EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli28. 11. 2016
COM(2016) 856 final
2016/0365(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2016) 368 final}
{SWD(2016) 369 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
1.1.Dôvody a ciele návrhu
Centrálna protistrana vstupuje medzi účastníkov finančných trhov a pri konkrétnych súboroch zmlúv vystupuje voči všetkým predávajúcim ako kupujúci a voči všetkým kupujúcim ako predávajúci. Centrálne protistrany sa zaoberajú finančnými transakciami s rôznymi triedami aktív, ako je vlastný kapitál, deriváty a repo obchody. Svoje služby spravidla poskytujú svojim zúčtovacím členom (zvyčajne bankám), ktorí majú priame zmluvné prepojenie s centrálnymi protistranami, a klientom zúčtovacích členov (napr. dôchodkovými fondmi).
Sústredenie transakcií a výsledných pozícií v rámci centrálnych protistrán umožňuje, aby sa započítala čistá hodnota týchto pozícií, a tým sa značne znížila celková expozícia centrálnej protistrany, ako aj jej zúčtovacích členov a ich klientov. Výmenou za prevzatie a vzájomné započítanie pozícií zúčtovacích členov a ich klientov od nich centrálna protistrana vyberie kolaterál (vo forme „marže“ a príspevkov do fondov pre prípad zlyhania) na pokrytie svojich záväzkov pre prípad, keď jeden z jej účastníkov neplní svoje povinnosti voči centrálnej protistrane. Tým centrálne protistrany riadia riziká vlastné finančným trhom (napr. riziko protistrany, riziko likvidity a trhové riziko), a tak zvyšujú celkovú stabilitu a odolnosť finančných trhov. Zároveň sa stávajú kľúčovými uzlami finančného systému, ktoré spájajú veľké množstvo účastníkov finančných operácií a koncentrujú značné hodnoty svojej expozície na rozmanité riziká. Účinné riadenie rizík centrálnej protistrany a spoľahlivý dohľad sú preto zásadné na primerané zvládnutie týchto expozícií.
Rozsah pôsobnosti a význam centrálnych protistrán v Európe a mimo nej sú nastavené tak, že budú rásť prostredníctvom vykonávania záväzku G20 týkajúceho sa zúčtovania štandardizovaných derivátov realizovaných mimo burzy prostredníctvom centrálnych protistrán. Táto povinnosť sa v EÚ vykonáva nariadením o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (nariadenie EMIR). V tomto nariadení sa stanovujú aj komplexné prudenciálne požiadavky na centrálne protistrany, ako aj požiadavky týkajúce sa činností centrálnych protistrán a dohľadu nad centrálnymi protistranami.
Hoci teda centrálne protistrany v EÚ podliehajú vysokým štandardom vzhľadom na ich ústrednú úlohu v hospodárstve a súvisiace riziká, ktoré preberajú, neexistujú nijaké harmonizované pravidlá EÚ pre nepravdepodobné situácie, pri ktorých by tieto štandardy boli prekonané a pri ktorých by centrálne protistrany postihli závažné ťažkosti – nad rámec ťažkostí predpokladaných v nariadení EMIR – či úplné zlyhanie. V podstate by zlyhávajúce spoločnosti mali prejsť konkurzným konaním. Posledná kríza však jasne ukázala, že zlyhanie dôležitej finančnej inštitúcie, ktorá je úzko prepojená s ostatnými finančnými inštitúciami na finančných trhoch, môže spôsobiť vážne problémy zvyšku finančného systému a negatívne ovplyvniť vyhliadky pre rast v širšom hospodárstve. Dôvodom je, že ich insolventnosť môže náhle obmedziť plnenie zásadných funkcií inštitúcie v rámci hospodárstva, čo vyvolá paniku a nákazu na trhoch z dôvodu neistoty protistrán a investorov týkajúcej sa ich aktív a záväzkov v zdĺhavých právnych konaniach. Zoči-voči tomuto ohrozeniu finančnej stability, ktorého príčinou je napríklad nedostatočná dôvera voči trhu a nedostatočný celkový verejný záujem, sú vlády často prinútené zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie pomocou vonkajších zdrojov s cieľom zabrániť ich insolvencii.
Ozdravenie a riešenie krízových situácií predstavujú opatrenia, ktorých cieľom je chrániť finančnú stabilitu, zabezpečiť kontinuitu zásadných funkcií a chrániť daňovníkov v prípade ťažkostí alebo zlyhania inštitúcie, ktorá sa nachádza vo finančných ťažkostiach, pri ktorých by konkurzné konanie nestačilo na splnenie uvedených cieľov. Tieto opatrenia sú ako také navrhnuté na ochranu životne dôležitých zásadných funkcií bez vystavovania daňovníkov strate, aby sa zachovala schopnosť finančného systému financovať hospodársky rast a vyhnúť sa sociálno-ekonomickým nákladom finančného kolapsu. Opatrenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií sú najvhodnejšie vtedy, keď je finančná inštitúcia „systémová“, čo znamená, že z dôvodu jej veľkosti, trhového významu a prepojenia by napríklad jej ťažkosti alebo neriadené zlyhanie mohli ohroziť normálne fungovanie finančného systému, čo by zasa nepriaznivo ovplyvnilo reálnu ekonomiku.
Hoci sú centrálne protistrany už riadne regulované, v rámci nariadenia EMIR majú rozsiahle zdroje na riešenie finančných ťažkostí a v minulosti nemali ťažkosti ani nezlyhávali vo veľkom počte, vlády, orgány a ostatní účastníci trhov vo všeobecnosti uznávajú problém, ktorý predstavuje ich čoraz väčší význam pri spracovaní zvyšujúceho sa množstva nových druhov rizík. Vzhľadom na ústrednú a čoraz dôležitejšiu úlohu centrálnych protistrán na finančných trhoch sa preto všetky centrálne protistrany v EÚ považujú za systémové.
Opatreniami na ozdravenie sú opatrenia, ktoré prijíma sama finančná inštitúcia s cieľom obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť. Najdôležitejším politickým cieľom centrálnych protistrán je zabezpečiť správne podmienky pre úspech opatrení na ozdravenie, keďže ich zlyhanie sa považuje za potenciálne veľmi rušivé pre širší finančný systém. Orgány konajúce vo verejnom záujme by však mali takisto disponovať právomocou na riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany, ak tieto opatrenia zlyhajú alebo by mohli poškodiť finančnú stabilitu. Opatrenia na riešenie krízových situácií predstavujú mimoriadne kroky, ktoré sú orgány schopné prijať s cieľom okamžite reštrukturalizovať centrálne protistrany a zabezpečiť kontinuitu ich funkcií, ktoré sú zásadné pre hospodárstvo, čím sa zmiernia škody pre finančný systém a širšiu ekonomiku, a popritom sa zvyšné časti centrálnej protistrany dostanú do platobnej neschopnosti, čím sa zabezpečí efektívnosť trhu. Súčasne náklady a straty znášajú v maximálnej možnej miere vlastníci a veritelia centrálnej protistrany, a nie daňovníci, v súlade s tým, ako by sa s nimi zaobchádzalo v prípade, keby centrálna protistrana vstúpila do konkurzného konania, a v plnej miere so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach. Cieľom riešenia krízových situácií nie je zabrániť zlyhaniu neefektívnych inštitúcií, ale skôr zachovať zásadné funkcie inštitúcie, aby sa súčasne mohla riadeným spôsobom utlmiť činnosť zvyšných častí.
Analýza potreby reagovať na možné ozdravenie a riešenie krízových situácií finančných spoločností iných než banky a centrálne protistrany sa nevyvíjala rovnakým tempom. Dôvodom sú hlavne poznatky získané počas finančnej krízy, pri ktorej sa nepreukázala rovnako naliehavá potreba týchto opatrení. Tieto opatrenia však môžu byť potrebné v budúcnosti vzhľadom na vývoj hospodárskeho a finančného rizika v príslušných sektoroch.
Špecifická a širšia medzinárodná práca pre poisťovne na úrovni G20 je okrem toho takisto v pomerne ranom štádiu odporúčaní a málo jurisdikcií má zavedenú regulačnú reformu v tejto oblasti. Právne predpisy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií poisťovní v EÚ doteraz zaviedli tri členské štáty alebo ich práve zavádzajú. Orgán EIOPA sa zúčastnil na dôkladnom, porovnávacom a rozsiahlom preskúmaní vnútroštátnych postupov týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií a vývoja v tejto oblasti, a správu na túto tému predstaví v prvej polovici roku 2017. Na základe tejto správy Komisia zváži vhodný postup v rámci úzkych konzultácií s Európskym parlamentom, Radou a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.
1.2.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Komplexný rámec EÚ na ozdravenie a riešenie krízových situácií bánk a investičných spoločností bol už prijatý. Navrhovaný rámec pre centrálne protistrany neduplikuje tento systém ani požiadavky podľa nariadenia EMIR, ale ich dopĺňa. Obsahuje ustanovenia podobné ustanoveniam rámca platného pre banky a investičné spoločnosti na uľahčenie riadeného ozdravenia a riešenia krízových situácií, prispôsobuje ich však špecifickým črtám obchodných modelov centrálnych protistrán a rizikám, ktoré spôsobujú, aj prostredníctvom určenia spôsobu možného rozdelenia strát v scenároch v prípadoch, keď boli vyčerpané existujúce predfinancované zdroje centrálnych protistrán požadované na základe nariadenia EMIR.
Všeobecnejšie na medzinárodnej úrovni predstavitelia skupiny krajín G20 podporili prístup vytvorený Radou pre finančnú stabilitu (FSB) na riešenie rizík, ktoré by zlyhanie akejkoľvek finančnej inštitúcie (banky, infraštruktúry finančných trhov, poisťovne atď.) svetového systémového významu mohlo predstavovať pre finančný systém prostredníctvom komplexných a primeraných nástrojov na ozdravenie a riešenie krízových situácií. Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) okrem toho vypracovali usmernenia k plánom ozdravenia infraštruktúr finančných trhov vrátane centrálnych protistrán, kým Rada pre finančnú stabilitu vydala podrobnejšie usmernenia k uplatňovaniu jej Kľúčových atribútov účinných režimov riešenia krízových situácií pre infraštruktúry finančných trhov, ako sú centrálne protistrany, a takisto pre poisťovne. V polovici roku 2016 sa s týmito organizáciami ďalej konzultovali kľúčové časti tohto usmernenia vrátane takých otázok ako načasovanie, kedy by orgány pre riešenie krízových situácií mali riešiť krízovú situáciu centrálnej protistrany, pretože je ohrozená jej životaschopnosť a finančná stabilita, a aké právomoci a nástroje by orgán pre riešenie krízových situácií mal v tomto okamihu použiť na najlepšie zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií a na minimalizáciu nákazy a rozdelenie nákladov a strát najefektívnejším spôsobom. Nakoniec v decembri 2013 Európsky parlament prijal iniciatívnu správu, v ktorej vyzval Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli zmierniť účinky možného zlyhania kľúčových finančných inštitúcií, predovšetkým centrálnych protistrán.
1.3.Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh vytvoriť európsky rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán bol oznámený v pracovnom programe Komisie na rok 2015 a plán iniciatívy bol zverejnený v apríli 2015. Iniciatíva bola prenesená do pracovného programu na rok 2016 s cieľom zohľadniť ďalšie spresnenie príslušných medzinárodných usmernení uvedených v predchádzajúcom oddiele. Iniciatíva je súčasťou úsilia Komisie zabezpečiť, aby sa bojovalo proti ohrozeniu hladkého fungovania finančného systému a daňovníkov a aby finančné trhy mohli naďalej plniť svoju úlohu pri posilňovaní udržateľného, dlhodobého rastu s cieľom ešte viac prehĺbiť vnútorný trh v záujme spotrebiteľov a podnikov.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
2.1.Právny základ
Právnym základom pre tento návrh je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.
Návrhom sa harmonizujú vnútroštátne zákony o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán v miere nevyhnutnej na zabezpečenie, aby sa na centrálne protistrany vzťahovali podobné nástroje a postupy na riešenie ich možných ťažkostí alebo zlyhania. Hoci autorizované centrálne protistrany v súčasnosti môžu fungovať a poskytovať služby v celej EÚ, regulačné prostredie týkajúce sa riadenia potenciálnych kríz prekračujúce požiadavky nariadenia EMIR je rozdrobené. Niektoré členské štáty uzákonili požiadavky, aby centrálne protistrany pripravovali núdzové plány v prípade svojich ťažkostí alebo na ochranu centrálnych protistrán v rámci všeobecnejších režimov riešenia krízových situácií pre finančný sektor navrhnutých v prvom rade pre banky. Nijaký členský štát zatiaľ nevytvoril úplný vnútroštátny režim na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorý by v plnej miere vyhovoval zásadám Rady pre finančnú stabilitu schváleným skupinou G20, pokiaľ ide o potrebu účinnej koordinácie a dohľadu nad cezhraničnými účinkami presahovania. Je nepravdepodobné, že členské štáty vyvinú komplexné a kompatibilné režimy bez rámca na úrovni EÚ. Rozdielne prístupy, prostredníctvom ktorých by centrálne protistrany a orgány zmierňovali ťažkosti alebo zlyhanie centrálnej protistrany alebo proti nim bojovali, by neboli naplánované úplne koherentne a ich uplatňovanie by mohlo byť nedôsledné. To by mohlo viesť k narušeniu zásadných funkcií pre zúčtovacích členov a klientov z rôznych krajín a k rozsiahlejšej finančnej nestabilite. Opatrenie na úrovni EÚ je preto potrebné na to, aby orgány členského štátu mali k dispozícii primerané nástroje a právomoci, ktoré by sa v celej Únii presadzovali účelným, koherentným a rovnakým spôsobom.
Opatrenie na úrovni EÚ je zaručené aj pre centrálne protistrany, ktoré majú menej priamych cezhraničných prepojení, v prípade ktorých však harmonizácia zmierni možné obavy týkajúce sa rovnakých podmienok a hospodárskej súťaže vyplývajúce z očakávaného a skutočného zvládnutia zlyhania centrálnej protistrany na vnútroštátnej úrovni. Napríklad vnútroštátne režimy s rôznou mierou možného štátnej intervencie pomocou verejných prostriedkov by viedli k nerovnakým podmienkam v prospech tých centrálnych protistrán usadených v členských štátoch, kde je vyššia pravdepodobnosť podpory. Skúsenosti týkajúce sa zlyhaní bánk v rôznych členských štátoch poukazujú na to, ako môžu problémy v systémových finančných inštitúciách rozdrobiť jednotný trh na vnútroštátne hospodárske zóny. Vnímanie a predpojatosť trhu v prospech subjektov nachádzajúcich sa v jurisdikciách s pomerne silnejšou predpokladanou podporou štátu môžu spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže a náhodne ovplyvniť náklady podnikov v závislosti od ich geografickej polohy a vnímanej vôle alebo potreby členského štátu preventívne vykonávať oddelenú správu aktív, likvidity alebo základného imania s cieľom minimalizovať cezhraničné expozície. Hoci je riziko tohto typu rozdrobenia jednotného trhu v prípade centrálnych protistrán menej akútne, odlišné vnímanie a neistota týkajúce sa schopnosti členských štátov prevziať kontrolu nad centrálnou protistranou, ktorá zlyhala, a účinne vyriešiť jej krízovú situáciu by mohli oslabiť dôveru účastníkov trhu k fungovaniu jednotného trhu, a tým aj jeho integritu. V skutočnosti sa neistota z toho, akým spôsobom by sa mohlo riadiť zlyhanie kľúčových trhových infraštruktúr bez spoločných pravidiel EÚ, uvádza ako jeden z dôvodov zaostávania v oblasti integrácie na európskych kapitálových trhoch.
Harmonizácia požiadaviek týkajúcich sa centrálnych protistrán by zlepšila rovnaké podmienky hospodárskych subjektov a pomohla posilniť integráciu vnútorného trhu. Tým, že harmonizovaný rámec zabezpečí, že všetky príslušné orgány členských štátov budú mať rovnaké minimálne nástroje na zaistenie riadeného ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, a tým, že sa uľahčí spolupráca medzi orgánmi, aby bolo možné zmierňovať cezhraničné účinky presahovania pri riešení ich ťažkostí alebo zlyhania, sa posilní aj finančná stabilita na celom vnútornom trhu a zabráni sa výsledkom, pri ktorých by členské štáty boli nútené konať samostatne a nekoordinovaným spôsobom, pokiaľ ide o subjekty zriadené v ich jurisdikcii.
Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom.
2.2.Subsidiarita
Podľa zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, by mala Únia konať len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
Finančné trhy EÚ sú otvorené a integrované. V rámci trhov a skupín produktov, ktoré obsluhujú, sú centrálne protistrany schopné pracovať cezhranične. Pritom prepájajú viacerých účastníkov finančných operácií, protistrany a klientov z rôznych krajín v rámci jednotného trhu. Pre túto rozvinutú a viacvrstvovú cezhraničnú integráciu finančného sektora je potrebný rámec EÚ na riešenie krízových situácií a ozdravenie, ktorý bude odzrkadľovať úroveň integrácie podnikov. Súčasné nástroje na prácu s centrálnymi protistranami, ktoré postihla kríza, sú obmedzené na interné opatrenia centrálnych protistrán alebo, ak boli vypracované, sú vnútroštátne orientované. To znamená, že existujú potenciálne rozdielne prístupy, pomocou ktorých centrálne protistrany a orgány zmierňujú problémy alebo bojujú proti problémom v centrálnej protistrane, ktorá sa nachádza vo finančných ťažkostiach alebo na pokraji zlyhania, ktoré by mohli nakoniec viesť k narušeniu zásadných funkcií pre hospodárstvo, rozdrobeniu vnútorného trhu a veľkej finančnej nestabilite. Zlyhanie centrálnej protistrany pôsobiacej v zahraničí, čo sa týka väčšiny prípadov, pravdepodobne v rozličnej miere ovplyvní stabilitu finančných trhov v členských štátoch, v ktorých pôsobí. Len opatrením EÚ možno zabezpečiť, aby centrálne protistrany a ich zúčtovací členovia (ktorí sa môžu nachádzať v iných členských štátoch než centrálna protistrana) podliehali primeranej a účinnej intervencii na zmiernenie alebo vyriešenie krízovej situácie koordinovaným a koherentným spôsobom. Na zabezpečenie týchto cieľov na úrovni Únie a na úrovni členských štátov je preto vhodné, aby Únia vytvorila potrebný legislatívny rámec.
