DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Dôvody a ciele návrhu

Význam ľudského faktora pre bezpečnosť života na mori a ochranu morského životného prostredia sa uznáva na úrovni Únie od začiatku 90. rokov minulého storočia 1 . Za obzvlášť dôležité prvky na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti sa považovali zlepšenie námorného vzdelávania, odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov. Na úrovni EÚ sa to dosiahlo prostredníctvom smernice 2008/106/ES v znení zmien 2 , a to stanovením minimálnych noriem v oblasti prípravy a vzdelávania. Táto smernica zahŕňa na úrovni EÚ medzinárodný rámec požiadaviek na odbornú prípravu, osvedčovanie a strážnu službu námorníkov, ktoré vypracovala Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a ktoré sú predpísané v Medzinárodnom dohovore o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 v znení zmien (ďalej len „dohovor STCW“).

Smernica 2008/106/ES obsahuje aj spoločný mechanizmus EÚ pre uznávanie systémov námorného vzdelávania, odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov z tretích krajín. Okrem toho sa v nej požaduje, aby Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) pravidelne overovala, či plnia členské štáty požiadavky smernice 2008/106/ES a tretie krajiny požiadavky dohovoru STCW.

Podpora profesijnej mobility námorníkov v EÚ uľahčením vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi bola cieľom smernice 2005/45/ES 3 . Smernicou sa zaviedol zjednodušený postup uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi. Účelom bolo zabezpečiť, aby sa všetkým námorníkom, ktorí získali svoju kvalifikáciu v niektorom členskom štáte a sú držiteľmi takýchto osvedčení, povolilo slúžiť na palube lodí plávajúcich pod vlajkou ktoréhokoľvek členského štátu.

Bolo vykonané hodnotenie a dospelo sa k záveru, že obe smernice sú vhodné na daný účel a do veľkej miery sa nimi splnili pôvodné ciele a očakávania. Identifikovali sa však aj prvky, ktoré bránia účinnosti a efektívnosti legislatívneho rámca. Zámerom tohto návrhu je riešiť identifikované problematické otázky.

Ústredným cieľom tejto revízie je teda zjednodušiť a zefektívniť existujúci regulačný rámec EÚ týkajúci sa odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov, aby sa: i) zachovali predpisy EÚ v súlade s medzinárodným rámcom; ii) prepracoval centralizovaný mechanizmus uznávania tretích krajín s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a efektívnosť; iii) zvýšila právna zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi.

1.2.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je plne v súlade s cieľmi stratégie v oblasti námornej dopravy do roku 2018 4 , ktorou sa vyzýva k nepretržitému súladu európskeho rámca s dohovorom STCW a vytvoreniu rovnakých podmienok na realizáciu medzinárodného rámca medzi EÚ a tretími krajinami. Okrem toho od zavedenia systému vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch smernicou 2005/45/ES sa v súvislosti s uznávaním osvedčení námorníkov podľa smernice 2008/106/ES neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 5 .

1.3.Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrhom sa zabezpečuje, aby boli existujúce právne predpisy jednoduché a jasné, nevytvárali zbytočné zaťaženie a držali krok s meniacim sa politickým a spoločenským vývojom na európskej a medzinárodnej úrovni. Návrh je plne v súlade s Bielou knihou z roku 2011 o budúcnosti dopravy 6 , pretože sa ním zabezpečí harmonizované vykonávanie požiadaviek dohovoru STCW v Únii a zaistia rovnaké podmienky medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

2.1.Právny základ

Vzhľadom na skutočnosť, že týmto návrhom sa mení súčasná smernica 2008/106/ES a zrušuje smernica 2005/45/ES, právnym základom zostáva článok 100 ods. 2 ZFEÚ (pôvodný článok 80 ods. 2 ZES), v ktorom sa stanovujú opatrenia v oblasti námornej dopravy.

2.2.Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Právne predpisy EÚ týkajúce sa požiadaviek na odbornú prípravu a osvedčovanie námorníkov boli zostavené a upravené najmä na základe medzinárodných požiadaviek, a to dohovoru STCW. Keďže dohovor STCW už bol transponovaný do práva Únie v celom rozsahu a všetky členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru, musí sa smernica zosúladiť s poslednými zmenami medzinárodného rámca.

Vzhľadom na celosvetový charakter lodnej dopravy je potrebné zabrániť konfliktu medzi medzinárodnými záväzkami členských štátov a ich záväzkami v rámci Únie. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa dohovor STCW vykonával v celej Únii harmonizovaným spôsobom tak, že sa zachovajú rovnaké podmienky medzi členskými štátmi.

Centralizovaný mechanizmus uznávania tretích krajín navyše na úrovni Únie zahŕňa povinnosť členských štátov podľa dohovoru STCW hodnotiť systémy odbornej prípravy, vzdelávania a osvedčovania tretích krajín, ktorých osvedčenia námorníkov uznávajú. Z hodnotenia vyplynulo, že centralizovaný mechanizmus prispel k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi EÚ a tretími krajinami a zároveň viedol k značnému zníženiu nákladov v porovnaní so situáciou, v ktorej by každý členský štát vykonával kontroly v tretích krajinách individuálne.

