EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 6. 2017

COM(2017) 312 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Opatrenia na zjednodušenie podávania správ o životnom prostredí

{SWD(2017) 230 final}

1.Úvod a kontext

Všetci chceme vedieť, či vzduch, ktorý dýchame, a voda, ktorú pijeme, sú zdravé alebo či sú naše pláže a jazerá čisté. Európska verejnosť má právo vedieť, aká je kvalita miestneho prírodného prostredia a či sa prostredníctvom opatrení EÚ dosiahli zlepšenia.

Informovanosť v tejto súvislosti znamená riadenie informačných tokov. Informácie na európskej úrovni pochádzajú zvyčajne z miestnych informácií: environmentálne monitorovanie znečisťovania ovzdušia, stavu prírody, kvality vody atď. sa predovšetkým týka zisťovania, čo sa deje v životnom prostredí, takpovediac „v teréne“. Niektoré z týchto informácií sa potom nahlásia na úrovni EÚ a zverejnia. Na európskej úrovni sa využívajú na regulačné monitorovanie s cieľom skontrolovať, či regulácia spĺňa svoj účel.

Niektoré environmentálne správy sú veľmi obľúbené. Výročná správa EÚ o vode určenej na kúpanie priťahuje pozornosť celej Európy, pričom online informácie, ktoré poskytla Európska environmentálna agentúra (EEA), mali v roku 2016 viac ako 73 000 pozretí. Niektorým ďalším správam, ktoré Komisia zverejnila, nevenuje širšia verejnosť veľkú pozornosť, ale spĺňajú dôležitý účel z hľadiska regulačného monitorovania uplatňovania práva Únie.

Prostredníctvom podávania správ o politikách a životnom prostredí sa poskytujú skutočnosti a informácie, ktoré majú zásadný význam z hľadiska informovaného rozhodovania. A práve podávanie správ je kľúčovým prvkom v cykle analýz, dialógu a spolupráce, ktorý prebieha v rámci preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov 1 .

Pri podávaní správ však členským štátom a podnikom vznikajú náklady, a z tohto dôvodu je potrebné zabezpečovať rovnováhu medzi dopytom po lepších informáciách a nákladmi na ich poskytovanie. Na tento účel sa v máji 2015 prostredníctvom balíka lepšej právnej regulácie 2 začalo široké preskúmanie požiadaviek na podávanie správ vrátane environmentálnych správ, ktoré malo formu kontroly vhodnosti zameranej na podávanie správ a regulačné monitorovanie 3 .

Táto správa obsahuje výsledný akčný plán, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa plánované účinky právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia premietli do praxe. Jej účelom je lepšie informovať európsku verejnosť o týchto dosiahnutých výsledkoch a zároveň zjednodušiť záťaž pre štátne správy a podniky spojenú s podávaním správ.

2.Zistenia kontroly vhodnosti

Účelom tejto kontroly vhodnosti bolo zosúladenie dvoch aspektov. Na jednej strane to znamenalo urobiť krok späť s cieľom získať prehľad o širšom kontexte a vedomosti o všetkých informačných tokoch. Na druhej strane išlo o podrobnejšie preskúmanie jednotlivých informačných tokov a operačných problémov, ktoré predstavujú, s cieľom poučiť sa z nich. Hoci zámerom bolo mať pri kontrole čo najvyššie ambície, takisto bolo nevyhnutné zabezpečiť jej realizovateľnosť. Toto boli kľúčové otázky týkajúce sa rozsahu pôsobnosti:

·„Povinnosti týkajúce sa podávania správ“ sú právne ustanovenia, podľa ktorých sa vyžaduje predloženie údajov, informácií alebo správ Komisii alebo agentúre EEA. Cieľom tohto podávania správ bolo predovšetkým umožniť Komisii monitorovať uplatňovanie právnych predpisov Únie v členských štátoch. Kontrola vhodnosti sa teda vzťahuje na pojem „regulačné monitorovanie“, ale nie na monitorovanie životného prostredia „v praxi“ v najširšom zmysle slova.

·Okrem skúmania podávania správ na úrovni EÚ sa v rámci kontroly vhodnosti takisto skúma, ako sa tieto informácie následne šíria.

·Nie všetky povinnosti týkajúce sa podávania správ, ktoré sa skúmali v rámci kontroly vhodnosti, sú priamo zahrnuté v smerniciach alebo nariadeniach. Mnohé sú vymedzené prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov alebo prostredníctvom usmernení či neformálnych dohôd.