2.3.Proporcionalita
Podľa zásady proporcionality by obsah a forma činnosti Únie nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmlúv. V podstate by centrálna protistrana, ktorá zlyhala, mala prejsť konkurzným konaním ako každý iný podnik. Centrálne protistrany sú však ústrednými finančnými infraštruktúrami, ktoré sú úzko prepojené s nespočetným množstvom účastníkov finančných operácií a ktoré sústreďujú riziko v ich mene. Pripraviť týchto účastníkov o kľúčové služby poskytované centrálnou protistranou by teda mohlo mať závažné následky pre finančnú stabilitu a hospodárstvo vo všeobecnosti. Na ich zmiernenie je opodstatnené vyžadovať primerané núdzové plány na riadené ozdravenie a riešenie krízových situácií a udeliť orgánom právomoci riešiť krízové situácie, aby v prípade potreby mohli okamžite reštrukturalizovať svoje činnosti.
Keďže systémový význam zlyhania centrálnej protistrany nemožno vopred stanoviť s úplnou istotou, navrhovaný rámec by sa mal v zásade vzťahovať na všetky centrálne protistrany bez ohľadu na ich veľkosť a zložitosť. Väčšina centrálnych protistrán so sídlom v EÚ poskytuje služby zúčtovacím členom a klientom po celej EÚ a aj za jej hranicami, a tak by ich ťažkosti alebo zlyhanie mohli mať odozvu po celom svete. Plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie by sa preto mali prispôsobiť podľa konkrétneho rizikového profilu každej jednotlivej centrálnej protistrany. Výkon akýchkoľvek mimoriadnych opatrení orgánu s cieľom zachovať finančnú stabilitu a ochrániť daňovníkov by mal byť vždy plne opodstatnený a primeraný, nemal by ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, a mal by byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ ide o akékoľvek obmedzenia práva vlastniť majetok, ktoré môžu vyplynúť z týchto právomocí. Dané opatrenia by sa nakoniec vykonávali spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že s dotknutými zasiahnutými zainteresovanými stranami sa nebude zaobchádzať horšie než v prípade, ak by nebola vyriešená krízová situácia centrálnej protistrany, centrálna protistrana by však bola podrobená ďalším možným opatreniam v rámci prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany na rozdeľovanie strát, alebo by sa dostala do platobnej neschopnosti.
2.4.Výber nástroja
V článku 114 ZFEÚ sa povoľuje prijatie aktov v podobe nariadení alebo smerníc. Z týchto dôvodov sa prijatie nariadenia v tomto prípade zachováva.
Po prvé, nariadenie najlepším spôsobom doplní prístup stanovený nariadením EMIR a bude vychádzať z tohto nariadenia, ktorým sa stanovujú požiadavky na centrálne protistrany v oblasti prudenciálnej regulácie. Nové požiadavky, aby centrálne protistrany stanovili komplexné mechanizmy ozdravenia, vychádzajú z cieľov a ustanovení nariadenia EMIR s cieľom zabezpečiť odolnosť centrálnych protistrán. Stanovenie týchto požiadaviek v inej právnej forme (konkrétne v smernici) by bolo nedôsledné a členské štáty by museli prijať zákony v konkrétnej časti oblasti, ktorú inak upravuje priamo uplatniteľné právo EÚ. Ustanovenia týkajúce sa cielených právomocí a nástrojov orgánov na prípadné účinné a riadené vykonanie riešenia krízovej situácie na zachovanie finančnej stability, ak zlyhajú požiadavky podľa nariadenia EMIR a mechanizmy ozdravenia, sa už nezaoberajú presadzovaním bežnej odolnosti centrálnych protistrán, týkajú sa však zabezpečenia životaschopnosti ich zásadných funkcií spôsobom, vďaka ktorému by plnenie týchto funkcií (v tej istej právnickej osobe alebo v inej forme) naďalej vyhovovalo požiadavkám a cieľom nariadenia EMIR. V súlade s tým by ustanovenia, ktoré upravujú spôsob, ako to dosiahnuť, mali mať rovnakú právnu formu ako nariadenie EMIR.
Po druhé, nariadením by sa najlepšie dosiahol spoločný prístup a jednotný súbor pravidiel pre orgány a zabránilo by sa rozdielom medzi vnútroštátnymi pravidlami a možným právnym neistotám, ktoré by z nich mohli vyplývať, a to predovšetkým v cezhraničných situáciách, ako sa uvádza vyššie. Uľahčila by sa ním podľa potreby aj medzinárodná spolupráca a zjednodušilo by sa obchodovanie s EÚ a v rámci EÚ, pretože systém v EÚ by bol jednotný. Navyše vzhľadom na to, že vplyv zlyhania centrálnej protistrany z EÚ by mohol mať následky na finančný systém všetkých členských štátov EÚ, by takýto jednotný rámec zmiernil všetky škodlivé neistoty týkajúce podmienok, za ktorých by toto zlyhanie riešili príslušné orgány centrálnych protistrán v rôznych členských štátoch, a pomohol by zmierniť napätie na trhoch.
Po tretie, z dôvodu obchodných modelov centrálnych protistrán sa pravdepodobnosť ich zlyhania vo všeobecnosti považuje za oveľa nižšiu ako v prípade bánk. Na rozdiel od bánk rôznej veľkosti a s rôznymi rizikovými profilmi, ktorých zlyhanie môže vzniknúť v rozličných scenároch, môže mať rozličné rozmery, a preto si môže vyžadovať širší súbor nástrojov riešenia krízových situácií (a výnimiek), zlyhanie centrálnej protistrany pravdepodobnejšie vznikne z dôvodov, ktoré sú známe vopred (zlyhania zúčtovacích členov alebo závažné prevádzkové zlyhania) a ktoré možno zvládnuť pomocou presnejšieho súboru nástrojov. Z tejto obmedzenejšej použiteľnosti a potreby zaistiť také veľké množstvo možností preto vyplýva, že cieľom možno lepšie poslúžiť prostredníctvom nariadenia, hoci je potrebná určitá pružnosť, ktorá umožní orgánom reagovať na okolnosti prípadu.
Centrálne protistrany EÚ v porovnaní s bankami EÚ nakoniec predstavujú oveľa menší počet subjektov, zatiaľ čo podnikové štruktúry centrálnych protistrán a spôsob, akým poskytujú služby v zahraničí, sa líšia od štruktúr a spôsobov cezhraničných bankových skupín. V prípade cezhraničných bankových skupín sa ich dcérske spoločnosti a pobočky zriaďujú v rôznych jurisdikciách, aby slúžili zákazníkom, nadobúdali aktíva, získavali finančné prostriedky atď., čo odôvodňuje väčšiu mieru citlivosti voči miestnym zákonom pri vykonávaní rozhodnutí o riešení krízových situácií. V prípade centrálnych protistrán poskytovanie služieb prebieha menej rozptýlene, centrálne z jednej jurisdikcie do druhej bez sprostredkovania pomocou dcérskych spoločností alebo pobočiek. Z uvedených dôvodov sa uprednostňuje prijatie nariadenia, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie rozhodnutí vo všetkých jurisdikciách.
3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
3.1.Konzultácie so zainteresovanými stranami
Verejné konzultácie o možnom rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií nebankových inštitúcií sa uskutočnili v období od 5. októbra do 28. decembra 2012. V rámci konzultácií sa riešili otázky týkajúce sa potreby mechanizmov ozdravenia a riešenia krízových situácií najmä v súvislosti s centrálnymi protistranami, centrálnymi depozitármi cenných papierov a poisťovňami. Doručených bolo 67 odpovedí.
Vo všeobecnosti z konzultácií vyplynulo, že prioritou by malo byť vypracovanie rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán pre celú EÚ. Vykonávanie požiadavky skupiny G20, aby sa štandardizované OTC deriváty zúčtovávali centrálne, bolo uznané ako presvedčivý argument za prijatie opatrenia. Respondenti vo všeobecnosti súhlasili s tým, že podobne ako smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by rámec týkajúci sa centrálnych protistrán mal zabezpečiť kontinuitu ich zásadných funkcií, minimalizovať expozíciu daňovníkov voči stratám vyplývajúcim zo zlyhania centrálnych protistrán a zvýšiť právnu istotu ich zúčtovacích členov a klientov. Takmer všetky zainteresované strany súhlasili s tým, že prioritu by na účely ochrany finančnej stability mala mať kontinuita hlavných operácií centrálnych protistrán. Mnohí respondenti sa domnievali, že hoci je dôležité zabezpečiť, aby mechanizmy ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán boli dôveryhodné a spoľahlivé, nemali by pre členov alebo účastníkov predstavovať nadmerné zaťaženie na pokrytie potenciálne značných záväzkov vyplývajúcich zo zlyhania významného zúčtovacieho člena alebo ešte menej z chýb interného riadenia rizík centrálnej protistrany. Zainteresované strany konštatovali, že toto by si vyžadovalo prispôsobenie nástrojov smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk špecifikám obchodných modelov centrálnych protistrán.
3.2.Získavanie a využívanie odborných znalostí
Okrem konzultácií so zainteresovanými stranami sa Komisia zúčastnila na diskusiách a výmene názorov na doplnenie informácií pre správu CPMI/IOSCO, ktorá obsahuje usmernenia k ozdraveniu infraštruktúr finančných trhov. Komisia sa zúčastnila aj na činnosti Rady pre finančnú stabilitu súvisiacej s riešením krízových situácií ďalších nebankových subjektov vrátane najnovších diskusií o spresnení častí týchto usmernení, aby orgány mohli naplánovať účinné stratégie riešenia krízových situácií. Pri príprave správ obsahujúcich návrh usmernení k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií CPMI/IOSCO a Rada pre finančnú stabilitu požiadali zainteresované strany o pripomienky k ich návrhu usmerňovacích dokumentov a zverejnili doručené odpovede. Vo všeobecnosti sa v týchto konzultáciách na medzinárodnej úrovni o infraštruktúrach finančných trhov potvrdili názory vyjadrené v rámci konzultácií Komisie a poskytla sa užitočná doplňujúca spätná väzba k relatívnym výhodám niektorých navrhovaných možností politiky a nástrojov riešenia krízových situácií.
Útvary Komisie usporiadali aj štyri stretnutia s odborníkmi členských štátov s cieľom prediskutovať činnosti na medzinárodnej úrovni, ktoré vykonáva Rada pre finančnú stabilitu a CPMI/IOSCO, najspornejšie politické rozhodnutia, ako aj rozsah a povahu návrhu. Odborníci členských štátov vo všeobecnosti súhlasili so smerom politík navrhovaným Komisiou, ktorý vychádza z medzinárodných usmernení a nariadenia EMIR, prípadne zo smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
3.3.Posúdenie vplyvu
Komisia vykonala posúdenie vplyvu príslušných politických alternatív. Možnosti politiky sa posudzovali na základe kľúčových cieľov zabezpečenia finančnej stability a dôvery v centrálne protistrany, minimalizovania strát pre spoločnosť ako celok a konkrétne pre daňovníkov a posilňovania jednotného trhu so službami poskytovanými centrálnymi protistranami pri súčasnom zachovaní rovnakých podmienok.
Posúdenie vplyvu schválil 6. mája 2015 výbor pre posudzovanie vplyvu. Výbor pre posudzovanie vplyvu vypracoval niekoľko odporúčaní na zlepšenie. Posúdenie vplyvu sa spresnilo po zohľadnení uvedených odporúčaní. Konkrétne sa ďalej odôvodnila potreba opatrenia na úrovni EÚ, ako aj identifikovanie možností a ich posúdenie. Posudzované možnosti a dosiahnuté závery sa skontrolovali na základe posledného usmernenia z prebiehajúcej činnosti na medzinárodnej úrovni, ktorú Komisia podrobne sledovala. Legislatívny návrh je úplne v súlade s najnovšími rokovaniami Rady pre finančnú stabilitu a skupiny G20 o politike a s jej orientáciou.
Pokiaľ ide o potrebu opatrenia na úrovni EÚ, z posúdenia vplyvu vyplynulo, že opatrenie na úrovni EÚ je potrebné vzhľadom na cezhraničnú povahu obchodnej činnosti centrálnych protistrán, ktoré prepájajú viacero účastníkov finančných operácií, protistrany a klientov v rámci celého jednotného trhu. Nástroje, ktoré majú orgány členských štátov v súčasnosti k dispozícii, nestačia na pomoc centrálnym protistranám, ktoré postihli značné ťažkosti, ktoré by mohli ohroziť ich životaschopnosť. Rozdielne prístupy v členských štátoch určené na zmiernenie alebo riešenie možných závažných problémov centrálnych protistrán by nakoniec mohli viesť k narušeniu zásadných funkcií hospodárstva a k širšej finančnej nestabilite. Opatrenie na úrovni EÚ je potrebné na to, aby orgány členských štátov boli vybavené primeranými nástrojmi a právomocami, ktoré by sa presadzovali v celej Únii, na riešenie zlyhania centrálnych protistrán v ich jurisdikciách a na zaistenie účinnej komunikácie medzi všetkými príslušnými orgánmi v rovnakých alebo odlišných členských štátoch.
Vhodná príprava plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií by mala pomôcť zabezpečiť, aby náklady neniesli daňovníci, ale účastníci trhu spojení s centrálnymi protistranami (veritelia, zúčtovací členovia, ich klienti), a to primeraným a nediskriminačným spôsobom.
Pokiaľ ide o otázku, ako možno zabezpečiť včasné a spoľahlivé zabezpečenie riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, sa v rámci posúdenia vplyvu preskúmali možnosti týkajúce sa možných spúšťacích faktorov, pokiaľ ide o to, kedy sa majú začať riešiť krízové situácie, a možnosti týkajúce sa toho, ktorými nástrojmi a právomocami riešenia krízových situácií by mali byť orgány vybavené.
V posúdení vplyvu sa zistilo, že predpísané spúšťacie faktory na začatie riešenia krízových situácií, ako je porušenie konkrétnych požiadaviek, by do rámca riešenia krízových situácií vniesli transparentnosť tým, že by sa vopred všetkým zainteresovaným stranám objasnilo, čo môže byť podnetom na možnú verejnú intervenciu. Predpísané spúšťacie faktory by však neboli vhodné, keďže by bolo ťažké identifikovať jednoduché alebo zložené ukazovatele, ktoré by mohli jasne predpovedať budúce udalosti ohrozujúce finančnú stabilitu. Predpísané spúšťacie faktory by takisto mohli subjektom ponechať neprimeraný priestor na obídenie systému, t. j. na prijatie opatrení obchádzajúcich spúšťacie faktory, ktorými by platnosť týchto faktorov oslabili, okrem toho by centrálne protistrany mohli zlyhať tak, že by nesplnili predpísané podmienky, a preto by riešenie krízových situácií nebolo dostupné ako možnosť na dosiahnutie riadnej reštrukturalizácie alebo utlmenia. Pružnejšie spúšťacie faktory, ktoré ponechávajú rozhodnutie o začatí riešenia krízových situácií na orgánoch, sa týmto problémom vyhýbajú a poskytujú orgánom právomoci na prijatie rýchlych a rozhodných opatrení na riešenie krízových situácií každej systémovo významnej centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá skôr, než bude insolventná. Z posúdenia vplyvu vyplýva, že sa uprednostňujú pružnejšie spúšťacie faktory, poukazuje sa v ňom však na to, že je dôležité zabezpečiť, aby orgány používali nástroje riešenia krízových situácií len vtedy, ak má centrálna protistrana blízko k zlyhaniu a nijaké iné opatrenia nedokážu obnoviť jej životaschopnosť a zabezpečiť celkovú finančnú stabilitu, a čo je najdôležitejšie, že vo verejnom záujme by bolo skôr začatie riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany, a nie jej bežná likvidácia alebo konkurzné konanie.
Pokiaľ ide o nástroje a právomoci riešenia krízových situácií, z posúdenia vplyvu vyplýva, že orgány pre riešenie krízových situácií by sa mali vybaviť harmonizovaným, ale nie úplným a nie predpísaným súborom nástrojov riešenia krízovej situácie, ktorý orgánom poskytuje potrebnú diskrečnú právomoc, aby mohli zohľadniť okolnosti možnej krízy. Možné spôsoby, ako potenciálne vyriešiť krízové situácie subjektu v rôznych scenároch, sa stanovia v nezáväzných plánoch riešenia krízových situácií. Alternatívna možnosť vybaviť orgány komplexným, úplným súborom nástrojov a stanoviť poradie, v akom by sa nástroje mali použiť, bola zamietnutá, keďže by mohla ohroziť účinnosť riešenia krízových situácií obmedzením schopnosti orgánov pružne reagovať na špecifické okolnosti rozvíjajúcej sa krízovej situácie. Nepovažovalo sa za pravdepodobné, že by sa dokonale spárované nástroje riešenia krízových situácií a poradie ich používania mohli vypracovať tak, aby riešili všetky možné krízové scenáre, čo by predstavovalo riziko, že plánované opatrenia na riešenie krízových situácií by neboli vhodné na riešenie konkrétnych príslušných problémov.
