11.2.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/58


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Modré biohospodárstvo

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 47/08)

Spravodajca: Simo TIAINEN

Pomocný spravodajca: Henri MALOSSE

Konzultácia

fínske predsedníctvo Rady EÚ, 7.2.2019

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie predsedníctva

19.2.2019

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

1.10.2019

Prijaté v pléne

30.10.2019

Plenárne zasadnutie č.

547

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

151/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Modré biohospodárstvo zahŕňa hospodárske činnosti a tvorbu hodnôt, ktoré sú založené na udržateľnom a inteligentnom využívaní obnoviteľných vodných zdrojov a na súvisiacich odborných poznatkoch. V súvislosti s vodou, vodnými zdrojmi a modrým biohospodárstvom v Európe existuje rozsiahle množstvo odborných znalostí, know-how a ľudských tradícií. Počet obchodných činností súvisiacich s modrým biohospodárstvom je však v Európe vzhľadom na jeho potenciál a príležitosti stále nízky. Dôvodom sú viaceré prekážky, ktoré treba prekonať.

1.2.

V rámci EÚ je potrebné identifikovať plný potenciál modrého biohospodárstva a stanoviť výskumné priority na podporu jeho udržateľného rastu. Predovšetkým je potrebné zlepšiť informovanosť o využívaní vodných surovín na procesy vytvárajúce pridanú hodnotu. Posilnenie udržateľného rastu si vyžaduje financovanie cieleného výskumu na podporu inovácie, multidisciplinárneho rozvoja, podnikania a nových pracovných miest vysokej kvality. Udržateľný rast potrebuje ako operačné prostredie aj spravodlivé konkurenčné podmienky, ako aj širokú spoluprácu a vytváranie nových partnerstiev medzi odvetviami, výskumnými organizáciami, orgánmi verejnej správy a tretím sektorom.

1.3.

Stav vodných útvarov a vodných ekosystémov nie je v mnohých oblastiach EÚ primeraný. Dobrá kvalita vody a zdravé vodné prostredie sú však pre modré biohospodárstvo základom. Z toho dôvodu je potrebné zachovávať a obnovovať dobrý stav a biodiverzitu oceánov, morí, jazier a riek. Táto skutočnosť si vyžaduje veľké úsilie všetkých zainteresovaných strán vrátane EÚ, vnútroštátnych a regionálnych inštitúcií, univerzít a výskumných stredísk, všetkých zúčastnených odborníkov (napríklad v odvetví rybolovu a cestovného ruchu), ako aj organizácií občianskej spoločnosti. Toto úsilie musí zahŕňať primeraný výskum, odbornú prípravu a odovzdávanie know-how.

1.4.

S cieľom zabezpečiť prístup k čistej vode, jej udržateľné využívanie a primeranú hygienu pre všetkých je potrebné zvýšiť investície do riadenia vodného prostredia a sanitačných zariadení. Zároveň je potrebné prijať konkurencieschopné riešenia na odstránenie odpadu z vôd a rozvoj technológií na úsporu a recykláciu vody. Okrem toho je potrebné nájsť nové nákladovo efektívne riešenia na zníženie vypúšťania živín do prírodných vôd, na obnovu kritických biotopov a zmenených vodných útvarov.

1.5.

EHSV vyzýva EÚ a ďalších aktérov pôsobiacich v oblasti modrého biohospodárstva, aby podnikli naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom. Obzvlášť potrebné je bezodkladne prispôsobiť rybolov a akvakultúru zmene klímy, a to vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k dramatickým zmenám podmienok, čo má na tieto dôležité zdroje obživy významný vplyv. Rybolov, akvakultúra a kultivácia rias sú dôležité pre zvýšenie udržateľnej výroby produktov z rýb a vodných živočíchov v EÚ. Vývoj vodných potravinových systémov, ktoré sú odolné voči zmene klímy, si pred úspešným zavedením vyžaduje ďalší výskum a inovácie. Biomasa z rias je potenciálne dôležitým vodným zdrojom, ktorý možno použiť ako surovinu na rozličné účely.

1.6.

