15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/1

Spravodajca:

Alain COHEUR

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) sa nazdáva, že vzhľadom na digitálnu revolúciu v oblasti zdravia je nevyhnutné zachovať a podporovať systémy nemocenského a zdravotného poistenia, ktoré slúžia všetkým a sú solidárne, inkluzívne a nediskriminačné. Začlenenie a spravodlivý prístup všetkých ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti (či už digitálnym alebo nedigitálnym) a s tým súvisiaci záväzok sú podmienkami univerzálneho zdravotného krytia.

1.2.

V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami (1) sa EHSV domnieva, že digitalizácia môže prispieť k rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ktorá je základným cieľom politiky v oblasti zdravia, ak sa splnia viaceré podmienky:

1.3.

Rozvoj telemedicíny, prepojených objektov v rámci internetu vecí a nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií a kognitívnych vied (NBIC) nesmie viesť k tomu, že sa jednotlivci budú považovať len za súbor jednoduchých prepojených telies, ktoré možno analyzovať, kontrolovať a monitorovať na diaľku prostredníctvom všemocného počítačového programu. Prenikanie techniky do zdravotníctva v skutočnosti vedie opačným smerom, t. j. k znovuobnoveniu medziľudských vzťahov a sociálnym väzbám na základe praktického lekárstva a starostlivosti.

1.4.

EHSV poukazuje na to, že čoraz viac zodpovednosti sa presúva na jednotlivca, od ktorého sa očakáva, že sa bude sám starať o svoje zdravie. Okrem toho sa veľký dôraz kladie aj na individualizáciu. Vďaka prediktívnej medicíne na jednej strane a prepojeným nástrojom na druhej strane sa rozširujú poznatky o zdravotných rizikách jednotlivca, ako aj o ich sledovaní, čo vedie k personalizovanejším politikám. Zverejnenie týchto rizík a odchýlky zistené medzi jednotlivcami nastoľujú významné etické otázky v rámci udržania solidárneho poistného krytia.

2.1.

EHSV pripomína, že ak má byť digitálna revolúcia úspešná, naše výkonné systémy zdravotného poistenia musia:

2.2.

Zavádzanie digitálnych technológií nesmie v žiadnom prípade viesť k spochybneniu zásady prerozdelenia a spoločného znášania zdravotných a spoločenských rizík, ktoré sú skutočným základom kolektívnej solidarity.

2.3.

EHSV zdôrazňuje potrebu:

3.1.

Rozvoj digitálnych technológií podnecuje vývoj, ktorý má v oblasti zdravia nebývalý rozsah a tempo. S rozmachom internetu vecí a mobilných aplikácií v zdravotníctve, využívaním veľkých dát (big data), nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií a kognitívnych vied (NBIC) spolu s obrovskou ponukou nových služieb zdravotnej starostlivosti vedie digitalizácia k celkovej transformácii nášho systému zdravotníctva.

3.2.

Digitálne inovácie v oblasti zdravia sa ani zďaleka neobmedzujú len na technickú alebo vedeckú stránku, ale vedú k mnohým inovatívnym formám využitia. Tieto nové formy využitia sprevádzajú rozsiahle sociálne inovácie, pretože umožňujú prinášať nové odpovede na sociálne a zdravotné potreby.

3.3.

To má potom priamy vplyv na vzťahy v rámci zložitého ekosystému, ktorého súčasťou sú:

3.4.

Pokiaľ ide o vzťah jednotlivca k svojmu zdraviu, každý človek si čoraz viac uvedomuje dôležitosť zdravia a spôsob, akým sa o seba starať. Až donedávna človek nevedel o zdravotných rizikách, pretože mal obmedzený prístup k lekárskym informáciám a teda nedostatok poznatkov. Odteraz bude disponovať množstvom nástrojov (napr. prepojených objektov v rámci internetu vecí), ktoré mu umožnia sledovať svoj zdravotný stav a prispôsobiť si podľa toho životný štýl.

