V Bruseli13. 6. 2018

COM(2018) 467 final

2018/0252(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013

{SWD(2018) 343 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá Únii 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.

Dôvody a ciele

Program finančnej pomoci na „Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ (ďalej len „program“) predložený v rámci tohto návrhu nariadenia sa týka vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania so vzniknutým odpadom v rámci spoločného nástroja na optimalizáciu synergií a výmenu poznatkov na účely plnenia príslušných záväzkov. Tento účelový program financovania môže poskytnúť pridanú hodnotu EÚ a slúžiť jej ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riadenie technických otázok v súvislosti s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a šírenie poznatkov medzi členskými štátmi. Takáto finančná pomoc sa poskytuje na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikovali osobitné potreby a preukázala pridaná hodnota EÚ.

Program je aktuálne zameraný na konkrétne identifikované potreby:

Bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj (Kozloduj, Bulharsko) a jadrová elektráreň Bohunice V1 (Jaslovské Bohunice, Slovensko) pozostávajú zo šiestich reaktorov chladených tlakovou vodou, ktoré boli pôvodne vyvinuté v Sovietskom zväze (VVER 440). Vyraďovanie týchto elektrární z prevádzky prispieva k zvýšeniu jadrovej bezpečnosti v regióne a v celej EÚ.

Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vlastní jadrové výskumné zariadenia na štyroch miestach: JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku. Niektoré z týchto zariadení sa stále používajú, zatiaľ čo iné boli zatvorené, v niektorých prípadoch pred vyše 20 rokmi. JRC ako prevádzkovateľ a/alebo vlastník 1 jadrového zariadenia podľa belgických, holandských, nemeckých a talianskych právnych predpisov je zodpovedné za vyradenie týchto zariadení z prevádzky a za bezpečné nakladanie so vzniknutým vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od jeho od vzniku až po uloženie.

Vzhľadom na to sa tento program prirodzene člení na:

i)    dve akcie poskytujúce finančnú podporu Bulharsku a Slovensku na bezpečné vyradenie šiestich jadrových reaktorov z prevádzky v blokoch 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a jadrovej elektrárne Bohunice V1 („program Kozloduj“, resp. „program Bohunice“);

ii)    akcie JRC, ktorými sa bezpečne realizuje proces vyraďovania z prevádzky a nakladanie so vzniknutým rádioaktívnym odpadom z jadrových zariadení samotnej Komisie v lokalitách JRC („program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“, DWM).

Hlavným cieľom programu Kozloduj a programu Bohunice je pomôcť Bulharsku a Slovensku pri zvládaní výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním z prevádzky blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a jadrovej elektrárne Bohunice V1.

V rámci programu DWM JRC sa sleduje bezpečné vyraďovanie z prevádzky lokalít JRC Komisie a skúmajú a rozvíjajú sa možnosti očakávaného presunu záväzkov týkajúcich sa vyradenia z prevádzky a nakladania s odpadom na hostiteľské členské štáty JRC.

Program má veľký potenciál na vytváranie a výmenu poznatkov, a teda aj na podporu členských štátov EÚ pri ich vlastných projektoch vyraďovania z prevádzky.

Programy Kozloduj a Bohunice sa vykonávali počas niekoľkých finančných období a ich dokončenie sa očakáva do roku 2030 (pokiaľ ide o Kozloduj) a do roku 2025 (pokiaľ ide o Bohunice). Očakáva sa, že programy splnia významné čiastkové ciele s financovaním poskytnutým už v súčasnom viacročnom finančnom rámci (t. j. 2014 – 2020), stále sú však potrebné sumy na riešenie pretrvávajúcich ústredných problémov v oblasti rádiologickej bezpečnosti súvisiacich s vyraďovaním týchto zariadení z prevádzky.

Programy Kozloduj a Bohunice vznikli v súvislosti s rokovaniami o pristúpení Bulharska a Slovenska k EÚ, v rámci ktorých sa tieto krajiny zaviazali uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky ich staré jadrové reaktory sovietskeho typu, a to do spoločne dohodnutého termínu. Záväzok uzatvorenia elektrární v týchto dvoch členských štátoch, ako aj záväzok EÚ poskytnúť finančnú pomoc, sa predpokladal v príslušných zmluvách o pristúpení 2 , 3 (Slovensko pristúpilo v roku 2004, Bulharsko v roku 2007). Tieto dva členské štáty a EÚ splnili svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pristúpení.

EÚ na základe článku 203 Zmluvy o Euratome 4 a s cieľom zabezpečiť kontinuitu opatrení súvisiacich s bezpečnosťou poskytla finančnú pomoc 5 , 6 na vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Bohunice V1 nad rámec obdobia, ktoré bolo stanovené v zmluve o pristúpení Slovenska 7 . Podobne po období, na ktoré sa vzťahuje zmluva o pristúpení Bulharska 8 , EÚ naďalej poskytovala finančnú pomoc6, 9 na bezpečné vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky.

JRC bolo zriadené na základe článku 8 Zmluvy o Euratome 10 . Pri uplatňovaní tohto článku sa v období rokov 1960 – 62 podpísali dohody o areáli medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Nemeckom, Belgickom, Talianskom a Holandskom. V prípade Talianska a Holandska sa národné jadrové výskumné zariadenia presunuli na Spoločenstvo. Odvtedy sa v štyroch lokalitách zaviedla ďalšia infraštruktúra zameraná na jadrový výskum a vývoj, ktorá pozostávala z nových zariadení. Niektoré z týchto zariadení sa stále používajú, keďže sú zásadné pre pokračovanie implementácie súčasných a budúcich programov Euratomu pre výskum a vzdelávanie. Iné boli zatvorené, v niektorých prípadoch pred vyše 20 rokmi, a sú už prevažne zastarané.

Na základe Zmluvy o Euratome má JRC riadiť svoje historické jadrové záväzky a vyradiť svoje odstavené jadrové zariadenia. Na tento účel a na základe oznámenia Komisie z roku 1999 11 bol spustený program DWM a po dohode s Európskym parlamentom a Radou 12 bol vytvorený osobitný ad hoc rozpočtový riadok. Odvtedy Komisia pravidelne podávala Rade a Európskemu parlamentu správy o pokroku dosiahnutom v rámci programu DWM, čím poskytuje aktualizovaný rozpočtový odhad (2004, 2008 a 2013 13 ).

Program DWM sa spočiatku zameriaval na takzvané „historické záväzky“, ktoré tvorili predovšetkým jadrové zariadenia v Ispre, ktoré skončili prevádzku v predchádzajúcich desaťročiach. Patrí sem aj historický odpad, ktorý sa nachádza v lokalitách JRC. Program sa v súčasnosti týka aj jadrových zariadení, ktoré sa v budúcnosti stanú zastarané vo všetkých štyroch lokalitách JRC vrátane nakladania s jadrovými materiálmi.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Cieľ programov Kozloduj a Bohunice sa v priebehu rokov vyvíjal s cieľom lepšie riešiť potreby a zabezpečiť bezpečné vyraďovanie zariadení z prevádzky: pôvodne a do roku 2013 bola pomoc EÚ určená na podporu Bulharska a Slovenska v ich úsilí o odstavenie a vyradenie príslušných reaktorov z prevádzky, ale aj na riešenie následkov predčasného uzavretia týchto jadrových elektrárni. Neskôr v roku 2014 sa rozsah pôsobnosti programov obmedzil na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, t. j. na opatrenia súvisiace s bezpečnosťou; do ďalšej fázy sa navrhuje, aby sa programy ďalej zameriavali na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, ktoré zahŕňajú aspekty rádiologickej bezpečnosti.

Nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v hlbinných geologických úložiskách nepatrí do rozsahu pôsobnosti týchto programov a je naďalej zodpovednosťou Bulharska a Slovenska podľa smernice Rady 2011/70/Euratom o zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Keďže jadrové zariadenia JRC v mestách Karlsruhe, Geel a Petten sú stále kľúčové pre činnosti v oblasti výskumu a odbornej prípravy, program D&WM doteraz ovplyvnil najmä areál v Ispre, kde väčšina jadrových zariadení skončila prevádzku pred rokom 1999. V budúcnosti (medzi rokmi 2020 a 2060) bude potrebné realizovať podstatné činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky aj v lokalitách JRC v mestách Karlsruhe, Geel a Petten. Program DWM prispieva k národným programom hostiteľských členských štátov JRC týkajúcim sa vykonávania smernice Rady 2011/70/Euratom o zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Súlad s ostatnými politikami Únie

V súlade s Rímskou deklaráciou 14 by rozpočet EÚ mal umožniť Európu, ktorá je bezpečná a chránená. Toto je rozmer, v ktorom programy na vyraďovanie jadrových zariadení doteraz prispievali a môžu ďalej prispievať. Po odstavení jadrového zariadenia je hlavným pozitívnym vplyvom, ktorý sa má dosiahnuť, postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v dotknutých členských štátoch, ale aj v celej EÚ.

Program zapadá do regulačného rámca EÚ pre jadrovú bezpečnosť. Pre program sú mimoriadne dôležité: i) smernica Rady 2011/70/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom; ii) smernica Rady 2009/71/Euratom a jej zmena smernicou Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení; iii) smernica Rady 2013/59/Euratom, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

Pokiaľ je JRC naďalej držiteľom licencie, má primárnu zodpovednosť (článok 7 smernice Rady 2011/70/Euratom) za bezpečné nakladanie s vlastným vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (v štyroch hostiteľských členských štátoch) a v tejto súvislosti je program DWM JRC naďalej nevyhnutný na splnenie povinností Komisie ako držiteľa licencie pre tieto zariadenia. Čo najskorším uvoľnením rádiologických obmedzení v ktoromkoľvek zastaranom jadrovom výskumnom zariadení sa prispieva k bezpečnej a chránenej Európe a v celej Únii sa stanovuje dobrý vzor pre bezpečné a zodpovedné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom. Včasné dokončenie tohto procesu je však vo veľkej miere závislé od hostiteľského členského štátu, preto útvary Komisie intenzívne spolupracovali s JRC s cieľom identifikovať možnosti pre lepšie riadenie v záujme posilnenia účinnosti implementácie programu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Právnym základom programu je Zmluva o Euratome, najmä jej článok 203.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Vznik programov Kozloduj a Bohunice pramení zo zmlúv o pristúpení Bulharska a Slovenska a bol záväzkom zo strany EÚ pre obe krajiny. Pridaná hodnota EÚ týchto programov bola od ich začiatku vždy definovaná z hľadiska jadrovej bezpečnosti. Neexistencia spolufinancovania EÚ by pravdepodobne mala negatívny vplyv na proces vyraďovania z prevádzky ako taký, čo by zasa mohlo mať za následok priamy vplyv na bezpečnosť pracovníkov a širokej verejnosti. Príspevok týchto programov na zvládnutie aspektov rádiologickej bezpečnosti sa prirodzene znižuje s pokrokom vo vyraďovaní z prevádzky 15 .

Vyradenie zariadení JRC z prevádzky a nakladanie so vzniknutým odpadom je výlučnou právomocou Komisie (JRC) ako držiteľa licencie.

