DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie z roku 2017 a v priloženom vyhlásení o zámere oznámil zámer Komisie predložiť konkrétne návrhy na vytvorenie osobitného rozpočtového riadku eurozóny v rámci rozpočtu EÚ, ktorým sa okrem iného zabezpečí stabilizačná funkcia. Táto myšlienka bola podrobnejšie opísaná v oznámení Komisie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci EÚ, ktoré je súčasťou balíka iniciatív na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe 1 . Balík nadväzuje najmä na správu piatich predsedov o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe z 22. júna 2015 2 a na diskusný dokument Komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie z 31. mája 2017 3 .

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a modernizácia verejných financií EÚ sú kľúčové témy diskusie o budúcnosti Európy, ktorá sa začala bielou knihou Komisie z 1. marca 2017 4 . Tieto skutočnosti sa ďalej zdôraznili v diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 5 . V súčasnej situácii nastáva príležitosť uviesť konkrétne návrhy orientované na budúcnosť, pokiaľ ide o budúcnosť HMÚ, ako aj o to, ako môžu budúce verejné financie EÚ pomôcť reagovať na identifikované výzvy.

Európska pridaná hodnota je ústrednou témou diskusie o európskych verejných financiách. Zdroje EÚ by sa mali použiť na financovanie európskych verejných statkov. Z takýchto statkov má prospech EÚ ako celok, a nijaký členský štát osamote ich nedokáže zabezpečiť efektívne. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by EÚ mala prijímať opatrenia, ak ponúka lepšiu hodnotu za každé euro daňovníka v porovnaní s opatreniami prijatými na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Prehĺbenie HMÚ je dobré pre eurozónu aj pre EÚ ako celok. Integrovanejšia a výkonnejšia eurozóna by priniesla viac stability a prosperity pre všetkých v EÚ a zároveň by zabezpečila silnejšie postavenie európskeho hospodárstva na svetovej scéne. Účelom stabilizačnej funkcie, ktorá je jedným z nových rozpočtových nástrojov predstavených v oznámení Komisie, je riešiť niektoré osobitné potreby členských štátov eurozóny a štátov, ktoré smerujú k vstupu do eurozóny a zúčastňujú sa na mechanizme výmenných kurzov uvedenom v článku 140 ods. 1 ZFEÚ, pričom treba mať na zreteli ich širšie potreby a ambície v pozícii členských štátov EÚ. Tento účel je spojený so snahou maximalizovať synergie medzi existujúcimi a budúcimi nástrojmi, ktoré Komisia predstaví v máji 2018 ako súčasť svojich návrhov týkajúcich sa viacročného finančného rámca EÚ na obdobie po roku 2020.

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie si vyžaduje rozhodné opatrenia jednotlivých členských štátov, ako aj primeranú podporu z rozpočtových nástrojov EÚ a nástrojov EÚ na koordináciu politík. Toto vytvorenie stabilizačnej funkcie je jednou z myšlienok, ako lepšie využívať rozpočet EÚ ako prostriedok na posilnenie odolnosti našich vzájomne prepojených hospodárstiev a prispieť tak k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Pokrok krajín eurozóny a krajín mimo eurozóny pri vykonávaní reforiem a dosahovaní vzostupnej konvergencie bude prospešný pre všetkých.

Za podmienok uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách je EÚ oprávnená požičiavať si a poskytovať pôžičky s cieľom poskytovať finančnú pomoc. Platí to najmä pre riadenie úverov poskytnutých v rámci nástroja na podporu platobnej bilancie s cieľom podporiť členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, v prípade ťažkostí s ich platobnou bilanciou. Takisto to platí v prípade úverov poskytnutých v rámci Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu. Keďže získané prostriedky a zodpovedajúce úvery sú nadväzné operácie, nemajú priamy vplyv na rozpočet EÚ, pokiaľ si prijímajúce členské štáty plnia svoje povinnosti.

Hoci rozpočtom EÚ sa vždy presadzovala vzostupná sociálna a hospodárska konvergencia a úverová kapacita, ktorá je k dispozícii na úrovni EÚ, sa v posledných rokoch zvýšila s cieľom reagovať na extrémne okolnosti, makroekonomická stabilizácia doposiaľ nebola výslovným cieľom rozpočtu EÚ. Skúsenosti z rokov finančnej krízy takisto ukázali, že štruktúra a rozsah pôsobnosti verejných financií EÚ ešte nie sú v plnom súlade s osobitnými potrebami hospodárskej a menovej únie, a to ani v prípade členských štátov eurozóny, ani pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sú na ceste k vstupu do eurozóny.

Na podporu toho, aby mohli členské štáty eurozóny lepšie reagovať na rýchlo sa meniace hospodárske okolnosti a stabilizovať svoje hospodárstvo v prípade veľkých asymetrických otrasov, by sa mala vytvoriť stabilizačná funkcia. V dôsledku zjednotenia menovej politiky v priestore s jednotnou menou už zúčastnené členské štáty nemajú k dispozícii také nástroje makroekonomickej politiky, ako mali predtým. Krajiny sa líšia, pričom veľkosť a štruktúra hospodárstva má význam, pokiaľ ide o pravdepodobnosť, že krajiny budú vystavené otrasom. Kríza odhalila obmedzený rozsah prostriedkov dostupných pre jednotlivé členské štáty eurozóny na zmiernenie dosahu veľkých asymetrických otrasov, pričom niektoré z nich prišli o prístup na trhy, kde by mohli uspokojiť svoje finančné potreby. Vo viacerých prípadoch to viedlo k zdĺhavej recesii a negatívnym presahom do iných členských štátov.

So zreteľom na tieto skutočnosti a za predpokladu, že členské štáty budú súhlasiť, existujú spôsoby na vytvorenie rozpočtových nástrojov na úrovni EÚ, ktoré môžu prispieť k stabilite eurozóny a zároveň prospieť EÚ ako celku. Na zabezpečenie ich úspechu a účinnosti a v záujme maximalizácie ich efektívnosti z pohľadu daňovníkov musia byť tieto nástroje vnímané v úplnej súčinnosti s ostatnými rozpočtovými nástrojmi existujúcimi v širšom rámci Únie. Na podpore makroekonomickej stabilizácie by sa okrem toho mohol v budúcnosti podieľať Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) alebo jeho právny nástupca v podobe Európskeho menového fondu, pokiaľ si to budú želať členské štáty eurozóny, ktoré sú jeho akcionármi.

Návrh nariadenia o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií (EISF) je jednou z iniciatív, pokiaľ ide o naplnenie výzvy na vytvorenie stabilizačnej funkcie, ktorá by pomohla zmierniť účinky asymetrických otrasov a zabrániť riziku negatívnych presahov, uvedenej v oznámení Komisie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci EÚ 6 . Stabilizačná funkcia je určená pre členské štáty eurozóny a mala by byť otvorená pre členské štáty mimo eurozóny, ktoré do mechanizmu výmenných kurzov II vstúpili na základe kladného rozhodnutia členov ERM II.

Táto iniciatíva má podobu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady podľa článku 175 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Článkom 175 ods. 3 ZFEÚ sa umožňuje vytvorenie nástroja na podporu oprávnených verejných investícií v členských štátoch, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu, s cieľom posilniť súdržnosť. Toto opatrenie je potrebné mimo štrukturálnych fondov, v ktorých sa nestanovuje osobitný nástroj na podporu makroekonomickej stabilizácie udržaním verejných investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov, a nie sú ním dotknuté opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v rámci iných politík Únie.

Členské štáty majú záujem dosiahnuť a udržať vysokú kvalitu svojich systémov a postupov riadenia verejných investícií. Návrh je preto doplnený o prílohu, v ktorej sa určujú metodika a kritériá posudzovania takýchto systémov a postupov riadenia verejných investícií s cieľom určiť, kde sa majú posilniť, aby sa zvýšil vplyv verejných investícií a potenciálnej podpory v rámci navrhovaného nástroja.

Podľa súčasného návrhu je Komisia oprávnená poskytnúť finančnú pomoc členským štátom, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu, a to uzatváraním zmlúv o pôžičkách na finančných trhoch alebo s finančnými subjektmi, s cieľom následne požičať takéto príjmy na podporu dotknutého členského štátu pri udržiavaní oprávnených verejných investícií. Okrem toho sa plánuje zaviesť úroková dotácia na pokrytie nákladov na úrokovú sadzbu, ktoré v súvislosti s úverom vznikli prijímateľskému členského štátu.

Rozhodnutie Komisie poskytnúť podporu v rámci nástroja je podmienené tým, že dotknutý členský štát spĺňa prísne kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní rámca fiškálneho a makroekonomického dohľadu. Pripomína sa, že členské štáty by mali uskutočňovať zdravú fiškálnu politiku a v čase hospodárskej prosperity by si mali vytvárať fiškálne rezervy. Kritériá na aktiváciu podpory v rámci nástroja sú založené na aktivačnom mechanizme, v ktorom sa zohľadňujú dvojaké údaje o nezamestnanosti. Tento mechanizmus bol vybraný, pretože výrazný nárast miery nezamestnanosti v krajine je relevantným ukazovateľom vplyvu veľkého asymetrického otrasu v konkrétnom členskom štáte.

Povinnosťou využiť prijatú podporu na investície do politických cieľov podľa všeobecného nariadenia a zachovať priemernú úroveň verejných investícií za posledných päť rokov sa okrem toho zabezpečuje, že by sa mohol dosiahnuť cieľ navrhovaného nariadenia, a to zabezpečiť, aby sa veľkým asymetrickým otrasom neohrozila súdržnosť.

Návrh zahŕňa aj vzorce na automatické určenie výšky úverovej podpory a úrokovej dotácie. Pokiaľ ide o úverovú zložku, suma sa stanoví tak, že sa zohľadní maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré sa môžu podporiť, a závažnosť veľkého asymetrického otrasu.

Predpokladá sa však, že Komisia bude mať obmedzenú a vymedzenú diskrečnú právomoc zvýšiť sumu úveru až na maximálnu úroveň oprávnených verejných investícií. Táto úroveň sa takisto určí na základe vzorca, v ktorom sa zohľadňuje pomer oprávnených verejných investícií k HDP v EÚ počas piatich rokov pred tým, ako dotknutý členský štát požiadal o podporu, a HDP dotknutého členského štátu za rovnaké obdobie.

K návrhu nariadenia je pripojený návrh medzivládnej dohody, na základe ktorej by sa členské štáty mohli dohodnúť na prevode vnútroštátnych príspevkov vypočítaných na základe podielu menového príjmu prideleného ich národným centrálnym bankám do fondu na podporu stabilizácie zriadeného podľa nariadenia. Hlavným účelom tohto fondu, ktorý má byť financovaný z vnútroštátnych príspevkov, je financovať úrokové dotácie, na ktoré majú členské štáty nárok. Takéto úrokové dotácie pokrývajú 100 % úrokových nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s úvermi.

Podrobné kritériá oprávnenosti a aktivácie, ako aj vzorce na výpočet úverovej podpory a úrokových dotácií, umožňujú rýchly a jednoduchý rozhodovací postup Komisie.

Nie je vylúčené, že by sa v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) alebo jeho právneho nástupcu v určitom okamihu v budúcnosti autonómne rozhodlo o poskytnutí podpory súbežne s nástrojom zriadeným podľa navrhovaného nariadenia. V takom prípade sa Komisia snaží zabezpečiť, aby sa takáto pomoc poskytovala spôsobom, ktorý je v súlade s navrhovaným nariadením.

V návrhu sa Komisii umožňuje prijímať delegované akty v obmedzenom počte oblastí, aby mohla zabezpečiť takúto potenciálnu súbežnú interakciu medzi akoukoľvek budúcou pomocou v rámci EMS a týmto nástrojom. Predpokladá sa, že delegovaným aktom sa bude najmä regulovať výmena informácií, pokiaľ ide o dôležité prvky úveru v rámci tohto systému. Okrem toho sa stanovuje možnosť prijímať delegované akty s cieľom doplniť alebo zmeniť navrhované nariadenie, a to stanovením pravidiel komplementarity medzi pomocou z EMS a výškou podpory z EISF vypočítanou na základe navrhovaného nástroja, a zabezpečiť poskytovanie úrokových dotácií na úrokové náklady, ktoré vznikli v súvislosti s pomocou z EMS.

