EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu29. 5. 2018

COM(2018) 375 final

2018/0196(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

·KF:        Kohézny fond

·ENRF:        Európsky námorný a rybársky fond

·EFRR:        Európsky fond regionálneho rozvoja

·ESF+:        Európsky sociálny fond plus 2

·AMIF:        Fond pre azyl a migráciu 3

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Komisia spolu s členskými štátmi plní rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 322 ZFEÚ. Článok 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ tvorí právny základ na prijatie nariadení, ktorými sa stanovujú rozpočtové pravidlá upravujúce najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov. Zásada subsidiarity sa nevzťahuje na rozpočtové pravidlá, v prípade ktorých je jasné, že iba Únia môže alebo dokonca musí konať.

Činnosť EÚ týkajúca sa európskych štrukturálnych a investičných fondov je odôvodnená na základe cieľov stanovených v článku 174 ZFEÚ. Právo konať je zakotvené v článku 175 ZFEÚ, v ktorom sa Únia vyslovene vyzýva, aby uskutočňovala túto politiku prostredníctvom štrukturálnych fondov, v spojení s článkom 177, v ktorom je vymedzená úloha Kohézneho fondu. Ciele ESF, EFRR a Kohézneho fondu sú vymedzené v článkoch 162, 176 a 177 ZFEÚ v uvedenom poradí. Opatrenia týkajúce sa poľnohospodárstva a rybárstva sú odôvodnené v článku 39 ZFEÚ.

Podľa článku 174 je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Medzi posledné patria najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Podľa článku 349 ZFEÚ je potrebné prijať osobitné opatrenia vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je ovplyvnená určitými osobitnými charakteristikami, ktoré negatívne pôsobia na rozvoj týchto území.

Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu, je založené na článku 78 ods. 2 a článku 79 ods. 2 a ods. 4 ZFEÚ. Nariadenie, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti riadenia hraníc a víz, je založený na článku 77 ods. 2 ZFEÚ. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť, je založené na článku 82 ods. 1, článku 84 a článku 87 ods. 2 ZFEÚ. Článok 317 ZFEÚ tvorí právny základ pre spoločný súbor pravidiel týkajúcich sa plnenia rozpočtu v spolupráci s členskými štátmi. Článok 322 ZFEÚ vymedzuje ich rozsah pôsobnosti a postupy na ich vytvorenie.

Subsidiarita a proporcionalita jednotlivých vyššie uvedených fondov sú stanovené v dôvodovej správe pre každý fond. Všeobecné nariadenie však okrem toho prispieva:

Podľa článku 11 ZFEÚ by požiadavky na ochranu životného prostredia mali byť začlenené do vymedzenia a implementácie politík a činností Únie, a to predovšetkým vzhľadom na podporu udržateľného rozvoja, a práve na to poukazuje toto nariadenie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

1. Zjednodušenie: potreba znížiť administratívnu záťaž. To bolo kľúčovým a opakovaným zistením pri hodnotení všetkých fondov:

·Z hodnotení ex post EFRR a Kohézneho fondu vyplynulo, že systémy riadenia, kontroly a auditu boli príliš zložité. To viedlo k administratívnej neistote a oneskoreniam v implementácii. Zložitosť predstavovala problém najmä v krajinách EÚ-15 s relatívne menším objemom financovania, kde je proporcionalita nevyhnutná.

·V hodnotení ESF sa zistilo, že treba zjednodušiť štruktúru financovania (t. j. rozsah a zloženie nástrojov), ako aj proces implementácie.

·Z hodnotenia ENRF vyplynulo, že administratívna záťaž bola príliš vysoká. To spôsobilo odrádzajúco na uchádzačov pri podaní žiadosti o podporu. Okrem toho sa zdá, že zložitosť niektorých projektov vytvorila pre potenciálnych prijímateľov odrádzajúci efekt, a to najmä v prípadoch, keď bola zapojená veľká sieť partnerov.

·V hodnoteniach príslušných zložiek AMF, BMVI a ISF v polovici obdobia sa takisto zistila potreba zjednodušenia. Obzvlášť sa odporúčalo použitie zjednodušeného vykazovania nákladov.

Na tento aspekt sa poukazuje v celom všeobecnom nariadení. K významným príkladom patrí hlava V (napríklad zjednodušené vykazovanie nákladov, platby na základe podmienok, zrušenie osobitných pravidiel pre veľké projekty a investície vytvárajúce príjmy) a hlava VI (zjednodušená a primeranejšia kontrola a audit).

2. Potreba flexibility pri reakcii na vznikajúce potreby:

·Hodnotenie ex post EFRR a Kohézneho fondu ukázalo, že prispôsobenie programov v čase hospodárskej krízy predstavovalo jeden z úspešných príbehov v období 2007 –2013 a malo by sa na ňom stavať.

·V hodnotení ex post ESF sa flexibilita označila za jeden z kľúčových bodov, ktorý treba zlepšiť.

·Z hodnotení predchodcov AMIF, BMVI a ISF v polovici obdobia vyplynulo, že tieto fondy primerane reagovali na migračnú a bezpečnostnú krízu. Potrebné sú však flexibilnejšie mechanizmy na alokáciu finančných prostriedkov.

Tento bod sa rozoberá v hlave III (podľa ktorej je možno vykonať malé prevody bez potreby úpravy programu) a hlave II (alokácie na program sú stanovené na prvých 5 rokov, a potom sa na posledné 2 roky alokujú na základe preskúmania), zatiaľ čo doplnkové pravidlá pre AMIF, BMVI a ISF sú stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy. Okrem toho možnosť využívať záručný nástroj InvestEU zvyšuje flexibilitu pre členské štáty.

3. Potenciál finančných nástrojov (FN):

·Z hodnotenia ex post EFRR a Kohézneho fondu vyplynulo, že finančné nástroje majú potenciál byť účinnejším prostriedkom financovania investícií v niektorých oblastiach politiky, pri ich implementácií však dochádza k oneskoreniam, čo sťažuje rozšírenie ich používania.

·V hodnotení programu EaSI v polovici obdobia sa zistilo, že odlišné pravidlá sťažujú využitie komplementarity medzi fondmi. V hodnotení sa odporúčalo zjednodušenie a zosúladenie pravidiel FN.

•Verejné konzultácie

·fondy EÚ v oblasti politiky súdržnosti (10. januára 2018 až 9. marca 2018),

·konzultácia so zainteresovanými stranami v kontexte hodnotenia ex post ENRF (február až máj 2016),

·fondy EÚ v oblasti migrácie (10. januára 2018 až 9. marca 2018),

·fondy EÚ v oblasti bezpečnosti (10. januára 2018 až 9. marca 2018).

·V rámci konzultácie o politike súdržnosti zainteresované strany zistili, že zložité postupy sú rozhodne hlavnou prekážkou úspechu, po ktorých nasledujú prísne požiadavky na audit a kontrolu, nedostatok flexibility, ťažkosti pri zabezpečovaní finančnej udržateľnosti a oneskorenia v platbách.

·V prípade fondu ENRF sa za najväčší nedostatok považuje komplexný administratívny systém realizácie a mnohé zainteresované strany vyzývajú na radikálne zjednodušenie a flexibilitu. Intervenčná logika sa považuje za príliš nepružnú, a preto neumožňuje členským štátom riešiť ich vlastné špecifiká.

·Pri konzultáciách v oblastiach migrácie a bezpečnosti sa zistilo, že respondenti výrazne podporovali jednoduchšie poskytovanie a väčšiu flexibilitu (najmä pokiaľ ide o schopnosť reagovať na krízu súvisiacu s migráciou a bezpečnosťou).

•Náklady na odborné znalosti a administratívne náklady

Pokiaľ ide o odborné znalosti, zvolala sa skupina odborníkov na vysokej úrovni s cieľom prediskutovať zjednodušenie politiky súdržnosti. Dospela k týmto záverom 5 :

·Zosúladenie pravidiel medzi jednotlivými fondmi EÚ. Túto obavu čiastočne rieši rozsah pôsobnosti súčasného nariadenia.

·Menej pravidiel, jasnejšie a stručnejšie pravidlá. Ako už bolo uvedené vyššie, súčasné nariadenie obsahuje mnohé zjednodušenia.

·Skutočná subsidiarita a proporcionalita: využitie vnútroštátnych systémov a postupov riadenia a kontroly v oveľa väčšom rozsahu. To sa rozoberá v hlave VI (pozri nižšie).

·Stabilný, ale flexibilný rámec: nie je potrebné znovu menovať inštitúcie na ďalšie programové obdobie. Programy by sa mali takisto ľahšie upravovať. Toto sa rozoberá v hlave VI a hlave III, v uvedenom poradí.

·Zásada jednotného auditu: rozšírenie zásady jednotného auditu. Toto sa rozoberá v hlave VI.

V skutočnosti existujú dôkazy o značných administratívnych nákladoch spojených s EFRR a Kohéznym fondom, ktoré sa v nedávnej štúdii 6 odhadli na 3 % priemerných programových nákladov pre EFRR a 2,2 % pre Kohézny fond. Administratívna záťaž pre prijímateľov (vrátane MSP) je vyššia.

Mnohé zjednodušenia vo VN sa dajú ťažko vopred finančne vyčísliť, ale v štúdii sa dospelo k týmto odhadom:

·Väčšie využitie zjednodušeného vykazovania nákladov (alebo platieb založených na podmienkach) v prípade EFRR a Kohézneho fondu by mohlo podstatne znížiť celkové administratívne náklady o 20 až 25 %, ak by sa táto možnosť celoplošne uplatňovala.

·Primeranejší prístup ku kontrolám a auditom by znamenal značné zníženie počtu overovaní a záťaže spojenej s auditom programov „s nízkym rizikom“, čím by sa znížili celkové administratívne náklady EFRR a Kohézneho fondu o 2 % – 3 % a náklady na dotknuté programy o oveľa väčší objem.

•Posúdenie vplyvu

•E-súdržnosť a výmena údajov

Programy v období 2014 – 2020 s výnimkou predchodcov AMIF, BMVI a ISF si vyžadovali systém elektronickej výmeny údajov medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi, ako aj medzi rôznymi orgánmi systému riadenia a kontroly. V súčasnom nariadení sa nadväzuje na túto skutočnosť a ďalej sa rozvíjajú určité aspekty zhromažďovania údajov. Všetky údaje potrebné na monitorovanie pokroku pri implementácii vrátane výsledkov a výkonnosti programov sa budú teraz zasielať elektronicky a každé dva mesiace Komisii, čo znamená, že otvorená platforma údajov bude aktualizovaná takmer v reálnom čase.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Finančné krytie pre EFRR, KF a ESF+ na roky 2021 – 2027 v miliónoch

(1) Táto suma nezahŕňa sumu pre zdravie, zamestnanosť a sociálnu inováciu (1 042 miliónov EUR).

5.ZHRNUTIE OBSAHU NARIADENIA

Hlavné ciele štruktúry a ustanovení navrhovaného všeobecného nariadenia:

1.Podstatne znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre prijímateľov a riadiace orgány a zachovať pritom vysoký stupeň uistenia zákonnosti a riadnosti. To je kľúčovou smerodajnou zásadou reformy a patria sem početné zjednodušenia a zosúladenia vo všetkých nariadeniach, avšak najmä:

i)zachovanie systémov riadenia a kontroly (a ostatných opatrení, ktoré uľahčujú začatie programu), väčšie využitie primeraných opatrení, kde sa programy s nižším rizikom môžu viac opierať o vnútroštátne systémy;

ii)využitie zjednodušeného vykazovania nákladov a platieb založených na podmienkach;

iii)finančné nástroje.

2.Zvýšiť flexibilitu pri prispôsobovaní programových cieľov a zdrojov na základe meniacich sa okolností a takisto z hľadiska dobrovoľných príspevkov do priamo riadených nástrojov na úrovni EÚ.

3.Viac zosúladiť programy s prioritami EÚ a zvýšiť ich účinnosť. To zahŕňa:

i)zosúladenie intervenčnej logiky a podávania správ s okruhmi VFR a požiadavky na zvýšenú koncentráciu na prioritné oblasti;

ii)silnejšiu previazanosť s procesom európskeho semestra;

iii)stanovenie zmysluplnejších základných podmienok, ktoré treba zachovať počas celého obdobia implementácie.

Hlava I: Ciele a všeobecná podpora

Všeobecné nariadenie spája sedem európskych fondov realizovaných na základe zdieľaného riadenia. Cieľom je vytvoriť spoločný súbor zjednodušených a konsolidovaných pravidiel, znížiť administratívnu záťaž pre orgány zodpovedné za programy a pre prijímateľov.

V tomto prípade sa vychádza zo silného dôrazu na zdieľané riadenie a partnerstvo, ktoré sa ako červená niť ťahá všetkými nariadeniami. Článok 5 poskytuje základ pre zdieľané riadenie, článok 6 pre partnerstvo s regionálnymi a miestnymi orgánmi, mestskými a verejnými orgánmi, hospodárskymi a sociálnymi partnermi, sociálnou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú sociálne začleňovanie, základné práva, rodovú rovnosť a nediskrimináciu a práva ľudí so zdravotným postihnutím.

V návrhu viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 predloženého Komisiou sa stanovuje ambiciózny cieľ uplatnenia hľadiska klímy vo všetkých programoch EÚ, a to vo výške 25 % výdavkov na ciele v oblasti klímy. Príspevok tohto programu na plnenie tohto celkové cieľa sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na zaznamenávanie klímy na vhodnej úrovni členenia vrátane použitia precíznejších metodík, ak sú dostupné. Komisia bude ďalej ročne predkladať informácie, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky v kontexte ročného návrhu rozpočtu.

Na podporu plného využitia potenciálu programu, a síce prispievať k cieľom v oblasti klímy, sa bude Komisia snažiť identifikovať relevantné akcie počas procesov prípravy programu, implementácie, preskúmania a hodnotenia.

Hlava II: Strategický prístup

Jedenásť tematických cieľov použitých v období 2014 – 2020 sa v tomto nariadení zjednodušilo na päť jasných cieľov politiky:

1.inteligentnejšia Európa – inovatívna a inteligentná transformácia hospodárstva;

2.ekologickejšia, nízkouhlíková Európa;

3.prepojenejšia Európa – mobilita a regionálna pripojiteľnosť IKT;

4.sociálnejšia Európa – vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.

5.Európa bližšie k občanom – udržateľný a integrovaný rozvoj mestských, vidieckych a pobrežných oblastí prostredníctvom miestnych iniciatív.

Okrem toho ciele politiky pre AMIF, BMVI a ISF boli stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Toto zjednodušenie umožní synergiu a flexibilitu medzi rôznymi zložkami v rámci daného cieľa a odstráni umelé rozdiely medzi rôznymi politikami, ktoré prispievajú k rovnakému cieľu. Zároveň stanovuje základ pre tematickú koncentráciu pre EFRR a ESF.

„Ex ante kondicionality“ použité v období 2014 – 2020 sú nahradené „základnými podmienkami“. Je ich menej a sú viac zamerané na ciele príslušného fondu a – na rozdiel od obdobia 2014 – 2020 – sa monitorujú a uplatňujú počas celého obdobia. Táto zásada sa posilní: Členské štáty nebudú môcť vykazovať výdavky súvisiace so špecifickými cieľmi, pokiaľ nie je základná podmienka splnená. Tým sa zaručí, že spolufinancované operácie sú v súlade s politickým rámcom EÚ.

S cieľom vychádzať z osvedčeného postupu orientácie na výkonnosť navrhuje sa zachovať výkonnostný rámec v zjednodušenej a jasnejšej podobe. Podobne sa zachová kondicionalita súvisiaca s európskym semestrom, ktorá sa však zjednoduší. Najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny sa budú zohľadňovať pri programovaní minimálne pri týchto dvoch príležitostiach: na začiatku programovania a počas preskúmania v polovici obdobia.

Zachovajú sa opatrenia na podporu riadnej správy hospodárskych záležitostí. Pozastavenia však budú spojené len so záväzkami, nie s platbami, aby sa predišlo zhoršeniu hospodárskych kríz.

Všeobecné nariadenie vytvorí flexibilitu pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond. Na začiatku sa naprogramuje iba prvých 5 rokov. Alokácie na posledné dva roky sa uskutočnia na základe dôkladného a hĺbkového preskúmania v polovici obdobia, čo povedie k zodpovedajúcemu preprogramovaniu v roku 2025. V preskúmaní sa prehodnotia počiatočné priority a ciele programov, pričom sa zohľadní: pokrok v napĺňaní cieľov do konca roku 2024, zmeny v sociálno-ekonomickej situácii, nové výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Vychádza sa z konceptu výkonnostného rámca a výkonnostnej rezervy a posilňuje sa ďalej aspekt výkonnosti politiky vrátane preprogramovania. Výkonnostná rezerva sa však preruší.

Synergia medzi rôznymi nástrojmi EÚ sa bude podporovať cez proces strategického plánovania, v ktorom sa určia spoločné ciele a spoločné oblasti pre činnosti v rámci rôznych programov, ako sú napr. spoločná poľnohospodárska politika (SPP), Európsky horizont, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), program Digitálna Európa, program Erasmus+, Fond InvestEU, LIFE, Erasmus+ a vonkajší nástroj.

Hlava III: Programovanie

Obsah programov bude jednoduchší a strategickejší. V záujme harmonizácie a urýchlenia procesu programovania a implementácie na začiatku obdobia je k tomuto nariadeniu pripojený spoločný vzor pre programy EFRR, Kohézny fond, ESF+ a ENRF a osobitné vzory pre AMIF, BMVI a ISF. Aby bolo programovanie flexibilnejšie, bude stanovená prahová hodnota 5 % na úrovni priority, pod ktorou bude možné upraviť alokácie v rámci programu bez potreby formálnej zmeny programu.

S cieľom riešiť osobitné výzvy na subregionálnej a miestnej úrovni všeobecné nariadenie zavádza zjednodušený prístup k miestnemu rozvoju vedenému komunitou (vrátane možnosti vymenovať vedúci fond, znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov). Všeobecné nariadenie takisto harmonizuje prístup k iným územným nástrojom vrátane existujúcich integrovaných územných investícií.

Obsahuje aj ustanovenia, ktoré umožňujú dobrovoľný prevod zdrojov na päť politických okien nástrojov InvestEU, aby sa mohol využívať mechanizmus rozpočtovej záruky na úrovni EÚ. Členské štáty by ďalej mali možnosť požiadať o prevod maximálne 5 % finančných alokácií programu z ktoréhokoľvek fondu do ktoréhokoľvek iného fondu v rámci zdieľaného riadenia alebo do ktoréhokoľvek nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. To by uľahčilo napĺňanie cieľov stanovených pre programy počas ich implementácie.

Zjednodušil sa prístup k technickej pomoci členských štátov. Zaviedol sa mechanizmus paušálnej sadzby, ktorý umožní navýšenie každej priebežnej platby o 2,5 % až 6 % v závislosti od fondu, čím sa platba technickej pomoci zo strany EÚ spojí s pokrokom pri implementácii. Okrem toho môžu opatrenia na budovanie administratívnych kapacít pokračovať vo forme platieb na základe podmienok.

Hlava IV: Monitorovanie, hodnotenie, informácie a komunikácia

Elektronické údaje umožňujú kombináciu zjednodušenia a transparentnosti. V období 2014 – 2020 s výnimkou predchodcov AMIF, BMVI a ISF bolo treba vytvoriť systém elektronickej výmeny údajov medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi, ako aj medzi rôznymi orgánmi systému riadenia a kontroly. V súčasnom nariadení sa nadväzuje na túto skutočnosť a ďalej sa rozvíjajú určité aspekty z hľadiska zhromažďovania údajov. Všetky údaje potrebné na monitorovanie pokroku pri implementácii vrátane výsledkov a výkonnosti programov sa budú teraz prenášať elektronicky a každé dva mesiace, čo znamená, že otvorená platforma údajov bude aktualizovaná takmer v reálnom čase.

Navrhuje sa, aby sa monitorovacím výborom poskytla významnejšia úloha pri dohľade nad výkonnosťou programu a všetkých faktorov ovplyvňujúcich túto skutočnosť. V záujme transparentnosti sa bude požadovať, aby boli dokumenty predložené monitorovacím výborom verejne dostupné.

V prípade všetkých fondov bude ročné preskúmanie výkonnosti príležitosťou na politický dialóg o kľúčových otázkach implementácie a výkonnosti programu. Častý prenos údajov umožňuje zjednodušiť proces preskúmania výkonnosti. V prípade fondov politiky súdržnosti to umožňuje vyradenie dokumentu o výročnej správe – výročné hodnotiace zasadnutie bude založené na najnovších výsledkoch a predloženom obmedzenom súbore kvalitatívnych informácií.

Pokiaľ ide o viditeľnosť a komunikáciu, boli posilnené povinnosti orgánov zodpovedných za programy a prijímateľov. Požiadavky na spoločnú komunikáciu, transparentnosť a viditeľnosť zaručia koherentnejšie, účinnejšie a efektívnejšie komunikačné opatrenia.

Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 7 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcej legislatívy a politiky by mali tvoriť základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V hodnoteniach sa posúdia účinky programu na mieste na základe programových ukazovateľov a cieľov a podrobnej analýzy stupňa, do akého je program relevantný, účinný, efektívny, poskytuje pridanú hodnotu EÚ a je koherentný s inými politikami EÚ. Hodnotenia budú zahŕňať získané poznatky, problémy a príležitosti na ďalšie zlepšenie akcií a ich vplyvov.

Hlava V: Finančná podpora

Na zníženie administratívnej záťaže všeobecné nariadenie systematizuje a zvyšuje používanie zjednodušeného vykazovania nákladov, t. j. paušálna refundácia, štandardná stupnica jednotkových nákladov alebo jednorazové platby. Aby sa tieto možnosti dali ľahšie uplatňovať, všeobecné nariadenie zjednodušuje pravidlá a metódy výpočtu, čím poskytuje viac štandardných možností, ktoré sa opierajú o súhrnný návrh Komisie 8 .

Možnosťou platieb založených na podmienkach sa takisto prispeje k zameraniu na výkonnosť, čím sa umožnia platby na základe dosiahnutej a overenej výkonnosti.

Finančné nástroje budú kľúčovým mechanizmom realizácie pre investície vytvárajúce príjem alebo úspory nákladov v období 2021 – 2027. Ustanovenia na ich použitie boli zjednodušené a zmodernizované s cieľom zabezpečiť lepšiu a jednoduchšiu implementáciu, ako aj rýchlejšie stanovenie:

·Finančné nástroje budú od začiatku lepšie začlenené do programovania a implementačného procesu a ex ante posúdenie sa náležite zjednoduší.

·Riadiace orgány budú mať tie isté základné flexibilné implementačné možnosti – riadenie, za ktoré zodpovedá riadiaci orgán, alebo priame riadenie riadiacim orgánom – avšak súvisiace podmienky sa zjednodušili.

·Kombinácia zdrojov EÚ bude možná v rámci jedného súboru pravidiel. Nebude už dochádzať k množeniu rôznych pravidiel uplatňovaných na podobné situácie.

