6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 237/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Boj proti nezákonnému obsahu na internete – Zvyšovanie zodpovednosti online platforiem

[COM(2017) 555 final]

(2018/C 237/03)

Spravodajca:

Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Konzultácia	Európska komisia, 17.11.2017
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	9.3.2018
Prijaté v pléne	14.3.2018
Plenárne zasadnutie č.	533
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/4/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

Nezákonný obsah na internete je horizontálnym a zložitým problémom, ktorý treba riešiť z rozličných hľadísk v závislosti od posúdenia jeho dôsledkov, ako aj od harmonizácie právneho rámca členských štátov.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť primeraný a vyvážený regulačný rámec pre platformy v rámci jednotného digitálneho trhu, ktorý by mohol prispieť k vytvoreniu atmosféry dôvery pre podniky aj pre spotrebiteľov vo všeobecnosti, čo by im umožnilo s dôverou využívať tieto platformy. Treba prijať také politické prístupy regulácie a samoregulácie, ktoré sú flexibilné, udržateľné a bezprostredne reagujú na výzvy, a to najmä na účely postupov odhaľovania, vyšetrovania, oznamovania a odstraňovania nezákonného obsahu platforiem.

1.2.

EHSV sa domnieva, že pri prijímaní kritérií a opatrení je potrebné zachovať súlad s obsahom jeho predchádzajúcich stanovísk. Východiskovým bodom by malo byť tvrdenie, že to, čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v nutnom a možnom rozsahu technologickú neutralitu a súdržnosť medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú v rovnocenných situáciách v prostredí online aj offline.

1.3.

Je dôležité dosiahnuť čo najväčšiu rovnováhu medzi obmedzeniami danými pre nezákonný obsah a zaručením základných práv, ako aj pokiaľ ide o rôznu veľkosť a činnosť online platforiem.

EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala náležité opatrenia proti narastajúcemu výskytu násilných alebo diskriminačných odkazov na platformách, pričom zdôrazňuje, že je dôležité chrániť zraniteľné osoby a deti a bojovať proti akejkoľvek forme rasizmu, sexizmu, podnecovania k terorizmu a obťažovania, a to aj v digitálnom prostredí.

1.4.

Mala by sa zvážiť najmä účinnosť plánovaných opatrení vo vzťahu k online platformám so sídlom mimo územia Európskej únie.

Okrem toho by Komisia mala preskúmať a pokiaľ je to možné aj systematizovať nezákonný obsah tak, aby doň mohol byť zaraďovaný aj taký obsah, ktorý nie je výslovne uvedený v oznámení.

V nasledujúcich prípadoch by sa každopádne malo podporovať uplatňovanie hlavných zásad pre postupy odhaľovania, vyšetrovania, oznamovania a odstraňovania:

na ochranu práv uznaných v medzinárodných dohovoroch, napr. dohovoroch na ochranu:

—	detí pred digitálnym obsahom, ktorý môže byť v rozpore s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa,

—	osôb so zdravotným postihnutím pred digitálnym obsahom, ktorý môže byť v rozpore s ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

b)	na zabezpečenie nediskriminácie na základe rodovej príslušnosti v súvislosti s digitálnym obsahom, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, a na zaručenie rodovej rovnosti a ľudskej dôstojnosti v reklame;

c)	na zabezpečenie súladu digitálneho obsahu s digitálnou agendou s cieľom zvýšiť bezpečnosť a posilniť práva spotrebiteľov v digitálnej spoločnosti.

V oznámení by mal byť obsiahnutý aj možný dosah nezákonného obsahu na jednotný trh, aby sa mohli prijať preventívne opatrenia potrebné na jeho zachovanie v súlade so zásadami, z ktorých vychádza.

1.5.

Iniciatíva Európskej komisie, ktorá v tomto oznámení prekladá vo všeobecnosti správny postup boja proti nezákonnému obsahu online platforiem, sa v každom prípade považuje za veľmi vhodnú. Na tento účel je potrebné zvážiť možnosť preskúmať obsah smernice o elektronickom obchode, smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame, a to okrem iných kritérií na základe pravidiel, ktoré sú nadčasové, technologicky neutrálne a kľúčové pre rozvoj európskych platforiem, aby nevznikala neistota pre hospodárske subjekty a neobmedzoval sa prístup k digitálnym službám.

