EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu15. 1. 2019

COM(2019) 8 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ

1.Úvod

Zdaňovanie má zásadný význam pre fungovanie našej spoločnosti a je kľúčovým nástrojom verejnej politiky na všetkých úrovniach riadenia. Je hlavným zdrojom príjmov pre vlády a základom pre zabezpečenie efektívneho a stabilného hospodárstva v spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti. Preto sú opatrenia zamerané na koordináciu, zbližovanie alebo harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania dôležitým nástrojom politiky na úrovni EÚ v rámci stanovenom zmluvami a v súlade so zásadou subsidiarity. Právne základy pre takéto opatrenia ako nevyhnutný prvok európskej integrácie sa teda stanovili už v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva z roku 1957. Daňová politika EÚ sa spočiatku zameriavala najmä na odstraňovanie prekážok jednotného trhu 1 a na predchádzanie narušeniam hospodárskej súťaže. To viedlo k viacerým úspešným projektom, ako sú právne predpisy na minimalizáciu dvojitého zdanenia cezhraničných podnikov 2 , ktoré prispeli k budovaniu vnútorného trhu.

Právne predpisy v oblasti zdaňovania boli dlhé roky úzko spojené s národnou zvrchovanosťou vzhľadom na úlohu, ktorú dane zohrávajú v národných príjmoch, rozpočtoch a politických rozhodnutiach. Členské štáty obhajovali túto zvrchovanosť a vnímali jednomyseľné rozhodovanie s možnosťou národného veta ako prostriedok na jej ochranu. V dôsledku toho sa v zmluvách stanovilo všeobecné pravidlo, že Rada musí o návrhoch v oblasti zdaňovania rozhodnúť jednomyseľne predtým, než ich možno prijať na úrovni EÚ, čo sú podmienky vhodné pre menšiu Úniu s obmedzenou integráciou, tradičnejším hospodárstvom a nižším počtom cezhraničných výziev než v súčasnej Únii.

Nové výzvy, ktoré sa objavili v EÚ a na globálnej úrovni, odhalili hranice jednomyseľnosti v daňovej politike na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. V dnešnej väčšej, modernejšej a integrovanejšej EÚ už nefunguje čisto národný prístup k zdaňovaniu a jednomyseľnosť nie je praktickým ani účinným spôsobom rozhodovania. Národné a spoločné záujmy sú prepojené. Zvýšená mobilita podnikov a občanov znamená, že daňové rozhodnutia jedného členského štátu môžu mať významný vplyv na príjmy ostatných štátov a ich priestor na prijímanie vlastných politických rozhodnutí. Globalizácia a digitalizácia prispeli k vzniku spoločných výziev, v súvislosti s ktorými je potrebné nájsť spoločné riešenia. Vonkajšie konkurenčné tlaky, ako je nedávna daňová reforma USA, si od členských štátov vyžadujú, aby konali spoločne s cieľom chrániť záujmy Únie posilnením konkurencieschopnosti daňového systému EÚ. Koordinované opatrenia EÚ v oblasti zdaňovania sú nevyhnutné na ochranu príjmov členských štátov a zabezpečenie spravodlivého daňového prostredia pre všetkých. S cieľom udržať krok s dnešným rýchlo sa meniacim prostredím musí byť daňová politika EÚ schopná rýchlo reagovať a prispôsobiť sa. To však nie je možné, ak bude jednomyseľné rozhodovanie aj naďalej pravidlom. V súvislosti s otázkami, o ktorých sa v minulosti mohlo rokovať aj niekoľko rokov, je dnes možno potrebné dospieť k záveru za niekoľko mesiacov. Vzhľadom na rozsah výziev, ktorým sú dnes vystavené členské štáty, by sa nemalo povoliť, aby jeden členský štát blokoval prijatie dôležitých rozhodnutí.

Zdaňovanie je poslednou oblasťou politiky EÚ, v ktorej sa rozhodovanie zakladá výlučne na jednomyseľnosti. Prostredníctvom postupných zmien zmluvy za posledných 30 rokov sa rozhodovacie postupy v iných oblastiach zmenili v reakcii na hospodárske, environmentálne, spoločenské a technologické zmeny a priniesli jasné výsledky. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je teraz štandardným pravidlom, a to aj pokiaľ ide o politicky citlivé oblasti, ako je zdaňovanie 3 . Pre členské štáty nebolo jednoduché akceptovať prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v iných oblastiach politiky. No súhlasili s tým, pretože si uvedomili, že EÚ potrebuje efektívne nástroje rozhodovania, aby mohla účinne reagovať na moderné výzvy a využívať výhody jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie vo všeobecnosti. Bez tejto zmeny by nebolo možné dosiahnuť niektoré z najdôležitejších úspechov európskej integrácie za posledné desaťročia.

Hoci sa prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou v prípade niektorých politík zaviedlo už v pôvodných zmluvách, hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa podľa možnosti začalo skutočne uplatňovať až od druhej polovice 80-tych rokov 20. storočia. Bol to práve prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou u väčšiny rozhodnutí týkajúcich sa jednotného trhu v dôsledku prijatia Jednotného európskeho aktu v roku 1986, ktorý bol hlavným katalyzátorom dokončenia ikonického projektu a priniesol do Spoločenstva novú dynamiku a bezprecedentné výsledky.

Jediná ostávajúca výnimka bráni pokroku pri dosahovaní politických cieľov EÚ a dokončovaní jednotného trhu. Je čas zosúladiť rozhodovanie o daňových predpisoch s ostatnými rovnako dôležitými politickými oblasťami.

