EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 366 final

2018/0190(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2018) 274 final }
{SWD(2018) 290 final }
{SWD(2018) 291 final }

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Bohaté kultúrne dedičstvo Európy a jej dynamické kultúrne a kreatívne sektory sú súčasťou európskej identity. Kultúra a kultúrne prejavy sú výrazne prítomné v bežnom živote občanov Únie a môžu prispievať k blahu, aktívnemu občianstvu, spoločným hodnotám, sociálnemu začleneniu a rozvoju medzikultúrnych dialógov, ako aj k slobodnému, pluralistickému a rôznorodému mediálnemu prostrediu. Kultúrne a kreatívne sektory plnohodnotne prispievajú k hospodárskemu rozvoju Únie, pričom vytvárajú pracovné miesta a rast, a teda sú kľúčové pre budúcnosť Európy.

Tieto sektory majú tiež moc formovať naše očakávania a vzťahy s druhými a so svetom, ako aj miesta a krajiny, v ktorých žijeme alebo životný štýl, ktorý rozvíjame. Presadzujú európsku excelentnosť na svetovej scéne a posilňujú celosvetové postavenie Únie.

Európska podpora kultúry a audiovizuálneho odvetvia sa poskytuje už mnoho rokov prostredníctvom rôznych programov financovania. Program Kreatívna Európa na obdobie 2014 – 2020 predstavuje jedinečnú platformu na ich koordinovanú a konštruktívnu podporu na celom kontinente. Terajší návrh stavia na tejto skúsenosti a jeho zámerom je posilňovať dobre fungujúce prvky, a to aj prostredníctvom posilneného rozpočtu, ktorý odzrkadľuje záväzok Európskej únie voči týmto odvetviam a uznanie ich významnej úlohy v našej Únii. Prostredníctvom mnohých činností a projektov, ktoré sa budú financovať, bude tento návrh kľúčovou hnacou silou posilňovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska.

V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov, a že okrem iného rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva. V duchu týchto zásad sa v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ uvádza, že rozpočet EÚ sa využíva na podporu týchto cieľov spoločne s rozpočtami členských štátov a dopĺňa ďalšie opatrenia na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

EÚ využíva na podporu konkurencieschopnosti a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti audiovizuálneho odvetvia niekoľko nástrojov, v ktorých sa spájajú právne predpisy, politická podpora a financovanie. V stratégii jednotného digitálneho trhu pre Európu sa vyzýva na modernizáciu právneho rámca, ktorá si zase vyžaduje úpravu finančnej podpory EÚ pre audiovizuálne odvetvie, aby sa zohľadnili nové trhové trendy, meniace sa vzorce správania spotrebiteľov a čoraz väčšie približovanie lineárnych a nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb.

Kultúrne a kreatívne sektory však stoja pred viacerými výzvami.

Po prvé, kultúrne a kreatívne sektory v Európe musia čeliť čoraz väčšej súťaži zo strany nových a silných svetových hráčov, ako sú vyhľadávače a webové sociálne platformy. V dôsledku tejto skutočnosti vznikla potreba vytvoriť nové obchodné modely a využiť rastový potenciál prostredníctvom využívania digitálnych technológií v záujme dosiahnutia konkurencieschopnosti na celosvetovom trhu.

Po druhé, digitalizácia prináša zmenu paradigmy, čo má obrovský vplyv na to, ako sa kultúrny tovar vytvára, spravuje, šíri, ako sa k nemu pristupuje, ako sa spotrebúva a speňažuje, čiže sa menia hodnotové ponuky, ktoré prevládali v analógovej dobe. Digitalizácia uľahčuje šírenie kultúrneho a kreatívneho obsahu a služieb, no zároveň zintenzívňuje medzinárodnú súťaž obsahu na svetovej scéne.

Po tretie, z kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy do veľkej miery vyplýva značná rozdrobenosť trhu s kultúrnymi a kreatívnymi dielami, ktorá sa prejavuje na fragmentácii kultúrnych a kreatívnych sektorov – v zásade pozdĺž národných a jazykových súradníc – a na nedostatku kritického množstva. Táto rôznorodosť je súčasťou európskeho kultúrneho bohatstva.

Nadnárodný obeh diel je však naďalej obmedzený. Preto je dôležité podnecovať nadnárodný obeh a koprodukciu diel v cezhraničnom kontexte a hľadať účinnejšie riešenia na oslovenie medzinárodného publika.

Po štvrté, koncentrácia trhu spôsobuje čoraz väčšie obavy. V niektorých kultúrnych a kreatívnych oblastiach sa objavuje trend, podľa ktorého zaberá veľký podiel celosvetového predaja obmedzený počet veľkých hráčov.

Po piate, audiovizuálne odvetvie Európy je medzinárodne uznávané, ale na jednotnom digitálnom trhu nie je dostatočne konkurencieschopné. Osemdesiat percent európskych filmov pochádza z národných produkcií, ale koprodukcie sa šíria lepšie ako národné filmy. V niektorých krajinách by sa mali posilniť prevádzkové kapacity audiovizuálnych profesionálov.

A napokon, čoraz viac sa šíri fenomén dezinformácií. Obsahové odvetvia, najmä mediálne spravodajstvo, je neodmysliteľnou súčasťou boja o zachovanie kultúry zdravej demokratickej diskusie. Umelecká sloboda a rôznorodé a slobodné mediálne prostredie majú ústrednú úlohu pri sprostredkúvaní rozdielnych názorov a pohľadov. Prispievajú k pluralistickej spoločnosti, v ktorej sú občania schopní prijímať informované rozhodnutia, a to aj v súvislosti s politickými voľbami.

Tieto nadnárodné výzvy si vyžadujú, aby sa európsky prístup zameral na optimálne využívanie potenciálu príslušných sektorov, ktoré budú prispievať k tvorbe pracovných miest, rastu a sociálnemu začleneniu, a to aj pre skupiny, ktoré sú najviac znevýhodnené a najťažšie sa oslovujú. Sú spoločné pre všetky členské štáty EÚ a majú cezhraničný rozmer. Opatrenia na vnútroštátnej úrovni sú síce potrebné, no jednotlivé členské štáty nie sú schopné vyvolať dostatočný pákový efekt na ich úplné vyriešenie.

Cieľom tejto iniciatívy je stavať na úspechoch programu Kreatívna Európa a zintenzívniť úsilie v záujme dosahovania cieľov, ktoré boli stanovené v súvislosti s najnovším politickým vývojom. Zámerom nového programu Kreatívna Európa je ponúknuť prevádzkovateľom príležitosť iniciovať technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, spoločnú tvorbu, koprodukciu a šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému a rôznorodému publiku. Zintenzívni sa ním skúšanie nových obchodných modelov, ktoré tvorcom umožnia čo najlepšie využívať digitálne technológie pri tvorbe a formovaní publika.

V reakcii na čoraz konkurenčnejšie medzinárodné trhy sa novým programom budú podporovať cezhraničné partnerstvá a siete, a takisto aj nové modely spolupráce v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov. Takto sa posilní postavenie európskych hráčov na európskom a celosvetovom trhu, napr. prostredníctvom podpory ich medzinárodnej účasti, marketingu a propagácie značky. Program bude investovať do rozvoja kreatívnych schopností umelcov a pracovníkov v priemysle tak, že im umožní spolupracovať v cezhraničnom kontexte. Budú sa ním podporovať iniciatívy, ktoré umožnia ľuďom viac zúčastňovať na kultúre, čo prispeje k vyššej miere sociálneho začlenenia do európskej spoločnosti.