Navrhovanými opatreniami sa zabezpečí, aby členské štáty uplatňovali medzinárodný rámec harmonizovaným spôsobom, pričom zaistia efektívne prideľovanie dostupných ľudských a finančných zdrojov použitých na základe centralizovaného mechanizmu uznávania tretích krajín.

2.3.Proporcionalita

Vzhľadom na najnovší vývoj v právnej oblasti a zmeny dohovoru STCW sa návrh na zosúladenie existujúcich požiadaviek Únie s medzinárodnými požiadavkami, zvýšenie efektívnosti centralizovaného mechanizmu uznávania tretích krajín a objasnenie definície osvedčení námorníkov uznávaných medzi členskými štátmi považuje za jedinú primeranú a logickú možnosť. Zabezpečuje, aby sa neohrozila súčasná vysoká úroveň bezpečnosti a umožňuje lepšie využívanie dostupných zdrojov.

2.4.Výber nástroja

Smernica sa považuje za najvhodnejšiu formu na dosiahnutie vytýčených cieľov. Sú v nej stanovené spoločné zásady a harmonizovaná úroveň bezpečnosti, zabezpečuje sa ňou presadzovanie pravidiel, ale každému členskému štátu sa ponecháva možnosť výberu právnych a technických postupov, ktoré sa majú uplatniť. Navrhované opatrenia sa týkajú najmä minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu námorníkov a usudzuje sa, že smernica ponecháva členským štátom potrebnú slobodu na to, aby vo svojich systémoch odbornej prípravy zaviedli prísnejšie požiadavky, ak to budú považovať za vhodné.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

3.1.Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia hodnotila regulačný rámec EÚ týkajúci sa minimálnej úrovne požiadaviek na odbornú prípravu a osvedčovanie námorníkov a vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi 7 v kontexte svojho Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (ďalej len „REFIT“). Z hodnotenia REFIT vyplynulo, že rámec EÚ týkajúci sa odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov je naďalej relevantný a jeho kľúčové ciele boli zväčša dosiahnuté. Rámec EÚ predovšetkým prispel k vylúčeniu nekvalitných posádok pracujúcich na palube lodí plávajúcich pod vlajkou EÚ zlepšením námorného vzdelávania, odbornej prípravy a osvedčovania, pričom sa prostredníctvom zavedenia centralizovaného mechanizmu EÚ dosiahli rovnaké podmienky medzi námorníkmi, ktorí absolvovali odbornú prípravu v Únii, a námorníkmi zamestnanými z tretích krajín. Okrem toho sa vzájomným uznávaním osvedčení námorníkov podľa smernice 2005/45/ES podporila mobilita námorníkov medzi plavidlami plávajúcimi pod vlajkou EÚ.

Hodnotením REFIT sa tiež odhalili niektoré nedostatky v jeho efektívnosti a proporcionalite niektorých regulačných požiadaviek. Ide o tieto nedostatky:

a)Administratívnemu rámcu, pokiaľ ide o postup uznávania a prehodnotenia tretích krajín, chýba účinnosť a efektívnosť:

·časový rámec stanovený v právnych predpisoch pre uznávanie nových tretích krajín je nerealistický, keďže dostatočne nezohľadňuje všetky potrebné procedurálne postupy.

·dostupné finančné a ľudské zdroje zapojené do procesu uznávania tretích krajín sa nevyužívajú efektívne. Postup v súčasnosti neprihliada na počet kapitánov lodí a dôstojníkov, ktorí pravdepodobne budú zamestnaní z tretích krajín.

·postup prehodnotenia tretích krajín sa nevykonáva primeraným spôsobom. V časovom rámci prehodnotenia sa nezohľadňuje miera súladu danej krajiny s požiadavkami dohovoru STCW a počet potvrdení vydaných členskými štátmi.

b)Rozsah pôsobnosti systému vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi nie je jasný a neposkytuje právnu istotu.

c)Smernicu 2008/106/ES je potrebné v pravidelných intervaloch zosúlaďovať s najnovšími zmenami dohovoru STCW. V tejto súvislosti súčasný postup začleňovania zmien dohovoru STCW spôsobuje značné oneskorenia a predstavuje riziko, že právo Únie bude počas významného časového obdobia nekonzistentné s medzinárodným rámcom.

