EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 10. 2017
COM(2017) 587 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku vo vykonávaní smernice 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli10. 10. 2017
COM(2017) 587 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku vo vykonávaní smernice 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov
1.Úvod
Európska únia využíva jeden z najprísnejších systémov vo svete na autorizáciu a kontrolu pesticídov 1 . Napriek tomu prevláda v spoločnosti silná túžba preorientovať sa na udržateľnú potravinársku výrobu a používanie pesticídov znížiť, alebo dokonca zakázať. Udržateľné poľnohospodárstvo ako súčasť moderných výrobných systémov je jedným z rozvojových cieľov OSN, a preto presadzovanie udržateľného využívania pesticídov je jedným z dôležitých opatrení EÚ na podporu dosiahnutia cieľov OSN v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 2 .
Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov z roku 2006 3 viedla k novému legislatívnemu rámcu pre schvaľovanie a používanie pesticídov 4 . Ide o prísny rámec pre schvaľovanie účinných látok Európskou komisiou a udeľovanie autorizácie členskými štátmi na prípravky na ochranu rastlín, ktoré v prípade použitia podľa schválených podmienok používania nemajú zistené škodlivé účinky na zdravie ľudí a zvierat ani žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie 5 . Tento prísny systém na uvádzanie na trh viedol k 50 % zníženiu počtu schválených účinných látok 6 . Cieľom kontrol týkajúcich sa uvádzania pesticídov na trh a ich používania je zabezpečiť, aby sa autorizované pesticídy uvádzali na trh a používali podľa týchto podmienok. Rastliny ošetrené autorizovanými pesticídmi v súlade s etiketou výrobku možno uvádzať na trh a konzumovať ako bezpečné potraviny, ktorých rezíduá pesticídov nepresahujú maximálne hladiny rezíduí (MRL) 7 .
V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov 8 (ďalej len „smernica“), prijatej 21. októbra 2009 ako súčasť tejto stratégie, sa stanovuje celý rad opatrení na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov v EÚ znížením rizika a vplyvu používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podporením využívania integrovanej ochrany proti škodcom (ďalej len „IPM“, Integrated Pest Management) a alternatívnych prístupov alebo techník, ako sú nechemické alternatívy pesticídov.
Členské štáty boli povinné prijať národné akčné plány (NAP) na vykonávanie smernice prvýkrát do novembra 2012. Tieto plány mali obsahovať kvantitatívne ciele, úlohy, opatrenia a harmonogramy na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov. Nariadenie o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obsahuje aj niekoľko ustanovení súvisiacich so smernicou vrátane uľahčenia rýchleho schvaľovania nízkorizikových látok a používania týchto výrobkov podľa zásad IPM.
Smernica vymedzuje osobitné opatrenia, ktoré musia členské štáty zahrnúť do svojich plánov na riadne vykonávanie. Hlavné opatrenia sa týkajú odbornej prípravy používateľov, poradcov a distribútorov, kontroly používaných zariadení na aplikáciu pesticídov, zákazu leteckého postreku, obmedzenia používania pesticídov v osobitných oblastiach a informovanie a zvyšovanie povedomia o rizikách pesticídov. Základným prvkom smernice je podpora všeobecných zásad IPM, ktoré sú stanovené v prílohe III k smernici. Lehoty stanovené smernicou na vykonávanie všetkých uvedených opatrení sa skončili v období od novembra 2011 do novembra 2016. Od novembra 2016 (keď sa kontrola zariadení na aplikáciu pesticídov stala povinná) členské štáty boli vyzvané vykonávať všetky príslušné opatrenia smernice.
Komisia zriadila pracovnú skupinu s predstaviteľmi členských štátov, ktorá sa pravidelne stretáva s cieľom diskutovať o vykonávaní smernice a vymieňať si najlepšie postupy.
Touto správou si Komisia plní požiadavky na predkladanie správ uvedené v článku 4 ods. 3, ako aj článku 16 smernice. Podľa článku 4 ods. 3 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o informáciách poskytnutých členskými štátmi v súvislosti s národnými akčnými plánmi a podľa článku 16 Komisia predkladá správu o pokroku vo vykonávaní smernice.
Táto správa vychádza z týchto štyroch zdrojov informácií:
·posúdenie národných akčných plánov Komisiou, ukončené v roku 2015,
·dve série auditov o pesticídoch vykonané v obdobiach 2012 – 2014 a 2015 – 2016 (prvá séria o kontrolách prípravkov na ochranu rastlín 9 a druhá o uvádzaní pesticídov na trh a ich používaní 10 ), ktoré obsahovali určité aspekty vykonávania smernice v rámci jej rozsahu pôsobnosti,
·prieskum a dotazník 11 zaslaný všetkým členským štátom v roku 2016 s cieľom poskytnúť najnovšie informácie o vykonávaní akčných plánov,
·zisťovacie návštevy v šiestich členských štátoch v roku 2017 12 osobitne zamerané na vyšetrovanie celkového pokroku dosiahnutého vo vykonávaní smernice. Tieto členské štáty boli vybrané s cieľom získať prierezový prehľad o rôznych členských štátoch z rôznych geografických regiónov. Okrem jednotlivých správ z týchto šiestich služobných ciest budú hlavné zistenia uverejnené v súhrnnej správe neskôr v tomto roku a budú obsahovať podrobnejšiu analýzu výsledkov uvedeného dotazníka vrátane príkladov osvedčených postupov vo vykonávaní, ktoré členské štáty identifikovali.
NAP, správy Komisie vrátane audítorských správ, ako aj súhrnných správ sú k dispozícii na webovom sídle Komisie pre trvalo udržateľné používanie pesticídov https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides_en .
2.Národné akčné plány
Podľa článku 4 smernice členské štáty prijmú prvé okolo národných akčných plánov a oboznámia s nimi Komisiu a iné členské štáty do 26. novembra 2012. Tieto plány by sa mali prehodnocovať aspoň každých päť rokov. Mali by obsahovať kvantitatívne ciele, úlohy, opatrenia a harmonogramy na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Všetky členské štáty prijali takéto plány 13 , v mnohých prípadoch so značným oneskorením. Plány boli oznámené Komisii a sprístupnené v anglickom jazyku na webovom sídle Komisie 14 .
Národné akčné plány slúžia členským štátom najmä ako kontrola smernice, existujú však značné rozdiely v ich úplnosti a rozsahu pôsobnosti. Členské štáty by mali výrazne zlepšiť svoje plány, aby mohli riešiť ďalej uvedené nedostatky a stanoviť presnejšie a merateľnejšie ciele. |
Členské štáty mali rôzne východiskové pozície pri vypracúvanie svojich NAP. Sedem štátov už malo skúsenosti s vypracúvaním akčných plánov, zatiaľ čo pre všetky ostatné to bol ich prvý plán. Doteraz iba Francúzsko a Litva vypracovali revidovaný NAP. Úroveň vykonávania akčných plánov bude jasnejšia po tom, ako všetky členské štáty dokončia tieto revízie a oznámia ich Komisii.
NAP sa pozitívne odrážajú na úsilí, ktoré členské štáty pri ich príprave vynakladajú. Pokiaľ však ide o podrobný opis, ako plánujú vykonávať opatrenia podľa článkov 5 až 15 smernice, tak sa značne líšia. Vo väčšine prípadov nie sú zahrnuté všetky aspekty týchto článkov. Plány sa obšírne venujú niektorým oblastiam, napríklad testovaniu zariadení na aplikáciu pesticídov a odbornej príprave používateľov pesticídov, ale mnohé poskytujú málo podrobných informácií v iných oblastiach, napríklad pokiaľ ide o letecký postrek, informovanie verejnosti a zhromažďovanie informácií o prípadoch otráv pesticídmi.
