EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 11. 2018
COM(2018) 772 final
PRÍLOHY
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení.
Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku.
PRÍLOHA 1
Legislatívny stav týkajúci sa stratégie jednotného trhu, stratégie jednotného digitálneho trhu a únie kapitálových trhov/bankovej únie 1
|
OPIS POLITIKY |
EURÓPSKY PARLAMENT |
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
STRATÉGIA JEDNOTNÉHO TRHU |
|||
|
1. |
Jednotná digitálna brána |
|
|
|
2. |
Postup oznamovania |
|
|
|
3. |
Informačný nástroj jednotného trhu (SMIT) |
|
|
|
4. |
Balík návrhov o výrobkoch (vzájomné uznávanie) |
|
|
|
5. |
Balík návrhov o výrobkoch (súlad a vymáhanie) |
|
|
|
6. |
Dodatkové ochranné osvedčenie (DOO) – výnimka pre výrobcu |
|
|
|
7. |
Európsky elektronický preukaz služieb |
|
|
|
8. |
Nariadenie o službách cezhraničného dodávania balíkov |
|
|
|
9. |
Test primeranosti pred prijatím nových právnych úprav povolaní |
|
|
|
10. |
Balík návrhov v oblasti práva obchodných spoločností |
|
|
|
11. |
Hodnotenie zdravotníckej technológie |
|
|
|
12. |
Balík novej dohody pre spotrebiteľa |
|
|
|
JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH |
|||
|
13. |
Internetové pripojenie v miestnych komunitách (WiFi4EU) |
|
|
|
14. |
Cezhraničná prenositeľnosť online služieb poskytujúcich obsah |
|
|
|
15. |
Roaming |
|
|
|
16. |
Spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa |
|
|
|
17. |
Daň z pridanej hodnoty pre elektronické obchodovanie |
|
|
|
18. |
Ochrana údajov zo strany orgánov a inštitúcií Únie |
|
|
|
19. |
Kódex pre elektronické komunikácie a Orgán európskych regulátorov |
|
|
|
20. |
Audiovizuálne mediálne služby |
|
|
|
21. |
Reforma autorského práva pre osoby so zrakovým postihnutím (vykonávanie Marrákešskej zmluvy) |
|
|
|
22. |
Kópie v dostupnom formáte pre osoby so zrakovým postihnutím (vykonávanie Marrákešskej zmluvy) |
|
|
|
23. |
Využívanie frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii |
|
|
|
24. |
Bránenie neopodstatnenému geografickému blokovaniu (tzv. geo-blocking) |
|
|
|
25. |
Voľný tok iných ako osobných údajov |
|
|
|
26. |
Zmluvy o poskytovaní digitálneho obsahu |
|
|
|
27. |
Zmluvy o online a iných predajoch tovaru na diaľku |
|
|
|
28. |
Spravodlivosť pre podniky využívajúce internetové sprostredkovateľské služby (vzťahy medzi platformami a podnikmi) |
|
|
|
29. |
Ochrana súkromia na internete |
|
|
|
30. |
Autorské právo |
|
|
|
31. |
Právna úprava o vysielaní (autorské právo) |
|
|
|
32. |
Akt o kybernetickej bezpečnosti |
|
|
|
33. |
Opakované použitie informácií verejného sektora |
|
|
|
34. |
Doména najvyššej úrovne .eu |
|
|
|
35. |
Európske centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier |
|
|
|
36. |
Vysokovýkonná výpočtová technika |
|
|
|
37. |
Daň z pridanej hodnoty pre elektronické publikácie |
|
|
|
ÚNIA KAPITÁLOVÝCH TRHOV/BANKOVÁ ÚNIA |
|||
|
38. |
Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná sekuritizácia |
|
|
|
39. |
Prospekt |
|
|
|
40. |
Európske fondy rizikového kapitálu (EuVECA) |
|
|
|
41. |
Preventívna reštrukturalizácia, druhá šanca a efektívnosť postupov |
|
|
|
42. |
Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) |
|
|
|
43. |
Preskúmanie európskych orgánov dohľadu |
|
|
|
44. |
Rámec EÚ pre kolektívne financovanie |
|
|
|
45. |
Európsky rámec pre kryté dlhopisy |
|
|
|
46. |
Uľahčenie cezhraničnej distribúcie investičných fondov |
|
|
|
47. |
Účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany |
|
|
|
48. |
Podpora trhov pre rast malých a stredných podnikov |
|
|
|
49. |
Primeranejšie a účinnejšie pravidlá pre investičné spoločnosti |
|
|
|
50. |
Nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (dohľad) |
|
|
|
51. |
Nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (REFIT) |
|
|
|
52. |
Ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán |
|
|
|
53. |
Udržateľné financovanie: Taxonómia |
|
|
|
54. |
Udržateľné financovanie: Poskytovanie informácií |
|
|
|
55. |
Udržateľné financovanie: Nízkouhlíkové referenčné hodnoty |
|
|
|
56. |
Poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v konkurznom konaní |
|
|
|
57. |
Európsky systém ochrany vkladov |
|
|
|
58. |
Reforma kapitálových požiadaviek |
|
|
|
59. |
Schopnosť absorbovať straty a schopnosť rekapitalizácie (nariadenie a smernica) |
|
|
|
60. |
Dohľad nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami: |
|
|
|
61. |
Ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery vrátane účinnejšieho spätného získavania hodnoty |
|
|
|
62. |
Minimálne krytie strát pri problémových expozíciách |
|
|
|
63. |
Podporný rámec pre vývoj cenných papierov EÚ zabezpečených štátnymi dlhopismi |
|
|
|
64. |
Spoločný zabezpečovací mechanizmus |
|
|
|
65. |
Fond EÚ pre strategické investície 2.0 |
|
|
|
66. |
Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie |
|
|
|
67. |
Boj proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov |
|
|
DOHODA JE MOŽNÁ ZA PREDPOKLADU SILNEJ POLITICKEJ VÔLE VŠETKÝCH INŠTITÚCIÍ ÚNIE
RÝCHLA DOHODA PRI DODRŽANÍ OBVYKLÝCH POSTUPOV JE MOŽNÁ
PREDLOŽENÉ A PRIJATÉ
PRÍLOHA 2
Príklady výhod navrhovaných alebo už prijatých iniciatív pre jednotný trh
|
Príklady výhod už prijatých iniciatív: ·Smernica, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie, na znení ktorej sa spoluzákonodarcovia dohodli 6. júna 2018, by v mohla prispieť ku kumulatívnemu účinku na rast vo výške 1,45 % a na zamestnanosť vo výške 0,18 % v roku 2025 a takisto mať v horizonte do roku 2025 kumulatívny vplyv na hospodársku činnosť vo výške 910 miliárd EUR a na vytvorenie 1,304 miliónov nových pracovných miest. Celkovo sa výška chýbajúcich investícií na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti pripojiteľnosti do roku 2025 vrátane koridorov 5G odhaduje na 155 miliárd EUR. Kódex vytvorením stabilného regulačného rámca, ktorý podporuje investície súkromného sektora do všetkých oblastí, prispeje k zníženiu tohto rozdielu. V niektorých vidieckych a odľahlých oblastiach, kde chýbajú trhové stimuly pre investície, môže doplňujúcu úlohu zohrávať verejná podpora širokopásmových investícií vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako sa navrhuje v návrhoch budúceho viacročného finančného rámca. Úspešné zavedenie technológie 5G si zo strany členských štátov a zainteresovaných strán vyžaduje koordinovaný prístup zosúladený s akčným plánom pre oblasť 5G, a predovšetkým konzistentný model spoločného využívania frekvenčného spektra v celej EÚ s cieľom reagovať na potreby v súvislosti s diaľnicami, dopravou, verejnoprospešnými službami a zdravotnou starostlivosťou. Hospodársky prínos úspešného, rýchleho a koordinovaného zavádzania technológie 5G v celej EÚ je veľmi významný a odhaduje sa na 146 miliárd EUR ročne, pričom by malo podľa odhadov viesť k vytvoreniu 2,39 milióna pracovných miest 2 . ·Cezhraničné služby elektronickej verejnej správy na základe nariadenia o vytvorení jednotnej digitálnej brány s cieľom poskytnúť prístup k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov; toto nariadenie spoluzákonodarcovia prijali 2. októbra 2018. Občania aj podniky, ktoré sa chcú presťahovať do inej krajiny EÚ alebo v nej predávať výrobky či poskytovať služby, čelia výrazným prekážkam. Kľúčovým prvkom pre tých, ktorí chcú využívať výhody jednotného trhu, je vyhľadanie relevantných, presných a pochopiteľných informácií poskytovaných online, ako aj získanie prístupu k administratívnym postupom a možnosť ich absolvovať online, čo je však často ešte komplikované, časovo náročné a nákladné alebo úplne nemožné. Týmto nariadením sa po prvýkrát právnymi predpismi uplatňuje cezhraničný princíp jednorazovej registrácie, vďaka ktorému nebudú občania musieť opakovane poskytovať údaje, ktoré už predložili vnútroštátnym orgánom. Čas ktorý občania strávia pred svojou cestou do zahraničia vyhľadávaním informácií v siedmich kľúčových témach (1,5 milióna hodín), sa skráti až o 60 %. Pokiaľ ide o informácie, podniky ušetria 11 až 55 miliárd EUR ročne za prieskum iba deviatich obchodných tém 3 . ·Modernizácia dane z pridanej hodnoty (DPH) pri cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi na základe smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017 zjednodušuje zložité povinnosti súvisiace s DPH, pokiaľ ide o cezhraničný elektronický obchod, a vytvára rovnaké podmienky pre podniky z EÚ a tretích krajín, ktoré boli často schopné uskutočniť predaj bez DPH. Očakáva sa, že týmto návrhom sa od roku 2021 znížia náklady na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH pre podniky o 2,3 miliardy EUR ročne a zároveň sa zvýšia príjmy členských štátov z DPH o 7 miliárd EUR 4 . |
|
·Návrhy o údajoch (voľný tok iných ako osobných údajov a informácie verejného sektora) v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh prispejú k rastu európskeho dátového hospodárstva do roku 2020 do výšky 700 miliárd EUR, čo predstavuje 4 % hospodárstva EÚ (v porovnaní s 2 % v roku 2016). Hoci časť tohto potenciálu sa už dosiahla prijatím nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov, prijatie aktualizovaných pravidiel, ktoré podporujú zvýšenú dostupnosť informácií verejného sektora, by v horizonte do roku 2028 mohlo zvýšiť hodnotu opakovaného použitia takýchto informácií zo 145 miliárd EUR na 215 miliárd EUR a premietnuť sa do vytvorenia 200 000 nových pracovných miest súvisiacich s údajmi 5 . ·Cieľom návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), ktorý predložila Európska komisia, je zvýšiť daňovú spravodlivosť na jednotnom trhu a dosiahnuť rovnaké podmienky. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by po úplnom zavedení mohol zvýšiť celkové investície v Únii až o 3,4 % tým, že by stimuloval investície do výskumu a vývoja a kapitálového financovania. Spoločnosti budú mať teraz možnosť využívať jednotný súbor pravidiel a spolupracovať so svojou vnútroštátnou daňovou správou na podaní jedného daňového priznania pre všetky svoje činnosti v EÚ. So zavedením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb by sa čas vynakladaný každoročne na činnosti spojené s dodržiavaním predpisov mal znížiť o 8 %, zatiaľ čo čas potrebný na zriadenie dcérskej spoločnosti by sa znížil až o 67 %, čím by sa uľahčilo zriaďovanie spoločností vrátane malých a stredných podnikov v zahraničí. Činnosti podporujúce rast, ako napríklad investície do výskumu a vývoja a kapitálové financovanie, sa budú podnecovať stimulmi v snahe podporovať širšie ciele oživenia rastu, vytvárania pracovných miest a investícií 6 . ·Komisia v súvislosti s tretím balíkom opatrení v oblasti mobility vo svojom návrhu nariadenia o elektronických údajoch o nákladnej doprave navrhla znížiť byrokraciu v oblasti dopravy a logistiky. Cieľom tohto návrhu je zaručiť, aby vnútroštátne orgány akceptovali to, že doklady, ktoré sprevádzajú náklad, sa poskytujú elektronicky, ak sa nachádzajú na bezpečných a certifikovaných digitálnych platformách. Do roku 2040 by mohol tento návrh priniesť úspory pre odvetvie dopravy vo výške 20 – 27 miliárd EUR alebo ekvivalent 75 – 102 miliónov pracovných hodín. Na prevádzkovateľov cestnej dopravy, ktorými sú v 99 % prípadoch malé a stredné podniky, by pripadalo 60 % z týchto úspor 7 . ·Komisia navrhla nové pravidlá EÚ zamerané na jednorazové plasty v smernici o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. V prípade jej prijatia by smernica mohla v horizonte do roka 2030 viesť k úsporám vo výške 3,4 milióna ton ekvivalentu CO², čím by sa predišlo škodám na životnom prostredí (zodpovedajúcim 23 miliardám EUR) a spotrebitelia by ušetrili približne 6,5 miliardy EUR 8 . |
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 11. 2018
COM(2018) 772 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení.
