V Bruseli13. 11. 2018

COM(2018) 740 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o fungovaní smernice 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach


OBSAH

1.    Úvod    

2.    Lepší prechod a súdržnosť    

2.1.    Seminár    

2.2.    Usmernenie k dátumu uplatniteľnosti v súvislosti s novými smernicami v sektore elektrotechniky    

2.3.    Usmernenie k smernici o rádiových zariadeniach    

3.    Fungovanie    

3.1.    Oznámenie o transpozičných opatreniach    

3.2.    Uplatňovanie v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP    

3.3.    Posudzovanie zhody    

3.4.    Dohľad nad trhom (súlad a lepšia spolupráca)    

3.5.    Výbor (TCAM)    

4.    Harmonizované normy    

4.1.    Účel harmonizovaných noriem    

4.2.    Príprava harmonizovaných noriem    

4.3.    Všeobecné kroky Komisie na riešenie problémov    

4.4.    Konkrétne situácie a riešenia    

4.4.1.    Norma týkajúca sa wi-fi (EN 301 893)    

4.4.2.    Harmonizované normy, ktoré nezahŕňajú špecifikácie parametrov výkonnosti prijímačov    

4.5.    Stav harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach    

5.    Požiadavky    

5.1.    Požiadavky založené na novom prístupe    

5.2.    Právomoc prijímať delegované a vykonávacie akty udelená Komisii    

5.2.1.    Článok 3 ods. 3 (dodatočné základné požiadavky) a článok 4 (kombinácie rádiového zariadenia a softvéru)    

5.2.2.    Článok 5 (registrácia)    

5.2.3.    Iné ustanovenia    

5.3.    Odstránenie zbytočných administratívnych povinností a nejednoznačností    

6.    Záver    

Príloha        

Zmeny zavedené smernicou o rádiových zariadeniach    

1.Úvod

Strojársky priemysel zohráva strategickú úlohu v hospodárstve Európy. Prináša približne 30 % pridanej hodnoty priemyselnej výroby EÚ a poskytuje technologické riešenia dôležité pre hlavné politiky Únie. Elektrické a mechanické zariadenia šetrné k životnému prostrediu, inovatívne a inteligentné, umožňujú vytváranie väčšieho počtu lepších pracovných miest v celom hospodárstve a vznik efektívnejších a konkurencieschopnejších produktov a služieb. Strojárske odvetvia sú kľúčové pre aktiváciu ďalších odvetví, ako aj dodávateľov kapitálu a medziproduktov a čiastkových služieb do všetkých odvetví hospodárstva.

Jedným z hlavných právnych nástrojov Európskej únie v oblasti elektrotechnického a elektronického priemyslu je smernica o rádiových zariadeniach 1 , v ktorej je stanovený regulačný rámec pre uvádzanie rádiových zariadení na vnútorný trh a ktorá sa vzťahuje, s početnými výnimkami, na výrobky využívajúce rádiové frekvenčné spektrum (rádiové zariadenia) 2 . Ďalšími nástrojmi v oblasti elektrotechnického a elektronického priemyslu sú smernica o nízkom napätí 2014/35/EÚ 3 a smernica o elektromagnetickej kompatibilite 2014/30/EÚ 4 .

Na rádiové zariadenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach, sa nevzťahuje smernica 2014/35/EÚ ani smernica 2014/30/EÚ 5 , aj keď zariadenia musia spĺňať základné požiadavky týchto smerníc, keďže v článku 3 ods. 1 smernice o rádiových zariadeniach sú uvedené odkazy na tieto základné požiadavky.

Smernica o rádiových zariadeniach bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená 22. mája 2014, účinnosť nadobudla 11. júna 2014 a uplatňuje sa od 13. júna 2016. Bola ňou zrušená smernica 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach 6 . V smernici bolo stanovené prechodné obdobie jedného roka, ktoré sa skončilo 12. júna 2017 (článok 48). Počas prechodnej fázy mohli výrobcovia uvádzať na trh rádiové zariadenia, ktoré spĺňali požiadavky smernice o rádiových zariadeniach alebo právnych predpisov platných pred 13. júnom 2016 (napr. smernice 1999/5/ES).

Smernicou o rádiových zariadeniach sa smernica 1999/5/ES zosúladila s novým legislatívnym rámcom 7 . Pri revízii sa zohľadnila potreba zvýšeného dohľadu nad trhom, najmä zavedením povinností týkajúcich sa vysledovateľnosti pre výrobcov, dovozcov a distribútorov. Umožňuje sa aj prijímanie delegovaných aktov, v ktorých sa vyžaduje predchádzajúca registrácia v prípade tried rádiových zariadení, ktoré sa vyznačujú nízkym stupňom súladu. Ďalšími novými prvkami sú zahrnutie zariadení pre čistý zvuk rádia a rádiových a televíznych zariadení určených výlučne na príjem do rozsahu pôsobnosti a zjednodušenie určitých administratívnych požiadaviek. Stručné porovnanie smernice o rádiových zariadeniach a smernice 1999/5/ES je uvedené v prílohe.

Komisii sa v smernici o rádiových zariadeniach udeľuje právomoc prijímať delegované akty týkajúce sa konkrétnych záležitostí. V článku 44 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach sa Komisii na obdobie piatich rokov od 11. júna 2014 udeľuje právomoc prijímať delegované akty, pričom Komisia je povinná vypracovať správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia (teda do 10. septembra 2018).

Okrem toho Komisia podľa článku 47 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach preskúma fungovanie tejto smernice (t. j. smernice o rádiových zariadeniach) a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade do 12. júna 2018 a potom každých päť rokov.

Správa na účely článku 47 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach musí nevyhnutne obsahovať podrobné údaje o iniciatívach, ktoré sa vykonali alebo sa majú vykonať pri príprave delegovaných aktov podľa smernice o rádiových zariadeniach, teda musí obsahovať informácie o otázkach týkajúcich sa článku 44 ods. 2. Načasovanie predloženia správy na účely článku 47 ods. 2 je navyše veľmi blízke termínu predloženia správy na účely článku 44 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach.

Táto správa je preto vypracovaná na účely článku 44 ods. 2 aj článku 47 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach. V súlade s článkom 47 ods. 2 danej smernice sa správa zaoberá otázkami transpozície a fungovania smernice vrátane pokroku vo vypracovávaní príslušných noriem 8 a činnosti Výboru pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií 9 . Obsahuje aj informácie o otázkach súvisiacich s článkom 47 ods. 2 písm. a) týkajúcich sa súdržného systému 10 , článkom 47 ods. 2 písm. d) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa 11 , článkom 47 ods. 2 písm. e) týkajúcich sa spoločných nabíjačiek 12 a článkom 47 ods. 2 písm. f) týkajúcich sa elektronického označovania (e-labelling) 13 . Napokon, v súlade s článkom 44 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach správa obsahuje podrobné údaje a aktualizácie týkajúce sa delegovania právomoci 14 .

Toto je prvá správa vypracovaná na účely článku 47 ods. 2 iba takmer jeden rok po skončení prechodného obdobia. Takže je príliš skoro na uvedenie podrobných údajov ku všetkým bodom vymenovaným v článku 47 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach a vo všeobecnosti na vyvodenie záverov o účinnosti smernice o rádiových zariadeniach. Podľa článku 47 ods. 2 smernice sa správa musí vypracovať každých päť rokov, čo znamená, že nasledujúca správa bude vypracovaná a predložená v roku 2023.

2.Lepší prechod a súdržnosť

2.1.Seminár

Vzhľadom na nové prvky zavedené v smernici o rádiových zariadeniach nastolili členské štáty a zainteresované strany otázky týkajúce sa uplatňovania smernice, ako aj výkladu určitých ustanovení, predovšetkým pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti. Komisia preto v novembri 2014 zorganizovala v Bruseli otvorený seminár. Cieľom seminára bolo diskutovať o problémoch a otázkach týkajúcich sa transpozície smernice o rádiových zariadeniach, aby členské štáty mohli načas vypracovať súdržné vnútroštátne opatrenia na jej transpozíciu a aby zainteresované strany (napr. odvetvie a notifikované orgány) boli pripravené na jednotné uplatňovanie smernice o rádiových zariadeniach po začiatku jej uplatňovania.

Prišlo mnoho účastníkov (približne 100), najmä z členských štátov, zo štátov EZVO 15 , z európskych normalizačných organizácií, priemyselných združení, notifikovaných orgánov, zo spotrebiteľských organizácií atď. Následne bol na webovom sídle Komisie uverejnený dokument „Otázky a odpovede“ 16 .

2.2.Usmernenie k dátumu uplatniteľnosti v súvislosti s novými smernicami v sektore elektrotechniky

Členským štátom a zainteresovaným stranám bolo potrebné poskytnúť usmernenie s vysvetlením podrobností uplatňovania nových smerníc týkajúcich sa odvetvia elektrotechniky (smernica 2014/30/EÚ, smernica 2014/35/EÚ a smernica o rádiových zariadeniach), pokiaľ ide o dátum uvedenia výrobku na trh. Usmernenie vypracovali útvary Komisie a uverejnené bolo na webovom sídle Komisie 17 .

V dokumente sa objasňuje, ktorá smernica týkajúca sa odvetvia elektrotechniky sa uplatňuje v danej situácii, so zohľadnením dátumu, keď bol výrobok uvedený na trh, prechodného obdobia smernice o rádiových zariadeniach, rozsahu pôsobnosti starých a nových smerníc týkajúcich sa odvetvia elektrotechniky, ako aj dátumu začiatku uplatňovania týchto smerníc.