Zdaňovanie je tiež jednou z mála politík, v ktorých sa rozhodnutia stále prijímajú prostredníctvom mimoriadneho legislatívneho postupu. V súčasnosti a od roku 1958 prijíma iniciatívy v oblasti zdaňovania Rada v nadväznosti na návrh Komisie; Európsky parlament má len poradnú úlohu. Vylúčenie priamo zvoleného Európskeho parlamentu z rozhodovania v tak dôležitej oblasti politiky, ako je zdaňovanie, je v rozpore s demokratickými cieľmi Únie. Prechodom na riadny legislatívny postup by sa skoncovalo s týmto demokratickým deficitom.

Od začiatku súčasného funkčného obdobia Komisia presadzovala spravodlivejší a účinnejší európsky daňový systém. Členské štáty súhlasili so súborom nových prepracovanejších pravidiel na ochranu ich zdrojov pred vyhýbaním sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov v celej EÚ, ktorými sa zabezpečí aj spravodlivejšie a stabilnejšie prostredie pre podniky.

V tomto kontexte predseda Juncker vo svojich prejavoch o stave Únie z rokov 2017 a 2018 4 navrhol prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v určitých daňových záležitostiach:

„Pokiaľ ide o dôležité otázky týkajúce sa jednotného trhu, chcem, aby sa rozhodnutia v Rade častejšie a jednoduchšie prijímali kvalifikovanou väčšinou – s rovnocennou účasťou Európskeho parlamentu. Nepotrebujeme na to meniť zmluvy. Súčasné zmluvy obsahujú tzv. premosťovacie doložky, ktoré nám v niektorých prípadoch umožňujú prejsť od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou – za predpokladu, že tak jednohlasne rozhodne Európska rada.

Som tiež rozhodne za to, aby sme prešli k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodnutiach o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, o DPH, spravodlivých daniach pre digitálny priemysel a o dani z finančných transakcií.“

Cieľom tohto oznámenia Komisie teda nie je navrhnúť zmeny v prideľovaní právomocí EÚ v oblasti zdaňovania. Jeho cieľom nie je ani zabezpečiť prechod na systém harmonizovaných sadzieb dane z príjmov fyzických a právnických osôb v celej EÚ. V oznámení sa len navrhuje zmeniť spôsob, akým EÚ vykonáva svoje právomoci v oblasti zdaňovania. Komisia predovšetkým stanovuje plán na dosiahnutie uvedeného cieľa. Tento plán by mal viesť k širokej politickej diskusii a slúžiť ako príspevok pre lídrov EÚ pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. V nadväznosti na tieto diskusie a na základe priorít na nasledujúce roky Komisia rozhodne, ktoré konkrétne návrhy by sa mali vypracovať.

2.Prečo je potrebná zmena?

2.1 Lepšia daňová politika v záujme silnejšieho a konkurencieschopnejšieho jednotného trhu

V dôsledku jednomyseľnosti nie je možné naplno využiť potenciál zdaňovania na pomoc pri zachovaní a prehlbovaní jednotného trhu a podpore inkluzívneho rastu vo všetkých krajinách. Zdaňovanie má zásadný význam pri budovaní silného a dynamického jednotného trhu, ktorý podporuje podniky, priťahuje investorov a môže súťažiť s najsilnejšími globálnymi trhmi. Vzhľadom na svoj vplyv na rozhodnutia spoločností rozširovať sa, investovať a zamestnávať je nevyhnutné pre rast a zamestnanosť. Okrem toho je zdaňovanie kľúčovým prvkom zabezpečenia sociálnej spravodlivosti pre občanov a rovnakých podmienok pre podniky v EÚ. V nedávnom prieskume Eurobarometra 5 uviedli tri štvrtiny respondentov boj proti zneužívaniu daňového systému ako oblasť, ktorej sa má EÚ prioritne venovať.

Napriek svojmu možnému pozitívnemu vplyvu daňová politika EÚ ešte stále nevyužíva naplno svoj potenciál. Spoločnosti a spotrebitelia využívajú v rámci jednotného trhu spoločný súbor pravidiel a noriem presahujúci akékoľvek hranice. V európskej menovej únii napomáha hospodársku činnosť jednotná mena. Priame a v menšej miere aj nepriame zdaňovanie však zostáva roztrieštené v 28 rôznych vnútroštátnych právnych predpisoch. Tým, že členské štáty neriešia túto roztrieštenosť, podnikom EÚ, a to najmä MSP, vznikajú obrovské náklady na dodržiavanie predpisov, pričom jednotný trh sa stáva v celosvetovom meradle menej príťažlivým miestom na investovanie.

Jednomyseľnosť v priebehu rokov brzdila pokrok v dôležitých daňových iniciatívach potrebný na posilnenie jednotného trhu a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) bol napríklad prvýkrát navrhnutý v roku 2011 ako moderný a spravodlivý systém dane z príjmov právnických osôb priaznivý pre podniky v celej EÚ. CCCTB 6 , ktorý bol obnovený v roku 2016, by priniesol nevídanú jednoduchosť a ľahkosť podnikania, ako aj právnu istotu pre spoločnosti, a zároveň by zabezpečil, aby nadnárodné spoločnosti zaplatili spravodlivý podiel na daniach primeraný miestu, v ktorom vytvárajú zisky. CCCTB však zostáva na rokovacom stole v Rade, keďže členské štáty sa naďalej usilujú o jednomyseľnú dohodu o budúcnosti zdaňovania právnických osôb.

