21.12.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 461/1 |
Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Hospodárske politiky pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019
(2018/C 461/01)
Predkladajú politické skupiny EĽS, SES, ALDE, EA a EKR |
EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,
— |
so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2018 (1) a na európsky semester 2018; |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2017 o európskom semestri 2017 a na ročný prieskum rastu 2018, ako aj na svoje uznesenie z 1. februára 2018 o oznámení Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2018; |
— |
so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017 o hospodárskych politikách eurozóny (2) a na jeho uznesenie zo 14. marca 2018 o ročnom prieskume rastu na rok 2018; |
1. |
konštatuje, že tempo uskutočňovania štrukturálnych reforiem s významom pre EÚ je na základe miery vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny (3) v celej Únii pomalé a nerovnomerné. Zdôrazňuje, že reformy sú potrebné vo všetkých členských štátoch na podporu konkurencieschopnosti a rastu a zvýšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a hospodárskej konvergencie, ako aj na zvýšenie odolnosti voči externým šokom, čo má kľúčový význam pre stabilitu eurozóny. Poukazuje na to, že predovšetkým slabé preberanie zodpovednosti na úrovni jednotlivých štátov a čiastočne aj nedostatočná administratívna a inštitucionálna kapacita sa vo všeobecnosti považujú za hlavné príčiny neuspokojivých výsledkov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny (4). |
2. |
Poznamenáva, že výrazne vzrástol počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú určené miestnym a regionálnym samosprávam (36 % v roku 2018 v porovnaní s 24 % v roku 2017) (5). Konštatuje tiež, že ak sa vezmú do úvahy odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sa hoci aj nepriamo týkajú miestnych a regionálnych samospráv, a odporúčania, ktoré sa miestnych a regionálnych správ netýkajú, majú však územný dosah, územne orientované odporúčania potom tvoria 83 % všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny (v porovnaní so 76 % v roku 2017). |
3. |
Všíma si, že v 48 % zo 124 konkrétnych odporúčaní, ktoré boli v roku 2018 adresované miestnym a regionálnym samosprávam, resp. ktoré sa týkajú problémov súvisiacich s územnými rozdielmi, sa opakuje to, čo už bolo uvedené v roku 2015. Víta preto viacročné hodnotenie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovala Európska komisia a z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní viac ako dvoch tretín odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných od začiatku európskeho semestra v roku 2011 sa dosiahol aspoň „určitý pokrok“ (6). s poľutovaním však konštatuje, že kritériá, na ktorých sa takéto hodnotenie zakladá, sú aj naďalej málo transparentné. |
4. |
Zdôrazňuje, že európsky semester sa musí zosúladiť s cieľmi dlhodobej stratégie EÚ, ktorá prenáša na úroveň EÚ Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov. Prechod k novému strategickému rámcu EÚ, ktorý nahrádza stratégiu Európa 2020, by bol vhodnou príležitosťou na reformu riadenia európskeho semestra. |
5. |
Dôrazne trvá na tom, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali výslovne zameriavať na územné výzvy a úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri ich identifikácii a vykonávaní, pričom výzvy týkajúce sa území a budúce scenáre by sa mali podrobne analyzovať a riešiť v ročnom prieskume rastu a v správach o jednotlivých krajinách a mali by byť zohľadnené v národných programoch reforiem. |
6. |
Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť úplný súlad európskeho semestra s cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovenom v Zmluve o Európskej únii, a navrhuje, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny zaoberali viacročnými problémami členských štátov so súdržnosťou. |
7. |
Víta skutočnosť, že európsky semester sa zameriava na Európsky pilier sociálnych práv a zdôrazňuje, že 45 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2018 uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv a/alebo upozorňuje na výzvy súvisiace s územnými rozdielmi v oblasti sociálnych práv (7). |
8. |
Opakuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv ako partnerov do plánovania a vykonávania európskeho semestra spolu s prijatím dohôd o viacúrovňovom riadení a so štruktúrovanou, trvalou a výslovne uznanou úlohou miestnych a regionálnych orgánov, by podstatne zvýšilo prevzatie zodpovednosti jednotlivých členských štátov vo vzťahu k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny. Zdôrazňuje, že takéto zapojenie je ešte dôležitejšie v kontexte užšieho prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom v rámci VFR na roky 2021 – 2027 a možného prijatia programu na podporu reforiem, ktorý by bol tiež riadený v rámci európskeho semestra. |
9. |