Univerzity, výskumné centrá, MVO a odvetvie rybolovu by mali vynaložiť spoločné úsilie na rozvoj nových produktov s pridanou hodnotou z vedľajších produktov z rýb a odpadových materiálov. Na podporu technologických inovácií a služieb sú potrebné nové finančné nástroje. Nevyhnutná je aj medziodvetvová spolupráca a lepšie rozhodovacie procesy. Obnova biodiverzity morí, jazier a riek otvorí nové príležitosti najmä pre podnikanie, vrátane rodinných a malých podnikov na miestnych trhoch. Podpora nových obchodných modelov vodnej turistiky a rekreačného využívania vodných zdrojov okrem toho ponúka nové udržateľné obchodné príležitosti pre vzdialené regióny.

1.7.

Medzi priority rozvojových opatrení v rámci programu modrého biohospodárstva sú: i) čistá voda a sanitácia; ii) zdravé, rozmanité a bezpečné vodné prostredie a obnova ekosystémov a biodiverzity vo vodnom prostredí; iii) udržateľná výroba potravín z rýb a iných vodných organizmov; iv) výroba nepotravinových produktov s vysokou hodnotou; v) prispôsobenie sa zmene klímy; vi) „modré zdravie“ a blahobyt; a vii) lepšia koordinácia v boji proti nezákonným činnostiam súvisiacim s vodnými zdrojmi. Investovaním do tohto rozvoja môže Európa posilniť svoje vedúce postavenie v obehovom hospodárstve.

1.8.

Európska únia je povinná podporovať osvetu, vzdelávanie a odbornú prípravu zahŕňajúcu výskum, ako aj používanie a odovzdávanie know-how spoločenstiev v pobrežných a vnútrozemských vodných oblastiach, čím umožní riadenie, ktoré rešpektuje životné prostredie, a vytváranie európskych sietí odbornej prípravy v tejto oblasti. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, EÚ by sa mala zaoberať otázkou nedostatku vody.

1.9.

EHSV navrhuje, aby sa modré biohospodárstvo stalo jednou z hlavných oblastí politiky EÚ a jej politík spolupráce so susednými krajinami, ako aj v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a cieľov Parížskej dohody COP 21. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby Rada EÚ a Európsky parlament požiadali Komisiu, aby začala niekoľko pilotných akcií v rôznych morských a akvakultúrnych oblastiach EÚ, pričom treba dbať na to, aby sa vybrali tie, ktoré predstavujú veľkú rozmanitosť v rámci súčasného stavu v EÚ, a zohľadniť, do akej miery im hrozí riziko kolapsu, ako aj rozvojový potenciál modrého biohospodárstva. Mal by sa zriadiť riadiaci výbor, do ktorého by boli zapojené členské štáty, regióny a zainteresované strany a ktorého súčasťou by bol aj EHSV, aby sa mohli organizovať výmeny postupov a aby sa zabezpečilo, že úspešné projekty sa budú rozvíjať vo väčšom meradle.

2.   Úvod

2.1.

Modré biohospodárstvo zahŕňa hospodárske činnosti a tvorbu hodnôt, ktoré sú založené na udržateľnom a inteligentnom využívaní obnoviteľných vodných zdrojov a na súvisiacich odborných poznatkoch. Súčasťou modrého biohospodárstva sú aj podniky a prevádzky, ktoré pestujú suroviny na výrobu týchto produktov alebo extrahujú, rafinujú, spracúvajú a premieňajú biologické zlúčeniny.

2.2.

Význam, charakteristické vlastnosti a príležitosti modrého biohospodárstva v rôznych členských štátoch sa značne líšia v závislosti od geografických podmienok, čo predstavuje problém, ktorým je potrebné sa zaoberať. Väčšina členských štátov má priamy prístup k oceánu alebo moru. Pre mnohé členské štáty sú pobrežné vody mimoriadne dôležité. Vo väčšine krajín navyše zohrávajú kľúčovú úlohu jazerá a rieky.

2.3.

V máji 2019 prijal EHSV stanovisko (1) v súvislosti s oznámením Európskej komisie, ktorým sa aktualizuje stratégia biohospodárstva z roku 2012. Závery a odporúčania uvedené v tomto stanovisku sú relevantné z hľadiska modrého biohospodárstva. V tomto stanovisku sa podrobnejšie opisujú možnosti a potenciál modrého biohospodárstva. Modré biohospodárstvo je úzko späté s koncepciou obehového hospodárstva.