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách poskytne ďalšie možnosti na propagáciu európskych diel, no mali by ju sprevádzať podporné opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť širšiu dostupnosť európskych inonárodných diel v celej Európe aj za jej hranicami. V novom programe sa budú riešiť výzvy, ktorým je vystavené audiovizuálne odvetvie (vrátane digitalizácie), a to posilňovaním spolupráce v celom hodnotovom reťazci – od počiatočného štádia výroby cez šírenie až po predvádzanie. Osobitne sa z neho budú podporovať projekty s vysokým obehovým potenciálom, so zameraním na celosvetový trh a s prístupom k obsahu na všetkých platformách.

Novým programom sa tiež budú podporovať opatrenia zamerané na posilňovanie európskeho mediálneho spravodajstva, novinárskej slobody, rôznorodosti a plurality novinárskeho obsahu či kritického prístupu k mediálnemu obsahu vďaka mediálnej gramotnosti.

Súlad s platnými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Táto iniciatíva prispieva k ambícii, ktorú v marci 2017 v Ríme vyjadrilo 27 členských štátov a inštitúcie EÚ, a ktorá si želá Úniu, v ktorej majú občania nové príležitosti na kultúrny, sociálny a hospodársky rast [...]; Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rôznorodosť“ 1 . Táto ambícia bola potvrdená na zasadnutí lídrov v Göteborgu v novembri 2017 a zasadnutí Európskej rady v decembri 2017, na ktorom bol vyzdvihnutý Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 2 ako významná príležitosť na zvýšenie povedomia o sociálnom a hospodárskom význame kultúry a kultúrneho dedičstva.

Je v súlade s oznámením Komisie o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou 3 , v ktorom Komisia uviedla, že je v spoločnom záujme všetkých členských štátov, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry ako hybných síl pre tvorbu pracovných miest, hospodárskeho rastu, sociálnu spravodlivosť či aktívne občianstvo a príležitosti na zažívanie európskej identity v celej jej rozmanitosti.

V iniciatíve sa zohľadňuje aj Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ prijatá v septembri 2017 8 , v ktorej bola zdôraznená potreba modernizovať európsky priemysel pre digitálny vek a zabezpečiť vhodné prostredie pre podnikanie a rast dynamických malých a stredných podnikov.

Súlad s ostatnými politikami a programami Únie

1.Synergie s politikami v oblasti vzdelávania a mládeže

Program Kreatívna Európa bude významným spôsobom dopĺňať budúci program Erasmus. Spolupráca medzi inštitúciami a organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, a ktoré sú podporované z programu Erasmus+, pomôžu vybaviť jednotlivcov znalosťami, zručnosťami a schopnosťami, ktoré budú potrebovať pri zvládaní sociálnych a hospodárskych výziev, ako aj pri zhodnocovaní svojho potenciálu v oblasti inovácií, tvorivosti a podnikania, predovšetkým v rámci digitálneho hospodárstva. Hlavné prepojenie medzi týmito dvomi programami budú predstavovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých hľadísk tvorivosti vo vzdelávaní a so zveľaďovaním kľúčových kompetencií. Okrem toho v rámci Európskeho zboru solidarity bude čoraz viac príležitostí na prilákanie mladých ľudí, ktorí sú zapálení za obnovu alebo ochranu pamiatok kultúrneho dedičstva.

2.Synergie s programom Práva a hodnoty

Medzi programom Kreatívna Európa a programom Práva a hodnoty sú silné prepojenia, najmä v oblasti plurality médií, európskej identity, hodnôt a kultúrneho dedičstva, ktoré občanom prinesú silnejšie postavenie prostredníctvom presadzovania a ochrany práv, hodnôt a rovnosti a prostredníctvom vytvárania príležitosti na zapojenie, účasť a pestovanie historickej pamäte.

3.Synergie s politikami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí

Budúci Európsky sociálny fond+ bude hlavným stavebným prvkom zoskupenia „Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt“. Bude sa z neho poskytovať podpora občanom tak, že sa bude investovať do ľudského kapitálu, podporovať zamestnanosť (mladých ľudí), sociálna inovácia, nadobúdanie základných digitálnych zručností a integrácia migrantov a bude sa poskytovať podpora najviac odkázaným osobám (sociálne začlenenie). Tento fond je pevne prepojený s cieľmi programu Kreatívna Európa. Kultúrna a jazyková rozmanitosť, ktoré sa program Kreatívna Európa usiluje posilniť, napríklad zvýšením obehu európskych kultúrnych audiovizuálnych diel v cezhraničnom kontexte, sú dôležité hľadiská inkluzívnych spoločností, keďže prispievajú k medzikultúrnemu dialógu. Posilňovaním konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov je program navyše priaznivo naklonený vytváraniu pracovných miest v tomto priemysle.

4.Synergie s regionálnymi, mestskými a vidieckymi politikami

Politiky EÚ v oblasti regionálneho, mestského a vidieckeho rozvoja sú nástrojom na presadzovanie obnovy kultúrneho dedičstva a podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Zabezpečia sa možné synergie, aby sa posilnila vzájomná komplementarita týchto nástrojov a programu Kreatívna Európa, ktorou sa môže podporovať partnerské učenie o zmysluplných plánoch dlhodobých investícií do kultúry pre kreatívny priemysel, cestovný ruch, sociálne začlenenie, obnova kultúrneho dedičstva založená na normách kvality v oblasti obnovy kultúrneho dedičstva a zvyšovanie ich príspevku k cieľom regionálneho a mestského rozvoja a finančnej sebestačnosti kultúrnych projektov.

5.Synergie s jednotným trhom

6.Synergie s programom Digitálna Európa

V programe Digitálna Európa sa v dvoch vedúcich projektoch zabezpečí pokračovanie zavádzacích činností, ktoré súvisia so stratégiou #Digital4Culture. Vedúci projekt o digitálnej premene odvetvia kultúrneho dedičstva bude naďalej podporovať európsku iniciatívu, ktorá sa začala počas Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. Časť programu zameraná na digitálne zručnosti má synergie s oblasťami ako mediálna gramotnosť a filmové vzdelávanie.

7.Synergie s programom EÚ v oblasti výskumu a inovácie

Združovanie zdrojov, aby sa uplatnili najnovšie technológie a podnietili nové vedecké prístupy, môže značne zlepšiť porozumenie, ochranu aj šírenie kultúrneho dedičstva a kultúrnych a kreatívnych sektorov všeobecne. Bude nutné posilňovať možné synergie v záujme upevnenia vzájomnej komplementarity týchto nástrojov a programu Kreatívna Európa, aby kultúrne a kreatívne sektory plne využívali pokroky európskeho výskumu.

Zoskupenie „Začleňujúca, odolná a bezpečná spoločnosť“ v programe Európsky horizont zahŕňa podporu činností v oblasti výskumu a vývoja v záujme rozvoja technológií IKT, digitalizácie a ochrany hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.

8.Synergie s politikami v oblasti vonkajšej činnosti

V podprograme KULTÚRA sa plánujú odskúšať programy hospitácie a iné výmeny s tretími krajinami v rámci iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry či otvoriť systémy sietí a platforiem alebo súťaže o ceny EÚ v oblasti kultúry v určitej miere pre krajiny mimo EÚ, vytvoriť stimuly na posilňovanie začlenenia u partnerov z tretích krajín do projektov pod vedením organizácií v EÚ a podporovať propagačné snahy na trhoch a festivaloch strategického významu mimo členských štátov EÚ, pre ktoré v súčasnosti nie je žiadny osobitný rozpočet.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Hlavná pridaná hodnota EÚ pramení zo silného nadnárodného rozmeru programu, ktorá už bola preukázaná v programe Kreatívna Európa na obdobie 2014 – 2020. Pri hodnotení v polovici trvania programu sa zistilo, že ciele a priority programu sú celkovo v súlade s cieľmi a prioritami vnútroštátnych politík a programov a dopĺňajú ich, takže je splnená zásada subsidiarity.