Predložilo sa dvadsať hodnotiacich otázok, ktoré sa v zásade týkali sprístupňovania správnych informácií v správnom čase, správnym spôsobom a pri čo najnižších nákladoch. Viedli sa online konzultácie so zainteresovanými skupinami a prostredníctvom pravidelných seminárov. Environmentálna politika obsahuje 181 povinností týkajúcich sa podávania správ, ktoré možno nájsť v 58 právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia. Vyžadujú sa v nich číselné a geopriestorové informácie, ale väčšina je v textovom formáte – najzložitejšom z hľadiska podávania správ, štruktúry a analýzy. Frekvencia podávania správ je rôzna. Približne polovica správ sa podáva každé dva roky alebo viac rokov a približne polovica vedie k vypracovaniu správy Komisie pre iné inštitúcie EÚ. Postupy sú rôzne, ale zrejme fungujú najlepšie vtedy, keď údaje spracúva agentúra EEA. Stručne povedané, v hodnotení sa zistilo, že:

·Účinnosť sa v priebehu rokov výrazne zvýšila a celkovo sa považuje za uspokojivú. Existuje však priestor na zlepšenie niektorých prierezových otázok (ako je napríklad zjednodušenie v záujme jednotnejšieho postupu) a konkrétnych právnych predpisov.

·Podávanie správ je vo veľkej miere efektívne a administratívna záťaž (náklady sa odhadujú na 22 miliónov EUR ročne) je mierna, odôvodnená a primeraná. Výhody, ako napríklad kvalitnejšie a cielenejšie vykonávanie predpisov a lepšie informovanie verejnosti, výrazne prevažujú nad nákladmi. Určité zvýšenie efektívnosti by sa mohlo dosiahnuť zjednodušením postupu horizontálnejším a strategickejším spôsobom. K zvýšeniu efektívnosti by mohlo viesť aj niekoľko úprav týkajúcich sa zmeny obsahu, načasovania, frekvencie a postupu, no niektoré z týchto zmien by si vyžadovali zmenu príslušných právnych predpisov.

·Medzi povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ v oblastiach politiky EÚ, ako sú poľnohospodárstvo, klíma, energetika, námorná politika atď., sa vo veľkej miere podarilo dosiahnuť súdržnosť. Stojí však za zváženie, či by sa mohla zlepšiť aj súdržnosť medzi niektorými z týchto rôznych oblastí, ako aj s povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodných záväzkov.

·Väčšina povinností týkajúcich sa podávania správ má náležitý charakter, existuje však priestor na zlepšenie (napr. pokročilé technické riešenia) a alternatívne prístupy (napr. zber vnútroštátnych údajov). Najmä pri obsahu podávania správ o životnom prostredí by sa mohol klásť väčší dôraz na informácie, ktoré sú strategické, kvantitatívne a vo väčšej miere založené na právnych predpisoch (napr. prostredníctvom kľúčových ukazovateľov). Znížil by sa tak počet textových informácií, ktoré sa v súčasnosti vyžadujú.

·Existuje pridaná hodnota EÚ, keďže súčasné podávanie správ prináša jasné výhody v podobe porovnateľných a konzistentných informácií, ktoré nie sú dostupné na vnútroštátnej úrovni. V dlhodobom horizonte sa však môže potreba podávania správ na úrovni EÚ znížiť vzhľadom na alternatívne postupy, ako napríklad aktívne šírenie náležitých informácií z oblasti životného prostredia na vnútroštátnej úrovni.

Tabuľka 1: Prehľad zistení [podrobnejšie informácie sa nachádzajú v dokumente SWD(2017) 230]. Percentuálny podiel sa vzťahuje buď na 58 právnych predpisov alebo 181 povinností týkajúcich sa podávania správ, ktoré sa analyzovali, a to v závislosti od dostupných údajov.

Riešená problematika	Percentuálny podiel
Zmena právnych predpisov, ktorú už navrhla Komisia a ktorou sa zjednodušuje podávanie správ (súvisí s právnymi predpismi)	16 %
Identifikácia problémov týkajúcich sa podávania správ, ktoré si môžu vyžadovať zmeny právnych predpisov (súvisí s právnymi predpismi)	12 %
Podávanie správ, ktoré obsahuje príklady najlepších postupov (súvisí s právnymi predpismi)	19 %
Podávanie správ, ktoré sa považuje za veľmi užitočné (súvisí s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ)	39 %
Podávanie správ, ktoré sa považuje za málo užitočné (súvisí s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ)	9 %
Podávanie správ, v rámci ktorého by sa mohlo zlepšiť používanie ukazovateľov (súvisí s právnymi predpismi, na základe skríningovej analýzy)	86 %
Podávanie správ, ktoré je založené najmä na textových informáciách (súvisí s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ)	76 %
Podávanie správ, v rámci ktorého by sa mohla zlepšiť vonkajšia súdržnosť (súvisí s právnymi predpismi, na základe spätnej väzby zainteresovaných strán)	29 %
Podávanie správ, v rámci ktorého sú značné oneskorenia (súvisí so 78 povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ, ktoré sa týkajú správ Komisie)	27 %

Na základe dôkazov možno dospieť k záveru, že väčšina povinností týkajúcich sa podávania správ vo veľkej miere zodpovedá účelu. Okrem toho sa v mnohých oblastiach dosiahol za posledné roky značný pokrok (pozri oddiel 3).