2.4.

Čistá voda a obnoviteľné vodné zdroje poskytujú významné udržateľné obchodné príležitosti a môžu ponúkať kľúčové riešenia pre mnohé z globálnych cieľov udržateľného rozvoja (ciele 2, 3, 6, 7, 8 a 14). Cieľom tohto prieskumného stanoviska EHSV je odpovedať na otázku, ktorú vznieslo fínske predsedníctvo Rady EÚ v súvislosti s tým, ako môže EÚ podporiť rozvoj modrého biohospodárstva a aké opatrenia je potrebné uprednostniť.

3.   Všeobecné informácie

3.1.

Modré biohospodárstvo môže prinášať početné výhody, iba ak je vodné prostredie zdravé a produktívne. Hrozby pre biodiverzitu spojené so zmenou klímy predstavujú vysoké riziko pre výrobné kapacity vodných organizmov, ako sa uvádza v správe IPBES (Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby) z mája 2019. Nadmerné využívanie, znečisťovanie, rozvoj pobrežných oblastí, maximalizácia cestovného ruchu a dopravy predstavujú vážne výzvy najmä v tých oblastiach Európskej únie, ktoré sú týmito faktormi najviac zasiahnuté (predovšetkým oblasť Stredozemného mora). Treba prijať riešenia, ktoré budú prispôsobené rôznym prostrediam a regiónom.

3.2.

Dopyt po biomase sa v budúcnosti zvýši a EÚ je povinná tento problém riešiť. Prechod založený na báze biomasy smerom k hospodárstvu, ktoré je neutrálne z hľadiska emisií skleníkových plynov, bude obmedzený dostupnosťou pôdy. Popri využívaní všetkých možností biohospodárstva v plnej miere je preto dôležité zvýšiť produktivitu vodných zdrojov. Zahŕňa to napríklad produkciu a využívanie rias a ďalších nových zdrojov bielkovín, ktoré majú potenciál zmierniť tlak na poľnohospodársku pôdu.

3.3.

Modré biohospodárstvo má čoraz väčší potenciál zvýšiť potravinovú bezpečnosť a poskytovať zdravé potraviny s malou uhlíkovou stopou, nové druhy potravín a prídavných látok do potravín, krmivá pre zvieratá, nutriceutické prípravky, farmaceutiká, kozmetiku, nové materiály, čistú vodu, nefosílnu energiu, recykláciu živín, ako aj mnohé ďalšie výhody. Rast modrého biohospodárstva závisí od zabezpečenia dobrého stavu vodných útvarov a ekosystémov, odolných systémov odvetvia rybolovu a výroby produktov z rýb a iných vodných organizmov, efektívnej systematickej spolupráce presahujúcej hranice jednotlivých odvetví, technologických inovácií, nových nástrojov financovania a zlepšenia služieb a udržateľných podnikateľských modelov.

3.4.

Navyše je potrebné zdôrazniť význam kultúrnych faktorov pri zavádzaní modrého biohospodárstva. Know-how obyvateľov pobrežných a vnútrozemských vodných oblastí je pre Európu mimoriadnym prínosom, najmä pokiaľ sa správne identifikuje, zachováva a odovzdáva novým generáciám. Akákoľvek činnosť, ktorá sa vykonáva v rámci modrého biohospodárstva, by preto mala zahŕňať kultúrny a ľudský rozmer a mali by sa do nej zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, najmä miestni zástupcovia, odborníci a občianska spoločnosť.

4.   Modré biohospodárstvo a ciele udržateľného rozvoja

4.1.

Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja sú úzko spojené s vodnými zdrojmi a vodným prostredím. Tieto ciele sa zaoberajú kľúčovými globálnymi problémami, ktorým čelíme, a načrtávajú, ako dosiahnuť udržateľnejšiu budúcnosť, pričom odkazujú na základné problémy, ako sú potravinová bezpečnosť, zmena klímy a predchádzanie zhoršovaniu životného prostredia. Ciele sú vzájomne úzko prepojené a v rámci tohto dokumentu sa posudzujú z hľadiska udržateľných obchodných príležitostí založených na vode a vodných prírodných zdrojoch. Medzi vodou, energiou a potravinami existuje úzka spojitosť.