·Na kombináciu grantov s finančnými nástrojmi sa navrhuje flexibilita.

·Pravidlá oprávnenosti boli objasnené a pravidlá týkajúce sa nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením boli zjednodušené, pričom ostávajú naďalej orientované na výkonnosť, aby podporili účinné riadenie.

·Pravidlá týkajúce sa platieb boli značné zjednodušené, pričom sa zachovalo základné dôležité prepojenie medzi platbami do finančných nástrojov a príslušnými úhradami vyplatenými konečným prijímateľom.

·V záujme umožnenia plynulejšieho toku z jedného obdobia do ďalšieho sa vykonala jednoduchá kodifikácia spätných tokov a recyklácie finančných prostriedkov.

·Nebude existovať ďalšie osobitné podávanie správ o finančných nástrojoch, keďže sú začlenené do rovnakého systému podávania správ ako ostatné formy financovania.

Ďalšie zjednodušenia:

·Kombinácia rôznych fondov – ako aj finančných nástrojov a grantov – je stanovená v jednoduchých pravidlách.

·Už nebudú existovať špecifické pravidlá pre investície vytvárajúce príjem.

·Nebude existovať žiadny proces týkajúci sa veľkých projektov (namiesto toho bude strategické projekty sledovať monitorovací výbor).

·Financovanie sa zjednoduší, napríklad vďaka známky excelentnosti.

Aby sa zabránilo plytvaniu v súťažiach so subvenciami, boli posilnené ustanovenia o premiestňovaní podnikov.

Hlava VI: Riadenie a kontrola

Úlohy a zodpovednosť jednotlivých subjektov v systéme riadenia a kontroly sú stanovené jasnejšie. Nie je potrebný proces určovania. Ustanovenia podporujú zachovanie existujúcich systémov a jednoduchšie pravidlá pre určenie nových subjektov.

Požiadavky oprávnenosti pomôžu zabezpečiť, aby len kvalitné operácie s najvyšším príspevkom k dohodnutým cieľom a s najlepším pomerom nákladov a prínosov dostali podporu. Takisto sa navrhuje systematicky kontrolovať, či je operácia finančné udržateľná a či jej environmentálny skríning vychádzal z najnovších požiadaviek.

Počet kontrol a auditov sa výrazne zníži. Tým sa zmenší administratívna záťaž pre orgány zodpovedné za program a pre prijímateľov. Okrem ustanovení v predchádzajúcich hlavách na zníženie zaťaženia spojeného s auditom sa v tejto hlave ďalej znižuje záťaž pomocou týchto krokov:

·rozšírenie zásady jedného auditu,

·menší počet kontrol,

·pokiaľ ide o programy s nižšou mierou chybovosti posilnený primeraný prístup založený na dobre fungujúcom národnom systéme s režimom minimálneho auditu na účely uistenia.

Návrhy projektov, ktoré dostali známku excelentnosti v rámci Európskeho horizontu, už nebudú musieť prechádzať ďalším procesom podávania žiadosti a výberu, ak sú konzistentné so stratégiou pre inteligentnú špecializáciu daného programu. Tým sa zníži záťaž pre manažérov aj prijímateľov. Podobne by sa tento prístup mohol rozšíriť na iné nástroje EÚ, ako LIFE+ alebo Erasmus+.

Hlava VII: Finančné riadenie, predloženie a preskúmanie účtov a finančné opravy

Systém ročných účtov zostáva zachovaný vrátane zachovania 10 % súm vykázaných v priebežných platbách. Predkladanie žiadostí o platby sa bude riadiť pravidelným harmonogramom a bude sa uskutočňovať štyrikrát ročne. Pri nulových účtoch sa nebude vyžadovať príslušný postup.

Tento oddiel obsahuje aj pravidlá zrušenia viazanosti. Aby vďaka zjednodušeniu mohli programy znížiť oneskorenia a aby sa podporilo správne finančné riadenie, ako aj včasná implementácia, všeobecné nariadenie obsahuje pravidlo „n + 2“. Z rovnakých dôvodov sa úroveň zálohovej platby znížila na ročnú platbu vo výške 0,5 % celkovej podpory z fondov. Preto v záujme zabezpečenie dostatočných zdrojov môže byť revízia ročných úprav zálohových platieb pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF v období 2014 – 2020 nevyhnutná.

Hlava VIII: finančný rámec

Táto hlava stanovuje finančné alokácie a spolufinancovanie založené na kategóriách regiónov a uplatňuje sa na EFRR, ESF+ a Kohézny fond.

Všeobecné nariadenie takisto vracia miery spolufinancovania pre tieto tri fondy na úrovne pred finančnou krízou. Miery spolufinancovanie EÚ pre tieto trie fondy sa v období 2007 – 2013 zvýšili. Bola to reakcia na finančnú krízu, aby sa udržali dôležité investície v čase napätých verejných rozpočtov. Vysoké miery spolufinancovania EÚ už nie sú potrebné a nižšie miery podporujú „zodpovednosť“. Nižšie miery spolufinancovania EÚ takisto zvýšia celkový rozpočet politiky súdržnosti pri zohľadnení národných príspevkov. To prispeje aj k finančnej flexibilite, ktorú majú členské štáty, keďže miery spolufinancovania na úrovni programu a priorít by sa mohli stanovovať flexibilne.

Hlava IX: delegovanie právomoci, vykonávacie, prechodné a záverečné ustanovenia

S cieľom zabezpečiť skoré začatie vykonávania v ďalšom období sa všetky potrebné legislatívne ustanovenia zahrnú do legislatívneho balíka (buď do VN, alebo do špecifických nariadení pre jednotlivé fondy).

Predovšetkým sa výrazne znižuje počet udelení právomoci, ktorý sa zachováva na minimálnej úrovni. Zabráni sa tým možným oneskoreniam pri vypracúvaní a prijímaní sekundárnych právnych predpisov. Zabezpečuje sa tak aj vnútorná koherentnosť legislatívnych ustanovení a predvídateľnosť pre zainteresované strany, keďže všetky platné pravidlá EÚ budú na jednom mieste.

Zavedú sa podmienky pre operácie, ktoré podliehajú fázovej implementácii, s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu okolností, za ktorých je postupné vykonávanie prijateľné.

2018/0196 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 9 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 10 ,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov 11 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch a že mimoriadnu pozornosť treba venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu – usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov. V článku 322 ZFEÚ sa stanovuje základ pre prijatie rozpočtových pravidiel upravujúcich postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií.

(2)S cieľom ďalej rozvíjať koordinovanú a harmonizovanú implementáciu fondov Únie, ktoré sa vykonávajú na základe zdieľaného riadenia, konkrétne Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, opatrenia financované v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“), by sa mali stanoviť rozpočtové pravidlá založené na článku 322 ZFEÚ pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy“), v ktorých sa jasne určí rozsah pôsobnosti príslušných ustanovení. Okrem toho by sa mali stanoviť spoločné ustanovenia na základe článku 177 ZFEÚ, ktoré sa budú vzťahovať na špecifické pravidlá pre jednotlivé politiky EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF.

(3)V dôsledku špecifík každého fondu by sa na doplnenie ustanovení tohto nariadenia mali v samostatných nariadeniach (ďalej len „špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy“) stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na jednotlivé fondy, ako aj na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci EFRR.

(4)Najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania podľa článku 349 ZFEÚ a článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994.

(5)Pri implementácii fondov by sa mali dodržiavať horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie. Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu musia byť operácie, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci stanovenými v článku 107 a článku 108 ZFEÚ.

(6)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(7)Ak má Komisia stanovenú lehotu na prijatie akékoľvek opatrenia voči členským štátom, mala by zobrať do úvahy všetky potrebné informácie a dokumenty včas a účinným spôsobom. Ak sú predložené dokumenty členských štátov neúplné alebo nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a špecifických nariadení pre jednotlivé fondy, teda neumožňujú Komisii prijať opatrenie na základe úplných informácií, táto lehota by sa mala pozastaviť dovtedy, kým členské štáty nesplnia regulatórne požiadavky.

(8)V záujme dosiahnutia priorít Únie by mali fondy sústrediť svoju podporu na obmedzený počet cieľov politiky v súlade so svojimi úlohami a cieľmi vychádzajúcimi zo zmluvy. Ciele politiky pre AMIF, ISF a BMVI by mali byť stanovené v príslušných špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

(9)V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja fondy prispejú k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov na podporu cieľov v oblasti klímy.

(10)Časť rozpočtu Únie pridelenú na fondy by Komisia mala plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] 12 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Preto by pri implementácii fondov v rámci zdieľaného riadenia Komisia a členské štáty mali dodržiavať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako sú zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti a nediskriminácie.

(11)Pri implementácii fondov je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu viacúrovňového riadenia a zabezpečuje zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. S cieľom zaistiť kontinuitu pri organizácii partnerstva by sa malo naďalej uplatňovať delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 13 . 

(12)Na úrovni Únie je európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a fondu InvestEU.

(13)Členské štáty by mali stanoviť, ako sa budú pri príprave programových dokumentov zohľadňovať príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ. Počas programového obdobia 2021 – 2027 (ďalej len „programové obdobie“) by členské štáty mali pravidelne informovať monitorovací výbor a Komisiu o pokroku pri implementácii programov na podporu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V rámci preskúmania v polovici obdobia by členské štáty mali okrem iného zvážiť potrebu úprav programov v záujme zohľadnenia príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých alebo upravených od začiatku programového obdobia.

(14)Pokiaľ ide o ich programy, ako aj finančné potreby pridelené na investície do nízkouhlíkových technológií, členské štáty by mali zohľadniť obsah svojho návrhu národného plánu v oblasti energetiky a klímy, ktorý sa má vypracovať na základe nariadenia o riadení energetickej únie 14 , ako aj výsledky procesu, z ktorého vyplynú odporúčania Únie týkajúce sa týchto plánov.

(15)Partnerská dohoda vypracovaná každým členským štátom by mala byť strategickým dokumentom, ktorým sa riadia rokovania o návrhoch programov medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. S cieľom znížiť administratívnu záťaž by nemalo byť potrebné meniť partnerskú dohodu počas programového obdobia. Aby sa uľahčilo programovanie a predišlo prekrývaniu obsahu v programových dokumentoch, môžu byť partnerské dohody súčasťou programu.

(16)Každý členský štát by mal mať flexibilitu prispieť do fondu InvestEU na účely poskytnutia rozpočtových záruk na investície v tomto členskom štáte.

(17)Na zabezpečenie nevyhnutných predpokladov účinného a efektívneho využívania podpory Únie poskytnutej z fondov by sa mal vypracovať obmedzený zoznam základných podmienok, ako aj stručný a vyčerpávajúci súbor objektívnych kritérií na ich posúdenie. Každá základná podmienka by sa mala viazať na špecifický cieľ a mala by sa automaticky uplatňovať v prípadoch, keď je špecifický cieľ vybraný na podporu. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výdavky týkajúce sa operácií v rámci súvisiacich špecifických cieľov by sa nemali zahrnúť do žiadostí o platbu. Aby sa zachoval priaznivý investičný rámec, malo by sa pravidelne monitorovať priebežné plnenie základných podmienok. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa operácie vybrané na podporu vykonali v súlade so zavedenými stratégiami a plánovacími dokumentmi na zabezpečenie splnenia základných podmienok, čím sa zaručí, že všetky spolufinancované operácie sú v súlade s politickým rámcom Únie.

(18)Členské štáty by mali vytvoriť výkonnostný rámec pre každý program, ktorý pokrýva všetky ukazovatele, čiastkové ciele a cieľové hodnoty na účely monitorovania, podávania správ a hodnotenia výkonnosti programov.

(19)Členský štát by mal vykonať preskúmanie v polovici obdobia každého programu podporovaného z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu. Týmto preskúmaním by sa malo zabezpečiť plnohodnotné prispôsobenie programov na základe výkonnosti programov a zároveň sa poskytne príležitosť na zohľadnenie nových výziev a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v roku 2024. Súčasne by mala Komisia v roku 2024 spolu s technickou úpravou pre rok 2025 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu politiky súdržnosti na roky 2025, 2026 a 2027, a to v súlade s alokačnou metódou stanovenou v príslušnom základnom akte. Uvedené preskúmanie spolu s výsledkami preskúmania v polovici obdobia by mali mať za následok zmeny programu, na základe ktorých sa upravia finančné alokácie na roky 2025, 2026 a 2027.

(20)Mechanizmy na zabezpečenie prepojenia medzi politikami financovania z prostriedkov Únie a správou hospodárskych záležitostí Únie by sa mali ďalej spresniť, aby mohla Komisia predložiť Rade návrh na čiastočné alebo úplné pozastavenie záväzkov týkajúcich sa jedného alebo viacerých programov dotknutého členského štátu, ak tento členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na význam finančných účinkov opatrení, ktoré sa ukladajú podľa tohto nariadenia, by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny.

(21)Je potrebné stanoviť spoločné požiadavky, pokiaľ ide o obsah programov, pričom sa zohľadní osobitný charakter každého fondu. Tieto spoločné požiadavky môžu dopĺňať pravidlá pre jednotlivé fondy. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] (ďalej len „nariadenie o EÚS“) 15 by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o obsahu programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(22)S cieľom zabezpečiť pružnosť pri implementácii programov a znížiť administratívnu záťaž by sa mali povoliť obmedzené finančné prevody medzi prioritami toho istého programu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie Komisie o zmene programu. Na zabezpečenie aktuálnych informácií o finančných alokáciách pre každú prioritu by sa mali Komisii predložiť upravené finančné tabuľky.

(23)V záujme posilnenia prístupu integrovaného územného rozvoja by sa investície vo forme územných nástrojov, ako sú integrované územné investície (ďalej len „IÚI“), miestny rozvoj vedený komunitou alebo akýkoľvek iný územný nástroj v rámci cieľa politiky „Európa bližšie k občanom“ podporujúci iniciatívy, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR, mali zakladať na stratégiách územného a miestneho rozvoja. Na účely IÚI a územných nástrojov navrhnutých členskými štátmi by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na obsah územných stratégií. Za vypracovanie a schválenie týchto územných stratégií by mali byť zodpovedné príslušné orgány alebo subjekty. Zapojenie príslušných orgánov alebo subjektov do implementácie územných stratégií by sa malo zaručiť tým, že sa zabezpečí, aby boli zodpovedné za výber operácií, ktoré sa majú podporiť, alebo zapojené do tohto výberu.

(24)V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou. Mal by zohľadniť miestne potreby a potenciál, ako aj príslušné sociálno-kultúrne charakteristiky a mal by zabezpečiť štrukturálne zmeny, budovať kapacitu komunít a stimulovať inováciu. V záujme realizácie stratégií miestneho rozvoja by sa mali posilniť úzka spolupráca a integrované využívanie fondov. Zodpovednosť za návrh a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by v zásade mali mať miestne akčné skupiny, ktoré zastupujú záujmy komunity. V záujme uľahčenia koordinovanej podpory stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou z rôznych fondov a na uľahčenie ich implementácie by sa malo umožniť využívanie prístupu „hlavného fondu“.

(25)S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa technická pomoc na podnet členského štátu mala implementovať prostredníctvom paušálnej sadzby na základe pokroku v implementácii programu. Táto technická pomoc sa môže doplniť cielenými administratívnymi opatreniami zameranými na budovanie kapacít s využitím metód refundácie, ktoré nie sú spojené s nákladmi. Akcie a ciele, ako aj príslušné platby Únie môžu byť dohodnuté v pláne a viesť k platbám za výsledky v praxi.

(26)Je vhodné objasniť, že ak členský štát navrhne Komisii, aby sa priorita programu alebo jeho časti podporovala prostredníctvom systému financovania, ktorý nie je spojený s nákladmi, dohodnuté akcie, ciele a podmienky by mali súvisieť s konkrétnymi investíciami realizovanými v rámci programov zdieľaného riadenia v tomto členskom štáte alebo regióne.

(27)Členské štáty by mali zriadiť monitorovacie výbory na účely preskúmania výkonnosti programov. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by výročné správy o vykonávaní mali byť nahradené každoročným štruktúrovaným dialógom o politike na základe najnovších informácií a údajov o implementácii programov, ktoré sprístupní členský štát.

(28)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 16 existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(29)S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných aktuálnych informácií o implementácii programov by sa malo vyžadovať častejšie elektronické podávanie správ o kvantitatívnych údajoch.

(30)V záujme prípravy súvisiacich programov a činností na nasledujúce programové obdobie by Komisia mala vykonať posúdenie fondov v polovici obdobia. Na konci programového obdobia by Komisia mala vykonať hodnotenie ex post fondov, ktoré by sa malo zamerať na vplyv fondov.

(31)Orgány zodpovedné za programy, prijímatelia a zainteresované strany v členských štátoch by mali zvýšiť informovanosť o výsledkoch financovania z prostriedkov Únie a primerane informovať širokú verejnosť. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti, informovania a viditeľnosti sú nevyhnutné na zviditeľnenie akcií Únie v praxi a mali by byť založené na pravdivých, presných a aktuálnych informáciách. Aby boli tieto požiadavky vykonateľné, orgány zodpovedné za programy a Komisia by mali mať v prípade nesúladu možnosť uplatniť nápravné opatrenia.

(32)Riadiace orgány by mali uverejňovať štruktúrované informácie o vybraných operáciách a prijímateľoch na webovom sídle programu, z ktorého sa poskytuje podpora na operáciu, s prihliadnutím na požiadavky na ochranu osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 17 .

(33)S cieľom zjednodušiť využívanie fondov a znížiť riziko chýb je vhodné vymedziť formy príspevku Únie členským štátom a formy podpory poskytovanej členskými štátmi prijímateľom.

(34)Pokiaľ ide o granty, ktoré sa poskytujú prijímateľom, členské štáty by mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie nákladov. Prahová hodnota spojená s povinným používaním zjednodušeného vykazovania nákladov by mala byť viazaná na celkové náklady operácie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými operáciami pod prahovou hodnotou, bez ohľadu na to, či podpora má verejný alebo súkromný charakter.

(35)S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie paušálnych sadzieb každá paušálna sadzba stanovená členskými štátmi v období 2014 – 2020 na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu by sa mala naďalej uplatňovať na podobné operácie podporované podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola potrebná nová metóda výpočtu.

(36)S cieľom optimalizovať využívanie spolufinancovaných investícií do životného prostredia by sa mala zabezpečiť synergia s programom LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy, najmä na základe strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE.

(37)V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti je vhodné špecifikovať obdobie oprávnenosti výdavkov alebo nákladov súvisiacich s operáciami podporovanými z fondov podľa tohto nariadenia a obmedziť podporu pre dokončené operácie. Treba objasniť aj dátum, od ktorého sa výdavky stanú oprávnenými na podporu z fondov v prípade prijatia nových programov alebo zmien v programoch, vrátane výnimočnej možnosti predĺžiť obdobie oprávnenosti na začiatok prírodnej katastrofy, ak vznikne naliehavá potreba mobilizovať zdroje v rámci reakcie na takúto katastrofu.

(38)V záujme účinnosti, spravodlivosti a udržateľného vplyvu fondov by sa mali zaviesť ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do infraštruktúr alebo produktívne investície sú trvalé a predídu využívaniu fondov na neoprávnené zvýhodnenie. Riadiace orgány by mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nepodporovali pri výbere operácií premiestnenie a aby zaobchádzali s neoprávnene vyplatenými sumami na operácie, ktoré nespĺňajú požiadavku trvalosti, ako s nezrovnalosťami.

(39)Podpora z Kohézneho fondu a EFRR by sa v spoločných programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mohla kombinovať s podporou z ESF+, aby sa zlepšila komplementarita a zjednodušila implementácia.

(40)V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie, by sa malo vyvíjať úsilie o synergiu najmä medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi vrátane nástroja na realizáciu reforiem. Táto synergia by sa mala dosiahnuť na základe kľúčových mechanizmov, a to uznania paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady z programu Európsky horizont v prípade podobnej operácie a možnosť kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie za predpokladu, že sa pritom vyhne dvojitému financovaniu. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá, ako predísť doplnkovému financovaniu z fondov.

(41)Finančné nástroje by sa nemali použiť na podporu činností refinancovania, ako je nahradenie existujúcich dohôd o úvere alebo iných foriem financovania investícií, ktoré už boli fyzicky ukončené alebo v plnej miere implementované k dátumu investičného rozhodnutia, ale skôr na podporu akéhokoľvek typu nových investícií v súlade so základnými cieľmi politiky.

(42)Rozhodnutie financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov by sa malo prijať na základe ex ante posúdenia. V tomto nariadení by sa mali stanoviť minimálne povinné prvky ex ante posúdení a členským štátom by sa malo umožniť využiť ex ante posúdenie vykonané v období 2014 – 2020, v prípade potreby aktualizované, aby sa zabránilo administratívnej záťaži a zdržaniam pri zriaďovaní finančných nástrojov.

(43)S cieľom uľahčiť implementáciu určitých typov finančných nástrojov, ak sa predpokladá doplnková grantová podpora, je možné uplatňovať pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov na takúto kombináciu v rámci operácie pomocou jedného finančného nástroja. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky, ktoré by v takýchto prípadoch zabránili dvojitému financovaniu.

(44)S cieľom riešiť osobitné potreby cieľových regiónov by riadiace orgány mali mať možnosť rozhodnúť o najvhodnejších možnostiach implementácie finančných nástrojov, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania, ktoré sa už objasnili v programovom období 2014 – 2020.

(45)V súlade so zásadou a pravidlami zdieľaného riadenia by členské štáty a Komisia mali zodpovedať za riadenie a kontrolu programov a poskytovať uistenie o zákonnosti a riadnosti využívania fondov. Keďže členské štáty by mali mať za toto riadenie a kontrolu primárnu zodpovednosť a mali by zabezpečiť, aby operácie podporované z fondov boli v súlade s uplatniteľným právom, mali by sa v tejto súvislosti stanoviť ich povinnosti. V tomto kontexte by sa mali stanoviť aj právomoci a povinnosti Komisie.

(46)S cieľom urýchliť začiatok implementácie programu by sa malo umožniť zachovanie vykonávacích opatrení z predchádzajúceho programového obdobia. Pokiaľ nie sú potrebné nové technológie, malo by sa zachovať používanie počítačového systému, ktorý už bol vytvorený na predchádzajúce programové obdobie a podľa potreby upravený.

(47)S cieľom zefektívniť funkcie riadenia programu by sa mala zachovať integrácia účtovných funkcií s funkciami riadiaceho orgánu v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI a túto možnosť by mali mať aj ostatné fondy.

(48)Keďže riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu implementáciu fondov, a teda plní značný počet funkcií, mali by sa podrobne uviesť jeho funkcie v súvislosti s výberom projektov, riadením programov a podporou monitorovacieho výboru. Vybrané operácie by mali byť v súlade s horizontálnymi princípmi.

(49)S cieľom optimalizovať synergiu medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre operácie, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti.

