EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu13. 6. 2017

COM(2017) 351 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV

Výročná správa o hospodárení a výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2016

1.3.    Udržateľný rast: prírodné zdroje (rozpočtový okruh 2)95

Na rok 2016 sa na okruh 2 vyčlenilo 62,5 miliardy EUR, čo predstavuje 40,2 % celkového rozpočtu EÚ na rok 2016. Okruh 2 zahŕňa dva piliere spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): pilier I pozostáva z opatrení na podporu trhu a priamych platieb financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Pilier II pozostáva z podpory rozvoja vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Okruh sa vzťahuje aj na Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a na medzinárodný rozmer spoločnej rybárskej politiky (SRP) [t. j. regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) a dohody o udržateľnom rybárstve (SFA)], ako aj na činnosti v oblasti klímy a životného prostredia v rámci programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE).

Graf: Vyššie umiestnené: Hlavné programy financované v roku 2016 v rámci okruhu 2/v spodnej časti: Podiel okruhu 2 na celkovom rozpočte v roku 2016. Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Ako programy podporujú priority Komisie:

Činnosti v rámci tohto okruhu prispievajú k dosiahnutiu priorít Komisie „zamestnanosť, rast a investície“, „energetická únia a klíma“ a do určitej miery priority „digitálny jednotný trh“. Prispievajú taktiež k cieľom stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu, pričom majú väzby aj na inteligentný a inkluzívny rast v oblasti investícií, ktoré prispievajú k vytváraniu pracovných miest a k inováciám.

Potravinová bezpečnosť a podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva EÚ a vidieckych oblastí sú v období viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 vymedzené ako hlavné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sú zamerané na ďalšie zlepšovanie situácie prvovýrobcov v potravinovom reťazci, posilnenie schopnosti poľnohospodárskych a agropotravinárskych odvetví konkurovať na zahraničných aj domácich trhoch a podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom priamych platieb, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery oddelené od produkcie. V rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky sa Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka zameriava na hospodársky, sociálny a environmentálny blahobyt vidieckych oblastí a udržateľnosť vidieckeho prostredia.

Hlavnou prioritou Európskeho námorného a rybárskeho fondu na základe finančného rámca na roky 2014 – 2020 je posilniť vykonávanie spoločnej rybárskej politiky prostredníctvom podpory environmentálne udržateľného, inovatívneho, konkurencieschopného a znalostného rybolovu a akvakultúry efektívne využívajúcich zdroje. Medzi ďalšie ciele patrí zvýšenie zamestnanosti a posilnenie územnej súdržnosti, zvýšenie predaja a spracovania produktov rybárstva, ako aj podpora vykonávania integrovanej námornej politiky. Program LIFE je osobitný nástroj financovania určený pre životného prostredie a ochranu klímy, ktorého účelom je riešiť potreby týkajúce sa životného prostredia a ochrany klímy a funguje ako doplnok k integrujúcemu prístupu prijatému pre viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktorý naznačuje, že životné prostredie a ochrana klímy sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých hlavných nástrojov a intervencií. Program LIFE je dôležitým nástrojom, ktorý prispieva k splneniu záväzkov EÚ týkajúcich sa dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a vykonávania programu do roku 2030.

V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) prebiehalo vykonávanie počas počiatočných rokov viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 do veľkej miery v súlade s očakávaniami vrátane opatrení, ktoré priniesli pozitívne výsledky z hľadiska stabilizácie poľnohospodárskych trhov, príjmov poľnohospodárov a zabezpečenia poskytovania služieb verejného záujmu, ktoré sú súčasťou politických priorít na rok 2016. Rozpočtový rok 2016 bol prvým rokom vykonávania nového systému priamych platieb v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020. Napriek oneskoreniam, ktoré boli zaznamenané počas roka 2016, sa členským štátom podarilo poľnohospodárom poskytnúť priame platby dosahujúce mieru plnenia vo výške 97,8 % ich finančných príspevkov, ktoré pokrývajú približne 7 miliónov poľnohospodárov a asi 90 % využívanej poľnohospodárskej pôdy EÚ (155,5 milióna hektárov).

Pokiaľ ide o druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, programy rozvoja vidieka financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sú pokročilejšie vo vykonávaní v porovnaní s ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) v rámci okruhov 1B a 2 vďaka niektorým osobitným ustanoveniam pre hladký prechod z predchádzajúceho programového obdobia rokov 2007 – 2013, ktoré bolo osobitne dôležité pre „ročné opatrenia“ (agroenvironmentálne opatrenia a opatrenia lesného hospodárstva, ekologické poľnohospodárstvo, dobré životné podmienky zvierat atď.), ktoré predstavujú takmer polovicu všetkých oprávnených výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka je tiež oveľa pokročilejší, pokiaľ ide o ukončenie programov rozvoja vidieka v rámci obdobia rokov 2007 – 2013. V roku 2016 boli ukončené viac ako dve tretiny týchto programov, pričom sa očakáva, že zostávajúce programy budú ukončené v roku 2017.

1.3.1. Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní programov na roky 2014 – 2020

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF)

Pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, financovanie priamych platieb poľnohospodárom a výdavky súvisiace s trhom, vykonávanie počas počiatočných rokov viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 prebieha naďalej podľa plánu napriek potrebe uplatnenia niektorých mimoriadnych opatrení na podporu trhu, ktoré boli prijaté v rokoch 2014 – 2016 (najmä dva balíky mimoriadnych opatrení na podporu poľnohospodárov EÚ prevažne v mliekarenskom odvetví celkovou rozpočtovou sumou 1 680 miliónov EUR v rozpočtoch na roky 2015, 2016 a 2017).

Výdavky súvisiace s trhom

V rámci spoločnej organizácie trhov (SOT) pôsobia podporné programy pre jednotlivé odvetvia v rôznych fázach svojho cyklu: napríklad v prípade vnútroštátnych podporných programov pre víno na roky 2014 – 2018 ide o druhé programové obdobie od reformy v roku 2009, včelárske programy sa riadia trojročným programovým obdobím, pričom rok 2017 je prvým rokom nového trojročného programu. Vykonávanie vo všeobecnosti prebieha podľa plánu s pozitívnym vývojom realizácie v priebehu rokov. Školský rok 2016/2017 je posledným rokom vykonávania programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách a programu na podporu konzumácie mlieka v školách. V záujme väčšej efektívnosti, cielenejšej podpory a lepšieho rozmeru vzdelávania sú zoskupené do jedného právneho rámca platného od 1. augusta 2017.

Ponechali sa dodatočné opatrenia na podporu trhu, ako napríklad pomoc na súkromné skladovanie a verejnú intervencia v prípade niektorých mliečnych výrobkov. Okrem toho boli v dôsledku mimoriadne nepriaznivého vývoja na trhu v rokoch 2015 a 2016 zavedené mimoriadne trhové opatrenia zahŕňajúce cielenú pomoc, mimoriadny vyrovnávací príspevok a pomoc na zníženie výroby mlieka pre producentov mlieka. Mimoriadne podporné opatrenia pre určitých producentov ovocia a zeleniny sa vykonávajú od druhého polroka 2014 vzhľadom na pokračujúce embargo dovozu niektorých poľnohospodárskych výrobkov EÚ do Ruska. Uvedené opatrenia prispeli k obnove rovnováhy v dotknutých odvetviach. Účinne pomohli zvýšiť ceny pre poľnohospodárov, čím sa preukázala veľmi potrebná podpora postihnutým výrobcom v členských štátoch. Európske poľnohospodárstvo preukázalo svoju odolnosť a podarilo sa mu nájsť alternatívne trhy doma i v zahraničí (najmä v Ázii a USA), dôkazom čoho sú štatistiky obchodu: ročná hodnota agropotravinárskeho vývozu EÚ v roku 2016 dosiahla novú rekordnú úroveň 130,7 miliardy EUR, ktorá je približne o 1,5 % vyššia ako v roku 2015, čo prinieslo prebytok vývozu vo výške takmer 19 miliárd EUR aj napriek pretrvávajúcej strate ruského trhu.

V niektorých zraniteľných odvetviach však pretrvával pokles cien. To odôvodňuje pokračujúcu intervenciu v záujme udržania rovnováhy na trhu a podpory výrobcov pri hľadaní alternatívnych odbytísk alebo výroby.

Osobitná pomoc pre výrobcov mlieka

Vzhľadom na klesajúce predajné ceny mlieka v EÚ v prvom polroku 2016 a pretrvávajúcu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom Komisia oznámila v septembri 2016 výnimočné opatrenie na zníženie produkcie mlieka. Na pomoc v súvislosti so zníženou produkciou mlieka bolo sprístupnených 150 miliónov EUR96. Konečná suma výdavkov závisí od potvrdeného prijatia opatrenia.

Posledné údaje, ktoré boli oficiálne k dispozícii (do mája 2017) poukazujú na kumulované zvýšenie dodávok mlieka v roku 2016 do EÚ v objeme 2,8 milióna ton, napr. +4,4 % v porovnaní s tým istým obdobím v roku 2015. Do júna 2016 sa priemerná cena mlieka v EÚ znížila o 16 % na 25,7 centa/kg.

V rámci tohto opatrenia, ktoré bolo prijaté v septembri 2016, znížilo 52 000 zúčastnených poľnohospodárov svoju dodávku mlieka o 852 000 ton v 4. štvrťroku 2016 (64 % celkového zníženia výroby mlieka v EÚ v danom období).

Graf: Zozbierané kravské mlieko v EÚ. Zdroj: Eurostat – New Cronos. Posledná aktualizácia: január 2017

Opätovné obnovenie rovnováhy na trhu umožnilo rýchle zvýšenie prvovýrobných cien mlieka EÚ od augusta 2016, pričom v decembri dosiahli v EÚ priemernú úroveň 33,05 centa/kg (t. j. 29 % nárast od júla).

Graf: Ceny kravského mlieka v EÚ platené výrobcom (vážený priemer za celú EÚ)

V skratke, pridanú hodnotu opatrenia EÚ možno potvrdiť ako pomoc pre zníženie výroby mlieka:

poskytnutá finančná podpora poľnohospodárom nachádzajúcim sa v ťažkostiach spočívajúca v odmeňovaní tých, ktorí prispôsobili ponuku dopytu,

prispela k účinnému obnoveniu rovnováhy na trhu EÚ s mliekom.

Nepriamym dôsledkom toho (spolu s ďalšími faktormi97) je oživenie cien mlieka v druhom polroku 2016.

Priame platby

Pokiaľ ide o priame platby, Európsky poľnohospodársky záručný fond už v roku 2015 pokrýval niektoré prvky spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 vrátane konvergencie úrovne pomoci pre priame platby medzi členskými štátmi („externá konvergencia“). Od rozpočtového roka 2016 je nová štruktúra priamych platieb plne funkčná. Tieto nové prvky podporujú spravodlivejšie prerozdelenie priamych platieb, sú ekologickejšie, pokiaľ ide o podporu udržateľnosti a boj proti zmene klímy, a sú väčšmi zamerané napríklad na mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárov alebo poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami. Členské štáty okrem povinných prvkov tohto nového režimu priamych platieb využívajú aj značnú mieru flexibility pri ich vykonávaní na základe svojich hlavných rozhodnutí o vykonávaní, o ktorých sa rozhodlo v roku 201498. Tieto rozhodnutia umožňujú členským štátom zamerať svoju podporu v závislosti od konkrétneho kontextu.

V roku 2015 (rozpočtový rok 2016), v prvom roku vykonávania zreformovaného systému, využilo priame platby približne 7 miliónov poľnohospodárov. Celková stanovená plocha pokrýva približne 90 % využívanej poľnohospodárskej pôdy EÚ (155,5 milióna hektárov).

Napriek tomu prebiehajúce vykonávanie reformy priamych platieb ovplyvnilo načasovanie platieb členských štátov poľnohospodárom v rozpočtovom roku 2016, ktoré sa v niektorých prípadoch oneskorili.

Nová „ekologizačná“ vrstva systému priamych platieb99, ktorá bola prvýkrát zavedená v roku podávania žiadostí 2015 (rozpočtový rok 2016), má zabezpečiť, aby sa väčšina poľnohospodárskej pôdy EÚ obrábala v súlade so základnými postupmi šetrnými voči životnému prostrediu a zmene klímy. V roku 2015 sa na 75 % využívanej poľnohospodárskej pôdy vzťahovala minimálne jedna z ekologizačných povinností. Celkový odhad pre rok podávania žiadostí 2016 je 77 %100. V roku 2016 Komisia vypracovala prehľad o uplatňovaní tohto systému v jeho prvom roku101. V tomto prehľade označila nedostatky, ktoré ekologizačnému systému bránili v dosiahnutí jeho plného potenciálu, a zvážila možné nápravné opatrenia. Komisia následne navrhla rôzne zlepšenia príslušného nariadenia102, ktoré sa majú uplatňovať od roku podávania žiadostí o priame platby 2018 (2017 pre tie členské štáty, ktoré si to želajú).

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

Pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, všetkých 118 programov rozvoja vidieka funguje dobre a v súčasnosti sa vykonávajú.

Výzvy na predloženie žiadostí príjemcami boli uverejnené na úrovni členských štátov a regiónov. Na konci roka 2016 bolo na projekty a príjemcov vyčlenených približne 31,9 miliardy EUR. To predstavuje 21,3 % celkových verejných prostriedkov fondu naplánovaných na roky 2014 – 2020. Pokiaľ ide o platby členským štátom z rozpočtu EÚ, žiadosti členských štátov doručené do konca roka 2016 dosiahli celkovú sumu 10,1 miliardy EUR, čo je 10 % celkových prostriedkov vyčlenených pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka na roky 2014 – 2020.

Členské štáty predložili v roku 2016 svoje výročné správy o vykonávaní v prvých dvoch rokoch programového cyklu, t. j. za roky 2014 a 2015. Napriek oneskorenému prijatiu mnohých programov najmä z dôvodu neskorého prijatia legislatívneho rámca, je vykonávanie na správnej ceste. V skutočnosti bol hladký prechod na nové programové obdobie v prípade Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zabezpečený prostredníctvom zavedenia prechodných pravidiel, existenciou už zriadených platobných agentúr (t. j. nie je potrebné určiť nové orgány) a rozsiahlym využívaním viacročných záväzkov vrátane platieb podľa plochy.

Pokiaľ ide o výsledky, ktoré boli doteraz dosiahnuté, po pomerne pomalom štarte potrebnom na nastavenie politiky sa v nadchádzajúcich rokoch očakáva výrazné zrýchlenie. Väčšina programov bola schválená v roku 2015 (iba 9 programov rozvoja vidieka bolo schválených v roku 2014). Možno už poukázať na niektoré výsledky, napríklad viac ako 33 % z cieľov do roku 2020, ktoré boli dosiahnuté z hľadiska percent poľnohospodárskej pôdy v rámci zmlúv o správe, ktoré prispievajú k biodiverzite, alebo 39 % dosiahnutých v rámci konečného cieľa pre percento vidieckeho obyvateľstva, na ktoré sa vzťahujú stratégie miestneho rozvoja. Na 1,6 milióna hektárov sa vzťahovala podpora na prechod na ekologické poľnohospodárstvo alebo jeho udržiavanie (15,7 % obhospodarovanej pôdy, na ktorú má ísť podpora)103.

V rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) bolo zriadených už približne 300 operačných skupín. Cieľom týchto projektov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je podporiť inovatívne riešenia a príležitosti pre konkurencieschopné a udržateľné odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V novembri 2016 bola dokončená nezávislá štúdia o vykonávaní európskeho partnerstva v oblasti inovácií104. Táto štúdia nemohla poskytnúť plnohodnotné závery z dôvodu skorej fázy vykonávania európskeho partnerstva v oblasti inovácií, ale zavedenie dobrovoľnej schémy (v 96 z možných 111 plánov rozvoja vidieka v 26 členských štátoch) označila za „pôsobivé“ so „skutočne rozlišujúcim“ prístupom poľnohospodárov „vysoko ceneným zainteresovanými stranami“. Okrem toho, celoeurópsky prístup európskeho partnerstva v oblasti inovácií a schopnosť vymieňať si skúsenosti a vytvárať partnerstvá medzi krajinami a regiónmi boli považované za potenciálne silné aspekty iniciatívy. Štúdia počíta s tým, že existuje pevný základ pre vonkajšiu súdržnosť s ostatnými politikami (Horizont 2020, environmentálne a regionálne politiky), ale že v tejto fáze neexistuje dostatočná informovanosť o týchto spoločných príležitostiach a synergiách. Čiastočne to súvisí so skutočnosťou, že zainteresované strany v súčasnosti uprednostňujú financovanie rozvoja vidieka. Očakáva sa, že s konsolidáciou tohto procesu v rôznych krajinách a regiónoch v Európe budú viditeľnejšie príležitosti na prepojenie so súvisiacimi iniciatívami EÚ prostredníctvom siete európskeho partnerstva v oblasti inovácií.

Politika rozvoja vidieka a jej programy boli predmetom štúdie o mapovaní a analýze vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorej záverečná správa bola uverejnená v novembri 2016105. Táto štúdia obsahuje komplexnú analýzu možností, ktoré členské štáty prijali so zreteľom na vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky v súčasnom programovom období v rámci dvoch pilierov spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj kvalitatívnu analýzu potenciálneho vplyvu týchto možností. Potvrdzuje, že nové aspekty v spoločnej poľnohospodárskej politike viedli k diverzifikovanejšiemu vykonávaniu, pričom opatrenia sa využívali mnohými odlišnými spôsobmi a v širokej škále kombinácií. Kľúčové zistenia štúdie sa týkajú obmedzenej koordinácie vykonávacích možností medzi pilierom 1 (priame platby) a pilierom 2 (podpora rozvoja vidieka) členskými štátmi, a skutočnosť, že vykonávacie možnosti sa považujú za relevantné najmä pre všeobecný cieľ spoločnej obchodnej politiky životaschopnej potravinárskej výroby, kde boli vyhodnotené tak, že sa vo všeobecnosti väčšmi zameriavajú na miestne potreby než v predchádzajúcej spoločnej poľnohospodárskej politike. Okrem toho, možnosti členských štátov sú vo všeobecnosti ucelené, ale príležitosti na synergie by sa mohli lepšie využívať, a nedostatok vhodného prispôsobenia a zamerania nástrojov piliera 1 a opatrení piliera 2 vyvoláva obavy týkajúce sa vplyvu možností členských štátov.

Silné zameranie na zjednodušenie

Začiatkom roka 2015 Komisia začala rozsiahly proces zjednodušovania, ktorý sa vzťahuje na celé poľnohospodárske acquis. V roku 2016 bolo výsledkom tohto procesu niekoľko zmien v delegovaných a vykonávacích aktoch, konkrétne:

Pravidlá týkajúce sa integrovaného administratívneho a kontrolného systému boli zjednodušené vrátane zavedenia preventívnych predbežných krížových kontrol. Niektoré pravidlá týkajúce sa priamych platieb sa stali pružnejšími, najmä pokiaľ ide o dobrovoľnú viazanú podporu.

V oblasti spoločnej organizácie trhu boli zjednodušené niekoľké predpisy platné v jednotlivých odvetviach (napr. pokiaľ ide o verejnú intervenciu, súkromné skladovanie a obchodné mechanizmy – licencie). Tieto zjednodušenia boli vykonané v rámci zosúladenia nariadení na úrovni Komisie s Lisabonskou zmluvou. Zosúladenie pomôže znížiť počet nariadení z viac ako 200 na 40. V tejto fáze bolo v Úradnom vestníku uverejnených 19 nových právnych aktov, 30 nariadení bolo zrušených v dôsledku uvedenej činnosti a 57 nariadení bolo vyhlásených za zastarané.

Zmeny štyroch základných aktov spoločnej poľnohospodárskej politiky na účely zjednodušenia (vrátane pružnosti a subsidiarity) boli navrhnuté v rámci tzv. súhrnného nariadenia. Tieto návrhy vyplývajú priamo z komplexného preskúmania právnych predpisov spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2015 a zameriavajú sa na podporu pre vidiecke oblasti (napr. na podporu využívania finančných nástrojov), a na priame platby (so zjednodušeniami pravidiel o aktívnych poľnohospodároch a mladých poľnohospodároch).

Preskúmanie určitých „ekologizačných“ pravidiel po prvom roku ich uplatňovania bolo vykonané v priebehu roku 2016 s cieľom určiť, okrem iného, potreby zjednodušenia. Komisia v nadväznosti na preskúmanie pri sledovaní zmien niektorých ekologizačných pravidiel stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) č. 639/2014 s cieľom lepšie špecifikovať, čo sa od poľnohospodárov požaduje, odstrániť niektoré technické požiadavky, poskytnúť poľnohospodárom väčšiu flexibilitu alebo alternatívne riešenia, keď by to zvýšilo prínos ekologizácie pre životné prostredie a klímu a harmonizovať vybrané požiadavky a podmienky.

Európsky námorný a rybársky fond (ENRF)

V prípade Európskeho námorného a rybárskeho fondu neskoré prijatie nariadenia o Európskom námornom a rybárskom fonde (máj 2014) spôsobilo predĺženie procesu rokovaní s členskými štátmi, ktoré sa zavŕšilo v decembri 2015. Roky 2015 a 2016 boli preto zamerané na ukončenie procesu rokovaní o týchto programoch a na prípravnú prácu na ich vykonávanie, ako je zriadenie monitorovacích výborov Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Do mája 2017 oznámilo 17 členských štátov Komisii vymenovanie orgánov na správu fondu, čo je predpokladom pre predloženie priebežných platieb.

Keďže čerpanie Európskeho námorného a rybárskeho fondu bolo v členských štátoch ešte v počiatočnej fáze, v ich prvých výročných správach o vykonávaní predložených do 31. mája 2016 sa nachádzalo málo informácií o dosiahnutých výsledkoch. Ako sa stanovilo v nariadení o spoločných ustanoveniach pre európske štrukturálne a investičné fondy, Komisia na konci roku 2016 vypracovala prvú spoločnú ročnú súhrnnú správu pre ostatné inštitúcie, ktorá obsahovala informácie o všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondoch106. Táto správa poskytuje cenné informácie o úrovni výberu projektov, ktorá je kľúčovým krokom k neskoršiemu úspešnému vykonávaniu investícií. Napríklad cieľom približne 80 % projektov Európskeho námorného a rybárskeho fondu naplánovaných počas tohto obdobia je posilniť malé a stredné podniky a zvýšiť konkurencieschopnosť flotily a podnikov akvakultúry. Začiatok vykonávania bol relatívne pomalý, keďže iba 10 % projektov vybraných do konca roka 2015 bolo zameraných na rozvoj malých a stredných podnikov. Približne 90 % všetkých projektov vybraných na podporu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu do konca roka 2015 podporuje nákladovú efektívnosť a ochranu životného prostredia. Väčšina týchto projektov je zameraných na ochranu a obnovenie morskej biodiverzity značným zvýšením fyzickej kontroly vylodení a znížením objemu nechcených úlovkov, čím sa podporí vykonávanie spoločnej rybárskej politiky.

Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva

Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva predstavujú kritérium pre organizáciu a reguláciu činnosti vonkajších rybárskych flotíl. Výrazne prispievajú k zlepšeniu riadenia rybárstva v rozvojových krajinách prostredníctvom projektov v oblasti riadenia rybárstva, dohľadu a kontroly, vedeckej kapacity a výskumu, a podpory maloobjemového tradičného rybolovu.

Na konci roka 2016 bolo v platnosti celkovo 14 protokolov pre dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva. S Mauríciom a Komorami boli úspešne ukončené rokovania o obnovení protokolov (ich podpis závisí od zlepšení, ktoré majú tieto krajiny dosiahnuť v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov týkajúcich sa nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu), zatiaľ čo ešte prebiehajú rokovania s Guineou-Bissau a Gabonom. Rada nakoniec so zreteľom na nové dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva prijala smernice na rokovania s Tanzániou, Keňou a Ghanou. V prípade týchto troch krajín boli dokončené externé hodnotenia ako predbežný krok v rokovacom procese.

Viazané rozpočtové prostriedky v roku 2016 predstavovali 132 miliónov EUR a boli spotrebované do výšky 98 %. Platobné rozpočtové prostriedky dosahovali sumu 130,3 milióna EUR a boli spotrebované iba do výšky 91 %. Dôvodom je najmä oneskorené vykonávanie odvetvových podporných programov, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju odvetvia rybárstva v niektorých partnerských krajinách EÚ.

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE)

V roku 2016 bolo z programu LIFE poskytnutých 315 miliónov EUR na spolufinancovanie 157 nových projektov v 23 členských štátoch, čo prinieslo ďalšie investície vo výške 236 miliónov EUR107.

Tieto projekty poukážu na najlepšiu prax v oblasti životného prostredia a klímy v rámci širokej škály tém (napr. životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prispôsobenie sa zmene klímy, príroda a biodiverzita, zmiernenie zmeny klímy, riadenie a informovanosť) a podporia šírenie tohto know-how v celej EÚ. Po zavedení osobitného podprogramu pre opatrenia v oblasti klímy boli doručených viac ako 300 žiadostí o tradičné projekty zamerané na ciele v oblasti klímy a 65 z nich bolo financovaných na základe výsledkov prvých dvoch výziev na predkladanie návrhov (2014 a 2015).

Aj v roku 2016 bolo na ocenenie LIFE Best vybraných 52 projektov zo šestnástich rôznych členských štátov EÚ, ktoré boli dokončené do konca roka 2015108. Tieto projekty zahŕňajú širokú škálu tém a námetov a boli vybrané na základe viacerých kritérií, napríklad svojho prínosu k okamžitému a dlhodobému environmentálnemu, hospodárskemu a sociálnemu zlepšeniu, miery inovácie a prenosnosti, významu pre politiku EÚ a nákladovej účinnosti.

Okrem týchto šiestich prebiehajúcich integrovaných projektov109 sa začalo v oblasti prírody, vody a ovzdušia v roku 2016 vykonávať sedem nových projektov. Konečné výsledky integrovaných projektov ešte nie sú v tejto počiatočnej fáze vykonávania dostupné, ale niektoré z nich majú v praxi dôležitý katalytický účinok, t. j. jedny z najprísnejších predpisov pre kotly na tuhé palivá v EÚ boli v januári 2017 jednomyseľne prijaté v Malopoľskom vojvodstve (Poľsko) ako výsledok integrovaného projektu LIFE (pozri ďalej uvedený príklad).

Malopoľské vojvodstvo – plán kvality ovzdušia

Integrované projekty LIFE využívajú širokú, ambicióznu perspektívu. Kombináciou finančných prostriedkov z rôznych zdrojov spájajú skupiny zainteresovaných strán a posilňujú postavenie občanov, aby pomocou dlhodobých, udržateľných riešení prekonali štrukturálne prekážky.

Typickým príkladom je projekt v Malopoľskom vojvodstve. Z počiatočného rozpočtu vo výške 15 miliónov EUR priniesla účasť regionálnych orgánov, 50 obcí a občianskej spoločnosti ďalšiu finančnú páku vo výške 800 miliónov EUR. Tento projekt prináša know-how, dopĺňa organizačnú spôsobilosť a pomáha tomuto regiónu realizovať plán kvality ovzdušia. Medzi skoré výsledky patrí nový právny predpis pre emisie z domácich kotlov, ktorý bol v regionálnom parlamente jednomyseľne prijatý v januári 2017, pričom okolité vojvodstvá (Sliezske, Dolnosliezske, Mazovské, Lodžské a Opolské) ho plánujú nasledovať.

