Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie v digitálnom hospodárstve

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 353/04)

Spravodajca: Krister ANDERSSON

Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	2.7.2019
Prijaté v pléne	17.7.2019
Plenárne zasadnutie č.	545
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	167/7/7

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV považuje digitalizáciu hospodárstva za vynikajúcu príležitosť a digitálnu agendu EÚ za kľúčovú politiku Európskej únie. Keďže digitalizácia je aj naďalej dôležitou hnacou silou globálneho hospodárskeho rastu, je EHSV presvedčený, že politiky týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva by mali byť zamerané na podporu hospodárskeho rastu, cezhraničného obchodu a investícií, a nie na to, aby tomu vytvárali prekážky.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby daňové systémy náležite zohľadňovali nové podnikateľské modely. Zásady spravodlivého daňového systému – ucelenosť, predvídateľnosť, neutralita – sú rovnako dôležité ako v minulosti, a to tak pre verejné orgány, ako aj podniky a spotrebiteľov.

1.3.

Výbor preto súhlasí so zámerom Komisie naďalej predchádzať agresívnemu daňovému plánovaniu podnikov a netransparentnosti členských štátov, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi a podporila európska konkurencieschopnosť.

1.4.

EHSV sa domnieva, že v kontexte digitalizácie hospodárstva sa musia akékoľvek zmeny pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie ziskov medzi jednotlivé krajiny koordinovať globálne, aby sa mohli lepšie využiť výhody globalizácie, a to s riadnym celosvetovým riadením a celosvetovo platnými pravidlami. Preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 pri podpore hľadania medzinárodného riešenia, čím by sa obmedzilo riziko dvojitého medzinárodného zdaňovania. Ak sa však nepodarí nájsť medzinárodné riešenie, musí EÚ zvážiť samostatný postup.

1.5.

EHSV by chcel navrhnúť, aby členské štáty, ktoré zriadili osobitné vnútroštátne systémy, starostlivo hľadali najúčinnejšie riešenia s cieľom vyhnúť sa dodatočným komplikáciám a nákladom pre daňové správy aj podniky.

1.6.

EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby starostlivo zvážili všetky možnosti odstránenia akéhokoľvek nedostatočného zdaňovania digitálnych služieb bez ohľadu na to, kde sa spoločnosť nachádza, pre taký predaj, ktorý sa uskutoční v členskom štáte. Služby poskytované prostredníctvom platforiem, ktoré využívajú európski spotrebitelia, by sa mali v plnej miere začleniť do systému DPH ako základný prvok pri riešení problematiky daní. Treba poznamenať, že zákazníci subjektov pôsobiacich v oblasti digitálnych komunikácií, napr. Facebooku atď., majú zjavne bezplatný prístup k týmto službám, čo vyvoláva otázky v súvislosti s tým, ako by bolo možné rozumne uplatňovať DPH.

1.7.

Pri delení zostatkového zisku by sa ako východisko mohol použiť a uplatniť alokačný kľúč navrhovaný pre spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s jeho tromi faktormi, ak sa takáto metóda dohodne v rámci OECD. EHSV podporuje tento prístup.

1.8.

EHSV sa však domnieva, že prostriedky vynaložené na výskum a vývoj sú dôležité pre rozvoj nehmotných aktív a že krajina, v ktorej sa takéto činnosti uskutočňujú, by mala byť za to odmenená. EHSV preto navrhuje, aby sa na rozdelenie zostatkového zisku používal vzorec pozostávajúci zo štyroch faktorov, a nie z troch faktorov zahrnutých do vzorca pre CCCTB. EHSV plne uznáva zložitosť výpočtu medzinárodných práv týkajúcich sa zdaňovania. Zároveň je potrebné prijateľné a spravodlivé rozdeľovanie daňových práv medzi jednotlivé krajiny.

1.9.

