23.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 176/40

1.

poukazuje na to, že využívanie nástrojov politiky súdržnosti, ako sú integrované územné investície (IÚI), sa priamo týka miestnych a regionálnych orgánov, pretože sú nielen hlavnými príjemcami tejto politiky, ale sú takisto priamo zapojené do riadenia jej implementácie v rámci zdieľaného hospodárenia. Niekoľko rokov po zavedení nástroja IÚI v programovom období 2014 – 2020 a vzhľadom na jeho obrovský potenciál z hľadiska uľahčenia investičných synergií pri využívaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) VR predkladá v tejto veci stanovisko z vlastnej iniciatívy. Výbor sa domnieva, že by sa mali komplexne posúdiť doterajšie skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov s uplatňovaním tohto nástroja, a to z hľadiska úspechov aj problémov, s ktorými sa stretli, a mali by sa zohľadniť vzhľadom na legislatívny rámec na obdobie po roku 2020;

2.

zdôrazňuje, že ak má politika súdržnosti EÚ účinnejšie prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ a vytváraniu európskej pridanej hodnoty, celkovo zlepšovať sociálne a ekonomické podmienky života a napĺňať požiadavky občanov EÚ a pomáhať pri odstraňovaní rozdielov, musí byť prispôsobená reálnym podmienkam a požiadavkám každého príslušného územia. Preto sa ňou musia nielen cielene a udržateľne riešiť problémy jednotlivých území, ale takisto využívať ich potenciál a špecifiká. Mala by sa preto zaoberať predovšetkým regionálnou politikou a územným rozvojom, a to najmä s ohľadom na potreby území, a nie jednotlivých odvetví. Súčasné komplexné nastavenie ju vzďaľuje od skutočného pôvodného cieľa. Komplexnosť a zložitosť sa stáva hlavnou prekážkou efektívneho a flexibilného uplatňovania politiky súdržnosti na miestnej a regionálnej úrovni;

3.

upozorňuje, že ak chceme naozaj dosiahnuť vyššiu efektívnosť politiky súdržnosti vrátane synergických účinkov a využiť potenciál územia, je potrebné zásadne zmeniť systém nastavenia EŠIF tak, aby sa pri dosahovaní budúcich cieľov EÚ a vytváraní európskej pridanej hodnoty stal kľúčovým regionálny a miestny prístup vychádzajúci z miestnych podmienok (tzv. place based approach), a nie národný prístup a celonárodné spoločné priority;

4.

požaduje, aby sa prvky zásady subsidiarity a zdieľaného hospodárenia účelne uplatnili aj v rámci politiky súdržnosti. Na základe týchto zásad by mala EÚ stanoviť iba všeobecné ciele (čo chce EÚ ako celok dosiahnuť), avšak spôsob ich dosiahnutia by mala určiť samotná miestna a regionálna úroveň podľa konkrétnych podmienok a potenciálu územia, ktorý sa v priebehu času vyvíja;

5.

podotýka, že posilnenie prístupu vychádzajúceho z miestnych podmienok si bude vyžadovať pravidelnejšiu komunikáciu zo strany útvarov Európskej komisie, najmä zo strany GR REGIO a orgánov auditu, pretože budú musieť priamo komunikovať nielen s národnými, ale aj miestnymi a regionálnymi orgánmi. Obmedzí sa aj možnosť vytvárania všeobecných modelov, vďaka ktorým sú síce riadenie a kontrola lacnejšie a jednoduchšie, no politika súdržnosti sa tým výrazne vzďaľuje od svojich príjemcov. Uplatnenie integrovaných územných prístupov založených na aktívnom zapojení občanov EÚ však bude mať jasný dosah na vytváranie európskej pridanej hodnoty pre týchto občanov, čo musí byť prioritou EK, ako aj všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov;

6.