Okrem grantov na projekty a pre organizácie podporuje program LIFE prostredníctvom finančných nástrojov opatrenia v oblasti klímy. Pôvodne sa očakávalo, že z finančného nástroja pre energetickú efektívnosť (PF4EE) sa podporia investície v celkovej výške 540 miliónov EUR. Po operáciách podpísaných v rokoch 2015 a 2016 a vzhľadom na pripravované projekty však Európska investičná banka v súčasnosti očakáva, že počas pilotnej fázy v rokoch 2014 – 2017 dosiahnu nové investície do energetickej efektívnosti 1 miliardu EUR (430 miliónov EUR od Európskej investičnej banky a 570 miliónov EUR od finančných sprostredkovateľov) a budú zahŕňať 10 členských štátov. Koncom roka 2016 bolo so sprostredkovateľskými bankami podpísaných šesť dohôd.

V roku 2016 bo v nadväznosti na pripomienky Európskeho dvora audítorov (správa o vyhlásení o vierohodnosti za rok 2014) zavedený akčný plán s cieľom zabezpečiť v rámci programu LIFE zlepšenie, pokiaľ ide o oneskorenia platieb. Ukázalo sa, že naplánované opatrenia sú úspešné. Štatistiky o oneskorených platbách za rok 2016 vykazujú 3,9 % mieru oneskorených platieb.

Externá analytická štúdia podporujúca hodnotenie programu LIFE na roky 2014 – 2020 v polovici trvania bola zrealizovaná v marci 2017.110 Toto hodnotenie bolo vypracované v počiatočnej fáze vykonávania programu. Väčšina projektov sa má ešte len začať a v tejto fáze nie sú k dispozícii podstatné výsledky na posúdenie. Toto hodnotenie bolo preto zamerané prevažne na zavedené procesy a očakávané výsledky na základe návrhu programu a doterajšom výbere projektov.

Aj keď sa očakáva, že projekty, ktorým sa udelila podpora, sa zrealizujú až v priebehu 4 – 5 rokov, podľa predbežných výsledkov prezentovaných v externej štúdii je program LIFE na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov. Z predbežných dôkazov o celkovej súhrnnej výkonnosti za prvé dva roky fungovania programu LIFE vyplýva, že 70 % míľnikov označených vo viacročnom pracovnom programe na roky 2014 – 2017 ako ciele bude dosiahnutých, napríklad prostredníctvom zamerania sa na lepšiu ochranu 114 druhov, 59 biotopov a 85 lokalít sústavy Natura 2000. Podľa externej štúdie sa očakáva, že projekty LIFE, ktoré sa už začali, dosiahnu tieto výsledky:

    zníženie spotreby energie (približne 600 000 MWh ročne) na základe riešení založených na najlepších postupoch,

    zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov (približne 500 000 MWh ročne z rôznych zdrojov),

    príspevok k zlepšeniu zachovania stavu 59 biotopov a 114 druhov európskeho záujmu a 85 lokalít sústavy Natura 2000,

    zníženie nepriaznivých účinkov chemických látok na zdravie a životné prostredie pre približne 1,6 milióna ľudí v priebehu 5 rokov,

    vybavenie 35 miliónov hektárov opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy, ako aj rozvoj riešení na prispôsobenie sa v rôznych oblastiach založených na najlepších postupoch.

V predbežných výsledkoch hodnotenia v polovici trvania sa tiež odhadlo, že prínos pre spoločnosť, pokiaľ ide o niektoré projekty z výziev programu LIFE na predkladanie návrhov z roku 2014, dosiahne 1,7 miliardy EUR. Samotný číselný údaj predstavuje štvornásobok nákladov na celkový rozpočet programu LIFE na rok 2014. V štúdii sa tiež potvrdilo, že program dobre plní svoju úlohu katalyzátora vzhľadom na to, že sa vypočítalo, že v prípade integrovaných projektov bude za každé euro financované z programu LIFE podľa očakávania financovaných ďalších 23 EUR z ostatných zdrojov na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy.

Pridanú hodnotu EÚ programu LIFE uznávajú takmer všetky zainteresované strany a široká verejnosť. Vyplýva to z jeho podpory dôsledného vývoja a uplatňovania právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia a klímy v celej EÚ. Program LIFE reaguje aj na cezhraničné výzvy, ktoré členský štát pravdepodobne sám nevyrieši. Umožňuje lepšie rozdelenie zodpovednosti a podporuje solidaritu pri riadení/zachovaní prírodného bohatstva EÚ a predstavuje platformu na úrovni EÚ na výmenu najlepších postupov a demonštračných činností. Financovanie programu LIFE podporuje činnosti, ktoré by vzhľadom na svoj charakter neboli financované na vnútroštátnej úrovni. Zameriava sa na relatívne malé projekty, ktoré zase stimulujú širšie opatrenia a začlenenie environmentálnej politiky do hlavných výdavkových nástrojov EÚ. V programe LIFE sa uprednostňujú projekty, ktoré možno napodobniť a ktoré majú schopnosť viesť k trhovo využiteľným riešeniam environmentálnych problémov (pozri ďalej uvedený príklad).

Inovatívna technológia pre nízkonákladovú výrobu energeticky efektívnych solárnych článkov citlivých na farbivo

Tento švédsky projekt preukázal výrobný potenciál a škálovateľnosť sieťotlače ako výrobného postupu na výrobu solárnych článkov citlivých na farbivo. Táto solárna technológia v kombinácii s vybraným výrobným postupom je udržateľná a ekologická, bez toxických emisií. Podľa výpočtov náklady na výrobu solárnych článkov citlivých na farbivo pomocou projektovej technológie nebudú vyššie ako 80 EUR/m2 (predpokladaný nákladový cieľ).

V tejto štúdii, ktorou sa podporuje hodnotenie v polovici trvania, boli zdôraznené aj niektoré aspekty, ktoré by sa mohli zlepšiť alebo podrobnejšie preskúmať, napríklad zjednodušenie postupov riadenia grantov, potreba zvýšenia strategického zamerania programu a zlepšenie komunikačnej stratégie v záujme lepšieho zamerania sa na cieľové publikum. Komisia sa týmito aspektmi plánuje zaoberať pri vypracúvaní druhého viacročného pracovného programu LIFE na roky 2018 – 2020.

1.3.2. Výsledky programov na roky 2007 – 2013

Aspekty vykonávania

Priame platby Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu v rámci predchádzajúceho režimu pred reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013 sa vykonávali hladko, pričom výpočty a prideľovanie podpory vykonávali orgány verejnej správy členských štátov včas. Priame platby zahŕňajú ročné platobné režimy pre poľnohospodárov, ktoré nie sú zahrnuté do „programového“ prístupu. Súvisiace problémy sa líšia od tých, ktoré vyplývajú z vykonávania nástrojov fungujúcich na základe viacročných „programov“. Predchádzajúce reformy priamych platieb a rôznych poľnohospodárskych odvetví, ako je „kontrola stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky“ z roku 2008, zaznamenali pokračujúci proces oddeľovania podpory od produkcie. Výpočet a pridelenie podpory poľnohospodárom v dôsledku reforiem boli náročné úlohy z hľadiska vykonávania, najmä pre orgány verejnej správy členských štátov, ale boli vykonávané účinne, čo čiastočne dokazuje riadne plnenie rozpočtu.

V oblasti rozvoja vidieka (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka), sa v rokoch 2007 – 2013 uskutočnilo niekoľko opravných zásahov v programoch jednotlivých členských štátov so zreteľom na odporúčania z hodnotení v polovici trvania a začlenenie dodatočných finančných prostriedkov na riešenie nových výziev (kontrola stavu) a hospodárskej krízy (európsky plán na oživenie hospodárstva). Väčšina zistených zmien sa týkala presunov rozpočtových prostriedkov medzi opatreniami tej istej alebo odlišnej osi, úpravy cieľových príjemcov a kritérií oprávnenosti. Hlavnými dôvodmi zmeny rozpočtu boli zmeny v strategických prioritách, nízka miera čerpania, ako aj potreba prekonať neočakávané problémy alebo ťažkosti vyplývajúce zo zmeneného hospodárskeho alebo širšieho politického/legislatívneho kontextu. Konečná miera čerpania v prípade 64 ukončených projektov z celkového počtu 92 programov za roky 2007 – 2013 je na úrovni 99,1 %.

Do roku 2015 vypracoval Európsky dvor audítorov päť osobitných správ, ktoré sa priamo týkali rozvoja vidieka111. Hlavnými odporúčaniami Dvora audítorov sa zaoberala Komisia. V kontexte zjednodušujúcej úpravy Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka [nariadenie EÚ) č. 808/2014] v apríli 2016 a návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa upravujú základné právne akty v jednotlivých odvetviach [COM(2016) 605 final] sa riešili najmä odporúčania týkajúce sa zlepšenia usmernení a znižovania prekážok vo využívaní finančných nástrojov.

Európsky dvor audítorov vydal v roku 2016 osobitnú správu č. 36/2016: Posúdenie opatrení na ukončenie programov v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka v období rokov 2007 – 2013. Dvor audítorov preskúmal, či pravidlá a postupy pre ukončenie poskytujú Komisii a členským štátom základ pre efektívne a včasné ukončenie programov. Dospel k záveru, že usmernenia Komisie týkajúce sa ukončenia v oblasti rozvoja vidieka boli včasné a komplexné a poskytli členským štátom primeraný základ, aby sa mohli účinné pripraviť na ukončenie. Komisia okrem toho účinne poskytla dodatočnú podporu zameranú na potreby členských štátov.

Pokiaľ ide o Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF, predchodca Európskeho námorného a rybárskeho fondu), odvetvie rybárstva EÚ prešlo výraznou reštrukturalizáciou, čiastočne aj z dôvodu celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá viedla k najvyšším cenám v procese ťažby ropy. Nedávne nízke ceny pohonných hmôt, ako aj postupné znižovanie veľkosti flotily EÚ a ďalšia významná reštrukturalizácia viedli k zásadným zmenám v tomto odvetví. V posledných rokoch zaznamenala flotila EÚ rekordne vysoké čisté zisky (v roku 2014 došlo k nárastu o 50 % oproti úrovni ziskov v roku 2013) a bol zaznamenaný pokrok v súvislosti s dosiahnutím väčšej rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v rámci celej flotily EÚ.

Externá analytická štúdia podporujúca hodnotenie ex post Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na roky 2007 – 2013, ktorá bola vykonaná koncom roka 2016112, preukázala, že celkové platby EÚ pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo do mája 2015 dosahovali 71 % celkových pôvodne plánovaných finančných prostriedkov EÚ pre Európsky fond pre rybné hospodárstvo (vyplatených 2 812 miliónov EUR). Napriek niekoľkým problémom v oblasti riadenia, ktoré niekedy viedli k významnému rušeniu osvedčovania113 a automatickému rušeniu záväzkov prostredníctvom uplatňovania pravidla N+2, z dokumentov, ktoré predložili členské štáty na zatvorenie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, vyplýva, že platby dosiahli viac ako 90 % plánovanej sumy. Niekoľko riadiacich orgánov členských štátov však ešte považuje administratívnu záťaž za príliš vysokú, aj keď vymedzenie a rozdelenie úloh v oblasti riadenia sa vo väčšine členských štátov považovalo za celkovo dobré. Vo väčšine členských štátov bol Európsky fond pre rybné hospodárstvo vykonávaný centrálne, čo odzrkadľuje relatívne malý rozsah odvetvia a programu v porovnaní s ostatnými európskymi štrukturálnymi fondmi. V niektorých decentralizovaných členských štátoch boli určité opatrenia delegované na regionálne sprostredkovateľské orgány. Priemerný počet administratívnych pracovných miest na milión EUR programovaného Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo bol odhadnutý na 0,3 ekvivalentu plného pracovného času (tento odhad je založený na pohovoroch s riadiacimi orgánmi Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo).

V externej štúdii sa takisto potvrdilo, že zavedený systém monitorovania neposkytoval rozsiahle informácie a že mnohé údaje chýbali. Komisia v dôsledku toho vyvinula nový spoločný systém monitorovania a hodnotenia v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Tento systém, ktorý boli vyvinutý spolu s členskými štátmi, sa v súčasnosti zavádza a začína prinášať údaje lepšej kvality.

Príspevok k dosiahnutiu cieľov politiky

Vzhľadom na to, že členské štáty predložili Komisii hodnotenia ex post výkonnosti programov rozvoja vidieka za roky 2007 – 2013 až na konci roku 2016114, Komisia plánuje v roku 2017 vypracovať súhrnnú správu na vysokej úrovni. Ďalej uvedené výsledky týchto programov sú preto založené prevažne na dostupných informáciách o monitorovaní vykonávania programu.

Inteligentný rast

Spoločná poľnohospodárska politika v rokoch 2007 – 2013 významne ovplyvňovala životaschopnosť poľnohospodárskeho odvetvia, a to poskytovaním cieleného financovania na zlepšenie jeho výkonnosti. V rokoch 2007 až 2013 sa v poľnohospodárskom odvetví EÚ zvyšovala celková produktivita faktorov ročne o 0,9 % (a o 1,8 % ročne v rámci krajín EÚ 13115), čo predstavuje jasný dôkaz o efektívnejšom využívaní výrobných faktorov.

Financovaním rozvoja vidieka sa podporilo budovanie vedomostnej základne, investície, rôzne formy spolupráce a inovácie. Podpora inovácií bola poskytnutá 156 600 poľnohospodárskym podnikom, ktoré vo svojich poľnohospodárskych prevádzkach zaviedli nové produkty alebo technológie. Úspešne vyškolených boli približne 3 milióny poľnohospodárov a do podpory modernizácie 430 000 poľnohospodárskych podnikov bolo investovaných viac ako 44,8 miliardy EUR. Podporených alebo vytvorených bolo takmer 70 000 mikropodnikov. Na strane rozvoja získalo v rokoch 2007 – 2013 podporu približne 2 000 projektov spolupráce zameraných na vývoj nových výrobkov alebo nových postupov.

Pokiaľ ide o Európsky fond pre rybné hospodárstvo, v externej analytickej štúdii podporujúcej hodnotenie ex post za roky 2007 – 2013 sa dospelo k záveru, že k celkovému zlepšeniu konkurencieschopnosti flotily prispela podpora z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ktorá urýchlila zrušenie časti nerentabilnej flotily, čo uľahčilo modernizáciu zvyšnej flotily, rybárskych prístavov a vyloďovacích miest, a zvýšilo pridanú hodnotu produktov rybolovu prostredníctvom podpory investícií do odbytu a spracovania. V odvetví akvakultúry výsledky aj napriek zvýšeniu výrobnej kapacity nedosiahli očakávané ciele, keďže produkcia akvakultúry v EÚ počas obdobia trvania Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo stagnovala, najmä z dôvodu nepriaznivých podmienok na trhu. Prípadová štúdia a analýzy podľa kategórie výdavkov naznačili všeobecný konsenzus príjemcov a riadiacich orgánov, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo prispel k hospodárskej odolnosti príjemcov, najmä v odvetví mäkkýšov. Ďalšie opatrenia, ako sú investície do spracovania chovateľmi rýb, osvedčenia o schéme kvality atď. takisto prispeli ku konkurencieschopnosti subjektov realizujúcich projekty. Zdá sa však, že vplyv Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na konkurencieschopnosť akvakultúry EÚ ako celku je prinajlepšom okrajový116. Pokiaľ ide o inovácie, celkové inovácie v oblasti rybárstva sa sústredili predovšetkým na selektívnosť výstroja z dôvodu regulačných požiadaviek a povinnosti vylodiť úlovky, a na palivovú úspornosť v dôsledku vysokých nákladov na pohonné hmoty. Inovácie v odvetví rybárstva boli v prvom rade zamerané na životné prostredie, ale boli prínosom aj pre konkurencieschopnosť flotily, najmä pokiaľ ide o pokrok v oblasti palivovej úspornosti117.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo zaviedol aj miestny rozvoj vedený komunitou ako inovačný spôsob riešenia oslabenia odvetvia rybárstva. Nedávna analýza, ktorú uskutočnila sieť rybárskych oblastí, preukázala, že miestny rozvoj vedený komunitou bol hlavným mechanizmom, ktorý poskytoval podporu pre malú pobrežnú flotilu. Týmto príjemcom bolo poskytnutých 170 miliónov EUR, ktoré im pomohli diverzifikovať svoje zdroje príjmov, napríklad prostredníctvom cestovného ruchu, alebo pridaním väčšej hodnoty ku svojim úlovkom prostredníctvom krátkych reťazcov uvádzania na trh.

Udržateľný rast

V období rokov 2007 – 2013 bolo viac ako 80 % celkových platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky naviazaných na tzv. krížové plnenie, t. j. dodržiavanie základných noriem zo strany poľnohospodárov v oblasti životného prostredia (ako aj bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat)118. Časť príspevku Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu na udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy sa uskutočnila prostredníctvom týchto opatrení. Okrem toho podporou poľnohospodárskych podnikov Európsky poľnohospodársky záručný fond umožnil upustenie od potenciálne škodlivých intenzívnych postupov. Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárskeho odvetvia (vrátane pôdy) naďalej klesali – v rokoch 2000 až 2014 klesli v krajinách EÚ 28 o 10,1 %, t. j. v priemere o 0,8 % ročne.

V rámci programov rozvoja vidieka sa vykonali rôzne druhy platieb na plochu, čo podporilo postupy hospodárenia, ktoré majú preukázateľne priaznivý vplyv na biodiverzitu, pôdu, vodu a vzduch v poľnohospodárskom odvetví, ako aj v odvetví lesného hospodárstva. Počas programového obdobia rokov 2007 – 2013 sa plochy, na ktoré sa vzťahujú agroenvironmentálne schémy, rozšírili na 47 miliónov ha, čo predstavovalo v krajinách EÚ 27119 v roku 2013 viac ako 25 % využívanej poľnohospodárskej pôdy. Podpora, ktorú získali poľnohospodárske podniky na prechod na ekologické poľnohospodárstvo alebo jeho udržiavanie, sa vzťahovala na 7,7 milióna hektárov. Všetky tieto skutočnosti zohrávali dôležitú úlohu pri zlepšovaní environmentálneho správania poľnohospodárstva EÚ.

Pokiaľ ide o Európsky fond pre rybné hospodárstvo, v externej analytickej štúdii podporujúcej hodnotenie ex post za roky 2007 – 2013 sa dospelo k záveru, že na konci obdobia Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo bol splnený cieľ prispôsobenia kapacity rybárskej flotily EÚ s podporou z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo z hľadiska zníženia výkonnosti flotily a hrubej tonáže. Pokrok v oblasti udržateľného využívania rybolovu je však do veľkej miery výsledkom riadenia rybárstva s odhadovaným čistým príspevkom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo vo výške približne 66 % celkového zníženia kapacity flotily. Zatiaľ čo väčšina riadiacich orgánov uznala, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo prispel k zníženiu škodlivého vplyvu rybolovu na životné prostredie, využívanie projektov na osobitnú ochranu a zachovanie biodiverzity bolo v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo pomerne slabé. Dalo sa to očakávať, keďže tento program bol zameraný skôr na rozvoj rybolovu a akvakultúry (ktorý buď znížil škodlivý vplyv na životné prostredie, alebo minimálne zabezpečil, aby sa tento vplyv nedostal na neprijateľnú úroveň) než na ciele v oblasti biodiverzity. Existovali aj iné zdroje financovania, ako napríklad LIFE+, s konkrétnejšou pôsobnosťou v oblasti ochrany a zachovania biodiverzity120.

Inkluzívny rast

Kombinácia priamych platieb a trhových opatrení pomohla obmedziť zníženie počtu pracovných miest a produkcie.121 V roku 2015 sa miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach zlepšila na hodnotu 65 %. Bol to významný výsledok pre 11 miliónov poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ich 22 miliónov stálych pracovníkov a ďalšie pracovné miesta naviazané na poľnohospodárstvo – napr. 22 miliónov pracovných miest v oblasti spracovania potravín, maloobchodu s potravinami a stravovacích služieb a ďalšie pracovné miesta v dodávateľských alebo iných spracovateľských odvetviach (ktoré spolu tvoria odvetvie s takmer 44 miliónmi pracovných miest). Priame platby boli zároveň do veľkej miery oddelené od produkcie a poľnohospodári mohli neobmedzene reagovať na trhové signály.

Spoločná poľnohospodárska politika takisto podporovala vyvážený územný rozvoj v EÚ prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka, ktorými sa podporilo takmer 53 000 operácií na zlepšenie základných služieb vo vidieckych oblastiach (napr. dopravy, elektrickej energie, údržby domácností) v období rokov 2007 – 2013. Platby vyplývajúce z uplatňovania rôznych opatrení rozvoja vidieka boli prínosom pre prevažnú väčšinu poľnohospodárskych podnikov a pridružených pracovníkov. Sú kľúčovým prvkom pre udržanie zamestnanosti.

53 000

operácií na zlepšenie základných služieb vo vidieckych oblastiach (napr. dopravy, elektrickej energie, údržby domácností)

Pokiaľ ide o Európsky fond pre rybné hospodárstvo, v externej analytickej štúdii podporujúcej hodnotenie ex post za roky 2007 – 2013 sa dospelo k záveru, že investície do spracovania a uvádzania na trh prispeli k udržaniu a vytváraniu pracovných miest a urýchlili modernizáciu tohto odvetvia. Trvalo udržateľný rozvoj miestnych rybolovných oblastí (os 4) umožnil udržať a vytvárať pracovné miesta a bol hlavným politickým nástrojom na zlepšenie kvality života v oblastiach závislých od rybolovu. Celkovo sa odhaduje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo prispel k vytvoreniu približne 20 000 pracovných miest. Údaje o udržaných pracovných miestach nie sú k dispozícii s výnimkou osi 4, v prípade ktorej sa odhaduje, že prispela k udržaniu približne 9 000 pracovných miest122.

Odhaduje sa, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo prispel k vytvoreniu približne

20 000 pracovných miest.

1.4.    Bezpečnosť a občianstvo (rozpočtový okruh 3)123

V rámci okruhu 3 spája rozpočet EÚ širokú škálu programov (4 miliardy EUR, čo predstavuje 2,6 % celkového rozpočtu EÚ na rok 2016) podporujúcich naliehavé politické výzvy, ako sú bezpečnosť, azyl, migrácia a integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, zdravie a ochrana spotrebiteľa, ako aj tie, ktoré sa týkajú kultúry a dialógu s občanmi. Financovanie je zamerané na projekty, v ktorých spolupráca EÚ prináša významné zvýšenia efektívnosti.

Graf: Vyššie umiestnené: Hlavné programy financované v roku 2016 v rámci okruhu 3/v spodnej časti: Podiel okruhu 3 na celkovom rozpočte v roku 2016. Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Ako programy podporujú priority Komisie:

Programy v rámci okruhu 3 prispievajú najmä k nasledujúcim prioritám Junckerovej Komisie: „spravodlivosť a základné práva“ a „migrácia“. Tieto programy aj napriek nízkemu rozpočtu prispievajú k výsledkom stratégie Európa 2020. Napríklad program v oblasti zdravia sa nachádza na križovatke medzi inteligentným a inkluzívnym rastom: financujú sa prostredníctvom neho opatrenia na podporu inovácií v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti a podporujú sa ním reformy systémov zdravotníctva členských štátov, a zároveň sa prostredníctvom neho presadzuje podpora zdravia a prevencia chorôb a rieši sa rastúci trend nerovností v oblasti zdravia prostredníctvom opatrení týkajúcich sa zdravia zraniteľných skupín, pričom od roku 2015 sa kladie osobitný dôraz na utečencov. Fond pre azyl, migráciu a integráciu124 prispieva k inkluzívnemu rastu prostredníctvom financovania projektov pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

1.4.1. Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní programov na roky 2014 – 2020

Rok 2016 bol ďalším kritickým rokom, v ktorom musela Európa preukázať svoju schopnosť reagovať na výzvy v oblasti migrácie a riešiť bezpečnostné hrozby. Z prvých údajov vyplýva, že počet neregulárnych migrantov, ktorí sa priblížili k vonkajším hraniciam EÚ, klesol (z 1,8 milióna v roku 2015 na 0,5 milióna v roku 2016). Počty nelegálnych príchodov do Grécka prudko klesli z dôvodu vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka, ale počet nelegálnych príchodov z Líbye je naďalej veľmi vysoký.

K riešeniu týchto výziev prispievajú dva vyhradené fondy s celkovým rozpočtom vo výške 11 miliárd EUR a vykonávané (70 %) prevažne v rámci zdieľaného hospodárenia prostredníctvom vnútroštátnych programov, ako aj v rámci priameho hospodárenia prostredníctvom núdzového financovania: Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fond pre vnútornú bezpečnosť (FVB) so svojimi časťami ISF hranice a ISF polícia. V roku 2016 sa oba programy dostali do tempa.

AMIF – podpora členských štátov v oblasti riadenia migrácie prostredníctvom opatrení v oblasti azylu, legálnej migrácie a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, návratu, presídľovania a premiestňovania

Fond pre azyl, migráciu a integráciu podporuje rôzne typy projektov:

    Projekty týkajúce sa azylu: V roku 2016 vynaložili členské štáty z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu 49,4 milióna EUR na vnútroštátne programy. Poskytla sa tak pomoc 366 426 žiadateľom o azyl prostredníctvom rôznych projektov v oblasti prijímacích a azylových systémov (napr. právna pomoc a zastupovanie, sociálne poradenstvo, cielené služby pre zraniteľné skupiny).

    Projekty legálnej migrácie a integrácie: V roku 2016 vynaložili členské štáty na vnútroštátne programy 43,8 milióna EUR z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na pomoc 1 602 041 štátnym príslušníkom tretích krajín prostredníctvom integračných opatrení, napríklad vzdelávania a odbornej prípravy vrátane jazykového vzdelávania a prípravných činností na uľahčenie prístupu k trhu práce, poradenstva a pomoci v oblasti bývania, prostriedkov na obživu a administratívneho a právneho poradenstva, zdravotnej a psychologickej starostlivosti v rámci vnútroštátnych, miestnych a regionálnych stratégií.:

    Projekty týkajúce sa návratu: Členské štáty vďaka podpore z tohto fondu výrazne posilnili svoje úsilie v oblasti dobrovoľného návratu a núteného odsunu. V roku 2016 členské štáty vynaložili 105,9 milióna EUR, ktoré 26 187 osobám umožnili návrat prostredníctvom programov dobrovoľného návratu, a 11 561 osobám návrat prostredníctvom operácií odsunu v súlade s normami stanovenými v právnych predpisoch Únie. Z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu bola financovaná aj aplikácia pre integrované riadenie návratov (IRMA). Ide o bezpečnú platformu na uľahčenie spoločného plánovania operácií návratu a pomoc členským štátom a európskej pohraničnej a pobrežnej stráži pri zhromažďovaní a výmene informácií.

    Presídľovanie: Členské štáty 20. júla 2015 schválili presídlenie 22 504 osôb z tretích krajín, ktoré zjavne potrebovali medzinárodnú ochranu. Vo vyhlásení EÚ a Turecka z 18. marca 2016 sa uvádza, že za každého Sýrčana, ktorý bude z gréckych ostrovov vrátený do Turecka, bude iný Sýrčan presídlený z Turecka do EÚ. V roku 2016 členské štáty presídlili spolu 14 205 osôb, čo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi predstavuje výrazný nárast. V súlade s nariadením o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu bola presídľujúcemu členskému štátu poskytnutá jednorazová platba vo výške 10 000 EUR125 alebo 6 000 EUR za presídlenú osobu.

    Premiestňovanie: V roku 2016 bola pridelená dodatočná pomoc vo výške 1 040 miliónov EUR na podporu premiestnenia 160 000 osôb od septembra 2015 do septembra 2017. V súlade s rozhodnutiami Rady o premiestňovaní bola členskému štátu premiestnenia poskytnutá jednorazová platba vo výške 6 000 EUR za osobu a jednorazová platba vo výške 500 EUR pre Taliansko a Grécko za premiestnenú osobu. Prispelo sa tak k zrýchleniu tempa odovzdaní na účely premiestnenia. Do konca roka 2016 sa uskutočnilo v priemere 1 000 premiestnení mesačne z Grécka, pričom z Talianska sa uskutočnilo v priemere 700 premiestnení za mesiac. Do konca roka 2016 bolo spolu premiestnených 9 923 ľudí (2 649 z Talianska a 7 274 z Grécka), ale tento počet je ešte veľmi vzdialený od cieľa stanoveného na september 2017.

