EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 5. 2018

COM(2018) 353 final

2018/0178(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2018) 257 final}
{SWD(2018) 264 final}
{SWD(2018) 265 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je súčasťou širšej iniciatívy Komisie v oblasti udržateľného rozvoja. Pokladajú sa ním základy pre rámec EÚ, ktorý kladie environmentálne, sociálne a riadiace (ESG) úvahy do centra finančného systému s cieľom podporiť transformáciu hospodárstva Európy na ekologickejší, odolnejší a obehový systém. S cieľom zvýšiť udržateľnosť investícií by sa mali zohľadniť faktory ESG v investičnom rozhodovacom procese, keď sa zohľadňujú faktory, ako sú emisie skleníkových plynov, vyčerpanie zdrojov či pracovné podmienky. Tento návrh a legislatívne akty navrhnuté spolu s ním sú zamerané na začlenenie ESG úvah do investičného procesu a poradného postupu jednotným spôsobom naprieč odvetviami. Týmto by sa malo zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu (správcovské spoločnosti PKIPCP, správcovia AIF, poisťovne, IZDZ, správcovia EuVECA a správcovia EuSEF), distribútori poistenia alebo investiční poradcovia, ktorí dostanú mandát od svojich klientov alebo príjemcov na prijímanie investičných rozhodnutí v ich mene, zahrnuli ESG úvahy do svojich interných postupov a informovali svojich klientov v tejto súvislosti. Na pomoc investorom pri porovnávaní uhlíkovej stopy investícií sa v návrhoch okrem toho zavádzajú nové kategórie nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt s pozitívnym uhlíkovým vplyvom. Tieto návrhy, ktoré sa navzájom posilňujú, by mali zjednodušiť investície do udržateľných projektov a aktív v celej EÚ.

Konkrétne v tomto návrhu sa stanovujú jednotné kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná. Ďalej sa v ňom stanovuje postup s využitím multilaterálnej platformy na vytvorenie jednotného systému klasifikácie EÚ na základe súboru osobitných kritérií s cieľom určiť, ktoré hospodárske činnosti sa považujú za udržateľné.

Takto by sa hospodárskym subjektom a investorom objasnilo, ktoré činnosti sa považujú za udržateľné, aby tieto informácie použili vo svojich investičných rozhodnutiach. Pomohlo by sa zabezpečiť, aby boli investičné stratégie zamerané na hospodárske činnosti, ktoré skutočne prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, pričom sú zároveň v súlade s minimálnymi sociálnymi normami a normami riadenia. Lepšia zrozumiteľnosť toho, čo možno považovať za environmentálne udržateľnú investíciu, zjednoduší prístup k cezhraničnému kapitálovému trhu pre environmentálne udržateľné investície.

Balík Komisie sa riadi globálnym úsilím smerujúcim k udržateľnejšiemu hospodárstvu. Vlády z celého sveta si vybrali udržateľnejšiu cestu pre našu planétu a naše hospodárstvo prijatím Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2016 a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov (OSN).

EÚ sa zaviazala presadzovať rozvoj, ktorý spĺňa potreby súčasnosti bez ohrozovania schopnosti budúcich generácií plniť svoje vlastné potreby. Udržateľnosť je už dlhodobo v centre európskeho projektu. V zmluvách EÚ sa uznávajú jeho sociálne a environmentálne rozmery, ktoré by sa mali riešiť spoločne.

V oznámení Komisie z roku 2016 o ďalších krokoch pre udržateľnú budúcnosť Európy sa prepájajú ciele trvalo udržateľného rozvoja 1 z Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj s európskym politickým rámcom, aby sa zabezpečilo, že všetky akcie a politické iniciatívy EÚ, v rámci EÚ a celosvetovo, budú od počiatku zohľadňovať ciele trvalo udržateľného rozvoja. Európska únia je takisto plne odhodlaná dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energie do roku 2030 a začleniť udržateľný rozvoj do všetkých politík EÚ, ako oznámil Jean-Claude Juncker v politických usmerneniach pre Európsku komisiu 2 v roku 2014. Z toho dôvodu sa z mnohých priorít politiky Európskej komisie na roky 2014 – 2020 čerpá v cieľoch EÚ v oblasti klímy a implementuje sa nimi Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Tieto priority zahŕňajú investičný plán pre Európu 3 , balík predpisov o obehovom hospodárstve 4 , balík predpisov o energetickej únii 5 , aktualizáciu stratégie EÚ pre biohospodárstvo 6 , úniu kapitálových trhov 7 a rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 vrátane Kohézneho fondu a výskumných projektov. Okrem toho Komisia otvorila multilaterálnu platformu na účel sledovania a výmeny najlepších postupov o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

V nadväznosti na prácu expertnej skupiny na vysokej úrovni Komisia 8. marca 2018 uverejnila Akčný plán – Financovanie udržateľného rastu 10 . Jeho prostredníctvom sa zaviazala predložiť v 2. štvrťroku 2018 legislatívny návrh zabezpečujúci postupné vypracovanie taxonómie EÚ pre zmenu klímy a environmentálne a sociálne udržateľné činnosti, podľa potreby nadväzujúc na doterajšiu prácu. Cieľom je začleniť budúcu taxonómiu EÚ do práva EÚ a poskytnúť základ na použitie tohto systému klasifikácie v rôznych oblastiach (napríklad v normách, značkách, referenčných hodnotách udržateľnosti).

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

Článkom 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Európskemu parlamentu a Rade udeľuje právomoc prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Článkom 114 ZFEÚ sa EÚ umožňuje prijímať opatrenia na odstránenie prekážok vo vykonávaní základných slobôd a zabrániť vzniku týchto prekážok vrátane tých, z dôvodu ktorých je pre hospodárske subjekty vrátane investorov zložité v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu.

V súčasnosti sa členské štáty líšia vo svojich výkladoch, pokiaľ ide o to, čo sú udržateľné investície. Niektoré členské štáty majú zavedené systémy označovania alebo trhové iniciatívy na určenie toho, čo sa kvalifikuje ako ekologické na investičné účely, iné nemajú zavedené žiadne pravidlo, ale je pravdepodobné, že budú vytvárať právne predpisy v tejto oblasti na základe svojho vlastného vymedzenia udržateľných investícií. Vnútroštátne značky na základe odlišných kritérií, pokiaľ ide o to, ktoré hospodárske činnosti sa kvalifikujú ako environmentálne udržateľné, spôsobujú, že pre investorov je zložité porovnávať ekologické investície, čo ich odrádza od cezhraničného investovania.

Existujúce rozdiely zároveň predstavujú zaťaženie pre hospodárske subjekty, ktoré musia dodržiavať súlad s rôznymi normami v rôznych členských štátoch. Na riešenie existujúcich rozdielov a s cieľom zabrániť vzniku všetkých ďalších prekážok na vnútornom trhu sa v tomto návrhu stanovuje štandardné vymedzenie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o to, čo sa kvalifikuje ako environmentálne udržateľná hospodárska činnosť na investičné účely. Účelom tohto návrhu je štandardizovať koncepciu environmentálne udržateľných investícií v celej Únii a zjednodušiť tak investovanie do environmentálne udržateľných hospodárskych činností, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj vo viac ako jednej krajine EÚ. Štandardizovaná koncepcia takisto umožní hospodárskym subjektom jednoduchšie prilákať investície zo zahraničia.