Čistá voda a sanitácia

4.2.

Cieľ 6 (Čistá voda a sanitácia) sa zameriava na zabezpečenie prístupu k čistej vode, jej udržateľnému využívaniu a primeranej sanitácii pre všetkých. Viac ako miliarda ľudí na svete stále nemá prístup k pitnej vode primeranej kvality a viac ako dve miliardy ľudí sú ohrozené obmedzeným prístupom k sladkovodným zdrojom. Očakáva sa, že celosvetová potreba čerstvej vody sa do roku 2030 výrazne zvýši. EHSV sa tematike pitnej vody venoval v jednom zo svojich stanovísk v roku 2018 (2).

4.3.

Hoci sa v rámci EÚ a ďalších regiónov nedávno dosiahol pokrok, je potrebné zvýšiť investície do riadenia sladkovodných zdrojov a sanitačných zariadení. Kľúčovým cieľom je nájsť konkurencieschopné riešenia na odstránenie odpadu z vody a vyvinúť technológie na úsporu vody a recykláciu odpadových vôd s cieľom obmedziť plytvanie vodou. Riešenia a technológie na úsporu a recykláciu vody, ako aj inteligentné riadenie vodných zdrojov a zásobovania vodou majú veľký potenciál. V súčasnosti existujú nové koncepcie sanitácie vody, ako aj nové technológie na odstraňovanie zvyškov liekov, hormónov a mikroplastov z odpadových vôd. Okrem toho sa zaviedli aj sľubné inovačné postupy, ktorými sa morská voda prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie premieňa na pitnú vodu.

4.4.

Dobrá kvalita vody je základom modrého biohospodárstva. Kvalitné riadenie vodných zdrojov je nevyhnutnou súčasťou riešenia takmer všetkých hlavných svetových problémov, ako je nadmerná spotreba vodných zdrojov a potreba prispôsobiť sa zmene klímy. Riadenie životného cyklu vody si vyžaduje jasné ciele, aktuálne informácie, plánovanie a vedenie. Toto riadenie zahŕňa prijímanie digitálnych riešení pre vodohospodárske služby, monitorovanie a uplatňovanie nových všestranných technologických riešení na čistenie odpadových vôd (membránová technológia), ako aj prekonávanie uzavretého spôsobu myslenia.

4.5.

Európska únia má potenciál stať sa hlavným svetovým aktérom v odvetví vodného hospodárstva v úlohe poskytovateľa technológií a služieb súvisiacich s vodným hospodárstvom. Digitalizácia ponúka vodárenským podnikom nové príležitosti a môže výrazne zvýšiť efektívnosť riadenia vodných zdrojov, ako aj koncepcií výroby a služieb. Možno ich použiť na poskytovanie služieb, ktoré zodpovedajú súčasným aj budúcim potrebám zákazníkov. Európska únia môže v tejto oblasti ponúknuť konkurencieschopné a udržateľné riešenia pre celý svet.

Zdravé, rozmanité a bezpečné vodné prostredie

4.6.

Oceány, moria a vnútrozemské vody sú najväčším udržateľným zdrojom bielkovín na svete, pričom živobytie viac ako troch miliárd ľudí na celom svete závisí od morskej a pobrežnej biodiverzity. Oceány, moria a vnútrozemské vody sa rapídne znehodnocujú ľudskou činnosťou. Stav pobrežných a vnútrozemských vôd sa zhoršuje v dôsledku znečisťovania a eutrofizácie a situácia v súvislosti so stratou biotopov je alarmujúca. Všetky tieto zmeny majú ničivé účinky na fungovanie vodných ekosystémov a biodiverzitu, a tým aj na potenciálnu výrobu potravín. Dôsledné riadenie tohto významného svetového zdroja je kľúčovým prvkom udržateľnej budúcnosti.

4.7.