K problémom, ktoré ešte treba riešiť, patria:

·zabezpečenie toho, aby všetky povinnosti týkajúce sa podávania správ zahŕňali kľúčové ukazovatele potrebné na posúdenie súladu a pochopenie výkonu pri dosahovaní cieľov,

·zníženie požiadaviek na podávanie textových správ a podpora osvedčených informačných postupov, ako sú spoločné normy pre otvorené zdroje,

·podpora osvedčených postupov pre aktívne šírenie informácií,

·ďalšie zosúladenie načasovania a frekvencie povinností týkajúcich sa podávania správ spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám veľkého politického cyklu,

·harmonizácia a centralizácia (niektorých) aspektov postupov v záujme zvýšenia ich účinnosti a efektívnosti a

·lepšie využívanie údajov zo zdrojov EÚ (napr. program Copernicus 4 ) alebo priamo od verejnosti (napr. v kontexte občianskej vedy 5 ).

Celkovo možno konštatovať, že modernizáciu a zjednodušenie možno dosiahnuť prostredníctvom konzistentnejšieho uplatňovania najlepších postupov v rámci jednotnejšieho prístupu. Takto by sa posilnila základňa poznatkov v oblasti environmentálnej politiky a zároveň zvýšila jednoduchosť a spoľahlivosť daného postupu.

3.Dosiahnutie pokroku

Komisia dlhodobo spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zjednodušiť podávanie správ o životnom prostredí 6 . Komisia nedávno vykonala viacero zmien, ktoré boli čiastočne inšpirované touto kontrolu vhodnosti. Patrili medzi ne zmeny obsiahnuté v návrhoch Komisie, ktoré sa týkali právnych predpisov o odpadoch 7 alebo zrušenia smernice o štandardizovanom postupe podávania správ 8 , čo v priebehu nadchádzajúcich rokov prinesie skutočné výhody. K zmenám už skutočne došlo alebo práve prebiehajú vo všetkých hlavných oblastiach environmentálnej politiky, akými sú napríklad ovzdušie, voda a príroda [prehľad sa uvádza v tabuľke 1 dokumentu SWD(2017) 230]. Tieto zmeny preukázali potenciál na zníženie nákladov a súbežné zlepšenie kvality informácií.

Hodnotenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) sa systematicky zameriavajú na podávanie správ o životnom prostredí a otázky monitorovania. Tieto hodnotenia sú v prípade potreby zmien ich hlavným katalyzátorom. Týka sa to napríklad hodnotenia smernice INSPIRE 9 .

Pokrok sa dosiahol nielen v súvislosti s obsahom správ, ale aj so spôsobom ich podávania. Informačné technológie a nástroje výrazne uľahčili a zrýchlili proces podávania správ a používajú sa v čoraz väčšej miere. Komisia okrem toho preskúmala aj rôzne predstavy a prístupy, ako napríklad zlepšenie aktívneho šírenia informácií.

4.Plán činnosti

Hoci sa pri kontrole vhodnosti zistilo, že podávanie správ o životnom prostredí vo veľkej miere zodpovedá účelu, identifikovali sa takisto problémy, ktoré treba riešiť (pozri oddiel 2). Tieto problémy sa budú riešiť prostredníctvom opatrení v piatich oblastiach. To znamená:

1.získanie správnych informácií v správnej forme a v správny čas;

2.zjednodušenie procesu podávania správ;

3.podpora aktívneho šírenia informácií o životnom prostredí na európskej a vnútroštátnej úrovni;

4.využívanie iných zdrojov údajov a alternatívnych prístupov na doplnenie podávania správ o životnom prostrední a

5.zlepšenie súdržnosti a spolupráce.

V týchto opatreniach sa odráža potreba uplatňovania jednotného prístupu k podávaniu správ. To znamená prechod od systému, keď podávanie správ prebieha súbežne v niekoľkých rôznych oblastiach environmentálnej politiky, k štandardizovanejšiemu prístupu, v rámci ktorého sa vo všetkých oblastiach politiky uplatňujú najlepšie postupy.

Komisia na tento účel posilní kapacitu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s cieľom pomáhať pri uplatňovaní takéhoto prístupu na základe skúseností, nástrojov a postupov, ktoré sú už v agentúre zavedené. Komisia presunie rozpočtové prostriedky z programu LIFE (približne 3,1 milióna EUR počas trojročnej pilotnej fázy) a týmto spôsobom umožní agentúre EEA udávať smer pri vykonávaní opatrení zameraných na modernizáciu elektronického podávania správ (pozri opatrenie 3 nižšie) a pomáhať pri vykonávaní mnohých iných opatrení, ako sa uvádza nižšie 10 . Posilní sa tým súčasná podpora, pokiaľ ide o podávanie správ a dohodnuté budúce úlohy (napr. v súvislosti s politikami v oblasti energetiky a klímy) a zlepšenia (napr. v súvislosti s nástrojom Reportnet 2.0), ktoré sa uvádzajú vo viacročnom a ročnom pracovnom programe agentúry EEA. Výsledok tejto pilotnej fázy sa bude následne brať do úvahy v nadväznosti na hodnotenie agentúry EEA a siete EIONET pod vedením Komisie a úvahy o nariadení EEA 11 .