Takisto je dôležité pripomenúť, že nástroj EISF zriadený podľa navrhovaného nariadenia by sa mal považovať za prvý krok v postupnom vývoji dobrovoľného poistného mechanizmu na účely makroekonomickej stabilizácie. Tento mechanizmus by sa zakladal na dobrovoľných príspevkoch členských štátov eurozóny a mohol by mať kapacitu na prijímanie úverov. Preskúmanie navrhovaného nariadenia sa predpokladá po piatich rokoch od nadobudnutia účinnosti nariadenia s cieľom posúdiť a riešiť možné otázky, ktoré v tejto súvislosti vzniknú.

V uvedenom návrhu sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a tento návrh sa predkladá Únii s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Nástroj EISF podľa navrhovaného nariadenia je v súlade s ostatnými nástrojmi v rámci politiky súdržnosti. Týmto nástrojom sa dopĺňajú programy podporované Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré v posledných rokoch predstavovali viac ako polovicu celkových verejných investícií, čím výrazne prispeli k procesu posilňovania hospodárskeho a sociálneho dobiehania regiónov a krajín v celej EÚ. V tejto súvislosti sa pripomína, že zavedením podmienok ex ante a makroekonomických podmienok prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach 7 sa vytvorilo aj väčšie prepojenie medzi prioritami európskeho semestra a programami podporovanými Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Podobnými podmienkami sa určuje oprávnenosť na podporu z nástroja EISF. Nástrojom EISF sa okrem toho dopĺňajú aj iné nástroje na úrovni EÚ, ktoré môžu osobitne pomáhať tlmiť hospodárske otrasy na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni, ako sú Fond solidarity Európskej únie, ktorým sa poskytuje finančná pomoc členským štátom/regiónom zasiahnutým veľkými katastrofami, a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorým sa poskytuje podpora ľuďom, ktorí stratili prácu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Nástroj podľa navrhovaného nariadenia je v súlade s pravidlami koordinácie hospodárskej politiky vrátane Paktu stability a rastu. Predpokladom oprávnenosti v rámci nástroja EISF je dodržiavanie rozhodnutí a odporúčaní rámca fiškálneho a makroekonomického dohľadu. Európsky semester je hlavným nástrojom na koordináciu hospodárskych politík členských štátov na úrovni EÚ, kde členské štáty diskutujú o svojich hospodárskych, sociálnych a rozpočtových prioritách a pokrok sa monitoruje v konkrétnych termínoch počas celého roka. V kontexte európskeho semestra slúžia na zabezpečenie zdravých verejných financií a na predchádzanie rizikám nerovnováhy Pakt stability a rastu a postup pri makroekonomickej nerovnováhe. Najlepším využívaním flexibility zakotvenej v existujúcich pravidlách Paktu stability a rastu došlo okrem toho k posilneniu prepojenia medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a fiškálnou zodpovednosťou, pričom sa zároveň lepšie zohľadnili cyklické hospodárske podmienky, ktorým čelia členské štáty.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 175 ods. 3 ZFEÚ. Na to, aby sa mohol použiť uvedený článok, musia byť splnené tri podmienky, pričom všetky sú splnené.

Prvou podmienkou je, že osobitné opatrenia musia prispievať k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V navrhovanom nariadení sa stanovuje zoštíhlený rámec, ktorý umožňuje poskytnutie finančnej pomoci členským štátom eurozóny a členským štátom mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), na podporu oprávnených verejných investícií vo forme úverov a úrokových dotácií s cieľom zmierniť veľký asymetrický otras v záujme posilnenia súdržnosti. Tento nástroj je doplnkovým nástrojom, ktorý prijímateľským členským štátom pomáha zachovať verejné investície podporujúce rast v prípade makroekonomickej nestability. To zasa pomáha zmierniť hospodársku úpravu v dotknutých členských štátoch eurozóny a pomáha im v návrate na cestu udržateľného rastu namiesto prehlbovania a predlžovania recesie, ktorá negatívne ovplyvňuje ich hospodársku a sociálnu súdržnosť. Nástroj by sa mal aktivovať v prípade veľkého asymetrického otrasu v členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch, keď sa naplnia limity iných mechanizmov a vnútroštátnych politík, a mali by sa naň vzťahovať prísne kritériá oprávnenosti na základe rámca Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad. Na to, aby bola podpora v rámci nástroja účinná, mala by sa okrem toho nasmerovať na podporu oprávnených verejných investícií, ktorými sa podporia témy v rámci EŠIF. Riešenie účinkov veľkého asymetrického otrasu týmito nástrojmi prostredníctvom podpory zachovania úrovne verejných investícií tak prispieva k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Druhou podmienkou je, že sa preukáže nevyhnutnosť opatrenia mimo štrukturálnych fondov. Ani štrukturálne fondy, ani nijaký iný osobitný nástroj nezabezpečujú účel makroekonomickej stabilizácie prostredníctvom zachovania verejných investícií v členských štátoch v prípade veľkého asymetrického otrasu. Nevyhnutnosť takéhoto nástroja je založená na faktických prvkoch, pretože štrukturálne reformy, automatické fiškálne stabilizátory, diskrečné opatrenia fiškálnej politiky ani jednotná menová politika Eurosystému nedokážu v plnej miere zmierniť veľké makroekonomické otrasy.

Po tretie, návrhom nie sú dotknuté opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v rámci iných politík Únie. Oprávnenosť na akúkoľvek podporu v rámci nástroja je výslovne založená najmä na predpoklade dodržiavania rozhodnutí a odporúčaní, ktoré sú stanovené v rámci Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad podľa tretej časti hlavy VIII ZFEÚ.

Opatrenie založené na článku 175 ods. 3 ZFEÚ, ktorého cieľom je posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, možno navrhnúť tak, aby nevyhnutné podmienky oprávnenosti na podporu splnila len podskupina členských štátov, pokiaľ obmedzenie spočíva na objektívnom dôvode. Podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vytvorenie hospodárskej a menovej únie sú kľúčovými cieľmi podľa článku 3 ZEÚ. Vzhľadom na povahu svojej súčasnej štruktúry nie je menová únia vybavená možnosťou zmierniť veľké asymetrické otrasy prostredníctvom mechanizmu, ktorý umožňuje účinne zabezpečiť zachovanie úrovne verejných investícií členských štátov. Chýbajúce spôsoby úpravy menovej politiky a výmenného kurzu na vnútroštátnej úrovni znamenajú obmedzenie nástrojov, ktoré sú k dispozícii na riešenie asymetrických otrasov v členských štátoch eurozóny, pričom akákoľvek reakcia na riešenie takéhoto otrasu spočíva na zostávajúcich vnútroštátnych nástrojoch hospodárskej politiky, najmä na štrukturálnych reformách a fiškálnej politike, ale vo väčšej miere aj na jednotnej menovej politike. Hoci členské štáty mimo eurozóny sú naďalej zodpovedné za svoju vnútroštátnu menovú politiku a politiku výmenného kurzu, tie členské štáty, ktoré v blízkej budúcnosti prijmú euro a v rámci plnenia svojich záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), v skutočnosti vo svojej politike výmenného kurzu a v menovej politike už sú obmedzované.

• Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Hospodárska stabilita hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a členských štátov, ktoré prijali euro, má rozmer týkajúci sa celej Únie. Členské štáty eurozóny sú navzájom hospodársky úzko prepojené. Malo by sa zabrániť tomu, aby hospodárske otrasy a významný hospodársky pokles vyústili do hlbšej a širšej stresovej situácie s negatívnym vplyvom na hospodársku a sociálnu súdržnosť. Vzhľadom na štruktúru HMÚ s centralizovanou jednotnou menovou politikou, ale s decentralizovanou fiškálnou politikou na vnútroštátnej úrovni, však členské štáty eurozóny nie sú dostatočne schopné samostatne zmierniť veľké asymetrické otrasy. Treba posilniť dostupnosť nástrojov v prípadoch, keď HMÚ čelí kritickým problémom pri akomkoľvek veľkom narušení hospodárstva v jednotlivých členských štátoch. Hoci členské štáty mimo eurozóny sú naďalej zodpovedné za svoju vnútroštátnu menovú politiku a politiku výmenného kurzu, tie členské štáty, ktoré v blízkej budúcnosti prijmú euro a v rámci plnenia svojich záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), v skutočnosti vo svojej politike výmenného kurzu a v menovej politike už sú takisto obmedzované. V dôsledku finančnej a následnej hospodárskej krízy v eurozóne sa ukázali výrazné obmedzenia vo fungovaní automatických fiškálnych stabilizátorov a diskrečných opatrení fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni, a to aj v členských štátoch s nízkou úrovňou verejného dlhu a zdanlivo zdravými verejnými financiami. Viedlo to k procyklickej štruktúre fiškálnych politík, čo bolo škodlivé pre kvalitu verejných financií, a najmä pre verejné investície. Zo sledu udalostí takisto vyplýva, že v súvislosti so zabezpečením stabilizácie v nepriaznivej hospodárskej situácii sa na jednotnú menovú politiku môže klásť príliš veľká záťaž. Z týchto zistení vyplýva potreba zriadenia spoločného nástroja na úrovni Únie na zmiernenie takýchto otrasov s cieľom zabrániť prehlbovaniu rozdielov v makroekonomickej výkonnosti medzi členskými štátmi eurozóny a tiež členskými štátmi mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), ktoré ohrozujú hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Cieľ tohto navrhovaného nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie v súlade s článkom 5 ods. 3 ZEÚ.

•Proporcionalita

Cieľom návrhu je podpora verejných investícií s cieľom posilniť súdržnosť v členských štátoch, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu. V návrhu sa stanovuje zjednodušený rámec na poskytovanie finančnej pomoci v podobe úverov a úrokových dotácií. Nástroj je doplnkovým nástrojom popri existujúcich nástrojoch Únie na financovanie zamestnanosti, rastu a investícií, vnútroštátnych fiškálnych politikách, ale aj nástrojoch finančnej pomoci na riešenie krízových situácií, ako sú EFSM a EMS.

Rozhodovací postup umožňuje Komisii jednoduché a pohotové mobilizovanie a vyplatenie podpory po splnení jasne vymedzených kritérií oprávnenosti a aktivácie, ako aj kritéria na určenie verejných investícií, ktoré sa majú podporiť.

Návrh zároveň neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je riešenie veľkého asymetrického otrasu prostredníctvom podpory verejných investícií. Na každú podporu v rámci navrhovaného nástroja sa vzťahujú prísne kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní rámca Únie pre fiškálny a makroekonomický dohľad a jasne vymedzené kritériá aktivácie založené na aktivačnom mechanizme, v ktorom sa zohľadňujú dvojaké údaje o nezamestnanosti. Prijímateľský členský štát je okrem toho povinný použiť získanú pomoc na oprávnené verejné investície na podporu politických cieľov všeobecného nariadenia. Plánuje sa zaviesť kontrolný a nápravný mechanizmus. Výška úverov a úrokové dotácie sa určia na základe vzorca, v ktorom sa náležite zohľadňuje maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré sa môžu podporiť, a závažnosť veľkého asymetrického otrasu. S cieľom zabezpečiť, aby podmienky na úverovú podporu z tohto nástroja spĺňalo čo najviac členských štátov, sa okrem toho stanovuje strop, ktorý závisí od zostávajúcich prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte EÚ. Úrokové dotácie pokrývajú úrokové náklady, ktoré členským štátom vznikli v súvislosti s úvermi poskytnutými v rámci tohto nástroja. V záujme zvýšenia vplyvu verejných investícií a potenciálnej podpory v rámci tohto systému sa napokon plánuje zaviesť postup na zvýšenie kvality systémov a postupov členských štátov v oblasti verejných investícií.