2. Súvislosti

2.1.

Online platformy predstavujú druh poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí fungujú ako sprostredkovatelia v danom digitálnom ekosystéme. Zahŕňajú širokú škálu subjektov zapojených do mnohých hospodárskych činností, ako sú elektronický obchod, médiá, internetové vyhľadávače, kolaboratívne hospodárstvo, neziskové činnosti, šírenie kultúrneho obsahu alebo sociálne siete. Nie sú presne a jasne vymedzené, pretože je to zložité vzhľadom na ich meniaci sa charakter. V súčasnosti zohrávajú na vnútornom trhu dôležitú úlohu, ktorá sa v budúcnosti ešte posilní.

2.2.

Komisia sa už venovala otázke online platforiem v súvislosti s jednotným digitálnym trhom (1), pričom uznala, že najdôležitejšou výzvou, ktorej EÚ v súčasnosti čelí pri zabezpečovaní svojej budúcej konkurencieschopnosti vo svete, je účinne podporovať inovácie v týchto hospodárskych odvetviach a zároveň chrániť vhodným spôsobom legitímne záujmy spotrebiteľov a užívateľov. Na tento účel zvažovala preskúmanie smernice o telekomunikáciách a smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, pokiaľ ide o postavenie online komunikačných služieb „over-the-top“ (OTT).

2.3.

K tomuto oznámeniu sa EHSV už vyjadril (2), pričom zdôraznil, že mnohé online platformy sú významným prvkom hospodárstva spoločného využívania zdrojov, a opätovne potvrdil svoje závery týkajúce sa tohto hospodárstva, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Zároveň poukázal na nutnosť venovať sa otázke rizika regulačnej fragmentácie a z tohto dôvodu považoval za potrebné prijať jednotný prístup v EÚ.

2.4.

Komisia sa prostredníctvom tohto oznámenia venuje tzv. boju proti nezákonnému obsahu na internete, pričom sa snaží o zvýšenie zodpovednosti online platforiem. Zostavila v ňom súbor usmernení a zásad, na základe ktorých online platformy budú môcť zintenzívniť boj proti nezákonnému obsahu na internete v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi, členskými štátmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami.

2.4.1.

Zámerom je uľahčiť a zintenzívniť vykonávanie osvedčených postupov na predchádzanie uverejňovaniu nezákonného obsahu, jeho odhaľovanie a odstraňovanie či znemožňovanie prístupu k nemu s cieľom:

a)	zaistiť jeho účinnú elimináciu,

b)	zvýšiť transparentnosť a ochranu základných práv online,

c)	objasniť platformám, akú nesú zodpovednosť, keď z vlastnej iniciatívy prijímajú kroky zamerané na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu alebo znemožňovanie prístupu k nemu (tzv. samaritánstvo).

2.4.2.

Právny rámec EÚ pozostáva zo záväzných a nezáväzných noriem, predovšetkým smernice o elektronickom obchode (3), ktorá harmonizuje podmienky, za ktorých niektoré online platformy môžu využívať výnimku zo zodpovednosti za nezákonný obsah, ktorému poskytujú priestor, na celom digitálnom jednotnom trhu.

2.4.3.

V súčasnosti neexistuje v EÚ žiaden harmonizovaný a súdržný prístup na elimináciu nezákonného obsahu, keďže to, čo sa má považovať za nezákonné, sa určuje nielen podľa osobitných právnych predpisov na úrovni EÚ, ale aj podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V každom prípade by harmonizovanejší prístup umožnil účinnejšie bojovať proti nezákonnému obsahu a prispel k rozvoju digitálneho trhu.

2.4.4.

V oznámení sa skúmajú kritériá, ktoré by sa mali stanoviť, pokiaľ ide o postup, ktorý majú dodržiavať online platformy, príslušné orgány a používatelia, aby mohli rýchlo a účinne odhaľovať nezákonný obsah. Domnieva sa, že na tento účel je potrebná systematickejšia spolupráca s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré musia zabezpečiť, že súdy budú účinne reagovať na nezákonný obsah na internete, a tiež posilniť cezhraničnú spoluprácu.