Viacstranná nadnárodná povaha programu Kreatívna Európa ponúka osobitnú hodnotu, ktorej sa len zriedka vyrovná vnútroštátne financovanie, zvyčajne viac zamerané na domáce činnosti a v menšej miere na dvojstrannú medzinárodnú spoluprácu. Toto viacstranné nadnárodné zameranie vysoko oceňujú zainteresované strany a prijímatelia ako jedinečný prvok programu Kreatívna Európa. Nadnárodnú spoluprácu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch podporuje len niekoľko medzinárodných fondov vôbec, a aj tie to robia v oveľa menšom rozsahu.

Prvky pridanej hodnoty EÚ v programe:

·cezhraničný obeh kultúrnych a kreatívnych diel, a najmä audiovizuálnych diel, medzi širším a rôznorodejším publikom v Únii a za jej hranicami, ktorý odzrkadľuje rozmanitosť Európy;

·úspory z rozsahu a kritické množstvo, ktoré sa môžu vďaka podpore EÚ zvýšiť, a pákový efekt dodatočného finančného krytia; reputačné zisky prijímateľov programu zvyšujú potenciálny záujem partnerov a finančných sprostredkovateľov a ich dôveru v podporené projekty, takže sa uľahčuje prístup k dodatočnému finančnému krytiu; vytvorenie európskych sietí a cezhraničných partnerstiev, ktoré predstavujú hlavné a najtrvácnejšie prvky programu Kreatívna Európa a podporujú celkovú spôsobilosť prevádzkovateľov;

·nadnárodné siete tiež zvyšujú celková spôsobilosť kultúrnych a kreatívnych prevádzkovateľov, a najmä tých, ktorí pôsobia v špecializovaných oblastiach, a v členských štátoch, v ktorých je takáto spôsobilosť menej rozvinutá;

·cezhraničná mobilita kultúrnych a kreatívnych prevádzkovateľov orientovaná na výsledky vedie k rozvoju zručností a väčšej kapacite odvetví;

·zmierňovanie rizík pre kultúrne a kreatívne organizácie, ktoré im umožňuje zapájať sa do projektov s európskym rozmerom a zvyšovať tak svoj celkový hospodársky vplyv;

·program má silné sociálne zameranie; prostredníctvom podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, umeleckej a kreatívnej slobody, ako aj rozvoja slobodného, pluralistického a rozmanitého mediálneho prostredia prispieva k blahu európskej spoločnosti a spoločnej európskej identite;

·zatiaľ čo systémy na podporu filmovej tvorby sa na vnútroštátnej úrovni zameriavajú predovšetkým na tvorbu diel, podpora EÚ zasahuje predovšetkým do činností v hornej časti reťazca (odborná príprava, rozvoj) a v dolnej časti reťazca (šírenie, propagácia, predvádzanie) s cieľom zabezpečiť lepší cezhraničný obeh európskych diel. Podpora sa zameriava na voľný obeh audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorý presadzuje smernica o audiovizuálnych mediálnych službách.

Proporcionalita

Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Európska komisia si v roku 2016 objednala priebežné hodnotenie programu Kreatívna Európa a hodnotenie ex post troch predchádzajúcich programov – Kultúra, MEDIA 2007 a MEDIA Mundus, ktoré boli doručené v období od mája 2016 do augusta 2017. Hodnotenia programu Kreatívna Európa a predchádzajúcich programov sledovali tieto ciele:

·posúdiť relevantnosť, súlad, účinnosť, efektívnosť, udržateľnosť a pridanú hodnotu EÚ (ďalej len „hodnotiace kritériá“) programu Kreatívna Európa a predchádzajúcich programov;

·posúdiť príspevok programu Kreatívna Európa k inteligentnému, udržateľnému a začleňujúcemu rastu, k novým prioritám Komisie a odvetvovým stratégiám;

·posúdiť dlhodobé výsledky a vplyv predchádzajúcich programov.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Otvorená verejná konzultácia o fondoch EÚ v oblasti hodnôt a mobility

Cieľom verejnej konzultácie o fondoch EÚ v oblasti hodnôt a mobility bolo zozbierať názory všetkých zainteresovaných strán o tom, ako čo najlepšie využiť každé euro v rozpočte EÚ. Konzultácie sa vykonávali v kontexte hodnotení existujúcich programov financovania EÚ, ktoré pokrývali niekoľko oblastí politík vrátane hodnotenia súčasnej výkonnosti a budúcich výziev.

Niektoré hlavné výsledky:

1.Podľa respondentov „podpora európskej identity a spoločných hodnôt“, ako aj „podpora práv a rovnosti“ sú dôležité spoločné politické výzvy, ktoré by sa v týchto programoch mali riešiť. V rámci programu Kreatívna Európa sa hospodárske výzvy a kultúrna rozmanitosť považujú za dôležitejšie ako „podpora sociálneho začlenenia a spravodlivosti“.

2.Polovica alebo viac ako polovica respondentov považuje „podporu inovácií“, „posilňovanie kultúrnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva“, „podporu európskej identity a hodnôt“ za opatrenia, ktorými sa plnohodnotne alebo celkom dobre riešia výzvy. Okrem toho 52 % respondentov 9 , ktorí majú skúsenosti s programom Kreatívna Európa, sa domnieva, že opatrením „podpora konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov“ sa plnohodnotne alebo celkom dobre riešia výzvy.

3.Približne 80 % respondentov, ktorí majú určité skúsenosti s uvedenými programami EÚ, súhlasí, že tieto programy vo veľkej miere alebo celkom dobrej miere prinášajú pridanú hodnotu k tomu, čo by mohli dosiahnuť členské štáty na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

4.Hlavné prekážky identifikované respondentmi, ktoré by súčasným programom/fondom mohli brániť pri dosahovaní cieľov, sú veľmi podobné bez ohľadu na dotknutý program: „Nedostatočný rozpočet programov na uspokojenie dopytu“; „nedostatočná podpora malých zainteresovaných strán“; „nedostatočná podpora žiadateľov, ktorí sa prvýkrát uchádzajú o podporu“ sú identifikované ako tri hlavné prekážky.

5.Respondenti, ktorí majú určité skúsenosti s jedným alebo viacerými programami EÚ, súhlasia, že „používanie jednoduchších formulárov žiadostí“, „sprostredkovanie štruktúrovanej siete a partnerstiev“, „uľahčovanie financovania akcií medzi odvetviami činností“, ako aj „lepšia koordinácia medzi jednotlivými programami/fondmi“ sú hlavné kroky, ktoré by sa mali prijať na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov.