Projekt CITIES-GROW (integrácia migrantov prostredníctvom hospodárskej činnosti v mestách) je koordinovaný sieťou EUROCITIES (sieť veľkých miest v Európe). Zúčastňuje sa na ňom 16 európskych miest: Atény, Barcelona, Birmingham, Brighton a Hove, Drážďany, Gdansk, Gent, Helsinki, Lisabon, Mníchov, Nantes, Nikózia, Riga, Rotterdam, Tampere a Utrecht.

V rámci tohto projektu sa spárujú mestá, ktoré čelia spoločným problémom v oblasti integrácie. Jedným z nich je mentorské mesto, ktoré si vymieňa skúsenosti a poskytuje nezávislú podporu vykonávajúcemu mestu, ktoré chce zvýšiť normy a vykonať zmeny. Obe strany majú prospech z výmeny know-how, odborných znalostí a osvedčených postupov o tom, ako čo najlepšie vykonávať konkrétne opatrenia na miestnej úrovni pre úspešné začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Spoločná angažovanosť a spolupráca medzi tvorcami politík, ako aj príjemcami a príslušnými zainteresovanými stranami prostredníctvom zriadenia podporných sietí zabezpečuje kontinuitu získaných poznatkov presahujúcu rámec životnosti tohto projektu.

Boli zorganizované už štyri programy mentorstva:

    zosúladenie kupujúcich a predávajúcich: prístup k verejným a súkromným zákazkám pre podnikateľov z radov prisťahovalcov,

    spolupráca s podnikmi, miestnymi personálnymi agentúrami a miestnymi vzdelávacími inštitúciami na podporu zosúladenia pracovných zručnosti pre zamestnávanie mládeže z prostredia migrantov,

    služby na propagáciu a podporu podnikateľov z radov migrantov,

    protidiskriminačné stratégie na miestnom trhu práce.

Fond pre vnútornú bezpečnosť

Komisia spolu s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCG) (bežne označovanou ako Frontex) a členskými štátmi naďalej pracovala na zabezpečení účinnej prítomnosti na mori. Agentúra vyslala každý deň v centrálnom Stredozemí v priemere viac ako 600 dôstojníkov, pričom v rámci spoločnej operácie Triton bolo počas celého roka 2016 stále vyslaných 15 plavidiel, štyri lietadlá a dve helikoptéry. V oblasti centrálneho Stredozemia bolo v roku 2016 zachránených 174 500 ľudí. Vo východnom Stredozemí každý deň v priemere 760 dôstojníkov pomáhalo Grécku v rámci spoločnej operácie Poseidon a počas celého roka bolo vyslaných 10 – 12 námorných síl (námorné a pobrežné hliadkovacie plavidlá, pobrežné hliadkovacie člny) a ďalšie zariadenia (t. j. helikoptéry, hliadkovacie vozidlá, autobusy a vozidlá s termovíziou).

Na podporu politík riadenia hraníc vynaložili členské štáty v roku 2016 v rámci národných programov Fondu pre vnútornú bezpečnosť 133,6 milióna EUR. Členským štátom to umožnilo výrazne zvýšiť svoje investície do kapacity ochrany štátnych hraníc, napr. prostredníctvom nadobudnutia vysokohodnotných aktív nevyhnutných na účinné riadenie vonkajších hraníc v súčasnom kontexte vysokého migračného tlaku (napr. nákup helikoptér a člnov, potrebné modernizácie alebo údržba informačných systémov).

V rámci úsilia o zvládanie migračnej krízy pokračovalo vykonávanie prístupu založeného na hotspotoch v Grécku a Taliansku.

Na podporu politík zameraných na rozloženie organizovaného zločinu vynaložili členské štáty v roku 2016 v rámci národných programov Fondu pre vnútornú bezpečnosť 35 miliónov EUR na projekty v oblasti predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej. Tieto prostriedky boli nevyhnutné na zlepšenie schopnosti členských štátov riešiť cezhraničné problémy: napríklad v roku 2016 bolo v súvislosti s cezhraničnými témami (terorizmus, organizovaný zločin, korupcia) vyškolených 2 382 úradníkov orgánov presadzovania práva.

Členské štáty vynaložili v roku 2016 v rámci národných programov Fondu pre vnútornú bezpečnosť 10,88 milióna EUR na projekty v oblasti rizík a krízy. Tieto projekty boli zamerané na predchádzanie krízovým situáciám a boj proti nim vrátane terorizmu, ako aj na mechanizmy včasného varovania.

Účinné riadenie hraníc: Hotspoty, ktoré prijímajú operačnú a finančnú pomoc od Komisie a príslušných agentúr126.

V roku 2016 zriadilo Grécko päť plne funkčných hotspotov (Lesbos, Leros, Kos, Chios a Samos). Tieto hotspoty majú celkovú kapacitu 7 450 miest a využívali sa na registráciu migrantov. Od 20. marca 2016 boli tieto hotspoty prispôsobené požiadavkám vyhlásenia EÚ a Turecka s cieľom posilniť azylový proces a umožniť rýchly návrat z ostrovov do Turecka.

Do 31. decembra 2016 boli v Taliansku uvedené do prevádzky štyri hotspoty (Lampedusa, Trapani, Taranto a Pozzallo) s celkovou kapacitou 1 600 miest. Taliansko okrem toho 7. decembra 2016 oznámilo, že v 15 prístavoch vylodenia bude uplatňovať hotspotový postup. Napriek nebývalému počtu prichádzajúcich prisťahovalcov v roku 2016 dosiahlo Taliansko výrazný pokrok v oblasti registrácie a identifikácie migrantov a za celý rok 2016 zvýšilo celkovú mieru odoberania odtlačkov prstov na približne 97 %.

Na konci roka 2016 boli všetci migranti prichádzajúci do problémových oblastí podrobení kontrole, boli im odobraté odtlačky prstov, boli zaregistrovaní a informovaní o nadväzujúcich postupoch, najmä prostredníctvom mnohých informačných kampaní, zriadenia informačných pultov atď. Okrem bezpečnostných kontrol zahŕňal pracovný tok hotspotov a proces premiestňovania aj integrované a systematické zdravotné kontroly a zlepšili sa podmienky prijímania, pričom sa osobitná pozornosť venovala zraniteľným skupinám vrátane detí.

Nástroj núdzovej podpory v rámci EÚ

Príchod značného počtu utečencov do EÚ viedol v roku 2016 v EÚ k vytvoreniu nástroja na poskytovanie núdzovej podpory v rámci Únie (ESI)127 s cieľom podporiť vnútroštátne orgány v ich humanitárnej reakcii na utečeneckú a migračnú krízu. Na tento nástroj bolo vyčlenených až 700 miliónov EUR na obdobie rokov 2016 až 2018. V roku 2016 bolo Grécko jediným členským štátom, ktorý splnil dve podmienky oprávnenosti stanovené v nariadení128. Všetky opatrenia, ktoré boli doteraz financované podľa tohto nariadenia, sú zamerané na riešenie humanitárnej situácie v Grécku. Do konca roka 2016 bolo 14 agentúram OSN, medzinárodným organizáciám a mimovládnym organizáciám na základe zmlúv vyčlenených viac ako 190 miliónov EUR na poskytovanie núdzovej pomoci v oblasti vody, sanitácie a hygieny, prístrešia, zdravia, ochrany a vzdelávania. Prístrešie bolo poskytnuté viac ako 35 000 utečencom a pre maloleté osoby bez sprievodu bolo vytvorených 417 núdzových miest.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany

V roku 2016 bol mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany aktivovaný 26-krát s cieľom reagovať na katastrofy v rámci Únie i mimo nej. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) – t. j. operačné centrum tohto mechanizmu – zjednodušilo a koordinovalo vyslanie129 expertov a zásielok núdzovej pomoci od zúčastnených štátov130 v širokej škále krízových okolností. Vo februári 2016 vytvorila Komisia ako súčasť tohto mechanizmu, spoločne s členskými štátmi EÚ, európsky lekársky zbor ako priamu reakciu na poznatky získané z medzinárodnej reakcie na krízu vypuknutia eboly.

Podpora dialógu s občanmi – Európa pre občanov

Program Európa pre občanov prispieva prostredníctvom dvoch oblastí činností k tomu, aby občania chápali EÚ, jej históriu a rozmanitosť. V súčasnosti prebieha hodnotenie programu Európa pre občanov v polovici trvania a jeho ukončenie sa očakáva v najbližších mesiacoch. Tento fond sa vykonáva v rámci priameho hospodárenia. V roku 2016 bolo z 2 496 prijatých žiadostí vybraných 396 návrhov:

38 podporených iniciatív v rámci „európskej pamäte“ podnietilo úvahy o príčinách totalitných režimov v modernej histórii Európy a pripomenutie si obetí ich zločinov.

V rámci „demokratickej angažovanosti a občianskej účasti“ bolo 237 projektov partnerských miest, 30 sietí miest a 25 projektov občianskej spoločnosti zameraných na zvyšovanie informovanosti o spomienke, spoločnej histórii a hodnotách a o občianskej účasti a demokratickej angažovanosti v kontexte ovplyvnenom utečeneckou a migračnou krízou a pretrvávajúcim vplyvom finančnej krízy.

Program Spravodlivosť

V roku 2016 prispel program Spravodlivosť (s rozpočtom 47,7 milióna EUR) k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti. Granty na prevádzku boli poskytnuté 13 rámcovým partnerom, ktorí aktívne pôsobia v sieťach EÚ v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach alebo prístupu k spravodlivosti. Patria sem napríklad Rada notárskych úradov EÚ, Európska organizácia väzenských a nápravných služieb, organizácia Fair Trials Europe, organizácia na podporu obetí v Európe (Victims Support Europe) a Európska sieť súdnych rád. Granty na prevádzku prispeli k ďalšiemu rozvoju kapacity týchto financovaných orgánov a činností, ako sú vytváranie sietí a činnosti na zvyšovanie informovanosti, podpora a dopĺňanie politiky EÚ a legislatívnej činnosti.

Program Právo, rovnosť a občianstvo

V roku 2016 prebiehal program Právo, rovnosť a občianstvo s rozpočtom 59,9 milióna EUR. Granty na prevádzku boli poskytnuté siedmim sieťam EÚ, ako sú Ženy proti násiliu, organizácia Child Helpline International a Európska sieť ombudsmanov pre deti. Tieto siete aktívne pôsobia pri predchádzaní všetkým formám násilia na deťoch a ženách, v boji proti nim a na ochranu obetí takéhoto násilia a práv dieťaťa. V oblasti nediskriminácie boli finančné prostriedky vyčlenené piatim rámcovým partnerom, napríklad organizácii Transgender Europe a platforme Age Platform Europe. V oblasti boja proti rasizmu a xenofóbii boli finančné prostriedky poskytnuté Európskej sieti proti rasizmu a v oblasti rodovej rovnosti organizácii Európska ženská loby. Činnosti zamerané na vytváranie sietí a zvyšovanie informovanosti prispeli k ďalšiemu rozvoju kapacity týchto orgánov, ale takisto podporili a doplnili politiku a legislatívnu činnosť v týchto dôležitých oblastiach.

Program Spotrebitelia

Operačný rozpočet vyčlenený na program Spotrebitelia v roku 2016 vo výške 23,7 milióna EUR bol použitý najmä na podporu rozvoja spotrebiteľských právnych predpisov založených na dôkazoch, presadzovaní a podpore spotrebiteľských práv na vnútornom trhu prostredníctvom zvyšovania informovanosti a budovania kapacity spotrebiteľských organizácií. Ročné dotácie pre Sieť európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net) tvoria približne jednu tretinu ročného operačného rozpočtu, keďže ide o dôležitú sieť na poskytovanie informácií a pomoci spotrebiteľom s cieľom pomôcť im uplatňovať svoje práva pri cezhraničných nákupoch a získať prístup k primeranému riešeniu sporov.

Potraviny a krmivá

V roku 2016 pokračovalo vykonávanie 130 národných veterinárnych programov spolufinancovaných 160 miliónmi EUR v rámci programu Potraviny a krmivá podľa plánu. Tieto programy sú zamerané na prenosné, často epidemické choroby zvierat a majú priamy vplyv na verejné zdravie z dôvodu otázok bezpečnosti potravín a z toho dôvodu, že niektoré choroby prenášané zvieratami sú prenosné na ľudí. V súvislosti s ohniskami chorôb zvierat okrem toho môžu vzniknúť značné hospodárske náklady spôsobené stratou vnútorných trhov EÚ a vývozných trhov a priame náklady na kontrolu chorôb v rámci rozpočtu EÚ a rozpočtov členských štátov. Eradikácia chorôb je však dlhodobá záležitosť, ktorá si vyžaduje pretrvávajúce a stále úsilie počas dlhého obdobia.

V roku 2016 bolo spolufinancovaných aj 22 národných programov prieskumu organizmov škodlivých pre rastliny (+ 5 v porovnaní s rokom 2015) s cieľom zabezpečiť včasné zistenie a eradikáciu prieniku škodcov. Globalizácia obchodu s rastlinami spolu so zmenou klímy podstatne zvýšili riziko zamorenia rastlinnými škodcami. Včasné zistenie a kontrola sú preto nevyhnutné na zmiernenie dôsledkov na obchod a hospodárstvo.

Okrem spolufinancovania národných programov prebieha aj finančná podpora EÚ pre núdzové opatrenia s cieľom včasného zastavenia ohnísk chorôb zvierat a prieniku škodcov. Včasné zastavenie je dôležité, pretože ohniská chorôb a prieniky škodcov môžu rozpočtu EÚ, štátnym rozpočtom a poľnohospodárskemu spoločenstvu spôsobiť obrovské náklady, ak sa nebudú okamžite riešiť a vymknú sa spod kontroly. Napríklad náklady spojené s výskytom ohniska slintačky a krívačky v roku 2001, ktoré vypukli v Spojenom kráľovstve, ale rozšírili sa aj do ďalších krajín, dosiahli až 12 miliárd EUR.

Núdzové opatrenia proti nodulárnej dermatitíde zaznamenali v roku 2016 veľký úspech. Boli okamžite vykonané a dokázali zastaviť ohniská tejto choroby v Grécku a Bulharsku. EÚ prijala v rámci núdzových opatrení dodatočné opatrenia na financovanie rýchleho nákupu vakcín proti nodulárnej dermatitíde v niekoľkých tretích balkánskych krajinách (Srbsko, Kosovo, Čierna Hora a Albánsko), pričom rýchle masové očkovanie zabránilo šíreniu tejto choroby hlboko na územie Únie. Núdzové opatrenia financované EÚ zabránili šíreniu tejto choroby. EÚ predvídala budúce riziká a zriadila aj vakcínovú banku pre nodulárnu dermatitídu s cieľom pomôcť členským štátom rýchlou dodávkou vakcín v prípade súčasných a budúcich ohnísk.

Spolufinancovanie núdzových opatrení EÚ za niekoľko posledných rokov umožnilo úspešne zastaviť africký mor ošípaných (ASF), ktorý sa do východnej časti EÚ dostal pri premiestňovaní diviakov z Bieloruska a Ukrajiny do štyroch dotknutých členských štátov. Nedošlo k žiadnemu ďalšiemu rozšíreniu tejto choroby do ostatných častí zasiahnutých členských štátov ani do iných krajín. Bezprostrednou, dobre cielenou a mnohostrannou reakciou EÚ na ohniská afrického moru ošípaných a nodulárnej dermatitídy sa zabezpečilo, že negatívne účinky boli malé, aj keď epidémie mohli mať ničivé účinky na zdravie zvierat a na udržateľnosť tohto odvetvia.

Program v oblasti zdravia

V roku 2016 bol program v oblasti zdravia zameraný predovšetkým na posúdenie zdravotníckej technológie a zriadenie európskych referenčných sietí, ktorá pomáhajú miliónom Európanov trpiacich zriedkavými chorobami. Finančné prostriedky programu v oblasti zdravia boli použité aj na podporu intervencií na obmedzenie šírenia eboly a ziky posilnením pripravenosti a reakcie členských štátov, najmä činnosťou Výboru pre zdravotnú starostlivosť (vstupné vyšetrenie, zdravotnícke odsuny, prevencia prenosu pri doprave a v nemocničných zariadeniach). Boli zavedené niektoré úpravy, najmä možnosť financovania opatrení, ktoré sa týkajú zdravia utečencov, ako okamžitá reakcia na vysoký prílev utečencov do členských štátov EÚ. Financovaných bolo 11 akcií za 14 miliónov EUR na zvýšenie informovanosti a úsilia o zlepšenie zdravia matiek a zdravotnej starostlivosti o utečenky a migrantky, akcie na zlepšenie prístupu zraniteľných prisťahovalcov a utečencov v Európe k zdravotnej starostlivosti, a akcie a odborná príprava zdravotníkov a úradníkov orgánov presadzovania práva pracujúcich s migrantmi a utečencami.

Útvary Komisie vykonávajú so zreteľom na odporúčania z hodnotenia ex post predchádzajúceho programu v oblasti zdravia v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 akčný plán na zlepšenie monitorovania programu a lepšie podávanie správ o pokroku a výsledkoch.

Výsledky hodnotenia tretieho programu v oblasti zdravia v polovici trvania poukazujú na zvýšenú schopnosť zamerať sa na dôležité potreby v oblasti zdravia, v rámci ktorých môžu poskytnúť pridanú hodnotu (napríklad antimikrobiálna rezistencia, elektronické zdravotníctvo v kontexte digitálneho jednotného trhu a inovácia v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti). Zistilo sa, že tretí program v oblasti zdravia dobre reaguje na meniace sa okolnosti a trendy, napríklad v súvislosti s potrebou krízového riadenia. Migračná kríza z roku 2015 predstavovala skorý a bezprecedentný test prispôsobivosti programu vzhľadom na celoeurópsky charakter krízy a tlak, ktorý vyvíjala na existujúcu infraštruktúru verejného zdravotníctva. Pokiaľ ide o negatívnu stránku, v hodnotení sa zistilo, že program nie je dostatočne zviditeľnený a že v šírení jeho výsledkov existuje priestor na zlepšenie.

Program Kreatívna Európa

Program Kreatívna Európa podporuje európske kultúrne a kreatívne odvetvia, najmä audiovizuálny sektor, s cieľom podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a podnecovať konkurencieschopnosť. Z rozpočtu je 56 % určených na podprogram MEDIA, 31 % na podprogram Kultúra a 13 % na medzisektorovú oblasť činnosti. Európska pridaná hodnota programu spočíva v jeho doplnkovosti s vnútroštátnymi verejnými fondmi a v podpore nadnárodných aktivít a spolupráce, posilnení úspor z rozsahu a v zohľadnení krajín s nízkou kapacitou. Okrem toho, s rastúcim počtom krajín zúčastnených na rozširovaní a európskej susedskej politike sa tento program osvedčil ako užitočný nástroj pre stratégiu EÚ v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov.

V období rokov 2014 – 2016 sa tento program vykonával podľa plánu. V roku 2016 bolo predložených 5 408 žiadostí o podporu (771 v rámci podprogramu Kultúra, 4 363 v rámci podprogramu MEDIA a 274 v rámci medzisektorovej oblasti činnosti), z čoho 2 097 bolo vybraných na financovanie (102 pre podprogram Kultúra, 1 983 pre podprogram MEDIA a 12 v rámci medzisektorovej oblasti činnosti).

MEDIA

Podprogram MEDIA poskytuje hlavnú finančnú podporu pre adaptáciu audiovizuálneho priemyslu na digitálny jednotný trh. V roku 2016 oslávil podprogram MEDIA 25. výročie. Počas tohto obdobia sa podprogram MEDIA stal uznávaným v audiovizuálnom priemysle na európskej a medzinárodnej úrovni ako značka reprezentujúca umeleckú kvalitu a kreativitu. Oscara za najlepší cudzojazyčný film získal už 4. rok za sebou film podporovaný z podprogramu MEDIA, a to Saulov syn. Ďalší film spolufinancovaný Európskou úniou, Amy, získal Oscara za najlepší dokumentárny film.

Oscara za najlepší cudzojazyčný film získal už štvrtý rok za sebou film podporovaný z podprogramu MEDIA.

V roku 2016 poskytol podprogram MEDIA finančnú podporu viacerým iniciatívam a audiovizuálnym oblastiam:

    Automatická podpora kinodistribúcie poskytla 20 miliónov EUR na zjednodušenie cirkulácie zahraničných filmov a oslovila publikum v počte 52 miliónov ľudí. Bolo oslovené nové publikum, napríklad prostredníctvom filmových festivalov. Príkladom je festival Cinekid, ktorý sa každoročne organizuje cez jesenné prázdniny v Holandsku a ktorý oslovil publikum v počte 50 000 detí prostredníctvom viac ako 500 audiovizuálnych produkcií vybraných festivalom.

    Podprogram MEDIA pomohol úspešne produkovať nové filmy, ktoré dokážu osloviť medzinárodné publikum a získať si uznanie. Malý produkčný grant vo výške 33 000 EUR v roku 2011 bol použitý na výrobu filmu Toni Erdmann, ktorý bol sprístupnený v roku 2016 a v Nemecku si ho za 3 týždne pozrelo 300 000 divákov, vo Francúzsku za prvý týždeň 105 000 divákov, bol predaný do 100 krajín na celom svete a nominovaný ako najlepší cudzojazyčný film na udeľovanie Oscarov v roku 2017.

    Podprogram MEDIA podporuje Europa Cinemas, sieť približne 1 000 európskych kín v 33 európskych krajinách, ktoré premietajú veľký podiel zahraničných európskych filmov, zabezpečujú vzdelávacie a marketingové činnosti. Odhaduje sa, že každé euro investované do siete prináša prostredníctvom ďalšieho publika 13 EUR.

    Podprogram MEDIA vzhľadom na meniace sa podnikateľské a regulačné prostredie financoval niekoľko tzv. sprievodných opatrení na podporu úsilia audiovizuálneho priemyslu o prispôsobenie. Keďže sa napríklad navrhujú zmeny predpisov o autorských právach s cieľom zvýšiť online prístup, podprogram MEDIA podporuje vytváranie katalógov európskeho obsahu pripraveného na použitie. Celkovo bolo sprístupnených 108 európskych filmov v priemere na 10 územiach, čo celkovo predstavuje približne 950 online vydaní.

Kultúra

V rámci programu Kultúra sa väčšina rozpočtových prostriedkov prideľuje na projekty nadnárodnej spolupráce. Tieto projekty umožňujú organizáciám všetkých veľkostí a zameraní spoluvytvárať kapacity a prispievať k ich budovaniu investovaním do zručností a odbornej prípravy, skúmaním a testovaním nových obchodných modelov a riešením úloh v oblasti digitalizácie. Umožňujú veľkému množstvu umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry pôsobiť a spolupracovať cezhranične (v roku 2016: 31,5 % projektov). Programom sa taktiež podporuje 23 celoeurópskych štruktúr založených na členstve združujúcich 4 000 profesionálnych organizácií zaoberajúcich sa partnerským učením, výmenou osvedčených postupov a budovaním kapacít prostredníctvom oblasti programu „Európske siete“. Novou akciou „Európske platformy“ sa okrem toho vytvorili nové a flexibilnejšie spôsoby podpory medzinárodných kariér nových umelcov. Napríklad v rámci jednej platformy 13 hudobných podujatí sa predstavila práca 837 skupín z 36 rôznych krajín, čo im pomohlo osloviť nové publikum v celej Európe.

Len v roku 2016 sa 520 kultúrnym organizáciám, u ktorých sa predpokladalo, že vytvoria 1 952 pracovných miest, poskytla podpora prostredníctvom projektov financovaných programom Kultúra, ktorým sa vygeneroval celkový objem finančných prostriedkov vo výške 93,5 milióna EUR na činnosti v oblasti kultúrnej spolupráce v celej Európe kombináciou spolufinancovania zo strany EÚ a iných zdrojov financovania. Možno to pridať až k 147 projektom spolupráce vybraným v rokoch 2014 a 2015, do ktorých bolo zapojených celkovo 847 kultúrnych organizácií a ktoré pomohli vytvoriť viac ako 3 288 pracovných miest, z toho 705 trvalého charakteru.

Ako príklad možno uviesť projekt s názvom „Boosting careers of animation young artists with video mapping“ (Podpora kariér mladých umelcov v oblasti animácie metódou videomappingu), v rámci ktorého sa vďaka grantu vo výške menej ako 300 000 EUR vytvorí počas jeho trvania 11 dočasných a 5 trvalých pracovných miest a pracovné príležitosti pre 400 mladých umelcov v oblasti animácie prostredníctvom spolupráce kreatívneho priemyslu, verejných inštitúcií a európskych univerzít umenia a dizajnu.

1.4.2. Výsledky programov na roky 2007 – 2013

V roku 2016 začala Komisia vykonávať hodnotenia ex post troch fondov pre obdobie rokov 2011 – 2013; Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (773,09 milióna EUR), Európskeho fondu pre utečencov (654,10 milióna EUR) a Fondu pre návrat (647,97 milióna EUR), ktoré boli predchodcami súčasného Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Prebieha tiež hodnotenie štvrtého fondu, Fondu pre vonkajšie hranice (1 654,21 milióna EUR), ktorého druhy činností sa v súčasnosti vykonávajú v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Spoločne sa tieto fondy označovali ako fondy SOLID a uplatňovali sa v rokoch 2007 až 2013 s vyčlenenými finančnými prostriedkami vo výške 3 729,37 milióna EUR, pričom ich využívanie trvalo až do roku 2016.

Hoci hodnotiaca správa Komisie prinášajúca závery ku kritériám účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ v otázke fondov nie je zatiaľ k dispozícii, z predbežných zistení zo štúdií externého dodávateľa o mierach čerpania (ktoré sa ešte stále môžu aktualizovať) a o dosiahnutých výsledkoch pre každý z fondov vyplýva, že:

čerpanie rozpočtu vyčleneného pre členské štáty a zúčastnené krajiny počas obdobia 2007 – 2013 sa do decembra 2016 líšilo od fondu k fondu a v priebehu času, ale celkovo sa miery čerpania týchto štyroch fondov môžu považovať za uspokojivé aj vzhľadom na migračný tlak, ktorý si vynútil neustále prispôsobovanie politík a opatrení rýchlo sa meniacim okolnostiam. Priemerné miery čerpania fondov v období 2007 – 2013 boli nasledovné:

    Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín: 69,80 %

    Európsky fond pre utečencov: 76,10 %

    Fond pre návrat: 69,31 %

    Fond pre vonkajšie hranice: 74,66 %

Výkonnosť fondov SOLID sa v priebehu času zlepšila: miery čerpania počas obdobia 2011 – 2013 sa výrazne zvýšili: Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín dosiahol 77 %, Európsky fond pre utečencov 81 %, Fond pre návrat 81 % a Fond pre vonkajšie hranice 87 %.

Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín

Štúdiou dodávateľa sa zistilo, že pozitívne výsledky sa dosiahli najmä v uvádzaní spoločných základných zásad prisťahovaleckej politiky EÚ do praxe a vo vytváraní a uskutočňovaní procesu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí práve pricestovali, v členských štátoch. Z fondu sa podporovali mnohé projekty zamerané na poskytovanie priamych služieb prisťahovalcom, ako sú jazykové kurzy a poradenské služby. Celkove sa projekty vykonané v rokoch 2011 – 2013 dotkli najmenej dvoch miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, čo predstavuje približne 10 % všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa vtedy nachádzali v EÚ. Pokiaľ ide o vplyv, z 26 členských štátov 18 zaznamenalo silný vplyv Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na vytváranie a zlepšovanie kvality úvodných programov a pozorovalo vplyv Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vo vzťahu k zlepšovaniu jazykových znalostí, podpore občianskej orientácie a zvyšovaniu znalostí o prijímajúcej spoločnosti. Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín významným spôsobom prispel k procesu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vo väčšine členských štátov vzhľadom na to, že 22 z 26 členských štátov konštatovalo, že Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín umožnil vykonanie opatrení, ktoré by sa inak nemohli financovať z vnútroštátnych zdrojov, čo poukazuje na vysokú pridanú hodnotu EÚ.