3.5.

Vďaka dostupnosti informačných zdrojov sa jednotlivec stáva aktérom zdravia, ktorý je schopný identifikovať, porovnávať a vybrať si zdravotnú službu, ktorá najviac vyhovuje jeho potrebám. Pacient elektronického zdravotníctva („e-pacient“) sa stáva prispievateľom k prediktívnej medicíne, producentom zdravotných údajov a aktérom svojho zdravia, ako aj zdravia ostatných. Z tohto hľadiska predstavuje informovaný súhlas základný pilier pri ochrane údajov, integrovanej správe a využívaní údajov.

3.6.

Nové technológie stimulujú k tomu, aby sa dôraz kládol viac na prevenciu ako na liečbu samotných chorôb. Umožnia tiež zaviesť účinnejšie, menej agresívne a viac individualizované liečebné metódy v závislosti od genetických a biologických charakteristík každého jedinca, pričom dostupnosť informácií v reálnom čase zlepšuje účinky liečby.

3.7.

Zdravotnícke povolania sa musia vyvíjať smerom k novým zručnostiam a novým oblastiam činnosti, ktoré sa týkajú viacerých aspektov. Ide najmä o iný typ vzťahu, ktorý spočíva na väčšej vzájomnej dôvere vo vzťahu s pacientom, postupné osvojenie si digitálnych nástrojov prostredníctvom odbornej prípravy, zmenu technických riešení pri poskytovaní starostlivosti, ako aj o spoluprácu a spoločné využívanie interoperabilných systémov prostredníctvom sprostredkovateľa.

3.8.

Sociálny dialóg musí byť súčasťou týchto zmien a musí posilňovať opatrenia v oblasti odbornej prípravy zdravotníckeho personálu.

3.9.

Cieľom systémov zdravotného poistenia, ktorý treba dosiahnuť pri všetkých občanoch, je aj naďalej prístup k efektívnym a kvalitným zdravotníckym službám, či už verejným alebo súkromným. Na zdravotné poistenie bude mať v tejto súvislosti výrazný vplyv digitalizácia, pretože v budúcnosti bude potrebné už pred objavením sa rizika navrhnúť personalizované riešenia a metódy v rámci zásady spoločného využívania zdrojov, a zároveň zachovať jeho tradičnú funkciu, ktorou je umožniť chorým ľuďom prístup k zdravotníckym službám.

3.10.

Zdravotnícke inovácie následkom digitalizácie môžu priniesť zásadné zmeny v zdravotnom poistení. Tento impulz vedie k individualizácii medicíny a liečby prostredníctvom dvoch zdrojov informácií:

b.	nástroje elektronického zdravotníctva: k týmto nástrojom patria okrem iného prepojené objekty v rámci internetu vecí, ktoré sú súčasťou oblasti tzv. self data (samomeranie) a jednotlivcom umožňujú poznať a zlepšiť svoj zdravotný stav.

Treba sa preto venovať určitým otázkam a pripomienkam.

4.1.

Digitálna transformácia ponúka ľuďom možnosť konať, pokiaľ ide o ich zdravotný stav, pričom existujú určité prekážky v prístupe. Prístup k znalostiam, infraštruktúre a inovačným personalizovaným službám v zdravotníctve by mohol pomôcť ľuďom stať sa aktérmi svojho vlastného zdravia, ale aj prispieť – pomocou poskytovania informácií a údajov – k zlepšeniu zdravia ostatných.

4.2.