•Výber nástroja

Tento akt má podobu nariadenia, pretože sa ním vytvára nový nástroj, ktorý prispieva k makroekonomickej stabilizácii, pričom akt musí byť záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

Posúdenie navrhovaného mechanizmu sa opieralo najmä o interné odborné znalosti. Na posúdenie potenciálnej činnosti stabilizačnej funkcie alebo poistného mechanizmu sa uskutočnili simulácie založené na údajoch z minulosti (z rokov 1985 až 2017). Tento prístup je v súlade s normami literatúry na túto tému (Carnot a kol., 2017; Arnold a kol., 2018; Claveres a Stráský, 2018). Stabilizačný vplyv stabilizačnej funkcie aj poistného mechanizmu sa posudzuje prostredníctvom simulácií makroekonomického modelu (model QUEST vypracovaný Komisiou, ktorý sa často používa na posúdenie vplyvu politických reforiem). Výsledky sú v súlade s podobným posúdením, ktoré vykonal MMF (Arnold a kol., 2018). Vo všeobecnejšej rovine sa náležite zohľadnila relevantná hospodárska a politická literatúra zameraná na odôvodnenie stabilizačnej funkcie. Rovnako aj prebiehajúce diskusie na úrovni Únie.

•Posúdenie vplyvu

Návrh je podporený posúdením vplyvu. Výbor pre kontrolu regulácie k nemu 27. apríla 2018 vydal kladné stanovisko s výhradami. [je potrebné vložiť hypertextový odkaz na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie] Otázky, ktoré nastolil výbor pre kontrolu regulácie, sa riešili v revidovanom znení pracovného dokumentu útvarov Komisie o posúdení vplyvu [je potrebné vložiť hypertextový odkaz na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie]. Ďalej sa rozpracoval opis hlavnej možnosti politiky a vzájomného vzťahu s inými nástrojmi vrátane zloženia a režimu financovania. Záver týkajúci sa uprednostňovanej možnosti sa teraz predstavuje podrobnejšie. Zmeny, ktoré sa vykonali v nadväznosti na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie, sa podrobnejšie uvádzajú v osobitnej prílohe v pracovnom dokumente útvarov Komisie o posúdení vplyvu.

V posúdení vplyvu sa okrem možnosti 1, ktorou je zachovanie súčasného stavu, skúmali tri možnosti politiky pre stabilizačnú funkciu:

Možnosť 2 zodpovedá systému prijímania a poskytovania úverov zameranému na verejné investície. Ústredný sprostredkovateľ, t. j. Európska únia, by členským štátom zasiahnutým veľkými otrasmi poskytoval úvery spolu s obmedzenými grantmi na zachovanie činnosti v oblasti verejných investícií. Táto možnosť do veľkej miery zodpovedá návrhu Komisie, pokiaľ ide o európsky nástroj stabilizácie investícií.

Možnosť 3 je poistný mechanizmus. Vo fonde by sa zhromažďovali pravidelné príspevky, najmä v normálnom a priaznivom hospodárskom období, alebo vlastný zdroj. Ak by bol členský štát zasiahnutý veľkým otrasom, mohol by využiť podporu v podobe vyplácania/grantov. Na zabezpečenie dôveryhodnej a nepretržitej prevádzky by pravdepodobne bola potrebná obmedzená kapacita na prijímanie úverov.

Možnosť 4 je účelový rozpočet eurozóny. Spoločný rozpočet by primárne nebol zameraný na stabilizáciu hospodárstva, ale skôr na poskytovanie európskych verejných statkov. Využívanie cyklických príjmov (napr. daň z príjmu právnických osôb) a proticyklických výdavkov (napr. dávky v nezamestnanosti) by napriek tomu prispievalo k makroekonomickej stabilizácii prostredníctvom automatických stabilizátorov na úrovni EÚ. Okrem toho možno očakávať diskrečné prvky, ktorými by sa mohli ďalej podporovať stabilizačné vlastnosti.

Európsky nástroj stabilizácie investícií (možnosť 2) by prispieval k cieľu súdržnosti tým, že by poskytoval finančnú podporu v prípade veľkého asymetrického otrasu, ktorý zasiahol členský štát. Táto podpora by bola zameraná na verejné investície v prioritných odvetviach a bola by podmienená aktivačnými podmienkami a podmienkami oprávnenosti hospodárstva. Poskytovaním tejto podpory sa zabezpečí silný podnet na ochranu kľúčových verejných investícií, a tým aj zachovanie primeranej úrovne výdavkov, ktoré sú nevyhnutné pre budúci rast hospodárstva. Takýmto systémom by sa podporili výsledky v ostrom kontraste s minulou krízou, keď sa v niektorých krajinách výrazne obmedzili verejné investície. Vplyv makroekonomickej stabilizácie v rámci tejto možnosti je obmedzený tým, že podpora má formu úveru. V prípade veľkého otrasu by dotknutý členský štát stále čelil kompromisu medzi podpornou činnosťou prostredníctvom deficitných výdavkov a kontrolou nárastu svojho verejného dlhu. Tento kompromis by sa však zmiernil, keďže členskému štátu by sa poskytol prístup k lacnejšiemu financovaniu než na trhu. Poskytnutie finančných prostriedkov EÚ môže okrem toho znamenať silný signalizačný účinok pre účastníkov trhu, ktorý môže pôsobiť ako katalyzátor, pokiaľ ide o zabránenie strate prístupu na trh a o plnohodnotný program finančných úprav. Táto možnosť je v súlade s požiadavkou, že nesmie ísť o trvalé transfery, keďže úvery sú vo svojej podstate formou dočasnej podpory a dotknutý členský štát je zo zákona povinný ich splatiť. Táto podmienka je osobitne dôležitá. Pokiaľ ide o potrebu a formu stabilizačnej funkcie, názory zainteresovaných strán sa v tomto bode naďalej rozchádzajú, najmä vzhľadom na obavy týkajúce sa neutrality medzi krajinami. Možnosť 2 tak môže byť, aspoň v blízkej budúcnosti, politicky uskutočniteľnejšia.

Poistným mechanizmom (možnosť 3) by sa zabezpečilo vyplácanie významných súm v prípade veľkého asymetrického otrasu, ktorý zasiahol členský štát, a to na základe aktivačných podmienok a podmienok oprávnenosti hospodárstva. Týmto vyplácaním poistného by sa výrazne obmedzil krátkodobý kompromis, ktorému dotknuté členské štáty čelia medzi podpornou činnosťou a kontrolou nárastu svojich dlhov a deficitov. Vyplácaním by sa preto dopĺňali vnútroštátne automatické stabilizátory v nepriaznivej situácii. Uľahčilo by sa ním vykonávanie plynulejšej a viac proticyklickej fiškálnej politiky počas celého cyklu, čo by bolo prospešné aj z hľadiska kvality vnútroštátnych verejných financií a zabránenia výkyvom v oblasti verejných investícií. V závislosti od nastavenia jej parametrov sa touto možnosťou môže zabezpečiť významný vplyv na stabilizáciu dopytu, a to aj v prípade obmedzenej výšky príspevkov. Možnosť 3 je však pomerne náročná na zosúladenie s cieľom neutrality medzi krajinami, keďže niektoré členské štáty by mohli mať prospech z častejšieho vyplácania alebo vyplácania vo väčšej výške ako iné členské štáty, napríklad preto, lebo ich hospodárstva čelia kolísavejším cyklom. Na zlepšenie cieľa neutrality krajín by mohli byť dôležité niektoré koncepčné prvky, ako sú vyššie príspevky v priaznivom období (ktorými by sa zabezpečilo, aby nestabilné hospodárstva prispeli viac, a urýchlila by sa tvorba rezerv) a určitá forma hodnotenia skúseností (príspevky upravené v závislosti od ich využitia v minulosti). Zdá sa však, že podpora zainteresovaných strán, pokiaľ ide o túto možnosť, je v tejto fáze nejednotná, keďže niektoré zainteresované strany môžu mať dojem, že zahŕňa priveľa rizík a presahuje rámec primeranej reakcie na aktuálne výzvy.

Rozpočet eurozóny (možnosť 4) by prispel k stabilizácii veľkých otrasov prostredníctvom automatických fluktuácií s cyklom príjmov a/alebo výdavkov tohto rozpočtu. Účinnosť uvedeného mechanizmu závisí od cyklickej citlivosti zloženia rozpočtu a od jeho veľkosti. Dôsledky možnosti 4 by do určitej miery presahovali rámec zabezpečenia stabilizačnej funkcie, keďže úplný rozpočet znamená, že právomoci prideľovania na strane príjmov a na strane výdavkov sa presúvajú z vnútroštátnej na európsku úroveň k súčasnému rozpočtu EÚ. Zriadenie takéhoto rozpočtu by si preto vyžadovalo silnú politickú vôľu a konsenzus. Na posúdenie jeho obsahu a zvýšenie jeho politickej prijateľnosti by boli potrebné ďalšie úvahy a diskusie.

Treba pripomenúť, že jednotlivé možnosti politiky sa navzájom nevylučujú a môžu sa kombinovať. V tejto fáze je uprednostňovanou možnosťou európsky nástroj stabilizácie investícií (možnosť 2). Bol by dôležitým príspevkom k cieľom uvedeným v oddiele 4 správy o posúdení vplyvu. Komisia ho preto ponechala ako súčasť svojho návrhu. Poistný mechanizmus (možnosť 3) môže ponúknuť veľmi účinné stabilizačné vlastnosti a ak by bol vhodne navrhnutý, mohol by byť v súlade so zásadou neutrality krajín. Na posúdenie jeho životaschopnosti a na zvýšenie jeho politickej prijateľnosti sú však potrebné ďalšie úvahy a diskusie. Poistným mechanizmom by sa výrazne posilnila štruktúra HMÚ, bol by teda veľmi cenný. Aj keď Komisia v tejto fáze nepredkladá formálny návrh, poistný mechanizmus by sa mal považovať za súčasť stabilizačnej funkcie ako balíka, ktorou sa navyšuje a dopĺňa možnosť 2. Takýmto balíkom by sa vytvoril ucelený súbor umožňujúci výraznú stabilizáciu. Možnosť 4 môže ponúknuť určité stabilizačné vlastnosti, ktorých rozsah do veľkej miery závisí od jej veľkosti a zloženia, na posúdenie jej obsahu a zvýšenie jej politickej prijateľnosti sú však potrebné ďalšie úvahy a diskusie.

Vplyv systému stabilizácie investícií (možnosť 2) a poistného mechanizmu (možnosť 3) by mal najmä makroekonomický charakter v súlade s témami, o ktorých sa už diskutovalo. Nástrojom stabilizácie investícií (možnosť 2) by sa okrem toho zlepšilo zloženie verejných financií ochranou činnosti v oblasti verejných investícií. Táto možnosť čiastočne zahŕňa rozmer zachovania/zlepšovania zručností, a preto znamená určitý sociálny prínos. V prípade poistného mechanizmu (možnosť 3) by bol environmentálny a sociálny vplyv pomerne nepriamy a bolo by ťažké ho posúdiť. V prípade rozpočtu eurozóny (možnosť 4) by environmentálny a sociálny vplyv bol pravdepodobne pozitívny, ale vymedzenie tejto možnosti nie je dostatočne podrobné na to, aby bolo možné dôkladné posúdenie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh by mohol mať vplyv na rozpočet. Úvery, ktoré by Komisia mohla poskytovať členským štátom v rámci tohto navrhovaného nástroja, závisia od fixného stropu vo výške 30 miliárd EUR. Takéto úvery predstavujú podmienené záväzky pre rozpočet EÚ v prípade, že by členský štát nesplácal úver poskytnutý v rámci tohto systému.

Úroková dotácia by sa financovala z fondu na podporu stabilizácie, ktorý by sa financoval z ročných vnútroštátnych príspevkov podľa podielu národných centrálnych bánk jednotlivých členských štátov eurozóny na menovom príjme Eurosystému. Rovnaká referenčná hodnota by sa použila pre členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II). Tieto vnútroštátne príspevky ako také predstavujú vonkajšie pripísané príjmy a nemajú vplyv na rozpočet EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V akte sa stanovuje podávanie správ a preskúmanie jeho uplatňovania každých päť rokov. Komisia by mala na tento účel predložiť hodnotiacu správu, v ktorej sa okrem iného posúdi účinnosť nariadenia, ako aj jeho prínos k vykonávaniu hospodárskych politík členských štátov eurozóny takým spôsobom, aby sa posilnila súdržnosť v Únii, k dosahovaniu stratégie Únie pre rast a zamestnanosť a k verejným investíciám v členských štátoch eurozóny, ktoré využívajú podporu podľa tohto aktu. V správe sa preskúma aj vhodnosť vytvorenia poistného mechanizmu na účely makroekonomickej stabilizácie. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na zmeny tohto aktu. Správa sa doručí Európskemu parlamentu, Rade a Euroskupine.

Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 8 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politík by mali tvoriť základ posudzovania vplyvu možností ďalších opatrení. V hodnoteniach sa posúdia účinky programu v praxi na základe ukazovateľov/cieľov programu a podrobnej analýzy toho, do akej miery možno program považovať za relevantný, účinný, efektívny, poskytujúci dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a koherentný s inými politikami EÚ. Hodnotenia budú zahŕňať získané poznatky na určenie akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie opatrení alebo ich výsledkov a na pomoc s maximalizáciou ich využitia/vplyvu.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V časti I navrhovaného nariadenia (články 1 a 2) sa stanovuje zriadenie európskeho nástroja stabilizácie investícií (EISF) ako nástroja finančnej pomoci podľa článku [220] revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách na podporu verejných investícií pre členské štáty, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu, s cieľom posilniť súdržnosť. Ďalej sa uvádza, v akej forme by sa takáto finančná pomoc poskytovala, a tou sú úvery a úrokové dotácie. V tejto časti sa okrem toho zdôrazňuje, že nariadenie by sa malo uplatňovať na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II). V tejto časti sa takisto stanovujú najdôležitejšie vymedzenia pojmov, ktoré sa používajú v celom akte.

Časť II navrhovaného nariadenia (články 3 až 5) obsahuje kritériá, ktoré by musel členský štát splniť, aby mohol využiť podporu z EISF. Treba rozlišovať medzi dvoma súbormi kritérií.

Po prvé, navrhovaný akt obsahuje kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní fiškálneho rámca Únie stanoveného v článku 126 ods. 8 a ods. 11 ZFEÚ a v nariadení (EÚ) č. 1466/97, ako aj rámca makroekonomického dohľadu zriadeného nariadením (EÚ) č. 1176/2011. Takisto by sa malo určiť, že pokiaľ sa na členský štát eurozóny vzťahuje program makroekonomických úprav, nebude tento štát využívať podporu v rámci tohto systému, ale že akékoľvek finančné potreby na podporu verejných investícií sa zabezpečia v rámci programu. Rovnaký systém sa plánuje zaviesť v prípade členských štátov mimo eurozóny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti navrhovaného aktu a ktoré využívajú pomoc pre platobnú bilanciu. A napokon, ak by sa členské štáty dohodli na uzatvorení medzivládnej dohody o financovaní úrokovej dotácie, úhrada ročných príspevkov by mala predstavovať kritérium oprávnenosti na to, aby členský štát mohol využívať úrokovú dotáciu v rámci tohto systému.

Po druhé, mali by sa naplánovať kritériá aktivácie na zabezpečenie včasnej a účinnej aktivácie podpory z EISF. Takáto aktivácia by mala byť určená aktivačným mechanizmom, v ktorom sa zohľadňujú dvojaké údaje o nezamestnanosti, a to vnútroštátna miera nezamestnanosti v porovnaní s jej priemerom v minulosti a zmena v nezamestnanosti v porovnaní s určitou prahovou hodnotou v poslednom roku. Po prvé, o výbere kritérií aktivácie založených na miere nezamestnanosti sa uvažuje z viacerých dôvodov. Miera nezamestnanosti je vynikajúcim ukazovateľom hospodárskeho cyklu. Účinky otrasov na verejné financie okrem toho zväčša zaostávajú za cyklom rastu a v skutočnosti viac-menej zodpovedajú cyklu nezamestnanosti. Oneskorením, v ktorom sa odráža využitie miery nezamestnanosti, by sa navyše neohrozila funkčnosť stabilizačného účelu nástroja, pretože členské štáty by najprv museli využiť svoje automatické stabilizátory a politiky. Po druhé, využitím mechanizmu dvojitej aktivácie by sa s väčšou mierou istoty potvrdilo, že dotknutý členský štát čelí veľkému asymetrickému otrasu s dočasným prvkom špecifickým pre danú krajinu. Mechanizmom dvojitej aktivácie by takisto umožnilo zameranie podpory na obdobia rozsiahleho zhoršenia hospodárstva. Dvojitá aktivácia by sa zameriavala na situácie stúpajúcej nezamestnanosti.

V tejto časti sa takisto stanovuje povinnosť členských štátov, ktoré prijímajú pomoc podľa tohto navrhovaného nariadenia, investovať podporu do oprávnených verejných investícií, t. j. tvorby hrubého fixného kapitálu sektorom verejnej správy na podporu politických cieľov stanovených vo všeobecnom nariadení a sociálnych investícií (vzdelávanie a odborná príprava), ako aj zachovať úroveň verejných investícií vo všeobecnosti v porovnaní s priemernými verejnými investíciami za posledných päť rokov. V súvislosti s druhým prvkom by Komisia mala mať pri svojom posúdení určitú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o riešenie situácií, keď sa verejné investície v členskom štáte vyvíjali neudržateľným spôsobom. Mal by sa zaviesť nápravný mechanizmus, aby sa zabránilo neoprávneným výdavkom a zodpovednosti Únie za neoprávnené úvery. Zdá sa, že je to potrebné na ochranu finančných záujmov Únie. Ak by členský štát nedodržal toto kritérium, Komisia by mala mať možnosť požiadať o úplné alebo čiastočné splatenie úveru a rozhodnúť, že dotknutý členský štát by pri splatení úveru nemohol využiť úrokovú dotáciu. Výsledky tejto kontroly by sa mali takisto zverejniť.

Časť III navrhovaného nariadenia (články 6 až 8) obsahuje postup na rýchle poskytovanie podpory z EISF. Komisia by na základe žiadosti mala overiť splnenie kritérií oprávnenosti a aktivácie, ako aj rozhodnúť o podmienkach podpory, ktorá má formu úveru. Mali by sa určiť také prvky, ako je výška, priemerná splatnosť, oceňovanie a obdobie dostupnosti podpory. Prijímateľský členský štát by mal mať nárok aj na úrokovú dotáciu pri splatení úveru alebo splatnosti úroku. V tejto časti navrhovaného aktu sa okrem toho určujú aj formy podpory z EISF.

V časti IV navrhovaného nariadenia (články 7 až 10) sa určuje najmä finančné krytie nástroja. Pokiaľ ide o úvery, Komisia by mala mať možnosť uzatvárať zmluvy o pôžičkách na finančných trhoch na účely ich ďalšieho poskytovania dotknutým členským štátom. Výška takýchto pôžičiek by mala byť obmedzená fixným stropom 30 miliárd EUR. Pokiaľ ide o úrokové dotácie, mali by slúžiť na kompenzáciu úrokových nákladov, ktoré členským štátom vzniknú v súvislosti s úverom. Komisia by mala mať možnosť použiť na ich financovanie fond na podporu stabilizácie. V tejto časti sa takisto uvádzajú vzorce, ktoré by Komisia mala používať na určenie výšky úveru a úrokovej dotácie v rámci nástroja EISF.

Pokiaľ ide o úverovú zložku tohto nástroja, malo by sa rozlišovať medzi vzorcom na stanovenie maximálnej výšky oprávnených verejných investícií (Is), ktoré možno podporiť, a vzorcom na výpočet výšky podpory (S) vo forme úveru. Oba vzorce sú vzájomne prepojené. Maximálna výška oprávnených verejných investícií (Is), ktoré by sa mohli podporiť prostredníctvom EISF, by sa mala automaticky stanoviť na základe vzorca, ktorý vychádza z pomeru oprávnených verejných investícií k HDP v EÚ počas piatich rokov pred podaním žiadosti členského štátu o podporu a HDP dotknutého členského štátu za rovnaké obdobie. Táto maximálna suma by sa mala upraviť aj vzhľadom na dostupné prostriedky, konkrétne fixný strop stanovený v nariadení. Maximálna výška úverovej podpory by sa mala takisto automaticky stanoviť na základe vzorca, v ktorom sa zohľadní maximálna výška oprávnených verejných investícií, ktoré možno podporiť, a závažnosť veľkého asymetrického otrasu. Úver by sa mal byť takisto odstupňovať v závislosti od závažnosti otrasu. V prípade mimoriadne závažného asymetrického otrasu by sa suma úveru mohla zvýšiť až do maximálnej výšky oprávnených verejných investícií (Is). Ako ukazovateľ na tento účel by slúžilo zvýšenie štvrťročnej vnútroštátnej miery nezamestnanosti. Úverová podpora by sa napokon mala obmedziť na 30 % zvyšných dostupných prostriedkov v rámci stropu stanoveného na nastavenie hodnoty úverov vzhľadom na dostupné prostriedky v rozpočte EÚ, aby sa zabezpečilo, že podporu v rámci tohto nástroja bude môcť získať čo najviac členských štátov.

Výška úrokovej dotácie by sa mala automaticky určiť ako pevne stanovený percentuálny podiel úrokových nákladov, ktoré členskému štátu vznikli v súvislosti s úverom v rámci tohto nástroja.

V tejto časti návrhu nariadenia sa napokon stanovuje aj potenciálne zapojenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) alebo jeho právneho nástupcu, ak by sa v budúcnosti samostatne rozhodlo, že sa z neho bude poskytovať finančná pomoc aj na podporu verejných investícií na účely makroekonomickej stabilizácie. Komisia by sa mala v tejto súvislosti usilovať zabezpečiť, aby sa takáto pomoc poskytovala za podmienok, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto navrhovanom nariadení. Mala by sa stanoviť právomoc Komisie prijímať delegované akty s cieľom doplniť navrhované nariadenie, pokiaľ ide o výmenu informácií o rôznych prvkoch úveru a pravidlá na určenie komplementarity medzi pomocou z ESM a podporou z tohto nástroja vypočítanou na základe vzorcov pre úver a úrokovú dotáciu.

Časť V navrhovaného nariadenia (články 11 až 16) obsahuje procesné pravidlá na vyplácanie a vykonávanie úverovej podpory v rámci tohto nástroja. Konkrétnejšie sa týka pravidiel vyplácania, operácií prijímania a poskytovania úverov, nákladov a správy úverov. Na záver sa stanovujú pravidlá kontroly.

V časti VI návrhu nariadenia (články 17 až 19) sa stanovuje zriadenie fondu na podporu stabilizácie (ďalej len „fond“) a jeho využitie. Fond by mal byť financovaný z príspevkov členských štátov v súlade s medzivládnou dohodou, v ktorej sa určí metóda ich výpočtu a pravidlá týkajúce sa ich prevodu. V prípade členských štátov eurozóny by sa vnútroštátne príspevky mali vypočítať ako percentuálny podiel menového príjmu prideleného národným centrálnym bankám členských štátov eurozóny. Na účely výpočtu príspevkov by ECB mala každý rok najneskôr do 30. apríla oznámiť Komisii výšku menového príjmu pre každú národnú centrálnu banku. V prípade členských štátov mimo eurozóny, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uplatňovania navrhovaného aktu, by ako základ na výpočet vnútroštátneho príspevku mal slúžiť menový príjem Eurosystému. Mal by sa uplatňovať osobitný kľúč. Za predpokladu, že sa uzavrie takáto medzivládna dohoda, by poskytnutie úrokovej dotácie malo byť podmienené tým, že členské štáty uhradili svoj ročný príspevok.

Fond by sa mal používať len na vyplácanie úrokovej dotácie. Poskytnutie takejto dotácie by malo byť podmienené dostupnosťou zdrojov vo fonde a mal by sa zaviesť systém odkladu platby v prípade nedostatočných zdrojov. Komisia by mala fond spravovať na základe obozretnej a bezpečnej investičnej stratégie.

V časti VII navrhovaného aktu (článok 20) sa stanovuje posúdenie kvality systémov a postupov členských štátov v oblasti verejných investícií Komisiou. Takéto posúdenie by sa malo naplánovať ako sprievodné opatrenie s cieľom zvýšiť vplyv verejných investícií a podpory z EISF. Podrobná metodika sa stanovuje v prílohe k navrhovanému nariadeniu a je založená na najmodernejších postupoch, ktoré používajú MMF a OECD.