Výsledkom by malo byť skvalitnenie informácií, ako aj ich jednoduchšie poskytovanie a širšie využívanie. Bude to prínosom pre všetky subjekty, ktoré sú zapojené do podávania správ o životnom prostredí alebo sa o ne zaujímajú. Pre štátne správy to bude znamenať zníženie administratívnej záťaže. Záťaž pre podniky sa zníži, ak štátne správy členských štátov prenesú efektívnejšie postupy do podávania správ a regulačného monitorovania s účasťou podnikov. Tvorcovia politík budú mať k dispozícii kvalitnejšie informácie na rozvoj politík. V neposlednom rade budú mať európska verejnosť, podniky a štátne správy lepší prístup ku kvalitnejším informáciám o životnom prostredí.

4.1.Získanie správnych informácií v správnej forme a v správny čas

Z kontroly vhodnosti vyplynulo, že súčasný postup podávania správ o životnom prostredí do veľkej miery zodpovedá svojmu účelu, ale mohlo by sa vykonať niekoľko konkrétnych zlepšení. Niektoré z týchto zlepšení, ako napríklad zosúladenie harmonogramu, sa môžu vykonať iba prostredníctvom zmeny právnych predpisov. Iné zmeny si síce nevyžadujú žiadne legislatívne zmeny, v ich prípade však môže dôjsť k zásadnej detailizácii.

Okrem opatrení, ktoré sú uvedené v oddiele 3, sa prostredníctvom tohto opatrenia preskúmajú zistenia týkajúce sa potreby zmeniť jednotlivé právne predpisy 12 . Komisia na základe podrobnejšej analýzy týchto otázok navrhne legislatívne zmeny, prostredníctvom ktorých by sa mohlo riešiť napríklad:

–zosúladenie harmonogramu/frekvencie podávania správ, ak je to relevantné a

–odstránenie nadbytočných alebo iných povinností týkajúcich sa podávania správ, ktoré už nie sú potrebné.

V záujme zabezpečenia systematického a porovnateľného prístupu Komisia doplní prístup odôvodnený v usmerneniach o lepšej regulácii a v maximálnej možnej miere zavedie štandardné ustanovenia týkajúce sa povinností podávania správ o životnom prostredí.

V záujme systematického a porovnateľného prístupu bude Komisia pri hodnotení existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a pri vypracúvaní nových legislatívnych návrhov zároveň uplatňovať predmetný prístup k podávaniu správ o životnom prostredí, ktorý sa uvádza v tejto správe (napr. zjednodušením postupu podávania správ alebo zlepšovaním ustanovení o verejných informáciách).

Tento jednotnejší vedecký prístup sa zavedie prostredníctvom záväzku týkajúceho sa podrobnejšieho preskúmania podávania správ vo všetkých budúcich hodnoteniach a návrhoch 13 . Vďaka tomu sa zúročia pravidelné kontroly a hodnotenia, ktoré Komisii v spolupráci s agentúrou EEA a členskými štátmi EÚ 14 umožňujú vždy po niekoľkých rokoch preskúmať informácie, ktoré sa vyžadujú v správach. Komisia je zároveň schopná všeobecnejšie posúdiť fungovanie právnych predpisov. V tejto súvislosti sa v rámci preskúmania budú systematicky kontrolovať tieto možnosti:

–rozšírenejšie používanie kľúčových ukazovateľov a štruktúrovanie informácií o najdôležitejších otázkach vykonávania s odkazom na rámec DPSIR 15 a usmernenia o lepšej právnej regulácii o regulačnom monitorovaní,

–zosúladenie takýchto kľúčových ukazovateľov, podľa možnosti so širšími politickými potrebami cieľov udržateľného rozvoja (SDG), siedmeho environmentálneho akčného programu (7. EAP) a preskúmania vykonávania predpisov v oblasti životného prostredia (EIR) s cieľom zabezpečiť spoločný prístup,

–zníženie potreby poskytovania textových a kontextových informácií alebo častejšie používanie uzatvorených otázok s vopred stanovenými, prípadne predvolenými možnými odpoveďami, ak je to vhodné,

–využívanie verejne dostupných informácií na vnútroštátnej úrovni namiesto toho, aby sa vyžadovali od členských štátov alebo podnikov.