Pokiaľ ide o konkrétne nástroje, z posúdenia vplyvu vyplýva, že úplným sprístupnením nástrojov týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií stanovených v medzinárodných usmerneniach by sa minimalizovali všetky náklady, ktoré znášajú daňovníci, a najlepšie by sa ním dosiahla očakávaná trhová disciplína. Tým by sa umožnilo rozdelenie strát medzi všetky zainteresované strany centrálnej protistrany spôsobom, ktorý vopred prináša účastníkom trhu istotu a ktorý je najspravodlivejší.
Rôzne možnosti by mohli mať na účastníkov trhu rôzny vplyv, kľúčovým cieľom riešenia krízových situácií je, aby na tom účastníci trhu neboli horšie než v prípade, ak by krízová situácia centrálnej protistrany nebola vyriešená, namiesto toho by však bola podrobená ďalším možným opatreniam v rámci prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany na rozdeľovanie strát alebo by sa dostala do platobnej neschopnosti.
Niektoré ďalšie nástroje, ako je povinnosť centrálnych protistrán a zúčtovacích členov vytvoriť dodatočné predfinancované prostriedky na absorbovanie strát a doplnenie zdrojov, sa nezohľadnili na účely účinného zlepšenia trhovej disciplíny alebo sa považovali za neprimerane nákladné vzhľadom na nízku pravdepodobnosť ich použitia. Vo všeobecnosti sa o uprednostňovaných možnostiach teda uvažovalo ako o možnostiach, ktoré pozitívne prispievajú k zachovaniu finančnej stability a dôvery vo finančný systém vo všeobecnosti, a to bez toho, aby vznikli neprimerané alebo nadmerné náklady, ktoré by mohli vážne zaťažiť širší hospodársky rast.
3.4.Základné práva
Rámec pre centrálne protistrany je podobne ako smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk plne zlučiteľný s Chartou základných práv. Hoci opatrenie na riešenie krízovej situácie môže znamenať zmeny aktív a práv vlastníkov centrálnych protistrán a účastníkov zúčtovania, v súlade s článkom 52 charty sa povoľujú obmedzenia určitých práv a slobôd. Podľa charty sa tieto obmedzenia týkajúce sa výkonu týchto práv a slobôd stanovujú v nariadení, dodržiavajú podstatu týchto práv a slobôd a uplatňujú sa len vtedy, keď je skutočne potrebné splniť ciele všeobecného záujmu uznávaného Úniou. Ochranu finančnej stability uznal Súdny dvor ako všeobecný záujem, čím odôvodnil obmedzenia základných práv a slobôd v rámci zmluvy za predpokladu, že sú primerané a vhodné na dosiahnutie cieľov, na ktoré sú určené. Dotknuté zainteresované strany sa takisto môžu odvolať proti konkrétnym prvkom rozhodnutí o riešení krízových situácií, ktoré majú na ne vplyv, a majú nárok na kompenzáciu v prípade, ak dopadnú horšie, ako by dopadli, keby nebola vyriešená krízová situácia centrálnej protistrany, ale keby boli podrobené ďalším možným opatreniam v rámci prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany na rozdeľovanie strát alebo keby sa centrálna protistrana dostala do platobnej neschopnosti.
3.5.VPLYV NA ROZPOČET
Uvedené možnosti politiky nebudú mať nijaký vplyv na rozpočet Únie.
Podľa tohto návrhu by sa od ESMA požadovalo, i) aby vypracoval 5 technické predpisov a 2 usmernenia a ii) aby sa zapojil do kolégií pre riešenie krízových situácií (spoločne s EBA), aby prijímal rozhodnutia v prípade nesúhlasu a vykonával záväznú mediáciu. Technické predpisy sa majú dodať do 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Úlohy navrhované pre ESMA si nevyžiadajú zriadenie dodatočných pozícií a možno ich vykonať pomocou existujúcich zdrojov, vo väčšine prípadov na základe činností, ktoré už vykonal EBA v súvislosti s vykonávaním smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Úlohy pre ESMA by takisto pripravil novozriadený výbor ESMA pre riešenie krízových situácií, do ktorého by boli ako pozorovatelia prizvané príslušné orgány EBA s cieľom čo najviac využiť existujúce zdroje.
4.OSTATNÉ PRVKY
4.1.Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Po nadobudnutí účinnosti je príprava a vypracovanie primeraných plánov ozdravenia a riešenia krízovej situácie a opatrenia vykonané centrálnymi protistranami a orgánmi na základe týchto plánov hmatateľným strednodobým ukazovateľom pre nadväzujúce opatrenia. V prípade ťažkostí postihujúcich centrálnu protistranu ďalšie ukazovatele na monitorovanie by sa týkali toho, či, kedy a akým spôsobom centrálne protistrany aktivujú svoje plány ozdravenia, a toho, či, kedy a akým spôsobom orgány dohľadu prijímajú opatrenia v súlade s právomocami včasnej intervencie udelenými podľa rámca. A nakoniec, v prípade zlyhania centrálnej protistrany a splnenia podmienok riešenia krízových situácií by sa ukazovatele na monitorovanie týkali toho, kedy zasiahnu orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nástroje použijú a ako sa rozdelia všetky straty medzi súkromné zainteresované strany. Preskúmanie fungovania konkrétnych ustanovení, ako aj všeobecnejšie preskúmanie by sa mohli vykonať po troch rokoch. Rámec sledovania a hodnotenia by sa v tejto súvislosti mohol podľa potreby spresniť na základe konkrétnych skúseností s režimom.
4.2.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
4.2.1.Rozsah pôsobnosti a ciele
So zreteľom na ich funkciu a ústrednú úlohu na finančných trhoch sa rozsah pôsobnosti nariadenia vzťahuje na všetky centrálne protistrany so sídlom v EÚ. Príslušné právomoci a nástroje poskytnuté nariadením tak budú k dispozícii na použitie v súvislosti so všetkými centrálnymi protistranami bez ohľadu na ich veľkosť, prepojenie alebo ďalšie charakteristiky. Napriek tomu sa však zaistí proporcionalita, keďže plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie majú byť špecifické pre každú centrálnu protistranu a majú náležite zohľadniť ich systémový význam. Vykonávanie včasnej intervencie a právomocí riešiť krízové situácie orgánmi by vo všetkých prípadoch malo byť primerané aj odôvodnené.
Cieľom je, po prvé, usilovať sa o riadené ozdravenie centrálnych protistrán v rôznych scenároch finančných ťažkostí prostredníctvom vykonávania spoľahlivých a komplexných plánov ozdravenia dohodnutých medzi centrálnou protistranou a jej zúčtovacími členmi. Po druhé, keby to bolo nedostatočné a mali by sa splniť podmienky pre riešenie krízovej situácie, orgány by mali rýchlo prijať opatrenia na ochranu finančnej stability, zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií centrálnej protistrany a maximálnu ochranu daňovníkov. V prípade riešenia krízových situácií by opatrenia orgánu mali byť založené na tom, že straty znášajú vlastníci, veritelia a protistrany centrálnych protistrán v súlade s hierarchiou pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti a manažéri sa vymieňajú a berú na zodpovednosť za každé protiprávne konanie podľa vnútroštátneho práva.
Z dôvodu právnej a podnikovej štruktúry centrálnych protistrán, nemusí účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnej protistrany nevyhnutne zahŕňať širšie skupiny, ktorých súčasťou môže byť centrálna protistrana. Keď je však výhodné dosiahnuť uvedené ciele, na materské spoločnosti centrálnych protistrán sa môžu vzťahovať konkrétne právomoci. Medzi ne patrí napríklad možnosť, aby o tom, že plány ozdravenia by sa mali vzťahovať na materské spoločnosti, rozhodovali orgány prípad od prípadu.
4.2.2.Zriadenie orgánov pre riešenie krízových situácií a kolégií pre riešenie krízových situácií
Orgány pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany sú zriadené a vybavené harmonizovaným súborom právomocí, aby mohli vykonávať všetky príslušné prípravné opatrenia a ďalej uvedené opatrenia na riešenie krízovej situácie. Týmito orgánmi môžu byť centrálne banky, príslušné ministerstvá, príslušné orgány (t. j. orgány dohľadu) centrálnych protistrán alebo iné orgány verejnej správy. V prípade, že sa právomoci udelia existujúcemu orgánu, mala by sa stanoviť vhodná prevádzková nezávislosť na výkon funkcií súvisiacich s riešením krízových situácií. V prípade, ak týmito právomocami disponuje viacero orgánov, úlohy by sa mali medzi ne jasne rozdeliť. Vymenované orgány majú zákonné úlohy na zabezpečenie riadneho riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, ak boli splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie, a to spôsobom, ktorý chráni finančnú stabilitu a daňovníkov. Nevylučuje sa, že orgán môže mať podobné povinnosti v súvislosti s ostatnými finančnými inštitúciami. Ak sa to vyžaduje podľa vnútroštátneho práva členského štátu, do schválenia rozhodnutia o riešení krízovej situácie centrálnej protistrany sa môžu zapojiť súdy, a to za predpokladu, že pôjde o zrýchlený postup.
Vzhľadom na úlohu a precedens vytvorený nariadením EMIR pre kolégiá a ich úlohy, ako aj vzhľadom na možné účinky, ktoré opatrenia na riešenie krízovej situácie môžu mať na zúčtovacích členov a iné zainteresované strany, orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán musia pre každú centrálnu protistranu zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií a predsedať mu. Tieto kolégiá väčšinou odzrkadľujú zloženie kolégií podľa nariadenia EMIR. Okrem orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by členmi kolégia teda mali byť aj príslušné orgány zúčtovacích členov, centrálnych protistrán, centrálnych depozitárov cenných papierov a obchodných miest, ktoré sú členmi kolégia podľa nariadenia EMIR, ako aj príslušné centrálne banky a ESMA. Medzi ďalších členov by okrem toho mali patriť orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov, ktorých členmi sú príslušné orgány, ak sú odlišné od orgánov pre riešenie krízových situácií, dotknutý príslušný orgán každej materskej spoločnosti, na ktorú by sa vzťahovali plány ozdravenia, ako aj akékoľvek príslušné ministerstvo, ktorému bola pridelená osobitná úloha pri riešení krízových situácií centrálnych protistrán, a EBA. Existujúce kolégiá podľa nariadenia EMIR a novozriadené kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali spoločne vykonávať konkrétne úlohy, ktoré im boli vyčlenené na základe tohto nariadenia, ako sa uvádza ďalej.
4.2.3.Vypracovanie plánov ozdravenia
Centrálne protistrany musia vypracovať plány ozdravenia na prekonanie každej formy finančných ťažkostí, ktoré by prevyšovali ich zdroje na riadenie zlyhania, a na splnenie ostatných požiadaviek podľa nariadenia EMIR. Medzi tieto plány by mali patriť scenáre týkajúce sa zlyhania zúčtovacích členov (t. j. prípady zlyhania), ako aj vzniku iných rizík a strát [t. j. iné prípady (nesúvisiace so zlyhaním)]. Presné okolnosti, pri ktorých by sa tieto plány mali začať uplatňovať, by neboli pevne stanovené v zákone, centrálne protistrany však musia vypracovať vhodné ukazovatele na informovanie účastníkov zúčtovania a orgánov, keď nastane táto situácia. Plány by sa nemali opierať o žiadnu mimoriadnu verejnú finančnú pomoc, mali by sa v nich však opísať spôsoby, ako by sa mohol získať možný prístup k facilitám centrálnej banky za štandardných zmluvných podmienok.
V súlade s usmerneniami CPMI/IOSCO by plány mali byť komplexné, účinné, transparentné a merateľné subjektmi, na ktoré by tieto plány mohli mať vplyv, mali by sa v nich stanoviť vhodné stimuly a minimalizovať negatívne účinky na všetky zainteresované strany a finančný systém vo všeobecnosti. Podľa týchto zásad môžu centrálne protistrany určovať vhodný rozsah možností a nástrojov na ozdravenie. Patria medzi ne nástroje na opätovnú evidenciu krytých aktív s pasívami centrálnej protistrany prostredníctvom zrušenia zmlúv tak, aby sa zmluvy ukončili a aby sa ukázali straty a zisky, vytvorenie dobrovoľných dohôd, ako sú aukcie so zvyšnými zúčtovacími členmi tak, aby dobrovoľne prevzali pozície alebo pripravili doplňujúce zdroje, o ktoré požiadajú zúčtovacích členov, pričom na tieto doplňujúce zdroje sa vzťahuje horný limit (tzv. výzvy na hotovostné plnenie), a zníženie platieb splatných účastníkom zúčtovania v dôsledku hospodárskeho zisku z derivátových zmlúv (tzv. znižovanie variačnej marže). V nariadení sa neurčuje, ktoré konkrétne možnosti by mali obsahovať plány ozdravenia, ani sa nevylučujú iné možnosti. Vyžaduje sa v ňom však, aby sa v plánoch stanovovali mechanizmy schválené medzi centrálnymi protistranami a ich zúčtovacími členmi s cieľom v každom prípade posilniť ich účinnosť, pričom sa zúčtovací členovia zaviažu k tomu, že budú konať v súlade s vopred dohodnutými prevádzkovými pravidlami v prípade, že sa aktivujú, bez ohľadu na jurisdikciu, v ktorej majú sídlo. Od zúčtovacích členov sa vyžaduje, aby v plnej miere informovali svojich klientov o tom, ako by sa na nich prenášali akékoľvek straty alebo náklady vyplývajúce z uplatňovania nástrojov riešenia krízovej situácie centrálnou protistranou.
Plány ozdravenia musí preskúmať príslušný orgán centrálnej protistrany. Vzhľadom na možné účinky plánu na zúčtovacích členov a iné zainteresované strany kolégiá zriadené podľa nariadenia EMIR by sa mali zapojiť do procesu. Napríklad posúdenie primeranosti plánu by malo podliehať spoločnému rozhodnutiu kolégia. V prípade, že nemožno dosiahnuť spoločné rozhodnutie, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) by mohol uskutočniť záväznú mediáciu v súlade so svojím mandátom [článok 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010].
4.2.4.Príprava – plány riešenia krízových situácií a posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie
Orgány pre riešenie krízových situácií musia pripravovať plány riešenia krízových situácií týkajúce sa toho, ako sa reštrukturalizujú centrálne protistrany a ako sa zachovajú ich zásadné funkcie v prípade ich zlyhania. Rovnako ako v prípade plánov ozdravenia mali by sa vzťahovať na scenáre zlyhania a na scenáre iných prípadov (nesúvisiacich so zlyhaním) a nemalo by sa v nich počítať s akoukoľvek mimoriadnou verejnou finančnou podporou okrem prístupu k facilitám centrálnej banky za štandardných zmluvných podmienok. V plánoch by sa mali opisovať právomoci riešiť krízové situácie a nástroje riešenia krízových situácií, ktoré by orgány používali v prípade, že by centrálna protistrana spĺňala podmienky pre riešenie krízovej situácie, ktoré sú primerané obchodnému modelu, trhovému podielu a systémovému významu centrálnej protistrany a plne sa v nich zohľadňujú, a to v jurisdikcii, v ktorej sú zriadené, ako aj v iných členských štátoch a tretích krajinách. Plán nie je záväzný, každé odchýlenie od neho v čase riešenia krízovej situácie by však mal orgán náležite odôvodniť.
V rámci tvorby plánu riešenia krízových situácií by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť aj celkovú riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany a zaoberať sa každou prekážkou pre túto riešiteľnosť. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať právomoci požadovať od centrálnej protistrany, aby napríklad na individuálnom základe menila konkrétne obchodné postupy alebo svoje prevádzkové či právne štruktúry, aby revidovala všetky vnútroskupinové dohody, ktoré by mohli brániť riešeniu krízových situácií, alebo aby zvýšila svoje predfinancované zdroje schopné absorbovať stratu.
Možné účinky opatrení na zúčtovacích členov a zainteresované strany znamenajú rovnako ako v prípade plánov ozdravenia, že kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa mali zapojiť do vypracovania plánu riešenia krízových situácií a do odsúhlasenia akýchkoľvek opatrení týkajúcich sa riešiteľnosti krízovej situácie. Napríklad od kolégia pre riešenie krízových situácií by sa malo požadovať, aby v oboch prípadoch dospelo k spoločnému rozhodnutiu, a ak to nedokáže, záväznú mediáciu by mohol vykonať ESMA.
4.2.5.Včasná intervencia
Príslušným orgánom sa udeľujú osobitné právomoci na zasahovanie do činností centrálnych protistrán, ak je ohrozená ich životaschopnosť, ale pred tým, než dôjde k zlyhaniu alebo k tomu, že ich opatrenia môžu byť škodlivé pre celkovú finančnú stabilitu. Právomoci by dopĺňali právomoci stanovené v nariadení EMIR, pričom za týchto okolností by predstavovali špecifické možnosti dohľadu. Príslušné orgány by predovšetkým mohli vyžadovať, aby centrálne protistrany uskutočnili konkrétne opatrenia zo svojho plánu ozdravenia alebo aby tieto opatrenia neprijali.
