EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 3. 2019

COM(2019) 142 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín

Obsah

I.Úvod

II.Právny rámec EÚ pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy

III.Identifikácia surovín na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

III.1Celosvetové rozšírenie poľnohospodárskych komodít

III.2Odhad rozšírenia surovín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

III.3Určenie „výrazného“ rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.........

IV.Certifikácia biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy

V.Záver

I.Úvod

Nová smernica o obnoviteľných zdrojoch energie 1 (ďalej len „smernica RED II“ alebo „smernica“) nadobudla účinnosť 24. decembra 2018 2 . Touto smernicou sa podporuje rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v nasledujúcom desaťročí prostredníctvom záväzného cieľa celej EÚ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý majú členské štáty dosiahnuť kolektívne. Smernica na tento účel obsahuje niekoľko odvetvových opatrení na podporu ďalšieho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy, pričom celkovým cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov (GHG), zlepšiť energetickú bezpečnosť, posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a priemyslu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a vytvoriť pracovné miesta a rast.

Smernicou sa posilňuje aj rámec EÚ pre udržateľnosť bioenergie s cieľom zabezpečiť výrazné úspory emisií skleníkových plynov a minimalizovať neúmyselné vplyvy na životné prostredie. Zavádza sa v nej najmä nový prístup k riešeniu v prípade emisií z nepriamej zmeny využívania pôdy v súvislosti s výrobou biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. V tejto súvislosti sa v smernici stanovujú vnútroštátne limity, ktoré sa postupne najneskôr do roku 2030 znížia na nulu, pokiaľ ide o biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (ďalej len „palivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“) vyrábané z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín, v prípade ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Tieto limity ovplyvnia množstvo týchto palív, ktoré možno zohľadniť pri výpočte celkového vnútroštátneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov a podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. V smernici sa však zavádza výnimka z týchto limitov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré sú certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

V tejto súvislosti sa v smernici vyžaduje, aby Komisia prijala delegovaný akt, v ktorom sa stanovia kritériá na i) určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a ii) certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré majú nízke riziko nepriamej zmeny využívania pôdy (ďalej len „palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“). Delegovaný akt má byť súčasťou tejto správy o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín (ďalej len „správa“). V tejto správe sa nachádzajú informácie súvisiace s kritériami stanovenými v uvedenom delegovanom akte na identifikáciu palív s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrábaných z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín s významným rozšírením na pôdu s vysokými zásobami uhlíka a na identifikáciu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. V oddiele 2 tejto správy sa opisuje vývoj politiky EÚ pri riešení vplyvov nepriamej zmeny využívania pôdy. V oddiele 3 sa posudzujú najnovšie údaje o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín. V oddiele 4 sa opisuje prístup na určenie palív s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrábaných z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín s významným rozšírením na pôdu s vysokými zásobami uhlíka a v oddiele 5 sa opisuje prístup na certifikáciu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

II.Právny rámec EÚ pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy

Odvetvie dopravy je obzvlášť náročné z hľadiska energie a klímy: jeho spotreba predstavuje približne jednu tretinu celkového dopytu po energii v EÚ, je takmer úplne závislé od fosílnych palív a jeho emisie skleníkových plynov sa zvyšujú. S cieľom riešiť tieto výzvy sa v právnych predpisoch EÚ 3 už začiatkom 21. storočia vyžadovalo, aby členské štáty stanovili orientačné vnútroštátne ciele pre biopalivá a iné obnoviteľné palivá v doprave, keďže vďaka technologickému pokroku boli motory väčšiny vozidiel, ktoré boli v tom čase v obehu v Únii, už upravené tak, aby používali zmesi s nízkym obsahom biopalív. Biopalivá boli jediným dostupným obnoviteľným zdrojom energie na začatie dekarbonizácie odvetvia dopravy, v ktorom sa očakávalo, že emisie CO2 sa v rokoch 1990 až 2010 zvýšia o 50 %.

V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009 4 (ďalej len „smernica RED“) sa ďalej podporovala dekarbonizácia odvetvia dopravy stanovením konkrétneho záväzného cieľa dosiahnuť do roku 2020 10 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Podľa oznámených údajov a odhadov predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov v roku 2017 približne 7 % celkovej konečnej energetickej spotreby v doprave. Elektrina z obnoviteľných zdrojov, bioplyn a moderné suroviny v súčasnosti zohrávajú iba malú úlohu v doprave, a tak veľká časť používania energie z obnoviteľných zdrojov v tomto odvetví pochádza z konvenčných biopalív 5 .

V smernici RED sa okrem toho stanovujú záväzné kritériá úspor skleníkových plynov a kritériá udržateľnosti, ktoré musia biopalivá 6 a biokvapaliny, ako sa vymedzujú v tejto smernici, spĺňať, aby sa započítavali do vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a aby boli oprávnené na verejné systémy podpory. Týmito kritériami sa vymedzujú nepovolené oblasti (predovšetkým pôda s vysokými zásobami uhlíka alebo s vysokou biologickou rozmanitosťou), ktoré nemôžu byť zdrojom surovín používaných na výrobu biopalív a biokvapalín, a stanovujú sa nimi minimálne požiadavky na úspory emisií skleníkových plynov, ktoré sa majú dosiahnuť pomocou biopalív a biokvapalín v porovnaní s fosílnymi palivami. Tieto kritériá prispeli k obmedzeniu rizika priamych vplyvov využívania pôdy spojeného s výrobou konvenčných biopalív a biokvapalín, neriešia však nepriame vplyvy.

Nepriama zmena využívania pôdy v súvislosti s konvenčnými biopalivami

Nepriame vplyvy sa môžu vyskytnúť, keď sa pasienky alebo poľnohospodárska pôda predtým určené pre trhy s potravinami a krmivom preorientujú na výrobu paliva z biomasy. Dopyt po potravinách a krmive sa bude musieť naďalej uspokojovať buď zintenzívnením existujúcej produkcie, alebo zúrodnením nepoľnohospodárskej pôdy niekde inde. V druhom uvedenom prípade môže nepriama zmena využívania pôdy (premena nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu na účely výroby potravín alebo krmiva) viesť k emisiám skleníkových plynov 7 , najmä ak sa týka pôdy s vysokými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská. Tieto emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú zachytené podľa kritérií úspor skleníkových plynov stanovených v smernici RED, môžu byť významné a môžu negovať niektoré alebo všetky úspory emisií skleníkových plynov jednotlivých biopalív 8 . Očakáva sa totiž, že takmer celá výroba biopalív bude v roku 2020 pochádzať z plodín pestovaných na pôde, ktorá by sa mohla využívať na uspokojenie dopytu na trhoch s potravinami a krmivami.

Nepriamu zmenu využívania pôdy však nie je možné pozorovať ani merať. Na odhad možných vplyvov je potrebné modelovanie. Takéto modelovanie má niekoľko obmedzení, ale napriek tomu je dostatočne spoľahlivé, aby ukázalo riziko nepriamej zmeny využívania pôdy spojené s konvenčnými biopalivami. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v smernici o nepriamej zmene využívania pôdy z roku 2015 9 prijal prístup predbežnej opatrnosti s cieľom minimalizovať celkový vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy stanovením limitu podielu konvenčných biopalív 10 a biokvapalín, ktoré možno započítať do vnútroštátnych cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a k cieľu 10 % využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Toto opatrenie obsahuje povinnosť každého členského štátu stanoviť orientačný cieľ pre pokročilé palivá z obnoviteľných zdrojov s referenčnou hodnotou 0,5 % na rok 2020 s cieľom stimulovať prechod na takéto palivá, ktoré sa považujú za palivá s nižšími alebo so žiadnymi vplyvmi nepriamej zmeny využívania pôdy.

Smernica o nepriamej zmene využívania pôdy okrem toho zahŕňa faktory nepriamej zmeny využívania pôdy pre rôzne kategórie surovín založených na potravinách a krmive. Tieto faktory poukazujú na emisie z nepriamej zmeny využívania pôdy spojené s výrobou konvenčných biopalív a biokvapalín a majú ich používať dodávatelia paliva na účely podávania správ, ale nie na výpočet úspor emisií skleníkových plynov z výroby biopalív.

Riešenie nepriamej zmeny využívania pôdy prostredníctvom smernice RED II

Smernica RED II obsahuje cielenejší prístup k znižovaniu vplyvov nepriamej zmeny využívania pôdy spojených s konvenčnými biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy 11 . Keďže emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy nemožno merať s presnosťou požadovanou na ich zahrnutie do metodiky výpočtu emisií skleníkových plynov v EÚ, zachováva prístup spočívajúci v obmedzení množstva konvenčných biopalív, biokvapalín a palív z biomasy 12 spotrebovaného v doprave, ktoré možno zohľadniť pri výpočte celkového národného podielu energie z obnoviteľných zdrojov a odvetvového podielu v doprave. Tento limit je však vyjadrený vo forme národných stropov, ktoré zodpovedajú existujúcim úrovniam týchto palív v každom členskom štáte v roku 2020.

Určitá flexibilita je prípustná, keďže tieto vnútroštátne limity sa môžu ďalej zvýšiť o jeden percentuálny bod, ale celkové maximum sa udržiava tak, aby nemohli presiahnuť 7 % konečnej energetickej spotreby v cestnej a železničnej doprave na rok 2020. Členské štáty môžu okrem toho stanoviť nižší limit pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré sú spojené s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ako sú palivá vyrobené z olejnín.

Súčasne sa posilňuje podpora pokročilých biopalív a bioplynu prostredníctvom osobitného záväzného cieľa minimálneho 3,5 % podielu na rok 2030 s dvomi čiastkovými cieľmi (0,2 % v roku 2022 a 1 % v roku 2025).

Okrem toho, ak aj členské štáty môžu započítať konvenčné biopalivá a palivá z biomasy na dosiahnutie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 14 % spotreby energie v odvetví dopravy, môžu zároveň znížiť úroveň tohto cieľa, ak sa rozhodnú do cieľa započítať menej týchto palív. Ak sa napríklad členský štát rozhodne vôbec nezapočítať konvenčné biopalivá a palivá z biomasy, cieľ by sa mohol znížiť o maximálnu výšku 7 %.

V smernici sa okrem toho zavádza dodatočný limit pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, pretože pri biopalivách, biokvapalinách a palivách z biomasy vyrobených z týchto surovín existuje vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy 13 . Keďže pozorované rozšírenie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka je výsledkom zvýšeného dopytu po plodinách, možno očakávať, že ďalšie zvýšenie dopytu po týchto surovinách na účely výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy iba zhorší situáciu, ak sa nezavedú opatrenia, ktoré zabránia vytesňovaciemu vplyvu (napr. certifikácia nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy). Prínos takýchto palív k cieľu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy (ako aj pre výpočet celkového národného podielu energie z obnoviteľných zdrojov) bude preto od roku 2021 obmedzený na úroveň spotreby týchto palív v roku 2019. Od 31. decembra 2023 sa ich prínos bude musieť postupne znížiť na 0 %, a to najneskôr do roku 2030.

V smernici sa však umožňuje vylúčiť z tohto limitu biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z týchto surovín za predpokladu, že sú certifikované ako palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Táto certifikácia je možná pre suroviny na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré sa vyrábajú v podmienkach, ktoré bránia vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy, pretože boli pestované na nevyužívanej pôde alebo pochádzajú z plodín, ktoré využívali zlepšené poľnohospodárske postupy, ako sa podrobnejšie uvádza v tejto správe.

III.Identifikácia surovín na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy 

Stanovenie kritérií na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka zahŕňa dve úlohy:

1.určenie rozšírenia surovín používaných na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka a

2.definovanie toho, čo je „významné“ rozšírenie suroviny.

Komisia na tento účel uskutočnila rozsiahly výskum a verejné konzultácie vrátane:

̶preskúmania príslušnej vedeckej literatúry;

̶hodnotenia založeného na údajoch systému GIS (geografický informačný systém) a

̶rozsiahlej konzultácie prostredníctvom viacerých stretnutí s odborníkmi a so zainteresovanými stranami, ktoré poskytli Komisii cenný prínos, ktorý bol zohľadnený pri príprave tejto správy a príslušného delegovaného aktu.

III.1Celosvetové rozšírenie poľnohospodárskych komodít

V posledných desaťročiach rastúca svetová populácia a vyššia životná úroveň viedli k rastúcemu dopytu po potravinách, krmive, energii a vláknach zo zemských ekosystémov. Tento rozšírený dopyt viedol k zvýšenej potrebe poľnohospodárskych komodít na celom svete a očakáva sa, že tento trend bude v budúcnosti pokračovať 14 . Zvýšené využívanie biopalív v EÚ prispelo k tomuto existujúcemu dopytu po poľnohospodárskych komoditách.

Cieľom tejto správy je zachytiť celosvetové trendy v rozširovaní surovín relevantných z hľadiska biopalív pozorované od roku 2008. Uvedený dátum bol zvolený s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík s koncovými dátumami pre ochranu pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou a pôdy s vysokými zásobami uhlíka, ako sa stanovuje v článku 29 smernice.

Ako je uvedené v tabuľke 1, v rokoch 2008 až 2016 sa zvýšila produkcia všetkých hlavných poľnohospodárskych komodít, ktoré sa používajú na výrobu konvenčných biopalív, s výnimkou jačmeňa a raže. Rast produkcie bol výrazný najmä v prípade palmy olejnej, sóje a kukurice, čo sa odráža aj v údajoch o zberových plochách. Zvýšenie produkcie pšenice, slnečnice, repky olejnej a cukrovej repy sa väčšinou dosiahlo zvýšením produktivity.

  Tabuľka 1: Rozšírenie celosvetovej produkcie hlavných surovín na biopalivá (2008 – 2016); zdroj: vlastný výpočet založený na údajoch z databázy FAOstat a USDA-FAS

Zvýšený dopyt po poľnohospodárskych komoditách možno zvyčajne uspokojiť zvýšením výnosov a rozšírením poľnohospodárskej pôdy. V situácii, keď sú dostupnosť vhodnej poľnohospodárskej pôdy a potenciálne zvýšenie výnosov obmedzené, sa zvýšený dopyt po poľnohospodárskych plodinách stáva základným faktorom odlesňovania. Niektoré ďalšie kľúčové faktory, ako je dosiahnutie maximálneho zisku z produkcie a dodržiavanie príslušných platných právnych predpisov, budú pravdepodobne zohrávať úlohu pri určovaní toho, ako sa má zvýšený dopyt uspokojiť a do akej miery spôsobuje odlesňovanie.