Ak prerozdelenie medzinárodných práv týkajúcich sa zdaňovania nie je možné dosiahnuť v existujúcom rámci transferového oceňovania, EHSV podporuje rozdelenie zvyškových ziskov z trhových nehmotných aktív použitím vzorca zahŕňajúceho štyri faktory.

1.10.

Vzhľadom na rastúcu veľkosť trhov mimo Európy, najmä v krajinách, ako je Čína, India a Brazília, by rozdeľovanie práv na zdaňovanie celého základu dane z príjmov právnických osôb alebo dokonca celého zostatkového zisku viedlo v mnohých členských štátoch k značným stratám príjmov a mohlo by vyústiť do ťažkostí pri dosahovaní sociálnych cieľov v európskych krajinách.

1.11.

EHSV sa domnieva, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi rozdeľovaním daní zo ziskov právnických osôb medzi krajiny, ktoré sú čistými vývozcami, a krajiny, ktoré sú čistými dovozcami, aby sa neohrozila možnosť jednotlivých štátov dosahovať svoje sociálne a environmentálne ciele.

1.12.

Dohodnuté zmeny medzinárodných pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie medzi krajinami by mali byť prínosom pre všetky členské štáty a jednotný trh.

2. Súvislosti

2.1.

Súčasné systémy dane z príjmov právnických osôb vo svete a boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) sa opierajú o posudzovanie zisku podnikov podľa miesta, v ktorom hospodárske činnosti vytvárajú zisk a v ktorom sa vytvára hodnota. Digitalizácia hospodárstiev však nastoľuje otázku, kde sa vytvárajú zisky a ako sa rozdeľujú. Digitálne služby v ich širokom vymedzení sa môžu poskytovať na diaľku bez akejkoľvek fyzickej prítomnosti v mieste spotreby.

2.2.

Vzhľadom na projekt BEPS už medzinárodný daňový systém prechádza významnou transformáciou, ktorá vedie k mnohým zmenám v zdaňovaní spoločností (1). Cieľom projektu BEPS bolo zakročiť proti činnostiam v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov, a nie zmeniť existujúce medzinárodné normy týkajúce sa rozdeľovania práv na zdaňovanie cezhraničného príjmu medzi krajinami (2).

2.3.

Opatrenie 1 projektu BEPS sa zaoberalo výzvami, ktoré prináša digitálne hospodárstvo (3) Keďže sa nedosiahol konsenzus v otázke spôsobu zdaňovania týchto nových podnikateľských modelov, nasledovala v roku 2018 priebežná správa Inkluzívneho rámca OECD/G20 o BEPS (Inclusive Framework on BEPS) (4). V tejto správe sa stanovuje smerovanie činností inkluzívneho rámca v oblasti digitalizácie a medzinárodných daňových pravidiel do roku 2020. Opisuje sa v nej, ako digitalizácia ovplyvňuje aj iné oblasti daňového systému a poskytuje daňovým orgánom nové nástroje, ktoré sa premietajú do zlepšení služieb daňovým poplatníkom, čím sa zlepšuje efektívnosť výberu daní a odhaľujú daňové úniky.

2.4.

OECD vydala 13. februára 2019 dokument súvisiaci s verejnou konzultáciou a venovaný riešeniu daňových výziev súvisiacich s digitalizáciou hospodárstva (Addressing the Tax Challenges of the Digitalisation of the Economy) (5). Dokument obsahuje revidované pravidlá rozdeľovania zisku a pravidlá vzťahu podnikov s daňovými orgánmi, ako aj globálny návrh proti narúšaniu základu dane.

2.5.

Záverečná správa OECD týkajúca sa inkluzívneho rámca sa očakáva v roku 2020. Ministri financií USA a Francúzska však oznámili, že chcú urýchliť rozhovory s OECD s cieľom nájsť riešenie už v roku 2019 (6). USA predložili návrh, ktorého zámerom je umožniť jurisdikciám na trhu zdaňovať marketingové nehmotné aktíva používané v rámci tejto jurisdikcie, a to aj v prípade, keď sa investície do rozvoja takýchto marketingových nehmotných aktív uskutočňujú v inej krajine. Existuje aj nemecko-francúzsky návrh o minimálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb. Toto stanovisko EHSV by mohlo považovať za príspevok k prebiehajúcej diskusii.