Príchod tejto individualizácie charakterizuje tzv. zdravie so štyrmi P:

participatívne: lekárske údaje poskytujú a sledujú samotní pacienti a pomáha im pri tom čoraz väčší počet pripojených objektov v rámci internetu vecí. Vzťah medzi pacientom a lekárom (ktorý už nie je jediným zdrojom lekárskych vedomostí) sa vyvíja. Pacient sa stáva „aktívnym“;

preventívne: pacienti majú vďaka pravidelnému zhromažďovaniu informácií o svojom zdravotnom stave čoraz uvedomelejší prístup k tomu, ako si udržať dobré zdravie, čo otvára cestu k zdraviu, ktoré je viac zamerané na prevenciu;

personalizované: pokračujúci nárast čoraz presnejších a rozmanitejších osobných údajov umožňuje aj rozvoj čoraz personalizovanejšej zdravotnej starostlivosti;

prediktívne: technologický vývoj, ktorý umožní napríklad digitalizáciu kompletného genómu osôb, otvára cestu k čoraz prediktívnejšej zdravotnej starostlivosti.

4.3.

4.3.1.

Gramotnosť v oblasti zdravia znamená schopnosť jednotlivcov získať, pochopiť a používať informácie tak, aby podporovali a zachovali si dobré zdravie. Znamená to dosiahnuť úroveň vedomostí, osobných zručností a dôvery, ktoré umožnia prijať opatrenia na zlepšenie osobného zdravia a zdravia spoločenstva zmenou modelov a životných podmienok.

4.3.2.

Digitalizácia vedie k zvýrazneniu sociálnej nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom posilnenia príčinného vzťahu medzi zdravotným stavom jednotlivca a jeho kognitívnymi schopnosťami (napr. schopnosť nájsť a pochopiť kvalitné informácie v oblasti zdravia) a finančnými schopnosťami (ako napríklad možnosť nadobudnúť účinnejšie zariadenia). Pri starších osobách, najzraniteľnejších osobách a osobách, ktoré žijú v oblastiach, v ktorých je slabá ponuka digitálnych služieb, sú tieto nerovnosti výraznejšie.

4.3.3.

Používanie zdravotníckych aplikácií si vyžaduje určitú úroveň znalostí, ktoré umožnia prístup k informáciám o zdraví, ich pochopenie, posúdenie a používanie s cieľom prijímať každodenné rozhodnutia, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, prevenciu pred chorobami a podporu zdravia. Nízka úroveň gramotnosti vyvoláva početné riziká v oblasti zdravia, má vplyv na dĺžku života v dobrom zdraví, predčasné úmrtia, kvalitu života a náklady pre jednotlivcov a spoločnosť.

4.3.4.

Netreba však zabúdať na vznik digitálnej priepasti v zdravotníckych a pomocných zdravotníckych povolaniach. Tieto rozdiely sa môžu odstrániť zlepšením vzdelávacieho systému, a to vďaka programu odbornej prípravy zameranému na získavanie vedomostí o nových vzťahoch vyplývajúcich z digitalizácie medzi poskytovateľmi starostlivosti a klientmi.

4.4.1.

Postupy kvantifikácie v oblasti zdravia podporujú osobné mikroriadenie zdravia a nadmernú zodpovednosť na úkor kolektívnejšieho vnímania. Jednotlivci sa stávajú osobne zodpovední za svoje dobré alebo zlé návyky v oblasti zdravia a pozornosť sa môže odvádzať od sociálno-ekonomických alebo environmentálnych príčin problémov v oblasti verejného zdravia.

4.4.2.

Nepredvídanie vplyvov digitalizácie na individualizáciu, nárast sociálnej nerovnosti v oblasti zdravia a zvýšená komercionalizácia zdravia môžu ohroziť naše modely solidárneho a univerzálneho nemocenského a zdravotného poistenia.

5.1.1.