Celkový program môže priniesť ďalšiu pridanú hodnotu EÚ prostredníctvom väčšieho zamerania sa na výmenu poznatkov, čo je dôležité pre riešenie podobných problémov, ktorým čelia iné členské štáty pri plnení svojich plánov vyraďovania z prevádzky. V súčasnosti je v Európe viac ako 90 trvalo odstavených jadrových reaktorov, ale len tri boli úplne vyradené z prevádzky. Úroveň skúseností s demontážou jadrových reaktorov v Európe (ako aj na medzinárodnej úrovni) je preto obmedzená. Rovnako je potrebné získať ďalšie skúsenosti, aj pokiaľ ide o vyraďovanie iných jadrových zariadení z prevádzky. Veľmi významné skúsenosti a know-how vytvorené programom preto môžu byť prínosom pre iné projekty vyraďovania z prevádzky a výsledkom bude zvýšenie miery bezpečnosti v rámci EÚ.

Proporcionalita

Program bude v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci zameraný na aspekty rádiologickej bezpečnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, pri ktorých možno dosiahnuť najväčšiu pridanú hodnotu EÚ (t. j. postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v dotknutých členských štátoch, ale aj v celej EÚ a ukončenie programov Bohunice a Kozloduj).

Výber nástroja

V dôsledku hodnotenia v polovici obdobia programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku (a v Litve) sa preukázalo, že súčasný systém, t. j. použitie účelového programu výdavkov, zabezpečuje účinnú a efektívnu implementáciu programu. Hlavné faktory úspechu sú jasné vymedzenie úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec. Keďže všetky tri programy sa týkajú vyraďovania z prevádzky, teda rozsiahlej priemyselnej činnosti, padlo rozhodnutie, že zoskupenie týchto troch programov by umožnilo lepšiu výmenu poznatkov, a programy by tak mohli profitovať zo vzájomných skúseností.

Nepretržité nezávislé expertné preskúmanie programu DWM JRC v priebehu rokov ukázalo, že jeho riadenie môže byť efektívnejšie, ak sa zavedie rozpočtová a personálna flexibilita. Implementácia programu prinesie podstatné poznatky o vyraďovaní výskumných zariadení z prevádzky a zároveň sa prispieva k programom odbornej prípravy v tejto oblasti. V rámci internej úvahy, ktorú vykonali útvary Komisie, sa vyvodili závery týkajúce sa vhodnosti programu JRC na vyraďovanie z prevádzky ako súčasti takéhoto nástroja. Na jednej strane tak JRC získa potrebné zdroje na realizáciu programu s výhodou flexibility, ktorú ponúka tento nástroj (t. j. riadenie rozpočtu počas 7-ročného obdobia namiesto aktuálneho programovacieho cyklu, keď sa rozpočet prideľuje každoročne na základe žiadosti).

Tým by sa okrem toho posilnili synergie a výmena poznatkov v rámci programu JRC s inými pokročilejšími programami vyraďovania z prevádzky. Členské štáty EÚ budú môcť využiť poznatky získané pri implementácii týchto dvoch programov a programy môžu profitovať navzájom.

Komisia preto navrhuje pokračovať v rámci jedného nástroja: i) v implementácii programov Kozloduj a Bohunice nepriamym riadením prostredníctvom implementujúcich subjektov kladne posúdených v rámci pilierov [t. j. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Bulharsku a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) na Slovensku]; a ii) v implementácii programu DWM JRC priamym riadením.

Toto riešenie by malo uľahčiť aj začatie rokovaní s hostiteľskými členskými štátmi JRC v súvislosti s očakávaným prevodom jadrových záväzkov Komisie. Takéto prevody sa v minulosti uskutočnili v niektorých dotknutých členských štátoch. Každé takéto finančné vyrovnanie môže mať rôzne podoby, napr. by mohlo byť vyplácané počas niekoľkých období viacročných finančných rámcov vzhľadom na dĺžku procesu vyraďovania z prevádzky.

Je dôležité mať na pamäti, že v súčasnosti treba rozlišovať situáciu: v Belgicku, Nemecku a Holandsku sú kritériá prijímania odpadu určené, a preto je situácia pomerne stabilnejšia ako v Taliansku, kde postupy nakladania s odpadom nie sú vo vnútroštátnom programe jasné. Vyššia neistota súvisiaca s plánom vyraďovania JRC Ispra z prevádzky spočíva najmä v súčasnej absencii kritérií prijímania odpadu a absencii zariadenia na konečné uloženie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Retrospektívne hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Program Kozloduj (BG) a program Bohunice (SK)

V rámci hodnotenia programov v polovici obdobia sa dospelo k záveru, že súčasné programy sú v súlade s politikami EÚ zameranými na zaistenie najvyššej úrovne jadrovej bezpečnosti. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Bulharsku a na Slovensku sa stále vykonáva stratégia okamžitej demontáže a bráni prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od konečnej zodpovednosti členských štátov na zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

Bulharsko a Slovensko efektívne a účinne pokročili pri vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky v súlade s východiskom dohodnutým v roku 2014 (t. j. plány vyraďovania z prevádzky). V dôsledku zložitosti programu sa vyskytli problémy a neúspechy, ale systém riadenia preukázal rastúcu schopnosť vyrovnať sa s takýmito výzvami. Program Kozloduj a program Bohunice už viedli k významnému poklesu rádiologického rizika pre širokú verejnosť vzhľadom na to, že najvýznamnejšie zdroje rádiologických rizík sa riešia vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (napr. dekontaminácia a demontáž primárnych chladiacich okruhov a aktívnych zón reaktora a dokončenie postupov nakladania s odpadom).

V rámci rozpočtu viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020 sa odhaduje, že pokračovanie a ukončenie programu Kozloduj a programu Bohunice bude zodpovedať menej ako jednej štvrtine v porovnaní s viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020 a zabezpečí sa dosiahnutie dohodnutého konečného stavu procesu vyraďovania z prevádzky.

V hodnotení v polovici obdobia sa ukázalo, že zvyšujúca sa úroveň štátneho príspevku podporuje výraznejšiu zodpovednosť a vyvoláva správanie usilujúce sa o hospodárnosť zo strany prijímateľov. V analýze sa okrem toho dospelo k záveru, že zvyšujúce sa úrovne štátneho príspevku sú potrebné, ale nie sú dostatočnou podmienkou na stanovenie správnych stimulov pre včasné a účinné vyraďovanie z prevádzky. Nedostatočné vymedzenie mier spolufinancovania v právnom základe v minulosti však vytvorilo neistoty, ktoré sa odstránia v návrhu právneho základu pre nasledujúci viacročný finančný rámec (2021 – 2027).

Riadiacou štruktúrou sa zabezpečila efektívna a účinná implementácia programov a kompenzovali sa uvedené neistoty, pokiaľ ide o aspekty spolufinancovania. Hlavné faktory úspechu boli jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec. V analýze sa určili aj oblasti pre ďalšie zlepšenie, ako:

i)    hlbšie zapojenie členského štátu (koordinátora programu a finančného koordinátora) na účely posilnenia zodpovednosti spolu s väčšou zodpovednosťou subjektu vykonávajúceho vyraďovanie z prevádzky (prijímateľ);

ii)    zefektívnenie postupov na zlepšenie aktuálnosti a účinnosti cyklu riadenia;

iii)    zvýšená vzájomná porovnateľnosť s ostatnými výsledkami programov vyraďovania z prevádzky.

Finančná pomoc EÚ bola od svojho vzniku implementovaná prostredníctvom nepriameho riadenia 16 . Komisia navrhuje pokračovať v poverení implementujúcich subjektov kladne posúdených v rámci pilierov plnením rozpočtu programu (nepriame riadenie), t. j. EBOR v Bulharsku a SIEA na Slovensku.

Program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom

JRC pravidelne skúma pokrok a výsledky programu DWM, pričom využíva nezávislé externé poradenstvo (odborná skupina programu DWM, externí konzultanti).

Program od svojho spustenia dosiahol významný pokrok a úspech, pokiaľ ide o prípravu základu pre účinné vyraďovanie z prevádzky a zníženie množstva jadrových a rádioaktívnych materiálov prítomných v jednotlivých lokalitách.

Program je takisto podrobený auditu, ktorý vykonáva útvar Komisie pre vnútorný audit. Na základe odporúčaní z posledného auditu tohto útvaru 17 , pokiaľ ide o zlepšenie odhadu nákladov, a vzhľadom na očakávaný nárast činností súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky v jednotlivých lokalitách JRC s podporou externých konzultantov prehodnotilo súpis odpadu a zrevidovalo plánovanie vyraďovania z prevádzky. Na stanovenie očakávaných nákladov za každú lokalitu JRC sa použil harmonizovaný prístup založený na nedávnych medzinárodných odporúčaniach pre odhad nákladov na vyraďovanie z prevádzky. Nový rozpočtový odhad (k decembru 2017) zahŕňa rezervy v závislosti od úrovne neistoty spojenej s príslušnými činnosťami a vonkajších podmienok v jednotlivých lokalitách. Odborná skupina programu DWM preskúmala novú stratégiu a rozpočtový odhad a na konci procesu v roku 2017 k nej zaujala pozitívne stanovisko. Značné neistoty napriek tomu ovplyvňujú harmonogramy a odhad nákladov pre jednotlivé lokality, pričom sú spojené s dlhým obdobím prípravy na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a s oneskoreniami spôsobenými hostiteľským členským štátom.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia 10. januára 2018 spustila verejnú konzultáciu o fondoch EÚ v oblasti bezpečnosti, ktorá trvala do 9. marca 2018.

Pokiaľ ide o hodnotenie programov Kozloduj a Bohunice v polovici obdobia, Komisia v júni 2017 spustila otvorenú verejnú konzultáciu na predĺžené obdobie 14 týždňov. Záujem v rámci konzultácie bol obmedzený (20 odpovedí). Okrem tejto konzultácie bola v júli 2017 spustená konzultácia prostredníctvom cieleného elektronického prieskumu, v ktorom bolo doručených ďalších 17 odpovedí (1 z Bulharska, 4 z Litvy a 12 zo Slovenska) od celkovo 90 oslovených zainteresovaných strán. Prijaté odpovede boli celkovo pozitívne v súvislosti s programom, ale neposkytli žiadne ďalšie nové informácie o programe. Tieto dve konzultácie boli doplnené o cielené konzultácie prostredníctvom približne 100 rozhovorov so subjektmi vykonávajúcimi vyraďovanie z prevádzky a s príslušnými zainteresovanými stranami.

Externá expertíza

Tieto dokumenty boli použité ako vstupné informácie pre prípravu programu na nasledujúci viacročný finančný rámec:

„Support to the mid-term evaluation of the Nuclear Decommissioning Assistance Programmes“ (Podpora hodnotenia v polovici obdobia programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky), EY, Hodnotenie pre GR Európskej komisie pre energetiku, 2018,

Nuclear Decommissioning Assistance Programme (NDAP) – Assessment of the robustness of the financing plans considering the economic-financial-budgetary situation in each concerned Member State and of the relevance and feasibility of the detailed decommissioning plans (Program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky – Posúdenie stability finančných plánov so zreteľom na hospodársku, finančnú a rozpočtovú situáciu v každom z dotknutých členských štátov, ako aj relevantnosti a uskutočniteľnosti podrobných plánov vyraďovania z prevádzky), Deloitte, NucAdvisor, VVA Europe, štúdia vypracovaná pre GR Európskej komisie pre energetiku, 2016,

Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 22/2016 „Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy“.