Fond pre návrat

Z predbežných zistení vyplýva, že fond dosiahol najväčšiu účinnosť v tom, ako prispel k vytvoreniu integrovaného systému riadenia návratov, a najmä k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi dobrovoľným a núteným návratom. S podporou Fondu pre návrat boli vytvorené viaceré inovatívne nástroje na zlepšenie riadenia návratov v EÚ a v členských štátoch, napríklad aktívna podpora dobrovoľného návratu a vykonávanie prístupov založených na mnohých zainteresovaných stranách posilňujúcich zainteresované strany občianskej spoločnosti. Fond pre návrat poskytol dodatočný tok financovania, ktorý viedol k financovaniu nových opatrení alebo posilneniu existujúcich opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa zvyšovania počtu činností na podporu dobrovoľného návratu namiesto nútených návratov. Efektívnosť opatrení zameraných na posilnenie spolupráce s tretími krajinami však oslabovali externé faktory ako ochota orgánov v partnerských krajinách spolupracovať v oblasti návratu a opätovnej integrácie.

Európsky fond pre utečencov

V rokoch 2011 – 2013 pomáhal Európsky fond pre utečencov členským štátom vytvárať mechanizmy podpory a poskytovať priamu podporu žiadateľom o azyl riešením naliehavých a každodenných problémov. Členské štáty okrem toho organizovali operácie presídľovania, pričom s podporou z Európskeho fondu pre utečencov bolo presídlených celkovo 9 058 osôb. Podľa predbežných zistení zo správ dodávateľa boli ciele fondu vhodne formulované tak, aby sa vzťahovali na väčšinu existujúcich potrieb v členských štátoch, pokiaľ ide o zlepšovanie vnútroštátnych azylových systémov (podmienky prijímania žiadateľov o azyl, integrácia osôb pod medzinárodnou ochranou, spravodlivejšie a efektívnejšie konania o azyle). Európsky fond pre utečencov bol schopný prispôsobiť sa v priebehu obdobia zvyšujúcim sa potrebám v členských štátoch, zvlášť potrebe udržiavať uspokojivé podmienky prijímania napriek silnejším azylovým tokom a urýchľovať konania o azyle v prijímajúcich krajinách EÚ, ktoré sa v priebehu času stali naliehavejšími. V tejto súvislosti mali núdzové opatrenia osobitný význam pri riešení núdzových situácií. Európsky fond pre utečencov poskytol členským štátom a neštátnym subjektom pridanú hodnotu poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov, ktoré umožnili vykonanie projektov, ktoré by sa pravdepodobne inak nevykonali. Najväčšiu pridanú hodnotu priniesol zjavne v členských štátoch, ktoré mali pomerne menej vnútroštátnych finančných prostriedkov a pomerne menej rozvinuté azylové systémy, kde prispel k čiastočnej (re)štrukturalizácii azylového systému. V ďalších členských štátoch závisela pridaná hodnota Európskeho fondu pre utečencov od schopnosti financovať inovatívne projekty zamerané na poskytovanie predtým neexistujúcich služieb alebo rozšírenie rozsahu činností a riešenie potrieb nových a zraniteľnejších cieľových skupín.

Fond pre vonkajšie hranice

Z predbežných zistení správy dodávateľa vyplýva, že finančná podpora poskytnutá Fondom pre vonkajšie hranice bola nevyhnutná pre vykonanie investícií potrebných na zlepšenie systémov riadenia vonkajších hraníc EÚ v čase rozpočtovej úspornosti a zvýšeného migračného tlaku. Zásadným spôsobom prispel k uplatňovaniu schengenského acquis podporou vývoja a modernizácie rozsiahlych informačných systémov na vnútroštátnej úrovni, ako sú VIS131 a SIS II132, schopnosti členských štátov vykonávať hraničný dozor a rozvoja konzulárnej spolupráce s tretími krajinami. Fond zohral zvlášť dôležitú úlohu v zabezpečení súdržnosti systémov, ktoré sa môžu stať prevádzkyschopnými a efektívnymi až po dokončení všetkých konštrukčných prvkov (ako SIS II a VIS), v situácii, keď bol nedostatok vnútroštátnych finančných prostriedkov. Opatreniami spolufinancovanými Fondom pre vonkajšie hranice sa poskytla účinná podpora celkovej architektúry hraničnej politiky Únie. Prechod cez bežné hraničné priechody sa urýchlil vďaka automatizovaným bránam financovaným z Fondu pre vonkajšie hranice. Vnútroštátne komponenty integrovaného systému riadenia hraníc na ochranu vonkajších hraníc EÚ sa významne posilnili, zvlášť pokiaľ ide o vytváranie a uplatňovanie vnútroštátnych komponentov európskeho systému hraničného dozoru; odbornú prípravu konzulárnych úradníkov a príslušníkov pohraničnej stráže; spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi zainteresovanými stranami a agentúrami EÚ zapojenými do ochrany hraníc a významnú modernizáciu hlavných informačných systémov. Pridaná hodnota fondu sa týka finančnej solidarity vytvorenej naprieč členskými štátmi, ktoré čelia neporovnateľne odlišným situáciám na svojich vonkajších hraniciach. Fond tak vytvoril hmatateľnú solidaritu medzi krajinami najviac vystavenými migračnému tlaku na hraniciach a menej vystavenými krajinami. Vďaka mechanizmu prideľovania sa väčšina prostriedkov nasmerovala do najviac vystavených krajín (najmä do krajín južného Stredomoria).

Potraviny a krmivá

26. apríla 2016 uverejnil Európsky dvor audítorov svoju osobitnú správu o audite výkonnosti programov eradikácie chorôb zvierat týkajúcu sa obdobia rokov 2009 – 2014. Dvor audítorov prostredníctvom posúdenia prístupu Komisie a návrhu a realizácie programov členských štátov skúmal, či vnútroštátne veterinárne programy náležite zabraňujú šíreniu chorôb zvierat. Dvor audítorov v osobitnej správe skonštatoval, že prístup Komisie bol náležitý a podporený dobrým technickým poradenstvom, analýzou rizík a mechanizmom na stanovovanie priorít v oblasti zdrojov. Dvor audítorov uznal, že sa dosiahlo niekoľko významných úspechov, napríklad pokles počtu prípadov bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE) u hovädzieho dobytka, salmonely u hydiny a besnoty u voľne žijúcej zveri.

Program v oblasti zdravia

Hodnotenie ex post druhého programu v oblasti zdravia bolo dokončené v júli 2016 a správa Komisie bola postúpená Európskemu parlamentu a Rade133

Hodnotením sa zistilo, že programom sa dosiahol rad cenných výstupov s jasným prepojením na priority politiky EÚ v oblasti zdravia a vnútroštátne priority. Hlavná pridaná hodnota EÚ v rámci financovaných projektov a spoločných opatrení sa týkala výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a zlepšenia spolupráce budovaním sietí, napríklad celoeurópskou spoluprácou medzi agentúrami na posudzovanie zdravotníckych technológií a metodickým usmernením pre posudzovanie inovatívnych zdravotníckych technológií, ktoré subjektom prijímajúcim rozhodnutia umožnili určiť inovácie, ktoré skutočne vedú k zmenám; výmenou najlepších postupov v oblasti zriedkavých chorôb, pokiaľ ide o vypracovávanie a vykonávanie národných plánov a normalizáciu nomenklatúr, ktoré členským štátom pomohli pri vytváraní ich politík v oblasti zriedkavých chorôb a viedli k zlepšeniu prístupu zdravotníckych pracovníkov k dôležitým informáciám o zriedkavých chorobách; zvýšenou a rozšírenou pripravenosťou laboratórií, pokiaľ ide o odhaľovanie vysoko infekčných patogénov; vylepšením nástrojov na podporu výberu najefektívnejších politík prevencie kardiovaskulárnych chorôb prostredníctvom vedeckých údajov a inovatívnych nástrojov; podporou dohľadu nad orgánmi stanovovaním dôležitých zásad osvedčených postupov a vytváraním štandardných hodnotiacich nástrojov.

Informovanie o výstupoch jednotlivých opatrení sa značne líši, preto sa nedá systematicky zaručiť, aby sa informácie dostali ku kľúčovým zainteresovaným stranám alebo aby sa výstupy využili a premenili na výsledky a konkrétne vplyvy. Hoci synergie s výskumným programom EÚ sú zjavné, stále existuje priestor na zlepšovanie, zvlášť vo vzťahu k iným nástrojom financovania EÚ, ako sú štrukturálne fondy.

1.5.    Globálna Európa (rozpočtový okruh 4)134

Suma 9,1 miliardy EUR viazaných rozpočtových prostriedkov sa vyčlenila na programy v rámci okruhu 4, čo predstavuje 5,9 % celkového rozpočtu EÚ na rok 2016. Treba uviesť, že rozvojovú pomoc EÚ posilňuje Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý nie je financovaný z rozpočtu EÚ, ale z priamych príspevkov členských štátov EÚ.

Okruh 4 finančného rámca zahŕňa všetky vonkajšie činnosti vykonávané Komisiou a zahŕňa široké spektrum činností, ako napríklad rozvojovú pomoc, predvstupovú a humanitárnu pomoc alebo činnosti, ktoré prispievajú k stabilite a mieru, podporu ľudských práv, volebné pozorovateľské misie a mnohé iné činnosti.

Graf: Vyššie umiestnené: Hlavné programy financované v roku 2016 v okruhu 4. V spodnej časti: Podiel okruhu 4 na celkovom rozpočte. Všetky sumy sú v miliónoch EUR.

Ako programy podporujú priority Komisie:

Programy v rámci okruhu 4 prispievajú k prioritám Junckerovej Komisie „EÚ ako globálny aktér“ a „Migrácia“. Takisto podporujú najmä vonkajšie rozmery ostatných priorít Junckerovej Komisie, ako napríklad „odolná energetická únia s politikou, ktorá má na zreteli budúce zmeny v oblasti klímy“, „pracovné miesta, rast a investície“, a „oblasť spravodlivosti a základných práv, ktorá je postavená na vzájomnej dôvere“ a do veľkej miery kladie dôraz na bezpečnosť.

Mnohé z hlavných činností v rámci okruhu 4 v roku 2016 súviseli s bezprecedentným rozsahom humanitárnych kríz. V neposlednom rade s pokračujúcimi migračnými výzvami v bezprostrednom susedstve Európy. Únia takisto rieši základné príčiny migrácie prostredníctvom rozvojovej spolupráce a pomoci s dlhodobejším zameraním.

Mnohé z programov sa vyznačujú schopnosťou rýchlo a pružne reagovať na meniace sa politické priority, a majú preto zásadný význam pre úspešné vykonávanie globálnej stratégie EÚ z júna 2016.

Hospodárenie a vykonávanie veľkej časti financovania okruhu 4 na seba preberajú medzinárodné organizácie, akými sú napríklad agentúry OSN, zatiaľ čo s ostatnými finančnými prostriedkami hospodári buď centrálne priamo Komisia, alebo nepriamo prijímajúce krajiny, alebo sú riadené prostredníctvom zdieľaného hospodárenia.

1.5.1. Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní programov na roky 2014 – 2020

V roku 2016 bola Komisia aj naďalej vedúcim aktérom v medzinárodnej reakcii na významné humanitárne krízy, či už spôsobené prírodnými silami alebo ľudskou činnosťou. Hospodárila s bezprecedentným rozpočtom na humanitárnu pomoc vo výške 2 025 miliónov EUR určeným na zabezpečovanie potravín, prístrešia, ochrany a zdravotnej starostlivosti pre 120 miliónov ľudí vo viac ako 80 krajinách135. Vyčlenená suma 1 384 miliónov EUR v rámci okruhu 4 bola posilnená mobilizáciou rezervy na núdzovú pomoc a ďalších zdrojov, vďaka čomu dosiahla výšku 1 603 miliónov EUR. Mobilizovali sa aj dodatočné sumy z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a na núdzovú podporu v EÚ. Významná časť týchto finančných prostriedkov vrátane dodatočných finančných prostriedkov uvoľňovaných na báze ad hoc išla na podporu utečencov v krajinách a regiónoch najpriamejšie zasiahnutých sýrskou utečeneckou krízou; EÚ však prispievala aj na zmierňovanie akútnych kríz v iných častiach sveta, pričom významné príspevky smerovali do Južného Sudánu, Jemenu, Iraku, panvy Čadského jazera a krajín postihnutých javom El Niño.

Ďalším príkladom rýchleho konania a pružnosti zo strany EÚ pod vedením Komisie je nástroj pre utečencov v Turecku. Nástroj pre utečencov v Turecku, ktorý bol zriadený v januári 2016 na dvojročné obdobie, je spoločný koordinačný mechanizmus existujúcich nástrojov (t. j. humanitárna a nehumanitárna pomoc), ktorého cieľom je zabezpečiť komplexné a koordinované riešenie potrieb utečencov a hostiteľských spoločenstiev v Turecku. Účinné zavedenie nástroja v roku 2016 s vyčlenením 3 miliárd EUR (1 miliarda EUR z rozpočtu EÚ, 2 miliardy EUR od členských štátov) znamenalo, že na konci roku 2016 bolo naprogramovaných 2,2 miliardy EUR, pričom takmer na polovicu sa zadali zákazky a približne 750 miliónov EUR sa vyplatilo.

Nástroj pre utečencov v Turecku EÚ takisto umožnil zaviesť v roku 2016 Núdzovú záchrannú sociálnu sieť (ESSN). Núdzová záchranná sociálna sieť je rozsiahly, inovatívny humanitárny program určený na riešenie dôležitých potrieb s počiatočným grantom EÚ vo výške 348 miliónov EUR, vykonávaný v rámci Svetového potravinového programu. Jeho cieľom je poskytovanie účinnej pomoci až jednému miliónu najzraniteľnejších utečencov v Turecku pravidelným prideľovaním hotovosti prostredníctvom elektronickej debetnej karty. Prvé prídely hotovosti sa uskutočnili v decembri roku 2016.

Okrem poskytovania humanitárnej pomoci Komisia navyše podporuje aj dlhodobejšie živobytie, sociálno-ekonomické a vzdelanostné vyhliadky utečencov a ich hostiteľské spoločenstvá v Turecku. Napríklad v marci 2016 sa podpísala zmluva na projekt v hodnote 37 miliónov EUR136 („Generačný fond“) v oblasti vzdelávania, ktorý sa vykonal prostredníctvom Unicefu. Z niektorých orientačných výsledkov projektu uvádzaných v počiatočných správach podávaných na úrovni opatrení137 vyplýva, že v rámci programu sa 60 000 deťom poskytli vzdelávacie materiály a 10 392 detí využíva psychosociálne programy a programy sociálnej súdržnosti. Vyškolilo sa 2 081 vzdelávacích pracovníkov a 7 950 sýrskych vzdelávacích pracovníkov získalo stimuly. Zriadili sa tri jednotky na ochranu detí a šesť priestorov pre adolescentov a mladých ľudí.

Okrem Turecka pokračovala Komisia v podpore aj iných krajín v bezprostrednom susedstve Sýrie, ako sú Jordánsko, Libanon a Irak, kde sa takisto poskytol zvýšený podiel nehumanitárnej pomoci EÚ. Regionálny trustový fond v reakcii na krízu v Sýrii („Fond Madad“) združuje príspevky z rozpočtu EÚ a od členských štátov na financovanie projektov zameraných na dlhodobejšie ekonomické, vzdelávacie a sociálne potreby utečencov, ako aj hostiteľských spoločenstiev a správnych orgánov. V roku 2016 bolo schválených 377,8 milióna EUR na nové opatrenia, podpísali sa zmluvy na 321 miliónov EUR a 129 miliónov EUR bolo vyplatených na projekty. Do konca roka 2016 dosiahol fond celkovo 932 miliónov EUR v podpísaných príspevkoch a 767 miliónov EUR v opatreniach schválených jeho predstavenstvom, pričom všetko sa dosiahlo v priebehu obdobia niečo vyše 18 mesiacov a fond sa rýchlo blíži k svojmu cieľu 1 miliarda EUR.

Riadenie migrácie a mobility zostalo v roku 2016 prioritou aj pre rozvojovú spoluprácu EÚ.

Vo vzťahu k budúcnosti prijala Komisia v roku 2016 takisto návrh nového Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorý poskytuje spoločnú víziu a rámec opatrení pre rozvojovú politiku, ktorú bude uplatňovať EÚ a jej členské štáty.

Cieľom Trustového fondu EÚ pre Afriku s objemom prostriedkov 1,8 miliardy EUR, zriadeného v roku 2016, je zvyšovanie kapacít na lepšie riadenie migračných tokov a tokov utečencov v partnerských krajinách, ako aj riešenie štrukturálnejších základných príčin nelegálnej migrácie a násilného presídľovania. Do konca roka 2016 sa schválilo 106 projektov v hodnote 1 589 miliónov EUR, pričom v roku 2016 sa na 594 miliónov EUR zadali zákazky a vyplatilo sa 175 miliónov EUR.

Na základe úspešných skúseností s Investičným plánom pre Európu navrhla Komisia v roku 2016 ambiciózny európsky vonkajší investičný plán pre Afriku a európske susedstvo ako prostriedok riešenia základných príčin migrácie. V rámci tohto plánu má Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj mobilizovať investície vo výške až 44 miliárd EUR, pričom finančné prostriedky majú pochádzať zo všeobecného rozpočtu Únie.

V roku 2016 sa prostredníctvom rozpočtu EÚ poskytla podpora trvalému úsiliu Únie udržiavať mier, pomáhať tretím krajinám v predchádzaní konfliktom, reagovať na krízy a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť. V rámci nástroja na podporu stability a mieru (IcSP) bola v roku 2016 vyčlenená rekordná suma 271,5 milióna EUR na reagovanie na krízy, 27 miliónov EUR na opatrenia v oblasti predchádzania konfliktom, budovania mieru a pripravenosti na krízy a 224,7 milióna EUR na opatrenia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Takisto sa posilnilo zameranie na spojitosť medzi bezpečnosťou a rozvojom pri vypracovávaní ďalších programov a opatrení, zvlášť v subsaharskej Afrike (napr. prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku).

Opatrenia Komisie v rámci tohto rozpočtového okruhu taktiež prispeli v roku 2016 k stabilizácii susedských krajín. Jedným z príkladov je Ukrajina, kde konflikt pokračoval počas celého roka 2016 a kde finančná a technická pomoc EÚ zohrala zásadnú úlohu napríklad v podpore širšieho mierového úsilia, ako aj reforiem. V roku 2016 EÚ mobilizovala 25,6 milióna EUR v rámci nástroja na podporu stability a mieru (IcSP) s cieľom riešiť krízu v krajine a poskytnúť podporu obyvateľstvu postihnutému konfliktom, pričom na 14,6 milióna EUR z tejto sumy sa už zadali zákazky. Suma 5 miliónov EUR138 bola poskytnutá osobitnej pozorovateľskej misii OBSE na program dočasnej reakcie v krajine. Na rok 2016 bolo naplánované vyplatenie 1,2 miliardy EUR v rámci makrofinančnej pomoci (MFA) Ukrajine, ktoré bolo podmienené splnením podmienok politík. Makrofinančná pomoc je program na podporu vonkajších finančných potrieb krajiny. Plánované vyplatenie sa odložilo z dôvodu nesplnenia podmienok finančnej a hospodárskej politiky139 na Ukrajine. Napriek zmene vlády a s niekoľkými výnimkami Ukrajina uskutočňovala v roku 2016 stabilným tempom reformy vo viacerých sektoroch hospodárstva a spoločnosti. EÚ bola taktiež jedným z najväčších humanitárnych darcov na Ukrajine, kde sa projektmi priamo pomohlo pol miliónu ľuďom poskytnutím jedla, prístrešia, zdravotníckych služieb a psychologickej pomoci.

V roku 2016 financovanie zo strany EÚ prispelo tiež k dosiahnutiu dôležitého projektového míľnika na mieste černobyľskej jadrovej katastrofy na Ukrajine. 29. novembra 2016 sa v rámci projektu zameraného na zníženie uvoľňovania rádioaktivity z pozostatkov zničeného jadrového reaktora po dobu nasledujúcich 100 rokov umiestnila na miesto reaktoru posledná časť obrovskej konštrukcie oblúkového tvaru. Celkové projektové náklady na „nový bezpečnostný kryt“ predstavujú okolo 1,5 miliardy EUR, pričom projekt sa spoločne financuje z prostriedkov EÚ, Ukrajiny, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a medzinárodného spoločenstva. EÚ prispela sumou 210 miliónov EUR v rámci technickej pomoci pre krajiny spoločenstva nezávislých štátov (TACIS) a sumou 220 miliónov EUR, z toho 40 miliónov EUR len v roku 2016, v rámci nástroja spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC). Ukončenie projektu sa plánuje ku koncu roka 2017.

1.5.2. Výsledky programov na roky 2007 – 2013

V roku 2016 sa uverejnilo niekoľko preskúmaní a hodnotení, ktoré poskytli nový náhľad na efektívnosť programov na roky 2007 – 2013.

Reagovanie na krízy v tretích krajinách – flexibilný vonkajší program

Nástroj stability (IfS) bol strategický program na roky 2007 – 2013 na riešenie úloh v oblasti bezpečnosti a rozvoja. Jeho zložka reakcie na krízy (IfS CRC)140 bola zameraná na rýchlu a flexibilnú prvotnú reakciu na politické krízy alebo prírodné katastrofy v tretích krajinách. V období rokov 2007 – 2013 sa okolo 1 076 miliónov EUR z rozpočtu EÚ vyčlenilo na intervencie v rámci zložky reakcie na krízy nástroja stability.

Z dôkazov hodnotenia141 vyplýva, že táto zložka nástroja stability bola užitočná pre vonkajšiu činnosť EÚ.

Hodnotením zložky reakcie na krízy nástroja stability (IfS CRC) EÚ v období rokov 2007 – 2013 sa zistilo, že táto zložka poskytla pridanú hodnotu EÚ v prípadoch, keď vyplnila medzery v súbore existujúcich nástrojov reakcie na krízy.

Ako pozitívny príklad sa osobitne vyzdvihol nástroj politického poradenstva a sprostredkovania (PAMF) zložky reakcie na krízy nástroja stability EÚ. Nástroj politického poradenstva a sprostredkovania predstavoval menej ako 1 % z celkového objemu finančných prostriedkov a 4 % z projektov. Nástroj umožnil financovanie rýchlych a sústredených akcií v oblastiach politického poradenstva, technickej pomoci, sprostredkovania a zmierenia až do výšky 2 miliónov EUR. Čas uplatňovania musel byť krátky vzhľadom na to, že nástroj politického poradenstva a sprostredkovania je založený na ročných pevných finančných rozhodnutiach. Vďaka tejto cennej charakteristike sa z neho stal veľmi dobrý doplňujúci nástroj k existujúcim nástrojom reakcie na krízy členských štátov EÚ a medzinárodných darcov.142

Preukázalo sa, že intervenciami sa dosiahli najefektívnejšie výsledky, keď sa uskutočňovali v koordinácii s politickým dialógom a/alebo inými zdrojmi financovania. Napríklad financovanie reformy sektora primárnej zdravotníckej starostlivosti v rámci IfS CRC v Libanone prebiehalo popri inštitucionálnej reforme riadenej štátom, ktorá rozšírila jeho dosah. Intervencii v rámci IfS CRC sa pripísala zásluha za to, že viedla k zmierneniu napätia medzi libanonskými občanmi a sýrskymi utečencami podporou prístupu k službám zdravotníckej starostlivosti a ich zlepšením pre zraniteľné obyvateľstvo Libanonu143.

Hodnotením sa však takisto dospelo k záveru, že celkový dosah zložky reakcie na krízy nástroja stability EÚ mohol byť väčší, ak by sa počas celého procesu politickou angažovanosťou systematickejšie podporovali intervencie, a to nielen na úrovni delegácií EÚ, ale aj vo vzťahu k tomu, ako nástroj zapadá do celkového, dlhodobejšieho reagovania na krízy zo strany EÚ.

V hodnotení sa ďalej kriticky poukázalo na to, že zložka reakcie na krízy nástroja stability EÚ bola nedostatočne zameraná na vyvodzovanie ponaučení, monitorovanie a hodnotenie jej intervencií. Program by bol takisto mohol mať väčší dosah, keby sa bol rozpoznal jeho potenciál ako operačnej testovacej pôdy pre rastúcu potrebu EÚ reagovať na krízy.

Zmierňovanie chudoby – dôkazy z hodnotenia z Bangladéša (2007 – 2013)

Počas obdobia rokov 2007 – 2013 EÚ úzko spolupracovala s ostatnými rozvojovými partnermi vrátane členských štátov na celkovom cieli zmierňovania chudoby. Bolo to tak napríklad v prípade rozvojovej spolupráce Dánska, Švédska a EÚ s Bangladéšom. Počas daného obdobia títo traja partneri vyplatili celkovo 1,38 miliardy EUR, z toho 57 % EÚ, pričom sa to financovalo najmä prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce144 (DCI) a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR).

Hodnotením rozvojovej spolupráce z roku 2016145 sa zistilo, že príspevok EÚ bol zvlášť účinný vďaka svojmu strategickému prístupu zlepšovania súdržnosti medzi obchodom a politikou hospodárskeho rozvoja. Prístupu, ktorý, okrem iného Bangladéšu umožnil výrazne zvýšiť svoj vývoz do Únie. EÚ zas dokázala využiť tieto obchodné väzby na urýchlenie zlepšení v oblastiach, ako je bezpečnosť pracovníkov v odevnom priemysle. Iné úsilia sa však nepremietli do hmatateľných zlepšení: týka sa to najmä zamerania nástroja na zlepšenia v oblasti verejnej správy a ľudských práv.

Výskum a inovácie vo vývoji – dôkazy z tematického hodnotenia

V súvislosti s medzinárodným rozvojom hodnotenie z roku 2016146 osvetlilo dosah podpory EÚ na výskum a inovácie.

Počas obdobia rokov 2007 – 2013 vyčlenila EÚ približne 1,1 miliardy EUR (vrátane Európskeho rozvojového fondu) na podporu rozvojových projektov v rámci zložky výskumu a inovácie. Zdroje financovania EÚ zahŕňali nástroj rozvojovej spolupráce (DCI; geografické aj tematické riadky), nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), ako aj Európsky rozvojový fond mimo rozpočtu EÚ.

Hodnotením sa zistilo, že na miestnej úrovni mali rozvojové procesy úžitok z výsledkov výskumu a inovácií, ktoré vzišli z projektov s podporou EÚ. Bolo to tak napríklad v súvislosti s prácou v oblasti rozvoja poľnohospodárstva, ale aj v oblasti programov verejného zdravia, kde sa zužitkovali výsledky výskumu v oblasti chorôb a liečiv. Ďalším zistením bolo, že infraštruktúra IKT financovaná EÚ uľahčila výmenu informácií a poznatkov, ako aj vytváranie sietí medzi jednotlivými výskumnými pracovníkmi. Dosah na inštitucionálnej úrovni bol na základe zistení menej evidentný.

Hodnotením sa však dospelo k záveru, že celkovú efektívnosť a účinnosť podpory výskumu a inovácií brzdila absencia celkového koherentného strategického prístupu.