Upozorňuje preto, že je skutočne nevyhnutné zabezpečiť lepšiu koordináciu a synergie medzi procesom európskeho semestra a spoločným prístupom k riadeniu, ako aj decentralizovaný charakter európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Pripomína svoj návrh, aby EÚ prijala kódex správania s cieľom zapojiť miestne a regionálne samosprávy do európskeho semestra (8), a zdôrazňuje, že tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a súčasným rozdelením právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v rámci členských štátov. Konštatuje, že kódex správania by mal zohľadňovať relevantné skúsenosti s európskym kódexom správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov politiky súdržnosti (9), ako aj v niektorých krajinách uplatňované osvedčené postupy pri rozsiahlom zapájaní miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra. |
10. |
Víta dôrazné odporúčanie pracovnej skupiny EÚ pre subsidiaritu, „aby sa členské štáty riadili usmerneniami Komisie, ktoré sa týkajú podpory väčšej účasti a zodpovednosti za odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svetle skutočnosti, že […] hospodárske reformy […] môžu mať vplyv na všetky úrovne verejnej správy […]. Účasť by sa nemala obmedzovať len na orgány štátnej správy, ale mala by zahŕňať aj miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť vo všeobecnosti (10).“ |
11. |
Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia doteraz neposkytla definíciu „štrukturálnych reforiem“ v kontexte správy hospodárskych záležitostí EÚ a podpory prostredníctvom programov EÚ, ako napríklad návrh programu na podporu reformy. v tejto súvislosti opakuje, že v súlade so zásadou subsidiarity by sa mala pomoc EÚ využívať iba pri štrukturálnych reformách v strategických oblastiach, ktoré sú dôležité pre realizáciu cieľov zmluvy a priamo súvisia s právomocami EÚ. VR odmieta akékoľvek návrhy na financovanie nešpecifikovaných štrukturálnych reforiem v členských štátoch, ak sa najprv nevypracovalo posúdenie európskej pridanej hodnoty týchto reforiem a ak priamo nesúvisia s právomocami prislúchajúcimi EÚ na základe zmluvy. v tejto súvislosti VR poukazuje na svoje uznesenie z 1. februára 2018, v ktorom odmieta návrh Európskej komisie zo 6. decembra 2017 týkajúci sa nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach (11). |
12. |
Zdôrazňuje, že finančná situácia na miestnej a regionálnej úrovni si vyžaduje, aby sa jej na európskej a národnej úrovni znovu venovala pozornosť, a preto víta žiadosť rakúskeho predsedníctva Rady EÚ, aby VR preskúmal túto tému. Pripomína, že rozpočty miestnych a regionálnych samospráv, vrátane sociálnych výdavkov a dávok, boli medzi prvými, ktoré postihla finančná a hospodárska kríza a následná rozpočtová konsolidácia a škrty v transferoch vlád členských štátov. Konštatuje, že hoci od krízy uplynulo už desať rokov, financie mnohých miestnych a regionálnych samospráv sú stále obmedzené. |
13. |
Znovu vyslovuje svoje znepokojenie nad trvale nízkou úrovňou verejných investícií v EÚ, najmä investícií miestnych a regionálnych samospráv, ktorá bola v roku 2017 (vyjadrená ako podiel HDP) stále o viac ako 30 % nižšia ako v roku 2009 (12). Vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že politika fiškálnej konsolidácie často najviac postihuje verejné investície, a to aj napriek tomu, že takéto investície majú priamy vplyv na miestne hospodárstvo, ako aj na každodenný život európskych občanov. Okrem toho je znepokojený aj rastúcou centralizáciou investícií: podiel verejných investícií vykonaných miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ síce priemerne presahuje 50 %, výrazne však poklesol v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi, keď predstavoval 60 % (13). |
14. |
Víta zámer Komisie vychádzať v jej návrhu programu InvestEU do značnej miery zo skúseností získaných v rámci Európskeho fondu pre strategické investície a investičného plánu. Uznáva, že návrh má potenciál zjednodušiť využívanie finančných nástrojov, čo VR už dlhodobo požaduje, pretože súčasná zložitosť bráni ich rozsiahlemu a účinnému využívaniu. |
15. |
S poľutovaním si všíma trend protekcionizmu v medzinárodnom obchode a varuje pred negatívnymi dôsledkami ohrozenia mnohostrannej obchodnej spolupráce a mechanizmu na urovnávanie sporov. Opakuje však svoj názor, že novým iniciatívam v oblasti voľného obchodu musia predchádzať hodnotenia vplyvu, ktoré uľahčujú včasnú identifikáciu a kvantifikáciu možných asymetrických vplyvov na európske regióny s cieľom umožniť rýchlu reakciu verejnej politiky. |
16. |
Zdôrazňuje, že obchodná politika je vo výlučnej právomoci EÚ a že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je v súčasnosti jedným z nástrojov na zmiernenie potenciálne negatívnych vedľajších účinkov rozhodnutí v oblasti obchodnej politiky. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky dostupné v rámci EGF neboli v minulosti v plnej miere využité, a konštatuje, že niektoré členské štáty už predtým namiesto neho využívali ESF. VR v samostatnom stanovisku preskúma, či návrh Európskej komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti a poslanie EGF, ako aj znížiť jeho prahové hodnoty, zaručí pridanú hodnotu zreformovaného EGF a zabráni prekrývaniu a kompromisom s ESF +, ku ktorým dochádza v súčasnosti (14). |
17. |