III.2Odhad rozšírenia surovín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

Vzhľadom na rastúci celosvetový dopyt po poľnohospodárskych komoditách sa časť dopytu po biopalivách pokryla rozšírením plochy poľnohospodárskej pôdy na celom svete. Keď sa toto rozšírenie uskutoční na pôde s vysokými zásobami uhlíka, môže to viesť k výrazným emisiám skleníkových plynov a vážnej strate biodiverzity. S cieľom odhadnúť rozšírenie príslušnej suroviny na pôdu bohatú na uhlík (ako sa vymedzuje v RED II), Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie uskutočnilo preskúmanie príslušnej vedeckej literatúry (pozri prílohu I), ktoré bolo doplnené posúdením založeným na systéme GIS (pozri prílohu II).

Preskúmanie vedeckej literatúry

Po preskúmaní vedeckej literatúry o rozšírení produkčných plôch poľnohospodárskych komodít na pôdu s vysokými zásobami uhlíka sa zistilo, že žiadna samostatná štúdia neposkytuje výsledky pre všetky suroviny, ktoré sa používajú na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Štúdie sú naopak zvyčajne zamerané na konkrétne regióny a špecifické plodiny, prevažne na sóju a palmu olejnú, zatiaľ čo údaje o iných plodinách sú veľmi zriedkavé. Navyše v rôznych štúdiách sa z hľadiska rozširovania plodín hovorí nielen o rôznych obdobiach, ale majú aj rozdielny prístup k oneskoreniu, ktoré nastáva medzi odlesňovaním a rozširovaním plodín. Z toho dôvodu v štúdiách, v ktorých sa zohľadňuje krajinná pokrývka iba počas jedného alebo dvoch rokov pred výsadbou plodín, sa bude plodine pripisovať menej odlesňovania než v tých, v ktorých sa zohľadňuje krajinná pokrývka od skoršieho obdobia. To môže viesť k podhodnoteniu vplyvu plodín na odlesňovanie, pretože aj keď sa odlesnené plochy ihneď nepoužívajú na pestovanie plodín, konečný cieľ využívať pôdu na pestovanie plodín môže byť jedným z najdôležitejších faktorov odlesňovania. Vždy, keď to bolo možné, sa výsledky týchto regionálnych štúdií skombinovali, aby sa odvodil celosvetový odhad rozšírenia pre každú jednotlivú plodinu, ako je zhrnuté ďalej.

Sója

Vzhľadom na nedostatok štúdií s najnovšími globálnymi údajmi sa skombinovali údaje zo štúdií a databáz z Brazílie a iných krajín Južnej Ameriky a zvyšku sveta. V prípade Brazílie boli údaje o rozšírení sóje od roku 2008 prevzaté z brazílskej databázy IBGE-SIDRA a skombinovali sa s údajmi o rozšírení do lesnatých plôch v oblasti Cerrado [Gibbs a kol. 2015], pričom sa vypočítal priemer za obdobie rokov 2009 – 2013 v Amazónii [Richards a kol. 2017] a vo zvyšku Brazílie [Agroicone 2018]. [Graesser a kol. 2015] poskytujú údaje o rozšírení plodín na lesy v iných krajinách Latinskej Ameriky. Pokiaľ ide o zvyšné časti sveta, pri krajinách, kde sa od roku 2008 pozorovalo najväčšie rozšírenie sóje, t. j. v Indii, na Ukrajine, v Rusku a Kanade, sa v literatúre uvádza len zopár znepokojujúcich skutočností súvisiacich s pestovaním sóje spôsobujúcich priame odlesňovanie. Preto sa odhaduje, že na zvyšok sveta pripadá 2 % podiel rozšírenia sóje na les. V dôsledku toho sa priemerný svetový podiel rozšírenia sóje na pôdu s vysokými zásobami uhlíka odhadol na 8 %.

Palma olejná

Pomocou odberu vzoriek z plantáží palmy olejnej v satelitných údajoch [Vijay a kol. 2016] odhadli podiel rozšírenia palmy olejnej na lesy od roku 1989 do roku 2013 a uviedli výsledky podľa jednotlivých krajín. Z porovnania uvedených priemerných hodnôt pre jednotlivé krajiny s nárastom zberovej plochy palmy olejnej v týchto krajinách v rokoch 2008 až 2016 vyplynulo, že 45 % svetového rozšírenia palmy olejnej sa týka pôdy, ktorá bola v roku 1989 zalesnená. Tento výsledok je podložený aj pozorovaním, že výsledky v prípade Indonézie a Malajzie sú v rozsahu zistení iných štúdií, ktoré sa zamerali na uvedené regióny. V doplňujúcich údajoch [Henders a kol. 2015] pripisovali za obdobie rokov 2008 – 2011 v priemere 0,43 Mha/rok pozorovaného odlesňovania rozšíreniu palmy olejnej. To navyše predstavuje 45 % odhadovaného nárastu vysadených plôch palmy olejnej na celom svete v danom období 15 . V niekoľkých štúdiách sa analyzoval aj podiel rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská. Pri pripísaní najväčšej váhy výsledkom štúdie [Miettinen a kol. 2012, 2016], ktorú možno považovať za najpokročilejšiu štúdiu v tejto oblasti, a za predpokladu nulového odvodnenia rašelinísk pre palmy vo zvyšku sveta sa odhaduje, že rozšírenie palmy olejnej na rašeliniská na celom svete v rokoch 2008 a 2011 dosahuje interpolovaný vážený priemer 23 %.

Cukrová trstina

Viac ako 80 % celosvetového rozšírenia cukrovej trstiny sa uskutočnilo v Brazílii v rokoch 2008 až 2015. [Adami a kol. 2012] uviedli, že v rokoch 2000 až 2009 sa iba 0,6 % rozšírenia cukrovej trstiny v strednej a južnej Brazílii týkalo lesov. Hoci tento región predstavoval približne 90 % svetového rozšírenia cukrovej trstiny v danom období, došlo aj k určitému rozšíreniu v iných regiónoch Brazílie, na ktoré sa táto štúdia nevzťahuje. [Sparovek a kol. 2008] sa zhodli, že v rokoch 1996 – 2006 sa rozšírenie cukrovej trstiny v strednej a južnej Brazílii vzťahovalo takmer výhradne na pasienky alebo iné plodiny. K ďalšiemu 27 % rozšíreniu však došlo v „okrajových“ oblastiach v okolí a vnútri amazonského biómu, na severovýchode a v bióme atlantického lesa. V uvedených okrajových regiónoch existovala korelácia medzi úbytkom lesa na obec a rozšírením cukrovej trstiny. V štúdii sa však neuvádzajú žiadne údaje o podiele rozšírenia na les. V dôsledku toho nebolo možné z literatúry vyvodiť žiadnu primeranú kvantifikáciu odlesňovania spôsobeného cukrovou trstinou.

Kukurica

Obilniny, ako je kukurica, sa obvykle nepovažujú za plodiny spôsobujúce odlesňovanie, pretože väčšina produkcie sa uskutočňuje v miernom pásme, kde je odlesňovanie všeobecne mierne. Kukurica je zároveň aj tropická plodina, ktorú často pestujú drobní poľnohospodári a ktorá sa zároveň na veľkých farmách často strieda so sójou. Rozšírenie v Číne bolo koncentrované na menej úrodnej pôde na severovýchode krajiny [Hansen 2017], ktorá sa skôr považuje zväčša za trávnaté stepi než lesy. Rozšíreniu v Brazílii a Argentíne možno pripísať rovnaký percentuálny podiel odlesňovania ako v prípade sóje v Brazílii. [Lark a kol. 2015] zistili, že v prípade rozšírenia kukurice v USA v rokoch 2008 až 2012 boli 3 % rozšírenia na úkor lesov, 8 % bolo na úkor krovinatých oblastí a 2 % rozšírenia boli na úkor mokradí. V literatúre sa však nenašli žiadne celosvetové odhady premeny využívania pôdy.

Iné plodiny

Údajov o iných plodinách je veľmi málo, najmä v celosvetovom meradle. Jediné súbory údajov o celosvetovom rozšírení plodín sú dostupné iba na úrovni jednotlivých krajín [FAO 2018] [USDA 2018]. Jedným z možných prístupov je preto korelácia medzi rozšírením určitej plodiny v rámci jednej krajiny a odlesňovaním v tejto krajine [Cuypers a kol. 2013], [Malins 2018]. To však nemožno považovať za dostatočný dôkaz na spojenie určitej plodiny s odlesňovaním, keďže daná plodina sa nemusí pestovať v tej časti krajiny, kde dochádza k odlesňovaniu.

Na základe kritického preskúmania vedeckej literatúry možno dospieť k záveru, že najspoľahlivejší odhad pre podiel nedávneho rozšírenia na zalesnenú pôdu s vysokými zásobami uhlíka je 8 % pre sóju a 45 % pre palmu olejnú. V literatúre nie je dostatok údajov na spoľahlivé odhady pre iné plodiny.

Posúdenie rozširovania surovín na oblasti bohaté na uhlík založené na systéme GIS

S cieľom dôsledne sa venovať všetkým príslušným plodinám sa okrem preskúmania literatúry vykonalo celosvetové posúdenie rozširovania surovín relevantných z hľadiska výroby biopalív na oblasti bohaté na uhlík založené na systéme GIS, ktoré vychádza z údajov Svetového inštitútu pre zdroje (WRI) a Konzorcia pre udržateľnosť pri univerzite v Arkansase (pozri rámček 1).

Tabuľka 2 nižšie uvádza zhrnutie výsledkov posúdenia založeného na systéme GIS, z ktorých vyplýva veľký rozdiel medzi surovinami relevantnými z hľadiska výroby biopalív, pokiaľ ide o rozsah, v akom ich rozšírenie súvisí s odlesňovaním. Údaje v rokoch 2008 – 2015 ukazujú, že produkčné plochy slnečnice, cukrovej repy a repky olejnej sa rozširujú len pomaly a na pôde s vysokými zásobami uhlíka došlo iba k nepatrnému podielu rozšírenia. V prípade kukurice, pšenice, cukrovej trstiny a sóje bolo celkové rozšírenie výraznejšie, ale podiely rozšírenia na lesy sú nižšie než 5 % pre každú surovinu. Naopak, v prípade palmy olejnej analýza ukázala najvyššiu rýchlosť celkového rozšírenia pôdy, ako aj najvyšší podiel rozšírenia na lesnú pôdu (70 %). Palma olejná je okrem toho jedinou plodinou, pri ktorej sa veľký podiel rozšírenia uskutočňuje na rašeliniskách (18 %).

Výsledky posúdenia založeného na systéme GIS sa zdajú v súlade so všeobecnými trendmi pozorovanými vo vedeckej literatúre, ktorá sa preskúmala na účely tejto správy. V prípade palmy olejnej je odhadovaný podiel rozšírenia na lesy na hornej hranici zistení uvedených vo vedeckej literatúre, čo naznačuje vysoký podiel rozšírenia na lesy, obvykle v rozmedzí 40 – 50 %. Jedným možným vysvetlením rozdielu je časové oneskorenie medzi odstránením lesa a pestovaním paliem 16 .

Podľa smernice RED II sa všetky oblasti, ktoré boli v januári 2008 zalesnené, považujú za odlesnené oblasti, ak sa používajú na produkciu surovín na výrobu biopalív, a to nezávisle od dátumu začiatku skutočného pestovania surovín. Toto ustanovenie bolo zohľadnené pri posúdení založenom na systéme GIS, zatiaľ čo vo väčšine regionálnych štúdií sa zohľadňuje kratšie časové oneskorenie medzi odlesňovaním a výsadbou paliem. Na druhej strane podiel rozšírenia na rašeliniská odvodený z analýzy je v podstate v súlade s odhadmi zistenými vo vedeckej literatúre. Preto možno konzervatívnejšie odhady (45 % svetový priemerný podiel rozšírenia palmy olejnej na lesnú pôdu a 23 % podiel rozšírenia produkčnej plochy na rašeliniská) považovať za najlepšie dostupné vedecké dôkazy.

Odhadovaná hodnota premeny využívania pôdy podľa systému GIS vo výške 4 % pre sóju je nižšia ako kombinované odhady založené na regionálnej literatúre, v ktorých sa uvádza hodnota 8 %. Túto odchýlku možno vysvetliť tým, že v regionálnej literatúre sa využívajú miestne údaje doplnené odbornými posudkami o tom, ktorá plodina sa vysadí hneď po odlesňovaní v konkrétnom pixeli, čo je nepraktické v celosvetovom meradle posudzovania založeného na systéme GIS: Odhad 8 % podielu rozšírenia sóje na lesnú pôdu odvodený z regionálnej literatúry preto možno považovať za údaj, ktorý odráža najlepšie dostupné vedecké údaje. 

 

 Tabuľka 2: Pozorované rozšírenie vysadených plôch 17 potravinárskych a krmovinárskych plodín (podľa štatistík FAO a USDA) súvisiacich s odlesňovaním podľa posúdenia založeného na systéme GIS:

Riziká nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiace s biopalivami vyrobenými z potravinárskych a krmovinárskych plodín

Predložené zistenia výskumu založeného na systéme GIS sú v súlade s výsledkami modelovania nepriamej zmeny využívania pôdy, ktorým sa dôsledne identifikovali olejniny používané na výrobu biopalív, ako sú palma olejná, repka olejná, sója a slnečnica, ktoré sa spájajú s vyšším rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, v porovnaní s inými konvenčnými surovinami na výrobu palív, ako sú cukornaté plodiny alebo plodiny bohaté na škrob. Tento trend sa ďalej potvrdil nedávnym preskúmaním 18 vedeckého výskumu v oblasti nepriamej zmeny využívania pôdy.