3.2.Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vzhľadom na technickú povahu plánovaného návrhu sa uskutočnila cielená konzultácia. Konzultácie s národnými expertmi v oblasti STCW, združeniami vlastníkov lodí a odborovými zväzmi námorníkov prebiehali 4 týždne prostredníctvom online prieskumu. Uskutočnil sa seminár, na ktorom sa zúčastnili členské štáty, ako aj európske združenia vlastníkov lodí a námorníkov, a vymenili si názory na plánované opatrenia. Zhrnutie konzultácie, ako aj podrobná spätná väzba k pripomienkam vyjadreným počas procesu konzultácie sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k návrhu. Plánované opatrenia podporila veľká väčšina zúčastnených národných expertov a zainteresovaných strán. Len zainteresované strany zastupujúce vlastníkov lodí vyjadrili určité obavy, pokiaľ ide o prepracovanie centralizovaného mechanizmu zavedením diskusie medzi členskými štátmi o potrebe uznať nové tretie krajiny. S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi akýmikoľvek opatreniami na zvýšenie efektívnosti a potrebou zachovania konkurencieschopnosti európskej flotily predsa len boli ich obavy začlenené do konečných opatrení tak, že sa žiadajúcemu členskému štátu umožní jednostranne uznať tretiu krajinu až do prijatia rozhodnutia o jej uznaní.

3.3.Získavanie a využívanie expertízy

Tento návrh vychádza najmä z údajov zhromaždených v priebehu hodnotenia REFIT, ako sa uvádza v príslušnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 8 .

Okrem toho sa v rámci prípravy tohto návrhu zorganizoval seminár s národnými expertmi a zainteresovanými stranami. Popritom boli interne v spolupráci s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou zhromaždené technické odborné znalosti.

Výsledky seminára a diskusií s národnými expertmi a názory ostatných relevantných zainteresovaných strán sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k návrhu.

3.4.Posúdenie vplyvu

Návrh bezprostredne nadväzuje na hodnotenie REFIT, ktorým sa identifikovali otázky týkajúce sa potreby zosúladenia s medzinárodným rámcom, zvýšenia efektívnosti v súvislosti s centralizovaným mechanizmom uznávania tretích krajín a potreby právnej jasnosti, pokiaľ ide o uznávanie osvedčení námorníkov. Plánované opatrenia nebudú mať podľa očakávania žiadne významné vplyvy (t. j. okrem právnej jasnosti, istoty alebo jednoduchosti) a neexistujú žiadne podstatne odlišné riešenia, ktoré sú k dispozícii. V súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii nebolo vykonané plnohodnotné posúdenie vplyvu.

Napriek tomu je k návrhu pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa vysvetľujú dôvody navrhnutých riešení z technického a právneho hľadiska a sumarizujú názory zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo počas prípravy tejto iniciatívy.

3.5.Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Keďže toto je revízia existujúceho právneho predpisu, ktorý spadá do Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie (REFIT), Komisia preskúmala možnosti zjednodušenia a zníženia záťaže.

Z analýzy vyplýva, že výrazné zjednodušenie je možné prostredníctvom zrušenia smernice 2005/45/ES a uvedenia smernice 2008/106/ES do súladu s medzinárodným rámcom.

Hlavným prvkom súvisiacim so zvýšením efektívnosti je prepracovanie centralizovaného mechanizmu uznávania systémov tretích krajín, pokiaľ ide o vzdelávanie a osvedčovanie námorníkov. Zavedením diskusie medzi členskými štátmi o potrebe uznať novú tretiu krajinu sa celý proces stane transparentnejším v súvislosti s nutnosťou pokračovať v takomto uznávaní. Viedlo by to k rozumnejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu dostupných ľudských a finančných zdrojov, keďže sa dôkladne zvážia náklady, ktoré by uznaním vznikli, v porovnaní s konkurenčnou výhodou pre flotilu EÚ zamestnaním námorníkov z príslušnej tretej krajiny.

Okrem toho sa predĺžením lehoty na prehodnotenie už uznaných tretích krajín na základe vymedzených kritérií priority uvoľnia zdroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú neefektívnym spôsobom. Predovšetkým sa dostupné zdroje presunú z krajín, ktoré poskytujú flotile EÚ malý počet námorníkov a predstavujú menej významné bezpečnostné hrozby, do krajín, ktoré sa budú prehodnocovať častejšie, keďže poskytujú najväčší podiel námorníkov s osvedčením z krajín mimo Únie.

Týmto spôsobom sa odobratím uznania tretích krajín, ktoré flotile EÚ minimálne päť rokov neposkytli žiadneho kapitána alebo dôstojníka, uvoľnia zdroje pre uznanie nových tretích krajín s väčším potenciálom dodania pracovnej sily na palubu európskych plavidiel. Vzhľadom na nedostatok dostupných údajov a právnu povahu zmien neboli prvky zjednodušenia kvantifikované.

3.6.Základné práva

Návrh nemá žiadne dôsledky pre ochranu základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

5.ĎALŠIE PRVKY

5.1.Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Tento návrh má veľmi technický rozsah pôsobnosti v súvislosti s opatreniami, ktoré majú členské štáty transponovať, a zároveň sa ním mení len veľmi obmedzený počet existujúcich právnych záväzkov. Preto plán vykonávania nie je potrebný vzhľadom na obmedzený počet akcií, ktoré členské štáty potrebujú na vykonanie navrhovaných opatrení.