2.4.4.1

Domnieva sa tiež, že na to, aby sa nelegálny obsah na internete mohol odstraňovať rýchlejšie a spoľahlivejšie, je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia činnosť „dôveryhodných oznamovateľov“. Ide o špecializované subjekty s osobitnou odbornosťou v oblasti identifikácie nezákonného obsahu a so špecializovanými štruktúrami na odhaľovanie a identifikáciu takéhoto obsahu na internete. Komisia preskúma, či je možné dohodnúť na úrovni EÚ spoločné kritériá pre dôveryhodných oznamovateľov.

2.4.4.2

Pokiaľ ide o komunikáciu s používateľmi, usudzuje sa, že online platformy by mali zriadiť ľahko prístupný a používateľsky ústretový mechanizmus, vďaka ktorému by ich používatelia mohli informovať, ak určitý obsah, ktorému platformy poskytujú priestor, považujú za nezákonný.

2.4.4.3

V súvislosti so zabezpečením vysokej úrovne kvality komunikácie sa považuje za potrebné zaviesť účinné mechanizmy na uľahčenie zasielania oznámení, ktoré by boli dostatočne presné a náležite odôvodnené.

2.4.5.

Vyhodnocuje sa vhodnosť zavedenia proaktívnych opatrení na online platformách v súvislosti s výnimkou zo zodpovednosti, využívanie technológií na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu.

2.4.6.

Odstraňovanie nezákonného obsahu je ďalšou z otázok skúmaných v oznámení, ktoré sa snaží zaviesť spoľahlivé záruky na obmedzenie rizika odstránenia legálneho obsahu. Cieľom Komisie je zaistiť „urýchlené“ odstraňovanie a oznamovanie trestnej činnosti orgánom presadzovania práva, rovnako ako aj podpora transparentnosti v súvislosti s riadením obsahu na platformách a pri postupoch „oznamovania a prijímania opatrení“.

2.4.7.

Pokiaľ ide o záruky proti nadmernému odstraňovaniu a zneužívaniu systému, Komisia otázku námietok proti oznámeniu a opatrenia proti oznámeniam a námietkam podaným so zlým úmyslom.

2.4.8.

V súvislosti s prevenciou opakovaného výskytu nezákonného obsahu sa skúma možnosť zaviesť opatrenia, ktoré by odradili používateľov od opakovaného uverejňovania protiprávneho obsahu rovnakého charakteru s cieľom zabrániť v jeho opätovnom šírení, a podporuje sa ďalšie používanie a vývoj technológií na zabránenie opakovanému výskytu nezákonného obsahu online, napríklad prostredníctvom automatického filtrovania obsahu pri opakovanom nahrávaní.

2.4.9.

Toto oznámenie Komisie poskytuje usmernenia, avšak nemení uplatniteľný právny rámec, ani neobsahuje právne záväzné pravidlá. Jeho cieľom je najmä ukázať online platformám cestu, ako si plniť povinnosť vykoreňovať nezákonný obsah, ktorý sa nachádza na ich lokalitách. Takisto sa zameriava na šírenie osvedčených postupov zameraných na jednotlivé formy nezákonného obsahu a podporu užšej spolupráce medzi platformami a príslušnými orgánmi.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV berie na vedomie toto oznámenie a žiada Komisiu, aby vypracovala programy a prijala účinné opatrenia, ktoré umožnia zriadiť stabilný a súdržný právny rámec pre účinné odstraňovanie nezákonného obsahu. Považuje ho za vhodné aj vzhľadom na vplyv, ktorý majú v súčasnosti digitálne platformy v každodennom živote, ako aj riziká súvisiace s jeho spoločenskými dôsledkami a dôsledkami na jednotnom digitálnom trhu, ktorého cieľom je zabrániť rozporom medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a odstrániť technické, právne a daňové prekážky, aby sa tak podnikom, občanom a spotrebiteľom umožnilo v plnej miere využívať digitálne nástroje a služby.

EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby online platformy bojovali proti nezákonnému obsahu a nekalým obchodným praktikám (napr. opätovný predaj vstupeniek na zábavné podujatia za premrštené ceny) prostredníctvom regulačných predpisov doplnených o účinné samoregulačné opatrenia (napríklad prostredníctvom jednoznačne jasných podmienok používania a vhodných mechanizmov na identifikáciu recidivistov, alebo vytvorením špecializovaných tímov na moderovanie obsahu a vysledovanie nezákonného obsahu) alebo prijímaním hybridných opatrení.