Okrem toho príloha VIII k smernici RED II obsahuje zoznam predbežných odhadovaných emisných faktorov spojených s nepriamou zmenou využívania pôdy, kde olejniny majú približne štvornásobne vyšší faktor nepriamej zmeny využívania pôdy ako iné druhy plodín. V článku 26 ods. 1 smernice RED II sa preto umožňuje členským štátom stanoviť nižší limit na podiel biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pričom sa osobitne odkazuje na olejniny. Vzhľadom na neistotu súvisiacu s modelovaním nepriamej zmeny využívania pôdy je napriek tomu v tomto štádiu vhodnejšie vyhnúť sa rozlišovaniu medzi rôznymi kategóriami plodín, ako sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny a olejniny, keď sa stanovujú kritériá na určenie palív s rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

III.3Určenie „výrazného“ rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

Podľa mandátu smernice RED II Komisia musí určiť, čo predstavuje „významné“ rozšírenie príslušnej suroviny na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, s cieľom zabezpečiť, aby všetky biopalivá, ktoré sa započítavajú do cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030, dosiahli čisté úspory emisií skleníkových plynov (v porovnaní s fosílnymi palivami). Na tento účel zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní „významnosti“ rozšírenia pôdy tri faktory: absolútny a relevantný rozsah rozšírenia pôdy od konkrétneho roku v porovnaní s celkovou produkčnou plochou príslušnej plodiny; podiel tohto rozšírenia na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, a druh príslušných plodín a typ oblastí s vysokými zásobami uhlíka.

Prvý faktor overuje, či sa daná surovina skutočne rozširuje na nové oblasti. Na tento účel treba vziať do úvahy priemerný ročný absolútny nárast (t. j.100 000 ha pri zohľadnené značného rozšírenia) a relatívny nárast (t. j. 1 % pri zohľadnení priemerného ročného zvýšenia produktivity) produkčnej plochy v porovnaní s celkovou produkčnou plochou danej suroviny. Táto dvojitá prahová hodnota umožňuje vylúčenie surovín, pri ktorých sa nepozorovalo žiadne, alebo len veľmi obmedzené rozšírenie celkovej produkčnej plochy (najmä preto, že k zvýšeniu produkcie dochádza skôr zvýšením výnosov než rozširovaním produkčnej plochy). Uvedené suroviny by nespôsobili výrazné odlesňovanie, a teda ani vysoké emisie skleníkových plynov z nepriamej zmeny využívania pôdy. Týka sa to napríklad slnečnicového oleja, keďže jeho produkčná plocha sa v rokoch 2008 až 2016 rozšírila o menej ako 100 000 ha a len o 0,5 % ročne, zatiaľ čo jeho celková výroba sa v rovnakom období zvýšila o 3,4 % ročne.

Pri surovinách, ktoré prekračujú tieto dvojaké prahové hodnoty rozšírenia pôdy, je druhým rozhodujúcim prvkom podiel rozšírenia produkcie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Takýto podiel určuje, či a do akej miery môžu biopalivá dosiahnuť úspory emisií skleníkových plynov. V situácii, keď emisie skleníkových plynov vyplývajúce z rozšírenia tejto suroviny na pôdu s vysokými zásobami uhlíka sú vyššie ako úspory priamych emisií skleníkových plynov z biopalív z určitého druhu surovín, výroba takýchto biopalív v porovnaní s fosílnymi palivami k úsporám emisií skleníkových plynov nepovedie.

Podľa smernice RED II sa vyžaduje, aby sa biopalivami znížili emisie skleníkových plynov najmenej o 50 % 19 v porovnaní s fosílnymi palivami, a to na základe posudzovania životného cyklu, ktoré zahŕňa všetky priame emisie, nie však nepriame. Ako sa uvádza v rámčeku 2, biopalivá vyrobené z plodín, ktoré prekračujú všeobecnú prahovú hodnotu 14 % rozšírenia produkcie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, by nedosiahli úspory emisií. V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti sa zdá vhodné uplatniť na stanovenú úroveň diskontný faktor vo výške približne 30 %. Preto je potrebná konzervatívnejšia prahová hodnota vo výške 10 %, aby sa zaručilo, že biopalivá dosiahnu značné čisté úspory emisií skleníkových plynov a že strata biodiverzity súvisiaca s nepriamou zmenou využívania pôdy sa minimalizuje.

Navyše pri určovaní toho, čo predstavuje „významné“ rozšírenie, je dôležité zohľadniť aj značné rozdiely medzi rôznymi typmi oblastí s vysokými zásobami uhlíka a medzi rôznymi druhmi surovín.

Napríklad na vytvorenie a udržiavanie plantáže palmy olejnej sa rašeliniská musia odvodniť. Rozklad rašeliny vedie k výrazným emisiám CO2, ktorých uvoľňovanie pokračuje dovtedy, kým na plantáži prebieha produkcia a kým sa rašelinisko opätovne nezavodní. Počas prvých 20 rokov po odvodnení tieto emisie CO2 kumulujú približne na trojnásobok uvedených emisií za odlesňovanie tej istej oblasti. Tento dôležitý vplyv by sa preto mal vziať do úvahy pri výpočte významnosti emisií z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, napr. prostredníctvom koeficientu 2,6 v prípade rozšírenia na rašelinisko 20 . Okrem toho trvalé plodiny (palma a cukrová trstina), ako aj kukurica a cukrová repa majú oveľa vyšší výnos, pokiaľ ide o energetický obsah obchodovaných výrobkov 21 , než sa predpokladalo pri výpočte prahovej hodnoty 14 % 22 . Zohľadňujú sa prostredníctvom „faktora produktivity“ uvedeného v rámčeku 3.

V rámčeku 3 je uvedený vybraný vzorec na výpočet toho, či surovina relevantná pre výrobu biopalív prekračuje stanovenú prahovú hodnotu 10 % významného rozšírenia. V danom vzorci sa zohľadňuje podiel rozšírenia suroviny na oblasti s vysokým obsahom uhlíka v zmysle smernice RED II a koeficient produktivity rôznych surovín.

IV.Certifikácia biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy 

Za určitých okolností sa dá vyhnúť vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré sa všeobecne spájajú s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom pestovanie príslušných surovín môže byť dokonca prospešné pre príslušné produkčné plochy. Ako sa uvádza v oddiele 2, hlavnou príčinou nepriamej zmeny využívania pôdy je dodatočný dopyt po surovinách vyplývajúci zo zvýšenej spotreby konvenčných biopalív. Tomuto vytesňovaciemu vplyvu možno zabrániť prostredníctvom certifikovaných biopalív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Predchádzanie vytesňovaniu pôdy prostredníctvom opatrení prínosnosti

Biopalivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy sú palivá vyrábané z dodatočných surovín, ktoré sa vypestovali na nevyužívanej pôde alebo ktoré sú výsledkom zvýšenia produktivity. Výroba biopalív z takejto dodatočnej suroviny nespôsobí nepriamu zmenu využívania pôdy, pretože táto surovina nie je v konkurencii s produkciou potravín a krmiva, a tak sa zabráni vytesňovacím vplyvom. Ako sa vyžaduje v smernici, takáto dodatočná surovina by sa mala označiť ako palivo s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, iba ak sa vyrába udržateľným spôsobom.

Na splnenie cieľa spojeného s koncepciou nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy sú potrebné prísne kritériá, ktoré účinne podporujú najlepšie postupy a zabraňujú neočakávaným ziskom. Opatrenia musia byť zároveň vykonateľné v praxi a musia zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu. V revidovanej smernici sa identifikujú dva zdroje dodatočných surovín, ktoré sa môžu použiť na výrobu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Sú to suroviny vyplývajúce z uplatňovania opatrení zvyšujúcich poľnohospodársku produktivitu na už využívanej pôde a suroviny vyplývajúce z pestovania plodín v oblastiach, ktoré sa predtým nepoužívali na pestovanie plodín.

Zabezpečenie prínosnosti nad rámec bežnej praxe

Priemerný nárast produktivity stále nie je dostatočný na to, aby sa predišlo všetkým rizikám vytesňovacieho vplyvu, hoci poľnohospodárska produktivita sa neustále zlepšuje, zatiaľ čo koncepcia prínosnosti, ktorá je základom certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy, si vyžaduje prijatie opatrení, ktoré prekračujú bežný rámec. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v smernici RED II stanovuje, že oprávnené by malo byť iba také zvýšenie produktivity, ktoré prekračuje očakávanú úroveň nárastu.

Na tento účel je potrebné analyzovať, či opatrenie prekračuje bežnú prax v čase jeho vykonávania, ako aj obmedziť oprávnenosť opatrení na primerané obdobie, ktoré umožňuje hospodárskym subjektom nahradiť investičné náklady a zabezpečí trvalú účinnosť rámca. Na tento účel je primeraná 10-ročná lehota na oprávnenosť 31 . Okrem toho by sa uskutočnené nárasty produktivity mali porovnať s dynamickým východiskovým stavom pri zohľadnení globálneho vývoja výnosov plodín. Zohľadňuje sa pri tom, že niektoré zlepšenia výnosov sa dosahujú v priebehu času vďaka technologickému vývoju (napr. výnosnejšie semená) bez aktívneho zásahu poľnohospodára.

Aby sa však prístup na určenie dynamického východiskového stavu mohol uplatniť a osvedčiť v praxi, musí byť spoľahlivý a jednoduchý. Preto by dynamický východiskový stav mal vychádzať z kombinácie priemerných výnosov, ktoré poľnohospodár dosiahol v trojročnom období pred rokom uplatňovania opatrenia prínosnosti, a dlhodobého vývoja výnosov príslušných surovín.

Oprávnenosť dodatočných surovín vyplývajúca z opatrení na zvýšenie produktivity alebo pestovania surovín na nevyužívanej pôde by sa mala obmedziť na prípady, ktoré sú skutočne dodatočné v porovnaní s bežným rámcom. Najprijateľnejším rámcom na posúdenie prínosnosti projektov je mechanizmus čistého rozvoja (CDM) vypracovaný v rámci Kjótskeho protokolu (rámček 4). Treba poznamenať, že CDM za zameriava na priemyselné projekty, a preto jeho prístup nemožno replikovať v celom rozsahu, ale jeho požiadavky týkajúce sa investícií a analýzy prekážok sú relevantné pre certifikáciu biopalív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Uplatňovanie uvedených požiadaviek na certifikáciu nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy by znamenalo, že opatrenia na zvýšenie produktivity alebo pestovanie surovín na predtým nevyužívanej pôde by neboli finančne atraktívne alebo by čelili iným prekážkam brániacim ich vykonávaniu (napr. zručnosti/technológie atď.) bez trhovej prémie súvisiacej s dopytom po biopalivách v EÚ 32 .

Zaručenie spoľahlivého overenia súladu a auditu

Preukázanie súladu s týmto kritériom si vyžaduje hĺbkové posúdenie, ktoré nemusí byť za určitých okolností opodstatnené, a mohlo by predstavovať prekážku úspešného vykonávania tohto prístupu. Drobným poľnohospodárom 34 , najmä v rozvojových krajinách, napríklad často chýbajú administratívne kapacity a vedomosti na vykonanie takýchto posúdení, pričom evidentne čelia prekážkam, ktoré bránia vykonávaniu opatrení na zvýšenie produktivity. Podobne možno predpokladať prínosnosť pre projekty využívajúce opustenú alebo veľmi znehodnotenú pôdu, pretože tento stav pôdy už odráža existenciu prekážok, ktoré bránia jej obrábaniu.

Možno očakávať, že dobrovoľné schémy, v rámci ktorých sa získali rozsiahle skúsenosti s vykonávaním kritérií udržateľnosti pre biopalivá na celom svete, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní metodiky certifikácie nízkeho rizika nepriamej zmeny využívania pôdy. Komisia už uznala 13 dobrovoľných schém na preukázanie súladu s kritériami udržateľnosti a kritériami úspor emisií skleníkových plynov. Jej právomoc uznať schémy sa v smernici RED II rozšírila tak, aby zahŕňala aj palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Aby sa zabezpečilo dôkladné a harmonizované vykonávanie, Komisia v súlade s článkom 30 ods. 8 smernice RED II stanoví ďalšie technické pravidlá týkajúce sa konkrétnych prístupov overovania a auditu vo vykonávacom akte. Komisia prijme tento vykonávací akt najneskôr do 30. júna 2021. Dobrovoľnými schémami sa môžu certifikovať palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom pre každú schému sa jednotlivo vypracujú vlastné normy podobne ako v prípade certifikácie súladu s kritériami udržateľnosti, a Komisia môže takéto schémy uznávať v súlade s ustanoveniami stanovenými v smernici RED II.

V.Záver

Rastúci celosvetový dopyt po potravinárskych a krmovinárskych plodinách si vyžaduje, aby poľnohospodárske odvetvie neustále zvyšovalo produkciu. To sa dosahuje zvyšovaním výnosov, ako aj rozširovaním poľnohospodárskej plochy. Ak sa poľnohospodárska plocha rozširuje na pôdu s vysokými zásobami uhlíka alebo na biotopy s vysokou biologickou diverzitou, tento proces môže viesť k negatívnym vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa v smernici RED II obmedzuje podiel konvenčných biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v doprave k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030. Okrem toho sa podiel biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy obmedzí na úrovne z roku 2019, počnúc rokom 2020, a postupne sa bude znižovať až na nulu, a to od roku 2023 a najneskôr do roku 2030.

Podľa najlepších dostupných vedeckých dôkazov o rozšírení poľnohospodárstva od roku 2008, ktoré sa uvádzajú v tejto správe, je palma olejná v súčasnosti jedinou surovinou, v prípade ktorej je rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka také výrazné, že výsledné emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy eliminujú všetky úspory emisií skleníkových plynov z palív vyrobených z tejto suroviny v porovnaní s využívaním fosílnych palív. Palma olejná sa preto kvalifikuje ako surovina s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorej sa pozoruje významné rozšírenie na pôdu s vysokými zásobami uhlíka.

Treba však poznamenať, že nie všetky suroviny z palmy olejnej používané na výrobu bioenergie majú škodlivé vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy v zmysle článku 26 smernice RED II. Určitá produkcia by sa preto mohla považovať za produkciu s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Na určenie takejto produkcie sú k dispozícii dva typy opatrení, t. j. zvyšovanie produktivity na existujúcej pôde a pestovanie surovín na nevyužívanej pôde, ako je opustená pôda alebo veľmi znehodnotená pôda. Tieto opatrenia sú kľúčové na to, aby sa zabránilo tomu, že výroba biopalív, biokvapalín a palív z biomasy bude konkurovať potrebe uspokojiť rastúci dopyt po potravinách a krmive. V smernici sa z postupného vyraďovania vylučujú všetky certifikované palivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Kritériá na certifikáciu palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy by mohli efektívne zmierniť vytesňovací vplyv súvisiaci s dopytom po týchto palivách, ak sa zohľadnia len dodatočné suroviny použité na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.

