19.9.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 334/88

P8_TA(2017)0290

Pracovné podmienky a neisté pracovné miesta

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach (2016/2221(INI))

(2018/C 334/09)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 151 a 153,

—

so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

—

so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o agentúrach dočasného zamestnávania (3) (smernica o agentúrach dočasného zamestnávania),

—

so zreteľom na cielenú revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4) (smernica o vysielaní pracovníkov) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (5) (smernica o presadzovaní),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv (12),

—

so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o meniacej sa povahe pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyve na zachovanie životného minima (13),

—

so zreteľom na európsku platformu na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce,

—

so zreteľom na štúdiu z roku 2016 pripravenú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie (14),

—

so zreteľom na Európsku chartu kvality stáží a odbornej praxe zo 14. decembra 2011,

—

so zreteľom na štvrťročný prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za jeseň 2016,

—

so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2010) s názvom Pružné formy práce: „veľmi netypické“ zmluvné vzťahy,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2014) o vplyve krízy na priemyselné a pracovné podmienky v Európe (15),

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2015) s názvom Nové formy zamestnávania (16),

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2016) s názvom Preskúmanie podvodného zmluvného najímania pracovníkov v Európskej únii (17),

—

so zreteľom na prieskum Eurofoundu o pracovných podmienkach v Európe a jeho šiesty prieskum o pracovných podmienkach v Európe – súhrnná správa (18),

—

so zreteľom na Európsky slovník priemyselných vzťahov Eurofoundu (19),

—

so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok,

—

so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. R198 z roku 2006 (odporúčanie o pracovnom pomere) (20) a na jeho ustanovenia o stanovení pracovného pomeru,

—

so zreteľom na správu MOP z roku 2011 o politikách a právnych predpisoch na boj proti neistému zamestnaniu (21),

—

so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o neštandardných formách zamestnania na celom svete (22),

—

so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu (23),

—

so zreteľom na návrh všeobecného odporúčania OSN č. 28 z roku 2010 o hlavných záväzkoch zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2011,

—

so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2017),

A.

keďže sa začali objavovať neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže počet pracovníkov s pracovným úväzkom na určitý čas alebo čiastočným úväzkom v EÚ za posledných 15 rokov výrazne vzrástol; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré zahrnú jednotlivé formy zamestnania a budú primerane chrániť pracovníkov;

B.

keďže v uplynulých 10 rokoch štandardné zamestnanie kleslo z 62 % na 59 % (24); keďže pri zachovaní tohto trendu sa veľmi ľahko môže stať, že štandardné zmluvy sa budú vzťahovať len na menšinu pracovníkov;

C.

keďže trvalé pracovné zmluvy na plný úväzok naďalej tvoria väčšinu pracovných zmlúv v EÚ a v niektorých sektoroch sa popri štandardnom zamestnaní vyskytujú netypické formy zamestnania; keďže atypické formy zamestnania môžu mať vzhľadom na neštandardný pracovný čas, ako aj nepravidelné mzdy a dôchodkové príspevky, negatívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

D.

keďže nové formy zamestnania, ktoré sa objavujú, najmä vzhľadom na digitalizáciu a nové technológie, stierajú hranicu medzi závislou a samostatnou zárobkovou činnosťou (25), čo môže tiež viesť k poklesu kvality zamestnania;

E.

keďže niektoré nové formy zamestnania sa líšia od tradičných štandardných foriem zamestnania v mnohých smeroch; keďže niektoré z nich menia vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, iné menia pracovné štruktúry a organizácie práce, ďalšie spôsobujú oboje; keďže to môže viesť k zvýšeniu fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, môže však priniesť aj výhody; keďže je preto mimoriadne dôležité vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

F.

keďže zvyšovanie zamestnanosti v Únii od začiatku hospodárskej krízy je síce vítané, ale možno ho sčasti pripísať nárastu počtu atypických zmlúv, čo v niektorých prípadoch vytvára väčšie riziko neistoty pracovných miest než v prípade štandardného zamestnania; domnieva sa, že je potrebné klásť čoraz väčší dôraz na vytváranie kvalitných pracovných miest;