Digitalizácia prináša prostriedky na odstraňovanie bariér v zdravotníctve a podporuje spoločné využívanie informácií medzi nemocničnými zariadeniami, súkromnými ordináciami, zdravotníckymi sieťami a domácou starostlivosťou. Bezpečné a rýchle spôsoby prenosu informácií, ktoré zhromaždili rozličné subjekty, sú nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie koordinácie a komplexnej starostlivosti o pacienta. Oveľa jednoduchšie sa tak uskutočňujú kontinuita starostlivosti a multidisciplinárne kroky. Dostupnosť, rýchlosť prístupu, výmena a zdieľanie údajov uľahčujú rozhodnutie lekára. Elektronická výmena údajov prináša zdravotníkom z hľadiska kvality zdravotnej starostlivosti priamu pridanú hodnotu.

5.1.2.

Elektronický zdravotný záznam sa stáva nástrojom koordinácie a kvality zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov vďaka spoločnému využívaniu údajov oprávnenými stranami za predpokladu, že pacient s touto výmenou vopred vyjadril súhlas, okrem naliehavých prípadov alebo v prípade vyššej moci. Pravidlá automatizovaného elektronického zdravotného záznamu sa týkajú všetkých špecifických záruk ochrany údajov pacienta v súvislosti s digitálnymi údajmi, pokiaľ ide o ochranu jeho súkromia a prístupu k týmto údajom. V plnej miere sa musí zabezpečiť dodržiavanie tajomstva, pokiaľ ide o zdravotnú a administratívnu dokumentáciu.

5.1.3.

Elektronický zdravotný záznam umožňuje vyhnúť sa chybám súvisiacim so zlou čitateľnosťou dokumentu (recept, protokol o lekárskom vyšetrení) a uľahčuje prístup k databázam obsahujúcim informácie o liekoch a bezpečnejšiemu predpisovaniu liekov, pretože obsahuje špecifické informácie o pacientovi. Informatizácia lekárskej činnosti sa podieľa na obmedzovaní rizika chybovosti a znižovaní rizika poškodenia zdravia liekmi.

5.1.4.

Funkcie upozornenia a výstrahy, ktoré umožňuje elektronický zdravotný záznam, podporia zlepšenie prevencie (očkovanie, skríning), sledovanie chorých s chronickými ochoreniami a znalosti o liekoch, ako aj lepšiu kvalitu starostlivosti o pacientov a posilnia právomoci poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v oblasti diagnostiky a liečby.

5.1.5.

V nasledujúcich rokoch budeme okrem toho svedkami radikálnej zmeny v lekárskych postupoch vzhľadom na digitalizáciu zhromaždených informácií o pacientovi, ktorá pomáha zlepšiť proces rozhodovania v lekárskych otázkach. Pri každej lekárskej diagnostike bude nevyhnutný odborný systém alebo systém nástrojov vychádzajúcich z umelej inteligencie. Takáto revolúcia je výsledkom paralelného vývoja v oblasti genomiky, neurovied a pripojených objektov (NBIC), kde iba stroje budú odteraz schopné spracovať všetky údaje.

5.2.1.

Technologický vývoj umožňuje a podporuje rozvoj telemedicíny, ktorý umožní vznik nových medicínskych a pomocných medicínskych postupov. Telemedicína ponúka tieto výhody: lepšie sanitárne pokrytie odľahlých území a obmedzenie cestovania pre oslabené osoby, sledovanie pacientov na diaľku, čím sa vyhne ich hospitalizácii, spoločné využívanie odborných poznatkov na diaľku, rozmer terapeutického vzdelávania pomocou diaľkového sledovania a multidisciplinárnej konzultácie prostredníctvom telekonzultácie a teleexpertízy.

5.2.2.

Telemedicína, odborná elektronická komunikácia, dematerializácia dokumentov, združovanie rozptýlených zručností a spoločné využívanie intelektuálnych zdrojov alebo zdravotníckej techniky musia zdravotníkom umožňovať úsporu času, ktorý sa tak môže opäť využiť pri lôžku pacienta v rámci individuálneho dialógu s ním a viesť k značnému zlepšeniu vzťahu s pacientom.

6.1.1.