upozorňuje, že ak chceme vytvárať EÚ pre občanov, musíme našu politiku odvíjať od sídiel bez ohľadu na ich veľkosť, t. j. od komunít až po regióny, keďže tieto sídla plnia pre občanov základnú a nezastupiteľnú úlohu z hľadiska kvality ich života, životného prostredia, vzdelávania, zamestnanosti, sociálnych služieb a zdravotníctva, kultúry atď. Keďže sú k občanom najbližšie, lepšie chápu ich požiadavky a dokážu lepšie reagovať na zmeny v demografickej a sociálnej štruktúre. Formujú podmienky pre kvalitný život občanov, a to s ohľadom na ich záujmy a priority, čím vytvárajú nespochybniteľnú európsku pridanú hodnotu;

7.

preto zdôrazňuje, že regionálna politika a regionálny rozmer politiky súdržnosti majú nielen hmatateľný priamy účinok na občanov, čím EÚ ako takú približujú jej občanom, preukazujú reálnu prospešnosť Európskej únie pre ich životy a slúžia na odstraňovanie ekonomických aj neekonomických rozdielov, no vytvárajú najmä základné podmienky pre uplatňovanie ostatných politík EÚ. Výbor preto považuje za zásadné, aby sa samotné uplatňovanie regionálnej politiky súdržnosti považovalo za nespochybniteľnú európsku pridanú hodnotu, obdobne ako sa napríklad podpora vedy a výskumu sama osebe vníma ako európska pridaná hodnota. Preto by sa ani pri uplatňovaní regionálnej politiky súdržnosti nemalo požadovať preukazovanie európskej pridanej hodnoty pri jednotlivých typoch aktivít alebo dokonca projektov, ale mal by sa vnímať jej prínos ako celku, pričom by sa mali zohľadniť horizontálne aj vertikálne synergické účinky;

8.

podotýka, že na zlepšenie pohľadu občanov na politiku súdržnosti a EÚ ako takú je nevyhnutné, aby sa v rámci politiky súdržnosti EÚ realizovali projekty, ktoré majú pre občanov skutočný pozitívny prínos, ktorý odráža ich požiadavky. Regionálna politika súdržnosti by preto mala byť nastavená pre všetky typy sídiel, od komunít po regióny vrátane najvzdialenejších regiónov, a mala by zohľadňovať skutočnú situáciu, potenciál a potreby sídla v závislosti od času, stavu a miesta. Mala by teda vychádzať zdola nahor a maximálne využívať potenciál integrovaného prístupu a vzájomných synergií. Zásadný význam pri dosahovaní synergií a integrovanosti by mala zohrávať regionálna a miestna úroveň a funkčné regióny presahujúce administratívne, ako aj štatistické územné hranice (so zohľadnením logických väzieb na susedné regióny a záujmov či požiadaviek nižších územných jednotiek), keďže spájajú prehľadnosť plánovania a stratégií so znalosťou miestnych podmienok;

9.

zdôrazňuje, že z pohľadu občanov EÚ existuje nespochybniteľná európska pridaná hodnota, ktorou je zvýšenie kvality života v sídlach a v EÚ ako celku. Zvýšenie kvality života v sídlach je základným predpokladom úspešného uplatňovania všetkých ostatných politík EÚ. K tejto európskej pridanej hodnote možno pristupovať sektorovo iba v obmedzenej miere, avšak veľmi efektívne prostredníctvom regionálnych horizontálnych priorít, ktorými sú napríklad: kvalita života v sídlach (t. j. lokálna a regionálna mobilita, najmä mobilita pracovnej sily, zamestnanosť a zamestnateľnosť, sociálne a kultúrne služby, inklúzia a integrácia, bezpečnosť atď.) alebo tzv. inteligentné komunity (Smart Communities), využívanie miestneho hospodárskeho a nehospodárskeho potenciálu a pod. Implementácia sektorových priorít pri riešení týchto, z pohľadu občanov najdôležitejších priorít, môže mať a má iba obmedzené účinky a vzhľadom na to, že nie sú osobitne prispôsobené miestnym podmienkam, medzi občanmi často vzbudzujú pochybnosti (v mnohých prípadoch oprávnené) o svojej prospešnosti nielen pre nich, ale aj pre EÚ ako celok. Na riešenie týchto, pre občanov EÚ základných atribútov napĺňajúcich európsku pridanú hodnotu sa preto nemôže veľmi efektívne využívať sektorový alebo národný prístup, ale iba integrovaný územný prístup vychádzajúci z miestnych podmienok;