G.

keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok od začiatku krízy nikdy neklesla a zamestnanosť na plný úväzok je stále pod úrovňou spred krízy v roku 2008; keďže napriek zvýšeniu v uplynulých rokoch je miera zamestnanosti stále pod cieľom stratégie Európa 2020 na úrovni 75 % a medzi členskými štátmi sa prejavujú veľké rozdiely;

H.

keďže je dôležité rozlišovať medzi novými formami zamestnania, ktoré sa objavujú, a existenciou neistého zamestnania;

I.

keďže EÚ a členské štáty majú spoločné právomoci v oblasti sociálnej politiky; keďže EÚ môže členské štáty v tejto oblasti iba dopĺňať a podporovať;

J.

keďže EÚ môže prijať iba minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok bez harmonizácie zákonov a predpisov členských štátov;

K.

keďže už bola vytvorená európska platforma na boj proti nelegálnej práci, ktorá umožňuje užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoločné opatrenia medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ďalšími subjektmi v záujme účinného a efektívneho boja proti nezákonnej práci;

L.

keďže neisté zamestnanie vedie k segmentácii trhu a prehlbuje rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

M.

keďže doteraz neexistuje žiadne spoločné vymedzenie pojmu neisté pracovné miesto; keďže takáto definícia by sa mala vypracovať na základe intenzívnej konzultácie so sociálnymi partnermi; keďže typ zmluvy nemôže byť sám osebe predzvesťou rizika neistého zamestnania, ale naopak, toto riziko závisí od mnohých faktorov;

N.

keďže štandardné zamestnanie môže znamenať riadne zamestnanie na plný pracovný čas na základe zmluvy na neurčitý čas; keďže každý členský štát má vlastné zákony a postupy ustanovujúce pracovné podmienky platné pre rôzne typy pracovných zmlúv a stáží; keďže neexistuje žiadne jednoznačné, univerzálne prijímané vymedzenie „štandardného zamestnania“;

O.

keďže nedávne otázky týkajúce sa zastupovania, ktoré sú dôsledkom buď nedostatkov organizácií sociálnych partnerov v niektorých odvetviach alebo niektorých reforiem v európskych krajinách obmedzujúcich úlohy sociálnych partnerov, zasahujú všetky pracovné pomery;

P.

keďže niektoré odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a umenie sú neúmerne postihnuté neistými pracovnými miestami; keďže neisté pracovné miesta sa v posledných rokoch rozšírili aj do ostatných odvetví, ako je letectvo a hoteliersky priemysel (26);

Q.

keďže podľa najnovších štúdií pracovníci v manuálnych zamestnaniach so strednou kvalifikáciou a v nízko kvalifikovaných povolaniach majú nižší príjem, vyhliadky a samotnú kvalitu zamestnania; keďže títo pracovníci častejšie uvádzajú, že sú vystavení rizikám v oblasti životného prostredia, čo vedie k nižšej miere duševného zdravia a telesnej pohody (27);

R.

keďže ženy tvoria 46 % populácie v produktívnom veku na trhu práce EÚ a keďže ide o časť populácie, ktorá je obzvlášť vystavená neistote z dôvodu diskriminácie, a to i pokiaľ ide o mzdy, a keďže ženy zarábajú približne o 16 % menej než muži; keďže ženy častejšie pracujú na zmluvy čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty; keďže tieto pracovné podmienky vedú k celoživotným stratám príjmov a ochrany, či už ide o mzdy, dôchodky alebo dávky sociálneho zabezpečenia; keďže muži pracujú na plný úväzok a v trvalom pracovnom pomeru častejšie ako ženy; keďže ženy sú obzvlášť ovplyvnené nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou a nelegálnou prácou (28);

S.