3.2.

EHSV sa domnieva, že by sa mali preskúmať a zatriediť prípady nelegálneho obsahu, aby sa nevzťahoval len na druhy uvedené v oznámení (podnecovanie k terorizmu, xenofóbne prejavy, ktoré verejne podnecujú k nenávisti a násiliu, materiál o sexuálnom zneužívaní detí). Mohli by sa zahrnúť aj iné nespomenuté prípady týkajúce sa ohovárania s jednoznačne zlým úmyslom, šírenia materiálu, ktorý znevažuje ľudskú dôstojnosť, alebo sexistického obsahu, ktorý napomáha rodovo motivovanému násiliu, a to bez zámeru vytvoriť vyčerpávajúci zoznam, no s cieľom zjednotiť kritériá pre systematizáciu.

V nasledujúcich prípadoch by sa preto malo podporovať uplatňovanie hlavných zásad pre postupy odhaľovania, vyšetrovania, oznamovania a odstraňovania:

na ochranu práv uznaných v medzinárodných dohovoroch, napr. dohovoroch na ochranu:

—	detí pred digitálnym obsahom, ktorý môže byť v rozpore s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa,

—	osôb so zdravotným postihnutím pred digitálnym obsahom, ktorý môže byť v rozpore s ustanoveniami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;

b)	na zabezpečenie nediskriminácie na základe rodovej príslušnosti v súvislosti s digitálnym obsahom, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, a na zaručenie rodovej rovnosti a ľudskej dôstojnosti v reklame;

c)	na zabezpečenie súladu digitálneho obsahu s digitálnou agendou s cieľom zvýšiť bezpečnosť a posilniť práva spotrebiteľov v digitálnej spoločnosti.

3.3.

EHSV súhlasí s posilnením opatrení na boj proti nezákonnému obsahu na internete zameraných najmä na ochranu neplnoletých osôb, odstraňovanie obsahu súvisiaceho s nenávistnými prejavmi a podnecovaním k terorizmu a žiada, aby sa zohľadnila potreba zabrániť šikanovaniu a násiliu namierenému voči zraniteľným osobám.

3.4.

Stať by sa tak malo aj napriek tomu, že pojem nezákonného obsahu v digitálnom prostredí je z právneho hľadiska v každom členskom štáte odlišný a rovnako je iný aj z etického hľadiska pre každú osobu. Mohli by uviesť príklady, ktoré nie sú také jednoznačné, ako tie spomenuté vyššie, a v ktorých bude posúdenie nezákonného obsahu závisieť od výkladu a riešenia sporov v dôsledku rozporu medzi základnými právami ako sloboda prejavu a inými uznanými právami, pričom treba zaistiť maximálne zosúladenie týchto práv v snahe vyhnúť sa zmieneným rozporom. Treba však zdôrazniť, že je dôležité prijať opatrenia proti šíreniu falošných správ. EHSV sa preto domnieva, že online platformy musia používateľom poskytovať nástroje na nahlasovanie falošných správ, aby tak ostatní používatelia mohli byť informovaní o tom, že bola spochybnená pravdivosť obsahu. Online platformy by okrem toho mohli vytvárať partnerstvá s dôveryhodnými oznamovateľmi, t. j. certifikovanými internetovými stránkami na overovanie faktov s cieľom zvýšiť dôveru používateľov v legálnosť online obsahu.

3.5.

Na ilustráciu sa odporúča zoradiť prípady nezákonného obsahu takým spôsobom, aby podľa možnosti mohli prispieť k jednotnému výkladu v jednotlivých členských štátoch, čo uľahčí stanoviť ich prioritu a posúdiť ich rozsah. V tejto súvislosti sa okrem iného navrhujú prípady súvisiace s týmito otázkami:

—	národná bezpečnosť (terorizmus, korupcia, obchodovanie s drogami, obchodovanie so zbraňami, daňové úniky a pranie špinavých peňazí),

—	ochrana maloletých (pornografia, násilie atď.),

—	obchodovanie s ľuďmi, prostitúcia a rodovo motivované násilie vrátane sexistickej reklamy,

—	ochrana ľudskej dôstojnosti (podnecovanie k nenávisti alebo diskriminácii na základe rasy, pohlavia alebo ideologického presvedčenia, rešpektovanie sexuálnej orientácie),

—	hospodárska bezpečnosť (podvody, pirátstvo, falšovanie atď.),

—	bezpečnosť informácií (hackerstvo, poskytovanie informácií na komerčné účely, vyhýbanie sa hospodárskej súťaži, manipulácia s informáciami atď.),

—	ochrana súkromia (elektronické obťažovanie, únik a používanie osobných údajov, sledovanie súkromnej komunikácie, sledovanie lokalizácie osôb atď.),

—	ochrana dobrého mena (nactiutŕhanie, nezákonná porovnávacia reklama atď.),

—	duševné vlastníctvo.