Skupina nezávislých európskych odborníkov v oblasti vyraďovania z prevádzky pravidelne poskytuje poradenstvo Spoločnému výskumnému centru (JRC) pri riadení programu DWM (na polročných zasadnutiach a zasadnutiach ad hoc). Ich poradenstvo sa týka stratégie vyraďovania z prevádzky a spracovania rádioaktívneho odpadu, dostupnej technológie, technických aspektov organizácie a všetkých ďalších aspektov týkajúcich sa programu.

Posúdenie vplyvu

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s požiadavkami politiky Komisie zameranej na lepšiu právnu úpravu bol súčasný program podrobený ex ante hodnoteniu (vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie).

Zjednodušenie

Program Kozloduj a program Bohunice sa v súčasnosti implementujú nepriamym riadením prostredníctvom implementujúcich subjektov kladne posúdených v rámci pilierov (t. j. Európska banka pre obnovu a rozvoj v Bulharsku a Slovenská inovačná a energetická agentúra na Slovensku). V hodnotení v polovici obdobia programu sa potvrdilo, že súčasná štruktúra sa ukázala účinnou a efektívnou v implementácii programu, a preto bude pokračovať v ďalšom viacročnom finančnom rámci s niekoľkými zjednodušeniami vychádzajúcimi z poznatkov získaných z hodnotenia v polovici obdobia.

V programe sa napríklad využije viacročné programovanie stanovené v rámci revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takto sa najlepšie využije podrobný viacročný plán vyraďovania z prevádzky ako východisko pre programovanie a monitorovanie a zlepší sa efektívnosť a aktuálnosť cyklu programovania. Ďalší príklad súvisí so zavedením jasnejšieho rámca pre spolufinancovanie, ktorý zníži neistotu, pokiaľ ide o zdroj financovania, odstráni potrebu každoročného rokovania a odsúhlasenia štátneho príspevku a zvýši zodpovednosť za program zo strany členských štátov.

Navyše v Bulharsku a na Slovensku by Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Kohézny fond mohli podporiť opatrenia sprevádzajúce súvisiacu sociálnu a hospodársku transformáciu vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie, ako aj niektoré ďalšie aktivity nesúvisiace s procesmi rádiologickej bezpečnosti. Tieto fondy ako také môžu pomôcť pri vytváraní ďalších činností v dotknutých regiónoch a využívaní lokálne dostupnej expertízy ako hlavnej hnacej sily pre tvorbu pracovných miest, udržateľný rast a inovácie. Podobne by sa mali preskúmať synergie s 9. rámcovým programom a/alebo s Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu v oblastiach ako vývoj a skúšanie technológií, ako aj odborná príprava a vzdelávanie.

Okrem toho sa použije jeden súbor pravidiel, zatiaľ čo ďalšie synergie a komplementárnosti medzi programami sa budú využívať vždy, keď je to možné.

JRC bude naďalej implementovať program v rámci systému priameho riadenia, pričom plne využije expertízu JRC v jadrovej oblasti, a to až do ukončenia odovzdávania zariadení hostiteľským členským štátom a splnenia povinností voči hostiteľským členským štátom. Program DWM JRC bude plne implementovaný v rámci nového nástroja. JRC ďalej zlepší a zefektívni svoj existujúci systém programovania, monitorovania a kontroly a posilní svoje riadenie projektu zavedením riadenia získanej hodnoty a vymedzením východiska (konečný plán vyraďovania z prevádzky), na základe ktorého sa bude monitorovať pokrok. To zahŕňa aj prijatie viacročného pracovného programu a rozhodnutia o financovaní, priebežné hodnotenie (po štyroch rokoch) a záverečné hodnotenie po roku 2027. To by malo zlepšiť aj transparentnosť programu v súlade so všeobecným cieľom Komisie.

Základné práva

Program nemá žiadny vplyv na základné práva.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Zoskupením rozpočtov v rámci jedného programu financovania by bolo možné zvýšiť finančnú flexibilitu medzi akciami, t. j. zabezpečiť nástroj na prevod rozpočtu tam, kde je to potrebné v súlade s pokrokom programu.

JRC od roku 1999 uhrádzalo náklady na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky prostredníctvom osobitného rozpočtového riadku, ktorý možno použiť na externe poskytované služby a práce. Náklady na interné ľudské zdroje potrebné na implementáciu programu (na riadenie a dohľad) nie sú oprávnené v rámci tohto rozpočtového riadka, a preto sú financované prostredníctvom Výskumného a vzdelávacieho rámcového programu Euratomu.

Program Kozloduj (BG) a program Bohunice (SK)

Akcie spolufinancované v rámci navrhovaného finančného programu vychádzajú z príslušného plánu vyraďovania z prevádzky zriadeného podľa nariadenia Rady 2013/1368/Euratom. V rámci týchto plánov sa už vymedzil rozsah pôsobnosti programov, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečné termíny. Týkajú sa činností súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov.

Rozpočtové prostriedky na obdobie 2021 – 2027 sú vymedzené na základe ročných platieb stanovených v plánoch vyraďovania z prevádzky, pričom sa zohľadňujú navrhované prahové hodnoty pre spolufinancovanie zo strany EÚ. Pre program Bohunice by sa malo v počiatočných fázach viacročného finančného rámca naplánovať zvyšné financovanie s cieľom ukončiť program do roku 2025. Pre program Kozloduj sa vo východisku vymedzuje takmer lineárna krivka pokroku, preto sa stanovujú takmer konštantné ročné záväzky a plány platieb, ako sa uvádza v legislatívnom finančnom výkaze.

Ľudské a administratívne zdroje potrebné na riadenie programu Komisiou zostávajú nezmenené v porovnaní s predchádzajúcim programom.

Program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom

Variabilná a nepredvídateľná úroveň výdavkov v danom roku (v súčasnosti súvisí so zdĺhavými postupmi schvaľovania vnútroštátnych orgánov a zložitými procesmi verejného obstarávania a zmlúv) sťažuje riadenie programu v súlade so súčasnou rozpočtovou a finančnou štruktúrou, ktorá je založená na zásade ročnej platnosti, keďže nie je vždy možné predpovedať, ktoré platby sa budú musieť uskutočniť v danom roku. Napríklad v uplynulých rokoch boli platby nižšie než sa očakávalo.

Vzhľadom na neistoty v súvislosti s programom DWM, ktoré môžu mať za následok zvýšenie objemu a neistotu rozpočtových potrieb, je potrebná väčšia rozpočtová flexibilita.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Systém programovania, monitorovania a kontroly sa bude ďalej zlepšovať a zefektívňovať vzhľadom na existujúci systém. Poznatky získané z hodnotenia sa použijú s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a neustále zlepšovanie.

Komisia v roku 2014 upravila riadenie programu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, najmä v prípade programov Kozloduj a Bohunice, s cieľom stanoviť jasnejšie úlohy a zodpovednosti a zaviesť zvýšené požiadavky na plánovanie, monitorovanie a podávanie správ pre prijímateľov. V súlade s týmto revidovaným prístupom k riadeniu každý dotknutý členský štát vymenoval koordinátora programu (námestníka ministra alebo štátneho tajomníka), ktorý je na vnútroštátnej úrovni zodpovedný za plánovanie, koordináciu a monitorovanie programu vyraďovania z prevádzky. Existuje výbor s funkciami monitorovania a podávania správ, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu.

Pre programy Kozloduj a Bohunice Komisia plánuje pokračovať v poverení implementujúcich subjektov kladne posúdených v rámci pilierov plnením rozpočtu programu (nepriame riadenie), t. j. Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Bulharsku (EBOR) a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry na Slovensku (SIEA). Útvary Komisie budú navyše pokračovať v postupe dôkladného sledovania vykonávania projektu prostredníctvom administratívnej kontroly a kontroly na mieste na polročnom základe a doplnia pravidelný cyklus programovania, monitorovania a kontroly o tematické overovania založené na preskúmaní rizík.

Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 18 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcej legislatívy a politiky by mali tvoriť základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V rámci hodnotení sa posúdia účinky programu v teréne na základe ukazovateľov/cieľov programu a podrobnej analýzy stupňa, v akom možno program považovať za relevantný, efektívny, účinný, poskytujúci dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a v súlade s ostatnými politikami EÚ. Na základe získaných ponaučení sa identifikujú prípadné nedostatky/problémy alebo potenciál na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na pomoc pri maximalizácii ich využitia/vplyvu.

Program DWM JRC sa vykonáva v režime priameho riadenia a riadi ho vyšší manažment JRC prostredníctvom riadiacej komisie na vysokej úrovni (ktorej predsedá generálny riaditeľ JRC) 19 . Tento riadiaci výbor na vysokej úrovni sa stretáva trikrát ročne, aby prijal strategické rozhodnutia, stanovil ciele a monitoroval pokrok v rámci programu. Strategické rozhodnutia zahŕňajú napríklad plánovanie odstavenia jadrových zariadení JRC s náležitým prihliadnutím na potreby infraštruktúry programu JRC v oblasti výskumu a odbornej prípravy.

Riadiaci výbor na vysokej úrovni je podporovaný riadiacim výborom na operačnej úrovni, ktorý pozostáva zo zástupcov lokalít programu DWM a zodpovedných pracovníkov v oblasti právnej, finančnej a obstarávateľskej podpory programu DWM. Tento výbor zasadá trikrát za rok a jeho cieľom je koordinovať a monitorovať činnosti programu DWM v jednotlivých lokalitách. Rokuje o technických, právnych, finančných otázkach a otázkach v oblasti verejného obstarávania programu DWM a monitoruje technický pokrok, ako aj plnenie rozpočtu.

JRC od začiatku programu DWM a v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z roku 1999 20 pravidelne prijíma poradenstvo od skupiny nezávislých európskych odborníkov v oblasti vyraďovania z prevádzky (na polročných zasadnutiach a zasadnutiach ad hoc), odbornej skupiny programu DWM. Ich poradenstvo sa týka stratégie vyraďovania z prevádzky a spracovania odpadu, dostupnej technológie, technických aspektov organizácie a všetkých ďalších aspektov týkajúcich sa programu. Komisia do roku 2016 menovala odborníkov na základe návrhov zo strany členov Rady guvernérov JRC alebo zo strany samotného JRC. Pri výbere týchto odborníkov sa Komisia snažila vyhnúť akémukoľvek konfliktu záujmov a zabezpečiť nezávislosť analýzy a podporiť rodovú a geografickú rozmanitosť. V nadväznosti na nové rozhodnutie Komisie o vytvorení skupín odborníkov Komisie 21 JRC spustilo novú výzvu pre odborníkov a zriadilo skupinu odborníkov plne v súlade s novými pravidlami Komisie.

Komisia od začiatku programu DWM pravidelne podáva Rade a Európskemu parlamentu správy o jeho pokroku a stave, čím poskytuje aktualizovaný rozpočtový odhad (2004, 2008 a 2013)13.