Komisia bude naďalej posudzovať vývoj v poľnohospodárskom odvetví vrátane stavu rozširovania poľnohospodárskych plôch na základe nových vedeckých dôkazov a bude získavať skúsenosti s certifikáciou palív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy pri príprave revízie tejto správy, ktorá sa vykoná do 30. júna 2021. Komisia následne preskúma údaje uvedené v správe vzhľadom na vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy. Je dôležité pripomenúť, že v tejto správe sa odráža iba aktuálna situácia na základe súčasných trendov a budúce posúdenia môžu priniesť odlišné závery o tom, ktoré suroviny sú klasifikované ako suroviny s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy v závislosti od budúceho vývoja celosvetového poľnohospodárskeho odvetvia.

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(2)    Členské štáty musia transponovať jej ustanovenia do vnútroštátnych právnych predpisov do 30. júna 2021.

(3)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave.

(4)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

(5)      Biopalivá vyrobené z potravinárskych alebo krmovinárskych plodín.

(6)      Vymedzenie pojmu „biopalivá“ v smernici RED zahŕňa plynné aj kvapalné palivá z biomasy používané v doprave. To už neplatí v prípade smernice RED II, kde sa „biopalivá“ vymedzujú ako palivá, ktoré obsahujú iba kvapalné palivá z biomasy používané v doprave.

(7)      CO2 uložený v stromoch a pôde sa uvoľňuje pri výrube stromov a odvodnení rašelinísk.

(8)      SWD(2012) 343 final.

(9)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(10)      „Biopalivá“, ako sú vymedzené v smernici RED.

(11)      „Palivá z biomasy“ je nový pojem zavedený v smernici RED II, kde sa tieto palivá vymedzujú ako plynné a tuhé palivá vyrobené z biomasy.

(12)      Keďže obmedzenie sa vzťahuje len na konvenčné palivá z biomasy spotrebované v doprave, teda v praxi na plynné palivá pre dopravu (časť vymedzenia biopalív v smernici RED), neexistuje žiadna podstatná zmena v palivách, na ktoré sa toto obmedzenie vzťahuje.

(13)      Je dôležité poznamenať, že pozorované rozšírenie produkčnej plochy na pôdu s vysokými zásobami uhlíka nie je priamou zmenou využívania pôdy v zmysle smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Rozšírenie je skôr dôsledkom zvýšeného dopytu po plodinách zo všetkých odvetví. Priama zmena využívania pôdy s vysokými zásobami uhlíka na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy je podľa kritérií udržateľnosti EÚ zakázaná.

(14)      Správa Spoločného výskumného centra 2017: „Challenges of Global Agriculture in a Climate Change Context by 2050“ (Výzvy svetového poľnohospodárstva v kontexte zmeny klímy do roku 2050).

(15)      Údaje o zberovej ploche sú k dispozícii pre všetky krajiny. Zberová plocha je však menšia ako vysadená plocha, pretože nedozreté palmy nemajú plody. Pomer nárastu vysadenej plochy k zberovej ploche však závisí aj od podielu plochy, na ktorej sa nachádzajú nedozreté palmy z opätovnej výsadby. Nárast vysadenej plochy sa zistil v národných štatistikách Indonézie a Malajzie a zlúčil sa s prepočítanými nárastmi zberovej plochy vo zvyšku sveta.

(16)      Oproti údajom z literatúry sa v posúdení založenom na systéme GIS sa odlesňovanie menej pripisuje plodinám, ktoré sa vysadia hneď po výrube lesov, a viac plodinám, ktoré môžu byť aj miestnymi hnacími silami odlesňovania, ale často sa vysadia až niekoľko rokov po výrobe lesov, čo je v súlade s prístupom zohľadňujúcim kritériá udržateľnosti smernice RED II.

(17)      Hrubý nárast vysadenej plochy je súčtom rozšírenia vo všetkých krajinách, kde sa plocha nezmenšila. V prípade jednoročných plodín sa osiate plochy približujú k zberovej ploche; v prípade viacročných plodín sa zohľadnila plocha s nezrelými plodinami.

(18)      Woltjer, et al 2017: Analýza najnovších dostupných vedeckých výskumov a dôkazov o emisiách skleníkových plynov z nepriamej zmeny využívania pôdy súvisiacich s výrobou biopalív a biokvapalín

(19)      Na biopalivá vyrábané v zariadeniach, ktoré sa začali prevádzkovať po 5. októbri 2015 sa uplatňujú prísnejšie kritériá úspor emisií skleníkových plynov, pričom biopalivá vyrábané v starých zariadeniach často dosahujú vyššie úspory.

(20)      Odhaduje sa, že strata uhlíka v dôsledku odvodňovania rašelinísk počas 20 rokov bude 2,6-násobkom čistej straty uhlíka pri premene lesa na minerálnu pôdu s výsadbou palmy olejnej (107 ton na hektár).

(21)      Analogicky k prístupu uplatňovanému v smernici RED II na emisie z pestovania sú emisie vyplývajúce zo zmeny využívania pôdy pripísané všetkým obchodovaným výrobkom z plodiny (napríklad rastlinný olej a múčka z olejnatých semien, ale nie zvyšky plodín) v pomere k ich energetickému obsahu.

(22)      Vzhľadom na priemerné výnosy desiatich najväčších vyvážajúcich krajín (vážené vývozom) v rokoch 2008 až 2015 sú výnosy tejto skupiny plodín vyššie než „referenčná hodnota“ 55 GJ/ha/rok, konkrétne o koeficient 1,7 pri kukurici; 2,5 pri palme olejnej; 3,2 pri cukrovej repe a 2,2 pri cukrovej trstine.

(23)      Mokrade (vrátane rašelinísk), súvislo zalesnené oblasti a zalesnené oblasti s korunovým zápojom medzi 10 % až 30 %. Pôda je kategorizovaná na základe svojho štatútu v roku 2008. Oblasti s korunovým zápojom medzi 10 % až 30 % nie sú chránené, ak biopalivá vyrobené zo surovín pestovaných na pôde po jej premene môžu stále spĺňať kritériá úspor emisií skleníkových plynov, čo sa dá očakávať v prípade trvácnych plodín.

(24)      Emisie z dažďového pralesa, ktoré sú obvykle selektívne zaznamenané, kým je premenený na palmu olejnú, sú v priemere podstatne vyššie, ale to je čiastočne kompenzované vyššími stálymi zásobami uhlíka v samotnej plantáži. Pri čistých zmenách sa zohľadňuje aj uhlík uložený v podzemnej biomase a pôde.

(25)      20 rokov je obdobie už stanovené ako obdobie amortizácie na účely výpočtu emisií z deklarovaných priamych zmien využívania pôdy v smernici RED.

(26)      Energetický výnos zahŕňa energiu (dolná výhrevnosť) biopaliva a vedľajších produktov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte určených hodnôt úspor energie v prílohe V k smernici. Tento výnos predstavuje priemer za obdobie rokov 2008 – 2015 v desiatich najväčších vyvážajúcich krajinách (vážený vývozom).

(27)      Biopalivá zvyčajne dosiahnu viac než požadované minimálne úspory emisií vo výške 50 %. Na účely tohto výpočtu sa predpokladajú priemerné úspory vo výške 55 %.

(28)      Súvislo zalesnené oblasti.

(29)      Mokrade vrátane rašelinísk.

(30)      Hodnoty PF sú špecifické pre jednotlivé plodiny a boli vypočítané na základe výnosov dosiahnutých v desiatke najväčších vyvážajúcich krajín (vážené ich podielom na vývoze). Palma olejná, cukrová trstina, cukrová repa a kukurica majú značne vyššiu hodnotu ako ostatné posudzované plodiny, a preto im boli pridelené osobitné „faktory produktivity“ (2,5; 2,2; 3,2 a 1,7), pričom pri ostatných plodinách možno zhruba predpokladať štandardný faktor produktivity 1.

(31)      Ecofys (2016) Identifikácia metodík a certifikácia biopalív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy [Ecofys (2016) Methodologies identification and certification of Low ILUC risk biofuels].

(32)      Podľa smernice RED II sa biopalivá vyrobené zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy do roku 2030 postupne prestanú vyrábať, pokiaľ nebudú certifikované ako biopalivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. Biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy budú preto pravdepodobne schopné získať vyššiu trhovú hodnotu.

(33)      https://cdm.unfccc.int/methodologies/PAmethodologies/tools/am-tool-01-v5.2.pdf/history_view.

(34)      Odhaduje sa, že 84 % fariem sveta je spravovaných drobnými poľnohospodármi, ktorí obrábajú menej ako 2 ha pôdy. Lowder, S.K., Skoet, J., Raney, T., 2016. The number, size, and distribution of farms, smallholder farms, and family farms worldwide. World Dev. 87, 16 – 29.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 3. 2019

COM(2019) 142 final

PRÍLOHY

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o stave celosvetového rozšírenia produkcie príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín

PRÍLOHA 1

preskúmanie literatúry o rozšírení plodín na pôdu s vysokými zásobami uhlíka

Rozsah pôsobnosti

Toto preskúmanie vykonané Spoločným výskumným centrom Komisie obsahuje prehľad a zhrnutie najrelevantnejších výsledkov vedeckej literatúry o rozšírení produkčných plôch poľnohospodárskych komodít na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, ako sa vymedzuje v smernici RED II.

Sója

Existuje len jedna odborne recenzovaná štúdia, v ktorej sa uvádza odhad miery globálneho odlesnenia spôsobeného sójou v časovom rámci, ktorý zahŕňa odlesňovanie po roku 2008. [Henders a kol. 2015] uskutočnili na základe systému GIS merania každoročnej miery odlesnenia vo všetkých tropických regiónoch a pripísali ho rôznym faktorom vrátane rozšírenia sóje a palmy olejnej, ako sa uvádza v kompletnom prehľade regionálnej literatúry (uvedenom v doplňujúcich informáciách k štúdii). Tieto údaje sa však týkajú len rokov 2000 – 2011.

Percentuálny podiel odlesňovania v Brazílii vplyvom rozšírenia sóje podľa odhadu JRC
	Amazónia	Cerrado	zvyšok Brazílie
Percentuálny podiel rozšírenia sóje v Brazílii v rokoch 2008 – 2017	11 %	46 %	44 %
Percentuálny podiel rozšírenia na les	5 %	14 %	3 %
VÁŽENÝ PRIEMER rozšírenia na les v Brazílii	8,2 %

Priemerný percentuálny podiel rozšírenia sóje na les v Latinskej Amerike podľa odhadu JRC
2008 – 2017	Brazília		Argentína	Paraguaj	Uruguaj	Bolívia
Percentuálny podiel rozšírenia sóje v Latinskej Amerike	67 %		19 %	7 %	5 %	2 %
Percentuálny podiel rozšírenia na les	8,2 %		9 %	57 %	1 %	60 %
Priemerný percentuálny podiel rozšírenia na les v Latinskej Amerike	14 %
ODHADOVANÝ SVETOVÝ PRIEMERNÝ PERCENTUÁLNY PODIEL ROZŠÍRENIA SÓJE NA LES
Podiel svetového rozšírenia sóje pripadajúci na Latinskú Ameriku		53 %
Predpokladaný percentuálny podiel rozšírenia na les vo zvyšku sveta		2 %
Svetový priemerný podiel rozšírenia sóje na les		8 %

Vzhľadom na to, že neexistujú štúdie uvádzajúce najnovšie globálne údaje, zlúčili sa údaje získané z Brazílie, ostatných juhoamerických krajín a zo zvyšku sveta. V prípade Brazílie boli údaje o rozšírení sóje od roku 2008 prevzaté z brazílskej databázy IBGE-SIDRA a skombinovali sa s údajmi o rozšírení na lesné plochy v oblasti Cerrado [Gibbs a kol. 2015], pričom sa vypočítal priemer za obdobie 2009 – 2013 v Amazónii [Richards a kol.] 1 a vo zvyšku Brazílie [Agroicone 2018]. Vážený priemer rozšírenia na les tak predstavoval 10,4 %. Tento údaj sa spočítal s údajmi z Argentíny, Paraguaja, Uruguaja, Bolívie a zo zvyšku sveta:

Čo sa týka ostatných krajín Latinskej Ameriky, jediné kvantitatívne údaje možno nájsť v [Graesser a kol. 2015], ktorí merali rozšírenie všetkých pestovaných plodín na les. Pokiaľ ide o zvyšok sveta, v krajinách, kde bolo od roku 2008 zaznamenané najväčšie rozšírenie sóje, t. j. v Indii, na Ukrajine, v Rusku a Kanade, našlo sa len málo dôkazov o tom, že pestovanie sóje priamo spôsobuje odlesňovanie. Preto sa odhaduje, že na zvyšok sveta pripadá nízky, 2 % podiel rozšírenia sóje na les. Svetový priemerný podiel rozšírenia sóje sa preto odhadol na 8 %.

Porovnanie s inými preskúmaniami z nedávneho obdobia

Väčšina údajov o odlesňovaní spôsobenom sójou pochádza z obdobia pred brazílskym sójovým moratóriom z roku 2008 a pre aktuálny odhad preto tieto údaje nie sú relevantné.

Prehľad, ktorého vypracovanie zadala organizácia Transport and Environment [Malins 2018], obsahuje podrobné preskúmanie regionálnych údajov o rozšírení sóje a odlesňovaní a konštatuje sa v ňom, že minimálne 7 % globálneho rozšírenia sóje od roku 2008 sa týkalo lesa. Pri podieloch rozšírenia sóje sa však uvádzali rôzne roky a nepoužili sa údaje a výsledky z [Agricone 2018] a [Richards a kol. 2017].

Takisto prehľad, ktorého vypracovanie zadala spoločnosť Sofiproteol [LCAworks 2018], obsahuje preskúmanie regionálnej literatúry o odlesňovaní spôsobenom sójou na svete v rokoch 2006 – 2016. Konštatuje sa v ňom, že 19 % globálneho rozšírenia sóje sa týka lesa. Nie je však zrejmé, odkiaľ v tejto štúdii pochádza predpoklad o rozšírení na les vo „zvyšku Brazílie“, a občas sa v štúdii za les považuje akékoľvek „prírodné územie“. Okrem toho pri výpočte priemerných hodnôt sa v tejto štúdii regionálne údaje o sóji vážia celkovou regionálnou produkciou sóje, a nie plochou jej rozšírenia. Údaj 19 % preto nemožno považovať za veľmi spoľahlivý.