Jedinečná výhoda, ktorá si vyžaduje obnovenie politického záväzku.
Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov európskeho projektu. Európa sa vďaka nemu stala jedným z najatraktívnejších miest na život a podnikanie. Za ostatných 25 rokov pomohla zvýšiť prosperitu a blahobyt občanov Európskej únie. Tým, že firmy majú prístup na rozsiahly trh založený na konkurencii a že sa odstraňujú prekážky, ktoré bránia ich rastu a ich úsiliu inovovať a rozširovať sa, sa zvýšila konkurencieschopnosť priemyslu. Vďaka svojej rozmanitosti jednotný trh pomohol zlepšiť odolnosť európskeho hospodárstva a hospodárskej a menovej únie 1 . Jeho rozmer zase prispel k rastúcemu významu a vplyvu Európskej únie vo svete. Výhody jednotného trhu ďaleko presahujú výhody zóny voľného obchodu a colnej únie, pričom zahŕňajú voľný pohyb výrobkov, jednotlivcov, služieb a kapitálu. Tieto štyri základné slobody, ktoré spoločne umožňujú hladký priebeh obchodu a realizácie hospodárskych činností, sú ústredným základom jednotného trhu. Podľa odhadov Komisie prináša jednotný trh hospodárske úžitky vo výške približne 8,5 % hrubého domáceho produktu Únie.
Hoci úspechy sú významné, jednotný trh si vyžaduje, a vždy si bude vyžadovať, úsilie o jeho zachovanie a zlepšenie. Na to, aby jednotný trh zostal zdrojom rastu a príležitostí pre občanov a podniky, musí reagovať na aktuálny vývoj a výzvy. Existujú čoraz väčšie rozdiely, pokiaľ ide o názor na to, aké by mali byť sledované priority, a rozdielne vnímanie existuje, aj pokiaľ ide o potenciálne prínosy. Globalizácia a nové technológie prinášajú veľké príležitosti, ale takisto nastoľujú aj základné otázky o tom, kedy a ako regulovať. Nekonzistentné alebo nedostatočné presadzovanie spoločných pravidiel neprestáva byť výzvou, a zabezpečenie toho, aby tieto pravidlá naďalej spĺňali svoj účel v rýchlo sa meniacom prostredí, si vyžaduje neustále úsilie.
Predovšetkým však možno asi konštatovať, že čím viac pokročí proces integrácie, tým viac je z hľadiska politiky náročnejšia každá jeho ďalšia fáza, keďže ide o čoraz citlivejšie hospodárske a sociálne otázky. Ukazuje sa, že je napríklad zložité presadzovať prehlbovanie integrácie v takých oblastiach, ako sú napr. služby, ktoré by viedlo k výraznému posilneniu produktivity a rastu, resp. v daňovej oblasti, kde rozdiely v uplatniteľných pravidlách mnohé podniky vnímajú ako veľkú prekážku na jednotnom trhu. To isté platí aj pre sociálne aspekty jednotného trhu, kde je nutné dosiahnuť pokrok, aby všetci občania mohli využívať plné výhody vyplývajúce z integrácie.
Plná integrácia si v dôsledku týchto výziev vyžaduje viac politickej odvahy a odhodlania, ako bolo treba pred 25 rokmi, a takisto aj väčšie úsilie, aby sa prekonala priepasť medzi slovami a činmi. Sme až príliš často konfrontovaní so situáciou, keď konsenzus, ktorý zdanlivo panuje na najvyššej úrovni, nie je spojený s politickou vôľou prijať konkrétne opatrenia, ktoré navrhuje Komisia a ktoré by znamenali prínos, resp. s pripravenosťou transponovať a vykonať už dohodnuté opatrenia. Členské štáty na jednej strane vyjadrujú podporu ďalšej integrácii trhov, resp. ďalšej harmonizácii, často však ako základ pre európske pravidlá podporujú svoje vlastné vnútroštátne prístupy, čo môže viesť k politickému napätiu. To zase vedie, k opakovaným výzvam adresovaným Komisii, aby prišla s novými nápadmi, hoci nie je zaručené, že bude existovať vôľa ich potom realizovať. Preto by sme mali otvorene hovoriť o týchto otázkach a to je dôvod na to, aby vedúci predstavitelia obnovili svoje záväzky, pokiaľ ide o všetky aspekty jednotného trhu.
V rámci stratégie jednotného trhu, únie kapitálových trhov a stratégie pre jednotný digitálny trh Komisia predložila za posledné štyri roky ambiciózny a vyvážený súbor opatrení na ďalšie prehĺbenie jednotného trhu a posilnenie jeho spravodlivosti. Týmito návrhmi sa spoločne vytvára právny rámec jednotného trhu orientovaného na budúcnosť. Niekoľko návrhov už bolo prijatých, avšak Európsky parlament a Rada sa ešte musia dohodnúť na 44 zo 67 návrhov uvedených v týchto stratégiách (pozri prílohu I). Komisia takisto predložila dôležité a do budúcnosti orientované návrhy v oblasti obehového hospodárstva, energetiky, dopravy a politiky v oblasti klímy, ktoré prehĺbia jednotný trh a podporia trvalo udržateľný rozvoj. Komisia s cieľom zabezpečiť, aby jednotný trh zostal spravodlivý, navrhla ochranné opatrenia v oblasti zamestnanosti, zdaňovania a práva obchodných spoločností.
V marci 2018 Európska rada požiadala Komisiu, aby posúdila existujúci stav jednotného trhu, pokiaľ ide o vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie platných právnych predpisov, ktoré sú kľúčové pre fungovanie jednotného trhu, ako aj zostávajúce prekážky a príležitosti pre plne fungujúci jednotný trh. Toto oznámenie je prvou reakciou na predmetnú žiadosť Európskej rady a prijíma sa v súvislosti s ročným prieskumom rastu a oznámením zameraným na zhodnotenie Investičného plánu 2 . Popisuje sa v ňom súčasný stav a pripomínajú sa výhody pre občanov, spotrebiteľov a podniky. Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že je urýchlene nutné dosiahnuť dohodu o predložených návrhoch ešte pred koncom tohto legislatívneho cyklu. Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinnejšie vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu. Takisto sa v ňom posudzujú hlavné prekážky, ktoré bude potrebné riešiť, aby jednotný trh naďalej účinne fungoval, čo Únii umožní využiť príležitosti, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu zabezpečiť rast a prosperitu pre jej občanov a podniky a formulovať jej globálny program.
1.Posilňovanie postavenia a ochrana
Jednotný trh je silným motorom, ktorý podporuje konkurencieschopnosť Únie a blahobyt jej obyvateľov. Plní dôležitú sociálnu funkciu tým, že vytvára spoločný životný priestor založený na spoločných pravidlách pre viac ako 512 miliónov Európanov. Podľa prieskumu Eurobarometer z jari 2018 podporuje slobodu žiť, pracovať, študovať a podnikať v iných členských štátoch 82 % občanov Únie. Ide o najvyššiu úroveň podpory spomedzi všetkých politík Únie 3 . Ďalej treba uviesť, že vonkajší rozmer jednotného trhu takisto generuje hospodárske a sociálne prínosy, pretože poskytol Únii jedinečný pákový efekt v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a predstavuje aktívum, ktoré priťahuje zahraničné investície a talent. Má to o to väčší význam, keď si uvedomíme, že konkurentmi Únie na celosvetovej úrovni sú ekonomiky kontinentálnych rozmerov.