Jednotné daňové priznanie k DPH je ďalším z návrhov, ktoré by radikálne zlepšili podnikateľské prostredie na jednotnom trhu. Prostredníctvom jednoduchého a harmonizovaného systému podávania daňových priznaní k DPH uvedeného v tomto návrhu sa poskytuje možnosť znížiť administratívnu záťaž cezhraničných spoločností o 15 miliárd EUR ročne. Vo svojom úsilí o jednomyseľnosť sa však členské štáty dopracovali k výsledku, ktorý úplne podkopal cieľ zjednodušenia. Komisia nakoniec musela stiahnuť návrh z roku 2016, v dôsledku čoho musia spoločnosti z EÚ naďalej používať 28 rôznych daňových priznaní k DPH.

Jednomyseľnosť v oblasti zdaňovania mala škodlivý vplyv aj na širšie politické priority EÚ. Zdaňovanie má zásadný význam aj pre mnohé z najambicióznejších projektov EÚ vrátane hospodárskej a menovej únie, únie kapitálových trhov, jednotného digitálneho trhu, klimatického a energetického rámca na obdobie do roku 2030 či obehového hospodárstva. Návrh Komisie na revíziu smernice o zdaňovaní energie 13 bol napríklad zameraný na podporu cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky prostredníctvom faktoringu emisií CO2 do sadzby dane z paliva. Maximalizoval by sa tým potenciál zdaňovania energie a zároveň by sa plnili záväzky v oblasti zmeny klímy a podpory udržateľného rastu. Vďaka revízii smernice by tiež došlo k zvráteniu paradoxnej situácie, keď sú najviac znečisťujúce palivá niekedy najmenej zdaňované v Európe. Členským štátom sa však nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnú dohodu a návrh bol nakoniec stiahnutý s cieľom vyhnúť sa zneniu, ktoré by bolo v rozpore so sledovanými cieľmi. V dôsledku toho je v súčasnosti právny rámec EÚ pre zdaňovanie energie stále v rozpore s cieľmi Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a zásada „znečisťovateľ platí“ stanovená v zmluvách sa neuplatňuje v plnej miere. Harmonizované a cielené zdaňovanie negatívnych sociálno-environmentálnych externých vplyvov na jednotný trh EÚ – napríklad v doprave a energetike – založené na zásadách „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ by zároveň umožnilo EÚ prejsť na efektívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Táto situácia poukazuje na kontraproduktívnu povahu jednomyseľného rozhodovania v oblasti zdaňovania a je ďalším dôkazom o potrebe zmeny.

Napriek jednomyseľnosti došlo v posledných rokoch k pokroku v daňovej politike EÚ, no bolo to zväčša v reakcii na tlak verejnosti. Od roku 2015 bolo dohodnuté množstvo nových právnych predpisov zameraných na zvýšenie daňovej transparentnosti 14 , boj proti zneužívaniu daňového systému 15 , boj proti podvodu v oblasti DPH 16 a reformu pravidiel DPH vzťahujúcich sa na elektronický obchod 17 . Členské štáty spolupracovali v rámci Rady aj na vytvorení spoločného čierneho zoznamu jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely. To svedčí o skutočnosti, že členské štáty uznávajú hodnotu opatrení EÚ v oblasti zdaňovania a vďaka správnej politickej vôli dokážu dosiahnuť konsenzus.

Nedávny vývoj v oblasti zdaňovania bol však do veľkej miery výsledkom tlaku verejnosti a vonkajších vplyvov. V nadväznosti na finančnú krízu a daňové škandály 18 zverejnené v médiách občania požadovali spravodlivejšie a účinnejšie zdaňovanie a vyvinuli tlak na členské štáty, aby uskutočnili veľmi potrebné reformy. Medzinárodné dianie v oblasti daní, ktorého súčasťou je aj projekt G20/OECD zameraný na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), tiež podnietilo členské štáty k tomu, aby reagovali opatreniami EÚ. Daňová politika EÚ by však nemala byť závislá od verejného pobúrenia či programov vonkajších partnerov, aby mohla účinne riešiť nedostatky a dosahovať pokrok na ceste k spoločným cieľom. Niektoré veľmi dôležité daňové návrhy zamerané na posilnenie účinnosti jednotného trhu stále nie sú prijaté. Tempo daňovej politiky EÚ by malo byť v súlade s ambicióznosťou cieľov, ktoré podporuje. Členské štáty by mali byť schopné poskytnúť správne opatrenia v správnom čase s cieľom vytvoriť progresívny daňový rámec a úspešne reagovať na nové výzvy. Na uľahčenie tohto cieľa je potrebný účinnejší rozhodovací proces.

2.2 Spoločná zvrchovanosť na ochranu zvrchovanosti jednotlivých štátov v oblasti daní

Zdaňovanie je úzko späté s národnou zvrchovanosťou. Členské štáty vnímajú dane spoločne s rozpočtami ako otázky, ktoré sú priamo spojené s výsostne politickými rozhodnutiami vyžadujúcimi si zodpovednosť vo vzťahu k ich voličom. Orgány členských štátov majú tiež plnú zodpovednosť za výber a kontrolu daní na svojom území v záujme zabezpečenia rozpočtových potrieb. Okrem toho môžu členské štáty vnímať zdaňovanie ako otázku národnej bezpečnosti vo viacerých dôležitých oblastiach, ako je napríklad zásobovanie energiou. V tom zmysle sa niektoré členské štáty domnievajú, že pravidlo jednomyseľnosti zaručuje rešpektovanie národnej zvrchovanosti v oblasti zdaňovania a bráni akejkoľvek neželanej zmene, o ktorej by sa rozhodlo na úrovni EÚ. Niektoré štáty sa tiež obávajú, že bez pravidla jednomyseľnosti by EÚ presahovala rámec svojich právomocí a zasahovala by do sadzieb dane z príjmov právnických osôb, daní z príjmov fyzických osôb či iných daní, ktoré nemajú žiadny vplyv na jednotný trh. Tieto obavy sú neopodstatnené.