Postupná elektronizácia našich systémov zdravotnej starostlivosti nepochybne prispela na jednej strane k zlepšeniu administratívneho a finančného riadenia poistenia každého občana (úspora miesta, úspora času, úspora materiálu, zvýšenie produktivity, ľahké a bezpečné archivovanie, ekologický prínos) a na druhej strane k zvýšeniu rýchlosti úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nemocniciam, a zároveň k väčšej kontrole a zníženiu rizika chýb pri fakturácii.

6.1.2.

Hoci dematerializácia administratívnych tlačív neprináša priamy prínos z hľadiska kvality zdravotnej starostlivosti, znížili sa vďaka nej lehoty na zasielanie tlačív a zjednodušili administratívne postupy. Uľahčuje však výkon lekárskeho povolania, pretože lekárovi umožňuje viac sa sústrediť na uzdravenie a menej na sprievodné administratívne úkony.

6.1.2.1.

V súčasnosti sa veľké dáta generujú tak, že sa zbierajú všetky údaje o všetkých pacientoch alebo poistencoch, ako aj údaje zo zdravotníckych aplikácií. Ide o schopnosť analyzovať všetky údaje pochádzajúce z viacerých zdrojov. To si vyžaduje mať k dispozícii prostriedky na vzájomné prepojenie údajov a automaticky a nákladovo efektívnym spôsobom vybrať užitočné informácie z neštruktúrovaných údajov.

6.1.3.

Prostredníctvom aplikácií sa údaje už neuchovávajú u lekára, v nemocnici alebo inštitúcii nemocenského a zdravotného poistenia, ale v prístrojoch alebo na online úložiskách (cloud computing), ktorých materská spoločnosť sa už nemusí nevyhnutne nachádzať v krajine zdravotného poistenia, a dokonca ani v Európe.

6.1.4.

Interoperabilita predstavuje kľúčový prvok na európskej (vďaka jednotnému digitálnemu trhu), ako aj vnútroštátnej úrovni. Treba vyvíjať a zaviesť do praxe „rámec interoperability informačných systémov zdravotnej starostlivosti“. Takáto referenčná hodnota interoperability spája zásady a normy pre bezpečnú výmenu údajov o zdraví a zahŕňa všetkých aktérov v oblasti elektronického zdravotníctva.

6.2.1.

Vlastníctvo a ochrana údajov sú pre občana a pacienta mimoriadne dôležitou otázkou a predstavujú základné právo, ktoré sa musí dodržiavať. Občan a pacient musí mať možnosť slobodne disponovať svojimi údajmi. To si vyžaduje slobodný, informovaný a trvalý súhlas občanov o zbere a používaní ich údajov. Patrí sem aj uznanie účinného práva na prenosnosť údajov a vytváranie riešení typu „Blue Button“ (4) pre sprístupnenie predchádzajúcich údajov o jednotlivcoch.

6.2.2.

Na európskej úrovni upravuje túto oblasť všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré nadobudne účinnosť 25. mája 2018. Okrem toho sa musí zohľadniť aj vyhlásenie Svetovej asociácie lekárov o etických úvahách o databázach v oblasti zdravia a biobankách (vyhlásenie z Taipei).

6.3.1.

V poisťovníctve dochádza k postupnej digitalizácii. Digitalizácia sa najskôr obmedzovala len na návrhy informačnej a porovnávacej hodnoty (porovnávacie ukazovatele, uzatváranie zmlúv online) alebo návrhy súvisiace s dematerializáciou lekárskych a administratívnych tlačív, avšak v budúcnosti bude pokračovať oveľa ďalej. Nové metódy kvantifikácie, všeobecne známe ako „veľké dáta“, zásadne zmenia ekonomický model poistenia a objavia sa nové produkty.

6.3.2.

Tento vývoj výrazne a logicky zasiahne:

6.3.3.

S vývojom technológií a rozvojom aplikácií v zdravotníctve bude môcť každý jednotlivec „zobjektívniť“ svoju telesnú aktivitu, stravovanie, interakcie s inými ľuďmi, či dokonca všetky určujúce faktory svojho zdravia.