Oddiel 2
Výsledky v oblasti vnútornej kontroly a finančného hospodárenia

Druhý oddiel tejto správy sa zameriava na to, ako Komisia hospodárila s rozpočtom EÚ v roku 2016.147

V pododdieloch 2.1 a 2.2 tejto správy sa uvádzajú príklady toho, ako sa Komisia usiluje dosiahnuť najvyššie štandardy finančného hospodárenia a vnútornej kontroly.

Konečným cieľom je nákladovo efektívne finančné hospodárenie – teda zjednodušovanie postupov, ochrana rozpočtu EÚ prijímaním preventívnych a nápravných opatrení proti omylom a podvodom a zachovávanie primeranej rovnováhy medzi nákladmi a prínosmi kontrol.

Toto posúdenie hospodárenia dopĺňajú súhrn záverov Útvaru pre vnútorný audit (pododdiel 2.3), práca vykonaná Výborom pre pokrok v oblasti auditu (pododdiel 2.4) a následné činnosti nadväzujúce na absolutórium a odporúčania vonkajšieho auditu (pododdiel 2.5).

Na základe týchto prvkov Komisia preberá plnú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom (pododdiel 2.6).

Celkové výdavky vystavené riziku pri ukončení sa odhadujú na menej ako 2 % celkových príslušných výdavkov.

Viacročné kontrolné mechanizmy útvarov Komisie zabezpečujú primerané riadenie rizík týkajúcich sa zákonnosti a riadnosti transakcií.

Finančné opravy a vymáhanie prostriedkov, ku ktorým dôjde v priebehu nasledujúcich rokov, skutočne celkovo chránia rozpočet EÚ.

A nakoniec, prierezové výsledky organizačného riadenia v roku 2016 sú vyzdvihnuté v pododdiele 2.7 tejto správy.

Schematické znázornenie integrovaného modelu vnútornej kontroly a riadenia rizík Komisie

Znázornenie na nasledujúcej strane ukazuje, ako do seba zapadajú rôzne rozmery integrovaného modelu vnútornej kontroly a riadenia rizík (ICRM) Komisie. Päť cieľov vnútornej kontroly sa dosahuje prijímaním preventívnych aj odhaľovacích/nápravných opatrení zahŕňajúcich tri spôsoby riadenia. V súlade so samotnými programami je okrem toho viacročným aj model kontroly, a to z hľadiska odhaľovania a nápravy akýchkoľvek chýb (napr. uplatňovaním výsledkov z kontrol ex post), ako aj v zmysle zohľadňovania získaných skúseností pri úprave budúcich programov (napr. zjednodušovaním legislatívy) a/alebo systémov kontroly (napr. väčším rozlišovaním kontrol podľa rizika). V priebehu životných cyklov programov správy o riadení podávajú raz ročne útvary v rámci svojich výročných správ o činnosti a Komisia celkovo v rámci výročnej správy o hospodárení a výkonnosti.

2.1.    Dosiahnutie cieľov vnútornej kontroly

Komisia uplatňuje decentralizovaný model finančného hospodárenia. Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách148 je povoľujúcim úradníkom Komisie kolégium komisárov. Kolégium deleguje úlohy finančného hospodárenia na generálnych riaditeľov alebo vedúcich útvarov, z ktorých sa tým stávajú povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním.

Na inštitucionálnej úrovni určila Komisia spoločné štandardy vymedzujúce minimálne vlastnosti týchto systémov vnútornej kontroly.

Komisia aktualizovala svoj rámec vnútornej kontroly v súlade s revíziou rámca COSO.

Tieto štandardy vnútornej kontroly sú založené na rámci výboru COSO149. V súlade s poslednou revíziou rámca COSO, ktorá znamená prechod od systému založeného na súlade k systému založenému na zásadách, Komisia nedávno zodpovedajúcim spôsobom aktualizovala svoj rámec vnútornej kontroly.150 Tieto revidované zásady vnútornej kontroly začnú platiť pre útvary Komisie najneskôr do konca roka 2017. Účelom tejto revízie je zabezpečiť pokračovanie spoľahlivej vnútornej kontroly pri súčasnom zabezpečení nevyhnutnej flexibility umožňujúcej útvarom prispôsobiť sa svojim osobitným charakteristikám a okolnostiam. Bude to zvlášť užitočné vzhľadom na úsilie dosiahnuť, aby boli systémy kontroly viac založené na rizikách a nákladovo efektívnejšie, a to okrem iného zvýšením synergií a účinnosti.151

Na základe tohto rámca a v súlade s regulačnou zodpovednosťou generálnych riaditeľov ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním zavedie každý útvar Komisie najvhodnejšiu organizačnú štruktúru a systémy vnútornej kontroly na dosiahnutie svojich cieľov politiky a operačných cieľov.

Celkovo sa štandardy vnútornej kontroly účinne vykonali a sú funkčné.

Vedenie každého útvaru Komisie pravidelne posudzuje efektívnosť systémov vnútornej kontroly a náležite vyhodnocuje zistenia vyplývajúce z tohto posúdenia.

Na základe toho všetky útvary Komisie dospeli k záveru, že pre rok 2016 sa štandardy vnútornej kontroly účinne vykonali a sú funkčné152. 22 útvarov Komisie však uviedlo, že je potrebné zlepšiť efektívnosť konkrétnych štandardov, a to nasledovne:

Okrem posudzovania systémov vnútornej kontroly zo strany vedenia potvrdzuje účtovník lokálne finančné systémy útvarov Komisie. Správne fungovanie lokálnych systémov, ktoré poskytujú vstupy pre centrálny účtovný systém Komisie (ABAC) je kľúčom k zabezpečeniu celkovej spoľahlivosti účtov. Z výsledkov účtovníkovho potvrdenia lokálnych finančných systémov počas roka 2016 vyplývajú dostatočné úrovne splatnosti a pokračovanie v trvalom zlepšovaní. Nové systémy zavedené v uplynulých rokoch pre finančné hospodárenie v programovom období 2014 – 2020 podporujú zvýšenú automatizáciu a viac integrovaných kontrolných mechanizmov pri zabezpečovaní dodržiavania príslušných nariadení. To umožňuje lepšie používanie zdrojov, znižovanie chýb a štandardizáciu procesov a postupov pre riadenie programov na základe spoločných regulačných ustanovení. Ďalšie zistené silné stránky zahŕňajú vylepšené systémy a nástroje finančného dohľadu, dobré dokumentovanie postupov a vysoko kompetentný personál. Niektorým útvarom153 však boli adresované odporúčania a pripomenutia týkajúce sa, okrem iného, konzistentnosti údajov medzi lokálnymi informačnými systémami a systémom ABAC, včasnosti záznamov, kvality zaznamenaných informácií, aktuálnych usmernení a dokumentácie zosúladených po reorganizáciách alebo bežného používania systémov kontroly.

Na základe týchto posúdení útvary Komisie informovali o dosiahnutí cieľov vnútornej kontroly uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách154. Toto je zhrnuté v nasledujúcich pododdieloch týkajúcich sa účinnosti finančného hospodárenia, efektívnosti v riadení rizík zákonnosti a riadnosti, nákladovej efektívnosti kontrolných mechanizmov a stratégií boja proti podvodom.

2.1.1. Účinnosť finančného hospodárenia

V roku 2016 začala Komisia preskúmavať svoje hlavné finančné procesy z hľadiska zachovávania najprísnejších noriem vo finančnom hospodárení v súvislosti s ubúdajúcimi zdrojmi. Oblasti možných synergií a nárastu účinnosti zahŕňajú zjednodušovanie a harmonizáciu pravidiel a postupov, moderné a prepojené finančné informačné systémy, ďalšiu externalizáciu a vzájomné využívanie finančných odborných znalostí. Tieto opatrenia sú zamerané na zvýšenú účinnosť vo finančnom hospodárení: nižšie byrokratické zaťaženie, primerané náklady mechanizmov kontroly príjemcov, nižšiu chybovosť, zvýšenú kvalitu údajov, skrátenie „času potrebného na udelenie grantu“ a „času potrebného na vyplatenie“.

Pokrok nastal pri zjednodušovaní, kde sa pripravuje opätovné spustenie ukazovateľa zjednodušenia. Po prvýkrát sa zjednodušenie plnenia rozpočtu monitorovalo nielen na úrovni Komisie, ale aj na úrovni členských štátov. Pokročilo sa aj v zjednodušovaní finančných pravidiel spoločne so strednodobým preskúmaním viacročného finančného rámca a revíziou nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to aj v súvislosti so silnejším zameraním na výsledky zvýšeným uplatňovaním jednorazových súm, ocenení a platieb založených na výstupoch a výsledkoch. Pozri tiež úsilie o zjednodušenie pre jednotlivé oblasti politiky uvedené v prvom oddiele tejto správy.

Významný pokrok sa dosiahol v roku 2016 aj smerom k digitálnemu riadeniu grantov (elektronické granty) a obstarávaniu (elektronické obstarávanie) vrátane zriadenia jednotného miesta vstupu na komunikáciu a výmenu informácií so zainteresovanými stranami prístupného všetkým útvarom. Na začiatku roku 2017 sa zaviedli riadiace štruktúry na dohľad nad vypracovaním integrovaného inštitucionálneho riešenia.

Pokiaľ ide o účinnosť kontroly, z údajov v prílohe 6 vyplýva, že globálny priemerný čistý čas splatnosti útvarov Komisie (21,4 dňa v roku 2016) je kratší ako 30 dní a v priebehu rokov trvalo klesá. Globálny priemerný hrubý čas splatnosti (24,9 dňa) sa uvádza po prvýkrát po odporúčaní ombudsmana. Predstavuje priemerný čas splatnosti vrátane akéhokoľvek obdobia pozastavenia.

2.1.2. Efektívnosť riadenia rizík zákonnosti a riadnosti

Modely kontroly

Komisia nesie konečnú zodpovednosť za zabezpečenie riadneho vynakladania rozpočtu EÚ bez ohľadu na to, či financovanie vykonávajú samotné útvary Komisie (priame hospodárenie; pribl. 20 %), zverí sa subjektom (nepriame hospodárenie; pribl. 6 %) alebo ho vykonávajú orgány členských štátov (zdieľané hospodárenie; pribl. 74 %). Pri 80 % rozpočtu je Komisia prevažne závislá od spoľahlivosti informácií o riadení a kontrole poskytovaných členskými štátmi a inými poverenými orgánmi o ich vlastných systémoch kontroly. Na sekundárnej úrovni, ale bez „duplikovania“ úrovní kontroly, môže Komisia vykonávať audity s cieľom overiť spoľahlivosť systémov kontroly, výsledkov kontrol a/alebo správ o hospodárení.

Pri všetkých spôsoboch hospodárenia zahŕňajú modely kontroly útvarov Komisie preventívne aj nápravné opatrenia.

    Preventívne155 opatrenia zvyčajne zahŕňajú kontroly pri zdroji156 a iné kontroly ex ante157 vykonávané Komisiou pred uskutočnením platby alebo schválením výdavku uskutočneného členským štátom alebo iným povereným orgánom. Preventívny charakter v prípade vážnych nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly majú takisto prípadné prerušenia/pozastavenia platieb členským štátom. Komisia okrem toho poskytuje orgánom členských štátov alebo príjemcom grantov školenia a usmernenia.

    Nápravné opatrenia zvyčajne zahŕňajú finančné opravy alebo vymáhanie neoprávnených výdavkov vykázaných členskými štátmi alebo príjemcami v nadväznosti na kontroly ex post158 vykonané Komisiou po uskutočnení platby alebo schválení výdavku uskutočneného členským štátom alebo iným povereným orgánom.

Zatiaľ čo všetky finančné operácie podliehajú kontrole ex ante pred uskutočnením platby Komisiou159, intenzita týchto kontrol v zmysle ich frekvencie a/alebo hĺbky závisí od sprievodných rizík a nákladov. Z toho vyplýva, že kontroly ex ante rozlišované podľa rizika sa zvyčajne nevykonávajú na mieste (rovnováha neúmerne vysokých nákladov/prínosov), zatiaľ čo kontroly ex ante zvyčajne áno (na základe reprezentatívnych vzoriek alebo na základe posúdenia rizík).

Výdavkové programy Komisie, a tým aj systémy kontroly a riadiace cykly majú viacročný formát. Vlastne je to tak, že hoci sa chyby môžu zistiť v ktoromkoľvek roku, opravujú sa až v nasledujúcich rokoch.

Zdroje a základné príčiny chýb zistených Komisiou alebo členskými štátmi prostredníctvom auditu sa napokon zohľadnia pri vypracovávaní budúcich (zjednodušených) právnych predpisov a pri vypracovávaní (prepracovávaní) kontrolných mechanizmov s cieľom znížiť úroveň chybovosti v budúcnosti.

S cieľom odmerať, či je rozpočet EÚ účinne chránený, útvary Komisie odhadujú ukazovateľ „úrovne chybovosti“ a svoje zodpovedajúce rizikové výdavky a nahlasujú ich – v rôznych štádiách počas cyklu:

    výdavky vystavené riziku pri platbe (založené na zistenej miere chybovosti); keď sa pred platbou riadne vykonali kontroly ex ante, ale na chyby nájdené po platbe sa zatiaľ neuplatnili žiadne nápravné opatrenia;

    výdavky vystavené riziku pri vykazovaní (založené na zvyškovej chybovosti); ak sa po platbe už vykonali určité nápravné opatrenia, ale ostatné sa ešte len majú vykonať v nasledujúcich rokoch. Keďže je však táto koncepcia založená na výhradách výročných správ o činnosti, nejde o „celkovú“ koncepciu vzhľadom na to, že nezahŕňa príslušné výdavky bez výhrady (t. j. také, pri ktorých je zvyšková chybovosť < 2 %);

    výdavky vystavené riziku pri ukončení (t. j. zohľadňujúce aj odhadované budúce opravy); po vykonaní všetkých nápravných opatrení v nasledujúcich rokoch.

Definíciu(-ie) výdavkov vystavených riziku a súvisiacich pojmov nájdete v prílohe 3.

Pre ktorýkoľvek rok predstavujú („hrubé“) výdavky Komisie vystavené riziku pri platbe po schválení výdavkov a/alebo uskutočnení platieb viac ako 2 % príslušných výdavkov. To je v súlade s vlastnými zisteniami Európskeho dvora audítorov.

finančné opravy a vymáhanie prostriedkov sa vykonali a vykonajú počas nasledujúceho roku (rokov), čo už znižuje („prechodné“) výdavky vystavené riziku pri vykazovaní. Z dôvodu transparentnosti sa okrem toho vo výročných správach o činnosti vydávajú výhrady v prípade (len) tých programov, pri ktorých by zvyšková chybovosť v čase podávania správ o hospodárení ešte neklesla pod 2 % (výročné správy o činnosti).

Okrem toho po zohľadnení aj odhadovaných budúcich opráv, ktoré sa vykonajú do konca životných cyklov programov, sú výhľadové („čisté“) výdavky vystavené riziku pri ukončení podľa odhadov nižšie ako 2 %.

Výsledky kontroly za rok 2016

Podrobné výsledky za rozpočtový rok 2016 sú uvedené v tabuľke „Odhadované výdavky vystavené riziku pri ukončení“ na nasledujúcej strane.

Výdavky vystavené riziku pri platbe

Kontrolami ex post (napr. auditmi na mieste) vykonávanými po schválení platieb možno ešte stále zistiť aspoň časť160 chýb, ktoré by zostali nezistené po riadnom vykonaní kontrol ex ante, a pripraviť cestu na ich opravu (napr. uplatnením alebo aj extrapoláciou výsledkov auditu).

V priebehu rokov dokázala Komisia dosiahnuť zlepšenie vo svojom finančnom hospodárení. Svedčí o tom skutočnosť, že znížené úrovne chybovosti vykazuje nielen Komisia, ale aj Európsky dvor audítorov. Tieto výročné odhady sa v niektorých oblastiach politík (najmä v oblasti súdržnosti) v súčasnosti dostali z dvojciferných čísiel pred rokom 2009 na podstatne nižšie úrovne, a to vo väčšine oblastí politík pod 5 % a v niektorých iných oblastiach blízko k 2 % alebo dokonca pod túto úroveň.

Pre rok 2016 sa celková priemerná miera chybovosti Komisie na základe zistenej alebo ekvivalentnej miery chybovosti odhaduje na 2,1 % až 2,6 % (v roku 2015 2,3 % až 3,1 %) celkových príslušných výdavkov a súvisiace odhadované celkové výdavky vystavené riziku pri platbe sa pohybujú od 2,9 do 3,6 miliardy EUR (v roku 2015 od 3,3 do 4,5 miliardy EUR). Tento pokles možno pripísať najmä nižšiemu inherentnému riziku chybovosti súdržnosti v prípade programov súčasného viacročného finančného rámca.

Tabuľka: Odhadované výdavky vystavené riziku pri ukončení pre príslušné výdavky v roku 2016 (v miliónoch EUR). Podrobnosti nájdete v prílohe 2-A a definície v prílohe 3.

Komisia a Európsky dvor audítorov dospeli k rovnakým záverom o povahe a základných príčinách pretrvávajúcich vysokých úrovní chybovosti. Medzitým sa prijímajú ďalšie opatrenia v prípade tých programov, v ktorých pretrvávajú vysoké úrovne chybovosti, s cieľom riešiť ich základné príčiny (podrobnosti nájdete nižšie).

Výdavky vystavené riziku pri vykazovaní

V rámci viacročného kontextu programov a kontrolných stratégií sa takto v priebehu rokov všetky zostávajúce zistené chyby opravia. Každý rok v rámci vykazovania útvary Komisie vo svojich výročných správach o činnosti poskytujú informácie o prechodnom stave svojich (spravidla kumulatívnych) programových výdavkov, zistených chybách a vykonaných opravách – až po daný časový okamih.

Dôležitým prvkom pri plnení rozpočtu EÚ je potreba zaistiť náležitú prevenciu alebo odhaľovanie nedostatkov systému, ktoré vedú k chybám, nezrovnalostiam a podvodom, a ich následnú opravu.

Komisia v súlade s právnymi predpismi EÚ prijíma preventívne a nápravné opatrenia s cieľom chrániť rozpočet EÚ pred nezákonnými alebo neoprávnenými výdavkami.

Tam, kde preventívne mechanizmy nie sú účinné, musí Komisia v rámci svojej úlohy dohľadu ako krajné riešenie uplatniť nápravné mechanizmy.

Hlavným cieľom finančných opráv a vymáhania prostriedkov je zabezpečiť, aby sa z rozpočtu EÚ financovali len výdavky, ktoré sú v súlade s právnym rámcom.

Pracovný tok nápravných opatrení je nasledovný:

Finančná oprava sa potvrdí, hneď ako ju schváli členský štát alebo o nej rozhodne Komisia. Finančná oprava sa považuje za vykonanú po vykonaní opravy a jej zaznamenaní v účtovníctve Komisie, čo znamená, že finančnú transakciu schválil zodpovedný povoľujúci úradník v týchto prípadoch: odpočítanie zo žiadosti o priebežnú alebo záverečnú platbu, príkaz na vymáhanie a/alebo zrušenie transakcie.161

Tabuľka: Prehľad finančných opráv a vymáhania prostriedkov v roku 2016162 (v miliónoch EUR)

*Nezahŕňa 61 miliónov EUR vyplatených v rámci okruhu Osobitné nástroje

V roku 2016 predstavovali celkové potvrdené finančné opravy a vymáhanie prostriedkov 3,8 miliardy EUR a vykonané 3,4 miliardy EUR. Táto suma zahŕňa všetky opravy a vymáhanie prostriedkov vykonané v roku 2016 bez ohľadu na rok, v ktorom sa vykonali počiatočné výdavky. Ďalšie podrobnosti možno nájsť v prílohe 4.

Druhy finančných opráv v roku 2016 a kumulatívne výsledky za obdobie rokov 2010 – 2016

Graf: Druhy finančných opráv vykonaných v roku 2016 (v miliónoch EUR)

Graf: Potvrdené finančné opravy a vymáhanie prostriedkov súhrnne za roky 2010 – 2016 (v miliónoch EUR)

Čisté opravy, ktoré mali za následok vrátenie finančných prostriedkov do rozpočtu EÚ, sú charakteristické pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a priame a nepriame hospodárenie.

V prípade politiky súdržnosti sú čisté opravy až do programového obdobia rokov 2007 – 2013 výnimkou. Podľa nového právneho rámca Komisia zadrží 10 % každej priebežnej platby až do dokončenia všetkých kontrolných postupov. Tieto kontroly zabezpečujú, aby v členskom štáte nezostal nezistený či neopravený žiadny závažný nedostatok, ktorý má za následok významnú úroveň rizika vo vzťahu k refundovaným výdavkom. Inak musí Komisia uplatniť čisté finančné opravy.

Súhrnné údaje poskytujú užitočnejšie informácie o význame nápravných mechanizmov používaných Komisiou, pretože sa v nich zohľadňuje viacročný charakter väčšiny výdavkov EÚ a neutralizuje vplyv jednorazových udalostí.

V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) priemerná miera opráv, pokiaľ ide o finančné opravy Komisie v rámci overenia súladu účtov za obdobie od roku 1999 do konca roku 2016, predstavovala 1,8 % výdavkov (z čoho sú všetko čisté finančné opravy) – pozri časť 2.4 prílohy 4.

V prípade finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) na roky 2007 – 2013 predstavovala kombinovaná miera finančných opráv na základe činnosti dohľadu Komisie ku koncu roka 2016 len 1,7 % pridelených rozpočtových prostriedkov – pozri prílohu 4 časť 3.4.2.

V období rokov 2010 – 2016 priemerná potvrdená suma predstavovala 3,3 miliardy EUR alebo 2,4 % priemernej výšky platieb z rozpočtu EÚ, zatiaľ čo priemerná vykonaná suma v tomto období predstavovala 3,2 miliardy EUR alebo 2,3 % platieb.

Pokiaľ ide o vzorku, na ktorej sa vykonával audit, časť (súhrnných) výdavkov bude úplne očistená od chýb, zatiaľ čo zvyšná časť môže byť stále ovplyvnená podobnými chybami. Ak by sa miera chybovosti v tomto štádiu stále považovala za významnú (t. j. presahujúcu kritérium významnosti na úrovni 2 %), vo výročnej správe o činnosti pre daný program by sa uviedla alebo zachovala výhrada.

29 povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním poskytlo vo svojich výročných správach o činnosti za rok 2016 bezvýhradné uistenie, zatiaľ čo 20 vyhlásení obsahovalo výhrady s celkovým počtom 37 výhrad. Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v časti 2.2 a v prílohe 2-B.

Výška výdavkov vystavených riziku pri vykazovaní (len) v programoch, ktorých sa týkali výhrady, sa odhaduje na 1,6 miliardy EUR v porovnaní s 1,3 miliardy EUR v roku 2015. Pozri podrobnejšie informácie uvedené ďalej v časti 2.2.

Výdavky vystavené riziku pri ukončení

V rámci toho istého viacročného kontextu programov a kontrolných stratégií je tiež možné pozrieť sa ďalej smerom ku koncu programového cyklu163 a odhadnúť, vykonanie koľkých opráv sa ešte očakáva prostredníctvom kontrol ex post v budúcnosti. Keďže v súvislosti s tohtoročnými výdavkami skutočne ešte nemuseli byť vykonané (dokončené) kontroly ex post, súvisiace opravy sa zrealizujú až počas nasledujúcich rokov. Výhľadová výška výdavkov vystavených riziku pri ukončení sa môže odvodiť len po zohľadnení všetkých opráv, ktoré už boli a/alebo budú dovtedy vykonané.

Jedným ukazovateľom „odhadovaných budúcich opráv“ by mohli byť historické opravy (napr. sedemročný historický priemer). Prvky a riziká programov, ako aj postupy a nápravné schopnosti súvisiacich kontrolných systémov sa však vyvíjali (napr. zjednodušené mechanizmy plnenia a/alebo prispôsobené kontroly). Historické údaje sú takisto ovplyvnené osobitnými (jednorazovými, neštrukturálnymi) udalosťami. Historické údaje preto nemusia byť vždy najlepším základom na odhadovanie budúcej nápravnej schopnosti. V týchto prípadoch ich povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním upravuje alebo nahrádza s cieľom získať lepší a konzervatívny odhad.

Vo svojich výročných správach o činnosti za rok 2016 útvary Komisie zverejnili základ (sedemročný priemer ich skutočných historických opráv), ako aj úpravy vykonané smerom k ich najlepším, ale konzervatívnym odhadom budúcej nápravnej schopnosti (ex post) pre súčasné programy. Kategórie takýchto úprav zahŕňajú neutralizáciu akýchkoľvek osobitných (jednorazových, neštrukturálnych) udalostí z minulosti, vylúčenie nápravných prvkov ex ante (napr. vymoženie nevyužitého predfinancovania, dobropisy na faktúry), zohľadnenie novšieho historického priemeru (napr. GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prihliada len na posledných päť rokov ako na lepší základ), zohľadnenie rôznych vnútorných rizík a/alebo kontrolných postupov mechanizmov plnenia programov (napr. v prípade súdržnosti na základe kumulatívneho zvyškového rizika odhadovaného útvarmi Komisie, po overení mier chybovosti a finančných opráv oznámených orgánmi auditu a certifikačnými orgánmi členských štátov pre jednotlivé operačné programy), zabránenie uplatňovaniu rovnakej percentuálnej miery na nízkorizikové financovanie agentúr atď., alebo dokonca predpoklad, že budúce štrukturálne opravy ex post by sa rovnali nule (napr. generálne riaditeľstvá výhradne s kontrolnými systémami ex ante a súvisiacimi opravami, ktoré vopred znižujú chybovosť).

Ako sa uvádza v tabuľke Odhadované výdavky vystavené riziku pri ukončení, odhadované budúce opravy týkajúce sa výdavkov za rok 2016 sa pohybujú rozpätí medzi 2,0 a 2,1 miliardy EUR alebo medzi 1,5 % a 1,6 % celkových príslušných výdavkov. To je menej ako v roku 2015 (medzi 2,1 a 2,7 miliardy EUR alebo medzi 1,5 % a 1,9 %), opäť najmä v prípade súdržnosti (čo je logické vzhľadom na nižšiu odhadovanú výšku výdavkov vystavených riziku pri platbe, ktoré sa majú opraviť, ako sa uvádza vyššie). V každom prípade, v porovnaní so skutočnými finančnými opravami a vymáhaním prostriedkov v roku 2016 (potvrdených 3,8 miliardy EUR alebo vykonaných 3,4 miliardy EUR) a ich historickým sedemročným priemerom (3,3 alebo 3,2 miliardy EUR; 2,4 % alebo 2,3 %) možno tento odhad považovať za konzervatívny.

Výsledné odhadované celkové výdavky vystavené riziku pri ukončení, pokiaľ ide o výdavky za rok 2016, sa pohybujú medzi 0,9 a 1,5 miliardy EUR alebo medzi 0,7 % a 1,1 % celkových príslušných výdavkov. To je menej ako v roku 2015 (medzi 1,2 a 1,8 miliardy EUR alebo medzi 0,8 % a 1,3 %), opäť najmä pokiaľ ide o súdržnosť (dôsledok nižšieho vnútorného rizika chybovosti v prípade programov súčasného viacročného finančného rámca, ako bolo uvedené vyššie).

Záver

Zo skutočnosti, že celkové výdavky vystavené riziku pri ukončení sa odhadujú na menej ako 2 % celkových príslušných výdavkov, vyplýva, že viacročné kontrolné mechanizmy útvarov Komisie vo všeobecnosti zabezpečujú primerané riadenie rizík týkajúcich sa zákonnosti a riadnosti transakcií a že finančné opravy a vymáhanie prostriedkov vykonané v nasledujúcich rokoch celkovo chránia rozpočet EÚ.

Odhadovaná celková výška výdavkov vystavených riziku pri ukončení je menej ako 2 %.

Medzitým sa prijímajú ďalšie opatrenia v prípade tých programov, v ktorých pretrvávajú vysoké úrovne chybovosti, s cieľom riešiť ich základné príčiny.