1.1 Viac príležitostí a výhod pre občanov
1.1.1 Väčší výber, nižšie ceny a lepšia ochrana spotrebiteľov
Odstraňovanie prekážok voľného pohybu výrobkov a služieb vrátane údajov prinieslo spotrebiteľom a podnikom značné hospodárske výhody. Spotrebitelia majú prospech zo širšieho výberu a výrobkov a služieb vysokej kvality za nižšie ceny. Nenarušená hospodárska súťaž stimuluje podniky k inovovaniu a zlepšovaniu ich produktov a služieb 4 . Dobrým príkladom týchto priamych výhod je 35-percentný pokles cien telekomunikačných služieb za posledné desaťročie 5 , zrušenie roamingových poplatkov a zníženie nákladov na leteckú dopravu.
|
Jednotný trh umožňuje občanom uskutočňovať platby v celej eurozóne omnoho lacnejšie a oveľa rýchlejšie. Prijatím eura, zavedením jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) a nadobudnutím účinnosti právnych predpisov Únie 6 sa v eurozóne poplatky za cezhraničné platby v eurách zosúladili s poplatkami za vnútroštátne právne platby, vďaka čomu sú v priemere o 85 % lacnejšie. Vďaka jednotnému trhu môžu občania, ktorí pracujú a študujú v inom členskom štáte, používať svoj existujúci účet vo svojej domovskej krajine na poberanie platu alebo platenie účtov v krajine svojho bydliska. |
Pre účinné fungovanie jednotného trhu je potrebné, aby spotrebitelia mohli mať dôveru vo výrobky, ktoré si chcú kúpiť – to platí pre tovar aj služby, ako aj pre online aj offline prostredie, a bez ohľadu na to, či ich kupujú vo vlastnom alebo inom členskom štáte. Táto dôvera sa zabezpečuje prostredníctvom vytvorenia jednotného súboru pravidiel Únie na ochranu spotrebiteľov. V týchto pravidlách sa už stanovujú spoločné normy ochrany v mnohých oblastiach, ako sú bezpečnosť výrobkov a potravín, životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat, práva cestujúcich, či ochrana súkromia alebo údajov.
|
Harmonizované pravidlá Únie v oblasti informácií o potravinách zlepšili ochranu spotrebiteľa a priniesli právnu istotu potravinárskym podnikom. To viedlo k posilneniu obehu potravín na jednotnom trhu a k ich dostupnosti. Osobitne možno uviesť, že na základe právnych predpisov sa teraz v prípade balených potravín a reštaurácií musí viditeľne uvádzať obsah alergénov, ako aj nutričná hodnota. Toto chráni zdravie spotrebiteľov a umožňuje im to robiť informované rozhodnutia. |
1.1.2 Voľný pohyb v rámci Únie
V inom členskom štáte ako vo svojom žije 17 miliónov občanov Únie, pričom za hranicami svojho členského štátu je ekonomicky aktívnych 9,5 občanov Únie. Približne 2 milióny občanov denne prekračuje hranice, aby pracovali a študovali v inom členskom štáte než v krajine svojho pobytu 7 . Mobilita ľudí v rámci Únie 8 sa za posledných desať rokov výrazne zvýšila (pozri graf nižšie). Ďalej treba uviesť, že od začiatku programu Erasmus mohlo absolvovať štúdium alebo odbornú prípravu v inej krajine viac ako deväť miliónov európskych študentov 9 . Aj napriek dosiahnutému pokroku v tejto oblasti sú však uvedené čísla stále nízke pre kontinent s viac než 512 miliónmi obyvateľov. Mali by sme na ne nazerať v kontexte špecifických faktorov, ako sú napr. jazyk alebo rozdiely v sociálnych systémoch, ktoré sa len ťažko prekonávajú a ktoré vedú k tomu, že mobilita pracovnej sily v Únii bude pravdepodobne vždy nižšia ako na iných integrovaných trhoch.
Občania Únie žijúci v inom ako svojom členskom štáte
Zdroj: Eurostat – vlastné výpočty
Odstránením diskriminačných, neopodstatnených alebo neprimeraných prekážok mobilite pracovnej sily a stanovením zásady rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi z jednotlivých štátov a z Únie jednotný trh otvára nové pracovné príležitosti pre občanov Únie, ktorí chcú pracovať v inom členskom štáte. Z mobility pracovnej sily profitujú aj hospodárske odvetvia, ktoré trpia nedostatkom pracovných síl. Počas hospodárskej a finančnej krízy to pomohlo európskym pracovníkom nájsť si prácu v menej postihnutých krajinách Únie.
|
Občan Únie pracoval 4 roky v Nemecku a 32 rokov v Portugalsku. V Nemecku musí mať občan odpracovaných najmenej 5 rokov na to, aby mal nárok na dôchodok, takže za normálnych okolností nie je oprávnený na účasť v národnom dôchodkovom systéme v Nemecku. Vďaka pravidlám Únie o koordinácii sociálneho zabezpečenia musí nemecký orgán dôchodkového zabezpečenia vziať do úvahy roky odpracované občanom v Portugalsku a vyplácať mu časť dôchodku, ktorá zodpovedá 4 rokom odpracovaným v Nemecku. |
Je však tiež dôležité uznať, že pozitívny vplyv jednotného trhu nebol rovnomerne rozdelený a že svoje slobody nemôžu využívať všetci občania. Je zjavne potrebné zaoberať sa obavami občanov v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, resp. čeliacich štrukturálnym zmenám. Vyššia mobilita pracovnej sily alebo integrácia trhu môžu viesť k problémom, pokiaľ ide o príjem alebo istotu zamestnania. Únia prijala na riešenie týchto obáv opatrenia s cieľom zvýšiť odolnosť svojej pracovnej sily voči zmenám na trhu práce, napríklad prostredníctvom preškolenia alebo rekvalifikácie, a zavedením prísnych noriem trhu práce. Nedávna revízia právnych predpisov o vyslaných pracovníkoch napríklad poskytuje posilnenú ochranu, a najmä zavádza zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste. V Európskom pilieri sociálnych práv 10 sa zohľadňuje spoločné chápanie európskych sociálnych štandardov a stanovuje program na zabezpečenie nových a účinnejších práv pre občanov a pracovníkov, pričom sa v ňom ponúka riešenie vznikajúcich sociálnych problémov a demografických výziev a meniaceho sa sveta práce. Politika súdržnosti Únie zohráva dôležitú úlohu aj v tom, že pomáha občanom a územiam vyrovnať sa s nerovnomerným rozdelením výhod jednotného trhu.
|
V júni 2016 Komisia prijala nový program v oblasti zručností pre Európu s cieľom zabezpečiť, aby mali ľudia v celej Únii správnu odbornú prípravu, zručnosti a podporu pri zmenách na trhu práce. Komisia v rámci tohto programu začala realizovať koncepciu sektorovej spolupráce s cieľom riešiť krátkodobé a strednodobé potreby v oblasti zručností v rôznych hospodárskych odvetviach. |
1.2Výhody pre podniky
Vďaka harmonizácii vnútroštátnych pravidiel, spoločným normám v členských štátoch namiesto 28 rôznych súborov noriem a zásade vzájomného uznávania ponúka jednotný trh prístup na trh s viac ako 512 miliónmi spotrebiteľov, kde sa môžu testovať nové myšlienky a výrobky. Pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania umožňujú strategickejší prístup k verejným výdavkom a zabezpečujú, že členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány si môžu vybrať najlepšie ponuky na základe širšieho spektra kritérií, než je len najnižšia cena 11 . Diverzifikácia, rozsah, experimentovanie a inovácia, ktoré jednotný trh umožňuje, sú hnacou silou produktivity, a preto pomáhajú európskym firmám udržať si konkurencieschopnosť v globalizovanom svete. Úspešný je najmä jednotný trh s výrobkami. V prípade viac ako 80 % priemyselných výrobkov boli regulačné prekážky odstránené prostredníctvom prijatia spoločných pravidiel a, ak takéto pravidlá neexistujú, prostredníctvom zásady vzájomného uznávania. Prehĺbila sa aj integrácia jednotného trhu. Pokiaľ ide o hospodárstvo Únie, objem obchodu s tovarom a službami v rámci Únie sa zvýšil z 27 % v porovnaní s veľkosťou hrubého domáceho produktu Únie v roku 2004 na 33 % v porovnaní s jeho veľkosťou v roku 2017, hoci obchod so službami zostáva naďalej obmedzený a značne zaostáva za svojim potenciálom.
Obchod s tovarom a službami v rámci Únie (v porovnaní s veľkosťou hrubého domáceho produktu Únie)
Zdroj: Eurostat
V prípade akýchkoľvek podnikov vrátane menších a začínajúcich podnikov jednotný trh vytvára možnosť prilákať investície do ich rastu za hranicami ich domovskej krajiny a dosiahnuť taký rozmer, ktorý im umožní expandovať v rámci Únie aj celosvetovo. Únia ako jeden z najväčších trhov na svete pomáha európskym podnikom, aby sa stali celosvetovo konkurencieschopnými.
Počet európskych spoločností patriacich medzi 100 najlepších svetových firiem v roku 2017
Zdroj: Fortune, vizualizácia: Európske centrum politickej stratégie
1.2.1 Prínosy integrácie finančného sektora
Napriek finančnej kríze sa integrácia kapitálových trhov v Európe za posledných 25 rokov zvýšila. Kapitálové trhy sa od roku 1992 výrazne rozšírili a v roku 2015 ich objem predstavoval viac než dvojnásobok objemu ekonomiky Únie. Čoraz viac poskytovateľov finančných služieb môže ponúkať svoje služby v celej Únii vďaka jednotnému pasu 12 . To podnecuje hospodársku súťaž a vytvára nové príležitosti pre podniky, ktoré hľadajú financovanie na kapitálových trhoch. Teraz môžu financovať viac svojich činností na celom jednotnom trhu a sú menej závislí od bankového financovania. Posilnenie dohľadu na úrovni Únie prinieslo vyššiu úroveň ochranu spotrebiteľa a investorov. Integrácia kapitálových trhov podporuje aj európske inovácie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa spoločnosti stali efektívnejšími a produktívnejšími.
1.2.2 Formovanie otvoreného mnohostranného obchodného systému založeného na pravidlách a zabezpečenie prístupu k medzinárodným hodnotovým reťazcom
Jednotný trh umožňuje Únii, aby pri medzinárodných obchodných rokovaniach vystupovala jednotne. Jednotný trh s viac ako 512 miliónmi spotrebiteľov a celkovým hrubým domácim produktom vo výške 15 300 mld. EUR 13 je jedným z najväčších trhov na svete. Je preto pre našich obchodných partnerov príťažlivý a môže sa použiť ako nástroj na otvorenie trhov v zahraničí, a to spôsobom, ktorý je vzájomne prospešný. Bolo tomu tak pri podpise dohôd o voľnom obchode s Japonskom a Singapurom, v prípade návrhu Komisie na podpísanie dohody s Vietnamom, pri zavŕšení rokovaní s Mexikom a pri prebiehajúcich rokovaniach s krajinami Mercosur-u 14 , Čile, Austráliou a Novým Zélandom. Ambiciózny plán Únie v oblasti obchodu napomáha zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre európske spoločnosti na cudzokrajných trhoch.
Európske hospodárstvo z globálneho hľadiska
(hrubý domáci produkt v biliónoch EUR – bežné ceny, 2007 – 2017)
Zdroj: Svetová banka a Európska centrálna banka, vizualizácia: Európske centrum politickej stratégie
Rozsah jednotného trhu takisto znamená, že Únia dokáže vytvárať otvorený multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách. Ak chcú podniky z tretích krajín získať prístup na jednotný trh, musia dosiahnuť súlad s právnymi predpismi Únie, a to aj v oblasti zdravia, životného prostredia, bezpečnosti potravín a výrobkov a ochrany spotrebiteľa. Európske harmonizované normy sa často stávajú vzormi pre globálne normy, pričom dostávajú podporu aj v oblasti obchodnej politiky, a to prostredníctvom dohôd o voľnom obchode. Únia pri plnom dodržaní svojich predpisov o ochrane údajov a súkromných údajov navrhla horizontálne predpisy na účely cezhraničných tokov údajov a ochrany osobných údajov v rámci svojich obchodných vzťahov a investičných rokovaní s tretími krajinami.