V priebežnom programe sa bude skúmať aj účel a potreby podávania správ a využívanie nahlásených informácií. Okrem toho sa náležité povinnosti týkajúce sa podávania správ preskúmajú s cieľom zaručiť ich súlad so špecifikáciami údajov, ktoré sú stanovené v smernici INSPIRE, alebo ak je to účinnejšie, prispôsobenie špecifikácií údajov v záujme zabezpečenia konzistentnosti s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ. Cieľom je maximalizovať výhody, ktoré vyplývajú z prechodu smerom k interoperabilite údajov bez toho, aby vznikali zbytočné náklady.

V tomto procese preskúmania sa zohľadnia zásady prípravy písomných podkladov v záujme efektívnejšieho podávania správ o životnom prostredí, ktoré sa vypracovali v rámci iniciatívy „Make IT work“ 16 .

4.2.Zjednodušenie postupu podávania správ

Vzhľadom na investície, ktoré sa vynaložili na postup podávania správ, možno urobiť viac pre to, aby sa v plnej miere využil prebiehajúci pokrok v oblasti nástrojov informačných technológií vrátane štandardizácie postupov a procesov.

Agentúra EEA v záujme podpory a modernizácie elektronického podávania správ pomocou najnovších IT riešení spustila projekt s názvom „Reportnet 2.0“. Reportnet predstavuje infraštruktúru agentúry EEA na podporu a zlepšenie toku údajov a informácií a využívajú ho aj niektoré útvary Komisie v rámci svojich postupov podávania správ. Tento nástroj bol v minulosti navrhnutý na tvorbu environmentálnej politiky EÚ a v súčasnosti je pod veľkým tlakom v dôsledku objemu v súčasnosti nahlasovaných údajov.

Komisia podporí úplnú revíziu tejto infraštruktúry podávania správ s cieľom vytvoriť ústredný a zefektívnený nástroj EÚ na podávanie správ o životnom prostredí (a prípadne aj iných správ) nad rámec súčasnej úrovne ambícií v súvislosti s nástrojom Reportnet 2.0 (ktorý je zameraný najmä na zvýšenie kapacity a bezpečnosti). Nástroj Reportnet bude musieť zároveň zodpovedať úrovniam cieľov stanovených v programe EÚ pre digitálny jednotný trh, a to najmä tých, ktoré sa stanovili v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu 17 a v európskom rámci interoperability 18 . Komisia preskúma aj potenciál nástroja Reportnet z hľadiska využívania cloudových služieb a zistí, či existuje súčinnosť s vykonávaním navrhovaného nariadenia o riadení energetickej únie 19 . Komisia zohľadní skúsenosti získané z iniciatívy týkajúcej sa spoločného systému environmentálnych informácií (SEIS) 20 a bude budovať na úspechoch a skúsenostiach vyplývajúcich zo sektorových informačných systémov, ako sú napríklad európske informačné systémy pre vodu alebo biodiverzitu.

Komisia v tejto súvislosti podporí konzistentné a realistické uplatňovanie pravidiel smernice INSPIRE. Pri hodnotení smernice INSPIRE v rámci programu REFIT 21 sa preukázalo, že súčasné vykonávanie smernice nie je v úplnom súlade s potrebami podávania správ podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Komisia už vykonáva kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa vykonaním smernice INSPIRE pridelila „priorita súborom environmentálnych priestorových údajov, najmä tým, ktoré sú spojené s monitorovaním a podávaním správ“ 22 .

Inštitúcie EÚ môžu prostredníctvom zberu údajov získať prístup k údajom na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni bez potreby fyzického nahlasovania. V zásade to znamená, že sa vďaka tomu na úrovni EÚ zvýši kvalita a pružnosť prístupu k údajom, pričom sa zníži záťaž ostatných.

Doteraz nebolo možné vyvinúť aplikáciu na úrovni EÚ, pomocou ktorej by sa účinne zbierali a využívali verejne dostupné údaje. V tejto oblasti síce existujú isté skúsenosti, ale na dosiahnutie prevádzkyschopnosti takýchto nástrojov bude potrebný ďalší vývoj a testovanie. Komisia spolu s agentúrou EEA investuje do rozvoja takýchto nástrojov a otestuje niektoré pôvodné myšlienky pred koncom roka 2018. Bude to zahŕňať ďalšie zlepšenie geoportálu EÚ a jeho prepojenia na projekt Reportnet. Komisia takisto vypracuje praktické usmernenia o tom, ako možno v budúcnosti účinnejšie využívať zber údajov v environmentálnej politike s cieľom riešiť otázky identifikované v rámci kontroly vhodnosti (napr. v súvislosti s právnou istotou).

4.3.Podpora aktívneho šírenia informácií o životnom prostredí na európskej a vnútroštátnej úrovni

Správy by nemali využívať iba inštitúcie EÚ. Napríklad aj verejnosť by mala mať možnosť lepšie porozumieť stavu životného prostredia, v ktorom žije.