NAP sú takisto nekonzistentné, pokiaľ ide o stanovenie kvantitatívnych cieľov, úloh, opatrení a harmonogramov pre rôzne oblasti činnosti. V niektorých oblastiach, ako napr. v testovaní zariadení na aplikáciu pesticídov, sú plány vynikajúce; takmer vo všetkých boli stanovené konkrétne ciele na dosiahnutie súladu. Na druhej strane väčšina členských štátov nestanovila ciele ani harmonogramy pre opatrenia na ochranu vodného prostredia pred pesticídmi.
Okrem toho približne v 80 % prípadov akčné plány nešpecifikujú, ako sa dosahovanie úloh alebo cieľov bude merať. Chýbajúce jasne merateľné ciele sťažujú posudzovanie pokroku vo vykonávaní a identifikáciu oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie kroky.
Dvadsaťjeden členských štátov 15 nahlásilo ciele zníženia rizík a deväť 16 nahlásilo ciele obmedzenia používania. Iba päť stanovilo merateľné ciele, z ktorých štyri 17 sa zameriavajú na zníženie rizík a jeden 18 na obmedzenie používania. Hlavným cieľom francúzskeho národného akčného plánu je znížiť používanie pesticídov do roku 2025 o 50 % (v prvej etape do roku 2020 o 25 %), a tým znížiť riziká a vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie. Dobré príklady cieľov zníženia rizík možno nájsť v Nemecku, Holandsku 19 , Fínsku a Dánsku, ktoré vypracovali ukazovatele na zníženie rizík na základe klasifikácie nebezpečnosti pesticídov, pričom pesticídy s vyšším rizikom majú vyššiu váhu.
Všetky NAP obsahujú niektoré opatrenia na presadzovanie IPM, najmä na sprístupnenie usmernení IPM, poskytovanie odbornej prípravy alebo demonštračných poľnohospodárskych podnikov. V plánoch sa však neuvádza, ako možno merať spôsob, akým poľnohospodári uplatňujú IPM, nestanovujú sa v nich ciele ani sa neurčuje, ako bude vykonávanie zaručené. Integrovaná ochrana proti škodcom je hlavným prvkom smernice a jej vykonávanie je určeným prostriedkom na zníženie závislosti od používania pesticídov v udržateľnom poľnohospodárstve, a preto nedostatok jasných krokov, ktoré možno posudzovať, merať a presadzovať, je významnou oblasťou, ktorú by mali členské štáty zlepšiť v prebiehajúcich prieskumoch národných akčných plánov.
3.Vykonávanie smernice
3.1.Odborná príprava a osvedčovanie
Podľa článku 5 smernice musia členské štáty poskytovať profesionálnym používateľom, distribútorom a poradcom pesticídov odbornú prípravu a osvedčovanie. Podľa článku 6 členské štáty zabezpečujú, aby distribútori zamestnávali dostatočný počet osôb, ktoré majú osvedčenie podľa článku 5. Ďalej sa od nich vyžaduje obmedziť predaj pesticídov, ktoré sú povolené na profesionálne použitie, len na osoby, ktoré majú osvedčenie uvedené v článku 5. V článku 6 sa uvádza, že členské štáty vyžadujú od distribútorov, ktorí predávajú pesticídy neprofesionálnym používateľom, aby poskytovali všeobecné informácie týkajúce sa rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie spojených s používaním pesticídov.
V oblasti odbornej prípravy a osvedčovania profesionálnych používateľov, distribútorov a poradcov prevláda celkovo vysoká úroveň dodržiavania. Neexistujú však žiadne presné údaje o celkovom počte profesionálnych obsluhujúcich pracovníkov v tejto oblasti, a preto nie je isté, či sú všetci vyškolení. |
Dvadsaťšesť 20 národných akčných plánov poukazuje na poskytovanie odbornej prípravy, jedenásť z nich však neuvádza dostatočné údaje 21 .
Plnenie požiadavky poskytovať odbornú prípravu bolo posúdené v rámci auditov Komisie v 19 členských štátoch v období 2012 – 2014 a počas zisťovacích návštev v šiestich členských štátoch v roku 2017 (5 štátov bolo navštívených v oboch prípadoch). V 3 z 20 navštívených členských štátov boli systémy odbornej prípravy pre poľnohospodárov zavedené pred prijatím smernice a po nadobudnutí jej účinnosti sa odborná príprava rozšírila aj na iné skupiny, ako napr. distribútorov.
Všetky členské štáty (okrem Luxemburska) zriadili systém odbornej prípravy a osvedčovania v lehote do 26. novembra 2013 a v odpovedi na dotazník z roku 2016 oznámili, že sa vyškolili skoro štyri milióny profesionálnych obsluhujúcich pracovníkov. K oneskoreniam v odbornej príprave a osvedčovaní obsluhujúcich pracovníkov došlo v šiestich členských štátoch 22 . Tri členské štáty 23 okrem toho neposkytli žiadne údaje. Podľa prieskumu štruktúry poľnohospodárskych podnikov 24 existuje zhruba 10 miliónov poľnohospodárskych podnikov v Európe, z čoho 0,3 milióna predstavujú veľkí prevádzkovatelia obhospodarujúci 50 % celkovej využiteľnej poľnohospodárskej plochy. Kurzy odbornej prípravy zvyčajne trvajú 2 až 4 dni v závislosti od obsluhujúceho pracovníka a jeho predchádzajúcich vedomostí. Vyškolení pracovníci dostanú osvedčenie potrebné na nákup pesticídov na profesionálne použitie.
V prípade šiestich členských štátov navštívených Komisiou v roku 2017 bola táto požiadavka zahrnutá do rozsahu úradných kontrol poľnohospodárskych podnikov realizovaných príslušnými orgánmi a miery súladu boli vyššie ako 95 % v piatich zo šiestich členských štátov 25 . Napriek tomu na základe odpovedí na dotazník jedným zo zistených problémov bola skutočnosť, že v piatich členských štátoch 26 systémy osvedčovania nezahŕňali poradcov v oblasti ochrany proti škodcom. Holandsko okrem toho nevyžaduje, aby poradcovia, ktorí nie sú priamo zapojení do predaja pesticídov, podliehali osvedčovaniu, avšak plánuje revidovať vnútroštátne právne predpisy v súlade so smernicou.
Všetky členské štáty majú zavedené obmedzenia týkajúce sa predaja pesticídov neprofesionálnym používateľom, ako sú domáci záhradkári. V niektorých členských štátoch napríklad nemožno pesticídy určené pre neprofesionálnych používateľov voľne kupovať a musia byť uložené za predajným pultom v maloobchodných priestoroch.
Komisia v rokoch 2015 a 2016 organizovala pre odborníkov z členských štátov dvanásť kurzov v rámci iniciatívy „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ (ďalej len „BTSF“, Better Training for Safer Food) 27 , ktoré sa týkali viacerých prvkov smernice vrátane odbornej prípravy obsluhujúcich pracovníkov. Kurzy boli zamerané na poskytnutie trvalého a dôkladného pochopenia, ako dosiahnuť vykonávanie smernice, a poskytovali príležitosť na výmenu osvedčených postupov. Zúčastnilo sa na nich všetkých 28 členských štátov a vyškolených bolo približne 338 zamestnancov.