2.6.

Európska komisia vydala už v roku 2014 správu o zdaňovaní digitálneho hospodárstva (7). Expertná skupina na vysokej úrovni pre zdaňovanie digitálneho hospodárstva dospela k záveru, že digitálne technológie ponúkajú Európe veľké príležitosti. Ak Európa vytvorí digitálny jednotný trh a využije digitálny potenciál jednotného európskeho trhu, môže podporiť svoje vyhliadky na rast a tvorbu pracovných miest. Expertná skupina podrobne diskutovala o zásadách, ktorými by sa malo riadiť medzinárodné zdaňovanie.

2.7.

Tieto zásady sú dôležité aj pre toto stanovisko. Expertná skupina dospela k záveru, že pre digitálne spoločnosti by nemal existovať osobitný daňový režim. Všeobecné pravidlá by sa mali skôr uplatňovať alebo upraviť tak, aby sa „digitálne“ spoločnosti posudzovali rovnako ako ostatné spoločnosti.

2.8.

Vo svojom oznámení s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo uverejnenom 21. marca 2018 predstavila Komisia balík legislatívnych návrhov pre harmonizovanú reformu týkajúcu sa pravidiel EÚ pre zdaňovanie právnických osôb v oblasti digitálnych aktivít. Balík obsahuje dve smernice Rady doplnené o nezáväzné odporúčanie týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou.

2.9.

EHSV uverejnil v júli 2018 stanovisko k návrhom Komisie na tému Zdaňovanie ziskov nadnárodných podnikov v digitálnom hospodárstve (8). V tomto stanovisku výbor zdôraznil negatívne účinky daní z obratu, ako aj potrebu medzinárodnej dohody.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

3.2.

Internet umožňuje spoločnostiam rozšíriť sa na globálne trhy bez výraznej fyzickej prítomnosti. Táto skutočnosť pomáha v nebývalej miere najmä malým podnikom, pokiaľ ide o ich export. Digitalizáciu často sprevádza aj rastúci význam nehmotných aktív, napríklad duševného vlastníctva a údajov.

3.3.

3.4.

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby v oblasti zdaňovania ziskov právnických osôb vládli rovnaké podmienky. Posledné roky ukázali, že jednotlivé spoločnosti dokázali využiť špecifické daňové predpisy v niektorých členských štátoch a znížiť tak svoju efektívnu sadzbu dane takmer na nulu. K tomuto výsledku prispela aj nedostatočná transparentnosť. Niektoré z týchto prípadov sa týkali aj nadnárodných spoločností pôsobiacich v oblasti digitálnych služieb.

3.5.

Výbor preto súhlasí so zámerom Komisie naďalej predchádzať agresívnemu daňovému plánovaniu podnikov, a to tak digitalizovaných, ako aj kamenných obchodov, a netransparentnosti členských štátov, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi a podporila európska konkurencieschopnosť.

3.6.

EHSV sa domnieva, že akékoľvek zmeny pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie ziskov musia mať celosvetový charakter, aby sa mohli lepšie využiť výhody globalizácie, a to s riadnym celosvetovým riadením a celosvetovo platnými pravidlami. EHSV preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 pri podpore hľadania medzinárodného riešenia. Ak sa však nepodarí nájsť medzinárodné riešenie, musí EÚ zvážiť samostatný postup.

3.7.

3.8.

EHSV konštatuje, že digitálne technológie majú takisto potenciál priniesť revolučné zmeny v oblasti dodržiavania predpisov a zisťovania skutočností. OECD vo svojej správe z roku 2018 (9) poukazuje na trojaký pozitívny vplyv digitalizácie na správu daní: zvýšenie účinnosti daňovej disciplíny, zlepšenie služieb pre daňových poplatníkov a zníženie zaťaženia v oblasti dodržiavania daňových predpisov.