Iné otvorené verejné konzultácie

Externé hodnotenie

1.čoraz väčší tlak na európsku kultúrnu rozmanitosť a dedičstvo v spojení s čoraz väčšou prevahou a obehom diel z tretích krajín, a najmä z USA;

2.nedostatočný obeh európskych diel a nízka miera osloveného publika;

3.nedostatočná a krehká konkurencieschopnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov;

4.nedostatok možností odbornej prípravy a mobility pre umelcov a pracovníkov v kreatívnej oblasti;

5.nedostatočná internacionalizácia európskej kultúry;

6.ťažkosti s oslovením publika a so sociálnym začleňovaním;

7.obmedzené prispôsobenie sa a pripravenosť na digitalizáciu;

8.nedostatočné budovanie kapacít profesionálov a profesionalizácia jednotlivcov;

9.osobitné výzvy pre audiovizuálne odvetvie v súvislosti s čoraz integrovanejším jednotným digitálnym trhom;

10.osobitné odvetvové výzvy, najmä v hudobnom, knižnom a vydavateľskom sektore a v sektore architektúry a dedičstva.

Posúdenie vplyvu

Na podporu programov „Kreatívna Európa“, „Práva a hodnoty“ a „Spravodlivosť“ sa vypracovalo posúdenie vplyvu. Napriek tomu, že Komisia uznala za vhodnejšie pokračovať v tejto práci prostredníctvom dvoch samostatných programov, zistenia spoločného posúdenia vplyvu sú aj naďalej relevantné a uplatniteľné na podprogram Kultúra aj podprogram MÉDIÁ.

Výbor pre kontrolu regulácie 20. apríla 2018 vydal k tomuto posúdeniu vplyvu pozitívne stanovisko. Zároveň zdôraznil, že by sa mali lepšie vysvetliť súvislosti medzi zisteniami hodnotení, príspevkami zainteresovaných strán, jednotlivými cieľmi a logikou štruktúry programu. Poukázal aj na potrebu dodatočných záruk, že rámec monitorovania a hodnotenia umožní vykonať riadne a objektívne posúdenie miery úspešnosti programu.

V tejto iniciatíve sú zohľadnené pripomienky výboru. Vychádza zo štruktúry existujúceho programu Kreatívna Európa, pričom lepšie odráža spätnú väzbu zainteresovaných strán. Napríklad v reakcii na požiadavku zlepšiť schopnosť audiovizuálneho sektora rozširovať sa, je v novom podprograme MÉDIÁ zahrnutá možnosť rozvíjať koordinované opatrenia, v ktorých sa spoja rôzne časti audiovizuálneho hodnotového reťazca.

Okrem toho sa systém monitorovania a hodnotenia pre celý program posilní vhodnými ukazovateľmi vplyvu a výstupov.

Zjednodušenie

V záujme zjednodušenia budúceho programu oproti súčasnému programu Kreatívna Európa:

·sa do programu zapracuje väčšia pružnosť, aby bolo možné prispôsobiť pracovné programy nepredvídaným okolnostiam alebo novému technologickému či spoločenskému vývoju a odmeniť výkon;

·sa bude usilovať o väčšiu účinnosť a efektívnosť lepším využívaním rámcových partnerských dohôd a kaskádových grantov s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a uľahčiť prístup pre menších hráčov. Ďalej sa posilní už osvedčená vzájomná výmena poznatkov počas vykonávania projektov a šírenie výsledkov tejto výmeny;

·v podprograme MÉDIÁ sa zavedú stimuly na odmeňovanie výsledkov, najmä v súvislosti so schopnosťou osloviť široké publikum (napr. audiovizuálne projekty, ktoré majú dobrú sledovanosť);

·budúce opatrenia hudobného odvetvia, ako aj prekladateľský program budú zahŕňať kritériá udeľovania ocenení, ktorými sa bude odmeňovať úspech na trhu a úsilie o oslovenie publika;

·vytvoria sa účinné prechodné opatrenia s cieľom uľahčiť tretím krajinám, ktoré boli predtým pridružené k programu Kreatívna Európa na obdobie 2014 – 2020, aby sa mohli pridružiť k novému programu;

·zabezpečí sa väčšia prehľadnosť usmernení a do procesov a postupov sa začlení systematické využívanie elektronických formulárov a elektronických správ a zmiernia sa požiadavky na vykazovanie. Zavedie sa zosúladený súbor pravidiel (jednotný súbor pravidiel), pričom sa ponechá priestor na odlišné prístupy, ak budú potrebné.

Podstatné opatrenia na zjednodušenie, ako sú jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby už boli úspešne zavedené v iných programoch a mohli by sa zaviesť aj v novom programe Kreatívna Európa. Špecifickosť kultúrneho odvetvia a jedinečná povaha podporených opatrení skomplikovala výpočet a uplatňovanie jednorazovej platby a paušálnych sadzieb (okrem programu literárnych prekladov), no tam, kde by sa základ výpočtu mohol odľahčiť, by to pre prijímateľov predstavovalo vítané zníženie administratívnej záťaže. V podprograme MÉDIÁ sa budú aj naďalej používať jednorazové platby, aby sa v prípade potreby zjednodušilo finančné riadenie. Do metodiky výpočtu jednorazových platieb sa zahrnie pravidelné monitorovanie, aby sa zabezpečilo zosúladenie s reálnymi nákladmi.

Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Existujúce programy financovania, okrem činností v oblasti spravodajských médií, sa vykonávajú najmä priamym riadením prostredníctvom Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), pretože je to nákladovo efektívne, čo potvrdilo aj hodnotenie v polovici trvania programu. Podľa existujúcich hodnotení nie je nutné meniť režim riadenia.

·Vykonávanie podprogramu MÉDIÁ sa zjednoduší a zefektívni, napríklad zoskupením prijímateľov a znížením počtu základných grantových zmlúv a platobných transakcií. V nadväznosti na aktuálne zjednodušovanie distribučných schém, ktoré predstavujú 30 % rozpočtu podprogramu MÉDIÁ, bude cieľom znížiť celkové transakcie podprogramu MÉDIÁ o 30 %, a takto znížiť režijné administratívne náklady a zvýšiť účinnosť programu.

·Finančné nástroje, ktoré poskytujú záruku a v prípade potreby kapitálový typ podpory pre MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, sa budú implementovať cez fond InvestEU v režime nepriameho riadenia prostredníctvom dohôd o delegovaní s výkonnými partnermi v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Hodnotenia sa budú vykonávať v súlade s odsekom 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 11 , v ktorej všetky tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali slúžiť ako základ pre posúdenia vplyvu možností ďalších opatrení. Hodnoteniami sa posúdia vplyvy programu v teréne na základe programových ukazovateľov/cieľov a podrobnej analýzy miery, do akej sa program môže považovať za relevantný, účinný, efektívny, do akej miery poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Bude do nich zahrnuté poučenie z minulosti, aby sa zistili akékoľvek nedostatky/problémy alebo akýkoľvek potenciál na ďalšie zlepšenie akcií a ich výsledkov a aby sa čo najviac využili/presadili. V oblasti monitorovania hodnotenia sa bude vychádzať z revidovaného rámca pre monitorovanie výkonnosti, ktorý bol vytvorený pre program Kreatívna Európa na obdobie 2014 – 2020. Spoja sa v ňom údaje o projektoch a prijímateľoch (zozbierané cez elektronické formuláre a elektronické správy) a ďalšie kontextové informácie z Európskeho audiovizuálneho observatória a cielených štúdií. Ukazovatele budú realisticky odrážať informácie dostupné z jednotlivých podprogramov. Monitorovanie programu sa bude vykonávať priebežne (aby sa včas reagovalo na akékoľvek nepredvídané udalosti alebo výnimočné potreby) aj na základe pravidelného plánu (správy o kľúčových udalostiach, ako sú výzvy na predkladanie ponúk, preskúmanie projektov, koordinačné udalosti alebo udalosti šírenia). Monitorovanie sa následne využije v:

·ročnej monitorovacej správe s prehľadom pokroku dosiahnutého pri napĺňaní cieľov programu;

·hodnotení v polovici trvania (ktoré sa vykoná najneskôr štyri roky po začatí vykonávania programu);

·záverečnom hodnotení, ktoré sa vykoná najneskôr dva roky po skončení programového obdobia.