Cieľ 14 (Život pod vodou) sa zameriava na ochranu oceánov, morí a vodných zdrojov a na podporu ich udržateľného využívania. Na zlepšenie situácie, výrazné zníženie znečistenia vodných zdrojov všetkého druhu a účinnejšie riadenie všetkých ľudských činností je potrebné prijať niekoľko opatrení. Nové riešenia je potrebné zaviesť aj s cieľom znížiť vypúšťanie živín do prírodných vôd. Okrem toho je nutné vyvíjať a testovať nákladovo efektívne prostriedky a metódy na zlepšenie schopnosti pôdy zachytávať a viazať živiny. Eutrofizáciu možno obmedziť aj zvýšením používania nevyužívaných druhov rýb, ako aj kultiváciou a zberom rias (keďže výlovom sa živiny odstraňujú). Zároveň je potrebné nájsť nové riešenia, ako obmedziť eutrofizáciu a obnoviť rieky, jazerá a morské dno.

4.8.

Zdravé vodné prostredie môže zabezpečiť výrazný počet nových pracovných miest vysokej kvality. Zdravé populácie rýb a čisté vodné toky sú základom udržateľného rybolovu a ich využívania na rekreačné účely, pričom zároveň otvárajú nové príležitosti pre modré biohospodárstvo. V snahe obnoviť poškodené biotopy, ekosystémové procesy, migráciu populácií rýb, biotické spoločenstvá vrátane služieb, ktoré poskytujú, dochádza k obnove riek a sladkovodných tokov na celom svete. Obnova migrujúcich populácií prinesie nové potenciálne zdroje obživy do riedko osídlených oblastí a poskytne ľuďom pracovné príležitosti vo forme rodinných podnikov s prístupom na miestne trhy.

Udržateľná výroba produktov z rýb a vodných živočíchov

4.9.

Očakáva sa, že svetový dopyt po potravinách sa výrazne zvýši. Cieľ 2 (Úplné odstránenie hladu) je zameraný na ukončenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a lepšej výživy a na podporu udržateľnej prvovýroby do roku 2030.

4.10.

Rybolov a akvakultúra poskytujú výživné potraviny a prinášajú veľmi potrebné príjmy, pričom zároveň podporujú rozvoj vidieka a potenciálne chránia životné prostredie. Ryby v súčasnosti predstavujú približne 17 % celosvetových zásob živočíšnych bielkovín a 6,5 % všetkých bielkovín určených na ľudskú spotrebu. Pre stovky miliónov ľudí sú ryby hlavným zdrojom bielkovín a základných živín. Pri mnohých populáciách rýb stále dochádza k ich nadmernému využívaniu, čo si vyžaduje lepšie riadenie. Vysokými dotáciami sa udržiava závažná nadmerná kapacita rybárskych flotíl, ktorá je problémom v mnohých častiach sveta. Oceány, moria a vnútrozemské vodné toky by sa mali využívať oveľa udržateľnejším spôsobom ako v súčasnosti. Investície do akvakultúry, rybolovu a spracovávania rýb, ako aj do vývoja nových výrobkov z odpadových a vedľajších tokov sú rozhodujúce pre zvýšenie udržateľnej výroby potravín a udržanie potravinovej bezpečnosti. Konkrétne má Európska únia výraznú zápornú obchodnú bilanciu, pokiaľ ide o ryby a produkty rybolovu. Približne 60 % morských živočíchov konzumovaných v EÚ sa dováža, pričom tento dovoz nie je vždy v súlade s kritériami EÚ týkajúcimi sa udržateľnej produkcie a potravinovej bezpečnosti.

4.11.

Akvakultúra má významný potenciál pre ďalší rast. Zároveň by sa v európskej akvakultúre mohlo udržateľným spôsobom vyrábať oveľa viac biomasy zvýšením počtu živočíšnych druhov, ktoré sa v akvakultúre využívajú, vrátane nižších trofických morských druhov (napr. rias a mäkkýšov). Rozvoj akvakultúry má však množstvo prekážok. V prvom rade si rast akvakultúry vyžaduje ďalšie zdroje krmív. Úlovky rýb nízkej hodnoty sa budú v budúcnosti v čoraz väčšej miere využívať iba na priamu ľudskú spotrebu a v menšej miere ako surovina na krmivo pre zvieratá. Na zabezpečenie rastu akvakultúry sa vyžaduje ďalšia kŕmna biomasa, ktorá by mohla pochádzať z veľmi málo využívaných druhov organizmov, ako sú pancierovky a iné mezopelagické organizmy, z morských rias, ako aj zo spracovaného odpadu (vedľajšie toky). Po druhé, obmedzený priestor, ktorý je pre akvakultúrne zariadenia k dispozícii, predstavuje čoraz väčší problém, ktorým sa treba zaoberať. Kľúčom k udržateľnému rozvoju akvakultúry je dobré plánovanie morských a sladkovodných činností, v rámci ktorých sa zohľadňuje ekologický, hospodársky, sociálny a kultúrny rozmer. Po tretie, na riešenie problému s vypúšťaním živín a kontrolou chorôb je potrebné nájsť vhodnejšie opatrenia.

