26.4.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 132/1

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 8. marca 2017

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania

(CON/2017/6)

(2017/C 132/01)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 3. januára 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 17. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na základnú úlohu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) uskutočňovať menovú politiku Únie podľa článku 127 ods. 2 prvá zarážka Zmluvy, na spôsob, akým ESCB prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 Zmluvy a na úlohy, ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy, a ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1. Všeobecné pripomienky

1.1.

ECB víta navrhovanú smernicu, ktorá obsahuje zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (2) týkajúce sa poradia držiteľov dlhových nástrojov vydaných úverovými inštitúciami Únie a niektorými inými inštitúciami v hierarchii konkurzného konania, ako súčasť širšieho súboru legislatívnych návrhov zmien regulačného rámca Únie pre finančné služby (3). Cieľom zmien článku 108 smernice 2014/59/EÚ je zlepšenie implementácie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov (kapitalizácia) ustanoveného v smernici 2014/59/EÚ a uľahčenie uplatňovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL), ako aj pripravovanej požiadavky na celkovú schopnosť absorbovať straty (TLAC) (4), ktoré sa týkajú schopnosti úverových inštitúcií a investičných spoločností absorbovať straty a ich schopnosti rekapitalizovať. Tieto zmeny ustanovujú pre úverové inštitúcie a niektoré iné inštitúcie ďalšie spôsoby, ako zabezpečiť dodržiavanie pripravovanej požiadavky TLAC a požiadavky MREL, a ako zlepšiť riešiteľnosť ich krízových situácií bez toho, aby boli dotknuté ich stratégie financovania. Táto reforma by mala byť prijatá čím skôr, aby sa úverovým inštitúciám pomohlo pri ich príprave na splnenie nových požiadaviek, najmä ak majú takéto inštitúcie ťažkosti s dosiahnutím potrebných úrovní záväzkov na absorbovanie strát (ak sa vyžaduje podriadenosť), ako aj vzhľadom na prípadné obmedzenia, pokiaľ ide o schopnosť trhov rýchlo absorbovať veľký objem nových emisií.

1.2.

ECB plne súhlasí s názorom Komisie, že harmonizované pravidlá na vnútornom trhu, ktoré sa týkajú zaobchádzania s niektorými veriteľmi bánk, ktoré sú v platobnej neschopnosti a ktorých krízová situácia sa rieši, sú potrebné na zmenšenie rozdielov medzi vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa týkajú schopnosti bánk absorbovať straty a ich schopnosti rekapitalizovať, a ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu. ECB poznamenáva, že harmonizácia v tejto oblasti je obzvlášť dôležitá pre zabezpečenie finančnej stability, pre podporu efektívnych a účinných opatrení na riešenie krízových situácií vrátane implementácie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ v cezhraničnom kontexte, ako aj na zníženie neistoty emitentov a investorov.

1.3.

ECB zdôrazňuje svoje stanovisko (5), že spoločný rámec týkajúci sa hierarchie veriteľov na úrovni Únie (vrátane otázky podriadenosti dlhových nástrojov a iných podobných finančných nástrojov pri riešení krízových situácií bánk a/alebo v konkurzných konaniach) môže pomôcť rozvoju integrácie trhov s finančnými službami v Únii a uľahčiť plnenie úloh ECB tak v oblasti menovej politiky, ako aj v oblasti dohľadu v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu.

1.4.

ECB sa domnieva, že navrhovaná smernica predstavuje len čiastočnú harmonizáciu a že by bolo vhodné uskutočniť ďalšie reformy s cieľom podporiť hlbšiu harmonizáciu, pokiaľ ide o hierarchiu pohľadávok veriteľov v prípade platobnej neschopnosti bánk. Právne predpisy Únie by najmä mali obsahovať pravidlo všeobecnej preferencie vkladateľov založené na viacúrovňovom prístupe. To by zlepšilo riešiteľnosť krízových situácií, keďže by sa spresnila hierarchia veriteľov a uľahčilo by sa rozdelenie strát medzi nezabezpečené dlhové nástroje bánk pred niektorými prevádzkovými záväzkami, pričom by sa zmiernili obavy týkajúce sa zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia, než do akého by sa dostal pri bežnom konkurznom konaní (6).