V časti VIII navrhovaného nariadenia (články 21 až 23) sa stanovujú pravidlá uplatňovania delegovaných právomocí, podávania správ a preskúmania a nadobudnutie účinnosti návrhu nariadenia. Pokiaľ ide o pravidelné podávanie správ, Komisia by mala okrem iného preskúmať vhodnosť vytvorenia poistného mechanizmu na účely makroekonomickej stabilizácie, ako aj to, či zahrnúť sociálne investície do vzdelávania a odbornej prípravy do vymedzenia oprávnených verejných investícií, len čo budú k dispozícii spoľahlivé údaje.

2018/0212 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 9 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 10 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 11 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vybudovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sú hlavné ciele zmlúv.

(2)Posilňovanie hospodárskej súdržnosti medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, by prispelo k stabilite menovej únie a k harmonickému vývoju Únie ako celku.

(3)Členské štáty by mali vykonávať svoje hospodárske politiky a koordinovať ich tak, aby dosiahli cieľ, ktorým je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

(4)Keď svet a eurozónu zasiahla bezprecedentná finančná kríza a hospodársky pokles, ukázalo sa, že dostupné nástroje ako jednotná menová politika, automatické fiškálne stabilizátory a diskrečné opatrenia fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni nestačia na zmiernenie veľkých asymetrických otrasov.

(5)V záujme uľahčenia makroekonomických úprav a stlmenia veľkých asymetrických otrasov v súčasnom inštitucionálnom usporiadaní sa členské štáty, ktorých menou je euro, a iné členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), musia vo výraznejšej miere spoliehať na zvyšné nástroje hospodárskej politiky, ako sú automatické fiškálne stabilizátory a iné diskrečné fiškálne opatrenia, čím sa úprava celkovo komplikuje. Postupnosť krízy v eurozóne takisto svedčí o silnej závislosti od jednotnej menovej politiky, pokiaľ ide o zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie v nepriaznivých makroekonomických podmienkach.

(6)Finančná kríza viedla k procyklickej štruktúre fiškálnych politík, ktorá má škodlivý vplyv na kvalitu verejných financií, a najmä na verejné investície. Tento nedostatok zase prispel k rozsiahlym rozdielom v makroekonomickej výkonnosti členských štátov, a ohrozil tak súdržnosť.

(7)V záujme zabránenia tomu, aby veľké asymetrické otrasy v budúcnosti viedli k hlbším a širším stresovým situáciám a oslabili súdržnosť, preto treba zaviesť ďalšie nástroje.

(8)Na podporu členských štátov, ktorých menou je euro, v tom, aby lepšie reagovali na rýchlo sa meniace hospodárske pomery a v prípade veľkých asymetrických otrasov stabilizovali svoje hospodárstvo udržaním verejných investícií, by sa mal najmä zriadiť európsky nástroj stabilizácie investícií (European Investment Stabilisation Function – EISF).

(9)Z nástroja EISF by nemali mať úžitok len členské štáty, ktorých menou je euro, ale aj iné členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II).

(10)EISF by mal byť nástrojom Únie, ktorý dopĺňa vnútroštátne fiškálne politiky. Treba pripomenúť, že členské štáty by mali uskutočňovať zdravú fiškálnu politiku a v priaznivých hospodárskych obdobiach by si mali vytvárať fiškálne rezervy.

(11)Na úrovni Únie predstavuje Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámec na identifikáciu reformných priorít jednotlivých štátov a monitorovanie ich implementácie. Na podporu uvedených reformných priorít si členské štáty vytvárajú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali predložiť súbežne s ročnými národnými programami reforiem ako prostriedok načrtnutia a koordinácie prioritných investičných projektov, ktoré sa budú podporovať z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Takisto by mali slúžiť na zabezpečenie koherentného využívania finančných prostriedkov Únie a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa bude podľa potreby poskytovať najmä z programov podporovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, nástroja EISF a fondu InvestEU.

(12)Popri podpore z EISF by mohol ďalšiu podporu poskytnúť Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) alebo jeho právny nástupca.

(13)Podpora z EISF by sa mala poskytovať v prípade, že jeden alebo viacero členských štátov, ktorých menou je euro, resp. jeden alebo viacero iných členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), čelí veľkému asymetrickému otrasu. V takých členských štátoch sú výkyvy hospodárskeho cyklu úzko prepojené so zmenami v miere nezamestnanosti. Výrazné zvýšenie miery nezamestnanosti na vnútroštátnej úrovni v porovnaní s jej dlhodobým priemerom je jasným ukazovateľom veľkého otrasu v určitom členskom štáte. Asymetrické otrasy vplývajú oveľa výraznejšie na jeden alebo viacero členských štátov než na priemer členských štátov.

(14)Aktivácia podpory z EISF by sa preto mala určiť na základe dvojitého aktivačného mechanizmu založeného tak na úrovni vnútroštátnej miery nezamestnanosti v porovnaní s jej priemernou úrovňou v minulosti, ako aj na zmene v úrovni nezamestnanosti vzhľadom na určitú prahovú hodnotu.

(15)Členský štát, ktorý žiada o podporu z EISF, by mal počas dvoch rokov pred podaním žiadosti o túto podporu spĺňať prísne kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní rámca Únie v oblasti fiškálneho a hospodárskeho dohľadu, aby sa neznížila motivácia tohto členského štátu dodržiavať obozretné rozpočtové politiky.

(16)Členské štáty, ktorých menou je euro a ktoré využívajú finančnú pomoc v rámci EMS, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo Medzinárodného menového fondu (IMF) a zároveň sa na ne vzťahuje program makroekonomických úprav v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 12 , by nemali využívať podporu z EISF, keďže ich potreby v oblasti financovania vrátane potrieb v oblasti financovania na udržanie verejných investícií sa riešia prostredníctvom poskytovanej finančnej pomoci.

(17)Členské štáty s výnimkou, ktoré využívajú podporu platobnej bilancie v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 13 , by nemali využívať podporu z EISF, keďže ich potreby v oblasti financovania vrátane potrieb v oblasti financovania na udržanie verejných investícií sa riešia prostredníctvom systému strednodobej finančnej pomoci.

(18)Podpora z EISF by sa mala dotknutým členským štátom poskytovať vo forme úverov. Uvedený nástroj by im poskytoval finančné prostriedky na pokračovanie realizácie verejných investícií.

(19)Popri úveroch by sa dotknutým členským štátom mali poskytovať aj úrokové dotácie na pokrytie vzniknutých úrokových nákladov na takéto úvery, pričom by išlo o osobitný druh finančnej pomoci podľa článku 220 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takáto úroková dotácia by predstavovala dodatočnú podporu popri úvere pre členské štáty, ktoré sú vystavené asymetrickému otrasu a čelia prísnym finančným podmienkam na finančných trhoch.

(20)V záujme rýchleho poskytovania podpory z EISF by sa právomoc na poskytovanie úverov, ak sú splnené kritériá oprávnenosti a kritériá aktivácie, a na rozhodovanie o udelení úrokových dotácií mala zveriť Komisii.

(21)Členské štáty by mali podporu prijatú z EISF použiť na oprávnené verejné investície a takisto by mali udržať úroveň verejných investícií vo všeobecnosti v porovnaní s priemernou úrovňou verejných investícií za posledných päť rokov, aby tak zabezpečili dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje toto nariadenie. V tejto súvislosti sa očakáva, že členské štáty by sa mali prednostne zamerať na udržanie oprávnených investícií do programov podporovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

(22)V tomto zmysle by Komisia mala preskúmať, či dotknutý členský štát dodržiava uvedené podmienky. V prípade ich nedodržiavania by dotknutý členský štát mal celý prijatý úver alebo jeho časť vrátiť a nemal by mať nárok na úrokovú dotáciu.

(23)Maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré by sa mohli podporiť formou úveru z EISF pre členský štát, by sa mala automaticky stanoviť na základe vzorca, ktorý vychádza z pomeru oprávnených verejných investícií a hrubého domáceho produktu (HDP) v Únii počas piatich rokov pred tým, ako dotknutý členský štát požiadal o úver, a z jeho HDP za rovnaké obdobie. Maximálna úroveň oprávnených verejných investícií by sa takisto mala odstupňovať pomocou škálovacieho koeficientu α až k fixnému stropu v rozpočte Únie. Tento koeficient je určený s odstupom času po nedávnej kríze tak, že keby tento mechanizmus bol býval zavedený už vtedy, mohla sa dotknutým členským štátom poskytnúť všetka podpora z EISF.

(24)Výška úveru z EISF by sa mala takisto automaticky stanoviť na základe vzorca, v ktorom sa najprv zohľadňuje maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré sa môžu v rámci EISF podporiť, a následne závažnosť veľkého asymetrického otrasu. Podpora určená na základe uvedeného vzorca by sa takisto mala odstupňovať podľa závažnosti otrasu pomocou koeficientu β. Tento koeficient je určený tak, aby sa dotknutému členskému štátu pri otrase, ktorý zvýši nezamestnanosť o viac než 2,5 percentuálneho bodu, mohla sprístupniť maximálna podpora. Úver z EISF by sa mohol zvýšiť až na maximálnu úroveň oprávnených verejných investícií, ak je asymetrický otras mimoriadne závažný, čo vidno na iných ukazovateľoch pozície členského štátu v hospodárskom cykle (napr. prieskumy dôvery) a hlbšej analýze makroekonomickej situácie (uskutočnenej konkrétne v súvislosti s makroekonomickou prognózou a európskym semestrom). S cieľom zabezpečiť, aby čo najviac členských štátov mohlo spĺňať podmienky na podporu z EISF, by úver poskytovaný členskému štátu nemal presiahnuť úroveň 30 percent zo zvyšných dostupných prostriedkov pod stropom stanoveným na nastavenie hodnoty úverov z EISF vzhľadom na dostupné prostriedky v rozpočte Únie.

(25)Výška úrokových dotácií z EISF by sa mala stanoviť ako percentuálny podiel nákladov na úrokové sadzby, ktoré členskému štátu vznikli na úver, ktorý mu bol poskytnutý v rámci EISF.

(26)Na účely financovania úrokovej dotácie by sa mal zriadiť fond na podporu stabilizácie. Fond na podporu stabilizácie by mal disponovať príspevkami členských štátov, ktorých menou je euro, a iných členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II).

(27)Tak stanovenie výšky príspevkov členských štátov do fondu na podporu stabilizácie, ako aj ich prevod by sa mali riadiť medzivládnou dohodou, ktorá sa má uzavrieť medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a inými členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II). Uvedená dohoda by mala zabezpečiť, aby sa príspevky všetkých členských štátov vypočítavali na základe podielu národných centrálnych bánk tých členských štátov, ktorých menou je euro, na menovom príjme Eurosystému. V prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, by sa malo počítať so špecifickým kľúčom na určenie príspevkov členských štátov. Komisia by mala pomáhať členským štátom pri výpočte uvedených príspevkov. Na tento účel by mala Európska centrálna banka (ECB) oznámiť Komisii výšku menového príjmu, na ktorý majú nárok národné centrálne banky Eurosystému.

(28)Po nadobudnutí účinnosti uvedenej medzivládnej dohody by platba úrokovej dotácie dotknutému členskému štátu mala byť podmienená prevodom ročného príspevku členského štátu do fondu na podporu stabilizácie. Platba úrokových dotácií by mala byť podmienená dostupnosťou dostatočných prostriedkov vo fonde na podporu stabilizácie. Ak by úroková dotácia poskytovaná určitému členského štátu presahovala 30 percent prostriedkov dostupných vo fonde na podporu stabilizácie k príslušnému dátumu splatnosti, platba úrokových dotácií z fondu na podporu stabilizácie by sa odložila.

(29)Za bezpečné a obozretné riadenie aktív fondu na podporu stabilizácie by mala byť zodpovedná Komisia.

(30)V záujme zvýšenia vplyvu verejných investícií a potenciálnej podpory z EISF by sa mala zabezpečiť a v prípade potreby posilniť kvalita systémov a postupov členských štátov v oblasti verejných investícií. Komisia by mala pravidelne vykonávať posúdenie vo forme správy a v opodstatnených prípadoch uviesť aj odporúčania na zlepšenie kvality systémov a postupov členských štátov v oblasti verejných investícií. Členský štát by mohol požiadať Komisiu o technickú pomoc. Komisia by mohla vykonávať technické misie.

