V Bruseli14. 2. 2018

COM(2018) 95 final

OZNÁMENIE KOMISIE



Európa, ktorá prináša výsledky:
inštitucionálne možnosti na zefektívnenie činnosti Európskej únie









FMT:ItalicPríspevok Európskej komisie k neformálnemu zasadnutiu lídrov 23. februára 2018/FMT


„Musíme zlepšiť vzájomnú komunikáciu – medzi členskými štátmi, s inštitúciami EÚ, ale najmä s našimi občanmi.

Mali by sme vdýchnuť viac jasnosti do našich rozhodnutí. Hovoriť jasne a úprimne. Zamerať sa na to, čo občania očakávajú, a odvážne vzdorovať zjednodušujúcim riešeniam extrémnych a populistických politických síl.“

Bratislavské vyhlásenie, 16. septembra 2016

„Budúcnosť Európy je v našich rukách a [...] Európska únia je tým najlepším nástrojom na dosiahnutie našich cieľov.

Chceme, aby Únia zohrávala v zásadných otázkach zásadnú úlohu a v menej dôležitých otázkach menej dôležitú úlohu.

Budeme presadzovať demokratický, efektívny a transparentný proces rozhodovania a dosahovanie lepších výsledkov.“

Rímska deklarácia z 25. marca 2017

„Na to, aby sme uspeli v Európe, musíme ukončiť túto umelú opozíciu medzi Úniou a jej členskými štátmi.

Naša Únia môže byť vybudovaná iba v spolupráci s našimi členskými štátmi, a nikdy nie v opozícii proti nim.“

Jean-Claude Juncker, Štrasburg 17. januára 2018



Európa, ktorá prináša výsledky: inštitucionálne možnosti na zefektívnenie činnosti Európskej únie

Príspevok Európskej komisie na neformálnom zasadnutí lídrov

23. februára 2018

V rozhodujúcom čase, 16. septembra 2016, sa európski lídri dohodli na pozitívnom európskom programe v podobe Bratislavského vyhlásenia a plánu. Bolo to na jednej strane potvrdením, že EÚ má najlepšie predpoklady na riešenie výziev, ktoré pred nami stoja, a na druhej strane záväzkom lepšie slúžiť potrebám Európanov dosahovaním hmatateľných výsledkov v niekoľkých kľúčových prioritách. Lídri uznali, že iba kolektívne odhodlanie dosahovať spoločné výsledky v dôležitých otázkach pomôže odstrániť rozdiel medzi sľubmi na papieri a očakávaniami občanov.

O niečo viac ako po roku spôsob práce dohodnutý v Bratislave funguje. EÚ dosiahla skutočný pokrok v oblastiach, ako je riadenie hraníc, obrana, investície, digitálne hospodárstvo, vzdelávanie a kultúra, ale aj sociálny rozmer nášho vnútorného trhu. Tento nový spôsob práce posilnila Agenda lídrov z októbra 2017, v ktorej je jasne vymedzené, čo zamýšľa Európska únia dosiahnuť za nasledujúcich 16 mesiacov do konania volieb do Európskeho parlamentu.

Pravým zámerom našej spoločnej práce je vytvoriť Európu, ktorá prináša výsledky pre všetkých Európanov a napĺňa ich očakávania. Otázky inštitucionálnej povahy sa preto právom odsúvajú do úzadia.

Európska komisia je naďalej presvedčená, že teraz nie je čas na abstraktné diskusie o inštitucionálnej reforme. Je však aj niekoľko praktických opatrení, ktoré možno prijať na základe existujúcich zmlúv s cieľom zabezpečiť, aby naša Únia postupovala účinnejšie pri plnení svojich kľúčových priorít. Napokon, práve prostredníctvom našich spoločných inštitúcií a vzájomne dohodnutých rozhodovacích procesov sme schopní splniť to, čo sme sľúbili a čo od nás občania očakávajú.

Európska komisia preto víta rozhodnutie predsedu Tuska zorganizovať 23. februára 2018 diskusiu lídrov o inštitucionálnych otázkach. V tomto oznámení sa uvádzajú rôzne témy na túto diskusiu v súčasnom rámci zmluvy s cieľom zefektívniť prácu Európskej únie. K tomuto oznámeniu je pripojené odporúčanie o posilnení európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, v ktorom sa aktualizujú a dopĺňajú niektoré prvky odporúčania Komisie z roku 2013 1 .

1. Vedúci kandidáti: základy politickej Európskej komisie viac v súhre s európskou realitou.

Európska únia je úniou štátov aj úniou občanov. Občania sú priamo zastúpení prostredníctvom Európskeho parlamentu a nepriamo prostredníctvom svojich vlastných vlád, ktoré spolupracujú v Rade a Európskej rade 2 . Predseda Európskej komisie čerpá svoju legitimitu z dvoch zdrojov: navrhujú ho lídri v Európskej rade a potom ho volí Európsky parlament.

V roku 2014 európske politické strany prostredníctvom nového systému vedúcich kandidátov – tzv. spitzenkandidátov určili vedúcich kandidátov v predstihu pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tento systém dáva súťaži medzi jednotlivými politickými programami konkrétne tváre a zviditeľňuje profil celoeurópskej volebnej kampane. Aj keď sa nepodarilo zvrátiť klesajúci trend volebnej účasti zaznamenaný v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu 3 , systém vedúcich kandidátov pomohol zabrzdiť jej pokles 4 , pretože zaviedol väčšiu informovanosť a možnosť výberu 5 .

Systém vedúcich kandidátov nepredstavuje priamu voľbu predsedu. Za predsedu Európskej komisie nie je automaticky zvolený kandidát strany, ktorá získa najväčší podiel hlasov; zvolený je ten, kto dokáže získať väčšinovú podporu najprv v Európskej rade v súlade so zmluvami 6 a potom aj v Európskom parlamente. Je potrebné pripomenúť, že podľa zmlúv sú Európsky parlament a Európska rada spolu zodpovedné za hladký priebeh postupu vedúceho k voľbe predsedu Európskej komisie. Členské štáty sa dohodli, že pred tým, ako Európska rada prijme rozhodnutie, zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej rady vykonajú potrebné konzultácie 7 .

V roku 2014 to bol vedúci kandidát, ktorého strana získala najväčší podiel hlasov, kto mal najlepšie predpoklady na to, aby získal väčšinovú podporu v Európskej rade aj v Európskom parlamente.

Postup vedúcich kandidátov po tom, ako jeho výsledok potvrdila 27. júna 2014 Európska rada a 15. júla 2014 Európsky parlament, bol dôležitým faktorom, ktorý umožnil, aby Junckerova Komisia bola politicky orientovanejšia a cielenejšia vo svojich politických rozhodnutiach. Bolo to aj vďaka strategickému programu kľúčových priorít, ktorý stanovila Európska rada v júni 2014 8 , ktorý bol zapracovaný do 10 bodov politických usmernení, ktoré boli základom pre voľbu predsedu Junckera v Európskom parlamente a v ktorých sa takisto prirodzene odzrkadľoval program, ktorý presadzoval vo svojej kampani v rámci Únie. Aj vďaka tomu sa preukázalo, že európske inštitúcie a členské štáty dokážu spolupracovať a riešiť otázky, ktoré sú dôležité pre občanov a skutočne si vyžadujú opatrenia na európskej úrovni. Všetky tieto kroky mali pomôcť zmierniť pociťovaný rozpor medzi „Bruselom“ a členskými štátmi.

Vedenie kampane v celej Európe a komunikácia priamo s občanmi a volenými zástupcami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni pomohli úspešnému vedúcemu kandidátovi v roku 2014 zabezpečiť väčšiu zodpovednosť. Týmto postupom získal predseda Európskej komisie mandát na väčšiu selektívnosť pri výbere priorít, pri ktorých sa má zasahovať na európskej úrovni, a to na základe spoločného programu so spoločnou zodpovednosťou jednotlivých inštitúcií. To pomohlo Európskej komisii určiť oblasti, v ktorých je potrebné prijať opatrenia na úrovni Únie a v ktorých nie. „Zohrávať v zásadných otázkach zásadnú úlohu a v menej dôležitých otázkach menej dôležitú úlohu“, je teda prístup, ktorý zastáva Junckerova Komisia a ktorý bol schválený v Rímskej deklarácii 9 .

Systém vedúcich kandidátov mal celkovo pozitívny vplyv na vzťahy medzi inštitúciami EÚ, a teda aj na efektívnosť práce každej z nich.

Zájsť o krok ďalej by podľa niektorých tvrdení znamenalo, že predseda Európskej komisie by bol priamo volený občanmi 10 . Na to by však bola potrebná zmena zmlúv.

V skúsenosti z roku 2014 by sa malo pokračovať 11 a mala by sa zlepšiť na základe súčasných zmlúv. Európska komisia sa domnieva, že existujú praktické opatrenia, ktoré možno prijať na zlepšenie tohto postupu, pričom sa nenaruší rovnováha medzi inštitúciami EÚ a medzi členskými štátmi navzájom.

Bude dôležité pokračovať v otvorených diskusiách o najlepšom postupe, ktorý by odzrkadľoval jedinečný demokratický charakter Európskej únie a dvojitú legitimitu Európskej komisie, ktorá zastupuje všetkých európskych občanov a všetky členské štáty EÚ. Tento postup by sa mal na základe pozitívneho prínosu zo skúsenosti nadobudnutej v roku 2014 ďalej rozvinúť, aby vyústil do skutočnej európskej diskusie o Európe, akú si želajú jej občania a členské štáty.

Výber vedúcich kandidátov skôr ako naposledy, v ideálnom prípade do konca roku 2018, a skorší začiatok kampane by poskytli voličom viac príležitostí na identifikovanie kandidátov a politických programov, ktoré predkladajú 12 . Kandidáti vrátane tých, ktorí zastávajú výkonnú funkciu, ako je hlava štátu alebo predseda vlády, minister alebo člen Európskej komisie, by mali viac času na návštevu členských štátov s cieľom zistiť, aké sú nálady v Európe a obavy občanov. V roku 2014 európske politické strany vybrali svojich kandidátov pomerne neskoro, a preto im na predvolebnú kampaň a profilovanie sa na celom kontinente zostalo iba niekoľko týždňov.

Zavážiť môže aj spôsob, akým európske politické strany vyberajú vedúcich kandidátov. Keby európske politické strany, ktoré združujú podobne zmýšľajúce vnútroštátne a regionálne politické strany a ich lídrov, zorganizovali napríklad „primárne“ voľby s cieľom vybrať svojich kandidátov, oboznamovanie sa a profilovanie sa by sa mohlo začať skôr. Prezentovanie súťaže medzi osobnosťami s rôznym ideovým zameraním by mohlo vyvolať väčší záujem o kampaň a následné voľby do Európskeho parlamentu.

Vzájomný vzťah medzi vnútroštátnymi stranami a európskymi stranami by mal byť viditeľnejší a mal by podporiť väčšiu otvorenosť na európskej politickej scéne. V cielenom návrhu reformy týkajúcej sa európskych politických strán a nadácií 13 predloženom so správou o stave Únie v roku 2017 Európska komisia navrhla, aby sa v prípade európskych politických strán usilujúcich sa o finančné prostriedky z rozpočtu EÚ požadovala povinná úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o takéto prepojenia (konkrétne ich logo a program by sa mali uverejňovať na webových stránkach vnútroštátnych a regionálnych členských politických strán). Členské štáty a samotné politické strany by mohli na dobrovoľnom základe urobiť ešte viac, napríklad pridať na volebné materiály a hlasovacie lístky logá európskych strán. Vnútroštátne a regionálne politické strany by mali zaujať jasný a zreteľný postoj k hlavným otázkam, ktorými sa zaoberá celoeurópska diskusia. Vnútroštátne a regionálne politické strany vrátane tých, ktoré nie sú pridružené k európskym stranám, by mali takisto objasniť svoj zámer, pokiaľ ide o účasť v (existujúcich alebo potenciálnych nových) politických skupinách v Európskom parlamente a o kandidáta na predsedu Európskej komisie, ktorého zamýšľajú podporiť.

Dôležitú rolu v každej volebnej kampani zohrávajú médiá. V roku 2014 sa vo viacerých členských štátoch diskusie medzi kandidátmi na post predsedu Európskej komisie vysielali na hlavných televíznych kanáloch (ako ARD, ZDF, ÖRF, RTBF, France24, LCI a Euronews), zatiaľ čo v iných členských štátoch sa pokrývali iba povrchne, alebo vôbec. Bol to dobrý začiatok, ale nestačí to. V roku 2019 by na podporu širokého, vyváženého a nestranného spravodajstva bolo žiaduce, aby sa aspoň jedna diskusia vedúcich kandidátov vysielala na hlavných verejnoprávnych kanáloch v každom členskom štáte. Vysielanie diskusií o obsahu a výzvach volieb do Európskeho parlamentu môže v každom prípade pomôcť zvýšiť povedomie a zapojenie občanov.

2. Právny rámec pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019

Na zasadnutí Európskej rady majú lídri na základe návrhu Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom s konečným znením rozhodnúť o zložení Európskeho parlamentu na volebné obdobie 2019 – 2024. Rozhodnutie o preskúmaní rozdelenia kresiel medzi členské štáty je potrebné prijať pred voľbami do Európskeho parlamentu, pričom však treba zohľadniť aj vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie v marci 2019: Spojené kráľovstvo má v súčasnosti 73 kresiel.

Existuje viacero možností:

·znížiť počet poslancov Parlamentu na menej ako 751, čo je maximálny počet, ktorý umožňujú zmluvy;

·prerozdeliť kreslá ostatným členským štátom;

·ponechať nevyužité kreslá ako rezervu pre budúce rozšírenie Únie;

·ponechať nevyužité kreslá ako rezervu pre možné vytvorenie nadnárodného volebného obvodu.

Európsky parlament 7. februára 2018 navrhol kombináciu prvých troch možností: znížiť celkový počet poslancov na 705, prerozdeliť 27 kresiel a zostávajúce nevyužité kreslá ponechať ako rezervu pre prípad rozšírenia. Aj keď sa vytvorenie nadnárodného volebného obvodu nepožaduje, v uznesení Európskeho parlamentu sa pripomína, že takýto krok by mal byť zakotvený v pravidlách EÚ, ktorými sa riadia voľby do Európskeho parlamentu, na ktoré sa vzťahuje návrh Európskeho parlamentu z roku 2015. Zmena týchto pravidiel si vyžaduje, aby konečné znenie odsúhlasené Európskym parlamentom jednomyseľne schválila Rada a aby ho následne každý členský štát ratifikoval v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

Niekoľko členských štátov 14 nedávno vyjadrilo podporu nadnárodnému volebnému obvodu, zatiaľ čo iné štáty 15 vyjadrili nesúhlas s jeho vytvorením.

Nadnárodný volebný obvod by mohol posilniť európsky rozmer volieb, pretože by kandidátom poskytol možnosť osloviť väčší počet občanov v celej Európe. Mohlo by to byť v súlade s postupom vedúcich kandidátov, pretože by sa tým nepochybne vytvoril európsky priestor na verejnú diskusiu a zviditeľnila by sa úloha európskych politických strán 16 .

Keby sa mal vytvoriť nadnárodný volebný obvod, bolo by dôležité zabezpečiť, aby poslanci mohli zastupovať voličov, ktorí ich volili, a byť s nimi v úzkom kontakte, a to zo zodpovednosti a aj pre to, aby mohli poukazovať na obavy svojich voličov.

K preskúmaniu volebného systému sa už pristúpilo. V roku 2015 Európsky parlament predložil formálny návrh reformy volebného práva Európskej únie 17 . Ak má rozhodnutie nadobudnúť účinnosť dostatočne včas pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, treba ho prijať do mája 2018. V návrhu Európskeho parlamentu sa okrem jedného nadnárodného volebného obvodu obhajovala aj reforma volebného práva EÚ s cieľom posilniť európsky charakter týchto volieb. Návrh obsahoval jednotnú lehotu na vytvorenie volebných zoznamov a zoznamov voličov v celej EÚ; vďaka čomu by sa na voľbách mohli zúčastniť aj občania EÚ, ktorí majú bydlisko mimo Únie; nabádal členské štáty, aby umožnili hlasovanie poštou, elektronicky a cez internet; požadoval rodovo vyvážené zoznamy kandidátov; zviditeľnenie európskych politických strán uvedením ich názvov a log na hlasovacích lístkoch; ako aj transparentné a demokratické postupy pri výbere kandidátov.

Kľúčový návrh sa týkal prahu od 3 do 5 percent hlasov za jeden volebný obvod v členských štátoch a volebné obvody s viac ako 26 kreslami so systémom zoznamu. Tieto prahy pomáhajú zmenšiť politickú roztrieštenosť výsledného parlamentu, vďaka čomu sa rozhodovanie stáva efektívnejším. Pri rozhodovaní o tomto návrhu treba venovať náležitú pozornosť zabezpečeniu zastúpenia rôznych stanovísk a rešpektovaniu rôznych tradícií členských štátov.

3. Zloženie Európskej komisie

Kolégium komisárov dnes pozostáva z 28 členov, po jednom z každého členského štátu.

V článku 17 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že od 1. novembra 2014 sa Európska komisia skladá z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov EÚ (v prípade Únie s 27 členskými štátmi by bolo 18 komisárov), pokiaľ nebolo prijaté iné rozhodnutie.

V roku 2009 pred konaním druhého írskeho referenda o ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa Európska rada dohodla na prijatí rozhodnutia zabezpečujúceho, aby počet členov Európskej komisie zodpovedal počtu členských štátov.

Európska rada teraz musí preskúmať svoje rozhodnutie z 22. mája 2013 18 . Lídri budú musieť rozhodnúť o tom, či sa má zachovať Európska komisia s jedným členom z každého členského štátu, alebo či má byť počet jej členov nižší. V prípade menšej Európskej komisie sa v zmluve stanovuje, že jej členovia sa budú vyberať na základe systému striktne rovnej rotácie medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje zohľadniť demografické a geografické spektrum všetkých členských štátov.

Menší výkonný orgán by mal teoreticky fungovať efektívnejšie, jeho riadenie by malo byť jednoduchšie a mal by umožniť rovnomernejšie rozdelenie portfólií medzi svojich členov, ako nedávno argumentovalo niekoľko lídrov 19 . V takom prípade by Európska komisia mala venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu úplnej transparentnosti vo vzťahoch so všetkými členskými štátmi 20

Menší výkonný orgán by však znamenal, že niektoré členské štáty by na politickej úrovni inštitúcie nezastupoval ich štátny príslušník. Ponechanie jedného člena Európskej komisie za každý členský štát má tú výhodu, že sa vo všetkých členských štátoch zachová priamy komunikačný kanál pre občanov a vnútroštátne orgány. Napríklad, členovia Junckerovej Komisie sa ukázali ako dôležitý sprostredkovateľ s krajinami, odkiaľ pochádzajú, s ktorými komunikovali v štátnom jazyku, pričom uskutočnili viac ako 657 návštev s cieľom informovať poslancov národných parlamentov a viesť s nimi diskusie a rokovania.

Ak sa má zachovať jeden komisár za každý členský štát, budú zase potrebné organizačné úpravy na zabezpečenie zodpovednosti, jednoty a efektívnosti. Junckerova Komisia rozdelila svoju prácu medzi niekoľkých podpredsedov zodpovedných za prierezové projektové tímy v rôznych oblastiach politiky vrátane prvého podpredsedu Komisie a vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie. Každý podpredseda bol poverený posilnenou vedúcou úlohou a zodpovednosťou za riadenie a koordináciu tímu komisárov. Táto dvojúrovňová štruktúra sa osvedčila a v budúcnosti by sa mohla ďalej skvalitniť.

 4. Dvojitá funkcia predsedu

Jednou možnosťou, ako zefektívniť štruktúru Únie, by mohlo byť poverenie jednej osoby dvoma funkciami, a to funkciou predsedu Európskej rady a funkciou predsedu Európskej komisie 21 .

Táto zmena by mohla pomôcť prekonať pretrvávajúci a škodlivý nesprávny dojem: príliš často sa pociťuje akýsi rozpor medzi Európskou komisiou a členskými štátmi. Na vnútroštátnej úrovni sa rozhodnutia príliš často prezentujú ako „diktát“, ktorý členským štátom ukladá od reality odtrhnutý „Brusel“, aj keď v skutočnosti to boli členské štáty a priamo volení poslanci Európskeho parlamentu, ktorí spoločne rozhodli o tom, čo treba urobiť.

Podobne ako Európska rada je aj Európska komisia inštitúciou, ktorú vytvorili členské štáty s cieľom pracovať na dosiahnutí spoločného európskeho záujmu. Pozícia jediného predsedu oboch týchto inštitúcií by bola vyjadrením a posilnením duálnej povahy legitimity a zodpovednosti Únie.

Bolo by to prínosné aj z hľadiska zastupovania Únie navonok, pretože by to bolo účinnejšie a jednoduchšie pre tretie krajiny. Ostatní svetoví lídri by vo vzťahoch s EÚ, najmä na samitoch a v medzinárodných orgánoch ako G7 alebo G20 mali jediný náprotivok.

Takáto dvojitá funkcia neznamená zlúčenie uvedených dvoch inštitúcií. Predseda Európskej komisie je už členom Európskej rady vo vlastnom mene a to sa vždy považovalo za úplne zlučiteľné s jeho nezávislosťou. Ani jeden z týchto dvoch predsedov nehlasuje v Európskej rade; obidvaja poskytujú poradenstvo, prinášajú skúsenosti z práce svojich príslušných útvarov, pomáhajú vytvárať prepojenia a hľadajú spoločný základ medzi členskými štátmi. Prostredníctvom dvojitej funkcie by sa mohla ďalej zlepšiť existujúca úzka a účinná koordinácia medzi týmito dvoma nezávislými inštitúciami.

Vytvorene dvojitej funkcie predsedu je v súlade so súčasnými zmluvami, ktoré implicitne umožňujú predsedovi Európskej rady, aby bol vymenovaný do inej európskej funkcie 22 . Keďže funkčné obdobie predsedu Európskej rady je presne o polovicu kratšie ako funkčné obdobie predsedu Európskej komisie a umožňuje opätovné vymenovanie, mohlo by to predpokladať pragmatické riešenie.

V tomto ohľade sa možno inšpirovať súčasnou úlohou vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Európskej komisie. Tento post, ktorý je výsledkom vývoja bývalej funkcie generálneho tajomníka Rady Európskej únie/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku ustanovenej na základe Amsterdamskej zmluvy a potom funkcie vtedajšieho komisára pre vonkajšie vzťahy, bola kodifikovaná v Lisabonskej zmluve. Je to názorný príklad, že kompetencie v dvoch inštitúciách EÚ môže úspešne vykonávať tá istá osoba bez toho, aby to ohrozilo nezávislosť príslušných úloh daných inštitúcií alebo aby jedna z inštitúcií nadobudla väčšie právomoci ako druhá.

5. Dialóg s občanmi na ceste k samitu v Sibiu

V kľúčovom období pred voľbami do Európskeho parlamentu, keď Únia musí ukázať, že dokáže plniť očakávania občanov, sa členské štáty potešujúco vo zvýšenej miere zameriavajú na dôležitosť väčšieho zapojenia občanov do diskusie o budúcnosti Európy 23 . Diskusiu EÚ príliš často spochybňujú mylné predstavy, skresľovanie skutočností a okrajové problémy. Politici na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni spoločne nesú zodpovednosť za presadzovanie korektnej diskusie o Európe a jej budúcnosti. Občania by hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu s väčším odhodlaním, keby si viac uvedomovali vplyv, aký majú politiky EÚ na ich každodenný život.

V priebehu rokov 2018 a 2019 sa lídri budú pravidelne stretávať s cieľom prediskutovať postup do budúceho kľúčového východiskového bodu v oblasti reformy a vývoja Únie: samitu v Sibiu 9. mája 2019. Čím pevnejšie sa táto diskusia opiera o informácie, diskusie a zapojenie občanov a občianskej spoločnosti v členských štátoch, tým plodnejší bude jej výsledok.

Návrh prezidenta Macrona týkajúci sa konzultácií 24 s občanmi o budúcnosti Európy získal výslovnú podporu viacerých lídrov z iných členských štátov 25 a kladný postoj väčšiny inštitúcií EÚ a členských štátov, pričom vnútroštátne dialógy v iných formátoch už prebehli alebo prebiehajú okrem iných členských štátov v Írsku, Bulharsku a vo Švédsku. Aj lídri iných členských štátov 26 oznámili svoju pripravenosť zapojiť sa do širokých verejných diskusií o budúcnosti Európy v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi. Jednotlivé členské štáty budú pri tom uplatňovať odlišné prostriedky v súlade so svojimi vlastnými tradíciami a vnútornými demokratickými postupmi: môžu postupovať individuálne, spolu so zúčastnenými členskými štátmi alebo v rámci podporovanom európskymi inštitúciami.

Európska komisia má skúsenosti s organizovaním vlastných dialógov s občanmi, spolu s členmi Európskej komisie, poslancami Európskeho parlamentu, zástupcami národných vlád, miestnymi a regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí sa od januára 2015 zúčastnili na približne 478 interaktívnych verejných diskusiách na viac ako 160 miestach, a to v hlavných mestách európskych krajín aj mimo nich. Európska komisia tento proces ešte zintenzívňuje a do mája 2019 zorganizuje alebo pomôže zorganizovať približne 500 ďalších dialógov s občanmi v spolupráci s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj s Európskym parlamentom a ďalšími európskymi inštitúciami.

Európska komisia sa podelí o tieto prínosné skúsenosti s členskými štátmi pri plánovaní ich vlastných podujatí a je pripravená poskytnúť svoju podporu vždy, keď bude môcť, napríklad na prepojenie postupu s online konzultáciami o budúcnosti Európy, ktoré začína a ktoré by mohli prebiehať až do 9. mája 2019.

Členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány by počnúc zasadnutím lídrov 23. februára 2018 a so zreteľom na ich príslušné politické štruktúry a praktiky mali byť podporované v organizovaní informačných podujatí s cieľom zapojiť občanov do verejných diskusií a konzultácií o otázkach týkajúcich sa Európskej únie, a najmä o budúcnosti Európy v kontexte postupu, ktorý vyústi do zasadnutia lídrov 9. mája 2019, krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Závery

Lídri sa vyzývajú, aby na svojom zasadnutí o inštitucionálnych otázkach 23. februára 2018:

1. zohľadnili skutočnosť, že voľba úspešného vedúceho kandidáta za predsedu Komisie na základe návrhu Európskej Rady a spoločne vypracovaného strategického programu môže zvýšiť efektívnosť Európskej komisie a umožní jej pracovať na cielenom politickom programe so spoločnou zodpovednosťou jednotlivých inštitúcií; môže to zároveň pomôcť zviditeľniť európsku volebnú kampaň a lepšie objasniť občanom konkurenčné vízie budúcnosti Európy a politické programy;

2. apelovali na európske politické strany, aby svojich vedúcich kandidátov vybrali do konca roku 2018 a aby vyzvali na skoré začatie tohto postupu;

3. podporili transparentnosť, pokiaľ ide o existujúce a plánované pridruženie vnútroštátnych a regionálnych strán k európskym stranám, vedúcim kandidátom a skupinám v Európskom parlamente;

4. do jari 2018 dokončili prácu na zložení Európskeho parlamentu, reforme nariadenia o európskych politických stranách a nadáciách a reforme európskeho volebného práva s cieľom umožniť, aby tieto opatrenia nadobudli úplnú účinnosť k volebnému roku 2019;

5. zvážili vytvorenie nadnárodného volebného obvodu pre voľby do Európskeho parlamentu;

6. naplánovali preskúmanie svojho rozhodnutia z 22. mája 2013 o tom, či má mať Európska komisia naďalej jedného člena z každého členského štátu, alebo sa má počet jej členov znížiť;

7. posúdili prínos z hľadiska efektívnosti v prípade budúceho vytvorenia dvojitej funkcie predsedu Európskej rady a Európskej komisie;

8. podporovali členské štáty pri stimulovaní verejnej diskusie o budúcnosti Európy a angažovanosti v tejto oblasti v nadchádzajúcich mesiacoch a v rámci príprav na samit v Sibiu 9. mája 2019 a na voľby do Európskeho parlamentu prostredníctvom usporadúvania občianskych dialógov a podobných diskusií a konzultácií vo všetkých členských štátoch v súlade s ich vnútroštátnymi tradíciami a s účasťou vysokopostavených predstaviteľov.

(1)

     Odporúčanie Komisie z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu (2013/142/EÚ) – http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013H0142&from=EN

(2)

     Článok 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

(3)

     Volebná účasť na voľbách do Európskeho parlamentu: 1979: 61,99 %, v roku 1984: 58,98 %, v roku 1989: 58,41 %, v roku 1994: 56,67 %, v roku 1999: 49,51 %, v roku 2004: 45,47 %, v roku 2009: 42,97 %, v roku 2014: 42,61 %.

(4)

     Pokles volebnej účasti v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu: 2004: 4,04 percentuálneho bodu; 2009: 2,5 percentuálneho bodu; 2014: 0,36 percentuálneho bodu.

(5)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 – COM(2015) 206 z 8. mája 2015.

(6)

     Článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii: „Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta, ktorého volí Európsky parlament podľa rovnakého postupu.“

(7)

     Vyhlásenie č. 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva.

(8)

     Strategický program pre Úniu v časoch zmien – Európska rada 26. a 27. júna 2014 – https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/143477.pdf

(9)

     Vyhlásenie lídrov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie: http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/03/25/rome-declaration/

(10)

     Napríklad prejav Wolfganga Schäubleho pri preberaní Ceny Karola Veľkého v roku 2012: http://www.karlspreis.de/fr/laureats/wolfgang-schaeuble-2012/discours-extrait-par-wolfgang-schaeuble

(11)

   „Ak chceme posilniť európsku demokraciu, nesmieme zvrátiť ten malý demokratický pokrok, ktorý sme dosiahli vytvorením vedúcich kandidátov – tzv. spitzenkandidátov. Chcel by som, aby sa to zopakovalo“ – Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie v správe o stave Únie v roku 2017, Štrasburg, 13. septembra 2017.

(12)

     „Bol by som rád, keby európske politické strany začali pred budúcimi európskymi voľbami robiť kampaň oveľa skôr ako v minulosti. Až príliš často boli celoeurópske voľby zredukované len na zhluk vnútroštátnych kampaní. Európska demokracia si zaslúži čosi lepšie.“ – Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie v správe o stave Únie v roku 2017, Štrasburg, 13. septembra 2017.

(13)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií – COM(2017) 481 z 13. septembra 2017.

(14)

     Napríklad: Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky, 26. septembra 2017 –

http://www.elysee.fr/declarations/article/initiative-pour-l-europe-discours-d-emmanuel-macron-pour-une-europe-souveraine-unie-democratique/ ;

Írsky predseda vlády (Taoiseach) Leo Varadkar – 17. januára 2018 –

  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20180117+ITEM-008+DOC+XML+V0//EN&language=EN ;

Samit južných krajín Európskej únie (Cyprus, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Malta, Portugalsko a Španielsko)

Rím, 10. januára 2018 – „Deklarácia: Dosiahnutie pokroku EÚ v roku 2018“ –

http://www.governo.it/sites/governo.it/files/documenti/documenti/Notizie-allegati/governo/DeclarationIVEUSouthSummit.pdf

(15)

     Samit krajín V4 – Vyšehradskej štvorky (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) – Budapešť, 26. januára 2018 – Vyhlásenie o budúcnosti Európy – http://abouthungary.hu/speeches-and-remarks/v4-statement-on-the-future-of-europe/

(16)

     „Pozdáva sa mi aj myšlienka vytvorenia nadnárodných volebných zoznamov v európskych voľbách, hoci si uvedomujem, že viacerí z vás s ňou nesúhlasia.“ – Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie v správe o stave Únie v roku 2017, Štrasburg, 13. septembra 2017.

(17)

     Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného práva Európskej únie [2015/2035(INL)].

(18)

     V rozhodnutí z 22. mája 2013 sa vyžaduje, aby „Európska rada preskúmala toto rozhodnutie (…) pred vymenovaním prvej Komisie po dátume pristúpenia 30. členského štátu alebo pred vymenovaním nasledujúcej Komisie, ktorá by mala začať vykonávať svoje úlohy 1. novembra 2014, podľa toho, čo nastane skôr.“

(19)

     Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky, 26. septembra 2017 – „Naším cieľom musí byť Komisia s 15 členmi a aby sme v tom pokročili, urobme to tak: že pre začiatok sa zakladajúci členovia vzdajú svojich komisárov! Buďme príkladom ostatným krajinám.“  http://www.elysee.fr/declarations/article/initiative-pour-l-europe-discours-d-emmanuel-macron-pour-une-europe-souveraine-unie-democratique/ ; Sebastian Kurz, spolkový kancelár Rakúska v programe ÖVP voľbách do rakúskeho parlamentu v roku 2017 — https://www.sebastian-kurz.at/programm/artikel/kurswechsel-in-europa

(20)

     Vyhlásenie č. 11 k článku 17 Zmluvy o Európskej únii pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva.

(21)

     „Európa by fungovala lepšie, keby sme zlúčili funkcie predsedov Európskej komisie a Európskej rady. (…) Pozícia jediného predsedu by prosto lepšie odrážala skutočný charakter našej Európskej únie ako únie štátov aj únie občanov.“ – Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie v správe o stave Únie v roku 2017, Štrasburg, 13. septembra 2017.

(22)

     V článku 15 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že predseda Európskej rady nesmie vykonávať vnútroštátnu funkciu.

(23)

     „Mali by sme národné parlamenty a občiansku spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni väčšmi zapojiť do práce na budúcnosti Európy.“ – Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie v správe o stave Únie v roku 2017, Štrasburg, 13. septembra 2017.

(24)

     Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky, prejav na kongrese vo Versailles, 3. júla 2017 — http://www.elysee.fr/declarations/article/discours-du-president-de-la-republique-devant-le-parlement-reuni-en-congres/

(25)

     Samit južných krajín Európskej únie (Cyprus, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Malta, Portugalsko a Španielsko) – Rím, 10. januára 2018 – „Vyhlásenie: Dosiahnutie pokroku EÚ v roku 2018“ –

http://www.governo.it/sites/governo.it/files/documenti/documenti/Notizie-allegati/governo/DeclarationIVEUSouthSummit.pdf

(26)

     Samit krajín V4 – Vyšehradskej štvorky (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) – Budapešť, 26. januára 2018 – Vyhlásenie o budúcnosti Európy – http://abouthungary.hu/speeches-and-remarks/v4-statement-on-the-future-of-europe/