Znovu požaduje silnú a ucelenú stratégiu EÚ pre priemyselnú politiku, vďaka ktorej bude európsky priemysel, najmä malé a stredné podniky, môcť riešiť výzvy a využívať príležitosti spojené s digitalizáciou a dekarbonizáciou a v ktorej sa bude osobitná pozornosť venovať investíciám do technologického rozvoja malých a stredných podnikov a špecializácie pracovníkov prostredníctvom celoživotného vzdelávania. Opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri rozvoji regionálnych inovačných ekosystémov a klastrov, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné inovácie. Zdôrazňuje, že európsky jednotný trh je jadrom politiky EÚ v oblasti hospodárskej a politickej integrácie a poukazuje na to, že vytvorenie jednotného trhu je prebiehajúcim projektom, v dôležitých aspektoch nedokončeným, čo ovplyvňuje najmä spotrebiteľov a malé a stredné podniky. Víta aj návrh Komisie na nový program jednotného trhu na obdobie po roku 2020, ktorý poskytuje rámec na podporu opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych malých a stredných podnikov. |
18. |
Konštatuje, že potreba zlepšiť administratívnu a inštitucionálnu kapacitu je kľúčovým prvkom väčšiny štrukturálnych reforiem určených v rámci európskeho semestra a zdôrazňuje, že iné politické priority sú jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania štrukturálnych reforiem v rámci európskeho semestra, pričom v niektorých krajinách k nim patrí aj nedostatočná administratívna a inštitucionálna kapacita na rôznych úrovniach verejnej správy, čo brzdí verejné a súkromné investície, znižuje kvalitu verejných služieb poskytovaných občanom a spomaľuje vykonávanie európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných programov EÚ. Upozorňuje, že v roku 2018 sa 63 % všetkých odporúčaní adresovaných priamo miestnym a regionálnym samosprávam týkalo zlepšenia administratívnej kapacity. |
19. |
Poznamenáva, že hoci žiadosti predložené v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem pochádzali z väčšiny členských štátov, problémy s kvalitou a kapacitou orgánov verejnej správy sú vážnejšie v mnohých krajinách južnej a východnej Európy (15). s potešením vníma skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy majú prístup k programu na podporu štrukturálnych reforiem a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala členské štáty k riešeniu potreby budovania kapacít verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni. Víta angažovanosť Komisie pri zlepšovaní koordinácie medzi rôznymi oblasťami budovania kapacít s finančnou podporou EÚ a opakuje, že Komisia by to mala urobiť transparentne vydaním jediného strategického dokumentu (16). |
20. |
Žiada Komisiu, aby vypracovala posúdenie spôsobu, akým boli pravidlá EÚ o verejnom obstarávaní transponované do národnej legislatívy a ako sa uplatňujú, a aby pritom kládla dôraz tak na spôsob, ako sú tieto pravidlá uplatňované na miestnej a regionálnej úrovni, vzhľadom na význam týchto orgánov v oblasti verejného obstarávania, ako aj na to, v akom rozsahu nové pravidlá zjednodušili alebo skomplikovali reguláciu v tejto oblasti. Konštatuje, že je potrebné dosiahnuť väčší pokrok v oblasti digitálneho verejného obstarávania a že členské štáty by sa mali snažiť o rýchlu digitálnu transformáciu postupov a o zavedenie elektronických postupov pre všetky hlavné etapy. |
21. |
Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, rakúskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady. |
V Bruseli 10. októbra 2018
Predseda Európskeho výboru regiónov
Karl-Heinz LAMBERTZ
(1) COM(2017) 690 final.
(2) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P8-TA-2017-0418&language=SK&ring=A8-2017-0310.
(3) Oznámenie Komisie o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2018, s. 3, (https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-specific-recommendation-commission-recommendation-communication-en.pdf); pozri tiež posúdenie vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia k návrhu programu na podporu reforiem http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2018/EN/SWD-2018-310-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF.
(4) Pozri strany 23 až 26 posúdenia vplyvu uvedeného v predchádzajúcej poznámke pod čiarou.
(5) http://portal.cor.europa.eu/europe2020/Documents/publi-file/2018-Territorial-Analysis-of-CSRs/2018_CSRs_draft_final.pdf.
(6) Oznámenie Komisie o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2018, s. 3.
(7) http://portal.cor.europa.eu/europe2020/Documents/publi-file/2018-Territorial-Analysis-of-CSRs/2018_CSRs_draft_final.pdf.
(8) Pozri stanovisko VR na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov z 11. mája 2017.
(9) Delegované nariadenie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (č. 240/2014).
(10) https://ec.europa.eu/commission/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_en.
(11) COM(2017) 826 final.
(12) Zdroj: Eurostat https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00022&language=en).
(13) Európska komisia, 7. správa o súdržnosti (s. 168).
(14) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR13_07/SR13_07_SK.pdf.
(15) Fakty, ktoré to potvrdzujú, sú zhrnuté na strane 27 posúdenia vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia k návrhu programu na podporu reforiem http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2018/EN/SWD-2018-310-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF.
(16) https://memportal.cor.europa.eu/Handlers/ViewDoc.ashx?doc=COR-2018-00502-00-00-AC-TRA-SK.docx.