Komisia bude prostredníctvom usmernení podporovať aktívne šírenie informácií a výmenu najlepších postupov na európskej a vnútroštátnej úrovni pri plnom vykonávaní smernice INSPIRE (pozri aj opatrenie 6). Tieto usmernenia sa vypracujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi a inými zainteresovanými skupinami. Bude sa vychádzať zo skúseností z odvetvovej činnosti a pilotných projektov, najmä tých, ktoré sa vykonávajú v kontexte štruktúrovaného rámca na vykonávanie právnych predpisov a informovanie (SIIF) 23 . Realizácia tejto úlohy bude spojená aj s medzinárodnými postupmi Aarhuského dohovoru tým, že sa ňou podporí širšie využívanie elektronických nástrojov na aktívne šírenie informácií medzi verejnosťou v ľahko použiteľnej a prístupnej forme.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby administratívne hranice členských štátov nepredstavovali prekážku pre tok údajov a ich riadenie. Medzi orgánmi verejnej moci a verejnosťou by mal existovať plynulý tok informácií. Pri vykonávaní tejto činnosti je dôležité zabezpečiť uplatňovanie aj v cezhraničnom kontexte a bez ohľadu na to, z ktorého členského štátu informácie pochádzajú.

V konečnom dôsledku by všetky údaje o životnom prostredí mali byť k dispozícii prostredníctvom otvoreného prístupu a mali by sa dať ľahko vyhľadávať a využívať, a to najmä zo strany výskumníkov a vedcov.

V nadväznosti na hodnotenie smernice INSPIRE podniká Komisia identifikáciu súborov priestorových údajov (na ktoré sa vzťahuje smernica INSPIRE) v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ o životnom prostredí 24 . Členské štáty musia podľa smernice INSPIRE vytvoriť príslušné metaúdaje pre tieto súbory údajov a sprístupniť ich (prostredníctvom zobrazovacích, ukladacích a vyhľadávacích služieb) na vnútroštátnej úrovni. Tento krok v skutočnosti vykonal iba malý počet členských štátov. Potom ako Komisia vypracuje takýto zoznam v spolupráci s členskými štátmi 25 , bude monitorovať plnenie povinností vyplývajúcich zo smernice INSPIRE prostredníctvom mechanizmu stanoveného v uvedenej smernici.

4.4.Preskúmanie potenciálu iných zdrojov údajov a prístupov na doplnenie podávania správ o životnom prostredí

Možnosť využiť iné zdroje údajov, medzi ktoré patrí napríklad program Copernicus alebo občianska veda, ako nástroj na doplnenie podávania správ alebo v niektorých prípadoch ako alternatívne riešenie, je sľubná. Zo skúseností však vyplýva, že to nemusí byť jednoduché, a je potrebné vyriešiť veľa otázok.

Európsky program pozorovania Zeme s názvom Copernicus pozostáva z konštelácie družíc EÚ, ktoré zbierajú mimoriadne veľké objemy údajov získaných pozorovaním Zeme. Tematické informácie, ktoré sa získali pomocou programu Copernicus, môžu zohrávať dôležitú úlohu v procese zabezpečovania súladu s predpismi v oblasti životného prostredia, a to napríklad prostredníctvom zvyšovania povedomia, upozorňovania na nedodržiavanie predpisov a kontrol riadenia. Takéto informácie však môžu byť dôležité aj pre environmentálne monitorovanie a podávanie správ o životnom prostredí. Už existujú príklady, ako je využívanie družicových snímok na sledovanie zmien v trávnych porastoch v lokalite sústavy Natura 2000. V záujme podpory tohto rozvoja sa pomocou následných činností preskúma, ako možno využívať údaje z programu Copernicus na doplnenie alebo celkové zlepšenie kvality informácií, ktoré sa využívajú na účely podávania správ a všeobecnejšie na tvorbu environmentálnej politiky EÚ. Pri týchto činnostiach sa bude vychádzať zo skúseností agentúry EEA a ich cieľom bude ďalej rozvíjať používateľské požiadavky, najmä pokiaľ ide o politiku zameranú na prírodu, vodu a moria. Okrem toho by sa mohli preskúmať aj súčinnosti s Globálnym systémom systémov pozorovania Zeme (GEOSS), ktorého súčasťou je aj program Copernicus a iné medzinárodné a paneurópske siete na pozorovanie Zeme.

Ďalším sľubným zdrojom pre doplnkové informácie a údaje o environmentálnych problémoch je občianska veda 26 . Ponúka ďalší spôsob zberu údajov o životnom prostredí, ktorý je nákladovo efektívny a užitočný z hľadiska poskytovania včasného varovania o environmentálnych trendoch a konkrétnych problémoch. Zároveň zvyšuje povedomie a posilňuje postavenie ľudí. Napriek rastúcemu objemu údajov a počtu činností občianskej vedy sa však v praxi takéto údaje (zatiaľ) vo veľkej miere nevyužívajú na úradné monitorovanie životného prostredia (najmä vzhľadom na to, že v prípade niektorých oblastí nemožno dané údaje porovnať s údajmi získanými pomocou vedecky prepracovanejších monitorovacích zariadení) a podávanie správ o životnom prostredí 27 . Občianska veda však môže aj napriek tomu slúžiť ako impulz k podávaniu oficiálnych správ a podnikaniu opatrení (napríklad vtedy, keď občania nahlasujú problémy s miestnou skládkou) a dopĺňať ich.