Článok 114 ZFEÚ poskytuje právny základ, na ktorom EÚ môže prijať tento návrh, pretože jeho cieľom je zjednodušiť investovanie do udržateľných hospodárskych činností v celej EÚ bez ohľadu na vnútroštátne hranice.

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V tejto zásade sa uvádza, že opatrenie môže byť prijaté na úrovni EÚ, len ak plánované ciele nie je možné dosiahnuť na nižšej úrovni.

Existujúca nedostatočná zrozumiteľnosť toho, čo tvorí environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť, by sa mohla prehĺbiť, ak by sa členské štáty pokúsili prijať opatrenia v uvedenej oblasti paralelne, bez koordinácie. Vzhľadom na záväzky voči cieľom politiky v oblasti životného prostredia a klímy na medzinárodnej úrovni (napr. Parížska dohoda) aj na úrovni EÚ je pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov bude skúmať možnosť zavedenia značiek pre udržateľné finančné produkty s použitím vlastných individualizovaných taxonómií. Tým by sa prehĺbili vnútroštátne prekážky fungovania kapitálových trhov na získavanie finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Odlišné systémy klasifikácie by prehĺbili fragmentáciu trhu a vyvolali problémy s hospodárskou súťažou, pretože pre investorov by bolo zložitejšie a nákladnejšie pochopiť, čo je udržateľné a čo nie.

Kritériá určovania toho, čo predstavuje udržateľnú činnosť na investičné účely, by preto mali byť štandardizované na úrovni EÚ. Následne by sa mal vytvoriť jednotný systém klasifikácie EÚ pomocou procesu zahŕňajúceho všetky relevantné zainteresované strany. Vďaka tomu bude pre hospodárske subjekty ľahšie prilákať kapitál pre udržateľné investície z celej EÚ. Bude to prvý krok v boji proti environmentálne klamlivej reklame a investorom sa uľahčí identifikácia kritérií, ktoré sa uplatňujú pri klasifikovaní finančného produktu ako ekologického či udržateľného. Návrh je teda určený na riešenie nedostatkov existujúceho právneho rámca vytvorením štandardných kritérií s cieľom uistiť sa, čo sa počíta za environmentálne udržateľnú investíciu. Opatrenie na úrovni EÚ je účinnejšie na zaručenie jednotnosti a právnej istoty so zreteľom na vykonávanie slobôd zakotvených v zmluve.

•    Proporcionalita

•    Výber nástroja

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Názory zainteresovaných strán sa zhromažďovali prostredníctvom verejnej konzultácie o predbežnej správe expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie a cielených rozhovorov s finančnými inštitúciami, ktoré viedla Komisia. Zainteresovaným stranám boli položené otázky, na čo by sa mala vzťahovať taxonómia EÚ, či vnímajú potrebu regulačného zásahu a aký rozsah by na úvod mala mať taxonómia EÚ. Zhromaždené názory na tieto tri témy sa dajú zhrnúť takto:

·Regulačný zásah EÚ – väčšina respondentov bola za vypracovanie taxonómie (t. j. klasifikácie udržateľných hospodárskych činností) na úrovni EÚ. Mnohí z nich uviedli, že taxonómia EÚ by mala vychádzať z existujúcich medzinárodných rámcov (napr. ciele udržateľného rozvoja OSN) a klasifikácií [napr. práca na iniciatíve Climate Bonds Initiative, Európske fórum pre sociálne investovanie (Eurosif), pracovná skupina, ktorá pôsobí v rámci Rady pre finančnú stabilitu, zaoberajúcej sa zverejneniami finančných informácií súvisiacich s klímou (TCFD) atď.] alebo ich aspoň zohľadňovať.

·Rozsah pôsobnosti – väčšina respondentov uviedla, že taxonómia EÚ by sa mala nakoniec vzťahovať na všetky ciele udržateľnosti (environmentálny a sociálny dosah). Niektorí respondenti uprednostňovali postupný prístup počnúc životným prostredím.

·Miera podrobnosti – pokiaľ ide o mieru podrobnosti, ktorú by mala taxonómia EÚ mať, názory sa líšili. Finančný priemysel bol všeobecne za nepreskriptívnu taxonómiu, iné zainteresované strany (súkromní jednotlivci a občianska spoločnosť) uprednostňovali podrobnejšiu taxonómiu poskytujúcu jasné vymedzenia a (merateľné) kritériá.

•    Získavanie a využívanie expertízy

·mala byť prepojená s deklarovanými cieľmi verejnej politiky EÚ vrátane implementácie Parížskej dohody, cieľov udržateľného rozvoja,

·mala poskytnúť účastníkom kapitálového trhu usmernenia o relevantnosti konkrétnych činností alebo príspevku, ktorý prinášajú,

·parametre taxonómie a údaje, o ktoré sa opiera, by mali byť voľne dostupné a mali by byť vypracované prostredníctvom multilaterálneho postupu, aby sa zabezpečilo nakupovanie na trhu,

·mal by to byť vyvíjajúci sa nástroj. Veda súvisiaca s udržateľnosťou je dynamická a vyvíja sa, keďže existujú sociálne očakávania, ako aj potreby investorov a trhov. Z toho dôvodu by sa taxonómia mala považovať za predstavujúcu to najlepšie z našich súčasných dostupných znalostí a bude si vyžadovať priebežné preskúmanie.

·prehľad a analýzu celosvetového úsilia o vymedzenie ekologického v kontexte ekologických dlhopisov, požičiavania a kótovaných akcií,

·prostriedky a rozsah na identifikáciu tzv. ekologických aktív a činností pomocou koncepčných vymedzení, taxonómií, metodík ratingov a iných mechanizmov,

·zoznam dostupných vymedzení pojmov „ekologický“, opisov a posúdení vybraných vymedzení, ako aj porovnanie dostupných ekologických odvetvových taxonómií.

•    Posúdenie vplyvu

V návrhu sú zohľadnené stanoviská (kladné stanovisko s výhradami vydané 14. mája 2018 a predchádzajúce dve záporné stanoviská) vydané výborom pre kontrolu regulácie. V návrhu a revidovanom posúdení vplyvu sa riešia pripomienky výboru pre kontrolu regulácie, ktorý vo svojich stanoviskách dospel k tomu, že pred ďalším pokračovaním tejto iniciatívy sú potrebné úpravy.

Pripomienky prijaté v rámci kladného tretieho stanoviska boli zamerané na:

·zabezpečenie zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o uvedenie pojmov „nespôsobovať škodu“ a „podstatne prispievajúci k udržateľnosti“ do praxe,

·zabezpečenie toho, aby rámec monitorovania a hodnotenia zahŕňal otázky a riziká, ktoré treba zohľadniť pri vývoji technických kritérií preskúmania,

·zvýšenie transparentnosti vzťahu medzi nákladmi a prínosmi pri porovnávaní možností.

Tieto obavy boli vyriešené v konečnej a revidovanej verzii posúdenia vplyvu.