S cieľom zabezpečiť, aby mohla daňová politika EÚ naplno využiť svoj potenciál, je čas upraviť rozhodovací proces tak, aby mohla Rada včas prijímať fiškálne opatrenia, ktoré zodpovedajú jednotnému trhu s vysoko integrovanými hospodárstvami. Vo svete mobilných podnikov, digitalizovaných činností a nehmotných aktív nemožno daňovú politiku vykonávať výlučne v rámci jednotlivých štátov. Moderným hrozbám pre základy dane v členských štátoch vrátane škodlivej daňovej konkurencie a agresívneho daňového plánovania nemožno zabrániť jednostranne. Jediným spôsobom, ako môžu členské štáty dosiahnuť svoje politické ciele a skoncovať s hrozbami pre svoje základy dane, je čoraz častejšie vzájomná spolupráca.

Koordinácia daňových politík na úrovni EÚ môže v skutočnosti chrániť schopnosť členských štátov konať a dosahovať výsledky, a tým aj vykonávať svoje zvrchované práva. Vďaka slobodám stanoveným v zmluvách členské štáty združili časť svojej zvrchovanosti v oblasti zdaňovania. Prechod na prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou by žiadnym spôsobom neobmedzil právomoci členských štátov v oblasti zdaňovania ani by nezmenil právomoc EÚ v tejto oblasti. Naopak by prispel k účinnejšiemu rozhodovaciemu procesu umožňujúcemu uplatňovať spoločnú zvrchovanosť na úrovni EÚ, pričom by sa členským štátom poskytla sila potrebná na riešenie spoločných výziev, ochranu ich príjmov, vykonávanie daňových politík podporujúcich rast a boj proti vonkajším hrozbám pre ich základy dane. Spoločné opatrenia EÚ sú napríklad jediným spôsobom, ako viesť boj proti cezhraničným problémom spojeným s podvodom v oblasti DPH, na ktorý sa z verejných príjmov vynakladá 50 miliárd EUR ročne, ako aj daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorý stojí podľa odhadov 50 až 70 miliárd EUR ročne. V novom medzinárodnom kontexte je spoločná zvrchovanosť členských štátov umožňujúca konať v kľúčových daňových otázkach na úrovni EÚ preto často užitočnejšia než zvrchovanosť jednotlivých štátov v tejto oblasti.

Členské štáty však používajú zvrchovanosť a jednomyseľnosť ako základ svojich argumentov na ochranu osobitných národných záujmov na úkor jednotného trhu. Členským štátom to umožňuje opierať vytváranie svojich hospodárskych modelov o koncepciu daňového systému navrhnutého na prilákanie určitých činností alebo spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom veľmi nízkych spotrebných daní z tabaku a alkoholu či atraktívnych daňových režimov pre podniky alebo bohatých jednotlivcov. S cieľom chrániť svoje záujmy v konkrétnych oblastiach členské štáty niekedy blokovali pokrok v určitých daňových otázkach, v ktorých by sa vďaka kolektívnemu prístupu dosiahli lepšie výsledky a chránili širšie záujmy EÚ. Napríklad na prijatie smernice o dani z úspor 19 bolo potrebných viac než štrnásť rokov a na jej implementáciu ďalšie dva roky. Návrh na zmenu tejto smernice predložený v roku 2008 20 a zameraný na zabezpečenie jej plnej účinnosti v boji proti daňovým únikom bol blokovaný ďalších 6 rokov. Je vhodné položiť si otázku, či je situácia, kedy môže jeden členský štát sám zablokovať iniciatívy, ktoré si želá prijať 27 ostatných štátov, prínosná pre národnú zvrchovanosť ostatných 27 štátov.

Daňová konkurencia nie je sama osebe zlá. V niektorých prípadoch však môže obmedziť politické rozhodnutia všetkých členských štátov. Napríklad daňové opatrenia v jednom členskom štáte zamerané na prilákanie pohyblivých základov dane, ako sú kapitálové príjmy, smerujú k znižovaniu úrovne zdaňovania pri tomto druhu príjmov vo všetkých členských štátoch. S cieľom kompenzovať toto zníženie musia dané členské štáty často zvýšiť zdanenie menej pohyblivých základov dane, ako sú pracovné príjmy či spotreba. Dôsledkom je vyššia záťaž pre pracovníkov, spotrebiteľov a domáce podniky. To oslabuje spravodlivosť daňových systémov členských štátov a program EÚ na podporu rastu. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by preto pomohlo zmierniť cezhraničné účinky daňovej konkurencie.

Daňová politika EÚ by nemala závisieť od pravidla jednomyseľnosti, ktoré sa môže zneužiť na čisto národné záujmy na úkor jednotného trhu a potrieb členských štátov. Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zdaňovania by umožnil členským štátom účinnejšie kontrolovať časť svojej zvrchovanosti, ktorú uplatňujú spoločne s ostatnými členskými štátmi pri obhajobe záujmov Únie ako celku a v záujme dosiahnuť lepšie kolektívne a individuálne výsledky.

2.3 Lepšie rozhodovanie povedie k lepším rozhodnutiam a väčšej demokratickej legitimite

Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by prispel k zlepšeniu kvality rozhodnutí Rady v oblasti zdaňovania. Jednomyseľnosť má tendenciu vytvárať štvornásobnú prekážku účinného rozhodovania.