5.2.Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Vysvetľujúce dokumenty sa nevyžadujú, keďže navrhované opatrenia, ktoré členské štáty musia transponovať, nemajú zásadný charakter.

5.3.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

Článok 1 sa mení s cieľom stanoviť nové vymedzenie pojmov vzťahujúce sa na nový predpis V/3 a predpis V/4, ktoré sú zavedené v prílohe k smernici 2008/106/ES. Navyše po zavedení nového článku 5b a tiež s cieľom objasniť uplatňovanie súčasného článku 8 sa považovalo za potrebné nové vymedzenie pojmu v súvislosti s „hostiteľským členským štátom“.

Mení sa aj článok 2, aby sa začlenil rozsah pôsobnosti zrušenej smernice 2005/45/ES.

Vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi

Dopĺňa sa nový článok 5b s cieľom začleniť systém vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi. V článku 5b sa premieta najmä zrušený článok 3 smernice 2005/45/ES, v ktorom sa objasňovalo, ktoré osvedčenia sa vzájomne uznávajú s cieľom umožniť námorníkom s osvedčením vydaným iným členským štátom pracovať na palube plavidiel plávajúcich pod vlajkou ďalšieho členského štátu.

Zosúladenie s medzinárodným rámcom

V článku 12 a prílohe I sú začlenené nové zmeny dohovoru STCW v súvislosti s novými požiadavkami na odbornú prípravu a kvalifikáciu námorníkov pracujúcich na palube osobných lodí a lodí, na ktoré sa vzťahuje kódex IGF a polárny kódex.

Uznávanie osvedčení námorníkov vydaných tretími krajinami

Článok 19 sa mení s cieľom stanoviť vykonávacie rozhodnutie o potrebe začať postup uznávania nových tretích krajín. Tento nový procedurálny postup umožní žiadajúcemu členskému štátu uviesť dôvody predloženia žiadosti o uznanie, pričom členské štáty budú mať možnosť o príslušnej žiadosti diskutovať a rozhodnúť.

Okrem toho lehota na prijatie rozhodnutia o uznaní tretej krajiny sa predlžuje z 18 na 24 mesiacov a v prípade, že tretia krajina musí vykonať významnejšie nápravné opatrenia vrátane zmien svojich právnych predpisov, príslušná lehota sa ďalej predlžuje na 36 mesiacov. Predĺženie lehôt by nemalo mať negatívny vplyv, keďže žiadajúci členský štát môže jednostranne uznať tretiu krajinu, kým sa neprijme konečné rozhodnutie o uznaní tejto tretej krajiny.

V článku 20a sa pridáva nový odsek, ktorým sa zavádza špecifický dôvod na odobratie uznania tretej krajiny na základe skutočnosti, že najmenej 5 rokov neposkytla flotile EÚ žiadnych námorníkov.

Prehodnotenie tretích krajín

Článok 21 sa mení s cieľom predĺžiť interval prehodnotenia až na 10 rokov na základe kritérií priority. Tretie krajiny, ktoré poskytujú obmedzený počet námorníkov na palube lodí flotily EÚ a ktoré predstavujú menšie riziko z hľadiska bezpečnosti, by sa mali prehodnocovať v dlhších intervaloch v porovnaní s tretími krajinami poskytujúcimi významnú pracovnú silu.

Informácie týkajúce sa potvrdení preukazujúcich uznanie osvedčení vydaných tretími krajinami

Článok 25a sa mení, aby sa umožnilo použitie informácií, ktoré poskytujú členské štáty o počte potvrdení preukazujúcich uznanie osvedčení vydaných tretími krajinami, na účely odobratia uznania a uprednostnenia prehodnotenia tretích krajín. Rovnakým spôsobom sa nahrádza článok 5a, aby sa zosúladil s novým článkom 25a.

Postup prijímania zmien a postup výboru

Článok 27 sa mení s cieľom splnomocniť Komisiu prostredníctvom delegovaných aktov zmeniť potrebné ustanovenia smernice 2008/106/ES tak, aby mohli byť zosúladené s budúcimi zmenami dohovoru STCW.

Článok 27a sa nahrádza tak, aby sa prispôsobil Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 9 .

2018/0162 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a zrušuje smernica 2005/45/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 10 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 11 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)S cieľom zachovať vysokú úroveň námornej bezpečnosti a ochrany mora pred znečistením je nevyhnutné zlepšiť úroveň vedomostí a zručností námorníkov Únie rozvíjaním odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov v súlade s medzinárodnými pravidlami.

(2)Odbornú prípravu a osvedčovanie námorníkov upravuje na medzinárodnej úrovni Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 (ďalej len „dohovor STCW“), ktorý bol revidovaný v roku 2010. V roku 2015 boli prijaté ďalšie zmeny dohovoru STCW týkajúce sa požiadaviek na odbornú prípravu a kvalifikáciu námorníkov pracujúcich na palube lodí, na ktoré sa vzťahuje Medzinárodný kódex bezpečnosti pre lode používajúce plyny alebo iné palivá s nízkou teplotou vzplanutia (ďalej len „kódex IGF“). Aj v roku 2016 boli prijaté zmeny dohovoru STCW v súvislosti s odbornou prípravou a kvalifikáciou námorníkov pracujúcich na palube osobných lodí a na palube lodí plaviacich sa v polárnych vodách.

