15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/32

1.

víta úsilie, ktoré doposiaľ vyvinula Európska komisia, členské štáty a regióny na podporu biohospodárstva na regionálnej úrovni prostredníctvom udržateľného riadenia prírodných zdrojov vrátane pôdy, vnútrozemských a morských vôd a vyzýva na ďalšie kroky v tomto smere;

2.

zastáva názor, že rozvoj biohospodárstva najmä vo vidieckych a vhodných lesných oblastiach EÚ má veľmi veľký potenciál pre rast a tvorbu pracovných miest a poukazuje na to, že tento potenciál bude možné využiť len vtedy, ak budú regionálne a miestne subjekty úzko spolupracovať priamo v teréne a budú sa snažiť o dosiahnutie spoločných cieľov;

3.

navrhuje preto, aby sa budúce aktualizácie stratégie pre biohospodárstvo a akčného plánu zameriavali na využitie potenciálu a prínosu biohospodárstva vrátane biotechnológie a biomasy pre miestny a regionálny rozvoj, a to v mestských aj vidieckych oblastiach;

4.

je presvedčený, že sú potrebné väčšie synergie medzi európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi iniciatívami v oblasti biohospodárstva v duchu viacúrovňového riadenia, aby sa tak dosiahli optimálne podmienky na rozvoj biohospodárstva v Európe;

5.

požaduje, aby sa venovala pozornosť predovšetkým regionálnym stratégiám inteligentnej špecializácie zameriavajúcim sa na biohospodárstvo, a aby sa to zohľadnilo aj pri preskúmaní stratégie pre biohospodárstvo;

6.

navrhuje preskúmať existujúci regulačný rámec pre rozvoj biohospodárstva vo vzťahu k iniciatíve pre lepšiu právnu reguláciu s cieľom odstrániť aj prípadné prekážky pre investície v EÚ;

7.

zasadzuje sa za to, aby Komisia, členské štáty a európske regióny uplatňovali ofenzívne komunikačné stratégie s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciáloch biohospodárstva v regiónoch a v tejto súvislosti navrhuje používanie pojmov „bioregión“ a „bioobce“ na označenie vidieckych oblastí, miest a regiónov, ktoré kladú osobitný dôraz na rozvoj biohospodárstva;

8.

výbor sa zasadzuje za to, aby boli iniciatívy zamerané na podporu biohospodárstva úzko prepojené s rozvojom udržateľného obehového hospodárstva na regionálnej a miestnej úrovni a súhlasí s podporou bioregiónov a bioobcí, ako aj podnikov a združení, ktoré využívajú svoje miestne biologické zdroje na vytváranie nových hodnotových reťazcov, a to aj prostredníctvom priameho financovania vlastných regionálnych výskumných centier pôsobiacich v rôznych odvetviach biohospodárstva vrátane agropotravinárstva;

9.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zmenili politiku v oblasti financovania tak, aby bolo prioritou riešenie existujúcich problémov a výziev priamo na mieste a nastaviť podmienky pre poskytovanie financovania biohospodárstva zo strany EÚ tak, aby sa podporovali riešenia prispôsobené regiónom a zohľadnili pritom aj špecifické výzvy, ktorým čelia ostrovy alebo najvzdialenejšie regióny;

10.

zdôrazňuje, že zvýšenie investícií v oblasti biohospodárstva možno dosiahnuť len vtedy, ak bude zabezpečený lepší prístup k hlavným finančným nástrojom EÚ, ako napríklad – okrem iných – EFSI, EŠIF a program Horizont 2020, COSME atď.;

11.

navrhuje, aby sa umožnili nové možnosti kombinovaného využívania prostriedkov z finančných programov EÚ s cieľom reagovať na požiadavky integrovanej stratégie pre rozvoj biohospodárstva (podpora výskumu, vývoja a inovácií, podpora investícií, záruky);

12.

požaduje, aby sa spoločnému podniku pre priemyselné odvetvia využívajúcemu biologické materiály uľahčilo zohľadňovanie regionálnych záujmov na účely zlepšenia súdržnosti opatrení, optimálneho využívania synergií a výmeny osvedčených postupov na podporu investícií v oblasti biohospodárstva;

13.

vyzýva Európsku investičnú banku, aby využívala možnosti financovania biohospodárstva vytvorené v rámci EFSI 2.0 a iniciatívne nadväzovala kontakty s bioregiónmi a bioobcami;

14.

požaduje, aby sa naďalej podporovala medziregionálna spolupráca a referenčné učenie medzi regiónmi a bioobcami prostredníctvom programu Horizont 2020, INTERREG a ďalších programov. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa ako právny nástroj na účely spolupráce medzi bioregiónmi a bioobcami využívalo aj európske zoskupenie územnej spolupráce;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby už v ranom štádiu pred začiatkom nového programového obdobia prijala opatrenia s cieľom podporiť koordinované využívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä v poľnohospodárskej politike vrátane sektoru agropotravinárstva a lesného hospodárstva a politike súdržnosti prostredníctvom príslušných opatrení a dohôd týkajúcich sa obsahu operačných programov bioregiónov v Európe;

16.

odporúča vypracovať návrhy na zavedenie časovo obmedzených príslušných systémov stimulov zameraných na dopyt pre výrobky z biologických materiálov v snahe kompenzovať počiatočné vyššie náklady pri uvádzaní na trh. V tejto súvislosti vyzýva členské štáty a regióny EÚ, aby uprednostňovali materiály z biologickej výroby v rámci verejného obstarávania;

17.

je presvedčený, že obrovský potenciál regiónov Európy v oblasti biohospodárstva možno lepšie využiť vtedy, ak budú mať mestá a regióny a ich medziregionálne združenia významnejšie postavenie v rámci panelu zainteresovaných strán pre biohospodárstvo (Bioeconomy Stakeholders Panel), a preto navrhuje, aby sa raz do roka uskutočnilo Európske fórum bioregiónov, bioobcí a biokomunít – zakaždým v inom európskom bioregióne alebo v inej bioobci – za účasti zástupcov členských štátov, Európskeho výboru regiónov a Európskeho parlamentu;

18.

zdôrazňuje, že na rozvoj biohospodárstva je potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoje systémy vzdelávania, pričom ponuka odbornej prípravy, ďalšie odborné vzdelávanie a kvalifikácie, ako aj študijné odbory v rámci vyššieho vzdelávania by mali tiež umožniť ľuďom dokázať reagovať na zmenené požiadavky na kvalifikáciu. Navrhuje preto, aby boli tieto požiadavky zohľadnené aj v európskom vzdelávacom programe;

19.

pripomína, že biohospodárstvo je príležitosťou aj pre odvetvie zdravotníctva, keďže vďaka vyspelým technológiám prieskumu a výskumu je v súčasnosti možný vývoj inovatívnych terapeutických produktov na báze komplexných prírodných látok, ktoré prinášajú povzbudivé výsledky a sú takisto prínosom pre ekosystém; Výroba vysokokvalitných potravín a funkčných potravín taktiež prispieva k zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľov.

20.

navrhuje, aby sa v budúcom rámcovom programe pre výskum, ako aj pri vypracúvaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a budúcej politiky súdržnosti vo väčšej miere než doteraz zohľadňoval rozvoj biohospodárstva a vyzdvihoval jeho prínos pre územnú súdržnosť v EÚ;

21.

zastáva názor, že komplexné posúdenie územného vplyvu má kľúčový význam pre preskúmanie akčného plánu v oblasti biohospodárstva a že pokrok dosiahnutý v rámci budúceho akčného plánu treba pravidelne preskúmavať prostredníctvom správy o vykonávaní;

22.

zastáva názor, že vzhľadom na globálne výzvy, ako je napríklad rast populácie, nedostatok alebo vyčerpanie zdrojov a zmena klímy, treba nájsť nové prístupy, aby sa tak aj v budúcnosti zaručil udržateľný rast, efektívne využívanie zdrojov, ktoré sú životne dôležité pre ľudí a konkurencieschopnosť Európy a jej regiónov. Dôležitú úlohu v tomto kontexte zohráva rozvoj ekologických poľnohospodárskych postupov. Európsky výbor regiónov (VR) je presvedčený, že znalostné biohospodárstvo, ktoré plne rešpektuje životné prostredie, môže k tomuto cieľu prispieť významnou mierou. Biohospodárstvo je kľúčovou témou do budúcnosti, pričom jeho osobitný potenciál spočíva okrem iného v podpore environmentálnej udržateľnosti znižovaním nezávislosti od fosílnych palív a boji proti zmene klímy prostredníctvom vyrovnanej bilancie emisií CO2. Udržateľne vyprodukované výrobky a služby s využitím biologických zdrojov môžu prepojiť tri hľadiská udržateľného rozvoja, a to hospodársky rast, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia;

23.

nepopiera, že uplatňovanie biotechnologických procesov so sebou prináša aj riziká. V súvislosti s využívaním biomasy ako základu pre výrobky z biologických materiálov hrozí konkurenčný boj o pôdu a vodu (diskusia „palivá verzus potraviny“). Práve z tohto dôvodu sa musia existujúce suroviny využívať udržateľne, efektívne a diverzifikovane. Opakované a čo možno najčastejšie inteligentné zužitkovanie biomasy v súlade s kaskádovým systémom môže prispieť k tomuto cieľu. Tento prístup by sa mal vziať do úvahy pri ďalších strategických usmerneniach na podporu biohospodárstva; Využívanie biotechnológie môže tiež vplývať na pokles biodiverzity, okrem iného aj z dôvodu využívania geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Pri všetkých veľkých projektoch je odporúčania hodné bezpodmienečne uplatňovať zásadu preventívnej obozretnosti v súlade s právnym princípom EÚ stanoveným v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

24.

konštatuje, že čo možno najväčšie používanie výrobkov z biologických materiálov v čo najširšom spektre priemyselných odvetví prispeje tiež k zabezpečeniu a vytváraniu pracovných miest na nových, udržateľných trhoch, a to najmä aj v doteraz znevýhodnených, menej industrializovaných regiónoch, ako aj vo vidieckych a horských oblastiach a pobrežných regiónoch. Technologicky vyspelé biochemické a biofarmaceutické komponenty nielenže dokážu revitalizovať oblasti poškodené dezindustrializáciou alebo prechádzajúce vážnou krízou, ale priaznivo vplývajú aj na zdravie a kvalitu života osôb. Biohospodárstvu sa tým dáva aj sociálny rozmer, pretože môže byť hnacím motorom miestnych a regionálnych štrukturálnych zmien a príležitosťou na ich uskutočnenie;

25.

súhlasí s cieľom výrazne zvýšiť podiel inovačných odvetví biopriemyslu na HDP v najbližšom desaťročí, a je presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť len za pomoci regiónov;

26.

konštatuje, že pre rozvoj biohospodárstva sú rozhodujúce predpoklady v regiónoch (prítomnosť prírodných zdrojov, stupeň hospodárskeho využitia, rozvoj hodnotových reťazcov, existencia inovatívneho prostredia), ako aj strategické rozhodnutia miestnych subjektov. Znamená to, že v týchto konkrétnych oblastiach existujú možnosti ovplyvniť ďalší rozvoj biohospodárstva a treba ich využiť: veda, technológie, prvovýroba a priemyselná infraštruktúra, dopyt a systémy stimulov, spotrebiteľské návyky a povedomie, kultúra, politika a právne predpisy;

27.

víta skutočnosť, že v mnohých regiónoch existujú snahy smerujúce k rozvoju biohospodárstva, avšak zároveň poukazuje na veľké rozdiely v rozvoji biohospodárstva v regiónoch, kde stále vidí značný potenciál rozvoja. V regiónoch EÚ existujú veľké rozdiely už v definícii pojmu biotechnológia. VR sa preto domnieva, že sú potrebné primerané komunikačné stratégie s cieľom objasniť potenciál biohospodárstva a zvýšiť informovanosť o tejto otázke. VR taktiež žiada Komisiu, členské štáty a regióny EÚ, aby boli aktívne resp. posilnili svoje úsilie v tomto smere. Je potrebné viesť otvorenú a transparentnú diskusiu o cieľoch, výzvach a spôsoboch vykonávania biohospodárstva, ako aj o negatívnych dôsledkoch alebo škodách súvisiacich s jeho nezavedením so všetkými príslušnými subjektmi v tejto oblasti. O biohospodárstve by mala byť informovaná aj verejnosť, ktorá by na rozdiel od biotechnológie mala dostať príležitosť aktívne sa zapájať;

28.

vidí prekážky pre rozvoj biohospodárstva v týchto oblastiach: neistý rozvoj trhu a technológií a s tým súvisiace vysoké projektové riziká a dlhé obdobie amortizácie pre budovanie infraštruktúry, vysoké náklady v oblasti výskumu a vývoja, vysoké náklady na výrobky z biologických materiálov, ktoré aj napriek udržateľnosti možno len ťažko ponúknuť koncovému spotrebiteľovi, mnoho individuálnych subjektov (výrobcovia, politika, veda), právne rámcové podmienky a chýbajúca dlhodobá stratégia na podporu všetkých fáz vývoja a vytvárania priaznivého prostredia na obmedzenie vysokého rizika podnikania v tomto sektore;

29.

víta skutočnosť, že z programu Horizont 2020 bolo vyčlenených 3,85 mld. EUR na investície v oblasti výskumu a vývoja pre biohospodárstvo, že bol zriadený spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály a že financovanie z EFSI 2.0 bolo rozšírené aj na projekty v oblasti biohospodárstva;

30.

zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie investície na budovanie a rozvoj biohospodárstva a zasadzuje sa za uľahčenie prístupu k rozličným existujúcim finančným nástrojom (EŠIF, EFSI, Horizont 2020, SPP) pri využití komplementarít a synergií. Požaduje vytvorenie možností kombinovaného využívania prostriedkov z finančných programov EÚ (podpora inovácie, podpora investícií, záruky) s cieľom zmierniť riziká pre súkromných investorov a pomôcť malým a stredným podnikom pri uvádzaní produktov z biologických materiálov na trh;

31.

žiada lepšie možnosti financovania a dostatočný rizikový a inovatívny kapitál na rozvoj riešení pre sériovú výrobu využiteľných na trhu, aby sa tak znížilo osobitné hospodárske riziko pre MSP najmä vo fáze vstupu na trh a komercializácie;

32.

poukazuje na to, že regionálne podmienky na rozvoj biohospodárstva sú veľmi rôznorodé a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy, ako možno zahrnúť regionálne prístupy v ranom štádiu do plánovania politík v snahe rozpracovať možnosti financovania. Cieľom je nájsť spôsob takého koncipovania možností financovania, aby bolo možné úspešne ich uplatňovať za rozmanitých regionálnych podmienok v snahe zvládnuť geografické výzvy vyplývajúce z ostrovného charakteru alebo odľahlosti a lepšie prepojiť s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi programami financovania;

33.

žiada preskúmať, aké možnosti financovania biohospodárstva a nástroje pre výrobky z biologických materiálov možno zaviesť zo strany dopytu. Domnieva sa, že programy poskytovania trhových stimulov pre výrobky z biologických materiálov môžu prispieť k čiastočnému vyrovnaniu nevýhod, ktoré majú spotrebitelia vzhľadom na náklady, a tým aj podporiť lepší prístup udržateľných výrobkov z biologických materiálov na trh z dlhodobého hľadiska;

34.

zdôrazňuje, že regióny a mestá a obce majú špecifickú a čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore rozvoja biohospodárstva, pretože miestne biologické suroviny sú základom pre hodnotové reťazce v oblasti biohospodárstva;

35.

poukazuje na to, že regióny EÚ potrebujú väčšiu podporu pri vypracúvaní a vykonávaní regionálnych stratégií v oblasti biohospodárstva a v tejto súvislosti víta iniciatívy, ako napríklad European Sustainable Chemicals Support Service. Navrhuje, aby sa rozsah týchto iniciatív rozšíril aj na iné hospodárske sektory biohospodárstva (farmaceutický priemysel, automobilový priemysel, stavebníctvo, energetiku, biotechnológiu, agropotravinárstvo a lesníctvo, sektor výstavby priemyselných komplexov, informačné a komunikačné technológie);

36.

navrhuje významnejšie postavenie pre dediny, mestá a regióny a ich medziregionálne združenia s cieľom lepšie určiť modely osvedčených postupov a dosiahnuť, aby sa regióny zamerané na biohospodárstvo mohli porovnávať a navzájom od seba učiť. Ďalej odporúča prijatie vhodných opatrení, ktoré budú zamerané na posilnenie úlohy miest a obcí pri rozvoji biohospodárstva, a to aj v rámci podujatí, ktoré organizujú; Je potrebné mať na pamäti, že procesy biohospodárstva sa často začínajú na miestnej úrovni a v malom rozsahu, a preto má kľúčový význam podporovať takéto iniciatívy;