3.2.Otrava pesticídmi
Podľa článku 7 ods. 2. smernice členské štáty zavedú systémy na zber informácií o prípadoch akútnych a chronických otráv pesticídmi, v prípade, ak existujú, u skupín, ktoré môžu byť pravidelne vystavené pesticídom, napríklad obsluhujúcich pracovníkov, poľnohospodárskych pracovníkov alebo osôb žijúcich v blízkosti oblastí aplikácie pesticídov.
Zatiaľ čo členské štáty vo všeobecnosti majú systémy na zber informácií o akútnych otravách pesticídmi, pochybnosti sa vyskytli, pokiaľ ide o presnosť týchto údajov a ich používanie. Systémy na zber informácií o chronických otravách sa veľmi neuplatňujú. |
Osemnásť NAP opisuje systémy na zber informácií o prípadoch akútnych otráv pesticídmi vo svojich členských štátoch, zatiaľ čo iba štyri riešia otázku zberu údajov o chronických otravách. Ostatné plány neposkytujú žiadne konkrétne údaje v tejto oblasti.
Táto otázka sa neriešila v rámci auditov Komisie v 19 členských štátoch v období 2012 – 2014 a dostupné informácie pochádzajú z dotazníka z roku 2016 adresovaného členským štátom a zo zisťovacích misií v šiestich členských štátoch v roku 2017.
Na základe odpovedí na dotazník z roku 2016 boli zozbierané konkrétne informácie o prípadoch akútnych otráv vo všetkých členských štátoch s výnimkou piatich. Počet oznámených prípadov akútnej otravy zahŕňajúcej pesticídy sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši a orgány vyjadrili pochybnosti o presnosti údajov. Napríklad vo Švédsku sa zaznamenané údaje týkajú skôr počtu zisťovaní než počtu prípadov otravy. Desať členských štátov 28 má osobitný systém na zber údajov o chronických otravách. Vo zvyšných 17 členských štátoch sa chronické otravy systematicky nesledujú. Členské štáty zdôraznili, že je osobitne náročné získať informácie o chronických otravách, pretože je veľmi zložité nájsť súvislosť medzi klinickými príznakmi a vystavením pesticídom, ku ktorému mohlo dôjsť pred mnohými rokmi.
Podľa článku 7 ods. 3 smernice vypracuje Komisia v spolupráci s členskými štátmi na podporu porovnateľnosti informácií strategický usmerňujúci dokument o monitorovaní a skúmaní účinkov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Komisia plánuje dokončiť tento usmerňujúci dokument do konca roka 2017. Pozornosť sa ďalej bude venovať zriadeniu systémov na zber informácií o podozreniach na otravu pesticídmi podľa článku 24 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/625.
3.3.Zariadenia na aplikáciu pesticídov
Podľa článku 8 smernice členské štáty zabezpečia, aby sa kontrola zariadení na aplikáciu pesticídov, t. j. na postrek polí a sadov, uskutočňovala v pravidelných intervaloch a aby do 26. novembra 2016 boli všetky používané zariadenia kontrolované aspoň raz. Ďalej sa od nich vyžaduje, aby vytvorili systémy osvedčovania, ktoré umožňujú overovanie kontrol.
Členské štáty vo všeobecnosti vytvorili požadované systémy, ale neexistuje presný obraz o celkovej miere súladu, ktorá je v jednotlivých členských štátoch značne odlišná. Komisia v súčasnosti posudzuje vývoj situácie od novembra 2016. |
Dvadsaťšesť 29 NAP obsahovalo cieľ zabezpečiť kontrolu zariadení na aplikáciu pesticídov požadovanú podľa smernice. Pätnásť plánov uvádzalo, že systém kontroly niektorých druhov postrekovačov bol už v prevádzke pred prijatím smernice.
S cieľom pomôcť členským štátom v tejto oblasti podľa článku 20 smernice bola v roku 2015 uverejnená nová harmonizovaná norma na kontrolu zariadení na aplikáciu pesticídov EN ISO 16122 30 . Táto norma zahŕňa vodorovné poľné postrekovače, postrekovače na kríky a stromy, ako aj pevné a polomobilné postrekovače. Objasňuje základné zdravotné, bezpečnostné a environmentálne požiadavky, ktoré treba preskúmať počas kontroly. Táto harmonizovaná norma by mala uľahčiť úsilie členských štátov pri uznávaní osvedčení udelených v iných členských štátoch, ako sa požaduje v článku 8 ods. 6 smernice.
Z dotazníka z roku 2016 vyplýva, že dvadsaťšesť členských štátov zriadilo systémy kontroly a približne 900 000 postrekovačov bolo kontrolovaných v lehote do 26. novembra 2016. S týmito kontrolami ešte nezačali iba Malta a Cyprus. Členské štáty nemajú žiadne spoľahlivé údaje o celkovom počte používaných postrekovačov, ale podľa ich vlastných odhadov nebolo v stanovenej lehote v EÚ kontrolovaných až 50 % postrekovačov; vyše 95 % odhadovaného počtu postrekovačov nebolo v stanovenej lehote kontrolovaných v Lotyšsku a Grécku a 70 % v Taliansku. Belgicko, Holandsko a Fínsko nahlásili skoro 100 % kontrolu.
Komisia zorganizovala v rokoch 2015 a 2016 šesť kurzov BTSF o zariadeniach na aplikáciu pesticídov, na ktorých sa zúčastnilo 102 inšpektorov z 25 členských štátov a ďalších 6 kurzov sa bude realizovať v rokoch 2017 a 2018. Pomôžu sa tým riešiť už uvedené nedostatky, čo umožní, aby členské štáty vykonávali kontroly jednotnejšie.
3.4.Letecký postrek
Článok 9 smernice zakazuje letecký postrek pesticídmi okrem niektorých výnimiek.
Letecký postrek je zakázaný a výnimky sa udeľujú za prísnych podmienok. Veľkosť postrekovanej plochy je nízka, klesá a je účinne kontrolovaná. |
Vo všetkých členských štátoch je podľa vnútroštátnych právnych predpisov letecký postrek zakázaný, aj keď sa to v ich národných akčných plánoch výslovne neuvádza. Zatiaľ čo udeľovanie výnimiek v osobitných prípadoch je právne možné v 21 členských štátoch 31 , v rokoch 2014 a 2015 skutočne udelilo výnimky iba 14 členských štátov 32 . Na základe týchto výnimiek sa pesticídy použili na 1,1 milióna hektárov, z čoho 70 % (približne 0,2 % celkovej plochy) predstavovala poľnohospodárska pôda a 30 % (približne 0,1 % celkovej plochy) tvorilo lesné hospodárstvo.
V roku 2015 boli za skoro 95 % oznámeného leteckého postreku zodpovedné iba dva členské štáty: Španielsko s 339 000 hektármi a Maďarsko s 88 000 hektármi, čo predstavovalo 0,7 %, resp. 0,9 % povrchovej plochy týchto dvoch členských štátov.
Graf 1: Zníženie leteckej aplikácie pesticídov v dvoch členských štátoch
Komisia túto otázku preskúmala počas auditov v jedenástich členských štátoch v období rokov 2015 – 2016 a v zisťovacích misiách v šiestich členských štátoch v roku 2017. Vo všetkých prípadoch, keď boli povolené výnimky, bol letecký postrek vykonaný za prísnych podmienok na udelenie výnimiek špecifikovaných v smernici. Veľkosť plôch ošetrovaných podľa výnimky sa za posledné roky značne znížila, ako vyplýva z vyššie uvedených grafov.