Skupina Agroicone vypracovala pre Komisiu dokument, v ktorom cituje nepublikovanú prácu organizácie Agrosatelite z roku 2018. V tej sa poukazuje, že v oblasti Cerrado (najmä v časti Matipoba) v rokoch 2014 – 2017 výrazne poklesol podiel lesa v rámci pôdy, na ktorej dochádza k rozšíreniu sóje, konkrétne sa tento podiel znížil z 23 % v rokoch 2007 – 2014 na 8 % v rokoch 2014 – 2017.

Palma olejná

[Vijay a kol. 2016] na základe satelitných údajov vybraných plantáží palmy olejnej odhadli podiel rozšírenia palmy olejnej na les v rokoch 1989 až 2013 a uviedli výsledky podľa krajín. Z porovnania uvedených priemerných hodnôt pre jednotlivé krajiny s nárastom zberovej plochy palmy olejnej v týchto krajinách v rokoch 2008 až 2016 v štúdii vyplynulo, že 45 % svetového rozšírenia palmy olejnej sa týka pôdy, ktorá bola v roku 1989 zalesnená.

V doplňujúcich údajoch [Henders a kol. 2015] sa uvádza, že v rokoch 2008 – 2011 bolo v dôsledku rozšírenia palmy olejnej odlesnených 0,43 Mha ročne. To predstavuje 45 % odhadovaného nárastu vysadených plôch palmy olejnej na celom svete v danom období 2 .

[Cuypers a kol. 2013] v globálnej štúdii pre Európsku komisiu pripísali zistené odlesnenie rôznym faktorom na národnej úrovni, akými sú ťažba dreva, pasienky či rôzne plodiny. Z výsledkov štúdie vyplýva, že 59 % rozšírenia palmy olejnej v rokoch 1990 až 2008 súviselo s odlesňovaním.

Porovnanie regionálnych štúdií pre Indonéziu a Malajziu

Odhadovaný podiel rozšírenia na les
	Roky	Malajzia		Indonézia		Zvyšok sveta
Percentuálny podiel svetového rozšírenia palmy olejnej v rokoch 2008 – 2015	2008 – 2015	15 %		67 %		17 %
		Pevninská Malajzia	Malajzijská časť Bornea	Indonézska časť Bornea	Zvyšok Indonézie
Percentuálny podiel rozšírenia podľa krajín v rokoch 2008 – 2015	2008 – 2015	19 %	81 %	77 %	23 %
Gaveau a kol. 2016	2010 – 2015		75 %	42 %
Abood a kol. 2015	2000 – 2010			> 36 %
SARvision 2011	2005 – 2010		52 %
Carlson a kol. 2013	2000 – 2010			70 %
Gunarso a kol. 2013	2005 – 2010	> 6 %
Gunarso a kol. 2013	2005 – 2010	47 %		37 – 75 %
Austin a kol. 2017	2005 – 2015			> 20 %
Vijay a kol. 2016	2013	40 %		54 %		13 %
Vijay a kol. 2016	2013	45 %

[Abood a kol. 2015] zistili, že odlesnenie 1,6 milióna hektárov lesa v Indonézii v rokoch 2000 až 2010 sa uskutočnilo na základe koncesií, ktoré boli udelené priemyselným výrobcom palmového oleja. Podľa údajov indonézskej štátnej správy to predstavuje 36 % celkového rozšírenia vysadenej plochy palmy olejnej v danom období.

[Carlson a kol. 2013] odhadujú v rovnakom období vyšší percentuálny podiel odlesnenia: úbytok lesa na ploche 1,7 Mha v dôsledku koncesií na výrobu palmového oleja v indonézskej časti Bornea, čo predstavuje približne 70 % rozšírenia zberovej plochy v danom regióne [Malins 2018]. V neskoršej štúdii [Carlson a kol. 2018] uvádzajú úbytok lesa na ploche 1,84 Mha v rokoch 2000 – 2015 v dôsledku koncesií na výrobu palmového oleja v indonézskej časti Bornea a 0,55 Mha na Sumatre.

[SARvision 2011] zistili, že v rokoch 2005 až 2010 bolo vyklčovaných 865 tisíc hektárov lesa v rámci koncesií na výrobu palmového oleja v Sarawaku – malajzijskej provincii na Borneu, kde dochádza k najväčšiemu rozširovaniu palmy olejnej. Zodpovedá to približne polovici nárastu zberovej plochy palmy olejnej v danom období 3 .

[Gaveau a kol. 2016] mapovali v rokoch 1990 až 2015 v päťročných intervaloch to, ako sa prekrývalo odlesňovanie s rozširovaním priemyselných plantáží palmy olejnej (čiže nie plantáží vlastnených drobnými poľnohospodármi) na Borneu. V štúdii sa poukazuje na to, že veľká väčšina plantáží palmy olejnej na Borneu bola ešte v roku 1973 lesom; nižší podiel odlesňovania vyplýva vtedy, keď sa vylúči oneskorenie medzi vyklčovaním lesa a vysadením plamy olejnej. Z výsledkov štúdie vyplýva, že v prípade priemyselných plantáží palmy olejnej v indonézskej časti Bornea sa približne 42 % rozšírenia v rokoch 2010 až 2015 týkalo pôdy, ktorá bola ešte päť rokov predtým zalesnená; v prípade Malajzijského Bornea to bolo približne 75 %. Pri posudzovaní sa použilo užšie vymedzenie lesa ako v smernici RED II. Zohľadňoval sa len les s viac ako 90 % korunovým zápojom, pričom druhotný les (t. j. opätovne vysadený les a kroviny po historickom vyklčovaní alebo požiari) sa vylúčil.

V neskoršej štúdii [Gaveau a kol. 2018] poukazujú na to, že v rokoch 2008 – 2017 v indonézskej časti Bornea 36 % rozšírenia priemyselných plantáží (z ktorých 88 % tvorila palma olejná) predstavuje rozšírenie na prvotný les vyklčovaný v tom istom roku, kým v malajzijskej časti Bornea to bolo v priemere 69 %. V indonézskej časti Bornea rýchlosť odlesňovania plantážami v jednotlivých rokoch úzko korelovala s cenou surového palmového oleja v predchádzajúcej sezóne, kým v malajzijskej časti Bornea bola korelácia slabšia, čo svedčí o dlhodobejšom centralizovanom plánovaní odlesňovania. Z výsledkov vyplýva, že rýchlosť rozšírenia palmy olejnej dosiahla vrchol v rokoch 2009 – 2012 a odvtedy klesá, hoci podiel jej rozšírenia na les je naďalej stabilný.

[Gunarso a kol. 2013] vypracovali pre asociáciu Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO) analýzu zmien v krajinnej pokrývke v dôsledku rozšírenia palmy olejnej v Indonézii a Malajzii. Najnovšie zmeny, ktoré sa v štúdii uvádzajú, sa týkajú plôch, na ktorých bola palma olejná vysadená v rokoch 2005 až 2010. V štúdii sa uvádza percentuálny podiel tejto plochy, ktorá patril v roku 2005 do rôznych kategórií využívania pôdy. Po započítaní kategórií, ktoré jednoznačne spĺňajú vymedzenie lesa uvedené v smernici, minimálne 37 % v celej Indonézii predstavovalo rozšírenie na les. Medzi ďalšími uvádzanými kategóriami využívania pôdy boli krovinaté oblasti (podľa štúdie ide v zásade o znehodnotený les), ktoré väčšinou takisto spĺňajú vymedzenie lesa uvedené v smernici. V Indonézii ide o rozsiahlu kategóriu, keďže les neďaleko plantáží je často znehodnotený prírodnými požiarmi mnoho rokov predtým, ako sa na túto pôdu rozšíria plantáže. Keď sa tieto druhy predchádzajúceho využívania pôdy započítajú ako les (ktorým v roku 2000 mohli byť), celkový percentuálny podiel odlesňovania v Indonézii v rokoch 2005 – 2010 sa zvýši asi na 75 %, čo približne potvrdzuje zistenia zo štúdie [Carlson 2013].

V prípade Malajzie [Gunarso a kol. 2013] uvádzajú, že v rokoch 2006 – 2010 predstavovalo rozšírenie palmy olejnej priamo na les 34 %. Ďalej uviedli výrazné rozšírenie na „pôdu bez porastu“ v roku 2006 a vyjadrili predpoklad, že časť tejto pôdy bola bez porastu, pretože na nej bol vyklčovaný les. Z doplňujúcich informácií v štúdii vyplýva, že viac ako tretina pôdy, ktorá bola v roku 2006 bez porastu, bola šesť rokov predtým zalesnená, čo nasvedčuje tomu, že pravdepodobne išlo o les vyklčovaný na účely výsadby. Ak by sa tieto lesné plochy započítali, podiel odlesňovania v dôsledku rozšírenia palmy olejnej by v Malajzii vzrástol na 47 %.

[Austin a kol. 2017] na identifikáciu predchádzajúcej krajinnej pokrývky v oblastiach Indonézie, do ktorých sa rozšírili plantáže palmy olejnej, nepoužili satelitné snímky, ale mapy využívania pôdy, ktoré vydalo indonézske ministerstvo životného prostredia a lesného hospodárstva. V štúdii sa zistilo, že len asi 20 % pôdy, ktorá sa v rokoch 2005 až 2015 využívala na rozšírenie priemyselnej výroby palmového oleja, bolo na týchto mapách päť rokov predtým vedených ako „les“. V štúdii sa les vymedzuje ako oblasť s viac než 30 % korunovým zápojom (na rozdiel od smernice, v ktorej sa uvádza viac než 10 % korunový zápoj) a nie sú doň zahrnuté kroviny, ktoré sa podľa vymedzenia v smernici niekedy označujú ako les. Ďalších 40 % rozšírenia palmy olejnej sa týkalo kategórií využívania pôdy, ktorá zahŕňala kroviny. Z týchto dôvodov sa predpokladá, že 20 % rozšírenie na les v rokoch 2010 – 2015 uvedené v štúdii [Austin a kol. 2017] je na účely tejto správy pravdepodobne podhodnotené.

Percentuálny podiel rozšírenia palmy olejnej na les vo zvyšku sveta podľa odhadu JRC
	Rok rozšírenia	Latinská Amerika	Afrika	Zvyšok Ázie
Percentuálny podiel svetového rozšírenia palmy olejnej v rokoch 2008 – 2015	2008 – 2015	9 %	3 %	5 %
Furumo a Aide 2017	2001 – 2015	20 %
Maaijard a kol. 2018			6 %
Vijay a kol. 2016	2013	21 %	6 %	4 %
Vážený priemer pre zvyšok sveta	2013	13 %

Ako sa uvádza v tabuľke, pre zvyšok sveta platia nižšie podiely rozšírenia na les. Vážením výsledkov pre Latinskú Ameriku, Afriku a zvyšok Ázie (okrem Indonézie a Malajzie) sa odvodil priemerný podiel rozšírenia plantáží palmy olejnej na les vo výške 13 %.

Celkovo možno povedať, že ak zohľadníme výsledky regionálnych štúdií o rozšírení palmy olejnej na pôdu s vysokými zásobami uhlíka v Malajzii a Indonézii, ako aj dôkazy o takomto rozšírení vo zvyšku sveta, priemerný svetový podiel rozšírenia palmy olejnej na les vo výške 45 %, ktorý uvádzajú [Vijay a kol. 2016], možno považovať za primeraný odhad.

Podiel rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská

[Abood a kol. 2014] zistili, že 21 % známych koncesií na výrobu palmového oleja sa vzťahovalo na rašeliniská a 10 % na hlboké rašeliniská (hlbšie ako tri metre), ktoré by mali byť dekrétom indonézskej vlády z roku 1990 chránené pred odvodňovaním. V štúdii sa uvádza, že v rokoch 2000 až 2010 prišlo v Indonézii k úbytku 535 kha rašelinového lesa v súvislosti s koncesiami na výrobu palmového oleja, čo predstavuje 33 % rozšírenia palmy olejnej v súvislosti s koncesiami.

[Miettinen a kol. 2012, 2016] analyzovali satelitné snímky s vysokým rozlíšením s cieľom sledovať rozšírenie plantáží dospelej palmy olejnej na rašeliniská v rokoch 1990 až 2015. Pomocou Európskeho digitálneho archívu pôdnych máp JRC sa v štúdii identifikovali rašeliniská a uvádza v nej, že v rokoch 2007 až 2015 sa plantáže palmy olejnej rozšírili na 1 089 kha rašelinísk v Indonézii a na 436 kha rašelinísk v Malajzii. Ak sa tieto údaje vydelia nárastom plochy s dospelou palmou olejnou v danom období 4 , v Indonézii bude podiel rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská predstavovať 24 % a v Malajzii 42 %. Pre roky 2010 – 2015, posledné obdobie uvádzané v štúdii, sú tieto čísla 25 % a 36 %.

Malajzijský výbor pre palmový olej publikoval štúdiu o palme olejnej [Omar a kol. 2010], ktorá vychádzala z identifikácie pestovania palmy olejnej pomocou systému GIS a z pôdnej mapy malajzijského ministerstva poľnohospodárstva. V štúdii sa uvádza, že percentuálny podiel pestovania palmy olejnej na rašeliniskách v Malajzii vzrástol z 8,2 % v roku 2003 na 13,3 % v roku 2009, čo zodpovedá 313 kha a 666 kha. Z údajov uvedených v štúdii vyplýva, že v tom istom období celková plocha, na ktorej sa pestuje palma olejná, sa rozšírila z 3 813 kha na 5 011 kha, takže podiel tohto rozšírenia, pokiaľ ide o rašeliniská, predstavoval 30 %.

[SARvision 2011] zistili, že v rokoch 2005 až 2010 bolo vyklčovaných 535 tisíc hektárov rašelinového lesa v rámci koncesií na výrobu palmového oleja v Sarawaku, malajzijskej provincii, kde dochádza k najväčšiemu rozširovaniu palmy olejnej. Zodpovedá to približne 32 % nárastu zberovej plochy palmy olejnej v danom období 5 . Tento údaj nezahŕňa úbytok rašelinového lesa v dôsledku palmy olejnej nad rámec koncesií ani premenu rašelinísk, ktoré v čase premeny neboli zalesnené.