37.

zdôrazňuje, že medziregionálne siete, ako je napríklad európsky biohospodársky klaster 3BI, iniciatíva Vanguard alebo Európska sieť regiónov v oblasti chemického priemyslu (ECRN), ako aj iné siete týkajúce sa poľnohospodárstva a životného prostredia (napríklad Euromontana, AREPO, ERIAFF atď.) významne prispievajú k rozvoju biohospodárstva. Sú dôležitým nástrojom na vypracúvanie stratégií a organizovanie výmeny poznatkov na miestnej a regionálnej úrovni. Často slúžia ako prostriedok na prepájanie miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovne a úrovne EÚ;

38.

podporuje iniciatívy, ako napríklad vyhlásenie bioregiónov z Lodže (1) (dohodli sa na ňom regióny strednej a východnej Európy a zainteresované strany z radov podnikov, akademickej obce, mimovládnych organizácií a poľnohospodárov na európskom kongrese o biohospodárstve, ktorý sa konal v Lodži v roku 2016), a víta posilnenie medziregionálnych sietí bioregiónov v cezhraničných hodnotových reťazcoch a makroregionálnej spolupráci;

39.

je presvedčený, že rozvoj biohospodárstva si vyžaduje holistický prístup, v ktorom sa spájajú rôzne oblasti politiky a že je potrebné viac podporovať klastre s globálnym potenciálom, siete a iné platformy, aby sa tak mohol uskutočňovať prenos znalostí a dialóg v rámci hodnotových reťazcov;

40.

považuje za nevyhnutné ďalšie zlepšenie koordinácie medzi rozličnými politickými a národnými úrovňami na podporu biohospodárstva, a to najmä aj s ohľadom na právne rámce. V súčasnosti sa v 28 členských štátoch uplatňujú rozdielne pravidlá pre využívanie biomasy ako východiska pre biohospodárske hodnotové reťazce. Podobne sa v jednotlivých členských štátoch EÚ zaobchádza odlišne s mnohými z hotových biohospodárskych výrobkov. Podľa VR je potrebná harmonizácia a zjednodušenie právnych predpisov v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality;

41.

zdôrazňuje, že pre rozvoj biohospodárstva je rozhodujúce rozširovanie vedomostnej základne pre udržateľné využívanie biomasy ako východiskového bodu pre biohospodársky hodnotový reťazec. Posilnenie výskumu, vývoj nových výrobkov a ich uvádzanie na trh predstavujú dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje veľké personálne a finančné zdroje;

42.

navrhuje, aby sa naďalej posilňovala podpora výskumných sietí a spolupráce medzi rozličnými subjektmi z rôznych hodnotových reťazcov vrátane univerzít a výskumných inštitútov pôsobiacich mimo univerzít a aby sa užšie prepojil potenciál v rámci vedy, výroby a priemyslu; Predovšetkým by sa mali posilniť iniciatívy na vytváranie klastrov na celoštátnej a regionálnej úrovni s cieľom umožniť prenos výsledkov inovácie na trh prostredníctvom rozvoja siete interakcií a synergií medzi výrobcami, výskumníkmi, podnikateľmi, investormi a tvorcami politiky;

43.

žiada, aby sa vypracoval ucelený zoznam existujúcich iniciatív. Malo by sa vo väčšej miere podporovať financovanie referenčných pilotných, demonštračných a výrobných zariadení v regiónoch EÚ relevantných pre oblasť biohospodárstva s cieľom dosiahnuť rozvoj nízkouhlíkových výrobných a priemyselných procesov a umožniť výmenu skúseností a know-how. Táto stratégia má za cieľ zabrániť duplicite a zvýšiť hospodárnosť vývoja výrobných postupov a produktov;

44.

poukazuje na to, že v súvislosti s rozvojom biohospodárstva dochádza k zmene vzdelávacej štruktúry, je potrebný interdisciplinárnejší charakter vzdelávania a v študijných osnovách sa musí venovať väčšia pozornosť novým odborom.