keďže miera zamestnanosti v EÚ je vyššia u mužov ako u žien; keďže ženy opúšťajú trh práce hlavne z dôvodov starostlivosti o deti alebo staršie osoby, svojho ochorenia alebo pracovnej neschopnosti a iných osobných alebo rodinných povinností; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami vzhľadom na ich existujúce alebo potenciálne materské povinnosti; keďže osamelé ženy s nezaopatrenými deťmi čelia mimoriadne vysokému riziku neistoty;

T.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základné právo, ktorým sa stanovuje záruka rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania vo všetkých oblastiach života, a keďže politiky, ktoré majú túto rovnosť zabezpečiť, prispievajú k podpore inteligentného a udržateľného rastu;

U.

keďže mnohí pracovníci, ktorí pracujú na neistom pracovnom mieste alebo sú nezamestnaní, nemajú právo na rodičovskú dovolenku;

V.

keďže mladí pracovníci sú vystavení väčšiemu riziku, že sa ocitnú v neistom zamestnaní; keďže v porovnaní s pracovníkmi vo veku 50 alebo viac rokov je pravdepodobnosť pozície s viacerými nevýhodami je dvakrát vyššia u pracovníkov mladších ako 25 rokov (29);

I.    Na ceste k dôstojnej práci – riešenie pracovných podmienok a neistých pracovných miest

1.

 vyzýva členské štáty, aby pri stanovovaní existencie pracovného pomeru zohľadnili tieto ukazovatele Medzinárodnej organizácie práce:

—

práca sa vykonáva v súlade s pokynmi a na základe kontroly inej strany;

—

zahŕňa začlenenie pracovníkov do organizácie podniku;

—

vykonáva sa výlučne alebo prevažne v prospech inej osoby;

—

pracovník ju musí vykonávať osobne;

—

vykonáva sa v rámci stanoveného pracovného času alebo na pracovisku vymedzenom alebo schválenom stranou žiadajúcou o vykonanie tejto práce;

—

má konkrétne trvanie a určitú kontinuitu;

—

vyžaduje si dostupnosť pracovníka alebo zahŕňa poskytnutie nástrojov, materiálu a strojov stranou žiadajúcou o vykonanie práce;

—

pracovníkovi je pravidelne vyplácaná odmena, ktorá je jeho jediným alebo základným zdrojom príjmu, a môžu sa poskytovať aj platby v naturáliách, ako je jedlo, ubytovanie alebo doprava;

—

pracovník má každý týždeň nárok na obdobie odpočinku a každý rok nárok na dovolenku;

2.

 poznamenáva, že vymedzenie pojmu atypická práca od nadácie Eurofound, v rámci ktorého sa odkazuje na pracovný pomer nezodpovedajúci štandardnému alebo typickému modelu práce na plný pracovný čas, riadnemu zamestnaniu a zamestnaniu na neurčitý čas u jedného zamestnávateľa počas dlhého časového rozpätia (30); zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

3.

 za neisté zamestnanie považuje také, pri ktorých sa nedodržiavajú medzinárodné a národné normy a právne predpisy a normy a právne predpisy EÚ, a/alebo ktoré neposkytujú dostatočné prostriedky na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu;

4.

 konštatuje, že niektoré atypické formy zamestnania môžu prinášať väčšie riziká neistoty a nestálosti, napríklad v podobe nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, zmluvnej práce na určitý čas, dočasnej agentúrnej práce, pracovných zmlúv na nula hodín, neplatených stáží a odbornej praxe;

5.

 pevne verí, že pružnosť na trhu práce nemá narušiť práva pracovníkov výmenou za produktivitu a konkurencieschopnosť, ale má úspešne vyvážiť ochranu pracovníkov vrátane príležitosti jednotlivcov a zamestnávateľov dohodnúť sa na spôsoboch práce, ktoré budú vyhovovať potrebám oboch;

6.

 konštatuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

—

malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce;

—

len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia;

—

odmena, ktorá nie je dostatočná na dôstojné živobytie;