[Gunarso a kol. 2013] uvádzajú neobvykle nízky podiel rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská v Malajzii (len 6 % v rokoch 2000 až 2010 podľa údajov v doplňujúcich informáciách k štúdii). Tento odhad sa nezohľadnil, keďže je oveľa nižší ako ostatné odhady vrátane odhadov z malajzijských prameňov 6 .

Z doplňujúcich údajov v štúdii [Gunarso a kol. 2013] vyplýva, že v Indonézii sa 24 % rozšírenia palmy olejnej v rokoch 2005 až 2010 týkalo oblastí rašelinísk, pričom pri započítaní premeny rašelinísk cez „pôdu bez porastu“ toto číslo len narastie približne na 26 %.

[Austin a kol. 2017] uvádzajú, že podiel rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská v Indonézii zostala na úrovni približne 20 % vo všetkých sledovaných obdobiach (1995 – 2015), ak sa údaje neupravili o „pôdu bez porastu“. Austinove údaje sú nižšie ako údaje ostatných, pretože použil mapu rašelinísk BBSDLP 7 indonézskeho ministerstva poľnohospodárstva (H. Valin, osobná komunikácia, 5. decembra 2018). Mapa BBSDLP nezahŕňa rašeliniská, ktorých hĺbka dosahuje menej ako 0,5 m 8 , a to je čiastočným zdôvodnením toho, prečo zobrazuje o 13,5 % menšiu plochu rašelinísk ako mapy Wetlands International, na ktorých je plocha rašelinísk pravdepodobne takisto podhodnotená o zhruba 10 – 13 %, ako vyplýva z pozemných prieskumov. [Hooijer and Vernimmen 2013].

Kvantitatívne údaje o podiele rozšírenia palmy olejnej na rašeliniská vo zvyšku sveta nie sú k dispozícii. V rokoch 2008 až 2015 pripadalo 9 % rozšírenia palmy olejnej na Latinskú Ameriku, 5 % na zvyšok Ázie a 3 % na Afriku. V Južnej Amerike, predovšetkým v Peru, Bolívii, vo Venezuele a pozdĺž rieky Amazon, sa nachádzajú veľké oblasti tropických rašelinísk, nie sú to však významné produkčné plochy palmy olejnej. Najväčšie tropické rašelinisko na svete sa však nachádza v Konžskej panve. Tam bola udelená už minimálne jedna rozsiahla koncesia na výrobu palmového oleja zahŕňajúca výmeru 470 kha (napr. 10 % celkovej plochy palmy olejnej v Malajzii), pričom 89 % tejto plochy leží na rašelinisku [Dargie a kol. 2018]. Existuje obava, že po spomalení rastu produkcie v krajinách juhovýchodnej Ázie bude viac investícií smerovať do výsadby palmy olejnej na rašeliniskách v Afrike a Latinskej Amerike.

Pri pripísaní najväčšej váhy výsledkom štúdie [Miettinen a kol. 2012, 2016], ktorú možno považovať za najpokročilejší príspevok vedeckej literatúry, a za predpokladu nulového odvodnenia rašelinísk pre palmy vo zvyšku sveta sa odhaduje, že rozšírenie palmy olejnej na rašeliniská na celom svete v rokoch 2008 a 2011 dosahuje interpolovaný vážený priemer 23 %.

Cukrová trstina

K viac ako 80 % svetového rozšírenia cukrovej trstiny došlo v Brazílii v rokoch 2008 až 2015.

[Cuypers a kol. 2013] odhaduje, že 36 % svetového rozšírenia cukrovej trstiny v rokoch 1990 až 2008 sa týkalo oblastí, ktoré boli predtým zalesnené. Pravdepodobne však ide o nadhodnotený údaj na účely analýzy: odlesňovanie sa v nej spájalo s rozširovaním pasienkov, iných plodín a odlesňovania na účely lesného hospodárstva na národnej úrovni. Mierne odlesňovanie sa pripisovalo pasienkom, pretože nevykazovali takmer žiadne čisté rozširovanie; Naopak pri cukrovej trstine došlo k značnému rozšíreniu, a preto sa jej pripísal vysoký podiel na odlesňovaní na vnútroštátnej úrovni. Regióny Brazílie, kde došlo k rozšíreniu cukrovej trstiny, sa však neprekrývajú s oblasťami s vysokou mierou odlesňovania, čo sa nezohľadnilo v analýze [Cuypers a kol. 2013].

[Adami a kol. 2012] uviedli, že v rokoch 2000 až 2009 iba 0,6 % rozšírenia cukrovej trstiny v strednej a južnej Brazílii sa týkalo lesov. Hoci tento región predstavoval približne 90 % svetového rozšírenia cukrovej trstiny v danom období, došlo aj k určitému rozšíreniu v iných regiónoch Brazílie, na ktoré sa táto štúdia nevzťahuje.

[Sparovek a kol. 2008] sa zhodli, že v rokoch 1996 – 2006 sa rozšírenie cukrovej trstiny v strednej a južnej Brazílii vzťahovalo takmer výhradne na pasienky alebo iné plodiny (keďže v tomto regióne je veľmi málo lesov); K ďalšiemu 27 % rozšíreniu však došlo v „okrajových“ oblastiach v okolí a vo vnútri amazonského biómu, na severovýchode a v bióme atlantického lesa. V týchto okrajových regiónoch existovala korelácia medzi úbytkom lesa na obec a rozšírením cukrovej trstiny. V štúdii sa však neuvádzajú žiadne údaje o podiele rozšírenia na les.

V dôsledku toho nebolo možné z literatúry vyvodiť žiadnu primeranú kvantifikáciu odlesňovania spôsobeného cukrovou trstinou.

Kukurica

Obilniny sa obvykle nepovažujú za plodiny spôsobujúce odlesňovanie, pretože väčšina produkcie sa nachádza v miernom pásme, kde je odlesňovanie všeobecne mierne. Kukurica je však aj tropická plodina, ktorú často pestujú drobní poľnohospodári a ktorá sa zároveň na veľkých farmách často strieda so sójou. K nepomernému rozširovaniu kukurice dochádza v tropických regiónoch, kde je odlesňovanie bežnejšie a dochádza pri ňom k vysokým emisiám uhlíka.

Rozšírenie v Číne bolo koncentrované na menej úrodnej pôde na severovýchode krajiny [Hansen 2017], ktorá sa skôr považuje zväčša za trávnaté stepi než lesy. Rozšíreniu v Brazílii a Argentíne možno pripísať rovnaký percentuálny podiel odlesňovania ako v prípade sóje v Brazílii. [Lark a kol. 2015] zistili, že v prípade rozšírenia kukurice v USA v rokoch 2008 až 2012 boli 3 % rozšírenia na úkor lesov, 8 % bolo na úkor krovinatých oblastí a 2 % rozšírenia boli na úkor mokradí. Je však zložité urobiť globálny odhad bez podrobného preskúmania vývoja v jednotlivých krajinách.

Odkazy

[Abood et al. 2015] Abood, S. A., Lee, J. S. H., Burivalova, Z., Garcia-Ulloa, J., & Koh, L. P. (2015). Relative Contributions of the Logging, Fiber, Palm oil, and Mining Industries to Forest Loss in Indonesia. Conservation Letters, 8(1), 58 – 67. http://doi.org/10.1111/conl.12103

[Adami a kol. 2012] Adami, M., Rudorff, B. F. T., Freitas, R. M., Aguiar, D. A., Sugawara, L. M., & Mello, M. P. (2012). Remote Sensing Time Series to Evaluate Direct Land Use Change of Recent Expanded Sugarcane Crop in Brazil. Sustainability, 4, 574 – 585. http://doi.org/10.3390/su4040574

[Agroicone 2018] Moriera, A, Arantes,S., and Romeiro, M. (2018). RED II information paper: assessment of iLUC risk for sugarcane and soybean biofuels feedstock. Agroicone, Sao Paulo 2018.

[Austin a kol. 2017] Austin, K. G., Mosnier, A., Pirker, J., McCallum, I., Fritz, S., & Kasibhatla, P. S. (2017). Shifting patterns of palm oil driven deforestation in Indonesia and implications for zero-deforestation commitments. Land Use Policy, 69(August), 41 – 48. http://doi.org/10.1016/j.landusepol.2017.08.036

[Carlson et al. 2013] Carlson, K. M., Curran, L. M., Asner, G. P., Pittman, A. M., Trigg, S. N., & Marion Adeney, J. (2013). Carbon emissions from forest conversion by Kalimantan palm oil plantations. Nature Clim. Change, Získané z adresy https://www.nature.com/nclimate/journal/v3/n3/pdf/nclimate1702.pdf

[Curtis et al. 2018] Curtis, P. G., Slay, C. M., Harris, N. L., Tyukavina, A., & Hansen, M. C. (2018). Classifying drivers of global forest loss. Science, 361(6407), 1108 – 1111. http://doi.org/10.1126/science.aau3445

[Cuypers et al. 2013] Cuypers, D., Geerken, T., Gorissen, L., Peters, G., Karstensen, J., Prieler, S., van Velthuizen, H. (2013). The impact of EU consumption on deforestation : Comprehensive analysis of the impact of EU consumption on deforestation. Európska komisia. http://doi.org/10.2779/822269

[Dargie et al. 2018] Dargie, G.C., Lawson, I.T., Rayden, T.J. et al. Mitig Adapt Strateg Glob Change (2018). https://doi.org/10.1007/s11027-017-9774-8

[FAOstat 2008], Food and Agriculture Organization of the United Nations, Searchable database of crop production statistics, http://www.fao.org/faostat/en/#data/QC

[Fehlenberg et al. 2017] Fehlenberg, V., Baumann, M., Gasparri, N. I., Piquer-Rodriguez, M., Gavier-Pizarro, G., & Kuemmerle, T. (2017). The role of soybean production as an underlying driver of deforestation in the South American Chaco. Global Environmental Change, 45(April), 24 – 34. http://doi.org/10.1016/j.gloenvcha.2017.05.001

[Furumo a Aide 2017] Furumo, P. R., a Aide, T. M. (2017). Characterizing commercial palm oil expansion in Latin America: land use change and trade. Environmental Research Letters, 12(2), 024008. http://doi.org/10.1088/1748-9326/aa5892

[Gaveau 2016] Gaveau, D.L.A., Sheil, D., Husnayaen, Salim, M.A., Arjasakusuma, S., Ancrenaz, M., Pacheco, P., Meijaard, E., 2016. Rapid conversions and avoided deforestation: examining four decades of industrial plantation expansion in Borneo. Nature – Scientific Reports 6, 32017.

[Gaveau 2018] Gaveau, D.L.A., Locatelli, B., Salim, M.A., Yaen, H., Pacheco, P. and Sheil, D. Rise and fall of forest loss and industrial plantations in Borneo (2000 – 2017). Conservation Letters. 2018;e12622. https://doi.org/10.1111/conl.12622

[Gibbs et al. 2015] Gibbs, H. K., Rausch, L., Munger, J., Schelly, I., Morton, D. C., Noojipady, P., Walker, N. F. (2015). Brazil’s Soy Moratorium: Supply-chain governance is needed to avoid deforestation. Science, 347(6220), 377–378. http://doi.org/10.1126/science.aaa0181.

[Graesser et al. 2015] Graesser, J., Aide, T. M., Grau, H. R., & Ramankutty, N. (2015). Cropland/pastureland dynamics and the slowdown of deforestation in Latin America. Environmental Research Letters, 10(3), 034017. http://doi.org/10.1088/1748-9326/10/3/034017

[Gunarso et al. 2013] Gunarso, P., Hartoyo, M. E., Agus, F., & Killeen, T. J. (2013). Palm oil and Land Use Change in Indonesia, Malaysia and Papua New Guinea. RSPO.  http://doi.org/papers2://publication/uuid/76FA59A7-334A-499C-B12D-3E24B6929AAE
Doplňujúce materiály: https://rspo.org/key-documents/supplementary-materials

[Hansen et al. 2017] Hansen, J., M.A. Marchant, F. Tuan, and A. Somwaru. 2017 „U.S. U.S. Agricultural Exports to China Increased Rapidly Making China the Number One Market.“ Choices. Q2. http://www.choicesmagazine.org/choices-magazine/theme-articles/us-commodity-markets-respond-to-changes-in-chinas-ag-policies/us-agricultural-exports-to-china-increased-rapidly-making-china-the-number-one-market

[Henders a kol. 2015] Henders, S., Persson, U. M., a Kastner, T. Trading forests: Land-use change and carbon emissions embodied in production and exports of forest-risk commodities. Environmental Research Letters, 10(12), 125012. http://doi.org/10.1088/1748-9326/10/12/125012 http://doi.org/10.1088/1748-9326/10/12/125012

[Hooijer and Vernimmen 2013] Hooijer, A. and Vernimmen, R. 2013 „Peatland maps: accuracy assessment and recommendations“ Report by Deltares & Euroconsult Mott MacDonald for Implementation of Agentschap NL 6201068 QANS Lowland Development edepot.wur.nl/251354

[Jusys 2017] Jusys, T. (2017) A confirmation of the indirect impact of sugarcane on deforestation in the Amazon, Journal of Land Use Science, 12:2-3, 125-137, DOI: 10.1080/1747423X.2017.1291766

[Lark et al. 2015] Lark, T.J, Salmon, M.J, & Gibbs, H. (2015). Cropland expansion outpaces agricultural and biofuel policies in the United States. Environmental Research Letters. 10 10.1088/1748-9326/10/4/044003.

[LCAworks 2018] Strapasson, A., Falcao, J., Rossberg, T., Buss, G., and Woods, J. Land use Change and the European Biofuels Policy: the expansion of oilseed feedstocks on lands with high carbon stocks. Technical report prepared by LCAworks Ltd., in collaboration with Sofiproteol, France.