4.2.6.Spúšťacie faktory riešenia krízových situácií
Krízová situácia centrálnej protistrany by sa mala riešiť vtedy, keď zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, keď zlyhaniu nemôže zabrániť žiadne alternatívne opatrenie súkromného sektora a keď by jej zlyhanie ohrozilo verejný záujem a finančnú stabilitu. V súlade s usmernením Rady pre finančnú stabilitu s názvom Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií by sa okrem toho mohla riešiť krízová situácia centrálnych protistrán aj vtedy, ak nie sú splnené všetky tieto podmienky, keď by uplatňovanie ďalších opatrení na riešenie krízových situácií centrálnou protistranou mohlo zabrániť jej zlyhaniu, mohlo by však súčasne ohroziť finančnú stabilitu. Okrem veľmi osobitných okolností by sa centrálna protistrana mala považovať aj za protistranu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak by požadovala mimoriadnu verejnú finančnú podporu.
Orgán pre riešenie krízových situácií by posúdil, či sú splnené všetky podmienky. Posúdenie prvej podmienky (či centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá) by však malo byť hlavnou zodpovednosťou príslušného orgánu. Vo všeobecnosti sa považuje za pravdepodobnejšie, že príslušné orgány budú podrobne poznať finančné zdravie centrálnej protistrany až do chvíle zlyhania. Za predpokladu, že orgán pre riešenie krízových situácií má všetky potrebné údaje a informácie, môže posúdenie vykonať aj tento orgán.
4.2.7.Nástroje a právomoci na riešenie krízových situácií
Keďže opatrenie na riešenie krízovej situácie by sa stanovilo vopred v pláne riešenia krízových situácií, malo by sa vykonať spôsobom, ktorý neoslabí fungovanie zvyšku širšej skupiny, ktorej súčasťou môže byť centrálna protistrana. Všetky zostávajúce zmluvné záväzky finančnej podpory pre centrálnu protistranu, ako sú záruky materskej spoločnosti, by však mali byť vykonateľné orgánom pre riešenie krízových situácií, a to v súlade s tým, ako by sa požadovalo v rámci bežného konkurzného konania.
Riešenie krízových situácií by sa malo vykonať prostredníctvom niekoľkých nástrojov, ktoré by sa mohli použiť samostatne alebo v spojení: i) s predajom všetkých alebo zásadných funkcií centrálnej protistrany životaschopnému konkurentovi, ii) s vytvorením verejne kontrolovanej preklenovacej centrálnej protistrany a iii) s rozdelením strát a pozícií medzi zúčtovacích členov. Nariadením sa nestanovuje, ktoré nástroje a právomoci sa použijú v rôznych scenároch, ale výber sa ponecháva na orgán v závislosti od okolností, keď to je možné v súlade s plánom riešenia krízových situácií dohodnutým kolégiom pre riešenie krízových situácií.
Rôzne možnosti rozdelenia straty a pozície by orgánu pre riešenie krízových situácií poskytli prostriedky na opätovnú evidenciu krytých aktív s pasívami centrálnej protistrany, pokrytie ďalších strát a získanie doplňujúcich zdrojov na rekapitalizáciu centrálnej protistrany. V závislosti od možností, ktoré vybrala centrálna protistrana a schválilo kolégium podľa nariadenia EMIR v rámci plánov ozdravenia, môže existovať prekrývanie nástrojov na rozdeľovanie strát a pozícií, ktoré má k dispozícii centrálna protistrana vo svojom pláne ozdravenia a orgán pre riešenie krízových situácií počas riešenia krízových situácií. Napríklad riešenie krízových situácií by mohlo nadobudnúť podobu ďalších aukcií pozícií dlžníka medzi zvyšnými zúčtovacími členmi, čiastočného alebo úplného zrušenia zmlúv, ďalšieho znižovania odchádzajúcich platieb variačnej marže, uskutočňovania akýchkoľvek zvyšných výziev na hotovostné plnenie stanovených v plánoch ozdravenia alebo výziev na hotovostné plnenie rezervovaných osobitne pre orgán pre riešenie krízových situácií v interných (prevádzkových) pravidlách a odpísania kapitálových a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, alebo iných nezabezpečených záväzkov a konverzie akýchkoľvek dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov na akcie.
A nakoniec, nariadením sa nevylučuje možnosť, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali iné možnosti v súlade so zásadami riešenia krízových situácií vrátane úplného dodržiavania hierarchie pohľadávok, aby sa zabránilo záchrane pomocou verejných vonkajších zdrojov a morálnemu riziku atď., napriek ochrannému opatreniu, aby nijaký veriteľ by neskončil horšie ako v prípade platobnej neschopnosti. Môžu požadovať aj ďalšie súkromné zdroje, či už v rámci centrálnej protistrany (napr. použitím fondov pre prípad zlyhania nedotknutých skupín výrobkov) alebo od vonkajších subjektov (napr. požiadaním zúčtovacích členov, aby dobrovoľne schválili ďalšie rozdelenie pozícií). Keby tieto možnosti neboli k dispozícii alebo by preukázateľne nestačili na ochranu finančnej stability, mohla by sa ako posledná možnosť zvážiť účasť vlády v podobe kapitálovej podpory alebo dočasného verejného vlastníctva. Tieto kroky vlády by však mali byť v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie operácií centrálnej protistrany a umožňovať, aby sa použité finančné prostriedky po čase od centrálnej protistrany získali späť.
Samostatne by mohla uľahčiť riešenie krízových situácií dočasná podpora likvidity od centrálnej banky, aj keď nie je nástrojom riešenia krízovej situácie. Takáto podpora by podliehala scenárom stanoveným v plánoch riešenia krízových situácií, podľa ktorých by sa mohol plánovať prístup centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, k likvidite centrálnej banky a k základnej diskrečnej právomoci samotných centrálnych bánk.
4.2.8.Pomocné ustanovenia týkajúce sa riešenia krízových situácií
Nariadenie s cieľom zabezpečiť, aby sa rozhodnutia o riešení krízových situácií prijímali v súlade s kľúčovými zásadami týkajúcimi sa vlastníckych práv, v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti cenných papierov a s právom obchodných spoločností, ako aj s vnútroštátnymi ústavnými mechanizmami, obsahuje potrebné ustanovenia a kroky, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií budú musieť dodržať pred prijatím rozhodnutí o riešení krízových situácií a počas prijímania takýchto rozhodnutí. Medzi tieto ustanovenia a kroky patrí napríklad zabezpečenie presného ohodnotenia súvahy centrálnej protistrany, ochranné opatrenia pre dotknuté zainteresované strany, aby dostali kompenzáciu, ak skončia horšie než v prípade, že by sa krízová situácia centrálnej protistrany neriešila, ale boli by podrobené ďalším možným opatreniam v rámci interných pravidiel centrálnej protistrany na rozdeľovanie strát alebo v prípade platobnej neschopnosti a procesných krokov, prostredníctvom ktorých by orgány mali oznámiť centrálnej protistrane a ďalším príslušným orgánom rozhodnutia o riešení krízových situácií.
Na uľahčenie riešenia krízových situácií a dosiahnutie cieľa ochrany finančnej stability rámec obsahuje aj dočasné moratórium na určité povinnosti centrálnej protistrany a vychádza z bežných práv protistrán na ukončenie a na zatvorenie pozícií proti centrálnej protistrane vyplývajúcich výlučne z dôvodu výkonu právomocí riešiť krízové situácie v súvislosti s centrálnou protistranou. Tieto kroky dopĺňa primeraná ochrana pre platby splatné ostatným infraštruktúram finančných trhov a pre dohodu o kolaterále a dohodu o čistom zúčtovaní v súlade s dohodami podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
4.2.9.Tretie krajiny
Ťažkosti alebo zlyhanie centrálnej protistrany môžu mať medzinárodné účinky presahovania, konkrétne v prípade, keď sú jej zúčtovací členovia zriadení v iných jurisdikciách než centrálna protistrana. V kľúčových atribútoch Rady pre finančnú stabilitu sa stanovuje, že orgány v rôznych jurisdikciách by mali spolupracovať na prípadoch riešenia krízových situácií s cieľom uznať a presadzovať navzájom svoje opatrenia na riešenie krízovej situácie týkajúce sa relevantných subjektov, aktív alebo záväzkov nachádzajúcich sa na ich území.
Na zlepšenie vykonateľnosti opatrenia orgánu EÚ od zúčtovacích členov nachádzajúcich sa v tretích krajinách sa od centrálnych protistrán vyžaduje, aby zabezpečili, že opatrenia v ich plánoch ozdravenia budú záväzné vo všetkých jurisdikciách. To znamená, že musia zabezpečiť, aby možnosti ozdravenia predstavovali zmluvné záväzky podľa práva krajiny, v ktorej je centrálna protistrana zriadená, alebo inak preukázať k spokojnosti príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií, že ustanovenia plánov sú vykonateľné, napríklad podľa práva tretej krajiny. To orgánom pre riešenie krízových situácií pomôže vymáhať akékoľvek nesplatené záväzky v týchto plánoch pri riešení krízových situácií.
Okrem toho by orgány mali spolupracovať s orgánom tretej krajiny s cieľom uznať a presadzovať svoje rozhodnutie týkajúce sa akýchkoľvek aktív alebo zmlúv, ktoré sa riadia právom danej krajiny. Orgány pre riešenie krízových situácií by mohli uzatvoriť dohody o spolupráci s orgánmi v tretích krajinách, v ktorých sa stanovia podrobnosti spolupráce. Pre každú danú centrálnu protistranu môže existovať niekoľko členských štátov alebo tretích krajín, v ktorých by sa mohli nachádzať zúčtovací členovia alebo ktorých zákonmi by sa mohli riadiť príslušné aktíva alebo zmluvy. Orgán ESMA by preto mal vydať usmernenia týkajúce sa príslušného obsahu týchto dohôd s dotknutými tretími krajinami s cieľom stanoviť spoločné uplatňovanie podmienok v týchto prípadoch.
Na uľahčenie presadzovania opatrení orgánu pre riešenie krízových situácií tretej krajiny týkajúcich sa zúčtovacích členov, zmlúv alebo iných aktív či záväzkov nachádzajúcich sa v EÚ by príslušné vnútroštátne orgány mali rozhodovať o ich uznaní a nadobudnutí účinnosti alebo o zamietnutí uznania či nadobudnutia účinnosti za osobitných okolností. Uznanie by sa malo udeliť za predpokladu, že opatrenia nemajú nepriaznivý účinok na finančnú stabilitu členského štátu, že k veriteľom centrálnej protistrany sa pristupuje rovnako ako k ostatným veriteľom bez ohľadu na to, kde majú sídlo, a že neexistujú nijaké významné fiškálne vplyvy pre členský štát.
4.2.10.Zmeny smernice o práve obchodných spoločností, smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, nariadenia EMIR a nariadenia o ESMA a o vytvorení výboru ESMA pre riešenie krízových situácií
Smernice Únie o práve obchodných spoločností obsahujú pravidlá ochrany akcionárov a veriteľov. Niektoré z týchto pravidiel môžu brániť rýchlemu opatreniu orgánov pre riešenie krízových situácií. So zreteľom na banky už tieto pravidlá boli zmenené smernicou 2014/59/EÚ a podľa návrhu Komisie, ktorým sa mení smernica 2014/59/EÚ [COM(2016) 852], sa navrhuje rozšíriť uplatňovanie týchto zmien vo vnútroštátnom práve na centrálne protistrany.
Podľa návrhu Komisie, ktorým sa mení smernica 2014/59/EÚ [COM(2016) 852], centrálne protistrany s bankovou licenciou, na ktoré sa vzťahuje smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, sa dovtedy, kým je toto nariadenie v platnosti, vylučujú z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice a vkladajú sa výlučne do pôsobnosti mechanizmov a požiadaviek tohto nariadenia.
S cieľom zabezpečiť, aby orgány mohli ukladať sankcie, keď neboli dodržané ustanovenia navrhovaného nariadenia, sa okrem toho v návrhu Komisie, ktorým sa mení smernica 2014/59/EÚ [COM(2016) 852], stanovuje rozšírenie rozsahu pôsobnosti jej hlavy VIII aj na centrálne protistrany. Týmto rozšírením sa zabezpečuje, že právomoci udeľovať sankcie, pokiaľ ide o ozdravenie a riešenie krízových situácií finančných inštitúcií, budú dôsledné.
Nariadenie EMIR sa mení s cieľom zaviesť možnosť dočasného pozastavenia zúčtovacej povinnosti v súvislosti s riešením krízovej situácie centrálnej protistrany, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy, konkrétne s cieľom vyhnúť sa účinkom nákazy a zabrániť protistranám a investorom, aby mali vysokú a neistú rizikovú expozíciu voči centrálnym protistranám. Úloha výboru pre riziká centrálnej protistrany sa zvyšuje aj s cieľom podporiť centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík.
S cieľom zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za riešenie krízových situácií mohli poskytovať vstupné informácie pre činnosť ESMA podľa tohto nariadenia, by orgány mali mať možnosť sprevádzať príslušný orgán na zasadnutiach Rady orgánov dohľadu ESMA, ktoré nemajú hlasovacie práva. Na prípravu svojich rozhodnutí podľa tohto nariadenia a na zabezpečenie úplných vstupných informácií od členov EBA v tomto procese musí ESMA na tento účel vytvoriť výbor, do ktorého sa ako pozorovatelia prizvú určité príslušné orgány podľa nariadenia č. 1093/2010.
2016/0365 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Finančné trhy zohrávajú pri fungovaní moderných hospodárstiev kľúčovú úlohu. Čím viac sú integrované, tým efektívnejšie bude prerozdelenie hospodárskych zdrojov, čo je v prospech hospodárskej výkonnosti. S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti finančných služieb je dôležité, aby sa zaviedli postupy, ktoré zabezpečia, že ak finančná inštitúcia alebo infraštruktúra finančného trhu, ktorá pôsobí na tomto trhu, čelí finančným ťažkostiam alebo je na pokraji zlyhania, takáto udalosť nedestabilizuje celý finančný trh a nepoškodí rast v širšom hospodárstve.
(2)Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov a pôsobia ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti v rámci transakcií a dostávajú od svojich členov primeraný kolaterál ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.
(3)Integrácia finančných trhov Únie znamená, že centrálne protistrany, ktoré primárne slúžili domácim potrebám a trhom, sa vo väčšom rozsahu stávajú kľúčovými uzlami finančných trhov Únie. Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, v súčasnosti zúčtovávajú niekoľko tried produktov od kótovaných a mimoburzových (OTC) finančných a komoditných derivátov po hotovostný kapitál, dlhopisy a iné produkty, napríklad repo obchody. Poskytujú svoje služby cezhranične širokej škále finančných a iných inštitúcií v celej Únii. Zatiaľ čo niektoré centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, sa naďalej sústreďujú na domáce trhy, všetky majú systémový význam aspoň na svojich domácich trhoch.
(4)Keďže značný objem finančného rizika týkajúci sa finančného systému Únie spracúvajú centrálne protistrany v mene zúčtovacích členov a ich klientov a sústreďuje sa v centrálnych protistranách v mene zúčtovacích členov a ich klientov, účinná regulácia a dôsledný dohľad nad centrálnymi protistranami má zásadný význam. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, ktoré je platné od augusta 2012, sa požaduje, aby centrálne protistrany dodržiavali vysoké prudenciálne a organizačné normy a normy obchodnej činnosti. Úplným dohľadom nad ich činnosťami sú poverené príslušné orgány spolupracujúce v rámci kolégií, ktoré spájajú dotknuté orgány do skupín na základe špecifických úloh, ktoré im boli pridelené. V súlade so záväzkami, ktoré vedúci predstavitelia skupiny G20 prijali po vypuknutí finančnej krízy, sa nariadením (EÚ) č. 648/2012 požaduje aj to, aby boli štandardizované OTC deriváty centrálne zúčtovávané centrálnou protistranou. Keď nadobudne účinnosť povinnosť centrálne zúčtovávať OTC deriváty, objem a rozsah obchodov realizovaných prostredníctvom centrálnych protistrán sa pravdepodobne zvýši, čo môže spätne predstavovať ďalšie výzvy týkajúce sa stratégií riadenia rizík centrálnych protistrán.
(5)Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 prispelo k zvýšenej odolnosti centrálnych protistrán a širších finančných trhov vzhľadom na širokú škálu rizík spracovávaných a sústredených v centrálnych protistranách. Žiadny systém pravidiel a postupov však nemôže zabrániť tomu, že existujúce zdroje nebudú stačiť na riadenie rizík spôsobených centrálnej protistrane vrátane zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov. Finančné inštitúcie, ktoré čelia scenáru závažných ťažkostí alebo hroziacemu zlyhaniu, by mali v zásade zostať predmetom bežného konkurzného konania. Ako však ukázala finančná kríza najmä počas obdobia dlhodobej hospodárskej nestability a neistoty, takéto konanie môže narušiť funkcie dôležité pre hospodárstvo a ohroziť finančnú stabilitu. Bežné konkurzné konania podnikov nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu alebo náležite uprednostniť kontinuitu zásadných funkcií finančných inštitúcií v záujme zachovania finančnej stability. Na zabránenie týmto negatívnym následkom bežného konkurzného konania je nevyhnutné vytvoriť osobitný rámec na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany.