3.9.

Väčšie množstvo údajov tretích strán dostupných pre daňové orgány umožní väčšiu automatizáciu vykazovania, čím sa obom stranám ušetrí čas aj peniaze a môže sa to použiť aj na riešenie problému nedostatočného vykazovania, únikov alebo podvodov. Príjmy niektorých krajín z dane z pridanej hodnoty už výrazne zvýšil softvér na zaznamenávanie údajov, ktorý zaviedli viaceré daňové správy. Tento softvér zaznamenáva údaje o predaji v čase zdaniteľného plnenia, ktoré možno zaslať priamo daňovým orgánom.

3.10.

EHSV zdôrazňuje, že pri posudzovaní efektívnej úrovne zdaňovania v digitálnom sektore je potrebné zohľadniť zmeny daňových predpisov, ku ktorým dochádza v dôsledku uplatňovania pravidiel BEPS, pretože v skutočnosti môžu viesť k zdaňovaniu ďalších ziskov v EÚ.

4. Ďalšie možné kroky

4.1.

Nie vo všetkých krajinách sveta existuje daň z pridanej hodnoty. V EÚ ju však uplatňujú všetky štáty. V podstate by jej mala podliehať akákoľvek spotreba služieb a tovarov, ak nie sú výslovne vyňaté zo základu dane. Príjmy z DPH predstavujú v rozpočte EÚ vlastné zdroje a EHSV sa domnieva, že je dôležité zahrnúť do základu dane digitálne služby.

4.2.

EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby starostlivo zvážili všetky možnosti odstránenia akéhokoľvek nedostatočného zdaňovania digitálnych služieb bez ohľadu na to, kde sa spoločnosť nachádza, pre taký predaj, ktorý sa uskutoční v členskom štáte. Služby poskytované prostredníctvom platforiem, ktoré používajú európski zákazníci, by sa mali v plnej miere začleniť do systému DPH. Treba poznamenať, že zákazníci subjektov pôsobiacich v oblasti digitálnych komunikácií, napr. Facebooku atď., majú zjavne bezplatný prístup k týmto službám, čo vyvoláva otázky v súvislosti s tým, ako by bolo možné rozumne uplatňovať DPH.

4.3.

EHSV konštatuje, že súčasné systémy zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré na svete existujú, sú založené na posudzovaní zisku právnickej osoby, ktorý sa dá pripísať každej príslušnej jurisdikcii. Zdaňovanie by malo byť založené na tom, kde sa vytvára hodnota. Vzhľadom na to, že je problematické určiť, kde sa v reťazci tvorby hodnôt vytvára zisk, je potrebné nájsť univerzálne zásady na posúdenie toho, kde sa vytvára hodnota. Takéto pravidlá boli vypracované v rámci komplexného úsilia OECD a stanovujú sa v nich daňové zásady a definície toho, ako určiť cenu tovaru a služby (pravidlá transferového oceňovania) pre podniky v rámci skupiny podnikov.

4.4.

EHSV sa domnieva, že medzinárodné pravidlá zdaňovania sa musia z času na čas zrevidovať, pretože podnikateľské modely sa vyvíjajú. Súčasné pravidlá boli nedávno zrevidované v súvislosti s dohodou týkajúcou sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) (10). Tieto nové pravidlá a definície sa začínajú uplatňovať. Majú podstatne znížiť možnosti agresívneho daňového plánovania a narúšania základu dane.

4.5.