10.

pripomína, že zo 7. správy o súdržnosti uverejnenej v roku 2017 vyplýva nárast nerovnosti na nižšej než regionálnej úrovni, a to aj v najbohatších regiónoch. Vzhľadom na výzvu, ktorú odstránenie takýchto nerovností na nižšej než regionálnej úrovni predstavuje, sú IÚI nedostatočne využívaným nástrojom. Skúsenosti z rokov 2014 – 2020 ukazujú, že IÚI a nástroje miestneho rozvoja vedeného komunitou možno využívať na podporu vidieckych alebo mestských území, ktoré čelia najväčším problémom. V niektorých európskych regiónoch sa pri ich zavádzaní a prideľovaní prostriedkov z EFRR vychádzalo v skutočnosti z ukazovateľov nezamestnanosti a hospodárskej dynamiky. Územia, ktoré čelia najväčším problémom, dostávali viac finančných prostriedkov než najviac prosperujúce regióny. Táto logika územnej spravodlivosti má zásadný význam na to, aby v rámci celosvetového rastu nezaostával žiaden región;

11.

víta správu Integrated territorial and urban strategies: how are ESIF adding value in 2014-2020? (Integrované územné a mestské stratégie: aká je pridaná hodnota EŠIF v rokoch 2014 – 2020?)  (1), ktorú uverejnila Európska komisia v decembri 2017, a súhlasí s jej závermi. VR by chcel zdôrazniť najmä nasledujúce body tejto správy, ktoré zodpovedajú doterajším skúsenostiam miestnych a regionálnych orgánov:

12.

tvrdí, že efektívnym nástrojom na uplatňovanie prístupu vychádzajúceho z miestnych podmienok sa zdajú byť IÚI, a to v celej svojej šírke, ktoré sa už v súčasnom programovom období uplatňujú za rôznych okolností a v rôznych formách v mnohých členských štátoch, t. j. od regionálnych IÚI cez mestské aglomerácie (mestské IÚI podľa článku 7 nariadenia o EFRR) až po miestny rozvoj vedený komunitou a ďalšie integrované územné nástroje;

13.

oceňuje skutočnosť, že v rámci prípravy súčasného programového obdobia vzniklo mnoho veľmi kvalitných dokumentov, ktoré poukazujú na to, že na zvýšenie efektívnosti fondov EÚ a väčšie zameranie sa na výsledky projektov je potrebné uplatňovať integrovaný územný prístup vychádzajúci z miestnych podmienok, ktoré sa v priebehu času menia. V dokumentoch sa priamo navrhujú princípy riešenia a realizácie. Tieto princípy sa však žiaľ nie vždy uplatňovali systematicky a pri nastavovaní súčasného programového obdobia prevážil národný a výrazne odvetvový prístup, ktorý je síce pre EK možno administratívne úspornejší, no – ako vyplýva zo súčasných diskusií o stave politiky súdržnosti – nedosahuje potrebný účinok v konkrétnych regiónoch a u konkrétnych občanov EÚ;

14.

domnieva sa, že najvýznamnejším zo spomenutých dokumentov je Program reformovanej politiky súdržnosti – územný prístup k plneniu výziev a očakávaní Európskej únie z apríla 2009, t. j. tzv. Barcova správa, v ktorej bol integrovaný územný prístup a prístup vychádzajúci z miestnych podmienok označený za základný kameň revitalizácie politiky súdržnosti a v ktorej sa požaduje rozvojová stratégia vychádzajúca z miestnych podmienok a zameraná na dva základné ciele – hospodársky a sociálny;

15.

víta skutočnosť, že Európska komisia (GR REGIO) takisto vypracovala v spolupráci s odborníkmi veľmi kvalitný dokument s názvom Scenarios for Integrated Territorial Investments (Scenáre integrovaných územných investícií), ktorý bol zverejnený v januári 2015 a v ktorom sa navrhujú štyri scenáre uplatňovania IÚI, a to na základe odlišných podmienok a požiadaviek územia. Návrhy uvedené v tomto dokumente sa v súčasnom programovom období uplatnili len v obmedzenej miere, a to aj v dôsledku neskorého zverejnenia (až v roku 2015). V rámci diskusií o budúcnosti IÚI by však bolo vhodné z neho vychádzať;

16.

víta skutočnosť, že v súčasnom programovom období sa do uplatňovania IÚI dobrovoľne zapojilo 20 členských štátov. Niektoré krajiny, žiaľ, použili IÚI iba v súvislosti s uplatnením článku 7 nariadenia o EFRR, podľa ktorého sa má najmenej 5 % zdrojov EFRR vyčlenených na národnej úrovni v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti vyčleniť na integrované stratégie rozvoja miest, a to bez toho, aby dostatočne zohľadnili skutočné potreby na miestnej a regionálnej úrovni. Značný počet členských štátov využil tento nástroj aj komplexnejšie („tematické“ IÚI uplatňované podľa článku 36 nariadenia o spoločných ustanoveniach). Tento dôležitý potenciál pre integrované investície by sa mohol v budúcnosti optimalizovať, a to vďaka využívaniu existujúcich príkladov osvedčených postupov a ďalšieho prispôsobenia tohto nástroja rôznym miestnym a regionálnym požiadavkám, čím by sa uplatnili odporúčania uvedené v tomto stanovisku;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri realizácii integrovaných územných prístupov došlo k značnému oneskoreniu a že tento nástroj zatiaľ nemohol preukázať všetky synergické účinky, ktoré by mohol a mal vytvárať. Táto skutočnosť sa však nemôže a nesmie extrapolovať tak, aby vzbudzovala dojem, že uplatňovanie politiky súdržnosti EÚ prostredníctvom integrovaných územných investícií nie je účinné. Naopak, vzhľadom na komplikácie a nejasnosti je skutočnosť, že sa tento nástroj – vďaka veľkému úsiliu pracovníkov všetkých zúčastnených subjektov – vôbec rozbehol a prináša výsledky so skutočným pozitívnym dosahom na územie a jeho občanov, dôkazom jeho obrovského potenciálu. VR navyše upozorňuje na pridanú hodnotu integrovaných územných prístupov v prípadoch, keď sa využívali ako prostriedok na budovanie kapacít v určitých súvislostiach a uľahčovali tak integrovaný územný prístup a viacúrovňové riadenie tam, kde predtým neexistovali.

Ako vyplynulo zo seminára o stave realizácie udržateľného rozvoja miest a IÚI, ktorý sa v roku 2017 konal v Európskom výbore regiónov (2), medzi hlavné komplikácie zavedenia IÚI v súčasnom programovom období patria:

Ďalej boli na seminári zdôraznené pozitíva, a to najmä fixované prostriedky na realizáciu stratégií, vytváranie synergií medzi projektmi a predovšetkým riešenie problematiky na základe miestnych podmienok a potenciálu, t. j. skutočné uplatnenie prístupu vychádzajúceho z miestnych podmienok;

18.

domnieva sa, že základom pre nastavenie uplatňovania IÚI po roku 2020 by mali byť súčasné skúsenosti z ich realizácie. Avšak súčasný dobrovoľný systém uplatňovania IÚI nemožno v budúcom programovom období iba modifikovať. Súčasné skúsenosti treba vnímať len ako testovacie výsledky pilotných projektov a využiť ich na skutočnú transformáciu politiky súdržnosti EÚ na politiku, ktorej základom je regionálny rozvoj, integrovaný územný prístup a prístup vychádzajúci z miestnych podmienok a ktorá bude skutočne využívať potenciál územia a riešiť jeho hospodárske a sociálne problémy a výzvy pre blaho občanov EÚ a Únie ako celku;

19.

navrhuje, aby sa pri nastavovaní budúceho programového obdobia vychádzalo z dokumentu Scenarios for Integrated Territorial Investments a aby sa uplatnil v čo najširšej miere. Prístup založený na princípe využívania IÚI by sa mal uplatňovať všeobecnejšie, a to nielen v mestských aglomeráciách, kde sa v súčasnosti využíva najčastejšie, ale mal by sa uplatňovať rozsiahlejšie aj na rôzne definované vidiecke a funkčné územia, a to na základe miestnych podmienok, ako sa uvádza v štyroch scenároch tohto dokumentu. Uplatňovanie nástroja integrovaných územných investícií vo funkčných oblastiach je dôležité z toho dôvodu, že cielená podpora týchto regiónov spočívajúca v stratégii zdola nahor môže byť nesmierne účinná a prínosná, pokiaľ ide o vytváranie synergií medzi miestnymi zdrojmi a vonkajšími zdrojmi financovania. Implementáciu nástroja integrovaných územných investícií by mali v nasledujúcom programovom období povinne umožniť všetky členské štáty, aby IÚI mohli využiť svoj potenciál a stať sa kľúčovým nástrojom uplatňovania regionálnej politiky súdržnosti EÚ, a to vždy na základe zásady partnerstva, pričom by zabezpečila náležité zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do koncipovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia stratégií;

20.

takisto navrhuje, aby sa pri koncipovaní zastrešujúcich integrovaných stratégií vychádzalo z funkčných a logických území, ktoré by nemali byť väčšie ako regióny NUTS III, pokiaľ logické väzby na danom území nevytvárajú iný funkčný celok, v rámci ktorého by sa stratégia dala implementovať účinnejšie. To však neznamená, že by sa orgány regiónov NUTS III alebo podobných regiónov mali stať zároveň jediným riadiacim orgánom implementácie stratégie IÚI a že by sa na tomto území mala vytvoriť iba jediná integrovaná stratégia. Naopak, považuje za vhodné, aby v súlade s miestnymi a funkčnými podmienkami a logickými väzbami vznikli jednotlivé stratégie IÚI pre rôzne typy území v rámci spomenutého funkčného celku, pričom ich výstupy a dosah by sa mali harmonizovať na tejto úrovni. Táto harmonizácia by mala takisto umožniť logické tematické prepojenia na susedné regióny a zohľadňovať záujmy či požiadavky nižších územných jednotiek. Implementácia stratégií a ich riadenie by však mali prebiehať tak, aby sa dosiahol maximálny účinok, a to predovšetkým na dobrovoľnej báze a pri rešpektovaní miestnych podmienok a okolností;

21.

dôrazne odporúča, aby sa všetky zdroje určené na IÚI sústredili pokiaľ možno do jedného operačného programu, aby tak jednotlivé IÚI zodpovedali vždy iba jednému operačnému programu, t. j. aby jednotlivé vykonávacie subjekty IÚI komunikovali iba s jedným riadiacim orgánom operačného programu. IÚI však majú výrazne väčšiu pridanú hodnotu vtedy, ak sú financované z viacerých fondov. Súbor spoločných pravidiel zjednocujúci investície z EFRR, ESF, Kohézneho fondu a časti fondov EŠIF, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú rozvoja vidieka, by bol najúčinnejším prostriedkom na presadzovanie cieľov politiky súdržnosti. Ak sa pre budúce programové obdobie neprijme koncepcia prepojenia IÚI s jedným operačným fondom, bude nevyhnutné zabrániť vytváraniu zložitých väzieb na jednotlivé sektorové operačné programy. VR je zástancom programov financovaných z viacerých fondov, ktoré sa realizujú na regionálnej úrovni. Operačný program, ktorého súčasťou by boli IÚI, by mal byť logicky financovaný z viacerých fondov. Na dosiahnutie väčších synergických účinkov by sa však malo taktiež umožniť, aby nástroj IÚI mohol tam, kde je to vhodné, vytvárať funkčné väzby s ďalšími operačnými programami a nástrojmi ako Horizont a EFSI. Vykonávacím subjektom IÚI na všetkých úrovniach by sa mala poskytnúť maximálna flexibilita pri dosahovaní cieľov. Možnosť určiť hlavný fond na technickú pomoc by mohla uľahčiť operačné vykonávanie financovania z viacerých zdrojov;

22.

pri implementácii IÚI sa musí zohľadniť existencia ukazovateľov produktivity a výkonnosti, ktoré sú prispôsobené konečnému cieľu integrovanej územnej investície. Je nevyhnutné, aby boli pre tento programový nástroj k dispozícii osobitné ukazovatele, pričom následne musia mať regionálne orgány vo fáze koncipovania operačných programov možnosť predložiť svoje vlastné ukazovatele, ktoré by posúdili útvary Komisie s cieľom skĺbiť navrhované opatrenia s ukazovateľmi merania a cieľmi IÚI. Takisto treba upozorniť na právne ťažkosti (pozri režim štátnej pomoci), ktoré niekedy prináša pozitívna diskriminácia v objektívnej aj subjektívnej oblasti IÚI v súvislosti napr. so zásadami verejného výberového konania;

23.

ďalej odporúča, aby bolo stanovenie oblastí pre IÚI, ich vykonávacích ustanovení, cieľov a rozpočtových prostriedkov vopred jasne vymedzené v dohodách o partnerstve (alebo v obdobných dokumentoch, v ktorých budú definované vzťahy medzi členskými štátmi a EÚ v budúcom programovom období) a v príslušných operačných programoch ako ich povinná súčasť. Zároveň by mal každý subjekt zapojený do realizácie IÚI pri schvaľovaní príslušného OP prerokovať a schváliť spoločne s riadiacim orgánom príslušného OP dohodu s Komisiou (priama trojstranná dohoda medzi subjektmi realizujúcimi ITI, riadiacim orgánom OP a Komisia je nevyhnutná na úspešnú implementáciu), v ktorej by bol definovaný spôsob realizácie a stanovené ukazovatele zamerané na skutočný výsledný efekt stratégie IÚI v danom územnom celku. V krajinách, v ktorých zásada partnerstva nie je náležité zakotvená a je len povrchná, by mala Európska komisia pomáhať pri vytváraní vzťahov založených na skutočnom partnerstve, a to najmä v záujme implementácie IÚI;

24.

upozorňuje, že zo súčasných skúseností nielen s realizáciou IÚI, ale aj využívaním EFSI na regionálnej úrovni vo všeobecnosti vyplýva, že na zabezpečenie stability a výsledného dosahu je nevyhnutné, aby sa IÚI riadili a financovali na základe globálneho grantu, v ktorom budú jasne definované ciele, ukazovatele, zdroje a zodpovednosť za realizáciu. Tento globálny grant sa však nesmie vnímať ako zdroj finančných prostriedkov určených na ľubovoľné využitie, ale musí byť jasne naviazaný na plnenie cieľov a ukazovateľov stanovených individuálne pre každú stratégiu IÚI v rámci vyjednávania príslušného OP. Systém globálneho grantu by mal zabezpečiť predvídateľnosť a istotu zdrojov z hľadiska realizácie jednotlivých stratégií IÚI, a tým zároveň umožniť flexibilné kombinovanie tohto finančného zdroja s inými nástrojmi EÚ a národnými nástrojmi (napr. EFSI, Horizont atď.) a vlastnými zdrojmi. Vďaka tomu by sa mohol v rámci implementácie IÚI uplatniť skutočný strategický prístup a mohla by sa dosiahnuť maximálna možná integrovanosť zdrojov a najväčšie synergie na častiach území, ako aj na viacerých územiach v rámci regiónu;