—

žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody;

—

žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie;

—

obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu;

—

nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie;

—

pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy (31);

7.

 pripomína, že vymedzenie MOP pojmu „dôstojná práca“, v ktorom sa uvádza: „Dôstojná práca je práca, ktorá je produktívna a poskytuje spravodlivý príjem, bezpečného pracoviska a sociálnej ochrany, lepšie možnosti na ich osobný rozvoj a sociálnu integráciu, slobodu osôb vyjadriť svoje obavy, organizovať a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy a rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre všetky ženy a mužov“ (32); povzbudzuje MOP, aby doplnila do tohto vymedzenia aj existenčné minimum; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov v oblasti zamestnania podporili toto vymedzenie;

8.

 pripomína faktory úspechu pre osvedčené postupy proti neistej práci, ktorými sú: silný právny základ; zapojenie sociálnych partnerov a zamestnaneckých rád na pracovisku; spolupráca s príslušnými zainteresovanými stranami; vyváženie flexibility a istoty; odvetvové zameranie; nízka administratívna záťaž pre zamestnávateľov; presadzovanie noriem zo strany inšpektorátov práce; a kampane na zvyšovanie informovanosti;

9.

 poukazuje na skutočnosť, že program dôstojnej práce MOP je určený špeciálne na zabezpečenie tvorby pracovných miest, práv pri práci, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu, ako aj rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že dôstojná práca by mala konkrétne poskytovať:

—

existenčné minimum, ktoré zaručuje aj právo na slobodu združovania;

—

kolektívne dohody v súlade s postupmi členských štátov;

—

účasť pracovníkov v podnikových záležitostiach v súlade s postupmi členských štátov;

—

dodržiavanie kolektívneho vyjednávania;

—

rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi na rovnakom pracovisku;

—

zdravie a bezpečnosť na pracovisku;

—

ochranu sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

—

pravidlá týkajúce sa pracovného času a času odpočinku;

—

ochrana pred prepustením;

—

prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

—

podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že na poskytovanie týchto práv je tiež nevyhnutné zlepšiť vykonávanie pracovného a sociálneho práva;

10.

 berie na vedomie, že mnohé faktory, ako napríklad digitalizácia a automatizácia, prispievajú k transformácii charakteru práce vrátane zvýšenia nových foriem zamestnania; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nové formy práce by mohli potrebovať novú, pružnejšie reagujúcu a primeranú reguláciu, aby sa zabezpečilo, že budú zahrnuté všetky formy zamestnania;

11.

 v kontexte digitálnych pracovných miest pripomína, že pracovníkom digitálnych platforiem a iným sprostredkovateľom by sa malo zaručiť primerané sociálne a zdravotné poistenie a ochrana;

12.

 zdôrazňuje, že digitalizácia sa nemusí vnímať len ako deštruktívny faktor, ale naopak, trvá na tom, že prináša príležitosti na rozvoj a rozširovanie individuálnych schopností, ktoré predstavuje;

13.

 zdôrazňuje, že podľa odhadov 756 000 pracovných miest nebude v roku 2020 zahrnutých do sektora IKT, čo poukazuje na potrebu zlepšenia digitálnych kapacít európskych pracovníkov;

14.

 zdôrazňuje, že hospodárska kríza viedla k migrácii v rámci EÚ, ktorá poukázala na existujúce prekážky brániace voľnému pohybu osôb medzi členskými štátmi a na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pričom zdôraznila situáciu neistého zamestnania občanov EÚ;

15.

 zdôrazňuje, že podmienky neistých pracovných miest vrátane nelegálnej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti majú dlhodobý vplyv na duševné zdravie a telesnú pohodu a môžu vystaviť pracovníkov väčšiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a obmedzovania ich základných práv;

16.