Navrhovaný nový rámec na skríning priamych zahraničných investícií pomôže pri ochrane strategických záujmov Únie tým, že prinesie lepšiu transparentnosť a kontrolu. Toto všetko prináša značné výhody a príležitosti pre podniky. Jednotný trh takýmto spôsobom prispieva k plneniu cieľov Únie, pokiaľ ide o podporu mieru, jej hodnôt a blaha jej obyvateľov. Právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, ako aj ambiciózny program Únie v oblasti obchodu, odrážajú a podporujú tieto hodnoty.
Medzinárodná výroba sa čoraz viac organizuje v rámci globálnych hodnotových reťazcov, v ktorých inovácia a výrobný proces zahŕňajú viacero krajín. Vďaka jednotnému trhu majú firmy z Únie prístup k rozmanitejším, kvalitnejším a lacnejším vstupom, a preto sú celosvetovo konkurencieschopnejšie. Tento trh uľahčuje integráciu spoločností do európskych hodnotových reťazcov, pričom zabezpečuje, aby hospodárska činnosť zostala v Únii. Napríklad podiel vstupov z iných členských štátov vo výrobných reťazcoch rastie a v súčasnosti presahuje 14 % 15 . Z rovnakej logiky vyplýva, že akékoľvek nové alebo znova sa objavujúce prekážky na jednotnom trhu znižujú konkurencieschopnosť firiem Únie. Jednotný trh má zásadný význam pre malé a stredné podniky, keďže ponúka väčšie obchodné príležitosti pre spoločnosti, ktoré samé nevyvážajú 16 .
Hodnotové reťazce európskych výrobcov veterných turbín:
hlavné lokality výrobných kapacít
Zdroj: údaje Spoločného výskumného centra
|
Európska aliancia pre batérie je dobrým príkladom strategického hodnotového reťazca v Európe, ktorý jednotný trh umožňuje. Zatiaľ čo batériové články budú tvoriť vysoký podiel pridanej hodnoty v budúcich autách, Únia ich v súčasnosti nedokáže vyrobiť v masovom meradle a využíva dovoz z tretích krajín. To môže spôsobiť problémy v oblasti bezpečnosti dodávok a zvýšiť náklady z dôvodu prepravy, oneskorení alebo slabšej kontroly kvality. Rok po založení aliancie sa začali vytvárať konzorciá so na úrovni Únie, budujú sa prvé pilotné výrobné kapacity a boli oznámené ďalšie projekty s cieľom získať pre Úniu pozíciu hlavného aktéra v tejto strategickej oblasti. |
2.Výzvy v oblasti plnenia cieľov
Výhody jednotného trhu budú prínosom pre občanov a podniky, len ak budú jeho pravidlá fungovať v praxi. Či už ide o potravinové výrobky, poistenie alebo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, nedodržiavanie právnych predpisov Únie v jednom členskom štáte môže viesť k ďalekosiahlym dôsledkom v inom členskom štáte. Nedodržiavanie právnych predpisov môže narušiť dôveru občanov v jednotný trh a zároveň oslabuje rovnaké podmienky pre podniky. Dobré vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu je preto predpokladom na to, aby sa proklamovaný záujem prehĺbiť jednotný trh aj premenil na realitu.
2.1 Vykonávanie a uplatňovanie pravidiel jednotného trhu
Členské štáty sú zodpovedné za transpozíciu smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov. Za posledných 20 rokov sa v rámci transpozície smerníc o jednotnom trhu dosiahol dobrý pokrok, o čom svedčí výrazný pokles priemerného deficitu v transpozícii (z 6,3 % v roku 1997 na 0,9 % v roku 2017). Riadne vykonávanie všetkých právnych predpisov, ktoré boli prijaté v posledných rokoch s cieľom rozvinúť jednotný trh, však bude v nadchádzajúcom období hlavnou spoločnou výzvou pre všetky členské štáty a bude si vyžadovať ich trvalé odhodlanie 17 . Najnovšie signály nie sú vždy povzbudzujúce. Transpozičný deficit v prípade 16 smerníc s dátumami transpozície december 2017 až máj 2018 bol v júni 2018 na úrovni 25 %. V prípade troch smerníc o verejnom obstarávaní, ktoré sa mali transponovať do apríla 2016, musela Komisia začať 58 postupov pre porušenie povinnosti voči 21 členským štátom za to, že neoznámili transpozičné opatrenia, pričom tri z týchto konaní ešte stále prebiehajú.
V prípade dosiahnutia minimálnej harmonizácie vnútroštátnych pravidiel na úrovni Únie majú členské štáty právo ísť nad jej rámec, ak si tak želajú. Nemalo by to však viesť k „prehnanej regulácii“, čo by mohlo príliš zaťažiť občanov aj podniky 18 . Príkladom toho, čo hrozí, je na jednej strane nutné začlenenie všeobecného nariadenia o ochrane údajov do vnútroštátnych právnych poriadkov, kde ale v jednom členskom štáte bolo na tento účel prijatých až takmer 600 strán doplňujúcich právnych predpisov. V roku 2016 sa Európsky parlament, Rada a Komisia v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva 19 zaviazali uverejňovať znenie vnútroštátnych transpozičných opatrení a ozrejmovať, ktoré ustanovenia vyplývajú zo smerníc Únie a ktoré presahujú ich rámec. Táto transparentnosť sama o sebe môže pomôcť zabezpečiť, aby akékoľvek ďalšie požiadavky boli primerané a jasne zdôvodnené. Komisia dala členským štátom k dispozícii nástroj na oznamovanie toho, ako transponovali jednotlivé smernice Únie, avšak doposiaľ ho použili len dva členské štáty, a to v súvislosti s troma smernicami.
Orgány členských štátov sú zodpovedné aj za uplatňovanie pravidiel jednotného trhu. V niekoľkých prípadoch v posledných rokoch malo nedostatočné uplatňovanie pravidiel veľké dôsledky. Preto došlo k posilneniu dohľadu na úrovni Únie.
|
Škandál Dieselgate odhalil nedostatky v presadzovaní pravidiel Únie v oblasti postupov typového schvaľovania automobilov príslušnými orgánmi na úrovni členských štátov a neexistenciu právnych nástrojov, ktoré by Komisii mohla využiť na nápravu týchto nedostatkov. Novým rámcom pre typové schválenie, ktorý bol prijatý v máji 2018, sa zefektívni uplatňovanie pravidiel Únie a výrazne posilní dohľad Únie. |
Na to, aby boli právne predpisy o jednotnom trhu účinné, je často nutný dohľad zo strany nezávislých orgánov na vnútroštátnej úrovni, a to s dostatočným personálnym a materiálnym vybavením. Ide o oblasti ako hospodárska súťaž, dohľad nad trhom, ochrana údajov, energetika, doprava alebo finančné služby. Tieto orgány sú dodatočnou zárukou riadneho uplatňovania pravidiel jednotného trhu a Komisia bude aj naďalej venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby dobre fungovali a mali primerané zdroje. Komisia konkrétne posilní svoju podporu pre budovanie administratívnych kapacít, napríklad prostredníctvom navrhovaného programu jednotného trhu a programu na podporu reforiem v rámci budúceho viacročného finančného rámca.
Ochrana spotrebiteľov proti podvodným praktikám bezohľadných podnikov je výzvou, ktorá si vyžaduje zvýšenú cezhraničnú spoluprácu medzi správnymi orgánmi. Prípad zistenia fipronilu v slepačích vajciach v roku 2017 preukázal, že existuje priestor na zlepšenie spolupráce v oblasti predchádzania potravinovým podvodom. Cezhraničná spolupráca je potrebná aj na pomoc občanom a podnikom pri využívaní ich slobôd jednotného trhu a na riešenie konfliktov medzi verejnými orgánmi. Komisia podnikla v tejto oblasti rozhodný krok, ktorým je návrh na vytvorenie Európskeho orgánu práce 20 . Jeho cieľom je zlepšiť voľný pohyb pracovníkov, najmä prostredníctvom cezhraničnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a mediácie v cezhraničných konfliktoch.
Komisia pripomína, že ako vyplýva z porovnávacieho prehľadu v oblasti justície 21 , nezávislosť, kvalita a efektívnosť justičného systému a dodržiavanie zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni sú pri pestovaní dôvery v jednotný trh kľúčovými prvkami. Komisia preto považuje zlepšenie vnútroštátnych justičných systémov za prioritu, a to či už prostredníctvom európskeho semestra – ročného cyklu Únie na koordináciu hospodárskych politík – alebo podporou odbornej prípravy a práce sudcov, napríklad prostredníctvom Európskej justičnej siete. Komisia takisto navrhla posilniť schopnosť občanov presadzovať svoje práva. V rámci balíka „Nová dohoda pre spotrebiteľov“ 22 budú môcť oprávnené subjekty iniciovať právne kroky v mene spotrebiteľov. Ak bude tento právny návrh prijatý, prinesie to lacnejšie a účinnejšie prostriedky na zastavenie a nápravu porušení, ktoré spôsobujú ujmu veľkému počtu spotrebiteľov v Únii. Ako tomu nasvedčujú aj nedávne škandály, v oblastiach, v ktorých môže byť ťažké odhaliť porušenia práva Únie a ktoré by mohli vážne poškodiť verejný záujem, môžu zohrať kľúčovú úlohu oznamovatelia. Návrhom Komisie, ktorý sa zaoberá touto otázkou, sa zabezpečí, aby sa oznamovatelia pri oznamovaní takýchto porušení cítili bezpečne 23 .
2.2 Presadzovanie práva na úrovni Únie
Komisia ako strážkyňa zmlúv zabezpečuje, aby členské štáty dodržiavali pravidlá Únie, a to najmä prostredníctvom postupov v prípade porušenia povinnosti, v súlade so strategickým prístupom stanoveným v oznámení „Právo EÚ: lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva“ 24 , a prostredníctvom kontroly štátnej pomoci Únia takisto zaviedla posilnené mechanizmy dohľadu, ako sú napr. európske orgány dohľadu v oblasti finančných služieb. Komisia vzhľadom na to, že hrozby finančnej stabilite a ochrane investorov nepoznajú štátne hranice, predložila návrhy 25 na zabezpečenie toho, aby bol finančný dohľad vykonávaný týmito orgánmi silnejší a integrovanejší, a to aj pokiaľ ide o oblasť boja proti praniu špinavých peňazí. V súlade so svojím cieľom byť „väčšia a ambicióznejšia v zásadných veciach a menšia a skromnejšia v malých veciach“, sa Komisia rozhodla ešte viac zamerať v oblasti kontroly štátnej pomoci a porušovania právnych predpisov na opatrenia s významným vplyvom na jednotný trh, ako napr. na štátnu pomoc v oblasti zdaňovania právnických osôb 26 .
Spoločnosti môžu tiež brániť fungovaniu jednotného trhu prostredníctvom vytvárania prekážok obchodu, investíciám alebo podnikaniu. Keď sa zapájajú do nezákonných dohôd s cieľom vyhnúť sa hospodárskej súťaži alebo ak dominantní prevádzkovatelia bránia konkurentom vstupovať na svoje trhy, vedie to k vyšším cenám a menšiemu výberu pre spotrebiteľov. Takisto to poškodzuje podniky, ktoré sú obeťami takýchto praktík. V týchto prípadoch bude Komisia naďalej zasahovať s cieľom chrániť spotrebiteľov na jednotnom trhu a dopĺňať opatrenia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré sú menej vybavené na riešenie veľkých cezhraničných prípadov. Takisto by sa malo zabrániť aj vzniku nových prekážok tam, kde vnútorný trh funguje dobre.
|
Komisia s cieľom identifikovať prekážky na vnútornom trhu, ktoré vytvorili spoločnosti, realizovala rozsiahly prieskum v odvetví elektronického obchodu. V nadväznosti na tento prieskum Komisia zamerala svoje nástroje na presadzovanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže na zmluvné obmedzenia, ktoré bránia cezhraničnému elektronickému obchodu. Komisia v júni 2018 uložila pokutu štyrom spoločnostiam za to, že obmedzili schopnosť svojich maloobchodníkov nezávisle určiť ceny opätovného predaja elektronických výrobkov, a že obmedzili krajiny, v ktorých maloobchodníci mohli predávať online. |
3.Využitie plného potenciálu jednotného trhu
Ak sa chce Únia vydať na udržateľne vyššiu úroveň hospodárskeho rastu, musí urýchlene zlepšiť podmienky, ktoré podporujú rast produktivity. Ako Komisia zdôraznila v ročnom prieskume rastu, spolu s inováciou a šírením technológií sú efektívne fungujúce trhy kľúčovým nástrojom na zabezpečenie rastu produktivity. Jednotný trh je takisto jedným zo základov hospodárskej a menovej únie a jeho integrácia má zásadný význam z hľadiska posilňovania jeho odolnosti. Euro zároveň podporuje cezhraničný obchod a uľahčuje využívanie prínosov úspor z rozsahu.
V mnohých oblastiach ešte stále existujú rezervy, pokiaľ ide o plné využitie potenciálu jednotného trhu ako nástroja na vytváranie rastu, pracovných miest a medzinárodnej konkurencieschopnosti. Je tomu tak v prípade digitalizácie a rozvoja nových technológií, kde hlavnou výzvou je rozhodovanie o tom, čo, kedy a ako regulovať, ako aj v prípade obehového hospodárstva, kde je cieľom vytvoriť regulačný rámec, ktorý zabezpečí lepšiu udržateľnosť hospodárskych činností vytváraním pracovných miest, intenzívnejšou inováciou a rastom. V oboch prípadoch je potrebné zabezpečiť európsky prístup k riešeniu týchto otázok a zabrániť fragmentácii jednotného trhu, ktorá by vznikla v dôsledku rozšírenia vnútroštátnych prístupov. Existuje aj značný ďalší potenciál, pokiaľ ide o služby, produkty, dane a sieťové odvetvia, kde si investície do „vyšších úrovní“ hospodárskej integrácie vyžadujú viac politického kapitálu než v minulosti. Nesmieme podceňovať ani vonkajšie účinky ďalšej integrácie jednotného trhu v čoraz nestálejšom svete, pretože v tomto kontexte bude Únia čoraz atraktívnejšia pre medzinárodných obchodných partnerov, pričom získa dodatočnú silu na medzinárodnej aréne.
Pre riadne fungovanie jednotného trhu je dôležité, aby boli pravidlá jasné, spravodlivé a vhodné na stanovený účel. Komisia pri príprave nových pravidiel naďalej pravidelne vyhodnocuje existujúce pravidlá a uskutočňuje verejné konzultácie a komplexné posúdenia vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby legislatívny rámec plnil svoje ciele bez zbytočných nákladov. Inovačný princíp navyše zabezpečuje, aby právny rámec vyhovoval aj budúcim potrebám. Komisia ďalej vyvíja nástroje na monitorovanie a uskutočňovanie hodnotení prínosov jednotného trhu a prekážok, ktorým jednotný trh čelí, ako aj vplyvu, ktorý majú právne predpisy Únie na jednotný trh z pohľadu používateľa, spotrebiteľa a hospodárskych subjektov.
3.1 Z reality do digitálneho prostredia
Digitálne technológie sa stali takouto neoddeliteľnou súčasťou jednotného trhu do takej miery, že rozdiel medzi tradičným, „reálnym“, jednotným trhom a „digitálnym“ jednotným trhom už nie je relevantný. Digitalizácia podnikov, vrátane tradičných hospodárskych odvetví, a správnych orgánov je nevyhnutná a pravidlá jednotného trhu by sa mali vytvárať a aktualizovať tak, aby sa zabezpečilo, že inovácie a šírenie nových technológií podporí rast produktivity 27 . Jednotný trh takýmto spôsobom bude ďalej podporovať inovačné podniky a zabezpečí, že začínajúce podniky budú môcť v Únii rásť a prosperovať. Uvedené má osobitný význam pre elektronický obchod, platformy, finančné technológie 28 a kolaboratívne hospodárstvo.
Digitálne technológie môžu podnikom umožniť predávať výrobky a služby priamo do domácností viac ako 512 miliónov spotrebiteľov v celej Únii. V roku 2017 predávalo alebo nakupovalo online cezhranične 33 % európskych spotrebiteľov a 18 % európskych podnikov 29 . Avšak nové prekážky zavedené členskými štátmi alebo podnikmi bránia rastu elektronického obchodu, ovplyvňujú cezhraničný obchod, a preto ich treba riešiť na úrovni Únie. Kľúčovým zistením nedávnych prešetrovaní zo strany Komisie bolo, že takmer 40 % webových lokalít neumožnilo zákazníkom z iných členských štátov predaj online 30 .
V súvislosti so stratégiou pre jednotný digitálny trh Komisia predložila niekoľko iniciatív na riešenie najväčších prekážok elektronického obchodu. Viaceré z nich už boli prijaté v oblasti geografického blokovania 31 , služieb cezhraničného dodávania balíkov 32 , dane z pridanej hodnoty v prípade elektronického obchodu 33 a spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa 34 . Nariadenie o geografickom blokovaní, ktoré sa bude uplatňovať od 3. decembra 2018, bude zakazovať diskriminačné postupy založené na štátnej príslušnosti, mieste bydliska alebo sídle. Návrhy na aktualizáciu právnej úpravy digitálnych zmlúv 35 , ktoré sú ešte stále predmetom rokovaní, by spotrebiteľom mali poskytnúť istotu, že budú mať pri nákupe digitálneho obsahu doma či v zahraničí porovnateľnú úroveň ochrany ako pri nákupe hmotného tovaru.
Online platformy dnes zohrávajú na jednotnom trhu významnú úlohu, čo umožňuje, aby sa viac ako jeden milión podnikov dostalo k zákazníkom v celej Únii. Inovačný potenciál online platforiem však brzdí nedostatok dôvery, ako aj nárast počtu vnútroštátnych predpisov. V oblasti vzťahov medzi podnikmi, sú na úrovni Únie potrebné opatrenia na zabezpečenie spravodlivého, transparentného a dôveryhodného online obchodu a hospodárskej súťaže. Komisia v apríli 2018 predložila návrh nových harmonizovaných pravidiel pre „platformy pre podniky“ 36 . Digitálnej ére treba prispôsobiť pravidlá týkajúce sa autorského práva, ako aj pravidlá zdaňovania a Komisia predložila návrhy aj v tejto oblasti 37 .
Rozvíjajúce sa kolaboratívne hospodárstvo ponúka príležitosti pre občanov aj podniky. Hospodárske činnosti, ako sú doprava, ubytovanie a financie, už prevádzkuje viac ako 400 000 občanov. Na to, aby mohli obchodné modely založené na kolaboratívnom hospodárstve v plnej miere 38 a v plnom rozsahu využiť svoj potenciál, je nevyhnutné vyhnúť sa nekoordinovanej regulácii zo strany členských štátov, napríklad pri definovaní hraníc medzi závislou činnosťou a vzájomným poskytovaním služieb. Je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou pracovníkov a adaptabilitou trhu práce, ako sa uvádza v nedávnom návrhu Komisie o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Únii 39 . Tento návrh je súčasťou vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, v súvislosti s ktorým musia Európsky parlament a Rada do marca 2019 dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o rokovania o rôznych legislatívnych iniciatívach s cieľom zlepšiť jeho fungovanie.
3.2 Maximalizácia príležitostí európskeho dátového hospodárstva
Prosperujúce digitálne hospodárstvo si vyžaduje dátový ekosystém založený na troch základoch: dôvera, dostupnosť údajov a kapacity/infraštruktúra. Tento ekosystém treba vybudovať práve na úrovni jednotného trhu. Prioritami je rýchle vypracovanie a prijatie európskych a v prípade potreby medzinárodných pravidiel a noriem, ktoré zabezpečujú harmonizáciu trhu a interoperabilitu digitálnych produktov a služieb.
Všeobecné nariadenie o ochrane údajov má zásadný význam pre zabezpečenie dôvery v jednotný trh v oblasti osobných údajov. Sú v ňom zakotvené základné práva a hodnoty európskej digitálnej politiky a stanovuje sa v ňom nový globálny štandard. Poskytuje občanom väčšiu kontrolu nad tým, ako spoločnosti spracúvajú ich osobné údaje, vrátane ich práva byť zabudnutý, pričom podnikom ponúkajú jednotný súbor pravidiel v celej Únii.
Navrhovaným nariadením o súkromí 40 a elektronických komunikáciách sa všeobecné nariadenie o ochrane údajov doplní o jednotný súbor pravidiel, ktorým sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany súkromia v prípade všetkých elektronických komunikácií. Dôveru v európsky ekosystém údajov a odolnosť európskeho dátového ekosystému posilnia aj opatrenia na podporu jednotného trhu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sa uvádza v stratégii kybernetickej bezpečnosti 41 .