V prvom rade veľmi sťažuje dosiahnutie akéhokoľvek kompromisu, keďže na zamedzenie dohody stačí nesúhlas jedného členského štátu. V tomto zmysle členské štáty často odkladajú vážne rokovania o riešeniach v Rade, keďže vedia, že môžu jednoducho vetovať akýkoľvek výsledok, ktorý sa im nepáči. Táto „kultúra jednomyseľnosti“ niekedy nabáda členské štáty, ministrov a vnútroštátne správne orgány k tomu, aby sa zamerali na ochranu svojich domácich systémov namiesto snahy o dosiahnutie nevyhnutného kompromisu v záujme ochrany všeobecných záujmov EÚ. Tým sa vysvetľuje, prečo členským štátom trvá roky, kým sa dohodnú na návrhoch v oblasti zdaňovania, prípadne prečo sú návrhy len blokované v Rade bez toho, aby sa uskutočnila akákoľvek diskusia.

Po druhé, aj keď sa podarí dosiahnuť jednomyseľnú dohodu v oblasti zdaňovania, väčšinou sa hľadá len najnižší spoločný menovateľ, čím sa obmedzuje pozitívny dosah na podniky a spotrebiteľov alebo sťažuje jej vykonávanie. Smernica o fakturácii DPH 21 bola napríklad prijatá na úkor rozdielov medzi požiadavkami pri fakturácii, keďže členským štátom bol ponechaný priestor.

Po tretie, jednomyseľnosť v oblasti zdaňovania priniesla niekoľko nežiaducich účinkov v rozhodovacom procese, keďže niektoré členské štáty môžu použiť dôležité daňové návrhy ako prostriedok na výmenu za iné požiadavky, ktoré sa riešia úplne inde, alebo ich prostredníctvom vyvíjať tlak na Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy. To sa napríklad stalo, keď niektoré členské štáty, ktoré sa usilovali o povolenie prenesenia daňovej povinnosti v oblasti DPH, zdržiavali prijatie smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Napokon, jednomyseľnosť je v oblasti zdaňovania kontraproduktívna. Rozhodnutia, ktoré sú prijímané jednomyseľne, sa môžu rušiť len jednomyseľne. Preto sú členské štáty často až príliš opatrné, čím sa tlmia ambície a oslabuje konečný výsledok. Členské štáty sa obávajú situácie, keď by súhlasili so smernicou, ktorá by im bránila v riadnom výbere daní alebo ktorá by následne priniesla neželanú výhodu inému členskému štátu, a kedy by neboli schopné opraviť právne predpisy bez súhlasu daného členského štátu.

Zapojenie Európskeho parlamentu by tiež posilnilo rozhodovanie v oblasti zdaňovania. V posledných rokoch, keď sa v tlači každých šesť mesiacov hovorilo o daňových škandáloch, mal Európsky parlament významný vplyv na daňovú politiku EÚ. Svoju politickú váhu použil na presadzovanie ambiciózneho programu spravodlivého zdaňovania v rámci mnohých ad hoc výborov. V rámci súčasného mimoriadneho legislatívneho postupu v oblasti zdaňovania však Európsky parlament nemá žiadne hlasovacie práva. Politický tlak je preto jediným nástrojom na ovplyvnenie daňových rozhodnutí EÚ. Prechod ku kvalifikovanej väčšine v rámci riadneho legislatívneho postupu by Európskemu parlamentu umožnil v plnej miere prispievať k tvorbe daňovej politiky EÚ. Európsky parlament, ktorý nie je viazaný národnými tlakmi a záujmami, by mohol priniesť nové príspevky do rokovaní týkajúcich sa daní, ktoré by mohli lepšie odrážať potreby Únie ako celku. Ak by mal Európsky parlament rovnakú váhu pri rozhodovaní o konečnej podobe iniciatív týkajúcich sa daňovej politiky EÚ, pomohlo by to členským štátom pri vytváraní prostredia pre skutočné rokovania. Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v rámci riadneho legislatívneho postupu by napokon mohol viesť k účinnejším, relevantnejším a ambicióznejším výsledkom v daňovej politike EÚ.

3.Aké možnosti prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou stanovujú zmluvy EÚ?

Nie je to prvýkrát, čo bola spochybnená jednomyseľnosť v oblasti zdaňovania. Komisia navrhla pri viacerých príležitostiach v kontexte zmien v zmluvách a s podporou Európskeho parlamentu prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v daňovej politike EÚ. Pre niektoré členské štáty sa však tento návrh stal „nezvratnou záležitosťou“, ktorá ostala nevyriešená. Vzhľadom na rastúcu potrebu účinnejšieho rozhodovania v oblasti zdaňovania a z vyššie uvedených dôvodov teraz nastal čas opäť otvoriť diskusiu.

Zmluvy EÚ sú jasné, pokiaľ ide o spôsob, akým sa majú prijímať rozhodnutia o návrhoch v oblasti zdaňovania. Všeobecným pravidlom je, že Rada musí schváliť daňové návrhy jednomyseľne v rámci mimoriadneho legislatívneho postupu [články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 22 ]. Zmluvy však obsahujú aj iné ustanovenia, ktoré umožňujú flexibilitu a použitie iných postupov, než je jednomyseľnosť, bez toho, aby bolo potrebné revidovať zmluvy.