 zdôrazňuje, že pracovníci s veľmi krátkodobými zmluvami sú najviac vystavený nepriaznivým podmienkam, pokiaľ ide o fyzické aspekty ich práce; zdôrazňuje, že kombinácia nestálosti pracovného miesta a nedostatočnej kontroly nad pracovným časom často vedie k pracovným rizikám podmienených stresom;

17.

 zdôrazňuje, že v určitých odvetviach hospodárstva sa nadmerne rozšírila prax flexibilných nebo atypických pracovnoprávnych vzťahov, ktoré hraničia so zneužívaním;

18.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky, ktoré posilňujú postavenie pracovníkov posilnením sociálneho dialógu a podporou rozšírenia kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby všetci pracovníci mohli nezávisle od svojho postavenia slobodne a bez strachu z priamych alebo nepriamych sankcií zo strany zamestnávateľa využívať a vykonávať svoje právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie;

19.

 zdôrazňuje dôležitosť sociálnych partnerov pri ochrane práv pracovníkov, vymedzovaní dôstojných pracovných podmienok, stanovovaní dôstojných miezd a príjmov v súlade so zákonmi a postupmi členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a poradenstva pre zamestnávateľov a pracovníkov;

20.

 vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zabezpečili jednotlivé profesijné dráhy s cieľom uľahčiť prechod medzi rôznymi situáciami, s ktorými sa človek môže počas života stretnúť, najmä pokiaľ ide o celoživotnú odbornú prípravu, dostatočné dávky v nezamestnanosti, prenosnosť sociálnych práv a aktívne a účinné politiky pracovného trhu;

21.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a zaistili účinnú ochranu, ako aj rovnosť príjmov mužov a žien medzi pracovníkmi, ktorí vykonávajú prácu v rámci zamestnaneckého pomeru, prostredníctvom komplexnej politickej reakcie zameranej na odstraňovanie neistého zamestnania a na zaručenie profesijných dráh a riadneho sociálneho zabezpečenia;

22.

 zdôrazňuje dôležitosť inšpektorátov práce členských štátov a pripomína, že by mali byť zamerané na cieľ, ktorým je monitorovanie, dodržiavanie a zlepšovanie pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a boj proti nelegálnej alebo neprihlásenej práci, a za žiadnych okolností sa nesmú zneužiť a stať sa tak kontrolným mechanizmom migrácie; poukazuje na riziko diskriminácie najzraniteľnejších pracovníkov a dôrazne odsudzuje prax spoločností, ktoré zamestnávajú migrantov bez toho, aby im zabezpečili ich plné práva a zamestnanecké výhody a aby im poskytli informácie o týchto otázkach; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali inšpektorátom práce primerané zdroje s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie;

II.    Návrhy

23.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s programom dôstojnej práce MOP, článkom 9 ZFEÚ, Chartou základných práv EÚ a Európskou sociálnou chartou riešili otázku neistého zamestnania vrátane nelegálnej práce a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby všetky typy pracovných zmlúv ponúkali dôstojné pracovné podmienky s riadnym sociálnym zabezpečením;

24.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým zaužívaným postupom, ktoré by mohli viesť k nárastu neistých pracovných miest, a tým prispeli k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie chudoby;

25.

 vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvalitu pracovných miest v neštandardných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju; zdôrazňuje, že by k tomu malo dôjsť pri súčasnom zachovaní príležitostí na vstup;

26.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia budú vhodné na daný účel, pokiaľ ide nové formy zamestnania;

27.

 vyzýva Komisiu, aby posúdila nové formy zamestnania motivované digitalizáciou; vyzýva najmä na posúdenie právneho postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj ich zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (33) („smernica o písomnom vyhlásení“) tak, aby sa v nej zohľadnili nové formy zamestnania;

28.

 zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavuje kolaboratívne hospodárstvo, najmä z hľadiska nových pracovných miest; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posúdili nové možné normy zamestnávania, ktoré by vznikli na základe kolaboratívneho hospodárstva; trvá na väčšej ochrane pracovníkov v tomto odvetví, a to posilnením transparentnosti ich postavenia, informácií, ktoré dostávajú, a nediskriminácie;