(3)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES 12 sa začleňuje dohovor STCW do práva Únie. Signatármi dohovoru STCW sú všetky členské štáty, a teda harmonizované vykonávanie ich medzinárodných záväzkov sa má dosiahnuť prostredníctvom zosúladenia pravidiel Únie v oblasti odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov s dohovorom STCW. Viaceré ustanovenia smernice 2008/106/ES by sa preto mali zmeniť tak, aby odzrkadľovali najnovšie zmeny dohovoru STCW, pokiaľ ide o odbornú prípravu a kvalifikáciu námorníkov pracujúcich na palube lodí spadajúcich pod kódex IGF, na palube osobných lodí a na palube lodí plaviacich sa v polárnych vodách.

(4)S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a zabezpečiť včasné prispôsobenie pravidiel Únie tomuto vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o začlenenie zmien dohovoru STCW prostredníctvom aktualizácie technických požiadaviek na odbornú prípravu a osvedčovanie námorníkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie uskutočňovala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 13 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty majú doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(5)Smernica 2008/106/ES obsahuje aj centralizovaný mechanizmus uznávania osvedčení námorníkov vydaných tretími krajinami. Z hodnotenia Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (ďalej len „REFIT“) 14 vyplýva, že od zavedenia centralizovaného mechanizmu sa dosiahli značné úspory nákladov pre členské štáty. V hodnotení sa však tiež ukázalo, že pokiaľ ide o niektoré z uznaných tretích krajín, na plavidlách Únie sa následne zamestnal len veľmi obmedzený počet námorníkov. Preto by postup uznávania tretích krajín mal vychádzať z analýzy potreby takéhoto uznania vrátane odhadu počtu kapitánov lodí a dôstojníkov pochádzajúcich z danej krajiny, ktorí pravdepodobne budú zamestnaní na plavidlách Únie, aby sa dostupné ľudské a finančné zdroje využívali efektívnejším spôsobom.

(6)Pokiaľ ide o skúsenosti získané pri uplatňovaní postupu uznávania tretích krajín, z hodnotenia REFIT vyplynulo, že v súčasnom časovom rámci 18 mesiacov sa neberie do úvahy zložitosť procesu, ktorého súčasťou je inšpekcia v teréne vykonávaná Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou. Potrebné diplomatické opatrenia na plánovanie a vykonávanie takejto inšpekcie si vyžadujú viac času. Navyše 18 mesiacov nestačí v prípade, ak tretia krajina musí vo svojom systéme vykonať nápravné opatrenia a prijať právne zmeny na dosiahnutie súladu s požiadavkami dohovoru STCW. Z týchto dôvodov by sa lehota na prijatie rozhodnutia Komisie mala predĺžiť z 18 na 24 mesiacov a ak tretia krajina musí vykonať významnejšie nápravné opatrenia vrátane zmien právnych predpisov, lehota by sa mala ďalej predĺžiť na 36 mesiacov. Okrem toho by sa mala žiadajúcemu členskému štátu ponechať možnosť predbežne uznať systém tretej krajiny týkajúci sa noriem odbornej prípravy, osvedčovania a strážnej služby námorníkov v snahe zachovať flexibilitu postupu uznávania.

(7)S cieľom ďalej zvýšiť efektívnosť centralizovaného systému uznávania tretích krajín by sa prehodnotenie tretích krajín poskytujúcich nízky počet námorníkov vo flotile Únie malo vykonávať v dlhších intervaloch, ktoré by sa mali zvýšiť na desať rokov. Toto dlhšie obdobie prehodnotenia systému takýchto tretích krajín by však malo byť spojené s kritériami priority, ktoré zohľadňujú obavy o bezpečnosť, čím sa dosiahne rovnováha medzi potrebou efektívnosti a účinným ochranným mechanizmom v prípade zhoršenia kvality odbornej prípravy námorníkov poskytovanej v príslušných tretích krajinách.

(8)Informácie o námorníkoch zamestnaných z tretích krajín sa na úrovni Únie sprístupňujú prostredníctvom oznámenia členských štátov o príslušných informáciách uchovávaných v ich vnútroštátnych registroch týkajúcich sa vydaných osvedčení a potvrdení. Tieto informácie by sa mali využívať nielen na štatistické účely a na účely tvorby politík, ale aj na účely zlepšenia efektívnosti centralizovaného systému uznávania tretích krajín. Na základe informácií oznámených členskými štátmi sa uznané tretie krajiny, ktoré počas obdobia minimálne piatich rokov flotile Únie neposkytli námorníkov, vyjmú zo zoznamu uznaných tretích krajín. Okrem toho sa tieto informácie použijú aj na účely uprednostnenia prehodnotenia uznaných tretích krajín.