Tieto hodnotenia ex post sa vykonajú v súlade s najnovším platným znením usmernení o lepšej právnej regulácii (a s využitím ich usmerňujúceho súboru nástrojov a osvedčených postupov), posúdi sa nimi výkonnosť programu na základe kľúčových programových ukazovateľov/cieľov a podrobnej analýzy miery, do akej sa program môže považovať za relevantný, účinný, efektívny, do akej miery poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Budú zahŕňať odporúčania na riešenie akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie opatrení alebo ich výsledkov a na to, aby sa čo najviac využili/presadili.

Podávanie správ Európskemu parlamentu, Rade a všetkým ostatným relevantným inštitúciám EÚ sa bude vykonávať pravidelne v hlavných monitorovacích a hodnotiacich správach a vo verejnej hodnotiacej tabuľke kľúčových programových ukazovateľov.

V závislosti od výsledku analýzy nákladov a výnosov, ktorá sa bude v nasledujúcom programovom období vykonávať na ústrednej úrovni, bude podstatnú časť programu pravdepodobne vykonávať Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru pod dohľadom generálnych riaditeľstiev zodpovedných za program.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2018/0190 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 13 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 14 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Kultúra, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, environmentálneho, sociálneho alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy.

(2)Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, ktorá má podľa článku 6 ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy.

(3)V článku 3 ZEÚ sa ďalej ustanovuje, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(4)V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru 15 sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru. To je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou.

(5)Európska kultúrna rozmanitosť závisí od prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov, ktoré sú schopné tvoriť a šíriť svoje diela širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál a prispievajú k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Napriek pokroku v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc, čo kultúrnym a kreatívnym sektorom bráni plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť.

(6)V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu a konkurencieschopnosti, tvorivosti a inováciám. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory, predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory a cestovný ruch zameraný na kultúru. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu.

(7)Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme.

(8)Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi. Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia.

(9)V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií 16 , ako aj o návrh na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ 17 . Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov financovať, produkovať a distribuovať diela s dostatočnou vizibilitou v rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel.

(10)Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa.

(11)Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych a súdržných spoločenstiev. V kontexte migračných tlakov zohráva kultúra dôležitú úlohu pri integrácii migrantov, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti a aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy.

(12)Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu vrátane spravodajských médií je umelecká sloboda. Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v prospech vytvorenia pluralistického mediálneho prostredia.

(13)V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti (a prípadne vymedzenie vhodných kritérií v tejto oblasti) a sledovať ciele nediskriminácie.

(14)V súlade so spoločným oznámením „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“, ktorú schválil Európsky parlament uznesením z 5. júla 2017 18 , by sa mal význam kultúry pre medzinárodné vzťahy a jej úloha pri šírení európskych hodnôt prejaviť v európskych nástrojoch financovania, a najmä v tomto programe, v podobe osobitných a cielených akcií, ktoré na globálnej scéne presadia jasný vplyv Únie.

(15)V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 2014 19 by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, zhodnoteniu a podpore.

(16)V súlade s oznámením Komisie „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“ z 13. septembra 2017 20 by budúce akcie mali napomáhať integrácii tvorivosti, dizajnu a špičkových technológií, aby vznikli nové priemyselné hodnotové reťazce a oživila sa konkurencieschopnosť tradičných priemyselných odvetví.

(17)Na programe by sa za istých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a strategickí partneri Únie.

(18)Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci.

(19)Program by mal podporovať spoluprácu medzi Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Rada Európy vrátane fondu Eurimages a Európskeho audiovizuálneho observatória (ďalej len „observatórium“), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová organizácia duševného vlastníctva. Tento program by mal zároveň podporovať plnenie záväzkov Únie, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja a najmä ich kultúrny rozmer 21 . Z hľadiska audiovizuálneho sektora by sa mal z programu zabezpečiť príspevok Únie na činnosti Európskeho audiovizuálneho observatória.

(20)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami, ktoré Európskej únii plynú z Parížskej dohody, a s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k zohľadňovaniu ochrany klímy vo všetkých politikách a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčleniť 25 % rozpočtových výdavkov Únie na ochranu klímy. Počas prípravy a implementácie programu sa stanovia príslušné akcie, ktoré budú opätovne posudzované v kontexte príslušných hodnotení a preskúmaní.

(21)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú ustanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Vymedzujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, zákaziek, cien a nepriameho plnenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutným predpokladom riadneho finančného hospodárenia a efektívneho financovania z prostriedkov Únie.

(22)Európska filmová akadémia si od svojho založenia vybudovala jedinečné renomé a optimálnu pozíciu na vytvorenie celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciu a šírenie európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a formovanie skutočne európskeho publika. Preto by mala byť oprávnená na priamu podporu Únie.

(23)Mládežnícky orchester Európskej únie si vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia medzikultúrneho dialógu, vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť oprávnený na priamu podporu Únie.

(24)Organizácie z kultúrnych a kreatívnych sektorov s rozsiahlym geografickým pokrytím, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú kultúrne služby priamo občanom Únie, takže majú potenciál priamo ovplyvniť európsku identitu, by mali byť oprávnené na podporu Únie.

(25)Ak má byť alokácia prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie efektívna, všetky akcie a činnosti uskutočnené v rámci programu musia mať európsku pridanú hodnotu, musia dopĺňať činnosti členských štátov a by sa mali usilovať o súlad, komplementaritu a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík, ako aj vo vzťahu k horizontálnym politikám Únie, napríklad politike hospodárskej súťaže.

(26)Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(27)Medzi najväčšie výzvy kultúrnych a kreatívnych sektorov patrí ich prístup k financovaniu, ktoré im umožňuje rozvíjať činnosť, udržiavať alebo zvyšovať konkurencieschopnosť a rozširovať sa do zahraničia. Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU.

(28)Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov.

(29)Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť. Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov.

(30)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu Kreatívna Európa, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 22 .

(31)Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. […] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, a to aj grantov určených pre tretie strany, cien, zákaziek, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(32)Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(33)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 23 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 24 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 25 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 26 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 27 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastňujúce sa na finančnom plnení z prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(34)Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 28 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(35)Pri zmene vedľajších prvkov tohto nariadenia by sa právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu pri dodržaní ukazovateľov uvedených v článku 15 a v prílohe II. Komisia by mala v prípravnej fáze absolvovať zodpovedajúce konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri týchto konzultáciách by sa mali dodržiavať zásady stanovené v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a títo experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)Na účely hladkej implementácie programu možno náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií.

(37)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 je potrebné tento program vyhodnotiť vo svetle informácií získaných na základe požiadaviek osobitného monitorovania, a pritom sa vyhnúť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu najmä členských štátov. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.

(38)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 29 . Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc.

(39)Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a podporiť uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Takisto je v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(40)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť samostatným postupom členských štátov, ale vzhľadom na ich nadnárodný charakter, veľký objem a rozsiahlu geografickú pôsobnosť financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, ich vplyv na vzdelávaciu mobilitu a v širšom meradle na integráciu Únie, ako aj ich posilnený medzinárodný rozmer, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa.

(41)Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od [1. januára 2021].