Z dôvodu transparentnosti sa okrem toho vo výročných správach o činnosti vydávajú výhrady v prípade tých programov, pri ktorých zvyšková chybovosť v čase podávania správ ešte neklesla pod 2 % (pozri časť 2.2).

Komisia a Európsky dvor audítorov dospeli k rovnakým záverom o povahe a základných príčinách pretrvávajúcich vysokých úrovní chybovosti; t. j. nedostatky v systémoch riadenia a kontroly (najmä v členských štátoch, tretích krajinách a medzinárodných organizáciách/agentúrach), zhoršené zložitým právnym rámcom, podľa ktorého sa vykonávajú politiky EÚ. Najčastejšími druhmi chýb, ktoré sú dôsledkom tejto kombinácie faktorov, v predchádzajúcich rokoch boli:

– neoprávnené výdavkové položky,

– neoprávnení príjemcovia a neoprávnené projekty/obdobia vykonávania,

– porušenie predpisov v oblastiach verejného obstarávania a štátnej pomoci,

– nedostatočná spoľahlivá dokumentácia, ktorá je podkladom pre vyhlásenia o výdavkoch a

- nesprávne deklarované oblasti oprávnenosti v oblasti poľnohospodárstva.

V oblastiach politiky, na ktoré sa vzťahujú menej komplexné pravidlá oprávnenosti,164 však existujú nižšie úrovne chybovosti, čo ilustruje skutočnosť, že miera chybovosti je omnoho nižšia v prípade systémov založených na režimoch „nároku“,165 ako v prípade systémov „refundácie“ nákladov. Zjednodušenie preto predstavuje najúčinnejší spôsob zníženia rizika chybovosti, ako aj nákladov a zaťaženia kontroly166.

V prípade tých programov, v ktorých pretrváva vysoká chybovosť, Komisia sústavne prijíma preventívne aj nápravné opatrenia na riešenie jej základných príčin a jej vplyvu. Generálne riaditeľstvá vykonávajú cielené opatrenia s cieľom posilniť systémy riadenia a kontroly na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Poznatky získané z predchádzajúcich programových období viedli k zlepšeniam v tvorbe nasledujúcich generácií programov167 a revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici trvania zahŕňa významný balík legislatívnych návrhov na zjednodušenie168 pravidiel uplatňovaných na vykonávanie rozpočtu EÚ.

Viac informácií získate v oznámení Komisie s názvom Základné príčiny chýb a prijaté opatrenia (článok 32 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách) – COM(2017) 124 z 28. 2. 2017.

2.1.3. Nákladová efektívnosť kontrol

Jedným z dôležitých cieľov stratégie Komisie, pokiaľ ide o „rozpočet sústredený na výsledky“, je zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri tvorbe a vykonávaní systémov riadenia a kontroly, ktoré slúžia na predchádzanie chybám alebo na ich zisťovanie a nápravu. V stratégiách kontrol by sa preto malo uvažovať o vyššej úrovni a frekvencii kontrol v rizikovejších oblastiach a mala by sa zabezpečiť nákladová efektívnosť.

V nariadení o rozpočtových pravidlách169 sa vyžaduje, aby povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním do svojich výročných správ o činnosti zahrnuli celkové posúdenie nákladov a prínosov kontrol.

Všetkých 49 útvarov Komisie posúdilo nákladovú efektívnosť a účinnosť svojich systémov kontroly. V roku 2016 mohli preto všetky útvary Komisie prvýkrát dospieť k záveru o nákladovej efektívnosti svojich kontrol. Väčšina útvarov použila v roku 2016 ukazovateľ pomeru nákladov a finančných prostriedkov. Niektoré útvary použili dokonca oba ukazovatele (náklady a finančné prostriedky a náklady a prínosy) a len menšina použila ukazovateľ nákladov a prínosov. Pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie, štyri170 generálne riaditeľstvá, ktoré podávali správy o nákladovej efektívnosti kontrol, začlenili aj posúdenie nákladov na úrovni členských štátov.

Na základe uvedeného posúdenia boli všetky útvary Komisie vyzvané, aby preskúmali svoje systémy kontroly s cieľom zabezpečiť, aby zostali založené na rizikách a nákladovo efektívne, s náležitým zreteľom na prostredie hospodárenia a povahu financovaných opatrení. Útvary Komisie čoraz častejšie prijímajú opatrenia na zlepšenie svojej organizačnej spôsobilosti a pohotovosti:

    do konca roka 2015 preskúmalo svoje systémy kontroly 25 útvarov; polovica171 prijala opatrenia na zlepšenie nákladovej účinnosti, zatiaľ čo iné172 dospeli k záveru, že nie sú potrebné žiadne zmeny;

    do konca roka 2016 preskúmalo svoje systémy kontroly 35 (zo 49) útvarov (71 %). 17 z nich (49 %)173 ich upravilo alebo upraví174, zatiaľ čo zostávajúcich 18 útvarov175 dospelo k záveru, že nie sú potrebné žiadne zmeny.

Finančný význam 49 útvarov Komisie sa výrazne líši. Riadenie finančných prostriedkov je výrazne sústredené medzi niekoľko útvarov s veľkým podielom výdavkov (pričom viac ako 40 % platieb vykonáva samotné GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a 80 % vykonáva šesť útvarov Komisie), po ktorých nasleduje dlhý rad ostatných útvarov s omnoho menším podielom výdavkov [„posledných“ 5 % platieb vykonáva 33 (t. j. dve tretiny) útvarov Komisie].

V niektorých oblastiach útvary spojili svoje zdroje na posilnenie nákladovej efektívnosti kontrol. Praktickým príkladom môže byť, že útvary v oblasti výskumu zriadením spoločného strediska podpory spojili okrem iného stratégiu auditu ex post pre program Horizont 2020. Toto stredisko slúži 20 príslušným povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním, z ktorých osem je generálnych riaditeľstiev, štyri sú výkonné agentúry, sedem je spoločných podnikov a jedna je (regulačná) agentúra EÚ. To zasa viedlo k úsporám z rozsahu a posilnenej nákladovej efektívnosti kontrol v tejto oblasti.

Komisia pokračuje vo svojom úsilí na podporu nákladovej efektívnosti kontrol. V tejto súvislosti už ďalší náhľad poskytla a bude naďalej poskytovať činnosť Útvaru pre vnútorný audit v oblasti auditu týkajúceho sa stratégií kontroly v útvaroch, ktoré spravujú hlavné oblasti výdavkov na politiky, a prebiehajúci audit Útvaru pre vnútorný audit, ktorý sa týka rámca/pravidiel Komisie, pokiaľ ide o odhad, posudzovanie a podávanie správ o nákladovej efektívnosti kontrol.    

2.1.4. Stratégie boja proti podvodom

V roku 2011 bola prijatá stratégia Komisie pre boj proti podvodom a každý útvar Komisie vypracoval, zaviedol a podľa potreby pravidelne aktualizoval vlastnú stratégiu boja proti podvodom pre oblasť politiky, za ktorú zodpovedá. V rámci stratégie Komisie pre boj proti podvodom sa vyžadovalo, aby každý útvar Komisie zaviedol takúto stratégiu do konca roka 2013. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) útvarom Komisie odporúča, aby svoju stratégiu pravidelne aktualizovali s cieľom zohľadniť zmeny v prostredí boja proti podvodom. Ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke, väčšina útvarov Komisie po prijatí prvej stratégie, ktorá mala byť prijatá do konca roka 2013, predložila aktualizáciu svojej stratégie pre boj proti podvodom.

Rok aktualizácie stratégie boja proti podvodom	2017 *	2016	2015	2014	2013 **	Zatiaľ nijaká stratégia ***	Spolu
Počet útvarov Komisie	9	16	13	1	9	1	49

Tabuľka: Aktualizácie stratégií boja proti podvodom útvarmi Komisie.

* 9 útvarov Komisie je v procese prijímania ich aktualizovanej stratégie, pričom uviedli, že tak urobia do konca roka 2017.

** 9 útvarov Komisie od prijatia prvej stratégie do konca roka 2013 svoju stratégiu zatiaľ neaktualizovalo.

*** V roku 2015 bola zriadená služba na podporu štrukturálnych reforiem, ktorá pracuje na stratégii boja proti podvodom. Pre výdavky služby na podporu štrukturálnych reforiem sa zaviedli opatrenia pre boj proti podvodom.

Úrad OLAF vo februári 2016 po konzultáciách so sieťou Komisie na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie predložil aktualizáciu svojej metodiky na vypracovanie stratégie pre boj proti podvodom. Táto aktualizácia sa týkala najmä ďalšej integrácie opatrení pre boj proti podvodom (od odhaľovania rizika podvodov po kontrolnú činnosť a monitorovanie) do cyklu plnenia úloh Komisie (ako súčasť zmien opísaných v časti 2.7.2.) a monitorovacieho cyklu. Prostredníctvom tejto integrácie tvoria činnosti v oblasti boja proti podvodom neoddeliteľnú súčasť kontrolných činností útvarov Komisie, pričom sa zachováva osobitná pozornosť, ktorú si podvody vyžadujú. Útvary Komisie, ktoré aktualizovali svoje stratégie boja proti podvodom v roku 2016, uviedli, že uplatnili aktualizovanú metodiku.

Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) použila metodiku úradu OLAF na aktualizáciu svojej stratégie pre boj proti podvodom, ktorá sa uskutočnila v roku 2016. Posudzovanie rizika podvodov, ktoré agentúra vykonáva, je teraz integrované do ročného hodnotenia rizík. Hlavnými rizikami v oblasti podvodov, s ktorými sa agentúra EASME stretáva, sú plagiátorstvo a dvojité financovanie a úmyselne zveličené alebo nepravdivé žiadosti o refundáciu nákladov. Tieto riziká a opatrenia na ich zmiernenie sa pozorne monitorujú v ročnom hodnotení rizík.

Agentúra EASME prijíma opatrenia na zmiernenie týchto rizík a vykonáva v súvislosti s nimi rozšírené kontroly, pričom sleduje zásadu nákladov a prínosov. To znamená, že sa uplatňujú kontroly na základe rizík a že predmetom rozšíreného monitorovania sú najmä vysoko rizikové projekty.

V prípade určitých rizík (napr. plagiátorstva) sa agentúra EASME zúčastnila na testovaní nástrojov programu Horizont 2020 pre programy Horizont 2020, ktoré sa uplatňujú vo všetkých útvaroch Komisie aktívnych v oblasti výskumu.

Vykonávanie stratégií boja proti podvodom sa pravidelne monitoruje prostredníctvom cyklu plnenia úloh Komisie. Keďže každá oblasť politiky má osobitné charakteristiky týkajúce sa podvodov, v činnostiach boja proti podvodom neexistuje nijaký jednotný prístup vhodný pre všetkých. Väčšina útvarov Komisie organizuje činnosti na zvyšovanie informovanosti v oblasti podvodov, ako sú školenia a semináre. V roku 2016 najmenej 27 útvarov uviedlo, že usporiadalo takéto činnosti zamerané na konkrétnych zamestnancov, ako sú noví pracovníci, finanční zamestnanci a vedúci pracovníci.

Po šiestich rokoch vykonávania Komisia zvažuje aktualizáciu stratégie Komisie pre boj proti podvodom prijatej v roku 2011. Cieľ stratégie Komisie pre boj proti podvodom, ktorým je zlepšovanie predchádzania podvodom, ich odhaľovania a vyšetrovania a zabezpečenie primeraných sankcií, vymáhania a odrádzania, je pevnou súčasťou programu Komisie. Aktualizácia stratégie Komisie pre boj proti podvodom by sa sústredila na pokračovanie tohto prístupu s ďalším dôrazom na integráciu opatrení pre boj proti podvodom do systémov vnútornej kontroly Komisie, najmä pokiaľ ide o podávanie správ o vykonávaní opatrení pre boj proti podvodom, aké sa predstavujú v tejto časti.

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia na ochranu finančných záujmov EÚ sa uplatňuje od 1. januára 2016. Tento nový systém bol zavedený po revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2015. Systém zabezpečuje:

–    včasné odhaľovanie hospodárskych subjektov, ktoré predstavujú riziká ohrozujúce finančné záujmy Únie,

–    vylúčenie nespoľahlivých hospodárskych subjektov zo získavania finančných prostriedkov Únie a/alebo uloženie finančnej sankcie takýmto subjektom,

–    v najzávažnejších prípadoch uverejnenie informácií o vylúčení a/alebo finančnej sankcii na webovom sídle Komisie s cieľom posilniť odrádzajúci účinok.

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia predstavuje významné zlepšenie v uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa správnych sankcií, pokiaľ ide o základné práva, nezávislé poradenstvo a transparentnosť. S cieľom zabezpečiť súdržnosť systému sa teraz rozhodnutia, ktoré majú prijať inštitúcie, agentúry a orgány EÚ o uložení sankcie nespoľahlivým hospodárskym subjektom, môžu prijať až po získaní odporúčania nového centralizovaného výboru, ktorému predsedá stály nezávislý predseda na vysokej úrovni. Toto odporúčanie obsahuje predbežnú právnu klasifikáciu správania so zreteľom na zistené skutočnosti a ďalšie zistenia. Výbor posudzuje prípady, v ktorých nebol prijatý konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie.

Výbor začal fungovať v roku 2016. V tom istom roku rôzni povoľujúci úradníci adresovali výboru 21 prípadov týkajúcich sa 33 hospodárskych subjektov. Do 30. apríla 2017 to malo za následok 14 odporúčaní, z ktorých tri boli prijaté v roku 2016.

Výboru sa najčastejšie predkladajú prípady, ktoré sa týkajú závažného porušovania zmluvných povinností a/alebo závažného profesionálneho pochybenia. Anonymizovaný súhrn prípadov, ktorými sa výbor zaoberal, sa sprístupní v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý bude sprievodným dokumentom k tej časti výročnej správy Komisie týkajúcej sa článku 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá je venovaná systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia.

2.2.    Vyhlásenie o vierohodnosti a výhrady

Vo svojich výročných správach o činnosti za rok 2016 všetkých 49 povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním uviedlo primerané uistenie, že informácie uvedené v ich správe poskytujú pravdivý a skutočný pohľad, zdroje pridelené na činnosti boli použité na ich zamýšľané účely a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

Povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním posudzovali výsledky kontrol a všetky ďalšie relevantné prvky, aby získali uistenie o tom, že sa dosiahli ciele kontroly. Zohľadnili všetky zistené závažné nedostatky a posúdili, či mali významný kumulatívny kvantitatívny a kvalitatívny vplyv na uistenie. 29 povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním na základe toho uviedlo bezvýhradné uistenie, zatiaľ čo 20 vyhlásení obsahovalo výhrady s celkovým počtom 37 výhrad176 za rok 2016.

Možnosť uviesť vo výročnej správe o činnosti vyhlásenia o uistení s výhradami je základom koncepcie zodpovednosti. Vo vzťahu k zisteným problémom a nedostatkom zabezpečuje transparentnosť opatrení na riešenie základných problémov a odhad ich vplyvu. Hoci väčšina výhrad vznikne na základe zistení týkajúcich sa riadenia a kontroly minulých platieb, majú aj pozitívny preventívny budúci účinok, keďže akčné plány vypracované v súvislosti výhradami sú zamerané na zmiernenie budúcich rizík a nápravné opatrenia povedú k posilneniu systémov kontroly.

Výhrady uvedené vo výročných správach o činnosti za rok 2016 majú vplyv na všetky oblasti výdavkov a príjmov. Príslušní povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním prijali vo všetkých prípadoch akčné plány na riešenie príslušných nedostatkov a zmiernenie vyplývajúcich rizík.

Keď porovnáme 37 výhrad za rok 2016 s 33 výhradami v roku 2015, jedna predchádzajúca výhrada bola zrušená177, päť výhrad je nových, dve boli rozšírené178 a jedna bola čiastočne179 kvantifikovaná. Štyri opakované a dve nové výhrady sú „nekvantifikované“180 (nemajú žiadny finančný vplyv na rok 2016). (Vyšší) počet výhrad však nie je nevyhnutne najdôležitejším ukazovateľom, napríklad keď sa „nové“ výhrady vydávajú aj pre ďalšie programové obdobie a/alebo iné segmenty politiky (porovnaj väčšiu presnosť a transparentnosť).

Toto je päť novo zavedených výhrad:

    GR pre regionálnu a miestnu politiku zaviedlo výhradu v medziach súčasného viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 pre Európsky fond regionálneho rozvoja/Kohézny fond (s obmedzením na dva programy v dvoch členských štátoch), aj keď nekvantifikovanú pre rok 2016;181

    GR pre migráciu a vnútorné záležitosti zaviedlo výhradu v medziach súčasného viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 pre program Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) v dvoch členských štátoch;

    GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zaviedlo nekvantifikovanú výhradu, keďže v súčasnosti nedokáže poskytnúť uistenie pre projekty v Sýrii a Líbyi (v súvislosti s prístupom zamestnancov k projektom a prístupom audítorov k dokumentom). Zdôrazňujú sa tým nielen (vysoké) vnútorné riziká niektorých oblastí politiky, ale aj možnosť nedostatočne prispôsobených postupov poskytovania grantov (kritériá oprávnenosti) pre výdavkové programy v takýchto podmienkach;

    agentúra EASME vydala druhú výhradu pre svoje segmenty rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), teraz aj pre program ekologických inovácií (t. j. okrem jej opakovanej výhrady týkajúcej sa programu Inteligentná energia – Európa);

    GR pre rozpočet vydalo výhradu pre príjem týkajúci sa tradičných vlastných zdrojov, vzhľadom na správu úradu OLAF o podvodoch spojených s clami v Spojenom kráľovstve. To má priamy vplyv na tradičné vlastné zdroje Komisie a môže tiež nepriamo ovplyvňovať základ dane z pridanej hodnoty niektorých členských štátov, a tým zdroje spojené s daňou z pridanej hodnoty, ako aj vyrovnávacie zdroje Komisie spojené s hrubým národným dôchodkom.

Ak sú úrovne chybovosti stále vysoké, v článku 32 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že Komisia zistí nedostatky právnych ustanovení a/alebo systémov kontroly, analyzuje náklady a prínosy možných nápravných opatrení a prijme alebo navrhne vhodné opatrenia. Systémy riadenia a kontroly pre programy na obdobie rokov 2014 – 2020 sa zmenili, Komisia však bude môcť určiť účinky týchto nových opatrení na úroveň chybovosti až po určitom čase.

Tabuľka: Rozsah a výška výdavkov vystavených riziku, na ktoré sa vzťahujú výhrady na rok 2016 (v miliónoch EUR). Pozri podrobné informácie v prílohe 2-B.

Rozsah a expozícia

Rozsah (platby, ktoré môžu byť ovplyvnené) kvantifikovaných výhrad na rok 2016 predstavuje 35,3 miliardy EUR (26 % platieb). Toto zvýšenie v porovnaní s rokom 2015 (29,8 miliardy EUR, 21 % platieb) je spôsobené najmä výhradou GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa týka priamej podpory z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ktorá má vplyv na viacero platobných agentúr vo viacerých členských štátoch v dôsledku prvého roku vykonávania nových a náročnejších systémov, najmä ekologizácie). V roku 2016 je nižší rozsah len v oblasti výskumu, a to z dôvodu postupného ukončovania siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) a vzhľadom na skutočnosť, že na program Horizont 2020 sa nevzťahuje výhrada. Príjmy ovplyvnené kvantifikovanou výhradou v roku 2016 predstavovali 20,1 miliardy EUR (15 % vlastných zdrojov).

Expozícia (skutočný finančný vplyv), pokiaľ ide o výdavky vystavené riziku pri vykazovaní v prípade výdavkov, na ktoré sa vzťahuje výhrada, sa odhaduje na 1,6 miliardy EUR. Zvýšenie v porovnaní s rokom 2015 (1,3 miliardy EUR) je spôsobené najmä výhradou GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa týka priamej podpory z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, a je len čiastočne kompenzované lepšou segmentáciou oblasti vonkajších vzťahov a uvedeným prechodom v oblasti výskumu zo siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) na program Horizont 2020. Výdavky vystavené riziku pri vykazovaní, pokiaľ ide o príjmy, na ktoré sa vzťahuje výhrada, sa odhadujú na 0,5 miliardy EUR.

Výsledky podľa oblastí politiky sú uvedené v tabuľke vyššie. Podrobné výsledky podľa útvarov sú uvedené v prílohe 2-B.

Pokrok dosiahnutý v roku 2016

Útvary aj v roku 2016 pokračovali vo svojom úsilí na posilňovanie budovania vierohodnosti vo výročných správach o činnosti. Tu sú niektoré príklady dosiahnutých úspechov:

    GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, ktoré pôsobia v oblasti vonkajších vzťahov, lepšie „segmentujú“ svoje budovanie vierohodnosti, pokiaľ ide o ich portfóliá, vďaka čomu sa lepšie zacielila pôvodne všeobecná výhrada GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a odôvodnilo sa, že nie je potrebná nijaká výhrada GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení. Obe generálne riaditeľstvá tým riadne reagovali na pripomienky Európskeho dvora audítorov, Útvaru pre vnútorný audit a ústredných útvarov k ich výročným správam o činnosti za rok 2015;

    generálne riaditeľstvá a výkonné agentúry pôsobiace v oblasti výskumu riadne uplatňujú osobitnú (prispôsobenú rizikám) hladinu významnosti vo výške 2 % až 5 %182, ktorá sa predpokladá v odvetvových právnych predpisoch týkajúcich sa programu Horizont 2020. Ich vyhlásenia o vierohodnosti preto neobsahujú výhrady súvisiace s programom Horizont 2020. Túto stratégiu schválil legislatívny orgán183 od začiatku tohto viacročného programu, keďže uznal zachované vnútorné riziká programu (napr. neúplné schválenie zjednodušení, mechanizmy poskytovania grantov stále založené predovšetkým na refundácii oprávnených nákladov, zameranie na rizikovejších príjemcov, ako sú malé a stredné podniky) a stanovené obmedzenia kontroly (strop na kontroly ex post, časové obmedzenie na rozšírenie systémových zistení auditu na iné projekty toho istého príjemcu). Generálne riaditeľstvá pôsobiace v oblasti vonkajších vzťahov analyzujú, či by rôzne hladiny významnosti viedli k vzniku príležitostí na lepšie riadenie ich finančných rizík;

    generálne riaditeľstvá pôsobiace v oblasti súdržnosti (GR pre regionálnu a mestskú politiku, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, GR pre námorné záležitosti a rybárstvo) zaviedli ročné schvaľovanie účtovných závierok a zadržanie 10 % z každej priebežnej platby, ktorú vykoná Komisia, čo zaručuje účinné vymáhanie prostriedkov (vopred) vo vzťahu k akýmkoľvek potenciálnym chybám zisteným (až do výšky 10 %) v čase schvaľovania účtovnej závierky.    

Aspekty uvedené v záveroch Výročnej správy o hospodárení a vykonávaní na rok 2015 a/alebo v zdôrazneniach skutočnosti v Celkovom stanovisku Útvaru pre vnútorný audit za rok 2015

Útvary Komisie uvedené v záveroch Výročnej správy o hospodárení a vykonávaní na rok 2015 riešili príslušné body v roku 2016 (generálne riaditeľstvá plniace rozpočet v rámci zdieľaného hospodárenia, GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a GR pre energetiku).

Pokiaľ ide o body uvedené v Celkovom stanovisku Útvaru pre vnútorný audit za rok 2015, Útvar pre vnútorný audit zopakoval zdôraznenie skutočnosti týkajúce sa posilnenia stratégií a činností monitorovania a dohľadu generálnych riaditeľstiev, ktoré sa spoliehajú na poverené subjekty, pokiaľ ide o plnenie častí ich rozpočtu [pričom však v tejto súvislosti riadne prihliadajú na rôznu povahu, pôvod a (niekedy obmedzený) mandát]. Podrobnejšie informácie sú uvedené v časti 2.3 a/alebo v prílohe 5.

Vývoj v roku 2017

Služba na podporu štrukturálnych reforiem je nový útvar Komisie, ktorý nadobudol postavenie samostatného povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním v roku 2016. Pokiaľ ide o budovanie vierohodnosti smerom k jeho prvej výročnej správe o činnosti, útvar sa mohol spoliehať na zložky kontrolného prostredia, ktoré boli spolu s prevzatými činnosťami a zamestnancami v skutočnosti pokračovaním činnosti GR pre regionálnu a mestskú politiku a GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie. Rozpočet služby na podporu štrukturálnych reforiem sa ďalej rozširuje. Počínajúc rokom 2017 služba na podporu štrukturálnych reforiem zavádza významné posilnenie svojho (vlastného) systému kontroly a podávania správ o hospodárení, ktoré umožní primerané hospodárenie s týmto rozšíreným rozpočtom.

Čoraz viac sa využívajú trustové fondy EÚ184 (EUTF). Príslušné generálne riaditeľstvá185 by preto mali zabezpečiť transparentné a úplné pokrytie trustových fondov EÚ v podávaní svojich správ o hospodárení. To predpokladá lepšie rozlíšenie medzi zodpovednosťou za príspevky, ktoré uhrádzajú do trustových fondov EÚ z rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu ako generálne riaditeľstvo, a za transakcie, ktoré vykonávajú mimo trustových fondov EÚ (t. j. s Európskym rozvojovým fondom EÚ a fondmi ďalších darcov) ako správcovia trustového fondu.

Pohľad vpred za rok 2017 a/alebo 2020

    Hoci Európsky dvor audítorov zatiaľ plne uznáva viacročný formát systémov kontroly Komisie, potrebné je ďalej posilniť spoločné chápanie druhov opráv a a vymáhania prostriedkov, ich vplyvu na ochranu rozpočtu EÚ a ich predkladania v podávaní príslušných správ Komisie. V roku 2017 bola preto zriadená spoločná pracovná skupina.

    Na analýzu výsledkov kontroly a auditu v programe Horizont 2020 sa používajú osobitné kritériá významnosti. Komisia sa domnieva, že zavedenie kritérií významnosti rozlíšených podľa rizika je významným zlepšením. Zo všeobecnejšieho hľadiska preto ide o jeden z potenciálnych odkazov v kontexte prípravy programov po roku 2020, keď by sa zjednodušenia, súčinnosť a účinnosť, nákladovo efektívne systémy kontroly rozlíšené podľa rizika, primeranejšie kritériá významnosti a možné „spoločné“ budovanie vierohodnosti mohli stať štandardnejšími postupmi.

2.3.    Uistenie získané prostredníctvom činnosti Útvaru pre vnútorný audit

Útvary Komisie zakladajú svoje uistenia aj na činnosti Útvaru pre vnútorný audit.

Príloha 5 k tejto výročnej správe o hospodárení a vykonávaní obsahuje viac informácií o uistení, ktoré poskytuje Útvar pre vnútorný audit. Orgánu udeľujúcemu absolutórium sa v súlade s článkom 99 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách zašle súhrnná správa o práci vnútorného audítora. Útvar pre vnútorný audit dospel k záveru, že subjekty, ktoré boli predmetom auditu, účinne zaviedli 95 % odporúčaní, ktoré boli následne vykonávané v období rokov 2012 – 2016. Zo 413 odporúčaní, ktoré sa stále vykonávajú (čo predstavuje 23 % celkového počtu odporúčaní prijatých počas uplynulých piatich rokov), nijaké nie je klasifikované ako kritické a 170 je klasifikovaných ako veľmi dôležité. Z týchto 170 odporúčaní, ktoré boli označené ako veľmi dôležité, sa ku koncu roka 2016 oneskorilo vykonávanie o viac ako šesť mesiacov v prípade 18 odporúčaní, čo predstavuje len 1 % celkového počtu odporúčaní prijatých v uplynulých piatich rokoch. V rámci následnej činnosti Útvaru pre vnútorný audit sa potvrdilo, že odporúčania sa vo všeobecnosti vykonávajú uspokojivo a systémy kontrol v útvaroch, ktoré boli predmetom auditu, sa zlepšujú.