Pripomienky, ktoré boli predtým doručené od výboru pre kontrolu regulácie, boli úplne vyriešené v návrhu a v sprievodnom revidovanom posúdení vplyvu a je možné ich zoskupiť do troch širších oblastí záujmu:

Po prvé, a všeobecnejšie, výbor pre kontrolu regulácie navrhol, že v posúdení vplyvu by sa mal lepšie objasniť rozsah pôsobnosti, sled a súlad jednotlivých opatrení vrátane taxonómie a toho, ako súvisí s inými návrhmi. V rámci toho konečná verzia posúdenia vplyvu obsahovala tieto zlepšenia:

·bezprostredné a potenciálne budúce použitia taxonómie boli lepšie opísané, ako aj to, ako by sa uviedla do praxe,

·objasnilo sa, že povaha a objem nákladov pre zainteresované strany by bol podrobený posúdeniu vplyvu pred prijatím jednotlivých delegovaných aktov, ktorými by sa stanovovali technické kritériá preskúmania,

·súlad a komplementárnosť s existujúcimi právnymi predpismi a politikami EÚ v iných oblastiach (napr. životné prostredie a klíma, energia, doprava) boli vysvetlené,

·sled a interakcie medzi „environmentálnou taxonómiou“ a „sociálnou taxonómiou“ boli vysvetlené,

·bolo objasnené, ako sa bude taxonómia rozširovať a aktualizovať v priebehu času a boli odhadnuté súvisiace administratívne náklady,

·bolo objasnené, ako by boli informovaní/zapojení spoluzákonodarcovia počas celého vývoja technických kritérií preskúmania.

Po druhé, a konkrétnejšie, výbor pre kontrolu regulácie vyjadril obavy súvisiace s bezprostredným používaním taxonómie a rizikami spojenými s tým, že toto používanie by bolo povinné pre účastníkov finančného trhu skôr, než taxonómia dosiahne dostatočnú stabilitu a vyspelosť. Navrhnutý právny predpis, na základe konečného a revidovaného posúdenia vplyvu, rieši túto obavu nasledujúcim spôsobom:

·Niekoľkými ustanoveniami v tomto návrhu sa zabezpečuje, že taxonómia sa bude používať, až keď bude stabilná a vyspelá, aby sa predišlo neprimeraným nákladom účastníkov finančného trhu. Cieľom týchto záruk je, aby k používaniu taxonómie došlo až na konci konzultačného postupu so zainteresovanými stranami, ktorým sa vytvorilo prijímanie a dobré chápanie koncepcie:

–V článku 18 sa stanovuje, že normatívna časť tohto nariadenia (články 3 až 12) sa začne uplatňovať šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti delegovaných aktov. Znamená to, že účastníci finančného trhu nebudú povinní uplatňovať kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, pokiaľ nebudú mať dosť času pripraviť sa na pravidlá a ich uplatňovanie a oboznámiť sa s nimi.

–Účastníci finančného trhu, ktorí uvádzajú na trh finančné produkty ako environmentálne udržateľné, budú povinní vykonávať náležité zverejnenie. Týmto návrhom sa však zabezpečuje, aby boli príslušné povinnosti zverejňovania také, aby neprimerane nezaťažovali príslušných účastníkov finančného trhu. Článkom 4 sa vyžaduje zverejnenie spôsobu a rozsahu, v ktorom boli kritériá určujúce environmentálnu udržateľnosť investície, ako je uvedená v taxonómii, zohľadnené v investičnom rozhodovacom procese. V delegovaných aktoch sa stanoví presný rozsah tejto povinnosti zverejňovania na základe dôsledného posúdenia vplyvu.

–Správcovia nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt s pozitívnym uhlíkovým vplyvom budú môcť navrhovať svoje metodiky a súvisiace povinnosti zverejňovania bez toho, aby boli povinní používať taxonómiu, ktorá bude predstavovať len referenciu pre výber podkladových aktív referenčnej hodnoty.

Po tretie, výbor pre kontrolu regulácie sa obával o to, ako sa uvedie do praxe šesť environmentálnych cieľov taxonómie, ktoré sú stanovené v článku 5, najmä so zreteľom na pojem „nespôsobovať škodu“ a jeho interakciu s existujúcimi právnymi predpismi Únie, ako aj pojem „podstatne prispievajúci k udržateľnosti“. Súvisiacou obavou boli potenciálne problémy narúšajúce hospodársku súťaž pri stanovovaní nesúrodých kritérií pre rôzne pododvetvia. Tieto obavy boli zohľadnené v posúdení vplyvu a v právnom predpise sú riešené takto:

·V odôvodneniach sa zdôrazňuje, že delegované akty, v ktorých sa určujú technické kritériá preskúmania pre každý zo šiestich environmentálnych cieľov, budú dôkladne posúdené z hľadiska vplyvu. V splnomocnení Komisie sa stanovuje, že oba súbory kritérií – plniace požiadavku na nespôsobovanie škody, ako aj tie, ktoré určujú podstatný príspevok činnosti k udržateľnosti – budú riešené spoločne v jednotných delegovaných aktoch pre každý zo šiestich cieľov.

·V článku 14 ods. 1 písm. d) sa vyžaduje, aby sa vo vývoji technických kritérií preskúmania zohľadnili všetky relevantné právne predpisy EÚ.

·V článku 14 ods. 1 písm. h) sa vyžaduje, aby sa v technických kritériách preskúmania uznalo riziko uviaznutých aktív a možný vplyv navrhovaných opatrení na likviditu trhu. Tieto riziká, ako aj všetky možné riziká poskytovania nejednotných stimulov budú prísne posudzované pri vývoji technických kritérií preskúmania v rámci delegovaných aktov opísaných v článku 14.

·V článku 14 ods. 1 písm. i) sa stanovuje, že delegované akty budú vyvíjané postupne pre jednotlivé ciele pre všetky príslušné odvetvia, aby sa nenarušila hospodárska súťaž. Toto ustanovenie sa opiera o odôvodnenie 27.

·Článok 18 obsahuje ďalšie záruky pre používanie taxonómie účastníkmi finančného trhu, keďže sa ním odkladá uplatňovanie normatívnych ustanovení v tomto nariadení. Zabezpečuje sa tým, aby ďalšie povinnosti neboli kladené na účastníkov finančných trhov, kým nebude dostatočne zrozumiteľný obsah taxonómie a súlad s ňou.

Návrh je v súlade so závermi posúdenia vplyvu týkajúcimi sa uprednostňovanej možnosti.

Alternatívy všeobecnej politiky skúmané v posúdení vplyvu obsahovali tieto možnosti:

·žiadne opatrenie EÚ (možnosť 1),

·environmentálna taxonómia EÚ so stredným stupňom rozčlenenia (možnosť 2),

·environmentálna taxonómia EÚ s vysokým stupňom rozčlenenia (možnosť 3).