6.3.4.

Využívanie hromadných údajov o jednotlivcoch by mohlo viesť k prechodu od jedného modelu a príslušnej vzájomnosti krytia rizík na model krytia správania a individualizácie ponuky poistenia, čo by mohlo viesť k nadmernej individualizácii. Zatiaľ čo súkromní poisťovatelia, ktorých cieľom je zisk, sú podľa všetkého schopní celkom prirodzene vykonávať svoju činnosť, v prípade vzájomných spoločností a subjektov verejného zdravotného poistenia by mohol byť vývoj zložitejší a ich hlavné poslanie by mohlo byť ohrozené.

6.3.5.

V dôsledku tohto vývoja poskytovatelia zdravotného poistenia zasa vstupujú do fázy väčšej zraniteľnosti, pretože sa nachádzajú na križovatke úplne viacrozmerného ekosystému, ktorý pozostáva z priemyselných subjektov, lekárov, vlád, regulačných orgánov, investorov a pacientov.

6.3.6.

Poskytovatelia nemocenského a zdravotného poistenia musia čeliť výraznej nečinnosti vzhľadom na veľmi prísne predpisy v oblasti citlivých údajov týkajúcich sa zdravia, fungovanie a zložité financovanie sektora zdravotníctva a nemocníc, hodnotový reťazec (pristúpenie, vyberanie poplatkov a priznanie dávok), ktorý je pomerne nepružný a nedostatočne reaktívny, čoraz prísnejšiu právnu úpravu v oblasti poistných produktov a niekedy dokonca vzhľadom na korporativizmus zdravotníckych povolaní.

6.3.7.

Avšak nie všetci poskytovatelia nemocenského a zdravotného poistenia majú alebo naďalej majú rovnaké finančné možnosti a zdá sa, že potrebný vlastný kapitál je čoraz viac prekážkou ich rozvoja. Hospodárska sila veľkých digitálnych spoločností im otvára dvere pre priame investície do oblasti, ktorú vnímajú ako trh.

6.3.8.

Napriek lepšiemu pochopeniu zdravotných rizík je nevyhnutné, aby základom našich systémov zdravotnej starostlivosti bolo aj naďalej kolektívne a solidárne poistenie. Naše systémy nemocenského a zdravotného poistenia dosahovali najlepšie výsledky predovšetkým vďaka individuálnemu poisteniu v kombinácii s kolektívnou ochranou pred všetkými zdravotnými rizikami.

6.4.1.

V súčasnosti existuje len málo príkladov finančného preplácania (náhrady) za používanie mobilných aplikácií v rámci zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom. V súčasnosti je jednou z najväčších prekážok pravdepodobne práve neexistencia primeraných modelov náhrady nákladov, ktorých súčasťou sú nové technológie.

6.4.2.

Existuje klasický model štátneho zásahu, kde je náhrada v rukách inštitúcií a vnútroštátnych orgánov, ktoré rozhodujú o preplácaných službách mobilného zdravotníctva (5), ale existujú aj iniciatívy účastníkov systémov zdravotného poistenia vrátane vzájomných spoločností (6).

6.4.3.

Zaviedli sa aj inovatívne systémy náhrady, ako sú stimulačné a preventívne programy, ktorých cieľom je skôr prevencia než liečba.

6.5.1.

Nové výzvy sa výrazne dotknú organizácií verejných alebo súkromných (ako sú vzájomné spoločnosti) poskytovateľov povinného nemocenského a zdravotného poistenia, pričom v budúcnosti bude výzvou:

6.5.2.