4.12.

Prísna regulácia životného prostredia v rôznych krajinách má zásadný vplyv na náklady a konkurencieschopnosť akvakultúry. Hoci sa intenzívne vyvíjajú nové technológie, veľké množstvo hospodárskych a technologických neistôt aj naďalej pretrváva. Recirkulačné systémy akvakultúry ponúkajú niekoľko výhod, ako napríklad minimálne požiadavky na vodu, účinnú reguláciu odpadových vôd a odpadu, malé nároky na priestor, ako aj kontrolovanie výrobných podmienok. Technológie recirkulačných systémov akvakultúry majú potenciál najmä v sladkovodných systémoch. Je však pravdepodobné, že v pobrežných vodách sa bude musieť podiel morskej akvakultúry zvyšovať. Zároveň je potrebné zaviesť nové prístupy k viacúčelovému a integrovanému riadeniu vrátane územného plánovania a miestnych plánov riadenia.

Produkty z rýb a iných vodných organizmov s pridanou hodnotou a ich využitie na nepotravinárske účely

4.13.

Spracovávaním rýb a iných vodných organizmov na ľudskú spotrebu sa vytvárajú vedľajšie produkty, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú na priamu ľudskú spotrebu. Odhaduje sa, že 30 – 70 % všetkej biomasy z výlovu rýb sa stáva vedľajším produktom nízkej hodnoty alebo odpadom. Ide o potenciálne užitočný a hodnotný materiál, ktorý by sa v priemysle mohol využiť na potravinárske a nepotravinárske účely. Z týchto materiálov možno vyvinúť vysoko kvalitné funkčné zložky pre špecializované produkty. Vývoj nových výrobkov, ako sú nutriceutické prípravky, farmaceutiká a kozmetika, môžu podporovať aj rôzne vodné organizmy. Môžu tiež poskytnúť nové enzýmy, lipidy, biopolyméry a ďalšie biomateriály. Využívanie týchto surovín ekologicky účinným spôsobom má preto zásadný význam. Celý svet čelí značnému tlaku zintenzívniť využívanie biologického materiálu, a tým znížiť tvorbu odpadu. Morská biotechnológia môže zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní pridanej hodnoty v modrom biohospodárstve.

4.14.

Biomasa z rias sa v rámci modrého biohospodárstva stáva čoraz významnejším zdrojom využívaným na rôzne komerčné účely. Riasy poskytujú účinný, udržateľný a do veľkej miery nevyužívaný zdroj pre bioprocesy a výrobky z biologického materiálu. Riasy sú bohaté na živiny a energiu. Zvýšená produkcia makrorias a mikrorias získava v Európe široké uznanie ako zdroj, ktorý možno použiť ako surovinu na širokú škálu použití. Zároveň rastie záujem o zber, kultiváciu alebo spracovávanie rias s cieľom produkcie množstva rozličných výrobkov vysokej hodnoty vrátane potravín, krmív pre zvieratá, nutriceutických prípravkov a výrobkov z biologického materiálu.

Zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene

4.15.