3.5.1.

Rovnako je potrebné spresniť pojmy „nezákonný obsah“ a „nebezpečný obsah“ s cieľom predchádzať ich nesprávnemu výkladu.

3.6.

Koncentrácii hospodárskej moci niektorých online platforiem a funkcii tvorby, spracovania a šírenia čisto informačného obsahu, ktorý je legálny len zdanlivo, t. j. ktorého zverejnenie sleduje zámer skryť nezákonné alebo nebezpečné aspekty, by sa mala vzhľadom na ich dôsledky mala venovať osobitná pozornosť.

Rovnaký prístup treba rozšíriť aj na všetky prípady, ktoré súvisia s veľkými dátami a výhodami, ktoré vyplývajú pre online platformy z ich využívania.

3.7.

Vzhľadom na globálny charakter tohto problému je navyše vhodné upozorniť na možnosť optimálnym a účinným spôsobom analyzovať a zvážiť iniciatívy v oblasti spolupráce a reciprocity, a to v súlade so zásadami, ako je informovanosť, výber, postupný presun, bezpečnosť, integrita údajov, prístup k nim a vykonávanie.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Pokiaľ ide o všeobecný kontext, treba zvážiť preskúmanie smernice o elektronickom obchode, ktorá bola prijatá v roku 2000, ako aj smernice o nekalých praktikách a reklame z roku 2005 a smernice o reklame z roku 2006. Osobitne treba zohľadniť aspekty týkajúce sa nových, rozvíjajúcich sa hospodárskych modelov, ako aj situácie, keď neexistuje bežný obchodný vzťah a v každom prípade posilniť pravidlá upravujúce zodpovednosť za obsah platforiem jednotným spôsobom v celej Únii a odstrániť nedostatky pri jeho dodržiavaní. Cieľom všetkých týchto krokov je posilniť právnu istotu a zvýšiť dôveru podnikov a spotrebiteľov.

4.1.1.

V každom prípade by sa mali zahrnúť opatrenia proti internetovým stránkam porušujúcim príslušné ustanovenia a umožniť zablokovanie prístupu na internetové stránky, a to použitím transparentných postupov poskytujúcich primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby obmedzenie malo len nevyhnutný a primeraný rozsah a aby boli používatelia oboznámení s dôvodom tohto obmedzenia. Medzi tieto záruky patrí aj možnosť súdnej nápravy.

4.1.2.

Pokiaľ ide o odhaľovanie a oznamovanie nezákonného obsahu, v oznámení sa uvádza, že vnútroštátne súdy a orgány môžu prijímať preventívne a iné opatrenia s cieľom odstrániť nezákonný obsah alebo zablokovať k nemu prístup. To musia sprevádzať opatrenia formulované v súlade s tým, čo uviedol EHSV v súvislosti s opatreniami stanovenými v nariadení o spolupráci medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (4).

4.2.

Rovnako by bolo potrebné stanoviť mechanizmy na identifikáciu zodpovedných osôb, ako aj postupy reakcie, ktoré umožnia odvolávať predbežné a dodatočné povolenia, a tiež opatrenia, ktoré musia byť prijímané v každom prípade na základe kontextu a dostupných informácií.

4.3.

Takisto by sa mohli podrobnejšie uviesť aspekty týkajúce sa povoľovania obsahu, pokiaľ ide o predchádzajúce oznámenia. Mohli by sa napríklad vypracovať zoznamy online platforiem s nezákonným obsahom, ako aj tých, ktoré rozvíjajú oficiálne uznané osvedčené postupy, čo by prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti na základe dobrého mena a dôvery voči internetu.

