Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Harmonizované normy: zvyšovanie transparentnosti a právnej istoty v záujme plne fungujúceho jednotného trhu

[COM(2018) 764 final]

(2019/C 228/11)

Spravodajca: Gerardo LARGHI

Konzultácia	Európska komisia, 18.2.2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	7.3.2019
Prijaté v pléne	20.3.2019
Plenárne zasadnutie č.	542
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	125/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje oznámenie Komisie o harmonizovaných normách zamerané na zlepšenie transparentnosti a právnej istoty jednotného trhu a zabezpečenie jeho účinného fungovania. Výbor predovšetkým opakuje svoju podporu zásade harmonizovanej normalizácie ako kľúčového nástroja na dokončenie jednotného trhu, pretože ponúka príležitosti pre rast pre podniky a pracovníkov, posilňuje dôveru spotrebiteľov v kvalitu a bezpečnosť výrobkov a umožňuje lepšiu ochranu životného prostredia.

1.2.

EHSV sa domnieva, že účinná stratégia pre harmonizovanú normalizáciu musí vychádzať z rýchlejšieho vypracovania a vydávania noriem v Úradnom vestníku EÚ, ale aj zo silnejšieho riadenia na základe transparentnosti a zahrnutia zainteresovaných strán, ako aj globálnej stratégie obhajoby európskych noriem, od ktorých závisí náš systém výroby, možnosti rastu a zamestnanosti, ale aj kvalita a bezpečnosť výrobkov.

1.3.

EHSV sa domnieva, že čo sa týka rýchlejšieho vypracovania harmonizovaných noriem, zdá sa, že opatrenia navrhnuté Komisiou sa vydali správnym smerom a sú všeobecne prijateľné. Na druhej strane, pokiaľ ide o transparentnosť a zahrnutie, bolo by možné urobiť viac, pretože doteraz existuje ešte veľa potenciálne zainteresovaných strán a v skutočnosti sa nezúčastňujú na procese normalizácie. Tento nedostatok má jasný vplyv na ťažkosti EÚ pri systematickej obhajobe svojich noriem na medzinárodnej úrovni v rámci rokovaní Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO).

1.4.

Výbor preto opakuje svoju požiadavku na väčšiu podporu účasti zainteresovaných strán, a to aj posilnením už dostupných finančných nástrojov (Horizont 2020) a lepšieho informovania o týchto nástrojoch. Vzhľadom na to by sa toto financovanie malo zachovať a prípadne zvýšiť v ďalšom viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027. Rovnaké odporúčanie sa vzťahuje na financovanie pre zainteresované strany uvedené v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady 1025/2012 (1). Okrem toho, s cieľom posilniť inkluzívnu povahu normalizačného procesu EHSV potvrdzuje svoju ochotu hostiť každoročné fórum viacerých zainteresovaných strán s cieľom posúdiť pokrok v tejto oblasti, ako aj podporiť výmenu osvedčených postupov medzi rôznymi výrobnými odvetviami.

1.5.

EHSV sa domnieva, že iniciatívy, ktoré Komisia už zaviedla s cieľom dobehnúť oneskorenie v príprave noriem, prinášajú pozitívne signály. Je však jasné, že niektoré strategické sektory, ako napríklad digitálny, stále vykazujú známky vážneho oneskorenia v citlivých otázkach, ako napríklad blockchain, ktoré prierezovo ovplyvňujú životy všetkých občanov, podnikov a pracovníkov. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala čoraz konkrétnejšie pracovné programy s jasnými a stanovenými lehotami. Okrem toho so záujmom očakáva výsledok hodnotenia ekonomicko-sociálneho vplyvu na normalizáciu a dúfa, že sa primerane zohľadnia aj nepriame aspekty, ako je úroveň zamestnanosti a bezpečnosť pracovníkov.

2.   Úvod

2.1.

Harmonizované normy sú špecifickou kategóriou európskych noriem vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami (2) na základe žiadosti – mandátu – Európskej komisie v rámci verejno-súkromného partnerstva. Približne 20 % všetkých európskych noriem je vypracovaných na základe žiadosti Európskej komisie o normalizáciu. Na preukázanie toho, že určité výrobky alebo služby uvedené na trh spĺňajú technické požiadavky stanovené v príslušných právnych predpisov EÚ, možno použiť harmonizované normy.

2.2.

Technické požiadavky uvedené v právnych predpisoch EÚ sú povinné, zatiaľ čo používanie harmonizovaných noriem sa zvyčajne vykonáva na základe dobrovoľnosti. Avšak pre podniky, najmä pre stredné a malé podniky je také zložité certifikovať svoje vlastné alternatívne normy, že harmonizované normy v skutočnosti dodržiavajú a uznávajú prakticky všetky spoločnosti.