[Machedo et al. 2012] Macedo, M. N., DeFries, R. S., Morton, D. C., Stickler, C. M., Galford, G. L., & Shimabukuro, Y. E. (2012). Decoupling of deforestation and soy production in the southern Amazon during the late 2000s. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 109(4), 1341–6. http://doi.org/10.1073/pnas.1111374109

[Malins. 2017] Malins, C. (2017). For peat’s sake - Understanding the climate implications of palm oil biodiesel. Cerulogy and Rainforest Foundation Norway, London 2017. Získané z adresy http://www.cerulogy.com/uncategorized/for-peats-sake/

[Malins 2018] Malins, C. (2018). Driving deforestation: the impact of expanding palm oil demand through biofuel policy, London 2018. Získané z adresy http://www.cerulogy.com/palm oil/driving-deforestation/

[Meijaard et al. 2018] Meijaard, E., Garcia-Ulloa, J., Sheil, D., Wich, S.A., Carlson, K.M., Juffe-Bignoli, D., and Brooks, T. (2018). Palm oil and biodiversity. http://doi.org/https://doi.org/10.2305/IUCN.CH.2018.11.en

[Miettinen et al. 2012] Miettinen, J., Hooijer, A., Tollenaar, D., Page, S. E., & Malins, C. (2012). Historical Analysis and Projection of Palm oil Plantation Expansion on Peatland in Southeast Asia. Washington, D.C.: International Council on Clean Transportation.

[Miettinen et al. 2016] Miettinen, J., Shi, C., & Liew, S. C. (2016). Land cover distribution in the peatlands of Peninsular Malaysia, Sumatra and Borneo in 2015 with changes since 1990. Global Ecology and Conservation, 6, 67 – 78. http://doi.org/10.1016/j.gecco.2016.02.004

[Morton et al. 2006] Morton, D. C., DeFries, R. S., Shimabukuro, Y. E., Anderson, L. O., Arai, E., del Bon Espirito-Santo, F., … Morisette, J. (2006). Cropland expansion changes deforestation dynamics in the southern Brazilian Amazon. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 103(39), 14637 – 14641. http://doi.org/10.1073/pnas.0606377103

[Omar et al. 2010] Omar, W., Aziz, N.A.,Mohammed A.T., Harun, M.H. and Din, A.K.; Mapping of oil palm cultivation on peatland in Malaysia, Malaysian Palm Oil Board Information series 529, MPOB TT No. 473, June 2010. ISSN 1511-7871.

[Page et al. 2011] Page, S.E., Morrison, R., Malins, C., Hooijer, A., Rieley, J.O. Jaujiainen, J. (2011). Review of Peat Surface Greenhouse Gas Emissions from Palm oil Plantations in Southeast Asia. Indirect Effects of Biofuel Production, (15), 1 – 77.

[Richards et al. 2017] Richards, P. D., Arima, E., VanWey, L., Cohn, A., & Bhattarai, N. (2017). Are Brazil’s Deforesters Avoiding Detection? Conservation Letters, 10(4), 469 – 475. http://doi.org/10.1111/conl.12310

[SARVision 2011] SARVision. (2011). Impact of palm oil plantations on peatland conversion in Sarawak 2005-2010, (January 2011), 1 – 14. http://archive.wetlands.org/Portals/0/publications/Report/Sarvision%20Sarawak%20Report%20Final%20for%20Web.pdf

[Searle & Giuntoli 2018] Searle, A. S., and Giuntoli, J. (2018). Analysis of high and low indirect land-use change definitions in European Union renewable fuel policy.

[Sparovek et al. 2008] Sparovek, G.; A. Barretto; G. Berndes; S. Martins; and Maule, R. (2008). “Environmental, land-use and economic implications of Brazilian sugarcane expansion 1996–2006.” Mitigation and Adaption Strategies for Global Change,14(3), s. 285.

[USDA 2008] United States Department of Agriculture Foreign Agricultural Service. Searchable database of Production, Supply and Distribution data of crops. https://apps.fas.usda.gov/psdonline/app/index.html#/app/advQuery

[Vijay et al. 2016] Vijay, V., Pimm, S. L., Jenkins, C. N., Smith, S. J., Walker, W., Soto, C., … Rodrigues, H. (2016). The Impacts of Palm oil on Recent Deforestation and Biodiversity Loss. PLOS ONE, 11(7), e0159668. http://doi.org/10.1371/journal.pone.0159668

[Waroux et al. 2016] Waroux, Y., Garrett, R. D., Heilmayr, R., & Lambin, E. F. (2016). Land-use policies and corporate investments in agriculture in the Gran Chaco and Chiquitano. Proceedings of the National Academy of Sciences, 113(15), 4021 – 4026. http://doi.org/10.1073/pnas.1602646113

[Yousefi et al. 2018].Yousefi, A., Bellantonoio, M, and Hurowitz,G., The avoidable Crisis, Mighty Earth, Regnskogfondet and FERN, March 2018, http://www.mightyearth.org/avoidablecrisis/

PRÍLOHA 2

Analýza GIS

1.

Metóda

Pri odhade odlesňovania a súvisiacich emisií spojených s rozšírením plodín na výrobu biopalív od roku 2008 do oblastí s korunovým zápojom stromov viac ako 10 % sa využil prístup geopriestorového modelovania, ktorý spája mapu odlesňovania z Global Forest Watch (GFW) s mapami druhov plodín z platforiem MapSPAM a EarthStat. Ďalšie detaily tohto prístupu sú zhrnuté ďalej a zdroje údajov použité v analýze sú uvedené v tabuľke ďalej. Analýza sa uskutočnila na ploche približne 100 hektárov v pixelovej veľkosti pri rovníku.

Zdroje údajov

Údaje o plodinách

Globálne konzistentné mapy zobrazujúce rozšírenie každej jednotlivej plodiny plodín na výrobu biopalív v určitom období nie sú v súčasnosti dostupné, ale prebieha výskum zameraný na vytvorenie takýchto máp pre palmu olejnú a sóju pomocou interpretácie satelitných snímok. Pri tejto analýze sme čerpali z dvoch zdrojov, ktoré nám poskytli mapy znázorňujúce jednotlivé plodiny v jednotlivých rokoch: MapSPAM (IFPRI a IIASA 2016) zachytáva globálnu distribúciu 42 plodín v roku 2005 9 a EarthStat (Ramankutty a kol. 2008) mapuje oblasti plodín a pasienkov v roku 2000. Oba zdroje údajov o plodinách vychádzajú z prístupov, pri ktorých sa kombináciou rôznych priestorovo špecifických vstupných údajov vytvárajú hodnoverné odhady globálnej distribúcie plodín. Vstupné údaje zahŕňajú výrobnú štatistiku na úrovni správnych (subnárodných) celkov, rôzne mapy znázorňujúce krajinnú pokrývku, vytvorené zo satelitných snímok, ako aj mapy znázorňujúce vhodnosť pestovania plodín, vytvorené na základe miestnych krajinných, klimatických a pôdnych podmienok.

Vzhľadom na nedostatok aktualizovaných globálnych máp pre jednotlivé plodiny, ako aj na nedostatok konzistentných informácií o rozšírení plodín v určitom období vychádza naša analýza predovšetkým zo základného predpokladu, že celkové odlesňovanie a príslušné emisie skleníkových plynov v určitej oblasti od roku 2008 možno priradiť ku konkrétnej plodine na základe pomeru plochy každej plodiny a celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy vrátane pasienkov, ktorá je na mape predmetnej plodiny zobrazená v tom istom pixeli.

Údaje o odlesňovaní

Naša analýza odlesňovania vychádzala z publikovaných máp globálneho ročného úbytku lesného porastu získaného zo satelitných pozorovaní v rámci programu Landsat, ktoré sú pre roky 2001 až 2017 k dispozícii na platforme Global Forest Watch. Údaje o úbytku lesného porastu sú k dispozícii v 30-metrovom rozlíšení, respektíve v pixelovej veľkosti 0,09 hektára. V pôvodných údajoch Hansena a kol. (2013) o úbytku lesného porastu sa nerozlišuje medzi trvalou premenou (t. j. odlesnením) a dočasným úbytkom lesného porastu v dôsledku lesného hospodárstva či prírodných požiarov. Preto sme do tejto analýzy zahrnuli len tie pixely znázorňujúce úbytok lesného porastu, ktoré patrili do oblastí, kde prevažovalo odlesňovanie spôsobené komoditami, ako ich zmapovali v 10-kilometrovom rozlíšení Curtis a kol. (2018) 10 . Oblasti, v ktorých odlesňovanie spôsobujú iné faktory, napríklad lesné hospodárstvo či striedavé hospodárenie, sme z analýzy vylúčili. V rámci odlesňovania spôsobeného komoditami sa na účely analýzy použili len tie pixely, ktoré znázorňovali oblasti s percentuálnym podielom lesného porastu vyšším ako 10 %, pričom „percentuálnym podielom lesného porastu“ sa rozumela hustota korunového zápoja stromov v roku 2000. Vzhľadom na špecifické kritériá uvedené v smernici RED II (pozri písmená b) a c) v časti Súvislosti) sa výsledky analýzy rozdelili na údaje o odlesňovaní pre oblasti, kde v rokoch 2008 až 2015 lesný porast predstavoval viac ako 30 %, a oblasti, kde lesný porast predstavoval 10 – 30 %.

Curtis a kol. (2018) poukazujú na to, že v každom období môže v krajine pôsobiť viacero faktorov spôsobujúcich úbytok lesného porastu a že dominantný faktor sa môže v priebehu 15 rokov trvania štúdie v jednotlivých rokoch meniť; na základe modelu uvedeného v štúdii sa určil len jeden dominantný faktor, ktorý počas obdobia štúdie prispel k väčšine úbytku lesného porastu v skúmanej krajine. Jedným z predpokladov, s ktorými sa pracovalo v tejto analýze, je, že všetok úbytok lesného porastu v oblastiach, kde odlesňovanie spôsobujú komodity, súvisel s rozširovaním poľnohospodárskej plochy. Pri tomto predpoklade sa preceňoval vplyv komoditných plodín v predmetných pixeloch. Na druhej strane sa poľnohospodárstvo môže rozširovať aj v oblastiach, kde prevláda striedavé hospodárenie či lesné hospodárstvo; tieto kategórie z mapy Curtisa a kol. (2018) sme z našej analýzy vylúčili. Znamená to, že uvedenou metódou mohlo prísť k podhodnoteniu odlesňovania spôsobeného plodinami. Plochy s prejavenou stopou, na ktorých sa pestuje deväť plodín zahrnutých do tejto analýzy, však patrili primárne do triedy odlesňovania spôsobeného komoditami, a preto sa predpokladalo, že osiate plochy nepatriace do tejto triedy majú nízky podiel plochy (pozri ďalej oddiel Model priraďovania plodín), preto by podiel týchto plôch na celkových výsledkoch mal byť nízky.

Údaje o rašeliniskách

Rozloha rašelinísk sa určila pomocou máp, ktoré boli použité aj v štúdii Miettinen a kol. 2016, v ktorej sa mapovali zmeny v krajinnej pokrývke v rokoch 1990 až 2015 na rašeliniskách v pevninskej Malajzii, na Sumatre a na Borneu. V prípade Sumatry a indonézskej časti Bornea Miettinen a kol. (2016) zahrnuli rašelinu z atlasov Wetlands International znázorňujúcich rašeliniská v mierke 1:700 000 (Wahyunto a kol. 2003, Wahyunto a kol. 2004), v ktorých sa rašelina vymedzuje takto: „pôda, ktorá vznikla nahromadením organickej hmoty, napríklad zvyškov rastlín, v priebehu dlhého obdobia“. „Rašelinová pôda je nasiaknutá alebo zaplavená celý rok, ak nie je odvodnená.“ Ako sa uvádza vo Wahyunto a Suryadiputra (2008), v atlasoch znázorňujúcich rašeliniská boli základom pre zmapovanie výskytu rašelinísk údaje z rôznych zdrojov, ktoré primárne využívali snímkovanie (údaje zo satelitných, z radarových a leteckých snímok), ako aj prieskum a mapovanie pôdy. V prípade Malajzie sa použili údaje o rašeliniskách z Európskeho digitálneho archívu pôdnych máp (Selvaradjou a kol. 2005)

Uskutočnila sa osobitná analýza odlesňovania v dôsledku rozširovania palmy olejnej na rašelinových pôdach, pretože rašeliniská zaujímajú z hľadiska celkového využívania pôdy pri pestovaní tejto plodiny na výrobu biopalív, ako aj z hľadiska uhlíkovej stopy skleníkových plynov dôležité miesto. Pomocou údajov o priemyselnom rozšírení palmy olejnej uvedených v štúdii Miettinen a kol. 2016 sa urobil odhad plochy, na ktorej došlo k úbytku lesného porastu pred tým, ako sa zistilo rozšírenie palmy olejnej, za roky 2008 až 2015.

Údaje o emisiách skleníkových plynov

Emisie z odlesňovania od roku 2008 sa určili ako úbytok uhlíka z nadzemných zásob biomasy. Emisie sa vyjadrujú v megatonách oxidu uhličitého (Mt CO2).

Emisie z úbytku nadzemnej biomasy sa vypočítali porovnaním mapy znázorňujúcej úbytok lesného porastu (v rokoch 2008 až 2015) s mapou znázorňujúcou nadzemnú živú zalesnenú biomasu v roku 2000. Mapa znázorňujúca biomasu, ktorú vydalo Woods Hole Research Center na základe satelitných a pozemných pozorovaní, je k dispozícii na platforme Global Forest Watch. Predpokladalo sa, že všetok úbytok biomasy bol spôsobený emisiami do atmosféry pri klčovaní, aj keď niektoré príčiny úbytku lesa sa prejavili oneskorene. Pri emisiách ide o „hrubé“ odhady, a nie o „čisté“ odhady, čo znamená, že využitie pôdy po vyklčovaní a príslušná hodnota uhlíka sa nezohľadňovali. Predpokladaný podiel uhlíka v nadzemnej biomase bol 0,5 (IPCC 2003) a uhlík sa previedol na oxid uhličitý konverzným faktorom 44/12, respektíve 3,67. Výhodou použitia pixelovej mapy znázorňujúcej zalesnenú biomasu s kontinuálnymi hodnotami namiesto priraďovania kategorických hodnôt zásoby uhlíka rôznym druhom krajinnej pokrývky (napr. les, krovinatá oblasť, hodnoty podľa úrovne 1 IPCC atď.) je to, že údaje použité pri odhadovaní úbytku biomasy vôbec nezávisia od výberu mapy krajinnej pokrývky, podľa ktorej sa odhaduje zmena krajinnej pokrývky.