29.

 vyzýva Komisiu, aby pokračovala so svojím preskúmaním smernice o vysielaní pracovníkov a preskúmala smernicu o agentúrnych pracovníkoch na zabezpečenie základných sociálnych práv pre všetkých pracovníkov vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku;

30.

 zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií, ktoré podporia najmä tie sektory hospodárstva, ktoré sú prísľubom najväčšieho možného multiplikačného účinku, s cieľom podporovať vzostupnú sociálnu konvergenciu a súdržnosť v Únii a tvorbu dôstojných pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať MSP a začínajúce podniky;

31.

 zdôrazňuje potrebu bojovať proti nelegálnej práci, keďže znižuje daňové príjmy a príjmy sociálneho zabezpečenia a vytvára neisté a zlé pracovné podmienky a nespravodlivú hospodársku súťaž medzi pracovníkmi; víta vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce na odstraňovaní nelegálnej práce;

32.

 konštatuje, že vzhľadom na počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti odchádzajú zo svojej krajiny pôvodu do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je naliehavo potrebné vypracovať primerané opatrenia, ktoré zaručia, aby žiadny pracovník nezostal bez ochrany sociálnych a pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali pracovnú mobilitu v EÚ a zároveň presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania, zabezpečenia miezd a sociálnych noriem a zaručenia úplnej prenosnosti sociálnych práv; vyzýva každý členský štát, aby vytvoril sociálne a zamestnanecké politiky v oblasti rovnakých práv a rovnakých miezd na rovnakom pracovisku;

33.

 so znepokojením berie na vedomie oslabenie rozsahu kolektívneho vyjednávania a pôsobnosti kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali strategické politiky týkajúce sa všeobecného začleňovania pracovníkov do kolektívnych zmlúv a súčasnej ochrany a posilnenia úlohy odborov a organizácií zamestnávateľov;

34.

 uznáva významnú úlohu, ktorú zohrávali sociálni partneri v súvislosti so smernicami EÚ o práci na čiastočný úväzok, zmluvách na určitý čas a dočasnej agentúrnej práci, a nabáda Európsku komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi v prípade potreby regulovala nové formy zamestnania; vyzýva nadáciu Eurofound, aby preskúmala, ako sociálni partneri vypracúvajú stratégie s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a obmedziť neisté pracovné miesta;

35.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zabezpečili, aby jednotlivé samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú právne považovaní za spoločnosť s jedným spoločníkom by mali mať právo na kolektívne vyjednávanie a slobodne sa združovať;

36.

 pripomína, že podľa Charty základných práv Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (34) (smernica o pracovnom čase) má každý pracovník právo na obmedzenie maximálneho pracovného času, na denný a týždenný čas odpočinku a na každoročnú platenú dovolenku; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto práva vzťahovali na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov na požiadanie, pracovníkov v marginálnom zamestnaní na čiastočný úväzok a hromadných pracovníkov; pripomína, že smernica o pracovnom čase predstavuje opatrenie v oblasti zdravia a bezpečnosti; vyzýva na vykonávanie rozhodnutí Súdneho dvora, ktorý potvrdil, že pracovná pohotovosť na pracovisku je pracovný čas, po ktorom musí nasledovať náhradný odpočinok;

37.

 pripomína, že marginálne zamestnanie na čiastočný úväzok sa vyznačuje nižšou mierou istoty zamestnania, menšími kariérnymi príležitosťami, nižšími investíciami zamestnávateľov do odbornej prípravy a vyšším podielom nízkych miezd; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnietili opatrenia na podporu dlhšieho pracovného času pre tých, ktorí chcú pracovať viac;

38.

 pripomína, že podľa Charty základných práv EÚ má každý právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby odborná príprava a ďalšie vzdelávanie boli dostupné aj pracovníkom v atypickom pracovnom pomere; pripomína, že opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie sú v rýchlo sa meniacom digitálnom hospodárstve mimoriadne dôležité; pripomína, že nedostatkové zručnosti a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti; víta nedávne iniciatívy na riešenie nedostatku požadovaných zručností;