Pre dátové hospodárstvo má prístup k údajom zásadný význam. Po prijatí nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov 42 sa prekážky brániace takémuto voľnému toku stanú nezákonnými, čo uľahčí cezhraničné fungovanie podnikov v dátovom hospodárstve Únie. Prijatie revidovanej smernice o informáciách verejného sektora 43 takisto pomôže zabezpečiť, aby podniky a inovátori mali k dispozícii viac kvalitných údajov. S cieľom vybudovať potrebné nástroje na efektívne využívanie údajov musí Únia posilniť svoje kapacity v oblasti umelej inteligencie, vysokovýkonnej výpočtovej techniky a kvantových technológií. V oblasti umelej inteligencie sa už realizuje koordinovaný plán na identifikáciu a mobilizáciu potrebných investícií a etických usmernení pre vývoj a používanie týchto technológií v prípade interakcie s ľuďmi.
3.3 Reakcia na nové preferencie spotrebiteľov a investorov v oblasti obehového hospodárstva a udržateľného financovania
Spotrebitelia si čoraz viac vyberajú výrobky a služby, ktoré boli vyvinuté a fungujú udržateľným spôsobom. Tento trend treba podporovať, pretože prispieva k intenzívnejšiemu obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu a poskytuje nové podnikateľské príležitosti. Šírenie iniciatív na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni však môže viesť k fragmentácii a v konečnom dôsledku brániť dosiahnutiu týchto cieľov. Jednotný trh napomáha prostredníctvom opatrení na úrovni Únie zabezpečiť priaznivé podmienky pre investície a inovácie a zároveň účinnejšie dosiahnuť ciele v oblasti klímy, verejného zdravia a udržateľnosti 44 .
Obehové hospodárstvo, v ktorom sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov uchováva čo najdlhšie a v ktorom sa minimalizuje vytváranie odpadu, sa musí stať prirodzenou charakteristikou jednotného trhu. Svojím akčným plánom pre obehové hospodárstvo 45 Komisia zaviedla niekoľko opatrení na podporu obehového hospodárstva v celom hodnotovom reťazci – od návrhu a výroby až po spotrebu, opravu a repasáciu, nakladanie s odpadom a druhotné suroviny, ktoré sa vracajú späť do hospodárstva. Tento prístup sa už uplatňuje na plasty, pričom potenciál recyklácie odpadu zostáva do značnej miery nevyužitý. Do roku 2030 by všetky plastové obaly mali byť recyklovateľné nákladovo efektívnym spôsobom. Komisia takisto navrhla spoločné pravidlá pre zákaz používania plastových výrobkov na jednorazové použitie a na zabránenie fragmentácii jednotného trhu, ktorá by mohla byť spôsobená rôznymi súbormi vnútroštátnych predpisov.
Vytvorenie jednotného kapitálového trhu môže byť aj nástrojom na pomoc Únii pri plnení jej záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody 46 . V prípade súkromného kapitálu určeného na tok do udržateľných projektov potrebujú finanční aktéri rovnaké podmienky. S cieľom reagovať na rastúci dopyt predložila Komisia akčný plán financovania udržateľného rastu 47 a navrhla pravidlá, aby sa vytvorila všeobecná zhoda na tom, čo sú udržateľné finančné produkty a aká transparentnosť je potrebná na ich rozvoj 48 . Komisia čoskoro predloží stratégiu, ktorá bude odrážať ciele Parížskej dohody o zmene klímy, aby stanovila víziu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v Únii. Čoskoro takisto predloží dokument na rokovanie o ceste k udržateľnej Európe do roku 2030 v nadväznosti na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
3.4 Pretrvávajúce problémy na trhoch s výrobkami a službami
Jednotný trh je silným nástrojom na šírenie inovácií a nových technológií, ktoré zvyšujú produktivitu európskeho hospodárstva a prinášajú sociálny pokrok občanom. Odhaduje sa, že ďalšie reformy, ktoré by zlepšili fungovanie už aj tak úspešného jednotného trhu s výrobkami, by mohli vygenerovať až 183 miliárd EUR ročne 49 . Najväčšie benefity by však priniesla ďalšia integrácia služieb, a najmä služieb pre podniky, a to v neposlednom rade z dôvodu čoraz väčšieho zlučovania výrobných činností a služieb, napríklad v dátovom hospodárstve. Možný prínos v tejto oblasti sa odhaduje až na 338 miliárd EUR ročne 50 . Služby patria spolu so zdaňovaním a sociálnymi právami k oblastiam, v ktorých je najzreteľnejší rozdiel medzi rétorikou o integrácii jednotného trhu a realizáciou potrebných opatrení 51 .
Obchod s výrobkami, na ktoré sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania, pretože neexistujú harmonizované pravidlá Únie, zostáva výrazne pod úrovňou obchodovania s výrobkami, ktoré podliehajú týmto pravidlám (35 % verzus 55 % domácej spotreby) 52 . S cieľom riešiť túto výzvu Komisia navrhla balík návrhov o výrobkoch 53 z roku 2017, aby sa spoločnostiam uľahčilo uvádzanie ich výrobkov na trh v iných členských štátoch a preukazovanie súladu s právnymi predpismi domovskej krajiny.
|
Normalizácia zohráva vedúcu úlohu pri rozvoji jednotného trhu tým, že podporuje trhovú hospodársku súťaž a pomáha zabezpečovať interoperabilitu výrobkov a služieb. Výrobky, ktoré spĺňajú dobrovoľné, harmonizované normy schválené na úrovni Únie, majú predpoklad zhody, a preto sa môžu voľne pohybovať na jednotnom trhu. To bolo veľmi prínosné napríklad v oblasti inžinierskych alebo informačných technológií. Zatiaľ čo harmonizované normy vypracúvajú európske normalizačné orgány, Komisia tieto normy iniciuje, riadi, monitoruje a nesie konečnú zodpovednosť, ako to pripomenul Súdny dvor Európskej únie v roku 2016 54 . Hoci je súčasný systém funkčný, Komisia uznáva, že je potrebné ďalšie zlepšenie, a preto predkladá akčný plán spolu s týmto oznámením, aby sa rozvoj harmonizovaných noriem stal rýchlejším, efektívnejším a transparentnejším 55 . |
Európska únia je ekonomika služieb (ktoré tvoria 70 % hrubého domáceho produktu Únie), zatiaľ čo cezhraničný obchod sa väčšinou týka tovaru. Iba v prípade 20 % služieb sa obchoduje cezhranične, čo predstavuje len 5 % hrubého domáceho produktu Únie 56 . Veľké časti hospodárstva služieb, najmä služby pre podniky, ako aj sieťové odvetvia, tak výhody jednotného trhu nevyužívajú. Pokiaľ ide o služby pre podniky (tvoriace 11 % hrubého domáceho produktu Únie), európske firmy len zriedka nakupujú služby od účtovníkov alebo daňových poradcov v zahraničí. Služby pre podniky sú jedným z príkladov toho, ako sa zvyšuje význam služieb pre výrobu: približne 80 % výstupov z právnych, účtovných, inžinierskych a architektonických služieb sa v skutočnosti používa ako medziprodukty pre iné odvetvia vrátane výrobných činností. Podobne aj obmedzenia v maloobchodnom sektore majú vedľajšie účinky presahovania v iných odvetviach hospodárstva, najmä v dodávateľských odvetviach 57 .
Vzhľadom na rastúcu konkurenciu na svetových trhoch s výrobkami konkurenčná výhoda Únie spočíva stále viac vo vstupoch v podobe služieb a v zložke služieb v rámci celkového hodnotového reťazca. Vytvorenie dynamickejšieho trhu pre cezhraničné poskytovanie služieb v Únii je preto kľúčovým prvkom budúcej konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Veľký počet právnych a regulačných požiadaviek na vnútroštátnej úrovni v mnohých odvetviach služieb čiastočne vysvetľuje nižší stupeň cezhraničnej aktivity. Tieto požiadavky, ktoré sa vzťahujú na otázky ako právna forma a vlastníctvo podielov, zákaz multidisciplinárnych činností a reklamy, existujú najmä v oblasti vysoko regulovaných odborných služieb. S cieľom zabrániť zneužívaniu alebo neprimeraným požiadavkám sa v nedávno schválenom návrhu Komisie od členských štátov vyžaduje, aby sa pred prijatím nových pravidiel týkajúcich sa regulovaných povolaní vykonali testy proporcionality 58 . Komisia takisto navrhla, aby členské štáty oznámili svoje návrhy právnych predpisov v oblasti služieb 59 , aby ich mohla posúdiť s pohľadu ich súladu s právnymi predpismi Únie pred ich prijatím. Tento návrh ešte stále čaká na prerokovanie zo strany spoluzákonodarcov a je najnovším príkladom toho, keď politická vôľa prijať potrebné opatrenia nie je úplne v súlade s vôľou presadzovať jednotný trh.
Komisia okrem toho navrhla aktualizovať pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia 60 s cieľom uľahčiť ochranu sociálnych práv cezhraničných pracovníkov a umožniť vnútroštátnym orgánom lepšie kontroly proti podvodom. Nový Európsky orgán práce takisto pomôže posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti a zabezpečiť, aby mali prístup k správnym informáciám o mobilite pracovných síl.
Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva sú významnou súčasťou európskeho hospodárstva (pripadá na ne 39 % hrubého domáceho produktu Únie a 35 % pracovných miest v Únii). K najnovším pokrokom v tejto oblasti patrí prijatie revidovanej smernice o ochranných známkach 61 v roku 2015, ktorou sa ďalej modernizuje vysoko úspešné európske acquis v tejto oblasti. Úplné výhody jednotného patentového systému si však vyžadujú, aby nadobudla platnosť dohoda o jednotnom patentovom súde.
3.5 Nevyriešené problémy v oblasti sieťových odvetví
Spotrebitelia a podniky nevyužívajú výhody hospodárskej súťaže v regulovaných sieťových odvetviach v plnej miere. Značný pokrok sa dosiahol pri integrácii vnútorného trhu s energiou, v ktorom sa s energiou obchoduje čoraz voľnejšie cez hranice. Výrazný pokles veľkoobchodných cien elektrickej energie – približne o 40 % od roku 2008 do roku 2017 – sa však v plnej miere neodrazil v spotrebiteľských cenách, ktoré v tomto období klesli v priemere iba o 13 %. To je čiastočne spôsobené trhovou silou etablovaných subjektov a čiastočne takými prekážkami brániacimi vstupu nových konkurentov, ako sú napr. regulované ceny. Cieľom „koncepcie trhu“ obsiahnutej v návrhu balíka o čistej energii pre všetkých Európanov 62 je podnietiť hospodársku súťaž vytvorením rovnakých podmienok pre rôzne technológie výroby elektrickej energie a posilnením postavenia spotrebiteľov, aby sa na trhu s elektrickou energiou stali aktívnymi hráčmi. Tento balík návrhov takisto pomôže integrovať trhy s elektrinou, teplom a dopravou prostredníctvom používania digitálnych technológií, čo zlepší hospodársku súťaž a pomôže dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie.
V oblasti dopravy a mobility stále existujú mnohé prekážky a noví konkurenti často čelia neopodstatneným obmedzeniam prístupu k vnútroštátnym železničným a cestným službám. Fragmentácia dopravného trhu a nedostatky v právnych predpisoch v sociálnej oblasti sú otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým cestnej dopravy. Nedostatočná interoperabilita v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych požiadaviek zároveň bráni plne rozvinúť potenciál hospodárskej súťaže v železničnej nákladnej doprave a medzinárodnej železničnej doprave. Implementácia 4. železničného balíka zlepší interoperabilitu a otvorí domáce železničné trhy (pre cestujúcich), zatiaľ čo prijatie aktov navrhnutých v rámci troch balíkov mobility z rokov 2017 a 2018 výrazne prispeje k vytvoreniu jednotného európskeho dopravného priestoru 63 .
Zavádzanie technológie 4G v Európe bolo pomalé z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych pravidiel a prístupov pri prideľovaní frekvenčných pásiem. Nedávnym prijatím akčného plánu pre technológiu 5G 64 a európskeho kódexu elektronickej komunikácie 65 vrátane nových pravidiel správy frekvenčného spektra sa zabezpečí, že pásma pre nové služby 5G budú k dispozícii na použitie v celej Únii do roku 2020 za rovnakých technických podmienok. Podporí sa tým zavádzanie technológie 5G a zároveň sa poskytnú stimuly na rozvoj pevných a mobilných sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré sú nevyhnutné pre dátové hospodárstvo, umelú inteligenciu a digitalizáciu nášho hospodárstva a spoločnosti.
3.6 Smerom k integrovanejším kapitálovým trhom a plnohodnotnej bankovej únii
Európski spotrebitelia a podniky stále nemôžu využívať všetky nové príležitosti, efektívnosť a bezpečnosť, ktoré by mohli vyplývať z plne integrovaných kapitálových trhov a plnohodnotnej bankovej únie. Zavedením eura sa integrácia finančných trhov Únie stala ešte dôležitejšou. Finančná kríza mala v mnohých členských štátoch značný vplyv na poskytovanie úverov bankami, čo viedlo k zníženiu dostupnosti úverov pre podniky a k vážnym problémom v reálnej ekonomike. Cezhraničné bankové úvery a alternatívne zdroje financovania sú v Európe ešte stále málo rozvinuté. Európa má iba 26 podnikov typu „jednorožec“ („unicorns“), t. j. startupov v hodnote viac ako 1 mld. EUR, pričom v USA je takýchto podnikov 106 a v Číne je ich 59. Na podporu ďalších súkromných a verejných investícií do hospodárstva je dôležité zintenzívniť úsilie o identifikáciu a riešenie existujúcich prekážok na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako sa uvádza v oznámení „Investičný plán pre Európu – zhodnotenie a ďalšie kroky“, ktoré dnes prijala Komisia 66 .
Diverzifikácia zdrojov financovania podnikov Únie je prioritou v rámci únie kapitálových trhov. Komisia predložila návrhy na prilákanie nových investorov (napríklad do kolektívneho financovania) s cieľom zvýšiť schopnosť bánk poskytovať úvery prostredníctvom pravidiel, ktoré zabezpečujú jednoduchšiu, transparentnejšiu a štandardizovanejšiu sekuritizáciu, a odstrániť prekážky cezhraničných investícií. Posilnené pravidlá ochrany spotrebiteľov a investorov sú nevyhnutné na vytvorenie dôvery a stability, ktoré sú potrebné pre intenzívnejšiu cezhraničnú bankovú činnosť. Návrh Komisie na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt 67 poskytne občanom väčšie možnosti šetriť si na dôchodok, a to aj v cezhraničnom kontexte. Členské štáty by mali zachovať jeho celoeurópsky charakter v prospech všetkých občanov Únie a zabezpečiť, aby rozdielne daňové pravidlá a zložité štruktúry nebránili v budúcom využívaní tohto produktu. Je to jeden z kľúčových cieľov bankovej únie, spolu s cieľom ďalej integrovať európske bankové systémy a uvolniť prepojenie bánk a štátov. Od roku 2012 sa zaviedli dva piliere bankovej únie: jednotný mechanizmus dohľadu a jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií bánk s vlastným jednotným fondom na riešenie krízových situácií, ktorý financujú banky. Pokračuje práca na sfunkčnení spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ktorý bude poskytovať Európsky mechanizmus pre stabilitu. Komisia okrem toho predložila návrh európskeho systému ochrany vkladov 68 s cieľom ponúknuť rovnakú úroveň ochrany pre bankových vkladateľov v celej eurozóne. Naliehavé je v súčasnosti dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov.
Zdroj: Európska komisia
3.7 Zníženie administratívneho zaťaženia a uľahčovanie dodržiavania daňových predpisov
Administratívne a regulačné prekážky naďalej odrádzajú malé podniky od rastu ponad hranice. Z nedávneho prieskumu 69 vyplýva, že pri cezhraničnej činnosti sa spoločnosti obávajú administratívnej zložitosti (83 %) viac než jazykových bariér (45 %). Náklady na dosiahnutie súladu s rozdielnymi vnútroštátnymi požiadavkami a postupmi môžu byť mimo dosahu občanov, malých a stredných podnikov a startupov.
Na úrovni Únie existuje a zvyšuje sa praktická podpora. Ide napríklad o portál Your Europe Business a sieť Enterprise Europe Network. Nedávno prijaté nariadenie o jednotnej digitálnej bráne uľahčí občanom a podnikom prístup k online informáciám o ich právach na jednotnom trhu. Spoločné pravidlá pre elektronickú identifikáciu a dôveryhodné služby poskytujú občanom a podnikom bezpečné a transparentné nástroje na digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy a súkromným sektorom. V rámci balíka právnych predpisov v oblasti práva obchodných spoločností 70 Komisia takisto navrhla nové pravidlá na stanovenie jasných a harmonizovaných spoločných postupov o tom, ako sa môže spoločnosť presunúť z jedného členského štátu do druhého, cezhranične zlúčiť alebo rozdeliť, spolu so silnými zárukami proti ich zneužívaniu. Spoločnosti sa takisto budú môcť zaregistrovať, zriaďovať nové pobočky alebo predkladať dokumenty do obchodného registra online.
Digitálna transformácia má potenciál výrazne znížiť administratívnu záťaž a zlepšiť rámcové podmienky pre podnikové investície, napríklad v oblasti elektronického verejného obstarávania. Prieskum z roku 2016 ukázal, že 82 % verejných služieb bolo v Európe dostupných online. Rozdiel medzi krajinami, ktoré dosahujú najhoršie a najlepšie výsledky sa zmenšuje. Prioritou je dosiahnuť ďalší pokrok vo vykonávaní akčného plánu 71 pre elektronickú verejnú správu prijatého v roku 2016. Toto obsahuje iniciatívy uľahčujúce výmenu informácií a vývoj a zavádzanie potrebných nástrojov informačných technológií, ako je systém prepojenia obchodných registrov (BRIS), cezhraničné služby elektronického zdravotníctva a infraštruktúry digitálnych služieb.
Digitálne technológie môžu takisto zjednodušiť dodržiavanie predpisov a znížiť náklady v oblasti zdaňovania. Dodržiavanie daňovej povinnosti pri pridanej hodnote bolo identifikované ako jedna z najväčších prekážok cezhraničnej činnosti. Iniciatíva „mini-one-stop-shop“ v oblasti dane z pridanej hodnoty už priniesla viac ako 500 miliónov EUR úspor pre podniky. Na tomto základe sa spoluzákonodarcovia v decembri 2017 dohodli na súbore opatrení, ktorými sa zavádzajú jednoduchšie a efektívnejšie pravidlá pre podniky, ktoré predávajú tovar online. Návrh Komisie znížiť administratívnu záťaž spojenú s daňou z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky 72 by mohol pomôcť zvýšiť ich cezhraničné obchodovanie približne o 13 %. Prijatím návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) 73 by sa znížili dodatočné ročné náklady na dodržiavanie daňových predpisov pre novú dcérsku spoločnosť v inom členskom štáte približne o 65 %. To samo osebe by zvýšilo objem investícií až o 3,4 % a hrubý domáci produkt Únie až o 1,2 %. Je však potrebné urobiť viac. V súčasnosti zostáva jednotný trh v daňových záležitostiach výrazne nerozvinutý. Členské štáty musia prijať rozhodné opatrenia na prijatie kľúčových návrhov v legislatívnom procese, ktoré budú zamerané na budúcu konkurencieschopnosť EÚ. Vzhľadom na to, že členské štáty musia dospieť k jednomyseľnej dohode v Rade o hlavných daňových návrhoch, Komisia čoskoro predloží oznámenie, v ktorom preskúma možnosť prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade určitých daňových záležitostí. Tieto otázky si vyžadujú ďalšie úvahy pred diskusiou o budúcnosti Európy, ktorá sa bude konať 9. mája 2019 v Sibiu.
3.8 Podporné opatrenia
Samotné pravidlá na to, aby fungoval jednotný trh, nepostačujú, a schopnosť predávať výrobky a poskytovať služby v celej Únii závisí od dostupnosti infraštruktúry alebo sietí, ako je napr. doprava, energetika a telekomunikácie, a od prístupu k nim. Únia v týchto oblastiach investovala a uľahčila verejné a súkromné investície. Očakáva sa, že v období 2014 – 2020 sa v rámci Nástroja na prepájanie Európy spolu s Európskym fondom pre strategické investície a programom Horizont 2020 bude financovať viac ako 2000 projektov v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií na podporu vysokovýkonných, udržateľných a prepojených sietí.
Na roky 2021 až 2027 Komisia navrhla jednoduchší, efektívnejší a flexibilnejší rozpočet, ktorý umožní účinnejšiu podporu vo všetkých týchto oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj jednotného trhu. Týka sa to najmä navrhovaného nového Nástroja na prepájanie Európy, programov v oblasti kozmického priestoru a digitálnej Európy a štrukturálnych a investičných fondov. Tieto programy podporia iniciatívy, ako napríklad zavádzanie cezhraničných koridorov 5G pre prepojenú a automatizovanú cestnú premávku, satelitné pozorovanie a navigáciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, umelú inteligenciu alebo kybernetickú bezpečnosť. Nový program Horizont Európa bude aj naďalej podporovať budúci výskum týchto technológií. Na to, aby mohol jednotný trh v praxi fungovať, je takisto potrebné, aby Únia finančne podporovala vnútroštátne správne orgány. Týka sa to najmä administratívnej spolupráce, činností v oblasti presadzovania, prístupu občanov a podnikov k informáciám a budovania kapacít. Podporu takisto potrebujú spoločnosti, ktoré majú záujem o prístup na jednotný trh s cieľom rozšíriť svoje činnosti. Takáto podpora sa predpokladá v budúcich programoch, ako je program jednotného trhu, InvestEU alebo daňová a colná spolupráca. Rýchla dohoda o návrhoch Komisie týkajúcich sa rozpočtu na roky 2021 – 2027 umožní včasné nasadenie tejto podpory.
Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie, ktoré sú právomocami členských štátov, uľahčujú získavanie zručností, ktoré môžu podporiť mobilitu pracovnej sily na jednotnom trhu. Mobilita pracovnej sily zasa môže uľahčiť získavanie nových kompetencií a zručností. Únia môže členským štátom pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky, napríklad prostredníctvom nového programu v oblasti zručností pre Európu, koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, európskeho vzdelávacieho priestoru 74 a Európskeho výskumného priestoru. Jazyk často zostáva praktickou prekážkou pre mobilitu pracovnej sily, založenie podniku v inom členskom štáte alebo cezhraničné podnikanie. V oblasti verejného obstarávania sa napríklad 23 % opýtaných podnikov vyjadrilo, že znalosť jazyka predstavuje „vysoko relevantnú prekážku“ pre cezhraničné podávanie ponúk. Riešením môže sčasti byť vzdelávanie, výmeny v rámci programu Erasmus a do určitej miery automatický preklad. Uvedená jednotná digitálna brána poskytuje občanom a podnikom informácie aspoň v jednom ďalšom jazyku. Ako účinný prostriedok budovania dôvery cez hranice jazyka sa takisto ukázali dvojstranné iniciatívy, ako sú európske spotrebiteľské centrá.
Záver
Po 25 rokoch má jednotný trh stále značný nevyužitý potenciál. Je to najlepšie aktívum Európy na vytváranie rastu a inovácií, prilákanie investícií a posilnenie konkurencieschopnosti jej spoločností na globalizovaných trhoch. Pre občanov je prínos jednotného trhu rovnako zrejmý. Vďaka nemu môžu Európania v prípade záujmu študovať, cestovať, žiť a pracovať, kde chcú. Prináša im väčší výber a nižšie ceny, ako aj vysoký štandard environmentálnej, sociálnej a spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom na nízky rast a silnejúcu medzinárodnú konkurenciu bude program jednotného trhu aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v rámci úsilia o odolnejšie, inovačnejšie, produktívnejšie, spravodlivejšie a inkluzívnejšie hospodárstvo Únie.
Európska únia musí prejaviť iniciatívu a politickú odvahu na to, aby jednotný trh dosiahol novú úroveň. Na prehĺbenie integrácie v tých oblastiach jednotného trhu, kde je značný nevyužitý potenciál vrátane služieb a daní, a na podporu spravodlivosti a inkluzívnosti bude potrebná značná politická vôľa. Zároveň bude nevyhnutný aj ambiciózny program zabezpečujúci nepretržité a včasné prispôsobenie sa novým výzvam, čo si vyžiada hlbšiu integráciu jednotného trhu, aby opätovne nevyvstali prekážky na tradičných trhoch a neobjavili sa nové v odvetviach strategického významu pre budúcnosť, ako je napr. digitálne odvetvie, umelá inteligencia alebo obehové a nízkouhlíkové hospodárstvo. Viac ako kedykoľvek predtým musíme zosúladiť rétoriku s plnením cieľov a začať otvorenú diskusiu na najvyššej úrovni, ktorá povedie k obnovenému záväzku vedúcich predstaviteľov k jednotnému trhu vo všetkých jeho rozmeroch.
Vo svete, kde sa spochybňuje multilaterizmus, je jednotný trh dnes ešte dôležitejší ako pred 25 rokmi. Tento trh nie je samoúčelným – je to nástroj na zabezpečenie blahobytu občanov a konkurencieschopnosti hospodárstva Únie. Je nevyhnutným základom stabilnej a odolnej jednotnej meny. Podporuje postavenie a vplyv Únie vo svete. Komisia preto zintenzívni svoje monitorovanie a analýzu jednotného trhu v úzkej spolupráci s členskými štátmi a bude Európsku radu informovať o vývoji. Komisia takisto:
-vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že Rada a Európsky parlament budú urýchlene spolupracovať, aby do konca marca 2019 prijali legislatívne iniciatívy v rámci stratégie pre jednotný trh, jednotný digitálny trh a únie kapitálových trhov a bankovej únie, ako sa uvádza v prílohe I, ako aj ďalšie iniciatívy uvedené v tomto oznámení vrátane sociálneho rozmeru, ochrany spotrebiteľa, energetiky a dopravy;
-vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, aby orgány verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s podporou Komisie zintenzívnili svoje úsilie transponovať, uplatňovať a presadzovať všetky právne predpisy v oblasti jednotného trhu, ale pritom nestanovovali požiadavky nad rámec týchto právnych predpisov;
-vyzýva Európsku radu, aby obnovila svoje kontakty s občanmi a podnikmi s cieľom podporiť trvalú politickú a verejnú podporu jednotnému trhu, najmä v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu;
-vyzýva Európsku radu, aby na základe tohto oznámenia rozvinula na úrovni vedúcich predstaviteľov dôkladnú diskusiu o jednotnom trhu vo všetkých jeho aspektoch s cieľom stanoviť spoločné priority pre činnosť a vhodné mechanizmy, ktoré by zodpovedali tak veľmi potrebnému novému politickému odhodlaniu dosiahnuť jednotný trh s konkrétnymi výsledkami, a to na všetkých úrovniach správy vecí verejných.
Prejav M. Draghiho, Hospodárska a menová únia: minulosť a súčasnosť, 19. september 2018, Berlín, https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2018/html/ecb.sp180919.en.html .
COM(2018) 770 a COM(2018) 771
Štandardný Eurobarometer 89, jar 2018.
SWD (2018) 198.
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2018, SWD (2018) 198; referenčné obdobie: 2006 – 2015.
Nariadenie (EÚ) č. 924/2009.
COM(2017) 534.
Mobilita ľudí v rámci Únie sa týka celkového počtu občanov Európskej únie všetkých vekových kategórií, ktoré žijú v inom členskom štáte, t. j. vrátane dôchodcov, študentov a pracovníkov.
To zahŕňa 4,4 milióna vysokoškolských študentov, 1,4 milióna účastníkov programov výmeny mládeže, 1,3 účastníkov programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, 1,8 milióna zamestnancov, 100 000 dobrovoľníkov a 100 000 účastníkov programu Erasmus Mundus.
COM(2017) 250.
Verejné obstarávanie predstavuje značnú časť verejných investícií v hospodárstve Únie: dva bilióny EUR ročne tvoria 14 % hrubého domáceho produktu Únie. COM(2017) 572.
V súčasnosti existuje 13 484 finančných inštitúcií, ktoré využívajú 359 953 pasov na poskytovanie finančných služieb v Únii.
Údaje za rok 2017
„Spoločný juhoamerický trh“ pozostávajúci z Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja.
Tieto číselné údaje sú značne vyššie v prípade automobilového priemyslu (32 %) a chemického priemyslu (31 %), pričom v obidvoch prípadoch ide o nárast z 23 % zaznamenaných v roku 2000.
Pozri napríklad štúdiu „25 rokov európskeho jednotného trhu“ financovanú dánskym obchodným orgánom, http://www.hbseconomics.dk/wp-content/uploads/2018/09/25-years-of-the-Single-Market.pdf .
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o stratégii pre jednotný trh, 2015/2354 (INI); Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o stratégii pre jednotný digitálny trh, 2015/2147 (INI);
Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, pozri aj francúzsku iniciatívu s cieľom identifikovať a odstrániť viaceré prípady tzv. „prehnanej regulácie“ v rámci transpozície smerníc Únie: https://ue.delegfrance.org/suppression-de-sur-transpositions .
Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
COM(2018) 131.
COM(2018) 364.
COM(2018) 183.
COM(2018) 218.
C(2016) 8600.
COM(2017) 536 a COM(2018) 645.
2017/C 18/02.
Prejav M. Draghiho, Hospodárska a menová únia: minulosť a súčasnosť, 19. september 2018, Berlín, https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2018/html/ecb.sp180919.en.html
Komisia v roku 2018 predložila akčný plán pre finančné technológie [COM(2018) 109], aby finančné odvetvie Únie bolo schopné zúročiť prínosy digitalizácie a technologickej inovácie, čo by malo priniesť podnikateľom a spotrebiteľom inovatívne a prístupné finančné služby.
http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/E-commerce_statistics_for_individuals ; http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/E-commerce_statistics .
SWD(2017) 229; https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/geoblocking-final-report_en.pdf .
Nariadenie (EÚ) 2018/302.
Nariadenie (EÚ) 2018/644.
Smernica (EÚ) 2017/2455.
Nariadenie (EÚ) 2017/2394.
COM(2015) 634, COM(2015) 635.
COM(2018) 238.
COM(2016) 594, COM(2016) 593, COM(2018) 147, COM(2018) 148, COM(2018) 329.
Takmer každý piaty občan tvrdí, že služby prostredníctvom platforiem buď ponúkol, alebo by si vedel predstaviť ich takto ponúknuť, pozri Flash Eurobarometer 467/2018 „Využívanie kolaboratívneho hospodárstva“.
COM(2017) 797.
COM(2017) 10.
JOIN/2017/0450.
COM(2017) 495.
COM(2018) 234.
Pozri napríklad COM(2013) 196.
COM(2015) 614.
Dohoda z 12. decembra 2015 v medziach Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC).
COM(2018) 097.
COM(2018) 353, COM(2018) 354 a COM(2018) 355.
Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ, 2014 – 19, Výskumná služba Európskeho parlamentu, http://www.europarl.europa.eu/EPRS/EPRS_Mapping_the_Cost_of_Non-Europe-June%202014.pdf .
Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ, 2014 – 19, Výskumná služba Európskeho parlamentu.
Pozri tiež správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Making EU Trade in Services work for all, november 2018.
SWD(2017) 475.
COM(2017) 787.
Vec C-613/14, James Elliott Construction, ECLI:EU:C:2016:821.
COM(2018) 764.
Prejav M. Draghiho, Hospodárska a menová únia: minulosť a súčasnosť, 19. september 2018, Berlín, https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2018/html/ecb.sp180919.en.html
COM(2018) 219.
Smernica (EÚ) 2018/958.
COM(2016) 821.
COM(2016) 815.
Smernica (EÚ) 2015/2436.
COM(2016) 860.
COM(2011) 144.
COM(2016) 588.
COM(2016) 590.
COM(2018) 771.
COM(2017) 343.
COM(2015) 586.
Prieskum, ktorý uskutočnil Eurochambres v lete 2015 medzi 592 podnikateľmi z Únie.
COM(2018) 239, COM(2018) 241.
COM(2016) 179.
COM(2018) 21.
COM(2016) 685, COM(2016) 683.
Cieľom tejto hlavnej iniciatívy Únie je zabezpečiť, aby hranice neboli prekážkou vzdelávaniu, štúdiu či výskumu.