Vo všeobecnosti sa uznáva, že zmena klímy ovplyvňuje celý rad environmentálnych premenných, vrátane zrážok, teploty, tokov riek, šírenia škodlivých rias či okysľovania oceánov. Cieľ 13 (Opatrenia v oblasti klímy) sa zameriava na podniknutie bezodkladných opatrení na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom. Rastúce teploty ovplyvňujú oceány, moria a iné vodné útvary, ako aj siete živín, odvetvie rybolovu a zdroje obživy. Očakáva sa, že zmena klímy v Európe povedie k zvýšeniu množstva zimných zrážok a v súvislosti so stúpajúcimi teplotami aj k riziku eutrofizácie a zhoršeniu kvality vody. Táto skutočnosť bude mať množstvo nepriaznivých dôsledkov na populácie rýb a iné vodné zdroje, ako aj na rybolov a iné spôsoby výroby. Vysoké teploty majú navyše negatívny vplyv na život druhov rýb žijúcich v studených vodách, ako sú napríklad lososovité ryby, a podporujú šírenie mnohých škodlivých druhov a chorôb. Množstvo druhov, ktorým eutrofizácia prospieva, stále rastie. Vysoké teploty predstavujú obrovské problémy aj pre akvakultúrne farmy. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, EÚ by sa mala zaoberať otázkou nedostatku vody.

4.16.

Potravinový systém sa musí v budúcnosti stať súčasťou riešenia zmeny klímy, a nie súčasťou tohto problému. Rybolov a akvakultúra predstavujú účinné spôsoby produkcie bielkovín z hľadiska emisií ovplyvňujúcich klímu. Z toho dôvodu by sa mal podporovať udržateľný rybolov a chov rýb. Okrem toho je nevyhnutné posilniť odolnosť odvetvia rybolovu a systémov výroby produktov z rýb a vodných živočíchov. Rybolovné činnosti je potrebné prispôsobiť zmeneným podmienkam, ako sú extrémne poveternostné podmienky a zimy bez mrazu. Jedným z možných spôsobov, ako sa možno v rámci akvakultúry pripraviť na teplotné maximá, je pestovanie a chov v pobrežných vodách, pri ktorom môže byť v niektorých prípadoch prospešná zvýšená priemerná teplota mora. Odvetviu akvakultúry môžu pri prispôsobovaní sa zmene klímy poskytnúť pomoc recirkulačné systémy akvakultúry. Programy určené na chov rýb môžu zlepšiť toleranciu chovaných rýb voči vyšším teplotám.

„Modré“ zdravie a blahobyt

4.17.

Cieľ 3 (Dobré zdravie a blaho) je zameraný na zabezpečenie zdravého života a podporu blahobytu pre všetkých v každom veku. Blahobyt a rekreačné služby založené na využívaní vodného prostredia majú výrazný potenciál ďalšieho rastu. Podpora udržateľného rekreačného využívania vodných zdrojov ponúka nové obchodné príležitosti pre odľahlé mimomestské regióny, čo prispeje k vytváraniu nových pracovných miest vysokej kvality. Modré biohospodárstvo vzhľadom na svoj význam a hospodársky potenciál prispieva aj k dosahovaniu cieľa 8 (Dôstojná práca a hospodársky rast).

5.   Prioritné kroky

5.1.

Prioritami rozvojových opatrení v rámci programu modrého biohospodárstva sú: i) čistá voda a sanitácia, odsoľovanie morskej vody, zníženie znečistenia; ii) zdravé, rozmanité a bezpečné vodné prostredie a obnova ekosystémov a biodiverzity vo vodnom prostredí; iii) udržateľná výroba potravín z rýb a iných vodných organizmov; iv) výroba nepotravinových produktov s vysokou hodnotou; v) prispôsobenie sa zmene klímy; vi) „modré zdravie“ a blahobyt, úspora energie a výroba energie z obnoviteľných zdrojov získavaných z mora, riek a jazier; vii) lepšie zachovanie a ochrana vodných zdrojov; a viii) lepšia koordinácia v boji proti nezákonným činnostiam súvisiacim s vodnými zdrojmi. Dôležitými rozvíjajúcimi sa témami sú tiež cenovo výhodná a čistá vodná bioenergia a využívanie organického odpadu. Investovaním do tohto druhu rozvoja môže Európa posilniť svoje vedúce postavenie v obehovom hospodárstve.

5.2.