(50) Na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účinnou a efektívnou implementáciou fondov a súvisiacimi administratívnymi nákladmi a administratívnou záťažou frekvencia, rozsah a pôsobnosť overovaní zo strany riadiaceho orgánu by sa mali zakladať na posúdení rizika, pri ktorom sa zohľadnia faktory, ako sú typ vykonávaných operácií, prijímatelia, ako aj úroveň rizika identifikovaného na základe predchádzajúcich overovaní zo strany riadiaceho orgánu a auditov.

(51)Orgán auditu by mal vykonávať audity a zabezpečiť, že audítorské stanovisko poskytnuté Komisii je spoľahlivé. Mal by zabezpečiť aj to, že audítorské stanovisko by malo Komisii poskytnúť uistenie o týchto troch bodoch: zákonnosť a riadnosť deklarovaných výdavkov, účinné fungovanie systémov riadenia a kontroly a úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov.

(52)Malo by byť možné znížiť požiadavky na overovanie a audit, ak existuje uistenie, že program funguje účinne počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich rokov, pretože to dokazuje, že fondy sa implementujú účinne a efektívne počas dlhšieho obdobia.

(53)Na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov a administratívnych nákladov by sa malo špecifikovať konkrétne uplatňovanie zásady jedného auditu pre fondy.

(54)Na zlepšenie finančného riadenia by mal byť stanovený zjednodušený systém zálohových platieb. Systémom zálohových platieb by sa malo zabezpečiť, že členský štát má od začiatku implementácie programu prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(55)S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre členské štáty, ako aj pre Komisiu by sa mal stanoviť povinný harmonogram štvrťročných žiadostí o platbu. Na platby Komisie by sa malo naďalej vzťahovať 10 % zadržanie až do platby ročného zostatku účtov, keď Komisia bude môcť dospieť k záveru, že účty sú úplné, presné a pravdivé.

(56)S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa mal zjednodušiť postup ročného schválenia účtov stanovením jednoduchších spôsobov vyplácania a vymáhania súm, pri ktorých neexistuje dohoda medzi Komisiou a členským štátom.

(57)Na úrovni členských štátov a Komisie by sa mali stanoviť a uplatňovať proporcionálne opatrenia v záujme ochrany finančných záujmov a rozpočtu Únie. Komisia by mala mať možnosť prerušiť lehotu na platbu, pozastaviť priebežné platby a uplatniť finančné opravy, pokiaľ sú splnené príslušné podmienky. Komisia by mala dodržať zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu, závažnosť a frekvenciu nezrovnalostí a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie.

(58)Členské štáty by mali takisto predchádzať všetkým nezrovnalostiam vrátane podvodu zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne riešiť. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže navyše vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 18 a nariadeniami (Euratom, ES) č. 2988/95 19 a č. 2185/96 20 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 21 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371 22 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udelili Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúre (EPPO) a Európskemu dvoru audítorov (ECA) nevyhnutné práva a prístup a zabezpečili, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o zistených nezrovnalostiach vrátane podvodu a o ich ďalšom postupe, ako aj o následných opatreniach v súvislosti s vyšetrovaniami úradu OLAF.

(59)V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné vymedziť mechanizmy na zrušenie viazanosti rozpočtových záväzkov na úrovni programov.

(60)S cieľom presadiť ciele ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mali podporiť všetky regióny. Na poskytnutie vyváženej a postupnej podpory a odzrkadlenie úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa mali zdroje v rámci uvedeného cieľa alokovať z EFRR a ESF+ na základe alokačného kľúča, ktorý zohľadňuje predovšetkým HDP na obyvateľa. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa nepresahuje 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu získať podporu z Kohézneho fondu.

(61)Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určenie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tieto účely by malo určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 23 zmeneným nariadením Komisie (ES) č. 868/2014 24 .

(62)S cieľom stanoviť primeraný finančný rámec pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond by Komisia mala vypracovať ročné rozdelenie dostupných alokácií podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu spolu so zoznamom oprávnených regiónov, ako aj alokácií pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg). Vzhľadom na to, že národné alokácie členských štátov by sa mali stanoviť na základe štatistických údajov a prognóz dostupných v roku 2018, a vzhľadom na neistý charakter prognóz, by Komisia mala v roku 2024 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov na základe najaktuálnejších štatistík dostupných v tom čase a ak kumulatívny rozdiel dosiahne viac ako ± 5 %, tieto alokácie na roky 2025 až 2027 by mala upraviť, aby sa výsledky preskúmania v polovici obdobia a vykonaná technická úprava zároveň zohľadnili v zmenách programov.

(63)Projekty transeurópskych dopravných sietí v súlade s nariadením (EÚ) [nové nariadenie o NPE] 25 sa budú aj naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). Na základe úspešného prístupu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 by sa z Kohézneho fondu malo do NPE na tento účel previesť 10 000 000 000 EUR.

(64)Určité množstvo zdrojov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by sa malo alokovať na Európsku mestskú iniciatívu, ktorú by mala vykonávať Komisia prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia.

(65)S cieľom zabezpečiť primeranú alokáciu na kategórie regiónov by celkové alokácie pre členské štáty v prípade menej rozvinutých, prechodných a rozvinutejších regiónov v zásade nemali byť prevoditeľné medzi kategóriami. Členské štáty by v záujme naplnenia svojich potrieb riešiť konkrétne výzvy napriek tomu mali mať možnosť požiadať o prevod z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo pre prechodné regióny na menej rozvinuté regióny a toto rozhodnutie by mali odôvodniť. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje pre menej rozvinuté regióny by sa mal stanoviť strop pre prevody na rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny. Nemal by byť možný prevod zdrojov medzi jednotlivými cieľmi.

(66)V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov, Peace a INTERREG, medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska. Vzhľadom na svoj praktický význam by sa mal tento program podporiť osobitnou alokáciou na ďalšiu podporu mierových akcií a akcií na zmierenie a takisto by mal program dostať primeraný podiel z alokácie pre Írsko v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(67)Treba stanoviť maximálne miery spolufinancovania v oblasti politiky súdržnosti podľa kategórie regiónov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne verejnej alebo súkromnej vnútroštátnej podpory. Tieto miery by mali odrážať úroveň hospodárskeho rozvoja regiónov, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru EÚ-27.

(68)S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prvkov obsiahnutých v určitých prílohách k tomuto nariadeniu, t. j. pokiaľ ide o dimenzie a kódy pre typy intervencie, vzory partnerských dohôd a programov, vzory na prenos údajov, používanie znaku Únie, prvky týkajúce sa dohôd o financovaní a strategických dokumentov, audítorsky záznam, systémy elektronickej výmeny údajov, vzory pre opis systému riadenia a kontroly, vyhlásenie riadiaceho subjektu, audítorské stanovisko, výročnú kontrolnú správu, stratégiu auditu, žiadosti o platbu, účty, ako aj určenie úrovne finančných opráv.

(69)Okrem toho by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznamovať, vymedzenie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi uplatniteľnými na všetky členské štáty, ako aj stanovenie bežných štandardizovaných metód výberu vzoriek.

(70)Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(71)Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na prijímanie partnerských dohôd, prijímanie alebo zmenu programov, ako aj na uplatňovanie finančných opráv. Vykonávacie právomoci týkajúce sa formátu, ktorý sa má používať na podávanie správ o nezrovnalostiach, na elektronické údaje, ktoré sa majú zaznamenávať a uchovávať, ako aj na vzor záverečnej správy o výkonnosti, by sa mali realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 26 . Napriek všeobecnej povahe týchto aktov by sa mal používať konzultačný postup, keďže stanovujú len technické aspekty, formuláre a vzory. Vykonávacie právomoci vo vzťahu k stanoveniu rozdelenia finančných alokácií pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond by sa mali prijať bez komitologických postupov, keďže len odrážajú uplatnenie vopred určenej metodiky výpočtu.

(72)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 27 alebo akékoľvek iné akty uplatniteľné na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a operácie podporované z fondov zahrnutých v programovom období 2014 – 2020. Keďže podľa očakávania sa obdobie implementácie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 predĺži do programového obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a s cieľom zabezpečiť kontinuitu vykonávania určitých operácií schválených uvedeným nariadením, mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz. Každá jednotlivá fáza fázovanej operácie, ktorá sleduje rovnaký celkový cieľ, by sa mala implementovať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého dostáva finančnú podporu.

(73)Ciele tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stanovenie spoločných rozpočtových pravidiel pre časť rozpočtu Únie, ktorá sa plní v rámci zdieľaného riadenia, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na jednej strane z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, ako aj obmedzenia finančných zdrojov členských štátov a regiónov, a na druhej strane z dôvodu potreby koherentného implementačného rámca, ktorý sa vzťahuje na viaceré fondy Únie v rámci zdieľaného riadenia. Keďže tieto ciele možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(74)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I
CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PODPORY

KAPITOLA I
Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.V tomto nariadení sa stanovujú:

a)rozpočtové pravidlá pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) (ďalej len „fondy“);

b)spoločné ustanovenia uplatniteľné na EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF.

2.Toto nariadenie sa neuplatňuje na zložky ESF+ „zamestnanosť a sociálna inovácia“ a „zdravie“ a na priamo alebo nepriamo riadené časti, pokiaľ ide o ENRF, AMIF, ISF a BMVI, s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie.

3.Na AMIF, ISF a BMVI sa neuplatňujú články 4 a 10, v hlave II kapitola III, v hlave III kapitola II a hlava VIII.

4.Hlava VIII sa neuplatňuje na ENRF.

5.Na programy Interreg sa neuplatňuje: v hlave II kapitole II článok 11 a kapitole III článok 15; v hlave III kapitola I; v hlave IV kapitole I články 33 až 36 a článok 38 ods. 1 až 4, v kapitole II článok 39, v kapitole III článok 45; v hlave VI kapitole II články 67, 71, 73 a 74 a kapitola III.

6.V ďalej uvedených špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť doplňujúce pravidlá k tomuto nariadeniu, ktoré nesmú byť s týmto nariadením v rozpore. Toto nariadenie má prednosť aj v prípade pochybností, či uplatňovať toto nariadenie alebo špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy:

a)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o EFRR a KF“) 28  ;

b)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ESF+“) 29  ;

c)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o EÚS“) 30  ;

d)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ENRF“) 31  ;

e)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o AMIF“) 32  ;

f)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ISF“) 33  ;

g)nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o BMVI“) 34  .

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny“ sú odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ týkajúce sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť prostredníctvom viacročných investícií patriacich do rozsahu pôsobnosti fondov, ako je stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy, ako aj v príslušných odporúčaniach prijatých v súlade s článkom [XX] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [číslo nového nariadenia o riadení energetickej únie]; 

2.„uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

3.„operácia“ je:

a)projekt, zmluva, akcia alebo skupina projektov, ktoré boli vybrané v rámci príslušných programov;

b)v kontexte finančných nástrojov – programový príspevok na finančný nástroj a následná finančná podpora, ktorú poskytuje konečným prijímateľom uvedený finančný nástroj;

4.„operácia strategického významu“ je operácia, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispieva k plneniu cieľov programu a ktorá je predmetom osobitných monitorovacích a komunikačných opatrení;

5.„priorita“ je v kontexte AMIF, ISF a BMVI špecifický cieľ; v kontexte ENRF je to „typ oblastí podpory“, ako sa uvádza v nomenklatúre stanovenej v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

6.„špecifický cieľ“ v kontexte ENRF je „oblasť podpory“, ako sa uvádza v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

7.„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo ktorý vykonáva funkcie alebo úlohy v mene tohto orgánu;

8.„prijímateľ“ je:

a)verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou či bez nej alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácií;

b)v kontexte verejno-súkromných partnerstiev – verejnoprávny subjekt, ktorý iniciuje operáciu verejno-súkromného partnerstva, alebo súkromný partner vybraný na jej vykonávanie;

c)v kontexte schém štátnej pomoci – podnik, ktorému sa poskytuje pomoc;

d)v kontexte finančných nástrojov – subjekt, ktorý implementuje holdingový fond, alebo ak neexistuje štruktúra holdingového fondu, – subjekt, ktorý implementuje osobitný fond, alebo ak finančný nástroj riadi riadiaci orgán, – riadiaci orgán;

9.„fond malých projektov“ je operácia v rámci programu Interreg zameraná na výber a implementáciu projektov s obmedzeným objemom finančných prostriedkov;

10.„cieľová hodnota“ je vopred dohodnutá hodnota, ktorú treba dosiahnuť na konci programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

11.„čiastkový cieľ“ je strednodobá hodnota, ktorú treba dosiahnuť v určitom časovom bode počas programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

12.„ukazovateľ výstupu“ je ukazovateľ na meranie špecifických cieľov intervencie;

13.„ukazovateľ výsledku“ je ukazovateľ na meranie krátkodobých účinkov podporovaných intervencií s osobitným dôrazom na priamych adresátov, cieľovú populáciu alebo používateľov infraštruktúry;

14.„operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa vykonáva v rámci partnerstva medzi verejnými orgánmi a súkromným sektorom v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve a ktorej cieľom je poskytovať verejné služby prostredníctvom zdieľania rizika, využívania expertízy súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu;

15.„finančný nástroj“ je štruktúra, na základe ktorej sa poskytujú finančné produkty;

16.„finančný produkt“ je kapitálová alebo kvázi kapitálová investícia, úvery a záruky vymedzené v článku 2 nariadenia (EÚ, Euratom) [...] („nariadenie o rozpočtových pravidlách“);

17.„konečný prijímateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá dostáva podporu z fondov prostredníctvom prijímateľa finančných prostriedkov z fondu malých projektov alebo z finančného nástroja;

18.„programový príspevok“ je podpora z fondov a spolufinancovanie z národných verejných a prípadne súkromných zdrojov pre finančný nástroj;

19.„orgán implementujúci finančný nástroj“ je orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom a vykonáva úlohy holdingového fondu alebo osobitného fondu;

20.„holdingový fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom v rámci jedného alebo viacerých programov na implementáciu finančných nástrojov prostredníctvom jedného alebo viacerých osobitných fondov;

21.„osobitný fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom alebo holdingovým fondom s cieľom poskytovať finančné produkty konečným prijímateľom;

22.„pákový efekt“ je suma refundovateľného financovania poskytnutého konečným prijímateľom vydelená sumou príspevku z fondov;

23.„multiplikačný pomer“ v kontexte záručných nástrojov je pomer medzi hodnotou príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií a sumou programového príspevku vyčlenenou, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, na úhradu očakávaných a neočakávaných strát z uvedených nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií;

24.„náklady na riadenie“ sú priame alebo nepriame náklady refundované na základe dokladu o výdavkoch vynaložených v dôsledku implementácie finančných nástrojov;

25.„poplatky za riadenie“ sú cena za poskytnuté služby, ako sa stanovuje v dohode o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom implementujúcim holdingový fond alebo osobitný fond a, ak je to vhodné, medzi orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond;

26.„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti v zmysle článku 2 bodu 61a nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 35 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ;

27.„verejný príspevok“ je každý príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu národných, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej správy alebo každého Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) zriadeného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006  36 , rozpočtu, Únie, ktorý môžu fondy čerpať, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov, a na účely stanovenia miery spolufinancovania pre programy alebo priority ESF+ môže zahŕňať prípadné finančné zdroje, na ktoré prispeli spoločne zamestnávatelia a pracovníci;

28.„účtovný rok“ je obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v prípade ktorého je to obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2022; v prípade posledného účtovného roka je to obdobie od 1. júla 2029 do 30. júna 2030;

29.„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na implementácii fondov, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom;

30.„závažný nedostatok“ je nedostatok v rámci účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu, v súvislosti s ktorým sa vyžaduje výrazné zlepšenie v systémoch riadenia a kontroly, a v prípade, že kľúčové požiadavky 2, 4, 5, 9, 12, 13 a 15 stanovené v prílohe X alebo dve alebo viaceré z ďalších kľúčových požiadaviek sa posudzujú ako kategórie 3 a 4 uvedenej prílohy;

31.„celková miera chybovosti“ je súčet projektovaných náhodných chýb a prípadne aj systémových chýb a neopravených neobvyklých chýb vydelených populáciou;

32.„zostatková miera chybovosti“ je celková miera chybovosti po odpočítaní finančných opráv uplatnených členským štátom, ktoré majú za cieľ znížiť riziká zistené orgánom auditu pri auditoch operácií;

33.„dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne vykonaná a v súvislosti s ktorou prijímatelia vykonali všetky súvisiace platby a bol im vyplatený príslušný verejný príspevok;

34.„jednotka vzorky“ je jedna z jednotiek, môže ísť o operáciu, projekt v rámci operácie alebo žiadosť o platbu predloženú prijímateľom, na ktoré je populácia rozdelená na účely výberu vzoriek;

35.„viazaný účet“ je v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi verejným subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a používaný na platby počas a/alebo po uplynutí obdobia oprávnenosti;

36.„účastník“ je fyzická osoba, ktorá má prospech z operácie, ale nedostáva finančnú podporu z fondov.

37.„zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy“ je proces, ktorým sa zabezpečí odolnosť infraštruktúry proti nepriaznivým vplyvom klímy v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a usmerneniami, ak sú k dispozícii, alebo s medzinárodne uznávanými normami.

Článok 3
Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Ak je na akciu Komisie stanovená lehota, táto lehota začína plynúť po tom, ako členský štát predloží všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Táto lehota sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a to až dovtedy, pokiaľ dotknutý členský štát Komisii neodpovie.

KAPITOLA II
Ciele politiky a zásady podpory z fondov

Článok 4
Ciele politiky

1.EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF podporujú tieto ciele politiky:

a)inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva;

b)ekologickejšia, nízkouhlíková Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika;

c)prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT;

d)sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv;

e)Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných oblastí a miestnych iniciatív.

2.EFRR, ESF+ a Kohézny fond prispievajú k akciám Únie vedúcim k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a to prostredníctvom plnenia týchto cieľov:

a)Investovanie do zamestnanosti a rastu členských štátov a regiónov, ktorý má byť podporovaný z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu, a

b)Európska územná spolupráca (Interreg), ktorý má byť podporovaný z EFRR.

3.Členské štáty poskytujú informácie o podpore cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pomocou metodiky založenej na typoch intervencií pre každý z fondov. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu podpore poskytovanej na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu sú koeficienty priradené k dimenziám a kódom typov intervencií stanovených v prílohe I.

4.Členské štáty a Komisia zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi fondmi a inými nástrojmi Únie, ako je program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej pomoci. Optimalizujú mechanizmy na koordináciu medzi tými, ktorí sú zodpovední za zabránenie duplicite počas plánovania a implementácie.

Článok 5
Zdieľané riadenie

1.Členské štáty a Komisia plnia rozpočet Únie pridelený na fondy v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom [63] nariadenia (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] (nariadenie o rozpočtových pravidlách).

2.Komisia však implementuje sumu podpory z Kohézneho fondu prevedenú na Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsku mestskú iniciatívu, medziregionálne inovačné investície, sumu podpory prevedenú z ESF+ na nadnárodnú spoluprácu, príspevky do fondu InvestEU 37 a technickú pomoc na podnet Komisie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.Komisia môže realizovať spoluprácu najvzdialenejších regiónov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci nepriameho riadenia.

Článok 6
Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.Každý členský štát vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi. Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri:

a)orgány mestskej samosprávy a ostatné orgány verejnej správy;

b)hospodárski a sociálni partneri;

c)príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, partnerov z oblasti životného prostredia a orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

2.V súlade so zásadou viacúrovňového riadenia členské štáty zapoja týchto partnerov do prípravy partnerských dohôd aj počas prípravy a implementácie programov, a to aj ich zastúpením v monitorovacích výboroch v súlade s článkom 34.

3.Organizácia a implementácia partnerstva sa uskutočňuje v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014 38 .

4.Komisia aspoň raz za rok vykonávanie programov prekonzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerov na úrovni Únie.

HLAVA II
STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I
Partnerská dohoda

Článok 7
Príprava a predloženie partnerskej dohody

1.Každý členský štát vypracuje partnerskú dohodu, v ktorej sa stanovujú opatrenia na využívanie fondov účinným a efektívnym spôsobom na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

2.Členský štát predloží partnerskú dohodu Komisii pred predložením prvého programu alebo súčasne s ním.

3.Partnerská dohoda môže byť predložená spolu s príslušným ročným národným programom reforiem.

4.Členský štát vypracuje partnerskú dohodu v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II. Partnerskú dohodu môže zahrnúť do jedného zo svojich programov.

5.Programy Interreg sa môžu Komisii predložiť ešte pred predložením partnerskej dohody.

Článok 8
Obsah partnerskej dohody

Partnerská dohoda obsahuje tieto prvky:

a)vybrané ciele politiky spolu s uvedením a odôvodnením fondov a programov, ktoré budú sledovať tieto ciele politiky, a v prípade potreby aj odôvodnenie rozhodnutia použiť spôsob čerpania z fondu InvestEU, s prihliadnutím na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny;

b)pre každý z vybraných cieľov politiky uvedených v písmene a):

i) prehľad možností politiky a hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov, v prípade potreby aj na základe využitia fondu InvestEU;

ii) koordináciu, vymedzenie a komplementaritu medzi fondmi, a ak je to vhodné, koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi programami;

iii) komplementaritu medzi fondmi a inými nástrojmi Únie vrátane strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE;

c)predbežnú finančnú alokáciu z každého z fondov podľa cieľa politiky na vnútroštátnej úrovni, pričom sa rešpektujú pravidlá pre jednotlivé fondy, pokiaľ ide o tematickú koncentráciu;

d)v prípade potreby rozdelenie finančných zdrojov podľa kategórie regiónov vypracované v súlade s článkom 102 ods. 2 a sumy alokácií navrhované na prevod medzi kategóriami regiónov podľa článku 105;

e)sumy, ktorými sa má prispieť do fondu InvestEU, podľa fondu a kategórie regiónov;

f)zoznam plánovaných programov v rámci fondov s príslušnými predbežnými finančnými alokáciami podľa fondu a zodpovedajúci vnútroštátny príspevok podľa kategórie regiónov;

g)zhrnutie akcií, ktoré dotknutý členský štát vykoná, aby posilnil svoju administratívnu kapacitu na implementáciu fondov.

Pokiaľ ide o cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), partnerská dohoda obsahuje iba zoznam plánovaných programov.

Článok 9
Schválenie partnerskej dohody

1.Komisia posúdi partnerskú dohodu a jej súlad s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

2.Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia partnerskej dohody členským štátom.

3.Členský štát partnerskú dohodu preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení partnerskej dohody najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát predložil túto partnerskú dohodu. Partnerská dohoda sa nemení.

5.Ak je podľa článku 7 ods. 4 partnerská dohoda zahrnutá v programe, Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie, ktorým sa tento program schvaľuje, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát predložil tento program.

Článok 10
Používanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF prostredníctvom fondu InvestEU

1.Členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo v žiadosti o zmenu programu alokovať sumu z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF, ktorou sa má prispieť do fondu InvestEU a ktorá sa má poskytnúť z rozpočtových záruk. Suma, ktorou sa má prispieť do fondu InvestEU, nepresahuje 5 % celkovej alokácie z každého fondu, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. Tieto príspevky nepredstavujú prevody zdrojov podľa článku 21.

