I. ÚVOD

Cieľom projektu energetickej únie 1 Junckerovej Komisie bolo poskytnúť spotrebiteľom v EÚ bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu na základe prepracovania európskych politík v oblasti energetiky a klímy. Takisto si tento projekt za cieľ stanovil, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby energetická efektívnosť mala najvyššiu prioritu a aby Únia naďalej viedla celosvetové úsilie v boji proti zmene klímy. Po štyroch rokoch je energetická únia realitou. Energetická únia vďaka silnej podpore Európskeho parlamentu, členských štátov a zainteresovaných strán zlepšila odolnosť Európy a celkovo modernizovala európsku politiku v oblasti energetiky a klímy viacerými zásadnými spôsobmi.

Po prvé, viedla k vytvoreniu komplexného a právne záväzného rámca na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a súčasne pomohla zmodernizovať európske hospodárstvo a priemysel. Energetická únia zahŕňa rámec riadenia, ktorý umožní členským štátom a Európskej komisii spolupracovať na rozvoji politík a opatrení potrebných na splnenie našich cieľov v oblasti klímy a energetiky. Je tiež pevne zakotvená v širšom rámci priorít EÚ. Energetická únia prispieva k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a realizácii programov obehového hospodárstva a zlepšenia kvality ovzdušia. Úzko súvisí s politikami únie kapitálových trhov, jednotného digitálneho trhu, nového programu v oblasti zručností pre Európu, Investičného plánu pre Európu a bezpečnostnej únie.

Po druhé, tento komplexný prístup k energetickej únii umožnil EÚ stanoviť jasné a ambiciózne ciele na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Umožnil EÚ zaviesť rovnako ambiciózne politiky v oblasti čistej mobility vrátane emisií nových osobných automobilov, dodávok a nákladných vozidiel. Takisto poskytol pevný základ pre prácu zameranú na vytvorenie moderného, prosperujúceho a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Európska komisia vo svojej vízii na rok 2050 2 stanovila rámec pre budúcu politiku v oblasti zmeny klímy a energetiky, vďaka ktorej sa Európa vydá na cestu ku klimatickej neutralite, a ktorá zároveň prinesie významné výhody pre hospodárstvo a kvalitu života jej obyvateľov 3 .

Po tretie, energetická únia poskytuje kombináciu plne aktualizovaného regulačného rámca a vízie politík, ktoré sú potrebné odteraz do roku 2050. Prináša tak istotu potrebnú pre kvalitné, inovatívne investície na modernizáciu hospodárstva EÚ a tvorbu pracovných miest na lokálnej úrovni. V súčasnosti má EÚ viac ako 4 milióny „zelených pracovných miest“ a energetická transformácia poskytuje jasné príležitosti na vytvorenie ďalších. Viac zelených pracovných miest sa vytvorí na základe investícií EÚ z fondov politiky súdržnosti; fondov v oblasti výskumu a inovácií; Junckerovho plánu; ako aj vďaka nedávnym iniciatívam Európskej komisie zameraným na udržateľné financovanie. Energetická únia podporuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu tým, že podnecuje inovácie, ktoré vytvárajú globálnu výhodu „prvého ťahu“. Energetická únia podporuje aj vytváranie európskych hodnotových reťazcov v kritických a rozvíjajúcich sa odvetviach, ako sú napríklad batérie a vodík.

Po štvrté, ústredným prvkom energetickej únie je prehlbovanie vnútorného trhu s energiou, ktorý je kľúčom k zabezpečeniu dodávok udržateľnej, konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energie pre všetkých občanov. Investície do inteligentnej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepojení a spoločné opatrenia na prevenciu a riadenie možných prerušení dodávok zvýšili bezpečnosť dodávok energie a zlepšili celkovú odolnosť energetického systému EÚ proti vonkajším energetickým šokom. Tieto investície navyše pripravili sieť EÚ na meniaci sa energetický systém. Nedávne zmeny koncepcie trhu s elektrinou zároveň posilnia súťažný prístup na tento trh, zabezpečia nákladovo efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov energie a prinesú vyššiu hodnotu pre spotrebiteľov, ktorí budú schopní ponúknuť svoju výrobu a flexibilitu trhu.

Po piate, Európska komisia súbežne s regulačným rámcom zaviedla podporný rámec opatrení na riešenie sociálnych, priemyselných a iných otázok. Cieľom týchto opatrení je posilniť postavenie občanov, podnikov, miest a inovátorov, aby zohrávali aktívnu úlohu pri energetickej transformácii. Nové prístupy, ktoré Európska komisia zaviedla, sa ukazujú ako účinné, najmä z hľadiska pomoci pri vytváraní európskeho odvetvia výroby batérií, podpore uhoľných regiónov v procese transformácie alebo poskytovaní prostriedkov a motivácie pre mestá, aby rozširovali svoju činnosť v oblasti klímy a energetiky. Podporný rámec bude rozhodujúci na mobilizáciu investícií, ktoré sú potrebné na plné využitie výhod energetickej transformácie, a na zabezpečenie jej spravodlivosti a sociálnej prijateľnosti pre všetkých. Sociálne dôsledky týchto zmien musia byť od začiatku súčasťou politického procesu, a nie len okrajovou záležitosťou.