2.3.

Hoci teoreticky je použitie harmonizovaných noriem dobrovoľné, tieto sú v skutočnosti kľúčovým nástrojom pre fungovanie a rozvoj jednotného trhu, pretože poskytujú predpoklad zhody, ktorý zaručuje právnu istotu a možnosť uvedenia nových výrobkov na trh bez dodatočných nákladov. Vytvorenie správneho systému harmonizovaných noriem by preto malo priniesť výhody pre všetkých, poskytnúť podnikom a pracovníkom príležitosti pre rast, zabezpečiť zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a prispieť k ochrane životného prostredia z hľadiska obehového hospodárstva.

2.4.

V marci 2018 Európska rada požiadala Komisiu, aby posúdila súčasný stav jednotného trhu, ako aj zostávajúce prekážky jeho dokončenia. Touto žiadosťou sa zaoberalo oznámenie COM (2018) 772 (3). V tomto hodnotení sa normalizácii prisúdil význam kľúčového faktora pri odstraňovaní technických prekážok obchodu, zabezpečovaní interoperability doplnkových výrobkov a služieb, uľahčenia zavádzania inovatívnych produktov na trh a posilňovania dôvery spotrebiteľov.

2.5.

Rýchly technologický vývoj, digitalizácia a rozvoj kolaboratívneho hospodárstva si však vyžadujú ešte rýchlejšiu, modernejšiu, efektívnejšiu a flexibilnejšiu normalizáciu. V tejto súvislosti sú kľúčovými faktormi harmonizované normy. Okrem toho z nedávneho rozsudku Súdneho dvora EÚ (4) vyplýva, že harmonizované normy, aj keď sú vypracované nezávislými súkromnými organizáciami a napriek tomu, že ich používanie zostáva dobrovoľné, sú plne súčasťou právnych predpisov EÚ; a preto je povinnosťou Komisie monitorovať proces a zabezpečiť jeho rýchle spracovanie a účinné vykonávanie.

2.6.

Z tohto dôvodu Komisia uverejnila predmetné oznámenie s cieľom zhodnotiť už zavedené opatrenia v oblasti harmonizovanej normalizácie a to, čo treba urobiť, aby sa plne vykonalo nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii.

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1.

Návrh Komisie vychádza zo štyroch opatrení, ktoré sa majú začať uskutočňovať okamžite s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o inkluzívnosť, právnu istotu, predvídateľnosť a rýchle zabezpečenie výhod pre jednotný trh plynúcich z harmonizovaných noriem.

3.2.   Prvé opatrenie. Čo najrýchlejšie vyriešiť zostávajúce nevyriešené prípady.

3.2.1.

V roku 2017 platforma REFIT poukázala na jasné oneskorenie (backlog) v procese normalizácie v súlade s tým, čo už podporili rôzne zainteresované strany (5). Tieto oneskorenia sa týkajú najmä odvetví, ktoré sú predmetom digitálnej transformácie hospodárstva. Z tohto dôvodu sa po dohode s európskymi normalizačnými organizáciami vypracovala stratégia na odstránenie oneskorení.

3.3.   Druhé opatrenie. Zjednodušiť postupy uverejňovania odkazov na harmonizované normy v úradnom vestníku.

3.3.1.

Opatrenie vychádza z celkového preskúmania fungovania Komisie. To viedlo k vytvoreniu skupiny konzultantov, ktorí boli vyzvaní, aby včas identifikovali akékoľvek kritické otázky v procese spracovania. Zaviedol sa tiež štruktúrovaný dialóg v rámci verejno-súkromného partnerstva, ako aj medziinštitucionálny dialóg za účasti všetkých hlavných európskych inštitúcií (vrátane EHSV), ako aj zainteresovaných strán, ktoré viedli k tomu, že 1. decembra 2018 Komisia prijala rozhodnutia o harmonizovaných normách zrýchleným písomným postupom.

3.4.

Tretie opatrenie. Vypracovať usmerňovací dokument o praktických aspektoch vykonávania nariadenia o normalizácii.

3.4.1.

Usmerňujúci dokument bude slúžiť na objasnenie úlohy a zodpovednosti jednotlivých aktérov vo všetkých fázach vypracovávania harmonizovaných noriem. Budú špecifikované najmä hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty novej podoby normalizačnej žiadosti, ktorú Komisia vypracúva s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť vypracovávania noriem. Zároveň sa v nich objasní úloha Komisie a jej odborných konzultantov. Poskytnú tiež ďalšie usmernenia na zlepšenie konzistentnosti a rýchlosti postupu posudzovania harmonizovaných noriem v jednotlivých relevantných odvetviach.