(42)V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od [1. januára 2021].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje program Kreatívna Európa (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

2.„kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch. K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Budú mať potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho dizajnu), festivaly, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas a výtvarné umenie;

3.„malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky v znení vymedzenia uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES 30 ;

4.„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo je to subjekt bez právnej subjektivity v súlade s [článkom 197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

5.„známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality určené projektom podaným v rámci programu Kreatívna Európa, ktoré sa považujú za hodné financovania, ale nezískajú ho v dôsledku rozpočtových obmedzení. Je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania.

Článok 3
Ciele programu

1.Program má tieto všeobecné ciele:

a)podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dedičstva;

b)zvyšovať konkurencieschopnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to najmä audiovizuálneho sektora.

2.Špecifické ciele programu sú:

a)posilniť hospodársky, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy;

b)podporiť schopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu uspieť v konkurencii a rozširovať sa;

c)rozšíriť spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie na podporu všetkých podprogramov, a to aj podporou rôznorodého a pluralistického mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti a sociálneho začlenenia.

3.Program sa delí na tieto podprogramy:

a)podprogram „KULTÚRA“ sa vzťahuje na kultúrne a kreatívne sektory okrem audiovizuálneho sektora;

b)podprogram „MÉDIÁ“ sa vzťahuje na audiovizuálny sektor;

c)„MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi.

Článok 4
Podprogram KULTÚRA

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „KULTÚRA“ tieto priority:

a)posilniť cezhraničný rozmer a obeh európskych kultúrnych a kreatívnych diel a subjektov;

b)zvýšiť účasť na kultúre v celej Európe;

c)zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie prostredníctvom kultúry a kultúrneho dedičstva;

d)zlepšiť kapacity európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby prosperovali a vytvárali pracovné miesta a rast;

e)posilniť európsku identitu a hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, vzdelávania v umeniach a tvorivosti vo vzdelávaní vychádzajúcej z kultúry;

f)podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch, aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni;

g)prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre medzinárodné vzťahy prostredníctvom kultúrnej diplomacie.

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 5
Podprogram MÉDIÁ

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „MÉDIÁ“ tieto priority:

a)pestovať talenty a zručnosti a povzbudzovať spoluprácu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel;

b)zvýšiť distribúciu európskych audiovizuálnych diel v kinách a online a zlepšiť ich cezhraničnú prístupnosť, a to aj prostredníctvom inovatívnych obchodných modelov a nových technológií;

c)propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať formovanie publika v Európe aj mimo nej.

Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel, ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 6
MEDZISEKTOROVÝ podprogram

V súlade s cieľmi programu uvedenými v článku 3 sleduje „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram tieto priority:

a)podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, ako aj úlohu, ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, a šíriť znalosti získané v rámci programu a napomôcť prenosnosť jeho výsledkov;

b)podporovať inovatívny prístup k tvorbe, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii obsahu vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

c)podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám prebehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické mediálne prostredie, kvalitnú žurnalistiku a mediálnu gramotnosť;

d)zriadiť a podporovať programové kancelárie, ktoré budú program propagovať v danej krajine a podnecovať cezhraničnú spoluprácu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 7
Rozpočet

1.Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 850 000 000 EUR v bežných cenách.

Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia finančných prostriedkov:

–do maximálnej výšky 609 000 000 EUR na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA);

–do maximálnej výšky 1 081 000 000 EUR na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ);

–do maximálnej výšky 160 000 000 EUR na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram);

2.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc pri implementácii programu, napríklad na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

3.Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené.

4.Na žiadosť členských štátov môžu byť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. c)] uvedeného nariadenia. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 8
Tretie krajiny pridružené k programu

1.    Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode o účasti príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že takáto dohoda:

a)zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a prostriedkami, ktoré účasťou na programe získa;

b)stanoví podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov do jednotlivých programov a príslušných administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)neudelí tretej krajine právomoc rozhodovať o programe;

d)zaručí práva Únie na riadne finančné hospodárenie a na ochranu jej finančných záujmov.

2. Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1, písmenách a), b) a c) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ.

3. Dohody uzavreté s krajinami uvedenými v odseku 1 písm. c) sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch odchyľovať od povinností uvedených v odseku 2.

Článok 8a

Iné tretie krajiny

Ak je to v záujme Únie, program môže podporovať spoluprácu s inými tretími krajinami, ako sú uvedené v článku 8, pokiaľ ide o akcie financované z dodatočných príspevkov z externých nástrojov financovania podľa článku 7 ods. 3.

Článok 9
Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a Európskym audiovizuálnym observatóriom

1.K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje, a to v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu, aby sa zlepšilo zhromažďovanie a analýza údajov v audiovizuálnom sektore.

Článok 10
Plnenie a formy financovania zo strany EÚ

1.Program sa implementuje priamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo nepriamym riadením so subjektmi uvedenými v článku 61 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a zákaziek. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.Operácie kombinovaného financovania v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde].

Článok 11
Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa z rozhodnutia v zmysle medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja na programe zúčastňuje tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF je súčasťou týchto práv právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Článok 12
Pracovné programy

1.Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

2.Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu.

Kapitola II
Granty a oprávnené subjekty

Článok 13
Granty

1.Granty sa v rámci programu udeľujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov.

3.Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch možno považovať za oprávnené tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností.

4.Tam, kde je to vhodné, sa v akciách stanovia primerané kritériá nediskriminácie vrátane rodovej vyváženosti.

Článok 14
Oprávnené subjekty

1.Okrem kritérií stanovených v [článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.Oprávnené sú tieto subjekty:

a) právne subjekty založené v jednej z týchto krajín:

1.členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

2.tretie krajiny pridružené k programu;

3.tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4;

b)každý právny subjekt zriadený v zmysle práva Únie alebo každá medzinárodná organizácia.

3.Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.Právne subjekty založené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, by mali v zásade znášať náklady na svoju účasť. Pokiaľ je to v záujme Únie, náklady na ich účasť môžu pokryť dodatočné príspevky z externých nástrojov na financovanie podľa článku 7 ods. 3.

5.Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu získať granty tieto subjekty:

a)Európska filmová akadémia;

b)Mládežnícky orchester Európskej únie.

Kapitola III
Synergie a komplementarita

Článok 15
Komplementarita

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, štátnej pomoci a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

Článok 16
Kumulatívne a kombinované financovanie

1.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu vrátane fondov v zmysle nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX [VN], pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe.

2.Návrhu oprávnenému na podporu z programu možno udeliť známku excelentnosti, pokiaľ vyhovuje týmto kumulatívnym podmienkam:

a)bol posúdený vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)je v súlade s minimálnymi kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov;

c)nemožno ho financovať v rámci príslušnej výzvy v dôsledku rozpočtových obmedzení.

KAPITOLA IV
Monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 17
Monitorovanie a podávanie správ

1.V prílohe II sú uvedené ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach o pokroku programu v dosahovaní cieľov uvedených v článku 3.

2.Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele, ak je to pre monitorovanie a hodnotenie potrebné.

3.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, že údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov sa zhromaždia efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, prípadne členským štátom, ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 18
Hodnotenie

1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.

3.Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.Systém podávania správ o hodnotení zabezpečuje, že údaje na hodnotenie programu sa zhromaždia efektívne, účinne a včas a na primeranej úrovni podrobnosti. Tieto údaje a informácie sa oznamujú Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami; napríklad v prípade potreby sa osobné údaje anonymizujú. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 19
Delegovanie právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomocí uvedené v článku 17 môže kedykoľvek odvolať Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých menuje každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznámi delegovaný akt ihneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola V
Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti zamerané na program, a na akcie a výsledky dosiahnuté prostredníctvom podprogramov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 21
Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 22
Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá až do ukončenia príslušných akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013.