2.Pokiaľ ide o partnerskú dohodu, môžu sa alokovať zdroje zo súčasného kalendárneho roka a z budúcich kalendárnych rokov. Pokiaľ ide o žiadosť o zmenu programu, môžu sa alokovať iba zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

3.Suma podľa odseku 1 sa použije na tvorbu rezerv časti záruky EÚ v rámci zložky členského štátu.

4.V prípade, že do 31. decembra 2021 nebola uzavretá dohoda o príspevku podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v partnerskej dohode, členský štát predloží žiadosť o zmenu programu alebo programov na použitie zodpovedajúcej sumy.

Dohoda o príspevku týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v žiadosti o zmenu programu sa uzatvára súčasne s prijatím rozhodnutia o zmene programu.

5.Ak nebola dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] uzatvorená do deviatich mesiacov od schválenia dohody o príspevku, zodpovedajúce sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezervy sa prevedú späť do programu alebo programov a členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu programu.

6.Ak dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] nebola plne implementovaná do štyroch rokov odo dňa jej podpísania, členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktoré sú v dohode o záruke viazané, ale nevzťahujú sa na príslušné úvery ani iné zabezpečovacie nástroje, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5.

7.Zdroje vytvorené zo súm alebo pripísateľné sumám, ktoré sa prispeli do fondu InvestEU, a poskytnuté prostredníctvom rozpočtových záruk sa sprístupnia členskému štátu a použijú na podporu v súlade s rovnakým cieľom alebo rovnakými cieľmi vo forme finančných nástrojov.

8.Komisia znova zaradí do rozpočtu príspevky, ktoré sa nepoužili na fond InvestEU za rok, v ktorom sa schváli zodpovedajúca zmena programu. Takéto opätovné zaradenie do rozpočtu nie je možné po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu v súlade s článkom 99 začína plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený príspevok znovu zaradený do rozpočtu.

KAPITOLA II
Základné podmienky a výkonnostný rámec

Článok 11
Základné podmienky

1.V tomto nariadení sa pre každý špecifický cieľ stanovujú nevyhnutné podmienky na účinnú a efektívnu implementáciu („základné podmienky“).

V prílohe III sa stanovujú horizontálne základné podmienky uplatniteľné na všetky špecifické ciele a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

V prílohe IV sa stanovujú tematické základné podmienky pre EFRR, Kohézny fond a ESF+ a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

2.Pri príprave programu alebo zavádzaní nového špecifického cieľa v rámci zmeny programu členský štát posúdi, či sú tieto základné podmienky spojené s vybraným špecifickým cieľom splnené. Základná podmienka je splnená, ak sú splnené všetky súvisiace kritériá. Členský štát uvedie v každom programe alebo v zmene programu splnené a nesplnené základné podmienky a ak sa domnieva, že základná podmienka bola splnená, poskytne dôkaz.

3.Ak základná podmienka nie je splnená v čase schválenia programu alebo zmeny programu, členský štát Komisiu informuje hneď, ako usúdi, že základná podmienka je splnená, a jej splnenie podloží.

4.Komisia do troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 vykoná posúdenie a informuje členský štát, keď súhlasí so splnením.

Ak Komisia nesúhlasí s posúdením členského štátu, informuje o tom členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky do jedného mesiaca.

5.Výdavky týkajúce sa operácií, ktoré sú spojené so špecifickým cieľom, sa nemôžu zahrnúť do žiadostí o platbu, kým Komisia neinformuje členský štát o splnení základnej podmienky podľa odseku 4.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na operácie, ktoré prispievajú k splneniu príslušnej základnej podmienky.

6.Členský štát zabezpečí, aby boli základné podmienky splnené a aby sa uplatňovali počas celého programového obdobia. Informuje Komisiu o akejkoľvek úprave, ktorá má vplyv na splnenie základných podmienok.

Ak sa Komisia domnieva, že základná podmienka už nie je splnená, informuje členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky do jedného mesiaca. Ak Komisia dospeje k záveru, že nesplnenie základnej podmienky pretrváva, výdavky týkajúce sa príslušného špecifického cieľa nemôžu byť zahrnuté do žiadostí o platbu od dátumu, keď Komisia informuje v tomto zmysle členský štát.

7.Príloha IV sa neuplatňuje na programy podporované z ENRF.

Článok 12
Výkonnostný rámec

1.Členský štát zriadi výkonnostný rámec, ktorý umožní monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o výkonnosti programu počas jeho implementácie a prispeje k meraniu celkovej výkonnosti fondov.

Výkonnostný rámec pozostáva z:

a)ukazovateľov výstupov a výsledkov spojených so špecifickými cieľmi stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy;

b)čiastkových cieľov, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov majú dosiahnuť do konca roku 2024, a

c)cieľových hodnôt, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov a výsledkov majú dosiahnuť do konca roku 2029.

2.Čiastkové ciele a cieľové hodnoty sa zavedú pre každý špecifický cieľ v rámci programu s výnimkou technickej pomoci a špecifického cieľa, ktorým sa rieši materiálna deprivácia v súlade s článkom [4 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+.

3.Čiastkové ciele a cieľové hodnoty umožňujú Komisii a členským štátom merať pokrok pri dosahovaní špecifických cieľov. Musia spĺňať požiadavky stanovené v článku [33 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13
Metodiky na vytvorenie výkonnostného rámca

1.Súčasťou metodík na vytvorenie výkonnostného rámca sú:

a)kritériá, ktoré členské štáty uplatňujú na výber ukazovateľov;

b)údaje alebo použité podkladové materiály, uistenie o kvalite údajov a metóda ich výpočtu;

c)faktory, ktoré môžu ovplyvniť plnenie čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, a spôsob, akým sa zohľadnili.

2.Členské štáty tieto metodiky na požiadanie Komisie sprístupnia.

Článok 14
Preskúmanie v polovici obdobia

1.V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu preskúmajú členské štáty každý program, pričom zohľadnia tieto prvky:

a)výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2024;

b)sociálno-ekonomickú situáciu v príslušnom členskom štáte alebo regióne;

c)pokrok pri plnení čiastkových cieľov;

d)v prípade potreby aj výsledok technickej úpravy stanovenej v článku 104 ods. 2.

2.Žiadosť o zmenu každého programu predloží členský štát Komisii v súlade s článkom 19 ods. 1. do 31. marca 2025. Členský štát musí túto zmenu zdôvodniť na základe prvkov stanovených v odseku 1.

Revidovaný program zahŕňa:

a)alokácie finančných zdrojov podľa priorít vrátane súm na roky 2026 a 2027;

b)revidované alebo nové cieľové hodnoty;

c)v prípade potreby aj revidované alokácie finančných zdrojov, ktoré vyplývajú z technických úprav stanovených v článku 104 ods. 2, vrátane súm na roky 2025, 2026 a 2027.

3.Ak má posúdenie za následok predloženie nového programu, finančný plán sa podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bodu ii) vzťahuje na celkové finančné prostriedky pre každý z fondov od roku schválenia programu.

KAPITOLA III
Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí

Článok 15
Opatrenia spájajúce efektívnosť fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal príslušné programy a navrhol ich zmeny, ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady.

Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:

a)podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre jednotlivú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu ZFEÚ;

b)podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 39 za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy;

2.Žiadosť Komisie adresovaná členskému štátu v súlade s odsekom 1 musí byť odôvodnená, s prihliadnutím na potrebu podporovať vykonávanie príslušných odporúčaní a musia sa v nej uviesť programy alebo priority, ktorých sa to podľa jej názoru týka, a povahu očakávaných zmien.

3.Členský štát predloží svoju odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 1 do dvoch mesiacov od jej prijatia, pričom uvedie zmeny, ktoré považuje za potrebné v príslušných programoch, dôvody týchto zmien, určí dotknuté programy a načrtne charakter navrhovaných zmien a ich očakávaný vplyv na vykonávanie odporúčaní a fondov. Ak je to potrebné, Komisia predloží svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od prijatia tejto odpovede.

4.Členský štát predloží návrh na zmenu príslušných programov do dvoch mesiacov odo dňa predloženia odpovede uvedenej v odseku 3.

5.Ak Komisia nepredloží pripomienky, alebo ak sa domnieva, že všetky predložené pripomienky boli riadne zohľadnené, bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny príslušných programov v súlade s lehotou stanovenou v článku [19 ods. 4].

6.Ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť podanú v súlade s odsekom 1 do termínov stanovených v odsekoch 3 a 4, Komisia môže v súlade s článkom 91 pozastaviť všetky platby alebo ich časť na príslušné programy alebo priority.

7.Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti na jeden alebo viaceré programy členského štátu v prípadoch, keď:

a)Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu;

b)Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 40 z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný plán nápravných opatrení;

c)Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 stanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

d)Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 41 , a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej uvedenému členskému štátu;

e)Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 42 alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Prioritné je pozastavenie záväzkov; platby sa pozastavia len vtedy, keď sú potrebné okamžité opatrenia a v prípade závažného nedodržiavania predpisov. Pozastavenie platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené pre dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.

Komisia môže za výnimočných hospodárskych okolností alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu zaslanej Komisii do 10 dní od prijatia rozhodnutia alebo odporúčania uvedeného v predošlom pododseku odporučiť, aby Rada zrušila pozastavenie uvedené v tom istom pododseku.

8.Návrh Komisie na pozastavenie záväzkov sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne vykonávacím aktom o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu Komisie.

Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky z fondov pre dotknutý členský štát od 1. januára roku nasledujúceho po rozhodnutí o pozastavení.

Rada prijme rozhodnutie formou vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odseku 7, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.

9.Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré sa má uložiť, musia byť primerané, musia dodržiavať rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňovať hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti, mieru chudoby a sociálneho vylúčenia v dotknutom členskom štáte vo vzťahu k priemeru Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Vplyv pozastavení na programy kritického významu na riešenie nepriaznivých ekonomických alebo sociálnych podmienok je osobitným faktorom, ktorý sa zohľadňuje.

10.Pozastavenie záväzkov podlieha nižšiemu z týchto stropov: maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho kalendárneho roka pre fondy alebo 0,25 % nominálneho HDP v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v odseku 7 písm. a);

b)v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. b);

c)v prípade nedodržania odporúčaných nápravných opatrení v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. c);

d)v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 7 písm. d) a e).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania môže pozastavenie záväzkov prekročiť maximálne percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku.

11.Rada zruší pozastavenie záväzkov na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v odseku 8 v prípadoch, keď:

a)sa postup pri nadmernom deficite pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 43 , alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

b)Rada schválila opravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal príslušné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002;

d)Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 alebo opatrenia vyžiadané rozhodnutím Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Po tom, ako Rada zruší pozastavenie záväzkov, Komisia tieto pozastavené záväzky znova zaradí do rozpočtu v súlade s článkom [8] nariadenia Rady (EÚ, Euratom) [[…] (nariadenie o viacročnom finančnom rámci)].

Pozastavené záväzky nemožno znova zaradiť do rozpočtu po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu začína v súlade s článkom 99 plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený záväzok znovu zaradený do rozpočtu.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku.

12.Komisia informuje Európsky parlament o uplatňovaní tohto článku. Predovšetkým Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament v prípade, keď niektorý členský štát spĺňa niektorú z podmienok stanovených v odseku 7, a poskytne mu údaje o fondoch a programoch, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia záväzkov.

Európsky parlament môže pozvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku, najmä s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie záväzkov alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade.

13.Odseky 1 až 12 sa nevzťahujú na priority ani programy v súlade s článkom [4 písm. c) bodom v) zarážkou ii)] nariadenia o ESF+.

HLAVA III
Programovanie

KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 16
Príprava a predkladanie programov

1.Členské štáty pripravujú programy na implementáciu fondov na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

2.Členské štáty predložia programy Komisii najneskôr 3 mesiace po predložení partnerskej dohody.

3.Členské štáty pripravujú programy podľa vzoru uvedeného v prílohe V.

V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI pripravujú členské štáty programy podľa vzoru uvedeného v prílohe VI.

Článok 17
Obsah programov

1.Pre každý program sa stanoví stratégia jeho príspevku k stanoveným cieľom politiky a informovania o jeho výsledkoch.

2.Program musí zahŕňať priority. Každá priorita zodpovedá jednému cieľu politiky alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca cieľu politiky pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému cieľu politiky môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

V prípade programov podporovaných z ENRF môže každá priorita zodpovedať jednému alebo viacerým cieľom politiky. Špecifické ciele zodpovedajú oblastiam podpory uvedeným v prílohe [III] k nariadeniu o ENRF.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí program zahŕňať špecifické ciele.

3.Pre každý program sa stanoví:

a)zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia:

i) hospodárske, sociálne a územné rozdiely s výnimkou programov podporovaných z ENRF;

ii)zlyhania trhov, investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory;

iii)výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a ďalších relevantných odporúčaniach Únie určených danému členskému štátu;

iv)výzvy v oblasti administratívnej kapacity a spravovania;

v)poznatky získané z predošlých skúseností;

vi)makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, ak sa na nich členské štáty a regióny podieľajú,

vii)v prípade programov podporovaných z fondov AMIF, ISF a BMVI pokrok pri implementácii príslušného acquis Únie a akčných plánov;

b)odôvodnenie výberu cieľov politiky, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory;

c)špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

d)pre každý špecifický cieľ:

i)súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti;

ii)ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)hlavné cieľové skupiny;

iv)osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)medziregionálne a nadnárodné činnosti, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte;

vi)plánované použitie finančných nástrojov;

vii)typy intervencií a orientačné rozdelenie programových zdrojov podľa typu intervencie a oblasti podpory;

e)plánované použitie technickej pomoci v súlade s článkami 30 až 32 a relevantné typy intervencií;

f)finančný plán obsahujúci:

i)tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každý z fondov a pre každú kategóriu regiónu na celé programové obdobie a podľa jednotlivých rokov vrátane súm prevedených podľa článku 21;

ii)tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každú prioritu podľa fondu a podľa kategórie regiónu a národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

iii)v prípade programov podporovaných z ENRF tabuľku, v ktorej sa pre každý typ oblasti podpory uvádza výška celkových finančných alokácií podpory pridelenej z fondu a národného príspevku;

iv)v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI tabuľku, v ktorej sa pre každý špecifický cieľ uvádza výška celkových finančných alokácií podľa typu akcie, národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

g)akcie uskutočnené s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 6 do prípravy programu a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

h)pre každú základnú podmienku stanovenú v súlade s článkom 11, prílohou III a prílohou IV, posúdenie toho, či je táto základná podmienka k dňu predloženia programu splnená;

i)navrhovaný prístup k informovaniu o programe a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu v sociálnych médiách, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie;

j)riadiaci orgán, orgán auditu a orgán, ktorý od Komisie dostáva platby.

Písmená c) a d) tohto odseku sa nevzťahujú na špecifický cieľ stanovený v článku [4 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+.

4.Odchylne od odseku 3 písm. d) sa pre každý špecifický cieľ programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí uviesť:

a)opis východiskovej situácie, výzvy a reakcie podporené fondom;

b)uvedenie operačných cieľov;

c)orientačný zoznam akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým a operačným cieľom;

d)v prípade potreby zdôvodnenie operačnej podpory, osobitné činnosti, pomoc v núdzových situáciách a činnosti uvedené v článkoch [16 a 17] nariadenia o AMIF;

e)ukazovatele výstupov a výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

f)orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencie.

5.Typy intervencie vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe I. V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI vychádzajú typy intervencie z nomenklatúry stanovenej v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

6.V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu predložených v súlade s článkom 16 obsahuje tabuľka uvedená v odseku 3 písm. f) bode ii) len sumy na roky 2021 až 2025.

7.Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 3 písm. j) bez toho, aby si to vyžadovalo zmenu programu.

Článok 18
Schvaľovanie programov

1.Komisia posúdi programy a ich súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy, ako aj ich súlad s partnerskou dohodou. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

2.Komisia môže vzniesť svoje pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu členským štátom.

3.Členský štát program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol tento program predložený členským štátom.

Článok 19
Zmena programov

1.Členský štát môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu spolu so zmeneným programom, pričom stanoví očakávaný vplyv tejto zmeny na plnenie cieľov.

2.Komisia posúdi zmenu a jej súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy vrátane požiadaviek na úrovni členských štátov a svoje pripomienky môže predložiť do troch mesiacov od predloženia zmeneného programu.

3.Členský štát zmenený program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.Komisia schváli zmenu programu najneskôr 6 mesiacov po jeho predložení členským štátom.

5.Členský štát môže počas programového obdobia previesť maximálne 5 % počiatočnej alokácie na prioritu a maximálne do výšky 3 % programového rozpočtu na inú prioritu v rámci rovnakého fondu rovnakého programu. V prípade programov podporovaných z EFRR a ESF+ sa prevod týka len alokácií pre rovnakú kategóriu regiónov.

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky. Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu. Musia však spĺňať všetky regulatórne požiadavky. Členský štát v prípade potreby predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 3 písm. f) bodoch ii), iii) alebo iv).

6.V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. Členské štáty informujú o takýchto úpravách Komisiu.

7.V prípade programov podporovaných z ENRF si zmeny programov týkajúce sa zavedenia ukazovateľov nevyžadujú súhlas Komisie.

Článok 20
Spoločná podpora z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu

1.Fondy EFRR, ESF+ a Kohézny fond môžu spoločne poskytovať podporu pre programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

2.Fondy EFRR a ESF+ môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 10 % podpory z týchto fondov na každú prioritu programu financovať operáciu alebo jej časť, ktorej náklady sú oprávnené na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že tieto náklady sú potrebné na implementáciu.

Článok 21
Prevod zdrojov

1.Členské štáty môžu požiadať o prevod maximálne 5 % finančných alokácií programu z ktoréhokoľvek fondu do ktoréhokoľvek iného fondu v rámci zdieľaného riadenia alebo do ktoréhokoľvek nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

2.Prevedené zdroje sa implementujú v súlade s pravidlami fondu alebo nástroja, do ktorého sú zdroje prevedené, a v prípade prevodov do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v prospech dotknutého členského štátu.

3.V žiadostiach podľa odseku 1 sa stanoví celková suma prevedená za každý rok podľa fondu a kategórie regiónov, ak je to relevantné, musí byť plne odôvodnená a musí k nej byť priložený revidovaný program alebo programy, z ktorých sa zdroje prevádzajú v súlade s článkom 19, s uvedením informácie o tom, do ktorého iného fondu alebo nástroja sa sumy prevádzajú.

4. Komisia môže vzniesť námietku voči žiadosti o prevod do príslušného zmeneného programu, ak by to ohrozilo plnenie cieľov programu, z ktorého sa majú zdroje previesť.

5. Prevádzať sa môžu len zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

KAPITOLA II
Územný rozvoj

Článok 22
Integrovaný územný rozvoj

Členské štáty podporujú integrovaný územný rozvoj stratégiami územného a miestneho rozvoja v ktorejkoľvek z týchto foriem:

a)integrované územné investície;

b)miestny rozvoj vedený komunitou;

c)iný územný nástroj na podporu iniciatív, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR v rámci cieľa politiky uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. e).

Článok 23
Územné stratégie

1.Územné stratégie plnené podľa článku 22 písm. a) alebo c) musia obsahovať tieto prvky:

a)geografickú oblasť, na ktorú sa stratégia vzťahuje;

b)analýzu potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

c)opis integrovaného prístupu na riešenie identifikovaných potrieb rozvoja a potenciálu;

d)opis zapojenia partnerov do prípravy a plnenia stratégie v súlade s článkom 6.

Môžu obsahovať aj zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť.

2.Zodpovednosť sa prípravu územných stratégií nesú príslušné mestské, miestne alebo iné územné orgány alebo subjekty.

3.Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol do územnej stratégie zahrnutý, výber operácií vykonajú alebo sa doň zapoja príslušné mestské, miestne alebo iné územné orgány alebo subjekty.

Vybrané operácie musia byť v súlade s územnou stratégiou.

4.Ak mestské, miestne alebo iné územné orgány vykonávajú úlohy patriace do zodpovednosti riadiaceho orgánu, ktoré sú iné než výber operácií, riadiaci orgán určí daný mestský miestny alebo iný územný orgán za sprostredkovateľský orgán.

5.Na prípravu a vytvorenie územných stratégií sa môže poskytnúť podpora.

Článok 24
Integrovaná územná investícia

1.Ak stratégia plnená podľa článku 23 zahŕňa investície, ktoré získajú podporu z jedného alebo viacerých fondov, jedného alebo viacerých programov alebo z viac ako jednej priority toho istého programu, akcie sa môžu realizovať ako integrovaná územná investícia (ďalej len „IÚI“).

2.Riadiaci orgán zabezpečí, aby v rámci elektronického systému programu alebo programov bolo možné identifikovať operácie, výstupy a výsledky, ktoré prispievajú k IÚI.

Článok 25
Miestny rozvoj vedený komunitou

1.Miestny rozvoj vedený komunitou sa môže podporovať aj z fondov EFRR, ESF a ENRF.

2.Členský štát zabezpečí, aby bol miestny rozvoj vedený komunitou:

a)zameraný na subregionálne oblasti;

b)vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina;

c)realizovaný formou integrovaných stratégií v súlade s článkom 26

d)a aby podporoval vytváranie sietí, inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu a prípadne aj spoluprácu s ďalšími územnými aktérmi.

3.Ak je podpora stratégií uvedených v odseku 2 písm. c) dostupná z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány zorganizujú spoločnú výzvu na výber týchto stratégií a pre všetky dotknuté fondy zriadia spoločný výbor na monitorovanie plnenia týchto stratégií. Príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov na podporu všetkých nákladov na prípravu, riadenie a oživenie uvedených v článku 28 ods. 1 písm. a) a c) týkajúcich sa týchto stratégií.

4.Ak plnenie takejto stratégie zahŕňa podporu z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov ako hlavný fond.

5.Na uvedenú stratégiu sa uplatňujú pravidlá hlavného fondu. Orgány iných fondov musia vychádzať z rozhodnutí a overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ktoré vykonal príslušný orgán hlavného fondu.

6.Orgány hlavného fondu poskytnú orgánom iných fondov informácie potrebné na monitorovanie a poukazovanie platieb v súlade s pravidlami stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 26
Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

1.Príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby sa v každej stratégii uvedenej v článku 25 ods. 2 písm. c) uviedli tieto prvky:

a)geografická oblasť a populácia, na ktoré sa stratégia vzťahuje;

b)postup zapojenia komunity do vypracovania stratégie;

c)analýza potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

d)ciele uvedenej stratégie vrátane merateľných cieľových hodnôt výsledkov a súvisiace plánované akcie;

e)opatrenia týkajúce sa riadenia, monitorovania a hodnotenia, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny plniť uvedenú stratégiu;

f)finančný plán vrátane plánovanej alokácie z každého dotknutého fondu a programu.