Komisia však bude naďalej posudzovať, ako členské štáty hodnotia žiadosti o výnimky, a to aj pomocou auditov, s cieľom zabezpečiť, aby sa prísne podmienky na udelenie týchto výnimiek dodržiavali a riadne kontrolovali.
3.5.Informovanie a zvyšovanie povedomia
Podľa článku 7 ods. 1 smernice členské štáty prijmú opatrenia na informovanie širokej verejnosti a na podporu a uľahčenie programov zvyšovania informovanosti a povedomia, ako aj dostupnosti presných a objektívnych informácií o pesticídoch pre širokú verejnosť. V článku 10 sa uvádza, že členské štáty môžu do svojich národných akčných plánov zahrnúť ustanovenia o informovaní osôb, ktoré by mohli byť vystavené úletu postrekovej hmly.
Toto ustanovenie sa síce v niektorých členských štátoch a niektorých oblastiach používa komplexne, ale stále ostáva priestor na šírenie osvedčených postupov a na to, aby sa tieto postupy viac používali na informovanie verejnosti a zainteresovaných strán. |
Všetky NAP zahŕňajú plánované opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti. Iba Rumunsko a Španielsko stanovili vymedzené ciele v tejto oblasti.
Hlavným nástrojom, ktorý orgány členských štátov používajú, aby širokej verejnosti poskytovali presné a vyvážené informácie o udržateľnom využívaní pesticídov, sú ich webové sídla. Tieto vnútroštátne webové sídla sú doplnené príslušným webovým sídlom Komisie, ktoré sa v súčasnosti aktualizuje na webový portál odkazujúci na všetky webové sídla členských štátov a ďalšie zdroje informácií. Tým sa poskytne prostriedok na výmenu informácií v rámci členských štátov a medzi nimi o rôznych témach vrátane poradenského materiálu o IPM a systémoch na podporu prijímania rozhodnutí.
Šesť členských štátov 33 v odpovedi na dotazník z roku 2016 informovalo Komisiu o vnútroštátnych ustanoveniach, podľa ktorých poľnohospodári musia, prinajmenšom na požiadanie, informovať svojich susedov a miestnych obyvateľov pred aplikáciou pesticídov. Napríklad vo Švédsku a v Holandsku musia prevádzkovatelia, ktorí plánujú používať pesticídy v oblastiach, do ktorých má prístup široká verejnosť, vyvesiť tabuľku s podrobnými informáciami aspoň týždeň pred aplikáciou. V priebehu zisťovacích misií Komisie v roku 2017 poskytli členské štáty príklady cielených informačných kampaní vrátane kampaní na zvyšovanie povedomia záhradkárov o rizikách pesticídov (Dánsko, Poľsko a Švédsko) a školských súťaží o rizikách pesticídov (Poľsko a Taliansko).
3.6.VODNÉ PROSTREDIE A PITNÁ VODA
Podľa článku 11 smernice členské štáty zabezpečia, aby sa prijali vhodné opatrenia na ochranu vodného prostredia a zásob pitnej vody pred vplyvmi pesticídov.
Členské štáty prijali širokú škálu opatrení na ochranu vodného prostredia pred používaním pesticídov, ale pri absencii merateľných cieľov je vo väčšine národných akčných plánov náročné posúdiť dosiahnutý pokrok. |
Dvadsaťsedem národných akčných plánov obsahuje značne podrobné údaje v tejto oblasti s výnimkou Francúzska, ktoré tieto údaje neposkytlo. Škála opatrení zahŕňa viaceré oblasti. Pokiaľ ide o aplikáciu pesticídov, opatrenia zahŕňajú využívanie technológie na zníženie unášania postreku a zákaz plnenia postrekovačov z vodných tokov. Existujú finančné stimuly aj pre nárazníkové zóny susediace s vodnými tokmi v agroenvironmentálnych schémach, kapitálové granty na nákup trysiek na zníženie úletu a budovanie biovrstiev na zachytávanie povrchových odtokov z umývania postrekovačov. Tieto opatrenia sa vo väčšine členských štátov týkajú len obmedzeného územia. Ostatné opatrenia sa vzťahujú na vzdelávanie a prenos poznatkov. Zatiaľ čo členské štáty zaviedli širokú škálu opatrení v tejto oblasti, ako je uvedené vyššie, stanovené ciele a harmonogramy sa odvolávajú buď na dosiahnutie opatrení (napr. oblasti s nárazníkovými zónami susediacimi s vodnými tokmi), alebo v niektorých členských štátoch na dosiahnutie existujúcich noriem kvality vody podľa iných právnych predpisov.
Ako sa zdôrazňuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ 34 , smernica o udržateľnom používaní pesticídov je dôležitým nástrojom na plnenie cieľov dobrého stavu vody podľa rámcovej smernice o vode 2000/60/ES 35 . Napriek tomu ciele a harmonogramy členských štátov na ochranu vodného prostredia nie sú vždy jasne spojené s environmentálnymi cieľmi smernice 2000/60/ES. Členské štáty zaviedli environmentálne monitorovacie programy podľa smernice 2000/60/ES, programy pre podzemné vody podľa smernice 2006/118/ES 36 , pre povrchové vody podľa smernice 2008/105/ES 37 o environmentálnych normách kvality a pre pitnú vodu podľa smernice 1998/83/ES 38 . Monitorovacie programy a súvisiace ukazovatele a ciele musia zahŕňať viaceré zložky vrátane živých organizmov a/alebo sedimentov, aby primerane pokryli riziko spôsobené zlúčeninami, ktoré majú schopnosť bioakumulácie. Výsledky z monitorovania vody ukazujú, že pesticídy z rôznych zdrojov prispievajú v 16 členských štátoch k zlému stavu vodných útvarov, pričom ovplyvňujú 20 % podzemných vôd a 16 % riek a brakických vodných útvarov, ktorých chemický stav je podľa správy EEA č. 8/2012 „Európske vody – posúdenie stavu a záťaže“ 39 , 40 klasifikovaný ako zlý.
V odpovedi na dotazník z roku 2016 členské štáty oznámili Komisii, že v rokoch 2014 a 2015 sa na rezíduá pesticídov spolu testoval viac ako jeden milión vodných vzoriek. Na porovnanie možno uviesť, že v roku 2015 bolo na rezíduá pesticídov analyzovaných 84 000 úradných vzoriek potravín. Vodné vzorky boli odobraté z povrchovej, podzemnej a pitnej vody. Väčšina vzoriek bola odobratá z pitnej vody, kde výsledky ukázali vysokú mieru súladu (99 %) s právnym limitom EÚ stanoveným v smernici 1998/83/ES. Vzorky sa napriek tomuto odoberajú po každom potrebnom ošetrení na odstránenie pesticídov.
Rozsah pesticídov, ktoré boli analyzované v environmentálnych monitorovacích programoch, sa v rámci členských štátov navštívených v roku 2017 a medzi nimi líšil. Nemecko, Holandsko a Dánsko zaviedli jasné ciele vzhľadom na dodržiavanie týchto ustanovení, čo pomáha orgánom posúdiť a preukázať dosiahnutý pokrok. V mnohých talianskych regiónoch sa takisto sledovali látky dopĺňajúce zoznam prioritných látok uvedený v rámcovej smernici o vode. V Poľsku však zoznam sledovaných pesticídov obsahoval iba prioritné látky EÚ. V Nemecku aj Dánsku sa zistenia pesticídov v podzemnej vode týkali najmä perzistentných pesticídov, ktoré už v EÚ nie sú autorizované, uvádzané na trh ani používané.