Inovácia podporuje investície do výskumu, vývoja a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov a má zásadný význam pre rozvoj nových nápadov a inovácií. Technologické inovácie sa musia využívať na postupy týkajúce sa odhaľovania, identifikácie a odstraňovania nezákonného obsahu a jeho predchádzania, ako napríklad spracovanie informácií a umelá inteligencia, využívanie technológií automatického odhaľovania a filtrovania, no v konečnom dôsledku by sa malo zabezpečiť, aby boli pri individuálnom rozhodovaní osoby a jej konaní zaručené základné práva a demokratické hodnoty.

EHSV opätovne potvrdzuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi zaručením základných práv a obmedzeniami danými pre nezákonný obsah, zdôrazňuje však, že využívanie súčasnej technológie pautomatického filtrovania prináša neúmernú záťaž, pokiaľ ide o slobodu sprostredkovateľov vykonávať ich obchodnú činnosť, právo koncových používateľov na slobodu prejavu a právo na ochranu osobných údajov. Univerzálne riešenia, ako napríklad automatické filtrovanie obsahu pri opakovanom nahrávaní, by nemali byť tomuto sektoru nanucované bez toho, aby sa zohľadnili osobitné potreby MSP v sektore IT. Súčasné najlepšie postupy v oblasti technológie automatického filtrovania naznačujú, že je nevyhnutné systematicky uplatňovať zásadu zapájania ľudského faktora. Ide o systém, v ktorom konečné kontextualizované rozhodnutia týkajúce sa menšieho počtu sporných prípadov prijímajú vždy ľudia v snahe znížiť pravdepodobnosť porušenia základného práva na slobodu prejavu. Malo by byť jasné, že umelá inteligencia nesmie nahradiť rozhodnutia, ktoré robia ľudia na základe etického presvedčenia.

4.4.

Pokiaľ ide o oznámenia, navrhuje sa zaviesť akreditačné postupy pre dôveryhodných oznamovateľov a pri opatreniach na zabezpečenie vysokej kvality oznámení by sa mala zvážiť vhodnosť ich verejného šírenia.

4.5.

V súvislosti s proaktívnymi opatreniami sa v oznámení nepredkladá jasný návrh proaktívnych, preventívnych a prevýchovných opatrení, ktoré by v tejto súvislosti umožnili uplatniť sériu politických iniciatív, pričom toto upresnenie je kľúčové pre integrovaný a efektívny boj proti nezákonnému digitálnemu obsahu.

4.6.

Treba stanoviť opatrenia pre prípady, v ktorých sa musia prehodnotiť prijaté rozhodnutia tak, aby sa mohli zrušiť a aby sa obsah, ktorý bol mylne odstránený, mohol opätovne zverejniť. Takisto by sa mali vypracovať opatrenia pre prípady, kde existujú zlé úmysly pri šírení určitých správ, predovšetkým pokiaľ ide o systémy mimosúdneho riešenia sťažností, s kódexom správania, ktorý sa odvoláva na sankcie v prípade nedodržania predpisov.

EHSV vyzýva na vytvorenie účinných systémov pre postupy vybavovania sťažností a riešenia sporov, čím sa MSP a spotrebiteľom uľahčí uplatňovanie ich práv.

4.7.

Pokiaľ ide o odstraňovanie nezákonného obsahu, navrhuje sa zvýšiť účinnosť návrhov zavedením jasne odrádzajúceho prvku, ako je napríklad zverejňovanie opatrení prijatých v rámci právnej istoty, pretože by to zároveň posilnilo normy transparentnosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre úspešné vykonávanie možného legislatívneho návrhu.

Treba zaručiť vysokú úroveň ochrany medzi platformami, spotrebiteľmi a inými hospodárskymi subjektmi. Je dôležité podporovať transparentnosť systému a posilňovanie spolupráce medzi samotnými platformami, ako aj medzi nimi a verejnými orgánmi s cieľom zintenzívniť boj proti nezákonnému obsahu.

4.8.

A napokon je potrebné, aby sa osobitné návrhy týkajúce sa detí rozšírili aj na iné zraniteľné skupiny dospelého obyvateľstva a upravili podľa druhu ich zraniteľnosti.

V Bruseli 14. marca 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS

(1) COM(2016) 288 final z 25. mája 2016 – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Online platformy a jednotný digitálny trh – Príležitosti a výzvy pre Európu

(2) Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 119.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o elektronickom obchode (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1).

(4) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 100.