2.Príslušné riadiace orgány určujú kritériá na výber uvedených stratégií, zriaďujú výbor na realizáciu tohto výberu a schvaľujú stratégie, ktoré tento výbor vyberie.

3.Príslušné riadiace orgány dokončia prvé kolo výberu stratégií a zabezpečia, aby boli vybrané miestne akčné skupiny schopné plniť svoje úlohy stanovené v článku 27 ods. 3 v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia príslušného programu, resp. v prípade stratégií podporovaných z viac ako jedného fondu v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia posledného dotknutého programu.

4.V rozhodnutí o schválení stratégie sa určí alokácia pre každý dotknutý fond a programu a určí sa aj zodpovednosť za riadiace a kontrolné úlohy v rámci programu alebo programov.

Článok 27
Miestne akčné skupiny

1.Miestne akčné skupiny navrhujú a plnia stratégie uvedené v článku 25 ods. 2 písm. c).

2.Riadiace orgány zabezpečia, aby miestne akčné skupiny buď vybrali jedného partnera zo skupiny ako hlavného partnera pre administratívne a finančné veci, alebo aby sa spojili do zákonne vytvorenej spoločnej štruktúry.

3.Všetky ďalej uvedené úlohy vykonávajú výlučne miestne akčné skupiny:

a)budovanie kapacít miestnych aktérov na vytváranie a implementáciu operácií;

b)vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a podmienok účasti, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov a zabezpečí, aby na úrovni rozhodovania nemala väčšinu žiadna záujmová skupina;

c)príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov;

d)výber operácií, stanovenie výšky podpory a predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

e)monitorovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov stratégie;

f)hodnotenie plnenia stratégie.

4.Ak miestne akčné skupiny vykonávajú úlohy, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a za ktoré nesie zodpovednosť riadiaci orgán alebo platobná agentúra, uvedené miestne akčné skupiny určí riadiaci orgán za sprostredkovateľské orgány v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.Miestna akčná skupina môže byť prijímateľom a môže vykonávať operácie v súlade so stratégiou.

Článok 28
Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov

1.Členský štát zabezpečí, aby podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov pokrývala:

a)budovanie kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce plnenie stratégií;

b)implementáciu operácií vrátane činností spolupráce a ich prípravy, ktoré sa vyberú v rámci stratégie miestneho rozvoja;

c)riadenie, monitorovanie a hodnotenie stratégie a jej oživenie.

2.Podpora uvedená v odseku 1 písm. a) je oprávnená bez ohľadu na to, či sa stratégia následne vyberie na financovanie.

Podpora uvedená v odseku 1 písm. c) nesmie presiahnuť 25 % celkových verejných príspevkov na túto stratégiu.

KAPITOLA III
Technická pomoc

Článok 29
Technická pomoc na podnet Komisie

1.Z fondov sa na podnet Komisie môžu podporiť akcie na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie, informovanie vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, zabezpečenie viditeľnosti a na všetku administratívnu a technickú pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, a v prípade potreby aj s tretími krajinami.

2.Tieto akcie môžu slúžiť na pokrytie budúcich i predošlých programových období.

3.Ak sa predpokladá príspevok z fondov v súlade s článkom [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia vypracuje svoje plány.

4.V závislosti od účelu možno akcie uvedené v tomto článku financovať buď ako operačné, alebo administratívne výdavky.

Článok 30
Technická pomoc členských štátov

1.Na podnet členského štátu sa môžu z fondov podporovať akcie, ktoré sa týkajú predošlých a nasledujúcich programových období a ktoré sú potrebné na efektívnu správu a využívanie týchto fondov.

2.Z každého fondu možno podporovať akcie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek iného fondu.

3.V rámci každého programu má technická pomoc podobu priority týkajúcej sa jedného fondu.

Článok 31
Paušálne financovanie technickej pomoci členských štátov

1.Technická pomoc pre každý program sa refunduje na základe paušálnej sadzby uplatnením percentuálnych podielov stanovených v odseku 2 na oprávnené výdavky zahrnuté v každej žiadosti o platbu v súlade s článkom 85 ods. 3 písm. a) alebo c), podľa potreby.

2.Percentuálny podiel fondov refundovaných na technickú pomoc:

a)podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a podpora z Kohézneho fondu: 2,5 %;

b)podpora z fondu ESF+: 4 % a pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii) nariadenia o ESF+: 5 %;

c)podpora z fondu ENRF: 6 %;

d)podpora z AMIF, ISF a BMVI: 6 %.

3.Pre programy Interreg sa v nariadení o EÚS stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa technickej pomoci.

Článok 32
Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na technickú pomoc členských štátov

Popri článku 31 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie kapacity orgánov členského štátu, prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov.

Takéto akcie sa podporia financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89.

HLAVA IV
Monitorovanie, hodnotenie, informovanie a zabezpečenie viditeľnosti

KAPITOLA I
Monitorovanie

Článok 33
Monitorovací výbor

1.Členský štát zriadi výbor na monitorovanie implementácie programu (ďalej len „monitorovací výbor“) do troch mesiacov odo dňa, kedy mu bolo oznámené rozhodnutie o schválení programu.

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor na pokrytie viacerých programov.

2.Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok.

3.Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

4.Členský štát uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na priority ani programy podľa článku [4 písm. c) bodom vi)] nariadenia o ESF+ ani na príslušnú technickú pomoc.

Článok 34
Zloženie monitorovacieho výboru

1.Zloženie monitorovacieho výboru určuje členský štát, ktorý zabezpečí rovnomerné zastúpenie príslušných orgánov členských štátov, sprostredkovateľských orgánov a partnerov uvedených v článku 6.

Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Členský štát uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

2.Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii.

Článok 35
Funkcie monitorovacieho výboru

1.Monitorovací výbor skúma:

a)pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt;

b)všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)to, ako program prispieva k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

d)prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2;

e)pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntéza hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení;

f)implementáciu informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

g)pokrok v implementácii operácií strategického významu, ak je to relevantné;

h)plnenie základných podmienok a ich uplatňovanie v rámci programového obdobia;

i)pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov, tam, kde je to potrebné.

2.Monitorovací výbor schvaľuje:

a)metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to po konzultáciách s Komisiou v súlade s článkom 67 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d);

b)výročné správy o výkonnosti pre programy podporované z ENRF, AMF, ISF a BMVI a záverečnú správu o výkonnosti pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu;

c)plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

d)akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu vrátene prevodov v súlade s článkom 19 ods. 5 a článkom 21.

Článok 36
Výročné preskúmanie výkonnosti

1.Medzi Komisiou a každým členským štátom sa zorganizuje výročné hodnotiace zasadnutie na preskúmanie výkonnosti každého programu.

Výročnému hodnotiacemu zasadnutiu predsedá Komisia alebo v prípade, keď o to požiada členský štát, mu spolupredsedajú členský štát a Komisia.

2.V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa hodnotiace zasadnutie musí zorganizovať najmenej dvakrát v priebehu programového obdobia.

3.V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu musí členský štát najneskôr jeden mesiac pred výročným hodnotiacim zasadnutím poskytnúť Komisii informácie týkajúce sa prvkov uvedených v článku 35 ods. 1.

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+ sa poskytované informácie obmedzia na článok 35 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h).

4.Výsledok výročného hodnotiaceho zasadnutia sa zaznamená v schválenej zápisnici.

5.Členský štát musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

6.V prípade programov podporovaných z ENRF, AMF, ISF a BMVI predkladá členský štát Komisii výročnú správu o výkonnosti v súlade so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy.

Článok 37
Prenos údajov

1.Riadiaci orgán zasiela Komisii v elektronickej forme kumulatívne údaje za každý program, a to 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku podľa vzoru uvedeného v prílohe VII.

Prvý prenos sa uskutoční 31. januára 2022 a posledný 31. januára 2030.

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+ sa údaje zasielajú každoročne do 30. novembra.

2.Údaje sa pri každej priorite rozčlenia podľa špecifického cieľa a podľa kategórie regiónov a musia odkazovať na:

a)počet vybraných operácií, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z fondov a celkové oprávnené výdavky vykázané prijímateľmi riadiacemu orgánu, všetko rozčlenené podľa typu intervencie;

b)hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií a hodnoty dosiahnuté operáciami.

3.V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vykázaných ako oprávnené výdavky;

c)výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)úrokoch a ďalších výnosoch získaných z podpory z fondov pre finančné nástroje uvedených v článku 54 a vrátených programových zdrojoch, ktoré možno pripísať podpore z fondov uvedených v článku 56.

4.Údaje poskytnuté v súlade s týmto článkom musia byť spoľahlivé a aktuálne ku koncu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu ich poskytnutia.

5.Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

6.S cieľom zaviesť jednotný vzor na implementáciu tohto článku prijme Komisia v prípade programov podporovaných z ENRF vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 38
Záverečná správa o výkonnosti

1.V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu musí každý riadiaci orgán do 15. februára 2031 Komisii predložiť záverečnú správu o výkonnosti programu.

2.V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 35 ods. 1, s výnimkou informácií uvedených v článku 35 ods. 1 písm. d).

3.Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia záverečnej správy o výkonnosti. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.Riadiaci orgán uverejňuje záverečné správy o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, ktorým zavedie vzor záverečnej správy o výkonnosti. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 108.

KAPITOLA II
Hodnotenie

Článok 39
Hodnotenia vykonané členským štátom

1.Riadiaci orgán programy vyhodnocuje. V každom hodnotení sa posúdi efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota daného programu vo vzťahu k EÚ s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie programov.

2. Riadiaci orgán musí okrem toho vykonať hodnotenie každého programu s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.Riadiaci orgán alebo členský štát zabezpečí nevyhnutné postupy na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenie.

5.Riadiaci orgán alebo členský štát vypracuje plán hodnotenia. Takýto plán hodnotenia sa môže týkať viac ako jedného programu. V prípade AMIF, ISF a BMVI musí byť v tomto pláne zahrnuté aj hodnotenie v polovici obdobia, ktoré treba uskutočniť do 31. marca 2024.

6.Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu.

7.Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

Článok 40
Hodnotenie vykonané Komisiou

1.Komisia vykoná do konca roku 2024 hodnotenie v polovici obdobia na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty každého fondu vo vzťahu k EÚ. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom [128] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Komisia vykoná do 31. decembra 2031 ex post hodnotenie na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ každého fondu.

KAPITOLA III
Viditeľnosť, transparentnosť a informovanie

ODDIEL I
Viditeľnosť podpory z fondov

Článok 41
Viditeľnosť

Každý členský štát zabezpečí:

a)viditeľnosť podpory pri všetkých činnostiach týkajúcich sa operácií podporovaných z fondov s osobitným dôrazom na operácie strategického významu;

b)informovanie občanov Únie o úlohe a úspešných výsledkoch fondov, a to prostredníctvom jednotného webového portálu, ktorý poskytuje prístup k všetkým programom týkajúcim sa daného členského štátu.

Článok 42
Znak Únie

Pri činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovanosti musia členské štáty, riadiace orgány a prijímatelia používať znak Európskej únie v súlade s prílohou VIII.

Článok 43
Úradníci a siete pre informovanie a komunikáciu

1.Každý členský štát si v súvislosti s podporou z fondov vrátane programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), pri ktorých je daný členský štát sídlom riadiaceho orgánu, určí komunikačného koordinátora pre činnosti na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania. Komunikačný koordinátor koordinuje vo všetkých programoch opatrenia na informovanie a zabezpečenie viditeľnosti.

Do činností na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania zapojí komunikačný koordinátor tieto orgány:

a)zastúpenia Európskej komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch; ako aj informačné strediská siete Europe Direct a ďalšie siete a vzdelávacie a výskumné inštitúcie;

b)ďalších relevantných partnerov a orgány.

2.Každý riadiaci orgán určí pre každý program úradníka pre informovanie a komunikáciu (ďalej len „programový komunikačný úradník“).

3.Komisia sprevádzkuje sieť pozostávajúcu z komunikačných koordinátorov, programových komunikačných úradníkov a zástupcov Komisie, ktorí si budú vymieňať informácie o činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania.

ODDIEL II
Transparentnosť implementácie fondov a informovanie o programoch

Článok 44
Povinnosti riadiaceho orgánu

1.Riadiaci orgán najneskôr šesť mesiacov po prijatí daného programu zabezpečí fungovanie osobitného webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o programoch, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

2.Riadiaci orgán uverejní na webovom sídle uvedenom v odseku 1 stručné zhrnutie plánovaných a zverejnených výziev na predkladanie návrhov najneskôr jeden mesiac pred ich otvorením, pričom zverejní tieto údaje:

a)geografická oblasť, na ktorú sa výzva na predkladanie návrhov vzťahuje;

b)príslušný cieľ politiky alebo špecifický cieľ;

c)typ oprávnených žiadateľov;

d)celková výška podpory na túto výzvu;

e)dátum začiatku a konca uvedenej výzvy.

3.Riadiaci orgán sa postará o to, aby bol zoznam operácií vybraných na podporu z fondov verejne dostupný na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov Únie a aby sa tento zoznam najmenej raz za tri mesiace aktualizoval. Každá operácia musí mať jedinečný kód. Zoznam obsahuje tieto údaje:

a)v prípade právnických subjektov názov prijímateľa;

b)ak je prijímateľ fyzickou osobou, jeho meno a priezvisko;

c)v prípade operácií z ENRF súvisiacich s rybárskym plavidlom identifikačné číslo v registri rybárskej flotily Únie, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/218 44 ;

d)názov operácie;

e)účel operácie a jej výsledky;

f)dátum začiatku operácie;

g)očakávaný alebo skutočný dátum ukončenia operácie;

h)celkové náklady na operáciu;

i)príslušný fond;

j)príslušný špecifický cieľ;

k)miera spolufinancovania Únie,

l)ukazovateľ lokality alebo geografickej polohy operácie a dotknutej krajiny;

m)v prípade mobilných operácií alebo operácií zahŕňajúcich viaceré lokality aj lokalitu prijímateľa, kde je vedený ako právnická osoba; alebo región na úrovni NUTS 2, ak je prijímateľom fyzická osoba;

n)typ intervencie pre každú operáciu v súlade s článkom 67 ods. 3 písm. g);

Pokiaľ ide o údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b), c) a k), tieto údaje sa po uplynutí dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia na webovom sídle musia odstrániť.

V prípade programov podporovaných z ENRF sa údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b) a c) uverejnia len vtedy, ak je toto uverejnenie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.

4.Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 sa na webovom sídle uverejnia v otvorených, strojovo čitateľných formátoch v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES 45 , ktoré umožňujú triedenie, vyhľadávanie, extrakciu, porovnávanie a opätovné použitie údajov.

5.Riadiaci orgán musí prijímateľov v súlade s týmto článkom informovať ešte pred uverejnením o tom, že údaje budú uverejnené.

6.Riadiaci orgán zabezpečí, aby boli všetky informačné a propagačné materiály, a to aj na úrovni prijímateľov, na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom a agentúram Únie a aby bola Únii bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými pridruženými právami v súlade s prílohou VIII.

Článok 45
Povinnosti prijímateľov

1.Prijímatelia a orgány implementujúce finančné nástroje oznámia podporu z fondov, vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom 56, na operáciu tým, že:

a)uverejnia na profesionálnej webovej stránke prijímateľa alebo stránkach sociálnych médií, ak existujú, krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôraznia finančnú podporu z Únie;

b)poskytnú vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondov viditeľným spôsobom v dokumentoch a informačných materiáloch týkajúcich sa vykonávania operácie, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)vystavia na verejnosti tabule alebo bilbordy, hneď ako sa začne fyzické vykonávanie operácií zahŕňajúcich fyzické investície alebo nákup vybavenia, pokiaľ ide o:

i)operácie podporované z EFRR a Kohézneho fondu, ktorých celkové náklady presahujú 500 000 EUR;

ii)operácie podporované z ESF+, ENRF, ISF, AMIF a BMVI, ktorých celkové náklady presahujú 100 000 EUR;

d)v prípade operácií, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystavia na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo elektronickom formáte minimálnej veľkosti A3 informácie o operácii, pričom zdôraznia podporu z fondov;

e)v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizujú informačné podujatie a včas zapoja Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán.

V prípade operácií podporovaných v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode vii) nariadenia o ESF+ sa táto požiadavka neuplatňuje.

2.Pokiaľ ide o fondy malých projektov, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1 písm. c).

3.Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku 42 alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, členský štát uplatní finančnú opravu zrušením až 5 % podpory z fondov na príslušnú operáciu.

HLAVA V
FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

KAPITOLA I
Formy príspevku Únie

Článok 46
Formy príspevku Únie na programy

Príspevok Únie môže mať niektorú z týchto foriem:

a)financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi príslušných operácií v súlade s článkom 89 a ktoré sa zakladá na jednom z týchto bodov:

i)splnenie podmienok;

ii)dosiahnutie výsledkov;

b)refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľmi alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií;

c)jednotkové náklady v súlade s článkom 88 pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením sumy na jednotku;

d)jednorazové platby v súlade s článkom 88 pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

e)paušálne financovanie v súlade s článkom 88 pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby

f)a kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

KAPITOLA II
Formy podpory členských štátov

Článok 47
Formy podpory

Členské štáty využívajú príspevok z fondov na poskytovanie podpory prijímateľom vo forme grantov, finančných nástrojov alebo cien či ich kombinácie.

ODDIEL I
FORMY GRANTOV

Článok 48
Formy grantov

1.Granty, ktoré členské štáty poskytujú prijímateľom, môžu mať niektorú z týchto foriem:

a)refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľom alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií vrátane nepeňažných príspevkov a odpisov;

b)jednotkové náklady;

c)jednorazové platby;

d)paušálne financovanie;

e)kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až d), ak sa každá forma vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie.

Ak celkové náklady na operáciu nepresahujú 200 000 EUR, príspevok poskytnutý prijímateľovi z EFRR, ESF+, AMIF, ISF a BMVI je vo forme jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb s výnimkou operácií, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. Ak sa použije paušálne financovanie, iba kategórie nákladov, na ktoré sa uplatňuje paušálna sadzba, môžu byť refundované v súlade s prvým pododsekom písm. a).

Okrem toho môžu byť refundované príspevky a platy vyplatené účastníkom v súlade s prvým pododsekom písm. a).

2.Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i) štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku;

ii) overených údajoch z doterajšej činnosti jednotlivých prijímateľov;

iii) uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímateľov;

b)návrh rozpočtu stanovený individuálne a schválený ex ante orgánom, ktorý vyberá operáciu, ak celkové náklady operácie nepresahujú 200 000 EUR;

c)v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie;

d)v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie;

e)paušálne sadzby a osobitné metódy stanovené v tomto nariadení alebo špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 49
Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov

Ak sa na pokrytie nepriamych nákladov operácie použije paušálna sadzba, zakladá sa na jednej z týchto možností:

a)paušálna sadzba až do výšky 7 % oprávnených priamych nákladov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

b)paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

c)paušálna sadzba až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta v súlade s článkom 48 ods. 2 písm. a).

Ak okrem toho členský štát vypočítal paušálnu sadzbu v súlade s článkom 67 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, uvedenú paušálnu sadzbu možno použiť na podobnú operáciu na účely písmena c).

Článok 50
Priame náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov

1.Priame náklady na zamestnancov určitej operácie možno vypočítať na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov, okrem priamych nákladov na zamestnancov danej operácie, pričom neexistuje požiadavka, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby, a to za predpokladu, že priame náklady operácie nezahŕňajú verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác alebo dodanie tovaru či poskytnutie služieb, ktorých hodnoty presahujú prahové hodnoty stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 46  alebo v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ 47 .

Pokiaľ ide o AMIF, ISF a BMVI, akékoľvek náklady súvisiace s verejným obstarávaním a priame náklady na zamestnancov danej operácie sú zo základu pre výpočet paušálnej sadzby vyňaté.

2.Na účely určenia priamych nákladov na zamestnancov sa hodinová sadzba môže vypočítať jedným z týchto spôsobov:

a)posledné zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov sa vydelia 1 720 hodinami v prípade osôb, ktoré pracujú na plný pracovný čas, alebo zodpovedajúcou pomernou časťou 1 720 hodín v prípade osôb, ktoré pracujú na kratší pracovný čas;

b)posledné zdokumentované hrubé mesačné náklady na zamestnancov sa vydelia mesačným pracovným časom dotknutej osoby v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v pracovnej zmluve.

3.Pri uplatňovaní hodinovej sadzby vypočítanej v súlade s odsekom 2 nesmie celkový počet hodín deklarovaných na osobu za daný rok alebo mesiac presiahnuť počet hodín použitý na výpočet tejto hodinovej sadzby.

4.Ak nie sú hrubé ročné náklady na zamestnancov k dispozícii, môžu sa odvodiť z dostupných zdokumentovaných hrubých nákladov na zamestnancov alebo z pracovnej zmluvy náležite upravenej na obdobie 12 mesiacov.

5.Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na kratší pracovný čas, sa môžu vypočítať ako pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s pevným percentuálnym podielom odpracovaného času na operácii za mesiac bez toho, aby bolo povinné zriadiť osobitný systém zaznamenávania pracovného času. Zamestnávateľ vystavuje doklad pre zamestnancov, v ktorom uvedie daný pevný percentuálny podiel.

Článok 51
Paušálne financovanie oprávnených nákladov okrem priamych nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov

1.Na pokrytie zostávajúcich oprávnených nákladov na operáciu sa môže použiť paušálna sadzba do výšky 40 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov. Od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby.

2.Pri operáciách podporovaných z AMIF, ISF, BMVI, ESF+ a EFRR sa platy a príspevky vyplatené účastníkom považujú za dodatočné oprávnené náklady nezahrnuté do paušálnej sadzby.

3.Paušálna sadzba uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatní na náklady na zamestnancov vypočítané na základe paušálnej sadzby podľa článku 50 ods. 1.

ODDIEL II
FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 52
Finančné nástroje

1.Riadiace orgány môžu poskytnúť programový príspevok v rámci jedného alebo viacerých programov na finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré riadi alebo za ktoré zodpovedá riadiaci orgán, ktorý prispieva k plneniu špecifických cieľov.

2.Finančné nástroje poskytujú podporu konečným prijímateľom iba na nové investície, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, ako je vytváranie príjmov alebo úspor, a ktoré nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov.

3.Podpora z fondov prostredníctvom finančných nástrojov sa zakladá na ex ante posúdení, za ktorého vypracovanie zodpovedá riadiaci orgán. Ex ante posúdenie sa skončí skôr, ako riadiace orgány rozhodnú o vyčlenení programových príspevkov na finančné nástroje.

Ex ante posúdenie obsahuje minimálne tieto prvky:

a)navrhovaná suma programového príspevku na finančný nástroj a očakávaný pákový efekt;

b)navrhované finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, vrátane prípadnej potreby diferencovaného zaobchádzania s investormi;

c)navrhovaná cieľová skupina konečných prijímateľov;

d)očakávaný príspevok finančného nástroja k plneniu špecifických cieľov.