3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 7 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 23
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, Kreatívna Európa [Kultúra a audiovizuálny sektor (MÉDIÁ)]

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 31

⌧ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Nový program Kreatívna Európa na obdobie 2021 – 2027 umožní ďalej využiť a zdôrazniť potenciál na riešenie spoločných výziev a vytvárania spoločných možností, ktoré boli zostavené v prvej generácii (2014 – 2020) spoločného programu pre kultúrne a kreatívne sektory. Týka sa to najmä možností spojených so spoločným medzisektorovým podprogramom, ktorý sa zameria na inovácie. Zachovanie dobre známej značky programu Kreatívna Európa pomôže zabezpečiť ďalšiu účasť, ako aj vizibilitu podpory EÚ.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante)

Z hodnotenia predchádzajúceho programu v polovici trvania vyplynulo, že ciele a priority programu sú celkovo v súlade s cieľmi a prioritami vnútroštátnych politík a programov a dopĺňajú ich, takže je splnená zásada subsidiarity. Viacstranná nadnárodná povaha programu Kreatívna Európa ponúka osobitnú hodnotu, ktorej sa len zriedka vyrovná vnútroštátne financovanie. Takisto sa ukázalo, že programom sa riešia hlavné výzvy pre tieto odvetvia, najmä prístup k financovaniu, rozdrobenie trhu s kultúrnymi dielami či digitalizácia a globalizácia. Zistilo sa tiež, že program Kreatívna Európa napĺňa strategické priority EÚ, ako sú ciele zamestnanosti EÚ do roku 2020, podnecuje vytváranie pracovných miest a spravodlivejší vnútorný trh so silnejšou priemyselnou základňou a odvetvové stratégie na úrovni EÚ, ako je jednotný digitálny trh. Otvorená verejná konzultácia sprevádzajúca hodnotenie v polovici trvania aj všeobecnejšia konzultácia vykonávaná od januára do marca 2018 potvrdili, že podstatná väčšina respondentov súhlasí s tvrdením, že príslušné výzvy boli celkom dobre riešené programom Kreatívna Európa. Tieto zistenia sa potvrdili aj v iných externých hodnoteniach a spätnej väzbe, ktorá sa okrem iného získala otvorenou metódou koordinácie, v štruktúrovanom dialógu s odvetvím a na iných fórach, ako je napríklad Európske filmové fórum.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post)

Cezhraničný obeh diel vrátane audiovizuálnych diel;

Vytvorenie medzinárodných sietí a cezhraničných partnerstiev, ktoré predstavujú hlavné a najtrvácnejšie štrukturálne prvky programu Kreatívna Európa;

Nadnárodnými sieťami sa tiež zvyšuje spôsobilosť kultúrnych a kreatívnych prevádzkovateľov, a najmä tých, ktorí pôsobia v špecializovaných oblastiach a v členských štátoch, v ktorých je takáto spôsobilosť menej rozvinutá;

Cezhraničná mobilita kultúrnych a kreatívnych prevádzkovateľov a prístup orientovaný na projekty a výsledky vedie k rozvoju zručností a posilní kapacitu odvetví;

Podpora organizácii pri (rozumnom) riskovaní, ktoré im umožňuje zamerať sa na prevádzku európskeho rozmeru;

Reputačné zisky prijímateľov programu, ktorým sa zvyšuje potenciálny záujem partnerov a finančných sprostredkovateľov a ich dôvera v podporené projekty. Toto hľadisko súvisiace s reputáciou podľa vykazovaných údajov zároveň uľahčuje prístup k dodatočnému finančnému krytiu;

Program má silné sociálne zameranie, keďže prostredníctvom podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj umeleckej a kreatívnej slobody EÚ vysiela a prijíma zmysluplné a relevantné posolstvá európskym občanom a prispieva tak k blahu európskej spoločnosti;

Program Kreatívna Európa mal zároveň pozitívny vplyv na hospodárstvo Únie ako celku prostredníctvom podpory, propagácie a obehu kultúrneho tovaru a prístupu ku kultúrnym službám, ako aj na konkurencieschopnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov Európy. Zatiaľ čo systémy na podporu filmovej tvorby na vnútroštátnej úrovni sa zameriavajú predovšetkým na tvorbu diel, podpora EÚ zasahuje predovšetkým do opatrení v hornej časti reťazca (odborná príprava, rozvoj) a v dolnej časti reťazca (šírenie, propagácia, predvádzanie), okrem televíznych koprodukcií, s cieľom zabezpečiť lepší obeh európskych diel cez hranice, ich viditeľnosť a úspech vo všetkých distribučných reťazcoch vrátane priestoru online;

Podpora EÚ sprevádza opatrenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách o posilnení voľného obehu audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä prominentný podiel európskych diel v katalógoch služieb videa na požiadanie.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Program bude v súlade s ostatnými nástrojmi Únie a bude ich dopĺňať, najmä Erasmus+, Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, budúceho rámcového programu v oblasti výskumu a inovácie, ako aj nástrojov vonkajšej spolupráce (NDICI, IPA III a ZKÚ). Na základe ustanovení Zmluvy a nového politického prístupu založeného na kultúrnych výmenách, ako je ustanovené v novej európskej stratégii pre kultúru, sa tento program zameriava na vytváranie synergií v nasledujúcich oblastiach politiky: politika v oblasti vzdelávania a mládeže, politika v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, politika súdržnosti a vidiecka politika, program jednotného trhu, strategická infraštruktúra, ako je Digitálna Európa, Európsky horizont, výskumné programy či vonkajšia politika a politika rozvojovej spolupráce.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

⌧    obmedzené trvanie

–⌧    v platnosti od [01/01/2021] do [31/12/2027]

–⌧    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platby po roku 2027.

◻ neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 32

⌧ Priame riadenie na úrovni Komisie

–⌧ prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie,

–⌧    prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–⌧ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–⌧ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Súbor ukazovateľov, ktoré vykazujú pokrok programu pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov stanovených v právnom základe. Tieto ukazovatele sa vykazujú pravidelne.

Hodnotenie v polovici trvania sa uskutoční do 31. decembra 2024. Záverečné hodnotenie sa vykoná do 31. decembra 2029.

Monitorovanie sa uskutoční v súlade s požiadavkami schválenými v memorande o porozumení s agentúrou EACEA.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Stratégie boja proti podvodom agentúry EACEA (aktualizované v roku 2018) a Komisie umožnia riešiť riziko podvodov, predovšetkým opatreniami na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré sú následne zvýšené v prípade zistenia podvodu.