25.

implementácia IÚI musí viesť k zlepšeniu finančného riadenia operačných programov. Doplnkovosť neznamená viac finančných prostriedkov na spustenie tohto programového nástroja. Mala by sa zohľadniť zásada „netrestať, ale stimulovať“, aby sa zlepšili podmienky, pokiaľ ide o mieru spolufinancovania na hradenie tých investičných výdavkov, ktoré by umožnili priame stotožnenie sa s cieľom konkrétnej IÚI;

26.

takisto odporúča, aby vykonávacími subjektmi IÚI boli výlučne miestne a regionálne orgány na rôznych úrovniach, združenia obcí a rady pre územný rozvoj zriadené na právnom základe, euroregióny a medziregionálne orgány územnej spolupráce, ktoré ako jediné môžu zaručiť uskutočňovanie stratégie. Mala by sa im poskytnúť maximálna flexibilita pri výbere činností a intervencií na dosahovanie cieľov, ako aj v rozsahu a zameraní podpory, aby mohli vhodne kombinovať zdroje EÚ, vlastné, národné a súkromné zdroje, aby sa dosiahol čo najväčší synergický účinok stratégie. Malo by sa im takisto umožniť, aby mohli počas realizácie stratégie meniť rozsah a zameranie podpory podľa meniacich sa sociálno-ekonomických podmienok daného územia, aby dokázali čo najefektívnejšie splniť ciele a dosiahli čo najvyššiu európsku pridanú hodnotu. V tomto kontexte vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom jasných pravidiel vytvorila právnu istotu v otázkach týkajúcich sa zodpovednosti pri využívaní IÚI;

27.

domnieva sa, že je nevyhnutné ísť nad rámec jednoduchého zoskupenia projektov spolufinancovaných z rôznych fondov a usilovať sa o skutočnú stratégiu náležitého integrovaného riadenia. V tejto súvislosti konštatuje, že na zabezpečenie vyššej účinnosti a efektívnosti IÚI je nevyhnutná väčšia podpora a praktické usmernenia na lepšie pochopenie tohto nástroja a zlepšenie koncipovania a realizácie stratégií, vďaka čomu by sa potenciál tohto nástroja využil v maximálnej miere. Preto odporúča zvážiť vytvorenie osobitnej stálej podpornej štruktúry pre regióny, ktoré majú záujem využívať tento nástroj, pričom by táto štruktúra zahŕňala informačnú a poradenskú činnosť a podporovala výmenu osvedčených postupov;

28.

na záver poznamenáva, že je nevyhnutné, aby sa príprava implementácie nástroja IÚI pre programové obdobie po roku 2020 začala bezprostredne po zverejnení nasledujúceho legislatívneho návrhu o EŠIF na obdobie po roku 2020, aby boli jednotlivé stratégie IÚI detailne pripravené a prediskutované s občanmi a ďalšími zainteresovanými stranami ešte pred začiatkom prvých rokovaní o operačných programoch s Európskou komisiou. Prístup vytvárania stratégií zdola nahor je totiž oveľa participatívnejší a komplikovanejší a vyžaduje oveľa viac času na prerokovávanie než prístup usmerňovania zhora nadol. Bolo by vhodné, aby sa implementácia nástroja IÚI zapracovala do legislatívneho návrhu týkajúceho sa EŠIF na obdobie po roku 2020, ako aj do návrhov rozpočtov, pretože to podporí budúcu politiku súdržnosti.