3.5.   Štvrté opatrenie Posilňovať systém konzultantov, a tak podporiť rýchle a spoľahlivé posudzovanie harmonizovaných noriem a včasné uverejňovanie odkazov na ne v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.5.1.

S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu v predchádzajúcich fázach procesu posudzovania harmonizovaných noriem, ktoré európske normalizačné organizácie v danom čase vypracúvajú, sa Komisia bude naďalej spoliehať na vedecký príspevok Spoločného výskumného centra, pričom zároveň posilní svoje vzťahy s technickými výbormi, ktoré majú na starosti tvorbu noriem, a to prostredníctvom nedávno zavedeného systému odborných konzultantov. Cieľom bude čo najviac zvýšiť rýchlosť, kvalitu a presnosť posúdení, zlepšiť tak efektívnosť tohto procesu a zabezpečiť, aby sa odkazy na harmonizované normy čo najrýchlejšie uverejňovali v úradnom vestníku.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV podporuje oznámenie Komisie o harmonizovaných normách zamerané na zlepšenie transparentnosti a právnej istoty jednotného trhu a zabezpečenie jeho účinného fungovania. Analýza tohto návrhu bola vypracovaná súbežne so stanoviskom EHSV INT/878 (6) o európskej normalizácii na rok 2019 (7) z pochopiteľných dôvodov prepojenia obsahu s cieľom poskytnúť komplexnú, koordinovanú a konzistentnú reakciu.

4.2.

EHSV opakuje svoju podporu zásade harmonizovanej normalizácie ako kľúčového nástroja na dokončenie jednotného trhu, pretože ponúka príležitosti pre rast pre podniky a pracovníkov, posilňuje dôveru spotrebiteľov v kvalitu a bezpečnosť výrobkov a umožňuje lepšiu ochranu životného prostredia (8). Okrem toho sa EHSV domnieva, že stratégia pre harmonizovanú normalizáciu nemôže byť oddelená od prebiehajúcich procesov v celosvetovom meradle, kde by sa mala primerane riešiť v súvislosti s obhajobou noriem stanovených na európskej úrovni. V skutočnosti akékoľvek oneskorenie procesu európskej normalizácie alebo neschopnosť obhájiť európske normy v rámci rokovaní ISO môže viesť k tomu, že naše normy sa obchádzajú alebo nie sú kompatibilné s normami schválenými na medzinárodnej úrovni, čo spôsobuje zjavné škody podnikom a spotrebiteľom.

4.3.

EHSV víta iniciatívu Komisie, ktorá umožnila sčasti dohnať oneskorenie vzniknuté v uplynulých rokoch (9) z hľadiska harmonizovanej normalizácie. Pri niektorých digitálnych odvetviach, ako je napríklad blockchain, treba poznamenať, že až v súčasnosti začína pracovať príslušná ad hoc pracovná skupina, čo poukazuje na značné oneskorenie. Keďže je mimoriadne ťažké včas regulovať inovácie, bolo by vhodné vypracovať jasnejší a konkrétnejší pracovný program, ktorý by stanovil určitý harmonogram a určité spôsoby vykonávania.

4.4.

EHSV sa domnieva, že zjednodušenie vnútorných postupov Komisie s cieľom skrátiť rozhodovací proces a zverejnenie v úradnom vestníku je určite vhodné, pretože predstavuje jednu z hlavných príčin meškania harmonizovanej normalizácie, ktoré sa nahromadilo v uplynulých rokoch. Predovšetkým je nevyhnutné, aby systém harmonizovanej normalizácie zodpovedal novým výzvam trhu s cieľom predísť predbiehaniu jednotlivými členskými štátmi, čo by mohlo viesť k rozporom medzi rôznymi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4.5.

V širšom procese zjednodušovania, ktorý predpokladá Komisia, je nevyhnutné zabezpečiť transparentnosť, a najmä inkluzívnosť riadiacich procesov. To znamená, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ako tomu bolo v rámci medziinštitucionálneho dialógu, ktorý sa začal v júni 2018, musí byť aj naďalej plne zapojeným subjektom, ako aj ďalšie zainteresované strany na európskej a národnej úrovni (10).

4.6.