Napríklad postup posilnenej spolupráce 23 umožňuje skupine aspoň deviatich členských štátov konať v súvislosti s navrhovanou iniciatívou spoločne, pokiaľ preukáže, že je nemožné dosiahnuť jednomyseľnú dohodu v Rade. V roku 2013 bola posilnená spolupráca navrhnutá v súvislosti s daňou z finančných transakcií, o ktorej od roku 2011 diskutovali všetky členské štáty. O tomto návrhu naďalej rokuje desať členských štátov s cieľom dospieť k jednomyseľnému kompromisu. Posilnená spolupráca môže byť vhodnou možnosťou na presadzovanie určitých iniciatív EÚ v rámci menšej skupiny krajín, no nie je optimálnym riešením pri prekonávaní väčších problémov spojených s jednomyseľnosťou v daňovej politike EÚ alebo pri zabezpečovaní pokroku a konzistentnosti pre jednotný trh ako celok.

Zmluvy tiež obsahujú dva cielené články, ktoré umožňujú hlasovanie kvalifikovanou väčšinou za osobitných okolností. Na základe článku 116 ZFEÚ je možné hlasovať kvalifikovanou väčšinou v rámci riadneho legislatívneho postupu s cieľom odstrániť narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rôznych daňových predpisov, pokiaľ sa tieto narušenia nedali odstrániť v súčinnosti s členskými štátmi. Toto ustanovenie však podlieha veľmi striktným podmienkam uvedeným vyššie a nemožno ním riešiť všetky nedostatky, ktoré v súčasnosti vyplývajú z jednomyseľnosti. Článok 116 ZFEÚ sa doteraz nevyužil, hoci Komisia je pripravená využiť ho v prípade osobitnej potreby. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa môže použiť aj pri opatreniach na boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie (článok 325 ZFEÚ). Táto možnosť by sa mohla využiť pri niektorých opatreniach na boj proti podvodu v oblasti DPH, keďže DPH je vlastným zdrojom EÚ, no rozsah pôsobnosti iniciatívy by musel byť veľmi presne vymedzený.

Najpraktickejším spôsobom prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by bolo použitie „premosťovacích“ doložiek stanovených v zmluvách. To by umožnilo štruktúrovanejší spôsob ústupu od jednomyseľnosti než vyššie uvedené možnosti.

Ako už bolo spomenuté v súvislosti s otázkou zvrchovanosti, prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by neovplyvnil súčasné právomoci členských štátov v oblasti zdaňovania. Lisabonská zmluva zahŕňa protokol 24 , v ktorom sa uvádza, že žiadne ustanovenie v tejto zmluve žiadnym spôsobom nemení rozsah ani pôsobnosť právomocí EÚ v oblasti daní. Postupný prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach zdaňovania by bol v súlade s touto zásadou. Príslušné právomoci členských štátov a Únie zostávajú nezmenené. Zmenil by sa iba rozhodovací postup, na ktorom by sa jednomyseľne dohodli členské štáty pri uplatnení svojej zvrchovanosti.

Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by bol v každom prípade demokratickým rozhodnutím pod úplnou kontrolou členských štátov. Členské štáty jednomyseľne rozhodli o začlenení premosťovacej doložky do Lisabonskej zmluvy. Na aktiváciu tejto doložky bude potrebné ďalšie jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady. Okrem toho môže každý národný parlament vzniesť námietky voči tejto zmene a je nutný i súhlas Európskeho parlamentu.

4.Ďalší postup: plán postupného a cieleného prechodu

Komisia si už nekladie otázku, či je potrebný ústup od jednomyseľnosti, ale skôr otázku, ako a kedy ho zabezpečiť. Európsky parlament, mnohé členské štáty a zainteresované strany vyjadrili rovnaký názor 25 . Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by umožnilo dosiahnuť plný potenciál daňovej politiky EÚ a členským štátom by poskytlo možnosť dosahovať rýchlejšie, účinnejšie a demokratickejšie kompromisy. Prechod na riadny legislatívny postup by takisto zabezpečil, aby sa do daňových rozhodnutí konkrétne zapájal Európsky parlament, ktorý zastupuje názory občanov a zároveň zaručuje zvýšenie zodpovednosti.

Najlepšie by bolo zabezpečiť smerovanie k tomuto cieľu prostredníctvom postupného a cieleného prístupu s jasnými míľnikmi. To by umožnilo členským štátom prispôsobiť sa a kolektívne prispievať k procesu, ako aj vyhnúť sa akýmkoľvek šokom a konfliktom, ktoré by priniesla okamžitá zmena. Komisia preto navrhuje v súvislosti s daňovou politikou EÚ postupný prechod k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V prvom rade by sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou malo použiť pri opatreniach, ktoré nemajú priamy dosah na daňové základy či sadzby členských štátov alebo na ich práva zdaňovať, no majú zásadný význam pre boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pri uľahčovaní dodržiavania daňových predpisov v podnikoch na jednotnom trhu. To by zahŕňalo opatrenia na zlepšenie administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Patrilo by sem aj uzatváranie medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami v tejto oblasti. Do tejto kategórie by sa zaradili aj iniciatívy na boj proti zneužívaniu daňového systému, s ktorými už členské štáty súhlasili na medzinárodnej úrovni, ako sú iniciatívy, o ktorých sa diskutovalo v kontexte opatrení OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) 26 . Okrem toho by sa medzi prvé opatrenia mali zaradiť iniciatívy, ktoré sú predovšetkým zamerané na uľahčenie dodržiavania daňových predpisov v podnikoch na jednotnom trhu, ako sú harmonizované oznamovacie povinnosti. Tieto daňové otázky sú pre členské štáty väčšinou menej sporné a vo vzťahu k nim sa uznáva jasná potreba prijať opatrenia na úrovni EÚ. Zvyčajne boli iba zablokované v dôsledku jednomyseľnosti, keď boli v zajatí iných záujmov či otázok. Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v týchto oblastiach by preto umožnil rýchlejší a účinnejší proces dohadovania sa na otázkach, v ktorých do veľkej miery vládne konsenzus.