(6)Počas krízy sa takisto odhalil nedostatok primeraných nástrojov na zachovanie zásadných funkcií, ktoré zabezpečujú zlyhávajúce finančné inštitúcie. Ďalej sa ukázalo, že neexistujú rámce, ktoré by umožňovali spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi, a to najmä tými, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo jurisdikciách, pri zabezpečení vykonávania rýchlych a rozhodných opatrení. Bez takýchto nástrojov a rámcov na spoluprácu a koordináciu by členské štáty boli nútené zachraňovať finančné inštitúcie s použitím peňazí daňovníkov, aby zabránili nákaze a znížili paniku. Aj keď centrálne protistrany neboli priamymi príjemcami mimoriadnej verejnej finančnej podpory počas krízy, boli nepriamymi príjemcami záchranných opatrení prijatých vo vzťahu k bankám a boli chránené pred účinkami, ktoré by na ne inak mali banky, ktoré si neplnili svoje povinnosti. Na zabránenie závislosti od peňazí daňovníkov v prípade neriadeného zlyhania bánk je preto nevyhnutný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany.
(7)Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je zabezpečiť v čo najväčšom rozsahu, aby centrálne protistrany stanovili opatrenia na ozdravenie v prípade finančných ťažkostí, na zachovanie zásadných funkcií centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a aby pri tom ukončili zostávajúce činnosti v rámci bežného konkurzného konania, zachovali finančnú stabilitu a zároveň minimalizovali náklady, ktoré má zlyhanie centrálnej protistrany na daňovníkov. Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií ďalej posilňuje pripravenosť centrálnych protistrán a orgánov na zmierňovanie finančného stresu a poskytuje orgánom lepší prehľad o prípravách centrálnych protistrán na stresové scenáre. Takisto poskytuje orgánom právomoci na prípravu možných riešení krízových situácií centrálnej protistrany a upadajúceho zdravia centrálnej protistrany koordinovaným spôsobom, čím prispieva k hladkému fungovaniu finančných trhov.
(8)V súčasnosti neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán v rámci Únie. Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktoré si vyžadujú, aby centrálne protistrany vypracovali plány ozdravenia, a ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán. Medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa riadi platobná neschopnosť centrálnych protistrán, existujú navyše podstatné a procesné rozdiely. Skutočnosť, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s ozdravením a riešením krízových situácií centrálnych protistrán, bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcich centrálnych protistrán a uplatňovaní vhodných mechanizmov rozdeľovania strát na ich členov, a to v Únii a na celom svete. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie centrálnych protistrán. Tieto rozdiely v režimoch ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu na centrálne protistrany a ich členov v jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Skutočnosť, že chýbajú spoločné pravidlá a nástroje na riešenie ťažkostí alebo zlyhania v centrálnej protistrane, môže ovplyvniť voľbu účastníkov pri zúčtovaní a voľbu miesta usadenia centrálnych protistrán, čo centrálnym protistranám zabráni plne využívať základné slobody v rámci jednotného trhu. Na druhej strane by to mohlo odradiť účastníkov od cezhraničného prístupu k centrálnym protistranám na vnútornom trhu a zabrániť ďalšej integrácii európskych kapitálových trhov. Preto sú vo všetkých členských štátoch potrebné spoločné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany nie sú pri využívaní svojich slobôd vnútorného trhu obmedzené finančnou spôsobilosťou členských štátov a ich orgánov zvládnuť ich zlyhanie.
(9)Preskúmanie regulačného rámca platného pre banky a iné finančné inštitúcie, ku ktorému došlo po vypuknutí krízy, a najmä posilňovanie kapitálových a likvidných vankúšov bánk, lepšie nástroje pre makroprudenciálne politiky a komplexné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk znížili pravdepodobnosť budúcich kríz a posilnili odolnosť všetkých finančných inštitúcií a trhových infraštruktúr vrátane centrálnych protistrán voči ekonomickému napätiu, nech už je spôsobené systémovými poruchami alebo udalosťami špecifickými pre jednotlivé inštitúcie. Od 1. januára 2015 sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk uplatňoval vo všetkých členských štátoch podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.
(10)Na základe prístupu k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií bánk by orgány členských štátov mali byť pripravené a mali by mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií s cieľom zvládnuť situácie vrátane zlyhania centrálnych protistrán. Z dôvodu odlišných funkcií a obchodných modelov sú však riziká spojené s bankami a centrálnymi protistranami rozdielne. Preto sú pre scenáre zlyhania centrálnych protistrán spôsobené zlyhaním zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo vzniknuté v dôsledku situácií nesúvisiacich so zlyhaním potrebné špecifické nástroje a právomoci.
(11)Na doplnenie a zabezpečenie prístupu zavedeného nariadením (EÚ) č. 648/2012, v ktorom sa stanovujú jednotné prudenciálne požiadavky platné pre centrálne protistrany, treba použiť nariadenie. Stanovenie požiadaviek na ozdravenie a riešenie krízových situácií pomocou smernice by mohlo viesť k nezrovnalostiam pri prijímaní potenciálne rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti, ktorú inak upravuje priamo uplatniteľné právo EÚ a ktorú vo zvýšenej miere charakterizuje cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych protistrán. Preto je vhodné prijať aj jednotné a priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.
(12)Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v Únii, by sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií mal vzťahovať na všetky centrálne protistrany podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením (EÚ) č. 648/2012 bez ohľadu na to, či majú bankovú licenciu. Platobná neschopnosť centrálnej protistrany pridruženej ku skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny a spôsobiť ďalšie zvýšenie finančnej nestability. Zatiaľ čo skupiny, ktorých súčasťou môže byť centrálna protistrana, nemusia podliehať úplnému režimu, určité opatrenia by sa mali vzťahovať aj na materské spoločnosti, v prípade ktorých by uplatňovanie týchto ustanovení na tejto úrovni napomáhalo účinnejšiemu ozdraveniu a riešeniu krízových situácií. Orgány by preto mali disponovať účinnými prostriedkami so zreteľom na materské spoločnosti s cieľom zabezpečiť účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a znížiť možnosť nákazy ostatných subjektov skupiny.
(13)S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali efektívne a účinne a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Členské štáty by takisto mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Ak členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad nad centrálnou protistranou ako orgán pre riešenie krízových situácií, mali by sa zaviesť primerané štrukturálne opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií, aby sa zabránilo akýmkoľvek konfliktom záujmov a riziku regulačného odkladu.
(14)So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie centrálnej protistrany a následné opatrenia na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj na možnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje by mali byť do procesu ozdravovania a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia úzko zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.
(15)Keďže centrálne protistrany často poskytujú služby v celej Únii, účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v kolégiách dohľadu a kolégiách pre riešenie krízových situácií najmä v prípravných fázach ozdravenia a riešenia krízových situácií. Táto spolupráca zahŕňa posúdenie plánov ozdravenia vypracovaných centrálnou protistranou, vypracovanie a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií a riešenie všetkých prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií.
(16)Pri riešení krízových situácií centrálnych protistrán by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, na strane druhej. Orgány, ktorých právomocí by sa dotklo zlyhanie centrálnej protistrany, by si mali vymieňať názory v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, aby dosiahli uvedené ciele. Podobne, s cieľom zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov a koordináciu s príslušnými orgánmi tretích krajín by tieto orgány mali byť podľa potreby prizvané, aby sa na kolégiách pre riešenie krízových situácií zúčastňovali ako pozorovatelia. Orgány by mali vždy zohľadňovať vplyv svojich rozhodnutí na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých je činnosť centrálnej protistrany kritická alebo dôležitá pre miestne finančné trhy a takisto tam, kde sa nachádzajú zúčtovací členovia a kde sú zriadené obchodné miesta a infraštruktúry finančného trhu.
(17)S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, a zabezpečiť úplné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by pozvať príslušné orgány EBA, aby sa na jeho práci zúčastňovali ako pozorovatelia.
(18)S cieľom riešiť potenciálne zlyhanie centrálnej protistrany účinným a primeraným spôsobom by orgány pri vykonávaní svojich právomocí ozdravenia a riešenia krízových situácií mali vziať do úvahy viaceré faktory, napríklad povahu obchodnej činnosti centrálnej protistrany, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie s finančným systémom. Orgány by mali takisto zohľadňovať, či by zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania mohli mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, iné finančné inštitúcie alebo na širšie hospodárstvo.
(19)S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich centrálnych protistrán by orgány mali mať právomoc ukladať centrálnym protistranám prípravné opatrenia. Mal by sa stanoviť minimálny štandard, pokiaľ ide o obsah a informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, aby sa zabezpečilo, že všetky centrálne protistrany v Únii majú dostatočne podrobné plány na ozdravenie pre prípad vážnych finančných ťažkostí. Takéto plány by mali vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov vrátane zhoršení vyplývajúcich z prípadov zlyhaní alebo prípadov nesúvisiacich so zlyhaním. Plán ozdravenia by mal tvoriť súčasť prevádzkových predpisov centrálnej protistrany dohodnutých zmluvne so zúčtovacími členmi. Tieto prevádzkové predpisy by mali ďalej obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení ozdravenia uvedených v pláne vo všetkých scenároch. Plány ozdravenia by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.
(20)Centrálne protistrany by mali vypracovať plán ozdravenia a pravidelne ho aktualizovať. Požiadavka vypracovať plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam centrálnej protistrany a jeho vzájomné prepojenie s finančným systémom. V tomto kontexte by sa fáza ozdravenia mala začať vtedy, keď existuje značné zhoršenie finančnej situácie centrálnej protistrany alebo rizika porušovania jeho prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Tento moment by sa mal určiť v súvislosti s rámcom kvalitatívnych alebo kvantitatívnych ukazovateľov zahrnutých do plánu ozdravenia.
(21)Centrálna protistrana by mala svoj plán ozdravenia predložiť príslušným orgánom a kolégiu orgánov dohľadu zriadenému nariadením (EÚ) č. 648/2012 na komplexné posúdenie, aby sa dospelo k spoločnému rozhodnutiu kolégia. V posúdení by malo byť uvedené, či je plán komplexný a či by sa ním reálne a včas obnovila životaschopnosť centrálnej protistrany, a to aj v obdobiach vážneho finančného stresu.
(22)V plánoch ozdravenia by sa mali komplexným spôsobom určiť opatrenia, ktoré by centrálna protistrana prijala na riešenie akýchkoľvek nespárovaných nesplatených záväzkov, nekrytých strát, nedostatku likvidity alebo kapitálovej neprimeranosti, ako aj opatrenia na obnovu akýchkoľvek vyčerpaných predfinancovaných finančných zdrojov a mechanizmov likvidity s cieľom obnoviť životaschopnosť centrálnej protistrany a jej pokračujúcu schopnosť uspokojovať požiadavky týkajúce sa povolenia.
(23)Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby plány boli nediskriminačné a vyvážené z hľadiska ich vplyvu a stimulov, ktoré vytvárajú. Nemali by neprimeraným spôsobom znevýhodňovať zúčtovacích členov alebo klientov. V súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 by centrálne protistrany mali predovšetkým zabezpečiť, aby ich zúčtovací členovia mali obmedzené expozície voči centrálnej protistrane. Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby sa plán ozdravenia konzultoval so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to ich zapojením do výboru pre riziká centrálnej protistrany a do vypracovania plánu ozdravenia.
(24)Na zabezpečenie schopnosti centrálnej protistrany uplatňovať možnosti ozdravenia v prípade potreby na zmluvy alebo aktíva, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, alebo na subjekty so sídlom v tretích krajinách by prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany mali zahŕňať zmluvné ustanovenia na tento účel.
(25)Ak centrálna protistrana nepredloží primeraný plán ozdravenia, príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať centrálnu protistranu, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu vecných nedostatkov plánu s cieľom posilniť obchodnú činnosť centrálnej protistrany a zabezpečiť, aby centrálna protistrana mohla obnoviť svoje základné imanie alebo spárovať kryté aktíva s pasívami v prípade zlyhania. Táto právomoc by mala umožniť príslušným orgánom, aby prijali preventívne opatrenia v rozsahu potrebnom na riešenie akýchkoľvek nedostatkov, a tým aj na splnenie cieľov finančnej stability.
(26)Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Tieto plány by mal vypracovať orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a mali by ich spoločne schváliť príslušné orgány kolégia pre riešenie krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky informácie potrebné na identifikovanie zásadných funkcií a na zabezpečenie ich pokračovania. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť primeraný systémovému významu centrálnej protistrany a mal by okrem iného vychádzať z informácií poskytnutých centrálnou protistranou.
(27)Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny štruktúry a organizácie centrálnych protistrán, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok používania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov.
(28)Plány riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií predstavujú oblasti, v ktorých sa každodenné posudky dohľadu preberajú na základe potreby prijať skrátené a zrýchlené reštrukturalizačné opatrenia na zabezpečenie zásadných funkcií centrálnej protistrany a na ochranu finančnej stability. V prípade nezhody medzi jednotlivými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií centrálnej protistrany a rozhodnutie odstrániť akékoľvek prekážky brániace riešeniu, by mal ESMA zohrávať úlohu mediátora v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Takáto záväzná mediácia ESMA by však mala byť pripravená na to, že ju posúdi interný výbor ESMA, a to so zreteľom na právomoci členov ESMA zabezpečiť finančnú stabilitu a dohľad nad zúčtovacími členmi vo viacerých členských štátoch. Do interného výboru ESMA by mali byť ako pozorovatelia prizvané určité príslušné orgány v rámci nariadenia EBA vzhľadom na skutočnosť, že tieto orgány vykonávajú podobné úlohy na základe smernice 2014/59/EÚ. Takáto záväzná mediácia by nemala brániť vykonávať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v iných prípadoch.
(29)Keď je výhodné dosiahnuť uvedený cieľ riadneho ozdravenia a riešenia krízových situácií, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali identifikovať osobitné opatrenia týkajúce sa materskej spoločnosti. V závislosti od štruktúry skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, môže byť potrebné, aby sa v pláne ozdravenia centrálnej protistrany stanovili podmienky, za ktorých by sa aktivovalo poskytnutie možnej finančnej podpory, záruk alebo iných foriem prevádzkovej podpory zo strany materskej spoločnosti alebo iného subjektu zo skupiny centrálnej protistrane v rámci tej istej skupiny. Transparentnosť v súvislosti s takýmito mechanizmami by zmiernila riziká pre likviditu a platobnú schopnosť subjektu skupiny poskytujúceho podporu centrálnej protistrane vo finančných ťažkostiach. Každá zmena takýchto mechanizmov by sa mala považovať za vecnú zmenu na účely preskúmania plánu ozdravenia.
(30)Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať ustanovenia upravujúce dôvernosť.
(31)Príslušné orgány by mali postúpiť plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky relevantné orgány neustále plnohodnotne informované.
(32)S cieľom zachovať finančnú stabilitu treba, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie centrálnej protistrany skôr, než daná centrálna protistrana dosiahne bod, v ktorom orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu alebo nariadiť centrálnej protistrane zmenu kurzu, ak by jej opatrenia mali škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu. Preto by mali byť príslušným orgánom udelené právomoci včasnej intervencie, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania niektorých opatrení CCP, alebo aby sa tieto účinky minimalizovali. Právomoci včasnej intervencie by sa mali zveriť príslušným orgánom, a to nad rámec ich právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve členských štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre prípad iných okolností, než je včasná intervencia.
(33)Akcionári by si mali počas ozdravenia a fáz včasnej intervencie v plnom rozsahu ponechať svoje práva. Týchto práv by sa mali v plnej miere vzdať, keď sa začne riešiť krízová situácia centrálnej protistrany.
(34)Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa centrálna protistrana stane platobne neschopnou. Centrálna protistrana by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, ak sa ozdravením nepodarilo obnoviť jej životaschopnosť, ak pasíva CCP presahujú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne presiahnu jej aktíva, ak centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo ak si centrálna protistrana vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že centrálna protistrana nespĺňa všetky požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie
(35)Poskytnutie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity od centrálnej banky – ak je takáto facilita k dispozícii – by nemalo byť podmienkou, ktorá preukazuje, že centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným pasívam za účelom nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok.
(36)Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by mal mať k dispozícii harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií by malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín.
(37)Primárnym cieľom riešenia krízových situácií by malo byť zaručenie kontinuity zásadných funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov minimalizáciou spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu zlyhávajúcim centrálnym protistranám.
(38)Zásadné funkcie zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa mali zachovať alebo podľa potreby reštrukturalizovať so zmenami v riadení, a to používaním nástrojov riešenia krízových situácií na základe predpokladu pokračovania v činnosti a používaním súkromných finančných prostriedkov v maximálnej možnej miere. To by sa mohlo dosiahnuť buď predajom solventnej tretej strane alebo fúziou s takouto treťou stranou, alebo po reštrukturalizácii alebo odpísaní zmlúv a záväzkov centrálnej protistrany prostredníctvom rozdelenia strát a pozícií, alebo po odpísaní akcií alebo odpísaní a konvertovaní jej dlhu na vlastný kapitál s cieľom realizovať rekapitalizáciu. V súlade s týmto cieľom by orgán pre riešenie krízových situácií mal pred týmito opatreniami zvážiť uplatňovanie všetkých existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov centrálnej protistrany podľa toho, ako by to bolo potrebné v rámci bežného konkurzného konania.
(39)S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle a rozhodné konanie. Keď sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by nemal odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. K zlyhaniu centrálnej protistrany môže dôjsť aj za okolností, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií. Uvedený orgán by mal mať preto možnosť prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie bez ohľadu na uplatňovanie opatrení na ozdravenie centrálnou protistranou alebo bez uloženia povinnosti použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.
