V Štrasburgu12. 4. 2016

SWD(2016) 118 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

, ktorým sa posudzuje potenciál pre ďalšiu transparentnosť v oblasti informácií o dani z príjmu

Sprievodný dokument

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady,

ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami

{COM(2016) 198 final}
{SWD(2016) 117 final}


Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu väčšej transparentnosti podnikov na dane z príjmov

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém je potrebné riešiť?

Prostredie vyznačujúce sa komplexnými daňovými pravidlami a daňovým tajomstvom umožnilo niektorým nadnárodným podnikom vykonávať stratégie agresívneho daňového plánovania. Na rozdiel od malých a stredných podnikov (MSP) alebo individuálnych daňovníkov sú nadnárodné podniky v pozícii, ktorá im umožňuje využívať medzery vo vnútroštátnom a medzinárodnom daňovom práve, ktoré im umožňujú presúvať zisky z jednej krajiny do ďalšej s cieľom znížiť svoj daňový výmer. Odhaduje sa, že v dôsledku vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných podnikov krajiny v EÚ každoročne prichádzajú o 50 až 70 mld. EUR. Nedávne správy zverejnili nízku sumu daní zaplatených určitými nadnárodnými podnikmi, čím sa spochybnila celková efektívnosť a spravodlivosť daňových systémov v EÚ.

Na medzinárodnej úrovni schválila skupina G20 iniciatívu OECD/BEPS, ktorá sa následne realizovala prostredníctvom balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam 1 . Táto iniciatíva vyžaduje podávanie informácií daňovým úradom iba s cieľom naďalej zabezpečovať súlad nadnárodných podnikov s vnútroštátnym daňovým právom.

Ako problém, ktorý treba riešiť, bola identifikovaná neexistencia verejnej kontroly. Verejná kontrola prostredníctvom väčšej transparentnosti zo strany nadnárodných podnikov by mohla predstavovať ďalší nástroj v boji proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, a to na základe vplyvu na dobrú povesť a demokratické diskusie.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Hlavným cieľom tejto iniciatívy je dosiahnuť väčšiu transparentnosť voči verejnosti, pokiaľ ide o dane z príjmu právnických osôb tým, že nadnárodné podniky budú uverejňovať vykazovanie podľa jednotlivých krajín (CBCR). Podporovaním vyššej úrovne zverejňovania daňových informácií je cieľom tejto iniciatívy 1) geograficky zosúladiť daň z príjmu právnických osôb so skutočnou hospodárskou činnosťou; 2) podporiť zodpovednosť podnikov, pokiaľ ide o prispievanie k blahobytu prostredníctvom daní a 3) podporiť spravodlivejšiu daňovú súťaž v EÚ prostredníctvom informovanej demokratickej diskusie o tom, ako odstrániť trhové a regulačné nedostatky.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Vzhľadom na cezhraničnú povahu mnohých daňových praktík, činností a opatrení dostupných skupinám nadnárodných podnikov nemusia vnútroštátne právne predpisy postačovať na riešenie výziev súvisiacich s narúšaním základu dane a presunom ziskov.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Posudzované boli rôzne politické možnosti, od systému označovania, ku ktorému by sa nadnárodné podniky mohli dobrovoľne prihlásiť, až po systémy povinného podávania správ. Komisia skúmala tieto kľúčové otázky: Malo by sa verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín týkať operácií pod kontrolou EÚ alebo všetkých operácií na celom svete? Mali by byť oznamované informácie rozdelené len pre členské štáty EÚ, alebo aj pre tretie krajiny? Aký by mal byť rozsah pôsobnosti: veľké spoločnosti (najmenej 20 000 skupín v EÚ), alebo len veľmi veľké spoločnosti (najmenej 1 900 skupín v EÚ/ 6 500 skupín na celom svete)? Napokon, mali by zverejnené informácie byť obmedzené na základné informácie (daň z príjmu, vzniknutá daň z príjmu) alebo zahŕňať aj súvisiace informácie (obrat, zisk pred zdanením, a počet zamestnancov)?    

Uprednostňovaná možnosť, ktorá vyplýva z tohto posúdenia vplyvu je, že povinné verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín by mali pripravovať všetky nadnárodné podniky EÚ a mimo EÚ, ktoré vykonávajú činností v EÚ a majú konsolidovaný obrat vo výške viac než 750 miliónov EUR. Informácie by mali byť rozdelené podľa jednotlivých členských štátov EÚ a súhrnné pre zvyšok sveta. Druh informácií, ktoré majú byť zverejnené, by zahŕňal zaplatenú a vzniknutú daň z príjmu, ako aj ďalšie súvisiace informácie: povahu činností, obrat, počet zamestnancov, zisk pred zdanením. Táto možnosť by mohla dobre existovať spolu s medzinárodnými iniciatívami, ako je program OECD o BEPS transponovaný v EÚ
balíkom opatrení na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Uprednostňovaná možnosť reaguje na obavy zainteresovaných strán týkajúce sa narušení na jednotnom trhu bez toho, aby sa ohrozila konkurencieschopnosť EÚ spôsobením neprimeranej administratívnej záťaže alebo vytvorením ďalších daňových konfliktov a rizika dvojitého zdanenia.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Mimovládne organizácie a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti podporujú čo možno najrozsiahlejšie verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o poskytnuté informácie a údaje podľa jednotlivých krajín. Podľa ich názoru by monitorovanie daňových praktík podporilo sociálnu zodpovednosť podnikov, posilnilo demokratický proces a prípadne podporilo nadnárodné podniky, aby premiestnili ich daňové základy spravodlivejším spôsobom.

Podniky sú znepokojené rizikami jednostranného zverejnenia citlivých informácií konkurentom, rizikom administratívnej záťaže a rizikom dvojitého zdanenia. Väčšina z nich vyžaduje, aby vykazovanie podľa jednotlivých krajín zostalo prístupné len pre daňové úrady v rámci schémy G20/OECD BEPS.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú prínosy uprednostňovanej možnosti? 

Od uprednostňovanej možnosti sa očakávajú značné prínosy pre spoločnosť a niektoré pozitívne hospodárske vplyvy. Bude skutočne reagovať na zvýšený dopyt po transparentnosti v daňových záležitostiach skupín nadnárodných podnikov. Mohla by tiež prispieť aj k zvýšeniu dôvery verejnosti v spravodlivosť daňových systémov.

Okrem toho by transparentnosť voči verejnosti zvýšila zodpovednosť podnikov tým, že by zverejňovala ich daňový príspevok k miestnemu blahobytu. Týmto spôsobom môže motivovať spoločnosti k tomu, aby platili dane tam, kde v skutočnosti vytvárajú svoj zisk. Napokon, informovanejšou demokratickou diskusiou, by táto iniciatíva mohla prispieť k podpore spravodlivejšej daňovej súťaže v EÚ.

Neočakáva sa, že prehĺbenie transparentnosti v oblasti dane príjmov právnických osôb bude mať významný vplyv na rast a zamestnanosť v EÚ.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť? 

Pokiaľ ide o hospodársky vplyv, uprednostňovaná možnosť nevyvodzuje žiadne významné náklady ani administratívne zaťaženie, pretože veľmi veľké skupiny medzinárodných podnikov budú musieť predložiť vykazovanie podľa jednotlivých krajín daňovým úradom podľa poslednej revízie smernice o administratívnej spolupráci. Nadnárodné podniky by mohli pripraviť svoje vykazovanie podľa jednotlivých krajín na základe týchto podaní. S touto iniciatívou by sa na všetky veľmi veľké skupiny nadnárodných podnikov vzťahovala rovnaká požiadavka informačnej povinnosti bez ohľadu na to, či sú usadené v EÚ alebo v tretej krajine. Konkurencieschopnosť nadnárodných podnikov by preto zostala nedotknutá. Riziko vzniku ďalších daňových konfliktov a dvojitého zdanenia v súvislosti s vykazovaním podľa jednotlivých krajín, ktoré ktorýkoľvek daňový úrad môže slobodne používať, by bolo obmedzené, pretože daňové informácie by mali byť rozdelené len v rámci EÚ, kde sú zavedené účinnejšie mechanizmy na riešenie sporov. Táto iniciatíva by nemala mať negatívne sociálne ani environmentálne vplyvy.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Toto opatrenie sa zameriava len na nadnárodné podniky, ktoré majú najlepšie predpoklady, aby sa zapojili do činností daňového plánovania, teda podniky, ktorých konsolidovaný obrat presahuje 750 miliónov EUR.

S cieľom pokryť nadnárodné podniky, ktoré sú usadené v tretej krajine, niektoré ich dcérske spoločnosti alebo pobočky v EÚ však budú mať nové povinnosti. Ide o stredné a veľké dcérske spoločnosti alebo alternatívne pobočky porovnateľnej veľkosti. Budú mať povinnosť uverejňovať v EÚ vykazovanie podľa jednotlivých krajín, ktoré vypracoval ich konečný materský podnik. Alternatívne sa predpokladá možnosť umožniť nadnárodným podnikom mimo EÚ, aby vymenovali jednu dcérsku spoločnosť alebo pobočku v EÚ, ktorá bude mať povinnosť uverejňovať vykazovanie podľa jednotlivých krajín.

Očakáva sa významný vplyv na vnútroštátne rozpočty a verejnú správu 

Vplyv na výšku dane z príjmu zaplatenej nadnárodnými podnikmi je neistý, táto iniciatíva však bude poskytovať dodatočné stimuly, aby nadnárodné podniky platili dane tam, kde v skutočnosti vytvárajú svoj zisk. Okrem toho kontrola verejnosti umožní informovanejšiu demokratickú diskusiu o príčinách a dôsledkoch agresívneho daňového plánovania, ktorá by mohla zabrániť nesúladu, medzerám a škodlivým daňovým opatreniam.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

NIE – neočakávajú.

D. Nadväzujúce opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Komisia bude monitorovať vykonávanie politiky v spolupráci s členskými štátmi. Prvé hodnotenie by sa malo uskutočniť niekoľko rokov po tom, ako podniky začnú uverejňovať vykazovanie podľa jednotlivých krajín. Zistenia by mohli tvoriť základ správy oznámenej včas Európskemu parlamentu a Rade.

(1)

     Európska komisia, Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , 28. januára 2016. V tomto balíku sa okrem iného navrhuje revízia smernice o administratívnej spolupráci tak, aby zahŕňala vykazovanie podľa jednotlivých krajín, ktoré má slúžiť daňovým úradom členských štátov na vzájomnú výmenu kľúčových daňových informácií predložených nadnárodnými podnikmi.