Útvar pre vnútorný audit v roku 2016 v rámci svojho pracovného programu ďalej vykonával audity výkonnosti v reakcii na smerovanie Komisie ku kultúre založenej na výkonnosti a k väčšiemu sústredeniu sa na pomer medzi kvalitou a cenou.

i) pokiaľ ide o riadenie a meranie výkonnosti, Útvar pre vnútorný audit uviedol, že v uplynulých rokoch sa dosiahol významný pokrok napríklad v počte nových iniciatív na inštitucionálnej úrovni (pozri časť 2.7 tejto správy) alebo v pozitívnom vykonávaní v niektorých oblastiach (napr. audit v GR pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru viedol k pozitívnemu záveru a ukázal, že účinný rámec riadenia výkonnosti je možné zaviesť napriek skutočnosti, že generálne riaditeľstvo má na starosti rozmanité činnosti politík a výdavkové programy). V rámci viacerých auditov Útvaru pre vnútorný audit (GR AGRI, GR DEVCO, GR GROW, GR MOVE), ktoré sa sústredili na riadenie a meranie výkonnosti na úrovni generálnych riaditeľstiev, sa však zistilo, že na posilnenie vyspelosti mechanizmov riadenia a merania výkonnosti generálnych riaditeľstiev sú stále potrebné významné zlepšenia;

ii) pokiaľ ide o výkonnosť vo vykonávaní politík a/alebo rozpočtu (operačné a administratívne rozpočtové prostriedky), Útvar pre vnútorný audit určil osobitné zlepšenia, ktoré sa majú vykonať v oblasti priameho hospodárenia (napr. účinnosť a efektívnosť riadenia grantov v rámci GR HOME, GR JUST, GR RTD a v rámci Výkonnej agentúry pre výskum), nepriameho hospodárenia (primeranosť a efektívnosť zavedených režimov dohľadu v rámci generálnych riaditeľstiev a útvarov, ktoré sa zaoberajú decentralizovanými agentúrami EÚ v rámci GR HOME a GR SANTE, dohľad GR ENER nad spoločným podnikom Fusion for Energy a projektom ITER), zdieľaného hospodárenia (napr. efektívnosť opatrení na zjednodušenie v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 v rámci GR REGIO, GR EMPL a GR MARE) a monitorovania politík (napr. dohľad GR MOVE nad politikou bezpečnosti letectva a námornej bezpečnosti).

Okrem toho, tak ako minulý rok (v dôsledku centralizácie funkcie vnútorného auditu v roku 2015), vydal Útvar pre vnútorný audit vo februári 2017 obmedzené závery o stave vnútornej kontroly pre každé generálne riaditeľstvo a útvar. Tieto závery mali prispieť k výročným správam o činnosti príslušných generálnych riaditeľstiev a útvarov za rok 2016. V záveroch sa osobitne upozorňuje na všetky otvorené odporúčania označené ako „kritické“ alebo na kombinovaný účinok viacerých odporúčaní označených ako „veľmi dôležité“ a v dvoch prípadoch (GR DEVCO a GR CLIMA) Útvar pre vnútorný audit uviedol, že príslušné generálne riaditeľstvá by mali riadne posúdiť, či vo svojej výročnej správe o činnosti vyžadujú vydanie výhrady. Generálne riaditeľstvá v oboch prípadoch vydali takéto výhrady v súlade s obmedzenými závermi Útvaru pre vnútorný audit.

Podľa požiadaviek poverovacej listiny vnútorný audítor Komisie predložil aj celkové stanovisko založené na jeho činnosti (2014 – 2016) a na činnosti bývalého oddelenia vnútorného auditu (podávanie správ za rok 2014), ktoré bolo zamerané na finančné hospodárenie. V stanovisku sa dospelo k záveru, že Komisia v roku 2016 zaviedla postupy správy, riadenia rizík a vnútornej kontroly, ktoré ako celok poskytujú primerané uistenie, pokiaľ ide o dosiahnutie jej finančných cieľov. Celkové stanovisko je však s výhradou so zreteľom na výhrady uvedené vo vyhláseniach o uistení povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním a vydané v ich výročných správach o činnosti.

Pri vypracovávaní tohto stanoviska Útvar pre vnútorný audit posudzoval kombinovaný vplyv súm vystavených riziku, ktorých odhad bol zverejnený vo výročných správach o činnosti, vzhľadom na nápravnú schopnosť, o ktorej svedčia finančné opravy a vymáhané prostriedky v minulosti. Vzhľadom na rozsah finančných opráv a vymáhaných prostriedkov v minulosti a za predpokladu, že budúce opravy sa uskutočnia na porovnateľnej úrovni, sa Útvar pre vnútorný audit domnieval, že rozpočet EÚ je ako celok a z dlhodobého hľadiska primerane chránený.

Bez uvedenia ďalších výhrad v stanovisku vnútorný audítor pridal jedno zdôraznenie skutočnosti týkajúce sa stratégií dohľadu vo vzťahu k tretím stranám vykonávajúcim politiky a programy, ktoré je opísané v prílohe 5.

2.4.    Súhrn záverov o činnosti vykonávanej Výborom pre pokrok v oblasti auditu

Výbor pre pokrok v oblasti auditu sústredil svoju činnosť na štyri kľúčové ciele stanovené v jeho pracovných programoch na roky 2016 a 2017, najmä na: posúdenie plánovania auditu Útvaru pre vnútorný audit, analýzu výsledkov činnosti vnútorného a vonkajšieho auditu s cieľom určiť potenciálne významné riziká vrátane zistení prierezového tematického záujmu, monitorovanie následných činností útvarov Komisie vo vzťahu k významným zvyškovým rizikám zisteným činnosťou auditu a monitorovanie kvality činnosti vnútorného auditu a zabezpečenie nezávislosti vnútorného audítora.

Výbor pre pokrok v oblasti auditu je spokojný, pokiaľ ide o nezávislosť a kvalitu činnosti vnútorného auditu.

Výbor upozornil kolégium najmä na tieto otázky:

Celkové stanovisko vnútorného audítora za rok 2016 je pozitívne, ale obsahuje výhrady týkajúce sa hospodárenia, ktoré boli vyjadrené vo výročných správach generálnych riaditeľstiev o činnosti, a tiež jedno zdôraznenie skutočnosti, ktoré sa týka externalizácie, a najmä dohľadu útvarov Komisie nad agentúrami a tretími stranami vykonávajúcimi politiky a programy. Ide o prierezové riziko, ktoré Výbor pre pokrok v oblasti auditu monitoroval ako tematickú prioritu (pozri ďalej).

Výročná správa o vnútornom audite potvrdzuje názor Výboru pre pokrok v oblasti auditu, že na posilnenie mechanizmov riadenia a merania výkonnosti v rámci Komisie sú potrebné významné zlepšenia. Generálne riaditeľstvá zriadili svoje systémy merania výkonnosti s rôznym stupňom vyspelosti a stále je potrebná ďalšia činnosť na rozvoj spoľahlivej kultúry výkonnosti vrátane spoločného využívania osvedčených postupov v rámci Komisie. Výbor pre pokrok v oblasti auditu nastolil túto otázku vo svojej výročnej správe za roky 2015 – 2016 a bude naďalej považovať túto oblasť za prioritu vo svojej činnosti v nadchádzajúcom roku.

Vedenie Komisie vypracovalo uspokojivé akčné plány na riešenie rizík zistených v správach Útvaru pre vnútorný audit. Počas vykazovaného obdobia neboli vydané žiadne kritické odporúčania. Z celkového počtu 258 odporúčaní Útvaru pre vnútorný audit, a v šiestich prípadoch až po zásahu Výboru pre pokrok v oblasti auditu, bolo napokon len čiastočne prijaté iba jedno odporúčanie (týkalo sa metodiky a výpočtu zvyškovej chybovosti GR NEAR za rok 2015). GR NEAR však riadne vykonalo toto odporúčanie za rok 2016.

Počet oneskorených opatrení na riešenie odporúčaní je najnižší od začiatku podávania správ o vykonávaní odporúčaní Útvaru pre vnútorný audit a bývalého oddelenia vnútorného auditu. K týmto výsledkom prispeli aktívne následné činnosti Výboru pre pokrok v oblasti auditu týkajúce sa oneskoreného plnenia odporúčaní.

V nadväznosti na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov, v ktorej sa skúmali režimy správy Komisie, kolégium zvýšilo počet externých členov Výboru pre pokrok v oblasti auditu z dvoch na troch. V súvislosti s výzvou kolégia na návrh Výboru pre pokrok v oblasti auditu začal Útvar pre vnútorný audit činnosť týkajúcu sa správy Komisie na vysokej úrovni.

Výbor pre pokrok v oblasti auditu venoval osobitnú pozornosť externalizácii. V správe o audite projektu medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) sa poukazovalo na významné nedostatky v dohľade Komisie nad projektom ITER a GR pre energetiku pripomenulo potrebu ďalšieho financovania EÚ na výstavbu ITER v rokoch 2021 – 2025. Z činnosti auditu takisto vyplynulo, že existujú významné riziká týkajúce sa dobrej povesti a plnenia politík, ktoré súvisia s tým, že Komisia sa pri vykonávaní politík EÚ čoraz viac spolieha na nevýkonné agentúry a iné tretie strany. Výbor pre pokrok v oblasti auditu upozornil na tieto otázky správnu radu organizácie, aby vykonala ďalšie následné činnosti.

Dokončený bol audit týkajúci sa správy, plánovania, monitorovania a plnenia rozpočtového riadku dozorného výboru úradu OLAF, na ktorého vykonanie vyzvalo kolégium Útvar pre vnútorný audit. Aj keď príslušné sumy nie sú významné, zvyškové riziká týkajúce sa finančných prostriedkov a dobrej povesti, ktoré boli opísané v správe o audite, by sa mali riešiť prostredníctvom účinného vykonávania uspokojivých akčných plánov, ktoré boli stanovené.

2.5.    Následné činnosti nadväzujúce na absolutórium a odporúčania vonkajšieho auditu

Vo svojom odporúčaní na udelenie absolutória, ktoré bolo prijaté 21. februára 2017, Rada zopakovala svoju žiadosť z minuloročného odporúčania na udelenie absolutória, v ktorom vyzvala Komisiu, aby predložila rozpočtovému orgánu komplexnú správu o oblastiach, v ktorých pretrváva vysoká určená odhadovaná miera chybovosti, a uviedla jej základné príčiny. Komisia vykonala revíziu a predložila správu tak, ako bolo požadované186. Ďalšie žiadosti adresované Komisii sa týkali mechanizmov kontroly na prevenciu, zisťovanie a nápravu chýb, ako aj opatrení na zjednodušenie, rozpočtového hospodárenia a podávania správ o výkonnosti.

Európsky parlament prijal 27. apríla 2017 uznesenie o absolutóriu za rozpočtový rok 2015, a to najmä po preskúmaní odporúčania z výročnej správy Rady a Európskeho dvora audítorov za rok 2015 a príslušných osobitných správ uverejnených v roku 2015. Parlament takisto preskúmal Výročnú správu Komisie o hospodárení a výkonnosti za rok 2015 týkajúcu sa rozpočtu EÚ, výročnú správu o vnútorných auditoch, ktoré sa uskutočnili v roku 2015, oznámenie o ochrane rozpočtu EÚ do konca roku 2015 a správu o následných činnostiach nadväzujúcich na absolutórium za rozpočtový rok 2014.

Parlament adresoval Komisii konkrétne požiadavky týkajúce sa osobitných oblastí politiky, ako aj horizontálnych aspektov plnenia rozpočtu a finančnej správy, ako sú výkonnosť a súvisiace podávanie správ, využívanie finančných nástrojov a podávanie správ o ňom, rozpočtové a finančné hospodárenie a finančné mechanizmy na podporu politík Únie.

Komisia, tak ako každý rok, prijme v roku 2017 komplexnú správu o následných činnostiach týkajúcich sa požiadaviek, ktoré Komisii adresovali Európsky parlament a Rada, včas na začatie postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok 2016.

V niekoľkých uplynulých rokoch bol takisto zaznamenaný sústavný nárast počtu a rozsahu osobitných správ Európskeho dvora audítorov. Európsky dvor audítorov prijal v roku 2016 36 osobitných správ (v porovnaní s 25 v roku 2015). Komisia preto čelí podobnému zvýšeniu počtu odporúčaní a bude v súvislosti s nimi naďalej primeraným spôsobom zabezpečovať následné činnosti vrátane podávania správ vo výročných správach o činnosti. Okrem toho sa prijímajú opatrenia na zlepšenie podávania správ o vykonávaní odporúčaní Výboru Komisie pre pokrok v oblasti auditu, ktorý v rámci svojho mandátu vykonáva určité monitorovacie činnosti.

Európsky dvor audítorov monitoruje vykonávanie odporúčaní Komisiou a poskytuje spätnú väzbu, ktorá Komisii pomáha ďalej posilňovať jej následné činnosti. Vo svojej výročnej správe za rok 2015 Európsky dvor audítorov posudzoval následné činnosti Komisie týkajúce sa vzorky 90 odporúčaní auditu z 11 osobitných správ uverejnených v období rokov 2011 – 2012. V súvislosti s 83 odporúčaniami, ktoré bolo možné overiť, Európsky dvor audítorov dospel k záveru, že Komisia plne vykonala 63 % odporúčaní, 26 % bolo vykonaných vo väčšine ohľadov, 10 % v niektorých ohľadoch a 1 % odporúčaní nebolo vykonané.

2.6.    Závery týkajúce sa výsledkov v oblasti vnútornej kontroly a finančného hospodárenia

Všetci povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním poskytli primerané uistenie, hoci v príslušných prípadoch podmienené výhradami. Tieto výhrady sú základným prvkom v reťazci zodpovednosti. Uvádzajú sa v nich problémy a nedostatky, ktoré sa vyskytli, ako aj opatrenia plánované na ich riešenie, a predkladá sa odhad ich vplyvu.

Výročné správy o činnosti preukazujú, že všetky útvary Komisie zaviedli spoľahlivé vnútorné kontroly a poskytli dôkazy o úsilí vynaloženom na zlepšenie účinnosti a nákladovej efektívnosti, ďalšie zjednodušenie pravidiel a primeranú ochranu rozpočtu proti podvodom, chybám a nezrovnalostiam.

Komisia vypracovala konsolidovaný odhad výdavkov vystavených riziku pri ukončení, v ktorom sa predkladá pohľad vedenia Komisie na vykonávanie preventívnych (ex ante, pred platbou) a nápravných (ex post, po platbe) kontrol v priebehu viacročného kontrolného cyklu.

Na základe uistení a výhrad vo výročných správach o činnosti kolégium prijíma túto výročnú správu o hospodárení a výkonnosti za rok 2016 týkajúcu sa rozpočtu EÚ a preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom EÚ.

2.7.    Výsledky prierezového organizačného riadenia

Komisia sa neustále usiluje zabezpečiť spoľahlivosť svojej vlastnej vnútornej správy a mechanizmov v oblasti riadenia výkonnosti a optimálne riadenie ľudských a finančných zdrojov s cieľom účinne hospodáriť s rozpočtom EÚ, ako aj vykonávať mnoho iných úloh, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv. V roku 2016 sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok vo viacerých oblastiach.

2.7.1. Spoľahlivé mechanizmy riadenia

Mechanizmy inštitucionálneho riadenia zavedené v Komisii sú založené na jasnom vymedzení riadiacich zodpovedností a na dôslednom dohľade na inštitucionálnej úrovni. Od zavedenia týchto mechanizmov v roku 2000 sa preukázalo, že táto štruktúra riadenia je spoľahlivá a že Komisii umožňuje identifikovať vznikajúce problémy a náležite ich riešiť.

V priebehu roka 2016 Európsky dvor audítorov vykonal audit mechanizmov riadenia Komisie187. V tomto audite sa porovnávali mechanizmy Komisie s medzinárodnými referenčnými štandardmi. Dvor audítorov predložil viacero odporúčaní na dosiahnutie ďalších zlepšení, ktoré Komisia vo všeobecnosti prijala.

Napríklad:

    Komisia aktualizovala svoj rámec vnútornej kontroly, aby ho zosúladila s COSO 2013 (pozri časť 2.1).

    Komisia pripravuje aktualizovaný dokument o riadení, v ktorom sa uvádza vecný opis existujúcich mechanizmov riadenia v Komisii.

    Komisia integruje svoje finančné vykazovanie a zabezpečuje, aby bolo prístupnejšie pre občanov. V roku 2015 bol po prvýkrát uverejnený Integrovaný balík finančného výkazníctva. V rámci tohto balíka sa poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa prostredníctvom rozpočtu EÚ podporujú politické priority Únie a ako sa rozpočet vynakladá v súlade s pravidlami EÚ.

    Okrem toho Útvar pre vnútorný audit vykonáva na žiadosť Komisie audit mechanizmov inštitucionálneho riadenia a dohľadu v oblasti riadenia rizík, finančného vykazovania a kontroly ex post/funkcie auditu.

2.7.2. Posilnený rámec výkonnosti

V roku 2016 Komisia vykonala významnú reformu svojho rámca riadenia výkonnosti s cieľom posilniť zameranie na výsledky a zabezpečiť úplné zosúladenie činností Komisie s politickými prioritami.

V rámci nového systému všetky útvary Komisie vytvorili viacročné strategické plány188, v ktorých stanovili, akým spôsobom prispievajú k 10 politickým prioritám Komisie. Prostredníctvom týchto plánov útvary vymedzili konkrétne ciele a ukazovatele, na základe ktorých sa zmeria ich výkonnosť počas päťročného obdobia.

V prílohe 1 k tejto správe sa uvádza prehľad súčasného stavu, pokiaľ ide o ukazovatele vplyvu vymedzené v strategických plánoch.

V strategických plánoch sa zavádza aj harmonizovaný prístup k meraniu organizačnej výkonnosti napríklad v týchto oblastiach: riadenie ľudských zdrojov, finančné hospodárenie a komunikácia.

Tieto strategické plány dopĺňajú ročné plány riadenia, v ktorých sa stanovujú výstupy pre daný rok a vysvetľuje sa ich príspevok k dosiahnutiu cieľov.

Vo výročných správach o činnosti za rok 2016 sa po prvýkrát uvádzajú informácie o novom súbore cieľov a súvisiacich ukazovateľov vymedzených v strategických plánoch na obdobie rokov 2016 až 2020 a o výstupoch stanovených v plánoch riadenia na rok 2016.    

2.7.3. Synergie a efektívnosť

Komisia ako akákoľvek iná organizácia musí zabezpečiť optimálne rozdelenie zdrojov na základe zohľadnenia svojich politických priorít, právnych a inštitucionálnych záväzkov, pričom treba umožniť dostatočnú flexibilitu na prispôsobenie sa vývoju politík. V kontexte rozpočtových tlakov a čoraz väčších výziev, pred ktorými EÚ stojí, je mimoriadne dôležité využívať zdroje čo najúčinnejším spôsobom.

K 1. januáru 2017 Komisia splnila záväzok189 v období rokov 2013 až 2017 znížiť počet pracovných miest v pláne pracovných miest o 5 %, ako aj záväzok znížiť sumu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na externých pracovníkov s cieľom znížiť počet pracovníkov o 5 %. Konečný výsledok je taký, že Komisia celkovo od roku 2013 znížila počet zamestnancov o 1 254 pracovných miest v pláne pracovných miest a o ekvivalent 552 externých pracovníkov, čo znamená celkové zníženie o 1 806 ekvivalentov plného pracovného času.

S cieľom čeliť novým Komisia zároveň aktívne presúva pracovné miesta medzi jednotlivými útvarmi, aby zaistila presun zdrojov do prioritných oblastí.

Komisia takisto dôkladne preskúmala svoje podporné procesy a pracovné metódy s cieľom lepšie využívať synergie medzi útvarmi a identifikovať oblasti, v ktorých možno zlepšiť účinnosť. Oznámením Komisie s názvom „Synergies and Efficiencies in the Commission – New Ways of Working“190 (Synergie a efektívnosť v Komisii – nové spôsoby práce) zo 4. apríla 2016 sa spustila nová, modernejšia organizácia koordinačných a podporných spoločenstiev v Komisii predovšetkým v týchto oblastiach: ľudské zdroje, informačné a komunikačné technológie, externá a interná komunikácia, logistika, správa rokovacích miestností a udalostí. V každej oblasti príslušný ústredný útvar zodpovedá za profesionalizáciu spoločenstva, zjednodušenie procesov a dohľad nad výdavkami. Vedúci jednotlivých oblastí poskytujú ústredným útvarom funkčné spravodajstvo. Opatrenia stanovené v oznámení zahŕňajú na generálnych riaditeľstvách modernizáciu poskytovania služieb v oblasti ľudských zdrojov (prostredníctvom zoskupenia miestnych tímov pôsobiacich v oblasti ľudských zdrojov podľa jednotlivých skupín generálnych riaditeľstiev, pričom sa lokálne zachová malý strategický tím), využívanie spoločných nástrojov informačných technológií a štandardizovaných zariadení, integrované riadenie externej a internej komunikácie, zrýchlený systém doručovania poštových zásielok a centralizovanú správu rokovacích miestností a dohľad nad organizáciou konferencií. Vykonávanie týchto opatrení sa začalo v roku 2016 a bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Prepracovaním modelov poskytovania v oblasti podporných a koordinačných funkcií Komisia stanovuje príklad toho, ako môže verejná správa zlepšiť poskytovanie služieb a hospodárenie s obmedzenými rozpočtami.

Komisia dosiahla zníženie o 1 806 ekvivalentov plného pracovného času

v období rokov 2013 – 2017.

Poznámky na konci textu

1    http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-486-F1-SK-MAIN.PDF.

2    COM(2016) 603 final – http://ec.europa.eu/budget/mff/figures/index_en.cfm#com_2016_603.

3    Umožnili by sa napríklad platby na základe splnených podmienok, jednorazová platba pokrývajúca všetky oprávnené náklady opatrenia, pričom by sa uprednostnili zjednodušené formy grantov a vyjasnil by sa rozsah kontrol zjednodušených foriem grantov.

4    http://ec.europa.eu/budget/fts/index_en.htm.

5    Údaje podľa prehľadu EIB o EFSI: http://www.eib.org/efsi/index.htm.

6    Otvorená platforma údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch poskytuje rozpis schválených investícií podľa jednotlivých fondov, členských štátov a programov – https://cohesiondata.ec.europa.eu/overview.

7    Správa GSA o trhu GNSS v roku 2017 zverejnená 10. mája: https://www.gsa.europa.eu/system/files/reports/gnss_mr_2017.pdf.

8    Správa o prvom roku vykonávania programu Erasmus+ (program EÚ na financovanie vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v období rokov 2014 – 2020), štatistické údaje o mobilite študentov a zamestnancov v poslednom akademickom roku v rámci predchádzajúceho programu Erasmus pre vysokoškolské vzdelávanie, dokument nadväzujúci na štúdiu vplyvu programu Erasmus – zameranie na regionálnu analýzu prínosov programu Erasmus.

9    MicroBank (sociálna banka finančnej inštitúcie la Caixa) v Španielsku bola prvá banka, ktorá v roku 2015 ponúkla pôžičky pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v rámci programu Erasmus+. Od júna 2016 začali poskytovať pôžičky so zárukou EÚ pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v rámci programu Erasmus+ aj Banque Populaire a Caisse d'Epargne z Francúzska, v septembri 2016 sa pripojila Future Finance Loan Corporation (z Írska) pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v Spojenom kráľovstve a pre študentov odchádzajúcich zo Spojeného kráľovstva. Od decembra 2016 môžu študenti odchádzajúci z Turecka požiadať o pôžičku v banke Finansbank.

10    http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8001715/3-26042017-AP-EN.pdf/05e315db-1fe3-49d1-94ff-06f7e995580e.

11    Na porovnanie, členské štáty v roku 2015 presídlili 8 155 osôb, ktoré potrebovali ochranu, a v roku 2014 to bolo 6 550 osôb (zdroj: Eurostat).

12    COM(2016) 586 final zo 14. 9. 2016.

13    Dvor audítorov odhadol najpravdepodobnejšiu mieru chybovosti Komisie za rok 2015 na úrovni 3,8 % – Ú. v. EÚ C 375 z 13. 10. 2016.

14    Pozri aj oznámenie Komisie s názvom Základné príčiny chýb a prijaté opatrenia – COM(2017) 124 z 28. 2. 2017.

15    Pozri aj výročnú správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom: Výročná správa za rok 2015 [COM(2016) 472 zo 14. 7. 2016].

16    Všetky akronymy výkonných agentúr a útvarov Komisie sú k dispozícii na tejto webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/departments_sk.

17    Prehľad hodnotení a štúdií, ktoré Komisia dokončila v roku 2016, je k dispozícii na webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/overview-law-making-process/evaluating-and-improving-existing-laws/evaluating-laws-policies-and-funding-programmes_sk#documents.

18    Tento balík zahŕňa výročnú správu o hospodárení a vykonávaní rozpočtu EÚ na rok 2015, účtovnú závierku EÚ za rok 2015, finančnú správu o rozpočte EÚ na rok 2015 a oznámenie o ochrane rozpočtu EÚ.

19    Európsky dvor audítorov v roku 2016 prijal 36 osobitných správ, ktoré sa týkali širokého spektra politických oblastí.

20    Vypočítané ako percentuálny podiel viazaných rozpočtových prostriedkov z celkového rozpočtu na rok 2016.

21    Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

22    Základom stratégie Európa 2020 sú tri vzájomne sa dopĺňajúce priority: i) inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii; ii) udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje; iii) inkluzívny rast – podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť.

23    http://ec.europa.eu/eurostat/web/europe-2020-indicators/europe-2020-strategy.

24    Údaje za rok 2015 v prípade všetkých ukazovateľov okrem emisií skleníkových plynov (v tomto prípade sú údaje za rok 2014).

25    Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1.

26    Rozhodnutie OSN -/CP.21, prijatie Parížskej dohody.

27    Rezolúcia BR OSN A/RES/69/313.

28    Prijatý v japonskom Sendai 18. marca 2015 na tretej Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof.

29    http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-3883_sk.htm.

30    COM(2016) 739 final – http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14774-2016-INIT/sk/pdf.

31    SWD(2016) 390 final – https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/swd-key-european-actions-2030-agenda-sdgs-390-20161122_en.pdf.

32    Text v tejto časti vychádza z výročných správ o činnosti generálnych riaditeľstiev RTD, GROW, ECFIN, EAC, MOVE, ENER, CNECT, ako aj z príslušných programových vyhlásení za programy patriace do tohto rozpočtového okruhu.

33    http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan_sk.

34    Záruka EÚ poskytuje vankúš likvidity pre rozpočet Únie na potenciálne požiadavky, aby záruka EÚ pokryla straty z investícií podporených Európskym fondom pre strategické investície.

35    Údaje podľa prehľadu EIB o EFSI: http://www.eib.org/efsi/index.htm.    

36    https://ec.europa.eu/commission/publications/commission-evaluation-first-year-efsi_en a návrh programového vyhlásenia EFSI, s. 1.

37    Program záruk pre ekologickú lodnú dopravu je trojročný program, ktorého výška rozpočtu je 750 mil. EUR a ktorý bol vytvorený s partnerskými finančnými inštitúciami, pričom konečným príjemcom nástroja EIB budú prijateľné európske korporácie pôsobiace v sektore lodnej dopravy v európskych vodách.