(40)Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mal zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovalo kolégium pre riešenie krízových situácií, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotí, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal čo najskôr informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré plánuje prijať, a to najmä vtedy, keď sa takéto opatrenie odchyľuje od plánu.
(41)Zasahovanie do vlastníckych práv by malo byť primerané riziku finančnej stability. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie centrálne protistrany, ktoré spĺňajú podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií, a to najmä vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľa finančnej stability vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že nástroje riešenia krízových situácií a právomoci riešiť krízové situácie môžu narušiť práva akcionárov, účastníkov zúčtovania a veriteľov, malo by sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijať iba vtedy, ak je to nutné vo verejnom záujme, a akékoľvek zasahovanie do týchto práv by malo byť v súlade s chartou. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a malo by byť úmerné rizikám, ktoré toto opatrenie rieši, a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.
(42)Dotknutým akcionárom, účastníkom zúčtovania a veriteľom by nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by boli predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania. V prípade čiastočného prevodu aktív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu by sa zvyšná časť centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, mala zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania.
(43)S cieľom chrániť právo akcionárov, protistrán a veriteľov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív centrálnej protistrany a ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už počas fázy ozdravenia. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a pasív centrálnej protistrany. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať právu podať opravný prostriedok. V určitých prípadoch by sa po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie malo vykonať ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by boli predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania. Ak by akcionári a veritelia dostali ako platbu alebo kompenzáciu za svoje pohľadávky menšiu sumu, než by boli dostali, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by boli predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania, mali by v určitých prípadoch právo na doplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní.
(44)S cieľom zabezpečiť účinné riešenie krízových situácií by sa prostredníctvom ocenenia mali čo najpresnejšie stanoviť všetky straty, ktoré sa musia prideliť centrálnej protistrane na opätovné spárovanie krytých aktív s pasívami nesplatených pozícií a na splnenie priebežných platobných záväzkov. Ocenenie aktív a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa použijú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota záväzkov nemala byť dotknutá finančnou situáciou centrálnej protistrany. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie.
(45)Po začatí riešenia krízovej situácie by sa mali uhradiť všetky nesplatené zmluvné záväzky stanovené v prevádzkových predpisoch centrálnej protistrany vrátane nesplatených opatrení na ozdravenie s výnimkou prípadov, v ktorých by na včasné zabránenie nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu alebo na zabezpečenie zásadných funkcií centrálnej protistrany bola vhodnejšia iná právomoc riešiť krízové situácie alebo iný nástroj riešenia krízovej situácie. Straty by potom mali znášať regulačné kapitálové nástroje a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov podľa ich kapacity prostredníctvom zrušenia či prevodu nástrojov vlastníctva alebo výrazným zriedením hodnoty akcií. Ak tieto nástroje nie sú dostatočné, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc odpísať podriadený nezabezpečený dlh a nadriadené nezabezpečené záväzky v potrebnom rozsahu bez ohrozenia širšej finančnej stability v súlade s ich poradím podľa platného vnútroštátneho konkurzného práva.
(46)Ak sa centrálnej protistrane pri vykonávaní opatrení na ozdravenie nepodarilo pokryť straty, a obnoviť tak vyrovnanú pozíciu vzhľadom na spárovanie krytých aktív s pasívami nesplatených pozícií alebo komplexne doplniť predfinancované zdroje, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodol, že vykonaním týchto opatrení centrálnou protistranou by sa poškodila finančná stabilita, výkon právomocí rozdeľovania strát a pozícií daným orgánom by sa mal zamerať na pridelenie nesplatených strát, zabezpečenie návratu centrálnej protistrany do vyrovnanej pozície a doplnenie požadovaných predfinancovaných zdrojov buď prostredníctvom pokračujúceho uplatňovania nástrojov v prevádzkových predpisoch centrálnej protistrany alebo prostredníctvom iných opatrení.
(47)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť minimalizovanie nákladov centrálnej protistrany na riešenie krízovej situácie a rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi tej istej triedy. Keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti ani na inom základe.
(48)Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali v najväčšom možnom rozsahu používať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech centrálnej protistrany. Použitie verejnej finančnej podpory na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by malo byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o štátnej pomoci.
(49)Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, ktoré musia znášať daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie centrálnych protistrán dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Pomocou nástrojov rozdelenia strát a pozícií sa tento cieľ dosiahne zabezpečením, aby akcionári a protistrany, ktorí sú medzi veriteľmi zlyhávajúcej centrálnej protistrany, utrpeli primerané straty a aby znášali úmernú časť uvedených nákladov vzniknutých v rámci zlyhania centrálnej protistrany. Nástroje rozdelenia strát a pozícií preto akcionárom a protistranám centrálnej protistrany poskytujú intenzívnejší stimul na monitorovanie zdravia centrálnej protistrany za normálnych okolností v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu.
(50)Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát a pozícií medzi protistrany disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroje rozdelenia strát a pozícií, ak je cieľom pokračovanie v činnosti zlyhávajúcej centrálnej protistrany a ak sa kritické služby prevedú na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo na tretiu stranu a zvyšná časť centrálnej protistrany ukončí činnosť a zlikviduje sa.
(51)Keď sa nástroj rozdelenia strát a pozícií používa s cieľom obnoviť životaschopnosť zlyhávajúcej centrálnej protistrany, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie by mala sprevádzať výmena manažmentu, s výnimkou prípadov, keď je ponechanie manažmentu vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a následne reštrukturalizovať centrálnu protistranu a jej činnosti spôsobom, ktorý rieši dôvody jej zlyhania. Takáto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorého predloženie by sa mohlo požadovať od centrálnej protistrany podľa rámca pre štátnu pomoc.
(52)Nástroje rozdelenia strát a pozícií by sa mali používať so zreteľom na opätovné spárovanie krytých aktív s pasívami centrálnej protistrany, pokrytie akýchkoľvek ďalších strát a získanie doplňujúcich zdrojov na pomoc pri rekapitalizácii centrálnej protistrany, ako aj na doplnenie jej predfinancovaných zdrojov. Na zabezpečenie účinnosti týchto nástrojov a na dosiahnutie ich cieľa by malo byť možné uplatňovať ich na čo najširšiu škálu zmlúv, z ktorých vyplývajú nezabezpečené záväzky alebo ktoré vytvárajú nespárovanú evidenciu krytých aktív s pasívami pre zlyhávajúcu centrálnu protistranu. Mali by umožňovať aukcie s pozíciami neplatičov medzi zvyšnými zúčtovacími členmi, ich nútené rozdeľovanie do tej miery, aby sa dobrovoľné dohody stanovené v rámci plánu ozdravenia nevyčerpali pri začatí riešenia krízovej situácie, čiastočné alebo úplné zrušenie zmlúv zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, skupín produktov a centrálnej protistrany, ďalšie znižovanie odchádzajúcich platieb variačnej marže, uskutočňovanie akýchkoľvek zvyšných výziev na hotovostné plnenie stanovených v plánoch ozdravenia, uskutočňovanie dodatočných výziev na hotovostné plnenie rezervovaných osobitne pre orgán pre riešenie krízových situácií a odpísanie kapitálových a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, alebo iných nezabezpečených záväzkov a konverzie akýchkoľvek dlhových nástrojov na akcie.
(53)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť niektoré zmluvy z rozdelenia strát a pozícií za určitých okolností. V prípadoch, keď sa uplatňujú tieto vylúčenia, sa úroveň straty alebo expozície uplatňovanej na iné zmluvy môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to za podmienky, že sa dodrží zásada neznevýhodnenia veriteľa.
(54)Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použijú na prevod zásadných funkcií alebo životaschopných obchodných činností centrálnej protistrany na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia centrálna protistrana, zvyšná časť centrálnej protistrany by sa mala zlikvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na akúkoľvek potrebu zlyhávajúcej centrálnej protistrany poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo poskytovať služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.
(55)Nástroj odpredaja obchodnej činnosti by mal umožniť predať centrálnu protistranu alebo časť jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali uskutočniť úpravy na to, aby sa daná centrálna protistrana alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny.
(56)Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu aktív alebo pasív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mal mať prospech subjekt, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali mať prospech akcionári. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania centrálnej protistrany a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.
(57)S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.
(58)Informácie o ponúkaní zlyhávajúcej centrálnej protistrany na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií centrálnej protistrany v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.
(59)Hlavným účelom preklenovacej centrálnej protistrany, ktorá je úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, by malo byť zabezpečenie, aby sa zúčtovacím členom a klientom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa začala riešiť, aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia centrálna protistrana by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný subjekt, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a keď budú vhodné podmienky, mala by sa vrátiť na trh, alebo ak už nie je životaschopná, mala by sa zlikvidovať.
(60)Ak sú všetky ostatné možnosti prakticky nedostupné alebo preukázateľne nedostatočné na zabezpečenie finančnej stability, mala by existovať možnosť účasti vlády v podobe kapitálovej podpory alebo dočasného verejného vlastníctva v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie činností centrálnej protistrany, pričom by sa malo umožniť, aby sa použité finančné prostriedky po čase od centrálnej protistrany získali späť. Vládne stabilizačné nástroje sa používajú bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch stresu.
(61)Na zabezpečenie schopnosti orgánu Únie uplatňovať nástroje rozdelenia strát a pozícií na zmluvy so subjektmi so sídlom v tretích krajinách by uznanie tejto možnosti malo byť zahrnuté v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany.
(62)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré by sa mohli v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mala patriť právomoc previesť nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany na iný subjekt, napríklad na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, právomoc odpísať alebo zrušiť nástroje vlastníctva, alebo odpísať či konvertovať záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany, právomoc odpísať variačnú maržu, právomoc vynucovať akékoľvek nesplatené záväzky tretích strán vo vzťahu k centrálnej protistrane vrátane výziev na hotovostné plnenie a rozdelenia pozícií, právomoc čiastočne alebo úplne zrušiť zmluvy centrálnej protistrany, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie pohľadávok. Za zlyhanie centrálnej protistrany by podľa občianskeho alebo trestného práva členského štátu mala byť naďalej zodpovedná centrálna protistrana a členovia jej rady a vrcholový manažment.
(63)Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že informácie o obsahu a podrobnostiach plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek vyhodnotenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú centrálnu protistranu, by mohla mať na uvedenú centrálnu protistranu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek vyhodnotenia vypracovaného v tejto súvislosti.
(64)Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a záväzkov. Pod podmienkou ochranných opatrení by tieto právomoci mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a nástrojov vlastníctva. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej centrálnej protistrany, ktorá sa likviduje v rámci bežného konkurzného konania, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby centrálna protistrana, na ktorú boli prevedené aktíva, zmluvy alebo nástroje vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej centrálnej protistrany, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.
(65)V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.
(66)Opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru pre diskrečnú právomoc. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia.
(67)S cieľom zahrnúť mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, aby akékoľvek podanie opravného prostriedku neviedlo k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vykonateľné.
(68)Okrem toho, pokiaľ je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, zmluvy, práva a pasíva centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch by sa preto nápravné opatrenia týkajúce sa protiprávneho rozhodnutia mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré utrpeli dotknuté osoby.
(69)Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu zrýchleného konania. Nie je tým dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.
(70)Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade zlyhávajúcej centrálnej protistrany vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo používa nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti zlyhávajúcej centrálnej protistrany vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES, iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. S cieľom zaistiť, aby sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatňovali v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov, systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie na riešenie krízových situácií by sa nemali považovať za bežné konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo právo na kolaterál zaručené uvedenou smernicou by nemali byť oslabené.
(71)S cieľom zaručiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali pri prevádzaní aktív a záväzkov na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby orgány mohli získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej centrálnej protistrany, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by zahŕňalo rozsiahle uplatnenie práv ukončiť zmluvu. Aby sa do zmluvných práv protistrán zasahovalo len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv ukončiť zmluvu uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu na riešenie krízových situácií vrátane vzniku akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného zlyhania vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.
(72)Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a pasív zlyhávajúcej centrálnej protistrany je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich pasív, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy a súvisiaci kolaterál, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou protistranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by sa mali snažiť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zvyškovej zlyhávajúcej centrálnej protistrane. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ bude dotknuté v minimálnej miere.
(73)Centrálne protistrany EÚ poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a centrálne protistrany tretích krajín poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v EÚ. Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi tretích krajín. Na tento účel by mal ESMA vydať usmernenia o príslušnom obsahu dohôd o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť s orgánmi tretích krajín. Týmito dohodami o spolupráci by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by mali uznávať a za určitých okolností vynucovať konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií. Spolupráca by sa mala uskutočňovať aj vzhľadom na dcérske spoločnosti z Únie alebo centrálne protistrany z tretích krajín a na ich zúčtovacích členov a klientov.
(74)S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu účastníkov trhu v celej Únii by Komisia mala prijímať návrhy regulačných technických predpisov vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom špecifikovať obsah písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, obsah plánov riešenia krízových situácií a prvky dôležité na vykonávanie ocenení.
(75)Komisia by mala mať možnosť pozastaviť akúkoľvek zúčtovaciu povinnosť stanovenú podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a to na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na žiadosť príslušného orgánu zúčtovacieho člena centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a na základe nezáväzného stanoviska ESMA pre špecifické triedy OTC derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Rozhodnutie o pozastavení by sa malo prijať iba vtedy, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy, konkrétne s cieľom vyhnúť sa nákazlivým účinkom a zabrániť protistranám a investorom, aby mali vysokú a neistú rizikovú expozíciu voči centrálnym protistranám. S cieľom prijať rozhodnutie by Komisia mala zohľadniť ciele riešenia krízovej situácie a kritériá uvedené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, na základe ktorých OTC deriváty podliehajú zúčtovacej povinnosti týkajúcej sa OTC derivátov, pre ktoré sa požaduje pozastavenie. Pozastavenie by malo mať dočasný charakter s možnosťou predĺženia. Podobne by sa mala posilniť aj úloha výboru pre riziká centrálnej protistrany stanovená v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby ďalej podporoval centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík a zvyšovaní jej odolnosti. Členovia výboru pre riziká by mali mať možnosť informovať príslušný orgán, keď centrálna protistrana nedodržiava odporúčania výboru pre riziká a zástupcovia zúčtovacích členov a klientov výboru pre riziká by mali mať možnosť použiť poskytnuté informácie na monitorovanie svojej expozície voči centrálnej protistrane v súlade s opatreniami na ochranu dôvernosti. Orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by napokon mali mať takisto prístup ku všetkým potrebným informáciám v archívoch obchodných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2365/2015 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(76)S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán boli zastúpené na všetkých príslušných fórach, a s cieľom zabezpečiť, aby mal ESMA možnosť využívať všetky expertízy potrebné na vykonávanie úloh týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, by sa nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.
(77)S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, zahrnúť vypracovanie návrhov technických predpisov týkajúcich sa hodnotení ex ante a ex post, kolégií pre riešenie krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií, záväznej mediácie, a zabezpečiť komplexné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by pozvať príslušné orgány EBA, aby sa na jeho práci zúčastňovali ako pozorovatelia.
(78)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.
(79)Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tohto nariadenia mali náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných členských štátoch a na hospodársku situáciu v iných členských štátoch a mali by zvážiť význam každého zúčtovacieho člena pre finančný sektor a ekonomiku členského štátu, v ktorom je tento zúčtovací člen zriadený.