Komisia bude naďalej podporovať činnosti občianskej vedy prostredníctvom výskumných a inovačných programov EÚ. Medzi tieto činnosti patrí vývoj technológií, ktoré občanom umožňujú podieľať sa na danom procese (napr. monitorovaní kvality ovzdušia), podpora koordinácie medzi existujúcimi činnosťami na regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj podpora a šírenie najlepších postupov.

4.5.Zlepšenie súdržnosti a spolupráce

Existuje prepojenie medzi podávaním správ o životnom prostredí a podávaním správ v iných oblastiach politiky EÚ, a to najmä v oblastiach ako poľnohospodárstvo, klíma, ochrana spotrebiteľa a zdravotníctvo, energetika, námorná a rybárska politika, ako aj štatistika. V niektorých oblastiach sa bude zvažovať zlepšenie spolupráce v súvislosti s využívaním existujúcich údajov na úrovni EÚ. Na zvýšenie informovanosti v otázkach environmentálnej politiky by sa v určitých oblastiach mohli lepšie využiť informácie, ktoré sa predkladajú iným útvarom Komisie. V tejto súvislosti existujú vhodné príklady, ako napríklad v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy. Bude takisto potrebné prijať ďalšie opatrenia vrátane posúdenia miery súladu nariadenia o štatistike o odpadoch (po jeho prijatí) s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ podľa revidovaných právnych predpisov EÚ o odpadoch.

Kontrola vhodnosti Komisie o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky 28 , ktoré sa týkajú plánovania, podávania správ a monitorovania, bola zameraná aj na súvisiace otázky. V rámci procesu vykonávania obidvoch opatrení na zjednodušenie postupu existuje potenciál na spoločné využívanie zdrojov a vytváranie prepojení (napr. pre ukazovatele alebo elektronické podávanie správ).

Následná realizácia sa vykoná spôsobom vytvárajúcim pozitívne synergie pre príslušné oblasti politiky.

Už teraz existuje viacero iniciatív a mechanizmov spolupráce medzi európskymi a medzinárodnými organizáciami s cieľom zjednodušiť podávanie správ o životnom prostredí. Komisia na základe tejto spolupráce a spolu s členskými štátmi vynaloží ďalšie úsilie s cieľom systematicky zaraďovať túto otázku do programu medzinárodných environmentálnych dohôd, ak v nich ešte nie je zahrnutá.

5.Záver a výhľady

Výsledkom kontroly vhodnosti v súvislosti s podávaním správ o životnom prostredí a regulačným monitorovaním je komplexná základňa poznatkov o prednostiach a nedostatkoch súčasnej situácie. Prístup k environmentálnej politike je vo všeobecnosti vyspelý a primeraný. Významný prínos predstavujú súčasné investície zo strany členských štátov a orgánov EÚ. Je to dôkazom toho, že právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia prinášajú hmatateľné výhody a že európska verejnosť je o nich informovaná. Aj keď túto situáciu možno vo všeobecnosti považovať za pozitívnu, na účely zjednodušenia postupu sa podniká mnoho činností, z ktorých viaceré sú takmer dokončené. Pri kontrole vhodnosti sa takisto určilo viacero špecifických a prierezových oblastí, v ktorých možno vykonať zlepšenia alebo preskúmať nové alternatívy, napríklad vzhľadom na možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie na rýchle zabezpečenie geograficky vymedzených poznatkov.

Vďaka týmto dodatočným opatreniam sa v súvislosti so správami o životnom prostredí zvýši ich transparentnosť, zameranie, ako aj efektívnosť regulačného monitorovania. Povinnosti týkajúce sa podávania správ sa budú ďalej zjednodušovať, čím sa zníži administratívna záťaž a zároveň posilní naša základňa poznatkov, čo bude predstavovať prínos pre štátne správy, podniky a európsku verejnosť. Dosiahne sa tak zníženie administratívnej záťaže pri súčasnom zachovaní alebo zlepšení prínosov, najmä prostredníctvom zvyšovania efektívnosti a transparentnosti (t. j. rozsiahlejšie verejné šírenie informácií).

Komisia bude monitorovať pokrok pri vykonávaní týchto opatrení a v roku 2019 zhodnotí situáciu.