Druhým krokom v rámci prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by malo byť prijatie opatrení predovšetkým fiškálnej povahy určených na podporu ostatných politických cieľov. To môže zahŕňať najmä boj proti zmene klímy, ochranu životného prostredia či zlepšenie verejného zdravia alebo dopravnej politiky. Účinnejšie daňové rozhodnutia v týchto oblastiach by umožnili vykonávať energetickú politiku šetrnú k životnému prostrediu, napríklad v záujme podpory ambicióznych cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy. Osobitná premosťovacia doložka stanovená v zmluvách 27 a uplatňovaná v oblasti životného prostredia, ktorá sa vzťahuje na ustanovenia predovšetkým fiškálnej povahy, ponúka jasnú cestu na ústup od jednomyseľnosti v tejto oblasti. Hoci sa táto premosťovacia doložka doteraz nikdy nevyužila, Komisia je pripravená aktivovať ju v prípade osobitnej potreby. Všeobecná premosťovacia doložka by bola potrebná pre všetky ostatné oblasti politiky.

V treťom rade by sa pozornosť zamerala na oblasti, ktoré sú už zväčša harmonizované a ktoré sa musia vyvíjať a prispôsobovať sa novým okolnostiam. Sem by patrili najmä DPH a spotrebné dane. Rýchlejšie prijímanie rozhodnutí v týchto oblastiach na úrovni EÚ by daňovým správam členských štátov a daňovým systémom umožnilo držať krok s najnovším technologickým vývojom a zmenami na trhu. Napríklad 25 rokov po zavedení jednotného trhu má EÚ stále systém DPH navrhnutý pred viac ako 40 rokmi, ktorý je príliš ťažkopádny pre podniky a správy a náchylný na podvody. To sa nezmení, kým sa členské štáty nedohodnú na konečnom režime v záujme vytvoriť udržateľný systém DPH odolný voči podvodom a priaznivý pre podniky. Inovácia na trhu s tabakom a alkoholom si vyžaduje rýchlu reakciu s cieľom zabezpečiť, aby boli nové výrobky riadne regulované z daňového hľadiska. Hlasovaním kvalifikovanou väčšinou by sa zabezpečilo, aby pár členských štátov nemohlo brániť modernizácii harmonizovaných pravidiel EÚ. Skutočnosť, že DPH je vlastným zdrojom EÚ, posilňuje potrebu účinnejšieho rozhodovania v tejto oblasti.

Po štvrté by sa zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v súvislosti s ďalšími iniciatívami v oblasti zdaňovania, ktoré sú potrebné pre jednotný trh a pre spravodlivé a konkurencieschopné zdaňovanie v Európe. Niektoré hlavné daňové projekty sú nevyhnutné na dokončenie jednotného trhu z daňového hľadiska. Ako už bolo uvedené vyššie, v dôsledku jednomyseľnosti sa stále len veľmi pomaly napreduje v súvislosti s CCCTB napriek skutočnosti, že by poskytol nadčasový, konkurencieschopný a spravodlivý systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý EÚ potrebuje na to, aby obstála v celosvetovej konkurencii. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by mohlo pomôcť skoncovať s týmto problémom a poskytnúť istotu a stabilitu pre podniky v celej EÚ. Naliehavou otázkou je aj potreba komplexného riešenia pre zdaňovanie digitálneho hospodárstva. Na to, aby sa zabezpečilo spravodlivé a účinné zdaňovanie spoločností zapojených do digitálnych činností, sú potrebné kvalitné právne predpisy. Únia si nemôže dovoliť oneskorenia v tejto oblasti, keďže členským štátom sa nedarí dosiahnuť jednomyseľnú dohodu. Prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v súvislosti s komplexným riešením pre zdaňovanie digitálneho hospodárstva by pomohol posilniť spravodlivosť a udržateľnosť daňových systémov a zároveň by prispel k stabilnému jednotnému trhu s digitálnym obsahom.

5.Ďalšie kroky

Potreba zabezpečiť účinnejšiu tvorbu právnych predpisov týkajúcich sa daňovej politiky EÚ je zrejmá. Jednotný trh a hospodárska a menová únia si vyžadujú daňovú politiku, ktorá každému umožňuje využívať výhody rastúcej hospodárskej a finančnej integrácie EÚ. Rýchle tempo zmien v medzinárodnom daňovom prostredí, ako aj v správaní podnikov a spotrebiteľov si vyžaduje daňový systém EÚ, ktorý je schopný držať krok s celosvetovým vývojom a obstáť v globálnej konkurencii. Podpora širších európskych cieľov v oblasti boja proti zmene klímy, podpory udržateľného rastu, zamestnanosti a investícií, ako aj cieľov spojených s využívaním prínosov digitalizácie a zabezpečením spravodlivého a udržateľného sociálneho modelu si vyžaduje rýchle a účinné daňové opatrenia.

Mimoriadny legislatívny postup založený na pravidle jednomyseľnosti a vyžadujúci si len poradu s Európskym parlamentom, uplatňovaný v oblasti zdaňovania, je v rozpore s realitou, ktorej je v súčasnosti vystavená táto politika. Komisia vyzýva prostredníctvom tohto oznámenia Európsku radu, Európsky parlament, Radu a všetky zainteresované strany, aby začali otvorenú diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v oblasti daňovej politiky EÚ, do ktorého by bol vo zvýšenej miere zapojený Európsky parlament, a aby včas stanovili pragmatický prístup k jeho vykonávaniu.