A napokon, energetická únia umožnila EÚ vystupovať jednotne na medzinárodnej scéne. EÚ bola schopná zohrávať skutočne vedúcu úlohu v oblasti klímy, keďže bola kľúčovým aktérom pri Parížskej dohode, zabezpečila, že dohoda nadobudla platnosť v rekordne krátkom čase, a implementovala ju prostredníctvom Katovického súboru pravidiel, ktorý bol prijatý v decembri 2018. Dôveryhodnosť EÚ v tomto procese je podložená konkrétnymi opatreniami a prijatím úplného legislatívneho balíka potrebného na splnenie jej záväzku na rok 2030 podľa Parížskej dohody. EÚ pevne zastáva princíp multilateralizmu a jej jednota a odhodlanie boli kľúčom k udržaniu medzinárodnej dôvery v klimatický režim, kde vzniklo po vystúpení Spojených štátov z tohto režimu v roku 2017 vo vedení vákuum. Európa pokračuje v úzkej medzinárodnej spolupráci pri politikách v oblasti klímy a energetiky. Napríklad v roku 2017 spolupracovala s Čínou na vytvorení celoštátneho systému obchodovania s emisiami.

Prostredníctvom tohto moderného rámca riadenia politiky v oblasti zmeny klímy a energetiky, ktorý je pevne stanovený na európskej úrovni, členské štáty teraz pracujú na integrácii a modernizácii svojich vnútroštátnych politík. Energetická únia zabezpečuje, že všetky členské štáty postupujú spoločne, keďže všetci súhlasili s dokončením svojich národných energetických a klimatických plánov do konca roka 2019. Tieto plány budú vychádzať z vnútroštátnych verejných konzultácií a spätnej väzby od Európskej komisie k pôvodným návrhom, ktoré všetky členské štáty už oficiálne predložili. Spoločný rámec podporuje vzájomné učenie a maximalizuje možnosti regionálnej spolupráce. Takisto spustí proces učenia sa v praxi, keďže energetická únia plánuje pravidelné „kontrolné body“ s cieľom preskúmať a spoločne zlepšiť politiky. Riadenie tohto iteratívneho dialógu bude kľúčovou výzvou na rok 2019 a základným prvkom pri zabezpečovaní toho, aby energetická únia spoločne prinášala všetky svoje výhody.

Okrem energetickej a klimatickej politiky je energetická únia zameraná na štrukturálnu modernizáciu európskeho hospodárstva. Podporuje štrukturálnu reformu využívania energie a zdrojov vo všetkých kľúčových sektoroch: energetika s jej ústrednou úlohou; budovy; doprava; priemysel; poľnohospodárstvo a všeobecnejšie využívanie pôdy. Energetická únia je zároveň investičnou stratégiou, ktorá má pozitívny vplyv na hospodárstvo a zamestnanosť a zohľadňuje jej vplyv na zraniteľné regióny a ľudí. Tým, že sa zameria na efektívnosť a domáce zdroje energie, posilní postavenie EÚ na svetových trhoch.

II. TRENDY A POLITICKÉ POSTREHY

Emisie skleníkových plynov a spotreba energie sú čoraz oddelenejšie od hospodárskeho rastu. Prechod na moderné, nízkouhlíkové a energeticky účinné hospodárstvo je v plnom prúde a Európa je na dôveryhodnej ceste k splneniu záväzkov Parížskej dohody. EÚ je na dobrej ceste dosiahnuť svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (t. j. zníženie emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Podľa predbežných údajov, ktoré predložili členské štáty 4 (obrázok 1), hospodárstvo EÚ zaznamenalo v rokoch 1990 až 2017 nárast o 58 %, zatiaľ čo emisie sa znížili o 22 %.

Obrázok 1: Zmeny hrubého domáceho produktu EÚ (v reálnom vyjadrení), emisií skleníkových plynov EÚ a intenzity skleníkových plynov hospodárstva EÚ

Od roku 1990 sa emisie vo všetkých odvetviach okrem dopravy znížili. Najvýraznejší pokles zaznamenali emisie z dodávok energie (obrázok 2). Hospodársky rast je menej závislý od spotreby energie (obrázok 3). Energetická produktivita, ako aj intenzita skleníkových plynov pri spotrebe energie sa v EÚ neustále zlepšujú, a to najmä vďaka opatreniam na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch.