EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 11. 2017

COM(2017) 772 final

2017/0309(COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

Tento návrh prispieva k jednej z desiatich politických priorít stanovených Komisiou na obdobie rokov 2015 – 2019, konkrétne dosiahnutie „priestoru spravodlivosti a základných práv založeného na vzájomnej dôvere“. Vzájomná dôvera je zakotvená v zásade solidarity, ktorá je základom rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ a týmto návrhom bude posilnená spolu so zásadou spoločnej zodpovednosti.

Navrhované zmeny sú plne v súlade so širším cieľom vytvoriť „Európu, ktorá chráni“, ktorý usmerňoval úsilie Komisie počas posledných rokov a bude ho naďalej usmerňovať aj v blízkej budúcnosti. Tento návrh vychádza z pozitívnych výsledkov, ktoré existujúci rámec doteraz priniesol, a jeho úmyslom je napraviť nedostatky rámca prostredníctvom posilnených ustanovení s cieľom naďalej podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov v tejto oblasti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Opatrenia plánované v rámci revidovaného mechanizmu UCPM sú zosúladené s celkovým cieľom Únie zabezpečiť, aby všetky príslušné politiky a nástroje EÚ prispievali k posilňovaniu kapacít Únie v oblasti riadenia rizika katastrof, od prevencie katastrof až po pripravenosť a reakciu na ne a obnovu po katastrofách. Súčasne odzrkadľujú cieľ podporovať solidaritu medzi členskými štátmi stanovený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.

Osobitná pozornosť sa venuje najmä zabezpečeniu úzkej koordinácie a súladu s opatreniami vykonávanými v rámci iných politík EÚ, napríklad politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy, a nástrojov pôsobiacich v oblasti prevencie katastrof a znižovania rizika katastrof, napríklad kohéznej politiky, politiky rozvoja vidieka, politiky v oblasti zdravia a migračnej a bezpečnostnej politiky. Cieľom návrhu je takisto vytvoriť silnejšie synergie s politikou humanitárnej pomoci, a to najmä pri reakcii na núdzové situácie mimo Únie.

Ciele tohto návrhu nie je v súčasnosti možné dosiahnuť žiadnym legislatívnym aktom v rámci iných politík Únie. Preto by nemalo dôjsť k prekrývaniu opatrení v tejto oblasti.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Primeranosť

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Nedostatky, na riešenie ktorých je zameraný tento návrh, boli zistené z operačných skúseností ako aj z výsledkov rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami, ktorá sa nedávno uskutočnila v rámci priebežného hodnotenia mechanizmu UCPM 7 . Všeobecným cieľom konzultácie bolo poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám príležitosť vyjadriť svoj názor na výkonnosť mechanizmu UCPM počas prvej polovice jeho vykonávania. Konkrétne ciele boli:

a)zhromaždiť stanoviská a názory európskych občanov v súvislosti s výsledkami, ktoré doteraz dosiahol mechanizmus UCPM;

b)určiť význam rôznych priorít na riadenie rizika katastrof, ako je vnímané v celej EÚ;

c)získať cielenú spätnú väzbu a technickú pomoc od hlavných zainteresovaných strán mechanizmu UCPM;

d)zhromaždiť dôkazy na podporu priebežného hodnotenia mechanizmu UCPM pre každé z hlavných kritérií hodnotenia.

Do konzultačných činností boli zapojené štyri hlavné skupiny zainteresovaných strán:

–subjekty vykonávajúce mechanizmus UCPM: orgány členských štátov v oblasti civilnej ochrany, ktoré prispievajú k európskej kapacite pre reakcie na núdzové situácie modulmi a/alebo odborníkmi, iné orgány členských štátov v oblasti civilnej ochrany, orgány zúčastnených štátov v oblasti civilnej ochrany 8 .

–subjekty ovplyvnené mechanizmom UCPM: hostiteľské krajiny, ktoré získali podporu z mechanizmu UCPM (EÚ, prístupové krajiny, krajiny európskeho susedstva a iné tretie krajiny), Európsky parlament, Výbor regiónov, miestne orgány,

–subjekty, ktoré vyjadrili záujem o mechanizmus UCPM: iné orgány členských štátov, iné orgány zúčastnených štátov, agentúry OSN, Svetová banka, mimovládne organizácie, súkromný sektor, nadácie atď.,

–subjekty s odbornými znalosťami týkajúcimi sa mechanizmu UCPM (napr. riadenie rizika katastrof): univerzity/centrá excelentnosti a odborné skupiny (think tanky) predovšetkým zo zúčastnených štátov.

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

Priebežné hodnotenie, o ktoré sa opiera tento návrh, vykonal externý hodnotiteľ v období od septembra 2016 do júna 2017. Bolo založené na vstupoch získaných počas diskusií so zúčastnenými štátmi (zasadnutia Výboru pre civilnú ochranu, pracovnej skupiny Rady pre civilnú ochranu a generálnych riaditeľov) a zohľadňovalo informácie získané z otvorenej verejnej konzultácie, osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o mechanizme UCPM a správy Komisie o pokroku dosiahnutom v rámci európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie a o pretrvávajúcich nedostatkoch.

Hodnotenie pozostávalo z troch fáz:

i)úvodnej fázy, ktorá zahŕňala administratívnu kontrolu činností mechanizmu UCPM a rozhovory s referentmi zamerané na vymedzenie rozsahu;

ii)výskumu, ktorý zahŕňal cielenú konzultáciu s hlavnými zainteresovanými stranami v rámci mechanizmu UCPM 9 prostredníctvom online prieskumov, osobných a telefonických rozhovorov a tri prípadové štúdie (lesné požiare na Cypre, modulové cvičenie v Estónsku, migračná kríza);

iii)analýzy a syntézy, ktorá zahŕňala trianguláciu údajov, vypracovanie záverov a odporúčaní a prípravu návrhu.

Uvedená otvorená verejná konzultácia prebiehala online počas troch mesiacov (november 2016 – február 2017) a v rámci nej približne 130 respondentov z celej Európy poskytlo spätnú väzbu týkajúcu sa mechanizmu UCPM. Správa o výsledkoch otvorenej verejnej konzultácie bola zverejnená na konci marca 2017 10 .

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu na doplnenie tohto návrhu sa neuskutočnilo vzhľadom na to, že vykonanie navrhovaných zmien je mimoriadne naliehavé z dôvodu nedostatkov kritických kapacít na európskej úrovni, ktoré sa prejavili predovšetkým v období boja s lesnými požiarmi v roku 2017. Tieto nedostatky výrazne ovplyvnili reakciu EÚ na katastrofy a ich následkom bol vysoký počet obetí, závažný hospodársky vplyv a environmentálne škody.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Navrhovaná revízia je z hľadiska rozsahu a charakteru obmedzená, vytvára rovnováhu medzi záujmami členských štátov a je primeraná operačným požiadavkám.

Keďže ide o revíziu existujúceho právneho predpisu, Komisia hľadala príležitosti na zjednodušenie a zníženie záťaže. Aj keď sa identifikovalo niekoľko zjednodušujúcich opatrení, ako je vysvetlené nižšie, nebolo ich možné kvantifikovať vzhľadom na obmedzenú dostupnosť údajov v krátkom časovom rámci.

Tento návrh odstraňuje byrokraciu zavedením osobitného odkazu na použitie jednotkových súm, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb v súvislosti so spolufinancovaním nákladov na dopravu. Okrem toho zjednodušuje existujúce administratívne postupy racionalizáciou pravidiel spolufinancovania.

Tento návrh vo všeobecnosti predstavuje úsilie aktualizovať operatívne postupy, aby boli vhodné na daný účel, pružné, zrozumiteľné a jednoducho uplatniteľné, čím v prípade potreby zabezpečí členským štátom prístup k podpore z mechanizmu Únie. Nedávne katastrofy napríklad ukázali, že Únia nie je dostatočne vybavená pre prípad núdzových situácií s ďalekosiahlym vplyvom postihujúcim niekoľko členských štátov súčasne (napr. lesné požiare, udalosti spojené s extrémnym počasím, rozsiahle záplavy, zemetrasenia, epidémie – ako je ebola –, teroristické útoky). V takýchto prípadoch členské štáty nie sú vždy schopné poskytnúť pomoc.

4.VPLYV NA ROZPOČET

–posilnenie kolektívnej kapacity členských štátov a Únie reagovať na katastrofy vytvorením vyhradenej rezervy kapacít v oblasti reakcie, pričom velenie a riadenie vykonáva Komisia (rescEU),

–vyššia miera spolufinancovania kapacít (75 %), ktoré budú k dispozícii v rámci európskeho zoskupenia. To zahŕňa náklady na adaptáciu, opravu, dopravné a operačné náklady,

–posilnenie zamerania na prevenciu a posilnenie súdržnosti s inými kľúčovými politikami EÚ a

–posilnenie spolupráce so susednými krajinami,

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

–Vytvorením vyhradenej rezervy prostriedkov: rescEU. Tento návrh výslovne umožňuje Komisii získať vlastné operačné kapacity a pripraviť opatrenia na zabezpečenie rýchleho prístupu k týmto kapacitám s cieľom vytvoriť vyhradenú rezervu prostriedkov, ktoré pomôžu odstrániť existujúce nedostatky na vnútroštátnej úrovni. Kapacity prenajaté alebo získané na lízing prostredníctvom dojednaní EÚ alebo nadobudnuté s plným financovaním EÚ sa stanú súčasťou rescEU. Všetky náklady na tieto kapacity budú plne kryté financovaním EÚ, ktorá si zachová operačné velenie a kontrolu nad týmito prostriedkami a po spustení mechanizmu bude rozhodovať o ich využití. Dodatočné kapacity sa identifikujú na základe konzultácie so skupinou odborníkov rescEU.

–Posilnením európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie, pričom členské štáty môžu vopred poskytnúť vnútroštátne kapacity v oblasti reakcie [napr. zisťovanie prítomnosti chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a odber vzoriek (CBRN), čistenie vody, pozemné hasenie lesných požiarov, záchrana pred povodňami s využitím člnov a ďalšie kapacity, napr. mobilné laboratóriá], ktorá bude naďalej hlavným prvkom mechanizmu UCPM a bude teraz známa ako „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“. Tento návrh reviduje systém stimulov na poskytovanie prostriedkov pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany zvýšením mier spolufinancovania, ako aj druhov oprávnených nákladov. Podľa nového návrhu prostriedky poskytnuté európskemu zoskupeniu v oblasti civilnej ochrany budú využívať 75 % pokrytie všetkých nákladov vynaložených počas operácií v rámci mechanizmu UCPM v Únii vrátane nákladov na adaptáciu, opravu a dopravu a operačných nákladov.

2017/0309 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ 12 sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(2)Zatiaľ čo mechanizmus Únie uznáva primárnu zodpovednosť členských štátov za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne, zároveň podporuje solidaritu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii.

(3)K prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek vo svete, často bez varovania. Či už sú katastrofy prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, sú čoraz častejšie, extrémnejšie a komplexnejšie, pričom ich zhoršuje vplyv zmeny klímy a postihujú územia bez ohľadu na štátne hranice. Dôsledky, ktoré z katastrof vyplývajú pre ľudí, životné prostredie a hospodárstvo, môžu byť obrovské.

(4)Nedávne skúsenosti ukázali, že spoliehanie sa na dobrovoľné ponuky vzájomnej pomoci –koordinovanej a uľahčovanej mechanizmom Únie – nie vždy zabezpečuje, aby boli k dispozícii dostatočné kapacity na uspokojivé riešenie základných potrieb osôb postihnutých katastrofami, ani náležitú ochranu životného prostredia a majetku. Platí to najmä vtedy, keď sú členské štáty súčasne postihnuté opakujúcimi sa katastrofami a kolektívna kapacita nie je dostatočná.

(5)Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie opatrenia. Na tento účel by členské štáty mali pravidelne sprístupňovať svoje posúdenia rizík, ako aj zhrnutia svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, aby sa zabezpečil integrovaný prístup k zvládaniu katastrof, v ktorom sa spájajú opatrenia týkajúce sa prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne. Okrem toho by Komisia mala mať možnosť požadovať od členských štátov, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti v súvislosti s konkrétnymi katastrofami, najmä s cieľom maximalizovať celkovú podporu Únie, pokiaľ ide o riadenie rizika katastrof. Mala by sa znížiť administratívna záťaž a mali by sa posilniť politiky prevencie, a to aj zabezpečením potrebných prepojení s ostatnými kľúčovými politikami a nástrojmi Únie, najmä so štrukturálnymi a investičnými fondmi, ako sa uvádza v odôvodnení 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 13 .

(6)Existuje potreba posilniť kolektívnu schopnosť pripraviť sa a reagovať na katastrofy, a to najmä vzájomnou podporou v Európe. Okrem posilnenia možností, ktoré už poskytuje európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“ alebo „dobrovoľné zoskupenie“), odteraz nazývaná „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“, by Komisia mala vytvoriť aj rescEU. Súčasťou rescEU by mali byť aj kapacity pre reakcie na núdzové situácie určené na boj proti prírodným požiarom, rozsiahlym záplavám a zemetraseniam, ako aj poľné nemocnice a lekárske tímy v súlade s normami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré by mohli byť rýchlo nasadené.

(7)Únia by mala byť schopná podporovať členské štáty, ak dostupné kapacity nie sú dostatočné na umožnenie účinnej reakcie na katastrofy, a to prispievaním k financovaniu lízingu alebo prenájmu, ktorými sa zabezpečí rýchly prístup k takýmto kapacitám, alebo financovaním ich nadobudnutia. To by podstatným spôsobom zvýšilo účinnosť mechanizmu Únie tým, že by sa zabezpečila dostupnosť kapacít v prípadoch, v ktorých by inak nebolo možné zabezpečiť účinnú reakciu na katastrofy, najmä pokiaľ ide o katastrofy so širokým spektrom dosahov na značný počet členských štátov. Obstarávanie kapacít Úniou by malo viesť k úsporám z rozsahu a lepšej koordinácii pri reakcii na katastrofy.

(8)Posilnenie európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany si vyžaduje väčšie financovanie Únie, pokiaľ ide o adaptáciu a opravu kapacít, ako aj operačné náklady.

(9)Aby sa zlepšila efektívnosť a účinnosť odbornej prípravy a posilnila sa spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi v oblasti civilnej ochrany, je potrebné vytvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorá bude založená na existujúcich štruktúrach.

(10)Aby sa dosiahlo fungovanie kapacity rescEU, mali by sa dať k dispozícii dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie.

(11)Treba zjednodušiť postupy mechanizmu Únie, aby sa zabezpečil čo najrýchlejší prístup členských štátov k pomoci a ku kapacitám, ktoré sú potrebné na reakciu na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(12)S cieľom maximalizovať využitie existujúcich nástrojov financovania a podpory členských štátov pri poskytovaní pomoci, najmä v reakcii na katastrofy mimo Únie, by sa mala stanoviť odchýlka od článku 129 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 14 , ak sa poskytuje financovanie podľa článkov 21, 22 a 23 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

(13)Je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia na účinné zabraňovanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na zmierňovanie ich účinkov. Ustanovenia by mali posilniť väzby medzi opatreniami týkajúcimi sa prevencie, pripravenosti a reakcie v rámci mechanizmu Únie. Mala by sa zabezpečiť aj súdržnosť s inými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti prevencie a riadenia rizika katastrof vrátane cezhraničných preventívnych opatrení a reakcie na hrozby, ako sú závažné cezhraničné ohrozenia zdravia 15 . Podobne by sa mal zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami, ako je napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, Parížska dohoda a program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

(14)Malo by sa zmeniť delegovanie právomoci udelenej Komisii rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ s cieľom umožniť účinnú kapacitu núdzovej podpory pre Európsku úniu (rescEU). Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom vymedziť dodatočné druhy kapacít v oblasti reakcie na základe zistených rizík a so zohľadnením prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo.

(15)Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(16)Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ sa týmto mení takto:

1.Článok 3 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e)zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých poznatkov o katastrofách.“;

b) V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii svoje posúdenia rizík, posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík a zhrnutie svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, ako sa uvádza v článku 6;“.

2.V článku 4 sa dopĺňa tento bod 12:

„12. „zúčastnený štát“ je tretia krajina, ktorá sa zúčastňuje na mechanizme Únie v súlade s článkom 28 ods. 1.“

3.V článku 5 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;“.

4.Článok 6 sa mení takto:

a)Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a sprístupňujú ich Komisii, a to do 22. decembra 2018 a potom každé tri roky;

b)rozvíjajú a skvalitňujú svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to na základe posúdenia rizík uvedených v písmene a) a s prihliadnutím na posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík uvedenej v písmene c) a na prehľad rizík uvedený v článku 5 ods. 1 písmene c).“;

b)Dopĺňa sa tento druhý pododsek:

„Komisii sa poskytuje zhrnutie relevantných prvkov plánovania riadenia rizík vrátane informácií o vybraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti, a to do 31. januára 2019 a potom každé tri roky. Okrem toho Komisia môže od členských štátov požadovať, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti, ktoré budú zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé úsilie. Únia náležite prihliada na pokrok dosiahnutý členskými štátmi v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne ako súčasť akéhokoľvek budúceho mechanizmu ex ante kondicionality v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;“;

c)Dopĺňa sa toto písmeno e):

„e)Komisia môže takisto vytvoriť osobitné konzultačné mechanizmy na podporu plánovania a koordinácie vhodnej prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi vystavenými podobným typom katastrof.“

4.V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie na katastrofy v rámci mechanizmu Únie, a to aj prostredníctvom zostavovania scenárov pre reakcie na katastrofy na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), mapovania prostriedkov a vytvárania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.“

5.Článok 11 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“

b) Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.Vytvorí sa európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Bude pozostávať zo zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členských štátmi vrátane modulov, iných kapacít v oblasti reakcie a odborníkov.

2.Komisia na základe zistených rizík vymedzí druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“). Komisia monitoruje pokrok dosahovaný pri plnení cieľov kapacity a pretrvávajúce nedostatky a vyzýva členské štáty na riešenie takýchto nedostatkov. Komisia môže členským štátom poskytovať podporu v súlade s článkom 20, článkom 21 ods. 1 bodom i) a článkom 21 ods. 2.“;

c)Odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7.Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC, s výnimkou prípadov, keď členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.

8.V prípade nasadenia v rámci takejto reakcie zostávajú uvedené kapacity pod velením a kontrolou členských štátov, ktoré ich sprístupňujú, a možno ich stiahnuť, ak členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh a bráni im v tom, aby tieto kapacity v oblasti reakcie ponechali k dispozícii. V takých prípadoch sa konzultuje s Komisiou.

Koordináciu jednotlivých kapacít v oblasti reakcie v prípade potreby uľahčuje Komisia prostredníctvom ERCC v súlade s článkami 15 a 16.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 10:

„10.Odkazy na Európsku kapacitu pre reakcie na núdzové situácie, EERC a dobrovoľné zoskupenie sa považujú za odkazy na európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany.“

6.Článok 12 sa nahrádza takto:

„rescEU“

1.Vytvorí sa rescEU s cieľom poskytovať pomoc v prípadoch, keď existujúce kapacity neumožňujú účinne reagovať na katastrofy.

2.RescEU pozostáva z týchto kapacít:

a)    letecké hasenie lesných požiarov;

b)    vysokokapacitné odčerpávanie;

c)    pátracie a záchranné činnosti;

d)    poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy.

3.Komisia môže nadobudnúť, prenajať, zabezpečiť formou lízingu a/alebo inak zmluvne zabezpečiť kapacity, ktoré sa majú nasadiť v prípadoch uvedených v odseku 1, v súlade s rozpočtovými pravidlami Únie.

4.Na základe zistených rizík a po zohľadnení prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 s cieľom vymedziť druhy kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú potrebné okrem kapacít identifikovaných v odseku 2 tohto článku, a zodpovedajúcim spôsobom revidovať zloženie rescEU. Zabezpečí sa súlad s ostatnými politikami Únie.

Ak sa to v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 31.

5.Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú súčasťou rescEU. Tieto požiadavky na kvalitu vychádzajú z platných medzinárodných noriem v prípade, že takéto normy už existujú.

6.Komisia zabezpečí dostupnosť a nasaditeľnosť kapacít uvedených v odseku 2 v rámci mechanizmu Únie.

7.Kapacity rescEU sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC. Rozhodnutie o ich nasadení prijíma Komisia, ktorá si ponecháva velenie kapacít rescEU a kontrolu nad nimi.

8.V prípade nasadenia sa Komisia dohodne so žiadajúcim členským štátom na operačnom nasadení kapacít rescEU. Žiadajúci členský štát počas operácií uľahčuje operačnú koordináciu svojich vlastných kapacít a činností rescEU.

9.Koordináciu medzi jednotlivými kapacitami v oblasti reakcie v prípade potreby uľahčuje Komisia prostredníctvom ERCC v súlade s článkami 15 a 16.

10.Ak Komisia obstaráva vybavenie, ako sú zariadenia na letecké hasenie lesných požiarov, prostredníctvom nákupu, lízingu alebo prenájmu, musí sa zabezpečiť:

a)v prípade nadobudnutia vybavenia sa v dohode medzi Komisiou a členským štátom stanoví registrácia tohto vybavenia v uvedenom členskom štáte;

b)v prípade lízingu a prenájmu registrácia vybavenia v členskom štáte.

11.Členské štáty musia byť informované o operačnom statuse kapacít rescEU prostredníctvom systému CECIS.“

7.Vkladá sa tento článok 12a:

„Článok 12a
Informácie pre Európsky parlament a Radu

Komisia každé dva roky informuje Európsky parlament a Radu o operáciách a dosiahnutom pokroku podľa článkov 11 a 12.“

8.V článku 13 sa názov a prvá veta odseku 1 nahrádzajú takto:

„Vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany

1. Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof, ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany.

Uvedená sieť bude plniť tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:“.

9.V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Ak v rámci Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutý členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. Žiadosť musí byť čo najkonkrétnejšia. Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové prvky opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.“

10.V článku 16 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Ak mimo Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutá krajina môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. O pomoc je možné požiadať aj prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, či relevantnej medzinárodnej organizácie. Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové prvky opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.“

11.V článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Finančné krytie na vykonávanie mechanizmu Únie na roky 2014 až 2020 je stanovené na 631 566 000 EUR v bežných cenách.

Suma 480 630 000 EUR v bežných cenách bude pochádzať z okruhu 3 „Bezpečnosť a občianstvo“ viacročného finančného rámca a suma 150 936 000 EUR v bežných cenách z okruhu 4 „Globálna Európa“.“

12.Vkladá sa tento článok 20a:

„Článok 20a
Viditeľnosť

Každá pomoc alebo každé financovanie poskytované podľa tohto rozhodnutia vhodne zviditeľňuje Úniu, čo zahŕňa aj výrazné zobrazenie emblému Únie, pokiaľ ide o kapacity uvedené v článku 11, článku 12 a článku 21 ods. 2 písm. c).“

13.Článok 21 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:

„j)vytvorenie, riadenie a udržiavanie rescEU v súlade s článkom 12;“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i) Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)náklady potrebné na to, aby sa kapacity v oblasti reakcie zmodernizovali alebo opravili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v súlade s požiadavkami na kvalitu európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch aj v súlade s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Uvedené náklady môžu zahŕňať náklady súvisiace s operabilitou, interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a iné potrebné náklady, za predpokladu, že tieto náklady konkrétne súvisia so zapojením kapacít do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany.

Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať:

i) 75 % oprávnených nákladov v prípade modernizácie, za predpokladu, že táto suma nepresiahne 50 % priemerných nákladov na rozvoj kapacity;

ii) 75 % oprávnených nákladov v prípade opravy.

Kapacity v oblasti reakcie financované v rámci bodov i) a ii) by sa mali sprístupniť ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany na minimálne obdobie 5 rokov, pokiaľ ide o bod i), a 10 rokov, pokiaľ ide o bod ii), s výnimkou prípadov, keď je životnosť týchto kapacít kratšia.

Náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb určených podľa druhu kapacity.“;

ii) Písmeno d) sa vypúšťa;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„3.Finančná pomoc na opatrenie uvedené v odseku 1 písm. j) pokrýva všetky náklady potrebné na zabezpečenie dostupnosti a nasaditeľnosti kapacít rescEU v rámci mechanizmu Únie, ak sa nasadzujú v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy v Únii alebo zúčastnenom štáte.

Náklady uvedené v prvom pododseku podľa potreby zahŕňajú:

a)náklady súvisiace s nadobúdaním, prenajímaním alebo lízingom kapacity rescEU;

b)náklady súvisiace s prevádzkou kapacity rescEU vrátane dopravy;

c)náklady súvisiace s obstarávaním služieb verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov potrebných na prevádzku kapacít rescEU.

4.Náklady uvedené v odseku 3 písm. a) môžu v závislosti od konkrétneho prípadu pozostávať z jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb určených podľa kategórie alebo druhu kapacity.“

14.Článok 23 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Oprávnené opatrenia spojené s vybavením a operáciami“

b) Odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„2. Suma finančnej pomoci Únie na prostriedky poskytnuté do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany je v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy v Únii alebo zúčastnenom členskom štáte limitovaná na maximálne 75 % nákladov na prevádzku kapacít vrátane dopravy.

3. Finančná pomoc Únie na dopravu môže pokrývať maximálne 75 % celkových oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou kapacít vopred poskytnutých do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, ak sa nasadzujú v prípade katastrofy alebo hrozby katastrofy mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16.

4. Finančná podpora Únie na dopravné zdroje súvisiace s kapacitami vopred poskytnutými do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v súlade s článkom 11 môže okrem toho pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov podľa písmen a), b), c) a d), ak je potrebné operačne zefektívniť zoskupenie pomoci členských štátov a náklady sa týkajú jednej z nasledujúcich oblastí:

a)krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;

b) doprava z členského štátu ponúkajúceho pomoc do členského štátu, ktorý uľahčuje jej koordinovanú dopravu;

c)prebalenie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo

e)miestna doprava, tranzit a skladovanie zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované poskytnutie na mieste konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.“;

e) Dopĺňa sa tento odsek:

„8.    Náklady na dopravu môžu pozostávať z jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb určených podľa kategórie nákladov.“

15. V článku 26 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.    Na opatrenia, v súvislosti s ktorými sa prijíma finančná pomoc podľa tohto rozhodnutia, sa neprijíma pomoc z ostatných finančných nástrojov Únie. Odchylne od predchádzajúcej vety finančná pomoc poskytnutá podľa článkov 21, 22 a 23 tohto rozhodnutia nebráni financovaniu z iných nástrojov Únie v súlade s podmienkami stanovenými v rámci nich.

Komisia zabezpečí, aby žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia a príjemcovia takejto pomoci jej poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach o takúto pomoc.

2.    Treba sa usilovať o synergiu a komplementárnosť s inými nástrojmi Únie, ako sú nástroje na podporu súdržnosti, rozvoja vidieka, výskumu, zdravia, ako aj migračnej a bezpečnostnej politiky. Komisia v prípade reakcie na humanitárne krízy v tretích krajinách zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia a opatrení financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.“

16.V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.    Medzinárodné organizácie, regionálne organizácie alebo krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky, môžu spolupracovať na činnostiach v rámci mechanizmu Únie, ak to umožňujú relevantné bilaterálne alebo multilaterálne dohody.“

17.V článku 32 ods. 1 sa písmená g) a h) nahrádzajú takto:

„g)    vytvorenia, riadenia a udržiavania rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení a operačné postupy;

h)    vytvorenia a organizácie vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 13;“.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 16

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 17

X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aké účinky by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Pridaná hodnota zapojenia Európskej únie

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻    Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

◻     Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

◻Finančný vplyv trvá od [DD/ MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

X Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 1. 1. 2018 do 21. 12. 2020

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 18

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

X Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

X medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámcu a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné výdavky administratívnej povahy budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.    

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

* Tieto čísla môžu byť doplnené o ďalších 15 zamestnancov na plný pracovný úväzok prostredníctvom preradenia z iných GR na základe výzvy na vyjadrenie záujmu.

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

◻ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci. Prerozdelia sa tieto sumy:

X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie, ako je ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻ vplyv na vlastné zdroje

◻ vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    ICF, Priebežné hodnotenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, za obdobie rokov 2014 – 2016, záverečná správa, august 2017 (ďalej len „priebežné hodnotenie“). Záverečná správa o priebežnom hodnotení je k dispozícii na adrese: https://publications.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/eb41bfee-78c3-11e7-b2f2-01aa75ed71a1

(2)    Európsky dvor audítorov, osobitná správa (2016), Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany: koordinácia reakcií na katastrofy mimo EÚ bola vo všeobecnosti účinná. K dispozícii na adrese: http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_33/SR_DISASTER_RESPONSE_EN.pdf

(3)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom v rámci Európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie a o pretrvávajúcich nedostatkoch, 17. 2. 2017.

(4)    Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(5)    Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(6)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Prehľad rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým môže čeliť Európska únia, 23. 5. 2017, SWD(2017)176 final.

(7)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o priebežnom hodnotení mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany za obdobie rokov 2014 – 2016, 30. 8. 2017, COM(2017) 460 final.

(8)    Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora, Nórsko, Srbsko a Turecko,

(9)    Medzi zúčastnené strany, ktoré poskytli odpovede, patria: orgány civilnej ochrany z 26 zúčastnených štátov (online prieskumy); orgány civilnej ochrany zo 17 zúčastnených štátov (rozhovory); národní koordinátori odborného vzdelávania z 21 zúčastnených štátov (online prieskumy); 137 odborníkov, ktorí sa zúčastnili programu výmeny odborníkov a 23 vedúcich projektov financovaných prostredníctvom mechanizmu UCPM z 13 zúčastnených štátov (online prieskumy); 14 medzinárodných partnerov vrátane agentúr OSN, OECD, Svetovej banky, Červeného kríža atď. (rozhovory); 15 generálnych riaditeľstiev a útvarov EÚ (rozhovory).

(10)    Správa je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/echo/EUCPM-consult_en .

(11)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(12)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(15)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

(16)    ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(17)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(18)    Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

(19)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(20)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(21)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(22)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(23)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(24)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(25)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“

(26)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“

(27)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(28)    ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

(29)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(30)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

(31)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % na náklady na výber.