Ex ante posúdenie sa môže preskúmať alebo aktualizovať, môže sa vzťahovať na časť alebo celé územie členského štátu a môže vychádzať z existujúcich alebo aktualizovaných ex ante posúdení.

4.Podpora pre konečných prijímateľov sa môže kombinovať s niektorou formou príspevku Únie vrátane príspevku z rovnakého fondu a môže pokrývať rovnakú výdavkovú položku. V takom prípade sa podpora z fondov na finančný nástroj, ktorá je súčasťou operácie pomocou finančného nástroja, nedeklaruje Komisii ako podpora v rámci inej formy, iného fondu alebo iného nástroja Únie.

5.Finančné nástroje sa môžu kombinovať s doplnkovou programovou podporou vo forme grantov ako operácia pomocou jedného finančného nástroja v rámci jednej dohody o financovaní, kde obe odlišné formy podpory poskytuje orgán implementujúci finančný nástroj. V takom prípade sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje uplatňujú na uvedenú operáciu pomocou jedného finančného nástroja.

6.V prípade kombinovanej podpory podľa odsekov 4 a 5 sa pre každý zdroj podpory vedú osobitné záznamy.

7.Súčet všetkých foriem kombinovanej podpory nesmie presiahnuť celkovú výšku príslušnej výdavkovej položky. Granty sa nevyužívajú na refundovanie podpory získanej z finančných nástrojov. Finančné nástroje sa nevyužívajú na zálohové platby grantov.

Článok 53
Implementácia finančných nástrojov

1.Finančné nástroje, ktoré riadi riadiaci orgán, môžu poskytovať iba úvery alebo záruky. Riadiaci orgán stanoví v strategickom dokumente podmienky poskytovania programového príspevku na finančný nástroj vrátane všetkých prvkov uvedených v prílohe IX.

2.Finančné nástroje, za ktorých riadenie zodpovedá riadiaci orgán, môžu byť stanovené ako jedna z týchto možností:

a)investícia programových zdrojov do kapitálu právneho subjektu;

b)samostatné bloky financovania alebo zverenecké účty v rámci inštitúcie.

Riadiaci orgán vyberie orgán implementujúci finančný nástroj.

Ak orgán vybraný riadiacim orgánom implementuje holdingový fond, tento orgán môže ďalej vybrať iné orgány na implementáciu osobitného fondu.

3.Podmienky poskytovania programových príspevkov na finančné nástroje implementované v súlade s odsekom 2 sa stanovia v dohodách o financovaní medzi:

a) riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánom implementujúcim holdingový fond, ak je to vhodné;

b)medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond.

Tieto dohody o financovaní musia zahŕňať prvky uvedené v prílohe IX.

4.Finančný záväzok riadiaceho orgánu nesmie prekročiť sumu viazanú riadiacim orgánom na finančný nástroj v rámci príslušných dohôd o financovaní.

5.Orgány implementujúce dané finančné nástroje alebo v kontexte záruk orgán poskytujúci príslušné úvery vyberú konečných prijímateľov, pričom zohľadnia ciele programu a potenciál finančnej životaschopnosti investície odôvodnenej v podnikateľskom pláne alebo rovnocennom dokumente. Proces výberu konečných prijímateľov musí byť transparentný, odôvodnený povahou akcie a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

6.Národné spolufinancovanie programu môže byť poskytované buď riadiacim orgánom, alebo na úrovni holdingových fondov, alebo na úrovni osobitných fondov, alebo na úrovni investícií pre konečných prijímateľov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Ak sa národné spolufinancovanie poskytuje na úrovni investícií do konečných prijímateľov, orgán implementujúci finančné nástroje uchováva listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť príslušných výdavkov.

7.Riadiaci orgán pri riadení finančného nástroja podľa odseku 2 alebo orgán implementujúci finančný nástroj pri riadení finančného nástroja podľa odseku 3 vedie samostatné účty alebo používa účtovný kód pre každú prioritu a každú kategóriu regiónov pre každý programový príspevok a osobitne pre prostriedky uvedené v článku 54, resp. 56.

Článok 54
Úroky a iné výnosy získané z podpory fondov na finančné nástroje

1.Podpora z fondov vyplatená na finančné nástroje sa uloží na úročené účty finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch a dočasne sa investuje v súlade s aktívnou správou pokladnice a so správnym finančným riadením.

2.Úroky a iné výnosy prináležiace podpore z fondov vyplatenej na finančné nástroje sa použijú v rámci toho istého cieľa alebo cieľov ako pôvodná podpora z fondov buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo v nadväznosti na ukončenie finančného nástroja na iné finančné nástroje alebo iné formy podpory do konca obdobia oprávnenosti.

3.Úroky a iné výnosy uvedené v odseku 2, ktoré sa nepoužijú v súlade s uvedeným ustanovením, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov.

Článok 55
Diferencované zaobchádzanie s investormi

1.Podpora z fondov na finančné nástroje investované do konečných prijímateľov, ako aj akýkoľvek druh príjmu získaný z tých investícií, ktoré možno pripísať podpore z fondov, sa môžu použiť na diferencované zaobchádzanie s investormi pôsobiacimi v súlade so zásadou trhového hospodárstva prostredníctvom primeraného zdieľania rizika a zisku.

2.Úroveň takéhoto diferencovaného zaobchádzania nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na vytvorenie stimulov na prilákanie súkromných prostriedkov, buď na základe výberového konania alebo nezávislého posúdenia. 

Článok 56
Opätovné použitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z fondov

1. Prostriedky vyplatené späť pred uplynutím obdobia oprávnenosti do finančných nástrojov z investícií do konečných prijímateľov alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, vrátane splácania istiny a akéhokoľvek typu získaného príjmu pripísateľného podpore z fondov, sa opätovne použijú v tom istom finančnom nástroji alebo iných finančných nástrojoch na ďalšie investície do konečných prijímateľov v rámci rovnakého špecifického cieľa alebo cieľov a na akékoľvek náklady a poplatky súvisiace s riadením týchto ďalších investícií.

2.Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa prostriedky podľa odseku 1 vyplatené späť do finančných nástrojov počas obdobia aspoň ôsmich rokov po skončení obdobia oprávnenosti opätovne použili v súlade s cieľmi politiky programu alebo programov, na základe ktorých boli stanovené, buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto prostriedkov z finančného nástroja v iných finančných nástrojoch, alebo v iných formách podpory.

KAPITOLA III
Pravidlá oprávnenosti

Článok 57
Oprávnenosť

1.Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

2.Výdavky sú oprávnené na príspevok z fondov, ak vznikli prijímateľovi alebo súkromnému partnerovi operácie verejno-súkromného partnerstva a boli zaplatené pri vykonávaní operácií medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

V prípade refundácie nákladov na základe článku 48 ods. 1 písm. b) a c) sa akcie predstavujúce základ na refundáciu vykonajú medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

3.V prípade EFRR sa výdavky spojené s operáciami, ktoré zahŕňajú viac než jednu kategóriu regiónov podľa článku 102 ods. 2 v rámci členského štátu, alokujú na príslušné kategórie regiónov na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.

V prípade ESF+ výdavky spojené s operáciami prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu.

4.Celá operácia alebo jej časť sa môže vykonávať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie, za predpokladu, že operácia prispieva k cieľom programu.

5.V prípade grantov v niektorej z foriem uvedených v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d) sa výdavky, ktoré sú oprávnené na príspevok z fondov, musia rovnať sumám vypočítaným v súlade s článkom 48 ods. 2.

6.Podpora z fondov sa neudelí na operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci programu riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či boli uhradené všetky súvisiace platby.

7.Výdavky, ktoré sa stanú oprávnené v dôsledku zmeny programu, sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

V prípade EFRR a Kohézneho fondu je to vtedy, keď sa do programu pridá nový typ intervencie podľa tabuľky 1 prílohy I, alebo v prípade AMIF, ISF a BMVI podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

Ak sa program zmení s cieľom reagovať na prírodné katastrofy, môže sa v ňom stanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich s takouto zmenou začne plynúť odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

8.Ak sa v kontexte preskúmania v polovici obdobia v súlade s článkom 14 schváli nový program, výdavky sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

9.Na operáciu možno udeliť podporu z jedného alebo viacerých fondov alebo z jedného alebo viacerých programov a z iných nástrojov Únie. V takýchto prípadoch sa výdavky deklarované v žiadosti o platbu z jedného z fondov nedeklarujú na jednu z týchto možností:

a)podpora z iného fondu alebo nástroja Únie;

b)podpora z toho istého fondu v rámci iného programu.

Suma výdavkov, ktorá sa má zahrnúť do žiadosti o platbu z fondu, sa môže vypočítať pre každý fond a pre príslušný program alebo programy na pomernom základe v súlade s dokumentom, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory.

Článok 58
Neoprávnené náklady

1.Na príspevok z fondov nie sú oprávnené tieto náklady:

a)úroky z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov;

b)nákup pôdy v hodnote presahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu; v prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa toto obmedzenie zvyšuje na 15 %; v prípade záruk sa uvedené percentuálne podiely uplatňujú na sumu príslušného úveru;

c)daň z pridanej hodnoty (DPH) okrem operácií, ktorých celkové náklady nepresahujú 5 000 000 EUR.

V prípade písmena b) sa obmedzenia neuplatňujú na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia.

2.V špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu určiť dodatočné náklady, ktoré nie sú oprávnené na príspevok zo žiadneho fondu.

Článok 59
Dĺžka trvania operácií

1.Členský štát musí vrátiť príspevok z fondov na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo produktívnych investícií, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách štátnej pomoci predmetom niektorej z týchto skutočností:

a)skončenie alebo presun výrobnej činnosti;

b)zmena vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci neoprávnené zvýhodnenie;

c)podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky vykonávania, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.

Členský štát môže lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v prípadoch súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP.

2.V prípade operácií podporovaných z ESF+ sa podpora z ESF+ vráti späť iba vtedy, keď tieto operácie podliehajú povinnosti zachovať investíciu podľa pravidiel štátnej pomoci.

3.Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na žiadnu operáciu, v prípade ktorej sa skončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného vyhlásenia konkurzu.

Článok 60
Premiestnenie

1.Výdavky na podporu premiestnenia vymedzené v článku 2 ods. 26 nie sú oprávnené na príspevok z fondov.

2.Keď príspevok z fondov predstavuje štátnu pomoc, riadiaci orgán sa uistí, že príspevok nepodporuje premiestnenie v súlade s článkom 14 ods. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014.

Článok 61
Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

1.Nepeňažné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, môžu byť oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa nepeňažné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou nepeňažných príspevkov celkové oprávnené výdavky;

b)hodnota pripísaná nepeňažným príspevkom neprekročí náklady, ktoré sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;

c)hodnotu a poskytnutie nepeňažného príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

d)v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;

e)v prípade nepeňažných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto článku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie prekročiť obmedzenie uvedené v článku 58 ods. 1 písm. b).

2.Náklady na odpisy, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami, sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)pravidlá oprávnenosti programu to umožňujú;

b)výška výdavkov je riadne doložená dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram na oprávnené náklady, ak dané náklady boli refundované vo forme uvedenej v článku 48 ods. 1 písm. a);

c)náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

d)verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

Článok 62
Osobitné pravidlá oprávnenosti pre finančné nástroje

1.Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu programového príspevku, ktorá bola vyplatená alebo v prípade záruk vyčlenená, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)platbám konečným prijímateľom v prípade úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií;

b)prostriedkom vyčleneným, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, či už neuhradeným alebo už splatným, s cieľom uhradiť možné výzvy na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru, ktorý zahŕňa súhrnnú sumu príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií do konečných prijímateľov;

c)platbám konečným prijímateľom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s iným príspevkom Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 52 ods. 5;

d)platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj.

2.V prípade odseku 1 písm. b) sa multiplikačný pomer stanoví na základe obozretného ex ante posúdenia rizika a v príslušnej dohode o financovaní. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.

3.V prípade odseku 1 písm. d) sú poplatky súvisiace s riadením založené na výkonnosti. Keď sa orgány implementujúce holdingový fond a/alebo osobitné fondy podľa článku 53 ods. 3 vyberú prostredníctvom priameho zadania zákazky, na výšku poplatkov a nákladov súvisiacich s riadením vyplatenú týmto orgánom, ktorú možno deklarovať ako oprávnené výdavky, sa uplatňuje prahová hodnota do 5 % celkovej sumy programových príspevkov poskytnutých konečným prijímateľom v úveroch, kapitálových a kvázi kapitálových investíciách alebo vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách.

Táto prahová hodnota sa neuplatňuje, ak sa výber orgánov implementujúcich finančné nástroje uskutočňuje prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom a ak verejná súťaž stanovuje potrebu vyšších nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením.

4.Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.

5.Oprávnené výdavky deklarované v súlade s odsekom 1 nesmú prekročiť súčet celkovej sumy podpory z fondov vyplatenej na účely uvedeného odseku a príslušného národného spolufinancovania.

HLAVA VI
RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I
Všeobecné pravidlá riadenia a kontroly

Článok 63
Povinnosti členských štátov

1.Členské štáty majú systémy riadenia a kontroly pre svoje programy v súlade s ustanoveniami tejto hlavy a zabezpečujú ich fungovanie v súlade so správnym finančným riadením a kľúčovými požiadavkami, ktoré sú uvedené v prílohe X.

2.Členské štáty zabezpečujú zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii a prijímajú všetky potrebné opatrenia na prevenciu, odhalenie a nápravu nezrovnalostí a podávanie správ o nezrovnalostiach vrátane podvodu.

3.Členské štáty na žiadosť Komisie prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a na zabezpečenie zákonnosti a riadnosti výdavkov predložených Komisii. Ak uvedené opatrenie predstavuje audit, môžu sa na ňom zúčastniť úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia.

4.Členské štáty zabezpečujú kvalitu a spoľahlivosť systému monitorovania a údajov o ukazovateľoch.

5.Členské štáty majú systémy a postupy na zabezpečenie uchovávania všetkých dokladov požadovaných na audítorský záznam podľa prílohy XI v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 76.

6.Členské štáty majú mechanizmy na zabezpečenie účinného preskúmania sťažností týkajúcich sa fondov. Na žiadosť Komisie preskúmajú sťažnosti predložené Komisii, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ich programov, a informujú Komisiu o výsledkoch tohto preskúmania.

Na účely tohto článku sa sťažnosti vzťahujú na akýkoľvek spor medzi potenciálnymi a vybranými prijímateľmi, pokiaľ ide o navrhovanú alebo vybranú operáciu, a na akékoľvek spory s tretími stranami o implementácii programu alebo operácií v rámci neho, a to bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva vymedzené ako prostriedky právnej nápravy.

7.Členské štáty zabezpečia, aby sa každá výmena informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za programy vykonala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XII.

V prípade programov podporovaných z ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa prvý pododsek uplatňuje od 1. januára 2023.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodu vii)] nariadenia o ESF+.

8.Členské štáty zabezpečia, aby sa každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou vykonala prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XIII.

9.Každý členský štát po schválení programu a najneskôr v čase podania žiadosti o záverečnú platbu za prvý účtovný rok a najneskôr 30. júna 2023 zostaví opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XIV. Tento opis priebežne aktualizuje, aby zohľadnil akékoľvek následné zmeny.

10.Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie odseku 2 tohto článku stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, a údajov, ktoré treba poskytnúť.

11.Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci formát, ktorý treba použiť na oznamovanie nezrovnalostí v súlade s konzultačným postupom podľa článku 109 ods. 2, aby zabezpečila jednotné podmienky vykonávania tohto článku.

Článok 64
Právomoci a povinnosti Komisie

1.Komisia sa uistí, že členské štáty majú systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a že tieto systémy účinne fungujú počas implementácie programov. Komisia vypracuje stratégiu auditu a plán auditu, ktorý je založený na posúdení rizika.

Komisia a orgány auditu koordinujú svoje plány auditu.

2.Audity Komisie sa vykonajú do troch kalendárnych rokov nasledujúcich po schválení účtov, v ktorých sú príslušné výdavky zahrnuté. Toto obdobie sa neuplatňuje na operácie, kde existuje podozrenie z podvodu.

3.Úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia majú na účely auditov prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondov, alebo k systémom riadenia a kontroly bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené, a dostávajú kópie v požadovanom osobitnom formáte.

4.Okrem toho sa v prípade auditov na mieste uplatňujú tieto ustanovenia:

a)Komisia oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu audit minimálne 12 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Na týchto auditoch sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

b)Ak uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení vyhradzuje určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi, úradníci Komisie a oprávnení zástupcovia majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov.

c)Komisia zašle predbežné zistenia auditu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 mesiacov po poslednom dni auditu príslušnému orgánu členského štátu.

d)Komisia zašle audítorskú správu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia úplnej odpovede príslušného orgánu členského štátu na predbežné zistenia auditu.

Komisia môže predĺžiť lehoty uvedené v písmenách c) a d) o ďalšie tri mesiace.

Článok 65
Orgány zodpovedné za programy

1.Členský štát určí na účely článku [63 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách pre každý program riadiaci orgán a orgán auditu. Ak členský štát využije možnosť podľa článku 66 ods. 2, príslušný orgán sa určí ako orgán zodpovedný za program. Tieto rovnaké orgány môžu byť zodpovedné za viac ako jeden program.

2.Orgán auditu je orgán verejnej moci, ktorý je funkčne nezávislý od subjektov podrobených auditu.

3.Riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na vykonanie určitých úloh v rámci svojej zodpovednosti. Dohovory medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa zaznamenávajú v písomnej forme.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavala zásada oddelenia funkcií medzi orgánmi zodpovednými za programy a v rámci nich.

5.Riadiaci orgán príslušného programu určí orgán implementujúci program spolufinancovania podľa článku [11] nariadenia (EÚ) (…) [Pravidlá účasti na programe Európsky horizont] ako sprostredkovateľský orgán v súlade s odsekom 3.

KAPITOLA II
Štandardné systémy riadenia a kontroly

Článok 66
Funkcie riadiaceho orgánu

1.Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie programu v záujme plnenia cieľov programu. Zastáva najmä tieto funkcie:

a)vyberá operácie v súlade s článkom 67;

b)vykonáva úlohy súvisiace s riadením programu v súlade s článkom 68;

c)podporuje prácu monitorovacieho výboru v súlade s článkom 69;

d)vykonáva dohľad nad sprostredkovateľskými orgánmi;

e)zaznamenáva a uchováva v elektronickom systéme údaje o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, a zabezpečuje bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overenie totožnosti používateľov.

2.Členský štát môže poveriť účtovnou funkciou uvedenou v článku 70 riadiaci orgán alebo iný orgán.

3.V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI účtovnícku funkciu vykonáva alebo za ňu zodpovedá riadiaci orgán.

4.S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre zaznamenávanie a uchovávanie elektronických údajov podľa odseku 1 písm. e) prijme Komisia vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 67
Výber operácií riadiacim orgánom

1.Riadiaci orgán stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné, transparentné, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Týmito kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k plneniu cieľov programu.

2.Na žiadosť Komisie riadiaci orgán konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky pred prvým podaním podmienok účasti monitorovaciemu výboru a pred všetkými následnými zmenami týchto kritérií.

3.Pri výbere operácií riadiaci orgán:

a)zabezpečí, aby boli vybrané operácie v súlade s programom a účinne prispievali k plneniu špecifických cieľov;

b)zabezpečí, aby vybrané operácie boli v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi stanovenými na plnenie základných podmienok;

c)zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a plnením cieľov;

d)overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ 48 , boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ 49 ;

f)keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí, či sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu a dali sa priradiť k typu intervencie alebo oblasti podpory v prípade ENRF;

h)zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 alebo ktoré predstavovali presun výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a);

i)zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov.

4.Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek na produkty alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, finančného plánu a časového obmedzenia jej realizácie a prípadne metódy, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

5.V prípade operácií, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti alebo ktoré boli vybrané v rámci programov spolufinancovaných Európskym horizontom, sa riadiaci orgán môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR alebo ESF+ za predpokladu, že tieto operácie sú v súlade s cieľmi programu.

Uplatňuje sa miera spolufinancovania nástroja poskytujúceho certifikáciu známky excelentnosti alebo programu spolufinancovania a stanoví sa v dokumente podľa odseku 4.

6.Keď riadiaci orgán vyberie operáciu strategického významu, okamžite o tom informuje Komisiu a poskytne jej všetky relevantné informácie o tejto operácii.

Článok 68
Riadenie programov riadiacim orgánom

1.Riadiaci orgán:

a)vykonáva overovanie (ďalej len „overovanie zo strany riadiaceho orgánu“), či sa spolufinancované výrobky dodali a spolufinancované služby poskytli a či je operácia v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie podpory na operáciu a:

i)ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. a), či sa zaplatili výdavky žiadané prijímateľmi v súvislosti s týmito nákladmi a či prijímatelia vedú samostatné účtovné záznamy pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

ii)ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), či sa splnili podmienky refundácie výdavkov prijímateľovi;

b)v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov zabezpečuje, aby prijímateľ dostal sumu, ktorá je splatná v plnej výške najneskôr do 90 dní odo dňa predloženia žiadosti o platbu zo strany prijímateľa;

c)má účinné a primerané opatrenia a postupy na boj proti podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká;

d)predchádza nezrovnalostiam, odhaľuje a napráva ich;

e)potvrdzuje, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a riadne;

f)v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XV vypracuje vyhlásenie riadiaceho subjektu;

g)poskytuje prognózy súm žiadostí o platbu, ktoré sa majú predložiť na súčasný a nasledujúci kalendárny rok do 31. januára a 31. júla v súlade s prílohou VII.

V prípade prvého pododseku písm. b) sa žiadna suma nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by sumy pre prijímateľov znižoval.

Pokiaľ ide o operácie verejno-súkromného partnerstva, riadiaci orgán vykoná platby na viazaný účet zriadený na tento účel v mene prijímateľa, ktorý sa používa v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve.

2.Overovanie zo strany riadiaceho orgánu uvedené v odseku 1 písm. a) sa zakladá na riziku a je primerané zisteným rizikám, v zmysle vymedzenia v stratégii riadenia rizika.

Overovania zo strany riadiaceho orgánu zahŕňajú administratívne overovania žiadostí prijímateľov o platbu a overovania operácií na mieste. Vykonávajú sa najneskôr pred prípravou účtov v súlade s článkom 92.

3.Ak je riadiaci orgán zároveň prijímateľom v rámci programu, opatreniami na overovanie zo strany riadiaceho orgánu sa zabezpečí oddelenie funkcií.

4.Odchylne od odseku 2 môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa overovania zo strany riadiaceho orgánu uplatniteľné na programy Interreg.

Článok 69
Podpora práce monitorovacieho výboru riadiacim orgánom

Riadiaci orgán:

a)poskytuje monitorovaciemu výboru včas všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

b)zabezpečuje následné opatrenia týkajúce sa rozhodnutí a odporúčaní monitorovacieho výboru.