39.

 požaduje záruku získania zručností ako nové právo pre každého v každej fáze života s cieľom získať základné zručnosti pre 21. storočie vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, digitálnej a mediálnej gramotnosti, kritického myslenia, sociálnych zručností a príslušných zručností potrebných pre ekologické a obehové hospodárstvo, a to so zreteľom na rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a kľúčové odvetvia rastu a na zabezpečenie plnej pomoci ľuďom v znevýhodnených situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, žiadateľov o azyl, dlhodobo nezamestnaných osôb a iných nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy by mali byť inkluzívne, poskytovať kvalitné vzdelanie celému obyvateľstvu, umožňovať ľuďom, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi, pripraviť ich tak, aby boli schopní učiť a prispôsobovať sa počas celého života a reagovať na potreby spoločnosti a trhu práce;

40.

 zdôrazňuje, že politiky členských štátov by sa mali formulovať a vykonávať v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na základe konzultácie a v úzkej spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov;

41.

 pripomína, že neisté zamestnanie poškodzuje nielen jednotlivca, ale vytvára aj vysoké náklady pre spoločnosť v podobe daňových strát a vyšších verejných výdavkov v dlhodobom horizonte, ako aj podpory pre tých, ktorí trpia dlhodobým vplyvom straty príjmov a ťažkými pracovnými podmienkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali používanie zmlúv na dobu neurčitú a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti neistému zamestnaniu;

42.

 pripomína, že pracovníci v tieňovej ekonomike čelia vysokej miere neistoty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky prispôsobené tejto skupine, ktoré budú týchto pracovníkov chrániť tým, že budú riešiť ich problémy bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska pobytu;

43.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a všetkým formám nelegálneho zamestnania, ktoré ohrozujú práva pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; opakuje svoj názor, že vo všetkých budúcich politikách zamestnanosti by sa malo zohľadniť predchádzanie zmluvám s nula hodinami;

44.

 zdôrazňuje, že neistým zamestnaním sú postihnutí prevažne najzraniteľnejší pracovníci, ktorí sú vystavení riziku diskriminácie, chudoby a vylúčenia; pripomína najmä skutočnosť, že zdravotné postihnutie, rôzna etnická príslušnosť, pôvod, náboženstvo alebo viera, alebo ženské pohlavie zvyšujú riziko, že takéto osoby budú čeliť neistým pracovným podmienkam; odsudzuje všetky formy neistoty bez ohľadu na zmluvný stav;

45.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu zraniteľných pracovníkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, ktorej čelia ženy na pracovisku, s osobitným dôrazom na zosúladenie pracovného a súkromného života a odstránenie rozdielov v príjmoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania vhodná pre nové formy zamestnania;

46.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili všetky právne predpisy zamerané na aspekty neistej práce, pokiaľ ide o rodový vplyv; domnieva sa, že je potrebné zamerať legislatívne a nelegislatívne opatrenia na potreby žien v neistej práci, keďže inak bude už aj tak nadmerne zastúpená skupina naďalej nadmerne zasiahnutá;

47.

 nazdáva sa, že vyšší dopyt po flexibilite na trhu práce by v žiadnom prípade nemal viesť k tomu, aby boli ženy naďalej nadmerne zastúpené v atypických formách zamestnania, a to i na miestach s neistým zamestnaneckým pomerom;

48.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a riešili jav šikanovania na pracovisku vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní MOP a Svetovej zdravotníckej organizácie;

49.

 opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby ľudia vo všetkých pracovných pomeroch a v rámci samostatnej zárobkovej činnosti mali možnosť sčítať nároky na zabezpečenie istoty príjmov v situáciách, ako je nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, vysoký vek, prerušenie kariéry kvôli starostlivosti o dieťa alebo inej opatrovateľskej situácii alebo z dôvodov odbornej prípravy;