EHSV zdôrazňuje, že aktívna účasť príslušných zainteresovaných strán na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni je faktorom posilňovania a kvalifikovania noriem a mala by sa podnecovať a podporovať. Zainteresované strany sa naďalej stretávajú s mnohými ťažkosťami pri prístupe k procesom stanovovania harmonizovaných noriem. Problémy sa objavujú najmä s informovaním a uvedomovaním dôležitosti tohto nástroja a spôsobov prístupu, reštriktívnych kritérií účasti a nadmerne vysokých nákladov pre malé organizácie alebo podniky.

4.7.

V tejto súvislosti výbor poznamenáva, že finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom programu Horizont 2020 na financovanie účasti zainteresovaných strán na procesoch normalizácie nie sú všeobecne známe a mali by byť ľahšie dostupné a lepšie oznamované (11). Tiež je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky zachovali a prípadne zvýšili v ďalšom viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027. Rovnaké odporúčanie sa vzťahuje na financovanie pre zainteresované strany uvedené v prílohe III k nariadeniu 1025/2012.

4.8.

S cieľom zefektívniť činnosti na podporu normalizácie sa odporúča, aby projekty financované z programu Horizont Európa zahŕňali aj zapojenie subjektov do činností normalizácie inovácií vykonávaných v rámci činností súvisiacich so šírením informácií.

4.9.

EHSV v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (12) vyzýva na dôkladné monitorovanie úsilia hlavných aktérov normalizácie s cieľom posilniť rozmer inkluzívnosti európskeho systému normalizácie. V tejto súvislosti by EHSV mohol vytvoriť ad hoc fórum o inkluzívnosti európskeho systému normalizácie. Tento orgán by bol zodpovedný za organizovanie každoročného verejného vypočutia s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý v tomto smere a uľahčiť výmenu osvedčených postupov medzi rôznymi výrobnými odvetviami.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

Výbor poznamenáva, že úsilie, ktoré navrhuje Komisia na zefektívnenie vnútorných postupov a zvýšenie počtu konzultantov, by sa mohlo viac týkať operačných úrovní, ktoré ovplyvňujú zamestnancov aj fungovanie vnútornej organizácie. Toto úsilie o zlepšenie je potrebné, ale malo by byť primerane financované. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby tento aspekt lepšie objasnila a zdôraznila potrebu vyčleniť finančné prostriedky zodpovedajúce problémom sektoru a v súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 (13).

5.2.

EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť európsku kultúru normalizácie prostredníctvom osobitných osvetových kampaní, ktoré zapoja jednotlivcov od školského veku až po politických činiteľov prijímajúcich rozhodnutia, pričom nájdu potvrdenie aj v rámci medzinárodných dohôd (14). Okrem toho by sa mali vypracovať osvetové kampane osobitne zamerané na MSP a začínajúce podniky.

5.3.

EHSV dúfa, že posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu systému normalizácie zahrnuté v pracovnom programe európskej normalizácie na rok 2019 bude obsahovať ad hoc priestor venovaný harmonizovaným normám a realistické zohľadnenie možných nevýhod a príležitostí nielen v rámci vnútorného trhu, ale aj v celosvetovom meradle. Znamená to, že uvedené posúdenie by malo zvážiť aj nepriame účinky normalizácie, ako je úroveň zamestnanosti a bezpečnosť pracovníkov (15).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

(2)  Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec), Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI).

(3)  COM(2018) 772 final: Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení. Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku.

(4)  Rozsudok vo veci C-613/14 „James Elliot Construction/Irish Asphalt Limited“.

(5)  Platforma REFIT, stanovisko XXII.2.b.

(6)  INT/878, Európska normalizácia na rok 2019 (pozri stranu 74 tohto úradného vestníka).

(7)  COM(2018) 686 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 40.

(9)  Dátum Európska komisia.

(10)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017. s. 86; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 40.

(11)  Pracovný program LEIT (Leadership in Enabling and Industrial Technologies) programu Horizont 2020 podporil projekty zamerané na podporu účasti zainteresovaných strán na procese normalizácie. Jedným z nich je dvojročný projekt Standict.eu (www.standict.eu) s cieľom štandardizovať inovácie v sektore informačných a komunikačných technológií s rozpočtom vo výške 2 miliónov EUR a asi 300 potenciálnymi príjemcami vybranými prostredníctvom pravidelne publikovaných výziev. V pracovnom programe LEIT 2019 – 2020 sa plánuje podobné vyhlásenie, „ICT-45-2020: Reinforcing European presence in international ICT standardisation: Standardisation Observatory and Support Facility“, ale s dvojnásobným rozpočtom z 2 miliónov na 4 milióny EUR a s trvaním 3 roky namiesto 2 rokov.

(12)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 81; Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 17.

(13)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 17.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou č. 10.

(15)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8.