DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Politický kontext

Európski občania vynakladajú veľkú časť svojich príjmov na energiu, ktorá je navyše významným vstupom pre európsky priemysel. Odvetvie energetiky okrem toho zohráva kľúčovú rolu v plnení povinnosti znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 40 % s očakávaným podielom obnoviteľných zdrojov na úrovni 50 %.

Návrhy na prepracovanie smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, nariadenia o trhu s elektrinou a nariadenia, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, sú súčasťou väčšieho balíka iniciatív Komisie („Čistá energia pre všetkých Európanov“). Balík zahŕňa kľúčové návrhy Komisie na realizáciu energetickej únie v zmysle plánu energetickej únie 1 . Zahŕňa legislatívne návrhy, ako aj nelegislatívne iniciatívy na vytvorenie podporného rámca umožňujúceho dosiahnuť reálne prínosy pre občanov, zamestnanosť, rast a investície, a zároveň prispieva ku všetkým piatim rozmerom energetickej únie. Kľúčové zásady balíka preto zahŕňajú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, globálne vedúce postavenie EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov a spravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmi energie.

Európska rada 2 aj Európsky parlament 3 opakovane zdôraznili, že dobre fungujúci integrovaný trh s energiou je najlepším nástrojom na zaistenie dostupných cien energie a bezpečnosti dodávok, pričom zároveň umožní hospodárnu integráciu a rozvoj výroby väčšieho objemu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Konkurencieschopné ceny sú nevyhnutné pre rast a dobro spotrebiteľov, takže sú ústredným prvkom energetickej politiky EÚ. Súčasná štruktúra trhu s elektrinou je založená na pravidlách „tretieho energetického balíka 4 “ z roku 2009. Tie sa následne doplnili legislatívou proti zneužívaniu trhu 5 a vykonávacími predpismi v oblasti obchodu s elektrinou a pravidiel prevádzky sústav 6 . Vnútorný trh EÚ s energiou stojí na osvedčených zásadách ako právo prístupu tretích strán do elektrizačných sústav, sloboda spotrebiteľov zvoliť si dodávateľa, rozsiahla úprava podmienok oddelenia (unbundling), odstraňovanie prekážok cezhraničného obchodu, dohľad nad trhom vykonávaný nezávislými regulačnými orgánmi v oblasti energetiky a celoúnijná spolupráca regulačných orgánov a prevádzkovateľov sústav a sietí v rámci agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav a prepravných sietí (ENTSO).

Tretí energetický balík priniesol spotrebiteľom hmatateľný pokrok. Viedol k posilneniu likvidity európskych trhov s elektrinou a výrazne zintenzívnil cezhraničný obchod. Spotrebitelia v mnohých členských štátoch majú teraz väčšie možnosti výberu. Posilnená konkurencia (najmä na veľkoobchodných trhoch) pomohla udržať pod kontrolou veľkoobchodné ceny. Tretí energetický balík zároveň zaviedol nové práva spotrebiteľov, ktoré výrazne posilnili ich postavenie na trhoch s energiou.

Nové dianie malo zásadný vplyv na európske trhy s elektrinou. Prudko vzrástol podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Trend posilňovania výroby elektriny z OZE bude pokračovať, keďže je to kľúčová podmienka na splnenie záväzkov Únie vyplývajúcich z Parížskej dohody o zmene klímy. Keďže výroba elektriny z OZE je zo svojej podstaty variabilnejšia, menej predvídateľná a decentralizovanejšia než tradičná výroba elektriny, pravidlá trhu a prevádzky sústav treba prispôsobiť flexibilnejšej povahe trhu. Zároveň štátne zásahy (často nekoordinované) vedú k narušeniam veľkoobchodného trhu s elektrinou, čo má nepriaznivé dôsledky na investície a cezhraničný obchod 7 . Výrazne sa menia aj technológie. Obchod s elektrinou má takmer celoeurópsky rozmer vďaka tzv. prepojeniu trhu (market coupling), ktoré spoločne organizujú energetické burzy a prevádzkovatelia prenosových sústav. Digitalizácia a rýchly rozvoj internetových riešení pre meranie a obchodovanie umožňujú odvetviu, firmám a dokonca aj domácnostiam vyrábať a uskladňovať elektrinu, a zároveň sa aktívne zapájať na trhoch s elektrinou vďaka riešeniam tzv. reakcie na strane spotreby. Trh s elektrinou nadchádzajúceho desaťročia sa bude vyznačovať variabilnejšou a decentralizovanou výrobou, narastajúcou mierou vzájomnej závislosti členských štátov a spotrebiteľom prinesie nové technologické príležitosti na zníženie nákladov a aktívnu účasť na trhoch s elektrinou vďaka reakcii na strane spotreby, vlastnej spotreby či uskladňovania.

Cieľom prezentovanej iniciatívy koncepcie trhu s elektrinou je teda prispôsobiť súčasné trhové pravidlá novým okolnostiam, a to vytvorením jasných trhových signálov, aby elektrina v správnom čase voľne smerovala tam, kde ju najviac treba, posilnením postavenia spotrebiteľov, čo najlepším využitím cezhraničnej konkurencie v prospech spoločnosti a vytvorením správnych signálov a stimulov pre potrebné investície na dekarbonizáciu celého energetického systému. Zároveň uprednostní riešenia zvyšujúce energetickú efektívnosť a prispeje k cieľu svetového prvenstva vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, čím zároveň podporí cieľ Únie vytvárať pracovné miesta a rast a pritiahnuť investície.

Prispôsobovanie trhových pravidiel

Súčasné trhové pravidlá sa opierajú prevažne o výrobné technológie minulého desaťročia, teda centralizované veľké elektrárne na fosílne palivá s obmedzenou účasťou spotrebiteľov. Keďže variabilná výroba elektriny z OZE bude vo výrobnom mixe zohrávať čoraz významnejšiu rolu a spotrebiteľom by sa mala umožniť účasť na trhu, ak o to majú záujem, pravidlá treba upraviť. Krátkodobé trhy s elektrinou, ktoré umožňujú obchodovanie s elektrinou vyrobenou z OZE v zahraničí, sú kľúčové pre úspešné začlenenie elektriny z OZE na trh. Dôvodom je, že väčšinu výroby z obnoviteľných zdrojov možno presne predvídať iba krátko pred samotnou výrobou (pre premenlivosť počasia). Tvorba trhov, ktoré umožňujú účastníkom prístup krátko pred samotnou dodávkou (tzv. vnútrodenné trhy alebo trhy s regulačnou energiou), je kľúčovým krokom, ktorý umožní výrobcom elektriny z OZE predávať energiu za spravodlivých podmienok a zároveň zvýši trhovú likviditu. Krátkodobé trhy prinesú účastníkom nové obchodné príležitosti ponúkať „záložné“ energetické riešenia v časoch vysokého dopytu a obmedzenej výroby z OZE. Zahŕňa to možnosť spotrebiteľov presúvať spotrebu („reakcia na strane spotreby“), prevádzkovateľov zariadení na uskladnenie elektriny či flexibilných výrobcov. Zatiaľ čo riešenie variability v malých regiónoch môže byť veľmi nákladné, agregácia variabilnej výroby na veľkom území by mohla spotrebiteľom pomôcť ušetriť veľa peňazí. Stále však chýbajú integrované krátkodobé trhy.

Nedostatky aktuálnej trhovej štruktúry znižujú atraktivitu energetického sektora pre nových investorov. Adekvátne prepojený a trhovo orientovaný energetický systém, kde ceny vychádzajú z trhových signálov, účinne stimuluje potrebné investície do výroby a prenosu a zaručuje, aby smerovali tam, kde ich trh najviac potrebuje, čím minimalizujú potrebu štátneho plánovania investícií.

Vnútroštátne trhové pravidlá (napr. cenové stropy) a štátne zásahy momentálne bránia tomu, aby ceny odrážali nedostatok elektriny. Okrem toho cenové zóny nie vždy odrážajú skutočný nedostatok, ak sú nastavené nevhodne a namiesto toho sa riadia politicky stanovenými hranicami. Nová koncepcia trhu má za cieľ zlepšiť cenové signály v záujme podpory investícií v oblastiach, kde ich najviac treba, pričom miesto hraníc štátov zohľadňuje obmedzenia sústavy a centrá dopytu. Cenové signály by tiež mali umožňovať primerané odmeňovanie flexibilných zdrojov (vrátane reakcie na strane spotreby a uskladnenia), keďže tieto môžu rátať s kompenzáciami iba v krátkodobom období (moderné plynové elektrárne, ktoré sa používajú iba v špičke, či zníženie odberu priemyselných zákazníkov v čase špičkovej spotreby alebo pri zaťažení sústavy). Účinné cenové signály zároveň zaisťujú efektívne spustenie existujúcich výrobných kapacít. Preto je kľúčové preskúmať všetky existujúce pravidlá, ktoré narúšajú cenotvorbu (napríklad pravidlá prednostného využívania určitých zariadení), aby sa aktivoval a plne realizoval potenciál flexibility na strane spotreby.

Spotrebiteľ ako ústredný prvok trhu s energiou

Úplnou integráciou spotrebiteľov z kategórie priemyslu, obchodu a domácností do energetického systému možno predísť veľkým nákladom na „záložnú“ výrobu, ktoré by inak museli znášať samotní spotrebitelia. Spotrebitelia tak budú môcť dokonca využiť cenové fluktuácie a na trhovej účasti zarobiť. Aktivácia účasti spotrebiteľov je teda predpokladom úspešného a hospodárneho zvládnutia energetickej transformácie.

Nový prístup s dôrazom na spotrebiteľa je jedným z kľúčových záväzkov energetickej únie. Aktuálne trhové pravidlá však často spotrebiteľom neumožňujú využiť tieto nové príležitosti. Hoci môžu vyrábať a uskladňovať elektrinu a riadiť svoju energetickú spotrebu ľahšie než kedykoľvek predtým, súčasná štruktúra maloobchodného trhu im bráni v plnohodnotnom využití takýchto príležitostí.

Vo väčšine členských štátov spotrebiteľov (takmer) nič nemotivuje meniť spotrebu v reakcii na zmenu cien na trhoch, keďže cenové signály v reálnom čase sa ku konečným spotrebiteľom nedostanú. Balík návrhov koncepcie trhu je príležitosťou naplniť tento záväzok. Transparentnejšie cenové signály v reálnom čase stimulujú účasť spotrebiteľov (či už individuálne alebo agregovane), zvyšujú flexibilitu celého elektrického systému a uľahčujú integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho, že technologický vývoj prináša veľký potenciál úspor energie pre domácnosti, môžu vďaka nemu spotrebiče a systémy ako inteligentná biela technika, elektrické vozidlá, elektrické kúrenie, klimatizácia a tepelné čerpadlá v zateplených budovách či diaľkové vykurovanie a chladenie automaticky reagovať na cenové výkyvy, a tak poskytnúť významný a flexibilný plošný vstup pre elektrizačnú sústavu. Aby mohli z týchto nových príležitostí finančne profitovať spotrebitelia, potrebujú prístup k účelným inteligentným systémom, ako aj dodávateľské zmluvy s dynamickými cenami napojenými na spotový trh. Okrem prispôsobovania spotreby cenovým signálom prichádzajú na trh aj nové služby na strane dopytu, pri ktorých noví trhoví aktéri ponúkajú možnosť riadiť odber elektriny skupinám spotrebiteľov, ktorí sú za flexibilitu odmeňovaní. Hoci platná legislatíva EÚ už takéto služby podporuje, prax ukazuje, že sa týmito ustanoveniami nepodarilo účinne odstrániť primárne trhové prekážky vstupu týchto poskytovateľov služieb na trh. Na ďalšiu podporu takýchto nových služieb musia byť tieto ustanovenia razantnejšie.

V mnohých členských štátoch sa ceny elektriny neriadia dopytom a ponukou, ale ich regulujú verejné orgány. Cenová regulácia môže obmedziť rozvoj účinnej hospodárskej súťaže, odrádzať od investícií a vstupu nových účastníkov na trh. Komisia sa preto vo svojej rámcovej stratégii energetickej únie 8 zaviazala postupne odstraňovať ceny regulované pod úroveň nákladov a podporovať členské štáty pri tvorbe plánu na postupné odbúranie všetkých regulovaných cien. Táto nová trhová koncepcia má zabezpečiť nezávislosť dodávateľských cien od akýchkoľvek verejných zásahov, okrem riadne odôvodnených výnimiek.

Vďaka rýchlemu poklesu ceny technológií si môže čoraz viac spotrebiteľov znížiť faktúry za energiu napríklad využitím strešných solárnych panelov a batérií. Vlastnú výrobu však stále brzdí nedostatok spoločných pravidiel pre „spotrebiteľov-výrobcov“. Vhodné pravidlá by tieto prekážky mohli odstrániť – napríklad garanciou práva spotrebiteľov na výrobu energie na vlastnú spotrebu a predaj prebytku do sústavy pri zohľadnení nákladov a prínosov pre systém ako celok (napr. znášanie primeranej časti nákladov na prevádzku sústavy).

S energiou môžu na miestnej úrovni efektívne hospodáriť lokálne energetické komunity, ktoré spotrebujú vlastnú vyrobenú energiu – buď priamo ako elektrinu, alebo na (diaľkové) vykurovanie a chladenie, pričom môžu, ale nemusia byť pripojené do distribučných sústav. Aby sa takéto iniciatívy mohli voľne rozvíjať, podľa novej koncepcie trhu sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli vhodné právne rámce, ktoré ich činnosti umožnia.

V súčasnosti je vyše 90 % obnoviteľných zdrojov variabilnej elektriny pripojených do distribučných sústav. Integrácia miestnych výrobných kapacít v skutočnosti prispela k značnému zvýšeniu sieťových taríf pre domácnosti. Okrem toho výrazne vzrástli aj dane a odvody na financovanie rozširovania sústav a investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Nová koncepcia trhu a revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sú príležitosťou vysporiadať sa s týmito problémami, ktoré môžu nepomerne zasiahnuť určitých spotrebiteľov v kategórii domácností.

Ak by sa prevádzkovateľom distribučných sústav (PDS) umožnilo riadiť niektoré z aspektov spojených s variabilnou výrobou na lokálnejšej úrovni (napr. spravovanie miestnych zdrojov flexibility), výrazne by to mohlo znížiť sieťové náklady. Keďže je však väčšina PDS vertikálne integrovanými spoločnosťami, ktoré podnikajú aj v sektore dodávok, sú potrebné ochranné regulačné opatrenia, ktoré zabezpečia neutralitu PDS pri vykonávaní nových funkcií, napríklad z hľadiska spravovania údajov či pri využívaní flexibility na riadenie miestnych preťažení.

Ďalším kľúčovým predpokladom hospodárskej súťaže a zapojenia spotrebiteľov je informovanosť. Predchádzajúce konzultácie a štúdie Komisie ukázali, že spotrebitelia sa sťažujú na nedostatok transparentnosti na trhoch s elektrinou, čo oslabuje ich schopnosť profitovať z hospodárskej súťaže a aktívne pôsobiť na trhoch. Spotrebitelia sa necítia dostatočne informovaní o alternatívnych dodávateľoch a dostupnosti nových energetických služieb a sťažujú sa na zložitosť ponúk a postupov zmeny dodávateľa. Reforma takisto zaistí ochranu údajov, keďže intenzívnejšie využívanie nových technológií (najmä inteligentných meracích systémov) prinesie rôzne údaje o energii s vysokou komerčnou hodnotou.

Pri stavaní spotrebiteľa do ústrednej roly na trhu s energiou je kľúčovou otázkou novej koncepcie trhu zabezpečiť ochranu tých najzraniteľnejších členov spoločnosti a zabrániť ďalšiemu nárastu celkového počtu energeticky chudobných domácností. Keďže energetická chudoba narastá a nie je jasné, ktoré prostriedky sú na riešenie zraniteľnosti odberateľov a boj proti energetickej chudobe najvhodnejšie, nový návrh koncepcie trhu vyžaduje, aby členské štáty riadne merali a pravidelne monitorovali energetickú chudobu podľa zásad stanovených na úrovni EÚ. Ďalšie opatrenia na boj proti energetickej chudobe obsahuje revidovaná smernica o energetickej efektívnosti a smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Bezpečnosť dodávok elektriny

Bezpečnosť dodávok elektriny je pre modernú spoločnosť nevyhnutnosťou, keďže tá je do veľkej miery závislá od systémov využívajúcich elektrinu a internet. Preto treba posúdiť schopnosť európskej elektrizačnej sústavy zaistiť dostatočné výrobné kapacity a flexibilitu na spoľahlivú a nepretržitú dodávku elektrickej energie (primeranosť zdrojov). Zaistenie bezpečnosti dodávok nie je len vnútroštátnou povinnosťou, ale aj kľúčovým pilierom európskej energetickej politiky 9 . Je to preto, že bezpečnosť dodávok možno pri plne prepojenej a synchronizovanej sústave s fungujúcimi trhmi organizovať omnoho efektívnejšie a konkurencieschopnejšie, než iba čisto vnútroštátne. Stabilita sústav v jednotlivých členských štátov často výrazne závisí od tokov elektriny zo susediacich krajín, a potenciálne problémy s bezpečnosťou dodávok majú teda zvyčajne regionálny dosah. Preto sú často najúčinnejším opatrením v prípade vnútroštátneho deficitu výrobných kapacít regionálne riešenia, pri ktorých môžu členské štáty využiť prebytok vyrobenej elektriny z iných krajín. Malo by sa preto zaviesť koordinované európske posudzovanie primeranosti podľa spoločne dohodnutej metodiky, ktorého výsledkom bude reálny obraz o možných potrebách výrobných kapacít pri zohľadnení integrácie trhov s elektrinou a potenciálnych tokov z iných krajín. Ak koordinované posúdenie primeranosti preukáže, že v určitých krajinách alebo regiónoch sú potrebné kapacitné mechanizmy, mali by sa navrhnúť tak, aby minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže. Preto by sa mali stanoviť jasné a transparentné kritériá na minimalizáciu narušení cezhraničného obchodu, maximalizáciu využitia reakcie na strane spotreby a zníženie vplyvov na dekarbonizáciu, aby sa predišlo riziku, že fragmentované vnútroštátne kapacitné mechanizmy vytvoria nové trhové prekážky a oslabia hospodársku súťaž 10 .

Posilňovanie regionálnej spolupráce

Úzke prepojenie členských štátov EÚ spoločnou transeurópskou sústavou je svetovo jedinečné a mimoriadne hodnotné na efektívne zvládnutie procesu energetickej transformácie. Bez možnosti využívať výrobné či odberné kapacity z iných členských štátov by boli náklady spotrebiteľov na energetickú transformáciu omnoho vyššie. Cezhraničná prevádzka sústav je dnes omnoho prepojenejšia než v minulosti. Je to vďaka nárastu variabilnej a decentralizovanej výroby, ale aj užšej trhovej integrácii, najmä v kratších trhových obchodných intervaloch. Zároveň to znamená, že vnútroštátne kroky regulačných orgánov alebo prevádzkovateľov sústav môžu okamžite ovplyvniť iné členské štáty EÚ. Zo skúsenosti vyplýva, že nekoordinované vnútroštátne rozhodnutia môžu znamenať pre európskych spotrebiteľov nemalé náklady.

Niektoré spojovacie vedenia sa používajú iba na 25 % kapacity (často pre nekoordinované vnútroštátne obmedzenia) a členské štáty sa nedokázali dohodnúť na primeraných cenových oblastiach, čo dokazuje, že medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS) a regulačnými orgánmi je potrebná lepšia koordinácia. Príklady úspešnej dobrovoľnej i povinnej spolupráce PPS, regulačných orgánov a štátnych správ ukázali, že regionálna spolupráca môže výrazne zlepšiť fungovanie trhu a znížiť náklady. V niektorých oblastiach (napr. celoúnijný mechanizmus prepojenia trhu) sa už spolupráca PPS stala povinnou a systém väčšinového hlasovania o niektorých otázkach sa osvedčil tam, kde dobrovoľná spolupráca (a právo veta pre každého PPS) nepriniesla efektívne riešenia regionálnych problémov. V nadväznosti na tento úspešný príklad by sa povinná spolupráca mala rozšíriť aj na iné oblasti regulačného rámca. Na to by mohli PPS v rámci tzv. regionálnych operačných centier rozhodovať o tých otázkach, pri ktorých by fragmentované a nekoordinované vnútroštátne kroky mohli negatívne ovplyvniť trh a spotrebiteľov (napríklad prevádzka sústavy, výpočet kapacity spojovacích vedení, bezpečnosť dodávok a pripravenosť na riziká).

Prispôsobenie regulačného dohľadu regionálnym trhom

Zdá sa, že novej situácii na trhu by sa mal prispôsobiť aj regulačný dohľad. Všetky veľké regulačné rozhodnutia prijímajú v súčasnosti národné regulačné orgány, a to aj tam, kde sa žiada spoločné regionálne riešenie. Hoci agentúra ACER úspešne plnila funkciu fóra na koordináciu národných regulačných orgánov s odlišnými záujmami, jej hlavná rola je momentálne obmedzená na koordináciu, poradenstvo a monitorovanie. Zatiaľ čo trhoví aktéri sa čoraz viac zapájajú do cezhraničnej spolupráce a rozhodujú kvalifikovanou väčšinou o určitých otázkach prevádzky sústavy a obchodovania s elektrinou na regionálnej úrovni či dokonca úrovni Únie 11 , na regulačnej úrovni ekvivalent takýchto regionálnych rozhodovacích postupov absentuje. Regulačný dohľad je teda naďalej nejednotný, čo vedie k riziku rozdielnych rozhodnutí a zbytočných omeškaní. Posilnenie právomocí agentúry ACER v cezhraničných otázkach, ktoré si vyžadujú koordinované regionálne rozhodnutie, by prispelo k rýchlejšiemu a účinnejšiemu rozhodovaniu o ich riešení. Národné regulačné orgány, ktoré v agentúre o týchto záležitostiach rozhodujú väčšinovým hlasovaním, by boli do procesu naďalej plne zapojené.

Zároveň sa zdá vhodné lepšie vymedziť rolu siete ENTSO-E, aby sa posilnila jej koordinačná funkcia a stransparentnil rozhodovací proces.

Objasnenie textu

Pri prepracovaní nariadenia o elektrine, nariadenia o agentúre a smernice o elektrine sa pristúpi k určitým redakčným objasneniam niektorých existujúcich pravidiel a v niektorých prípadoch k úprave ich štruktúry, aby boli tieto veľmi odborné pravidlá všetkých troch aktov zrozumiteľnejšie, bez zásahu do vecnej podstaty týchto ustanovení.

• Súlad s ostatnými ustanoveniami a návrhmi v danej oblasti politiky

Iniciatíva koncepcie trhu je úzko prepojená s ďalšími súbežne predkladanými legislatívnymi návrhmi v oblasti energetiky a klímy. Patria sem najmä iniciatívy na zvýšenie energetickej efektívnosti Európy, balík opatrení o obnoviteľných zdrojoch energie a zastrešujúca iniciatíva venovaná mechanizmom riadenia a informovania v rámci energetickej únie. Cieľom všetkých týchto iniciatív je prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa konkurencieschopnej, bezpečnej a udržateľnej energetickej únie. Zmyslom zoskupenia týchto jednotlivých iniciatív (ktoré zahŕňajú viacero legislatívnych aj nelegislatívnych nástrojov) je zabezpečiť maximálnu koherentnosť odlišných, no úzko prepojených politických návrhov.

To znamená, že hoci tento návrh sa zameriava na aktualizáciu trhových pravidiel, aby bol prechod na čistú energiu ekonomicky výhodný, tieto ustanovenia pôsobia v synergii so širším rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky. Tieto prepojenia sú podrobnejšie vysvetlené v posúdení vplyvu 12 , ktoré vykonala Komisia.

Návrh je úzko spojený s návrhom revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý vytvára rámec na dosiahnutie cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 vrátane zásad spojených so systémami podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré posilnia ich trhovú orientáciu, nákladovú efektívnosť a mieru regionalizácie v prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú systémy podpory zachovať. Opatrenia zamerané na trhovú integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú ustanovenia o spúšťaní výrobných zdrojov, trhových prekážkach zavádzania vlastnej spotreby a ďalších pravidlách prístupu na trh, ktoré boli predtým súčasťou smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, sa teraz začlenili do nariadenia o elektrine a smernice o elektrine.

Návrh nariadenia o riadení energetickej únie prispeje k zabezpečeniu politickej jednotnosti zefektívnením povinností členských štátov v oblasti plánovania a podávania správ, aby lepšie podporovali napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy. Ako nový nástroj plánovania, oznamovania a monitorovania poslúži na monitorovanie pokroku jednotlivých členských štátov v napĺňaní celoeurópskych trhových požiadaviek zavedených týmito aktmi.

Návrh nariadenia o pripravenosti na riziká v sektore elektriny dopĺňa súčasný návrh, pričom sa zameriava najmä na opatrenia štátnych úradov na riadenie krízových situácií v sektore elektriny a prevenciu krátkodobých rizík pre elektrizačnú sústavu.

Súčasný návrh je úzko prepojený s politikou Komisie v oblasti hospodárskej súťaže v energetike. Zahŕňa najmä výsledky odvetvového prieskumu Komisie v oblasti kapacitných mechanizmov, pričom zabezpečuje plný súlad s jej politikou presadzovania pravidiel štátnej pomoci v energetike.

• Súlad s ostatnými politikami Únie

Cieľom návrhu je implementovať kľúčové ciele energetickej únie vymedzené v rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Ako sa už uviedlo, podrobnosti balíka sú tiež v súlade s nedávnym zapojením Únie do globálnej iniciatívy ambicióznych klimatických cieľov v zmysle parížskej dohody z 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 21). Súčasný návrh sa vzájomne podporuje a dopĺňa s návrhom revízie systém EÚ na obchodovanie s emisiami z júla 2015.

Okrem toho, keďže revízia trhovej koncepcie v sektore elektriny je zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho trhu s energiou a jeho otvorenosti novým technológiám, návrh zároveň prispieva k naplneniu cieľov Únie v oblasti tvorby pracovných miest a rastu. Ponúknutím trhových príležitostí pre nové technológie návrh stimuluje zavádzanie mnohých produktov a služieb, vďaka ktorým získajú európske firmy výhodu prvenstva v kontexte globálneho prechodu na čistú energiu.

2. PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

• Právny základ

Právnym základom navrhovaných opatrení je článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa konsolidovali a ujasnili kompetencie EÚ v oblasti energetiky. Podľa článku 194 ZFEÚ je hlavným cieľom energetickej politiky EÚ: zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky; zabezpečovať bezpečnosť dodávok energie v Únii; presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporovať prepojenie energetických sietí.

Iniciatíva zároveň vychádza z komplexného súboru legislatívnych aktov, ktoré boli prijaté a aktualizované za posledných dvadsať rokov. V záujme vytvorenia vnútorného trhu s energiou EÚ prijala v období rokov 1996 až 2009 tri nadväzujúce legislatívne balíky s hlavným cieľom integrovať a liberalizovať vnútroštátne trhy s elektrinou a plynom. Tieto ustanovenia pokrývajú mnoho aspektov, okrem iného vrátane prístupu na trh, transparentnosti, práv spotrebiteľa a nezávislosti regulačných orgánov.

Vzhľadom na existujúcu legislatívu a trend posilňovania integrácie trhov s energiou by sa teda táto iniciatíva mala vnímať aj ako súčasť trvalého úsilia o integráciu a účinné fungovanie európskych trhov s energiou.

Nedávne výzvy Európskej rady 13 a Európskeho parlamentu po opatreniach EÚ na dobudovanie európskeho trhu s energiou sú ďalším dôvodom prijať kroky.

• Subsidiarita

Navrhované zmeny ustanovení nariadenia o trhoch s elektrinou, smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a nariadenia, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa integrovaného trhu EÚ s elektrinou a nemožno ich rovnako efektívne dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. Ako sa podrobne uvádza v hodnotení prepracovaných legislatívnych aktov 14 , ukázalo sa, že izolované vnútroštátne prístupy viedli k omeškaniam v budovaní vnútorného trhu s energiou a k suboptimálnym a nekompatibilným regulačným opatreniam, zbytočnému zdvojovaniu zásahov a oneskorenej náprave trhových nedostatkov. Vytvorenie vnútorného trhu s energiou, ktorý prináša konkurencieschopnú a udržateľnú energiu pre všetkých, nemožno dosiahnuť fragmentovanými národnými pravidlami, pokiaľ sa týkajú obchodovania s energiou, prevádzky spoločne využívanej sústavy a určitej miery štandardizácie produktov.

Čoraz prepojenejšie trhy s elektrinou v EÚ si vyžadujú intenzívnejšiu koordináciu aktérov z jednotlivých štátov. Politické zásahy jednotlivých štátov v odvetví elektriny majú vzhľadom na vzájomnú energetickú závislosť a sieťové prepojenia priamy vplyv na susedné členské štáty. Stabilitu sústavy a jej efektívnu prevádzku je čoraz ťažšie zabezpečiť na výlučne vnútroštátnej úrovni, keďže rastúci cezhraničný obchod, využívanie decentralizovanej výroby a účasť spotrebiteľov zvyšujú potenciál externých vplyvov. Žiaden štát nemôže prijať účinné kroky samostatne a dôsledky jednostranného konania sú časom výraznejšie. Táto všeobecná zásada platí pre mnoho opatrení, ktoré tento návrh zavádza, či už ide o obchodovanie s energiou, prevádzku sústavy alebo praktickú angažovanosť spotrebiteľov.

Keďže spoločné regionálne otázky, ktoré si vyžadujú koordinované rozhodnutia, majú často pre jednotlivé členské štáty výrazný hospodársky vplyv, skúsenosti ukázali, že hoci je v mnohých oblastiach dobrovoľná spolupráca členských štátov užitočná, často nestačí na prekonanie technicky zložitých konfliktov s výraznými distribučnými účinkami medzi členskými štátmi 15 . Existujúce dobrovoľné iniciatívy (napríklad päťstranné energetické fórum) sú takisto geograficky obmedzené, keďže pokrývajú len určité časti trhu EÚ s elektrinou a nemusia nevyhnutne spájať všetky krajiny, ktoré sú fyzicky najviac prepojené.

Konkrétny príklad na ilustráciu: nekoordinované vnútroštátne politiky v oblasti zásad pre stanovovanie distribučných taríf môžu narušiť vnútorný trh natoľko, že stimuly trhovej účasti pre decentralizovanú výrobu alebo skladovanie energie budú veľmi odlišné. Vzhľadom na zavádzanie nových technológií a čoraz intenzívnejšie cezhraničné obchodovanie s energetickými službami má činnosť EÚ veľkú hodnotu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok a efektívnejších trhových výsledkov pre všetkých zainteresovaných.

Koordinačná funkcia agentúry ACER sa prispôsobila novému vývoju na trhoch s energiou – napríklad zvýšenej potrebe koordinácie v časoch vyšších cezhraničných tokov energie a vzostupu výroby elektriny z nestálych OZE. Nezávislé národné regulačné orgány (NRO) zohrávajú významnú úlohu v regulačnom dohľade nad energetickými sektormi vo svojich krajinách. Systémy členských štátov sú však čoraz prepojenejšie – tak z hľadiska trhových transakcií, ako aj prevádzky sústav, čo si vyžaduje regulačný dohľad presahujúci hranice. Agentúra ACER bola zriadená práve na takýto regulačný dohľad v situáciách, ktoré sa týkajú viac než dvoch členských štátov. Jej hlavná úloha koordinácie činnosti národných regulačných orgánov sa zachovala; agentúre sa priznali určité obmedzené dodatočné kompetencie v tých oblastiach, kde by fragmentované rozhodovanie členských štátov o otázkach cezhraničného významu viedlo k problémom alebo nezrovnalostiam na vnútornom trhu. Napríklad vytvorenie regionálnych operačných centier v rámci [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine navrhovaného v dokumente COM(2016) 861/2] si vyžaduje nadnárodné monitorovanie, ktoré musí realizovať ACER, keďže regionálne centrá zahŕňajú viacero členských štátov. Podobne, zavedenie celoúnijného koordinovaného posudzovania primeranosti v [prepracovanom znení nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] si vyžaduje regulačné schválenie jeho metodiky a výpočtov, ktoré možno prisúdiť iba agentúre, keďže posúdenie primeranosti sa má vykonávať vo všetkých členských štátoch.

Pridelenie nových úloh si bude vyžadovať posilnenie personálu agentúry ACER, no jej koordinačná rola zníži zaťaženie národných orgánov, čím uvoľní administratívne zdroje na národnej úrovni. Navrhovaný prístup zefektívni regulačné postupy (napr. zavedením priameho schválenia ACER miesto 28 samostatných schválení). Koordinované vypracovanie metodík (napríklad pre posudzovanie primeranosti) zníži pracovné zaťaženie národných orgánov a zabráni zbytočnej práci navyše na vyriešenie potenciálnych problémov v dôsledku nezosúladených vnútroštátnych regulačných krokov. .

• Proporcionalita

Cieľom politických rozhodnutí zahrnutých v nariadení o elektrine, smernici o elektrine a nariadení o agentúre je prispôsobiť koncepciu trhu s elektrinou rastúcemu podielu decentralizovanej výroby a neustálemu technologickému vývoju.

Navrhované reformy sú orientované výlučne na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie potrebného pokroku v budovaní vnútorného trhu, pričom členským štátom, národným regulačným orgánom a národným aktérom sa ponechávajú najširšie možné kompetencie a zodpovednosti.

V posúdení vplyvu sa jednoznačne zamietli možnosti zahŕňajúce hlbšiu harmonizáciu – napríklad navrhnutím jediného nezávislého celoeurópskeho regulačného orgánu v odvetví energetiky, jediného integrovaného európskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy, či priamejšie zákazy štátnych zásahov bez možnosti výnimiek. Návrhy sa miesto toho zameriavajú na vyvážené riešenia, ktoré obmedzujú priestor na vnútroštátne regulačné zásahy iba tam, kde má koordinovaná činnosť jednoznačne väčší prínos pre spotrebiteľa.

Zvolené možnosti politiky sú zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky výrobné technológie a na odstraňovanie narušení trhu, okrem iného aby dokázali obnoviteľné zdroje energie rovnocenne konkurovať na trhu s energiou. Všetci trhoví účastníci budú navyše niesť finančnú zodpovednosť za rovnováhu sústavy. Odstránia sa prekážky pre služby zabezpečujúce flexibilitu sústavy, ako sú napríklad služby riadenia odberu. Okrem toho je cieľom opatrení vytvorenie likvidnejšieho krátkodobého trhu, aby cenové výkyvy riadne odrážali nedostatok a náležite stimulovali poskytovanie flexibility v sústave.

Na úrovni maloobchodného trhu budú členské štáty podporované v tom, aby postupne upúšťali od plošnej cenovej regulácie, počnúc cenami pod úrovňou nákladov. Zraniteľných odberateľov možno chrániť prechodnou cenovou reguláciou. Na ďalšie posilnenie hospodárskej súťaže sa obmedzí využívanie poplatkov za vypovedanie zmluvy, čo uľahčí zmenu dodávateľa. Všeobecnými zásadami sa takisto zaručí prehľadnosť a zrozumiteľnosť faktúr za energiu, ako aj nediskriminačný prístup k spotrebiteľským údajom, a to pri rešpektovaní všeobecných pravidiel ochrany súkromia.

V súlade s vývojom cezhraničného obchodu s elektrinou a postupnou integráciou trhu sa upraví inštitucionálny rámec vzhľadom na potrebu zintenzívnenej regulačnej spolupráce a nové úlohy. Agentúre ACER sa zveria dodatočné úlohy, najmä v oblasti regionálnej prevádzky energetického systému, pričom sa národným regulačným orgánom ponecháva ústredná úloha z hľadiska energetickej regulácie.

Proporcionalita všetkých možností sa dôsledne preverila v posúdení vplyvu, ktoré je k návrhu priložené. Treba poznamenať, že navrhované politiky sú kompromisom medzi iniciatívami „zdola“ a direktívnym riadením trhu. V súlade so zásadou proporcionality opatrenia nijako nenahrádzajú úlohu národných úradov, NRO či PPS členských štátov v jednotlivých kritických funkciách. Jednoducho podporujú účinnejšiu formálnu aj neformálnu spoluprácu národných regulačných orgánov v regionálnom prostredí na riešení otázok vyplývajúcich z riadenia elektrizačnej sústavy v mierke, ktorá zodpovedá rozsahu problému.

Opatrenia v žiadnom prípade nepresadzujú „úplnú harmonizáciu“ – miesto toho majú za cieľ vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu, najmä tam, kde trhové príležitosti presahujú hranice štátov. Efektívny cezhraničný obchod s elektrinou si v konečnom dôsledku vyžaduje určitú štandardizáciu pravidiel a produktov, inak by rozhodnutia o prevádzke sústavy ponechané na konanie jednotlivých členských štátov a regulačných orgánov v izolovanom prostredí viedli k suboptimálnym trhovým výsledkom. Priame skúsenosti s formuláciou a prijímaním spoločných sieťových a obchodných pravidiel (tzv. sieťové predpisy a usmernenia) od čias prijatia tretieho energetického balíka z roku 2009 jasne ukázali, akú pridanú hodnotu má, keď si zástupcovia regulačných a národných orgánov sadnú za jeden stôl a dohodnú sa na spoločných pravidlách a metodikách – či už ide o zastrešujúce pravidlá alebo technické zásady.

Medzi maloobchodným a veľkoobchodným trhom sa jednoznačne prehlbuje rozdiel v úrovni hospodárskej súťaže: maloobchodný trh stále zaostáva z hľadiska ponuky služieb a hmatateľných prínosov pre spotrebiteľa. Monitorovaním energetickej chudoby, transparentnosti a zrozumiteľnosti informácií pre spotrebiteľov a ich prístupu k údajom navrhované opatrenia nebudú neprimerane obmedzovať vnútroštátne právomoci.

• Výber právneho nástroja

Návrhom sa menia kľúčové právne akty, ktoré boli súčasťou tretieho energetického balíka. Patrí sem nariadenie o elektrine (č. 714/2009) a smernica o elektrine (č. 2009/72/ES) spolu s nariadením, ktorým sa zriaďuje agentúra ACER (č. 713/2009). Voľba prepracovaného znenia ako riešenia zlepší právnu zrozumiteľnosť. Pozmeňujúci akt by nemusel byť primeraný vzhľadom na rozsiahly súbor nových ustanovení. Voľba nástroja si teda v rámci prirodzeného vývoja súčasnej legislatívy vyžaduje revíziu už prijatých a zavedených pravidiel.

3. VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

• Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Útvary Komisie hodnotili výsledky aktuálneho legislatívneho rámca (tretí energetický balík) z hľadiska piatich kritérií: relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, koherentnosť a pridaná hodnota pre EÚ. Popri posúdení vplyvu sa vykonalo samostatné hodnotenie, ktorého výsledky sa zohľadnili pri identifikácii problému v rámci posúdenia vplyvu.

Z tohto hodnotenia vyplýva všeobecný záver, že zámer tretieho energetického balíka posilniť hospodársku súťaž a odstrániť prekážky cezhraničnej konkurencii na trhoch s elektrinou sa dosiahol. Aktívne presadzovanie legislatívy prinieslo pozitívne výsledky pre trhy i spotrebiteľov a trhy sú vo všeobecnosti menej koncentrované a integrovanejšie než v roku 2009. Pokiaľ ide o maloobchodné trhy, súbor nových práv spotrebiteľov zavedených tretím energetickým balíkom výrazne posilnil postavenie spotrebiteľa na trhoch s energiou.

Úspešnosť pravidiel tretieho balíka v rozvoji vnútorného trhu s elektrinou je však vo viacerých oblastiach stále obmedzená, a to tak na veľkoobchodnej, ako aj maloobchodnej úrovni. Celkovo hodnotenie preukázalo, že by sa dalo mnoho dosiahnuť zdokonalením trhovej koncepcie, čo naznačuje nevyužitý potenciál všeobecného zlepšenia životných podmienok a konečných prínosov pre spotrebiteľov. Na veľkoobchodných trhoch pretrvávajú bariéry cezhraničného obchodovania a kapacity spojovacích vedení sa naplno využívajú len zriedka. Okrem iného to pramení z nedostatočnej spolupráce medzi vnútroštátnymi prevádzkovateľmi sústav a regulačnými orgánmi v oblasti spoločného využívania prepojovacích vedení. Vnútroštátne orientované postoje zainteresovaných aktérov v mnohých prípadoch stále bránia účinným cezhraničným riešeniam a v konečnom dôsledku obmedzujú inak prospešné cezhraničné toky. Situácia nie je na všetkých trhoch rovnaká a mení sa aj v závislosti od časového rámca – rôzna je integrácia pri denných, vnútrodenných trhoch a trhoch s regulačnou energiou.

Pokiaľ ide o maloobchodné trhy, výrazne by sa dala posilniť hospodárska súťaž. Medzi jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely v cene elektriny z netrhových príčin a ceny pre domácnosti v posledných rokoch zaznamenávali stabilný nárast pre výrazné zvyšovanie záväzných poplatkov vrátane sieťových poplatkov, daní a odvodov. V oblasti ochrany spotrebiteľa brzdí ďalšie prehlbovanie vnútorného trhu s energiou narastajúca energetická chudoba, ako aj nejasnosti v tom, ktoré prostriedky sú na riešenie zraniteľnosti odberateľov a boj proti energetickej chudobe najvhodnejšie. Poplatky spojené so zmenou dodávateľa vrátane pokuty za vypovedanie zmluvy sú aj naďalej veľkou finančnou bariérou aktívnej účasti spotrebiteľov. Okrem toho vysoký počet sťažností na vyúčtovania 16 naznačuje, že priestor na zlepšenie je aj v oblasti porovnateľnosti a zrozumiteľnosti informácií vo vyúčtovaní.

Okrem nedostatkov v napĺňaní pôvodných cieľov tretieho energetického balíka sa objavili aj určité nové výzvy, s ktorými sa v čase jeho prípravy nepočítalo. Ako už bolo spomenuté, patrí sem mimoriadny nárast podielu obnoviteľných zdrojov na objeme výroby elektriny, zintenzívnenie štátnych zásahov na trhoch s elektrinou z dôvodov bezpečnosti dodávok, ale aj prebiehajúce technologické zmeny. Všetky tieto faktory viedli k markantnej zmene fungovania trhov (najmä za posledných päť rokov), oslabeniu pozitívneho účinku reforiem pre spotrebiteľa a k nevyužitému potenciálu modernizácie. Existujúca legislatíva má v otázke riešenia týchto skutočností medzery.

V súlade s výsledkom hodnotenia a súvisiaceho posúdenia vplyvu má súčasný návrh za cieľ tieto medzery vyplniť a predstaviť podporný rámec na zohľadnenie technologického vývoja odvetvia pri transformácii nášho energetického systému na nové výrobné a spotrebné modely.

• Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri príprave tejto iniciatívy Komisia uskutočnila niekoľko verejných konzultácií prístupných občanom EÚ a orgánom členských štátov, účastníkom trhu s energiou a ich združeniam, ako aj všetkým ostatným relevantným zainteresovaným stranám vrátane MSP a spotrebiteľov energie.

Vyzdvihnúť treba najmä tri konzultácie a ich výsledky:

1. Otázky primeranosti zdrojov boli predmetom verejnej konzultácie 17 vedenej od 15. novembra 2012 do 7. februára 2013 pod názvom „Konzultácia o primeranosti výroby, kapacitných mechanizmoch a vnútornom trhu s elektrinou“. Cieľom bolo získať názory zainteresovaných strán na zaisťovanie primeranosti zdrojov a bezpečnosti dodávok elektriny na vnútornom trhu.

V rámci konzultácie bolo prijatých 148 individuálnych odpovedí od verejných orgánov, zástupcov odvetvia (výrobcov aj odberateľov) a akademickej obce. Podrobné grafické členenie odpovedí je k dispozícii online 18 , rovnako ako individuálne príspevky a zhrnutie výsledkov konzultácie 19 .

2. Verejná konzultácia venovaná maloobchodným trhom s elektrinou a konečným spotrebiteľom 20 prebehla od 22. januára 2014 do 17. apríla 2014. Komisia dostala 237 podnetov, z toho zhruba 20 % od dodávateľov energie, 14 % od PDS, 7 % od spotrebiteľských organizácií a 4 % od NRO. Do tejto konzultácie sa zapojilo aj veľa individuálnych občanov. Súhrn odpovedí je dostupný na webových stránkach Komisie 21 .

3. Rozsiahla verejná konzultácia 22 o novej koncepcii trhu s energiou prebiehala od 15. júla 2015 do 9. októbra 2015.

Komisii prišlo na túto konzultáciu 320 odpovedí, z toho približne 50 % od vnútroštátnych alebo celoúnijných odvetvových asociácií. 26 % odpovedí prišlo od spoločností pôsobiacich v sektore energetiky (dodávatelia, sprostredkovatelia, spotrebitelia) a 9 % od prevádzkovateľov sústav. Do konzultácie sa zapojilo aj 17 úradov členských štátov, viacero NRO a veľa individuálnych občanov. Podrobný opis názorov zainteresovaných strán pri každej z konkrétnych možností politiky sa uvádza v posúdení vplyvu pripojenom k tejto legislatívnej iniciatíve.

• Získavanie a využívanie expertízy

Príprava navrhovaných pravidiel aj posúdenie vplyvu vychádza z veľkého množstva materiálov – v posúdení vplyvu sú všetky citované v poznámkach pod čiarou. Patrí sem takmer 30 štúdií a modelov zameraných na hodnotenie konkrétnych možností v rámci súčasného návrhu, ktoré pripravili najmä nezávislé externé strany. Ich úplný zoznam je uvedený v prílohe V k posúdeniu vplyvu. Tieto štúdie využívajú mnoho metodík a zameriavajú sa na kvantitatívne odhady analýz hospodárskych a sociálnych nákladov a prínosov.

Komisia okrem toho vykonala odvetvový prieskum vnútroštátnych kapacitných mechanizmov, ktorého priebežné výsledky sa ihneď použili pri príprave súčasného návrhu 23 . Výsledky týchto štúdií doplnili už spomínanú bohatú spätnú väzbu zainteresovaných strán, takže Komisia mala celkovo rozsiahle zdroje poznatkov na podloženie súčasného návrhu.

• Posúdenie vplyvu

Všetky navrhované opatrenia majú v posúdení vplyvu oporu. Výbor pre kontrolu regulácie vydal 7. novembra 2016 kladné stanovisko. V prílohe I k posúdeniu vplyvu je uvedené, ako sa názory výboru pre kontrolu regulácie zohľadnili.

V posúdení vplyvu sa hodnotili viaceré možnosti politiky pre každý z identifikovaných súborov otázok. Tieto súbory, ako aj alternatívne možnosti intervencie sú uvedené nižšie:

Prispôsobenie koncepcie trhu nárastu využívania obnoviteľných zdrojov energie a technologickému vývoju:

Posúdenie vplyvu sa priklonilo k posilneniu súčasných trhových pravidiel na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky technológie výroby a zdroje odstránením existujúcich narušení trhu. Týka sa to pravidiel, ktoré diskriminujú určité zdroje a obmedzujú či uprednostňujú prístup určitých technológií do elektrizačnej sústavy. Zároveň by všetci účastníci trhu niesli finančnú zodpovednosť za spôsobené odchýlky v sústave a všetky zdroje by na trhu boli odmeňované za rovnocenných podmienok. Odstránili by sa prekážky reakcie na strane spotreby. Zvolená možnosť by zároveň posilnila krátkodobé trhy, keďže by ich priblížila reálnemu času v záujme maximalizácie príležitostí naplniť potreby flexibility a trhy s regulačnou energiou by sa zefektívnili. Zvolená možnosť zahŕňa opatrenia, ktoré by pomohli integrovať na trh všetky flexibilné decentralizované zdroje výroby, odberu i uskladnenia, a to vhodnými stimulmi, vyhovujúcejším trhovým rámcom a opatreniami na zvýšenie motivácie pre PDS.

Neregulačný prístup sa zamietol, keďže ponúka málo priestoru na zlepšenie trhu a zaistenie rovnakých podmienok pre všetky zdroje. Aktuálny regulačný rámec EÚ v relevantných oblastiach je naozaj obmedzený a v iných celkom absentuje. Dospelo sa navyše k záveru, že dobrovoľná spolupráca nezabezpečuje trhu primeranú mieru harmonizácie ani istoty. Rovnako bola zamietnutá aj možnosť úplnej harmonizácie trhu, keďže takéto zmeny by mohli porušiť zásadu proporcionality a všeobecne nie sú vzhľadom na súčasný stav európskych trhov s energiou potrebné.

Otázka budúcich investícií do výroby a nekoordinovaných kapacitných mechanizmov

Posudzovali sa aj rôzne možnosti politiky nad rámec základného scenára, pričom každá z nich predpokladala rôzne úrovne zosúladenia a koordinácie členských štátov na úrovni EÚ a mieru, do akej by boli účastníci trhu závislí od platieb z trhu s energiou.

Pri možnosti trhu založeného „iba na energii“ by sa európske trhy zlepšili a prepojili dostatočne na to, aby sa vytvorili potrebné cenové signály pre investície do nových zdrojov na správnych miestach. Pri tomto scenári by už neboli potrebné žiadne kapacitné mechanizmy.

Zvolená možnosť uplatňuje tento scenár, ale nevylučuje možnosť členských štátov využívať kapacitné mechanizmy za predpokladu, že sú založené na spoločnej metodike posudzovania primeranosti zdrojov, ktoré celkom transparentne vykonáva ENTSO-E a ACER, a že sú v súlade so spoločnými prvkami koncepcie v záujme lepšej kompatibility vnútroštátnych kapacitných mechanizmov a harmonizovanej cezhraničnej spolupráce. Táto možnosť vychádza okrem odvetvového prieskumu kapacitných mechanizmov z usmernení Európskej komisie o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a energetiku na roky 2014 – 2020.

Neregulačný prístup sa zamietol, keďže existujúce ustanovenia legislatívy EÚ nie sú dostatočne jasné a stabilné na zvládnutie výziev, ktorým európsky sektor elektriny čelí. Dobrovoľná spolupráca navyše nemusí priniesť primeranú mieru harmonizácie medzi všetkými členskými štátmi, ani trhovej istoty. Legislatíva je v tejto oblasti potrebná, aby sa problémy riešili konzistentne. Možnosť, pri ktorej by sa od celých regiónov a v konečnom dôsledku aj všetkých členských štátov EÚ v závislosti od regionálnych alebo celoúnijných posúdení primeranosti výroby vyžadovalo povinné zavedenie kapacitných mechanizmov, bola zamietnutá ako neprimeraná.

Neuspokojivé výsledky na maloobchodných trhoch: pomalý rozvoj a nízka úroveň služieb

Podľa schválenej možnosti by členské štáty postupne upúšťali od plošnej cenovej regulácie do termínu stanoveného v legislatíve EÚ, pričom by sa začalo cenami pod úrovňou nákladov. Táto možnosť umožňuje prechodnú reguláciu cien pre zraniteľných spotrebiteľov. V záujme posilneného angažovania spotrebiteľov sa obmedzuje využívanie poplatkov za vypovedanie zmluvy. Dôveru spotrebiteľov v porovnávajúce webové stránky by národné orgány mali posilniť zavedením certifikačných nástrojov. Okrem toho sa zavedú všeobecné zásady upravujúce požiadavky na obsah, ktoré zaistia, aby boli faktúry za energiu jasné a ľahko zrozumiteľné. Od členských štátov sa zároveň vyžaduje monitorovanie počtu domácností, ktoré trpia energetickou chudobou. Napokon sa v záujme rozvoja nových služieb od nových trhových aktérov a spoločností poskytujúcich energetické služby zaisťuje nediskriminačný prístup k údajom spotrebiteľov.

Ďalšie zvažované a zamietnuté možnosti zahŕňali úplnú harmonizáciu spotrebiteľskej legislatívy a rozsiahle mechanizmy na ochranu spotrebiteľov; výnimky z cenovej regulácie stanovené na úrovni EÚ buď na základe stanovenia prahovej spotreby alebo ceny; štandardný model spracovania údajov, ktorý by presadzoval a za ktorý by niesol zodpovednosť neutrálny trhový aktér ako PPS; zákaz všetkých poplatkov za zmenu dodávateľa vrátane pokút za vypovedanie zmluvy a čiastočnú harmonizáciu obsahu účtov za energiu a napokon rámec EÚ na monitorovanie energetickej chudoby na základe prieskumu energetickej efektívnosti bytového fondu, ktorý by vykonávali členské štáty, ako aj zavedenie preventívnych opatrení proti odpojeniu. Všetky tieto možnosti sa zamietli vzhľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality. Zachovanie súčasného stavu zároveň nepovažovali za schodnú možnosť takmer všetky konzultované zainteresované strany.

Zdokonalenie inštitucionálneho rámca a úloha agentúry

Cieľom inštitucionálneho rámca tretieho balíka je rozvoj spolupráce medzi NRO, ako aj medzi PPS. Agentúra aj siete ENTSO od svojho zriadenia zohrávali kľúčovú úlohu v budovaní fungujúceho vnútorného trhu s energiou. Najnovšie dianie na európskych energetických trhoch zohľadnené v aktuálnom posúdení vplyvu a následných návrhoch iniciatívy trhovej koncepcie si však vyžaduje prispôsobenie inštitucionálneho rámca. Vykonávanie tretieho balíka navyše odhalilo oblasti, kde je priestor na zlepšenie rámcov fungovania agentúry ACER aj sietí ENTSO. Z hľadiska zvažovaných možností reformy inštitucionálneho rámca bol scenár zachovania súčasného stavu zamietnutý, pretože by vzhľadom na úpravu trhových ustanovení zavedených v iných častiach tohto návrhu a na aktuálny pokrok vo vývoji sekundárneho práva na úrovni EÚ viedol k medzerám v regulácii a trhovom dohľade.

Zvažoval sa aj neregulačný prístup „prísnejšieho presadzovania“ a dobrovoľnej spolupráce bez akýchkoľvek nových dodatočných opatrení na prispôsobenie inštitucionálneho rámca. Lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov zahŕňa pokračovanie vo vykonávaní tretieho balíka a úplné vykonávanie sieťových predpisov a usmernení – ako sa opisuje v možnosti zachovania súčasného stavu – spolu s prísnejším presadzovaním. Samotné prísnejšie presadzovanie by však neprinieslo žiadne zlepšenie súčasného inštitucionálneho rámca.

Legislatívna možnosť transformácie agentúry ACER na subjekt podobný paneurópskemu regulačnému orgánu sa zvážila tiež, no napokon sa zamietla. Aby agentúra mohla takúto rolu plniť, musel by sa výrazne posilniť jej rozpočet a personál, keďže by si to vyžadovalo výraznú koncentráciu expertov v agentúre. Zároveň sa zdá vhodné zachovať zapojenie národných regulačných orgánov do rozhodovacích procesov agentúry a nenahrádzať systematicky väčšinové rozhodnutia národných regulačných orgánov rozhodnutiami riaditeľa.

Uvažovalo sa teda o legislatívnych možnostiach zlepšenia agentúry ACER na základe existujúceho rámca. Možnosť, ktorú podporuje posúdenie vplyvu, umožňuje prispôsobenie inštitucionálneho rámca EÚ novej realite v sektore elektriny. Reaguje zároveň na výslednú potrebu dodatočnej regionálnej spolupráce a na existujúce i očakávané regulačné nedostatky na trhu s energiou, čím zaisťuje flexibilitu kombináciou zostupných a vzostupných prístupov.

Okrem toho, s cieľom vysporiadať sa s existujúcim regulačným nedostatkom spojeným s regulačnými funkciami NRO na regionálnej úrovni, by politické iniciatívy vychádzajúce z tejto možnosti stanovili flexibilný regionálny regulačný rámec na posilnenie regionálnej koordinácie a rozhodovania NRO. Touto možnosťou by sa zaviedol systém koordinovaných regionálnych rozhodnutí a dohľadu NRO príslušného regiónu nad určitými oblasťami (napr. regionálne operačné centrá a iné, ktoré vyplývajú z navrhovaných iniciatív koncepcie trhu), a zároveň by agentúra ACER prevzala úlohu ochrany záujmov EÚ.

Základné práva

Súčasný návrh môže mať vplyv na viacero základných práv stanovených v charte základných práv EÚ, a to najmä: rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), právo na ochranu osobných údajov (článok 8), zákaz diskriminácie (článok 21), právo na sociálnu pomoc (článok 34), prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36), integrácia vysokej miery ochrany životného prostredia (článok 37) a právo na účinný prostriedok nápravy (článok 47).

Tejto otázke sa venuje najmä viacero ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa, energetickú chudobu, ochranu zraniteľných odberateľov, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochranu údajov a súkromia.

Zhrnutie posúdenia vplyvu je k dispozícii na webových stránkach Komisie 24 spolu s kladným stanoviskom výboru pre kontrolu regulácie.

• Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrh môže zvýšiť administratívne požiadavky, hoci iba v obmedzenej miere. Napríklad vytvorením rovnakých podmienok plnej účasti na trhoch s energiou pre všetky technológie by tieto technológie museli spĺňať viacero požiadaviek trhového súladu, čo môže byť spojené s určitým administratívnym zaťažením.

Plánované opatrenia na zvýšenie likvidity a integrácie trhov s energiou môžu tiež mať krátkodobý vplyv na podniky, ktoré by sa museli prispôsobiť novým podmienkam obchodovania s energiou. Oproti základnému scenáru bez opatrení sa však tieto vplyvy považujú za minimálne, keďže hospodárske prínosy reformy by zďaleka prevážili nad aspektmi akejkoľvek krátko- či dlhodobej administratívnej reorganizácie.

Zároveň bude postupné odbúravanie regulovaných cien na úrovni členských štátov vyžadovať, aby NRO posilnili úsilie v oblasti monitorovania trhov, zaisťovania efektívnej súťaže a ochrany spotrebiteľa. Tieto vplyvy môže vyvážiť intenzívnejšie zapojenie spotrebiteľov, ktoré by prirodzene posilnilo hospodársku súťaž na trhu.

Rozsah činností, ktoré sa majú vykonávať v rámci aktualizovaného inštitucionálneho usporiadania, vytvorí aj nový súbor požiadaviek na administratívne zapojenie národných regulačných orgánov a prevádzkovateľov prenosových sústav. Zahŕňa to ich účasť v rámci agentúry a v rozhodovacích procesoch, ktoré povedú k dohode na metodikách a postupoch zaistenia bezproblémového obchodovania s energiou na hraniciach.

Podrobnosti o administratívnom a hospodárskom dosahu každej zo zvažovaných možností politiky na podniky a verejné orgány sú uvedené v kapitole 6 posúdenia vplyvu.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Rozpočtový vplyv návrhu podľa tohto balíka sa týka zdrojov agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) opísaných v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu Komisie na prepracovanie nariadenia, ktorým sa zriaďuje agentúra ACER. V zásade si nové úlohy, ktoré by mala agentúra ACER vykonávať, najmä v oblasti posudzovania primeranosti sústavy a zriadenia regionálnych operačných centier, budú v roku 2020 vyžadovať postupné navýšenie personálu v rozsahu do 18 ekvivalentov plného pracovného času, ako aj zodpovedajúce finančné prostriedky.

5. ĎALŠIE PRVKY

• Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude monitorovať transpozíciu a súlad členských štátov a ostatných aktérov s prijatými opatreniami a podľa potreby prijme prípadné opatrenia na presadzovanie. Navyše rovnako ako pri vykonávaní tretieho energetického balíka poskytne Komisia usmerňujúce dokumenty, ktoré s vykonávaním prijatých opatrení pomôžu.

V celom procese monitorovania a vykonávania bude Komisiu podporovať najmä agentúra ACER. Ustanovenia v rámci predkladanej iniciatívy upravujú aj výročné správy agentúry, súbežné hodnotenie zo strany Komisie a podávanie správ skupiny pre koordináciu v oblasti elektrickej energie. Agentúra bude vyzvaná na ďalšie prehodnotenie svojich monitorovacích ukazovateľov v záujme zachovania ich relevantnosti v procese monitorovania dosahovania cieľov, na ktorých sú súčasné návrhy založené, aby sa dali primerane zohľadniť okrem iného vo výročnej správe agentúry o monitorovaní trhu.

Súbežne s navrhovanými iniciatívami Komisia predloží iniciatívu v oblasti riadenia energetickej únie, ktorá zefektívni požiadavky na plánovanie, podávanie správ a monitorovanie. Na základe iniciatívy riadenia energetickej únie sa aktuálne požiadavky tretieho energetického balíka na monitorovanie a podávanie správ zo strany Komisie a členských štátov zlúčia do horizontálnych správ o pokroku a monitorovaní. Viac informácií o zefektívnení požiadaviek na monitorovanie a podávanie správ možno nájsť v posúdení vplyvu iniciatívy riadenia energetickej únie.

Úprava monitorovacích mechanizmov a referenčných ukazovateľov je podrobnejšie rozpísaná v kapitole 8 posúdenia vplyvu.

6. Vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhov

• Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie)

V kapitole I navrhovanej smernice sa uvádzajú určité objasnenia rozsahu pôsobnosti a predmetu úpravy smernice, pričom sa zdôrazňuje zameranie na spotrebiteľa a význam vnútorného trhu a jeho hlavných zásad. Okrem toho sa tu aktualizuje vymedzenie hlavných pojmov použitých v smernici.

Kapitola II navrhovanej smernice stanovuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej členské štáty musia zabezpečiť, aby bol trh EÚ s elektrinou konkurenčný, orientovaný na spotrebiteľa, flexibilný a nediskriminačný. Zdôrazňuje, že vnútroštátne opatrenia by nemali nadmieru brániť cezhraničným tokom, účasti spotrebiteľov či investíciám. Ďalej sa tu stanovuje zásada, že dodávateľské ceny musia byť okrem riadne odôvodnených výnimiek trhové. V tejto kapitole sa zároveň objasňujú niektoré zásady spojené s fungovaním trhov EÚ s elektrinou, ako napríklad právo na voľbu dodávateľa. Taktiež sa aktualizujú pravidlá prípadných záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré môžu členské štáty za určitých podmienok uložiť energetickým podnikom.

V kapitole III navrhovanej smernice sa posilňujú už existujúce práva spotrebiteľov a zavádzajú sa nové práva, ktorých cieľom je postaviť spotrebiteľov do ústrednej roly na trhoch s energiou zaistením ich silnejšieho angažovania a lepšej ochrany. Stanovujú sa tu pravidlá upravujúce jasnejšie vyúčtovania a certifikované nástroje na porovnávanie. Kapitola obsahuje aj ustanovenia na zaistenie toho, aby si spotrebitelia mohli slobodne vybrať a zmeniť dodávateľa či agregátora, aby mali nárok na dynamickú cenotvorbu a aby sa mohli zapájať do reakcie na strane spotreby, vlastnej výroby a vlastnej spotreby elektriny. Každému spotrebiteľovi priznáva právo žiadať o inteligentné meradlo vybavené určitým minimálnym súborom funkcií. Zároveň zdokonaľuje existujúce pravidlá upravujúce možnosť spotrebiteľa poskytnúť svoje údaje dodávateľom a poskytovateľom služieb, pričom objasňuje úlohu jednotlivých strán zodpovedných za spravovanie údajov a zavádza spoločný celoeurópsky formát údajov, ktorý má pripraviť Komisia vo vykonávacom akte. Ďalším zámerom je zaistiť, aby členské štáty riešili problém energetickej chudoby. Okrem toho od členských štátov vyžaduje stanovenie rámca pre nezávislých agregátorov a reakciu na strane spotreby v súlade so zásadami, ktoré umožnia ich plnohodnotnú trhovú účasť. Vymedzuje rámec pre miestne energetické komunity, ktoré sa môžu zapájať do miestnej výroby, distribúcie, agregácie, uskladňovania, dodávky elektriny či do služieb energetickej účinnosti. Ďalej sa tu uvádza určité objasnenie existujúcich ustanovení o inteligentných meradlách, jednotných kontaktných miestach a právach na mimosúdne urovnávanie sporov, univerzálnu službu a právach zraniteľných spotrebiteľov.

Kapitola IV navrhovanej smernice obsahuje určité vysvetlenia úloh PDS, najmä pokiaľ ide o ich činnosti spojené s obstarávaním sieťových služieb na zaistenie flexibility, integráciu elektrických vozidiel a spravovanie údajov. Objasňuje sa tu úloha PDS v oblasti uskladnenia a nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

V kapitole V navrhovanej smernice sa sumarizujú všeobecné pravidlá platné pre PPS, ktoré do veľkej miery vychádzajú z existujúceho textu a obsahujú len určité vysvetlenia v oblasti podporných služieb a nových regionálnych operačných centier.

Kapitola VI navrhovanej smernice, v ktorej sa stanovujú pravidlá oddelenia v zmysle tretieho energetického balíka, zostáva nezmenená z hľadiska vecnej podstaty hlavných pravidiel pre oddelenie, najmä pokiaľ ide o tri režimy pre PPS (oddelenie vlastníctva, nezávislý prevádzkovateľ sústavy a nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy) a ustanovenia o určení a certifikácii PPS. Ujasňuje sa len možnosť PPS vlastniť zariadenia na uskladnenie alebo poskytovať podporné služby.

Kapitola VII navrhovanej smernice obsahuje pravidlá o zriadení, právomociach a povinnostiach, ako aj pravidlá fungovania nezávislých národných regulačných orgánov v sektore energetiky. Návrh predovšetkým zdôrazňuje povinnosť regulačných orgánov spolupracovať so susednými regulačnými orgánmi a agentúrou ACER v otázkach cezhraničného významu a zároveň aktualizuje zoznam ich úloh, okrem iného v oblasti dohľadu nad novými regionálnymi operačnými centrami.

V kapitole VIII navrhovanej smernice sa menia niektoré všeobecné ustanovenia, okrem iného o výnimkách z uplatňovania smernice, vykonávaní delegovaných právomocí Komisie a o výbore zriadenom podľa komitologických pravidiel v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Novými prílohami k navrhovanej smernici sa stanovujú ďalšie požiadavky na nástroje porovnávania, vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní, a zároveň sa menia existujúce požiadavky na inteligentné meradlá a ich zavádzanie.

• Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

Kapitola I navrhovaného nariadenia zahŕňa rozsah pôsobnosti, predmet úpravy a vymedzenie použitých pojmov. Zdôrazňuje sa tu význam nedeformovaných trhových signálov pre zvyšovanie flexibility, dekarbonizáciu a inováciu, a zároveň sa aktualizuje a dopĺňa vymedzenie hlavných pojmov použitých v nariadení.

Kapitola II navrhovaného nariadenia zavádza nový článok s hlavnými zásadami, ktoré musí vnútroštátna energetická legislatíva rešpektovať v záujme fungovania vnútorného trhu s elektrinou. Zároveň sa tu stanovujú hlavné právne zásady pravidiel obchodovania s elektrinou v rôznych časových rámcoch (vyrovnávací, vnútrodenný, denný a forwardový trh) vrátane princípov cenotvorby. Objasňuje zásadu zodpovednosti za vyrovnávanie odchýlok a poskytuje rámec trhovo kompatibilnejších pravidiel upravujúcich spúšťanie a obmedzovanie prevádzky výrobných zariadení a riadenia odberu vrátane podmienok prípadných výnimiek.

Kapitola III navrhovaného nariadenia opisuje proces koordinovaného určovania ponukových oblastí v súlade s postupom preskúmania stanoveným v nariadení 1222/2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia 25 . Na riešenie pretrvávajúceho problému výrazných vnútroštátnych obmedzení cezhraničných tokov elektriny sa objasňujú podmienky takýchto výnimočných obmedzení, a najmä sa zavádzajú pravidlá, ktoré zaistia, aby dovoz a vývoz elektriny neobmedzovali vnútroštátni aktéri z ekonomických dôvodov. Táto kapitola navyše zahŕňa zmeny existujúcich zásad platných pre prenosové a distribučné sieťové tarify a stanovuje proces postupného zbližovania metodík určovania prenosových a distribučných taríf. Zároveň obsahuje zmenené pravidlá využívania poplatkov za preťaženie.

V kapitole IV navrhovaného nariadenia sa stanovujú nové všeobecné zásady koordinovaného riešenia problémov s primeranosťou zdrojov zo strany členských štátov. Stanovujú sa v nej zásady a postup vypracovania posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni s cieľom lepšie identifikovať potrebu kapacitných mechanizmov a prípadne stanovenia štandardu spoľahlivosti zo strany členských štátov. Objasňuje, ako a za akých podmienok možno zaviesť kapacitné mechanizmy v súlade s trhom. Zároveň vysvetľuje zásady trhovo kompatibilnej tvorby kapacitných mechanizmov vrátane pravidiel účasti kapacity z iného členského štátu a využitia energetických prepojení. V tejto kapitole sa stanovuje, ako budú regionálne operačné centrá, vnútroštátni PPS, ENTSO pre elektrinu a národné regulačné orgány (prostredníctvom ACER) zapojení do prípravy technických parametrov účasti kapacít z iných členských štátov, ako aj prevádzkové pravidlá ich účasti.

V kapitole V navrhovaného nariadenia sa vymedzujú úlohy a povinnosti ENTSO pre elektrinu a monitorovacie úlohy agentúry ACER v tomto smere, pričom sa objasňuje jej povinnosť konať nezávisle a pre dobro Európy. Vymedzuje sa tu poslanie regionálnych operačných centier a uvádzajú sa kritériá a postupy vymedzenia prevádzkových regiónov každého z regionálnych operačných centier, ako aj koordinačnej funkcie, ktorú tieto centrá vykonávajú. Zároveň sa v nej stanovujú pracovné a organizačné aspekty, požiadavky na konzultácie, požiadavky a postupy prijímania a revízie rozhodnutí a odporúčaní, zloženie a zodpovednosti riadiacej rady a úprava zodpovednosti regionálnych operačných centier. Okrem toho táto kapitola zahŕňa pravidlá pripojenia kogeneračných jednotiek, ktoré boli predtým súčasťou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti. Pravidlá desaťročného plánu rozvoja siete, mechanizmus kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, výmena informácií a certifikácia zostávajú z veľkej časti nezmenené.

V kapitole VI navrhovaného nariadenia sa zriaďuje európsky subjekt pre PDS, vymedzuje sa postup jeho zriadenia a jeho úlohy, aj v oblasti konzultácií so zainteresovanými stranami. Okrem toho sa tu uvádzajú podrobné pravidlá spolupráce medzi PDS a PPS v oblasti plánovania a prevádzky ich sústav.

V kapitole VII navrhovaného nariadenia sa vymedzujú existujúce právomoci a pravidlá Komisie na prijímanie delegovaných aktov v podobe sieťových predpisov alebo usmernení. Objasňuje sa v nej právna povaha a prijímanie sieťových predpisov a usmernení, pričom sa ich možný obsah rozširuje o oblasti ako štruktúra distribučných taríf; pravidlá poskytovania nefrekvenčných podporných služieb; pravidlá riadenia odberu, uskladňovania energie a obmedzovania dopytu; pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti; pravidlá týkajúce sa regionálnych operačných centier a obmedzenie výroby a úprava prevádzky výrobných zdrojov a odberu (redispečing). Zjednodušuje a zefektívňuje sa proces prípravy sieťových predpisov v oblasti elektriny a národným regulačným orgánom sa priznáva možnosť rozhodovať v rámci ACER o otázkach vykonávania sieťových predpisov a usmernení. Zároveň intenzívnejšie zapája európsky subjekt pre PDS a ďalšie zainteresované strany do postupu prípravy návrhov sieťových predpisov v oblasti elektriny.

V kapitole VIII navrhovaného nariadenia sa vymedzujú jeho záverečné ustanovenia. Zahŕňa existujúce pravidlá oslobodenia nových spojovacích vedení jednosmerného prúdu od určitých požiadaviek smernice a nariadenia o elektrine, a zároveň objasňuje postup ich následných zmien zo strany NRO.

V prílohe k navrhovanému nariadeniu sa podrobnejšie vymedzujú funkcie regionálnych operačných centier, ktoré sa nariadením stanovujú.

• Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

Vo všeobecnosti sa navrhuje prispôsobenie pravidiel týkajúcich sa ACER „spoločnému prístupu“ decentralizovaných agentúr EÚ, ktorý bol dohodnutý medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou (ďalej len „spoločný prístup“) 26 . V momentálnej fáze sa však ponecháva možnosť pre ACER v obmedzenej miere sa odchýliť od spoločného prístupu.

V kapitole I navrhovaného nariadenia sa opisuje rola, ciele a úlohy agentúry ACER a typ aktov, ktoré môže prijímať, a zároveň sa uvádzajú pravidlá konzultácií a monitorovania. Zoznam úloh sa aktualizoval tak, že zahŕňa povinnosti agentúry v oblasti dohľadu nad veľkoobchodným trhom a cezhraničnej infraštruktúry, ktoré boli agentúre ACER zverené po prijatí nariadenia.

V oblasti prijímania sieťových predpisov v oblasti elektriny dostáva ACER viac zodpovednosti pri príprave a predkladaní konečného návrhu sieťového predpisu Komisii, pričom ENTSO-E si zachová funkciu technického experta. Návrh zároveň zahŕňa formálne zastúpenie PDS na úrovni EÚ, najmä v rámci prípravy návrhov sieťových predpisov, v súlade s ich rozšírenými zodpovednosťami. Agentúre sa priznáva právomoc rozhodovať o podmienkach, metodikách a algoritmoch vykonávania sieťových predpisov a usmernení v oblasti elektriny.

Pre úlohy v regionálnom kontexte, ktoré sa týkajú len obmedzeného počtu národných regulačných orgánov, sa zavádza regionálny rozhodovací proces. Z toho vyplýva, že riaditeľ by musel poskytnúť stanovisko k tomu, či má daný problém primárne regionálny význam. Ak sa rada regulačných orgánov zhodne, že to tak je, regionálny podvýbor rady regulačných orgánov by mal pripraviť príslušné rozhodnutie, ktoré by napokon schválila alebo zamietla samotná rada regulačných orgánov. Inak by rada regulačných orgánov rozhodla bez intervencie regionálneho podvýboru.

V danej kapitole sa zároveň vymedzuje viacero nových úloh agentúry ACER v oblasti koordinácie určitých funkcií spojených s regionálnymi operačnými centrami v rámci agentúry, dohľadu nad nominovanými organizátormi trhu s elektrinou a schvaľovania metód a návrhu súvisiacich s primeranosťou výroby a pripravenosti na riziká.

Kapitola II návrhu nariadenia obsahuje organizačné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na správnu radu, radu regulačných orgánov, riaditeľa, odvolaciu radu a (ako nové ustanovenie) pracovné skupiny agentúry. Hoci sa niektoré individuálne ustanovenia prispôsobujú spoločnému prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ alebo novým pravidlám hlasovania Rady, hlavné prvky existujúcej riadiacej štruktúry – najmä rady regulačných orgánov – zostávajú zachované.

Táto odchýlka ACER od spoločného prístupu je odôvodnená nasledovne:

Hlavné ciele európskej politiky v oblasti elektriny, bezpečnosti dodávok, cenovej dostupnosti elektriny a dekarbonizácie by dokázal nákladovo najefektívnejšie dosiahnuť integrovaný európsky trh s elektrinou. Preto sa postupne čoraz viac prepája prenosová elektrická infraštruktúra, čoraz viac elektriny sa obchoduje cezhranične, výrobné kapacity sa zdieľajú v celoeurópskom meradle a prenosová sústava je prevádzkovaná pri zohľadnení regionálnych cezhraničných aspektov. Súčasné legislatívne balíky ďalej posilňujú tieto trendy, ktorých výsledkom má byť zvýšenie efektívnosti v prospech európskych spotrebiteľov.

Predpokladom vytvorenia vnútorného trhu s elektrinou je otvorenie odvetvia hospodárskej súťaži. Ako aj v iných odvetviach hospodárstva, otváranie trhu s elektrinou si vyžiadalo nové predpisy, najmä v oblasti prenosových a distribučných sústav a regulačného dohľadu. Na tento účel boli zavedené nezávislé regulačné orgány. Tieto subjekty nesú osobitnú zodpovednosť v otázke dohľadu nad vnútroštátnymi aj európskymi pravidlami platnými v sektore elektriny.

S narastajúcim objemom cezhraničného obchodu a prevádzkou sústavy, ktorá zohľadňuje regionálny a európsky kontext, sa od NRO vyžadovala čoraz intenzívnejšia koordinácia ich činností s NRO z iných členských štátov. Agentúra ACER sa mala stať platformou takejto interakcie a túto úlohu si plní od svojho založenia v roku 2011. Orgánom agentúry, ktorý pripravuje najviac z jej stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí, je spolu s personálom ACER rada regulačných orgánov, ktorá zahŕňa vyššie postavených zástupcov NRO a zástupcu Komisie bez hlasovacieho práva. V prvých rokoch fungovania ACER sa ukázalo, že rada regulačných orgánov dokázala účinne prispieť k plneniu úloh agentúry.

Keďže trhy s elektrinou sú do značnej miery stále regulované na vnútroštátnej úrovni, národné regulačné orgány zohrávajú na trhoch s energiou kľúčovú rolu. Hlavnou úlohou ACER nie je výkon delegovaných regulačných kompetencií Komisie, ale koordinácia regulačných rozhodnutí nezávislých národných regulačných orgánov. Súčasný legislatívny návrh stále do veľkej miery zachováva rozdelenie týchto rolí. Súčasná štruktúra zaisťuje precíznu rovnováhu právomocí jednotlivých aktérov, pričom zohľadňuje osobitnú povahu vyvíjajúceho sa vnútorného trhu s energiou. Zmenou takej rovnováhy v tomto štádiu by sa mohlo ohroziť vykonávanie politických iniciatív v predmetných legislatívnych návrhoch, čo by vytvorilo prekážky ďalšej integrácii trhu s energiou, ktorá je hlavným cieľom súčasného návrhu. Preto sa javí ako predčasné presúvať rozhodovacie právomoci na správnu radu v zmysle spoločného prístupu. Namiesto toho sa zdá vhodné ponechať aktuálnu štruktúru, ktorá zaisťuje pôsobenie národných regulačných orgánov bez akejkoľvek intervencie zo strany inštitúcií EÚ či členských štátov v konkrétnych otázkach. Zároveň všetka práca regulačných orgánov naďalej podlieha schváleniu inštitúcií EÚ v rámci programovacích, rozpočtových a strategických dokumentov. Inštitúcie EÚ sú zapojené aj do otázok administratívy. Preto sa nenavrhuje meniť organizáciu a prevádzku existujúcej rady regulačných orgánov.

Nenavrhuje sa ani prispôsobovať fungovanie správnej rady modelu uvedenému v spoločnom prístupe. Správna rada agentúry v súčasnom zložení sa v posledných rokoch ukázala ako mimoriadne účinná a efektívna. Jej fungovanie zaisťujú zástupcovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Hoci Komisia v tejto fáze nepovažuje za vhodné plne prispôsobovať štruktúru riadenia agentúry spoločnému prístupu, bude aj naďalej monitorovať, či sú uvedené odchýlky od spoločného prístupu stále opodstatnené, pričom ďalšie hodnotenie je naplánované na rok 2021 a okrem posudzovania cieľov, mandátu a úloh agentúry sa zameria osobitne na štruktúru jej riadenia.

Kapitola III navrhovaného nariadenia obsahuje finančné ustanovenia. Navrhuje sa prispôsobenie niektorých individuálnych ustanovení spoločnému prístupu o decentralizovaných agentúrach.

Kapitola IV navrhovaného nariadenia aktualizuje niekoľko individuálnych ustanovení v súlade so spoločným prístupom a obsahuje inak zväčša nezmenené ustanovenia o personálnom zabezpečení a zodpovednosti.

ê 713/2009 (prispôsobené)

2016/0378 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Agentúra Ö Európskej únie Õ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva Ö fungovaní Európskej Únie Õ, a najmä na jej článok 95 Ö 194 ods. 2 Õ ,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ò nový

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 27 bolo podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné toto nariadenie prepracovať.

ê 713/2009 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

V oznámení Komisie „Energetická politika pre Európu“ z 10. januára 2007 sa zdôrazňuje dôležitosť dobudovania vnútorného trhu s elektrinou a zemným plynom. Ako hlavné opatrenie na dosiahnutie tohto cieľa sa stanovilo zlepšenie regulačného rámca na úrovni Spoločenstva.

ê 713/2009 odôvodnenie 2 (prispôsobené)

Rozhodnutím Komisie 2003/796/ES 28 sa zriadila nezávislá poradná skupina pre elektrinu a plyn pod názvom Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn (ERGEG) s cieľom uľahčiť konzultácie, koordináciu a spoluprácu medzi regulačnými orgánmi v členských štátoch a medzi týmito orgánmi a Komisiou a konsolidovať vnútorné trhy s elektrinou a zemným plynom. Túto skupinu tvoria zástupcovia národných regulačných orgánov zriadených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou 29 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 30 .

ê 713/2009 odôvodnenie 3 (prispôsobené)

Práca, ktorú vykonáva skupina ACER ERGEG od svojho zriadenia, pozitívne prispieva k vnútornému trhu s elektrinou a zemným plynom. Predstavitelia sektora rovnako, ako to navrhuje aj ERGEG, však vo všeobecnosti uznávajú potrebu presunutia dobrovoľnej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi do štruktúr Spoločenstva s jasne stanovenými právomocami a kompetenciou prijímať v niektorých konkrétnych prípadoch individuálne regulačné rozhodnutia.

ê 713/2009 odôvodnenie 4 (prispôsobené)

Európska rada 8. a 9. marca 2007 vyzvala Komisiu, aby navrhla opatrenia na zriadenie nezávislého mechanizmu spolupráce národných regulačných orgánov.

ò nový

(2)Vznikom agentúry sa preukázateľne zlepšila koordinácia medzi regulačnými orgánmi v cezhraničných záležitostiach. Agentúre boli od jej vzniku zverené nové významné úlohy v oblasti monitorovania veľkoobchodných trhov nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 31 a v oblasti cezhraničnej energetickej infraštruktúry nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 32 .

(3)Predpokladá sa, že potreba koordinácie vnútroštátnych regulačných činností v nadchádzajúcich rokoch ešte narastie. Energetický systém Európy prechádza najzásadnejšou zmenou za posledné desaťročia. Posilnená integrácia trhov a prechod na variabilnejšiu výrobu elektriny si vyžadujú viac úsilia o koordináciu vnútroštátnych energetických politík so susediacimi štátmi a využitie príležitostí na cezhraničné obchodovanie s elektrinou.

(4)Skúsenosti s vykonávaním pravidiel vnútorného trhu ukázali, že nekoordinované kroky jednotlivých štátov môžu trhu spôsobiť závažné problémy, najmä v úzko prepojených oblastiach, kde majú rozhodnutia členských štátov často hmatateľný vplyv na susedov. V záujme dosiahnutia pozitívnych účinkov vnútorného trhu s elektrinou na životnú úroveň spotrebiteľov, bezpečnosť dodávok a dekarbonizáciu sa od členských štátov, a najmä od nezávislých národných regulačných orgánov, vyžaduje spolupráca v otázkach regulačných opatrení, ktoré majú cezhraničný dosah.

(5)Fragmentované štátne zásahy na energetických trhoch znamenajú zvýšené riziko pre riadne fungovanie cezhraničných trhov s elektrinou. Agentúra by preto mala prevziať úlohu v príprave koordinovaného európskeho posudzovania primeranosti v úzkej spolupráci s Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „ENTSO pre elektrinu“), aby sa predišlo problémom fragmentovaných vnútroštátnych posúdení, ktoré vychádzajú z odlišných a nekoordinovaných metód a dostatočne nezohľadňujú situáciu v susediacich krajinách. Agentúra by zároveň mala dohliadať nad technickými parametrami vypracovanými sieťou ENTSO pre elektrinu v záujme efektívnej účasti cezhraničných kapacít a ďalších technických aspektov kapacitných mechanizmov.

(6)Bezpečnosť dodávok elektriny si vyžaduje koordinovaný prístup k príprave na neočakávané krízové situácie v oblasti dodávok. Agentúra by preto mala koordinovať vnútroštátne kroky spojené s pripravenosťou na riziká v súlade s [nariadenie o pripravenosti na riziká v zmysle návrhu COM(2016) 862].

(7)Vzhľadom na výraznú prepojenosť elektrizačnej sústavy Únie a narastajúcu potrebu spolupráce susediacich krajín pri zaisťovaní stability sústavy a integrácii veľkého objemu energie z obnoviteľných zdrojov zohrajú významnú úlohu pri koordinácii prevádzkovateľov prenosových sústav regionálne operačné centrá. Agentúra by mala podľa potreby zaručiť regulačný dohľad nad regionálnymi operačnými centrami.

(8)Keďže veľký podiel nových kapacít výroby elektriny bude pripojený na lokálnej úrovni, prevádzkovatelia distribučných sústav zohrajú významnú úlohu z hľadiska flexibilnej a efektívnej prevádzky európskej elektrizačnej sústavy.

ê 713/2009 odôvodnenie 5 (prispôsobené)

(9)Členské štáty by mali úzko spolupracovať a odstrániť prekážky cezhraničných výmen elektriny a zemného plynu, aby bolo možné dosiahnuť ciele energetickej politiky Spoločenstva Ö Únie Õ. Na základe posúdenia vplyvu požiadaviek na zdroje pre ústredný subjekt sa dospelo k záveru, že nezávislý ústredný subjekt v porovnaní s inými možnosťami prináša rad dlhodobých výhod. Mala by sa zriadiť Ö Nariadením (ES) č. 713/2009 sa zriadila Õ Agentúra Ö Európskej únie Õ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) s cieľom zaplniť medzeru v právnych predpisoch na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ a prispieť k účinnému fungovaniu vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom. Agentúra by tiež mala umožniť Ö umožňuje Õ vnútroštátnym národným regulačným orgánom, aby posilnili ich spoluprácu na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ a spoločne sa podieľali na výkone funkcií súvisiacich so Spoločenstvom Ö Úniou Õ .

ê 713/2009 odôvodnenie 6 (prispôsobené)

(10)Agentúra by mala zabezpečiť, aby regulačné funkcie, ktoré v súlade s [prepracovaným znením smernice o elektrine v zmysle návrhu COM(2016) 864/2] o smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou 33 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 34 vykonávajú národné regulačné orgány, boli správne koordinované a podľa potreby dopĺňané na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ . V tejto súvislosti je potrebné zaručiť nezávislosť agentúry od výrobcov elektriny a plynu, prevádzkovateľov prenosových sústav, prepravných sietí a distribučných sústav, či už verejným ch , alebo súkromným ch, a od spotrebiteľov a zabezpečiť súlad jej činností s právom Spoločenstva Ö Únie Õ , jej technické a regulačné kapacity a jej transparentnosť, podriadenosť demokratickej kontrole a efektívnosť.

ê 713/2009 odôvodnenie 7

ðnový

(11)Agentúra by mala monitorovať regionálnu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí v odvetví elektroenergetiky a plynu, ako aj plnenie úloh Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „ENTSO pre elektrinu“) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSO pre plyn“). ð Agentúra by tiež mala monitorovať vykonávanie úloh ďalších subjektov s regulovanými funkciami celoúnijného rozsahu, ako sú energetické burzy. ï Činnosť agentúry je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej a transparentnej spolupráce prevádzkovateľov týchto sústav/sietí ð a prevádzky ďalších subjektov s celoúnijnými funkciamiï v prospech vnútorných trhov s elektrinou a plynom.

ê 713/2009 odôvodnenie 8

(12)Agentúra by mala v spolupráci s Komisiou, členskými štátmi a príslušnými národnými orgánmi monitorovať vnútorné trhy s elektrinou a zemným plynom a o svojich zisteniach prípadne informovať Európsky parlament, Komisiu a vnútroštátne národné orgány. Tieto monitorovacie úlohy agentúry by nemali zdvojovať monitorovanie zo strany Komisie alebo národných orgánov, najmä orgánov pre hospodársku súťaž, ani by nemali takémuto monitorovaniu brániť.

ê 713/2009 odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ðnový

(13)Je vhodné vytvoriť Ö Agentúra zabezpečuje Õ integrovaný rámec, na ktorom sa národné regulačné orgány budú môcť Ö môžu Õ podieľať a v rámci neho spolupracovať. Tento rámec by mal uľahčiť Ö uľahčuje Õ jednotné uplatňovanie právnych predpisov o vnútornom trhu s elektrinou a zemným plynom v celom Spoločenstve Ö ej Únii Õ . Pokiaľ ide o situácie týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, agentúra by mala mať Ö dostala Õ právomoc prijímať samostatné rozhodnutia. Táto právomoc by mala za ð jasne stanovených ï určitých podmienok zahŕňať aj technické ð a regulačné ï otázky, regulačný režim pre ð , ktoré si vyžadujú regionálnu koordináciu, najmä z hľadiska vykonávania sieťových predpisov a usmernení, spoluprácu v rámci regionálnych operačných centier, regulačné rozhodnutia potrebné na efektívne monitorovanie integrity a transparentnosti veľkoobchodného trhu a rozhodnutia zahŕňajúce ï elektroenergetické a plynárenské infraštruktúry, ktoré spájajú alebo ktoré by mohli spájať najmenej dva členské štáty a ako poslednú možnosť výnimky z pravidiel vnútorného trhu pre nové prepojovacie elektrizačné vedenia a nové plynárenské infraštruktúry umiestnené vo viac ako jednom členskom štáte.

ê 713/2009 odôvodnenie 9 (prispôsobené)

ðnový

(14)Agentúra zohráva dôležitú úlohu pri príprave rámcových usmernení, ktoré nie sú záväznej povahy (ďalej len „rámcové usmernenia“). a s ktorými musia byť sSieťové predpisy Ö by mali byť Õ v súlade Ö s týmito rámcovými usmerneniami Õ . Ďalej sa považuje za vhodné a v súlade s účelom agentúry, aby sa podieľala na posudzovaní ð návrhov ï sieťových predpisov (tak pri ich tvorbe, ako aj úprave) s cieľom zabezpečiť ich súlad s rámcovými usmerneniami ð a potrebnú mieru harmonizácie ï skôr, ako ich odporučí Ö predloží Õ Komisii na prijatie.

ò nový

(15)S prijatím súboru sieťových predpisov a usmernení, ktoré stanovujú postupné vykonávanie a ďalšie zdokonaľovanie spoločných regionálnych a celoúnijných pravidiel, vzrástol význam roly agentúry z hľadiska monitorovania vykonávania daných sieťových predpisov a usmernení. Účinné monitorovanie sieťových predpisov a usmernení je kľúčovou funkciou agentúry a pre vykonávanie pravidiel vnútorného trhu má rozhodujúci význam.

(16)Skúsenosti s vykonávaním sieťových predpisov a usmernení ukázali, že je užitočné zefektívniť postup regulačného schvaľovania regionálnych či celoúnijných podmienok alebo metodík, ktoré sa majú na základe odporúčaní a sieťových predpisov vypracovať, a to priamo ich predložením agentúre, aby o nich mohli národné regulačné orgány zastúpené v rade regulačných orgánov rozhodnúť.

(17)Keďže postupná harmonizácia energetických trhov Únie zahŕňa ako medzikrok priebežné hľadanie regionálnych riešení, je vhodné zohľadniť regionálny rozmer vnútorného trhu a zabezpečiť primerané mechanizmy riadenia. Regulačné orgány zodpovedné za koordinované schvaľovanie na regionálnej úrovni by mali mať možnosť pripravovať rozhodnutia rady regulačných orgánov o otázkach regionálneho významu v regionálnom podvýbore rady regulačných orgánov, pokiaľ nejde o otázky všeobecného významu pre celú Úniu.

ê 713/2009 odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(18)Keďže agentúra má prehľad o národných regulačných orgánoch, mala by plniť úlohu poradcu Komisie, ostatných orgánov Spoločenstva Ö Únie Õ a národných regulačných orgánov, pokiaľ ide o otázky súvisiace s účelom, na ktorý bola zriadená. Jej povinnosťou by tiež malo byť informovať Komisiu, ak zistí, že spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí neprináša potrebné výsledky alebo že národný regulačný orgán, ktorého rozhodnutie nie je v súlade s usmerneniami, primeraným spôsobom nezohľadnil stanovisko, odporúčanie alebo rozhodnutie agentúry.

ê 713/2009 odôvodnenie 12

(19)Agentúra by mala mať aj možnosť predkladať odporúčania, ktoré budú regulačným orgánom a účastníkom trhu pomáhať pri výmene osvedčených postupov.

ê 713/2009 odôvodnenie 13

(20)V prípade potreby by agentúra mala konzultovať so zainteresovanými stranami a poskytnúť im primeranú možnosť vyjadriť sa k navrhovaným opatreniam, ako sú sieťové predpisy a pravidlá.

ê 713/2009 odôvodnenie 14 (prispôsobené)

(21)Agentúra by mala prispievať k vykonávaniu usmernení týkajúcich sa transeurópskych energetických sietí, ako je ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 35 rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete 36 , najmä pri poskytovaní stanoviska k nezáväzným 6 Ö 10 Õ -ročným plánom rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ (plány rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ ) v súlade s článkom 4 6 ods. 3 tohto nariadenia.

ê 713/2009 odôvodnenie 15

(22)Agentúra by mala prispievať k snahám o posilnenie energetickej bezpečnosti.

ê 713/2009 odôvodnenie 16

ð nový

(23)ð S cieľom zaistiť efektívny rámec fungovania Agentúry, ktorý je v súlade s ostatnými decentralizovanými agentúrami, by sa mali pravidlá riadenia agentúry zosúladiť so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram dohodnutým medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou 37 . V potrebnom rozsahu by však ï Šštruktúra agentúry by mala vyhovovať špecifickým potrebám regulácie v oblasti energetiky. V plnej miere je potrebné prihliadať najmä na osobitnú úlohu národných regulačných orgánov a zabezpečiť ich nezávislosť.

ò nový

(24)V budúcnosti možno uvažovať aj o ďalších zmenách súčasného nariadenia na účely jeho plného zosúladenia so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram. Vzhľadom na aktuálne potreby regulácie v sektore energetiky sú odchýlky od spoločného prístupu potrebné. Tento návrh preto nemá vplyv na žiadne ďalšie zmeny nariadenia o zriadení agentúry, ktoré by Komisia prípadne chcela navrhnúť po ďalšom hodnotení, a to na základe ustanovení tohto aktu alebo z vlastnej iniciatívy.

ê 713/2009 odôvodnenie 17

(25)Správna rada by mala mať potrebné právomoci na zostavenie rozpočtu, kontrolu jeho plnenia, vypracúvanie interných pravidiel, prijímanie finančných opatrení a vymenovanie riaditeľa. V prípade obnovy členov správnej rady vymenúvaných Radou by sa mal používať rotačný mechanizmus, aby sa v priebehu času zabezpečila vyvážená účasť členských štátov. Správna rada by mala konať nezávisle a objektívne vo verejnom záujme a nemala by požadovať ani zohľadňovať politické pokyny.

ê 713/2009 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

ð nový

(26)Agentúra by mala mať právomoci potrebné na účinný, transparentný, odôvodnený a predovšetkým nezávislý výkon regulačných funkcií. Nezávislosť agentúry od výrobcov elektriny a plynu a prevádzkovateľov prenosových/prepravných a distribučných sústav/ sietí nie je len kľúčovou zásadou dobrého riadenia, ale aj základnou podmienkou zabezpečenia dôvery trhu. Preto bBez toho, aby bolo dotknuté konanie členov rady regulačných orgánov v mene ich vnútroštátnych národných orgánov, by mala rada regulačných orgánov by mala konať nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov, mala by sa vyhýbať akémukoľvek konfliktu záujmov a nemala by požadovať alebo zohľadňovať pokyny ani prijímať odporúčania od žiadnej vlády členského štátu, ð inštitúcií Únie ï Komisie ani iného verejného či súkromného subjektu ð alebo osoby ï . Rozhodnutia rady regulačných orgánov by zároveň mali byť v súlade s právom Spoločenstva Ö Únie Õ v oblasti energie, ako je právo vnútorného trhu s energiou, životného prostredia a hospodárskej súťaže. Rada regulačných orgánov by mala podávať správy o svojich stanoviskách, odporúčaniach a rozhodnutiach inštitúciám Spoločenstva Ö Únie Õ .

ê 713/2009 odôvodnenie 19 (prispôsobené)

ðnový

(27)V oblastiach, kde má agentúra rozhodovaciu právomoc, by sa zainteresovaným stranám z dôvodu zjednodušenia postupov malo poskytnúť právo odvolať sa na odvolaciu radu, ktorá by mala byť súčasťou agentúry, ale mala by byť nezávislou od jej administratívnej a regulačnej štruktúry. ð V záujme zaistenia jej fungovania a úplnej nezávislosti by odvolacia rada mala mať v rozpočte agentúry samostatný rozpočtový riadok. ï V záujme kontinuity by sa pri vymenúvaní alebo opätovnom vymenúvaní členov odvolacej rady malo umožniť čiastočné nahrádzanie členov odvolacej rady. Proti rozhodnutiam odvolacej rady Ö možno Õ by malo byť možné podať odvolanie na Súdnom dvore Ö Európskej únie Õ Európskych spoločenstiev.

(28)ð Agentúra by mala svoje rozhodovacie právomoci uplatňovať v súlade so zásadami spravodlivého, transparentného a rozumného rozhodovania. Všetky procedurálne pravidlá agentúry by mali byť stanovené v jej rokovacom poriadku. ï

ê 713/2009 odôvodnenie 20 (prispôsobené)

ðnový

(29)Agentúra by mala byť financovaná najmä zo všeobecného rozpočtu Európskej ú Únie prostredníctvom poplatkov a dobrovoľných príspevkov. Agentúra by mala mať predovšetkým naďalej k dispozícii zdroje, ktorými regulačné orgány v súčasnosti prispievajú na účely vzájomnej spolupráce na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ . Pokiaľ ide o akékoľvek dotácie hradené zo všeobecného rozpočtu Európskej ú Únie, naďalej by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Spoločenstva Ö Únie Õ . Navyše, v súlade s článkom 91 Ö 107 Õ Ö delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 38 Õ nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev 39 , by mal Dvor audítorov vykonať audit Ö účtovnej závierky Õ ð nezávislý externý audítor ï .

ê 713/2009 odôvodnenie 21 (prispôsobené)

(30)Po zriadení agentúry by mal r Rozpočtový orgán by mal priebežne hodnotiť jej rozpočet Ö agentúry Õ na základe jej pracovnej záťaže a výkonu. Rozpočtový orgán by mal zabezpečiť, aby boli splnené najvyššie normy účinnosti.

ê 713/2009 odôvodnenie 22 (prispôsobené)

(31)Agentúra by mala mať zamestnancov na vysokej odbornej úrovni. Mala by využívať najmä spôsobilosti a skúsenosti zamestnancov vyslaných národnými regulačnými orgánmi, Komisiou a členskými štátmi. Na zamestnancov agentúry by sa mal vzťahovať Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „podmienky zamestnávania“) ustanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 40 a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Európskeho spoločenstva Ö Únie Õ na účely uplatňovania týchto predpisov. Správna rada by mala prijať po dohode s Komisiou vhodné vykonávacie predpisy.

ò nový

(32)Regulačné činnosti riaditeľa a rady regulačných orgánov podľa tohto nariadenia môžu byť podporené pracovnými skupinami.

ê 713/2009 odôvodnenie 23 (prispôsobené)

(33)Agentúra by mala uplatňovať všeobecné pravidlá o prístupe verejnosti k dokumentom v držbe orgánov Spoločenstva Ö Únie Õ . Správna rada by mala zaviesť praktické opatrenia na ochranu citlivých obchodných údajov a osobných údajov.

ò nový

(34)Zo spolupráce národných regulačných orgánov s agentúrou vyplýva, že väčšinové rozhodnutia sú kľúčovým predpokladom pokroku v otázkach spojených s vnútorným trhom s energiou, ktoré majú výrazný hospodársky vplyv vo viacerých členských štátoch. Národné regulačné orgány by preto v rade regulačných orgánov mali hlasovať jednoduchou väčšinou.

ê 713/2009 odôvodnenie 24

Agentúra by tam, kde je to vhodné, mala byť zodpovedná Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

ê 713/2009 odôvodnenie 25 (prispôsobené)

(35)Malo by sa umožniť, aby sa v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Spoločenstvo Ö Únia Õ , na práci agentúry podieľali krajiny, ktoré nie sú členmi Spoločenstva Ö Únie Õ .

ê 713/2009 odôvodnenie 26

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu 41 .

ê 713/2009 odôvodnenie 27

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie usmernení potrebných pre situácie, v ktorých sa agentúra stáva príslušným orgánom na rozhodovanie o podmienkach prístupu a prevádzkovej bezpečnosti cezhraničnej infraštruktúry. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

ê 713/2009 odôvodnenie 28 (prispôsobené)

(36)Komisia by mala najneskôr do troch rokov odo dňa, keď prvý riaditeľ začne plniť svoje povinnosti, a potom každé štyri roky predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o osobitných úlohách agentúry a dosiahnutých výsledkoch spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi. V tejto správe by Komisia mala predložiť návrhy na ďalšie úlohy agentúry.

ê 713/2009 odôvodnenie 29 (prispôsobené)

(37)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zapojenie a spoluprácu národných regulačných orgánov na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ , nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ , môže Spoločenstvo Ö Únia Õ prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

ò nový

(38)Členský štát, ktorý je hostiteľským štátom agentúry, by mal vytvoriť najlepšie možné podmienky na zabezpečenie bezproblémového a efektívneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného školského vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE Ö CIELE A ÚLOHY Õ

Článok 1

Predmet úpravy Ö Zriadenie a ciele Õ

1.Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Ö Európskej únie Õ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“).

2.Účelom agentúry je pomáhať na úrovni Ö Únie Õ Spoločenstva regulačným orgánom uvedeným v článku 57 35 [prepracovaného znenia smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2] smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou 42 a v článku 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 43 pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré sa vykonávajú v členských štátoch, a podľa potreby koordinovať ich činnosť.

3. Agentúra bude sídliť v priestoroch Komisie, kým sa nepripravia jej priestory.

Článok 42

Akty agentúry

Agentúra:

a)vydáva stanoviská a odporúčania určené prevádzkovateľom prenosových sústav/prepravných sietí, ð regionálnym operačným centrám a nominovaným organizátorom trhu s elektrinou ï ;

b)vydáva stanoviská a odporúčania určené regulačným orgánom;

c)vydáva stanoviská a odporúčania určené Európskemu parlamentu, Rade alebo Komisii;

d)prijíma individuálne rozhodnutia v osobitných prípadoch uvedených v článkoch 6, 7, 8 a 11 9 Ö tohto nariadenia Õ a

e)predkladá Komisii nezáväzné rámcové usmernenia (ďalej len „rámcové usmernenia“) v súlade s článkom 55 6 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] 44 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny 45 a článkom 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 46 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn.

KAPITOLA II

ÚLOHY

Článok 53

Všeobecné úlohy

Agentúra môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady, Komisie alebo z vlastnej iniciatívy poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanovisko alebo odporúčanie ku všetkým otázkam súvisiacim s účelom, na ktorý bola zriadená.

Článok 64

Úlohy Ö agentúry Õ týkajúce sa spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí

1.Agentúra poskytuje Komisii stanovisko k návrhu stanov, zoznamu členov a návrhu rokovacieho poriadku ENTSO pre elektrinu v súlade s článkom 26 5 ods. 2 [OP: prepracované znenie nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a ENTSO pre plyn v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2009.

2.Agentúra monitoruje plnenie úloh ENTSO pre elektrinu podľa článku 29 9 [OP: prepracované znenie nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a úloh ENTSO pre plyn podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 715/2009.

3.Agentúra poskytuje ð môže poskytnúť ï stanovisko:

a)ENTSO pre elektrinu podľa článku 8 ods. 2 27 ods. 1 písm. a) [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a ENTSO pre plyn podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2009 k návrhom sieťových predpisov, ako aj

b)ENTSO pre elektrinu podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku 27 ods. 1 písm. b) a h) [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a ENTSO pre plyn podľa článku 9 ods. 2 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 715/2009 k návrhu ročného pracovného programu a, k návrhu plánu rozvoja sústavy/siete pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ a ďalším príslušným dokumentom uvedeným v článku 8 ods. 3 27 ods. 1 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 715/2009 s ohľadom na ciele nediskriminácie, efektívnej hospodárskej súťaže a v záujme účinného a bezpečného fungovania vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom.

4.Agentúra poskytne na základe skutkových okolností ENTSO pre elektrinu, ENTSO pre plyn, Európskemu parlamentu, Rade a Komisii riadne odôvodnené stanovisko a odporúčania, ak usúdi, že návrh ročného pracovného programu alebo návrh plánu rozvoja sústavy/siete pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ , ktorý jej bol predložený v súlade s článkom 9 ods. 2 druhým pododsekom 27 ods. 1 písm. b) a h) [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a s článkom 9 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (ES) č. 715/2009 neprispieva k nediskrimináciiačnej, efektívnej hospodárskej súťaži a efektívnemu fungovaniu trhu, ani k dostatočnej úrovni cezhraničných prepojení otvorených pre prístup tretích strán alebo nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami [OP: prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu 861/2 a prepracovaného znenia smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2] alebo smernice 2009/73/ES a nariadenia (ES) č. 715/2009.

Článok 5

Ö Úlohy agentúry z hľadiska prípravy a vykonávania sieťových predpisov a usmernení Õ

1.Agentúra sa zúčastňuje na vypracúvaní sieťových predpisov v súlade s článkom 55 6 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článkom 6 nariadenia (ES) č. 715/2009. Ö Agentúra najmä: Õ

a)Agentúra predloží návrh nezáväzných rámcových usmernení Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 6 ods. 2 55 ods. 3 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2009. Agentúra preskúma návrh nezáväzných rámcových usmernení a opäť ho predloží Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 6 ods. 4 55 ods. 6 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 715/2009. ;

b) Agentúra poskytne ENTSO pre elektrinu alebo ENTSO pre plyn odôvodnené stanovisko k sieťovému predpisu v súlade s článkom 6 ods. 7 [nariadenia (ES) č. 714/2009] alebo článkom 6 ods. 7 nariadenia (ES) č. 715/2009.;

c) Agentúra predloží ð revidovaný ï sieťový predpis Komisii a môže odporučiť jeho prijatie v súlade s článkom 6 ods. 9 55 ods. 10 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článkom Ö podľa článku Õ 6 ods. 9 nariadenia (ES) č. 715/2009. Agentúra vypracuje a predloží návrh sieťového predpisu Komisii, ak o to bude požiadaná podľa článku 55 ods. 11 6 ods. 10 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 6 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009. ;

d)5. Agentúra poskytne Komisii riadne odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 55 ods. 13 9 ods. 1 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 715/2009, ak ENTSO pre elektrinu alebo ENTSO pre plyn nevykonala sieťový predpis vypracovaný podľa článku 27 ods. 1 písm. a) 8 ods. 2 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] ani alebo článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2009, alebo ani sieťový predpis vypracovaný v súlade s článkom 55 ods. 2 6 ods. 1 až 10 uvedených nariadení nariadenia [prepracované znenie nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článkom 6 ods. 1 až 10 nariadenia (ES) č. 715/2009, ale ktorý neprijala Komisia podľa článku 55 ods. 12 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článku 6 ods. 11 uvedených nariadení nariadenia (ES) č. 715/2009.

e)6. Agentúra monitoruje a analyzuje vykonávanie sieťových predpisov a usmernení prijatých Komisiou podľa článku 55 ods. 12 6 ods. 11 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článku 6 ods. 11 nariadenia (ES) č. 715/2009 a ich účinok na harmonizáciu uplatniteľných pravidiel zameraných na uľahčovanie integrácie trhovu, ako aj ich účinok na nediskrimináciu, efektívnu hospodársku súťaž a efektívne fungovanie trhu, a podáva o ňom správy Komisii.

ò nový

2.Ak sa v sieťových predpisoch a usmerneniach vypracovaných podľa kapitoly VII [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] stanovuje vypracovanie návrhov podmienok alebo metodík vykonávania týchto sieťových predpisov a usmernení, ktoré si vyžadujú regulačné schválenie všetkých regulačných orgánov alebo všetkých regulačných orgánov dotknutého regiónu, takéto podmienky alebo metodiky sa predložia na revíziu a schválenie agentúre. Agentúra dané podmienky alebo metodiky pred schválením zreviduje a podľa potreby zmení s cieľom zaistiť, aby boli v súlade s účelom príslušného sieťového predpisu alebo usmernenia a prispievali k integrácii trhov, nediskriminácii a efektívnemu fungovaniu trhu. Uplatňuje sa postup koordinácie regionálnych úloh v súlade s článkom 7.

3.V kontexte preskúmania ponukových oblastí agentúra schváli a môže vyžiadať zmeny metodiky a predpokladov, ktoré sa použijú v procese preskúmania ponukových oblastí v zmysle článku 13 ods. 3 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2].

ê 713/2009 (prispôsobené)

7. Agentúra monitoruje pokrok dosiahnutý pri realizácii projektov na vytvorenie novej prepojovacej kapacity.

8. Agentúra monitoruje vykonávanie plánu rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo. Ak zistí nezrovnalosti medzi takýmto plánom a jeho vykonávaním, preskúma, aké sú dôvody týchto nezrovnalostí, a predloží odporúčania prevádzkovateľom prenosových sústav/prepravných sietí, národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom s cieľom uskutočňovať investície v súlade s 10-ročným plánom rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo.

4.9..Agentúra monitoruje regionálnu spoluprácu prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí podľa článku 3112 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a článku 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a pri formulovaní svojich stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí dôsledne zohľadňuje výsledky tejto spolupráce.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 67

Úlohy Ö agentúry Õ týkajúce sa národných regulačných orgánov

1.Agentúra prijíma individuálne rozhodnutia o technických otázkach, ak sú tieto rozhodnutia ustanovené v [OP: prepracované znenie smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2], smernici 2009/73/ES, [OP: prepracované znenie nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo nariadení (ES) č. 715/2009.

2.Agentúra môže v súlade so svojím pracovným programom, alebo na žiadosť Komisie ðalebo z vlastnej iniciatívyï predložiť odporúčania na pomoc regulačným orgánom a účastníkom trhu pri výmene osvedčených postupov.

3.Agentúra vytvorí rámec, v rámci ktorého budú môcť národné regulačné orgány spolupracovať. Podporuje spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi regulačnými orgánmi na regionálnej úrovni a na úrovni Spoločenstva Ö Únie Õ ð s cieľom zaistiť interoperabilitu, komunikáciu a monitorovanie regionálnych výsledkov v oblastiach, ktoré ešte nie sú na úrovni Únie harmonizované, ï a pri formulovaní svojich stanovísk, odporúčaní a rozhodnutí dôsledne zohľadňuje výsledky tejto spolupráce. Ak agentúra usúdi, že sú pre takúto spoluprácu potrebné záväzné pravidlá, predloží Komisii príslušné odporúčania.

4.Agentúra na žiadosť ktoréhokoľvek regulačného orgánu alebo Komisie poskytne na základe skutkových okolností Ö skutkového stavu Õ stanovisko k tomu, či je rozhodnutie prijaté regulačným orgánom v súlade s usmerneniami uvedenými v [prepracovanom znení smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2], v smernici 2009/73/ES, v [prepracovanom znení nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo v nariadení (ES) č. 715/2009 alebo s inými príslušnými ustanoveniami týchto smerníc alebo nariadení.

5.Pokiaľ národný regulačný orgán primeraným spôsobom nevyhovie stanovisku agentúry uvedenému v odseku 4 do štyroch mesiacov od dátumu jeho doručenia, agentúra o tom informuje Komisiu a prípadne príslušný členský štát.

6.Ak sa národný regulačný orgán v konkrétnom prípade stretne s ťažkosťami pri uplatňovaní usmernení uvedených v [prepracovanom znení smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2], v smernici 2009/73/ES, v [prepracovanom znení nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo v nariadení (ES) č. 715/2009, môže požiadať agentúru o stanovisko. Agentúra po konzultácii s Komisiou vydá stanovisko do troch mesiacov od prijatia takejto žiadosti.

7.Agentúra rozhoduje o podmienkach prístupu k elektroenergetickej a plynárenskej infraštruktúre, ktorá spája alebo môže spájať najmenej dva členské štáty (ďalej len „cezhraničná infraštruktúra“), a o jej prevádzkovej bezpečnosti v súlade s odsekom 8 článkom 8.

Článok 8

Úlohy súvisiace s podmienkami prístupu a prevádzkovou bezpečnosťou cezhraničnej infraštruktúry

8.1. V prípade Ö Pokiaľ ide o Õ ð regulačné otázky ï cezhraničnejého ð významu, ï infraštruktúry rozhoduje agentúra o tých regulačných otázkach, ktoré patria do pôsobnosti národných regulačných orgánov a ktoré môžu zahŕňať podmienky prístupu ð a prevádzkovej bezpečnosti alebo metodiky s významom pre cezhraničný obchod alebo ï a prevádzkovú bezpečnosť, ð alebo o iných regulačných otázkach cezhraničného významu ï ale iba:

a) keď príslušné národné regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia Ö po postúpení Õ veci poslednému z týchto regulačných orgánov, alebo

b) na základe spoločnej žiadosti príslušných národných regulačných orgánov.

Príslušné národné regulačné orgány môžu spoločne žiadať, aby sa obdobie uvedené v písmene a) predĺžilo najviac o obdobie šiestich mesiacov.

Agentúra sa pri príprave svojich rozhodnutí radí s dotknutými národnými regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí a je Ö musí byť Õ informovaná o návrhoch a pripomienkach všetkých dotknutých prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí.

2. Podmienky prístupu k cezhraničnej infraštruktúre zahŕňajú:

a) postup pre prideľovanie kapacity;

b) časové rámce prideľovania;

c) rozdelenie príjmov z preťaženia a

d) výber poplatkov od užívateľov infraštruktúry podľa článku 17 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo článku 36 ods. 1 písm. d) smernice 2009/73/ES.

9.3. Ak sa vec postúpi agentúre podľa odseku 8 1, agentúra:

a)vydá rozhodnutie najneskôr do 6 Ö šiestich Õ mesiacov od postúpenia a

b)môže v prípade potreby vydať predbežné rozhodnutie, ktorým zabezpečí ochranu bezpečnosti dodávok alebo prevádzkovú bezpečnostnú ochranu dotknutej infraštruktúry.

4. Komisia môže prijať usmernenia pre situácie, v ktorých sa agentúra stáva orgánom príslušným na rozhodovanie o podmienkach prístupu a prevádzkovej bezpečnosti cezhraničnej infraštruktúry. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 32 ods. 2 tohto nariadenia.

10.5. V prípade, keď regulačné otázky uvedené v odseku 8 1 zahŕňajú aj výnimky v zmysle článku 59 17 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 36 smernice 2009/73/ES, predĺženia lehôt stanovené v tomto nariadení a odklady stanovené v uvedených ustanoveniach sa nekumulujú.

ò nový

Článok 7

Koordinácia regionálnych úloh s agentúrou

1.Pri rozhodnutiach poľa poslednej vety článku 5 ods. 2 tohto nariadenia týkajúcich sa regionálnych podmienok alebo metodík, ktoré sa majú vypracovať v rámci sieťových predpisov a usmernení podľa kapitoly VII [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2], ktoré sa bežne týkajú obmedzeného počtu členských štátov a vyžadujú si spoločné regulačné rozhodnutie na regionálnej úrovni, môže agentúre pomáhať časť rady regulačných orgánov, ktorá zahŕňa iba regulačné orgány príslušného regiónu, v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

2.Riaditeľ posúdi možný vplyv spoločného návrhu na vnútorný trh a vydá stanovisko k tomu, či má spoločný návrh najmä regionálny význam, alebo či má hmatateľný vplyv na vnútorný trh, najmä v prípadoch, ak má príslušná otázka zásadný význam nad rámec dotknutého regiónu.

3.Ak je to vhodné, rada regulačných orgánov najmä s prihliadnutím na stanovisko riaditeľa zriadi regionálnu podskupinu zloženú z dotknutých členov rady regulačných orgánov, aby návrh zrevidovala a vydala rade regulačných orgánov odporúčanie o schválení vrátane prípadných zmien.

4.Pri rozhodovaní o svojom stanovisku k návrhu rada regulačných orgánov náležite zohľadní odporúčanie regionálnej podskupiny.

5.Regulačné orgány príslušného regiónu spoločne určia jeden koordinačný národný regulačný orgán zodpovedný za koordináciu regionálnych podskupín národných regulačných orgánov. Funkcia koordinačného národného regulačného orgánu rotuje každé dva roky. Koordinačný národný regulačný orgán plní pre všetky dotknuté strany vrátane agentúry funkciu kontaktného miesta. Od všetkých dotknutých strán si môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iného národného regulačného orgánu alebo orgánov daného regiónu vyžiadať informácie relevantné pre plnenie regulačných funkcií na regionálnej úrovni a agentúre poskytne informácie o regionálnych činnostiach národných regulačných orgánov daného regiónu. Regulačné orgány pôsobiace v regionálnych podskupinách rady regulačných orgánov sprístupnia dostatočné prostriedky na to, aby skupina mohla plniť svoje funkcie.

Článok 8

Úlohy agentúry vo vzťahu k regionálnym operačným centrám

6.Agentúra v úzkej spolupráci s národnými regulačnými orgánmi a ENTSO pre elektrinu monitoruje a analyzuje výsledky regionálnych operačných centier, pričom prihliada na správy stanovené v [článku 43 ods. 4 prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2].

7.V záujme efektívneho a promptného výkonu úloh uvedených v odseku 1 agentúra najmä:

a)rozhoduje o konfigurácii regiónov prevádzky sústavy v zmysle článku 33 ods. 1 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2];

b)podľa potreby si vyžaduje informácie od regionálnych operačných centier podľa článku 43 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2];

c)vydáva stanoviská a odporúčania určené Európskej komisii, Rade a Európskemu parlamentu;

d)vydáva stanoviská a odporúčania pre regionálne operačné centrá.

Článok 9

Úlohy agentúry vo vzťahu k nominovaným organizátorom trhu s elektrinou

Na uistenie sa, že nominovaní organizátori trhu s elektrinou vykonávajú svoje funkcie v zmysle [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] a nariadenia Komisie 2015/1222 z 24. júla 2015 47 , agentúra:

a)monitoruje pokrok nominovaných organizátorov trhu s elektrinou pri zriaďovaní funkcií podľa nariadenia 2015/1222;

b)predkladá Komisii odporúčania v súlade s článkom 7 ods. 5 nariadenia 2015/1222;

c)podľa potreby žiada od nominovaných organizátorov trhu s elektrinou informácie.

Článok 10

Úlohy agentúry z hľadiska primeranosti výroby a pripravenosti na riziká

1.Agentúra schvaľuje a podľa potreby mení

a)návrhy metodík a výpočtov súvisiacich s posudzovaním primeranosti zdrojov na európskej úrovni podľa článku 19 ods. 2, 3 a 5 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2].

b)návrhy technických špecifikácií cezhraničnej účasti na kapacitných mechanizmoch podľa článku 21 ods. 10 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2].

2.Agentúra schvaľuje a mení (podľa potreby) metodiky

a)identifikácie krízových scenárov v odvetví elektriny na regionálnej úrovni, ako je opísané v článku 5 [nariadenia o pripravenosti na riziká podľa návrhu COM(2016) 862];

b)posudzovania krátkodobej primeranosti, ako je opísané v článku 8 [nariadenia o pripravenosti na riziká podľa návrhu COM(2016) 862];

ê 713/2009 (prispôsobené)

Článok 119

Iné úlohy Ö Úlohy agentúry z hľadiska rozhodnutí o výnimkách a certifikácii Õ

1. Agentúra môže rozhodnúť o výnimkách podľa článku 59 17 ods. 5 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2]. Agentúra môže udeľovať výnimky aj podľa článku 36 ods. 4 smernice 2009/73/ES, ak sa príslušná infraštruktúra nachádza na území viac ako jedného členského štátu.

2. Agentúra poskytuje na žiadosť Komisie podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 715/2009 stanovisko k rozhodnutiam národných regulačných orgánov o certifikácii.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 12

Ö Úlohy agentúry z hľadiska infraštruktúry Õ

ð Pokiaľ ide o transeurópsku energetickú infraštruktúru, agentúra v úzkej spolupráci s regulačnými orgánmi a sieťami ENTSO: ï

a)7. Agentúra monitoruje pokrok dosiahnutý pri realizácii projektov na vytvorenie novej prepojovacej kapacity. ;

b)8. Agentúra monitoruje vykonávanie plánu ov rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ. Ak zistí nezrovnalosti medzi takýmto plánom Ö týmito plánmi Õ a jeho Ö ich Õ vykonávaním, preskúma, aké sú dôvody týchto nezrovnalostí, a predloží odporúčania prevádzkovateľom prenosových sústav/prepravných sietí, národným regulačným orgánom alebo iným Ö dotknutým Õ príslušným orgánom s cieľom uskutočňovať investície v súlade s 10-ročným plánom mi rozvoja siete/sústavy pre celé Spoločenstvo Ö celú Úniu Õ.

ò nový

c)vykonáva povinnosti stanovené v článkoch 5, 11, 12 a 13 nariadenia (EÚ) č. 347/2013.

Článok 13

Úlohy agentúry z hľadiska integrity a transparentnosti veľkoobchodných trhov

Na účinné monitorovanie integrity a transparentnosti veľkoobchodných trhov agentúra v úzkej spolupráci s regulačnými orgánmi a ďalšími národnými orgánmi:

a)monitoruje veľkoobchodné trhy, zbiera údaje a registruje účastníkov trhu v súlade s článkami 7 až 9 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 48 ;

b)predkladá Komisii odporúčania v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

c)vykonáva vyšetrovania podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 14 9

Ö Poverenie agentúry novými úlohami Õ

Agentúra môže za okolností jasne vymedzených Komisiou v usmerneniach prijatých podľa článku 57 18 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 23 nariadenia (ES) č. 715/2009 a v otázkach súvisiacich s účelom, na ktorý bola zriadená, byť poverená ďalšími úlohami, ð pričom sa dodržia obmedzenia presunu výkonných právomocí na agentúry Únie ï ktoré nezahŕňajú rozhodovacie právomoci.

Článok 15 10

Konzultácie a transparentnosť

1.Agentúra sa pri plnení svojich úloh, najmä pri vypracúvaní rámcových usmernení podľa článku 55 6 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 6 nariadenia (ES) č. 715/2009, a pri navrhovaní zmien a doplnení sieťových predpisov podľa Ö článku 56 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo Õ článku 7 Ö nariadenia (ES) č. 715/2009 Õ uvedených nariadení dôkladne a včas radí s účastníkmi trhu, prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí, spotrebiteľmi, koncovými užívateľmi, a ak je to vhodné, orgánmi pre hospodársku súťaž, bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci; pričom koná otvorene a transparentne, najmä ak sa jej úlohy týkajú prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí.

2.Agentúra zabezpečí, aby verejnosť a akékoľvek zainteresované strany dostávali v náležitých prípadoch objektívne, spoľahlivé a ľahko Ö prístupné Õ dostupné informácie, najmä o výsledkoch jej práce.

Zverejnia sa všetky dokumenty a zápisnice z konzultácií uskutočnených počas vypracúvania rámcových usmernení podľa článku 55 6 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine podľa návrhu COM(2016) 861/2] alebo článku 6 nariadenia (ES) č. 715/2009 alebo zmien a doplnení sieťových predpisov Ö uvedených v odseku 1 Õ podľa článku 7 uvedených nariadení.

3.Pred prijatím rámcových usmernení podľa článku 556 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo článku 6 nariadenia (ES) č. 715/2009 alebo pred navrhnutím zmien a doplnení sieťových predpisov podľa Ö odseku 1 Õ článku 7 uvedených nariadení agentúra uvedie, ako sa zohľadnili pripomienky doručené počas konzultácií, a ak pripomienky neboli zohľadnené, uvedie dôvody.

4.Agentúra zverejňuje na svojej internetovej stránke prinajmenšom program, podkladové dokumenty a v prípade potreby zápisnice zo schôdzí správnej rady, rady regulačných orgánov a odvolacej rady.

Článok 16 11

Monitorovanie energetického sektora Ö elektriny Õ a sektora zemného plynu a podávanie správ

1.Agentúra v úzkej spolupráci s Komisiou, členskými štátmi a príslušnými národnými orgánmi vrátane národných regulačných orgánov a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov, monitoruje ð veľkoobchodné a maloobchodné ï medzinárodný trhy s elektrinou a so zemným plynom, najmä maloobchodné ceny elektriny a plynu, ð dodržiavanie práv spotrebiteľov stanovených v [prepracovanom znení smernice o elektrine podľa návrhu COM(2016) 864/2] a v smernici 2009/73/ES, ï prístup k sieti sieťam vrátane prístupu k elektrine Ö elektriny Õ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ð potenciálne prekážky cezhraničného obchodu, štátne zásahy brániace tomu, aby ceny odrážali skutočný nedostatok, výsledky členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny na základe výsledkov posudzovania primeranosti zdrojov na európskej úrovni uvedeného v článku 19 [prepracovaného znenia nariadenia o elektrine], najmä pri zohľadnení hodnotení ex-post uvedených v článku 16 [nariadenia o pripravenosti na riziká podľa návrhu COM(2016) 862] ï a súlad s právami spotrebiteľov stanovenými v smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES.

2.Agentúra vo svojej výročnej správe Ö každoročne Õ zverejňuje Ö správu s výsledkami Õ výsledky monitorovania uvedeného v odseku 1. V tejto správe uvedie všetky prekážky dokončenia vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom.

3.Pri zverejnení svojej výročnej správy môže agentúra podať Európskemu parlamentu a Komisii stanovisko k Ö prípadným Õ opatreniam, ktoré by sa mohli prijať na odstránenie prekážok uvedených v odseku 2.

KAPITOLA III II

ORGANIZÁCIA Ö AGENTÚRY Õ

Článok 172

Právne postavenie

1.Agentúra je orgánom Spoločenstva Ö Únie Õ s právnou subjektivitou.

2.Agentúra má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú jeho právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo ho scudzovať, ako aj byť účastníkom súdneho konania.

3.Agentúru zastupuje jej riaditeľ.

ò nový

4.Sídlom agentúry je Ľubľana v Slovinsku.

Agentúra môže zriadiť miestne kancelárie v členských štátoch pod podmienkou ich súhlasu a v súlade s článkom 25 písm. j).

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 18 3
Zloženie Ö Administratívna a riadiaca štruktúra Õ

Agentúru tvorí:

a)správna rada, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 13 20;

b)rada regulačných orgánov, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 23 15;

c)riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy uvedené v článku 25 17 a

d)odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy uvedené v článku 29 19.

Článok 19 12

Ö Zloženie Õ Ssprávneja radya

1.Správna rada pozostáva z deviatich členov. Každý člen má náhradníka. Dvoch členov a ich náhradníkov vymenúva Komisia, dvoch členov a ich náhradníkov Európsky parlament a piatich členov a ich náhradníkov vymenúva Rada. Členom správnej rady nemôže byť poslanec Európskeho parlamentu.

2.Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov je štyri roky a môže sa jedenkrát obnoviť. Pri prvom mandáte bude Ö je Õ toto obdobie pre polovicu členov správnej rady a ich náhradníkov šesťročné.

3.2. Správna rada si spomedzi svojich členov určí ð dvojtretinovou väčšinou zvolí ï predsedu a podpredsedu. Podpredseda automaticky nahradí predsedu, ak predseda nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je dva roky a môže sa jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa však skončí, keď prestanú byť členmi správnej rady.

4.3. Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda. Predseda rady regulačných orgánov alebo osoba poverená radou regulačných orgánov a riaditeľ agentúry sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na rokovaniach, ak správna rada, pokiaľ ide o riaditeľa, nerozhodne inak. Správna rada sa stretáva najmenej dvakrát ročne na riadnom zasadnutí. Zasadá aj na podnet svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň tretiny svojich členov. Správna rada môže prizvať kohokoľvek, koho stanovisko môže byť dôležité, aby sa zúčastnil na zasadnutiach ako pozorovateľ. Členom správnej rady môžu s prihliadnutím na rokovací poriadok pomáhať poradcovia alebo experti. Administratívne služby poskytuje správnej rade agentúra.

5.4. Rozhodnutia správnej rady sa prijímajú na základe ð jednoduchej ï dvojtretinovej väčšiny prítomných členov, ak sa v tomto nariadení neuvádza inak. Každý člen správnej rady alebo náhradník má jeden hlas.

6.5. Rokovací poriadok podrobnejšie určí:

a)mechanizmus hlasovania, najmä podmienky, na základe ktorých môže jeden člen konať v mene iného, a podľa potreby aj pravidlá upravujúce uznášaniaschopnosť a

b)rotačný mechanizmus na obnovu členov správnej rady vymenúvaných Radou, aby sa v priebehu času zabezpečila vyvážená účasť členských štátov.

7.6. Člen správnej rady nesmie byť členom rady regulačných orgánov.

8.7. Členovia správnej rady sa zaväzujú konať nezávisle a objektívne vo verejnom záujme. , bez toho, aby žiadali alebo zohľadňovali akékoľvek politické pokyny. Na tento účel každý člen správnej rady podá písomné vyhlásenie o záväzkoch a písomné vyhlásenie o záujmoch, v ktorom buď uvedie, že neexistujú žiadne záujmy, ktoré možno považovať za prekážku jeho nezávislosti, alebo uvedie priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku jeho nezávislosti. Tieto vyhlásenia sa každoročne zverejnia.

Článok 20 13

Úlohy Ö Funkcie Õ správnej rady

1.Správna rada:,

a)po porade Ö s radou regulačných orgánov Õ a po získaní jej súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov podľa článku 23 15 písm. b) vymenuje riaditeľa v súlade s článkom 24 16 ods. 2 ð a v relevantných prípadoch predĺži jeho funkčné obdobie alebo ho z funkcie odvolá. ï

b)2. Správna rada formálne vymenuje členov rady regulačných orgánov v súlade s článkom 22 14 ods. 1.

c)3. Správna rada formálne vymenuje členov odvolacej rady v súlade s článkom 26 ods. 2 18 ods. 1 a ods. 2.

d)4. Správna rada zabezpečí, aby agentúra vykonávala svoje poslanie a plnila úlohy, ktoré jej boli pridelené, v súlade s týmto nariadením.

e)5. Správna rada do 30. septembra každýého roka ð prijíma návrh programového dokumentu uvedeného v článku 21 pred jeho predložením Komisii na poskytnutie stanoviska a ï po konzultácii s ð v nadväznosti na stanovisko ï Komisieou a po schválení radou regulačných orgánov v súlade s článkom 23 ods. 5 písm. c) 15 ods. 3 prijme Ö prijíma Õ pracovný program ð programový dokument ï agentúry na nasledujúci rok ð dvojtretinovou väčšinou svojich členov ï a postúpi ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Pracovný program sa prijíma bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup, a zverejní sa.

6. Správna rada prijme viacročný program a v prípade potreby ho zreviduje. Revízia je založená na hodnotiacej správe, ktorú vypracuje nezávislý externý expert na žiadosť správnej rady. Tieto dokumenty sa zverejňujú.

f)7. Správna rada ð dvojtretinovou väčšinou prijíma ročný rozpočet agentúry a ï vykonáva ð svoje ostatné ï rozpočtové právomoci ð funkcie ï v súlade s článkami 31 až 35 21 až 24.

g)8. Správna rada po získaní súhlasu Komisie rozhoduje o prijatí akéhokoľvek odkázaného majetku, darov alebo dotácií z iných zdrojov Ö Únie Õ Spoločenstva, alebo akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov od členských štátov alebo regulačných orgánov. Stanovisko, ktoré má správneja radya zaujať Ö vydané Õ podľa článku 35 24 ods. 5, musí obsahovať odkaz na zdroje financovania uvedené v tomto odseku.

h)9. Správna rada po porade s radou regulačných orgánov vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k riaditeľovi. ð Okrem toho vo vzťahu k zamestnancom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy. ï

i)10. Správna rada podľa potreby vypracúva vykonávacie predpisy agentúry na uplatňovanie služobného poriadku ð a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 služobného poriadku ï v súlade s článkom podľa článku 39 28 ods. 2.

j)11. Správna rada prijme praktické opatrenia o práve na prístup k dokumentom agentúry v súlade s článkom 41 30.

k)12. Správna rada prijme Ö prijíma Õ a uverejní Ö uverejňuje Õ výročnú správu o činnosti agentúry na základe návrhu výročnej správy uvedenej v článku 25 písm. h) a postúpi túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Ö a Õ Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov do 15. júna ð 1. júla ï každého roku. Táto výročná správa o činnosti agentúry obsahuje samostatnú časť schválenú radou regulačných orgánov, ktorá sa týka regulačných činností agentúry počas Ö daného Õ posudzovaného roka.

l)13. Správna rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

ò nový

m)prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru v súlade s článkom 36;

n)prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

o)vo vzťahu k svojim členom, ako aj k členom odvolacej rady prijíma pravidlá na zamedzenie konfliktom záujmov a ich riadenie;

p)prijíma a pravidelne aktualizuje plány komunikácie a šírenia informácií uvedené v článku 41;

q)vymenúva účtovníka podliehajúceho služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý je pri vykonávaní svojich povinností úplne nezávislý;

r)zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom či externom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“);

s)schvaľuje uzavretie pracovných dojednaní v súlade s článkom 43.

2.Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, kedy možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

3.Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na zamestnanca iného ako riaditeľa.

ò nový

Článok 21

Ročné a viacročné plánovanie

1.Správna rada každoročne prijíma programový dokument obsahujúci viacročný a ročný program založený na návrhu, ktorý predkladá riaditeľ, zohľadňujúci stanovisko Komisie a v súvislosti s viacročným plánovaním po porade s Európskym parlamentom. Každoročne ho zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Komisii najneskôr 31. januára.

Programový dokument nadobúda definitívnu podobu po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví.

2.Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje aj opis opatrení, ktoré treba financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom musia stanovovať úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo vypustené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom. Ročné a viacročné plánovanie musí zahŕňať aj stratégiu týkajúcu sa vzťahov s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 43, ako aj opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

3.Správna rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa agentúre uloží nová úloha.

Každá podstatná zmena v ročnom pracovnom programe sa prijíma rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže právomoc prijímať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu delegovať na riaditeľa.

4.Vo viacročnom pracovnom programe je stanovené všeobecné strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Ďalej sa v ňom stanovuje plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a personálu.

Plánovanie zdrojov sa každoročne aktualizuje. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby, a najmä s cieľom zamerať sa na výsledky hodnotenia uvedeného v článku 45.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 22 14

Ö Zloženie Õ Rradya regulačných orgánov

1.Rada regulačných orgánov je zložená z:

a)vysokých predstaviteľov regulačných orgánov podľa článku 56 ods. 1 [prepracovaného znenia smernice o elektrine] a článku 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES a jedného náhradníka za každý členský štát spomedzi súčasných vysokých predstaviteľov týchto orgánov ð pričom v oboch prípadoch ich nominuje národný regulačný orgán ï ;

b)jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie.

Členom rady regulačných orgánov môže byť len jeden zástupca každého členského štátu z národného regulačného orgánu.

Každý národný regulačný orgán zodpovedá za menovanie náhradníka Ö náhradného člena Õ spomedzi súčasných zamestnancov národného regulačného orgánu.

2.Rada regulačných orgánov si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu. Podpredseda nahradí predsedu, ak predseda nie je schopný vykonávať svoje povinnosti. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je dva a pol roka a môže sa obnoviť. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa však v každom prípade skončí, keď prestanú byť členmi rady regulačných orgánov.

Článok 23

Ö Funkcie rady regulačných orgánov Õ

1.3. Rada regulačných orgánov ð a podvýbory v zmysle článku 7 ï prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou ð jednoduchou ï väčšinou prítomných členov, ð pričom každý člen má jeden hlas, okrem stanoviska podľa odseku 5 písm. b), ktoré sa prijíma dvojtretinovou väčšinou prítomných členov ï.

2.4. Rada regulačných orgánov prijme a uverejní svoj rokovací poriadok, v ktorom sa určia podrobnejšie podmienky hlasovania, najmä podmienky zastupovania jedného člena iným a prípadne pravidlá uznášaniaschopnosti. V rokovacom poriadku sa môžu ustanoviť osobitné pracovné metódy pre posudzovanie otázok vyplývajúcich z regionálnych iniciatív spolupráce.

3.5. Rada regulačných orgánov pri výkone úloh, ktoré sa jej ukladajú v tomto nariadení, a bez toho, aby tým bola dotknutá činnosť jej členov v mene Ö ich Õ príslušných regulačných orgánov, koná nezávisle a nežiada ani nezohľadňuje pokyny od žiadnej vlády členského štátu, Komisie ani od žiadneho súkromného alebo verejného subjektu.

4.6. Administratívne služby poskytuje rade regulačných orgánov agentúra

Článok 15

Úlohy rady regulačných orgánov

5.1. Rada regulačných orgánov:

a)poskytuje riaditeľovi stanoviská k stanoviskám, odporúčaniam a rozhodnutiam uvedeným v článkoch 4 až 14, 6, 7, 8 a 9, pri ktorých sa zvažuje ich prijatie. Rada regulačných orgánov ďalej v rámci svojej pôsobnosti poskytuje usmernenia riaditeľovi pri výkone jeho úloh, ð s výnimkou rozhodnutí podľa článku 16 ods. 6 nariadenia č. 1227/2001 49 .ï

b)2. Rada regulačných orgánov poskytne stanovisko správnej rade ku kandidátovi, ktorý má byť v súlade s článkom 20 13 ods. 1 písm. a) a článkom 24 16 ods. 2 vymenovaný za riaditeľa. Rada prijme toto rozhodnutie na základe trojštvrtinovej väčšiny svojich členov.

c)3. Rada regulačných orgánov v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. e) 13 ods. 5 a článkom 25 písm. f) 17 ods. 6 a v súlade s predbežným návrhom rozpočtu stanoveným podľa článku 33 ods. 3 23 ods. 1 schváli pracovný program agentúry na nasledujúci rok a do 1. septembra každého roku ho predloží správnej rade na prijatie.

d)4. Rada regulačných orgánov schvaľuje samostatný oddiel výročnej správy o regulačných činnostiach podľa článku 20 ods. 1 13 ods. 12 a článku 25 17 písm. g).

6.5. Európsky parlament môže pri plnom rešpektovaní jeho nezávislosti vyzvať predsedu rady regulačných orgánov alebo jeho zástupcu, aby vystúpil pred jeho príslušným výborom a odpovedal na otázky členov tohto výboru.

Článok 24 16

Riaditeľ

1.Agentúru riadi jej riaditeľ, ktorý pri výkone svojich funkcií koná v súlade s usmerneniami uvedenými v článku 23 ods. 5 písm. a) 15 ods. 1 druhej vete, a ak tak ustanovuje toto nariadenie, so stanoviskami rady regulačných orgánov. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné úlohy správnej rady a rady regulačných orgánov vo vzťahu k úlohám riaditeľa, riaditeľ nežiada ani nezohľadňuje pokyny od žiadnej vlády, Komisie ð inštitúcií Únie ï , ani od žiadneho súkromného alebo verejného subjektu ð alebo osoby. Riaditeľ zodpovedá správnej rade. Riaditeľ sa môže zúčastňovať na zasadnutiach rady regulačných orgánov ako pozorovateľ ï.

2.Riaditeľa vymenúva správna rada po získaní súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov na základe kvalít, ako aj schopností a skúseností týkajúcich sa energetického odvetvia, zo zoznamu najmenej dvoch Ö troch Õ kandidátov navrhnutých Komisiou na základe ð otvoreného a transparentného výberového konania ï verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu. Pred vymenovaním môžu byť kandidáti vybraní správnou radou vyzvaní, aby vystúpili pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedali na otázky jeho členov. ð Na účely uzatvorenia zmluvy s riaditeľom zastupuje agentúru predseda správnej rady. ï

3.Funkčné obdobie riaditeľa je päťročné. V priebehu deviatich mesiacov pred koncom tohto obdobia Komisia vykoná hodnotenie. V rámci tohto hodnotenia Komisia preskúma najmä:

a)výsledky činnosti riaditeľa;

b)povinnosti agentúry a požiadavky na nasledujúce roky.

Hodnotenie sa v prípade uvedenom v písmene b) vypracuje s pomocou nezávislého externého experta.

4.Správna rada môže na návrh Komisie, po čo najdôkladnejšom zohľadnení hodnotenia, ako aj po konzultácii a čo najdôkladnejšom zohľadnení stanoviska rady regulačných orgánov k tomuto hodnoteniu a jedine v prípadoch, keď to možno odôvodniť úlohami agentúry a jej potrebami, jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa najviac o tri ð päť ï rokovy. ð Riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa nemôže na konci predĺženého obdobia zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na tú istú funkciu. ï

5.Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa. Mesiac pred predĺžením funkčného obdobia môže byť riaditeľ vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov.

6.Ak sa funkčné obdobie nepredĺži, riaditeľ ostáva vo funkcii až do vymenovania svojho Ö jeho Õ nástupcu.

7.Riaditeľa možno odvolať z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady po získaní súhlasného stanoviska rady regulačných orgánov. Správna rada prijme toto rozhodnutie na základe trojštvrtinovej ð dvojtretinovej ï väčšiny svojich členov.

8.Európsky parlament a Rada môžu vyzvať riaditeľa, aby predložil správu o výkone svojich povinností. Európsky parlament môže vyzvať riaditeľa, aby vystúpil pred jeho príslušným výborom a odpovedal na otázky členov tohto výboru.

Článok 25 17

Úlohy riaditeľa

Ö Riaditeľ: Õ

a)1. Riaditeľ zastupuje Ö je právnym zástupcom Õ agentúryu a zodpovedá za jej Ö každodenné Õ riadenie.

b)2. Riaditeľ pripravuje prácu správnej rady. Zúčastňuje sa na práci správnej rady bez práva hlasovať. ð Riaditeľ je zodpovedný za vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou; ï

c)3. Riaditeľ so súhlasným stanoviskom rady regulačných orgánov ð pripravuje, ï prijíma a uverejňuje stanoviská, odporúčania a rozhodnutia. Ö Stanoviská, odporúčania a rozhodnutia Õ uvedené v článkoch 3 až 11 a 14 5, 6, 7, 8 a 9 ð sa prijmú iba ak ï Ö s nimi vyjadrila súhlasné stanovisko rada regulačných orgánov Õ .;

d)4. Riaditeľ zodpovedá za realizáciu ročného pracovného programu agentúry pod dohľadom rady regulačných orgánov a pod administratívnou kontrolou správnej rady. ;

e)5. Riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, predovšetkým pokiaľ ide o prijímanie interných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení v záujme zabezpečenia fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením. ;

f)6. Riaditeľ každý rok pripraví návrh pracovného programu agentúry na nasledujúci rok a ð po prijatí daného návrhu správnou radou ï ho predloží ho rade regulačných orgánov, Európskemu parlamentu a Komisii do 30. júna ð 31. januára ï daného Ö každého Õ roka. ð Riaditeľ je zodpovedný za vykonávanie programového dokumentu a za informovanie správnej rady o jeho vykonávaní; ï

g)7. Riaditeľ vypracúva predbežný návrh rozpočtu agentúry podľa článku 33 23 ods. 1 a plní rozpočet agentúry Ö v súlade s článkom Õ podľa článku 34 a 35 24.;

h)8. Riaditeľ každý rok pripraví ð a predloží správnej rade ï návrh výročnej správy, ktorá obsahuje samostatný oddiel o regulačných činnostiach agentúry a oddiel o finančných a administratívnych záležitostiach.;

i)9. Riaditeľ vykonáva právomoci vo vzťahu k zamestnancom agentúry ustanovené v článku 39 28 ods. 3.;

ò nový

j)pripravuje akčný plán v nadväznosti na závery vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo externom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj správy o pokroku, ktoré predkladá Komisii dvakrát ročne a správnej rade pravidelne;

k)je zodpovedný za rozhodnutie, či je potrebné na účely efektívneho a účinného plnenia úloh agentúry umiestniť jedného alebo viacerých zamestnancov v jednom alebo viacerých členských štátoch. Rozhodnutie o zriadení miestnej kancelárie si vyžaduje predchádzajúci súhlas Komisie, správnej rady a príslušného členského štátu alebo štátov. V uvedenom rozhodnutí sa určí rozsah činností, ktoré sa majú vykonávať v miestnej kancelárii, spôsobom, ktorý zabraňuje zbytočným nákladom a duplicite administratívnych funkcií agentúry.

ê 713/2009 (prispôsobené)

Článok 26 18

Ö Zriadenie a zloženie Õ Oodvolacejia radya

ò nový

1.Agentúra zriadi odvolaciu radu.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

2. 1. Odvolacia rada sa skladá Ö je zložená Õ zo šiestich členov a šiestich náhradníkov vybraných spomedzi súčasných alebo bývalých vyšších zamestnancov národných regulačných orgánov, orgánov pre hospodársku súťaž alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Spoločenstva Ö Únie Õ s príslušnými skúsenosťami v energetickom sektore. Odvolacia rada vymenúva svojho predsedu. Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe kvalifikovanej väčšiny najmenej štyroch zo šiestich jej členov. Odvolacia rada sa schádza podľa potreby.

2. Členov odvolacej rady vymenúva formálne správna rada na návrh Komisie na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu a po porade s radou regulačných orgánov.

3.6. Ö Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. Õ ð V tomto poriadku sa podrobne stanovia mechanizmy organizácie a fungovania odvolacej rady, ako aj pravidlá postupu v prípade odvolaní predložených rade v zmysle tohto článku. Odvolacia rada predloží návrh svojho rokovacieho poriadku Komisii. Komisia poskytne k návrhu rokovacieho poriadku stanovisko do troch mesiacov odo dňa jeho predloženia. Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok do dvoch mesiacov od prijatia stanoviska Komisie. Akékoľvek následné zmeny rokovacieho poriadku sa oznámia Komisii. Komisia následne poskytne k týmto zmenám stanovisko.

Rozpočet agentúry obsahuje osobitný rozpočtový riadok na financovanie fungovania registra odvolacej rady. ï

4.Ö Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe kvalifikovanej väčšiny najmenej štyroch zo šiestich jej členov. Odvolacia rada sa schádza podľa potreby Õ .

Článok 27

Ö Členovia odvolacej rady Õ

1.3. Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže ð raz ï obnoviť.

2.Členovia odvolacej rady sú pri svojom rozhodovaní nezávislí;. nNesmú byť viazaní žiadnymi pokynmi. Nesmú vykonávať žiadne iné funkcie v agentúre, v jej správnej rade ani v rade regulačných orgánov ð , ani v žiadnej z jej pracovných skupín. ï Člena odvolacej rady možno odvolať počas jeho funkčného obdobia, len ak bol usvedčený zo závažného protiprávneho konania, pričom o tom musí rozhodnúť správna rada po porade s radou regulačných orgánov.

Článok 28

Ö Vylúčenie a námietky v odvolacej rade Õ

1.4. Členovia odvolacej rady sa nesmú zúčastniť na odvolacom konaní, ak sú na ňom osobne zainteresovaní alebo ak sa predtým angažovali ako zástupcovia jedného z účastníkov konania, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

2.5. Ak člen odvolacej rady v dôsledku niektorého z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo akýchkoľvek iných dôvodov usúdi, že by sa iný člen odvolacej rady nemal zúčastniť na niektorom odvolacom konaní, náležite o tom informuje odvolaciu radu. Proti Ö účasti Õ člena členovi odvolacej rady môže namietať ktorýkoľvek účastník odvolacieho konania z Ö ktoréhokoľvek z Õ dôvodovu uvedenýchého v odseku 4, alebo ak existuje podozrenie zo zaujatosti. Takáto námietka je neprípustná, ak sa zakladá na štátnej príslušnosti člena alebo ak namietajúci účastník odvolacieho konania, aj keď vedel o dôvode na namietanie, vykonal v odvolacom konaní procesný úkon, iný ako je námietka voči zloženiu odvolacej rady.

3.6. Odvolacia rada rozhodne o krokoch, ktoré treba podniknúť v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 4, bez účasti príslušného člena. Na účely prijatia tohto rozhodnutia sa príslušný člen v odvolacej rade nahradí jeho náhradníkom. Ak sa tento náhradník sám nachádza v podobnej situácii, predseda určí náhradu spomedzi dostupných náhradníkov.

4.7. Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme. Na tento účel urobia písomné vyhlásenie o záväzkoch a písomné vyhlásenie o záujmoch, v ktorom buď uvedú, že neexistujú žiadne záujmy, ktoré možno považovať za prekážku ich nezávislosti, alebo uvedú priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku ich nezávislosti. Tieto vyhlásenia sa každoročne zverejnia.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 29 19

Odvolania Ö Rozhodnutia, ktoré sú predmetom odvolaní Õ

1.Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane národných regulačných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu podľa článkov 4 až 14 7, 8 alebo 9 ð tohto nariadenia a podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013, ako aj podľa článku 9 ods. 11 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 ï , ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa priamo a konkrétne týka tejto osoby, hoci má formu rozhodnutia určeného inej osobe.

2.Odvolanie sa spolu s Ö vrátane Õ odôvodneniaím Ö sa Õ podáva agentúre písomne v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia príslušnej osobe, respektíve v prípade absencie tohto oznámenia do dvoch mesiacov odo dňa, keď agentúra uverejnila svoje rozhodnutie. Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch ð štyroch ï mesiacov od jeho podania.

3.Odvolanie podané podľa odseku 1 nemá odkladný účinok. Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak usúdi, že si to situácia vyžaduje.

4.Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je opodstatnené. Podľa potreby vyzve účastníkov odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili svoje stanoviská k ňou vydaným oznámeniam alebo k oznámeniam iných účastníkov odvolacieho konania. Účastníci odvolacieho konania majú právo podať ústne vysvetlenie.

5.Odvolacia rada môže v súlade s týmto článkom uplatniť akúkoľvek právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti agentúry, alebo môže postúpiť prípad príslušnému orgánu agentúry. Tento orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady.

6.7. Rozhodnutia odvolacej rady uverejňuje agentúra.

Článok 20

Žaloby pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom

1. Rozhodnutie odvolacej rady, alebo ak odvolacia rada nie je príslušná rozhodovať o opravnom prostriedku, rozhodnutie agentúry možno napadnúť žalobou na Súde prvého stupňa alebo na Súdnom dvore v súlade s článkom 230 zmluvy.

2. V prípade, ak agentúra neprijme rozhodnutie, možno na Súde prvého stupňa alebo na Súdnom dvore podať žalobu pre nečinnosť v súlade s článkom 232 zmluvy.

3. Agentúra je povinná prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdu prvého stupňa alebo Súdneho dvora..

ò nový

Článok 30
Pracovné skupiny

1.Ak je to odôvodnené, a najmä na podporu regulačnej činnosti riaditeľa a rady regulačných orgánov v regulačných otázkach, môže správna rada zriadiť pracovné skupiny.

2.Pozostávajú podľa potreby z expertov z radov personálu agentúry, národných regulačných orgánov a Komisie. Agentúra nenesie zodpovednosť za náklady na účasť expertov z radov personálu národných regulačných orgánov v pracovných skupinách agentúry.

3.Správna rada prijme a uverejní vnútorné rokovacie poriadky upravujúce fungovanie pracovných skupín.

ê 713/2009 (prispôsobené)

KAPITOLA IV III

ROZPOČTOVÉ USTANOVENIA Ö ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU Õ

Článok 31 21

Ö Štruktúra ÕRrozpočetu agentúry

1.Ö Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, Õ Ppríjmy agentúry tvorí predovšetkým:

a)príspevok Ö Únie Õ Spoločenstva zahrnutý vo všeobecnom rozpočte Európskej únie (oddiel Komisia);

b)poplatky platené agentúre podľa článku 32 22;

c)Ö prípadné Õ dobrovoľné príspevky členských štátov alebo regulačných orgánov podľa článku 20 ods. 1 písm. g) 13 ods. 8; a

d)dedičstvá Ö odkázaný majetok Õ, dary alebo dotácie podľa článku 20 ods. 1 písm. g) 13 ods. 8.

2.Výdavky agentúry tvoria Ö zahŕňajú Õ personálne, administratívne, infraštrukturálne a prevádzkové náklady výdavky.

3.Príjmy a výdavky agentúry musia byť vyvážené.

4.Všetky príjmy a výdavky agentúry sú predmetom odhadov na každý rozpočtový rok, ktorý sa zhoduje s kalendárnym rokom, a musia byť zanesené do jej rozpočtu.

ê 713/2009

Článok 3222

Poplatky

ê 347/2013 článok 20

1.Poplatky sú splatné agentúre za žiadosť o rozhodnutie o výnimke podľa článku 11 9 ods. 1 a za rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov, ktoré agentúra poskytne podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru 50 .

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

2.Poplatky uvedené v odseku 1 stanoví Komisia.

Článok 3323

Zostavovanie rozpočtu

1.Do 15. februára kKaždýého roku riaditeľ vypracuje predbežný návrh rozpočtu Ö odhadu Õ zahŕňajúci prevádzkové výdavky a program predpokladanej práce na nasledujúci finančný rozpočtový rok a odovzdá tento predbežný návrh rozpočtu správnej rade spolu s predbežným zoznamom pracovných miest.

2.Na základe predbežného návrhu rozpočtu Ö odhadu Õ vypracovaného riaditeľom správna rada každý rok vyhotoví Ö prijme predbežný návrh Õ odhadu príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.

3.Tento Ö Predbežný návrh Õ odhadu vrátane navrhovaného plánu početného stavu zamestnancov Ö pracovných miest Õ zašle správna rada Komisii najneskôr do 31. marca Ö januára každého roka Õ. Návrh vypracovaný riaditeľom sa pred prijatím odhadu postúpi rade regulačných orgánov, ktorá k nemu môže zaujať odôvodnené stanovisko.

4.Odhad uvedený v odseku 2 1 zasiela Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej úÚnie.

5.Komisia na základe Ö návrhu Õ odhadov Ö u Õ začlení do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej úÚnie predpokladané náklady Ö odhady Õ, ktoré považuje za nevyhnutné v nadväznosti na organizačný poriadok Ö plán pracovných miest Õ , a sumu príspevku, ktorá sa má vyplatiť zo všeobecného rozpočtu Európskej úÚnie, v súlade s článkom Ö 313 a nasl. Õ 272 zmluvy.

6.Ö Rada ako Õ Rrozpočtový orgán prijme plán početného stavu zamestnancov Ö pracovných miest Õ agentúry.

7.Rozpočet agentúry Ö prijíma Õ zostavuje správna rada. Rozpočet sa stáva konečným po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej úÚnie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

8.Ö Každá úprava rozpočtu vrátane plánu pracovných miest podlieha rovnakému postupu. Õ

9.8. Správna rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu úmysel realizovať akýkoľvek projekt, ktorý by mohol mať výrazný finančný vplyv na financovanie rozpočtu agentúry, najmä akýkoľvek projekt týkajúci sa nehnuteľností, napríklad prenájom alebo nákup budov. O tomto úmysle správna rada informuje aj Komisiu. Ak niektorá zložka rozpočtového orgánu plánuje zaujať stanovisko, v priebehu dvoch týždňov od získania informácií o projekte informuje agentúru o tomto zámere. Ak agentúra nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanom projekte.

Článok 3424

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.Riaditeľ povoľuje finančné operácie a plní rozpočet agentúry.

2.Do 1. marca po skončení každého rozpočtového roka účtovník agentúry zašle účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný finančný Ö rozpočtový Õ rok. Okrem toho správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení zašle účtovník agentúry najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku Európskemu parlamentu a Rade. Účtovník Komisie potom konsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 147 128 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 51 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev 52 (ďalej len „rozpočtové nariadenie Ö o rozpočtových pravidlách Õ “).

Článok 35

Ö Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium Õ

1.1. Ö Účtovník agentúry zasiela účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (rok N + 1) Õ

2.2. Ö Agentúra zasiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N do 31. marca roku N + 1 Õ

3.Do 31. marca Ö roka N+1 Õ po skončení každého rozpočtového roka zašle účtovník Komisie Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku agentúry spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok. Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok sa postúpi aj Európskemu parlamentu a Rade.

4.Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry Ö za rok N Õ v súlade s ustanoveniami článku 129 Ö 148 Õ rozpočtového nariadenia Öo rozpočtových pravidlách Õ Ö účtovník Õ riaditeľ na vlastnú zodpovednosť zostaví konečnú účtovnú závierku agentúry Ö za daný rok. Výkonný riaditeľ ju Õ a zašle ju správnej rade s vyžiadaním jej stanoviska.

5.Správna rada zaujme stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry Ö za rok N Õ.

6.Riaditeľ Ö Účtovník agentúry Õ zašle túto konečnú účtovnú závierku Ö za rok N Õ spolu so stanoviskom správnej rady do 1. júla Ö roku N+1 Õ po skončení rozpočtového roka Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

7.Konečná účtovná závierka sa zverejní Ö v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roku N+1 Õ.

8.Riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do Ö 30. septembra roku N+1 Õ 15. októbra. Kópiu tejto odpovede zašle aj správnej rRade a Komisii.

9.Riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť a v súlade s ustanoveniami článku 165 146 ods. 3 rozpočtového nariadenia akékoľvek informácie potrebné pre bezproblémový postup udelenia absolutória za Ö rok N Õ príslušný rozpočtový rok Ö v súlade s článkom 109 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 Õ.

10.Európsky parlament na základe odporúčania Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny udelí riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok N, a to do 15. mája roku N + 2.

Článok 3625

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru vypracuje Ö prijme Õ správna rada po konzultácii s Komisiou. Tieto pravidlá sa môžu odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002, ak si to vyžadujú osobitné potreby fungovania agentúry a len ak k tomu na to vopred dá súhlas Komisia.

Článok 26

Opatrenia proti podvodom

1.V záujme boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa na agentúru vzťahujú bez obmedzení ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 53 .

2.Agentúra pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev o interných vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 54 a okamžite prijme primerané opatrenia vzťahujúce sa na všetkých pracovníkov agentúry.

3.Rozhodnutia v oblasti financovania, dohody a z nich vyplývajúce vykonávacie nástroje výslovne stanovia, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste týkajúce sa prijímateľov peňazí vyplácaných agentúrou, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto peňazí.

ò nový

Článok 37

Boj proti podvodom

1.V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam podľa nariadenia (ES) č. 883/2013 agentúra do šiestich mesiacov odo dňa začatia svojej činnosti pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní úradu OLAF a prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry, pričom použije vzor uvedený v prílohe k uvedenej dohode.

2.Európsky dvor audítorov má právo vykonať audit na mieste, ako aj audit na základe dokumentácie u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od agentúry prijali finančné prostriedky Únie.

3.Úrad OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste na účely zistenia, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanou agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96.

4.Dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante musia bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, obsahovať ustanovenia, ktoré Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich právomocami.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA V

VŠEOBECNÉ Ö A ZÁVEREČNÉ Õ USTANOVENIA

Článok 3827

Výsady a imunity ð a dohoda o sídle ï

1.Na agentúru sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

ò nový

2.Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré tento členský štát sprístupní, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte uplatňujú na riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom sa sídlo nachádza. Táto dohoda sa uzavrie po získaní súhlasu správnej rady.

ê 713/2009 (prispôsobené)

Článok 3928

Zamestnanci

1.Na účely uplatňovania týchto predpisov sa na Ö všetkých Õ zamestnancov agentúry vrátane jej riaditeľa vzťahuje služobný poriadok Ö úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Õ , podmienky zamestnávania Ö ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) Õ a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Európskeho Ö Únie Õ spoločenstva.

2.Správna rada po dohode s Komisiou prijme vhodné vykonávacie predpisy v súlade s článkom 110 služobného poriadku.

3.Agentúra vo vzťahu k svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené služobným poriadkom Ö menovaciemu Õ ustanovujúcemu orgánu a podmienkami zamestnávania orgánu poverenému uzatváraním zmlúv.

4.Správna rada môže prijať ustanovenia o zamestnávaní národných expertov, ktorých do agentúry dočasne vyšlú členské štáty.

Článok 4029

Zodpovednosť agentúry

ò nový

1.Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom uplatniteľným na príslušnú zmluvu.

Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú uzatvorí agentúra, spadá pod právomoc Súdneho dvora Európskej únie.

ê 713/2009 (prispôsobené)

2.1. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov uhradí akúkoľvek škodu, ktorú spôsobí agentúra alebo jej zamestnanci pri plnení svojich povinností.

3.V spore Ö sporoch Õ o náhradu takejto škody Ö škôd uvedených v odseku 2 Õ je príslušný rozhodovať Súdny dvor Ö Európskej únie. Õ .

4.2. Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov agentúry voči agentúre sa spravuje príslušnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na zamestnancov agentúry.

Článok 4130

Prístup k dokumentom Ö Transparentnosť a komunikácia Õ

1.Na dokumenty držané agentúrou sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 55 .

2.Správna rada prijme praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do 3. marca 2010.

3.Rozhodnutia prijaté agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti ombudsmanovi za podmienok stanovených v článku Ö 228 Õ 195 zmluvy alebo predmetom konania pred Súdnym dvorom za podmienok stanovených v článku Ö 263 Õ 230 zmluvy.

ò nový

4.Na spracovanie osobných údajov zo strany agentúry sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001 56 . Správna rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 45/2001 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa vymenovania zodpovednej osoby agentúry. Tieto opatrenia sa stanovia po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

5.Agentúra môže v oblasti svojej pôsobnosti vykonávať komunikačné aktivity z vlastnej iniciatívy. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie ísť na úkor účinného plnenia úloh uvedených v článkoch 3 až 14. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií, ktoré prijala správna rada.

Článok 42

Ochrana utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.Agentúra prijme svoje vlastné bezpečnostné pravidlá rovnocenné s bezpečnostnými pravidlami Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, okrem iného ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 57 a 2015/444 58 .

2.Agentúra sa tiež môže rozhodnúť uplatňovať mutatis mutandis rozhodnutia Komisie uvedené v odseku 1. Bezpečnostné pravidlá agentúry musia zahŕňať okrem iného ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných skutočností.

ê 713/2009 (prispôsobené)

Článok 4331

Účasť tretích krajín Ö Dohody o spolupráci Õ

1.Agentúra je otvorená účasti tretích krajín, ktoré uzatvorili so Spoločenstvom Ö Úniou Õ dohody, na základe ktorých Ö a ktoré Õ prijímajú Ö prijali Õ a uplatňujú právo Spoločenstva Ö Únie Õ v oblasti energetiky a prípadne v oblastiach životného prostredia a hospodárskej súťaže.

2.Na základe príslušných ustanovení týchto dohôd sa vytvoria mechanizmy stanovujúce najmä povahu, rozsah a procesné aspekty účasti týchto krajín na práci agentúry vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov.

ò nový

3.Správna rada prijme stratégiu pre vzťahy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami spadajúce do právomoci agentúry. Komisia sa uistí, že agentúra vykonáva činnosti v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca, a to uzavretím primeraných pracovných dojednaní s riaditeľom agentúry.

Článok 32

Výbor

1.Komisii pomáha výbor.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

Článok 4433

Jazykový režim

1.Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané v Európskom hospodárskom spoločenstve 59 .

2.O vnútornom jazykovom režime agentúry rozhodne správna rada.

3.Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 4534

Hodnotenie

4.ð Najneskôr do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov ï Komisia vykonáva s pomocou nezávislého externého experta hodnotenie ð , ktorého cieľom je posúdiť výsledky agentúry vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy. Toto hodnotenie sa zameria najmä na prípadnú potrebu upraviť mandát agentúry a na finančný dosah akejkoľvek takejto úpravy ï činnosti agentúry. Toto hodnotenie sa týka výsledkov dosiahnutých agentúrou a jej pracovných metód v súvislosti s jej cieľom, mandátom a úlohami stanovenými v tomto nariadení a v jej ročných pracovných programoch. Toto hodnotenie musí byť založené na širokej konzultácii v súlade s článkom 10.

ò nový

5.Ak Komisia dospeje k záveru, že ďalšie pôsobenie agentúry už nie je vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnené, môže navrhnúť príslušnú zmenu alebo zrušenie tohto nariadenia

ê 713/2009 (prispôsobené)

ð nový

6.2. Komisia predloží Ö zistenia z Õ hodnoteniae uvedeného v odseku 1 Ö spolu so svojimi závermi Európskemu parlamentu, Rade a Õ rade regulačných orgánov agentúry. ð Zistenia z hodnotenia by sa mali uverejniť ï Rada regulačných orgánov vydá odporúčania Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia, agentúry a jej pracovných metód, pričom Komisia môže postúpiť tieto odporúčania spolu s vlastným stanoviskom, ako aj vhodným návrhom Európskemu parlamentu a Rade.

7.Prvé hodnotenie predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade do troch rokov od prevzatia funkcie prvým riaditeľom. Komisia potom Ö Európskemu parlamentu a Rade Õ predloží hodnotenie najmenej každé štyri roky ð každých päť rokov ï.

ò nový

Článok 46

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 713/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

ê 713/2009 (prispôsobené)

Článok 4735

Nadobudnutie účinnosti a prechodné opatrenia

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Články 5 až 11 sa uplatňujú od 3. marca 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 60

Oblasť politiky: ENERGETIKA

Činnosť: 32.02 Tradičné a obnoviteľné energie

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 61

☒ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

V strategickom pláne Európskej komisie na roky 2016 – 2020 sa stanovujú viacročné strategické ciele Komisie do konca tohto desaťročia. V rámci strategického plánu sa súčasný návrh zameriava na „všeobecný cieľ A: Ďalšie posilnenie zamestnanosti, rastu a investícií“.

Reformou inštitucionálneho rámca, na ktorom stojí fungovanie európskych energetických trhov, vytvárame pre tieto trhy vhodné mechanizmy riadenia, keďže sa od nich očakáva poskytovanie udržateľnej a konkurencieschopnej energie pre všetkých.

Aby mohol čoraz prepojenejší trh s energiou efektívne fungovať, musia mať národné regulačné orgány k dispozícii primerané rozhodovacie fóra. Podmienkou integrácie európskeho trhu s energiou je, aby agentúra ACER zastávala túto rolu a aby mala k dispozícii dostatočné prostriedky na plnenie pridelených úloh.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Iniciatíva spadá do rozpočtového riadka 32 02 10: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)

Osobitný cieľ č.

Cieľom predstavovanej iniciatívy je okrem činností, ktoré agentúra už vykonáva, rozšíriť úlohy ACER tak, aby sa splnilo viacero dodatočných cieľov, ktorých význam pre všeobecné dobro európskych trhov s energiou nemožno podceniť.

Toto prehodnotenie úloh agentúry teda v žiadnom prípade nie je len okrajové, keďže sa od nej bude vyžadovať plnenie nových úloh veľkého rozsahu. Patria sem najmä nové úlohy spojené s posudzovaním bezpečnosti sústavy na účely hodnotenia zavádzania mechanizmov odmeňovania kapacít, ako aj so zriadením a monitorovaním regionálnych operačných centier. Pre agentúru je to odklon od doterajšej činnosti, ktorý si vyžaduje zriadenie nových pracovných miest uvedených v tomto výkaze.

Celý vplyv nových cieľov na finančné zdroje agentúry je v plnej miere uvedený nižšie. Uvedené sú aj odkazy na nariadenie, z ktorého príslušné úlohy vychádzajú (nariadenie o elektrine alebo nariadenie o pripravenosti na riziká), a v ktorom sú dané úlohy zohľadnené alebo sú výhradne pridelené v návrhu nariadenia o ACER.

1. Schválenie a zmeny metodík spojených s novozavedeným celoeurópskym posúdením primeranosti výroby, ako aj posudzovanie návrhov zavedenia takýchto nových mechanizmov na vnútroštátnej úrovni. Táto úloha je ťažiskom posilneného prístupu ku kapacitným mechanizmom na európskej úrovni, je stanovená v nariadení o elektrine a zohľadnená v článku 9 nariadenia o ACER. Na túto úlohu v plnohodnotnom režime odhadujeme celkovo 7 ekvivalentov plného pracovného času.

2. Dohľad nad výsledkami trhu, a najmä nad „prekážkami flexibility“ na úrovni členských štátov vrátane cenových zásahov. Okrem toho má ACER vypracovať metodiku hodnotenia výsledkov trhu v zmysle ukazovateľov bezpečnosti dodávok. Trhový dohľad a vypracovanie uvedenej metodiky sú kľúčom k integrácii trhov a konkurencieschopnosti v týchto oblastiach. Táto úloha je stanovená v nariadení o elektrine a v článku 11 nariadenia o ACER; vyžadovať si bude 0,5 ekvivalentu plného pracovného času.

3. Rozhodnutie o konfigurácii nových regionálnych operačných centier (ROC) a pravidelné monitorovanie a analýza ich výsledkov. Patrí sem pravidelné vydávanie stanovísk a odporúčaní podľa potreby. Zriadenie ROC je nosným prvkom regionalizácie a bude si vyžadovať odhadom 1,5 ekvivalentov plného pracovného času. Úloha je zakotvená v článku 6 nariadenia o ACER.

4. Zabezpečovanie interoperability, komunikácie a monitorovania regionálnych výsledkov mimo oblastí, ktoré nie sú harmonizované na úrovni EÚ a na ktoré sa nevzťahuje bod 3. Patrí sem podpora a koordinácia spolupráce národných regulačných orgánov (NRO) na regionálnej úrovni. Tieto činnosti si vyžadujú 1 ekvivalent plného pracovného času a budú potrebné na úplnú realizáciu prínosov vyplývajúcich z regionalizácie v zmysle článku 7 nariadenia o ACER.

5. Zefektívňovanie veľkoobchodného trhu, okrem iného: schvaľovaním a zmenou metodík relevantných z hľadiska cezhraničného obchodovania s elektrinou a ďalších regulačných otázok cezhraničného významu; vytvorením a implementáciou pravidiel používania príjmov z preťaženia na investovanie do sústavy; vytvorením pravidiel prerozdelenia uvedených príjmov a riešenia prípadných sporov medzi jednotlivými aktérmi; monitorovaním vnútrodenného trhu na odstránenie narušení a zaistenie likvidnejšieho obchodovania. Celkovo sa na nové úlohy v zmysle článkov 9 a 17 nariadenia o elektrine a článku 7 nariadenia o ACER počíta s 3 ekvivalentmi plného pracovného času.

6. Rozhodovanie o sporoch medzi NRO v posilnenej odvolacej rade, ktorej bude predkladaných viac prípadov v nadväznosti na súbežné rozšírenie rozsahu pôsobnosti rozhodnutí agentúry a vzhľadom na posilnený regionálny rámec. Tieto úlohy si budú vyžadovať 1 ekvivalent plného pracovného času a vychádzajú z článku 19 nariadenia o ACER.

7. Zriadenie subjektu EÚ pre prevádzkovateľov distribučných sústav (EÚ PDS), zabezpečenie jeho bezproblémového fungovania a spolupráce medzi EÚ PDS a prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS). Podobne ako pri zriaďovaní regionálnych operačných centier (ROC) je aj zriadenie EÚ PDS kľúčové na riešenie výziev decentralizovanejšieho energetického systému. Úloha vychádza z článku 50 nariadenia o elektrine a bude si vyžadovať 2 ekvivalenty plného pracovného času.

8. Schvaľovanie a zmeny metodík identifikácie kríz dodávok elektriny na regionálnej úrovni, spolu s pravidelnou analýzou a zmenami príslušnej metodiky. Tieto úlohy sú nevyhnutné na implementáciu európskeho prístupu pripravenosti na riziká v zmysle nariadenia o pripravenosti na riziká a budú si vyžadovať 2 ekvivalenty plného pracovného času.

Do pozornosti čitateľa: uvedený zoznam úloh je spojený so všeobecnejšími odhadmi nových úloh a súvisiacich personálnych potrieb, ktoré možno nájsť v posúdení vplyvu – konkrétne v prílohe o reforme inštitucionálneho rámca (kapitola 3.4 uvedenej prílohy k posúdeniu vplyvu).

Pôvodným odhadom sa pre navrhovanú možnosť politiky stanovilo približné minimum na úrovni 18 dodatočných pracovníkov, čo je v súlade s 18 ekvivalentmi plného pracovného času uvedenými v tomto výkaze. Posúdenie v tomto výkaze by sa však malo považovať jednak za podrobnejšie z hľadiska vymedzenia úloh, a jednak za presnejšie z hľadiska odhadov, keďže sa vykonali na základe konkrétneho návrhu legislatívnych aktov, čo v čase posúdenia vplyvu zjavne nebolo možné.

Zároveň poznamenávame, ako sa podrobnejšie uvádza v sprievodnej dôvodovej správe k uvedenému legislatívnemu aktu, že dodatočné úlohy agentúry ACER sú v súlade so zásadou subsidiarity, aj preto, že uvoľnia zdroje potrebné na podobné úlohy na vnútroštátnej úrovni.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Súhrnným účinkom návrhu je celkové posilnenie fungovania veľkoobchodného aj maloobchodného trhu s energiou.

Čistý prínos roly agentúry ACER v rámci nových úloh (za predpokladu ich účinného plnenia) bude mať veľký vplyv z hľadiska trhovej efektívnosti a celkového zvýšenia hospodárskeho i sociálneho blahobytu. V posúdení vplyvu pripojenom k súboru návrhov spadajúcich pod iniciatívu koncepcie trhu sa odhaduje, že zriadenie ROC a optimalizácia sieťových funkcií na regionálnej úrovni by mohli ročne priniesť zhruba 1 miliardu EUR, pričom zaistenie cezhraničnej účasti kapacitných mechanizmov prinesie do roku 2030 úspory 2 miliardy EUR.

Dohľad nad európskym posudzovaním primeranosti povedie k efektívnejšej regionálnej koordinácií kapacitných mechanizmov s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok elektriny, čím ušetrí náklady spotrebiteľom energie. V súčasnosti sa tieto mechanizmy financujú najmä vnútroštátnymi odvodmi a daňami, takže spotrebitelia musia znášať vysoké a nepotrebné náklady vyplývajúce z nekoordinovaných opatrení zameraných na bezpečnosť dodávok.

Metodiky obchodovania s elektrinou a prevádzky sústavy, ktoré má ACER vypracovať, takisto zvýšia mieru prepojenia trhu s energiou, zlepšia využívanie kapacity na hraniciach a znížia preťaženia i cenové deformácie.

Z iniciatívy budú profitovať účastníci trhu v celom reťazci, ako aj organizátori trhu a spotrebitelia. Zavedenie účinnejších metodík posilní aj hospodársku súťaž na veľkoobchodných i maloobchodných trhoch.

Monitorovanie trhu a posilnenie spolupráce na regulačných otázkach v konečnom dôsledku umožní, aby ceny lepšie odrážali realitu trhu a aby sa klesajúce veľkoobchodné ceny energie lepšie prejavili na maloobchodnej úrovni.

Zriadenie regionálnych operačných subjektov zároveň zníži potrebu uchyľovať sa k vnútroštátnym ochranným mechanizmom v sektore elektriny, ktorých náklady znáša systém ako celok a v konečnom dôsledku spotrebitelia.

Posilnená spolupráca v regulačnej oblasti takisto výrazne zvýši bezpečnosť dodávok v celej EÚ, z čoho budú mať osoh prevádzkovatelia sústav i systém ako celok.

Príprava metodík na zvýšenie flexibility trhu bude tiež mať adekvátny prínos pre organizátorov trhu poskytujúcich služby flexibility a poskytovateľov nových technológií, ktorí budú obsluhovať flexibilnejšiu energetickú sústavu.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Výsledky agentúry už sú predmetom pravidelných hodnotení pod vedením Komisie, ktoré vykonávajú externé subjekty na zaistenie neutrality posúdenia.

Okrem toho ročný pracovný program agentúry, ktorý podlieha kontrole a stanovisku Európskej komisie, zahŕňa kľúčové ukazovatele výkonnosti merajúce výsledky agentúry ACER oproti stanoveným cieľovým hodnotám.

Medzi tieto ukazovatele by patrilo včasné dodanie dohodnutých metodík, ktoré ukladá navrhované nariadenie, účinná spolupráca NRO a promptné riešenie odvolaní predložených odvolacej rade. V zmysle požiadavky transparentnosti trhu zahŕňajú ďalšie ukazovatele výkonnosti na úrovni agentúry analýzu určitého objemu trhových údajov v rámci hodnotiaceho cyklu.

Vzhľadom na konečný cieľ integrácie trhov s energiou a úlohu, ktorú ACER zohráva v interakcii národných orgánov a prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav, možno efektívnosť činnosti agentúry vidieť v zvýšenej výkonnosti trhu.

Táto výkonnosť je predmetom rozsiahlej výročnej správy agentúry o monitorovaní trhu, ktorá zahŕňa miery využívania prepojení, pokrok v prepájaní trhu, trhové marže a mnoho ďalších trhových ukazovateľov, ktoré sa priamo týkajú metodík a činností agentúry.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Umožniť agentúre ACER zapájať sa do nových činností, ktoré stanovuje nariadenie a sú v súlade s vyvíjajúcimi sa trhovými trendmi v energetike; prispievať ku konkurencieschopnej, udržateľnej a bezpečnej energetickej únii.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Potreba konania na úrovni EÚ sa zakladá na skúsenostiach potvrdzujúcich, že izolované prístupy jednotlivých štátov môžu viesť k suboptimálnym opatreniam, zbytočnému zdvojovaniu, neefektívnosti na trhu a politiky oberania susedov („beggar thy neighbour“). V skratke, vytvorenie vnútorného trhu s energiou, ktorý prináša konkurencieschopnú a udržateľnú energiu pre všetkých, by nebolo možné bez jasných spoločných pravidiel v oblastiach obchodovania s energiou, prevádzky sústavy a určitej štandardizácie produktov. ACER predstavuje pre národné regulačné orgány fórum, kde sa môžu dohodnúť na spoločných zásadách a metodikách.

Rastúca miera prepojenia trhov EÚ s elektrinou otvára príležitosti, ale aj hrozby. Pri nedostatočnej koordinácii opatrení v otázkach, ktoré majú priamy dosah na cezhraničné trhy s elektrinou, by vytvorenie vnútorného trhu s energiou zostalo utópiou. Národné politické intervencie v odvetví elektriny majú vzhľadom na vzájomnú energetickú závislosť a sieťové prepojenia priamy vplyv na susedné členské štáty. Čisto vnútroštátne zabezpečenie stability sústavy a jej efektívnej prevádzky je čoraz ťažšie, keďže rastúci objem cezhraničného obchodu, využívania decentralizovanej výroby a posilnenej účasti spotrebiteľov zvyšujú potenciál externých vplyvov. Žiaden štát nemôže prijať účinné kroky samostatne a vedľajšie dôsledky jednostranného konania sa časom prehlbujú.

Hoci členské štáty už do určitej miery dobrovoľne spolupracujú na riešení niektorých z uvedených problémov (napríklad v regionálnych iniciatívach ako päťstranné energetické fórum), tieto fóra slúžia ako subjekty politickej koordinácie a nemôžu prijímať záväzné rozhodnutia o podrobných otázkach, o ktorých treba rozhodnúť, aby sa vyriešila súčasná fragmentácia prevádzky sústavy, regulačného dohľadu a štátnych zásahov na trhoch s elektrinou.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Komisia 22. januára 2014 uverejnila hodnotenie činností agentúry [C(2014) 242 final]. Jeho záverom bolo, že agentúra ACER sa od svojho zriadenia stala dôveryhodnou a rešpektovanou inštitúciou, ktorá zohráva významnú úlohu na poli energetickej regulácie. Vo všeobecnosti sa agentúra sústredila na správne priority, ktoré boli stanovené jej zakladajúcim nariadením a výročným programovým dokumentom. Treba však poznamenať, že agentúra kritizovala nedostatok zdrojov, ktoré má k dispozícii na plnenie úloh, a že na dosiahnutie predpísaných cieľov bolo potrebné ich prerozdeľovanie. Preto je mimoriadne dôležité, aby novým úlohám, ktoré agentúre prideľuje súčasný návrh, zodpovedalo príslušné rozpočtové a personálne zabezpečenie, ktoré je primerané a úmerné zámeru vytvorenia skutočnej energetickej únie.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Návrh je v súlade s politickými usmerneniami Junckerovej Komisie, v ktorých sa ako jeden zo strategických cieľov uvádza dosiahnutie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti klímy.

Túto ambíciu potvrdil aj pracovný program Komisie na rok 2015 a bližšie bola rozpracovaná v rámcovej stratégii Komisie na dosiahnutie odolnej energetickej únie [COM(2015) 80 final z 25. 2. 2015]. Ďalším impulzom na vytvorenie udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej únie bola ratifikácia dohody dosiahnutej na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Paríži (COP 21).

Okrem toho ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky na roky 2020 a 2030 predpokladajú integráciu vyššieho podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov, čo zvyšuje potrebu riadenia flexibilnej sústavy a prechodu na nákladovo efektívnejšiu a čistejšiu energiu. Dosiahnutie týchto cieľov si bude nevyhnutne vyžadovať posilnenú spoluprácu s agentúrou ACER v regulačnej oblasti.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2018 do 2019,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 62

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻ výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

☒ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

☒ subjekty podľa článkov 208 a 209,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky:

žiadne

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Všetky agentúry EÚ pracujú v rámci prísneho monitorovacieho systému za účasti oddelenia vnútorného auditu, Útvaru Komisie pre vnútorný audit, správnej rady agentúry ACER, Dvora audítorov a rozpočtového orgánu. Tento systém bol stanovený v nariadení o zriadení agentúry ACER z roku 2009 a platí naďalej.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká.

žiadne

2.2.2.Plánovaný spôsob kontroly

neuplatňuje sa

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Opatrenia proti podvodom sa uplatňujú od zriadenia agentúry ACER a platia aj naďalej. Stanovuje sa v nich najmä, že Dvor audítorov a OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) môže v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste u prijímateľov prostriedkov vyplácaných agentúrou, ako aj u pracovníkov zodpovedných za prideľovanie týchto prostriedkov. Tieto ustanovenia boli súčasťou článku 26 nariadenia o zriadení agentúry ACER a platia aj naďalej.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Okruh……1A…………………...…………	DRP/NRP 63	krajín EZVO 64	kandidátskych krajín 65	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
	32.02.10: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)	DRP	NIE	NIE	NIE	ÁNO

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov………………………………………]

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

Okruh 1A

ACER (iba nové úlohy)

2019

2020

Hlava 1:

Záväzky

(1)

280 000

992 000

Platby

(2)

280 000

992 000

Hlava 2:

Záväzky

(1a)

46 000

Platby

(2a)

46 000

Hlava 3:

Záväzky

(3a)

Platby

(3b)

Rozpočtové prostriedky pre ACER
SPOLU

Záväzky

=1+1a +3a

280 000

1 038 000

Platby

=2+2a

+3b

280 000

1 038 000

Upozorňujeme, že uvedené rozpočtové údaje sú založené na predpoklade postupného harmonogramu náboru s priemernou šesťmesačnou prítomnosťou pracovníkov, ktorí sa majú prijať v prvom roku.

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2019	2020
GR: ENER iba dohľad nad novými úlohami
• Ľudské zdroje		0	0
• Ostatné administratívne výdavky		0	0
SPOLU GR ENER	Rozpočtové prostriedky	0	0

Rozpočtové prostriedky SPOLU v rámci OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0

0

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		2019	2020
Rozpočtové prostriedky SPOLU v rámci OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca	Záväzky	280 000	1 038 000
	Platby	280 000	1 038 000

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky ACER

–☒ Návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 66

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 67 …

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry ACER

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2019

2020

Úradníci (funkčná skupina AD)

Úradníci (funkčná skupina AST)

Zmluvní zamestnanci

8

14

Dočasní zamestnanci

0

4

Vyslaní národní experti

0

0

SPOLU

8

18

Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – plán pracovných miest

Funkčná skupina a trieda	2019	2020
AD16
AD15
AD14
AD13
AD12
AD11
AD10		2
AD9		2
AD8
AD7
AD6
AD5

AD spolu	0	4
AST11
AST10
AST9
AST8
AST7
AST6
AST5
AST4
AST3
AST2
AST1
AST spolu
AST/SC 6
AST/SC 5
AST/SC 4
AST/SC 3
AST/SC 2
AST/SC 1
AST/SC spolu
CELKOVÝ SÚČET	0	4

Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – externí zamestnanci

Zmluvní zamestnanci	2019	2020
Funkčná skupina IV	8	14
Funkčná skupina III
Funkčná skupina II
Funkčná skupina I
Spolu	8	14

Vyslaní národní experti

2019

2020

Spolu

0

0

Upozorňujeme, že nábor prvých pracovníkov sa plánuje na začiatku roka 2019 s cieľom pripraviť vykonávanie nariadenia. Prijať by sa malo podľa možností koncom roka 2018 a v ideálnom prípade pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Samotné personálne zloženie pri konštantnej rýchlosti (18 ekvivalentov plného pracovného času v roku 2020) môže byť potrebné prehodnotiť vzhľadom na výsledok legislatívneho postupu, aby sa zachovala primeraná rovnováha medzi pracovnými profilmi a novými úlohami, ktoré sa majú vykonávať. Komisia preto vo vhodnom čase prehodnotí personálne a rozpočtové potreby na nadchádzajúce roky.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

–☒ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie dodatočných ľudských zdrojov.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

		Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)

• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 68
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 04 yy 69	– ústredie 70
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–◻ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–☒ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

Rozpočtový riadok ACER ( 032010 ) bude treba navýšiť o ročnú sumu uvedenú v tabuľke 3.2.1

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 71 .

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 72
		2018	2019	2020	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
rozpočtový riadok ACER 32 02 10 ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy [COM(2015) 80 final].

(2) Výsledky 3429. zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, 26. november 2015 14632/15, výsledky 3472. zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, 6. jún 2016 9736/16.

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 – Smerom k novej koncepcii trhu [P8_T A(2016) 0333].

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55–93 (ďalej len „smernica o elektrine“); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003, Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15 – 35 (ďalej len „nariadenie o elektrine“); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1 – 14 (ďalej len „nariadenie o ACER“).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou, Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1 – 16; vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1348/2014 zo 17. decembra 2014 o oznamovaní údajov, ktorým sa vykonáva článok 8 ods. 2 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou, Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 121 – 142.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou, Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1 – 16; nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2013 zo 14. júna 2013 o predkladaní a uverejňovaní údajov na trhoch s elektrickou energiou, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, Ú. v. EÚ L 163, 15.6.2013, s. 1 – 12. nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia, Ú. v. EÚ L 197, 25.7.2015, s. 24 – 72; nariadenie Komisie (EÚ) 2016/631 zo 14. apríla 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre požiadavky na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy, Ú. v. EÚ L 112, 27.4.2016, s. 1 – 68; nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy, Ú. v. EÚ L 223, 18.8.2016, s. 10 – 54; nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1447 z 26. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o požiadavkách na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia a jednosmerne pripojených jednotiek parku zdrojov do elektrizačnej sústavy, Ú. v. EÚ L 241, 8.9.2016, s. 1 – 65; nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1719 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie dlhodobých kapacít, Ú. v. EÚ L 259, 27.9.2016, s. 42 – 68; ďalšie usmernenia a sieťové predpisy schválili členské štáty a čaká sa na ich prijatie.

(7) Pozri oznámenie Komisie „Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie“, C(2013) 7243 final, 5.11.2013.

(8) Pozri oznámenie „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“, COM(2015) 080.

(9) Pozri článok 194 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

(10) V tejto súvislosti pozri tiež návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v odvetví elektriny, ktoré zahŕňa riziká pre bezpečnosť dodávok súvisiace s riadením krízových situácií v odvetví elektriny.

(11) Pozri napr. článok 9 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia, Ú. v. EÚ L 197, 25.7.2015, s. 24 – 72.

(12) [Úrad pre publikácie: doplniť odkaz na posúdenie vplyvu].

(13) Európska rada vo februári 2011 stanovila cieľ dobudovania vnútorného trhu s energiou do roku 2014 a vybudovania spojovacích vedení na ukončenie izolácie niektorých členských štátov do roku 2015. V júni 2016 okrem toho Európska rada vyzvala na vytvorenie stratégie jednotného trhu v oblasti energetiky s akčnými plánmi, ktoré navrhne Komisia a ktoré sa majú realizovať do roku 2018.

(14) [Úrad pre publikácie: doplniť odkaz na posúdenie vplyvu – hodnotiaca časť].

(15) Pozri napr. diskusiu o riadení preťaženia v strednej Európe, kde odlišné vnútroštátne záujmy výrazne oneskorili intenzívnejšiu trhovú integráciu.

(16) Európska komisia (2016), „Druhá štúdia spotrebiteľského trhu o fungovaní maloobchodných trhov s elektrinou pre spotrebiteľov v EÚ“.

(17) Európska komisia (2012) „Konzultačný dokument o primeranosti výroby, kapacitných mechanizmoch a vnútornom trhu s elektrinou“. https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/20130207_generation_adequacy_consultation_document.pdf

(18) https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Charts_Public%20Consultation%20Retail%20Energy%20Market.pdf

(19) Konzultácia Európskej komisie (2012) o primeranosti výroby, kapacitných mechanizmoch a vnútornom trhu s elektrinou. https://ec.europa.eu/energy/en/consultations/consultation-generation-adequacy-capacity-mechanisms-and-internal-market-electricity

(20) Konzultácia Európskej komisie (2014) o maloobchodnom trhu s energiou. https://ec.europa.eu/energy/en/consultations/consultation-retail-energy-market

(21) https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Charts_Public%20Consultation%20Retail%20Energy%20Market.pdf

(22) Konzultácia Európskej komisie (2015) o novej koncepcii trhu s energiou [COM(2015) 340 final], https://ec.europa.eu/energy/en/consultations/public-consultation-new-energy-market-design .

(23) Predbežná správa zo sektorového zisťovania týkajúceho sa kapacitných mechanizmov, C(2016) 2107 final.

(24) [Úrad pre publikácie: doplniť odkaz na posúdenie vplyvu].

(25) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia, Ú. v. EÚ L 197, 25.7.2015, s. 24 – 72.

(26) Pozri spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. 7. 2012.

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

(28) Ú. v. EÚ L 296, 14.11.2003, s. 34.

(29) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(30) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(33) Pozri stranu 55 tohto úradného vestníka.

(34) Pozri stranu 94 tohto úradného vestníka.

(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(36) Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1.

(37) Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. 7. 2012.

(38) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).

(39) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(40) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, a ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(41) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(42) Pozri stranu 55 tohto úradného vestníka.

(43) Pozri stranu 94 tohto úradného vestníka.

(44) Pozri stranu 15 tohto úradného vestníka.

(45) Pozri stranu 15 tohto úradného vestníka.

(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).

(47) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia, Ú. v. EÚ L 197, 25.7.2015, s. 24 – 72.

(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1–16).

(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(50) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

(51) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(52) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(53) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(54) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(55) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(56) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(57) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(58) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(59) Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(60) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(61) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(62) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(63) DRP = Diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = Nediferencované rozpočtové prostriedky.

(64) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(65) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(66) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(67) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(68) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(69) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(70) Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

(71) Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

(72) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

Nariadenie (ES) č. 713/2009	Toto nariadenie
článok 1	článok 1
článok 4	článok 2
článok 5	článok 3
článok 6 ods. 1 až ods. 4 prvý pododsek	článok 4
článok 6	článok 5
článok 8	článok 6
-	článok 7
-	článok 8
-	článok 9
-	článok 10
článok 9	článok 11
článok 6 ods. 7 a 8	článok 12
-	článok 13
článok 9 ods. 2 druhý pododsek	článok 14
článok 10	článok 15
článok 11	článok 16
článok 2	článok 17
článok 3	článok 18
článok 12	článok 19
článok 13 ods. 1 až 13	článok 20
-	článok 21
článok 14 ods. 1 a 2	článok 22
článok 14 ods. 3 až 6	článok 23 ods. 1 – 4
článok 15	článok 23 ods. 5 – 6
článok 16	článok 24
článok 17	článok 25
článok 18	článok 26
článok 18 ods. 3	článok 27
článok 18 ods. 4 až 7	článok 28
článok 19	článok 29
-	článok 30
článok 21	článok 31
-	článok 32
článok 22	článok 33
článok 23	článok 34
článok 24 ods. 1 a 2	článok 35
článok 24 ods. 3 a nasl.	článok 36
článok 25	článok 37
-	článok 38
článok 27	článok 39
článok 28	článok 40
článok 29	článok 41
článok 30	článok 42
-	článok 43
článok 31	článok 44
článok 33	článok 45
článok 34	článok 46
-	článok 47
-	článok 48
článok 35	článok 49

ACER (iba nové úlohy)			2019	2020
Hlava 1:	Záväzky	(1)	280 000	992 000
	Platby	(2)	280 000	992 000
Hlava 2:	Záväzky	(1a)		46 000
	Platby	(2a)		46 000
Hlava 3:	Záväzky	(3a)
	Platby	(3b)
Rozpočtové prostriedky pre ACER SPOLU	Záväzky	=1+1a +3a	280 000	1 038 000
	Platby	=2+2a +3b	280 000	1 038 000

Úradníci (funkčná skupina AD)
Úradníci (funkčná skupina AST)
Zmluvní zamestnanci	8	14
Dočasní zamestnanci	0	4
Vyslaní národní experti	0	0