Príloha: Prehľad navrhovaných opatrení

Číslo	Opatrenie	Harmonogram
1	Legislatívne zmeny súvisiace s povinnosťami týkajúcimi sa podávania správ, ktoré sú vymedzené vo vybratých právnych predpisoch.	Stanovený harmonogram rôznych právnych predpisov v súlade s potrebou predloženia návrhu/návrhov Komisie.
2	Podrobnejšie posúdenie a zmeny povinností týkajúcich sa podávania správ ako súčasť priebežného programu.	Priebežný pracovný program.
3	Modernizácia elektronického podávania správ okrem iného aj prostredníctvom zdokonaleného nástroja Reportnet a čo najlepšieho využitia existujúcej infraštruktúry.	Nástroj Reportnet 2.0 sa má spustiť v roku 2019, po čom bude nasledovať postupné rozširovanie jeho kapacít a výkonu.
4	Vývoj a testovanie nástrojov na zber údajov na úrovni EÚ.	Predloženie výsledkov testovania v roku 2018.
5	Vypracovanie usmernení a podpora najlepších postupov pre európske a vnútroštátne informačné systémy v oblasti životného prostredia vrátane lepšieho a jednoduchého prístupu k údajom.	Usmernenia a príklady najlepších postupov sa majú zverejniť v roku 2018.
6	Podpora vykonávania smernice INSPIRE v plnom rozsahu, s dôrazom na súbory údajov, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a podávania správ o nich.	Členské štáty do roku 2018 uverejnia zoznam prioritných súborov údajov v súlade so smernicou INSPIRE a v roku 2019 uverejnia preskúmanie pokroku vychádzajúce zo správ členských štátov.
7	Lepšie využívanie údajov získaných prostredníctvom programu Copernicus.	Stanovenie opatrení vo vybratých oblastiach v roku 2017.
8	Podpora širšieho využívania občianskej vedy na doplnenie podávania správ o životnom prostredí.	Postupné kroky, ktoré vedú k vypracovaniu usmernení v roku 2019.
9	Zlepšenie spolupráce v oblasti výmeny a využívania údajov získaných v iných oblastiach v prospech životného prostredia.	Identifikovať opatrenia na zlepšenie spolupráce v roku 2017.
10	Posilnenie spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami s cieľom zjednodušiť podávanie správ a riadenie informácií medzi úrovňou EÚ a medzinárodnou úrovňou.	Identifikovať opatrenia na zlepšenie spolupráce v roku 2017.

(1)  COM(2017) 63.

(2)  „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ [COM(2015) 215].

(3)  Toto preskúmanie nezahŕňa podávanie správ v oblasti zmeny klímy. Pokiaľ ide o politiky v oblasti klímy a energetiky, Komisia už skutočne navrhla zjednodušenie povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania: pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie COM(2016) 759. Prepojenia medzi podávaním správ o životnom prostredí a podávaním správ v iných oblastiach (energetika, klíma, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti atď.) sa uvádzajú ďalej v časti o súdržnosti.

(4)   www.copernicus.eu

(5)  Občianska veda je silnejúci celosvetový jav, v rámci ktorého občania prispievajú k získavaniu vedeckých informácií a poznatkov „ Environmentálna občianska veda “, 2013).

(6)  SWD(2016) 188.

(7)  COM(2016) 789 a COM(2016) 793.

(8)  COM(2015) 593 – 596.

(9)  Prostredníctvom smernice INSPIRE sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v EÚ na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, ktoré majú vplyv na životné prostredie [COM(2016) 478 a SWD(2016) 273].

(10)  Pozri opatrenia č. 2, 5, 7, 8, 9 a 10.

(11)  Nariadenie EEA (ES) č. 401/2009.

(12)  V prílohe 8 k hodnoteniu kontroly vhodnosti [SWD(2017) 230] sa uvádzajú indikácie týkajúce sa otázok, ktoré treba riešiť pri každom právnom predpise v súvislosti s textovými informáciami, ukazovateľmi, užitočnosťou, oneskoreniami, súdržnosťou a formátom.

(13)  Tamže.

(14)  V rámci väčšiny identifikovaných oblastí právnych predpisov a/alebo v rámci siete EIONET fungujúcej pod vedením agentúry EEA (dané rámce budú slúžiť pri vykonávaní tohto priebežného pracovného programu) pôsobia skupiny expertov pre podávanie správ.

(15)  D: podnety, P: tlaky, S: stav, I: dosah, R: odozva.

(16)   http://www.ieep.eu/work-areas/environmental-governance/better-regulation/make-it-work/subjects/2015/08/monitoring-and-reporting

(17)  COM(2016) 179.

(18)  COM(2017) 134.

(19)   Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(20)  KOM(2008) 46 a SWD(2013) 18.

(21)  COM(2016) 478 a SWD(2016) 273.

(22)   http://inspire.ec.europa.eu/document-tags/mig-workprogramme.

(23)  Príklad takéhoto pilotného projektu nájdete na webovom sídle http://uwwtd.oieau.fr/ .

(24)  COM(2016) 478 a SWD(2016) 273.

(25)   Predbežný zoznam je teraz k dispozícii online .

(26)  SWD(2016) 188.

(27)   http://eurobirdportal.org/

(28)  SWD(2016) 396 a 397.