(9)Ustanovenia týkajúce sa uznávania odborných kvalifikácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 15 sa v súvislosti s uznávaním osvedčení námorníkov podľa smernice 2008/106/ES neuplatňujú. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES 16 sa upravovalo vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch. Vymedzenia osvedčení námorníkov uvedené v smernici 2005/45/ES sa však po zmenách dohovoru STCW z roku 2010 stali zastaranými. Preto by sa systém vzájomného uznávania osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi mal zmeniť s cieľom zohľadniť medzinárodné zmeny a nové vymedzenia osvedčení námorníkov, ktoré sú zahrnuté v smernici 2008/106/ES. Okrem toho by sa do systému vzájomného uznávania mali zahrnúť aj osvedčenia o zdravotnej spôsobilosti námorníkov vydané v rámci právomoci členských štátov. V záujme odstránenia nejednoznačnosti a rizika vzniku nezrovnalostí medzi smernicou 2005/45/ES a smernicou 2008/106/ES by malo byť vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov upravené smernicou 2008/106/ES.

(10)S cieľom zvýšiť právnu jasnosť a súlad by sa smernica 2005/45/ES mala zrušiť a smernica 2008/106/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2008/106/ES

Smernica 2008/106/ES sa mení takto:

1.V článku 1 sa dopĺňajú tieto body:

„43. „hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom námorníci žiadajú o akceptovanie alebo uznanie svojich osvedčení;

44. „kódex IGF“ je Medzinárodný kódex bezpečnosti pre lode používajúce plyny alebo iné palivá s nízkou teplotou vzplanutia, ako sa vymedzuje v predpise II-1/2.29 dohovoru SOLAS;

45. „polárny kódex“ je Medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách, ako sa vymedzuje v predpise XIV/1.1 dohovoru SOLAS;

46. „polárne vody“ sú arktické vody a/alebo antarktická oblasť, ako sa vymedzuje v predpisoch XIV/1.2 až XIV/1.4 dohovoru SOLAS.“

2.Článok 2 sa mení takto:

a) prvý pododsek sa mení takto:

„1. Táto smernica sa uplatňuje na námorníkov uvedených v tejto smernici, ktorí slúžia na palube námorných lodí plávajúcich pod vlajkou členského štátu s výnimkou:“;

b) dopĺňa sa tento odsek 2:

„2. Článok 5b sa uplatňuje na námorníkov, ktorí sú:

a) štátni príslušníci členského štátu;

b) štátni príslušníci iného členského štátu, ktorí majú osvedčenie vydané členským štátom.“

3.Článok 5a sa nahrádza takto:

„Na účely článku 20 ods. 8, článku 21 ods. 2 a na použitie členskými štátmi a Komisiou pri tvorbe politík členské štáty každoročne predkladajú Komisii informácie uvedené v prílohe V k tejto smernici o osvedčeniach o spôsobilosti a potvrdeniach preukazujúcich uznanie osvedčení o spôsobilosti. Na dobrovoľnom základe môžu poskytnúť aj informácie o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti vydaných členom posádky v súlade s kapitolami II, III a VII prílohy k dohovoru STCW.“

4.Vkladá sa tento článok 5b:

„Článok 5b

Vzájomné uznávanie osvedčení námorníkov vydávaných členskými štátmi

1. Každý členský štát akceptuje osvedčenia o odbornej spôsobilosti a listinný dôkaz vydané iným členským štátom alebo v rámci jeho právomoci s cieľom umožniť námorníkom slúžiť na palube lodí jeho flotily.

2. Každý členský štát uznáva osvedčenia o spôsobilosti alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktoré vydal iný členský štát kapitánom lodí a dôstojníkom v súlade s predpismi V/1-1 a V/1-2 prílohy I, a to potvrdením takéhoto osvedčenia na znak jeho uznania. Potvrdenie preukazujúce uznanie sa obmedzuje na postavenia, funkcie a úrovne spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v ňom stanovené. Použije sa vzor potvrdenia stanovený v odseku 3 oddielu A-I/2 kódexu STCW.

3. Každý členský štát s cieľom umožniť námorníkom slúžiť na palube lodí jeho flotily akceptuje osvedčenia o zdravotnej spôsobilosti vydané v rámci právomoci iného členského štátu v súlade s článkom 11.

4. Členské štáty zabezpečia, aby námorníci mali právo odvolať sa proti akémukoľvek odmietnutiu potvrdiť alebo akceptovať platné osvedčenie alebo proti nečinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu uložiť ďalšie obmedzenia týkajúce sa postavení, funkcií a úrovní spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, pokiaľ ide o pobrežné plavby, ako sa uvádza v článku 7, alebo alternatívnych osvedčení vydaných podľa predpisu VII/1 prílohy I.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členský štát môže v prípade potreby povoliť námorníkovi slúžiť na palube lode plávajúcej pod jeho vlajkou v akomkoľvek postavení okrem dôstojníka pre rádiokomunikáciu alebo radistu s výnimkami uvedenými v rádiokomunikačných predpisoch, a to na obdobie nepresahujúce tri mesiace, ak je tento námorník držiteľom príslušného a platného osvedčenia vydaného a potvrdeného iným členským štátom, ktoré však ešte nebolo potvrdené ako uznané dotknutým členským štátom.