(80)Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek centrálnej protistrany v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(81)S cieľom vyhnúť sa rozporu medzi ustanoveniami týkajúcimi sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a právnym rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností je vhodné odložiť uplatňovanie tohto nariadenia do termínu, od ktorého musia členské štáty uplatňovať vnútroštátne vykonávacie opatrenia [PO: doplňte odkaz na smernicu, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ],
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán (CCP) povolených v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a postupy týkajúce sa dohôd s tretími krajinami v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1)„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(2)„kolégium pre riešenie krízových situácií“ je kolégium zriadené v súlade s článkom 4;
(3)„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán určený členským štátom v súlade s článkom 3;
(4)„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie v zmysle článku 27 ods. 1;
(5)„právomoc riešiť krízové situácie“ je právomoc v zmysle článku 48;
(6)„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií v zmysle článku 21;
(7)„príslušný orgán“ je orgán určený členským štátom v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(8)„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie vypracovaný pre CCP v súlade s článkom 13;
(9)„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o začatí riešenia krízovej situácie CCP podľa článku 22, o uplatňovaní nástroja riešenia krízovej situácie alebo vykonávaní jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie;
(10)„zúčtovací člen“ je zúčtovací člen podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(11)„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
(12)„centrálna protistrana z tretej krajiny“ je centrálna protistrana, ktorej ústredie je zriadené v tretej krajine;
(13)„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom započítať dve alebo viaceré pohľadávky alebo povinnosti splatné medzi CCP, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;
(14)„infraštruktúra finančného trhu“ (FMI) je centrálna protistrana, centrálne depozitáre cenných papierov, archív obchodných údajov, platobný systém alebo iný systém vymedzený a určený členským štátom podľa článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES;
(15)„klient“ je klient podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(16)„prepojená centrálna protistrana“ je centrálna protistrana, s ktorou bola uzavretá dohoda o interoperabilite podľa hlavy V nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(17)„účastníci zúčtovania“ sú zúčtovací členovia a klienti;
(18)„plán ozdravenia“ je plán ozdravenia, ktorý v súlade s článkom 9 vypracovala a dodržiava centrálna protistrana;
(19)„rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje, zriadená na základe vnútroštátnych právnych predpisov o obchodných spoločnostiach v súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(20)„kolégium“ je kolégium v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(21)„základné imanie“ je upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS vrátane nástrojov vlastníctva, pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne absorbuje straty z bežnej činnosti a v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné pohľadávky;
(22)„postupnosť pri zlyhaní“ je postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(23)„zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie poskytované tretím stranám mimo centrálnej protistrany, ktorých prerušenie by pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v jednom alebo vo viacerých členských štátoch v dôsledku veľkosti CCP alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšieho a vnútorného prepojenia, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;
(24)„skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;
(25)„prepojená FMI“ je prepojená centrálna protistrana alebo iná FMI, s ktorou má centrálna protistrana zmluvnú dohodu;
(26)„mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť centrálnej protistrany alebo skupiny, ktorej súčasťou je táto centrálna protistrana;
(27)„finančné zmluvy“ sú zmluvy vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 100 smernice 2014/59/EÚ;
(28)„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na centrálnu protistranu podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;
(29)„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie, alebo nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;
(30)„určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu“ je orgán poverený vykonávaním makroprudenciálnej politiky v zmysle odporúčania B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnych právomociach vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);
(31)„fond pre prípad zlyhania“ je fond pre prípad zlyhania v držbe CCP v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(32)„predfinancované zdroje“ sú zdroje v držbe príslušnej právnickej osoby, ktoré sú pre túto právnickú osobu voľne dostupné;
(33)„vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany, a výkonný člen alebo členovia rady;
(34)„archív obchodných údajov“ je archív obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365;
(35)„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec stanovený článkami 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a nariadeniami a všetkými aktmi Únie, vrátane usmernení, oznámení a upozornení, vypracovanými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;
(36)„dlhové nástroje“ sú dlhopisy alebo iné formy nezabezpečeného prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktoré poskytujú práva na nadobudnutie dlhových nástrojov;
(37)„výzva na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií“ je žiadosť o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zákonných právomocí, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 31;
(38)„výzvy na hotovostné plnenie“ sú žiadosti o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zmluvných dohôd stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;
(39)„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v článku 48 ods. 1 písm. c) alebo d) previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo akúkoľvek ich kombináciu z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;
(40)„derivát“ je derivát podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(41)„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko pohľadávok alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sa ukončia, pričom sa v oboch prípadoch konvertujú na jednu čistú pohľadávku, alebo sú jednou čistou pohľadávkou nahradené, vrátane „ustanovení o konečnom čistom zúčtovaní“ vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES a vysporiadania vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES;
(42)„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí požadujúcich, aby centrálna protistrana vo svojom pláne ozdravenia prijala opatrenia na nápravu nedostatkov podľa článku 10 ods. 8 a článku 9, výkon právomocí riešiť krízové situácie alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 17 alebo uplatnenie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 19;
(43)„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie alebo čisté záväzky alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo aj ustanovenie, ktorým sa predchádza zmluvnému záväzku, ktorý by inak vznikol;
(44)„dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES;
(45)„krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES;
(46)„konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií“ je opatrenie podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie centrálnej protistrany z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tohto nariadenia;
(47)„príslušné vnútroštátne orgány“ sú orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány alebo príslušné ministerstvá určené v súlade s týmto nariadením alebo podľa článku 3 smernice 2014/59/EÚ alebo iné orgány v členských štátoch s právomocami týkajúcimi sa aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré poskytujú zúčtovacie služby v ich jurisdikcii;
(48)„príslušný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.
HLAVA II
ORGÁNY A KOLÉGIUM PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A POSTUPY
Oddiel I
Orgány pre riešenie krízových situácií, kolégiá pre riešenie krízových situácií a zapojenie európskych orgánov dohľadu
Článok 3
Určenie orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných ministerstiev
1.Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené používať nástroj riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení.
Orgánmi pre riešenie krízových situácií sú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy.
2.Orgány pre riešenie krízových situácií musia mať odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávanie svojich právomocí s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.
3.Ak je orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa odseku 1 poverený inými funkciami, členský štát zabezpečí prevádzkovú nezávislosť daného orgánu pre riešenie krízových situácií a zavedie všetky opatrenia potrebné na zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami, ktorými je daný orgán pre riešenie krízových situácií poverený podľa tohto nariadenia, a všetkými ostatnými funkciami, ktorými je poverený daný orgán.
4.Pracovníci vykonávajúci funkcie, ktorými je poverený orgán pre riešenie krízových situácií podľa tohto nariadenia, sú štrukturálne oddelení od pracovníkov vykonávajúcich iné funkcie a sú súčasťou inej hierarchickej štruktúry daného orgánu.
Orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní vnútorné pravidlá na zabezpečenie štrukturálneho oddelenia uvedeného v prvom pododseku vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rôznymi funkčnými oblasťami.
5.Každý členský štát určí jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií zverených príslušnému ministerstvu podľa tohto nariadenia.
6.Ak orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte nie je príslušné ministerstvo, rozhodnutia podľa tohto nariadenia oznamuje príslušnému ministerstvu daný orgán pre riešenie krízových situácií.
7.Ak rozhodnutia uvedené v odseku 6 majú priamy fiškálny vplyv alebo systémové dôsledky, orgán pre riešenie krízových situácií musí pred ich vykonaním získať súhlas príslušného ministerstva, pokiaľ nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené inak.
8.Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa odseku 1.
9.Ak členský štát určí viac než jeden orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1, oznámenie uvedené v odseku 8 musí obsahovať tieto údaje:
a)dôvody tohto viacnásobného určenia;
b)rozdelenie úloh a zodpovedností medzi tieto orgány;
c)spôsob, akým je medzi nimi zabezpečená koordinácia;
d)orgán pre riešenie krízových situácií určený ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov.
10.ESMA zverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov oznámených podľa odseku 8.
Článok 4
Kolégiá pre riešenie krízových situácií
1.Orgán pre riešenie krízových situácií zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 13, 16 a 17 a na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, dané kolégium riadi a predsedá mu.
Kolégiá pre riešenie krízových situácií poskytnú rámec pre orgány pre riešenie krízových situácií a ostatné príslušné orgány s cieľom vykonať tieto úlohy:
a)výmenu informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, pre výkon prípravných a preventívnych opatrení a pre riešenie krízových situácií;
b)vypracovanie plánov riešenia krízových situácií podľa článku 13;
c)posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany podľa článku 16;
d)identifikovanie, riešenie a odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany podľa článku 17;
e)koordinovanie zverejňovania stratégií a programov riešenia krízových situácií.
2.Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú:
a)orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany;
b)príslušný orgán centrálnej protistrany;
c)príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
d)príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
e)príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií CCP uvedené v článku 18 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
f)príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
g)členovia ESCB uvedení v článku 18 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
h)centrálne banky uvedené v článku 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
i)príslušné orgány materskej spoločnosti v prípade uplatňovania článku 8 ods. 4;
j)príslušné ministerstvo, ak orgánom pre riešenie krízových situácií uvedený v písmene a) nie je príslušné ministerstvo;
k)ESMA;
l)Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).
3.ESMA a EBA v kolégiách pre riešenie krízových situácií nemajú hlasovacie práva.
4.Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových zúčtovacích členov zriadené v tretích krajinách a príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán z tretích krajín, s ktorými centrálne protistrany uzavreli dohody o interoperabilite, môžu byť prizvaní, aby sa na práci kolégia pre riešenie krízových situácií zúčastnili ako pozorovatelia. Ich účasť je podmienená tým, že dané orgány spĺňajú podmienky dôvernosti, ktoré sú podľa názoru predsedu kolégia rovnocenné s podmienkami stanovenými v článku 71.
Účasť orgánov tretích krajín v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií je obmedzená na diskusiu o otázkach cezhraničného vynucovania vrátane týchto otázok:
a)účinného a koordinovaného vynucovania opatrení na riešenie krízovej situácie, najmä v súlade s článkami 53 a 75;
b)identifikovania a odstránenia možných prekážok pre účinné opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré môže vyplývať z odlišných právnych predpisov, ktorými sa riadia dohody o záruke, dohody o čistom zúčtovaní a dohody o vzájomnom započítaní, a rôznych právomocí alebo stratégií týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií;
c)identifikovania a koordinácie akejkoľvek potreby nových požiadaviek na udeľovanie licencií, uznávanie alebo udeľovanie povolení, pričom sa zohľadní potreba opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú vykonať včas;
d)možného pozastavenia akejkoľvek zúčtovacej povinnosti pre príslušné triedy aktív dotknutých uznesením centrálnej protistrany podľa článku 6a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo podľa akéhokoľvek rovnocenného ustanovenia v zmysle vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny;
e)možného vplyvu rôznych časových pásiem uplatniteľných ku koncu pracovných hodín týkajúcich sa konca obchodovania.
5.Predseda kolégia pre riešenie krízových situácií je zodpovedný za tieto úlohy:
a)po porade s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií za vypracúvanie písomných dohôd a postupov týkajúcich sa fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií;
b)koordinovanie všetkých činností kolégia pre riešenie krízových situácií;
c)zvolávanie všetkých zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií a predsedanie týmto zasadnutiam;
d)úplné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií vopred o organizovaní zasadnutí, o hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať na týchto zasadnutiach, a o otázkach, ktoré majú byť predmetom rokovaní;
e)rozhodnutie o tom, či sa majú na určité zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií pozvať orgány tretích krajín a ktoré orgány sa pozvú v súlade s odsekom 4;
f)koordinovanie včasnej výmeny všetkých relevantných informácií medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;
g)včasné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch.
6.S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov na špecifikovanie obsahu písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 1.
Na účely vypracovania regulačných predpisov uvedených v prvom pododseku zohľadní ESMA príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 876/2013 a kapitoly 6 oddielu 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) –/2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 88 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 6 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 5
Výbor ESMA pre riešenie krízových situácií
1.ESMA vytvorí výbor pre riešenie krízových situácií podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účely prípravy rozhodnutí zverených orgánu ESMA v tomto nariadení, s výnimkou rozhodnutí, ktoré sa majú prijímať v súlade s článkom 12 tohto nariadenia.
Výbor pre riešenie krízových situácií presadzuje prípravu a koordináciu plánov riešenia krízových situácií a pripravuje metódy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán.
2.Uvedený výbor pre riešenie krízových situácií sa skladá z orgánov pre riešenie krízových situácií určených v súlade s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia.
Orgány uvedené v článku 4 ods. 2 bodoch i) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa vyzývajú, aby sa na práci kolégia pre riešenie krízových situácií zúčastňovali ako pozorovatelia.
3.Na účely tohto nariadenia ESMA spolupracuje s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a orgánom EBA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
4.Na účely tohto nariadenia ESMA zabezpečí štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií od ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 6
Spolupráca orgánov
1.Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií.
2.Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s ESMA na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.
Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Oddiel II
Prijímanie rozhodnutí a postupy
Článok 7
Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania
Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA zohľadnia pri prijímaní rozhodnutí a opatrení v súlade s týmto nariadením všetky tieto zásady:
a)aby sa zabezpečila proporcionalita každého rozhodnutia alebo opatrenia vo vzťahu k jednotlivej centrálnej protistrane pri zohľadnení aspoň týchto faktorov:
i)právnej formy centrálnej protistrany;
ii)povahy, veľkosti a zložitosti podnikania centrálnej protistrany;
iii)štruktúry zúčtovacieho členstva centrálnej protistrany;
iv)akcionárskej štruktúry centrálnej protistrany;
v)vzájomného prepojenia centrálnej protistrany s inými infraštruktúrami finančného trhu, inými finančnými inštitúciami a finančným systémom vo všeobecnosti;
vi)skutočných alebo potenciálnych dôsledkov porušení uvedených v článku 19 ods. 1 a článku 22 ods. 2;
b)aby sa dodržali požiadavky efektívneho prijímania rozhodnutí a udržania čo najnižších nákladov pri zabezpečovaní uplatňovania včasnej intervencie alebo prijímania opatrení na riešenie krízových situácií;
c)aby sa v prípade potreby rozhodnutia a opatrenia prijímali včas a s primeranou naliehavosťou;
d)aby orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ostatné orgány navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;
e)aby sa jasne vymedzili úlohy a zodpovednosti príslušných orgánov v každom členskom štáte;
f)aby sa náležite zohľadnili záujmy členských štátov, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby a v ktorých sú zriadení jej zúčtovací členovia, ich klienti a všetky prepojené centrálne protistrany, a najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje členských štátov a Únie ako celku;
g)aby sa náležite zohľadnili ciele týkajúce sa vyváženia záujmov rôznych účastníkov zúčtovania, dotknutých veriteľov a dotknutých držiteľov v zainteresovaných členských štátoch a zabránenia nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov určitých subjektov v niektorých členských štátoch vrátane zabránenia nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členské štáty;
h)aby každá povinnosť podľa tohto nariadenia konzultovať s orgánom pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňala prinajmenšom povinnosť konzultovať tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:
i) vplyv na zúčtovacích členov, klientov alebo prepojené FMI;
ii) vplyv na finančnú stabilitu členského štátu, v ktorom sú zriadení alebo v ktorom sa nachádzajú zúčtovací členovia, klienti alebo prepojené FMI;
i)aby sa dodržali plány riešenia krízovej situácie uvedené v článku 13, pokiaľ sa ciele riešenia krízovej situácie nedosiahnu účinnejšie odchýlením sa od uvedených plánov,
ii)aby sa zabezpečila transparentnosť vždy, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie pravdepodobne bude mať dôsledky na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje ktoréhokoľvek príslušného členského štátu;
iii)aby sa koordinovali a čo najužšie spolupracovali aj s cieľom znížiť celkové náklady na riešenie krízových situácií;
iv)aby sa zmiernili negatívne hospodárske a sociálne vplyvy každého rozhodnutia vo všetkých členských štátoch a v tretích krajinách, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, vrátane negatívnych vplyvov na finančnú stabilitu.
Článok 8
Výmena informácií
1.Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány si navzájom na požiadanie poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon ich úloh podľa tohto nariadenia.
2.Orgány pre riešenie krízových situácií sprístupnia dôverné informácie poskytnuté orgánom tretej krajiny iba s predchádzajúcim súhlasom tohto orgánu.
Orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú príslušnému ministerstvu všetky informácie týkajúce sa rozhodnutí alebo opatrení, ktoré si vyžadujú oznámenie, konzultáciu alebo súhlas daného ministerstva.
HLAVA III
PRÍPRAVA
KAPITOLA I
Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií
Oddiel 1
Plánovanie ozdravenia
Článok 9
Plány ozdravenia
1.Centrálne protistrany vypracujú a dodržiavajú plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré treba prijať s cieľom obnoviť ich finančnú situáciu po tom, ako došlo k jej výraznému zhoršeniu, alebo ak hrozí porušenie ich prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
2.Plán ozdravenia musí obsahovať rámec ukazovateľov, v ktorom sú určené okolnosti, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v danom pláne ozdravenia. Tieto ukazovatele môžu mať kvalitatívnu alebo kvantitatívnu povahu týkajúcu sa finančnej situácie centrálnej protistrany.
Centrálne protistrany zavedú vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov.
3.Centrálnym protistranám sa nebráni v prijímaní nasledujúcich rozhodnutí, ak sú náležite odôvodnené:
a)prijímať opatrenia stanovené v ich pláne ozdravenia napriek skutočnosti, že príslušné ukazovatele neboli splnené;
b)neprijímať opatrenia stanovené v ich pláne ozdravenia napriek skutočnosti, že príslušné ukazovatele boli splnené;
4.Každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 3 a jeho odôvodnenia sa bezodkladne oznámia príslušnému orgánu. Ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj plán ozdravenia, informuje príslušný orgán o povahe a závažnosti problémov, ktoré identifikovala, pričom uvedie všetky príslušné okolnosti a určí opatrenia na ozdravenie alebo iné opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na riešenie situácie.
Ak sa príslušný orgán domnieva, že opatrenie na ozdravenie, ktoré zamýšľa prijať centrálna protistrana, môže mať významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém, môže požiadať centrálnu protistranu, aby uvedené opatrenie neprijala.
5.Príslušný orgán musí orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovať o každom oznámení, ktoré dostal v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom, a o každom ďalšom pokyne od príslušného orgánu v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom.
6.Centrálne protistrany aktualizujú svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene svojej právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na uvedené plány, alebo ktorá by si inak mohla vyžiadať ich zmenu. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.
7.Plány ozdravenia sa vypracúvajú v súlade s oddielom A prílohy. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby do svojich plánov ozdravenia zahrnuli ďalšie informácie.
8.Rada centrálnej protistrany posúdi a schváli plán ozdravenia pred jeho predložením príslušnému orgánu, pričom v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 zohľadní poradenstvo výboru pre riziká.
9.Plány ozdravenia sa považujú za súčasť prevádzkových pravidiel centrálnych protistrán a centrálne protistrany zabezpečia, aby opatrenia uvedené v plánoch ozdravenia boli vždy vykonateľné.
Článok 10
Posúdenie plánov ozdravenia
1.Centrálne protistrany alebo v prípadoch, keď sa uplatňuje článok 11, ich materské spoločnosti, predložia svoje plány ozdravenia na schválenie príslušnému orgánu.