2. Konkrétne pripomienky

2.1. Nová trieda aktív „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov

ECB víta návrh v navrhovanej smernici na vytvorenie novej triedy aktív „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov v neskoršom poradí v konkurznom konaní ako bežné nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje. Toto neskoršie poradie je ustanovené legislatívou, ktorá uznáva zmluvné dojednania o podriadenosti upravené v príslušných zmluvných podmienkach pre emisiu takýchto „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov.

2.1.1.

Pokiaľ ide o požiadavku, že nová trieda aktív „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov musí mať pôvodnú splatnosť jeden rok, ECB zastáva názor, že úverovým inštitúciám (7) a niektorým iným inštitúciám by malo byť umožnené vydať „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje s pôvodnou splatnosťou, ktorá je buď menej alebo viac ako jeden rok. Hoci by „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje s pôvodnou alebo zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok neboli oprávnené, pokiaľ ide o splnenie požiadaviek MREL alebo TLAC, takéto nástroje by stále mohli byť využité pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, čím by sa zlepšila schopnosť inštitúcie absorbovať straty. ECB poznamenáva, že v prípadoch, kedy sú „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje vydané s pôvodnou splatnosťou viac ako jeden rok, by sa pozitívne predĺžila priemerná splatnosť tejto triedy aktív, čím by sa pomohlo zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií inštitúcií.

2.1.2.

Pokiaľ ide požiadavku, aby nová trieda aktív „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov nemohla mať derivátové prvky, bolo by dobré zvážiť, či by nebolo vhodné ešte uvažovať o tom, či by sa v tomto štádiu a na tento účel nemala vhodne vyjasniť otázka, čo predstavuje derivátový prvok, a to pokiaľ možno prostredníctvom regulačných technických predpisov.

2.1.3.

ECB vychádza z toho, že navrhovaný legislatívny rámec pre uznanie v zmluvných podmienkach zakotvenej zmluvnej podriadenosti „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov ako novej triedy aktív by nemalo brániť členským štátom, aby naďalej zachovali v platnosti režim zákonnej podriadenosti (8). Navrhovaná smernica predpokladá, že „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje budú v skoršom poradí ako „bežné nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov s najvyšším prioritným poradím medzi dlhovými nástrojmi vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa riadi bežné konkurzné konanie“. Tento prístup však môže byť ťažké realizovať v členských štátoch, v ktorých už bola podriadenosť nadriadených nezabezpečených dlhových nástrojov zavedená vnútroštátnymi právnymi predpismi (9) a v ktorých sú takéto nástroje v súčasnosti zaradené v najnižšom poradí spomedzi nadriadených záväzkov. Pokiaľ ide o tieto jurisdikcie, bolo by užitočné, ak by navrhovaná smernica spresnila, že „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje majú rovnaké poradie ako nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje, na ktoré sa už vzťahuje zákonná podriadenosť. Ďalšie rozlišovanie v hierarchii pohľadávok veriteľov pri „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojoch, ktoré majú iné (nižšie) poradie, nemusí byť nevyhnutné. V členských štátoch, v ktorých už bola zavedená zákonná podriadenosť, by mohli úverové inštitúcie na absorbciu strát využiť existujúce nadriadené dlhové nástroje bez toho, aby potrebovali okamžite vydať nové „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje. S cieľom posilniť harmonizáciu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa dosahuje podriadenosť nadriadených nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii pohľadávok veriteľov, ako aj s cieľom podporiť vytvorenie jednotného trhu pre takéto dlhové nástroje, by bolo vhodné, aby navrhovaná smernica obsahovala ustanovenie, podľa ktorého, keď sa existujúce dlhové nástroje, na ktoré sa vzťahuje zákonná podriadenosť, stanú splatnými, mali by sa vo vhodných prípadoch (napr. nemali by mať derivátové prvky) nové emisie nadriadených dlhových nástrojov, ktoré majú byť podriadené, zladiť s režimom zriadeným pre „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje.

2.1.4.

Na účely požiadaviek týkajúcich sa podriadenosti ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10) a v smernici 2014/59/EÚ by sa malo ustanoviť, že nadriadené dlhové nástroje, na ktoré sa vzťahuje zákonná podriadenosť alebo štrukturálna podriadenosť, zostanú popri novej triede aktív „neuprednostňovaných“ nadriadených dlhových nástrojov naďalej akceptovateľné, ak spĺňajú kritériá pre „nástroje oprávnených záväzkov“.

2.2. Prechodné opatrenia

ECB upozorňuje na potrebu zrozumiteľnosti navrhovaných prechodných opatrení pre nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje, ktoré nie sú splatené v čase nadobudnutia účinnosti nového režimu, vrátane akéhokoľvek požadovaného režimu pre zachovanie predchádzajúceho stavu (pozri bod 2.1.3). Táto zrozumiteľnosť je dôležitá na zabezpečenie právnej istoty pre investorov a emitentov počas prechodného obdobia. ECB vychádza z toho, že existujúce vnútroštátne právne predpisy sa budú naďalej vzťahovať na dlhové nástroje, ktoré boli nesplatené ešte pred dátumom uplatniteľnosti navrhovanej smernice. Podľa ECB môžu navyše vzniknúť nejasnosti ohľadom uplatniteľného právneho režimu pre nové emisie počas prechodného obdobia medzi dátumom uplatniteľnosti navrhovanej smernice a dátumom implementácie nového režimu do vnútroštátneho konkurzného práva. Najmä je potrebné zvážiť zmenu dátumu pre uplatňovanie vnútroštátnych zákonov predpokladaného v navrhovanej smernici, keďže je stanovený oveľa skôr ako dátum uplatniteľnosti smernice. Mala by sa tiež zohľadniť skutočnosť, že môže trvať určitý čas, kým zmeny vnútroštátneho konkurzného práva nadobudnú účinnosť po implementácii navrhovanej smernice.

2.3. Všeobecná preferencia vkladateľov

2.3.1.

ECB je presvedčená, že by bolo prospešné zaviesť v Únii všeobecnú preferenciu vkladateľov založenú na viacúrovňovom prístupe (11). Išlo by o doplnok k návrhom uvedeným v navrhovanej smernici. Na základe všeobecnej preferencie vkladateľov sú zvyčajne pohľadávky vkladateľov v skoršom poradí ako pohľadávky bežných nezabezpečených neuprednostňovaných veriteľov, kým vo viacstupňovom režime preferencie vkladateľov sú poistené (alebo garantované) vklady v skoršom poradí ako oprávnené vklady, ale nepoistené vklady sú v skoršom poradí ako ostatné nadriadené záväzky (12). Je potrebné poznamenať, že smernica 2014/59/EÚ nebráni členským štátom v zavedení pravidiel všeobecnej preferencie vkladateľov vo vnútroštátnom práve (13) a niektoré členské štáty to aj v poslednom čase urobili (14).

2.3.2.

ECB poznamenáva, že udelenie prioritného poradia všetkým vkladom by malo napomôcť zlepšeniu implementácie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov pri riešení krízových situácií, pretože orgán pre riešenie krízových situácií bude schopný uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na ostatné nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje pred vkladmi, čím sa zminimalizuje riziko uplatňovania nárokov na náhradu škody podľa zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia. Má sa za to, že uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na takéto nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje predstavuje menšie riziko nákazy ako na prevádzkové záväzky ako sú vklady. Všeobecná preferencia vkladateľov preto zrejme prispeje k tomu, že uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na nadriadené nezabezpečené dlhové nástroje bude účinnejšie a dôveryhodnejšie, čím sa podporia účinné opatrenia na riešenie krízových situácií a zmenší sa potreba obrátiť sa na fond pre riešenie krízových situácií (15).

2.3.3.

Zavedenie všeobecnej preferencie vkladateľov založenej na viacúrovňovom prístupe v celej Únii by okrem zlepšenia riešiteľnosti krízových situácií podporilo hlbšiu harmonizáciu v Únii v súvislosti s hierarchiou pohľadávok veriteľov v prípade platobnej neschopnosti bánk (16).

2.3.4.

Podľa súčasného znenia smernice 2014/59/EÚ, sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby vo vnútroštátnych zákonoch, ktoré upravujú bežné konkurzné konanie, mali vklady do výšky krytia na úrovni 100 000 EUR („kryté vklady“), ktoré sú chránené systémom ochrany vkladov, medzi nezabezpečenými pohľadávkami vyššie prioritné poradie (17). Na druhom mieste v prioritnom poradí sú oprávnené vklady fyzických osôb, a malých a stredných podnikov a mikropodnikov, ktoré prekračujú výšku krytia na úrovni 100 000 (18). Veľké firemné vklady sú neskôr v poradí a zvyčajne majú rovnaké poradie ako ostatné pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie v súlade s vnútroštátnymi zákonmi. ECB vychádza z toho, že poradie ostatných prednostných pohľadávok, ako sú daňové pohľadávky a pohľadávky z miezd zamestnancov, je stanovené príslušnými vnútroštátnymi zákonmi. Všeobecná preferencia vkladateľov založená na viacúrovňovom prístupe by sa mohla dosiahnuť zavedením tretieho prioritného poradia v článku 108 smernice 2014/59/EÚ pre ostatné vklady, ako sú veľké firemné vklady, vklady úverových inštitúcií, podnikov kolektívneho investovania, penzijných fondov, atď., ktoré by boli v nižšom prioritnom poradí ako kryté vklady a niektoré oprávnené vklady, ale vo vyššom prioritnom poradí ako ostatné nadriadené záväzky (19).

2.4. Zaobchádzanie s nástrojmi kapitálu Tier 2

Napriek zlepšeniu, o ktoré sa navrhovaná smernica snaží, môže pretrvávajúca fragmentácia medzi vnútroštátnymi konkurznými úpravami naďalej spôsobovať problémy. Platí to najmä v súvislosti so zaobchádzaním s nástrojmi kapitálu Tier 2 a ostatnými podriadenými záväzkami v rámci konkurzného konania a pri riešení krízových situácií. Keďže niektoré vnútroštátne konkurzné úpravy rozlišujú medzi poradím nástrojov kapitálu Tier 2 a poradím ostatných podriadených záväzkov v konkurznom konaní, v iných jurisdikciách majú nástroje kapitálu Tier 2 rovnaké poradie ako ostatné druhy podriadených záväzkov. To môže skomplikovať výkon právomoci uskutočňovať záchrany pomocou vnútorných zdrojov (ako sú odpisy a konverzia) orgánmi pre riešenie krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ, keďže nástroje kapitálu Tier 2 majú byť predmetom záchrany pomocou vnútorných zdrojov pred podriadeným dlhom, ak tento dlh nepredstavuje dodatočný kapitál Tier 2 (20). V tejto oblasti by sa malo usilovať o väčšiu harmonizáciu napríklad tým, že sa bude požadovať, aby boli vnútroštátne konkurzné úpravy zladené tak, aby nástroje Tier 2 podliehali odlišnému zaobchádzaniu a boli v neskoršom poradí ako ostatné podriadené záväzky. Inou oblasťou na zváženie je poradie záväzkov v rámci skupiny v hierarchii pohľadávok veriteľov v prípade platobnej neschopnosti bánk.

2.5. Vplyv na akceptovateľnosť dlhových nástrojov ako zábezpeky pre úverové operácie Eurosystému

ECB berie na vedomie možné dôsledky podriadenia nadriadených dlhových nástrojov ostatným dlhovým nástrojom toho istého emitenta, pokiaľ ide o akceptovateľnosť nadriadených dlhových nástrojov ako zábezpeky pre úverové operácie Eurosystému. Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 (21) zriaďuje jednotný rámec, ktorý sa uplatňuje v rámci Eurosystému pre aktíva, ktoré môžu byť poskytnuté ako akceptovateľná zábezpeka pre takéto operácie. Aby boli obchodovateľné aktíva akceptovateľné ako zábezpeka, musia byť dlhovými nástrojmi spĺňajúcimi kritériá akceptovateľnosti ustanovené v usmernení (EÚ) 2015/510 (ECB/2014/60). Podľa článku 64 usmernenia nesmú akceptovateľné dlhové nástroje zakladať práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov ostatných dlhových nástrojov toho istého emitenta (22).

2.6. Technické pripomienky a navrhované znenie zmien

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, sú v osobitnom pracovnom dokumente technického charakteru uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 8. marca 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2016) 853 final.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(3) ECB bola požiadaná Radou o konzultáciu k širšiemu súboru legislatívnych návrhov predložených Komisiou a stanovisko ECB k týmto návrhom môže obsahovať ďalšie pripomienky, ktoré sa týkajú predmetu tohto stanoviska, najmä pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa „nástrojov oprávnených záväzkov“.

(4) Pozri dokument Rady pre finančnú stabiltu „Principles on Loss-absorbing and Recapitalisation Capacity of G-SIBs in Resolution: Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet“ z 9. novembra 2015 dostupný na webovom sídle Rady pre finančnú stabilitu www.fsb.org.

(5) Pozri napríklad stanoviská CON/2016/28, CON/2016/7 a CON/2015/31. Všetky stanoviská ECB sú dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(6) Pozri odsek 3.1.2 stanoviska CON/2016/28 a odsek 3.7.1 stanoviska CON/2015/35.

(7) Je potrebné poznamenať, že „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje môže vydať aj dcérska spoločnosť ako vnútornú MREL na účely stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu, a tieto nástroje by mali byť dostupné aj pre absorbovanie strát vo fáze pred riešením krízových situácií, ak dcérska spoločnosť ako emitujúca inštitúcia nie je v režime riešenia krízových situácií.

(8) K diskusii o národných rámcoch konkurzného konania, ktoré upravujú zákonnú podriadenosť nadriadených nezabezpečených dlhových nástrojov, pozri stanoviská CON/2016/28 a CON/2015/31.

(9) V tomto kontexte zákonná podriadenosť znamená podriadenosť nezabezpečeného dlhového nástroja založenú na právnom rámci uplatniteľnom na emitenta, pričom nejde aj o podriadenosť na základe podmienok dlhového nástroja, t. j. zmluvnú podriadenosť.

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(11) Pozri odsek 3.1.2 stanoviska CON/2016/28 a odsek 3.7.1 stanoviska CON/2015/35. Pozri tiež prepis otázok a odpovedí nasledujúcich po úvodnom vyhlásení prezidenta ECB na tlačovej konferencii ECB zo 4. apríla 2013 dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(12) Pozri dokument Medzinárodnej asociácie poisťovateľov vkladov „Core Principles for Effective Deposit Insurance Systems“, november 2014, s. 8. Napríklad v legislatíve Spojených štátov existuje pravidlo všeobecnej preferencie (domácich) vkladateľov od roku 1993, kde majú pri likvidácii poistenej depozitnej inštitúcie v úpadku zákonnú preferenciu záväzky inštitúcie z domácich vkladov pred akýmikoľvek ostatnými všeobecnými alebo nadriadenými záväzkami. Pozri hlavu 12 kapitolu 16 § 1821 d)(11)(A) a § 1813 (I)(5)(A) zákonníka Spojených štátov.

(13) Pozri odsek 3.1.3 stanoviska CON/2016/28.

(14) Pozri § 91 talianskeho zákona o bankovníctve (legislatívny dekrét č. 385 z 1. septembra 1993), § 207 slovinského zákona o riešení krízových situácií a likvidácii bánk (Zbierka zákonov č. 44/2016) a § 145A gréckeho zákona o bankovníctve (zákon č. 4261/2014).

(15) Pozri odsek 3.1.2 stanoviska CON/2016/28 a odsek 3.7.1 stanoviska CON/2015/35.

(16) Pozri odsek 3.7.3 stanoviska CON/2015/35.

(17) Je potrebné poznamenať, že systém ochrany vkladov má rovnaké prioritné poradie, keď preberá práva a záväzky vkladateľov po uskutočnení úhrady krytých vkladov.

(18) Rovnaké poradie majú aj vklady, ktoré by boli oprávnené na krytie v rámci systému ochrany vkladov, ak by neboli uskutočnené prostredníctvom pobočiek úverových inštitúcií Únie, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii štátu, ktorý nie je členským štátom Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.

(19) V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil požiadavku podriadenosti, môžu sa niektoré menšie úverové inštitúcie za účelom splnenia požiadavky MREL spoliehať prevažne na veľké vklady (t. j. vklady nad 100 000, - EUR, iné ako od fyzických osôb, a malých a stredných podnikov a mikropodnikov) so zostávajúcou splatnosťou najmenej jeden rok. ECB poznamenáva, že Komisia navrhuje zmenu článku 45 ods. 4 písm. f) smernice 2014/59/EÚ a zavedenie nového článku 45b do smernice 2014/59/EÚ (ktorý odkazuje na nové články 72a a 72b nariadenia (EÚ) č. 575/2013), pričom tieto navrhované zmeny by nemali brániť spoliehaniu sa na veľké firemné vklady so zostávajúcou splatnosťou najmenej jeden rok za účelom splnenia požiadavky MREL rovnakým spôsobom ako za súčasného právneho stavu.

(20) Pozri článok 48 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

(21) Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (ECB/2014/60) (Ú. v. EÚ L 91, 2.4.2015, s. 3).

(22) Pozri najmä odsek 3.3 stanoviska CON/2016/7.