Zostatkový zisk (alebo zostatková strata) môže byť najmä dôsledkom situácie, keď marketingové alebo výrobné nehmotné aktíva vedú k vzniku mimoriadnych ziskov. Napríklad využitie zákazníckych zoznamov alebo zhromaždených údajov môže viesť k vzniku zostatkového zisku. Táto koncepcia nie je v žiadnom prípade nová a mohla by sa použiť nielen na rozdelenie zisku medzi spriaznenými subjektmi, ale aj na rozdeľovanie daňových práv jednotlivým krajinám. Vyžadovalo by si to však inovačné zmýšľanie a preskúmanie možnosti rozdeľovania daňových práv v súlade s tvorbou hodnoty, a to aj v prípade, že v príslušnej krajine fyzicky neexistuje žiadna stála prevádzkareň. Táto otázka je tiež predmetom diskusií v OECD.

4.6.

EHSV konštatuje, že diskusia o zdaňovaní tzv. digitálnych spoločností sa netýka v prvom rade narúšania základu dane a presunu ziskov spoločností, ale rozdeľovania daňových práv jednotlivým krajinám.

4.7.

Zostatkový zisk (alebo zostatkovú stratu) možno opísať ako zisk (alebo stratu), ktorý (ktorá) je výsledkom situácie, keď každá strana dostane odmenu za svoje bežné príspevky spôsobom, ktorý je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (11). V prvom rade by to zahŕňalo riadne trhové ocenenie zistených rizík, hodnoty vytvorenej výrobnými faktormi a vykonávaných funkcií.

4.8.

Predaj by za normálnych okolností nebol rozhodujúcim faktorom pri rozdeľovaní ziskov medzi spoločnosti zapojené do transakcie. Ak sa však použijú existujúce medzinárodné pravidlá, t. j. rozdelenie zisku pre každú spoločnosť na základe usmernení OECD o transferovom oceňovaní, zostatkový zisk by sa mohol rozdeliť medzi krajiny, v ktorých sa vykonávali funkcie. Jednou z takýchto funkcií by mohol byť „predaj“.

4.9.

Alokačný kľúč navrhovaný pre spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s jeho tromi faktormi (12) by sa mohol použiť a uplatniť v prípade pridelenia zostatkového zisku (13).

4.10.

Možno však argumentovať, že prostriedky vynaložené na výskum a vývoj sú dôležité pre rozvoj nehmotných aktív a že krajina, v ktorej sa takéto činnosti uskutočňujú, by mala byť za to odmenená (14). To by si vyžadovalo vzorec pozostávajúci skôr zo štyroch než z troch faktorov zahrnutých do vzorca pre CCCTB.

4.11.

4.12.

Ak je zostatkový zisk 30 (z celkového zisku skupiny 100) a ak je výroba z hľadiska vytvárania hodnoty rovnomerne rozdelená medzi krajiny A a B, každá z týchto krajín bude zdaňovať 35 (15). Ak sa výrobok predáva za rovnakú sumu aj v krajine C, zostatkový zisk sa rozdelí medzi krajiny A, B a C. Krajiny A a B získajú dodatočný základ dane 13 a 3/4, zatiaľ čo krajina C má právo zdaniť 2 a 1/2 (16).

4.13.

EHSV plne uznáva zložitosť výpočtu medzinárodných práv týkajúcich sa zdaňovania medzi krajinami. Znamenalo by to, že sa bude vypočítavať zostatkový zisk, na ktorom sa krajiny dohodnú. Predpokladom by bolo tiež, že v kľúči rozdeľovania je známa veľkosť každého z týchto štyroch faktorov. Používanie upraveného vzorca CCCTB by sa mohlo vnímať ako krok smerom k prijatiu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.

4.14.

Vzorec CCCTB by pridelil práva na zdaňovanie príjmov právnických osôb krajinám, v ktorých sa neuskutočňujú žiadne inovácie ani výroba, ani sa nezaznamenávajú riziká a funkcie. Samotná skutočnosť, že predaj sa uskutočňuje v krajine, v ktorej sa nevykonáva žiadna iná činnosť, by potom stanovovala základ dane. To predstavuje významnú zmenu oproti súčasným pravidlám. Ak by sa však vzorec CCCTB uplatňoval len na zostatkový, a nie na celý zisk, uznalo by sa legitímne právo vyvážajúcich krajín ponechať si časť práv na zdanenie. Hodnota vytvorená vďaka podnikavosti a inovácii môže priniesť aj daňové úľavy, keď sa vynaložili náklady na výskum a vývoj, a krajina, ktorá úľavy poskytla, bude mať daňové príjmy, keď sa podnik stane ziskovým..