50.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky v rámci všetkých príležitostí na získanie prvých pracovných skúseností pre mladých ľudí, ako sú stáže, učňovská príprava alebo iné možnosti v rámci systému záruky pre mladých ľudí; nabáda členské štáty, aby prijali a vykonávali rámce kvality pre stáže a učňovskú prípravu, ktoré zabezpečia práva pracovníkov a vzdelávacie zameranie príležitostí na získanie pracovných skúseností pre mladých ľudí;

51.

 vyzýva najmä Komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na boj proti pracovnej neistote mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zaviedla v tejto oblasti záruku pre mladých ľudí;

52.

 odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že všetky vekové skupiny mladých ľudí budú mať v každom veku, a najmä na vyšších úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, prístup k vysoko kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu, pretože sa preukázalo, že vyššia úroveň vzdelania pomáha zmierniť nerovné pracovné postavenie mužov a žien;

53.

 zdôrazňuje, že používanie pojmu „pracovník“ Komisiou a členskými štátmi podľa chápania MOP namiesto užšie vymedzeného pojmu „zamestnanec“ by mohlo prispieť k lepšiemu uplatňovaniu a chápaniu základných zásad a práv pri práci;

54.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a družstevné hnutia medzi pracovníkmi v oblasti viacúčelových spoločností, ako aj vznikajúci sektor kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem, čím sa znížia riziká spojené s novými modelmi podnikania, pokiaľ ide o práva a pracovné podmienky pracovníkov;

55.

 zdôrazňuje, že v rámci poľnohospodárstva krátkodobé zmluvy súvisia so sezónnym charakterom poľnohospodárskych činností; žiada, aby sa toto výrazné prirodzené obmedzenie rešpektovalo s tým, že by sa poľnohospodárom ponechala možnosť najímať pracovníkov podľa ročných období a že by boli ušetrení od dodatočných administratívnych tlakov súvisiacich s náborom a riadením pracovnej sily;

56.

 vyzýva Komisiu, aby podporovala a zvyšovala informovanosť o ochrane práv sezónnych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby regulovali sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov, zabezpečili ich hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci a aby im poskytli sociálne zabezpečenie dodržujúc článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (35) vrátane ustanovení týkajúcich sa „rovnakej odmeny a rovnakej sociálnej ochrany“; zdôrazňuje potrebu poskytnúť všetkým sezónnym pracovníkom komplexné informácie týkajúce sa ich zamestnaneckých práv a práv sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkov, berúc do úvahy aj cezhraničný aspekt sezónnej práce;

o

o o

57.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(3)  Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

(4)  Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.

(6)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.

(9)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(13)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(14)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU (2016)587285_EN.pdf

(15)  http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1398en.pdf

(16)  https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1461en.pdf

(17)  http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1639en.pdf

(18)  http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ ef1634en.pdf

(19)  https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary

(20)  http://www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100 _INSTRUMENT_ID:312535

(21)  http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---actrav/documents/meetingdocument/wcms_164286.pdf

(22)  http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_534496.pdf

(23)  http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_490959.pdf

(24)  Trvalé pracovné zmluvy na plný pracovný čas tvoria 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ; samostatná zárobková činnosť so zamestnancami tvorí 4 %, slobodné povolania tvoria 11 %, dočasná agentúrna práca 1 %, práca na určitý čas 7 %, učňovská príprava alebo stáže 2 %, marginálna práca na čiastočný úväzok (menej ako 20 hodín týždenne) 9 % a trvalá práca na čiastočný úväzok 7 %;

(25)  Pozri správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu.

(26)  Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.

(27)  Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(28)  Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie.

(29)  Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(30)  Pozri: https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/atypical-work.

(31)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach.

(32)  Správa MOP zo 14. novembra 2016 o neštandardnom zamestnaní na celom svete.

(33)  Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.

(34)  Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.

(35)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375.