V rámci prvej možnosti je pravdepodobné, že sa budú ďalej rozvíjať trhové iniciatívy alebo iniciatívy založené na trhu s rôznymi rozsahmi pôsobnosti a že budú konkurovať klasifikáciám vypracovaným verejnými orgánmi v budúcnosti (napr. EIB), a preto v strednodobom až dlhodobom horizonte nevznikne súdržný a jednotný systém klasifikácie udržateľných činností. Je pravdepodobné, že by sa tak obmedzila možnosť presmerovania kapitálových tokov k cieľom udržateľnosti. Na druhej strane, v možnosti 2 sa predpokladá identifikácia šiestich environmentálnych cieľov EÚ a identifikácia a klasifikácia hospodárskych činností (zoskupených podľa makroodvetví, odvetví a pododvetví), ktoré jednoznačne prispievajú ku ktorémukoľvek z nich. Chýbajúce rozčlenenejšie technické kritériá preskúmania však vyvolávajú pochybnosti o tom, i) do akej miery je taxonómia v možnosti 2 v skutočnosti ekologická (pretože môže uprednostňovať hospodárske činnosti v pododvetví vymedzenom ako ekologické, aj keď dosahujú slabú environmentálnu výkonnosť) a ii) aký je príspevok k danému environmentálnemu cieľu EÚ (napr. chýbajúce merateľné vplyvy sťažujú aj zber a monitorovanie údajov).

Možnosť 3 – v ktorej sa namiesto toho predpokladá vypracovanie technických kritérií preskúmania osobitných pre pododvetvia a environmentálny cieľ EÚ, ku ktorému tieto pododvetvia prispievajú – je uprednostňovanou možnosťou, pretože zabezpečuje úplnú zrozumiteľnosť toho, ktoré činnosti sú environmentálne udržateľné aj prekonaním hlavných nedostatkov identifikovaných v rámci menej rozčlenenej taxonómie (možnosť 2). Z hľadiska hospodárskych vplyvov by jednotná klasifikácia na úrovni EÚ pomohla určiť, ktoré činnosti je možné považovať za udržateľné, a vysielať vhodné signály hospodárskym subjektom, pretože by pretavila ciele politiky EÚ do konkrétnych usmernení na identifikáciu relevantných projektov alebo investícií. Mohla by preto pomôcť smerovať viac kapitálových tokov do udržateľných investícií. Toto nariadenie je dôležitým prvým krokom k zabezpečeniu zrozumiteľnosti o tom, čo tvorí udržateľnú investíciu, ale samotná taxonómia bude vypracovaná prostredníctvom delegovaných aktov. Vplyvy na zainteresované strany závisia od konečných použití taxonómie a od podrobností taxonómie. Z hľadiska nákladov si vypracovanie tejto taxonómie vyžiada čas a zdroje, čo bude mať vplyv aj na rozpočet EÚ (pozri ďalej oddiel o vplyve na rozpočet).

Z hľadiska vplyvov na životné prostredie sa očakáva, že keď bude taxonómia zavedená do praxe, bude mať pozitívny nepriamy vplyv na životné prostredie v EÚ. Zabezpečením zrozumiteľnosti o tom, čo je ekologické, by sa zjednodušili investície do udržateľných projektov a aktív v celej EÚ. To by prispelo k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, napr. zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou a prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a obehové hospodárstvo. Ďalšie investície vyplývajúce zo zvýšenej transparentnosti a harmonizácie trhu by mohli pomôcť zabezpečiť ďalekosiahlu udržateľnú transformáciu plánovanú environmentálnymi politikami, ktoré už sú zavedené na úrovni EÚ a členských štátov. Investície v ekologických odvetviach (napr. obnoviteľná energia, energetická efektívnosť, odpadové hospodárstvo, obnova životného prostredia) by sa tak pretavili na okamžité a dlhodobejšie výhody pre životné prostredie, napríklad znížené úrovne znečistenia (napr. ovzdušia, vody a pôdy) so súvisiacimi prínosmi pre zdravie, nižšími emisiami skleníkových plynov zmierňujúcimi nebezpečnú zmenu klímy a zachovanie a zhodnocovanie prírodného kapitálu a ekosystémových služieb.

Z hľadiska sociálnych vplyvov, keďže návrh obsahuje minimálne záruky týkajúce sa aj sociálnych aspektov, treba očakávať aj určité pozitívne minimálne sociálne vplyvy. Dôležitejšie sociálne vplyvy by sa mohli očakávať, keď bude navrhovaná iniciatíva preskúmaná tak, že bude nakoniec zahŕňať sociálne ciele a sociálne udržateľné činnosti, ako je uvedené v doložke o preskúmaní.

V návrhu sa rešpektujú základné práva a sú dodržané zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie vzhľadom na povinnosť, že identifikovaná environmentálne udržateľná hospodárska činnosť musí byť vykonávaná s dodržiavaním určitých minimálnych sociálnych a riadiacich záruk.

4.    VPLYV NA ROZPOČET

Návrh obsahuje článok o vytvorení platformy pre udržateľné financovanie. Táto platforma bude pomáhať Komisii v postupnom vypracúvaní a aktualizácii systému klasifikácie EÚ. Bude vykonávať iné úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov akčného plánu udržateľných financií, a najmä radiť Komisii v otázke potreby zmeniť rámec stanovený týmto návrhom. Bude takisto poverená monitorovaním a pravidelným podávaním správ Komisii o kapitálových tokoch smerom k udržateľným investíciám.

Európske orgány dohľadu (ESA) budú plniť kľúčovú úlohu vo vypracúvaní taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti s cieľom zabezpečiť, že bude použiteľná pre finančné inštitúcie, uplatniteľná na finančné produkty a zlučiteľná s finančnými právnymi predpismi EÚ. ESA budú plniť dôležitú úlohu v zabezpečovaní toho, aby sa taxonómia EÚ v oblasti udržateľnosti rozvíjala tak, aby bola užitočná pre analýzu klimatických scenárov a v neskoršej fáze pre stresový test v oblasti klímy. S cieľom splniť tieto a ďalšie úlohy by každý orgán potreboval jedného ďalšieho zamestnanca na plný pracovný čas od roku 2020, keď sa očakáva začiatok uplatňovania rôznych ustanovení návrhu.

Treba uviesť, že akékoľvek rozpočtové požiadavky od orgánov ESA budú ešte podliehať všetkým mechanizmom zodpovednosti a auditu, ktoré sú zavedené v nariadeniach orgánov ESA pre prípravu, prijatie a plnenie ich ročných rozpočtov. Okrem toho, ročné rozhodnutie o vyrovnávacom príspevku EÚ orgánom ESA a ich plány pracovných miest (napr. rozhodnutie o úrovni personálneho obsadenia) bude ešte schvaľovať Európsky parlament a Rada a budú podliehať absolutóriu Európskeho parlamentu na odporúčanie Rady.

Európska environmentálna agentúra (EEA) bude tiež úzko zapojená do práce na udržateľných financiách, najmä poskytovaním svojich odborných znalostí v rôznych environmentálnych oblastiach na rozvoj a udržiavanie taxonómie EÚ v oblasti udržateľnosti pre všetky otázky súvisiace s klímou a životným prostredím. EEA bude takisto zbierať a poskytovať údaje o investičných potrebách a tokoch v členských štátoch EÚ v rámci monitorovacieho strediska pre udržateľné financie a bude poskytovať poradenstvo členským štátom EÚ s cieľom rozvíjať ich nízkouhlíkové stratégie a stratégie udržateľných investícií. S cieľom splniť tieto a iné úlohy by EEA potrebovala dvoch ďalších zamestnancov na plný pracovný čas od roku 2020.

