie v rokoch 2007 až 2013 znížili, ale v súčasnosti sú približne na úrovni z roku 2005. Pozitívny vplyv politík v oblasti efektívnosti (a v obmedzenejšej miere pozitívny vplyv prechodu na iné druhy dopravy) bol prevážený zvýšenou dopravnou činnosťou a nízkym využitím kapacity v cestnej nákladnej doprave.
Obrázok 3: Zmeny HDP a primárnej energetickej spotreby v EÚ
V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pokračoval silný rast, avšak s nerovnomerným rozložením. Od roku 2014 sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ výrazne zvýšil a v roku 2017 dosiahol 17,5 % 6 . Investície do energie z obnoviteľných zdrojov sa čoraz viac riadia trhovými rozhodnutiami a členské štáty vo zvýšenej miere poskytujú podporu na energiu z obnoviteľných zdrojov v konkurenčných verejných obstarávaniach a zabezpečujú, aby zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli integrované na trhu s elektrinou, ako sa to vyžaduje v pravidlách štátnej pomoci 7 . Tým sa výrazne znížili náklady na zavádzanie obnoviteľných zdrojov 8 . Miera rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov sa však v jednotlivých sektoroch líši, pričom energia z obnoviteľných zdrojov dosahuje 30,8 % v sektore elektrickej energie, ale len 19,5 % v sektore vykurovania a chladenia a 7,6 % v doprave. Tempo rastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa od roku 2014 takisto spomalilo. Hoci EÚ je na ceste k splneniu svojich cieľov na rok 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, malo by sa zintenzívniť úsilie, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov na rok 2030 (graf 4).
Obrázok 4: Podiely energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v EÚ v porovnaní s trajektóriami stanovenými v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov 9
V roku 2017 už malo 11 členských štátov 10 podiel energie z obnoviteľných zdrojov vyšší ako ciele stanovené na rok 2020. Okrem toho 21 členských štátov 11 splnilo alebo prekročilo svoju priemernú orientačnú trajektóriu stanovenú v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 12 na roky 2017 – 2018. Zostávajúcich 7 členských štátov 13 muselo zvýšiť úsilie na dosiahnutie súladu s priemernou trajektóriou na roky 2017 – 2018, aby boli splnené ciele na rok 2020.
V prípade 11 členských štátov 14 sa však politiky, ktoré sa v súčasnosti plánujú alebo vykonávajú na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, javia ako nedostatočné na dosiahnutie ich orientačnej trajektórie, ak sa zohľadnia len domáce dodávky bez mechanizmov spolupráce 15 . Okrem toho pri 7 členských štátoch 16 existuje určitá neistota, či dosiahnu ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov na rok 2020.
S cieľom splniť ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a zachovať tieto úrovne ako základ od roku 2021 by členské štáty mali naďalej zvyšovať svoje úsilie o zavádzanie obnoviteľných zdrojov a znižovanie spotreby. Okrem toho by všetky členské štáty mali zvážiť možnosť využívať štatistické prenosy, ako sa stanovuje v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 17 , aby sa buď zabezpečilo dosiahnutie cieľa v prípade, že existuje deficit, alebo aby predali svoje potenciálne prebytky iným členským štátom. Komisia je pripravená v tomto smere členské štáty podporiť.
V tejto súvislosti prebieha v celej EÚ niekoľko opatrení. Tieto sa uskutočňujú prostredníctvom osobitnej skupiny pre energetickú efektívnosť, ktorú zriadila Komisia, nových aukcií energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré oznámilo niekoľko členských štátov vrátane Francúzska, Holandska a Portugalska, a širšieho využívania podnikových dohôd o nákupe elektriny, cez ktoré európske spoločnosti v roku 2018 nakúpili rekordný objem kapacity z veternej energie.
Značný pokrok sa dosiahol v posilňovaní integrácie európskeho trhu s energiou. S energiou sa obchoduje voľnejšie (hoci ešte stále nie je dostatočne voľne) cez hranice 18 vďaka smerniciam o trhu s elektrinou a plynom 19 , ako aj vďaka presadzovaniu antitrustových pravidiel 20 . Antitrustové rozhodnutia predovšetkým dávajú zákazníkom v strednej a východnej Európe účinný nástroj na zabezpečenie prístupu ku konkurenčnejším cenám zemného plynu. Pokiaľ ide o elektrickú energiu, merateľný pokles veľkoobchodných cien o 6,4 % medzi rokmi 2010 a 2017 prispel k zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti a priemysel o 6, resp. 30 %. Zvýšenie sieťových poplatkov, ako aj daní a odvodov však viedlo v tom istom období k priemernému nárastu konečných spotrebiteľských cien o 19,3 % v prípade domácností a o 8,7 % v prípade priemyselných spotrebiteľov v celej EÚ (pozri obrázok 5). Dane a odvody súvisiace s energiou predstavujú až 40 % maloobchodných cien energie pre domácnosti.
Obrázok 5: Zmeny cien energie pre domácnosti a priemysel (zdroj: Eurostat).
Kvalita ovzdušia sa zlepšila, je však potrebný ďalší pokrok. Vďaka spoločnému úsiliu EÚ a členských štátov sa v posledných desaťročiach emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ znížili, s výnimkou amoniaku (obrázok 6). Tento trend prispel k zlepšeniu kvality ovzdušia. Takisto viedol k poklesu počtu zón kvality ovzdušia prekračujúcich limitné hodnoty EÚ pre tuhé častice a k poklesu odhadovaného počtu predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia na približne 400 000 podľa najnovších odhadov 21 . Predpokladá sa, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ budú naďalej klesať, keďže členské štáty vykonávajú opatrenia na splnenie svojich národných záväzkov v oblasti znižovania emisií znečisťujúcich látok na rok 2020 a na obdobie od roku 2030 22 . Vďaka vykonávaniu viacerých politík energetickej únie sa tieto zníženia emisií dajú dosiahnuť jednoduchšie a lacnejšie – napríklad znížením využívania uhlia, opatreniami zameranými na zvýšenie energetickej efektívnosti výmenou neefektívnych vykurovacích zariadení a rozvojom udržateľnejších spôsobov dopravy 23 .