Vzájomné zdravotné poisťovne, ktoré boli priekopníkmi zdravotného poistenia, sa môžu teraz sústrediť na poskytovanie neustálej a individuálnej podpory každému zo svojich poistencov. Či už ide o produkty alebo služby, ktoré ponúkajú, alebo o poskytovanie podpory jednotlivcovi v jeho snahe dosiahnuť pocit zdravia, alebo o priebežnú starostlivosť, vzájomné poisťovne musia byť bez ohľadu na komunikačný kanál prítomné v živote poistencov a ponúkať im jedinečnú odpoveď na uspokojenie ich potrieb.

7.1.

Všetky uvedené skutočnosti, ktoré poukazujú na zložitosť digitálnych výziev v oblasti zdravia, a príchod nových internetových aktérov však vystavia naše systémy nemocenského a zdravotného poistenia hospodárskemu tlaku.

7.2.

Túto zmenu nepochybne umožnil vznik snímačov, ktoré sa stali cenovo dostupnými a technicky „spoľahlivými“, ale tiež a to predovšetkým, schopnosť centralizovať a analyzovať údaje cez smartfón alebo internetové rozhranie. Týmto spôsobom sa vytvoril ekosystém mobilných aplikácií zameraných na princíp cieľov, komunitu a používanie herných prvkov v nehernom prostredí (tzv. gamifikácia). Výrobcom mobilných zariadení umožňuje prostredníctvom ich špecializovaných služieb stanovovať normy v oblasti správy údajov o zdravotnom stave (7).

7.3.

Existujú obavy, že „GAFAMA“ (Google, Apple, Facebook, Amazon, Microsoft a Alibaba) (8) a ďalšie spoločnosti, ktoré sa objavia, prevezmú vedenie v tejto novej medicíne, ktorá bude čoraz viac závisieť od informačných technológií a ich dešifrovania. Takéto technológie sú totiž základom činnosti lídrov digitálnej ekonomiky, ktorí ich využívajú na získanie kontroly nad ekosystémami vo všetkých sektoroch.

7.4.

Sila týchto platforiem spočíva v tom, že svoj model stavajú na rozvoji hromadného poskytovania výrobku alebo služby spojených s obyvateľstvom, čo im umožňuje prístup k rozsiahlym údajom, za ktoré sa platí. Zavedenie platieb za údaje umožní ponúkať množstvo bezplatných služieb, ktoré zabezpečia hromadné využívanie a vytvoria začarovaný kruh, v ktorom sa každý snaží udržať spotrebiteľa v čo najuzavretejšom ekosystéme. Vďaka takmer nulovým hraničným nákladom za poskytovanie služieb internetový hospodársky model prirodzene prospieva veľkým subjektom, ktorí ovládajú veľkú časť vytvorenej hodnoty, a ktorí preto disponujú obrovskými investičnými schopnosťami.

7.5.

Existujú obavy, že tieto údaje šírené bezplatne môže využívať vo svoj prospech iba „GAFAMA“ ich prepájaním so všetkými údajmi, ktoré zbierajú o správaní jednotlivcov. Voči veľkým digitálnym spoločnostiam, súčasným aj budúcim, si musia občania, ako aj vlády a európske inštitúcie (najmä inštitúcie sociálnej ochrany) zachovať svoju suverenitu v oblasti identifikácie, zberu a využívania údajov o zdraví, a to z právneho aj etického hľadiska.

7.6.

Pridanú hodnotu týchto informácií, najmä v zdravotníctve, preto získavajú a kontrolujú uvedené platformy, a nie producenti v odvetví zdravotníctva. Tieto informácie sa potom dostanú „žiadateľom“, ktorí ich budú môcť využiť.

7.7.

Ochrana údajov prostredníctvom „5 V“ (Volume, Velocity, Variety, Veracity, Values – objem, rýchlosť, rozmanitosť, pravdivosť, hodnoty) predstavuje ekonomickú hodnotu a vyžaduje si dynamický regulačný rámec prepojený s celým ekosystémom („viaceré zainteresované strany“), a to s cieľom predísť akémukoľvek zneužitiu na čisto komerčné účely.