Európska komisia bude zodpovedná za riadenie platformy (napr. organizovanie jej zasadnutí a zasadnutí prípadných podskupín, podávanie správ o výsledku, prípravu legislatívnych návrhov, komunikáciu s orgánmi ESA a agentúrou EEA, údržbu IT nástroja na podporu spolupráce, uhrádzanie nákladov expertom, vykonávanie iných sekretárskych úloh atď.). S cieľom splniť tieto a iné úlohy by Európska komisia potrebovala 10 ďalších zamestnancov na plný pracovný čas od roku 2020 (8 AD a 2 AST).

Finančný a rozpočtový vplyv tohto návrhu je podrobne objasnený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je prílohou k tomuto návrhu.

Treba uviesť, že informácie uvedené v legislatívnom finančnom výkaze sú zlučiteľné s návrhom VFR na obdobie po roku 2020.

5.    ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vypracujú sa jednotné kritériá na určovanie environmentálne udržateľných hospodárskych činností a uvedú sa do praxe prostredníctvom následných delegovaných aktov, v ktorých sa vymedzia technické kritériá preskúmania. Tieto delegované akty budú predmetom náležitého posúdenia vplyvu. Pri vypracúvaní technických kritérií preskúmania sa zohľadní najmä ich vplyv na hospodársku súťaž v rámci odvetví a medzi nimi, na existujúce ekologické finančné produkty a trhy, a na likviditu na finančných trhoch, ako aj potenciálne riziká realizácie nejednotných stimulov.

Hodnotenie a podávanie správ je predpokladané každé tri roky po začatí uplatňovania tohto nariadenia. Komisia uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia, vyhodnotí pokrok v jeho implementácii na rozvoj technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti a možnú potrebu revízie kritérií stanovených v tomto nariadení na účel toho, aby sa hospodárska činnosť považovala za environmentálne udržateľnú.

Komisia by takisto mala posúdiť, či je vhodné zriadiť mechanizmus overovania na overenie súladu s uplatňovaním kritérií určovania environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti.

Na záver by Komisia mala vyhodnotiť, či je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia tak, aby sa vzťahovalo na iné ciele udržateľnosti, najmä sociálne ciele, ako aj používanie spoločného pojmu environmentálne udržateľné investície v práve Únie a na úrovni členských štátov.

Všetky budúce legislatívne návrhy Komisie, ktorými sa stanovuje záväzné používanie klasifikácie EÚ pre environmentálne udržateľné činnosti v ďalších oblastiach, budú predmetom posúdení vplyvu, v súlade so zásadami lepšej regulácie.

Komisia je povinná predložiť svoju správu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia je povinná predkladať návrhy na zmenu tohto nariadenia podľa potreby.

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Odkladá sa v ňom uplatniteľnosť nariadenia do dátumu nasledujúceho po prijatí delegovaných aktov, v ktorých sa stanovia technické kritériá preskúmania pre každý environmentálny cieľ. So zreteľom na každý z environmentálnych cieľov sa ustanovenia týkajúce sa jednotlivých environmentálnych cieľov začnú uplatňovať až šesť mesiacov po stanovení technických kritérií preskúmania, aby sa účastníkom trhu, ktorých sa to týka, poskytol dostatočný čas na prípravu.

2018/0178 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 18 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 19 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj Európy a zakladá sa, okrem iného, na vyváženom hospodárskom raste, vysokej úrovni ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia.

(2)Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj 20 , ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajúce tri piliere trvalej udržateľnosti: environmentálne, sociálne a hospodárske riadenie. Oznámenie Komisie z roku 2016 s názvom „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“ 21 spája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie, aby sa od počiatku zohľadňovali všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie, a to tak v rámci Únie, ako aj v globálnom kontexte. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017 22 sa potvrdil záväzok Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(3)Rada uzavrela v roku 2016 v mene Európskej únie Parížsku dohodu o zmene klímy 23 . V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o zmene klímy sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

(4)Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Európskej únie a v zmluvách sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovali všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018 24 , sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú „ekologické“ a „udržateľné“, počnúc zmiernením zmeny klímy.

(6)Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ 25 , v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom plán je vytvoriť jednotný systém klasifikácie udržateľných činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom chápaní pojmu „udržateľný“. Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti – vrátane sociálnych cieľov – môžu byť vypracované neskôr.

(7)V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ 26 sa požadovalo zvýšiť finančné prostriedky súkromného sektora určené na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(8)Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Na dosiahnutie uvedených cieľov je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu. Je takisto dôležité zabezpečiť, aby toky kapitálu nasmerované do udržateľných investícií neboli na vnútornom trhu narúšané.

(9)Účinným spôsobom nasmerovania súkromných investícií do udržateľných činností je ponúkanie finančných produktov sledujúcich environmentálne udržateľné ciele. Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov a podnikových dlhopisov ako udržateľné investície, najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov, zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií, na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Neexistenciou jednotných kritérií sa preto pre hospodárske subjekty zvýšia náklady a vytvoria závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá na určenie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú v dôsledku takejto harmonizácie môcť ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné ekologické činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami, aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie.

(10)Ak účastníci trhu navyše neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie o príspevku ich činností, do ktorých investujú, k naplneniu environmentálnych cieľov alebo ak používajú rozdielne koncepcie pri vysvetľovaní pojmu „udržateľná“ hospodárska činnosť, investori môžu považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do ekologických finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať cezhraničné investičné príležitosti šetrné k životnému prostrediu, ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu.

(11)S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri zverejňovaní, ako uvedené ciele sledujú.

(12)Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť môžu podnecovať podniky, aby na dobrovoľnom základe zverejňovali na svojich webových stránkach informácie o environmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie pomôžu nielen príslušným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré spoločnosti vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto to týmto spoločnostiam uľahčí získavať finančné prostriedky na ekologické činnosti.

(13)Klasifikácia Únie environmentálne udržateľných hospodárskych činnosti by mala umožniť vývoj budúcich politík Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude umožniť environmentálne udržateľné investície, sú potrebné jednotné právne požiadavky pre posudzovanie investícií ako environmentálne udržateľných investícií na základe jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

(14)V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii sa možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, ukázali ako účinné pri podpore nasmerúvania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 27 sa stanovuje cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá pre udržateľnosť hospodárskych činností by mohli podchytiť budúce podobné iniciatívy Únie, ktoré budú podporovať investície sledujúce ciele súvisiace s klímou a environmentálne ciele.

(15)S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne pojmy environmentálne udržateľných hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci ekologické finančné produkty a nefinančné spoločnosti emitujúce ekologické podnikové dlhopisy.

(16)Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov spotrebiteľov, správcovia fondov a inštitucionálni investori ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné by mali zverejňovať, ako a do akej miery sa používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby pochopili podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností, a tým aj miera environmentálnej udržateľnosti investícií. Komisia by mala bližšie určiť informácie, ktoré treba zverejniť na tento účel. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť súlad s povinnosťou zverejnenia, ako aj presadzovať uvedený záväzok v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(17)Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sú finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Mali by sa podporovať v tom, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania, alebo pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania.

(18)Na určenie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov.

(19)Environmentálny cieľ ochrany zdravých ekosystémov by sa mal vykladať ako zohľadňujúci príslušné legislatívne a nelegislatívne nástroje Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES 28 , smernice Rady 92/43/EHS 29 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 30 , stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 31 , stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru, smernice Rady 91/676 32 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 33 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 34 , akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve 35 , ako aj akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín 36 .

(20)Pre každý environmentálny cieľ by sa mali stanoviť jednotné kritériá na posudzovanie hospodárskych činností ako podstatne prispievajúcich k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov.

(21)Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sledovať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by dodržiavanie minimálnych záruk malo byť podmienkou pre hospodárske činnosti, aby spĺňali podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Hospodárske činnosti by preto mali spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné iba vtedy, ak sa pri ich vykonávaní dodržiavajú vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci a osem základných dohovorov MOP. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré spoločnosti majú dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú takisto zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie.

(22)Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa kritériá environmentálne udržateľných hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať uvedeným zmenám. Aby boli kritériá aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti.

(23)Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví. Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv príslušnej hospodárskej činnosti.

(24)Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje viac škody na životnom prostredí, než sú výhody, ktoré prináša. Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ.

(25)Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 37 , schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ 38 , kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ 39 a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie 40 . S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA) 41 .

(26)Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti sektora infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES 42 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ 43 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ 44 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 45 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ 46 a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov 47 , a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu.

(27)Aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, že všetky príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví môžu spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a zaobchádza sa s nimi rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách. Avšak v každom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu.

(28)Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť, či by prijatie uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly, ako aj či by malo negatívny vplyv na likviditu na finančných trhoch.

(29)S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktorými sa stanovuje dostatočná právna zrozumiteľnosť, sú praktické, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť za primerané náklady.

(30)S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov.

(31)Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnilo, že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu 48 , odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy.

(32)Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila vhodné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by sa mala skladať z odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor. Medzi zástupcov verejného sektora by mali patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry, európskych orgánov dohľadu a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných trhoch, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako ekologické aktíva v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií.

(33)S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby uvedené konzultácie boli vykonané v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(34)S cieľom poskytnúť dostatočný čas príslušným aktérom, aby sa oboznámili s kritériami pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na podanie svojej žiadosti, by povinnosti stanovené v tomto nariadení mali byť uplatniteľné na každý environmentálny cieľ šesť mesiacov po prijatí príslušných technických kritérií preskúmania.

(35)Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície, ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by malo takisto zahŕňať posúdenie toho, či by sa mal rozsah pôsobnosti tohto nariadenia rozšíriť aj na sociálne udržateľné ciele.

(36)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, s cieľom stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné;

b)účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;

b)„účastníci finančného trhu“ sú účastníci finančného trhu, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];

c)„finančné produkty“ sú finančné produkty, ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];

d)„zmiernenie zmeny klímy“ je proces udržania nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a obmedzenia zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

e)„prispôsobenie sa zmene klímy“ je proces prispôsobovania sa aktuálnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom;

f)„skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 49 ;

g)„obehové hospodárstvo“ je čo najdlhšie zachovanie hodnoty výrobkov, materiálov a zdrojov v hospodárstve, ako aj minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 50 ;

h)„znečisťovanie životného prostredia“ je:

i)priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

ii)v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 51 ;

i)„zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu;

j)„energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;

k)„dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

l)„morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

m)„povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES 52 ;

n)„udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biologická diverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy.

Kapitola II

Environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Článok 3
Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:

a)hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;

b)hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;

c)hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;

d)hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania, ak ich Komisia bližšie určila v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.

Článok 4
Používanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

1.Členské štáty uplatňujú kritériá na určenie environmentálne udržateľných hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako „environmentálne udržateľné“.

2.Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície, ktoré majú podobné vlastnosti, zverejňujú informácie o tom, ako a do akej miery sa kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v článku 3 používajú na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením alebo pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, môžu o tom informovať Komisiu.

3.Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2 s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odsekom, pričom zohľadní technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:

a)percentuálny podiel podielov týkajúcich sa spoločností vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;

b)podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností.

4.Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2.

Článok 5
Environmentálne ciele

Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:

1.zmiernenie zmeny klímy;

2.prispôsobenie sa zmene klímy;

3.udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

4.prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia;

5.prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;

6.ochrana zdravých ekosystémov.

Článok 6
Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:

a)výroba, uchovávanie alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo klimaticky neutrálnej energie (vrátane uhlíkovo neutrálnej energie) vrátane využitia inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;

b)zlepšenie energetickej účinnosti;

c)zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;

d)prechod na používanie obnoviteľných materiálov;

e)zvýšenie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého;

f)postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov, aj z fosílnych palív;

g)vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;

h)výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020.

Článok 7
Podstatný prínos k prispôsobeniu sa zmene klímy

1.Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k zníženiu negatívnych účinkov súčasnej a očakávanej budúcej klímy alebo zabráneniu nárastu či presunu negatívnych účinkov zmeny klímy, a to týmito spôsobmi:

a)predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov zmeny klímy na hospodársku činnosť, ktoré závisia od lokality alebo kontextu a ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií;

b)predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov, ktoré zmena klímy môže predstavovať pre prírodné a zastavané prostredie, v ktorom prebieha hospodárska činnosť, ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií.

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene klímy;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020.

Článok 8
Podstatný prínos k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov

1.Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k dobrému stavu vôd vrátane sladkých, brakických a pobrežných vôd alebo dobrému environmentálneho stavu morských vôd prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)ochrana vodného prostredia pred nepriaznivými účinkami komunálnych a priemyselných odpadových vôd prostredníctvom zabezpečenia primeraného zberu a spracovania komunálnych a priemyselných odpadových vôd v súlade s článkami 3, 4, 5 a 11 smernice Rady 91/271/EHS 53 ;

b)ochrana ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie pitnej vody prostredníctvom zabezpečenia, že neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a látky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, a že spĺňa minimálne požiadavky stanovené v časti A a B prílohy I k smernici Rady 98/83/ES 54 , ako aj zlepšenie prístupu občanov k čistej pitnej vode;

c)odber vody v súlade s cieľom dobrého kvantitatívneho stavu, ako je vymedzené v tabuľke 2.1.2 v prílohe V k smernici 2000/60/ES;

d)zlepšenie účinného využívania vody, uľahčenie opätovného využívania vody alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá chráni alebo zlepšuje kvalitu vodných útvarov Únie v súlade so smernicou 2000/60/ES;

e)zabezpečenie udržateľného využívania morských ekosystémových služieb alebo prispievanie k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd, ako je určené na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k smernici 2008/56/ES a ďalej špecifikované v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/848 55 .

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022.

Článok 9
Podstatný prínos k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii

1.Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k uvedenému environmentálnemu cieľu prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)zlepšenie efektívneho využívania surovín vo výrobe, a to aj prostredníctvom znižovania spotreby primárnych surovín a zvyšovania využívania vedľajších produktov a odpadu;

b)zvýšenie trvanlivosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti alebo opätovnej použiteľnosti výrobkov;

c)zvýšenie recyklovateľnosti výrobkov vrátane jednotlivých materiálov obsiahnutých vo výrobkoch, okrem iného prostredníctvom nahradenia alebo nižšieho používania nerecyklovateľných výrobkov a materiálov;

d)zníženie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch;

e)predĺženie využívania výrobkov, a to aj prostredníctvom zvýšeného opätovného použitia, opätovného spracovania, modernizácie, opravy a spoločného využívania výrobkov spotrebiteľmi;

f)zvýšenie využívania druhotných surovín a ich kvality, a to aj prostredníctvom kvalitnej recyklácie odpadu;

g)zníženie tvorby odpadu;

h)zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu;

i)predchádzanie spaľovaniu a likvidácii odpadu;

j)predchádzanie odpadu a inému znečisteniu životného prostredia spôsobeného nesprávnym nakladaním s odpadom a ich čistenie;

k)účinné využívanie prírodných zdrojov energie.

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021.

Článok 10
Podstatný prínos k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

1.Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia pred znečistením životného prostredia prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy iných ako emisie skleníkových plynov;

b)zlepšenie úrovne kvality ovzdušia, vody alebo pôdy v oblastiach, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, za súčasnej minimalizácie negatívnych vplyvov a rizík na ľudské zdravie a životné prostredie;

c)minimalizácia značných nepriaznivých účinkov výroby a používania chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie.

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021.

Článok 11
Podstatný prínos k ochrane zdravých ekosystémov

1.Na účely tohto nariadenia sa hospodárska činnosť považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane zdravých ekosystémov, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k ochrane, zachovávaniu a zveľaďovaniu biodiverzity a ekosystémových služieb v súlade s príslušnými legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi Únie prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)ochrana prírody (biotopy, druhy); ochrana, obnova a zveľaďovanie stavu ekosystémov a ich schopnosť poskytovať služby;

b)udržateľné obhospodarovanie pôdy vrátane primeranej ochrany biologickej diverzity pôdy; neutralita degradácie pôdy a rekultivácia znečistených plôch;

c)udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane tých, ktoré prispievajú k zastaveniu alebo zabráneniu odlesňovania a straty biotopu;

d)udržateľné obhospodarovanie lesov.

2.Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane zdravých ekosystémov;

b)doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a) tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022.

Článok 12
Výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov

Na účely článku 3 písm. b) sa hospodárska činnosť považuje za výrazne ohrozujúcu:

a)zmiernenie zmeny klímy, ak uvedená činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov;

b)prispôsobenie sa zmene klímy, ak uvedená činnosť vedie k zvýšenému negatívneho účinku na súčasnú a očakávanú klímu, a to výrazne nad rámec prírodného a zastavaného prostredia, v rámci ktorého uvedená činnosť prebieha;

c)udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav vôd v Únii vrátane sladkých, brakických a pobrežných vôd alebo dobrý environmentálny stav morských vôd Únie;

d)obehové hospodárstvo a predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu, ak uvedená činnosť vedie k značnej neefektívnosti pri využívaní materiálov v jednej alebo vo viacerých fázach životného cyklu výrobkov, a to aj pokiaľ ide o trvácnosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť, opätovnú použiteľnosť alebo recyklovateľnosť výrobkov, alebo ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu tvorby, spaľovaniu alebo likvidácii odpadu;

e)prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti;

f)zdravých ekosystémov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav ekosystémov.

Článok 13
Minimálne záruky

Minimálne záruky uvedené v článku 3 písm. c) sú postupy implementované podnikom, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, aby zabezpečil, že sa dodržiavajú zásady a práva stanovené v ôsmich základných dohovoroch uvedených vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci, konkrétne: právo nebyť vystavený nútenej práci, sloboda združovania, práva pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie, rovnaká odmena pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty, nediskriminácia v prípade rovnosti príležitosti, rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj právo nebyť vystavený detskej práci.

Článok 14
Požiadavky na technické kritériá preskúmania

1.Technické kritéria preskúmania prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2:

a)identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k danému environmentálnemu cieľu so zohľadnením nielen krátkodobých, ale aj dlhodobejších vplyvov konkrétnej hospodárskej činnosti;

b)bližšie určujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu príslušných environmentálnych cieľov;

c)sú kvalitatívne alebo kvantitatívne alebo oboje, pričom prípadne obsahujú prahové hodnoty;

d)prípadne vychádzajú zo systémov označovania štítkom a certifikácie Únie, metodík Únie pre posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických systémov klasifikácie Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie;

e)vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne zohľadňujú zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ZFEÚ;

f)zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej hospodárskej činnosti, ako aj výrobkov a služieb poskytovaných uvedenou hospodárskou činnosťou, a to najmä vzhľadom na ich výrobu, používanie a životnosť;

g)zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti;

h)zohľadňujú potenciálny vplyv na likviditu trhu, riziko určitých aktív, že sa stanú uviaznutými v dôsledku straty hodnoty následkom prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo, ako aj riziko vzniku nezlučiteľných stimulov;

i)pokrývajú všetky hospodárske činnosti v rámci konkrétneho odvetvia a zabezpečujú, že s uvedenými činnosťami sa rovnako zaobchádza, ak rovnako prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnych cieľom, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu;

j)sú stanovené s cieľom uľahčiť overenie dodržiavania súladu s uvedenými kritérií vždy, keď je to možné.

2.Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá v prípade činností týkajúcich sa prechodu na čistú energiu, najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

3.Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá v prípade činností týkajúcich sa prechodu na ekologickú alebo klimaticky neutrálnu mobilitu vrátane prechodu na iný druh dopravy, opatrení v oblasti energetickej účinnosti a alternatívnych palív, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

4.Komisia pravidelne preskúmava kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 a v prípade potreby zmení delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením, a to v súlade s vedeckým a technickým vývojom.

Článok 15
Platforma pre udržateľné financie

1.Komisia vytvorí platformu pre udržateľné financie, ktorá bude pozostávať z/zo:

a)zástupcov:

i)Európskej environmentálnej agentúry;

ii)európskych orgánov dohľadu;

iii)Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu;

b)expertov zastupujúcich príslušné súkromné zainteresované strany;

c)odborníkov vymenovaných na základe ich osobných schopností, ktorí majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.Platforma pre udržateľné financie:

a)poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa technických kritérií preskúmania, ktoré sú uvedené v článku 14, a prípadnej potreby aktualizovať uvedené kritériá;

b)analyzuje vplyv technických kritérií preskúmania z hľadiska potenciálnych nákladov a prínosov vyplývajúcich z ich uplatňovania;

c)pomáha Komisii analyzovať žiadosti zainteresovaných strán s cieľom vypracovať alebo preskúmať technické kritériá preskúmania pre uvedenú hospodársku činnosť;

d)poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania pre možné ďalšie použitie;

e)monitoruje a pravidelne podáva správy Komisii o tokoch kapitálu do udržateľných investícií;

f)poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa možnej potreby zmeniť toto nariadenie.

3.Platforme pre udržateľné financie predsedá Komisia.

Článok 16
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola III

Záverečné ustanovenia

Článok 17
Doložka o preskúmaní

1.Komisia do 31. decembra 2021 a potom každé tri roky uverejňuje správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V uvedenej správe sa posudzuje:

a)pokrok v implementácii tohto nariadenia, pokiaľ ide o vývoj technických kritérií preskúmania v prípade environmentálne udržateľných hospodárskych činností;

b)možná potreba revízie kritérií stanovených v tomto nariadení na posudzovanie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti;

c)vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ciele udržateľnosti, najmä sociálne ciele;

d)používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície v práve Únie, ako aj na úrovni členských štátov vrátane vhodnosti vytvorenia mechanizmu overovania súladu s kritériami stanovenými v tomto nariadení.

2.Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. Komisia prípadne predloží sprievodné návrhy.

Článok 18
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Články 3 až 13 tohto nariadenia sa uplatňujú:

a)od 1. júla 2020, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 1 a 2;

b)od 31. decembra 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 4 a 5;

c)od 31. decembra 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 3 a 6;

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [orgánu]

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje orgánu [orgánu]

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

☑ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 56

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 57

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Plánované metódy kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) 67

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Predpokladá sa, že plánovaný dátum prijímania je 1. január 2020.

Predpokladá sa, že plánovaný dátum prijímania je 1. január 2020.

Predpokladá sa, že plánovaný dátum prijímania je 1. január 2020.

Predpokladá sa, že plánovaný dátum prijímania je 1. január 2020.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre zodpovedné GR a súvisiace GR/útvary

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na jednotky EPPČ by mali byť zahrnuté v prílohe V oddiele 3.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–☑    Návrh/iniciatíva je v súlade so súčasným viacročným finančným rámcom a návrhom VFR po roku 2020.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 93 .

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–◻ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–☑ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Týchto 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja obsahuje kvalitatívne a kvantitatívne ciele na ďalších 15 rokov, aby sme sa pripravili na budúcnosť a pracovali v záujme ľudskej dôstojnosti, stability, zdravej planéty, spravodlivých a odolných spoločností a prosperujúcich hospodárstiev.

(2)    Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu – Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, Štrasburg, 15. júla 2014, dostupné na stránke: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/juncker-political-guidelines-speech_sk.pdf  

(3)    COM(2014) 0903 final.

(4)    COM(2015) 614 final.

(5)    COM(2015) 80 final.

(6)    Pracovný dokument útvarov Komisie o preskúmaní európskej stratégie pre biohospodárstvo z roku 2012 [SWD(2017) 374 final].

(7)    COM(2015) 468 final.

(8)    Odhad je ročná priemerná investičná medzera na obdobie rokov 2021 až 2030 na základe modelových projekcií PRIMES, ktoré Európska komisia použila v posúdení vplyvu k návrhu smernice o energetickej efektívnosti (2016), ktorá je k dispozícii na stránke: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1483696687107&uri=CELEX:52016SC0405 .

(9)    Správa expertnej skupiny na vysokej úrovni EÚ, Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva, k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/180131-sustainable-finance-final-report_en.pdf  

(10)    COM(2018) 97 final.

(11)    Rozhodnutie č. 1386/2013/EÚ.

(12)    Smernica 2000/60/ES.

(13)    COM/2015/0614 final.

(14)    Smernica 2010/75/EÚ.

(15)    Nariadenie (ES) č. 66/2010.

(16)    Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393/1, 30.12.2006, s.1.)

(17)    Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014).

(18)    Ú. v. EÚ C … s. ...

(19)    Ú. v. EÚ C … s. ...

(20)    Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN 2015), dostupné na: https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld.

(21)    COM(2016) 739 final.

(22)    CO EUR 17, CONCL. 5.

(23)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(24)    Záverečná správa expertnej skupiny EÚ na vysokej úrovni o udržateľnom financovaní s názvom „Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva“, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/180131-sustainable-finance-final-report_en.pdf .

(25)    COM(2018) 97 final.

(26)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 020, 26.1.2010, s. 7).

(29)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

(31)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 [KOM(2011) 244 v konečnom znení].

(32)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).

(35)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Presadzovanie práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ“ [KOM(2003) 251 v konečnom znení].

(36)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ [COM(2016) 87 final].

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(39)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“, {SEK(2008) 2124} {SEK(2008) 2125} {SEK(2008) 2126}, KOM(2008) 400 v konečnom znení.

(40)    2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

(41)    Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(43)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(47)    https://www.unpri.org/download?ac=1534.

(48)    COM(2018) 97 final.

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(53)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(54)    Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(55)    Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).

(56)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(57)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(58)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(59)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(60)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(61)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(62)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(63)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(64)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(65)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(66)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(67)    Malý rozdiel v celkovej výške je spôsobený zaokrúhľovaním čísel na tri desatinné miesta.

(68)    Výdavky na obdobie po roku 2020 sú v súlade s návrhmi Komisie na ďalší viacročný finančný rámec (2021-2027) uverejnenými 2. mája 2018.

(69)    Počet rokov na dokončenie práce platformy nie je možné v súčasnosti odhadnúť. V tabuľke je z toho dôvodu uvedený vplyv na výdavky len počas prvých štyroch rokov existencie platformy. Očakáva sa, že platforma bude existovať aspoň počas obdobia ďalšieho VFR (t. j. do roku 2027).

(70)    Výdavky na obdobie po roku 2020 sú v súlade s návrhmi Komisie na ďalší viacročný finančný rámec (2021-2027) uverejnenými 2. mája 2018.

(71)    Počet rokov na dokončenie práce platformy nie je možné v súčasnosti odhadnúť. V tabuľke je z toho dôvodu uvedený vplyv na výdavky len počas prvých štyroch rokov existencie platformy. Očakáva sa, že platforma bude existovať aspoň počas obdobia ďalšieho VFR (t. j. do roku 2027).

(72)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(73)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(74)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(75)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(76)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(77)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(78)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(79)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(80)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(81)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(82)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(83)    Výdavky na obdobie po roku 2020 sú v súlade s návrhmi Komisie na ďalší viacročný finančný rámec (2021-2027) uverejnenými 2. mája 2018.

(84)    Počet rokov na dokončenie práce platformy nie je možné v súčasnosti odhadnúť. V tabuľke je z toho dôvodu uvedený vplyv na výdavky len počas prvých štyroch rokov existencie platformy. Očakáva sa, že platforma bude existovať aspoň počas obdobia ďalšieho VFR (t. j. do roku 2027).

(85)    Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

(86)    Výdavky na obdobie po roku 2020 sú v súlade s návrhmi Komisie na ďalší viacročný finančný rámec (2021-2027) uverejnenými 2. mája 2018.

(87)    Počet rokov na dokončenie práce platformy nie je možné v súčasnosti odhadnúť. V tabuľke je z toho dôvodu uvedený vplyv na výdavky len počas prvých štyroch rokov existencie platformy. Očakáva sa, že platforma bude existovať aspoň počas obdobia ďalšieho VFR (t. j. do roku 2027).

(88)    Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

(89)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; POD = pomocní odborníci v delegáciách.

(90)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(91)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

(92)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

(93)    Na základe súčasných spôsobov riadenia a financovanie (t. j. 60 % spolufinancovanie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a 40 % príspevok EÚ), v ktorých nie je zohľadnený návrh Komisie na preskúmanie orgánov ESA, ktorý ešte nie je prijatý.

(94)    Výdavky na obdobie po roku 2020 sú v súlade s návrhmi Komisie na ďalší viacročný finančný rámec (2021-2027) uverejnenými 2. mája 2018.

(95)    Počet rokov na dokončenie práce platformy nie je možné v súčasnosti odhadnúť. V tabuľke je z toho dôvodu uvedený vplyv na výdavky len počas prvých štyroch rokov existencie platformy. Očakáva sa, že platforma bude existovať aspoň počas obdobia ďalšieho VFR (t. j. do roku 2027).

(96)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % nákladov na výber.