Článok 70
Účtovná funkcia

1.Účtovná funkcia pozostáva z týchto úloh:

a)vypracovania a predloženia žiadostí o platbu Komisii v súlade s článkami 85 a 86;

b)zostavenie účtov v súlade s článkom 92 a vedenie záznamov o všetkých prvkoch účtov v elektronickom systéme;

c)konverzie sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom sú výdavky zapísané v účtovných systémoch orgánu zodpovedného za vykonávanie úloh stanovených v tomto článku.

2.Účtovná funkcia nezahŕňa overovanie na úrovni prijímateľov.

3.Odchylne od odseku 1 písm. c) sa môže v nariadení o EÚS stanoviť iná metóda na konverziu sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro.

Článok 71
Funkcie orgánu auditu

1.Orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

2.Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

3.Orgán auditu zostavuje a predkladá Komisii:

a)ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa vzoru uvedeného v prílohe XVI a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

i)úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

ii)zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii

iii)efektívne fungovanie systému riadenia a kontroly.

b)výročnú kontrolnú správu, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 63 ods. 5 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, je v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVII, podporuje audítorské stanovisko uvedené v písmene a) a uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

4.Ak sú na účely auditov operácií vytvorené zoskupenia programov podľa článku 73 ods. 2, môžu sa informácie požadované v odseku 3 písm. b) zaradiť do jednej správy.

Ak orgán auditu využije túto možnosť v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI, informácie požadované podľa odseku 3 písm. b) podáva fond.

5.Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

6.Komisia, orgány auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 72
Stratégia auditu

1.Orgán auditu vypracuje stratégiu auditu na základe posúdenia rizika, pričom zohľadní opis systému riadenia a kontroly uvedený v článku 63 ods. 9, vzťahujúcu sa na systémové audity a audity operácií. Stratégia auditu musí zahŕňať systémové audity nových určených riadiacich orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie účtovnej funkcie do deviatich mesiacov nasledujúcich po prvom roku ich činnosti. Stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVIII a aktualizuje sa každoročne po prvej výročnej kontrolnej správe a prvom audítorskom stanovisku poskytnutých Komisii. Môže sa vzťahovať na jeden alebo viacero programov.

2.Stratégia auditu sa predloží Komisii na jej žiadosť.

Článok 73
Audity operácií

1.Audity operácií sa týkajú výdavkov deklarovaných Komisii v účtovnom roku na základe vzorky. Táto vzorka musí byť reprezentatívna a založená na štatistických metódach výberu vzorky.

2.Ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, môže sa na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť neštatistická metóda výberu vzorky. V takýchto prípadoch musí byť veľkosť vzorky dostatočná na to, aby orgánu auditu umožnila vypracovať platné audítorské stanovisko. Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 10 % náhodne vybraných jednotiek vzorky z populácie účtovného roka.

Štatistická metóda výberu vzorky sa môže uplatniť na jeden alebo viac programov, ktoré dostávajú podporu z EFRR, Kohézneho fondu a ESF+, a v prípade potreby na základe stratifikácie pokrýva jedno alebo viaceré programové obdobia, a to podľa odborného posúdenia orgánu auditu.

Vzorka operácií podporovaných z AMIF, ISF, BMVI a ENRF sa vzťahuje na operácie podporované z každého fondu osobitne.

3.Audity operácií zahŕňajú overenie na mieste týkajúce sa fyzického vykonania operácie, len ak si to typ dotknutej operácie vyžaduje.

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť osobitné ustanovenia pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii) nariadenia o ESF+.

4.Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 107 s cieľom doplniť tento článok stanovením bežných štandardizovaných metód a modalít výberu vzorky na pokrytie jedného alebo viacerých programových období.

Článok 74
Vykonávanie jedného auditu

1.Pri vykonávaní auditov Komisia a orgány auditu náležite zohľadnia zásady jedného auditu a proporcionality v súvislosti s úrovňou rizika pre rozpočet Únie. Predchádzajú duplicite auditov tých istých výdavkov deklarovaných Komisii s cieľom minimalizovať náklady na overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity a administratívnu záťaž prijímateľov.

Komisia a orgány auditu najskôr využijú všetky informácie a záznamy dostupné v elektronickom systéme uvedenom v článku 66 ods. 1 písm. e) vrátane výsledkov overovaní zo strany riadiaceho orgánu a od dotknutých prijímateľov žiadajú a získavajú dodatočné dokumenty a audítorské dôkazy, iba ak si to podľa ich odborného úsudku situácia vyžaduje na podporu spoľahlivých záverov auditu.

2.V prípade programov, v rámci ktorých Komisia dospeje k záveru, že stanovisko orgánu auditu je spoľahlivé a dotknutý členský štát sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, sa vlastné audity Komisie obmedzia na audit práce orgánu auditu.

3.Operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 400 000 EUR v prípade EFRR a Kohézneho fondu, 300 000 EUR v prípade ESF+ alebo 200 000 EUR v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou.

Ostatné operácie sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu za účtovný rok vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou. Operácie sa v žiadnom roku nepodrobia auditu vykonanému Komisiou alebo orgánom auditu, ak už v tom roku vykonal audit Európsky dvor audítorov, a to za predpokladu, že výsledky tohto auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov v prípade takýchto operácií môže použiť orgán auditu alebo Komisia na účely splnenia svojich príslušných úloh.

4.Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa môže akákoľvek operácia podrobiť viac ako jednému auditu, ak orgán auditu na základe svojho odborného úsudku dospeje k záveru, že nie je možné vypracovať spoľahlivé audítorské stanovisko.

5.Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú v prípadoch, keď:

a)existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podozrenie z podvodu;

b)treba zopakovať prácu orgánu auditu na získanie uistenia o jeho účinnom fungovaní;

c)existuje dôkaz o závažnom nedostatku v práci orgánu auditu.

Článok 75
Overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity finančných nástrojov

1.Riadiaci orgán vykonáva overovania na mieste (overovania na mieste zo strany riadiaceho orgánu) v súlade s článkom 68 ods. 1 len na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery.

2.Riadiaci orgán nevykonáva overovanie na mieste na úrovni Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, však poskytujú riadiacemu orgánu kontrolné správy, ktoré podporujú žiadosti o platbu.

3.Orgán auditu vykonáva systémové audity a audity operácií v súlade s článkami 71, 73 alebo 77 na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery.

4.Orgán auditu nevykonáva audity finančných nástrojov implementovaných členským štátom na úrovni EIB alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, poskytujú Komisii a orgánu auditu výročnú audítorskú správu vypracovanú svojimi externými audítormi na konci každého kalendárneho roka. Táto správa obsahuje prvky uvedené v prílohe XVII.

5.EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie poskytnú orgánom zodpovedným za programy všetky dokumenty potrebné na to, aby mohli plniť svoje povinnosti.

Článok 76
Dostupnosť dokumentov

1.Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby sa všetky doklady týkajúce sa operácie podporovanej z fondov uchovávali na primeranej úrovni počas obdobia piatich rokov od 31. decembra roka, v ktorom riadiaci orgán prijímateľovi vyplatil poslednú platbu.

2.Toto časové obdobie sa preruší buď v prípade súdneho konania, alebo na základe žiadosti Komisie.

KAPITOLA III
Využitie vnútroštátnych systémov riadenia

Článok 77
Posilnené proporčné opatrenia

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 78, môže členský štát v súvislosti so systémom riadenia a kontroly programu uplatňovať tieto posilnené proporčné opatrenia:

a)odchylne od článku 68 ods. 1 písm. a) a článku 68 ods. 2 môže riadiaci orgán na vykonávanie overovaní (overovania zo strany riadiaceho orgánu) uplatňovať iba vnútroštátne postupy;

b)odchylne od článku 73 ods. 1 a 3 môže orgán auditu svoju audítorskú činnosť obmedziť na štatistickú metódu výberu 30 jednotiek vzorky dotknutého programu alebo dotknutej skupiny programov;

c)Komisia svoje vlastné audity obmedzí na preskúmanie práce orgánu auditu tým, že ju zopakuje iba na svojej úrovni, pokiaľ dostupné informácie nenaznačujú závažný nedostatok v práci orgánu auditu.

Pokiaľ ide o písmeno b), ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, orgán auditu môže uplatniť aj neštatistickú metódu výberu vzorky v súlade s článkom 73 ods. 2.

Článok 78
Podmienky uplatňovania posilnených primeraných opatrení

1.Členský štát môže kedykoľvek počas programového obdobia uplatňovať posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77, ak Komisia vo svojich zverejnených výročných správach o činnosti za posledné dva roky predchádzajúce rozhodnutiu členského štátu uplatniť ustanovenia tohto článku potvrdila, že systém riadenia a kontroly programu účinne funguje a celková miera chybovosti za každý rok je nižšia ako 2 %. Pri posudzovaní účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu Komisia zohľadní účasť dotknutého členského štátu na posilnenej spolupráci na zriadení Európskej prokuratúry.

Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, oznámi Komisii uplatňovanie primeraných opatrení stanovených v článku 77, ktoré sa budú uplatňovať od začiatku nasledujúceho účtovného roka.

2.Na začiatku programového obdobia môže členský štát na podobný program implementovaný v rokoch 2014 – 2020 uplatňovať opatrenia uvedené v článku 77, ak spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a riadiace a kontrolné opatrenia stanovené pre program na obdobie 2021 – 2027 do veľkej miery vychádzajú z predchádzajúceho programu. V takých prípadoch sa rozšírené primerané opatrenia uplatňujú od začiatku programu.

3.Členský štát náležite stanoví alebo aktualizuje opis systému riadenia a kontroly a stratégiu auditu uvedené v článku 63 ods. 9 a článku 72.

Článok 79
Úprava počas programového obdobia

1.Ak Komisia alebo orgán auditu dospeje na základe vykonaných auditov a výročnej kontrolnej správy k záveru, že podmienky stanovené v článku 78 už nie sú splnené, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal dodatočné audítorské činnosti v súlade s článkom 63 ods. 3 a prijal nápravné opatrenia.

2.Ak sa v následnej výročnej kontrolnej správe potvrdí, že podmienky stále nie sú splnené, čím sa obmedzuje uistenie poskytnuté Komisii o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a zákonnosti a riadnosti výdavkov, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal systémové audity.

3.Komisia môže po tom, ako poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky, informovať členský štát, že posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77 sa už neuplatňujú.

HLAVA VII
finančné riadenie, predloženie a preskúmanie účtov a finančné opravy

KAPITOLA I
Finančné riadenie

Oddiel I
Všeobecné pravidlá účtovníctva

Článok 80
Rozpočtové záväzky

1.Rozhodnutie o schválení programu v súlade s článkom 18 predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho oznámenie dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok.

V tomto rozhodnutí sa uvádza príspevok Únie na každý fond a rok.

2.Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu realizuje Komisia každý rok v ročných splátkach pre každý fond v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

3.Odchylne od článku 111 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na prvú splátku, realizujú po prijatí programu Komisiou.

Článok 81
Používanie eura

Všetky sumy stanovené v programoch, o ktorých členské štáty podávajú správu Komisii, alebo ich deklarujú, sa uvádzajú v eurách.

Článok 82
Vrátenie platby

1.Vrátenie akejkoľvek platby do rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie vypracovanom v súlade s [článkom 98 nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

Oddiel II
Pravidlá týkajúce sa platieb členským štátom

Článok 83
Typy platieb

Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a platieb zostatku účtov za účtovný rok.

Článok 84
Zálohové platby

1.Komisia platí zálohovú platbu na základe celkovej podpory z fondov stanovenej v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bod i).

2.Zálohová platba pre každý fond sa uhradí v ročných splátkach pred 1. júlom každého roka v závislosti od dostupných finančných prostriedkov takto:

a)2021: 0,5 %;

b)2022: 0,5 %;

c)2023: 0,5 %;

d)2024: 0,5 %;

e)2025: 0,5 %;

f)2026: 0,5 %

Ak sa program prijme po 1. júli 2021, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

3.Odchylne od odseku 2 sa pre programy Interreg stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa zálohových platieb v nariadení o EÚS.

4.Sumu vyplatenú ako zálohová platba Komisia zúčtuje najneskôr na konci záverečného účtovného roka.

5.Všetky úroky, ktoré vznikli zo zálohových platieb, sa použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako v prípade fondov a zahrnú sa do účtov záverečného účtovného roka.

Článok 85
Žiadosti o platbu

1.Členský štát predloží za každý program, fond a účtovný rok maximálne štyri žiadosti o platby. Každoročné lehoty na žiadosti o platbu: 30. apríl, 31. júl, 31. október a 26. december.

Posledná žiadosť o platbu predložená do 31. júla sa považuje za záverečnú žiadosť o platbu v účtovnom roku, ktorý sa skončil 30. júna.

2.Žiadosti o platbu sú neprijateľné, pokiaľ nebol predložený najaktuálnejší balík uisťujúcich dokumentov, ktorý sa má poskytnúť.

3.Žiadosti o platbu sa Komisii predkladajú v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XIX a pre každú prioritu a podľa kategórie regiónov zahŕňajú:

a)celkovú výšku oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

b)sumu za technickú pomoc vypočítanú v súlade s článkom 31 ods. 2;

c)celkovú výšku verejných príspevkov, ktoré sa vyplatili alebo sa majú vyplatiť, ako je zaznamenaná v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

4.Odchylne od odseku 3 písm. a) platí nasledovné:

a)ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. a), predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy odôvodnené pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 89 ods. 2;

b)ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. c), d) a e) predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy určené v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 88 ods. 3;

c) pokiaľ ide o formy grantov uvedené v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), sumy zahrnuté do žiadosti o platbu predstavujú náklady vypočítané na uplatniteľnom základe.

5.Odchylne od odseku 3 písm. c) v prípade schém pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ vyplatí verejný príspevok, ktorý zodpovedá výdavkom zahrnutým do žiadosti o platbu, prijímateľom orgán poskytujúci pomoc.

Článok 86
Osobitné prvky v prípade finančných nástrojov v žiadostiach o platbu

1.Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 2, tak žiadosti o platbu podané v súlade s prílohou XIX musia obsahovať celkové sumy vyplatené, alebo v prípade záruk sumy vyčlenené, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, riadiacim orgánom konečným prijímateľom v zmysle článku 62 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 3, tak sa žiadosti o platbu, ktoré zahŕňajú výdavky na finančné nástroje, musia podať v súlade s týmito podmienkami:

a)suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu musí byť vyplatená do finančného nástroja a môže predstavovať až 25 % celkových programových príspevkov viazaných na finančné nástroje v zmysle príslušnej dohody o financovaní v súlade s príslušnou prioritou a kategóriou regiónov;

b)suma zahrnutá v následných žiadostiach o platbu podaných počas obdobia oprávnenosti musí zahŕňať oprávnené výdavky, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1.

3.Suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu uvedená v odseku 2 písm. a) sa odpíše z účtov Komisie najneskôr v záverečnom účtovnom roku.

V žiadostiach o platbu sa uvádza osobitne.

Článok 87
Spoločné pravidlá týkajúce sa platieb

1.V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežné platby najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia prijala žiadosť o platbu.

2.Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu a príslušnej kategórii regiónov. Komisia refunduje ako priebežné platby 90 % súm zahrnutých do žiadosti o platbu, ktorá je výsledkom uplatnenia miery spolufinancovania pre každú prioritu na celkové oprávnené náklady alebo prípadne na verejný príspevok. Komisia stanoví výšku zostávajúcich súm, ktoré sa majú refundovať alebo ktoré sa majú vymáhať pri výpočte zostatku na účtoch v súlade s článkom 94.

3.Podpora z fondov na prioritu vo forme priebežných platieb nesmie byť vyššia ako suma podpory z fondov na túto prioritu stanovená v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program.

4.Ak má príspevok Únie formu v zmysle článku 46 písm. a) alebo ak majú granty formu uvedenú v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), tak Komisia neplatí viac ako je suma požadovaná členským štátom.

5.Okrem toho podpora z fondov na prioritu nesmie v rámci platby zostatku za záverečný účtovný rok prekročiť žiadnu z týchto súm:

a)verejný príspevok deklarovaný v žiadostiach o platbu;

b)podpora z fondov vyplatená prijímateľom;

c)suma požadovaná členským štátom.

6. Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby zvýšiť o 10 % nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre fondy, ak členský štát po [dátum prijatia tohto nariadenia] spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)členský štát získa úver od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010;

b)členský štát dostáva strednodobú finančnú pomoc v rámci EMS, ako je stanovené v Zmluve o založení EMS z 2. februára 2012, alebo ako sa uvádza v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 50 pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav;

c)členskému štátu sa sprístupnila finančná pomoc pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 51 .

Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu do konca kalendárneho roku, v ktorom sa končí príslušná finančná pomoc.

7.Odsek 6 sa nevzťahuje na programy Interreg.

Článok 88
Refundácia oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

1.Komisia môže refundovať príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb na refundáciu príspevku Únie na program.

2.Aby sa dal použiť príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, ako sú uvedené v článku 46, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzorom uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosť o jeho zmenu.

Sumy a sadzby navrhnuté členským štátom sa stanovujú na základe delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 alebo na základe :

a)spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i) štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku

ii) overených údajoch z minulosti

iii) uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva;

b)návrhov rozpočtu;

c)pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatniteľných v rámci politík Únie pri podobnom type operácie;

d)pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatňovaných v rámci grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie.

3.Rozhodnutím Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo jeho zmena, sa stanovujú typy operácií, na ktoré sa vzťahuje refundácia na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, vymedzenie a sumy, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne sadzby, a metódy na úpravu týchto súm.

Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundácie zo strany Komisie.

4.Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to vymedzením jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb, ich súm a metód úpravy spôsobom uvedeným v odseku 2 druhom pododseku.

Článok 89
Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

1.Aby sa dal použiť príspevok Únie na celú prioritu programov na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo na jej časť, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzormi uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosti o jeho zmenu. Návrh musí obsahovať tieto informácie:

a)určenie príslušnej priority a celkovú sumu krytú financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi; opis časti programu a typu operácií krytých financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi;

b)opis podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a časový plán;

c)strednodobé ciele vedúce k refundácii zo strany Komisie;

d)merné jednotky;

e)harmonogram refundácií zo strany Komisie a príslušné sumy súvisiace s pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov;

f)opatrenia na overenie strednodobých cieľov a splnenia podmienok alebo dosiahnutia výsledkov;

g)metódy úpravy súm, ak je to vhodné;

h)opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu v súlade s prílohou XI, v ktorom je preukázané splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov.

2.V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo žiadosť o jeho zmenu, sa stanovujú všetky prvky uvedené v odseku 1.

3.Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundáciu zo strany Komisie alebo či sa dosiahli výsledky.

4.Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to stanovením súm na financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa typu operácie, metód úpravy súm a podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť.

Oddiel III
Prerušenia a pozastavenia

Článok 90
Prerušenie lehoty na platbu

1.Komisia môže s výnimkou zálohových platieb prerušiť lehotu na platbu najviac na šesť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)existujú dôkazy, ktoré naznačujú závažný nedostatok, na odstránenie ktorého neboli prijaté nápravné opatrenia;

b)Po získaní informácie, že výdavky v žiadosti o platbu môžu byť spojené s nezrovnalosťou, musí Komisia vykonať dodatočné overenia.

2.Členský štát môže súhlasiť s predĺžením obdobia prerušenia o ďalšie tri mesiace.

3.Komisia obmedzí prerušenie na časť výdavkov dotknutých skutočnosťami uvedenými v odseku 1, s výnimkou prípadu, keď nemožno určiť časť dotknutých výdavkov. Komisia písomne ihneď informuje členský štát o dôvode prerušenia a požiada ho o nápravu situácie. Komisia ukončí prerušenie hneď po prijatí opatrení na odstránenie skutočností uvedených v odseku 1.

4.V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na prerušenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Článok 91
Pozastavenie platieb

1.Komisia môže pozastaviť všetky platby alebo ich časť po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť pripomienky, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 90;

b)existuje závažný nedostatok;

c)výdavky v žiadostiach o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená;

d)existuje odôvodnené stanovisko Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov;

e)členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie v súlade s článkom 15 ods. 6.

2.Komisia ukončí pozastavenie všetkých platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal opatrenia potrebné na nápravu skutočností uvedených v odseku 1.

3.V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA II
Predloženie a preskúmanie účtov

Článok 92
Obsah a predloženie účtov

1.Za každý účtovný rok, za ktorý boli podané žiadosti o platbu, predloží členský štát Komisii do 15. februára tieto dokumenty (ďalej len „balík uisťujúcich dokumentov“), ktoré sa vzťahujú na predchádzajúci účtovný rok tak, ako je vymedzené v článku 2 ods. 28:

a)účty v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XX;

b)vyhlásenie riadiaceho subjektu uvedené v článku 68 ods. 1 písm. f) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XV;

c)audítorské stanovisko uvedené v článku 71 ods. 3 písm. a) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVI;

d)výročnú kontrolnú správu uvedenú v článku 71 ods. 3 písm. b) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVII.

2.Na základe oznámenia dotknutého členského štátu môže Komisia termín uvedený v odseku 1 výnimočne predĺžiť do 1. marca.

3.Účty obsahujú na úrovni každej priority a prípadne fondu a kategórie regiónov:

a)celkovú oprávnenú výšku výdavkov zaznamenanú v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnícku funkciu, ktorá bola uvedená v záverečnej žiadosti o platbu v účtovnom roku a celkovú sumu zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť vyplatený;

b)sumy vybrané počas účtovného roka;

c)sumy verejného príspevku vyplatené na každý finančný nástroj;

d)pri každej priorite vysvetlenie všetkých rozdielov medzi sumami deklarovanými podľa písmena a) a sumami deklarovanými v žiadostiach o platbu v tom istom účtovnom roku.

4.Účty nie sú prijateľné, ak členský štát nepodnikol potrebné nápravy na zníženie zostatkového rizika týkajúceho sa zákonnosti a riadnosti výdavkov uvedených v účtoch na menej ako 2 %.

5.Členský štát musí z účtov odpočítať predovšetkým:

a)výdavky vykazujúce nezrovnalosti, ktoré boli predmetom finančných opráv v súlade s článkom 97;

b)výdavky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho posúdenia zákonnosti a riadnosti;

c)ďalšie sumy podľa potreby znížiť na 2 % zvyškovej chybovosti výdavkov deklarovaných v účtoch.

Členský štát môže zahrnúť výdavky podľa bodu (b) prvého pododseku v žiadosti o platbu v nasledujúcom účtovnom roku po potvrdení zákonnosti a riadnosti.

6.Členský štát môže nahradiť nesprávne sumy, ktoré zistil po predložení účtov, vykonaním príslušných úprav účtov za účtovný rok, v ktorom sa táto nezrovnalosť zistila, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 98.

7.Členský štát musí ako súčasť balíka uisťujúcich dokumentov za posledný účtovný rok predložiť záverečnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 38 alebo poslednú výročnú správu o implementácii v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI.

Článok 93
Preskúmanie účtov

Ak sa neuplatňuje článok 96, tak sa Komisia do 31. mája roka nasledujúceho po skončení účtovného roka presvedčí, či sú účty úplné, presné a pravdivé.