O tom, že žiadosť o potvrdenie bola predložená príslušným orgánom, sa uchováva písomný dôkaz ľahko dostupný na palube lode.

7. Hostiteľský členský štát zabezpečí, že námorníci, ktorí predložili na uznanie osvedčenia na funkcie na riadiacej úrovni, majú primerané vedomosti o námorných právnych predpisoch príslušného členského štátu zodpovedajúce funkciám, ktoré môžu zastávať.“

5.Článok 12 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Od každého kapitána lode, dôstojníka a radistu, ktorí sú držiteľmi osvedčenia vydaného alebo uznaného podľa ktorejkoľvek kapitoly prílohy I s výnimkou predpisu V/3 kapitoly V alebo kapitoly VI a ktorí slúžia na mori alebo sa chcú vrátiť na more po určitom období na pevnine, sa v záujme zachovania ich spôsobilosti pre námornú službu vyžaduje, aby v intervaloch najviac päť rokov:

a) splnili normy pre zdravotnú spôsobilosť požadované článkom 11 a

b) uchovali si nepretržitú odbornú spôsobilosť v súlade s oddielom A-I/11 kódexu STCW.“;

b)Vkladá sa tento odsek 2b:

„2b. Každý kapitán lode alebo dôstojník musí na účely trvalej námornej služby na palube lodí plaviacich sa v polárnych vodách spĺňať podmienky odseku 1 tohto článku a je povinný v intervaloch najviac piatich rokov zabezpečiť udržanie si odbornej spôsobilosti pre lode plaviace sa v polárnych vodách v súlade s odsekom 4 oddielu A-I/11 kódexu STCW.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Každý členský štát porovná normy spôsobilosti, ktoré sa požadujú od kandidátov na osvedčenia o spôsobilosti a/alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydané do 1. januára 2017, s normami stanovenými pre príslušné osvedčenia o spôsobilosti a/alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti v časti A kódexu STCW a určí, či je potrebné požadovať od držiteľov týchto osvedčení o spôsobilosti a/alebo osvedčení o odbornej spôsobilosti, aby absolvovali vhodnú opakovaciu alebo rekvalifikačnú prípravu alebo hodnotenie.“;

d)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Každý členský štát porovná normy spôsobilosti, ktoré vyžadoval od osôb slúžiacich na lodiach poháňaných plynom pred 1. januárom 2017, s normami spôsobilosti uvedenými v oddiele A-V/3 kódexu STCW a rozhodne o tom, či je potrebné, aby si tieto osoby doplnili svoju kvalifikáciu.“

6.Článok 19 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členský štát, ktorý chce potvrdením uznať osvedčenia o spôsobilosti alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti uvedené v odseku 1 vydané treťou krajinou kapitánovi lode, dôstojníkovi alebo radistovi na vykonávanie služby na palube lodí plávajúcich pod jeho vlajkou, predloží Komisii žiadosť o uznanie takejto tretej krajiny, ku ktorej pripojí predbežnú analýzu plnenia požiadaviek dohovoru STCW treťou krajinou zozbieraním informácií uvedených v prílohe II vrátane odhadu počtu kapitánov lodí a dôstojníkov z danej krajiny, ktorí pravdepodobne budú zamestnaní.

Po predložení žiadosti členského štátu Komisia prijme rozhodnutie o začatí postupu uznávania pre túto tretiu krajinu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

V prípade prijatia kladného rozhodnutia o začatí postupu uznávania Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry a s prípadným zapojením členského štátu predkladajúceho žiadosť zozbiera informácie uvedené v prílohe II a posúdi systémy odbornej prípravy a osvedčovania tretej krajiny, ktorej uznanie sa požaduje, aby overila, či dotknutá krajina spĺňa všetky požiadavky dohovoru STCW a či boli prijaté vhodné opatrenia na zabránenie vydávaniu podvodných osvedčení.“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia prijme rozhodnutie o uznaní tretej krajiny prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2 do 24 mesiacov od prijatia kladného rozhodnutia podľa odseku 2.

V prípade, že dotknutá tretia krajina musí vykonať významnejšie nápravné opatrenia vrátane zmien svojich právnych predpisov a systému vzdelávania, odbornej prípravy a osvedčovania s cieľom splniť požiadavky dohovoru STCW, rozhodnutie možno prijať do 36 mesiacov od prijatia kladného rozhodnutia uvedeného v odseku 2.