4.15.

V prípade, ak sa v rámci OECD nedosiahne dohoda, odporúčame, aby nová Európska komisia predložila nový návrh zdaňovania týchto podnikov v EÚ na základe údajov, ktoré už k dispozícii, napr. celková dĺžka reklamy počas doby pripojenia zákazníkov.

4.16.

Vzhľadom na rastúcu veľkosť trhov mimo Európy, najmä v krajinách, ako je Čína, India a Brazília, by rozdeľovanie práv na zdaňovanie celého základu dane z príjmov právnických osôb alebo dokonca na celého zostatkového zisku (17) viedlo v mnohých členských štátoch k značným stratám príjmov a mohlo by vyústiť do ťažkostí pri dosahovaní sociálnych cieľov v európskych krajinách.

4.17.

Podľa štúdie Copenhagen Economics by krajiny, ktoré sú čistými vývozcami, mohli stratiť značné príjmy z dane z príjmov právnických osôb, ak by sa časť zisku zdaňovala tam, kde sa tovar a služby predávajú (18). Konzervatívny odhad naznačuje, že v roku 2017 pochádzalo 18 – 21 % zo súčasného základu dane z príjmov právnických osôb v severských krajinách zo zahraničných zostatkových ziskov. V prípade Nemecka sa tento podiel odhaduje na 17 %. Ak sa zavedie prístup založený na marketingových nehmotných aktívach, podstatná časť týchto príjmov z dane z príjmov právnických osôb bude pridelená iným krajinám.

4.18.

EHSV sa domnieva, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi prerozdeľovaním dane z príjmov právnických osôb medzi krajiny, ktoré sú čistými vývozcami, a krajiny, ktoré sú čistými dovozcami.

4.19.

Ak by európske spoločnosti boli zdaňované primárne tam, kde predávajú svoje výrobky, mohli by tiež štruktúrovať svoje obchodné činnosti takým spôsobom, že k nákladom by dochádzalo v krajine predaja. Tento proces by mohol viesť k presunu investícií a pracovných miest do veľkých spotrebiteľských krajín, ako sú Čína a India, čo by v členských štátoch spôsobilo ďalšie straty na príjmoch. Takémuto vývoju sa musí zabrániť zabezpečením európskej konkurencieschopnosti.

4.20.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť celosvetovú dohodu a zaviesť nový režim alebo pravidlá rozdeľovania práv zdaňovania medzi jednotlivé krajiny. Neexistencia týchto podmienok povedie k dvojitému zdaňovaniu, a teda k znižovaniu objemu investícií a počtu pracovných miest.

V Bruseli 17. júla 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) OECD. BEPS 2015 Final Reports

(2) Podľa správy Komisie predstavuje hodnota presunu ziskov spoločností a narúšania základu dane v EÚ sumu 50 – 70 miliárd EUR, čo zodpovedá necelým 0,4 % HDP EÚ. SWD(2018) 81 final.

(3) OECD. BEPS Addressing the Tax Challenges of the Digital Economy, Action 1: 2014 Deliverable.

(4) OECD. Tax Challenges Arising from Digitalisation: Interim Report 2018 – Inclusive Framework on BEPS, OECD/G20 BEPS Project (OECD, 16. marca 2018); OECD.

(5) Public Consultation Document Addressing the Tax Challenges of the Digitalisation of the Economy, OECD.

(6) US and France accelerate plans to make global tech groups pay tax. Finance ministers agree on need for international minimum corporation tax level, Financial Times, 28. februára 2019.