3.7.OBMEDZENIE POUŽÍVANIA PESTICÍDOV V OSOBITNÝCH OBLASTIACH
Podľa článku 12 smernice členské štáty zabezpečia, aby sa používanie pesticídov v určitých osobitných oblastiach minimalizovalo alebo zakázalo. Patria sem oblasti, ktoré využíva široká verejnosť alebo zraniteľné skupiny, chránené oblasti a nedávno ošetrované oblasti, ktoré využívajú poľnohospodárski pracovníci. Prijmú sa vhodné opatrenia na riadenie rizík a v prvom rade sa posúdi použitie nízkorizikových pesticídov a opatrení biologickej kontroly.
Komisia berie na vedomie rozsiahle opatrenia, ktoré členské štáty zaviedli na zníženie používania pesticídov v osobitných oblastiach, a pozitívny účinok, ktorý to prinieslo, ale upozorňuje aj na to, že vo väčšine členských štátov chýbajú merateľné ciele. |
Dvadsaťšesť členských štátov 41 opisuje vo svojich NAP opatrenia na obmedzenie používania pesticídov na verejných priestranstvách, ale väčšina z nich nestanovuje osobitné ciele zníženia ich používania na verejných priestranstvách. Napriek tomu sa zaznamenali určité osvedčené postupy, a to napríklad v Dánsku, ktoré uvádza celkový cieľ zníženia používania a okrem toho stanovuje kvóty pesticídov pre každé golfové ihrisko. Pokiaľ ide o ostatné verejné priestranstvá, cieľom je postupné ukončenie používania pesticídov. Iba NAP Lotyšska, Malty, Španielska a Talianska obsahujú osobitné opatrenia, ktoré sa zaoberajú nedávno ošetrovanými plochami z hľadiska ochrany poľnohospodárskych pracovníkov.
Dvadsaťšesť členských štátov v odpovedi na dotazník z roku 2016 oznámilo 42 , že zakázali alebo obmedzili používanie pesticídov v chránených oblastiach (vymedzené v smernici 2000/60/ES) a na chránených územiach (vymedzené v smerniciach 79/409/EHS 43 a 92/43/EHS 44 ). Počas zisťovacích misií v roku 2017 Komisia zaznamenala príklady obmedzení uplatňovaných v členských štátoch: Poľsko zakázalo používanie škodlivých, toxických alebo veľmi toxických pesticídov na verejných priestranstvách, ako sú ihriská, základné školy a materské školy, bez možnosti výnimky. Ostatné členské štáty zakázali pesticídy s obsahom glyfozátu v nepoľnohospodárskych oblastiach (napr. Taliansko) alebo v národných parkoch a prírodných rezerváciách (napr. Nemecko). V Nemecku bolo za dva roky udelených iba 17 výnimiek na používanie pesticídov na verejných priestranstvách. Dánsko uviedlo, že používanie pesticídov na verejných priestranstvách sa od roku 1995 znížilo o 90 %.
3.8.MANIPULÁCIA S PESTICÍDMI A ICH SKLADOVANIE
Podľa článku 13 smernice členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby manipulácia s pesticídmi a ich skladovanie, ako aj nakladanie s obalmi a zvyškami pesticídov neohrozovali ľudské zdravie ani životné prostredie.
Zatiaľ čo skoro všetky členské štáty zaviedli systémy na kontrolu manipulácie s pesticídmi a ich skladovania, účinnosť týchto systémov sa nedá vždy posúdiť, pretože chýbajú merateľné ciele. |
NAP vo všeobecnosti poukazujú na tento problém, ale iba taliansky plán konkrétne rieši všetky požiadavky smernice, t. j. skladovanie, riedenie a miešanie pesticídov a manipuláciu s nimi pred ich aplikáciou, nakladanie s ich obalmi, zneškodňovanie zvyškov a zmesí z nádrží a čistenie zariadení. Zneškodňovanie prázdnych nádrží na pesticídy je najbežnejším opatrením navrhovaným v tejto oblasti, o čom svedčí aj skutočnosť, že iniciatívy týkajúce sa tohto opatrenia sú uvedené v 18 plánoch. Deväť plánov odkazuje na normy skladovania. Ostatné opatrenia opísané v plánoch zahŕňajú revidované normy skladovania, čistenie zariadenia na aplikáciu pesticídov a bezpečné zneškodnenie starých neregistrovaných pesticídov/zvyškov.
Komisia posúdila vykonávanie týchto požiadaviek počas auditov v 19 členských štátoch v období rokov 2012 – 2014. V čase auditov 15 členských štátov prijalo opatrenia na manipuláciu s pesticídmi a ich skladovanie, ako aj na regeneráciu a zneškodňovanie ich obalov a zvyškov. V štyroch členských štátoch (v spolupráci medzi orgánmi a odvetvím výroby pesticídov) vykonali schválené podniky zber, prepravu a bezpečné zneškodňovanie obalov i zvyškov pesticídov. Členské štáty doplnili vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnej manipulácie s pesticídmi a ich skladovania kontrolami skladovacích priestorov.
V odpovedi na dotazník z roku 2016 odpovedalo 25 členských štátov 45 , že zaviedli systémy zberu a zneškodňovania prázdnych nádob a obalov prípravkov na ochranu rastlín (PPP). V 21 členských štátoch boli tieto systémy rozšírené o zber a bezpečné zneškodňovanie zastaraných pesticídov a pesticídov po záručnej lehote a ich zvyškov. Pätnásť členských štátov zaviedlo systémy schvaľovania priestorov určených na skladovanie pesticídov u výrobcov a distribútorov.
3.9.Integrovaná ochrana proti škodcom (IPM)
V článku 3 smernice sa stanovuje vymedzenie pojmu IPM a v článku 14 ods. 4 sa od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich NAP opísali, ako zabezpečia uplatňovanie všeobecných zásad IPM všetkými profesionálnymi používateľmi do 1. januára 2014. V článku 55 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa takisto stanovuje, že správne používanie pesticídov musí byť v súlade s ustanoveniami smernice, a najmä s požiadavkami IPM.
Čo je IPM?
·Spolu s podporou ekologického poľnohospodárstva je IPM jedným z nástrojov na ochranu proti škodcom s nízkym používaním pesticídov.
·Zahŕňa integrovaný prístup k prevencii a/alebo potláčaniu organizmov škodlivých pre rastliny prostredníctvom využitia všetkých dostupných informácií, nástrojov a metód na ochranu rastlín.
·Jej cieľom je udržať používanie pesticídov a iných foriem zásahu výhradne na úrovniach, ktoré sú hospodársky a ekologicky odôvodnené a ktoré znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.
·Namiesto chemických metód sa musia uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy, ak poskytujú uspokojivú ochranu pred škodcami.
Členské štáty musia vypracovať jasne vymedzené kritériá, aby mohli systematicky posudzovať, či sa vykonáva osem zásad IPM; v opačnom prípade musia prijať vhodné opatrenia na presadzovanie ich vykonávania. Takéto nástroje by mohli potvrdiť, či sa dosiahol zamýšľaný výsledok IPM uvedený v smernici, a síce zníženie závislosti od používania pesticídov. |
Osem všeobecných zásad IPM je stanovených v prílohe III k smernici. Ako sa tieto zásady majú uplatňovať v praxi, však nie je výslovne vymedzené. Profesionálni používatelia pesticídov v celej EÚ uplatňujú osem zásad IPM rôznymi spôsobmi – sčasti z dôvodu rozmanitosti poľnohospodárstva EÚ vzhľadom na klímu, pestované plodiny, výrobné postupy, ako aj na zásadu subsidiarity. Členské štáty ďalej podporujú ekologické poľnohospodárstvo ako systém s malou spotrebou pesticídov a počet ekologických poľnohospodárskych podnikov naďalej rastie. V roku 2015 predstavoval podiel ekologickej plochy v EÚ 6,2 % celkovej poľnohospodárskej plochy.