Členský štát predkladajúci žiadosť môže rozhodnúť, že tretiu krajinu uzná jednostranne až do prijatia rozhodnutia podľa tohto odseku. V prípade, že sa takéto jednostranné uznanie uskutoční, členský štát oznámi Komisii počet potvrdení preukazujúcich uznanie vydaných v súvislosti s osvedčeniami o spôsobilosti a osvedčeniami o odbornej spôsobilosti uvedenými v odseku 1, ktoré vydala tretia krajina, až kým nebude prijaté rozhodnutie o jej uznaní.“

7. V článku 20 sa dopĺňa tento odsek 8:

„8. Ak nie sú k dispozícii potvrdenia preukazujúce uznanie vydané členským štátom v súvislosti s osvedčeniami o spôsobilosti alebo osvedčeniami o odbornej spôsobilosti uvedenými v odseku 1 článku 19, ktoré vydala tretia krajina na obdobie viac ako 5 rokov, uznanie osvedčení danej krajiny sa odoberie. Na tento účel Komisia prijme vykonávacie rozhodnutia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2 po tom, ako to oznámi členským štátom, ako aj dotknutej tretej krajine aspoň dva mesiace vopred.“

8.Článok 21 sa mení takto:

a)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Tretie krajiny, ktoré boli uznané podľa postupu uvedeného v článku 19 ods. 3 prvom pododseku, vrátane štátov uvedených v článku 19 ods. 6, prehodnotí Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry pravidelne a aspoň do desiatich rokov od posledného hodnotenia, aby overila, či plnia príslušné kritériá stanovené v prílohe II a či boli prijaté vhodné opatrenia na zamedzenie vydávaniu falošných osvedčení.“;

b) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia s pomocou Európskej námornej bezpečnostnej agentúry vykoná prehodnotenie tretích krajín na základe kritérií priority. Tieto kritériá priority zahŕňajú:

a) údaje o výkone štátnej prístavnej kontroly podľa článku 23;

b) počet potvrdení preukazujúcich uznanie vydaných v súvislosti s osvedčeniami o spôsobilosti alebo osvedčeniami o odbornej spôsobilosti, ktoré vydala tretia krajina v súlade s predpismi V/1-1 a V/1-2 dohovoru STCW;

c) počet inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy námorníkov akreditovaných treťou krajinou;

d) počet programov schválených treťou krajinou;

e) dátum posledného hodnotenia a počet nedostatkov v rozhodujúcich procesoch identifikovaných počas posledného hodnotenia Komisie;

f) akúkoľvek významnú zmenu v systéme odbornej prípravy a osvedčovania námorníkov v tretej krajine.

V prípade neplnenia požiadaviek dohovoru STCW treťou krajinou v súlade s článkom 20 má prednosť prehodnotenie príslušnej krajiny vo vzťahu k ostatným tretím krajinám.“

9.V článku 25a sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty poskytujú Komisii informácie uvedené v prílohe V na účely článku 20 ods. 8, článku 21 ods. 2 a na použitie členskými štátmi a Komisiou pri tvorbe politík.“

10.Článok 27 sa mení takto:

a) Prvý odsek sa mení takto:

„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha V k tejto smernici, pokiaľ ide o osobitný a relevantný obsah a podrobnosti informácií, ktoré musia členské štáty oznámiť pod podmienkou, že takéto akty sú obmedzené len na zohľadnenie zmien dohovoru a kódexu STCW a že dodržiavajú záruky týkajúce sa ochrany údajov. Týmito delegovanými aktmi sa nesmú zmeniť ustanovenia o anonymizácii údajov podľa článku 25a ods. 3.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek 2:

„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I k tejto smernici a všetky ostatné nevyhnutné ustanovenia, aby sa dosiahol jej súlad s novými zmenami dohovoru STCW a kódexu STCW.“

11.Článok 27a sa nahrádza takto:

„Článok 27a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 27 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [deň nadobudnutia účinnosti].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedené. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia uskutoční konzultácie s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 27 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

12.Príloha I sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Zrušenie

Smernica 2005/45/ES sa zrušuje.

Článok 3

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Rada vo svojich záveroch z 25. januára 1993 o námornej bezpečnosti a ochrane mora pred znečistením zdôraznila význam ľudského faktora pri bezpečnej prevádzke lodí. Takisto vo svojom uznesení z 8. júna 1993 o spoločnej politike bezpečnosti na moriach Rada stanovila cieľ vylúčiť nevyhovujúce posádky a uprednostnila opatrenia zamerané na zlepšenie odbornej prípravy a vzdelávania prostredníctvom vypracovania spoločných noriem pre minimálne úrovne odbornej prípravy kľúčového personálu.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33). Smernica naposledy zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/35/EÚ (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 78).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES zo 7. septembra 2005 o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 160).

(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 [KOM(2009) 8].

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(6) Biela kniha „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje [KOM(2011) 144].

(7) SWD(2018) 19.

(8) SWD(2018) 19.

(9) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 10.

(10) Ú. v. EÚ C , , s. .

(11) Ú. v. EÚ C , , s. .

(12) Ú. v. EÚ L 323, 3.12.2008, s. 33.

(13) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 10).

(14) SWD(2018) 19.

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/45/ES o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch a o zmene a doplnení smernice 2001/25/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 160).