(31)V záujme stanovenia pravidiel pre zapojenie EMS alebo jeho právneho nástupcu do poskytovania finančnej pomoci na podporu verejných investícií súbežne s Komisiou by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o výmenu príslušných informácií o úvere z EISF, vplyve zapojenia EMS na výpočet výšky podpory z EISF a poskytovaní úrokovej dotácie z fondu na podporu stabilizácie členskému štátu na vzniknuté náklady na finančnú pomoc z EMS. Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovuje percentuálny podiel vo vzorci na výpočet úrokovej dotácie, podrobné pravidlá správy fondu na podporu stabilizácie a všeobecné zásady a kritériá jeho investičnej stratégie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 14 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, pričom odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(32)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 treba toto nariadenie zhodnotiť, a to najmä s cieľom posúdiť jeho účinnosť, jeho prínos pre vykonávanie hospodárskych politík v členských štátoch a stratégiu Únie pre zamestnanosť a rast a určiť ďalší možný vývoj potrebný na vytvorenie poistného mechanizmu na účely makroekonomickej stabilizácie. Toto hodnotenie sa vykoná na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek v oblasti monitorovania, pričom sa zabráni nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty. Tieto požiadavky môžu v prípade potreby zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie skutočného vplyvu nariadenia.

(33)EISF by sa mal považovať za prvý krok v postupnom vývoji plnohodnotného poistného mechanizmu na zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie. V súčasnosti by sa EISF zakladal na úveroch a poskytovaní úrokových dotácií. Zároveň nie je vylúčené, že EMS alebo jeho právny nástupca bude v budúcnosti zapojený do poskytovania finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou je euro a ktoré čelia nepriaznivým hospodárskym podmienkam, na podporu verejných investícií. Okrem toho by sa v budúcnosti mohol zriadiť dobrovoľný poistný mechanizmus s kapacitou na prijímanie úverov, ktorý by bol založený na dobrovoľných príspevkoch členských štátov a predstavoval by účinný nástroj na účely makroekonomickej stabilizácie pri asymetrických otrasoch.

(34)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie, náprava a vyšetrovanie, vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladanie správnych sankcií. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže najmä v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste na účely zistenia, či došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup.

(35)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia, pričom zahŕňajú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného využívania finančných prostriedkov EÚ.

(36)Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je zriadenie európskeho nástroja stabilizácie investícií na zmiernenie veľkých asymetrických otrasov ohrozujúcich hospodársku a sociálnu súdržnosť, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na štruktúru HMÚ s centralizovanou menovou politikou, ale vnútroštátnymi fiškálnymi politikami, možno ho však vzhľadom na rozsah požadovaných opatrení dosiahnuť skôr na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa zriaďuje európsky nástroj stabilizácie investícií (European Investment Stabilisation Function – EISF).

2. EISF poskytuje finančnú pomoc vo forme úverov a úrokových dotácií na verejné investície členskému štátu, ktorý je vystavený veľkému asymetrickému otrasu.

3. Podpora z EISF je dostupná pre členské štáty, ktorých menou je euro, a pre iné členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov uvedenom v článku 140 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

. „dohoda“ je medzivládna dohoda uzatvorená medzi všetkými členskými štátmi, ktorých menou je euro, a inými členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov (ERM II), ktorou sa stanovuje výpočet a prevod ich finančných príspevkov do fondu na podporu stabilizácie;

. „verejná investícia“ je tvorba hrubého fixného kapitálu verejnej správy v zmysle vymedzenia v prílohe A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 15 ;

. „oprávnená verejná investícia“ je: a) verejná investícia na podporu politických cieľov vymedzených v nariadení (EÚ) č. [XX] z [XX] [vložte odkaz na nové všeobecné nariadenie] 16 ; a b) akýkoľvek výdavok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v zmysle vymedzenia v prílohe A k nariadeniu (EÚ) č. 549/2013, ktorý nie je zahrnutý v písmene a);

. „podpora z EISF“ je finančná pomoc Únie v zmysle článku [220] nariadenia o rozpočtových pravidlách vo forme úverov a úrokových dotácií z EISF na podporu oprávnených verejných investícií;

5. „systémy a postupy riadenia verejných investícií“ sú vnútorné postupy členských štátov v oblasti plánovania, prideľovania a realizácie verejných investícií;

. „stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ sú ciele a spoločné zámery usmerňujúce činnosť členských štátov a Únie uvedené v záveroch prijatých Európskou radou 17. júna 2010 ako príloha I (Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast, hlavné ciele EÚ), v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184 17 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie a v rozhodnutí Rady (EÚ) 2016/1838 18 a každá revízia týchto cieľov a spoločných zámerov.

ČASŤ II

KRITÉRIÁ

Článok

Kritériá oprávnenosti

. Členský štát je oprávnený na podporu z EISF, ak sa naň nevzťahuje:

) rozhodnutie Rady, ktorým sa určuje, že počas dvoch rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF sa neprijali žiadne účinné opatrenia na opravu nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 8 alebo článku 126 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

) rozhodnutie Rady v súlade s článkom 6 ods. 2 alebo s článkom 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 1466/97 19 , ktorým sa určuje, že počas dvoch rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF sa neprijali žiadne účinné opatrenia na riešenie pozorovanej závažnej odchýlky;

) dve následné odporúčania Rady v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 20 z dôvodu, že dotknutý členský štát predložil v priebehu dvoch rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF nedostatočný plán nápravných opatrení;

) dve následné rozhodnutia Rady v tom istom postupe pri nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011, v ktorých sa preukázalo nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že členský štát počas dvoch rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

) rozhodnutie Rady, ktorým sa schvaľuje program makroekonomických úprav v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 472/2013;

f) rozhodnutie Rady, ktorým sa realizuje systém strednodobej finančnej pomoci v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 21 .

2. Po nadobudnutí účinnosti dohody je členský štát oprávnený prijímať úrokovú dotáciu len vtedy, ak dodržiava svoje záväzky vyplývajúce z dohody.

Článok

Kritériá aktivácie

. Členský štát sa považuje za vystavený veľkému asymetrickému otrasu, ak sú splnené všetky tieto kritériá aktivácie súčasne:

) štvrťročná miera nezamestnanosti na vnútroštátnej úrovni presiahla priemernú mieru nezamestnanosti v dotknutom členskom štáte za posledných 60 štvrťrokov, ktoré predchádzali štvrťroku, v ktorom sa žiadosť podáva;

) štvrťročná miera nezamestnanosti na vnútroštátnej úrovni sa zvýšila viac než o jeden percentuálny bod v porovnaní s mierou nezamestnanosti zaznamenanou v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roku.

. Miera nezamestnanosti sa na účely odseku 1 určuje odkazom na nariadenie (ES) č. 577/98 22 .

Odvoláva sa konkrétne na mieru nezamestnanosti vyjadrenú v percentách ekonomicky aktívneho obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov všetkých vekových kategórií.

. Štvrťročná miera nezamestnanosti na vnútroštátnej úrovni použitá na účely odseku 1 tohto článku a na účely článku 8 ods. 1 písm. c) sa upraví tak, aby zohľadňovala sezónnosť.

Článok

Podporované investície

. Členský štát, ktorý využíva podporu z EISF, má v ktoromkoľvek roku, v ktorom prijíma úver z EISF, tieto povinnosti:

) investovať do oprávnených verejných investícií sumu minimálne vo výške úveru z EISF;

) udržiavať rovnakú úroveň verejných investícií v porovnaní s priemernou úrovňou verejných investícií za posledných päť rokov.

Komisia však môže pri prijímaní rozhodnutia v súlade s článkom ods. 2 dospieť k záveru, že takáto úroveň verejných investícií je neudržateľná, a v takom prípade určí úroveň verejných investícií, ktorá sa má udržať.

. V roku, ktorý nasleduje po vyplatení úveru z EISF, Komisia preskúma, či dotknutý členský štát dodržal kritériá uvedené v odseku 1. Komisia konkrétne overuje aj rozsah, v akom dotknutý členský štát udržal oprávnené verejné investície do programov podporovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Ak Komisia po vypočutí dotknutého členského štátu dospeje k záveru, že podmienky uvedené v odseku 1 neboli dodržané, prijme rozhodnutie, ktorým:

) požiada o predčasné splatenie celého úveru z EISF, resp. jeho časti; a

) rozhodne, že dotknutý členský štát pri splácaní úveru z EISF nie je oprávnený dostať úverovú dotáciu.

Komisia by mala prijať rozhodnutie bez zbytočných odkladov a zverejniť ho.

ČASŤ III

POSTUP POSKYTOVANIA PODPORY Z EISF A JEJ FORMA

Článok

Postup udeľovania podpory z EISF

. Ak členský štát spĺňa kritériá oprávnenosti uvedené v článku a je vystavený veľkému asymetrickému otrasu uvedenému v článku 4, môže Komisiu raz za rok požiadať o poskytnutie podpory z EISF. Členský štát uvedie svoje potreby v oblasti podpory.

Komisia žiadosti posúdi a odpovie na ne v poradí, v akom jej boli doručené. Koná bez zbytočných odkladov.

. Komisia rozhodne o podmienkach poskytnutia podpory z EISF. Rozhodnutie zahŕňa sumu, priemernú splatnosť, vzorec na stanovovanie cien, obdobie dostupnosti úveru z EISF, výšku úrokovej dotácie a iné podrobné pravidlá potrebné na realizáciu podpory. Komisia pri rozhodovaní o podmienkach poskytnutia podpory z EISF zohľadňuje sumu, ktorá sa v zmysle článku [210 ods. 3] nariadenia (EÚ, Euratom) č. XX (nariadenie o rozpočtových pravidlách) považuje za udržateľnú v rámci stropu vlastných zdrojov pre platobné rozpočtové prostriedky.

ČASŤ IV

VÝŠKA PODPORY Z EISF

Článok

Maximálna výška úverov

Suma neuhradených úverov udelených členským štátom na základe tohto nariadenia je obmedzená na istinu vo výške 30 miliárd EUR.

Článok

VÝŠKA ÚVERU Z EISF

. Výška úveru z EISF (sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, určí podľa tohto vzorca:

Na účely tohto vzorca sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

) je 0,66;

) je maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré EISF môže podporovať v dotknutom členskom štáte, uvedená v odseku 2;

c) je zvýšenie štvrťročnej miery nezamestnanosti na vnútroštátnej úrovni uvedené v článku ods. 1 písm. b), vyjadrené v percentuálnych bodoch;

d) „prahová úroveň“ je prahová hodnota vymedzená v článku ods. 1 písm. b), vyjadrená v percentuálnych bodoch.

Ak je dotknutý členský štát vystavený veľkému asymetrickému otrasu, ktorý je mimoriadne závažný, Komisia môže sumu úveru z EISF zvýšiť až na sumu .

2. Maximálna úroveň oprávnených verejných investícií, ktoré EISF môže v členskom štáte podporovať ( sa určí podľa tohto vzorca:

Na účely tohto vzorca sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

) „α“ je 11,5;

b) je pomer oprávnených verejných investícií a HDP v Únii v bežných cenách a v priemere za obdobie celých piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu z EISF v súlade s článkom ods. 1;

c) je HDP dotknutého členského štátu v bežných cenách a v priemere za obdobie celých piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu v súlade s článkom ods. 1.

. Úver z EISF nesmie presiahnuť 30 percent dostupnej sumy uvedenej v článku po odpočítaní celkovej neuhradenej sumy úverov poskytnutých v rámci EISF.

Článok

Výška úrokových dotácií z EISF

. Úroková dotácia (IRS) predstavuje príspevok na úrokové náklady, ktoré vznikli členskému štátu na úver z EISF. Výška úrokovej dotácie z EISF sa určuje podľa tohto vzorca:

Na účely tohto ustanovenia sa za „náklady na úrokové sadzby“ považuje výška úroku vypočítaná na základe vzorca na stanovovanie cien, ktorý je stanovený v rozhodnutí Komisie uvedenom v článku ods. 2, pričom sa zohľadňuje akékoľvek refinancovanie v súlade s článkom 12 ods. 4;

. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom stanoveným v článku 21 s cieľom zmeniť toto nariadenie stanovením percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1, ak sa zdá, že je to potrebné vzhľadom na vykonávanie dohody alebo prípadný odklad platieb podľa článku 18 ods. 2.