Všetky členské štáty vo svojich národných akčných plánoch uviedli, že prijímajú širokú škálu rozsiahlych opatrení na podporu vykonávania IPM. V 24 členských štátoch 46 sú zavedené verejne financované systémy na predpovedanie, varovanie a skorú diagnostiku kontroly škodcov a chorôb a sú stanovené ekonomické prahové hodnoty pre významných škodcov s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri prijímaní rozhodnutí. IT nástroje na tento účel sú dostupné na oficiálnych webových sídlach. Dvanásť členských štátov zaviedlo siete demonštračných poľnohospodárskych podnikov IPM s cieľom rozvíjať a rozširovať techniky IPM vzhľadom na miestne klimatické podmienky a pestované plodiny. Profesionálni používatelia majú okrem toho prístup k širokej škále usmernení IPM, ktoré vypracovali úradné služby a organizácie zastupujúce profesijné skupiny. Podľa článku 12 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 47 sú členské štáty povinné zahrnúť do svojich poľnohospodárskych poradenských systémov všeobecné zásady IPM. Členské štáty zdôraznili, že úradné poradenské služby, ktoré sú nezávislé od obchodných záujmov, sú veľmi dôležité na vykonávanie IPM.
Komisia a členské štáty spolufinancovali sieť ENDURE 48 , ktorá spája poľnohospodársky výskum, výučbu a prenos poznatkov s osobitným zameraním na IPM. V rámci siedmeho rámcového programu Európskej únie Komisia podporila projekt C-IPM 49 na vytvorenie fóra pre výskum IPM a rozvoj priorít s cieľom prepojiť existujúce výskumné iniciatívy a navrhnúť nový výskum. Komisia financovala veľký počet ďalších výskumných projektov 50 . Dva semináre EÚ venované problematike IPM boli v spolupráci s nemeckými orgánmi organizované v rokoch 2014 a 2016 v Nemecku. Komisia bude v rámci programu „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ pre odborníkov členských štátov organizovať od roku 2018 sériu kurzov odbornej prípravy o vykonávaní IPM.
Členské štáty nepreviedli zásady IPM na záväzné a hodnotiteľné kritéria, vnímajú IPM predovšetkým ako nástroj odbornej prípravy pre poľnohospodárov a nemajú žiadne metódy na posúdenie dodržiavania zásad IPM. Aj keď členské štáty prijímajú širokú škálu opatrení na podporu používania IPM, nutne to nezaručuje skutočné uplatňovanie príslušných techník IPM používateľmi. Poľnohospodári sú hospodárske subjekty a zatiaľ čo techniky IPM sú udržateľné z dlhodobého hľadiska, v krátkodobom horizonte môže IPM znamenať vyššie ekonomické riziko. Napríklad z ekonomických dôvodov sa môže zdať výhodné pestovať kukuricu alebo pšenicu v monokultúre. Tento krátkodobý prístup k obhospodarovaniu pôdy však prináša značné riziko z hľadiska dlhodobých nákladov, napríklad v dôsledku nárastu populácie škodcov alebo buriny v monokultúre. Monokultúra môže nakoniec spôsobiť stratu biodiverzity, eróziu pôdy a dokonca dezertifikáciu. Príkladom krátkodobého prístupu je Rumunsko, ktoré udelilo núdzové autorizácie na používanie neonikotínoidov na ošetrenie osiva v nevymedzenej oblasti kukurice bez preskúmania možného striedania plodín ako alternatívy.
Komisia počas zisťovacích misií v členských štátoch v roku 2017 identifikovala príklady, akým spôsobom sa vykonávanie IPM hodnotilo. V mnohých prípadoch sa zakladalo na sebahodnotení poľnohospodárov a ukázalo, že praktiky IPM sa viac uplatňovali v rastlinnej výrobe, skleníkoch a škôlkach než v ornej pôde. Overovanie vykonávania IPM navyše prebieha v rámci dobrovoľných systémov a súkromného osvedčovanie podľa noriem správnej poľnohospodárskej praxe.
Vo všetkých šiestich navštívených členských štátoch orgány uviedli, že podľa ich názoru by niektoré techniky IPM mohli byť prijaté na širšom základe, ako napr. striedanie plodín, správny výber osiva a sadivového materiálu a používanie primeraných kultivačných techník. Tento názor potvrdil prieskum v Dánsku, ktorý ukazuje, že zatiaľ čo sa informovanosť o technikách IPM medzi poľnohospodármi zvýšila, skutočná úroveň uplatňovania týchto techník sa zvýšila len nepatrne. Analýza uskutočnená v Holandsku ukázala, že poľnohospodári vo všeobecnosti uplatňujú zásady IPM, ale žiadna zo všeobecných zásad IPM sa naplno nevyužíva.
Členské štáty zdôraznili, že nedostatočná dostupnosť nízkorizikových a nechemických pesticídov je prekážkou v ďalšom rozvoji IPM. Stimuly na podporu registrácie nízkorizikových a nechemických prípravkov sa však uvádzajú iba v niekoľkých národných akčných plánoch. Preto autorizácia a podpora nízkorizikových a nechemických pesticídov je ďalším dôležitým opatrením na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov. V troch členských štátoch 51 bol podiel nechemických účinných látok obsiahnutých v pesticídoch v porovnaní so všetkými účinnými látkami v autorizovaných pesticídoch vysoký: v roku 2015 to bolo viac ako 10 %.
3.10.Ukazovatele rizika
Podľa článku 15 smernice treba stanoviť harmonizované ukazovatele rizika na meranie pokroku dosiahnutého pri znižovaní rizík a nepriaznivých vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Článok takisto stanovuje, že členské štáty môžu i naďalej používať existujúce vnútroštátne ukazovatele alebo môžu prijať iné vhodné ukazovatele.
Komisia informovala členské štáty, že začne rozhovory, aby zistila, či možno dosiahnuť konsenzus v rozvoji harmonizovaných ukazovateľov rizika bez nahradenia doplnkových vnútroštátnych ukazovateľov. |
Komisia doteraz nestanovila žiadne harmonizované ukazovatele rizika na úrovni EÚ. Zatiaľ čo Komisia nedávno identifikovala určité nedostatky týkajúce sa dostupnosti a kvality štatistických údajov o pesticídoch 52 (viaceré z nich nemožno v súčasnosti použiť z dôvodu ochrany údajov a obmedzení vyplývajúcich z právnych predpisov), doterajšie skúsenosti ukazujú, že meranie rizika je zložité: na základe dostupných údajov na úrovni EÚ ho nemožno jednoducho dosiahnuť tým, že sa odkáže na celkový predaj prípravkov na ochranu rastlín. Je to zapríčinené tým, že riziká súvisiace s pesticídmi sa líšia v závislosti od rôznych faktorov, najmä od zložkových účinných látok, ale aj od spôsobu používania pesticídov.