JRC okrem toho každoročne podáva správy o strednodobých cieľoch a dosiahnutom pokroku (plán riadenia JRC, správa o činnosti JRC) 22 .

V ďalšom finančnom období sa viacročný charakter procesu vyraďovania z prevádzky pre programy Kozloduj a Bohunice a program DWM JRC odzrkadlí v prijatí viacročného pracovného programu a rozhodnutia o financovaní, v súlade s plánovaným novým nariadením o rozpočtových pravidlách. Tento proces programovania bude zjavne synchronizovaný s hodnotiacimi postupmi (priebežný po štyroch rokoch a záverečný po roku 2027, kedy sa očakáva dokončenie úloh v teréne).

Súčasný postup ročného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade sa zachová.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 3 navrhovaného základného aktu sa vymedzujú ciele programu viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027. V tomto článku sa odráža dvojaký charakter všeobecného cieľa programu, ktorý na jednej strane premieta pridanú hodnotu EÚ do zlepšenej jadrovej bezpečnosti a na druhej strane do zvýšenia poznatkov členských štátov EÚ o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

V článkoch 3, 6 a 7 sa vymedzuje rámec na zabezpečenie toho, aby sa financovanie z prostriedkov EÚ zameralo na akcie, ktorými sa skutočne dosahuje cieľ programu. Objasňuje sa v nich úroveň spoločného úsilia medzi EÚ a dotknutými členskými štátmi pri vyraďovaní z prevádzky blokov 1 – 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a jadrovej elektrárne Bohunice V1. V tomto ustanovení a v odhadoch nákladov podrobného viacročného plánu vyraďovania z prevádzky podľa nariadenia Rady 2013/1368/Euratom sa uvádza príspevok EÚ k vyraďovaniu z prevádzky blokov 1 – 4 jadrovej elektrárne Kozloduj a jadrovej elektrárne Bohunice V1.

V článku 8 sa zavádza značné zjednodušenie v súvislosti so súčasnými programami, t. j. použitie viacročného pracovného programu, ktorý odráža charakter programov vyraďovania z prevádzky. Hoci viacročný prístup sa prijíma na úrovni programovania, postup ročného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade sa zachováva tak, ako sa uvádza v článku 9.

V článku 10 sa vymedzuje postup revízie viacročného pracovného programu počas obdobia, ktoré zodpovedá charakteru programu a poskytuje Komisii primerané nástroje na zavedenie prípadných nápravných opatrení.

2018/0252 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)V súlade s Rímskou deklaráciou 23 by rozpočet Únie mal umožniť Európu, ktorá je bezpečná a chránená; toto je rozmer, v ktorom programy vyraďovania jadrových zariadení doteraz prispievali a môžu ďalej prispievať. Po odstavení jadrového zariadenia je hlavným pozitívnym vplyvom, ktorý sa má dosiahnuť, postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v dotknutých členských štátoch, ale aj v celej Únii.

(2)Účelový výdavkový program financovania môže poskytnúť pridanú hodnotu Únie a slúžiť v nej ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riadenie technických otázok v súvislosti s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a šírenie poznatkov. Takáto finančná pomoc by sa mala poskytovať na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikujú osobitné potreby a preukáže sa pridaná hodnota Únie, s cieľom podporiť vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

(3)Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Takáto finančná pomoc by mala byť naďalej výnimočná bez toho, aby boli dotknuté zásady a ciele vyplývajúce z právnych predpisov o jadrovej bezpečnosti, najmä zo smernice Rady 2009/71/Euratom 24 , a o nakladaní s odpadom, najmä zo smernice Rady 2011/70/Euratom 25 . Konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom majú aj naďalej členské štáty.

(4)Podľa Protokolu o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie 26 sa Bulharsko zaviazalo uzavrieť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 tejto elektrárne do 31. decembra 2006 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Bulharsko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(5)Podľa protokolu č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku 27 pripojeného k aktu o pristúpení z roku 2003 sa Slovensko zaviazalo uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 do 31. decembra 2006 a blok 2 tejto elektrárne do 31. decembra 2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Slovensko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(6)V súlade s ich záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy o pristúpení a s pomocou Únie dosiahli Bulharsko a Slovensko významný pokrok smerom k vyradeniu z prevádzky jadrových elektrární Kozloduj a Bohunice V1. Je potrebné pokračovať v práci, aby sa bezpečne dosiahol konečný stav vyradenia z prevádzky. Na základe súčasných plánov vyraďovania z prevádzky je dokončenie prác súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky naplánované do konca roka 2030 pre jadrovú elektráreň Kozloduj a do roku 2025 pre jadrovú elektráreň Bohunice V1.

(7)Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie bolo zriadené článkom 8 Zmluvy o Euratome. Pri uplatňovaní tohto článku sa v období 1960 – 62 podpísali dohody o lokalitách medzi Spoločenstvom, Nemeckom, Belgickom, Talianskom a Holandskom. V prípade Talianska a Holandska sa národné jadrové zariadenia previedli na Spoločenstvo. V štyroch lokalitách sa zaviedla ďalšia infraštruktúra zameraná na jadrový výskum, ktorá pozostávala z nových zariadení. Niektoré z týchto zariadení sa stále používajú, zatiaľ čo iné boli odstavené, v niektorých prípadoch pred vyše 20 rokmi a sú už prevažne zastarané.

(8)Na základe článku 8 Zmluvy o Euratome a v súlade s článkom 7 smernice Rady 2011/70/Euratom24 by JRC malo spravovať svoje historické jadrové záväzky a vyradiť z prevádzky svoje odstavené jadrové zariadenia. Na základe oznámenia Európskemu parlamentu a Rade 28 bol preto v roku 1999 spustený program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom, a Komisia odvtedy poskytuje pravidelné aktualizované informácie o pokroku v danom programe 29 .

(9)Európska komisia posúdila, že najlepšou možnosťou na splnenie požiadaviek podľa článku 5 ods. 1 písm. f) a článku 7 smernice Rady 2011/70/Euratom je vykonávať dvojakú stratégiu, ktorá spája činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky a nakladaním s odpadom s rokovaniami s hostiteľskými členskými štátmi JRC s cieľom počítať s prevodom záväzkov súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky a nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, pričom JRC by malo zabezpečiť a udržiavať náležité zdroje na plnenie svojich povinností v súvislosti s bezpečnosťou nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(10)Toto nariadenie reaguje na potreby identifikované vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 a stanovuje sa v ňom finančné krytie pre programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, pokiaľ ide o bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku (program Kozloduj) a jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (program Bohunice), a pre vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, pokiaľ ide o vlastné jadrové zariadenia Komisie, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 30 .

(11)Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. [nové NRP] 31 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa ním pravidlá o plnení rozpočtu Únie vrátane pravidiel o grantoch, cenách, verejnom obstarávaní, nepriamej implementácii, finančnej pomoci, finančných nástrojoch a rozpočtových zárukách.

(12)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 32 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 33 , nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 34 a nariadením (EÚ) 2017/1939 35 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadeniami (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 36 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(13)Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(14)Na základe výsledkov v hodnotiacej správe v polovici obdobia programu a záverečnej hodnotiacej správe sa môže prehodnotiť výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na programy, ako aj programové obdobie a rozdelenie finančných prostriedkov medzi akcie. Prerozdelením finančných prostriedkov medzi akcie tam, kde je to potrebné, podľa pokroku akcií, možno dosiahnuť dodatočnú rozpočtovú flexibilitu.

(15)V rámci programu by sa malo zabezpečiť aj šírenie poznatkov o procese vyraďovania z prevádzky v Únii, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti.

(16)S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.

(17)Bulharsko, Slovensko a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa pre Úniu zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky majú tieto dva dotknuté členské štáty. Zahŕňa to účinné meranie výkonnosti a uloženie nápravných opatrení v prípade potreby.

(18)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných monitorovacích požiadaviek a zároveň pritom predchádzať nadmernej regulácii a nadmernému administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.

(19)Akcie v rámci programov Kozloduj a Bohunice by mali byť určené hranicami uvedenými v plánoch vyraďovania z prevádzky, ktoré predložili Bulharsko a Slovensko podľa nariadenia Rady 2013/1368/Euratom. V rámci týchto plánov sa vymedzil rozsah pôsobnosti týchto programov, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečné termíny. Týkajú sa činností súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov.

(20)Akcie v rámci programov Kozloduj a Bohunice by sa mali realizovať so spoločným finančným úsilím Únie a Bulharska a Slovenska. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch.

(21)Nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 37 by sa malo zrušiť.

(22)Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 o finančnej pomoci Únie na vyraďovanie jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku, odporúčania uvedené v tejto správe a odpoveď Komisie sa náležite zohľadnili.

(23)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 3 tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 38 .

(24)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.

(25)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tento program prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Vo fáze prípravy a implementácie programu sa určia príslušné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia.

(26)Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje účelový program financovania „Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ (ďalej len „program“) zameraný na aktuálne potreby. Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 poskytne podporu Bulharsku a Slovensku na bezpečné vyradenie z prevádzky ich jadrových reaktorov prvej generácie a na realizáciu procesu vyraďovania z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom, pokiaľ ide o jadrové zariadenia samotnej Komisie v lokalitách Spoločného výskumného centra (JRC).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“) a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vyraďovanie z prevádzky“ sú administratívne a technické opatrenia, ktoré umožňujú vyňatie jadrového zariadenia spod niektorých alebo všetkých regulačných kontrol a ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu verejnosti a životného prostredia a okrem iného aj znížiť úrovne reziduálnych rádionuklidov v materiáloch a v areáli zariadenia;

2.„plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a upravuje tieto záležitosti: zvolená stratégia vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; uskladnenie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na ukončenie vyraďovania z prevádzky a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové dátumy, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročných pracovných programoch v rámci programu;

3.„program Bohunice“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania z prevádzky reaktorových blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1, ktorá sa nachádza v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku;

4.„program Kozloduj“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania z prevádzky reaktorových blokov 1, 2, 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj, ktorá sa nachádza v Kozloduji v Bulharsku;

5.„program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“ je časť programu, ktorá sa týka vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom v lokalitách Komisie, ktoré prevádzkuje generálne riaditeľstvo Spoločné výskumné centrum (JRC).

Článok 3 Ciele programu

1.Všeobecným cieľom programu je poskytovať finančné prostriedky na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom v súlade s identifikovanými potrebami.

2.Na základe aktuálnych potrieb na obdobie 2021 – 2027 sa má v rámci programu najmä pomôcť Bulharsku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Kozloduj a Slovensku v implementácii programu vyraďovania z prevádzky jadrovej elektrárne Bohunice, s osobitným dôrazom na zvládanie príslušných aspektov rádiologickej bezpečnosti, a poskytnúť podpora programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom pri zabezpečení rozsiahleho šírenia získaných poznatkov o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky v prospech všetkých členských štátov EÚ.

Špecifické ciele sú tieto:

a)vykonať demontáž a dekontamináciu reaktorov elektrární Kozloduj a Bohunice a zabezpečiť ich uvoľnenie spod regulačných kontrol v súlade s príslušným plánom vyraďovania z prevádzky;

b)podporovať plán vyraďovania z prevádzky na účely demontáže a dekontaminácie jadrových zariadení nachádzajúcich sa v jadrových areáloch Komisie a previesť súvisiace jadrové záväzky na hostiteľské členské štáty JRC;

c)rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky s cieľom vytvoriť potenciálne synergie Únie.

3.Podrobný opis špecifických cieľov je uvedený v prílohách I, II a III. Na základe hodnotenia uvedeného v článku 10 Komisia môže vykonávacími aktmi meniť prílohy I a II v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2.

Článok 4
Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 466 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

a)63 000 000 EUR na akcie programu Kozloduj;

b)55 000 000 EUR na akcie programu Bohunice;

c)348 000 000 EUR na akcie programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom.

3.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na výdavky spojené s technickou a administratívnou pomocou určenou na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 5
Implementácia a formy financovania zo strany Únie

1.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách.

Článok 6
Oprávnené akcie

Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3 a opísané v prílohách I, II a III.

Článok 7
Miery spolufinancovania

Z programu sa môžu financovať oprávnené náklady akcie v maximálnej miere stanovenej v prílohe I a II. Maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre program Kozloduj alebo pre program Bohunice nesmie byť vyššia ako 50 %. Zostávajúce spolufinancovanie poskytne Bulharsko a Slovensko.

Článok 8
Pracovné programy

1.Program Bohunice a program Kozloduj sa implementujú prostredníctvom viacročných pracovných programov v súlade s článkom 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V týchto viacročných pracovných programoch sa odzrkadľujú plány vyraďovania z prevádzky, ktoré slúžia ako východisko pre monitorovanie a hodnotenie programu.

2.Program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom sa implementuje prostredníctvom viacročných pracovných programov v súlade s postupom stanoveným v článku 4 rozhodnutia Komisie 96/282/Euratom o reorganizácii Spoločného výskumného centra.

Článok 9
Monitorovanie a podávanie správ

1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe IV.

2.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a (prípadne) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3.Na konci každého roka Komisia vypracuje správu o pokroku, ktorá sa týka vykonanej práce v predchádzajúcich rokoch, a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 10
Hodnotenie

1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začiatku obdobia uvedeného v článku 1. Priebežné hodnotenie sa vzťahuje aj na rozsah zmeny viacročného pracovného programu uvedeného v článku 8.

3.Na konci implementácie programu, najneskôr však päť rokov po skončení obdobia uvedeného v článku 1 tohto nariadenia, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade závery hodnotení a doplní ich o svoje pripomienky.

Článok 11
Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie a štátneho príspevku vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 12
Výbor

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Pokiaľ sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na zaujatie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 13
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 14
Zrušenie

Nariadenie (Euratom) č. 1368/2013 sa zrušuje.

Článok 15
Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií podľa nariadenia (Euratom) č. 1368/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programami Kozloduj a Bohunice a opatreniami prijatými podľa predchádzajúceho nariadenia, ktorým bolo nariadenie (Euratom) č. 1368/2013.

3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 16

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

   Za Radu

   predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Jadrová bezpečnosť

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 39  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Program sa týka požiadaviek jadrovej bezpečnosti stanovených v Zmluve o Euratome.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

V rámci podmienky na pristúpenie k EÚ sa Bulharsko a Slovensko zaviazali uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky šesť sovietskych jadrových reaktorov prvej generácie. EÚ sa zas v rámci článku 203 Zmluvy o Euratome zaviazala toto vyraďovanie finančne podporiť. Vyraďovanie stále pokračuje, ešte však nie je ukončené, pričom ukončiť by sa malo v roku 2025 (Bohunice, Slovensko) a 2030 (Kozloduj, Bulharsko). Je v záujme Únie poskytovať na vyraďovanie aj naďalej finančnú podporu, ktorá prispeje k zaisteniu najvyššej úrovne bezpečnosti tejto operácie. Program poskytuje významnú a trvalú podporu na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti, na zabránenie zhoršenia stavu životného prostredia a zabezpečenie skutočného pokroku v jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrane.

Komisia je samostatne ako vlastník jadrových zariadení povinná prostredníctvom JRC vyradiť z prevádzky svoje zastarané jadrové zariadenia, ako aj tie, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke vo všetkých štyroch lokalitách JRC, ktoré budú v budúcnosti zastarané. To zahŕňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi.

Proces JRC v oblasti vyraďovania z prevádzky sa začal v roku 1999 na základe „Programu na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“. Okrem plnenia svojej povinnosti ako vlastníka jadrových zariadení a dodržiavania príslušného vnútroštátneho právneho rámca a právneho rámca EÚ je pokračovanie programu dôležité z hľadiska získavania poznatkov na úrovni EÚ. JRC si bude s členskými štátmi vymieňať poznatky získané počas vyraďovania z prevádzky širokej škály experimentálnych jadrových zariadení (napr. výskumných reaktorov, horúcich komôr, rádiochemických laboratórií). Súčasťou bude aj uplatňovanie inovačných technológií bezpečného nakladania s „exotickými“ jadrovými materiálmi a získavanie a spracovanie historického odpadu, čím sa podporí štandardizácia a osvedčené postupy. JRC bude pokračovať vo svojom programe odbornej prípravy a vzdelávania, ktorý zahŕňa návštevy jadrových zariadení, ktoré sú predmetom vyraďovania z prevádzky.

Program má vysoký potenciál stať sa štandardom v rámci EÚ pre aspekty správy a riadenia, ako aj technologické otázky pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Program Kozloduj a program Bohunice

Uskutočnilo sa hodnotenie v polovici obdobia programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (NDAP). V hodnotení v polovici obdobia sa posudzovali a hodnotili výsledky a vplyvy, účinnosť využívania zdrojov a pridaná hodnota pre Úniu. Komisia na účely hodnotenia v polovici obdobia zhromaždila relevantné informácie a údaje rozsiahlym zaangažovaním kľúčových zainteresovaných strán (t. j. ministerstiev, implementujúcich subjektov, subjektov vykonávajúcich vyraďovanie z prevádzky, členov výboru NDAP).

Závery hodnotenia v polovici obdobia NDAP možno zhrnúť takto:

Súlad s politikami EÚ. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Bulharsku a na Slovensku sa stále vykonáva stratégia okamžitej demontáže a bráni prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od konečnej zodpovednosti členských štátov na zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Stratégia vyraďovania z prevádzky v Bulharsku bola v roku 2013 upravená v rámci prípravy na súčasný VFR: vo výslednom pláne sa konečný dátum programu posunul o sedem rokov z roku 2037 na rok 2030.

Pokrok. Bulharsko a Slovensko efektívne a účinne pokročili pri vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky v súlade s dohodnutým východiskom (t. j. plány vyraďovania z prevádzky).

Bezpečnosť. V dôsledku financovania z prostriedkov Únie v tomto VFR sa dosiahne podstatne zvýšená úroveň bezpečnosti v lokalitách.

Finančný rozsah. V Bulharsku aj na Slovensku je medzera zvyšného financovania po roku 2020 v rozpätí 80 – 90 miliónov EUR za členský štát.

Štátny príspevok. Dosiahnuté úrovne štátneho príspevku sa javia ako vhodné na udržanie správnej účinnosti, napriek tomu v právnom základe nie je stanovené spolufinancovanie, čím sa vytvárajú neistoty, ktoré by sa mali odstrániť. V analýze sa okrem toho ukázalo, že zvyšujúce sa úrovne štátneho príspevku sú potrebné, ale nie sú dostatočnou podmienkou na stanovenie správnych stimulov pre včasné a účinné vyraďovanie z prevádzky. Na tento účel by mal väčší vplyv explicitný prevod rizík (prekročenie nákladov, oneskorenia) na dotknuté členské štáty. Takýto postup už bol do určitej miery zavedený v rámci súčasného VFR tam, kde je to možné.

Riadenie. Riadiaca štruktúra zabezpečila efektívnu a účinnú implementáciu programov a kompenzovala uvedené neistoty, pokiaľ ide o aspekty štátneho príspevku.

Ciele. Každé financovanie po roku 2020 by sa malo zamerať na explicitné bezpečnostné ciele monitorované pomocou vyhradených ukazovateľov výkonnosti.

Získavanie poznatkov. Napokon, doteraz získané skúsenosti z projektov realizovaných v rámci programu Kozloduj a programu Bohunice poskytujú pevnú vedomostnú základňu v EÚ pre realizáciu budúcich programov vyraďovania z prevádzky reaktorov typu VVER (napr. v Českej republike, Maďarsku, Nemecku, vo Fínsku). Tieto programy spolufinancované EÚ (vrátane programu Ignalina v Litve) sa môžu stať pevným štandardom pre otázky súvisiace so správou a postupy riadenia, ako sú metodiky alebo plánovanie odhadov nákladov.

Program DWM JRC

JRC pravidelne skúma svoj pokrok a výsledky, pričom využíva nezávislé externé poradenstvo (odborná skupina DWM, externí konzultanti). V dôsledku vysokých rizík programu DWM, ktoré súvisia s povahou programu, napríklad riziko oneskorení a riziká spojené so zaistením zdrojov, bol program vybraný na realizáciu dvoch auditov zo strany útvaru vnútorného auditu (IAS) počas súčasného VFR, z ktorých jeden sa nedávno začal.

Hlavné výsledky a odporúčania, ako aj ich následné opatrenia zo strany JRC sú zhrnuté ďalej v texte.

Nepretržité technické poradenstvo zo strany odbornej skupiny programu DWM

Skupina nezávislých európskych odborníkov v oblasti vyraďovania z prevádzky pravidelne poskytuje poradenstvo Spoločnému výskumnému centru (JRC) pri riadení programu DWM (na polročných zasadnutiach a zasadnutiach ad hoc). Ich poradenstvo sa týka stratégie vyraďovania z prevádzky a spracovania rádioaktívneho odpadu, dostupnej technológie, technických aspektov organizácie a všetkých ďalších aspektov týkajúcich sa programu.

Zistenia z externých preskúmaní a predchádzajúcich auditov

Externí experti pravidelne preskúmavajú pokrok v rámci programu a jeho rozpočet. Odborníci zdôraznili dôležitosť podrobného hodnotenia očakávaného množstva odpadu a vyzvali JRC, aby preskúmalo opatrenia v oblasti riadenia a technické opatrenia, ktoré by sa mali prijať v záujme obmedzenia objemu odpadu a zníženia rozsahu možných nejasností, pokiaľ ide o náklady týkajúce sa jeho budúceho uloženia.

IAS v rokoch 2014/2015 kontroloval finančné aspekty programu DWM. Dospel k záveru, že súčasná operačná štruktúra poskytuje primerané krátkodobé uistenie dosiahnutia cieľov JRC. Takéto krátkodobé uistenie však nestačí na pokrytie potrieb takého dlhodobého komplexného programu. IAS okrem iných odporúčaní potvrdil potrebu pravidelných hĺbkových hodnotení s cieleným preskúmaním rozpočtu na vyradenie z prevádzky, venujúc osobitnú pozornosť hodnoteniu fixných nákladov a zlepšeniu súčasných odhadov. IAS sa zaoberal aj potrebami strednodobého plánovania v oblasti ľudských zdrojov.

V roku 2018 sa začal nový audit. Podľa predbežných výsledkov jedno z hlavných rizík, ktoré sa zistili, súvisí s vývojom plánovaných činností v období 2021 – 2060, ktorý sa nejaví kompatibilný s paušálnymi rozpočtovými prostriedkami. Zvýšenie prevádzkovej činnosti programu DWM týkajúcej sa viacerých lokalít JRC bude mať vplyv aj na celkovú stratégiu riadenia a potrebu interných zdrojov JRC. Variabilná a nepredvídateľná úroveň výdavkov sťažuje spravovanie rozpočtu.

Nedávne úspechy

Na základe odporúčaní týkajúcich sa odhadov nákladov a vzhľadom na pripravované činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky v lokalitách JRC Karlsruhe a JRC Petten, lokality JRC s podporou externých konzultantov podrobnejšie prehodnotili svoje inventáre odpadu a revidovali plánovanie ich vyradenia z prevádzky. Na stanovenie očakávaných nákladov pre každú lokalitu sa použil harmonizovaný prístup založený na nedávnych medzinárodných odporúčaniach pre odhad nákladov na vyradenie z prevádzky. Nový rozpočtový odhad (k decembru 2017) zahŕňa rezervy v závislosti od úrovne neistoty spojenej s príslušnými činnosťami a vonkajších podmienok v jednotlivých lokalitách. Odborná skupina programu DWM preskúmala novú stratégiu a rozpočtový odhad a na konci procesu k nej zaujala pozitívne stanovisko (2017).

Značné neistoty napriek tomu ovplyvňujú harmonogramy a odhad nákladov pre rôzne lokality. Včasné dokončenie tohto procesu je vo veľkej miere závislé od hostiteľského členského štátu, a preto útvary Komisie intenzívne spolupracovali s JRC s cieľom identifikovať možnosti pre ďalšie zlepšenie riadenia a správy pri implementácii programu.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

V regiónoch, kde sa nachádzajú jadrové elektrárne Kozloduj a Bohunice, sa môžu použiť iné dostupné nástroje EÚ, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Kohézny fond, pričom sa zabezpečí komplementarita s týmito dvoma programami vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Tieto fondy by napríklad mohli podporiť opatrenia sprevádzajúce súvisiacu sociálnu a hospodársku transformáciu vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie, ako aj niektoré ďalšie aktivity nesúvisiace s procesmi rádiologickej bezpečnosti. Tieto fondy ako také môžu vytvárať ďalšie činnosti v dotknutých regiónoch a využívať lokálne dostupnú expertízu ako hlavnú hnaciu silu pre tvorbu pracovných miest, udržateľný rast a inovácie. Podobne by sa mali preskúmať synergie s 9. rámcovým programom a/alebo s Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu v oblastiach ako vývoj a skúšanie technológií, ako aj odborná príprava a vzdelávanie.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

 obmedzené trvanie

   v platnosti od roku 2021 do roku 2027

   Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2033.

 neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 40  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

   prostredníctvom výkonných agentúr.

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie pre program Kozloduj a program Bohunice, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Program DWM JRC sa bude implementovať prostredníctvom priameho riadenia.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) je historickým implementujúcim subjektom pre program Kozloduj aj program Bohunice. EBOR bude implementujúcim subjektom pre program Kozloduj.

Vo VFR na obdobie 2014 – 2020 sa pre program Bohunice za nový implementujúci subjekt kladne posúdený v rámci pilierov určila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá bude implementujúcim subjektom pre program Bohunice v rámci VFR na obdobie 2021 – 2027.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Program Kozloduj a program Bohunice

Komisia monitoruje implementáciu programov prostredníctvom dohôd o delegovaní, ktoré sa uzavreli s implementujúcimi subjektmi kladne posúdenými v rámci pilierov a prostredníctvom administratívnych kontrol. Komisia pravidelne a na základe preskúmaní rizík vykonáva nezávislé tematické overovania.

Nástroj riadenia získanej hodnoty sa okrem toho používa na sledovanie skutočného pokroku a výkonnosti.

Členský štát je zapojený do monitorovacích činností prostredníctvom monitorovacích výborov, ktorým spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu (námestník ministra alebo štátny tajomník). Hlavnou úlohou týchto výborov je revízia a schválenie polročných monitorovacích správ.

Úradníci Komisie vykonávajú dvakrát ročne návštevy lokalít s cieľom overiť fyzický pokrok.

Priebežné hodnotenie sa vykoná najneskôr v roku 2024.

Záverečné hodnotenie sa vykoná najneskôr v roku 2032.

Program DWM JRC

Program DWM implementuje Komisia. JRC spravuje a riadi program prostredníctvom riadiaceho výboru na vysokej úrovni, ktorý pozostáva z vyššieho manažmentu JRC a zasadá trikrát ročne, aby prijal strategické rozhodnutia, revidoval ciele a monitoroval pokrok v rámci programu.

Riadiacemu výboru na vysokej úrovni poskytuje podporu riadiaci výbor na operačnej úrovni, ktorý pozostáva z technických zástupcov lokalít v rámci programu DWM a predstaviteľov z právneho a finančného riaditeľstva. Výbor zasadá trikrát za rok, aby zabezpečil zefektívnenie technických, právnych, finančných a obstarávacích úloh. Monitoruje technický pokrok, ako aj plnenie rozpočtu.

JRC od začiatku programu DWM a v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z roku 1999 [KOM(1999)–114–C5-0214/1999–1999/2169(COS)] pravidelne prijíma poradenstvo od skupiny nezávislých európskych odborníkov v oblasti vyraďovania z prevádzky, odbornej skupiny programu DWM. Ich poradenstvo sa týka stratégie vyraďovania z prevádzky a spracovania odpadu, dostupnej technológie, technických aspektov organizácie a všetkých ďalších aspektov týkajúcich sa programu.

Komisia od začiatku programu DWM pravidelne podáva Rade a Európskemu parlamentu správy o jeho pokroku a stave, čím poskytuje aktualizovaný rozpočtový odhad (2004, 2008 a 2013).

JRC okrem toho každoročne podáva správy o strednodobých cieľoch a dosiahnutom pokroku (plán riadenia JRC, správa o činnosti JRC).

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

Program Kozloduj a program Bohunice

Výsledkom hodnotenia v polovici obdobia programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (NDAP) je, že súčasná riadiaca štruktúra sa osvedčila a zabezpečuje účinnú a efektívnu implementáciu programu. Hlavné faktory úspechu sú jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec.

Program DWM JRC

Externé preskúmania a audity potvrdili, že v rámci programu sa od jeho spustenia dosiahol významný pokrok a úspech za daných vonkajších a vnútorných obmedzení. V rámci internej úvahy, ktorú vykonali útvary Komisie, sa vyvodili závery o vhodnosti zahrnutia programu JRC na vyraďovanie z prevádzky do programu financovania vyraďovania z prevádzky týkajúceho sa aj programov Kozloduj a Bohunice, ktorý tak využíva synergie a výmenu poznatkov s inými pokročilejšími programami vyraďovania z prevádzky.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Program Kozloduj a program Bohunice

Riziká súvisiace s implementáciou programov sa zaznamenávajú na základe administratívnych kontrol, polročných monitorovaní na mieste, externých auditov a použitia riadenia získanej hodnoty (EVM), ktoré umožňuje včasné odhalenie oneskorení a nadmerných nákladov. Riziká sa potom vyhodnocujú na základe postupu s uprednostnením kvantitatívneho prístupu. Register rizík a súvisiace akcie sa preskúmavajú a zaznamenávajú najmenej dvakrát ročne. Najvýznamnejšie riziká pri implementácii programov sú sledované súčasne prostredníctvom existujúcich systémov riadenia rizík implementujúcich subjektov a prijímateľov.

V preskúmaní rizika sa poskytujú informácie na vypracovanie prístupu monitorovania a kontroly na základe rizika vrátane aktualizácie požiadavky na predkladanie správ s cieľom zamerať sa na rizikové oblasti, vymedzenia priorít pre monitorovacie misie a spustenia ďalších tematických overení.

Program DWM JRC

Hlavné riziko identifikované a zdokumentované v registri rizík JRC súvisí s oneskoreniami pri vykonávaní projektov.

Toto riziko možno znížiť alebo zmierniť prostredníctvom týchto opatrení:

– použitie riadenia získanej hodnoty, ktoré umožňuje včasné odhalenie oneskorení, a tak umožňuje aktuálnejšie opatrenia,

– pokračovanie v trojročnom monitorovaní na zasadnutiach riadiaceho výboru na vysokej úrovni a na operačnej úrovni spolu s návštevami na mieste s dôsledným sledovaním implementácie programu,

– pokračovanie v používaní registra rizík JRC so štvrťročným procesom preskúmania rizík s dôsledným sledovaním najvýznamnejších rizík a možnosťou vykonania prípadných tematických overení.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly ÷ hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Program Kozloduj a program Bohunice

Na základe posúdenia najdôležitejších kľúčových ukazovateľov a výsledkov kontroly GR ENER posúdilo nákladovú efektívnosť a účinnosť kontrolného systému a dospelo ku kladnému záveru, pokiaľ ide o rok 2017. Podobné podmienky budú aj v ďalšom VFR.

Ukazovateľ nákladovej efektívnosti zohľadňuje náklady na dohľad nad rôznymi subjektmi na úrovni Komisie (zahŕňajú pracovný čas personálu pridelený na tieto úlohy a podľa potreby osobitné zmluvy priamo súvisiace s úlohami dohľadu).

Ukazovateľ odhadu konsolidovanej nákladovej efektívnosti (t. j. za všetky poverené subjekty spolu) zostal v roku 2017 celkovo stabilný.

Zmeny pozorované v nákladoch na kontrolu orgánov pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky (EBOR, SIEA) odzrkadľujú postupný posun k vnútroštátnym vykonávacím kanálom na Slovensku a zvýšenú úroveň dohľadu a monitorovania výsledného programu.

Odhady na rok 2016 a predchádzajúce odhady zahŕňali poplatky vyplatené povereným subjektom NDAP. Tieto poplatky sú teraz zahrnuté v nákladoch na úrovni subjektov, ktoré sú uvedené ďalej, ale zohľadnili sa aj z dôvodu jednotnosti pri výpočte pomeru nákladov na kontrolu.

Subjekt

Náklady na kontrolu na úrovni Komisie

Kontrolovaná suma

EBOR

0,32 milióna EUR
(+ zaplatené poplatky vo výške 2,14 milióna EUR)

239,8 milióna EUR

SIEA

0,13 milióna EUR
(+ zaplatené poplatky vo výške 0,84 milióna EUR)

26,72 milióna EUR

Pokiaľ ide o očakávané úrovne rizika vzniku chýb, odhadujú sa na 0,5 %. GR ENER v roku 2017 vykonalo tematické overenie postupov verejného obstarávania uskutočňovaných implementujúcimi subjektmi s pozitívnymi výsledkami.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Program Kozloduj a program Bohunice

GR ENER od novembra 2013 vypracovalo a zaviedlo svoju vlastnú stratégiu boja proti podvodom v súlade s usmerneniami stanovenými v metodike OLAF. Následné aktualizácie sa uskutočnili v októbri 2015 (týkajúce sa rokov 2016 – 2017) a v decembri 2017 (týkajúce sa rokov 2018 – 2019). Stratégia je v súlade s revidovaným rámcom pre vnútornú kontrolu [C(2017) 23730]. GR ENER sa zaväzuje aktualizovať svoju stratégiu boja proti podvodom každé dva roky.

Súčasná stratégia je založená na analýze zraniteľnosti v súvislosti s rizikom podvodu s cieľom zistiť riziká podvodu špecifické pre GR ENER a pochopiť ich v širšom kontexte. V tomto hodnotení sa dospelo k záveru, že GR ENER podlieha rizikám súvisiacim s podvodmi len na miernej alebo nízkej úrovni, t. j. neboli zistené žiadne významné alebo kritické riziká.

Kontroly určené na zabezpečenie zákonnosti a riadnosti transakcií dopĺňa akčný plán, ktorý je pripojený k stratégii.

Týmto akčným plánom sa zabezpečuje najmä to:

že existujú vnútorné pravidlá na riešenie podozrení z podvodu a ich oznamovanie;

jasné pridelenie zodpovedností za opatrenia proti podvodom medzi útvarmi a funkciami;

že potenciálne riziká podvodu sa posudzujú v rámci ročného hodnotenia rizík pre plán riadenia,

·pravidelná účasť na zasadnutiach Siete prevencie a odhaľovania podvodov a Výboru pre podvody a nezrovnalosti, ako aj kontakty s inými generálnymi riaditeľstvami a útvarmi,

·že je v prevádzke funkcia miestneho spravodajcu na boj proti podvodom v súlade so spoločným akčným plánom pre oblasť výskumu;

·že je zabezpečená primeraná úroveň spolupráce s úradom OLAF.

Predchádzajúci akčný plán boja proti podvodom na rok 2017 bol úspešne vykonaný. V nadväzných stratégiách GR ENER pre boj proti podvodom sa uznala dôležitosť informovanosti zamestnancov a dôležitosť vzťahov s implementujúcimi subjektmi, ako aj vývoj rámca spolupráce medzi úradom OLAF a Komisiou a medzi GR ENER a inými GR pre oblasť výskumu. Vykonávanie stratégie sa monitoruje a správy sa najmenej dvakrát ročne podávajú riadiacim pracovníkom GR ENER.

Ukazovatele súvisiace s udržiavaním a aktualizáciou stratégie, s pravidelnosťou podávania správ riadiacim pracovníkom a so zlepšením informovanosti zamestnancov ukazujú, že táto stratégia je účinným nástrojom na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie, ale že by sa malo neustále vyvíjať úsilie, pokiaľ ide o informovanosť zamestnancov. V rokoch 2016 – 2017 bol vypracovaný program na zvýšenie informovanosti s cielenými iniciatívami súvisiacimi s hlavnými aktivitami a politickými cieľmi GR ENER. V roku 2017 sa tieto iniciatívy zameriavali na cielené zasadnutia a semináre zamerané na analýzu zraniteľnosti. O predchádzaní podvodom sa pravidelne diskutovalo aj v informačnom bulletine o vnútornej kontrole. Na vyhradenom webovom sídle bol k dispozícii informačný balík.

Program DWM JRC

JRC v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s pravidlami uplatňovania na vykonávanie ex anteex post overovania zaviedlo poradnú skupinu pre verejné obstarávanie pod vedením zástupcu generálneho riaditeľa. Vykonáva ex ante kontroly v súvislosti s právnymi a regulačnými aspektmi postupov verejného obstarávania a poskytuje poradenstvo subdelegovanému povoľujúcemu úradníkovi pred prijatím rozhodnutia o zadaní zákazky. Kontroly vykonávané skupinou sú zamerané na zníženie právneho rizika a rizika poškodenia dobrej povesti Komisie. Tieto kontroly dopĺňajú ostatné ex ante kontroly vykonávané útvarom pre financie a verejné obstarávanie a útvarmi pre riadenie zdrojov.

Stratégia ex post kontrol JRC sa vykonáva s použitím reprezentatívnej stratifikovanej metódy výberu vzoriek na úrovni pracoviska/sektora. V roku 2017 sa uskutočnili ex post kontroly v prípade 120 platieb zahrnutých do vzorky a 59 súvisiacich spisov o verejnom obstarávaní týkajúcich sa právnych záväzkov prijatých v priebehu roka. Odporúčania z auditov sa včas spracúvajú a realizujú.

Stratégia JRC pre boj proti podvodom bola aktualizovaná v decembri 2017 s cieľom prispieť k aktualizácii stratégie Komisie pre boj proti podvodom na zohľadnenie najnovšej metodiky úradu OLAF.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo1
„Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“

DRP/NRP 41 .

krajín EZVO 42

kandidátskych krajín 43

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

5

Program Kozloduj [12.04.01]

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

5

Program Bohunice [12.04.02]

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

5

Program DWM JRC [12.04.03]

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

5

Program DWM JRC [12.01.02]

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 44  

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

5

„Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom“

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky

12.04.01 {program Kozloduj}

Záväzky

(1)

9,000

9,000

9,000

9,000

9,000

9,000

9,000

63,000

Platby

(2)

21,000

42,000

63,000

Operačné rozpočtové prostriedky

12.04.02 {program Bohunice}

Záväzky

(3)

27,500

27,500

55,000

Platby

(4)

27,500

27,500

55,000

Operačné rozpočtové prostriedky

12.04.03 {program DWM JRC}

Záväzky

(5)

44,545

45,436

46,345

47,272

48,217

49,181

50,167

331,163

Platby

(6)

8,909

23,342

34,054

40,526

44,900

47,580

48,532

83,321

331,163

Operačné rozpočtové prostriedky

SPOLU

Záväzky

(7) =
1+3+5

81,045

81,936

55,345

56,272

57,217

58,181

59,167

449,163

Platby

(8) =
2+4+6

8,909

23,342

61,554

68,026

44,900

47,580

69,532

125,321

449,163

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu 45  

12.01.02

Záväzky = Platby

(9)

2,265

2,310

2,356

2,404

2,451

2,500

2,551

16,837

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

=7+9

83,310

84,246

57,701

58,676

59,668

60,681

61,718

466,000

Platby

=8+9

11,174

25,652

63,910

70,430

47,351

50,080

72,083

125,321

466,000



Okruh viacročného finančného
rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným pravidlám), ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.



v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

1,001

1,001

1,001

1,573

2,574

3,289

4,004

14,443

Ostatné administratívne výdavky

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,735

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

1,106

1,106

1,106

1,678

2,679

3,394

4,509

15,178

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
v rámci všetkých okruhov
viacročného finančného rámca SPOLU
 

Záväzky

84,416

85,352

58,807

60,354

62,347

64,075

66,227

481,578

Platby

12,280

26,758

65,016

72,108

50,030

53,474

76,592

125,321

481,578

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

GR ENER / JRC

Ľudské zdroje

1,001

1,001

1,001

1,573

2,574

3,289

4,004

14,443

Ostatné administratívne výdavky

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,105

0,735

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

1,106

1,106

1,106

1,678

2,679

3,394

4,109

15,178

Mimo OKRUHU 7 46
viacročného finančného rámca

Spoločné výskumné centrum (JRC)

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky

2,265

2,310

2,356

2,404

2,451

2,500

2,551

16,837

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

2,265

2,310

2,356

2,404

2,451

2,500

2,551

16,837

SPOLU

3,371

3,416

3,462

4,082

5,130

5,894

7,060

32,015

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

V prípade JRC budú miesta administratívnej povahy v pláne pracovných miest kompenzované v rovnakom počte, a to znížením počtu miest v pláne pracovných miest a príslušných rozpočtových prostriedkov na akcie priameho výskumu.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

7

7

7

11

18

23

28

Delegácie

Výskum

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED  47

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

‒ ústredia

– delegácie

Financované z finančného krytia programu  48

‒ ústredia

– delegácie

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

7

7

7

11

18

23

28

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

V prípade JRC budú miesta administratívnej povahy v pláne pracovných miest kompenzované v rovnakom počte, a to znížením počtu miest v pláne pracovných miest a príslušných rozpočtových prostriedkov na akcie priameho výskumu.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Programy Kozloduj a Bohunice

Monitorovanie implementácie týchto dvoch programov.

Program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom

Monitorovanie a implementácia programu

Externí zamestnanci

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

   nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

-vplyv na vlastné zdroje

-vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu/iniciatívy 49

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1)    Držiteľom licencie na prevádzku jadrového zariadenia v Pettene je v súčasnosti súkromná spoločnosť NRG (výrobca lekárskych rádioizotopov), za vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom je však zodpovedný majiteľ zariadenia, teda Komisia.
(2)    Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33 a s. 954.
(3)    Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 11 a s. 38.
(4)    „V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov Spoločenstva je potrebný akt Spoločenstva, a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom.“ (Článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu).
(5)    Nariadenie Rady (Euratom) č. 549/2007 zo 14. mája 2007 o vykonávaní protokolu č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku, ktorý je pripojený k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 131, 23.5.2007, s. 1).
(6)    Nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 z 13. decembra 2013, o podpore Únie pre programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 1).
(7)    Článok 2 ods. 1 „Počas obdobia rokov 2004 – 2006 poskytne Spoločenstvo Slovensku finančnú pomoc na podporu Slovenska pri odstavení s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1.“ (Akt o pristúpení, protokol č. 9 – Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 954).
(8)    Článok 30 ods. 2 „Počas obdobia rokov 2007 – 2009 poskytne Spoločenstvo Bulharsku finančnú pomoc na podporu jeho snáh pri odstavovaní s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj.“ [Akt o pristúpení z roku 2005, Protokol o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 38)].
(9)    Nariadenie Rady (Euratom) č. 647/2010 z 13. júla 2010 o finančnej pomoci Únie v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky (program Kozloduj) (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010, s. 9).
(10)    „1. Po porade s Vedeckým a technickým výborom Komisia zriadi spoločné jadrové výskumné centrum. Toto centrum zabezpečuje uskutočnenie výskumných programov a ďalších úloh, ktoré mu pridelí Komisia. Centrum tiež zabezpečí vytvorenie jednotnej terminológie a jednotného systému merania v jadrovej oblasti. Centrum založí Ústredný úrad pre jadrové merania.    
2. Činnosť centra môže byť z geografických alebo funkčných dôvodov uskutočňovaná v oddelených zariadeniach.“ (Článok 8 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu).
(11)    Historické záväzky vyplývajúce z jadrových aktivít vykonávaných Spoločným výskumným centrom v rámci Zmluvy o Euratome – Vyraďovanie z prevádzky zastaraných jadrových zariadení a nakladanie s odpadom, KOM(1999) 114.
(12)    Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o historických záväzkoch vyplývajúcich z jadrových aktivít vykonávaných Spoločným výskumným centrom v rámci Zmluvy o Euratome [KOM(1999) 114 + C5-0214/1999 + 1999/2169(COS)] (Ú. v. ES C 67, 1.3.2001, s. 167).
(13)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Likvidácia jadrových zariadení a nakladanie s odpadom. Správa jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome. Poznámka: Toto znenie je len zhrnutím hlavného francúzskeho znenia dokumentu SEK(2004) 621 final v konečnom znení.    
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome [KOM(2008) 903 v konečnom znení].
   
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného centra (ďalej len „JRC“) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome [COM(2013) 734 final].
(14)    Deklarácia vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie (25. marca 2017)http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/03/25/rome-declaration/pdf.
(15)    Program Bohunice má byť ukončený v roku 2025 a program Kozloduj v roku 2030.
(16)    Článok 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.
(17)    Záverečná správa z auditu programu jadrového vyraďovania a nakladania s odpadom v JRC – finančné aspekty, IA – 14 – 06 (224).
(18)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).
(19)    Riadiaci výbor na vysokej úrovni pre program DWM zložený zo zástupcov generálnych riaditeľov JRC, ako aj riaditeľstiev JRC, ktoré sú v súčasnosti dotknuté programom DWM (riaditeľstvo pre jadrovú bezpečnosť a ochranu zodpovedné za implementáciu programu DWM, riaditeľstvo pre koordináciu stratégie a pracovného programu a riaditelia zodpovední za zdravie a bezpečnosť, t. j. riaditelia lokalít Karlsruhe, Geel, Petten a Ispra). Útvar JRC pre právne poradenstvo poskytuje právnu podporu.
(20)    Uznesenie Európskeho parlamentu KOM(1999) – 114 – C5-0214/1999 – 1999/2169(COS): „...zabezpečiť, aby členovia výboru odborníkov z členských štátov, ktoré majú pomáhať JRC v jeho práci, boli nezávislí a riadne kvalifikovaní“ (Ú. v. ES C 67, 1.3.2001, s. 167).
(21)    Rozhodnutie Komisie z 30. 5. 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, C(2016) 3301 final.
(22)    Najnovšie zverejnenia: Plán riadenia 2017, Ares(2017)118361; Výročná správa o činnosti za rok 2016, Ares(2017)1877780.
(23)    Deklarácia vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie (25. marca 2017)http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/03/25/rome-declaration/pdf.
(24)    Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).
(25)    Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).
(26)    Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 29.
(27)    Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 954.
(28)    Historické záväzky vyplývajúce z jadrových aktivít vykonávaných Spoločným výskumným centrom v rámci Zmluvy o Euratome – Vyraďovanie z prevádzky zastaraných jadrových zariadení a nakladanie s odpadom, KOM(1999) 114.
(29)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Likvidácia jadrových zariadení a nakladanie s odpadom. Správa jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome. Poznámka: Toto znenie je len zhrnutím hlavného francúzskeho znenia dokumentu SEK(2004) 621 final v konečnom znení.        
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného strediska (SVS) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome [KOM(2008) 903 v konečnom znení].
   
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Riadenie jadrových záväzkov vyplývajúcich z činností Spoločného výskumného centra (ďalej len „JRC“) vykonávaných v rámci Zmluvy o Euratome [COM(2013) 734 final].
(30)    Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1).
(31)    [úplný názov; odkaz na Ú. v.].
(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(33)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.95, s. 1).
(34)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(35)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(37)    Nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013 z 13. decembra 2013 o podpore Únie pre programy pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a o zrušení nariadení (Euratom) č. 549/2007 a (Euratom) č. 647/2010 (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 1).
(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(39)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(40)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .
(41)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(42)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(43)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.
(44)    Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nemusí zodpovedať presnému súčtu jednotlivých položiek.
(45)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(46)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(47)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.
(48)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(49)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

V Bruseli13. 6. 2018

COM(2018) 467 final

PRÍLOHY

k

návrhu nariadenia Rady,

ktorým sa stanovuje účelový program financovania vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 1368/2013

{SWD(2018) 343 final}


PRÍLOHA I

1.Hlavným všeobecným cieľom programu Kozloduj je pomôcť Bulharsku pri zvládaní výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky. Hlavné bezpečnostné problémy, ktoré sa majú riešiť v rámci programov, sú tieto:

a)demontáž a dekontaminácia primárneho okruhu reaktorov a veľkých komponentov v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pričom pokrok sa musí merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;

b)bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania a so starým odpadom až po dočasné uskladnenie alebo uloženie (v závislosti od kategórie odpadu) vrátane dokončenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ak je to potrebné. Tento cieľ sa musí splniť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pričom pokrok sa musí merať množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou;

c)pokračovanie znižovania rádiologických rizík; tento cieľ sa musí merať prostredníctvom hodnotenia bezpečnosti činností a zariadení, pričom sa určia spôsoby, ktorými by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia. Vyňatie zariadení spod regulačnej kontroly sa v rámci programu Kozloduj plánuje do roku 2030.

2.Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú maximálnej miere spolufinancovania EÚ stanovenej na 50 %.

3.Hlavný všeobecný cieľ programu je doplnený cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ programu prostredníctvom šírenia poznatkov (ktoré pri tom vzniknú) o procese vyraďovania z prevádzky do všetkých členských štátov EÚ. V rámci programu je v období financovania začínajúcom v roku 2021 nevyhnutné:

3.1.rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami EÚ (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

3.2.dokumentovať explicitné poznatky a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov poznatkov o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o osvedčených postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach s cieľom vytvoriť potenciálne synergie EÚ.

Tieto činnosti môžu byť financované z prostriedkov Únie až do výšky 100 %.

Pokrok sa má merať počtom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

4.Z rozsahu pôsobnosti programu je vylúčené ukladanie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a Bulharsko musí túto otázku riešiť vo vlastnom národnom programe nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami príslušnej smernice Rady 2011/70/Euratom.

PRÍLOHA II

1.Hlavným všeobecným cieľom programu Bohunice je pomôcť Slovensku pri zvládaní výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 z prevádzky. Hlavné bezpečnostné problémy, ktoré sa majú riešiť v rámci programov, sú tieto:

a)demontáž primárneho okruhu reaktorov a veľkých komponentov v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pričom pokrok sa musí merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;

b)bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania a so starým odpadom až po dočasné uskladnenie alebo uloženie (v závislosti od kategórie odpadu) vrátane dokončenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ak je to potrebné. Tento cieľ sa musí splniť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pričom pokrok sa musí merať množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou;

c)pokračovanie znižovania rádiologických rizík; tento cieľ sa musí merať prostredníctvom hodnotenia bezpečnosti činností a zariadení, pričom sa určia spôsoby, ktorými by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia. Vyňatie zariadení spod regulačnej kontroly sa v rámci programu Bohunice plánuje do roku 2025.

2.Projekty a činnosti financované v období 2021 – 2027 podliehajú maximálnej miere spolufinancovania EÚ stanovenej na 50 %.

3.Hlavný všeobecný cieľ programov je doplnený cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ programu prostredníctvom šírenia poznatkov (ktoré pri tom vzniknú) o procese vyraďovania z prevádzky do všetkých členských štátov EÚ. V rámci programu je v období financovania začínajúcom v roku 2021 nevyhnutné:

3.1.rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami EÚ (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

3.2.dokumentovať explicitné poznatky a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov poznatkov o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o osvedčených postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach s cieľom vytvoriť potenciálne synergie EÚ.

Tieto činnosti môžu byť financované z prostriedkov Únie až do výšky 100 %.

Pokrok sa má merať počtom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

4.Z rozsahu pôsobnosti programu je vylúčené ukladanie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a Slovensko musí túto otázku riešiť vo vlastnom národnom programe nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami príslušnej smernice Rady 2011/70/Euratom.

PRÍLOHA III

1.Hlavný všeobecný cieľ programu DWM Spoločného výskumného centra (JRC) je uskutočniť vyradenie z prevádzky zariadení JRC Komisie v štyroch lokalitách: JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku, a bezpečne nakladať s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom až do prevodu povinností na hostiteľské členské štáty. Činnosťami financovanými v rámci tohto programu v období 2021 – 2027 sa musí zabezpečiť:

1.1.Pre všetky lokality:

1.1.1.preskúmanie a rozvoj možností očakávaného prevodu záväzkov týkajúcich sa vyradenia z prevádzky a nakladania s odpadom na hostiteľské členské štáty.

1.2. V lokalite JRC Ispra (v závislosti od udelenia príslušných povolení talianskymi bezpečnostnými orgánmi):

1.2.1.získavanie, spracovanie a bezpečné uskladnenie historického odpadu až do prevodu vlastníctva na hostiteľský členský štát;

1.2.2.získavanie, spracovanie a bezpečné uskladnenie jadrového materiálu a vyhoretého paliva až do prevodu vlastníctva na hostiteľský členský štát;

1.2.3.vyradenie z prevádzky jadrových zariadení s licenciou;

1.2.4.bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a materiálmi pochádzajúcimi z vyraďovania.

1.3.V lokalite JRC Karlsruhe:

1.3.1.vyraďovanie zastaraného vybavenia z prevádzky;

1.3.2.bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a materiálmi pochádzajúcimi z vyraďovania;

1.3.3.zníženie zásob zastaraných jadrových materiálov a vyhoretého paliva;

1.3.4.vyradenie z prevádzky odstavených zariadení.

1.3.5.Prípravné fázy vyraďovania stavebných častí z prevádzky

1.4.V lokalite JRC Petten:

1.4.1.bezpečné nakladanie s historickým odpadom a materiálmi, ako aj s odpadom a materiálmi pochádzajúcimi z vyraďovania;

1.4.2.zníženie zásob zastaraných jadrových materiálov a vyhoretého paliva.

1.4.3.Prípravné fázy vyraďovania zariadenia HFR z prevádzky

1.5.V lokalite JRC Geel:

1.5.1.vyraďovanie zastaraného vybavenia z prevádzky;

1.5.2.bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a materiálmi pochádzajúcimi z vyraďovania.

Pokrok sa musí podľa vhodnosti merať množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu, množstvom a typom bezpečne uskladneného alebo uloženého jadrového materiálu a vyhoretého paliva, ako aj množstvom a typom odstránených materiálov. Pokrok programu sa vo všeobecnosti musí merať aj získanou hodnotou.

2.Hlavný všeobecný cieľ programu je doplnený cieľom zvýšiť pridanú hodnotu EÚ programu prostredníctvom šírenia poznatkov (ktoré pri tom vzniknú) o procese vyraďovania z prevádzky do všetkých členských štátov EÚ. V rámci programu je v období financovania začínajúcom v roku 2021 nevyhnutné:

2.1.rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami EÚ (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);

2.2.dokumentovať explicitné poznatky a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov poznatkov o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o osvedčených postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach s cieľom vytvoriť potenciálne synergie EÚ.

Pokrok sa má merať počtom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.

3.Ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti programu, ako sa vyžaduje v príslušnej smernici Rady 2011/70/Euratom.

PRÍLOHA IV

Ukazovatele

1.Nakladenie s rádioaktívnym odpadom:

a)množstvo a typ bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu

2.Demontáž a dekontaminácia:

a)množstvo a typ odstránených materiálov

3.Šírenie poznatkov:

a)počet vytvorených znalostných produktov a ich dosah.