Emisie spojené s inými zásobami uhlíka, akými sú podzemná biomasa (korene), odumreté drevo, uhlík v odpade a pôde, ako aj s rozkladom rašeliny či s požiarmi boli z analýzy vylúčené.

Rozsah analýzy

Rozsah globálnej analýzy bol vymedzený porovnaním mapy znázorňujúcej odlesňovanie spôsobené komoditami (Curtis a kol. 2018) so skúmanými plodinami relevantnými z hľadiska výroby biopalív (palma olejná, kokosovník, pšenica, repka olejná, kukurica, sója, cukrová repa, slnečnica a cukrová trstina). V analýze sme zohľadnili len tie pixely, ktoré sa týkali jednej z deviatich skúmaných plodín a ktoré sa týkali triedy odlesňovania spôsobeného komoditami.

Model priraďovania plodín

Celkové odlesňovanie a emisie v rámci daného 1-kilometrového pixelu boli priradené rôznym skúmaným plodinám relevantným z hľadiska výroby biopalív na základe pomeru podielu každej plodiny vyskytujúcej sa v pixeli („plodina X“, napr. sója) a celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy v pixeli, ktorá sa tu definuje ako súčet ornej pôdy a pasienkov. Týmto spôsobom relatívna miera, ktorou každá plodina na výrobu biopalív prispela k celkovej poľnohospodárskej stope v pixeli, tvorila základ pre priradenie odlesňovania a stopy emisií skleníkových plynov k tejto plodine.

Keďže nebola k dispozícii globálne konzistentná aktuálna mapa poľnohospodárskej pôdy, ktorá by znázorňovala jednotlivé druhy plodín, na približné stanovenie relatívneho prispenia každej skúmanej plodiny relevantnej z hľadiska výroby biopalív k odlesňovaniu a emisiám v danej lokalite sme aplikovali postup v dvoch krokoch (Rovnica 1). V prvom kroku sme pomocou údajov o plodinách z najaktuálnejšieho roku, ktorý sme mali k dispozícii (MapSPAM, rok 2005), vypočítali pomer plodiny X a celkovej ornej pôdy v pixeli. V druhom kroku sme pomocou údajov z EarthStat (rok 2000) vypočítali pomer celkovej ornej pôdy a celkovej plochy pasienkov + ornej pôdy v pixeli. (Údaje z EarthStat sme použili preto, že MapSPAM nezahŕňa mapy pasienkov, pričom však aj rozšírenie pasienkov zohráva určitú rolu v dynamike odlesňovania.) Kombináciou týchto dvoch krokov sme dokázali vypočítať relatívny podiel plodiny X na celkovej poľnohospodárskej stope v danom pixeli, hoci s použitím rôznych zdrojov údajov z rôznych časových období.

Rovnica 1:

Finálne výpočty

Po vytvorení máp na priradenie plodín pre každú skúmanú plodinu relevantnú z hľadiska výroby biopalív sme celkové odlesňovanie a emisie skleníkových plynov vynásobili podielom plodiny X v každom 1-kilometrovom pixeli a vypočítali globálnu súhrnnú štatistiku zvlášť pre odlesnenie a emisie vyskytujúce sa na pôde s hustotou korunového zápoja viac ako 30 % a zvlášť pre odlesnenie a emisie vyskytujúce sa na pôde s hustotou korunového zápoja v rozpätí 10 až 30 %.

Výsledky GIS ukazujú odlesňovanie pozorované v ôsmich kalendárnych rokoch v období rokov 2008 až 2015, ktoré sa týkalo rôznych plodín. Na výpočet percentuálneho podielu rozšírenia plodín v súvislosti s odlesňovaním sa celková plocha odlesňovania v týchto rokoch vydelila príslušným nárastom osiatej plochy. S cieľom zohľadniť, že určitá plodina môže spôsobovať odlesňovanie aj vtedy, ak globálne dochádza k znižovaniu celkovej osiatej plochy, ale v niektorých krajinách sa osiata plocha rozširuje, sa podiely vypočítali na základe hrubého nárastu globálnej osiatej plochy, ktorý je súčtom nárastov osiatych plôch v krajinách, kde nedošlo k zníženiu rozlohy tejto plochy.

Údaje o zberových plochách sa ďalej upravili s cieľom získať informácie o vysadených plochách: v prípade ročných plodín sa predpokladalo, že nárast osiatej plochy bol rovnaký ako nárast zberovej plochy. V prípade (polo)trvalých plodín sa zohľadnil podiel osiatej plochy, z ktorej sa nezbiera úroda, pretože ešte nedozrela. Cukrová trstina sa musí opätovne vysádzať približne každých päť rokov, ale zbiera sa len štyrikrát, pretože po prvom roku ešte nie je zrelá. Palma olejná sa opätovne vysádza každých 25 rokov a prináša plody v posledných 22 rokoch.

V prípade väčšiny plodín sa použila databáza [FAOstat 2008], ktorá obsahuje údaje o zberovej ploche podľa kalendárnych rokov. Údaje z databázy [USDA 2008] sa použili len pri palme olejnej, pretože táto databáza obsahuje údaje o všetkých plochách s dospelými rastlinami palmy olejnej vrátane rokov, keď sa zber úrody neuskutočnil pre povodne. Databáza obsahuje aj ďalšie krajiny, v ktorých sa táto plodina pestuje.

Tabuľka: Prehľad zdrojov údajov v analýze GIS Svetového inštitútu pre zdroje (WRI).

Súbor údajov	Zdroj
Rozloha lesa a rašelinísk
Lesný porast 2000	Hansen a kol. 2013
Rašeliniská	Miettinen a kol. 2016
Odlesňovanie
Úbytok lesného porastu	Hansen a kol. 2013 (+ ročné aktualizácie GFW)
Odlesňovanie spôsobené komoditami	Curtis a kol. 2018
Rozšírenie palmy olejnej, 2000 – 2015 (pre odhad odlesňovania v rašeliniskách)
Indonézia, Malajzia	Miettinen a kol. 2016
Emisie skleníkových plynov
Nadzemná biomasa	Zarin a kol. 2016
Údaje o rozlohe ornej pôdy a pasienkov
MapSPAM (fyzická oblasť)	IFPRI a IIASA 2016
EarthStat	Ramankutty a kol. 2008

Odkazy

Curtis, C., C. Slay, N. Harris, A. Tyukavina, M. Hansen. 2018. “Classifying Drivers of Global Forest Loss.” Science 361: 1108-1111. doi: 10.1126/science.aau3445.

Graesser, J., Aide, T. M., Grau, H. R., a Ramankutty, N. (2015). Cropland/pastureland dynamics and the slowdown of deforestation in Latin America. Environmental Research Letters, 10(3), 034017. http://doi.org/10.1088/1748-9326/10/3/034017 Hansen, M. P. Potapov, R. Moore, M. Hancher, S. Turubanova, A. Tyukavina, D. Thau, S. Stehman, S. Goetz, T. Loveland et al. 2013. “High-Resolution Global Maps of 21st-Century Forest Cover Change.” Science 341: 850 – 853. doi: 10.1126/science.1244693.

International Food Policy Research Institute (IFPRI) and International Institute for Applied Systems Analysis (IIASA). 2016. „Global Spatially-Disaggregated Crop Production Statistics Data for 2005 Version 3.2“, Harvard Dataverse 9. doi: 10.7910/DVN/DHXBJX.

IPCC 2003: Penman J., M. Gytandky, T. Hiraishi, T. Krug, D. Kruger, R. Pipatti, L. Buendia, K. Miwa, T. Ngara, Ngara, K. Tanabe et al. 2003. “Good Practice Guidance for Land Use, Land-Use Change and Forestry.” Institute for Global Environmental Strategies for the IPCC. Japonsko.

Miettinen, J., C. Shi, a S. C. Liew. 2016. “Land Cover Distribution in the Peatlands of Peninsular Malaysia, Sumatra, and Borneo in 2015 with Changes since 1990.” Global Ecology and Conservation 6: 67 − 78. doi: 10.1016/j.gecco.2016.02.004

Ramankutty, N., A. Evan, C. Monfreda, a J. Foley. 2008. “Farming the planet: 1. Geographic distribution of global agricultural lands in the year 2000.” Global Biogeochemical Cycles 22. doi:10.1029/2007GB002952.

Selvaradjou S., L. Montanarella, O. Spaargaren, D. Dent, N. Filippi, S. Dominik. 2005. “European Digital Archive of Soil Maps (EuDASM) – Metadata on the Soil Maps of Asia.” Office of the Official Publications of the European Communities. Luxemburg.

Wahyunto, S. Ritung, H. Subagjo. 2003. “Maps of Area of Peatland Distribution and Carbon Content in Sumatra, 1990-2002.” Wetlands International – Indonesia Programme & Wildlife Habitat. Kanada.

Wahyunto, S. Ritung, H. Subagjo. 2004. “Maps of Area of Peatland Distribution and Carbon Content in Kalimantan, 1990-2002.” Wetlands International – Indonesia Programme & Wildlife Habitat. Kanada.

Zarin, D., N. Harris, A. Baccini, D. Aksenov, M. Hansen, C. Azevedo-Ramos, T. Azevedo, B. Margono, A. Alencar, C. Gabris et al. 2016. “Can Carbon Emissions from Tropical Deforestation Drop by 50 % in 5 Years?” Global Change Biology 22: 1336-1347. doi: 10.1111/gcb.13153

(1)

     Podľa [Gibbs a kol. 2015, obr. 1] priemerný percentuálny podiel rozšírenia sóje na les v Amazónii v rokoch 2009 – 2013 bol ~2,2 %. Tento údaj nezahŕňa údaje z roku 2008, keďže sa ešte nevykonávalo presadzovanie brazílskeho zákona o lesoch stanovujúceho plán brazílskej vlády na prevenciu a kontrolu odlesňovania v Amazónii (PPCDAa), po ktorom došlo k výraznému spomaleniu odlesňovania v Amazónii. Odhad podľa [Gibbs a kol. 2015] vychádzal z oficiálnej databázy o odlesňovaní PRODES, ktorá sa použila aj na monitorovanie dodržiavania zákona o PPCDAa. [Richards a kol. 2017] však uvádzajú, že od roku 2008 sa databáza PRODES čoraz viac odkláňa od ostatných indikátorov úbytku lesného porastu. Je to preto, že slúži na presadzovanie práva: osoby podieľajúce sa na odlesňovaní sa začali zameriavať na menšie územia alebo územia v oblastiach, ktoré nie sú monitorované systémom PRODES. Na základe údajov z alternatívnej databázy GFC na monitorovanie lesov [Richards a kol. 2017] uvádzajú (v doplňujúcich informáciách), že od roku 2008 sú údaje o odlesňovaní v databáze PRODES v priemere 2,3-násobne podhodnotené v porovnaní s databázou GFC. Údaje o lesných požiaroch potvrdzujú každoročné zmeny v odlesnenej ploche podľa databázy GFC a, naopak, nepotvrdzujú zmeny zaznamenané v databáze PRODES.

(2)

     Údaje o zberovej ploche sú k dispozícii pre všetky krajiny. Zberová plocha je však menšia ako vysadená plocha, pretože nedozreté palmy nemajú plody. Pomer nárastu vysadenej plochy k zberovej ploche však závisí aj od podielu plochy, na ktorej sa nachádzajú nedozreté palmy z opätovnej výsadby. Nárast vysadenej plochy sa zistil v národných štatistikách Indonézie a Malajzie a zlúčil sa s prepočítanými nárastmi zberovej plochy vo zvyšku sveta.

(3)

     Údaje o vysadenej ploche v danom regióne a období neboli dostupné.

(4)

     Miettinen a kol. zahrnuli do výpočtu len plochy s dospelou palmou olejnou, preto je v tomto prípade primerané použiť ako menovateľ plochu s dospelou palmou olejnou, a nie celkovú vysadenú plochu. Použili sa údaje o „zberovej ploche“ zo zahraničnej poľnohospodárskej agentúry Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktoré sa v skutočnosti vzťahujú na „vysadenú plochu, na ktorej rastú dospelé rastliny“, a porovnali sa s ďalšími údajmi, napríklad s údajmi o predaji semenáčikov palmy olejnej. Údaje z FAO sú menej prínosné napríklad preto, že odzrkadľujú dočasné zníženie zberovej plochy v rokoch 2014/2015 v dôsledku záplav v Malajzii.

(5)

     Údaje o vysadenej ploche v danej oblasti a v danom období neboli dostupné.

(6)

     [Gunarso a kol. 2013] naznačujú vysvetlenie: výsadbu na rašeliniskách identifikovali len vtedy, ak táto pôda bola päť rokov predtým mokrým rašeliniskom. Pokiaľ už bola odvodnená, považovala sa za iný typ využívania pôdy, napríklad za „pôdu bez porastu“. Premena rašeliniska na palmu olejnú si vyžaduje nielen odlesnenie, ale aj vybudovanie hustej siete odvodňovacích kanálov, ako aj zhutnenie pôdy, čo predlžuje obdobie, počas ktorého palmu olejnú ešte nemožno identifikovať na satelitných snímkach. Preto v pevninskej Malajzii (kde je málo rašelinísk) sa na pôdu bez porastu v rokoch 2005 až 2010 palma olejná nerozšírila, kým v Sarawaku predstavovalo jej rozšírenie na „pôdu bez porastu“ 37 %. Okrem toho sa poukazuje na vysokú rýchlosť premeny rašelinísk na „agrolesnícky systém a plantáže“ a ďalšej premeny „agrolesníckeho systému a plantáží“ na palmu olejnú v päťročných obdobiach idúcich po sebe, preto sa navyše plantáže palmy olejnej v raných štádiách mohli mylne považovať za agrolesnícky systém alebo za plantáže iných plodín.

(7)

     BBSDLP je Indonézske centrum pre výskum a vývoj zdrojov poľnohospodárskej pôdy.

(8)

     Tropické rašelinisko s hĺbkou 0,5 m obsahuje približne 250 až 300 ton uhlíka na hektár, ktorého väčšina sa uvoľní v priebehu prvých desiatich rokov po odvodnení.

(9)

     Aktualizované údaje v MapSPAM pre rok 2010 boli zverejnené 4. januára 2019, krátko po ukončení tejto analýzy.

(10)

     V súčasnosti prebieha aktualizácia štúdie Curtisa a kol. (2018) s cieľom poukázať na dominantné faktory spôsobujúce úbytok lesného porastu po roku 2015.