Komisia vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby:

·schválili plán predložený v tomto oznámení;

·urýchlene rozhodli o použití všeobecnej premosťovacej doložky (článok 48 ods. 7 ZEÚ) v súvislosti s prvým vyššie uvedeným krokom v otázkach, ktoré nemajú priamy dosah na daňové základy či sadzby členských štátov alebo na ich práva zdaňovať, a v súvislosti s druhým vyššie uvedeným krokom v oblastiach, v ktorých zdaňovanie slúži na podporu iných politických cieľov, aby sa prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup. Na tento účel sa Európska rada vyzýva, aby oznámila svoju iniciatívu národným parlamentom a požiadala o súhlas Európskeho parlamentu;

·zvážili použitie všeobecnej premosťovacej doložky (článok 48 ods. 7 ZEÚ) do konca roka 2025 v súvislosti s tretím vyššie uvedeným krokom v oblastiach, v ktorých je zdaňovanie už zväčša harmonizované, a v súvislosti so štvrtým vyššie uvedeným krokom, pokiaľ ide o ostatné iniciatívy potrebné pre jednotný trh a spravodlivé zdaňovanie, aby sa prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup v týchto oblastiach.

(1)

     Predovšetkým prostredníctvom doložky o nediskriminácii – v súčasnosti článok 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) – ako aj zavedenia spoločných pravidiel týkajúcich sa daní z obratu a dane z pridanej hodnoty (DPH).

(2)

     Napríklad smernica o materských a dcérskych spoločnostiach, smernica o úrokoch a licenčných poplatkoch a smernica o zlúčeniach.

(3)

     Jednotným európskym aktom z roku 1986, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1987, sa jednomyseľné hlasovanie nahradilo hlasovaním kvalifikovanou väčšinou ako všeobecnou zásadou pre harmonizáciu pravidiel jednotného trhu. Nasledovali ďalšie kroky, ako je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na širokú škálu politík vrátane justičnej spolupráce v občianskych veciach, harmonizácie v oblasti trestného práva a policajnej spolupráce.

(4)

      https://ec.europa.eu/commission/priorities/state-union-speeches_sk  

(5)

      http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/economy/20160707STO36204/tax-fraud-75-of-europeans-want-eu-to-do-more-to-fight-it  

(6)

     COM(2016) 685 final z 25.10.2016.

      https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/com_2016_685_en.pdf  

(7)

     Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States 2018 Final Report – Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa z roku 2018 (https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2018_vat_gap_report_en.pdf).

(8)

     Celková výška výpadku príjmov z DPH za roky 2011 až 2016 predstavuje viac ako 960 miliárd EUR.

(9)

     Vzhľadom na veľkosť hospodárstva v roku 2017.

(10)

     KOM(2011) 594 v konečnom znení. Keď sa ukázalo, že pôvodný návrh harmonizovanej dane z finančných transakcií pre celú EÚ by nezískal jednomyseľnú podporu v rámci Rady, Komisia predložila na žiadosť 11 členských štátov návrh na schválenie posilnenej spolupráce v tejto oblasti (COM(2013) 71final).

(11)

     COM(2018) 148 final.

(12)

     COM(2018) 146 final. V oznámení Komisie s názvom „Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo“ sa uvádza, že spoločnosti s digitálnymi obchodnými modelmi platia menej než polovicu sadzby dane podnikov s tradičnými obchodnými modelmi, pričom ich priemerná efektívna sadzba dane je 9,5 % na rozdiel od 23,2 %.

(13)

     COM(2011) 169 final.

(14)

      https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/tax-transparency-package_en  

(15)

     Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ATAD1) – Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1 – 14 a Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ATAD2) – Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017, s. 1 – 11.

(16)

     Nariadenie Rady (EÚ) 2017/2454 z 5. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 1 – 6; nariadenie Rady (EÚ) 2018/1541 z 2. októbra 2018, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 904/2010 a (EÚ) 2017/2454, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty, Ú. v. EÚ L 259, 16.10.2018, s. 1– 11; Dohoda medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty, Ú. v. EÚ L 195, 1.8.2018, s. 3 – 22.

(17)

     Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku, Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2017, s. 7 – 22.

(18)

     Offshore Leaks (apríl 2013), Lux Leaks (november 2014), Swiss Leaks (február 2015), Panama Papers (apríl 2015), Bahamas Leaks (september 2016), Football Leaks I (november 2016), Paradise Papers (november 2017), Dubaï Papers (september 2018), Football Leaks II (november 2018), spisy Cum-Ex (november 2018).

(19)

     Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, Ú. v. EÚ L 157/38, 26.6.2003, s. 38 – 48.

(20)

     Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, 13.11.2008, KOM(2008) 727 v konečnom znení.

https://ec.europa.eu/taxation_customs/individuals/personal-taxation_en

(21)

     Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie, Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s. 1 – 8.

(22)

     V článku 192 ods. 2 prvom pododseku a v článku 194 ods. 3 ZFEÚ sa okrem iného stanovuje, že ustanovenia/opatrenia „predovšetkým fiškálnej povahy“ v oblastiach životného prostredia a energetiky má Rada prijímať jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom.

(23)

     Článok 20 ZEÚ a články 326 až 334 ZFEÚ.

(24)

     Protokol o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy, Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 131 – 139, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:22013A0302(01)&rid=4  

(25)

     Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (2016/3044(RSP)), odsek 205. Pozri tiež uznesenie EP zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (2014/2249(INI)), odsek 27.

(26)

      http://www.oecd.org/tax/beps/beps-actions.htm  

(27)

     Článok 192 ods. 2 ZFEÚ.