(7) Expertná skupina Komisie pre zdaňovanie digitálnej ekonomiky, 28. mája 2014. Skupine predsedal niekdajší portugalský minister financií Vítor Gaspar a tvorilo ju šesť expertov z celej Európy s rozličným profesionálnym zameraním a odbornými skúsenosťami v tejto oblasti.

(8) Pozri stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie ziskov nadnárodných podnikov v digitálnom hospodárstve, Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 73.

(9) Tax Challenges Arising from Digitalisation – Interim Report 2018.

(10) OECD 2015.

(11) Pokiaľ ide o vymedzenie, pozri transferové oceňovanie v kontexte EÚ.

(12) Smernica Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb [COM(2016) 0685 final – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS)]. Výber troch faktorov vyplýva z potreby zohľadniť tak stav výroby (strana ponuky meraná aktívami a/alebo mzdovými nákladmi na trhu práce), ako aj stav dopytu (predaj do miesta určenia) na riadne opísanie ekonomickej činnosti. Predaj má váhu jednej tretiny, mzdy jednej šestiny, počet zamestnancov jednej šestiny a aktíva jednej tretiny. Ich súčet sa rovná jednej, aby sa tak mohlo 100 % CCCTB rozdeliť medzi členské štáty. Členské štáty môžu potom uplatňovať svoje sadzby dane z príjmov právnických osôb na svoje príslušné podiely základu dane. SWD(2016) 341 final.

(13) Možno poznamenať, že podniky so sociálnymi cieľmi, ako sú napríklad určité družstvá spojené s miestnou komunitou, distribuujú pridanú hodnotu vytvorenú priamejším spôsobom a že kľúč rozdeľovania sa preto v ich prípade nemusí priamo uplatňovať.

(14) Ak krajiny, ktoré poskytujú dobrú infraštruktúru a rozsiahle stimuly pre výskum a vývoj, nedostanú spravodlivý podiel z dane z príjmov právnických osôb, ich motivácia zaisťovať priaznivé investičné prostredie by sa znížila alebo dokonca úplne zanikla.

(15) „Bežný“ zisk bude 70.

(16) Po stanovovaní cien v súlade so zásadou nezávislej trhovej ceny bude zostávajúci zisk 30. Po doplnení faktora vedy a výskumu (R) k návrhu o faktoroch CCTB by faktormi kľúča na rozdeľovanie boli: imanie (K), práca (L), predaj (S) a veda a výskum (R), pričom by mali rovnakú váhu (1/4 každý faktor). V prípade 3 krajín treba zohľadniť 12 zložiek. Krajina C má však len jednu zložku – predaj. Zostávajúcich 11 zložiek je rovnomerne rozdelených medzi A a B, t. j. 5 a 1/2 pre každú (5,5/12 * 30) = 13 a 3/4. Základ dane pre krajinu C je (1/12 * 30) = 2 a 1/2. V krajinách A a B sa dodatočný základ dane vo výške 13 a 3/4 skladá z 3 a 3/4 za imanie, 3 a 3/4 za prácu a 3 a 3/4 za vedu a výskum (celkovo 7 a 1/2 za imanie, 7 a 1/2 za prácu a 7 a 1/2 za vedu a výskum) a z 2 a 1/2 za predaj. Celá hodnota predaja je tiež 7 a 1/2.

(17) Ak by bol celý základ dane založený výlučne na predaji, krajine C by sa v uvedenom príklade pridelil základ dane 25. Ak by sa rozdeľoval len zostatkový zisk založený na zložke predaja, tento istý základ dane pre krajinu C by bol 7,5.

(18) Future Taxation of Company profits – What to do with Intangibles?, Sigurd Næss-Schmidt, Palle Sørensen, Benjamin Barner Christiansen, Vincenzo Zurzolo, Charlotta Zienau, Jonas Juul Henriksen a Joshua Brown, Copenhagen Economics, 19. februára 2019.