Tieto opatrenia sa budú aj naďalej vykonávať v materskom generálnom riaditeľstve aj v agentúre EACEA: monitorovanie informačných miest, monitorovanie misií v súlade s vymedzenou stratégiou monitorovania, jednoznačné požiadavky na vykazovanie v dohodách o grante s prijímateľmi, otváracie stretnutia s novými prijímateľmi, možnosť skrátiť granty v prípade nezabezpečenia výsledkov alebo nesúladu s určitými podmienkami financovania, napr. v súvislosti s komunikáciou.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Orientačné prostriedky pridelené v rámci medzisektorového podprogramu na obdobie financovania 2021 – 2027

A. Spolupráca v oblasti nadnárodnej medzisektorovej politiky, propagácia povedomia o programe a podpora prenosnosti výsledkov: 5 miliónov EUR

B. Podpora inovačných prístupov k tvorbe obsahu, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch: 52 miliónov EUR

C. Presadzovanie prierezových činností pokrývajúcich viacero odvetví s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám, ktorým čelí mediálne odvetvie, vrátane posilnenia slobodného, rôznorodého a pluralistického mediálneho prostredia, kvalitnej žurnalistiky a mediálnej gramotnosti: 61 miliónov EUR

D. Vytvorenie a podpora informačných kancelárií programu, ktoré budú poskytovať informácie o programe a propagovať program vo svojej krajine a podnecovať cezhraničnú spoluprácu v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov: 42 miliónov EUR

3.3.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.3.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu , ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 7 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	14 301	15 601	16 745	16 745	16 745	16 745	16 745	113 627
Ostatné administratívne výdavky	0 888	0 888	0 888	0 888	0 888	0 888	0 888	6 213
Medzisúčet OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	15 189	16 489	17 633	17 633	17 633	17 633	17 633	119 840

Mimo OKRUHU 7 39 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky	17 420	17 760	18 125	18 485	18 850	19 239	19 621	129 500
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca	17 420	17 760	18 125	18 485	18 850	19 239	19 621	129 500

SPOLU

32 609

34 249

35 758

36 118

36 483

36 872

37 254

249 340

3.3.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.3.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

◻    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

⌧    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.4.Odhadovaný vplyv na príjmy

⌧    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1)     Rímska deklarácia, marec 2017 .

(2)    ERKD 2018: https://europa.eu/cultural-heritage/ .

(3)     COM(2017) 673 final.

(4)    COM(2018) 267 final.

(5)     JOIN/2016/029 .

(6)     COM/2014/0477 final .

(7)     COM(2018) 236 final .

(8)     COM(2017) 479 final .

(9)    Zozbieralo sa 1 839 odpovedí z celej Európy.

(10)    https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-film-forum

(11)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(12)    COM(2018) 248 final.

(13)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(14)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(15)    COM(2018) 267 final.

(16)     COM(2016) 594 final .

(17)     COM/2016/0287 final .

(18)     JOIN/2016/029 .

(19)     COM/2014/0477 final .

(20)     COM (2017)479 final .

(21)    Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, prijatá Organizáciou Spojených národov v septembri 2015, A/RES/70/1.

(22)    Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(24)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(25)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(26)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(27)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(28)    Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(30)    Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003

(31)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(32)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(33)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(34)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(35)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(36)    Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.

(37)    Program môže byť (čiastočne) delegovaný výkonnej agentúre, v závislosti od výsledku analýzy nákladov a prínosov a súvisiacich rozhodnutí, ktoré sa majú prijať.

(38)    Odhad personálu na základe množstva personálu Komisie v roku 2018 (bez započítania výkonnej agentúry) s postupným zavádzaním. Sumy vychádzajú z priemerných nákladov, ktoré sa od roku 2019 každým rokom zvyšujú o 2 % v súvislosti s indexáciou a o 1,5 % v súvislosti s vplyvom kariérneho rastu (FP+TA). Nezahŕňa sa odhadovaný počet nutného personálu, ktorý bude potrebný v decentralizovaných orgánoch, nezahŕňa sa doplnkový personál vyplácaný z príspevkov budúcich pridružených krajín.

(39)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(40)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(41)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(42)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 366 final

PRÍLOHY

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na roky 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

PRÍLOHA I

Doplňujúce informácie o činnostiach, ktoré sa majú financovať

1.PODPROGRAM KULTÚRA

Priority podprogramu KULTÚRA uvedené v článku 4 sa dosahujú prostredníctvom týchto akcií:

Horizontálne akcie:

a)projekty spolupráce;

b)európske siete kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)kultúrne a kreatívne celoeurópske platformy;

d)mobilita umelcov a kultúrnych a kreatívnych subjektov;

e)podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni;

f)tvorba politiky, spolupráca a vykonávanie v oblasti kultúry, a to aj prostredníctvom poskytovania údajov a výmeny osvedčených postupov či pilotných projektov.

Sektorové akcie:

a)podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, a predovšetkým šírenie hudobného repertoáru v Európe a za jej hranicami, akcie odbornej prípravy a formovanie publika v súvislosti s európskym repertoárom, ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov;

b)podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad a propagácia európskej literatúry v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore;

c)podpora sektora architektúry a kultúrneho dedičstva: zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, budovanie kapacít, rozvoj publika a internacionalizáciu sektora kultúrneho dedičstva a architektúry, podpora kultúry výstavby (tzv. Baukultur), podpora zachovania, ochrany a posilňovania kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností;

d)podpora ostatných sektorov: zacielené akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v dizajne, móde a cestovnom ruchu zameranom na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie.

Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu:

a)Európske hlavné mestá kultúry so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ 1 ;

b)značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ 2 ;

c)ocenenia EÚ v oblasti kultúry;

d)Európske dni kultúrneho dedičstva;

e)podpora európskych kultúrnych inštitúcií, ktoré sa venujú poskytovaniu priamych kultúrnych služieb európskym občanom so širokým zemepisným pokrytím.

2.PODPROGRAM MÉDIÁ

V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností:

a)tvorba audiovizuálnych diel;

b)tvorba inovačného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov;

c)reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami;

d)podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách, a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín;

e)podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií;

f)podpora európskych diel na priemyselných podujatiach a veľtrhoch v Európe a za jej hranicami;

g)iniciatívy na podporu rozvoja publika a filmového vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum;

h)odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov, aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám;

i)sieť európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktorá ponúka významný podiel inonárodných európskych diel;

j)sieť(-e) európskych festivalov, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych diel;

k)sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov;

l)osobitné opatrenia, ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore;

m)podpora politického dialógu, inovatívnych politických opatrení a výmeny najlepších postupov, a to aj prostredníctvom analytických činností a poskytovania spoľahlivých údajov;

n)nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi audiovizuálnym sektorom a tvorcami politiky.

3.MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM

Priority MEDZISEKTOROVÉHO podprogramu uvedené v článku 6 sa dosahujú najmä prostredníctvom týchto činností:

Spolupráca v oblasti politiky a osveta:

a)tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy;

b)analytické medzisektorové činnosti;

c)podporné akcie, ktorých cieľom je posilňovať cezhraničnú politickú spoluprácu a tvorbu politiky zamerané na úlohu sociálneho začleňovania pomocou kultúry;

d)zlepšovanie znalostí o programe a témach, ktoré pokrýva, posilňovanie osvety medzi občanmi a pomoc pri prenosnosti výsledkov za hranice členského štátu.

Laboratórium kreatívnej inovácie:

a)podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov, napr. pomocou využívania inovačných technológií;

b)podporovať inovačné medzisektorové prístupy a nástroje na uľahčovanie sprístupnenia, šírenia, propagácie a speňažovania kultúry a kreativity vrátane kultúrneho dedičstva.

Programové kancelárie:

a)podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie;

b)podnecovať cezhraničnú spoluprácu medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi;

c)podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi.

Prierezové činnosti na podporu spravodajského mediálneho sektora:

a)riešenie štrukturálnych zmien, ktorým čelí mediálny sektor, prostredníctvom podpory a monitorovania rozmanitého a pluralitného mediálneho prostredia;

b)podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu;

c)podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov.

PRÍLOHA II

Ukazovatele

PODPROGRAM KULTÚRA:

PODPROGRAM MÉDIÁ:

MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM:

(1)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1).

(2)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).