EHSV navrhuje, aby Rada EÚ a Európsky parlament požiadali Komisiu, aby začala konkrétne pilotné akcie zamerané na zlepšenie stavu a výrobnej kapacity vodných ekosystémov vo vybraných lokalitách EÚ, pričom treba dbať na to, aby predstavovali rozmanitosť súčasného stavu a rozvojový potenciál modrého biohospodárstva. Tieto pilotné akcie by sa mali vykonávať v pobrežných a vnútrozemských vodných oblastiach (vrátane ostrovov), ktoré sú mierne alebo závažne poznačené vplyvmi ľudskej činnosti, ako je napríklad nadmerný sezónny cestovný ruch, znečistenie, zaťaženie živinami pochádzajúcimi z pevniny, zmeny vodných tokov či nadmerné využívanie vodných zdrojov.

5.3.

Pilotné projekty by sa mali zaviesť čo najrýchlejšie, a to v spolupráci s miestnymi volenými zástupcami, univerzitami a výskumnými centrami, odborníkmi a príslušnými aktérmi občianskej spoločnosti. Projekty by mali umožniť rozvoj a testovanie kľúčových činností a opatrení, aby sa zlepšila aktuálna nevhodná situácia v pilotných lokalitách. EHSV odporúča“ aby bol vhodný počet pilotných projektov realizovaný v oblasti Stredozemného mora, Čierneho mora, na pobreží Atlantického oceánu, v Severnom mori a Baltskom mori, ako aj vo vnútrozemských vodných oblastiach, ktoré majú veľký potenciál na zlepšenie. Tieto projekty by napríklad mohli zahŕňať čistenie vôd bohatých na živiny alebo znečistených vôd v oblastiach, ako sú prístavy alebo turistické oblasti, prostredníctvom využívania špecifických živočíšnych druhov, ktoré majú filtračné schopnosti, napríklad ustrice, ježovky, mušle, resp. vodných rastlín (rias), alebo obnovenie migračných ciest a neresísk, s cieľom obnoviť životný cyklus migrujúcich rýb. Zároveň by sa v rámci týchto pilotných projektov mohla testovať aj kapacita na zachytávanie CO2 vo veľkom rozsahu. Pomocou pilotných projektov by sa tiež mohla preskúmať realizovateľnosť nových technológií na získavanie energie z morí a jazier alebo by sa mohli hľadať nové spôsoby šetrenia vodných zdrojov.

5.4.

Na základe výsledkov a skúseností získaných pri pilotných projektoch by mala Európska únia podporovať odbornú prípravu a odovzdávanie know-how v komunitách nachádzajúcich sa v pobrežných a vnútrozemských vodných oblastiach, čo umožní obnoviť a optimálne riadiť životné prostredie a vytvoriť európske siete odbornej prípravy v tejto oblasti, ako aj poukázať na príležitosti vytvárať v nej nové pracovné miesta vysokej kvality.

5.5.

Mal by sa zriadiť riadiaci výbor pre pilotné projekty, do ktorého by boli zapojené členské štáty, regióny a zainteresované strany, a ktorého súčasťou by bol aj EHSV, aby sa mohli koordinovať výmeny postupov a aby sa zabezpečilo, že úspešné projekty sa budú rozvíjať vo väčšom meradle. Súčasne by sa mali členské štáty EÚ a príslušné regióny nabádať, aby na základe konzultácií s miestnymi zainteresovanými stranami a organizáciami občianskej spoločnosti vypracovali stratégie modrého biohospodárstva.

5.6.

Odborné poznatky EÚ v oblasti modrého biohospodárstva získané prostredníctvom výskumných programov Horizont Európa, LIFE a pilotných projektov modrého biohospodárstva by sa mali za určitých podmienok sprístupňovať aj tretím krajinám, a to najmä krajinám východného susedstva, krajinám okolo Stredozemného mora a africkým krajinám, Rusku pre oblasť Baltského mora, ako aj ďalším zainteresovaným krajinám. Modré biohospodárstvo by sa malo stať hlavnou iniciatívou EÚ v rámci jej programov spolupráce s OSN a nástrojom na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody COP 21 v boji proti globálnemu otepľovaniu.

V Bruseli 30. októbra 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Stanovisko EHSV na tému Oznámenie týkajúce sa aktualizácie stratégie pre biohospodárstvo z roku 2012 (Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 37).

(2)  Stanovisko EHSV na tému Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Smernica o pitnej vode) (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107).