Keďže neexistujú harmonizované ukazovatele rizika, členské štáty naďalej používajú svoje existujúce ukazovatele rizika, ako sa uvádza v niektorých národných akčných plánoch. Dánsko napríklad vyvinulo „ukazovateľ zaťaženia pesticídmi“, ktorý na základe toxikologickej klasifikácie pesticídov vypočíta, aké potenciálne zaťaženie majú jednotlivé pesticídy na trhu na životné prostredie a ľudské zdravie.
3.11.Nízkorizikové prípravky
Podľa článku 14 smernice členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom vždy, keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy, aby profesionálni používatelia pesticídov začali používať postupy a prípravky, ktoré predstavujú najnižšie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Komisia prijíma opatrenia s cieľom urýchliť dostupnosť nízkorizikových pesticídov. |
Keď sú látky identifikované ako nízkorizikové, možno uplatňovať príslušné stimuly stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009. Tieto zahŕňajú dlhšie obdobie schválenia 15 rokov (namiesto bežného obdobia 10 rokov), dlhšie obdobie ochrany údajov a urýchlený postup autorizácie nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín (120 dní namiesto jedného roka).
S cieľom zvýšiť dostupnosť nízkorizikových látok Komisia uprednostnila posudzovanie potenciálnych nízkorizikových účinných látok v rámci prebiehajúceho kontrolného programu 53 . Prijatím nariadenia (EÚ) 2017/1432 Komisia objasnila existujúce kritériá na identifikáciu a schválenie nízkorizikových látok 54 . V súčasnosti je celkovo z približne 500 látok iba desať schválených ako nízkorizikové látky. Odhaduje sa však, že medzi látkami, ktoré už boli schválené podľa smernice 91/414/EHS, je pravdepodobne viac než 70 v súlade s novo prijatými kritériami nízkej rizikovosti. V nasledujúcich troch rokoch sa obnovenie schválenia týchto látok prehodnotí, a tým sa pravdepodobne zvýši celkový počet nízkorizikových účinných látok.
Okrem nízkorizikových prípravkov obsahuje nariadenie (ES) č. 1107/2009 aj osobitné ustanovenia pre základné látky. Ide o látky ako zložené potraviny, ktoré sa obvykle používajú na iné účely ako na ochranu rastlín, napr. ocot. Sú zvyčajne biologického/prírodného pôvodu a tradične sa často používajú v ekologickom poľnohospodárstve. V súčasnosti je schválených 15 základných látok a Komisia a členské štáty sa aktívne podieľajú na tom, aby sa rozsah týchto schválených látok rozšíril. Iné takzvané „prvky biologickej kontroly“, ako napr. užitočný hmyz alebo háďatká, môžu byť použité ako alternatívne techniky ochrany proti škodcom a nepatria do rozsahu nariadenia (ES) č. 1107/2009.
Graf 2: Zvýšenie počtu alternatívnych látok schválených Európskou úniou
Komisia v rámci svojich výskumných a inovačných programov naďalej podporuje široké spektrum výskumu v oblasti ochrany rastlín s cieľom identifikovať nové nízkorizikové prípravky a techniky biologickej kontroly 55 .
4.Závery
V Európskej únii sa viac než 20 rokov využíva značný počet právnych predpisov a podporných opatrení určených na to, aby zabezpečovali bezpečné, obmedzené a presnejšie používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Smernica ponúka možnosti na podstatné zníženie rizík vyplývajúcich z používania pesticídov. Pokiaľ ju však členské štáty nebudú vykonávať prísnejšie, tieto zlepšenia ostávajú obmedzené a určite nepostačujú na dosiahnutie cieľov smernice zlepšiť životné prostredie a zdravie. Pomocou národných akčných plánov s jasnými merateľnými cieľmi môžu členské štáty ukázať občanom, že riadne vykonávajú smernicu a že dokonca idú nad jej rámec tým, že navrhujú inovatívne spôsoby na zníženie rizík z používania pesticídov.
4.1. Národné akčné plány a vykonávanie smernice
NAP predstavujú prostriedok, ktorým členské štáty stanovujú ciele a opatrenia na dosiahnutie cieľov smernice, a možno ich považovať za významný krok na ceste k udržateľnému používaniu pesticídov. Členské štáty v súčasnosti pracujú na revízii svojich prvých plánov a úplný obraz o stave vykonávania bude jasný až potom, keď budú plány zrevidované.
Napriek značnému pokroku sa v tejto správe poukazuje na veľké rozdiely v mnohých oblastiach plánov, napríklad pokiaľ ide o letecký postrek, informovanie verejnosti, zber informácií o prípadoch otráv pesticídmi a opatrenia na ochranu vodného prostredia. Integrovaná ochrana proti škodcom je základným prvkom smernice, a preto je obzvlášť znepokojujúce, že členské štáty ešte nestanovili jasné ciele a nezabezpečili ich vykonávanie vrátane rozsiahlejšieho používania techník obhospodarovania pôdy, ako je striedanie plodín. Členské štáty musia zlepšiť kvalitu svojich plánov, najmä stanovením konkrétnych a merateľných cieľov a ukazovateľov v rámci dlhodobej stratégie na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov. Tieto zlepšenia by mali byť zahrnuté v revidovaných akčných plánoch, ktoré by členským štátom umožnili priebežne monitorovať pokrok vo vykonávaní a v prípade potreby danú stratégiu upraviť.
Komisia sa písomne obrátila na členské štáty, v ktorých boli zaznamenané nedostatky buď v plánoch, alebo ich vykonávaní, aby im pripomenula ich povinnosti a dôležitosť vykonávania tejto smernice. Opierajúc sa o sériu šiestich zisťovacích návštev v členských štátoch v roku 2017 Komisia bude pokračovať v hodnotení NAP a sledovať vykonávanie smernice členskými štátmi prostredníctvom svojich auditov, iných opatrení a nadväzujúcich činností s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli ciele smernice. Komisia v prípade potreby zváži konanie o porušení povinnosti.
4.2. Činnosti Komisie na podporu členských štátov
Skupina expertov na udržateľnú ochranu rastlín, zriadená počas holandského predsedníctva, vo svojej správe Rade prezentovala plán vykonávania na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch 56 . Rada tento plán schválila v júni 2016. V jednom z doplňujúcich opatrení sa navrhovalo, že Komisia by mala z existujúceho webového sídla týkajúceho sa smernice vyvinúť webový portál, ktorý by spájal doteraz dostupné relevantné informácie o IMP na úrovni EÚ a členských štátov. Práca na tomto vývoji značne pokročila. Nadchádzajúca súhrnná správa Komisie o sérii šiestich zisťovacích misií o vykonávaní smernice sa takisto uverejní na tomto webovom sídle.
Zatiaľ čo členské štáty vo všeobecnosti majú systémy na zber informácií o prípadoch akútnych otráv pesticídmi, potrebujú zlepšiť presnosť získaných údajov. Systémy na zber informácií o chronických otravách pesticídmi nie sú veľmi rozvinuté. Je dôležité, aby členské štáty vytvorili a udržiavali fungujúci systém dohľadu nad otravami pesticídmi pri práci ako základ pre vhodné preventívne opatrenia. Komisia dokončí vypracovanie usmernení o monitorovaní a skúmaní vplyvu používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie do konca roka 2017 a spolu s členskými štátmi preskúma, ako by sa takéto systémy mohli ďalej rozvíjať. Komisia bude takisto zvažovať zriadenie systémov na zber informácií o podozreniach na otravu pesticídmi podľa článku 24 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/625.