38    Štúdia prínosov sieťovej sústavy na mori v regióne Severného mora, TE, ECOFYS, PwC, 2014 (http://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/2014_nsog_report.pdf)

39    Za celkové obdobie programu Horizont 2020.

40    Zdroj: Corda gratn signature by 1st January 20172014- 10/2016.

41    Táto suma je vypočítaná z grantov RP7, pretože údaje z grantov programu Horizont 2020 ešte nie sú k dispozícii.

42    Vymedzený ako celkové množstvo finančných prostriedkov investovaných prostredníctvom iniciatív podľa článku 187 vrátane dodatočných činností delené príslušným príspevkom EÚ na túto iniciatívu.

43    Výsledky finančných nástrojov v medziach rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v období rokov 2007 – 2013.

44    Zdroj: Štvrťročné operačné správy k 31. decembru 2016, ktoré Európsky investičný fond (EIF) predložil 31. marca 2017.

45    Zdroj: Štvrťročné operačné správy k 31. decembru 2016, ktoré Európsky investičný fond (EIF) predložil 31. marca 2017.

46    Potenciálni podnikatelia alebo existujúci podnikatelia, ktorí na trhu pôsobia najviac 3 roky.

47    Existujúci podnikatelia, ktorí na trhu pôsobia najmenej 3 roky.

48    Okrem existujúcich štyroch satelitov inštalovaných v medziach predchádzajúceho viacročného finančného rámca, boli dva satelity z prvej série vypustené v auguste 2014. Ďalších 12 satelitov z rovnakej série sa úspešne vypustilo v období od marca 2015 do novembra 2016. Galileo IOC (IOC – počiatočná prevádzková spôsobilosť z angl. Initial Operational Capability) bol uvedený do prevádzky 15. decembra 2016, pričom plne prevádzkyschopných bolo 15 z 18 satelitov na obežnej dráhe.

49    Viac informácií je k dispozícii na tomto webovom sídle: http://www.usegalileo.eu/SK/.

50    Správa GSA o trhu GNSS v roku 2017 zverejnená 10. mája: https://www.gsa.europa.eu/system/files/reports/gnss_mr_2017.pdf.

51    Údaje poskytnuté Agentúrou pre európsky GNSS.

52    Zdroj: Webový nástroj GR EAC – zmluvná mobilita a organizácie zúčastňujúce sa na projektoch zameraných na mobilitu v oblasti vzdelávania v období rokov 2014 až 2016.

53    Správa o prvom roku vykonávania programu Erasmus+ (program EÚ na financovanie vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v období rokov 2014 – 2020), štatistické údaje o mobilite študentov a zamestnancov v poslednom akademickom roku v rámci predchádzajúceho programu Erasmus pre vysokoškolské vzdelávanie, dokument nadväzujúci na štúdiu vplyvu programu Erasmus – zameranie na regionálnu analýzu prínosov programu Erasmus.

54    http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-143_en.htm.

55    MicroBank (sociálna banka finančnej inštitúcie la Caixa) v Španielsku bola prvá banka, ktorá v roku 2015 ponúkla pôžičky pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v rámci programu Erasmus+. Od júna 2016 začali poskytovať pôžičky so zárukou EÚ pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v rámci programu Erasmus+ aj Banque Populaire a Caisse d'Epargne z Francúzska, v septembri 2016 sa pripojila Future Finance Loan Corporation (z Írska) pre študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v Spojenom kráľovstve a pre študentov odchádzajúcich zo Spojeného kráľovstva. Od decembra 2016 môžu študenti odchádzajúci z Turecka požiadať o pôžičku v banke Finansbank.

56    Prostredníctvom nástroja záruk za študentské pôžičky majú študenti, ktorí absolvujú celé vysokoškolské štúdium druhého stupňa v zahraničí (1 alebo 2 roky), možnosť získať prístup k pôžičkám, ktoré poskytujú zúčastnené banky a zaručuje sa za ne EÚ prostredníctvom svojho partnera – Európskeho investičného fondu.

57    Úplný prehľad hodnotení a štúdií, ktoré Komisia dokončila v roku 2016, je k dispozícii na webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/overview-law-making-process/evaluating-and-improving-existing-laws/evaluating-laws-policies-and-funding-programmes_sk#documents.

58    Text v tejto časti vychádza z výročných správ o činnosti generálnych riaditeľstiev REGIO a EMPL, ako aj z príslušných programových vyhlásení za programy patriace do tohto rozpočtového okruhu.

59    Päť fondov, ktoré tvoria európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), spolupracuje s cieľom podporiť hospodársky rozvoj vo všetkých krajinách EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). Posledné dva sú pokryté z rozpočtového okruhu 2 (udržateľný rast).

60    Odporúčania na podporu zamestnanosti a rastu pri udržaní zdravých verejných financií, ktoré každoročne vydáva Komisia na základe svojej analýzy hospodárskych a sociálnych politík členských štátov.

61    Osobitná správa č. 2/2017: Rokovania Komisie o partnerských dohodách a programoch v oblasti súdržnosti na roky 2014 – 2020.

62    Miera absorpcie = žiadosti o predbežnú platbu predložené členskými štátmi/rozhodnuté sumy.

63    Pozri aj osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2017: Rokovania Komisie o partnerských dohodách a programoch v oblasti súdržnosti na roky 2014 – 2020.

64    Predpoklady zabezpečujúce, že členské štáty zavedú primerané regulačné a politické rámce a zaistia dostatočné administratívne kapacity pred alokovaním investícií z EŠIF s cieľom maximalizovať účinok financovania.

65    Pracovný dokument útvarov Komisie – Pridaná hodnota ex ante kondicionalít v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, SWD(2017) 127 final, 31. 3. 2017.

66    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

67    Otvorená platforma údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch: https://cohesiondata.ec.europa.eu/.

68    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 8.

69    Údaje na základe vybratých projektov (databáza projektov).

70    Otvorená platforma údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch: https://cohesiondata.ec.europa.eu/.

71    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 11.

72    Otvorená platforma údajov o európskych štrukturálnych a investičných fondoch: https://cohesiondata.ec.europa.eu/, ako aj REGIO PS o počte km rekonštruovaných vybudovaných ciest siete TEN-T.

73    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 12.

74    http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-3216_sk.htm

75    SWD(2016) 323 final, s. 98: http://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:73591c12-8afc-11e6-b955-01aa75ed71a1.0001.02/DOC_2&format=PDF. Európsky dvor audítorov takisto uverejnil osobitnú správu č. 5/2017: Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv?

76    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 14.

77    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 13.

78    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 14.

79    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 16.

80    SWD(2016) 318 final: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/expost2013/wp1_swd_report_en.pdf.

81    Medzi reálnymi výdavkami a žiadosťami o platbu je časový posun a kým sa vykoná konečná refundácia, nastáva ďalší časový posun. Po zohľadnení tohto časového posunu (orientačne 3 až 6 mesiacov) predstavujú platby od Komisie riadiacim orgánom vhodný ukazovateľ z hľadiska vykonávania programu.

82    Podiel nesmie prekročiť 95 %, pretože 5 % platieb je zadržaných až do formálneho dokončenia programov.

83    Členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007.

84    Členské štáty, ktoré boli v EÚ pred rokom 2004.

85    Na konci marca 2016 bola miera platieb v Grécku mierne vyššia ako 97 %, pretože sa uzavrela osobitná dohoda, na základe ktorej sa predčasne uvoľnilo konečných 5 % finančného krytia v dôsledku vážnych problémov v oblasti verejných financií v tejto krajine.

86    SWD(2016) 318 final: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/expost2013/wp1_swd_report_en.pdf.

87    SWD(2016) 452 final: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?pager.offset=5&advSearchKey=ex-post&mode=advancedSubmit&catId=22&policyArea=0&policyAreaSub=0&country=0&year=0&langId=sk.

88    SWD(2016) 318 final: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/expost2013/wp1_swd_report_en.pdf.

89    SWD(2016) 452 final: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?pager.offset=5&advSearchKey=ex-post&mode=advancedSubmit&catId=22&policyArea=0&policyAreaSub=0&country=0&year=0&langId=sk.

90    Predbežné údaje z obdobia rokov 2007 – 2013, prebieha konečné overovanie záverečných správ.

91    SWD(2016) 318 final, s. 4 a 32.

92    SWD(2016) 318 final, s. 4.

93    SWD(2016) 318 final, s. 4.

94    SWD(2016) 318 final, s. 32.

95    Text v tejto časti vychádza z výročných správ o činnosti generálnych riaditeľstiev AGRI, MARE, ENV a CLIMA, ako aj z príslušných programových vyhlásení za programy patriace do tohto rozpočtového okruhu.

96    Opatrenie na zníženie výroby mlieka bolo prijaté v roku 2016 a vykonané v jeseni 2016, ale pretože rozpočtový rok sa začína 16. októbra, podľa pravidiel EPZF pomoc formálne patrí do výdavkov za rok 2017.

97    Pozri https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/markets-and-prices/short-term-outlook/pdf/2017-03_en.pdf.

98    Pozri http://ec.europa.eu/agriculture/direct-support/direct-payments/docs/implementation-decisions-ms_en.pdf and https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/direct-support/direct-payments/docs/simplementation-decisions-ms-2016_en.pdf.

99    Úplné znenie: „Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie“ ako sa stanovuje v článkoch 43 až 47 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

100    Lehota na predloženie príslušných oznámení členskými štátmi je každoročne 15. december. Uvedené údaje za roky 2015 a 2016 sú založené na oznámeniach od všetkých členských štátov okrem Francúzska.

101    Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2016) 218 z 23. 6. 2016.

102    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 639/2014.

103    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

104    https://bookshop.europa.eu/en/evaluation-study-of-the-implementation-of-the-european-innovation-partnership-for-agricultural-productivity-and-sustainability-pbKF0216023.

105    https://bookshop.europa.eu/en/mapping-and-analysis-of-the-implementation-of-the-cap-pbKF0416021/.

106    EŠIF na roky 2014 – 2020 Súhrnná správa o výročných správach o vykonávaní programu za rok 2016 vzťahujúca sa na vykonávanie v rokoch 2014 – 2015, COM(2016) 812 final: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/COM-2016-812-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

107    Projektová databáza Komisie.

108    http://ec.europa.eu/environment/life/bestprojects/bestenv2015/index.htm a http://ec.europa.eu/environment/life/bestprojects/bestnat2015/index.htm.

109    Integrované projekty v rámci programu LIFE poskytujú financovanie plánov, programov a stratégií vypracovaných na regionálnej, multiregionálnej a národnej úrovni. Cieľom je implementovať právne predpisy v oblasti životného prostredia a ciele v širšom meradle a posilniť vplyv programu LIFE.

110    Predbežné výsledky externej štúdie budú predstavené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, v ktorom bude uvedené zhrnutie výsledkov hodnotenia v polovici trvania (tento dokument bude zverejnený v polovici roka 2017).

111    Dvor audítorov sa zameral na tieto témy: príspevok technickej pomoci v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, finančné nástroje ako úspešný a sľubný nástroj v oblasti rozvoja vidieka, nákladová účinnosť podpory rozvoja vidieka EÚ pre neproduktívne investície v poľnohospodárstve, podpora EÚ pre vidiecku infraštruktúru: potenciál dosiahnuť výrazne výhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, priorita EÚ zameraná na podporu vedomostného vidieckeho hospodárstva.

112    https://bookshop.europa.eu/en/ex-post-evaluation-of-the-european-fisheries-fund-2007-2013--pbKL0117039/.

113    Projekty, ktoré odmietla Komisia EÚ po tom, čo sa vykonali a členský štát za ne zaplatil príjemcovi.

114    Niektoré hodnotenia ešte nie sú dokončené alebo chýbajú: BG, RO, ES (Galícia), FR (Hexagone – len návrh).

115    Členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004.

116    Hodnotenie ex post Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013) – záverečná správa, časť obsahujúca externú štúdiu: https://bookshop.europa.eu/en/ex-post-evaluation-of-the-european-fisheries-fund-2007-2013--pbKL0117039/.

117    Hodnotenie ex post Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013) – záverečná správa, časť obsahujúca externú štúdiu, s. 135: https://bookshop.europa.eu/en/ex-post-evaluation-of-the-european-fisheries-fund-2007-2013--pbKL0117039/.

118    Pozri hodnotenia: http://ec.europa.eu/agriculture/analysis/external/cross_compliance/index_en.htm, ako aj http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/environment-summary/fulltext_fr.pdf.

119    Členské štáty, ktoré boli v EÚ pred rokom 2013.

120    Hodnotenie ex post Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013) – záverečná správa, časť obsahujúca externú štúdiu, s. 140: https://bookshop.europa.eu/en/ex-post-evaluation-of-the-european-fisheries-fund-2007-2013--pbKL0117039/.

121    V rokoch 2005 až 2013 tvorili priame platby v rámci poľnohospodárskeho sektora v priemere 46 % poľnohospodárskych príjmov, hoci existovali veľké rozdiely medzi členskými štátmi a typmi hospodárenia.

122    Hodnotenie ex post Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (2007 – 2013) – záverečná správa, časť obsahujúca externú štúdiu, s. 137.

123    Text v tejto časti vychádza z výročných správ o činnosti generálnych riaditeľstiev HOME, JUST, ECHO, SANTE, EAC, ako aj z príslušných programových vyhlásení za programy patriace do tohto rozpočtového okruhu.

124    Podporuje úsilie štátov na zlepšenie kapacít prijímania migrantov, zabezpečuje, aby konania o azyle boli v súlade s normami EÚ, integruje migrantov na miestnej a regionálnej úrovni a zvyšuje účinnosť programov návratu.

125    Osoby, ktoré sú presídlené v rámci spoločných priorít Únie v oblasti presídľovania (príloha III k nariadeniu, ktorým sa zriaďuje AMIF) alebo v rámci zraniteľných skupín osôb uvedených v článku 17 ods. 5 nariadenia, ktorým sa zriaďuje AMIF.

126    Pozri aj osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 06/2017: Reakcia EÚ na utečeneckú krízu: prístup založený na hotspotoch.

127    Nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 prijaté Európskou radou v marci 2016.

128    Výnimočný rozsah a následky katastrofy majú závažné ďalekosiahle humanitárne dôsledky v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a žiadny iný nástroj, ktorý je dostupný pre členské štáty a Úniu, nie je dostatočný.

129    Vo svojej osobitnej správe č. 33/2016: „Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany: koordinácia reakcií na katastrofy mimo EÚ bola vo všeobecnosti účinná“, v ktorej sa skúma reakcia na tri nedávne katastrofy: záplavy v Bosne a Hercegovine (2014), epidémia vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike (2014 – 2016) a zemetrasenie v Nepále (2015), Dvor audítorov zistil, že Komisia od začiatku roka 2014 vo všeobecnosti účinne uľahčovala koordináciu reakcií na katastrofy mimo Únie.

130    Medzi účastnícke štáty mechanizmu patrí 28 členských štátov EÚ spolu so Srbskom, Čiernou Horou, Tureckom, Nórskom, Islandom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónskom.

131    Vízový informačný systém (VIS) je systém na výmenu vízových údajov medzi schengenskými štátmi. Na účely vykonávania VIS by konzulárne úrady a priechody na vonkajších hraniciach schengenských štátov mali byť pripojené na centrálnu databázu VIS.

132    Schengenský informačný systém (SIS II) je systém na podporu kontroly vonkajších hraníc a spolupráce v oblasti presadzovania práva umožňujúci signatárom Schengenskej dohody vymieňať si údaje o zločincoch, o osobách, ktoré nemajú právo vstúpiť do EÚ alebo právo na pobyt v EÚ, o nezvestných osobách a o odcudzenom, spreneverenom alebo chýbajúcom majetku.

133    Pozri http://ec.europa.eu/health/programme/policy/2008-2013/evaluation_sk a https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/programme/docs/ex-post_2nd-hp-2008-13_exec-sum-cwsd_en.pdf.

134    Text v tejto časti vychádza z výročných správ o činnosti generálnych riaditeľstiev DEVCO, ECHO, NEAR, FPI, ECFIN, ako aj z príslušných programových vyhlásení za programy patriace do tohto rozpočtového okruhu.

135    EÚ v roku 2016 – Hlavné výsledky, Európska komisia, Brusel, 2017.

136    Prvá výročná správa o nástroji pre utečencov v Turecku [COM(2017) 130 final], strana 12.

137    Prvá výročná správa o nástroji pre utečencov v Turecku [COM(2017) 130 final], strana 12, poznámka pod čiarou č. 42 o projekte EUTF/UNICEF (ref. č.: SC150526) „Generation Found“.

138    Číslo rozhodnutia CRIS: 039-962; rozhodnutie Komisie C(2016) 753.

139    Úspešné splnenie dohodnutých podmienok v oblasti hospodárskej politiky a financií a trvalé uspokojivé výsledky vo vykonávaní programu Medzinárodného menového fondu.

140    Na základe článku 3 nariadenia (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability.

141    Záverečné hodnotenie – zložka reakcie na krízy nástroja stability (2007 – 2013): http://ec.europa.eu/dgs/fpi/key-documents/crisis_response_component_en.htm.

142    Tamže, strana 6, strana 8, strana 13.

143    Tamže, strana 15, poznámka pod čiarou č. 38.

144    Podiel 66 % z dvojstranného geografického nástroja DCI Ázia a 30 % úhrad z rôznych tematických nástrojov DCI.

145    Spoločné strategické hodnotenie rozvojovej spolupráce Dánska, Švédska a Európskej únie s Bangladéšom v období rokov 2007 – 2013: http://ec.europa.eu/europeaid/joint-strategic-country-evaluation-development-cooperation-denmark-sweden-and-european-union_en.

146    Hodnotenie podpory EÚ v oblasti výskumu a inovácií na zabezpečenie rozvoja v partnerských krajinách (2007 – 2013): http://ec.europa.eu/europeaid/evaluation-eu-support-research-and-innovation-development-partner-countries-2007-2013_en.

147    V tomto oddiele sa v skutočnosti uvádza, ako Komisia hospodárila s finančnými prostriedkami z rozpočtu EÚ a z Európskych rozvojových fondov (ERF), v oboch prípadoch vrátane príspevkov EK vyplatených do trustových fondov EÚ (ale bez transakcií vykonaných z trustových fondov EÚ, t. j. s EÚ, ERF a darcovskými fondmi).

148    Články 65 a 66 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

149    Výbor sponzorských organizácií komisie Treadway (COSO) je spoločnou iniciatívou piatich organizácií súkromného sektora, ktorá má za cieľ poskytovať výkonnému riadeniu a subjektom riadenia vedomosti o kritických aspektoch organizačného riadenia, podnikateľskej etiky, vnútornej kontroly, riadenia rizík a finančného vykazovania. Výbor COSO zriadil spoločný model vnútornej kontroly, na základe ktorého môžu podniky a organizácie hodnotiť svoje kontrolné systémy.

150    Oznámenie člena Komisie, pána Oettingera, adresované Komisii – Revízia rámca vnútornej kontroly [C(2017) 2373 z 19. apríla 2017].

151    Bližšie informácie o posúdení útvarov Komisie, ktoré sa týka nákladovej účinnosti kontroly a prijatých opatrení, sú uvedené v pododdiele 2.1.3.

152    Toto posúdenie bolo založené ešte na predchádzajúcich štandardoch vnútornej kontroly.

153    RTD, CNECT, DEVCO, ECHO a PMO.

154    Účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií; spoľahlivosť výkazníctva; ochrana majetku a informácií; predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a s nimi súvisiace následné opatrenia; primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a riadnosťou príslušných operácií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb (článok 32 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

155    Napr. prerušenia, pozastavenia, zadržania, zamietnutia (časti) nárokovaných nákladov, vymoženie nevyužitého predbežného financovania atď.

156    Najmä v rámci zdieľaného hospodárenia: finančné opravy pred uplatnením, prijatím a refundovaním výdavkov Komisii.

157    Pred prijatím výdavkov, zúčtovaním predbežného financovania (t. j. prevodom vlastníctva) a/alebo uskutočnením priebežnej/záverečnej platby.

158    Po prijatí výdavkov, zúčtovaní predbežného financovania (t. j. prevode vlastníctva) a/alebo uskutočnení priebežnej/záverečnej platby.

159    Ako sa vyžaduje v článku 66 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

160    Môže ísť aj o chyby formálneho charakteru, ktorými sa treba zaoberať, ale nie vždy vedú k neoprávneným platbám, a preto nie vždy majú za následok finančné opravy alebo príkazy na vymáhanie.

161    V oblasti súdržnosti nejde vždy o „čistú“ refundáciu do rozpočtu EÚ, pretože členské štáty majú možnosť nahradiť neoprávnené výdavky novými oprávnenými výdavkami.

162    Vrátane finančných opráv pri zdroji a opráv z finančného zúčtovania v poľnohospodárstve.

163    V prípade niektorých programov bez stanoveného bodu ukončenia činnosti (napr. EPZF) a v prípade niektorých viacročných programov, v ktorých sú možné aj následné opravy (napr. EPFRV a EŠIF), sú v tomto odhade zohľadnené všetky opravy, ktoré sú ešte možné.

164    Ako sú priame platby v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), granty Európskej rady pre výskum (ERC), programy Marie Curie, využívanie možností zjednodušeného financovania nákladov v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF).

165    V prípade nárokov, pri ktorých sú platby založené na splnení určitých podmienok, je riziko chýb vo veľkej miere zmiernené v dôsledku jednoduchšieho charakteru informácií očakávaných od príjemcov, pričom tieto informácie možno zväčša overiť ešte pred platbou.

166    Zložitosť podmienok oprávnenosti má veľký vplyv aj na nákladovú účinnosť potrebných kontrol. V niektorých prípadoch môžu byť náklady na kontrolu neprimerane vysoké a/alebo má zaťaženie kontrolami nepriaznivý vplyv na účinnosť programu. Komisia sa usiluje, aby k takýmto prípadom nedošlo.

167    Ako preukazujú nové nástroje a opatrenia súčasného viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, ako napríklad zadržiavací mechanizmus v objeme 10 % v oblasti súdržnosti, možné vykonanie čistých finančných opráv, nový audítorský výrok/vyhlásenia o hospodárení zo strany vnútroštátnych orgánov, vplyv nových smerníc v oblasti verejného obstarávania, požiadavky vyplývajúce z ex ante kondicionalít a zjednodušené pravidlá oprávnenosti.

168    Komisia navrhuje v jednom akte ambicióznu revíziu všeobecných rozpočtových pravidiel. Tento akt takisto obsahuje príslušné zmeny sektorových rozpočtových pravidiel stanovených v 15 legislatívnych aktoch, ktoré sa týkajú viacročných programov súvisiacich napríklad s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) alebo poľnohospodárstvom.

169    Článok 66 ods. 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

170    AGRI, REGIO, EMPL a aj EAC.

171    AGRI, CNECT, DEVCO, ECFIN, ENV, EPSO, ESTAT, HOME, HR, OIB, PMO, REA, SANTE.

172    BUDG, CLIMA, EACEA, ERCEA, FPI, GROW, IAS, JUST, OIL, OP, RTD, TAXUD.

173    EASME, ECFIN, ENV, EPSC, FPI, GROW, HR, OIB, REGIO.

174    CNECT, COMM, DEVCO, EMPL, ESTAT, OP, PMO, SANTE.

175    AGRI, CLIMA, EAC, EACEA, ECHO, ERCEA, ENER, HOME, IAS, INEA, JUST, MOVE, NEAR, REA, RTD, TAXUD, CHAFEA, EPSO/EUSA.

176    V prílohe 2-B sú uvedené výhrady k výročným správam o činnosti za rok 2016 vrátane nových výhrad.

177    (Nekvantifikovaná) výhrada GR ENER k programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (NDAP) vzhľadom na to, že IAS priaznivo posúdil dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o kľúčové odporúčanie auditu. GR ENER tak v roku 2016 riadne zareagovalo na pripomienky IAS a ústredných útvarov k výročnej správe za rok 2015 a primerane a účinne vykonalo nápravné opatrenia vytvorené na účely tohto odporúčania.

178    GR AGRI zahrnulo do opakovanej výhrady k priamej podpore (nekvantifikovanú) podvýhradu v súvislosti s mechanizmami dobrovoľnej viazanej podpory, keďže z predbežných výsledkov analýzy ex ante oznámení členských štátov vyplýva, že určité opatrenia dobrovoľnej viazanej podpory v 8 členských štátoch nemusia v plnej miere spĺňať podmienky oprávnenosti. GR AGRI začalo 8 administratívnych auditov na overenie súladu, ktoré sú ešte v úvodnej fáze a ich výsledok je v značnej miere neistý. Výhrada útvaru EMPL na obdobie rokov 2014 – 2020 sa už netýka len Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), ale už aj Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI).

179    Výhrada HOME (predtým nekvantifikovaná) k Európskemu fondu pre utečencov (EFU) a Európskemu fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF) je už čiastočne kvantifikovaná (v prípade EFU).

180    „Nekvantifikované výhrady“ sú definované ako výhrady, pri ktorých nie je možné vykonať presné posúdenie vplyvu na rozpočtový rok alebo ktoré nemožno kvantifikovať, pretože sa týkajú výhradne ochrany dobrého mena.

181    GR EMPL rozšírilo svoju už existujúcu výhradu na obdobie rokov 2014 – 2020 tak, že teraz sa už vzťahuje na systémy riadenia a kontroly ESF/YEI/FEAD (v roku 2015 sa týkala len FEAD). GR MARE nemusí vydať výhradu v súvislosti so svojím programom ENRF na obdobie rokov 2014 – 2020.

182    V prílohe 4 k ich výročným správam o činnosti sa v časti Kritériá významnosti uvádza, že „systém kontroly zriadený na účely programu Horizont 2020 je navrhnutý tak, aby sa podarilo dosiahnuť výsledok kontroly na úrovni zistenej miery chybovosti v intervale od 2 % do 5 %, pričom táto miera chybovosti by po opravách mala byť čo najbližšie k 2 %. V dôsledku toho sa tento interval zohľadnil aj v právnych predpisoch ako cieľ kontroly stanovený pre rámcový program.“ Ide o alternatívu k všeobecným kritériám významnosti, ktoré obvykle uplatňujú útvary Komisie (podľa týchto kritérií musí byť zvyšková chybovosť nižšia ako 2 % do ukončenia vykonávania programu).

183    Vo finančnom výkaze pripojenom k návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020, sa uvádza: „Komisia sa preto domnieva, že v prípade výdavkov na výskum v rámci programu Horizont 2020 je miera chybovosti na ročnom základe vo výške 2 % – 5 % realistickým cieľom s prihliadnutím na náklady na kontroly, opatrenia na zjednodušenie navrhnuté s cieľom znížiť náročnosť pravidiel a súvisiace nevyhnutné riziko spojené s úhradou nákladov na výskumné projekty. Konečným cieľom by malo byť dosiahnuť reziduálnu mieru chybovosti čo najbližšie k 2 % pri ukončení programov po zohľadnení finančného vplyvu všetkých opatrení v oblasti auditov, korekcií a vymáhania.“

184    V roku 2016 išlo o štyri trustové fondy Únie: trustový fond Bêkou, t. j. trustový fond EÚ pre Stredoafrickú republiku (ERF); trustový fond Madad, t. j. Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii (EÚ); Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku (ERF); trustový fond EÚ pre Kolumbiu (EÚ).

185    V roku 2016 sa to týkalo troch generálnych riaditeľstiev: GR DEVCO, GR NEAR, GR ECHO.

186    COM(2017) 124 z 28. februára 2017.

187    Osobitná správa č. 27/2016: Riadenie v Európskej komisii – osvedčené postupy?

188    https://ec.europa.eu/info/publications/strategic-plans-2016-2020_sk.

189    Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, bod 27.

190    COM(2016) 170 zo 4. 4. 2016.

Zdroje obrázkov

Strana 20 – ©bonnitura – Fotolia

Strana 23 – ©Thinkstock

Strana 24 – ©OHB

Strana 27 – ©Európska únia

Strana 34 – ©Shutterstock

Strana 43 – ©Fotolia

Strana 64 – ©EK – ECHO – A. Al. Sukhni