Článok

Finančná podpora zo strany EMS alebo jeho právneho nástupcu

. Ak EMS alebo jeho právny nástupca poskytuje finančnú pomoc členským štátom na podporu oprávnených verejných investícií podľa postupov a podmienok, ktoré sú konzistentné s týmto nariadením, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom stanoveným v článku 21 s cieľom:

) doplniť toto nariadenie špecifikáciou výmeny informácií medzi Komisiou a EMS alebo jeho právnym nástupcom, pokiaľ ide o prvky uvedené v článku 6 ods. 2;

b) doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel komplementarity medzi finančnou pomocou zo strany EMS alebo jeho právneho nástupcu a výškou finančnej podpory z EISF vypočítanou v súlade s článkami 8 a 9;

c) zmeniť alebo doplniť články 9 a 18 tak, aby sa umožnilo udeliť členským štátom úrokovú dotáciu z fondu na podporu stabilizácie na vzniknuté úrokové náklady na finančnú pomoc zo strany EMS alebo jeho právneho nástupcu na podporu oprávnených verejných investícií.

ČASŤ V

POSTUPY VYPLÁCANIA A VYKONÁVANIA

Hlava I

Úvery

Článok

Vyplácanie úveru

. Úver z EISF sa zásadne vypláca v jednej platbe.

Článok

Operácie prijímania a poskytovania úverov

. Operácie prijímania a poskytovania úverov sa vykonávajú v eurách.

. Po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie v súlade s článkom ods. 2, je oprávnená požičiavať si na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií v najvhodnejšom čase medzi plánovanými výplatami tak, aby optimalizovala náklady financovania a zachovala si svoju povesť emitenta na trhoch. Získané finančné prostriedky, ktoré zatiaľ neboli vyplatené, sa musia vždy viesť na účelovom bežnom účte alebo na účelovom účte cenných papierov, s ktorým sa nakladá v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na mimorozpočtové operácie a ktorý sa nemôže použiť na žiadne iné účely než na poskytnutie finančnej podpory členskému štátu v rámci tohto mechanizmu.

. Ak členský štát získa úver z EISF, s ktorým je spojená klauzula predčasného splatenia, a rozhodne sa uplatniť túto možnosť, Komisia prijme potrebné opatrenia.

. Pokiaľ okolnosti umožnia zlepšenie úrokovej sadzby na úver z EISF, Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy úplne alebo čiastočne refinancovať svoje počiatočné úvery alebo môže reštrukturalizovať príslušné finančné podmienky.

Článok

Náklady

Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, znáša náklady vzniknuté Únii pri uzatváraní a vykonávaní každej operácie členský štát, ktorý prijíma úver z EISF.

Článok

Správa úverov

. Komisia zavedie potrebné opatrenia na správu úverov s ECB.

. Dotknutý členský štát si vo svojej národnej centrálnej banke otvorí osobitný účet na riadenie finančnej pomoci prijatej z EISF. Tento členský štát takisto prevádza istinu a splatné úroky súvisiace s úverom z EISF na účet v ECB štrnásť pracovných dní systému TARGET2 pred zodpovedajúcim dátumom splatnosti.

Hlava II

Úroková dotácia

Článok

Vyplácanie úrokovej dotácie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2 a článok 16, sa úroková dotácia vypláca dotknutému členskému štátu vo chvíli, keď členský štát splatí úver z EISF alebo vzniknuté úroky.

Hlava III

Kontrola

Článok

Kontrola a audity

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 27 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, Európsky dvor audítorov má právo vykonávať v dotknutom členskom štáte akékoľvek finančné kontroly alebo audity, ktoré v súvislosti s riadením podpory z EISF považuje za potrebné.

2. Komisia vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom má najmä právo vyslať svojich vlastných úradníkov alebo riadne splnomocnených zástupcov, aby vykonali v dotknutom členskom štáte akékoľvek technické alebo finančné kontroly alebo audity, ktoré v súvislosti s podporou z EISF považuje za potrebné.

3. Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku [127] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

ČASŤ VI

FOND NA PODPORU STABILIZÁCIE

Článok

Zriadenie fondu na podporu stabilizácie

. Týmto sa zriaďuje fond na podporu stabilizácie.

. Fond na podporu stabilizácie má k dispozícii:

a) príspevky členských štátov v súlade s dohodou;

b) výnosy z investovaných zdrojov fondu na podporu stabilizácie;

c) splátky úrokových dotácií od členských štátov v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b).

. Príjmy fondu na podporu stabilizácie uvedené v odseku 2 písm. a) tvoria vonkajšie pripísané príjmy a príjmy uvedené v odseku 2 písm. c) tvoria vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

. Na účely výpočtu príspevkov uvedených v odseku 2 písm. a) ECB oznámi Komisii najneskôr do 30. apríla ktoréhokoľvek daného roku sumu menového príjmu pridelenú národným centrálnym bankám Eurosystému podľa článku 32 Protokolu č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Článok

Využívanie fondu na podporu stabilizácie

. Zdroje fondu na podporu stabilizácie sa môžu používať iba na účely vyplácania úrokových dotácií členským štátom, ako sa uvádza v článku 9.

. Platba úrokovej dotácie nesmie presiahnuť 30 percent prostriedkov dostupných vo fonde na podporu stabilizácie k príslušnému dátumu splatnosti takejto platby dotknutému členskému štátu. Akákoľvek ďalšia platba sa odloží. Všetky nové príspevky do fondu na podporu stabilizácie uvedené v článku 17 ods. 2 sa v prvom rade použijú na uskutočnenie odložených platieb dotknutým členským štátom. Ak existuje viac ako jedna odložená platba, poradie, v akom sa takéto platby uskutočnia, sa určuje podľa dĺžky ich odkladu od najdlhšieho po najkratší.

Článok

Správa fondu na podporu stabilizácie

. Komisia priamo spravuje fond na podporu stabilizácie v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi uvedenými v odseku 3.

. Komisia musí mať obozretnú a bezpečnú investičnú stratégiu stanovenú v delegovaných aktoch uvedených v odseku 3 v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a príslušnými prudenciálnymi pravidlami a investuje sumy z fondu na podporu stabilizácie do peňažných nástrojov a nástrojov peňažných ekvivalentov peňažného trhu, dlhových cenných papierov a cenných papierov súvisiacich s úvermi, ako sú termínované vklady, dlhopisy, zmenky, obligácie alebo cenné papiere zabezpečené aktívami vrátane pohyblivých alebo nulových kupónov, ako aj cenných papierov viazaných na index. Investície musia byť sektorovo, geograficky a proporčne dostatočne diverzifikované. Výnosy z uvedených investícií sú v prospech fondu na podporu stabilizácie.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, ktoré doplnia toto nariadenie, stanovením podrobných pravidiel správy fondu na podporu stabilizácie a všeobecných zásad a kritérií jeho investičnej stratégie v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

ČASŤ VII

KVALITA SYSTÉMOV A POSTUPOV RIADENIA VEREJNÝCH INVESTÍCIÍ

Článok

Kvalita systémov a postupov riadenia verejných investícií

. S cieľom zvýšiť vplyv verejných investícií a potenciálnej podpory z EISF uskutočňujú členské štáty potrebné opatrenia na dosiahnutie a udržanie kvalitných systémov a postupov riadenia verejných investícií.

. Najneskôr do [DÁTUM dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne každých päť rokov Komisia preskúma kvalitu systémov a postupov členských štátov v oblasti riadenia verejných investícií. Komisia pripraví správu obsahujúcu kvalitatívne posúdenie, bodové hodnotenie založené na súbore ukazovateľov a v prípade potreby aj odporúčania na zlepšenie kvality systémov a postupov riadenia verejných investícií. Správa sa zverejní.

. Metodika posudzovania kvality systémov a postupov členských štátov v oblasti riadenia verejných investícií je stanovená v prílohe. Komisia pravidelne posudzuje vhodnosť použitej metodiky a kritérií a v prípade potreby ich upraví alebo zmení. Zmeny vykonané v podkladovej metodike a kritériách Komisia zverejní.

. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení alebo dopĺňa toto nariadenie, aktualizáciou metodiky a kritérií uvedených v odseku 3 v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

ČASŤ VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok

Vykonávanie delegovania právomoci

. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10, článku 19 ods. 3 a článku 20 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [DÁTUM/nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia].

. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10, článku 19 ods. 3 a článku 20 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10, článku 19 ods. 3 a článku 20 ods. 5 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.

Článok

Podávanie správ a preskúmanie

. Ukazovatele, ktoré sa majú uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku nariadenia pri dosahovaní cieľov stanovených v odôvodnení 36 a článku 1, sú uvedené v prílohe 2.

2. V záujme zaistenia účinného posúdenia pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia v súlade s článkom 21 splnomocnená prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu II tak, aby sa ukazovatele v prípade potreby preskúmali alebo doplnili, a doplniť do tohto nariadenia ustanovenia o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia.

3. Systém podávania správ o výkonnosti musí zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom podpory z EISF ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

5. Priebežné hodnotenie nástroja EISF sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii. Záverečné hodnotenie nástroja EISF vykoná Komisia štyri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V tomto hodnotení sa okrem iného posúdi:

) účinnosť tohto nariadenia;

) prínos nástroja EISF k vykonávaniu hospodárskych politík členských štátov tak, aby sa posilnila súdržnosť v Únii;

) prínos tohto nariadenia k napĺňaniu stratégie Únie pre rast a zamestnanosť;

d) vhodnosť vytvorenia dobrovoľného poistného mechanizmu slúžiaceho na účely makroekonomickej stabilizácie.

Podľa potreby sa k hodnoteniu pripojí návrh na zmeny tohto nariadenia.

6. Komisia oznámi závery hodnotenia spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Euroskupine, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dvadsiatym dňom po jeho] uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 ods. 2 písm. b) nadobúda účinnosť [DÁTUM].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

predseda predseda

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Hospodárska a menová únia

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

X◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 23

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Táto iniciatíva nadväzuje na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie, ktoré je súčasťou balíka iniciatív na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe. Nadväzuje najmä na správu piatich predsedov o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe z 22. júna 2015 a na diskusný dokument Komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie z 31. mája 2017.

Bude sa uplatňovať na členské štáty eurozóny, ako aj na členské štáty, ktoré pristúpili k ERM II, za predpokladu, že spĺňajú kritériá oprávnenosti a aktivácie stanovené v nariadení.