Po vykonaní tejto smernice vo všetkých členských štátoch a po identifikácii povinností, ktoré sú priamo uplatniteľné na poľnohospodárov, sa bude Komisia zaoberať spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu a Rady v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 57 , v ktorom sa od Komisie vyžaduje, aby zahrnula relevantné časti smernice do systému krížového plnenia. Komisia bude okrem toho medzičasom podporovať členské štáty pri vývoji metodík na posudzovanie dodržiavania ôsmich zásad IPM pri zohľadnení rozmanitosti poľnohospodárstva EÚ a zásady subsidiarity.
S cieľom merať pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizík a nepriaznivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúcich z používania pesticídov Komisia začne spolupracovať s členskými štátmi v druhej polovici roku 2017 na dosiahnutí konsenzu vo vývoji harmonizovaných ukazovateľov rizika.
Komisia bude aj naďalej spolupracovať s členskými štátmi pri šírení príkladov osvedčených postupov pri vykonávaní smernice prostredníctvom pracovných skupín a odbornej prípravy, pričom v rámci programu Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny sa priorita bude klásť na posilnenie kapacity členských štátov v súvislosti s porozumením a uplatňovaní zásad udržateľného využívania.
Po prijatí revidovaných národných akčných plánov s aktualizovanými informáciami Komisia vypracuje ďalšiu správu, ktorá umožní kompletnejšie zhodnotiť stav vykonávania smernice.
V tejto správe sa pojem „pesticídy“ vzťahuje na prípravky na ochranu rastlín, ktoré zahŕňajú herbicídy, fungicídy a insekticídy používané na ochranu rastlín.
http://ec.europa.eu/europeaid/file/50450/download_en?token=KLkUmH5y
KOM/2006/0372 Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov.
Pesticídy sú v smernici 2009/128/ES (článok 3) vymedzené buď ako prípravky na ochranu rastlín, alebo biocídne výrobky. V súčasnosti sa smernica uplatňuje iba na prípravky na ochranu rastlín (článok 2). V tejto správe sa väčšinou používa pojem pesticídy, keďže je zaužívanejší, ale správa sa nezaoberá biocídnymi výrobkami.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1 –50).
http://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/public/?event=homepage&language=EN
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1 – 16).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71 – 86).
http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/overview_reports/details.cfm?rep_id=79
http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/overview_reports/details.cfm?rep_id=109.
Informácie a údaje poskytnuté v odpovedi na tento prieskum neboli úplné a na výsledky je potrebný ďalší prieskum členských štátov. Spojené kráľovstvo neodpovedalo na dotazník, ale poskytlo neskôr informácie o určitých témach. V odpovediach, ktoré poskytli Bulharsko, Rumunsko, Grécko, a Francúzsko, chýbali údaje.
Nemecko, Holandsko, Taliansko, Dánsko, Poľsko, Švédsko.
V smernici sa nepredpisuje žiaden formát pre národné akčné plány, a z tohto dôvodu nie sú plány oznámené Komisii plne porovnateľné. V niektorých prípadoch neobsahujú všetky vnútroštátne opatrenia prijaté na vykonávanie smernice. Komisia sa pri posudzovaní plánov obmedzila na samotné plány a opatrenia, ktoré neboli zahrnuté do týchto plánov, nemohla zohľadniť.
https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/sustainable_use_pesticides_en
Španielsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Belgicko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Taliansko, Portugalsko, Chorvátsko, Rakúsko, Dánsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Írsko a Francúzsko.
Luxembursko, Slovinsko, Cyprus, Belgicko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Francúzsko.
Belgicko, Dánsko, Grécko a Nemecko.
Francúzsko.
V Holandsku neboli tieto ciele zahrnuté v NAP.
V plánoch Belgicka a Dánska sa neuvádzajú žiadne odkazy ani ciele týkajúce sa odbornej prípravy a osvedčovania obsluhujúcich pracovníkov.
Rakúsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Taliansko, Česká republika, Estónsko, Litva, Slovensko a Malta.
Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko.
Dánsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Švédsko.
Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
Česká republika, Estónsko, Litva, Holandsko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko a Bulharsko.
Plány Dánska a Švédska neobsahovali takýto cieľ.
Oznámenie Komisie v rámci vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ C 196, 12.6.2015, s. 4 – 5).
Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.
Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Spojené kráľovstvo. Grécko neposkytlo žiadne informácie o leteckom postreku. Bulharsko, Česká republika a Francúzsko neposkytli údaje o ošetrenej ploche.
Španielsko, Chorvátsko, Švédsko, Holandsko, Maďarsko a Malta.
SWD(2017) 153 final:, https://circabc.europa.eu/sd/a/abff972e-203a-4b4e-b42e-a0f291d3fdf9/SWD_2017_EN_V4_P1_885057.pdf
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1 – 73).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19 – 31).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84 – 97).
Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32 – 54).
https://www.eea.europa.eu/publications/european-waters-assessment-2012
Tieto údaje pravdepodobne podhodnocujú podiel riek a brakických vodných útvarov, ktoré sú ohrozené pesticídmi. Pre spôsob, akým bolo prvé nahlasovanie plánov manažmentu povodia vykonané, nebolo možné v tom čase presne určiť podiel plôch vodných útvarov, v ktorých boli pesticídy identifikované ako znečisťujúce látky predstavujúce riziko. Posúdenie druhých plánov manažmentu povodia Komisiou (2016 – 2021) v súčasnosti prebieha a aktualizované údaje budú k dispozícii v priebehu roka 2018.
Plány Rumunska a Portugalska neodkazujú na takéto opatrenia.
Írsko a Spojené kráľovstvo neposkytli žiadne odpovede.
Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1 – 18).
Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50).
V Grécku nie je zavedený systém na zber prázdnych obalov a nádob, Bulharsko a Spojené kráľovstvo neposkytli žiadne odpovede.
Spojené kráľovstvo neposkytlo odpoveď a verejne financované systémy neboli zavedené v Holandsku, na Cypre ani na Malte.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549 – 607).
Siedmy rámcový program: CO-FREE, TEAMPEST, BIOCOMES, SharCo, DROPSA, Fruit Breedomics, EU-Berry, INNOVINE, MARS EUPHOROS, VALORAM, PRATIQUE, ISEFOR, QBOL, Q-Detect, TESTA; Horizont 2020: EUCLID, EMPHASIS, BLOSTER: http://cordis.europa.eu/projects/home_en.html.
Rakúsko, Taliansko a Švédsko.
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov [COM(2017) 109 final].
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 28. septembra 2016 o vypracovaní pracovného programu pre posudzovanie žiadostí o obnovenie schválení účinných látok, ktorých platnosť sa skončí v roku 2019, 2020 a 2021 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (Ú. v. EÚ C 357, 29.9.2016, s. 9 – 11).
Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1432 zo 7. augusta 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, pokiaľ ide o kritériá schvaľovania účinných látok s nízkym rizikom (Ú. v. EÚ L 205, 8.8.2017, s. 59 – 62).
Napríklad tieto projekty siedmeho rámcového programu:
AGROCOS (http://cordis.europa.eu/project/rcn/94701_en.html),
PURE ( http://cordis.europa.eu/project/rcn/98869_en.html ),
CO-FREE ( http://cordis.europa.eu/project/rcn/101750_en.html ),
BIOCOMES ( http://cordis.europa.eu/project/rcn/111189_en.html ),
Prolarix (http://cordis.europa.eu/project/rcn/110948_en.html).
http://www.consilium.europa.eu/register/en/content/out/?&typ=ENTRY&i=ADV&DOC_ID=ST-10041-2016-ADD-1 .
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347/549, 20.12.2010, s. 59).