2.3.Usmernenie k smernici o rádiových zariadeniach

V máji 2017 bolo na webovom sídle Komisie uverejnené nové usmernenie k smernici o rádiových zariadeniach 18 . Toto usmernenie má slúžiť ako príručka pre všetky strany, ktorých sa smernica o rádiových zariadeniach priamo alebo nepriamo týka. Malo by pomôcť pri výklade tejto smernice. Usmernenie nie je právne záväzné.

V usmernení sa vysvetľujú a objasňujú niektoré najdôležitejšie otázky týkajúce sa uplatňovania smernice o rádiových zariadeniach, ako napríklad rozsah pôsobnosti, základné požiadavky, uplatniteľné postupy posudzovania zhody, niektoré osobitné povinnosti týkajúce sa hospodárskych subjektov atď. Bolo vypracované v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami (priemyselnými združeniami, spotrebiteľskými združeniami, notifikovanými subjektmi, európskymi normalizačnými orgánmi).

V júni 2018 útvary Komisie uverejnili aktualizovanú verziu tohto usmernenia, ktorú schválil aj Výbor pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií (TCAM) 19 a ktorá obsahuje vysvetlenia otázok nastolených po uverejnení prvej verzie usmernenia a aktualizované odkazy. V usmernení sa napríklad objasňuje, či sa smernica o rádiových zariadeniach uplatňuje na rádiové moduly, aktualizuje sa uplatňovanie smernice na drony a uvádzajú sa krížové odkazy na doplnkové usmernenie ku kombinovaným zariadeniam 20 .

3.Fungovanie

3.1.Oznámenie o transpozičných opatreniach

V článku 49 ods. 1 smernice o rádiových zariadeniach sa stanovuje, že členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou (t. j. so smernicou o rádiových zariadeniach) do 12. júna 2016. Bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení Komisii.

Do júla 2016 poskytlo oznámenie o svojich vnútroštátnych transpozičných opatreniach 14 členských štátov. V dôsledku toho Európska komisia v júli 2016 poslala formálnu výzvu ostatným štrnástim členským štátom, ktoré nesplnili požiadavku stanovenú v článku 49 ods. 1. Do konca roka 2017 všetky členské štáty poskytli oznámenie o jednom alebo viacerých vnútroštátnych aktoch, ktoré označili za vnútroštátne transpozičné opatrenia. Smernica o rádiových zariadeniach tak bola transponovaná vo všetkých členských štátoch a všetky spisy týkajúce sa nesplnenia povinnosti týkajúce sa článku 49 ods. 1 tejto smernice boli uzavreté. Informácie o postupoch uplatnených v prípade nesplnenia povinnosti pre každý členský štát sú dostupné v databáze Komisie 21 .

Útvary Komisie nedostali žiadne sťažnosti v súvislosti s problémami týkajúcimi sa voľného pohybu rádiových zariadení, ktoré už boli v súlade so smernicou o rádiových zariadeniach, ktoré by vyplynuli z neskorej transpozície tejto smernice.

3.2.Uplatňovanie v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP

Smernica o rádiových zariadeniach sa uplatňuje v štátoch EZVO 22 , ktoré sú členmi EHP 23 (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko), keďže bola rozhodnutím Spoločného výboru EHP 24 zahrnutá do Dohody o EHP a následne bola týmito štátmi transponovaná do vnútroštátneho práva.

Švajčiarsko prispôsobilo svoje vnútroštátne právne predpisy 25 rovnocenné so smernicou o rádiových zariadeniach. Zároveň bola zodpovedajúca kapitola 7 prílohy I k dohode o vzájomnom uznávaní, ktorá bola uzavretá medzi EÚ a Švajčiarskom a nadobudla účinnosť 1. júna 2002 26 , zmenená 27 tak, aby odrážala nové acquis Únie a rovnocenné švajčiarske právne predpisy.

3.3.Posudzovanie zhody

Útvary Komisie poslali v máji 2015 všetkým členským štátom list, v ktorom ich vyzvali, aby začali s notifikáciou svojich orgánov posudzovania zhody podľa smernice o rádiových zariadeniach, za predpokladu, že už boli transponované príslušné ustanovenia danej smernice. V liste sa ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že orgány notifikované podľa zrušenej smernice budú zrušené k 13. júnu 2017 (t. j. po skončení prechodného obdobia podľa článku 48 smernice o rádiových zariadeniach).

Do konca prechodného obdobia (t. j. do 12. júna 2017) bolo notifikovaných 61 orgánov, do konca roka 2017 boli notifikované ďalšie 4 orgány a do konca apríla 2018 dosiahol celkový počet týchto orgánov 70 28 .

Pokiaľ ide o notifikáciu orgánov posudzovania zhody podľa smernice o rádiových zariadeniach, neboli zaznamenané žiadne osobitné problémy. Komisia navyše nikdy nedostala žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že sú notifikované orgány preťažené alebo neschopné vykonávať svoje úlohy. Hoci nastalo oneskorenie pri uverejňovaní harmonizovaných noriem (podrobnosti sú uvedené v oddiele 4) a v dôsledku toho bol potrebný zásah notifikovaného orgánu v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami 29 , Komisia nedostala žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že tieto orgány sú preťažené.

Smernica o rádiových zariadeniach je smernicou založenou na novom prístupe. Založená je predovšetkým na systéme EÚ vyhlásenia o zhode, ktorým sa výrobcom stanovuje povinnosť, aby certifikovali svoje výrobky a pre prípad kontroly orgánmi dohľadu uchovávali technickú dokumentáciu týkajúcu sa súladu ich výrobkov s príslušnými požiadavkami.

V špecifických a vo výnimočných situáciách sa vyžaduje zásah tretej strany (v tomto prípade notifikovaného orgánu) 30 . V minulosti však výrobcovia sa často radšej žiadali notifikovaný orgán o schválenie aj v prípadoch, keď to nebolo potrebné, keďže uplatňovali príslušné harmonizované normy 31 . Je potrebné sledovať, či zosúladenie postupov posudzovania zhody s novým legislatívnym rámcom bude motivovať výrobcov, aby žiadali o schválenie od notifikovaného orgánu iba v konkrétnych situáciách, ktoré sú stanovené v smernici, čo by viedlo k zníženiu administratívnych nákladov.

Cieľom podrobných kritérií stanovených v smernici o rádiových zariadeniach, ktoré musia spĺňať orgány posudzovania zhody, je zabezpečiť dostatočne a jednotne vysokú úroveň činnosti týchto orgánov. Vďaka dohodám o vzájomnom uznávaní s viacerými štátmi 32 môžu výrobcovia využívať výhody prístupu na širší trh.

Sektorová skupina notifikovaných orgánov, Združenie pre súlad so smernicou o rádiových zariadeniach (REDCA) 33 , prispieva k účinnému vykonávaniu právnych predpisov v spolupráci s výborom vytvoreným na základe smernice o rádiových zariadeniach, t. j. Výborom pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií (TCAM) 34 , a uľahčuje zbližovanie postupov posudzovania zhody. Združenie REDCA nadväzuje styky s príslušnými organizáciami, ako je Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI), Výbor pre elektronické komunikácie (ECC) a skupina pre administratívnu spoluprácu (ADCO RED) 35 . Všeobecne sa uznáva, že jednotné uplatňovanie postupov posudzovania zhody uľahčuje dosahovanie otvoreného a konkurenčného trhu v celej Európe.

3.4.Dohľad nad trhom (súlad a lepšia spolupráca)

Na základe smernice o rádiových zariadeniach, v ktorej sa uplatňuje rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami vytvorený v nariadení (ES) č. 765/2008 36 , sa celkovo dosahuje lepšia a účinnejšia spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom, čo je nevyhnutné pre úspech politiky dohľadu nad trhom a pre zaručenie otvoreného a konkurenčného trhu v celej Európe. Túto spoluprácu podporuje prevádzka databázy internetového informačného a komunikačného systému pre celoeurópsky dohľad nad trhom (ICSMS) a prevádzka systému na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch (RAPEX), ktoré predstavujú základné nástroje na výmenu informácií a optimalizáciu rozdelenia práce medzi orgánmi 37 .

Spolupráca sa zabezpečuje aj vytvorením a činnosťou skupiny pre administratívnu spoluprácu vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom v konkrétnom odvetví, t. j. skupiny pre administratívnu spoluprácu v oblasti smernice o rádiových zariadeniach (ADCO RED). Jednou z dôležitých činností skupiny ADCO RED je príprava ročnej štatistiky dohľadu nad trhom so zariadeniami v rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach (a jej predchodkyne, smernice 1999/5/ES) 38 a jej predloženie Komisii a výboru TCAM.

Pred dokončením tejto správy skupina ADCO RED predstavila štatistiku dohľadu nad trhom za rok 2016 39 , a keďže sa v danom roku ešte uplatňovala smernica 1999/5/ES, táto štatistika poskytuje údaje o nevyhovujúcich výrobkoch nespĺňajúcich podmienky smernice 1999/5/ES, ktoré boli nájdené na trhu. Konkrétnejšie, do 12. júna 2016 sa uplatňovala smernica 1999/5/ES, zatiaľ čo od 13. júna 2016 do 12. júna 2017 mali výrobcovia možnosť vybrať si, či budú uplatňovať smernicu 1999/5/ES alebo smernicu o rádiových zariadeniach vzhľadom na prechodné obdobie stanovené v článku 48 smernice o rádiových zariadeniach. Na základe uvedených štatistík je možné usúdiť, že výrobcovia počas uvedeného obdobia uprednostňovali uplatňovanie smernice 1999/5/ES. V dôsledku toho nie je možné dospieť k žiadnym konkrétnym záverom, pokiaľ ide o otázku, či sa určité typy rádiových zariadení vyznačujú nízkym stupňom súladu s požiadavkami stanovenými v smernici o rádiových zariadeniach.

Okrem uvedených údajov Komisia dostala od členských štátov 40 informácie o uplatňovaní smernice o rádiových zariadeniach podľa článku 47 ods. 1 danej smernice 41 . Tieto informácie vedú aj k záveru, že výrobcovia do konca prechodného obdobia uprednostňovali používanie zrušenej, ale stále uplatniteľnej smernice, teda smernice 1999/5/ES. V dôsledku toho sa zhoda rádiových zariadení, ktoré boli na trhu, posudzovala na základe tejto smernice.

Okrem toho zo správ prijatých na základe článku 47 ods. 1 nevyplýva ani nevedú k záveru, že vo vzťahu ku ktorejkoľvek kategórii rádiových zariadení existuje problém s nízkym stupňom súladu so základnými požiadavkami stanovenými v smernici o rádiových zariadeniach.

Členské štáty budú môcť posúdiť súlad rádiových zariadení s novou smernicou (smernicou o rádiových zariadeniach) a poskytnúť podrobnejšie informácie a údaje v nasledujúcich rokoch.

Osobitným problémom, ktorý počas stretnutí skupiny ADCO RED otvorili orgány dohľadu nad trhom, sú nejasnosti pri uplatňovaní smernice o rádiových zariadeniach na bezpilotné vzdušné prostriedky (drony) a potreba zabezpečiť, aby sa požiadavky na elektromagnetickú kompatibilitu a rádiové frekvenčné spektrum stanovené v smernici uplatňovali (prinajmenšom) na spotrebiteľské a komerčné drony. Počas diskusií o prijatí nariadenia v oblasti civilného letectva 42 bola dosiahnutá dohoda, že sa v smernici o rádiových zariadeniach upraví výnimka týkajúca sa zariadení leteckej techniky 43 . Výsledkom je nové nariadenie (EÚ) 2018/1139, uplatňované od 11. septembra 2018 44 , ktorým sa mení príloha I (ods. 3) smernice o rádiových zariadeniach s cieľom zabezpečiť, aby sa táto smernica uplatňovala na väčšinu kategórií dronov.

V roku 2017 Komisia predložila legislatívny návrh nariadenia o dodržiavaní a presadzovaní pravidiel jednotného trhu pre nepotravinové výrobky 45 s cieľom znížiť počet nevyhovujúcich výrobkov na jednotnom trhu. Nariadenie konkrétne poskytne správne stimuly pre podniky, aby zintenzívnili kontroly súladu s požiadavkami, a podporí užšiu cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva posilnením existujúceho rámca pre činnosti dohľadu nad trhom. Okrem toho sa ním podporia spoločné akcie orgánov dohľadu nad trhom z viacerých členských štátov, zlepší výmena informácií, podporí koordinácia programov dohľadu nad trhom a vytvorí posilnený rámec pre kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie a pre zlepšenú spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi. Návrh nariadenia zahŕňa okrem iného zrušenie článku 39 a štvrtého pododseku článku 40 ods. 1 smernice o rádiových zariadeniach 46 .

3.5.Výbor (TCAM)

Na základe článku 45 smernice o rádiových zariadeniach bol vytvorený Výbor pre posudzovanie zhody a pre dozor nad trhom v oblasti telekomunikácií (TCAM), ktorý je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 47 . Výbor TCAM 48 zaujíma stanoviská k navrhovaným vykonávacím aktom podľa smernice o rádiových zariadeniach a vo všeobecnosti rokuje o všetkých ostatných otázkach týkajúcich sa uplatňovania smernice, ktoré v súlade s rokovacím poriadkom výboru otvorí jeho predseda alebo zástupca členského štátu.

Výbor, ktorému predsedajú útvary Komisie, aktualizoval svoj rokovací poriadok, ktorý najprv pripravili útvary Komisie, schválil výbor TCAM 49 , pričom účinnosť tento poriadok nadobudol 19. septembra 2017. Tým sa zabezpečilo fungovanie výboru.

Je potrebné poznamenať, že podobný výbor existoval aj podľa smernice 1999/5/ES (zrušená smernica). Výbor vytvorený podľa smernice 1999/5/ES vymenoval pracovnú skupinu, ktorej predsedajú útvary Komisie 50 , s cieľom poskytovať pomoc a poradenstvo v konkrétnych záležitostiach. Táto pracovná skupina pokračuje v činnosti ako skupina výboru vytvorená na základe smernice o rádiových zariadeniach.

V roku 2015 vytvoril výbor TCAM podskupinu 51 pre „výrobky, súčasti a zariadenia leteckej techniky“. Táto podskupina bola založená na prerokovávanie otázok a návrhov otvorených v rámci dokumentu výboru TCAM, ktorý sa týkal výnimky pre vybavenie, súčasti a zariadenia leteckej techniky v prílohe I k smernici o rádiových zariadeniach, a osobitných prípadov podľa štúdie v rámci európskych normalizačných organizácií, ako sú drony a radarové detektory prekážok. V roku 2016 táto podskupina predložila výboru TCAM správu o zisteniach a odporúčaniach na ďalšie posúdenie 52 .

Uskutočnilo sa jedno hlasovanie podľa článku 45 ods. 2 – konzultačný postup – v súvislosti s návrhom vykonávacieho nariadenia Komisie, v ktorom sa spresňuje, v akej podobe je potrebné uvádzať informácie podľa článku 10 ods. 10 smernice 2014/53/EÚ, pričom výbor k nemu vydal kladné stanovisko 53 .

Organizujú sa spoločné schôdze výboru TCAM a výboru vytvoreného na základe rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre (676/2002/ES) 54 , Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum, s cieľom diskutovať o spoločných otázkach týkajúcich sa rádiových zariadení a tým primerane uľahčovať vykonávanie smernice o rádiových zariadeniach. Schôdza tejto spoločnej skupiny sa naposledy uskutočnila v októbri 2017.

4.Harmonizované normy

4.1.Účel harmonizovaných noriem

Uplatňovanie harmonizovaných noriem, odkazy na ktoré sú podľa smernice uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, je dobrovoľné, ale poskytuje výhodu „predpokladu zhody“ so zodpovedajúcimi základnými požiadavkami, na ktoré sa tieto normy vzťahujú 55 .

Ak sa výrobca rozhodne nepostupovať podľa harmonizovaných noriem alebo ich uplatňovať iba čiastočne, má povinnosť inými prostriedkami preukázať, že rádiové zariadenie je v zhode so základnými požiadavkami, a poskytnúť úplné technické odôvodnenie na preukázanie zhody s týmito požiadavkami. Ak harmonizované normy neexistujú alebo sa neuplatňujú, výrobca je povinný konzultovať s notifikovaným orgánom posudzovanie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa článku 3 ods. 2 a ods. 3, ale žiadna taká povinnosť nie je stanovená pre požiadavky týkajúce sa článku 3 ods. 1.

Od polovice 80. rokov EÚ rozširovala používanie týchto noriem na podporu svojich politík a právnych predpisov. Normalizácia výrazne prispieva k dobudovaniu vnútorného trhu v kontexte právnych predpisov založených na novom prístupe s odkazom na európske normy, ktoré vypracovali európske normalizačné organizácie. Tieto európske organizácie majú uzavreté osobitné dohody (viedenská dohoda, resp. frankfurtská dohoda) s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou, ktoré zaručujú spoluprácu na väčšine predmetov normalizácie a predchádzanie prekrývajúcim sa činnostiam. Predovšetkým v prípadoch medzinárodnej práce, ktorá môže byť prijatá v Európe, sa uprednostňuje práca na medzinárodnej úrovni.

4.2.Príprava harmonizovaných noriem

Komisia, konajúca v súlade s článkom 10 nariadenia o normalizácii (EÚ) č. 1025/2012 56 , požiadala Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI), aby vypracovali návrh harmonizovaných noriem pre rádiové zariadenia 57 na podporu vykonávania článku 3 smernice o rádiových zariadeniach (mandát).

Mandát bol výboru CENELEC a inštitútu ETSI udelený takmer dva roky pred uplynutím prechodného obdobia stanoveného v smernici o rádiových zariadeniach. Mandát bol udelený 4. augusta 2015, zatiaľ čo prechodné obdobie sa skončilo 12. júna 2017.

V rámci mandátu bol stanovený termín dodania noriem 15. marec 2016.

Počas prípravy tohto mandátu sa vykonávali konzultácie s výborom CENELEC a inštitútom ETSI. Takže dostatočne včas vedeli o tom, že je potrebné začať pripravovať harmonizované normy na účely smernice o rádiových zariadeniach.

Posledný zoznam harmonizovaných noriem podľa smernice 1999/5/ES obsahoval 252 harmonizovaných noriem, konkrétne 21 sa týkalo základných požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), 52 sa týkalo požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a 179 sa týkalo požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 2 a 3 58 . Nie všetky z týchto harmonizovaných noriem bolo potrebné aktualizovať 59 . Potreba zmien existujúceho súboru noriem podľa zrušenej smernice (smernica 1999/5/ES), ktoré by primerane odrážali zmeny v smernici o rádiových zariadeniach, bola obmedzená. Bez toho, aby bola dotknutá ktorákoľvek nová norma vypracovaná v dôsledku nového rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach (v porovnaní s rozsahom pôsobnosti smernice 1999/5/ES), na účely uverejnenia podľa smernice o rádiových zariadeniach bolo potrebné aktualizovať 187 noriem, odkazy na ktoré boli uvedené v smernici 1999/5/ES 60 .

Došlo však k oneskoreniu pri uverejňovaní harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach, keďže veľký počet noriem nebol dodaný v stanovenom časovom rámci alebo neboli aktualizované alebo prispôsobené na účely smernice o rádiových zariadeniach.

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1025 o normalizácii/2012 Komisia môže v Úradnom vestníku Európskej únie uverejniť harmonizované normy, iba ak ich normalizačné organizácie formálne dodali a ak spĺňajú požiadavky, na ktoré sa majú vzťahovať.

Uvedené problémy s včasnou dostupnosťou noriem vzbudili politický a mediálny záujem.

4.3.Všeobecné kroky Komisie na riešenie problémov

Útvary Komisie úzko spolupracovali s európskymi normalizačnými organizáciami v úsilí riešiť uvedené problémy a zabrániť opakovanému vzniku takých situácií v budúcnosti.

Po prvé Komisia čo najrýchlejšie posudzovala harmonizované normy predkladané výborom CENELEC a inštitútom ETSI. Priemerný čas posudzovania noriem bol menej ako 2 mesiace po ich neformálnom dodaní a rádovo 1 mesiac po ich formálnom dodaní. Komisia ďalej zaviedla mesačné uverejňovanie harmonizovaných noriem s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia mali k dispozícii príslušné harmonizované normy v najkratšom možnom čase, ako je stanovené v článku 10 ods. 6 nariadenia o normalizácii (EÚ) č. 1025/2012. V dôsledku toho bolo možné uverejňovanie príslušných harmonizovaných noriem v priemere 2 až 3 mesiace po ich dodaní výborom CENELEC a inštitútom ETSI. Komisia ďalej kedykoľvek na požiadanie poskytla pripomienky k návrhom noriem s cieľom predchádzať potenciálnym problémom s ich následným uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.

Útvary Komisie okrem toho zorganizovali spoločný seminár s európskymi normalizačnými organizáciami s cieľom opísať a vysvetliť požiadavky na kvalitu harmonizovaných noriem a najčastejšie chyby pri navrhovaní harmonizovaných noriem, aby bolo možné vyhnúť sa im v budúcnosti 61 . Počas seminára sa identifikovali konkrétne prípadové štúdie s cieľom vysvetliť dôvody neuverejňovania a ukázať príklady niektorých najbežnejších chýb. Diskutovalo sa aj o odporúčaniach a možných riešeniach vybraných problémov.

Vzhľadom na oneskorenie v príprave a uverejňovaní harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach 62 dostali útvary Komisie množstvo otázok týkajúcich sa uplatniteľnosti smernice o rádiových zariadeniach, ustanovení platných počas prechodného obdobia a problému, či budú ovplyvnené dodávky rádiových zariadení (napr. mobilov) uvedených na trh pred koncom prechodného obdobia (t. j. pred 13. júnom 2017). S cieľom zvýšiť prehľadnosť pre zainteresované strany vypracovali útvary Komisie dokument s názvom „Často kladené otázky“, ktorý bol prvýkrát uverejnený na webovom sídle Komisie v apríli 2017 63 a potom sa podľa potreby aktualizoval.

Komisia vo všeobecnosti v rámci stratégie jednotného trhu 64  pracuje na modernizácii európskeho systému normalizácie a začala takzvanú spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie. Cieľom tejto iniciatívy je spolupracovať v rámci verejného a súkromného partnerstva s normalizačnými organizáciami a členskými štátmi na zlepšení reakcie na problémy v oblasti európskej normalizácie, na výmene informácií o nových pravidlách a vývoji a na zlepšovaní chápania úlohy noriem.

4.4.Konkrétne situácie a riešenia

Okrem krokov vykonávaných pri hľadaní riešení vzniknutých problémov, pokiaľ ide o prípravu harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach, útvary Komisie v úsilí zvýšiť počet uverejnených noriem uplatnili v dvoch osobitných situáciách opísaných v ďalšej časti aj pragmatické riešenia.

4.4.1.Norma týkajúca sa wi-fi (EN 301 893)

Osobitná situácia vznikla v súvislosti s novou verziou normy týkajúcej sa veľkého počtu wi-fi výrobkov (EN 301 893), ktorú dodal inštitút ETSI v máji 2017 65 .

Komisia ako riešenie zaviedla prechodné obdobie, čím poskytla odvetviu dostatok času, aby sa prispôsobilo špecifikáciám tejto novej normy.

4.4.2.Harmonizované normy, ktoré nezahŕňajú špecifikácie parametrov výkonnosti prijímačov

Vo viacerých harmonizovaných normách inštitútu ETSI uverejnených podľa smernice 1999/5/ES sa plne neriešili základné požiadavky stanovené v smernici o rádiových zariadeniach (napr. parametre výkonnosti prijímačov). Konkrétnym riešením, ktoré prijala Komisia v čase zahrnutia odkazov na tieto harmonizované normy do zoznamu harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie 66 , bolo vloženie poznámky s informáciou, že v prípade týchto noriem neplatí predpoklad zhody, pokiaľ ide o chýbajúce parametre. V prípade pomerne obmedzeného počtu chýbajúcich parametrov musia výrobcovia absolvovať postup posudzovania zhody so zapojením notifikovaného orgánu (t. j. niektorý z postupov stanovených v prílohe III alebo v prílohe IV smernice o rádiových zariadeniach).

4.5.Stav harmonizovaných noriem podľa smernice o rádiových zariadeniach

Počet harmonizovaných noriem inštitútu ETSI, odkazy na ktoré boli uverejnené podľa smernice o rádiových zariadeniach pred koncom prechodného obdobia 67 , bol vďaka vynaloženému úsiliu a vykonaným krokom dokonca vyšší než počet noriem, odkazy na ktoré boli uverejnené podľa smernice 1999/5/ES (smernica o rádiových zariadeniach: 134; smernica 1999/5/ES: 125) 68 . Začiatkom marca 2018 boli v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené odkazy na ďalších 5 noriem inštitútu ETSI, ako aj 5 noriem výboru CENELEC podľa smernice o rádiových zariadeniach, čím celkový počet harmonizovaných noriem dosiahol hodnotu 144 69 .

5.Požiadavky

5.1.Požiadavky založené na novom prístupe

V smernici o rádiových zariadeniach sú stanovené základné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a zdravia, elektromagnetickej kompatibility a efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra. Poskytuje aj základ pre ďalšie predpisy upravujúce niektoré ďalšie aspekty, napríklad ochranu súkromia a osobných údajov, ochranu pred podvodmi, interoperabilitu, prístup k záchranným službám, súlad kombinácie rádiových zariadení a softvéru.

Základné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti v smernici o rádiových zariadeniach, ako aj v smernici 1999/5/ES sa vzťahujú na bezpečnostné ciele smernice 2014/35/EÚ. Tieto ciele, uplatňované v EÚ viac ako 35 rokov, sa týkajú všetkých bezpečnostných hrozieb spojených s verejným záujmom, a majú zaistiť súdržný systém a vysokú úroveň ochrany používateľov. Údaje o dohľade nad trhom získané pred dokončením tejto správy nevzbudzovali obavy ani nepoukazovali na problémy v súvislosti s bezpečnou úrovňou rádiových zariadení uvedených na trh a neprinášali informácie o žiadnych nehodách spôsobených rádiovými zariadeniami.

Základné požiadavky stanovené v smernici o rádiových zariadeniach podporujú dobrovoľné harmonizované normy 70 .

5.2.Právomoc prijímať delegované a vykonávacie akty udelená Komisii

5.2.1.Článok 3 ods. 3 (dodatočné základné požiadavky) a článok 4 (kombinácie rádiového zariadenia a softvéru)

V článku 3 ods. 3 sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty na špecifikáciu kategórií alebo tried rádiových zariadení, na ktoré sa vzťahuje každá z požiadaviek uvedených v písmenách a) až i) článku 3 ods. 3. Tieto požiadavky sa týkajú interoperability, záchranných služieb, softvéru, podvodov, dostupnosti, súkromia, osobných údajov a zneužívania.

Pred dokončením tejto správy Komisia neprijala žiadne delegované akty týkajúce sa článku 3 ods. 3, aj keď určité iniciatívy už vznikli, ako je opísané v ďalšej časti. Rozhodnutia Komisie prijaté podľa smernice 1999/5/ES sa naďalej uplatňujú aj podľa smernice o rádiových zariadeniach do tej miery, v ktorej sú zlučiteľné so smernicou o rádiových zariadeniach, pokiaľ nedôjde k ich zrušeniu. Preto je päť rozhodnutí Komisie platných a uplatniteľných na účely článku 3 ods. 3 písm. g) 71 .

Podľa článku 4 smernice o rádiových zariadeniach výrobcovia rádiových zariadení a softvéru, ktorý umožňuje používať rádiové zariadenia na zamýšľané účely, poskytujú členským štátom a Komisii informácie o súlade zamýšľaných kombinácií rádiových zariadení a softvéru so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3 smernice o rádiových zariadeniach. Táto požiadavka sa uplatňuje v prípade, že Komisia prijala súvisiace delegované a vykonávacie akty. Doposiaľ neboli prijaté žiadne delegované ani vykonávacie akty na účely článku 4.

Expertná skupina Komisie pre rádiové zariadenia bola zaregistrovaná v registri Komisie 72 s úlohou pomáhať Komisii pri príprave akýchkoľvek potenciálnych delegovaných aktov súvisiacich so smernicou o rádiových zariadeniach a vo všeobecnosti poskytovať odborné poradenstvo v akýchkoľvek záležitostiach týkajúcich sa smernice o rádiových zariadeniach. Pred dokončením tejto správy bolo uverejnené vyhlásenie výberového konania na výber členov skupiny a dokončenie jej vytvárania.

Článok 3 ods. 3 písm. i) a článok 4: Pripojené výrobky

S príchodom nových digitálnych technológií, ako je napríklad internet vecí, pokročilá robotika a autonómne systémy s umelou inteligenciou, trojrozmerná tlač (3D tlač) alebo technológia cloud computing, môže naše hospodárstvo a spoločnosť čeliť právnym problémom širšieho rozsahu, než doposiaľ priniesol vek komputerizácie.

Komisia už vyvíja iniciatívu v tejto oblasti 73 . V apríli 2018 bolo prijaté oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov 74 . V oznámení sa poukazuje na vyvinuté iniciatívy a kroky vo vzťahu k umelej inteligencii.

Smernica o rádiových zariadeniach môže byť v tejto oblasti relevantná, keďže sa uplatňuje na pripojené výrobky (t. j. zariadenia, ktoré komunikujú) a sú v nej stanovené súvisiace požiadavky, aby tieto zariadenia podporovali funkcie, ktoré zabezpečujú, že ich súlad neovplyvní použitie nového alebo upraveného softvéru a že pri používaní sa zároveň chránia určité prvky, napríklad osobné údaje, súkromie atď.

Jednou zo zvažovaných oblastí je príprava jedného alebo viacerých delegovaných alebo vykonávacích aktov podľa článku 3 ods. 3 písm. i) a článku 44 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach, ktoré sa týkajú použitia softvéru s cieľom zabezpečiť, aby súlad určitých tried rádiových zariadení neovplyvnilo použitie nového alebo upraveného softvéru.

Komisia vytvorila expertnú skupinu Komisie pre konfigurovateľné rádiové systémy (E03413) s obmedzeným obdobím činnosti 75 . Hoci bude vytvorená nová expertná skupina pre rádiové zariadenia so širokým mandátom, expertná skupina Komisie pre konfigurovateľné rádiové systémy bude zachovaná ako osobitná expertná skupina, aby mohla dokončiť svoju prácu.

Komisia zvažuje aj využitie právomoci udelenej v článku 3 ods. 3 týkajúcej sa podvodov, súkromia a osobných údajov. Útvary Komisie skúmajú nedávne problémy vznikajúce v súvislosti s bezpečnosťou určitých kategórií výrobkov, ktoré komunikujú (napríklad bábiky alebo inteligentné hodinky), a rizikami, ktoré predstavujú predovšetkým pre deti, a diskutujú o týchto problémoch v rámci výboru TCAM a jeho pracovnej skupiny.

Po nastolení problémov týkajúcich sa bezpečnosti určitých kategórií výrobkov, ktoré komunikujú (napríklad bábiky alebo inteligentné hodinky), v rámci pracovnej skupiny výboru TCAM sa ďalšie diskusie budú viesť v expertnej skupine pre rádiové zariadenia, ktorú vytvorí Komisia.

Útvary Komisie majú v úmysle začať s vypracovávaním štúdií na tento účel, jednej na tému inteligentných hodiniek a pripojených hračiek a druhej na tému konfigurovateľných rádiových systémov, s cieľom analyzovať rozsah problematických oblastí a zabezpečiť analýzu nákladov a prínosov.

Článok 3 ods. 3 písm. a): Spoločná nabíjačka

Pokiaľ ide o spoločnú nabíjačku, v článku 3 ods. 3 písm. a) smernice o rádiových zariadeniach sa Komisii udeľuje právomoc vymedziť kategórie alebo triedy, ktoré musia byť skonštruované tak, aby vzájomne spolupracovali s príslušenstvom, najmä so spoločnými nabíjačkami. V odôvodnení 12 smernice o rádiových zariadeniach sa hovorí o obnovenom úsilí, pokiaľ ide o vývoj jednotnej nabíjačky pre konkrétne kategórie alebo triedy rádiových zariadení.

V roku 2009 výrobcovia mobilných telefónov uzavreli dobrovoľnú dohodu (memorandum o porozumení) týkajúcu sa mobilných telefónov uvádzaných na trh od roku 2011 76 . Signatári sa dohodli na vypracovaní spoločnej špecifikácie na základe rozhrania USB 2.0 Micro B (mikroUSB), ktorá by umožnila úplnú kompatibilitu nabíjania mobilných telefónov uvádzaných na trh. Pre telefóny, ktoré nemajú rozhranie mikroUSB, bol podľa podmienok memoranda o porozumení povolený adaptér.

Cieľom memoranda o porozumení bolo zaručiť interoperabilitu medzi nabíjačkami a novými mobilnými telefónmi na trhu, a tým obmedziť potrebu kupovať alebo sústavne vymieňať nabíjačky a káble, a následne znížiť množstvo elektronického odpadu v súlade so stratégiami obehového hospodárstva a energetickej únie 77 . Interoperabilita sa zároveň považovala za kľúčový prvok rozvoja konkurenčného jednotného digitálneho trhu v prospech priemyslu aj spotrebiteľov. Cieľom memoranda o porozumení bolo aj zabezpečiť, aby občania mohli využívať výhody spoľahlivých, energeticky úsporných a bezpečných nabíjačiek, či už ich poskytujú výrobcovia smartfónov, alebo sa predávajú ako samostatné výrobky.

Pred prijatím memoranda o porozumení sa v krajinách EÚ používalo 500 miliónov mobilných telefónov, ale kompatibilné boli iba s určitými nabíjačkami mobilných telefónov, keďže na trhu bolo viac ako 30 rôznych typov nabíjačiek. Táto situácia okrem nepohodlia spotrebiteľov spôsobovala, že sa v EÚ vytváralo odhadom viac ako 51 000 ton elektronického odpadu ročne.

Komisia si objednala vypracovanie štúdie posúdenia vplyvu memoranda o porozumení na harmonizáciu nabíjačiek mobilných telefónov a prípadné budúce možnosti. Štúdia bola predložená v auguste 2014 78 a potvrdila, že zvolená metóda (dobrovoľná dohoda podporená Komisiou, spolu s vypracovaním technickej normy) zvýšila harmonizáciu nabíjania mobilných telefónov v EÚ a zväčšila pohodlie spotrebiteľov.

Zo štúdie vyplynuli predovšetkým tieto informácie a závery: aj výrobcovia mobilných telefónov, ktorí nepodpísali memorandum o porozumení, zrejme prijali riešenia nabíjania systémom mikroUSB, čo viedlo k zisteniu, že takmer 100 % telefónov predaných v Európe v roku 2013, o ktorých boli k dispozícii údaje, zodpovedalo riešeniu nabíjania systémom mikroUSB; odhaduje sa, že výsledkom memoranda o porozumení je nižší počet samostatných nabíjačiek o 6 až 21 miliónov kusov v období rokov 2011 až 2013; rastúca prevaha nabíjania systémom mikroUSB obmedzila potrebu kupovania samostatných nabíjačiek a následne viedla k zníženiu spotreby surovín oproti stavu bez tohto riešenia.

Keďže predchádzajúce skúsenosti s memorandom o porozumení sa z uvedených dôvodov ukázali ako úspešné, Komisia chcela pokračovať v už použitom prístupe založenom na dobrovoľnej dohode. Okrem toho dobrovoľné riešenie umožňuje jednoduchšie zosúladenie nových technológií a inovácií v porovnaní s regulačnou možnosťou. Dobrovoľný prístup môže mať navyše výhodu širšieho rozsahu pôsobnosti v porovnaní s regulačnou možnosťou, mohol sa napríklad týkať oboch koncov nabíjacieho kábla 79 .

Vzhľadom na zatiaľ neuspokojivý výsledok pokroku dosiahnutého v rámci dobrovoľnej možnosti Komisia onedlho začne štúdiu na posúdenie nákladov a prínosov rôznych možností vrátane regulačnej možnosti.

Článok 3 ods. 3 písm. g): Účinný prístup k záchranným službám pre smartfóny

Jednou zo zvažovaných tém je príprava delegovaného aktu podľa článku 3 ods. 3 písm. g) smernice o rádiových zariadeniach, aby sa na mobilné telefóny s vyspelou počítačovou kapacitou (t. j. „smartfóny“) vzťahovala požiadavka týkajúca sa záchranných služieb. Cieľom je zabezpečiť, aby „smartfóny“ uvádzané na trh Európskej únie podporovali účinný prístup k záchranným službám, napríklad prostredníctvom čísla 112.

5.2.2.Článok 5 (registrácia)

V článku 5 smernice o rádiových zariadeniach je zavedený systém registrácie týkajúci sa kategórií alebo tried rádiových zariadení, ktoré sa vyznačujú nízkym stupňom súladu, uplatňovaný v prípade, že Komisia prijala súvisiace delegované a vykonávacie akty.

V súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje, štatistiky alebo dôkazy, ktoré by preukazovali, že určité kategórie alebo triedy rádiových zariadení sa vyznačujú nízkym stupňom súladu. Ako už bolo vysvetlené, výrobcovia až do konca prechodného obdobia uprednostňovali používanie zrušenej smernice a v dôsledku toho sa zhoda veľkej väčšiny rádiových zariadení na trhu posudzovala iba na základe smernice 1999/5/ES.

Takže Komisia doposiaľ neprijala žiadne delegované ani vykonávacie akty podľa článku 5.

5.2.3.Iné ustanovenia

Okrem (už uvedených) článkov 4 a 5 sa právomoc prijímať vykonávacie akty udeľuje Komisii aj ďalšími osobitnými ustanoveniami smernice o rádiových zariadeniach 80 .

Komisia doposiaľ prijala jeden vykonávací akt, ktorý sa týka vykonávania článku 10 ods. 10 smernice o rádiových zariadeniach 81 .

V článku 10 ods. 10 smernice o rádiových zariadeniach sa od výrobcov vyžaduje, aby na obale uviedli informácie, ktoré umožnia identifikáciu členských štátov alebo geografickej oblasti v členskom štáte, kde v súvislosti s rádiovými zariadeniami jestvujú obmedzenia uvádzania do prevádzky alebo požiadavky na povolenie používania. V tom istom ustanovení sa ďalej vyžaduje, aby výrobca doplnil skutočné obmedzenia alebo požiadavky v návode, ktorý je pripojený k rádiovému zariadeniu. Vo vykonávacom akte sú uvedené dve možnosti, v akej podobe sa môžu tieto informácie uvádzať 82 . Vo vykonávacom akte je ďalej stanovené, že podrobné informácie sa musia v návode uvádzať v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný koncovým používateľom, ako určí príslušný členský štát.

5.3. Odstránenie zbytočných administratívnych povinností a nejednoznačností

Podľa posúdenia vplyvu týkajúceho sa návrhu smernice o rádiových zariadeniach 83 predchádzajúca smernica (teda smernica 1999/5/ES) obsahovala viaceré nejednoznačnosti a zbytočné administratívne povinnosti, napríklad požiadavky týkajúce sa notifikácii alebo označení.

Smernica o rádiových zariadeniach odstránením požiadavky na notifikáciu, ako bola stanovená v článku 6 ods. 4 smernice 1999/5/ES, odstránila potenciálnu prekážku obchodu pre výrobcov, ktorí už nie sú povinní oznamovať príslušným úradom zodpovedným za správu spektra svoj zámer uviesť na trh rádiové zariadenie používajúce frekvencie, ktoré nie sú harmonizované v celej EÚ. Komisia následne ukončila činnosť systému centrálneho systému oznamovania, online nástroja dostupného registrovaným používateľom na portáli elektronických služieb GROW, aby mohli príslušným úradom zodpovedným za správu spektra oznámiť zámer uviesť na trh rádiové zariadenie používajúce frekvencie, ktoré nie sú harmonizované v celej EÚ 84 , čím sa odstránili akékoľvek prevádzkové náklady.

85 „Výstražná značka“ identifikátora triedy, ktorej pripevnenie na výrobok sa vyžadovalo podľa smernice 1999/5/ES, sa podľa smernice o rádiových zariadeniach nevyžaduje. Praktická hodnota tejto značky pre spotrebiteľov bola veľmi obmedzená, nebolo zrejmé, kedy sa jej pripevnenie vyžadovalo, a tak táto požiadavka predstavovala zbytočnú administratívnu záťaž pre priemysel. Smernica o rádiových zariadeniach má jasnejšie ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré je potrebné poskytnúť, keď existujú obmedzenia používania. Komisia prijala vykonávací akt, v ktorom spresňuje, ako poskytnúť tieto informácie s minimálnou administratívnou záťažou, ktorú by takáto povinnosť mohla spôsobiť (pozri oddiel 5.2.3).

S cieľom predchádzať zbytočným prekážkam obchodu s rádiovými zariadeniami v rámci vnútorného trhu sa v smernici o rádiových zariadeniach od členských štátov požaduje (ako sa požadovalo aj v smernici 1999/5/ES, keď bola platná), aby informovali Komisiu a ostatné členské štáty o svojich návrhoch v oblasti technických predpisov, ako sú rádiové rozhrania. Smernicou o rádiových zariadeniach sa v porovnaní so smernicou 1999/5/ES odstránila zbytočná administratívna záťaž, keďže táto požiadavka na notifikáciu sa nedá vždy uplatniť. V smernici o rádiových zariadeniach sa napríklad povinnosť oznamovať nevzťahuje na vnútroštátne predpisy týkajúce sa rozhraní, ktoré sú v súlade so záväznými aktmi Únie. Útvary Komisie vypracovali šablónu, ktorú majú používať členské štáty a štáty EZVO pri príprave a uverejňovaní vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa rozhraní vyžadujúcich si notifikáciu, čím uľahčili fungovanie a uplatňovanie tohto ustanovenia.

Požiadavky v smernici o rádiových zariadeniach týkajúce sa označenia CE 86 zväčša zodpovedajú zásadám nového legislatívneho rámca. Hlavným rozdielom v porovnaní s novým legislatívnym rámcom je povinnosť umiestniť označenie CE aj na obal. Od začiatku uplatňovania smernice o rádiových zariadeniach sa však doposiaľ nezistilo, že by táto požiadavka predstavovala akúkoľvek nadmernú dodatočnú záťaž pre výrobcov 87 . Pokiaľ ide o označenie CE, na rádiové zariadenia sa môžu okrem smernice o rádiových zariadeniach vzťahovať viaceré právne predpisy EÚ 88 . Zosúladenie so zásadami nového legislatívneho rámca preto zjednodušuje záťaž uloženú výrobcom, keďže môžu dodržiavať a uplatňovať jednotné zásady.

Zavedenie označenia CE na obrazovke a vo všeobecnosti elektronického označovania (e-labelling) je možnosť, ktorá sa môže posúdiť vo sfére horizontálneho rámca 89 , pokiaľ by po horizontálnom hodnotení existujúcich právnych predpisov vznikla potreba revidovať niektorú z týchto jednotných zásad. V nedávnom posúdení vplyvu obalov tovaru 90 zameranom na náklady a prínosy elektronického označovania sa skutočne dospelo k záveru, že ekonomická výhodnosť elektronického označovania nie je jednoznačná.

6.Záver

Vykonávanie smernice o rádiových zariadeniach (ako novej smernice) celkovo prebiehalo dobre a bez väčších problémov s výnimkou oneskorenia členských štátov pri oznamovaní transpozičných opatrení a oneskorenia pri uverejňovaní harmonizovaných noriem.

Komisia poskytla potrebnú podporu zorganizovaním seminára a vydaním usmerňovacích dokumentov, čím zabezpečila jednoduchý prechod na novú smernicu (smernicu o rádiových zariadeniach) 91 .

Pokiaľ ide o transpozíciu smernice o rádiových zariadeniach, aj keď viaceré členské štáty nestihli oznámiť svoje vnútroštátne transpozičné opatrenia v danom časovom rámci, Komisia nedostala žiadne sťažnosti v súvislosti s problémami s voľným pohybom vyhovujúcich rádiových zariadení. Do konca roka 2017 všetky členské štáty poskytli oznámenie o svojich vnútroštátnych transpozičných opatreniach 92 .

Pokiaľ ide o harmonizované normy, situácia sa neustále zlepšuje vďaka kolektívnemu úsiliu zúčastnených strán (Komisie a normalizačných orgánov), ako aj pragmatického prístupu, ktorý v prípade potreby uplatňuje Komisia. Odkazy na veľkú väčšinu noriem boli napokon uvedené v Úradnom vestníku Európskej únie 93 .

Je potrebné poznamenať, že podľa smernice o rádiových zariadeniach musia byť rádiové zariadenia v súlade so základnými požiadavkami. Uplatňovanie harmonizovaných noriem, odkazy na ktoré sú podľa smernice o rádiových zariadeniach uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, je dobrovoľné. Ak harmonizované normy neexistujú alebo sa neuplatňujú, výrobca je povinný konzultovať s notifikovaným orgánom v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami 94 .

Pokiaľ ide o notifikáciu orgánov posudzovania zhody podľa smernice o rádiových zariadeniach, neboli zaznamenané žiadne problémy 95 . Komisia nikdy nedostala žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že sú notifikované orgány preťažené alebo neschopné vykonávať svoje úlohy.

V smernici o rádiových zariadeniach uplatňovanej od 13. júna 2016 bolo stanovené prechodné obdobie jedného roka 96 (skončilo sa 12. júna 2017). Výrobcovia až do konca prechodného obdobia uprednostňovali používanie smernice 1999/5/ES. Preto sa pred dokončením tejto správy veľká väčšina rádiových zariadení, ktoré boli na trhu, posudzovala na základe smernice 1999/5/ES.

Keďže nie sú k dispozícii dostatočné údaje, štatistiky ani dôkazy na základe smernice o rádiových zariadeniach, nie je možné dospieť k definitívnemu záveru v otázke, či sa určité kategórie alebo triedy rádiových zariadení vyznačujú nízkym stupňom súladu.

V smernici o rádiových zariadeniach boli Komisii udelené osobitné právomoci 97 , pričom určité rozhodnutia Komisie prijaté podľa zrušenej smernice (smernica 1999/5/ES) sa naďalej uplatňujú aj podľa smernice o rádiových zariadeniach 98 . S využitím týchto právomocí Komisia už prijala jeden vykonávací akt na účely článku 10 ods. 10 smernice o rádiových zariadeniach a je v procese prípravy delegovaného aktu, ktorým sa má zabezpečiť, aby „smartfóny“ podporovali účinný prístup k záchranným službám, napríklad prostredníctvom čísla 112.

V rámci pracovnej skupiny výboru TCAM sa predkladajú požiadavky na prijatie delegovaných aktov podľa smernice o rádiových zariadeniach s cieľom zabezpečiť, aby: bola chránená bezpečnosť a súkromie používateľa, súlad rádiového zariadenia neovplyvňovalo použitie nového alebo upraveného softvéru a rádiové zariadenie vzájomne spolupracovalo so spoločnými nabíjačkami.

V prvom rade je však potrebné preskúmať, ktorých tried alebo kategórií rádiových zariadení by sa takéto delegované akty mohli týkať. S cieľom získať odporúčania odborníkov a dôkladne prediskutovať tieto otázky Komisia vytvorila expertnú skupinu Komisie pre konfigurovateľné rádiové systémy a je v procese vytvárania novej expertnej skupiny pre rádiové zariadenia so širším mandátom 99 . Prijatiu delegovaného aktu by malo predchádzať posúdenie vplyvu v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu.

Podľa článku 47 ods. 2 smernice o rádiových zariadeniach sa správa musí vypracovať každých päť rokov, čo znamená, že nasledujúca správa bude vypracovaná a predložená v roku 2023.

Príloha

Zmeny zavedené smernicou o rádiových zariadeniach

Zmeny v rozsahu pôsobnosti

V porovnaní so smernicou 1999/5/ES priniesla smernica o rádiových zariadeniach tieto zmeny:

do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach patria zariadenia pre čistý zvuk rádia a rádiové a televízne zariadenia určené výlučne na príjem, ktoré boli vylúčené zo smernice 1999/5/ES;

do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach patria zariadenia prevádzkované s frekvenciou nižšou než 9 kHz;

do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach sú jednoznačne zahrnuté zariadenia rádiovej determinácie;

do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach nepatria koncové telekomunikačné zariadenia s výlučne drôtovým vedením;

z rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach sú výslovne vylúčené na zákazku vyrobené hodnotiace súpravy pre profesionálov určené výhradne na účely výskumu a vývoja zariadení.

Ďalšie zmeny (neúplný zoznam), ktoré sa netýkajú zosúladenia s novým legislatívnym rámcom

pokiaľ ide o základnú požiadavku stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. a), v posúdení sa takisto zohľadnia adekvátne predvídateľné podmienky používania;

základné požiadavky stanovené v článku 3 ods. 2 sa vzťahujú aj na efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra;

sieťoví operátori nezverejňujú verejné rozhrania (článok 4 ods. 2 smernice 1999/5/ES bol vypustený);

rádiové zariadenia používajúce frekvencie, ktoré nie sú harmonizované v celej EÚ, už nie sú výrobcovia povinní oznamovať členským štátom (článok 6 ods. 4 smernice 1999/5/ES bol vypustený).

Rozhodnutia Komisie prijaté podľa smernice 1999/5/ES

Rozhodnutia Komisie prijaté podľa článku 3 ods. 3 smernice 1999/5/ES sa naďalej uplatňujú aj podľa smernice o rádiových zariadeniach do tej miery, v akej sú zlučiteľné so smernicou o rádiových zariadeniach. Ide o tieto rozhodnutia:

·rozhodnutie Komisie 2005/631/ES z 29. augusta 2005 o základných požiadavkách uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES, zabezpečujúcich prístup záchranných služieb k polohovým majákom Cospas-Sarsat (Ú. v. EÚ L 225, 31.8.2005, s. 28);

·rozhodnutie Komisie 2005/53/ES z 25. januára 2005 o uplatňovaní článku 3 ods. 3 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES na rádiové zariadenia určené na použitie v automatickom identifikačnom systéme (AIS) (Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2005, s. 14);

·rozhodnutie Komisie 2013/638/EÚ z 12. augusta 2013 o základných požiadavkách na námorné rádiokomunikačné zariadenia, ktoré sú určené na používanie na plavidlách nepodliehajúcich dohovoru SOLAS a na účasť v Globálnom námornom núdzovom a bezpečnostnom systéme (GMDSS) (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 22);

·rozhodnutie Komisie 2001/148/ES z 21. februára 2001 o uplatňovaní článku 3 ods. 3 písm. e) smernice 1999/5/ES na lavínové majáky (Ú. v. ES L 55, 24.2.2001, s. 65);

·rozhodnutie Komisie 2000/637/ES z 22. septembra 2000 o uplatňovaní článku 3 ods. 3 písm. e) smernice 1999/5/ES na rádiové zariadenie, ktoré podlieha regionálnemu dojednaniu o rádiotelefónnej službe na vnútrozemských vodných cestách (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 50). Rozhodnutie Komisie 2005/631/ES.

Okrem toho rozhodnutie Komisie 2000/299/ES zo 6. apríla 2000 ustanovujúce východiskovú klasifikáciu rádiového vybavenia a koncových telekomunikačných zariadení a príslušných identifikačných znakov (Ú. v. ES L 97, 19.4.2000, s. 13), prijaté podľa článku 4 ods. 1 smernice 1999/5/ES, zostáva v platnosti s výnimkou ustanovení, v ktorých sa uvádza „výstražná značka“.

Identifikátor triedy ako „informačná značka“ alebo „výstražná značka“, ktorý sa vyžaduje podľa smernice 1999/5/ES s cieľom upozorniť používateľa na potenciálne obmedzenia alebo požiadavky na povolenie používania rádiových zariadení v niektorých členských štátoch, sa v smernici o rádiových zariadeniach nevyžaduje. Namiesto toho sa od výrobcu požaduje, aby poskytol informácie v súlade s článkom 10 ods. 10 smernice o rádiových zariadeniach v prípadoch, keď obmedzenia uvádzania do prevádzky alebo požiadavky na povolenie používania existujú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Komisia prijala vykonávacie akty, v ktorých sa spresňuje, v akej podobe je potrebné tieto informácie uvádzať. Predovšetkým vo vykonávacom akte sú uvedené dve možnosti, v akej podobe sa môžu tieto informácie uvádzať na obale. Výrobca môže na obale viditeľne a čitateľne uviesť buď krátky písomný oznam, alebo piktogram.

Vo vykonávacom akte je ďalej stanovené, že podrobné informácie sa musia v návode uvádzať v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný koncovým používateľom, ako určí príslušný členský štát.

(1)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(2)      V článku 1 je špecifikovaný rozsah pôsobnosti smernice a v článku 2 je vymedzený pojem „rádiové zariadenie“.
(3)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014., s. 357).
(4)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).
(5)      V článku 1 ods. 4 smernice o rádiových zariadeniach je stanovené, že na rádiové zariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti danej smernice sa nevzťahuje smernica 2014/35/EÚ, a v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2014/30/EÚ je stanovené, že daná smernica sa nevzťahuje na rádiové zariadenia.
(6)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10).
(7)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
(8)      Oddiel 4 tejto správy.
(9)      Oddiel 3.5 tejto správy.
(10)      Oddiely 2 a 3 tejto správy.
(11)      Oddiely 3.4 a 5.1 tejto správy.
(12)      Oddiel 5.2.1 tejto správy.
(13)      Oddiel 5.3 tejto správy.
(14)      Oddiel 5.2 tejto správy.
(15)      Európske združenie voľného obchodu.
(16)      https://bit.ly/2PC0j6c
(17)      http://ec.europa.eu/growth/sectors/electrical-engineering/ec-support_en
(18)      http://ec.europa.eu/growth/sectors/electrical-engineering/red-directive_en
(19)      Informácie o výbore TCAM sú uvedené v oddiele 3.5.
(20)      Toto doplňujúce usmernenie sa týka uplatniteľnosti smerníc pre elektrotechnický sektor vo vzťahu k nerádiovým výrobkom (napr. domácim spotrebičom), keď fungujú s rádiovými zariadeniami ako aj s elektrickými/elektronickými zariadeniami, ktoré sú súčasťou neelektrických výrobkov alebo sú k neelektrickým výrobkom pripojené (napr. obuv, nábytok atď.). Uverejnené je na webovom sídle Komisie na adrese:http://ec.europa.eu/growth/sectors/electrical-engineering/ec-support_en
(21)      http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/infringements-proceedings/infringement_decisions/?lang_code=en
(22)      Európske združenie voľného obchodu.
(23)      Európsky hospodársky priestor.
(24)      Rozhodnutie Spoločného výboru EHP č. 89/2016 z 29. apríla 2016, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II (Technické predpisy, normy, testovanie a certifikácia) k Dohode o EHP (COM/2012/0584 final).
(25)      Nariadenie z 25. novembra 2015 o telekomunikačných zariadeniach (OPT) (RO 2016 179) a nariadenie federálneho úradu pre komunikácie (OFCOM) z 26. mája 2016 o telekomunikačných zariadeniach (RO 2016 1673) v znení posledných zmien z 15. júna 2017 (RO 2017 3201).
(26)      Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 369, v znení zmien.
(27)      Rozhodnutie Spoločného výboru č. 1/2017 z 28. júla 2017 (Ú. v. EÚ L 323, 7.12.2017, s. 51 – 102).
(28)      Tento počet zahŕňa orgány notifikované štátmi EÚ/EHP/DVU. Zoznam obsahujúci podrobné a aktualizované informácie je dostupný na adrese: http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/nando/
(29)      Pri hodnotení súladu s požiadavkami týkajúcimi sa článku 3 ods. 2 a ods. 3, ale žiadna taká povinnosť nie je stanovená pri požiadavkách týkajúcich sa článku 3 ods. 1.
(30)      Na účely splnenia základných požiadaviek uvedených v článku 3 ods. 2 a ods. 3 smernice o rádiových zariadeniach sa vykoná posudzovanie zhody s účasťou notifikovaného orgánu v prípadoch, keď sa harmonizované normy uplatňujú iba čiastočne alebo neuplatňujú vôbec alebo ak neexistujú.
(31)      Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu: druhá správa o pokroku v uplatňovaní smernice 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (COM/2010/0043).
(32)      https://ec.europa.eu/growth/single-market/goods/international-aspects/mutual-recognition-agreements_en
(33)      V článku 38 smernice sa od členských štátov vyžaduje zabezpečenie toho, aby sa orgány, ktoré notifikovali, priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov zúčastňovali na práci tejto skupiny.
(34)      Informácie o výbore TCAM sú uvedené v oddiele 3.5.
(35)      Informácie o skupine ADCO RED sú uvedené v oddiele 3.4.
(36)      V otázkach dohľadu nad trhom sa smernica o rádiových zariadeniach uplatňuje v spojení s článkami 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008.
(37)      ICSMS je informačnotechnologická platforma na uľahčenie komunikácie medzi orgánmi dohľadu nad trhom v Európskom hospodárskom priestore (EHP). V rámci nej sa efektívne vymieňajú informácie o nevyhovujúcich výrobkoch, predchádza sa zdvojovaniu činností a urýchľuje sa odstraňovanie nevyhovujúcich výrobkov z trhu. Systém RAPEX umožňuje rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch medzi krajinami EHP a Európskou komisiou. Právnym rámcom na vytvorenie systému RAPEX je smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Nariadením (ES) č. 765/2008 sa rozsah systému RAPEX rozšíril aj nad rámec spotrebného tovaru a na riziká iné ako zdravotné a bezpečnostné, pokiaľ sa na ne vzťahujú harmonizačné právne predpisy EÚ. Výmena informácií sa vykonáva prostredníctvom internetovej aplikácie, ktorú spravuje Európska komisia.
(38)      Podrobné informácie o cieľoch skupín ADCO sú dostupné na adrese: https://bit.ly/2P2SuH6
(39)      https://ec.europa.eu/docsroom/documents/24223
(40)      Do apríla 2018: od 21 členských štátov EÚ.
(41)      Článok 47 ods. 1: Členské štáty pravidelne predkladajú Komisii správy o uplatňovaní tejto smernice do 12. júna 2017 a potom aspoň raz za dva roky. Správy obsahujú prehľad činností dohľadu nad trhom vykonávaných členskými štátmi a poskytujú informácie o tom, či a do akej miery bol dosiahnutý súlad s požiadavkami tejto smernice vrátane konkrétnych požiadaviek na identifikáciu hospodárskych subjektov.
(42)      Návrh zameraný na zrušenie a nahradenie nariadenia (ES) č. 216/2008 [COM/2015/0613 final – 2015/0277 (COD)].
(43)      Príloha I ods. 3 smernice o rádiových zariadeniach.
(44)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Text s významom pre EHP).
(45)      Postup 2017/0353/COD.
(46)      Ak bude táto úprava prijatá, v otázkach dohľadu nad trhom sa smernica o rádiových zariadeniach bude uplatňovať v spojení s ustanoveniami daného nariadenia, a nie v spojení s článkami 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008.
(47)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(48)      Zástupcovia z členských štátov pôsobia ako členovia a zástupcovia zo štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, z Turecka a zo Švajčiarska pôsobia ako pozorovatelia.
(49)      Návrh rokovacieho poriadku bol predložený členom výboru TCAM na schválenie prostredníctvom centra komunikácie a informačných zdrojov pre verejnú správu, podnikateľov a občanov (CIRCABC) v období od 3. augusta do 18. septembra 2017.
(50)      Tvoria ju experti z členských štátov, štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, Turecka a Švajčiarska, ako aj zainteresované strany (ako sú priemyselné združenia, združenia spotrebiteľov, notifikované orgány, európske normalizačné orgány).
(51)      TCAM WG 07.
(52)      TCAM WG 08(13).
(53)      Pozri oddiel 5.2.3.
(54)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002).
(55)      V článku 16 smernice sa stanovuje, že rádiové zariadenie, ktoré je v zhode s harmonizovanými normami alebo ich časťami, na ktoré sa uverejnili odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, je v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v článku 3, na ktoré sa tieto normy alebo ich časti vzťahujú.
(56)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES.
(57)      Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2015 o normalizačnej žiadosti adresovanej Európskemu výboru pre normalizáciu v elektrotechnike a Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy, pokiaľ ide o rádiové zariadenia, na podporu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ.
(58)      Každá harmonizovaná norma s jej zmenenými verziami alebo vo viacerých verziách (nové a nahradené verzie) sa počítala ako jedna harmonizovaná norma.
(59)      Napríklad niektoré z nich boli nahradené alebo sa týkali zariadení, ktoré nepatrili do rozsahu pôsobnosti smernice o rádiových zariadeniach.
(60)      Výbor CENELEC musel aktualizovať 26 harmonizovaných noriem a inštitút ETSI 161.
(61)      Seminár sa uskutočnil v januári 2017 v Bruseli a zúčastnili sa na ňom aj zástupcovia vnútroštátnych normalizačných organizácií, orgánov dohľadu nad trhom a priemyselných združení.
(62)      Viac informácií nájdete ďalej.
(63)      http://ec.europa.eu/growth/sectors/electrical-engineering/red-directive_en
(64)      Stratégia jednotného trhu je plánom Komisie na uvoľnenie úplného potenciálu jednotného trhu:http://ec.europa.eu/growth/single-market/strategy_sk
(65)      EN 301 893: 5 GHz RLAN; Harmonizovaná norma týkajúca sa základných požiadaviek článku 3 ods. 2 smernice 2014/53/EÚ.
(66)      Uverejnené 8. júna 2017, tesne pred koncom prechodného obdobia, ktoré sa skončilo 12. júna 2017.
(67)      T. j. pred 12. júnom 2017.
(68)      Každá harmonizovaná norma s jej zmenenými verziami alebo vo viacerých verziách (nové a nahradené verzie) sa počítala ako jedna harmonizovaná norma.
(69)      139 noriem inštitútu ETSI: súvisia so základnými požiadavkami uvedenými v článku 3 ods. 2 a ods. 3. 5 noriem výboru CENELEC: 4 normy výboru CENELEC súvisia so základnými požiadavkami uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. a) a 1 norma výboru CENELEC súvisí so základnými požiadavkami uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b).
(70)      Pozri oddiel 4.
(71)      Tieto rozhodnutia Komisie sú uvedené v prílohe.
(72)      Názov: Expertná skupina Komisie pre rádiové zariadenia (E03587).
(73)       https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/artificial-intelligence
(74)      COM(2018) 237 final.
(75)      Uverejnené v registri Komisie: 9. decembra 2016. Ďalšie informácie sú dostupné na adrese:http://ec.europa.eu/transparency/regexpert
(76)      Po dvoch aktualizáciách sa platnosť memoranda o porozumení skončila v roku 2014.
(77)       http://ec.europa.eu/environment/circular-economy/index_en.htm  
(78)      Uverejnené na webovom sídle Komisie na adrese:http://ec.europa.eu/growth/sectors/electrical-engineering/red-directive/common-charger_en
(79)      Článok 3 ods. 3 písm. a) smernice o rádiových zariadeniach umožňuje iba reguláciu na strane mobilného telefónu (rozhranie).
(80)      Článok 2 ods. 2, článok 8 ods. 2, článok 10 ods. 10, článok 33 ods. 4, článok 41 ods. 1 a článok 42 ods. 4.
(81)      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1354 z 20. júla 2017, ktorým sa stanovuje spôsob uvádzania informácií uvedených v článku 10 ods. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2017, s. 7 – 10).
(82)      Výrobca môže na obale viditeľne a čitateľne uviesť buď krátky písomný oznam, alebo piktogram.
(83)      52012SC0300.
(84)      Údaje zostali dostupné počas prechodného obdobia do konca roka 2017.
(85)      V článku 10 ods. 10 smernice sa od výrobcov vyžaduje, aby na obale uviedli informácie, ktoré umožnia identifikáciu členských štátov alebo geografickej oblasti v členskom štáte, kde v súvislosti s rádiovými zariadeniami jestvujú obmedzenia uvádzania do prevádzky alebo požiadavky na povolenie používania. Okrem toho sa ďalšie informácie o skutočných obmedzeniach alebo požiadavkách doplnia v návode, ktorý je pripojený k rádiovému zariadeniu.
(86)      Umiestnenie označenia CE ukazuje zhodu výrobku s právnymi predpismi Únie, ktoré sa uplatňujú na daný výrobok.
(87)      Podľa odôvodnenia 45 smernice o rádiových zariadeniach požiadavka umiestniť označenie CE na obal zariadenia uľahčuje vykonávanie dohľadu nad trhom.
(88)      Napríklad smernica 2011/65/EÚ (obmedzenie používania nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach), smernica 2006/42/ES (strojové zariadenia), smernica 2009/48/ES (bezpečnosť hračiek).
(89)      Na rádiové zariadenia sa vzťahujú aj ďalšie akty EÚ v súvislosti s označením CE. Preto sa po zavedení označenia CE na obrazovke budú musieť upraviť aj tieto akty EÚ.
(90)      http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=SWD:2017:0466:FIN
(91)      Pozri oddiel 2.
(92)      Pozri oddiel 3.1.
(93)      Pozri oddiel 4.
(94)      Pri hodnotení súladu s požiadavkami týkajúcimi sa článku 3 ods. 2 a ods. 3, ale žiadna taká povinnosť nie je stanovená pri požiadavkách týkajúcich sa článku 3 ods. 1.
(95)      Pozri oddiel 3.3.
(96)      Článok 48 smernice o rádiových zariadeniach.
(97)      Pozri oddiel 5.2.
(98)      Pozri Príloha .
(99)      Pozri oddiel 5.2.1.