Článok 94
Výpočet zostatku

1.Pri určovaní sumy hradenej z fondov za účtovný rok a následných úprav súvisiacich s platbami členskému štátu Komisia zohľadní:

a)sumy v účtoch uvedené v článku 95 ods. 2 písm. a) a na ktoré sa má uplatniť miera spolufinancovania pre každú prioritu;

b)celkovú sumu priebežných platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka.

2.Ak v súvislosti s členským štátom existuje vymáhateľná suma, stáva sa predmetom príkazu na vymáhanie vydaného Komisiou, ktorý sa podľa možnosti vykoná započítaním proti sumám, ktoré sa majú vyplatiť členskému štátu v nasledujúcich platbách v rámci toho istého programu. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom 177 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 95
Postup preskúmania účtov

1.Postup stanovený v článku 96 sa uplatňuje v obidvoch z týchto prípadov:

a)orgán auditu vydal audítorské stanovisko s výhradami alebo nepriaznivé stanovisko z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov;

b)Komisia má dôkazy spochybňujúce spoľahlivosť audítorského stanoviska bez výhrad.

2.Vo všetkých ostatných prípadoch Komisia vypočíta sumy hradené z fondov v súlade s článkom 94 a pred 1. júlom vykoná príslušné platby alebo pristúpi k vymáhaniu sumy. Táto platba alebo toto vymáhanie predstavujú schválenie účtov.

Článok 96
Námietkové konanie v prípade preskúmania účtov

1.Ak orgán auditu poskytne audítorské stanovisko s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, Komisia požiada členský štát o revíziu účtov a opätovné predloženie dokumentov uvedených v článku 92 ods. 1 do jedného mesiaca.

Ak v lehote stanovenej v prvom pododseku:

a)je audítorské stanovisko bez výhrad, uplatňuje sa článok 94 a Komisia do dvoch mesiacov vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu;

b)je audítorské stanovisko stále s výhradami, alebo členský štát opätovne nepredložil dokumenty, uplatňujú sa odseky 2, 3 a 4.

2.Ak audítorské stanovisko zostáva s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, alebo ak audítorské stanovisko zostáva nespoľahlivým, Komisia informuje členský štát o sume hradenej z fondov za účtovný rok.

3.Ak členský štát vyjadrí súhlas s touto sumou do jedného mesiaca , Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu, alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

4.Ak členský štát nesúhlasí so sumou uvedenou v odseku 2, Komisia stanoví sumu hradenú z fondov za účtovný rok. Takýto akt nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

5.Pokiaľ ide o záverečný účtovný rok, Komisia vyplatí alebo vymôže ročný zostatok účtov pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu najneskôr dva mesiace po dátume prijatia záverečnej správy o výkonnosti, ako sa uvádza v článku 38.

KAPITOLA III
Finančné opravy

Článok 97
Finančné opravy vykonané členskými štátmi

1.Členské štáty chránia rozpočet Únie a uplatňujú finančné opravy prostredníctvom úplného alebo čiastočného zrušenia podpory z fondov na operáciu alebo program, ak sa zistí, že výdavky deklarované Komisii sú nesprávne.

2.Finančné opravy sa zaznamenajú do účtov za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.Zrušenú podporu z fondov môže členský štát opätovne použiť v rámci dotknutého programu okrem operácie, ktorá bola predmetom danej opravy, alebo v prípade, ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, okrem operácie, ktorá bola ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

4.V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

5.Odchylne od odsekov 1 až 3 sa v prípade operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, príspevok zrušený v súlade s týmto článkom v dôsledku individuálnej nezrovnalosti, môže opätovne použiť v rámci rovnakej operácie za týchto podmienok:

a)ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni konečného prijímateľa: len pre iných konečných prijímateľov v rámci toho istého finančného nástroja;

b)ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, len pre iné orgány implementujúce osobitné fondy.

Ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho holdingový fond, alebo na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť v rámci tej istej operácie.

Ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, na ktorú mala systémová nezrovnalosť vplyv.

6.Orgány implementujúce finančný nástroj refundujú členským štátom programové príspevky, na ktoré majú nezrovnalosti vplyv, spolu s úrokmi a akýmikoľvek ďalšími výnosmi vytvorenými týmito príspevkami.

Orgány implementujúce finančné nástroje nerefundujú členským štátom sumy uvedené v prvom pododseku, ak tieto orgány v prípade danej nezrovnalosti nepreukážu splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

a)nezrovnalosť vznikla na úrovni konečných prijímateľov, alebo v prípade holdingového fondu na úrovni orgánov implementujúcich osobitné fondy alebo konečných prijímateľov;

b)orgány implementujúce finančné nástroje vykonávali svoje povinnosti v súvislosti s programovými príspevkami, na ktoré mali nezrovnalosti vplyv, v súlade s uplatniteľným právom a konali s mierou profesionálnej starostlivosti, transparentnosti a pozornosti, ktorá sa očakáva od odborného orgánu so skúsenosťami pri implementovaní finančných nástrojov;

c)sumy, na ktoré mala nezrovnalosť vplyv, nebolo možné vymôcť aj napriek tomu, že orgány implementujúce finančné nástroje využili všetky príslušné zmluvné a zákonné opatrenia s náležitou starostlivosťou.

Článok 98
Finančné opravy Komisie

1.Komisia uskutoční finančné opravy znížením podpory programu z fondov, ak dospeje k záveru, že:

a)existuje závažný nedostatok, ktorý ohrozuje už vyplatenú programovú podporu z fondov;

b)výdavky obsiahnuté v schválených účtoch sú nesprávne a členské štáty to neodhalili ani nenahlásili;

c)členský štát si pred začatím postupu finančnej opravy zo strany Komisie nedodržiaval svoje povinnosti podľa článku 91.

Ak Komisia uplatňuje paušálnu sadzbu alebo extrapolované finančné opravy, vykonajú sa v súlade s prílohou XXI. 

2.Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia informuje členský štát o svojich záveroch a poskytne členskému štátu príležitosť do dvoch mesiacov predložiť pripomienky.

3.Ak členský štát neprijme závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom získať všetky relevantné informácie a pripomienky na sformulovanie základu pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.

4.Komisia rozhodne o finančnej oprave formou vykonávacieho aktu do 12 mesiacov od vypočutia alebo od predloženia dodatočných informácií požadovaných Komisiou.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia zohľadní všetky predložené informácie a pripomienky.

Ak členský štát súhlasí s finančnou opravou v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a c) pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 1, môže členský štát dotknuté sumy opätovne použiť. Možnosť sa nevzťahuje na finančné opravy v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b).

5.V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany Komisie, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA IV
Zrušenie viazanosti

Článok 99
Zásady a pravidlá zrušenia viazanosti

1.Komisia zruší viazanosť akejkoľvek sumy programu, ktorá nebola použitá na zálohovú platbu v súlade s článkom 84, alebo v súvislosti s ktorou nebola predložená žiadosť o platbu v súlade s článkami 85 a 86 do 26. decembra druhého kalendárneho roku nasledujúceho po roku rozpočtových záväzkov na roky 2021 až 2026.

2.Suma týkajúca sa rozpočtového záväzku na rok 2021, ktorá majú byť pokrytá zálohovými platbami alebo žiadosťami o platbu v lehote stanovenej v odseku 1, predstavuje 60 % daného záväzku. 10 % rozpočtového záväzku na rok 2021 sa pridá ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2022 až 2025 na účely výpočtu súm, ktoré sa majú pokryť.

3.Časti viazaných výdavkov, ktoré budú k 31. decembru 2029 stále otvorené, sa zruší viazanosť, ak do lehoty uvedenej v článku 38 ods. 1 Komisii nebude predložený balík uisťujúcich dokumentov a záverečná správa o výkonnosti programov podporovaných z ESF+, EFRR a Kohézneho fondu.

Článok 100
Výnimky z pravidiel zrušenia viazanosti

1.Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:

a)sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo odvolaním v správnom konaní s odkladným účinkom; alebo

b)nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje implementáciu celého programu alebo jeho časti.

Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia dokázať priame následky vyššej moci na implementáciu celého programu alebo jeho časti.

2.Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) v prípade sumy, ktorá sa má deklarovať do 26. decembra predchádzajúceho roka.

Článok 101
Postup zrušenia viazanosti

1.Na základe informácií získaných k 31. januáru Komisia informuje členský štát o sume, ktorej viazanosť sa ruší na základe uvedených informácií.

2.Členský štát má jeden mesiac na to, aby buď súhlasil so sumou, ktorej viazanosť má byť zrušená, alebo predložil svoje pripomienky.

3.Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán na príslušný kalendárny rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo viaceré priority programu. V prípade programov podporovaných z viac ako jedného fondu sa suma podpory zníži v každom fonde úmerne k sumám dotknutých zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

Ak sa takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tak, že zníži príspevok z fondov na príslušný kalendárny rok. Toto zníženie sa alokuje na každú prioritu úmerne k sumám dotknutým zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

4.Komisia zmení rozhodnutie o schválení programu najneskôr do 31. októbra.

HLAVA VIII
Finančný rámec

Článok 102
Geografické pokrytie podpory v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu

1.EFRR, ESF+ a Kohézny fond podporujú cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu vo všetkých regiónoch zodpovedajúcich úrovni 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny úrovne NUTS 2“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003 zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 868/2014.

2.Zdroje z EFRR a ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokujú na tieto tri kategórie regiónov úrovne NUTS 2:

a)menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 75 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „menej rozvinuté regióny“);

b)prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je v rozmedzí 75 % až 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „prechodné regióny“);

c)rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa presahuje 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „rozvinutejšie regióny“).

Zaradenie regiónu do jednej z týchto troch kategórií regiónov sa vykoná na základe pomeru HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného v štandarde kúpnej sily (ďalej len „PPS“) a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.Z Kohézneho fondu sa podporujú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, nepresahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

4.Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá jednej z troch kategórií regiónov, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 103
Zdroje pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok na obdobie 2021 – 2027 predstavujú sumu 330 624 388 630 EUR v cenách roku 2018. 

Na účely programovania a následného zahrnutia do rozpočtu Únie sa táto suma zaznamenáva s 2 % ročnou sadzbou.

2.Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, podľa kategórie regiónov spolu so zoznamom oprávnených regiónov v súlade s metodikou stanovenou v prílohe XXII.

Rovnako sa v uvedenom rozhodnutí stanoví ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce (Interreg).

3.Na podnet Komisie sa na technickú pomoc alokuje 0,35 % celkových zdrojov po odpočítaní podpory pre Nástroj na prepájanie Európy uvedenej v článku 104 ods. 4.

Článok 104
Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.Prostriedky na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu predstavujú 97,5 % celkových zdrojov (t. j. spolu EUR 322 194 388 630) a alokujú sa takto:

a)61,6 % (t. j. spolu 198 621 593 157 EUR) pre menej rozvinuté regióny;

b)14,3 % (t. j. spolu 45 934 516 595 EUR) pre prechodné regióny;

c)10,8 % (t. j. spolu 34 842 689 000 EUR) pre rozvinutejšie regióny;

d)12,8 % (t. j. spolu 41 348 556 877 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu;

e)0,4 % (t. j. spolu 1 447 034 001 EUR) ako dodatočné finančné krytie pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

2.Komisia v roku 2024 v technickej úprave na rok 2025 v súlade s článkom 6 a nariadenia (EÚ, Euratom) […] (nariadenie o VRF) preskúma celkové alokácie v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu každého členského štátu na roky 2025 až 2027.

Komisia vo svojom preskúmaní uplatňuje alokačnú metódu stanovenú v prílohe XXII na základe najaktuálnejších štatistík, ktoré sú v tom čase k dispozícii.

Komisia na základe technickej úpravy zmení vykonávací akt, ktorým sa stanovuje revidované ročné rozdelenie, uvedené v článku 103 ods. 2.

3.Suma zdrojov, ktoré sú k dispozícii na ESF+ v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 88 646 194 590 EUR.

Suma dodatočného financovania pre najvzdialenejšie regióny uvedené v odseku 1 písm. e) alokovaná na ESF+ je 376 928 934 EUR.

4.Výška podpory z Kohézneho fondu, ktorá sa má previesť do Nástroja na prepájanie Európy, je 10 000 000 000 EUR. Vynaloží sa na projekty dopravnej infraštruktúry prostredníctvom osobitných výziev v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu.

Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci sumu, ktorá sa má previesť z alokácie z Kohézneho fondu pre každý členský štát na Nástroj na prepájanie Európy, pričom táto suma sa určí na pomernom základe na celé obdobie.

Alokácia z Kohézneho fondu pre každý členský štát sa zodpovedajúco zníži.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov Nástroja na prepájanie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2021.

Okamžite po prevode je 30 % zdrojov prevedených do NPE k dispozícii všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE].

Pravidlá vzťahujúce sa na sektor dopravy podľa nariadenia (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] sa uplatňujú na konkrétne výzvy uvedené v prvom pododseku. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 rešpektujú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu, pokiaľ ide o 70 % zdrojov prevedených do NPE.

Zdroje prevedené do NPE, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sú členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, k dispozícii od 1. januára 2024 na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE].

5.Zo zdrojov na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 500 000 000 EUR na Európsku mestskú iniciatívu pod priamym alebo nepriamym riadením Komisie.

6.Zo zdrojov ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 175 000 000 EUR na nadnárodnú spoluprácu podporujúcu inovačné riešenia pod priamym alebo nepriamym riadením.

7.Zdroje na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 2,5 % z celkových zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok z fondov na roky 2021 – 2027 (t. j. spolu 8 430 000 000 EUR).

Článok 105
Prevoditeľnosť zdrojov

1.Komisia môže pri predložení partnerskej dohody alebo v kontexte preskúmania v polovici obdobia prijať návrh členského štátu na prevod:

a)najviac 15 % z celkových alokácií pre menej rozvinuté regióny na prechodné regióny alebo rozvinutejšie regióny a z prechodných regiónov na rozvinutejšie regióny;

b)z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny na menej rozvinuté regióny.

2.Celkové alokácie pre každý členský štát v súvislosti s cieľom Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľom Európska územná spolupráca (Interreg), nemožno prevádzať medzi týmito cieľmi.

Článok 106
Určenie mier spolufinancovania

1.V rozhodnutí Komisie o schválení programu sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z fondov pre každú prioritu.

2.V prípade každej priority sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania priority uplatní na jednu z týchto možností:

a)celkové príspevky vrátane verejného a súkromného príspevku

b)verejný príspevok.

3.Miera spolufinancovania pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako:

a)70 % pre menej rozvinuté regióny;

b)55 % pre prechodné regióny;

c)40 % pre menej rozvinuté regióny;

Miery spolufinancovania stanovené v písmene a) sa uplatňujú aj na najvzdialenejšie regióny.

Miera spolufinancovania Kohézneho fondu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako 70 %.

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť vyššie miery spolufinancovania pre priority, ktoré podporujú inovatívne činnosti, v súlade s článkom [14] daného nariadenia.

4.Miera spolufinancovania pre programy Interreg nesmie byť vyššia ako 70 %.

V nariadení o EÚS sa môžu stanoviť vyššie miery spolufinancovania pre externé programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

5.Opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať vo výške 100 %.

HLAVA IX
Delegovanie právomoci, vykonávacie, prechodné a záverečné ustanovenia

KAPITOLA I
Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 107
Delegovanie právomocí

Komisia je v súlade s článkom 108 oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu, s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým dochádza počas programového obdobia v prípade nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem príloh III, IV, X a XXII.

Článok 108
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4 a článku 89 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 109
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II
Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 110
Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1303/2013 alebo akýkoľvek iný akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF v rámci daného obdobia.

Článok 111
Podmienky pre operácie, na ktoré sa vzťahuje fázovaná implementácia

1.Riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu operácie pozostávajúcej z druhej fázy operácie vybranej na podporu a začatej podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)operácia vybraná na podporu podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013 má z finančného hľadiska dve identifikovateľné fázy s oddelenými audítorskými záznamami;

b)celkové náklady na operáciu presahujú [10 miliónov] EUR;

c)výdavky zahrnuté v žiadosti o platbu v súvislosti s prvou fázou nie sú zahrnuté do žiadnej žiadosti o platbu v súvislosti s druhou fázou;

d)druhá fáza operácie je v súlade s uplatniteľným právom a je oprávnená na podporu z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu podľa ustanovení tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy;

e)členský štát sa v záverečnej správe o vykonávaní predloženej v súlade s článkom 141 nariadenia (ES) č. 1303/2013 zaväzuje počas programového obdobia dokončiť a uviesť do prevádzky druhú a záverečnú fázu.

2.Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na druhú fázu operácie.

Článok 112
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (Programový klaster)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ nového opatrenia 

◻ nového opatrenia, ktoré nadväzuje na pilotný projekt/prípravné opatrenie 52  

X rozšírenia existujúceho opatrenia 

◻ zlúčenia alebo presmerovania jedného alebo viacerých opatrení na iné/nové opatrenie 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, vrátane podrobného časového harmonogramu na zavedenie vykonávania iniciatívy

1.4.2.Pridaná hodnota účasti Únie (môže byť dôsledkom rôznych faktorov, napr. prínosov získaných na základe koordinácie, právnej istoty, vyššej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je "pridanou hodnotou účasti Únie" hodnota vyplývajúca z jej zásahu, doplňujúca hodnotu, ktorú by inak vytvorili samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná súčinnosť s ostatnými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–X    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky na obdobie rokov 2021 až 2027 a na obdobie rokov 2021 do 2029 na platobné rozpočtové prostriedky.

◻ neobmedzené trvanie

–Vykonávanie s počiatočným obdobím YYYY to YYYY,

po ktorom nasleduje prevádzka v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob(y) riadenia 53  

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ podľa oddelení vrátane vlastných zamestnancov v delegáciách Únie;

–◻    podľa výkonných agentúr

X Spoločné riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie prostredníctvom zverenia úloh týkajúcich sa plnenia rozpočtu:

–◻ tretím krajinám alebo orgánom, ktoré tieto krajiny určili;

–◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (ktoré budú spresnené);

–◻EIB a Európskemu investičnému fondu;

–◻ orgánom uvedeným v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

–◻ verejnoprávnym subjektom;

–◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby v rozsahu, v akom tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky;

–◻ súkromnoprávnym subjektom, ktoré sa riadia právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

–◻ osobám povereným vykonávaním konkrétnych opatrení v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určeným v príslušnom základnom akte.

–Ak je uvedený viac ako jeden spôsob riadenia, uveďte podrobné informácie v časti „Pripomienky“.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Odôvodnenie spôsobu(ov) riadenia, mechanizmu(ov) implementácie financovania, foriem platby a navrhovanej stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o odhalených rizikách a systémoch vnútornej kontroly vytvorených na ich zmiernenie

2.2.3.Odhad a odôvodnenie nákladovej efektívnosti kontrol (pomer "nákladov na kontrolu ÷ hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov") a posúdenie očakávaných úrovní rizika chybovosti (pri platbe a pri uzatvorení účtov)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo navrhované preventívne a ochranné opatrenia, napr. opatrenia založené na stratégii boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nový navrhovaný výdavkový rozpočtový riadok(y)

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v miliónoch EUR v súčasných cenách (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

			2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Po roku 2027	SPOLU
05.02: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)	Záväzky		29,440.110	30,327.771	31,279.590	35,259.611	33,267.540	34,307.819	35,425.598		226,308.000
	Platby		1,164.755	1,341.699	12,834.033	16,236.551	29,081.391	38,297.376	38,210.997	89,204.236	226,308.000
05.03: Kohézny fond (KF)	Záväzky		4,522.388	4,684.978	4,862.038	5,044.652	5,232.977	5,428.152	5,631.603		35,407.000
	Platby		175.643	200.023	3,490.734	3,019.315	4,914.058	5,243.048	4,989.748	13,374.217	35,407.000
05.03.YY Príspevok na Nástroj na prepájanie Európy (CEF)	Záväzky		1,441.457	1,493.281	1,549.717	1,607.923	1,667.949	1,730.159	1.795.007		11,285.000
	Platby		83.293	504.603	528.852	548.807	569.400	590.655	612.703	7,847.181	11,285.000
07.02: Európsky sociálny fond (ESF)	Záväzky		12,983.946	13,384.351	13,814.025	14,256.194	14,711.141	15,181.257	15,669.085		100,000.000 57
	Platby		511.825	592.614	5,940.557	7,241.014	12,930766	16,995.138	16,806.577	38,981.508	100,000.000
Z čoho rozpočtové prostriedky administratívnej povahy financované z balíka programu 58	Záväzky = Platby		40.300	40.600	35.900	36.200	36.500	36.800	37.100		263.400
Rozpočtové prostriedky na programový balík SPOLU 59	Záväzky		48,388.000	49,891.000	51,506.000	53,169.000	54,880.000	56,648.000	58,522.000		373,000.000
	Platby		1,935.516	2,638.939	22,794.176	27,,045.687	47,432.616	61,126.217	60,620.025	149,407.142	373,000.000

Okruh viacročného finančného rámca

7

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v miliónoch EUR v súčasných cenách (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v miliónoch EUR v súčasných cenách (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy, ako je vysvetlené v nasledujúcej tabuľke:

v miliónoch EUR v súčasných cenách (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

GR EMPL

GR REGIO

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	80.506	82.116	83.758	85.433	87.141	88.883	90.660	598.497
Ostatné administratívne výdavky	2.370	2.417	2.465	2.514	2.564	2.615	2.667	17.612
Medzisúčet OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	82.876	84.533	86.223	87.947	89.705	91.498	93.327	616.019

EMPL A REGIO SPOLU

GR EMPL

Mimo OKRUHU 7 64  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	5.000	5.000	5.000	5.000	5.000	5.000	5.000	35.000
Ostatné výdavky administratívnej povahy	20.000	20.000	15.000	15.000	15.000	15.000	15.000	115.000
Medzisúčet  mimo OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	25.000	25.000	20.000	20.000	20.000	20.000	20.000	150.000

GR REGIO

EMPL A REGIO SPOLU

Mimo OKRUHU 7 66 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	9.400	9.500	9.600	9.700	9.800	9.900	10.000	67.900
Ostatné výdavky  administratívnej povahy	30.900	31.100	26.300	26.500	26.700	26.900	27.100	195.500
Medzisúčet  mimo OKRUHU 7   viacročného finančného rámca	40.300	40.600	35.900	36.200	36.500	36.800	37.100	263.400

SPOLU

208.833

210.790

207.780

209.804

211.862

213.955

216.084

1.479.108

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné výdavky administratívnej povahy budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie opatrenia a/lebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené akýmikoľvek dodatočnými rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania rozpočtových prostriedkov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje využitie ľudských zdrojov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

EMPL

Roky		2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
Ústredie a zastupiteľské úrady Komisie 67		599	599	599	599	599	599	599
delegácie
Výskum
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času – AC, AL, END, INT a JED 68 Okruh 7
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	– na ústredí
	– v delegáciách
Financované z balíka programu 69	– na ústredí	99	99	99	99	99	99	99
	– v delegáciách
Výskum
Ostatné (uveďte)
SPOLU		698	698	698	698	698	698	698

REGIO