Nariadenie nadobudne účinnosť [dvadsiatym dňom po] jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementarity). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante): V menovej únii existuje viacero spôsobov obrany proti rušivým otrasom: pružné trhy vrátane efektívnych finančných trhov, zdravé vládne politiky (vrátane vytvárania fiškálnych rezerv v priaznivom hospodárskom období na získanie priestoru na zmiernenie otrasov, keď sa vyskytnú) a súbor spoločných nástrojov na riešenie krízových situácií. Nedávna finančná kríza však ukázala, že v prípade veľkých otrasov nie je ani existencia všetkých týchto prvkov dostatočná na zabezpečenie riadnej stabilizácie hospodárstva, a to najmä v malých otvorených ekonomikách. Na zvládnutie veľkých otrasov je potrebný fiškálny nástroj na úrovni eurozóny, aby sa prekonala preťaženosť vnútroštátnej subsidiarity. Stabilizačná funkcia by mala byť aktívna v prípade veľkých otrasov, ktoré zasiahli členský štát alebo viacero členských štátov, a to ako dôležitý doplnkový prvok v situácii, keď sa naplnia limity iných mechanizmov a vnútroštátnych politík, čo predstavuje veľké hospodárske riziká pre samotný členský štát, ale aj pre eurozónu ako celok. Bolo by dôležité zabrániť tomu, aby otrasy a významný pokles vyústili do hlbších a širších stresových situácií. Stabilizačná funkcia by zabránila takýmto situáciám prostredníctvom možnosti podporiť členské štáty, ktoré sa nachádzajú v situácii veľkého stresu. K súdržnejším súhrnným zámerom fiškálnej politiky by prispeli aj primeranejšie a viac proticyklické fiškálne politiky na vnútroštátnej úrovni s pozitívnymi presahmi aj do iných členských štátov. Prostredníctvom stabilizačnej funkcie by sa okrem toho podporili členské štáty v prípade, keď sa prostriedky na stabilizáciu na vnútroštátnej úrovni znižujú, ale pred tým, ako je potrebná finančná pomoc, čím by sa potenciálne znížili náklady na úpravu.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex post) Európskym nástrojom stabilizácie investícií by sa mali stabilizovať oprávnené verejné investície v členských štátoch zasiahnutých veľkými asymetrickými otrasmi v prípadoch, keď je pôsobenie vnútroštátnych automatických stabilizátorov nedostatočné, vnútroštátna fiškálna politika čelí zložitému kompromisu medzi stabilizáciou a udržateľnosťou, menová politika je obmedzená a koordinácia fiškálnej politiky dosiahla svoje limity. Prostredníctvom podpory verejných investícií by systém mohol pomôcť zabrániť výraznému poklesu strednodobého a dlhodobého rastu v dôsledku úpravy na vnútroštátnej úrovni a mohol by prispieť aj k tomu, aby zasiahnutý členský štát nemusel v dôsledku otrasu požiadať o finančnú pomoc.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Stabilizačná funkcia ako súčasť reforiem na prehĺbenie HMÚ sa zavádza po prvýkrát. Posledná finančná kríza poukázala na zraniteľnosť členských štátov vrátane tých, ktoré majú zdravé verejné financie ex-ante, voči veľkým hospodárskym otrasom. Tieto otrasy viedli k výraznému zhoršeniu fiškálnych pozícií postihnutých členských štátov a tieto členské štáty museli v mnohých prípadoch požiadať o programy finančnej pomoci. V čase, keď sa žiadalo o programy finančnej pomoci, však už boli náklady na hospodársku úpravu veľmi vysoké a úprava, ktorá nasledovala, mala významný vplyv na ich strednodobú a dlhodobú mieru rastu. Cieľom stabilizačnej funkcie by bolo zabrániť opakovaniu takéhoto scenára v budúcej kríze.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Nástroj EISF podľa navrhovaného nariadenia je v súlade s ostatnými nástrojmi v rámci politiky súdržnosti. Týmto nástrojom sa dopĺňajú programy podporované Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré v posledných rokoch predstavovali viac ako polovicu celkových verejných investícií, čím výrazne prispeli k procesu posilňovania hospodárskeho a sociálneho dobiehania regiónov a krajín v celej EÚ. V tejto súvislosti sa pripomína, že zavedením podmienok ex ante a makroekonomických podmienok prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach sa vytvorilo aj väčšie prepojenie medzi prioritami európskeho semestra a programami podporovanými Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Podobnými podmienkami sa určuje oprávnenosť na podporu z nástroja EISF. Nástrojom EISF sa okrem toho dopĺňajú aj iné nástroje na úrovni EÚ, ktoré môžu osobitne pomáhať tlmiť hospodárske otrasy na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni, ako sú Fond solidarity Európskej únie, ktorým sa poskytuje finančná pomoc členským štátom/regiónom zasiahnutým veľkými katastrofami, a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorým sa poskytuje podpora ľuďom, ktorí stratili prácu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

◻ v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻ Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

X◻ neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza implementácie sa začne [dvadsiatym dňom] po uverejnení nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Návrh sa bude vykonávať, až keď prijímateľský členský štát splní kritériá oprávnenosti a aktivácie. Uplatňoval by sa, pokiaľ by bola splnená podmienka dvojitej aktivácie.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 24

X◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

X◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie,

◻ prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia na základe žiadosti členského štátu posúdi, či dotknutý členský štát spĺňa kritériá aktivácie a oprávnenosti na to, aby mal nárok využiť podporu stabilizačnej funkcie. Komisia okrem toho v roku, ktorý nasleduje po vyplatení úveru z EISF, preskúma, či dotknutý členský štát dodržal podmienku investovať úvery do oprávnených verejných investícií a či členský štát zachoval rovnakú úroveň verejných investícií v porovnaní s priemernou úrovňou svojich verejných investícií v predchádzajúcich piatich rokoch. Komisia však môže dospieť k záveru, že úroveň verejných investícií, ktorú by mal členský štát zachovať, je neudržateľná, pričom v takom prípade určí úroveň verejných investícií, ktorá sa má zachovať.

Na výpočet príspevkov členských štátov eurozóny do fondu na podporu stabilizácie je ECB povinná najneskôr do 30. apríla každého roka predložiť Komisii správu o výške menového príjmu prideleného národným centrálnym bankám podľa článku 32 Protokolu č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

V prípade členských štátov mimo eurozóny sa príspevky do fondu na podporu stabilizácie vypočítajú na základe rovnakej referenčnej hodnoty (menový príjem Eurosystému), ale podľa osobitného výpočtového kľúča.

Do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia a následne každých päť rokov Komisia preskúma kvalitu systémov a postupov riadenia verejných investícií v členských štátoch. Komisia pripraví správu, ktorá bude obsahovať kvalitatívne posúdenie a bodové hodnotenie založené na súbore ukazovateľov. V prípade potreby poskytne aj odporúčania na zlepšenie kvality systémov a postupov riadenia verejných investícií. Správa Komisie sa zverejní.

Komisia každých päť rokov preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a podá o ňom správu. Táto správa sa zašle Európskemu parlamentu, Rade a Euroskupine. Na základe výsledkov správy Komisia v prípade potreby pripojí k správe návrh na zmeny tohto nariadenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

V článku 16 nariadenia sa Európskemu dvoru audítorov udeľuje právo vykonávať v dotknutom členskom štáte akékoľvek finančné kontroly alebo audity, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s riadením podpory z EISF. Komisia vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom má právo vyslať svojich úradníkov alebo riadne splnomocnených zástupcov, aby v dotknutom členskom štáte vykonali akékoľvek technické alebo finančné kontroly alebo audity, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s podporou z EISF.

Pokiaľ ide o úverovú zložku systému, Komisia rozhodne o podmienkach úveru (t. j. sume, priemernej splatnosti, vzorci na stanovenie ceny, období dostupnosti úveru a výške úrokovej dotácie a ostatných podrobných pravidlách potrebných na vykonávanie podpory). Náklady, ktoré vzniknú Únii pri uzatváraní a vykonávaní jednotlivých operácií, bude znášať členský štát, ktorému sa úver z EISF poskytuje. Komisia stanoví potrebné opatrenia na spravovanie úverov s ECB. Dotknutý členský štát otvorí na riadenie podpory prijatej z EISF osobitný účet v svojej národnej centrálnej banke. Istinu a úroky splatné v rámci úveru EISF prevedie na účet v ECB štrnásť pracovných dní systému TARGET2 pred zodpovedajúcim dátumom splatnosti.

Pokiaľ ide o správu fondu na podporu stabilizácie určeného na úrokovú dotáciu, v článku 19 nariadenia sa predpokladá, že Komisia bude mať obozretnú a bezpečnú investičnú stratégiu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia pri dodržiavaní primeraných prudenciálnych pravidiel. Komisia investuje sumy z fondu na podporu stabilizácie do peňažných nástrojov a nástrojov peňažných ekvivalentov peňažného trhu, dlhových cenných papierov a cenných papierov súvisiacich s úvermi, ako sú termínované vklady, dlhopisy, zmenky, obligácie alebo cenné papiere zabezpečené aktívami vrátane pohyblivých alebo nulových kupónov, ako aj cenných papierov viazaných na index. Investície budú sektorovo, geograficky a proporčne dostatočne diverzifikované. Výnosy z týchto investícií budú v prospech fondu na podporu stabilizácie.

Financovanie fondu na podporu stabilizácie bude pozostávať z príspevkov členských štátov, výnosov z investovaných prostriedkov fondu na podporu stabilizácie a splátok členských štátov v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Na úvery z EISF poskytované členským štátom sa vzťahuje záruka z rozpočtu EÚ a finančné riziko. Maximálna výška úverov, ktoré možno poskytnúť členským štátom podľa tohto nariadenia, je obmedzená na 30 miliárd EUR istiny. V rozpočte EÚ existujú potrebné ustanovenia na zaistenie finančného rizika spojeného s týmito úvermi.

Fondu na podporu stabilizácie určenému na úrokové dotácie sa neposkytujú prostriedky z rozpočtu EÚ.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer nákladov na kontroly a hodnoty súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Komisia jeden rok po vyplatení úverovej podpory v rámci nástroja overí, či prijímateľský členský štát investoval túto podporu do oprávnených verejných investícií, ktoré zodpovedajú aspoň výške úveru, a zachoval rovnakú úroveň verejných investícií v porovnaní s priemernou úrovňou svojich verejných investícií počas predchádzajúcich piatich rokov, pokiaľ Komisia nepovažuje túto úroveň za neudržateľnú. Ak sa toto kritérium nedodrží, prijme sa rozhodnutie o predčasnom splatení úveru (úplne alebo čiastočne) a o nevyplatení úrokovej dotácie. Cieľom tohto opravného mechanizmu je zabezpečiť, aby v rozpočte Únie nevznikli podmienené záväzky za neoprávnené investície.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Európsky dvor audítorov má právo vykonávať v dotknutom členskom štáte akékoľvek finančné kontroly alebo audity, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s riadením podpory z EISF.

Komisia vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom bude mať právo vyslať svojich úradníkov alebo riadne splnomocnených zástupcov, aby v dotknutom členskom štáte vykonali akékoľvek technické alebo finančné kontroly alebo audity, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s podporou z EISF.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo 2
Okruh Súdržnosť a hodnoty

DRP/NRP 25 .

krajín EZVO 26

kandidátskych krajín 27

tretích krajín

v zmysle článku [21 ods. 2 písm. b)] nariadenia o rozpočtových pravidlách

NRP

NIE

ÁNO

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

<…>

Okruh 2 Súdržnosť a hodnoty

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky (rozdelené podľa rozpočtových riadkov uvedených v bode 3.1.)

Záväzky

(1)

Platby

(2)

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu 28

Záväzky = platby

(3)

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

Platby

= 2 + 3

Okruh viacročného finančného
rámca

7

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
Ľudské zdroje		0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858		5,291
Ostatné administratívne výdavky
Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU	(Záväzky spolu = platby spolu)	0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858		5,291

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky v rámci všetkých OKRUHOV viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858		5,291
	Platby	0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858		5,291

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

X◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

0,715

0,715

0,715

0,715

0,715

0,858

0,858

5,291

Ostatné administratívne výdavky

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

0,715

0,715

0,715

0,715

0,715

0,858

0,858

5,291

Mimo OKRUHU 7 29
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

SPOLU

0,715

0,715

0,715

0,715

0,715

0,858

0,858

5,291

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov –

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

X◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
Ústredie a zastúpenia Komisie		5	5	5	5	5	6	6
Delegácie
Výskum
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 30 Okruh 7
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	– ústredia
	– delegácie
Financované z finančného krytia programu 31	– ústredia
	– delegácie
Výskum
Iné (uveďte)
SPOLU		5	5	5	5	5	6	6

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

◻ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

◻ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

X◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻ vplyv na vlastné zdroje

X◻ vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻ X

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Vplyv návrhu/iniciatívy 32
	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
Článok: X potrebný riadok pm

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

Existovali by vnútorné pripísané príjmy zo správy aktív fondu na podporu investícií.

(1) COM(2017) 822 final, 6. decembra 2018.

(2) Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, správa Jeana-Clauda Junckera vypracovaná v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, 22. júna 2015.

(3) COM(2017) 358, 28. júna 2017.

(4) COM(2017) 2025, 1. marca 2017.

(5) COM(2017) 358, 28. júna 2017.

(6) COM(2017) 822 final, 6. decembra 2018.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013.

(8) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(9) Ú. v. EÚ C, s. .

(10) Ú. v. EÚ C, s. .

(11) Ú. v. EÚ C, s. .

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1).

(13) Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(14) Ú. v. EÚ L 231, 12.5.2016, s. 1.

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(16) [Vložte správny odkaz na nové znenie všeobecného nariadenia]

(17) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.

(18) Ú. v. EÚ L 280, 18.10.2016, s. 30.

(19) Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(21) Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1).

(22) Nariadenie Rady (ES) č. 577/98 z 9. marca 1998 o organizácii výberového zisťovania pracovných síl v Spoločenstve (Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 3).

(23) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(24) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(25) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(26) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(27) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu

(28) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(29) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(30) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(31) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(32) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858	5,291
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	0,715	0,715	0,715	0,715	0,715	0,858	0,858	5,291

Mimo OKRUHU 7 29 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca