EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 5. 2018
COM(2018) 325 final
2018/0135(CNS)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o systéme vlastných zdrojov Európskej únie
{SWD(2018) 172 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Úvod - dôvody reformy
1.1.Systém financovania, ktorý nebol reformovaný od roku 1988
Návrh viacročného finančného rámca na ďalšie obdobie je príležitosťou na modernizáciu finančného rámca EÚ. Ako sa uvádza v oznámení „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje: viacročný finančný rámec na roky 2021-2027“, Únia potrebuje financovať nové priority a európske verejné statky. Hospodárske zmeny a globalizácia predstavujú zároveň pre vnútroštátne daňové systémy nové výzvy a pokiaľ ide o nové politiky, ich vykonávanie sa môže vďaka poskytovaniu finančných stimulov na úrovni EÚ zintenzívniť. Mnohí okrem toho volajú po reforme príjmovej strany rozpočtu, ktorá by zabezpečila väčšiu zrozumiteľnosť, spravodlivosť a transparentnosť.
V tejto súvislosti nemôže byť príjmová strana rozpočtu EÚ oddelená od hlavného vývoja v EÚ. Väčší dôraz na verejné statky s európskym rozmerom, ako aj na efektívne a správne riadenie verejných financií musí charakterizovať nielen výdavkovú stranu rozpočtu EÚ, ale musí sa stať aj základnou myšlienkou revízie na strane príjmov.
Rozpočet EÚ je skôr podmienený výdavkovou stranou ako dostupnosťou príjmov. To znamená, že príjmová strana rozpočtu sa upravuje väčšinou automaticky v závislosti od úrovne výdavkov, a to podľa pravidiel stanovených v právnych predpisoch o vlastných zdrojoch. Vo všeobecnosti musí systém „vlastných zdrojov“ zabezpečovať spoľahlivý a odolný rámec, ktorý v plnej miere dodržiava zásadu vyrovnanosti rozpočtu.
Súčasný systém vlastných zdrojov je založený na troch hlavných kategóriách príjmov: (i) tzv. tradičné vlastné zdroje (najmä clá); (ii) vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty a (iii) vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku. Zatiaľ čo tradičné vlastné zdroje sú priamym zdrojom príjmov do rozpočtu EÚ, a teda sú považované za „skutočný vlastný zdroj EÚ“, ďalšie dve kategórie predstavujú v zásade vnútroštátne príspevky, ktoré majú do rozpočtu EÚ poskytnúť členské štáty. Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku bol vytvorený ako „zostatkový“ prvok systému vlastných zdrojov, aby sa zabezpečilo plné financovanie dohodnutých výdavkov. S odstupom času sa však stal dominantnou zložkou systému. Tvorí viac ako 70 % príjmov EÚ. Tento zdroj zaisťuje stabilitu a dostatočnosť ale jeho dominantný charakter prehlbuje presvedčenie, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ predstavujú čisto nákladovú položku.
Ukázalo sa, že celkový systém financovania je ťažké reformovať. Podľa článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si Únia „zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“. Rozhodnutie o vlastných zdrojoch, ktoré je založené na tomto článku, predstavuje solídny právny základ pre systém financovania rozpočtu EÚ. Vzhľadom na vysokú stávku, ktorá je hre, sa vyžaduje jednomyseľnosť pri hlasovaní členských štátov a ratifikácia v národných parlamentoch. Subjekty rozhodovania musia zároveň prekonať veľkú procedurálnu prekážku, a to i napriek tomu, že pre väčšinu z nich sú dôvody reformy nepochybné. Nie je náhoda, že posledná zásadná kvalitatívna zmena v systéme vlastných zdrojov sa udiala v osemdesiatych rokoch minulého storočia prijatím tzv. „Delorsových balíkov“ a zavedením prvku založeného na hrubom národnom dôchodku s cieľom pokryť zvýšenie výdavkov súvisiacich s implementáciou jednotného trhu a rozšírením o nové členské štáty.
V roku 2011 Komisia navrhla nové vlastné zdroje, aby tak podporila úsilie členských štátov v oblasti fiškálnej konsolidácie v reakcii na finančnú krízu. Navrhla zjednodušiť vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty a zároveň vytvoriť nový vlastný zdroj založený na dani z finančných transakcií. Európsky parlament návrhy Komisie podporil. Hoci požadovaný jednomyseľný súhlas členských štátov sa nepodarilo dosiahnuť, široká zhoda panovala v tom, že reforma je skutočne potrebná. Európska rada vo svojich záveroch zo 7. a 8. februára 2013 uznala, že systém by sa mohol zlepšiť a vyzvala Radu, aby naďalej pracovala na návrhoch Komisie.
1.2.Potreba reformy
Skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje bola vytvorená v rámci konečnej dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020 v decembri 2013, keď Rada, Európsky parlament a Komisia prijali „spoločné vyhlásenie o vlastných zdrojoch“. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že otázka vlastných zdrojov si vyžaduje ďalšie úsilie a že bude zvolaná medziinšitucionálna skupina na vysokej úrovni, ktorej cieľom bude preskúmať celkový systém vlastných zdrojov. Táto skupina predložila svoju záverečnú správu v decembri 2016. Odporúča sa v nej, aby sa zaviedli nové kategórie vlastných zdrojov, ktoré by boli užšie prepojené v politikami EÚ, a aby sa zrušili korekčné mechanizmy.
V júni 2017 prijala Komisia Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ. Komisia v tomto dokumente navrhuje spektrum možností, ktoré jasnejšie prepájajú vlastné zdroje s politikami EÚ, najmä s jednotným trhom a udržateľným rastom. Zároveň v ňom uvádza, že pri zavádzaní nových vlastných zdrojov by sa malo dbať na (i) ich transparentnosť, jednoduchosť, stabilitu; (ii) ich konzistentnosť s cieľmi politík Únie; (iii) ich dosah na konkurencieschopnosť a udržateľný rast a na (iv) ich spravodlivé rozdelenie medzi členskými štátmi. Vo februári 2018 Komisia opätovne potvrdila, že reforma príjmovej strany rozpočtu EÚ by pomohla zamerať diskusiu na ciele a tie oblasti, v ktorých môže mať EÚ skutočnú pridanú hodnotu.
V marci 2018 Európsky parlament prijal uznesenie o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie. V súlade s hlavným závermi skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré uviedla so svojej záverečnej správe („Montiho správa“), Parlament v tomto uznesení poukazuje na nedostatky súčasného spôsobu financovania rozpočtu EÚ a požaduje rozsiahle reformy, pričom vyzýva najmä na zavedenie rozličných nových kategórií vlastných zdrojov a na zrušenie všetkých korekcií.
1.3.Návrh reformy systému financovania: riešenie hospodárskych a environmentálnych výziev EÚ
Celý rad nových politických priorít, ktoré majú vplyv na rozpočet, ako aj vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ si vyžadujú, aby sa v súčasnosti osobitná pozornosť venovala samotnej architektúre systému vlastných zdrojov. Okrem toho v dôsledku digitalizácie, globalizácie a ďalšieho hospodárskeho vývoja stoja vnútroštátne štatistické úrady pred novými výzvami. Z tohto dôvodu možno očakávať, že bude dochádzať k rozsiahlejším a častejším revíziám údajov o hrubom národnom dôchodku, aby tieto údaje primeraným spôsobom zohľadňovali národný dôchodok jednotlivých hospodárstiev. Vo všeobecnom kontexte zdaňovania vyvoláva integrácie trhov, voľný pohyb kapitálu a nárast nehmotného majetku otázky, či rámce zdaňovania uplatňované na vnútroštátnej úrovni dokážu primerane reagovať na vývoj v týchto oblastiach. Napokon treba uviesť, že zmena klímy a znečisťovanie životného prostredia vytvárajú negatívne externality, ktoré si vyžadujú reakciu na úrovni EÚ, ak nie na celosvetovej úrovni.
Okrem základnej požiadavky, ktorou je poskytnúť dostatočné príjmy na pokrytie výdavkov, by sa mal systém vlastných zdrojov reformovať takým spôsobom, aby prispel k riešeniu týchto nových výziev, pričom by mal byť navrhnutý tak, aby prinášal aj iné výhody ako len pravidelný tok fiškálnych príjmov. Komisia na základe existujúceho systému financovania navrhuje, aby sa príjmová strana rozpočtu EÚ modernizovala aj zjednodušením existujúceho vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, diverzifikáciou zdrojov príjmov a posilnením synergie medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami jednotlivých členských štátov.
Predkladaný návrh nezavádza pre občanov EÚ žiadne nové dane. EÚ nemá právomoc ukladať dane. Zavedenie nových kategórii vlastných zdrojov preto v plnej miere rešpektuje fiškálnu suverenitu členských štátov. Hoci sa existujúce daňové nástroje uplatňujú predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, Európska únia zaviedla v niektorých oblastiach pravidlá, ktorých cieľom je harmonizovať spôsob uplatňovania daní. Občanom a spoločnostiach v rôznych krajinách EÚ to zaručuje väčšiu spravodlivosť a zároveň vytvára priestor na podchytenie fiškálnych príjmov, ktoré nemôžu podchytiť vnútroštátne orgány. Priradenie istého podielu z niektorých harmonizovaných základov dane alebo iných zdrojov zakotvených v politikách alebo právnych predpisoch EÚ do rozpočtu EÚ je spôsob, ako zlepšiť synergiu medzi EÚ a národnými hospodárstvami.
Predkladaný návrh zachováva prísnu rozpočtovú disciplínu vďaka zásade vyrovnaného rozpočtu. Interakcia medzi rôznymi vlastnými zdrojmi je však potenciálnym zdrojom synergie, ktorá nebola doteraz v plnej miere využitá. Vďaka tomu sa lepšie využijú možnosti, ktoré ponúka Zmluva, pretože rozličné druhy vlastných zdrojov – príspevky členských štátov, podiel z existujúcich alebo budúcich daní a skutočný príjem EÚ – prinášajú výhody, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a umocňujú. Diverzifikáciou zdrojov príjmov sa zvýši odolnosť a prispôsobivosť rozpočtu EÚ, z čoho budú mať napokon prospech všetky členské štáty.
Predkladaný návrh zjednoduší kľúčové prvky existujúceho systému financovania EÚ a zvýši jeho transparentnosť. Existujúce vlastné zdroje prejdú procesom zmeny a modernizácie. Náklady na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, sa znížia z 20 % na pôvodnú úroveň 10 %. Korekcie sa postupne zrušia prostredníctvom prechodného mechanizmu.
Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie si vyžaduje konkrétnu odpoveď na otázku, ako pomôcť utlmiť hospodárske otrasy. Vzhľadom na zamýšľaný rozsah a účel Európskeho nástroja stabilizácie investícií Komisia navrhuje, aby sa dala k dispozícii suma, ktorá by zodpovedala príspevku úmernému k menovému príjmu vytvorenému každoročne v Eurosystéme, a ktorá by pomohla financovať grantový komponent tohto nástroja. Táto suma sa bude vyberať od členských štátov, ktoré sú členmi eurozóny, a následne sa zahrnie do rozpočtu EÚ ako vonkajší pripísaný príjem.
Komisia navrhuje:
1.Modernizovať existujúce vlastné zdroje a na tento účel
·zachovať clá ako tradičné vlastné príjmy EÚ v nezmenenej podobe a zároveň znížiť „náklady na výber“, ktoré si členské štáty ponechávajú, na úroveň 10 %;
·zachovať vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku, ktorý bude aj naďalej slúžiť ako vyrovnávací zdroj;
·zjednodušiť vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty.
2.Zaviesť súbor nových vlastných zdrojov, do ktorého bude patriť:
·podiel z obnoveného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov. To umožní vytvoriť priamy súvis medzi financovaním rozpočtu EÚ a výhodami, ktoré požívajú spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu;
·podiel z príjmov z aukcií v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami: Európsky systém na obchodovanie s emisiami predstavuje kľúčový nástroj EÚ na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov a má priamu spojitosť s fungovaním jednotného trhu;
·príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva odpadu z nerecyklovaných plastových obalov. To bude členské štáty motivovať k tomu, aby znižovali množstvo odpadu z plastových obalov a zároveň to podnieti prechod Európy na obehové hospodárstvo vďaka implementácii stratégie pre plasty.
3.Zaviesť zásadu, že budúce príjmy vyplývajúce priamo z politík EÚ by mali plynúť do rozpočtu EÚ;
4.Postupne zrušiť korekcie;
5.Zvýšiť strop vlastných zdrojov.
2.Modernizácia existujúcich vlastných zdrojov
2.1.Zachovanie ciel (tradičných vlastných zdrojov) pri nižších nákladoch na výber
„Tradičné vlastné zdroje“, ktoré v súčasnosti tvoria najmä clá, sa odvádzajú priamo do rozpočtu EÚ a vo všeobecnosti sa považujú za „prirodzený“ dôsledok fungovania colnej únie a spoločnej vonkajšej obchodnej politiky. Clá sa ukladajú na dovoz výrobkov z krajín mimo EÚ podľa sadzby, ktorá je stanovená v Spoločnom colnom sadzobníku.
Súčasné náklady na výber ciel na úrovni 20 % sú však vyššie v porovnaní s tým, čo by pre vnútroštátne orgány v skutočnosti vytváralo dostatočný stimul na dôsledný výber ciel v mene Únie. Navrhuje sa teda znížiť podiel z nákladov na výber, ktoré si členské štátu môžu ponechať, a to na jeho pôvodnú úroveň 10 %, a zároveň zvýšiť finančnú podporu pre colné vybavenie a informačné technológie, ktoré viac zodpovedajú skutočným potrebám.
Výška vybratých ciel a intenzita kontrol poukazujú na odlišné trendy. Z posledných údaje o výkonnosti colnej únie vyplýva, že pri miere vykonávania kontrol bola v posledných rokoch zaznamenaná klesajúcu tendencia, zatiaľ čo podiel z vybratých súm, ktoré si členské štáty ponechávajú, sa zvýšil z 10 % na 25 %. V roku 2016 boli počas colného konania na úrovni Únie vykonané kontroly pri 2,1 % dovážaného tovaru, miera vykonávania týchto kontrol sa však medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. Uplatňovanie zjednodušených postupov a automatizácia navyše prispievajú k zlepšovaniu nákladovej efektívnosti týchto kontrol.
Okrem toho sumy, ktoré si členské štáty ponechávajú ako náklady na výber, nie sú vždy použité na priamu podporu colných činností. Najnovší vývoj ukazuje, že vo vnútroštátnych správnych orgánoch je na vykonávanie kontrol k dispozícii menší počet ľudských zdrojov, čo znamená, že len obmedzená časť dostupných zdrojov sa venuje colným operáciám a kontrole ciel.
2.2.Zachovanie vlastného zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku a jeho doplnenie s cieľom lepšie zohľadniť rozmer EÚ
Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku tvorí v súčasnosti hlavnú časť príjmov rozpočtu EÚ. Súčasné vlastné zdroje majú nepochybný prínos z hľadiska stability, dostatočnosti a prispôsobivosti, ktorý je zaručený najmä vďaka zostatkovým príspevkom založeným na hrubom národnom dôchodku. Tento vlastný zdroj má preto aj naďalej zostať základným prvkom príjmovej strany rozpočtu EÚ.
V dôsledku najnovšieho hospodárskeho vývoja však stoja vnútroštátne orgány pred novými výzvami, pokiaľ ide o presné zisťovanie hodnoty hrubého národného dôchodku, ktorý je základným ukazovateľom pre meranie bohatstva. Globalizácia a technický pokrok priniesli zásadné zmeny v štruktúre podnikov a umiestnenia výroby. Vnútroštátne orgánu čelia výzvam, ktoré prináša dematerializácia mnohých služieb, rýchle rozširovanie elektronického obchodu, rastúci podiel nehmotného majetku a veľké a rýchle výkyvy pri zahraničných kapitálových investíciách. Národné účty môžu byť napríklad ovplyvnené prudkým a hromadným prevodom nehmotného majetku medzi krajinami, pre ktorý sa rozhodnú veľké nadnárodné spoločnosti v dôsledku daňových a regulačných stimulov.
Tento vývoj však nie je vždy zachytený vo vnútroštátnych systémoch dane z príjmov právnických osôb ani v iných zdrojoch údajov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje problémy vnútroštátnym daňovým orgánom a štatistickým úradom. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo Komisia spustila iniciatívu zameranú na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, ako aj na spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Vďaka spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb sa zlepší fungovanie jednotného trhu a obmedzí sa neefektívnosť a deformácie spojené s daňovým plánovaním a vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov. Zavedenie dane z digitálnych služieb je len dočasným riešením, pokiaľ ide o skutočnosť, že súčasné pravidlá pre daň z príjmov právnických osôb nezodpovedajú požiadavkám digitálnej ekonomiky.
V tejto súvislosti sa vytvára priestor na doplnenie vlastného zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku a na zníženie jeho váhy v rozpočte Únie, a to zavedením rôznorodého a odolného súboru vlastných zdrojov, ktoré budú priamo naviazané na právomoci a ciele Únie. Tieto nové príjmové zložky budú teda predstavovať nové prvky, ktoré budú vo väčšej miere prihliadať na výkyvy v hospodárskych cykloch členských štátov, vďaka čomu sa posilní proporcionalita, spravodlivosť a stabilizačný účinok rozpočtu EÚ.
V záujme zachovania dostatočnosti, stability a predvídateľnosti príjmov má príspevok založený na hrubom národnom dôchodku i naďalej zostať „vyrovnávacím“ zdrojom, t. j. príjmovou položkou, ktorej sadza výberu sa upraví v závislosti od celkových potrieb na strane príjmov tak, aby po zohľadnení iných príjmov a ďalších vlastných zdrojov pokryla výdavky. To znamená, že zdroj založený na hrubom národnom dôchodku zabezpečuje, aby bol všeobecný rozpočet Únie vyrovnaný vždy ex-ante, t. j. vo fáze jeho prijímania. Vďaka súboru vlastných zdrojov sa ešte viac zvýrazní vyrovnávaciu funkciu hrubého národného dôchodku a súčasne sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členskými štátmi.
2.3.Zjednodušenie vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty
Zložka založená na dani z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vlastných zdrojov od roku 1980 a jej cieľom je zabezpečiť, aby bol rozpočet EÚ prepojený s jednotným trhom a daňovou harmonizáciou. Základ dane je dostatočne široký na to, aby umožňoval stabilný a predvídateľný tok príjmov.
V súčasnom systéme sú základy dane z pridanej hodnoty všetkých členských štátov harmonizované v súlade s pravidlami EÚ. V dôsledku toho dochádza k častým korekciám a kompenzáciám, ako aj k zdĺhavému výpočtu váženej priemernej sadzby. Tieto základy sú následne obmedzené na úroveň 50 % základu hrubého národného dôchodku, aby sa obmedzili regresívne aspekty zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty. Na harmonizovaný základ dane z pridanej hodnoty sa vo všetkých členských štátoch následne uplatňuje jednotná sadzba na úrovni 0,30 %. Výnimkou je však Nemecko, Holandsko a Švédsko, v prípade ktorých sa uplatňuje znížená sadzba.
Navrhované zjednodušenie vychádza z týchto zásad: (i) zameranie sa na dodania, na ktoré sa uplatnila štandardná sadzba; (ii) zjednodušenie postupu na výpočet základu dane z pridanej hodnoty a (iii) uplatňovanie jednotnej sadzby výberu na základ so štandardnou sadzbou. Tento nový prístup reaguje na výzvu Európskeho parlamentu a Európskeho dvora audítorov, aby sa vlastný zdroj priblížil skutočnému základu dane z pridanej hodnoty a aby sa výrazným spôsobom zjednodušili výpočty. Výsledkom bude väčšia transparentnosť a zodpovednosť. Zjednodušený vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty bude plne v súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa akčného plánu v oblasti dane z pridanej hodnoty a následnými návrhmi.
Príjmy do rozpočtu EÚ, ktoré pochádzajú z vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, predstavujú v súčasnosti okolo 15-20 mld. EUR ročne. Túto úroveň možno pri zjednodušenom výpočte udržať tak, že sa sadzba výberu upraví zodpovedajúcim spôsobom smerom nahor.
3.Súbor nových vlastných zdrojov
Komisia navrhuje, aby sa zaviedli tri nové kategórie vlastných zdrojov: Hoci každý z nich má svoj prínos a opodstatnenie, ich spoločné zavedenie vo forme balíka prináša ďalšie výhody.
Prístup založený na „súbore zdrojov“ zavádza skutočné vlastné zdroje, ktoré sú prepojené s kľúčovými politikami EÚ, najmä so zmenou klímy, environmentálnou politikou, stratégiou pre plasty, obehovým hospodárstvom a jednotným trhom. Prináša pevné prepojenie na politiky EÚ a pridanú hodnotu EÚ. Ako príklad možno uviesť problém narúšania základu dane a presunu ziskov, ktorý nemožno zodpovedajúcim spôsobom riešiť len na úrovni samotných členských štátov. V tejto súvislosti prispievajú iniciatívy EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a zdaňovania právnických osôb k zlepšovaniu rovnakých podmienok pre spoločnosti a spotrebiteľov. Podobným spôsobom môžu environmentálne dane prispieť ku korekcii negatívnych externalít a ovplyvňovať správanie. Napríklad zmena klímy a plastový morský odpad sú problémy, ktoré majú globálny charakter a treba ich riešiť na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom fiškálnych stimulov. Európska únia už vytvorila nástroje EÚ, ktorých cieľom je zamerať sa na tieto výzvy.
Súbor nových vlastných zdrojov prinesie do rozpočtu EÚ nové peniaze a môže pomôcť vyrovnať sa s dôsledkami odchodu významného čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ. Hoci väčšina z navrhovaných nových zdrojov príjmov nevytvorí úplne nový tok príjmov, tieto zdroje sú jasne prepojené s úrovňou EÚ a priamo alebo nepriamo odrážajú pridanú hodnotu systému vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o odhadované príjmy, nové vlastné zdroje budú predstavovať významný podiel na potrebných príjmoch, nahradia však len istú časť príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku. Základy dane a sadzby výberu boli pri vlastných zdrojoch koncipované tak, aby nové zdroje príjmov pokrývali v rokoch 2021-2027 v priemere približne 12 % rozpočtu.
Keďže súbor nových vlastných zdrojov je výsledkom diverzifikácie zdrojov príjmov, zvýši sa odolnosť systému vlastných zdrojov voči výkyvom jednotlivých zložiek. Zlepší sa aj „vertikálne“ prepojenie na rozpočty jednotlivých členských štátov, pretože bude obsahovať zložky s užšou väzbou na životné prostredie, spotrebu a zdaňovanie právnických osôb.
Väčší a diverzifikovanejší súbor vlastných zdrojov bude napokon lepšie zosúladený aj s cyklickými výkyvmi hospodárstiev členských štátov. Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku ako taký bude i naďalej plniť svoju vyrovnávaciu úlohu, avšak jeho funkcia vyrovnávacej položky, t. j. zmierňovať výkyvy pri rôznych príjmových položkách, sa ešte viac prehĺbi a rozdelí medzi všetky členské štáty. Systém príjmov tak zabezpečí určitý stupeň rozdelenia záťaže pri dodržaní prísnej rozpočtovej disciplíny.
3.1.Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb
Vlastných zdroj pre rozpočet EÚ založený na zdaňovaní právnických osôb bol už dlho kandidátom, pre ktorý hovorilo jeho inherentné prepojenie na výhody, ktoré poskytuje jednotný trh, na ktorom pôsobia podniky. Rozdiely v daňových sadzbách uplatňovaných jednotlivými členskými štátmi nie sú ako také hlavnou prekážkou zavedenia vlastného zdroja založeného na zdaňovaní právnických osôb, no nedostatočne harmonizovaný základ dane z príjmov právnických osôb doteraz bránil Európskej únii podniknúť konkrétne kroky v tejto oblasti. Dôsledkom prijatia Komisie z roku 2016 týkajúcom sa spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb bude zavedenie harmonizovaného systému dane z príjmov právnických osôb, ktorý bude základom pre spravodlivý a transparentný nový vlastný zdroj prostredníctvom konsolidácie a rozdelenia konsolidovaného základu dane.
Vlastný zdroj založený na dani z príjmov právnických osôb by bol odôvodnený, keďže nadnárodné podniky využívajú slobody jednotného trhu. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb prispeje k úsiliu Únie v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Daň z príjmov právnických osôb by mohla významne prispieť do rozpočtu EÚ. Po schválení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v súlade s návrhmi Komisie z roku 2016, zavedenie nového vlastného zdroja na základe tohto nového základu nebude už také ťažké.
Podľa nových pravidiel tu bude existovať rovný príspevok založený na dani z príjmov právnických osôb, teda na ziskoch podnikov dosiahnutých na vnútroštátnej úrovni. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb bude poskytovať stabilné a relatívne vysoké sumy príjmov do rozpočtu EÚ a zároveň nebude zasahovať do daňovej právomoci členských štátov. Navrhovaný vlastný zdroj založený na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb by mal uplatniť sadzbu výberu na spoločný konsolidovaný základ. S uplatnením sadzby výberu vo výške 3 % pre EÚ by spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mohol priniesť 12 mld. EUR ročne. K výberu vlastného zdroja dôjde až po tom, ako sa v členských štátoch v plnej miere implementujú nové daňové pravidlá.
3.2.Vlastný zdroj založený na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami
Únia so svojím systémom EÚ na obchodovanie s emisiami Únie vytvorila spoločný nástroj na boj proti zmene klímy. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je zakotvený v spoločných cieľoch v oblasti klímy, zmierňujúcich stratégiách a medzinárodných záväzkoch a poskytuje rovnaký cenový signál pre sektory v členských štátoch. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je harmonizovaný na úrovni Únie a príjmy z neho plynú do štátnych rozpočtov.
Navrhuje sa príspevok zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami EÚ do rozpočtu Únie ako vlastný zdroj. To by zahŕňalo pridelenia podielu 20 % určitých príjmov z celkových kvót vyčlenených na obchodovanie formou aukcie do rozpočtu EÚ.
Významný podiel príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami pochádza v prípade členských štátoch s nižšími príjmami z aukcií kvót prerozdelených na účely solidarity, rastu a prepojení. S cieľom zaistiť spravodlivosť sa príspevok na vlastný zdroj nebude vzťahovať na tieto prerozdelené kvóty. V revidovanej smernici o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami sa stanovuje inovačný fond na podporu rozvoja prelomových technológií, ako aj fond na modernizáciu odvetvia energetiky v členských štátoch s nižšími príjmami. Ani na sumu vyčlenená na financovanie inovačného fondu a fondu na modernizáciu sa nebude uplatňovať príspevok na vlastný zdroj. Kvóty, ktoré sú k dispozícii na obchodovanie formou aukcie, ktoré členský štát môže bezodplatne prideliť odvetviu energetiky, by sa však mali zarátavať do príspevku na vlastný zdroj s cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutie o tom, či sa táto možnosť využije alebo nie, vychádzalo z ekonomických dôvodov.
Odhadované ročné priemerné výnosy by sa mohli líšiť od 1,2 a 3,0 mld. EUR v závislosti od trhovej ceny kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Mohli by sa tiež líšiť v závislosti od ročných aukčných objemov, ktoré okrem iného závisia od fungovania trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami.
3.3.Vlastný zdroj založený na odpade z plastových obalov
Komisia prijala 18. januára 2018 európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve. Táto stratégia prispeje k riešeniu environmentálnych problémov, a to najmä tým, že zlepší ekonomiku recyklácie a zníži únik plastového odpadu do životného prostredia. Stratégia sa zameriava aj na zvýšenie plastovej udržateľnosti pri súčasnej stimulácii a odmeňovaní inovácií, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest. V oznámení sa uvádza, že opatrenia fiškálnej povahy by mohli podnietiť ekologické správanie. Komisia 22. marca 2018 zorganizovala okrúhly stôl so zainteresovanými stranami, aby diskutovali o tom, ako môže rozpočet EÚ prispieť k naplneniu stratégie pre plasty. Vo všeobecnosti existuje dohoda o potrebe znížiť znečistenie životného prostredia pochádzajúce z plastov s využitím iných prostriedkov. Zavedenie novej špecializovanej dane na úrovni EÚ by bolo problematické z hľadiska konkurencieschopnosti a subsidiarity; zároveň bola vo všeobecnosti potvrdená potenciálna úloha rozpočtu EÚ pri riešení tohto problému.
Navrhovaný príspevok na vlastný zdroj by bol priamo úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov, ktorý bol vyprodukovaný v každom členskom štáte. Príspevok preto poskytne stimul pre členské štáty, aby znížili tieto množstvo takéhoto odpadu. Týmto spôsobom by rozpočet EÚ prispel k dosiahnutiu cieľov stratégie pre plasty a obehového hospodárstva.
Navrhovaný príspevok na vlastný zdroj by bol úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov nahláseného každoročne Eurostatu. Príspevky členských štátov na vlastný zdroj by sa vypočítali s uplatnením sadzby výberu 0,80/kg na toto množstvo, čo by mohlo priniesť asi 7 mld. EUR ročne.
3.4.Odhadované zmeny v štruktúre financovania EÚ do roku 2027
Porovnanie súčasného zloženia príjmov v roku 2018 so štruktúrou príjmov v období rokov 2021 až 2027 odhaľuje v návrhu Komisie prvky kontinuity, ako aj prvky inovácií. V rámci súčasného systému, v závislosti od roku a štádia ročného rozpočtového cyklu, vlastný zdroj založený na hrobom národnom dôchodku pokrýva dve tretiny až tri štvrtiny celkových príjmov. Po schválení navrhnutých zmien sa očakáva, že bude pokrývať medzi 50 % a 60 % celkových príjmov.
Odhadovaný vývoj štruktúry systému financovania EÚ
|
|
Rozpočet na rok 2018
|
Odhadovaný priemer 2021 – 2027
|
|
|
v mld. EUR
|
% celkových príjmov
|
v mld. EUR
|
% celkových príjmov
|
|
Tradičné vlastné zdroje
|
23
|
15,8 %
|
26
|
15 %
|
|
Existujúce príspevky jednotlivých členských štátov
z toho:
|
120
|
82,9 %
|
128
|
72 %
|
|
(reformovaný) vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty
|
17
|
11,9 %
|
25
|
14 %
|
|
Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku
|
103
|
71,0 %
|
103
|
58 %
|
|
Nové vlastné zdroje
z toho:
|
–
|
|
22
|
12 %
|
|
Vlastný zdroj založený na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb
|
–
|
–
|
12
|
6 %
|
|
Vlastný zdroj založený na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami
|
–
|
–
|
3
|
2 %
|
|
Vlastný zdroj založený na odpade z plastových obalov
|
–
|
–
|
7
|
4 %
|
|
Celkové vlastné zdroje
|
143
|
98,7 %
|
176
|
99 %
|
|
Iné príjmy než vlastné zdroje
|
2
|
1,3 %
|
2
|
1 %
|
|
Príjmy spolu
|
145
|
100,0 %
|
178
|
100 %
|
Sumy na obdobie rokov 2021 – 2027 sú založené na uplatniteľných sadzbách, ako boli stanovené v návrhu Komisie na nariadenie Rady, ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie [COM(2018) 327, článok 1].
4.Stanovenie zásady, že budúce príjmy z politík EÚ budú plynúť do rozpočtu EÚ
Existujú aj iné príjmy, ktoré, napriek tomu, že nepatria do pôsobnosti tohto rozhodnutia, sú potenciálne zaujímavé ako doplňujúci zdroj rozpočtových príjmov, a mali by sa zohľadniť pri navrhovaní programov a politík vo finančnom rámci na nasledujúce obdobie.
Ak pri „ostatných príjmoch“ uplatníme tradičné kritériá hodnotenia, dostaneme veľmi pozitívne výsledky, okrem otázok „dostatočnosti a stability“. Sú priamo prepojené s politikami EÚ a právomocami, ľahko sa spravujú a v prípade ich účelového vyčlenenia nevytláčajú výdavky v rámci stropov viacročného finančného rámca alebo vlastné zdroje v rámci stropu vlastných zdrojov. Keďže sa neprevádzajú zo štátnych pokladníc, nie sú zahrnuté do príspevkov jednotlivých členských štátov, ktoré by boli zahrnuté do prevádzkových rozpočtových sáld, a preto predstavujú nezávislý a jedinečný zdroj príjmov EÚ.
Malo by byť zásadou, že príjem, ktorý je priamo generovaný vykonávaním politiky EÚ a presadzovaním spoločných pravidiel na úrovni Únie by mal štandardne plynúť do rozpočtu EÚ. Jedným z príkladov príjmov, ktoré by mohli plynúť do rozpočtu EÚ na základe iných právnych aktov, než je rozhodnutie o vlastných zdrojoch alebo daňová harmonizácia, je európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). V návrhu Komisie sa stanovuje, že poplatky, ktoré zaplatia osoby, ktoré navštívia schengenský priestor z tretích krajín, predstavujú pripísané príjmy (s cieľom umožniť zahrnutie dodatočných rozpočtových prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov). Tieto príjmy poskytnú dodatočné financovanie operačných nákladov na Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia a ďalšiu podporu všeobecnému rozpočtu. Pripísané príjmy sa nebudú započítavať do stropu vlastných zdrojov, pretože sa nehradia z vnútroštátnych rozpočtov. Ostatné, alebo „rôzne“ príjmy, ktoré nie sú vyčlenené, ale sú zaznamenané ako všeobecné príjmy (ako sú pokuty alebo úroky z omeškania) povedú k zníženiu príspevkov jednotlivých členských štátov založených na hrubom národnom dôchodku.
5.Postupné rušenie korekcií
Viacero členských štátov využívalo komplexný systém korekcií a zliav, a to najmä z historických dôvodov. Európskeho samitu, ktorý sa konal vo Fontainebleau v júni 1984, dospel k záveru, že „každý členský štát, ktorý je vystavený nadmernej rozpočtovej záťaži vo vzťahu k jeho relatívnej prosperite, môže mať prospech z korekcie vo vhodnom čase.“ Najdôležitejší z týchto mechanizmov bola korekcia pre Spojené kráľovstvo, ktorá bola opodstatnená pred 34 rokmi z dôvodov spravodlivosti.
Okrem korekcie pre Spojené kráľovstvo sa postupne rozvinul rastúci počet ďalších korekčných mechanizmov. Rakúsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko využívali od roku 2002 výhodu v podobe „zliav zo zľavy“. Išlo o neustále znižovanie ich podielu na pokrytí korekcie pre Spojené kráľovstvo. Dodatočné zníženia sa tiež poskytli určitým členským štátom, ktorých rozpočtové zaťaženie sa stále považovala za neprimerané. Nemecko, Holandsko a Švédsko získali dočasne znížené sadzby výberu v prípade dane z pridanej hodnoty na obdobie rokov 2014 – 2020. Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko využili aj zníženie paušálnej sumy pri príspevkoch založených na hrubom národnom dôchodku.
V priebehu času sa sumy korekcií a zliav zvýšili tak, že aj v prípade, že nezohľadníme zľavu Spojeného kráľovstva, že prekročili sumu 5 mld. EUR ročne v prípade súčasného viacročného finančného rámca. Vďaka tomu sa systém financovania rozpočtu EÚ stal príliš zložitým a čoraz menej transparentným.
Návrh nového viacročného finančného rámca zaručuje spravodlivý a vyvážený balík. Reformy na strane príjmov budú diverzifikovať zdroje príjmov a zahŕňať portfólio zdrojov, ktoré sa uplatnia na členské štáty spravodlivým spôsobom. Na strane výdavkov sa rozpočet Únie čoraz viac zameriava na širokú škálu výdavkov s nepopierateľnou pridanou hodnotou pre Úniu, napríklad v oblasti výskumu a inovácií, programu Erasmus, obrany a kontroly hraníc. Celkovo so zavedením balíka vlastných zdrojov a nových výdavkových priorít budú mať z rozpočtu Únie prospech všetky členské štáty spravodlivo bez zachovávania obsolentného a komplexného systému korekcií. Aby sa zabránilo výraznému a náhlemu nárastu príspevkov členských štátov, ktoré využívali korekcie, navrhujú sa paušálne zníženia ich príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku, ktoré sa budú postupne do roku 2025 rušiť. Základom pre určenie týchto paušálnych znížení je suma korekcií, ktorá sa týmto členským štátom pridelí v roku 2020.
6.Zvýšenie stropu vlastných zdrojov
Rozhodnutie o vlastných zdrojoch obsahuje aj strop pre ročný výber vlastných zdrojov. Cieľom je poskytnúť členským štátom istotu a chrániť ich rozpočtové a finančné plány pred „nepríjemnými prekvapeniam“. V súčasnosti je tento strop stanovený na 1,20 % súčtu hrubých národných dôchodkov všetkých členských štátov“. Po brexite sa výška tejto sumy v rámci tohto stropu automaticky zníži o približne 16 % (t. j. o podiel, ktorý predstavuje hrubý národný dôchodok Spojeného kráľovstva). Okrem toho je potrebné uviesť, že okrem potrieb platobných rozpočtových prostriedkov vo viacročnom finančnom rámci musia pod týmto stropom zostať aj rozpočtové zdroje potrebné na pokrytie finančných záväzkov súvisiacich s úvermi alebo finančnými nástrojmi zaručenými z rozpočtu EÚ. Vzhľadom na rastúce používanie týchto nástrojov, a to aj pokiaľ ide o možný stabilizačný nástroj pre eurozónu, bude pravdepodobne potrebné tento strop zvýšiť.
Začlenenie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu EÚ bude musieť byť sprevádzané zvýšením stropov stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Medzi platbami a stropom vlastných zdrojov musí zostať dostatočná rezerva, aby sa zaistilo, že Únia je za všetkých okolností schopná plniť svoje finančné záväzky, a to aj v časoch ekonomického poklesu. Komisia navrhuje zvýšiť strop vlastných zdrojov pre platby na 1,29 % a strop vlastných zdrojov pre záväzky na 1,35 % hrubého národného dôchodku EÚ-27.
Prípadné dodatočné príspevky Spojeného kráľovstva, aby splnilo svoje záväzky členského štátu EÚ, ktoré musia byť uhradené v období po roku 2020, by mohli prispieť k zníženiu potrieb financovania z vlastných zdrojov, a to najmä na začiatku budúceho viacročného finančného rámca.
7.Legislatívny balík v oblasti vlastných zdrojov
7.1.Právny rámec
Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa zaviedli dôležité inovácie umožňujúce významné zmeny, a to nielen z hľadiska rozpočtového postupu EÚ, ale aj z hľadiska spôsobu financovania rozpočtu EÚ. Dve ustanovenia zmluvy majú osobitný význam pre návrhy Komisie.
V treťom odseku článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že Rada „môže zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie“ v súvislosti s rozhodnutím o vlastných zdrojoch. Toto ustanovenie výslovne umožňuje vytvorenie nových vlastných zdrojov.
Vo štvrtom odseku článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že „Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví prostredníctvom nariadení vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie, pokiaľ tak ustanovuje rozhodnutie [o vlastných zdrojoch]“. Toto ustanovenie zavádza možnosť stanoviť osobitné vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov vo vykonávacom nariadení v rámci limitov stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.
Pri súčasných návrhoch Komisie sa v plnej miere využili tieto možnosti tým, že sa iniciovalo vytvorenie viacerých nových vlastných zdrojov a navrhlo sa zahrnutie viacerých ustanovení do vykonávacieho nariadenia podľa článku 311 ods. 4.
Tento prístup má za cieľ urobiť systém dostatočne flexibilný v rozsahu a medziach stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, a to tak, že všetky praktické opatrenia týkajúce sa zdrojov Únie, na ktoré by sa mali vzťahovať jednoduchšie postupy, sa sústredia vo vykonávacom nariadení, a nie v samotnom rozhodnutí. V týchto návrhoch sú zohľadnené zámery zákonodarcov vyjadrené v Konvente o budúcnosti Európy a schválené na následnej medzivládnej konferencii.
Podľa potreby nevyhnutné základné akty a údaje v súvislosti s vlastnými zdrojmi založenými na dani alebo príspevkoch a ich výpočet, ktorý vedie k toku príjmov, už existujú alebo boli navrhnuté. Sú úzko spojené s oblasťami, ktoré majú jasný rozmer politiky Únie, ako sú napríklad jednotný trh alebo ochrana životného prostredia.
7.2.Kľúčové prvky rozhodnutia o vlastných zdrojoch
V samotnom rozhodnutí o vlastných zdrojoch sa stanovuje: i) kategórie vlastných zdrojov, ktoré sa majú zahrnúť do rozpočtu Únie; ii) maximálne sadzby, ktorá sa majú uplatniť; iii) stropy vlastných zdrojov; iv) korekčné mechanizmy (ak je to potrebné) a spôsob ich financovania; a v) určité rozpočtové zásady. V rozhodnutí sa tiež musia uviesť ustanovenia, na ktoré sa môžu vzťahovať vykonávacie opatrenia. V rozhodnutí sa stanovujú prechodné opatrenia.
7.3.Vykonávacie nariadenie
Navrhované vykonávacie nariadenie podľa štvrtého odseku článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje všetky tieto praktické opatrenia a technické podrobnosti týkajúce sa zdrojov Únie, ktoré by mali upravovať jednoduchšie postupy, a to s cieľom vytvoriť dostatočne flexibilný systém v rozsahu a medziach stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Nezahŕňa aspekty systému vlastných zdrojov, ktoré sa týkajú sprístupňovania vlastných zdrojov a zabezpečenia požiadaviek na pokladničnú hotovosť (pozri oddiel 6.4).
Vykonávacie nariadenie by malo zahŕňať aj ustanovenia všeobecnej povahy uplatniteľné na všetky druhy vlastných zdrojov, v prípade ktorých je zvlášť dôležitý primeraný parlamentný dohľad. Vzťahujú sa najmä na otázky týkajúce sa kontroly príjmov a dohľadu nad nimi a súvisiacich právomocí inšpektorov Komisie.
Z toho vyplýva, že vo vykonávacom nariadení možno nájsť nasledujúce ustanovenia, ktoré zodpovedajú tomu čo je uvedené v rozhodnutí o systéme vlastných zdrojov:
1.sadzby výberu uplatniteľné na jednotlivé vlastné zdroje stanovené v rozhodnutí. Vytvoria sa tak podmienky na obmedzenú flexibilitu v rámci limitov stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Bez tejto flexibility by schopnosť vykonávať potrebné a včasné úpravy vlastných zdrojov narušil náročný a zdĺhavý postup stanovený pre prijímanie rozhodnutí o vlastných zdrojoch;
2.referenčný hrubý národný produkt podľa Európskeho systému národných a regionálnych účtov (ESA) a ustanovenia pre prípad jeho výrazných zmien (spresnenie hodnôt, pokiaľ ide o hrubý národný dôchodok, v kontexte revízií Európskeho systému národných a regionálnych účtov, môže mať vplyv na stropy vlastných zdrojov);
3.úpravu ročného zostatku rozpočtu. Zatiaľ čo všeobecné zásady prenosu prebytku sú stanovené v rozhodnutí, vykonávacie opatrenia sú stanovené v nariadení;
4.ustanovenia týkajúce sa kontroly a dohľadu vrátane dodatočných požiadaviek na podávanie správ.
Vykonávacie nariadenie v kombinácii s rozhodnutím o vlastných zdrojoch zabezpečí, že akákoľvek technická úprava systému bude podliehať schváleniu zo strany členských štátov, ako aj súhlasu Európskeho parlamentu.
7.4.Nariadenie o sprístupňovaní
Okrem vykonávacích opatrení uvedených vyššie, prevádzkové požiadavky týkajúce sa sprístupňovania vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ a na účty Komisie sú vymedzené v nariadení Rady podľa článku 322 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Balík legislatívnych návrhov preto zahŕňa aj ďalšie nariadenie o sprístupňovaní nových týkajúce sa metódy výpočtu a sprístupňovania vlastných zdrojov založených na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a na nerecyklovanom odpade z plastových obalov.
2018/0135 (CNS)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o systéme vlastných zdrojov Európskej únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 311 tretí odsek,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,
konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Systém vlastných zdrojov Únie musí vzhľadom na riadny rozvoj politík Únie zabezpečovať primerané zdroje, a to pri dodržaní prísnej rozpočtovej disciplíny. Rozvoj systému vlastných zdrojov môže a takisto by sa mal v čo najväčšej možnej miere podieľať na rozvoji politík Únie.
(2)Európska rada na zasadnutí 7. a 8. februára 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na návrhu Komisie týkajúcom sa nového vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, a to takým spôsobom, aby bol čo najjednoduchší a najtransparentnejší, aby sa posilnila väzba na politiku EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a zohľadnili sa skutočné príjmy z dane z pridanej hodnoty a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s daňovníkmi vo všetkých členských štátoch.
(3)V júni 2017 Komisia prijala Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ. Komisia navrhuje spektrum možností, ktoré jasnejšie prepájajú vlastné zdroje s politikami EÚ, najmä s jednotným trhom a udržateľným rastom. Podľa tohto dokumentu je pri zavádzaní nových vlastných zdrojov potrebné dbať na ich transparentnosť, jednoduchosť, stabilitu, konzistentnosť s cieľmi politík Únie, ich dosah na konkurencieschopnosť a udržateľný rast a ich spravodlivé rozdelenie medzi členskými štátmi.
(4)Lisabonskou zmluvou sa zaviedli zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa systému vlastných zdrojov, ktoré umožňujú zníženie počtu existujúcich zdrojov a zavedenie nových vlastných zdrojov.
(5)Súčasný systém stanovovania vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty bol opakovane kritizovaný Dvorom audítorov, Európskym parlamentom a členskými štátmi ako príliš zložitý. Preto je vhodné zjednodušiť výpočet tohto vlastného zdroja.
(6)Aby boli nástroje financovania Únie lepšie zosúladené s jej politickými prioritami, zjavnejšie sa prezentovala úloha rozpočtu Únie v oblasti fungovania jednotného trhu, lepšie sa podporili ciele politík Únie a znížili sa príspevky členských štátov založené na hrubom národnom dôchodku do ročného rozpočtu Únie, je potrebné zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov založených na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, vnútroštátnych príjmoch zo systému Európskej únie na obchodovanie s emisiami a príspevkoch jednotlivých členských štátov vypočítaných na základe nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.
(7)Európsky jednotný trh predstavuje veľký prínos pre spoločnosti, ktoré pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte. Rôznorodosť daňových systémov v rámci Únie však vytvára nenáležité výhody pre spoločnosti, ktoré sa môžu vyhnúť tomu, aby daň z príjmov právnických osôb zaplatili tam, kde vytvárajú hodnotu. Návrhy Komisie z roku 2016 o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb riešia túto nenáležitú výhodu zavedením rovnakých podmienok. Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zdaniteľných ziskov pripísaných každému členskému štátu podľa pravidiel Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. Vlastný zdroj by sa mal uplatňovať len pri subjektoch, na ktoré sa záväzne vzťahujú pravidlá Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.
(8)Únia považuje za prioritu dosiahnutie cieľa, ku ktorému sa zaviazala v Parížskej dohode o zmene klímy, a to znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 aspoň o 40 %. Systém Európskej únie na obchodovanie s emisiami je jedným z hlavných nástrojov, ktoré boli zavedené na účely plnenia tohto cieľa, a vytvára príjem prostredníctvom obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie. Vzhľadom na harmonizovanú povahu systému Európskej únie na obchodovanie s emisiami, ako aj na finančné prostriedky, ktoré Únia vynakladá na podporu úsilia členských štátov v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, je vhodné v tejto súvislosti zaviesť nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ. Tento vlastný zdroj by mal byť založený na kvótach, ktoré majú byť predmetom obchodovania členskými štátmi formou aukcie, ako aj na bezodplatných kvótach prechodne pridelených odvetviu energetiky. Aby sa zohľadnili osobitné ustanovenia týkajúce sa určitých členských štátov uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, kvóty prerozdelené na účely solidarity, rastu a prepojení, ani kvóty určené pre fond na inovácie a fond na modernizácie, by sa pri stanovovaní výšky príspevku na vlastný zdroj nemali zohľadňovať.
(9)V súlade so stratégiou Únie v oblasti plastov môže rozpočet Únie prispieť k zníženiu znečisťovania životného prostredia odpadom z plastových obalov. Vlastný zdroj, ktorý je založený na príspevku každého členského štátu a ktorý je proporcionálny k množstvu odpadu z plastových obalov, ktorý v jednotlivých členských štátoch nebol recyklovaný, bude slúžiť ako stimul na zníženie spotreby plastov na jedno použitie, podporí recykláciu a posilní obehové hospodárstvo. Členské štáty budú zároveň môcť v súlade so zásadou subsidiarity prijímať najvhodnejšie opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.
(10)Je potrebné vyhnúť sa tomu, aby členské štáty, na ktoré sa uplatňujú korekcie, museli čeliť výraznému a náhlemu zvýšeniu ich príspevkov. Je preto potrebné stanoviť na prechodné obdobie dočasné korekcie pre Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko vo forme paušálnych znížení ich príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku. Tieto korekcie by sa mali postupne do konca roku 2025 zrušiť.
(11)Podiel 20 % zo súm vybraných členskými štátmi pre tradičné vlastné zdroje, ktorý si ponechávajú členské štáty na pokrytie nákladov spojených s ich výberom, predstavuje vysoký podiel vlastných zdrojov, ktoré nie sú sprístupnené do rozpočtu Únie. Náklady na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty zo sumy vybranej pre tradičné vlastné zdroje, by sa zo súčasných 20 % mali vrátiť na pôvodnú úroveň 10 %, aby finančná podpora určená pre colné vybavenie, zamestnancov a informácie lepšie zodpovedala skutočným nákladom a potrebám.
(12)Rada v súlade so štvrtým odsekom článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanoví vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie. Takéto opatrenia by mali zahŕňať ustanovenia všeobecnej a technickej povahy uplatniteľné na všetky druhy vlastných zdrojov, pričom v ich prípade je zvlášť dôležitý primeraný parlamentný dohľad. Tieto opatrenia by mali zahŕňať podrobné pravidlá týkajúce sa stanovenia súm vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa majú sprístupniť, vrátane uplatniteľných sadzieb výberu vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) až e), technických otázok týkajúcich sa hrubého národného dôchodku, ustanovení a opatrení potrebných na kontrolu výberu vlastných zdrojov a dohľad nad ním, ako aj pravidlá týkajúce sa inšpekcií a pravidlá týkajúce sa právomocí úradníkov a iných zamestnancov oprávnených Komisiou vykonávať inšpekcie, a akékoľvek iné relevantné požiadavky na podávanie správ.
(13)Začlenenie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu EÚ bude musieť byť sprevádzané zvýšením stropov stanovených v rozhodnutí o vlastných zdrojoch. Medzi platbami a stropom vlastných zdrojov musí zostať dostatočná rezerva, aby sa zaistilo, že Únia je za všetkých okolností schopná plniť svoje finančné záväzky, a to aj v časoch ekonomického poklesu. Strop vlastných zdrojov by sa preto mal zvýšiť na úroveň 1,29 % súčtu hrubých národných dôchodkov jednotlivých členských štátov v trhových cenách v prípade platobných rozpočtových prostriedkov a 1,35 % v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov.
(14)Z dôvodu koherentnosti, kontinuity a právnej istoty treba prijať ustanovenia, ktoré by zaistili bezproblémový prechod zo systému zavedeného rozhodnutím Rady 2014/335/EÚ, Euratom na systém stanovený v tomto rozhodnutí.
(15)Na účely tohto rozhodnutia by sa všetky peňažné sumy mali vyjadrovať v eurách.
(16)S cieľom zabezpečiť prechod na revidovaný systém vlastných zdrojov, ako aj súlad s rozpočtovým rokom, by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2021. Ustanovenia týkajúce sa príspevku založeného na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb by však nemali podliehať retroaktívnemu uplatňovaniu a mali by byť odložené, keďže ešte neboli prijaté pravidlá Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Predmet úpravy
V tomto rozhodnutí sa stanovujú pravidlá prideľovania vlastných zdrojov Únii s cieľom zabezpečiť financovanie ročného rozpočtu Únie.
Článok 2
Kategórie vlastných zdrojov
1.Vlastné zdroje zahrnuté do rozpočtu Únie tvoria príjmy z:
a)tradičných vlastných zdrojov pozostávajúcich z odvodov, prémií, dodatočných alebo vyrovnávacích súm, dodatočných súm alebo iných poplatkov, z ciel Spoločného colného sadzobníka a ďalších ciel, ktoré zaviedli alebo majú zaviesť inštitúcie Únie v súvislosti s obchodovaním s tretími krajinami, z ciel na výrobky, na ktoré sa vzťahovala teraz už neplatná Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ako aj z príspevkov a iných poplatkov stanovených v rámci spoločnej organizácie trhu s cukrom;
b)uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel príjmov z dane z pridanej hodnoty vybraných zo zdaniteľných dodaní, na ktoré sa uplatnila štandardná sadzba, vydelený vnútroštátnou štandardnou sadzbou dane z pridanej hodnoty; táto skutočná sadzba výberu by nemala presiahnuť 2 %;
c)uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zdaniteľných ziskov pripísaných každému členskému štátu podľa pravidiel Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb; táto skutočná sadzba výberu by nemala presiahnuť 6 %;
d)uplatnenia jednotnej sadzby výberu na sumu predstavujúcu príjmy z kvót, ktoré majú byť predmetom obchodovania formou aukcie a ktoré sú uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2003/87/ES, a na trhovú hodnotu bezodplatných kvót prechodne pridelených na modernizáciu odvetvia energetiky, ako sa stanovuje v článku 10c ods. 3 uvedenej smernice; táto skutočná sadzba výberu by nemala presiahnuť 30 %;
e)uplatnenia jednotnej sadzby výberu na hmotnosť nerecyklovaného odpadu z plastových obalov; táto skutočná sadzba výberu by nemala presiahnuť 1,00 EUR na kilogram;
f)uplatnenia jednotnej sadzby výberu na súčet hrubých národných dôchodkov všetkých členských štátov, ktorá sa má určiť v súlade s rozpočtovým postupom, pričom sa zohľadní celková výška všetkých ostatných príjmov.
Na účely prvého pododseku písm. c) sa jednotná sadzba výberu uplatňuje iba na zisky daňovníkov, na ktorých sa záväzne uplatňujú pravidlá Únie v oblasti spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.
Na účely prvého pododseku písm. f) sa jednotná sadzba výberu uplatňuje na hrubý národný dôchodok každého členského štátu.
V prípade Rakúska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku vo výške 110 mil. EUR v roku 2021, 88 mil. EUR v roku 2022, 66 mil. EUR v roku 2023, 44 mil. EUR v roku 2024 a 22 mil. EUR v roku 2025. V prípade Dánska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku vo výške 118 mil. EUR v roku 2021, 94 mil. EUR v roku 2022, 71 mil. EUR v roku 2023, 47 mil. EUR v roku 2024 a 24 mil. EUR v roku 2025. V prípade Nemecka sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku vo výške 2 799 mil. EUR v roku 2021, 2 239 mil. EUR v roku 2022, 1 679 mil. EUR v roku 2023, 1 119 mil. EUR v roku 2024 a 560 mil. EUR v roku 2025. V prípade Holandska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku vo výške 1 259 mil. EUR v roku 2021, 1 007 mil. EUR v roku 2022, 755 mil. EUR v roku 2023, 503 mil. EUR v roku 2024 a 252 mil. EUR v roku 2025. V prípade Švédska sa uplatní hrubé zníženie jeho ročného príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku vo výške 578 mil. EUR v roku 2021, 462 mil. EUR v roku 2022, 347 mil. EUR v roku 2023, 231 mil. EUR v roku 2024 a 116 mil. EUR v roku 2025. Tieto sumy sú v cenách roku 2018 a sú upravené na bežné ceny uplatnením najaktuálnejšieho deflátora hrubého národného dôchodku pre Úniu vyjadreného v eurách, ktorý stanovuje Komisia a ktorý je k dispozícii pri zostavovaní návrhu rozpočtu. Tieto hrubé zníženia budú financované všetkými členskými štátmi.
2.Vlastné zdroje zahrnuté do rozpočtu Únie tvoria aj príjmy plynúce z akýchkoľvek nových poplatkov zavedených v rámci spoločnej politiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a to za predpokladu, že sa dodržal postup stanovený v článku 311 tejto zmluvy.
3.Ak na začiatku rozpočtového roka nie je prijatý rozpočet, na hrubý národný dôchodok sa aj naďalej uplatňujú dovtedy platné sadzby výberu, a to až do nadobudnutia platnosti nových sadzieb.
Článok 3
Strop vlastných zdrojov
1.Celková výška vlastných zdrojov pridelená Únii na pokrytie ročných platobných rozpočtových prostriedkov nepresiahne 1,29 % súčtu hrubých národných dôchodkov všetkých členských štátov.
2.Celková ročná suma viazaných rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtu Únie nepresiahne 1,35 % súčtu hrubých národných dôchodkov všetkých členských štátov.
3.Medzi viazanými rozpočtovými prostriedkami a platobnými rozpočtovými prostriedkami sa zachováva primeraný pomer, aby sa zaručila ich vzájomná kompatibilita a umožnilo sa dodržiavanie stropu stanoveného v odseku 1 v nasledujúcich rokoch.
Článok 4
Zásada všeobecnosti
Príjmy uvedené v článku 2 sa použijú bez rozdielu na financovanie všetkých výdavkov zahrnutých do ročného rozpočtu Únie.
Článok 5
Prenos prebytku
Akýkoľvek prebytok príjmov Únie, ktorý počas rozpočtového roka vznikne vo vzťahu k celkovým skutočným výdavkom, sa prenesie do nasledujúceho rozpočtového roka.
Článok 6
Výber vlastných zdrojov a ich sprístupňovanie Komisii
1.Vlastné zdroje Únie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) vyberajú členské štáty v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami uvedenými v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach. Členské štáty podľa potreby upravia tieto ustanovenia, aby spĺňali požiadavky vyplývajúce z pravidiel Únie.
Komisia preskúma príslušné vnútroštátne ustanovenia, ktoré jej oznámia členské štáty, oznámi členským štátom úpravy, ktoré považuje za potrebné v záujme zabezpečenia ich súladu s pravidlami Únie, a v prípade potreby podá správu rozpočtovému orgánu.
2.Členské štáty si na pokrytie nákladov na výber ponechajú 10 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a).
3.Členské štáty sprístupnia Komisii zdroje uvedené v článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s nariadeniami prijatými podľa článku 322 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 7
Vykonávacie opatrenia
Rada v súlade so štvrtým odsekom článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanoví vykonávacie opatrenia týkajúce sa týchto prvkov systému vlastných zdrojov:
a)pravidiel stanovenia súm vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa majú sprístupniť, vrátane uplatniteľných sadzieb výberu vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) až e), a to v medziach stanovených v týchto písmenách, ako aj výpočtu uplatniteľnej sadzby výberu vlastných zdrojov založených na hrubom národnom dôchodku uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. f);
b)ustanovení a opatrení potrebných na kontrolu výberu príjmov uvedených v článku 2 ods. 1 a dohľad nad ním vrátane pravidiel týkajúcich sa inšpekcií a právomocí úradníkov a iných zamestnancov, ktorých Komisia oprávnila vykonávať inšpekcie, ako aj akýchkoľvek iných relevantných požiadaviek na podávanie správ;
c)referenčného hrubého národného dôchodku, ustanovení o úprave hrubého národného dôchodku a ustanovení o prepočítaní stropov pre platby a záväzky v prípade výrazných zmien v hrubom národnom dôchodku na účely uplatnenia článku 2 ods. 1 písm. f) a článku 3;
d)postupu na výpočet ročného zostatku rozpočtu a jeho zahrnutie do rozpočtu, ako sa uvádza v článku 5.
Článok 8
Záverečné a prechodné ustanovenia
1.S výhradou odseku 2 sa rozhodnutie 2014/335/EÚ, Euratom zrušuje. Všetky odkazy na rozhodnutie Rady 70/243/ESUO, EHS, Euratom, rozhodnutie Rady 85/257/EHS, Euratom, rozhodnutie Rady 88/376/EHS, Euratom, rozhodnutie Rady 94/728/ES, Euratom, rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom, rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom alebo rozhodnutie 2014/335/EÚ, Euratom sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
2.Články 2, 4 a 5 rozhodnutia 94/728/ES, Euratom, články 2, 4 a 5 rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom, články 2, 4 a 5 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom a články 2, 4 a 5 rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom sa v závislosti od daného roka naďalej uplatňujú na výpočet a úpravu príjmov, ktoré plynú z uplatňovania sadzby výberu na jednotne stanovený základ dane z pridanej hodnoty, ktorý sa obmedzuje na úroveň 50 % až 55 % HNP alebo HND každého členského štátu, na výpočet korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy v rokoch 1995 až 2020 a na výpočet financovania korekcií poskytovaných Spojenému kráľovstvu ostatnými členskými štátmi.
3.Členské štáty si na pokrytie nákladov na výber aj naďalej ponechajú 10 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a), ktoré mali byť v súlade s platnými pravidlami Únie sprístupnené členskými štátmi do 28. februára 2001.
4.Členské štáty si na pokrytie nákladov na výber aj naďalej ponechajú 25 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a), ktoré mali byť v súlade s platnými pravidlami Únie sprístupnené členskými štátmi v období od 1. marca 2001 do 28. februára 2014.
5.Členské štáty si na pokrytie nákladov na výber aj naďalej ponechajú 20 % zo súm uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a), ktoré mali byť v súlade s platnými pravidlami Únie sprístupnené členskými štátmi v období od 1. marca 2014 do 28. februára 2021.
6.Na účely tohto rozhodnutia sa všetky peňažné sumy vyjadrujú v eurách.
Článok 9
Nadobudnutie účinnosti
Generálny tajomník Rady oznámi toto rozhodnutie členským štátom.
Členské štáty bezodkladne oznámia generálnemu tajomníkovi Rady ukončenie postupov na prijatie tohto rozhodnutia v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po prijatí posledného oznámenia uvedeného v druhom odseku.
Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 2 ods. 1 druhý pododsek tohto rozhodnutia sa uplatňujú od 1. januára druhého roka nasledujúceho po dátume začatia uplatňovania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.
Článok 10
Uverejnenie
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Bruseli