2.Príslušný orgán bez zbytočného odkladu postúpi každý plán kolégiu a orgánu pre riešenie krízových situácií.
Príslušný orgán do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a v koordinácii s kolégiom v súlade s postupom uvedeným v článku 12 preskúma plán ozdravenia a posúdi rozsah, v akom spĺňa požiadavky stanovené v článku 9.
3.Pri posudzovaní plánu ozdravenia príslušný orgán zohľadní kapitálovú štruktúru centrálnej protistrany, jej postupnosť pri zlyhaní, úroveň zložitosti organizačnej štruktúry a rizikový profil danej centrálnej protistrany, ako aj vplyv, ktorý by malo vykonávanie plánu ozdravenia na zúčtovacích členov, ich klientov, finančné trhy, na ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, a na finančný systém ako celok.
4.Orgán pre riešenie krízových situácií preskúma plán ozdravenia s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany. Orgán pre riešenie krízových situácií vypracuje pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s uvedenými záležitosťami.
5.Ak sa príslušný orgán rozhodne nekonať na základe odporúčaní orgánu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 4, musí toto rozhodnutie v plnej miere odôvodniť orgánu pre riešenie krízových situácií.
6.Ak príslušný orgán súhlasí s odporúčaniami orgánu pre riešenie krízových situácií alebo inak usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi to centrálnej protistrane alebo jej materskej spoločnosti a poskytne centrálnej protistrane možnosť predložiť stanovisko.
7.Po zohľadnení stanoviska centrálnej protistrany môže príslušný orgán požiadať centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom príslušného orgánu predĺžiť o jeden mesiac, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok. Prepracovaný plán sa posúdi v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.
8.Ak príslušný orgán usúdi, že nedostatky a prekážky sa v prepracovanom pláne dostatočne nevyriešili, alebo ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť prepracovaný plán nepredložia, požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby vykonali konkrétne zmeny v pláne.
9.Ak prostredníctvom konkrétnych zmien plánu nie je možné primerane odstrániť nedostatky alebo prekážky, príslušný orgán požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v primeranej lehote navrhli všetky zmeny v obchodnej činnosti, ktoré môžu vykonať s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním plánu ozdravenia.
Ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť takéto zmeny nenavrhnú v lehote stanovenej príslušným orgánom, alebo ak príslušný orgán usúdi, že navrhnuté opatrenia by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky brániace vykonávaniu plánu ozdravenia, príslušný orgán nariadi centrálnej protistrane alebo materskej spoločnosti, aby pri zohľadňovaní závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj vplyvu opatrení na obchodnú činnosť centrálnej protistrany prijali akékoľvek z týchto opatrení:
a)zníženie rizikového profilu centrálnej protistrany;
b)zvýšenie možnosti, aby sa centrálna protistrana včas rekapitalizovala s cieľom splniť jej prudenciálne požiadavky;
c)preskúmať stratégiu a štruktúru centrálnej protistrany;
d)urobiť zmeny postupnosti pri zlyhaní, opatrenia na ozdravenie a iné opatrenia týkajúce sa rozdeľovania strát s cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízovej situácie a odolnosť zásadných funkcií;
e)vykonať zmeny v riadiacej a správnej štruktúre centrálnej protistrany.
10.Žiadosť uvedená v odseku 9 druhom pododseku sa odôvodní a písomne oznámi centrálnej protistrane.
Článok 11
Plány ozdravenia v prípade centrálnych protistrán patriacich do skupiny
1.Ak je materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, inštitúciou podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 23 smernice 2014/59/EÚ alebo subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) danej smernice, príslušný orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 21 danej smernice požiada materskú spoločnosť, aby v súlade s danou smernicou predložila plán ozdravenia skupiny. Daný príslušný orgán predloží plán ozdravenia pre skupinu príslušnému orgánu centrálnej protistrany.
Ak materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, nie je inštitúciou ani subjektom uvedeným v prvom pododseku, a ak je to vhodné s cieľom splniť kritériá oddielu A prílohy, príslušné orgány môžu po konzultácii s kolégiom a v súlade s postupom stanoveným v článku 10 tohto nariadenia požiadať materskú spoločnosť, aby predložila plán ozdravenia centrálnej protistrany ako súčasť plánu ozdravenia skupiny. Žiadosť sa odôvodní a písomne oznámi centrálnej protistrane a jej materskej spoločnosti.
2.Ak materská spoločnosť predloží plán ozdravenia v súlade s odsekom 1, ustanovenia o ozdravení centrálnej protistrany musia predstavovať samostatnú časť tohto plánu ozdravenia a musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, pričom centrálna protistrana nie je povinná vypracovať individuálny plán ozdravenia.
3.Príslušný orgán centrálnej protistrany v súlade s článkom 10 posúdi ustanovenia týkajúce sa ozdravenia centrálnej protistrany a v prípade potreby konzultuje príslušný orgán skupiny.
Článok 12
Koordinačný postup v prípade plánov ozdravenia
1.Kolégium musí prijať spoločné rozhodnutie vo všetkých týchto otázkach:
a)preskúmanie a posúdenie plánu ozdravenia;
b)uplatnenie opatrení uvedených v článku 9 ods. 6, 7, 8 a 9;
c)či má plán ozdravenia vypracovať materská spoločnosť v súlade s článkom 11 ods. 1.
2.
Kolégium musí prijať spoločné rozhodnutie vo všetkých otázkach uvedených v písmenách a) a b) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom príslušný orgán postúpi plán ozdravenia.
Kolégium musí prijať spoločné rozhodnutie v otázke uvedenej v písmene c) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán rozhodne požiadať materskú spoločnosť, aby vypracovala plán skupiny.
Na žiadosť príslušného orgánu v rámci kolégia môže ESMA pomôcť kolégiu k prijatiu spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
3.Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu ozdravenia kolégium neprijme spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v odseku 1 písm. a) a b), príslušný orgán centrálnej protistrany prijme vlastné rozhodnutie.
Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku, pričom zohľadní stanoviská ostatných členov kolégia vyjadrené počas štvormesačnej lehoty. Príslušný orgán centrálnej protistrany písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane a v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia.
4.
Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek člen kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi ESMA príslušnú záležitosť týkajúcu sa posúdenia plánov ozdravenia a vykonávania opatrení podľa článku 10 ods. 9 písm. a), b) a d) tohto nariadenia, príslušný orgán centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.
5.
Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany.
Oddiel 2
Plánovanie riešenia krízových situácií
Článok 13
Plány riešenia krízových situácií
1.Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 15 vypracuje plán riešenia krízových situácií pre každú centrálnu protistranu.
2.V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22.
3.V plán riešenia krízovej situácie sa zohľadnia aspoň tieto skutočnosti:
a)zlyhanie centrálnej protistrany v dôsledku týchto faktorov:
i)zlyhanie jedného alebo viacerých jej členov;
ii)iné dôvody vrátane strát vzniknutých z jej investičných činností alebo prevádzkových problémov;
iii)širšia finančná nestabilita alebo udalosti zasahujúce celý systém;
b)vplyv, ktorý by plnenie plánu riešenia krízových situácií malo na zúčtovacích členov a ich klientov, vrátane prípadov, keď by zúčtovací členovia mohli byť predmetom opatrení ozdravenia alebo opatrení na riešenie krízovej situácie v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, na ktorékoľvek prepojené FMI, finančné trhy, na ktorých poskytuje služby centrálna protistrana a na finančný systém ako celok;
c)spôsob a podmienky, za ktorých by centrálna protistrana mohla požiadať o používanie facilít centrálnej banky, a identifikácia aktív, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.
4.V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:
a)mimoriadna verejná finančná podpora;
b)núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;
c)pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardným zabezpečením kolaterálom, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.
5.Orgány pre riešenie krízových situácií preskúmajú plány riešenia krízových situácií a podľa potreby ich minimálne raz ročne aktualizujú, a to v každom prípade po zmenách právnej alebo organizačnej štruktúry centrálnej protistrany, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie alebo akejkoľvek inej zmeny, ktorá má významný vplyv na účinnosť plánu.
Centrálna protistrana a príslušné orgány bezodkladne oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií akúkoľvek takúto zmenu.
6.V pláne riešenia krízových situácií sa špecifikujú podmienky a rôzne scenáre využitia nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie. Pokiaľ je to potrebné a možné, plán riešenia krízových situácií zahŕňa v kvantifikovanej podobe:
a)zhrnutie kľúčových prvkov plánu;
b)zhrnutie podstatných zmien centrálnej protistrany, ku ktorým došlo od poslednej aktualizácie plánu riešenia krízových situácií;
c)ukážku toho, ako by sa mohli zásadné funkcie centrálnej protistrany právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie ich kontinuity pri zlyhaní centrálnej protistrany;
d)odhad časového rámca na výkon každého vecného aspektu plánu;
e)podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s článkom 16;
f)opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 16;
g)opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti zásadných funkcií a aktív centrálnej protistrany;
h)podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie požadované podľa článku 14 boli aktuálne a neustále dostupné orgánom pre riešenie krízových situácií;
i)vysvetlenie k tomu, ako by sa opatrenia na riešenie krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z opatrení uvedenými v odseku 4;
j)podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a ich príslušné časové rámce;
k)opis kritických vzájomných prepojení medzi centrálnou protistranou a inými účastníkmi trhu;
l)opis rôznych možností na zabezpečenie:
i)
prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram;
ii)
včasného vyrovnania záväzkov splatných účastníkom zúčtovania a akýmkoľvek prepojeným FMI;
iii)
prístupu účastníkov zúčtovania k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnému kolaterálu zloženým centrálnej protistrane a v držbe centrálnej protistrany, ktoré dlhuje týmto účastníkom;
iv)
kontinuity v činnostiach prepojenia medzi centrálnou protistranou a inými FMI;
v)
prenosnosti pozícií účastníkov zúčtovania;
vi)
zachovania licencií, povolení, uznaní a právnych pomenovaní centrálnej protistrany potrebných na pokračovanie vykonávania zásadných funkcií centrálnej protistrany vrátane jej uznania na účely uplatňovania príslušných pravidiel konečného zúčtovania a účasť v iných FMI alebo prepojenosť s inými FMI;
m)analýzy vplyvu plánu na zamestnancov centrálnej protistrany vrátane posúdenia všetkých súvisiacich nákladov a popis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízových situácií so zohľadnením všetkých vnútroštátnych pravidiel a systémov dialógu so sociálnymi partnermi;
n)plánu komunikácie s médiami a verejnosťou;
o)opisu základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany.
Informácie uvedené v odseku 6 písm. a) sa poskytnú príslušnej centrálnej protistrane. Centrálna protistrana môže vyjadriť svoje písomné stanovisko k plánu riešenia krízových situácií orgánu pre riešenie krízových situácií. Toto stanovisko musí byť zahrnuté do plánu.
7.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať centrálne protistrany, aby im poskytli podrobné záznamy zmlúv uvedených v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorých stranou sú. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť lehoty na poskytnutie uvedených záznamov a pre rôzne typy zmlúv môžu stanoviť rôzne lehoty.
8.Po konzultácii s ESRB a zohľadňujúc príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) –/2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 10 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ, ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej špecifikuje obsah plánu riešenia krízových situácií v súlade s odsekom 6.
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie: doplňte dátum: 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 14
Povinnosť centrálnej protistrany spolupracovať a poskytovať informácie
Centrálne protistrany podľa potreby spolupracujú pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií a poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie uvedených plánov a analýzu špecifikovanú v oddiele B prílohy.
Príslušné orgány poskytnú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie uvedené v prvom pododseku, ktoré sú už k dispozícii.
Článok 15
Koordinačný postup v prípade plánov riešenia krízových situácií
1.Kolégium pre riešenie krízových situácií prijme spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií a akékoľvek jeho zmeny v lehote štyroch mesiacov odo dňa postúpenia uvedeného plánu orgánom pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v odseku 2.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií postúpi kolégiu pre riešenie krízových situácií návrh plánu riešenia krízovej situácie, informácie poskytované v súlade s článkom 14 a akékoľvek ďalšie informácie relevantné pre kolégium pre riešenie krízových situácií.
Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby orgánu ESMA boli poskytnuté všetky informácie, ktoré sú relevantné pre jeho úlohu v súlade s týmto článkom.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť zapojiť orgány tretích krajín do vypracúvania a preskúmania plánu riešenia krízovej situácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 71 a že patria do niektorej z jurisdikcií, v ktorých je zriadený niektorý z týchto subjektov:
i)v prípade potreby materská spoločnosť centrálnej protistrany;
ii)významní zúčtovací členovia centrálnej protistrany;
iii)v prípade potreby dcérske podniky centrálnej protistrany;
iv)iní poskytovatelia kritických služieb centrálnej protistrane.
4.ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií pri prijímaní spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
5.Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu riešenia krízovej situácie kolégium neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme k plánu riešenia krízovej situácie vlastné rozhodnutie. Orgán pre riešenie krízovej situácie prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia.
6.Ak do konca uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi orgánu ESMA záležitosť týkajúcu sa plánu riešenia krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré ESMA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.
Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.
7.Ak sa spoločné rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 1 a ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje podľa odseku 6, že predmet nesúhlasu zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členského štátu, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií.
KAPITOLA II
Riešiteľnosť krízovej situácie
Článok 16
Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie
1.Orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 17 posúdi rozsah, v akom je centrálna protistrana riešiteľná bez toho, aby sa uvažovalo o týchto formách podpory:
a)mimoriadnej verejnej finančnej podpore;
b)núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity;
c)pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutej s neštandardným zabezpečením kolaterálom, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.
2.
Centrálna protistrana sa považuje za riešiteľnú, ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať túto protistranu v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a výkonom právomocí riešiť krízové situácie, pričom sa zabezpečí pokračovanie zásadných funkcií centrálnej protistrany a v maximálnej možnej miere sa bráni tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančný systém.
Nepriaznivý vplyv uvedený v prvom pododseku zahŕňa širšiu finančnú nestabilitu alebo udalosti zasahujúce celý systém v ktoromkoľvek členskom štáte.
Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje ESMA o tom, že krízovú situáciu centrálnej protistrany považuje za neriešiteľnú.
3.Na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálna protistrana preukáže, že:
a)neexistujú žiadne prekážky brániace zníženiu hodnoty nástrojov vlastníctva po výkone právomocí riešiť krízové situácie bez ohľadu na to, či boli plne vyčerpané zmluvné dohody alebo iné opatrenia v pláne ozdravenia centrálnej protistrany;
b)zmluvy centrálnej protistrany so zúčtovacími členmi alebo tretími stranami neumožňujú uvedeným zúčtovacím členom alebo tretím stranám úspešne spochybniť výkon právomocí riešiť krízové situácie orgánom pre riešenie krízových situácií alebo inak zabrániť tomu, aby podliehali uvedeným právomociam.
4.Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií podľa potreby preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.
5.Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie súčasne s vypracovaním a aktualizovaním plánu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 13.
Článok 17
Riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie
1.Ak v nadväznosti na posúdenie v článku 16 orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií dospejú k záveru, že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušným orgánom vypracuje správu a predloží ju centrálnej protistrane a kolégiu pre riešenie krízových situácií.
V správe uvedenej v prvom pododseku sa analyzujú podstatné prekážky brániace účinnému používaniu nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, zohľadňuje sa ich vplyv na obchodný model centrálnej protistrany, ako aj odporúčané cielené opatrenia na odstránenie týchto prekážok.
2.Požiadavka, aby kolégiá pre riešenie krízových situácií prijali spoločné rozhodnutie o plánoch riešenia krízových situácií podľa článku 15, sa po predložení správy uvedenej v odseku 1 pozastavuje až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o alternatívnych opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.
3.Do štyroch mesiacov odo dňa prijatia správy predloženej v súlade s odsekom 1 centrálna protistrana navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tejto správe. Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií každé opatrenie, ktoré navrhla centrálna protistrana. Orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií posúdia v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b), či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú uvedené prekážky.
4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií dospejú k záveru, že opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana v súlade s odsekom 3, by sa prekážky identifikované v správe účinne neobmedzili ani neodstránili, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví alternatívne opatrenia, ktoré v súlade s článkom 18 oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií, aby prijali spoločné rozhodnutie.
V alternatívnych opatreniach uvedených v prvom pododseku sa zohľadnia tieto skutočnosti:
a)ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany;
b)vplyv alternatívnych opatrení na konkrétnu centrálnu protistranu, jej zúčtovacích členov a ich klientov, na ktorékoľvek prepojené FMI a na vnútorný trh.
Na účely písmena b) druhého pododseku orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom, kolégiom pre riešenie krízových situácií a prípadne aj s určeným vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu.
5.
Orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 18 písomne oznámi centrálnej protistrane priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu alternatívne opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií zdôvodní, prečo by sa opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana, nedali odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a aké alternatívne opatrenia by boli účinné na ich odstránenie.
6.Centrálna protistrana v lehote jedného mesiaca navrhne plán na dosiahnutie súladu s alternatívnymi opatreniami.
7.Na účely odseku 4 orgán pre riešenie krízových situácií môže:
a)požadovať, aby centrálna protistrana revidovala alebo vypracovala dohody o službách, či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami, na zabezpečenie poskytovania zásadných funkcií;
b)požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila svoje maximálne individuálne a súhrnné nekryté expozície;
c)požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v tom, ako vyberá a drží marže podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
d)požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v zložení a počte jej fondov pre prípad zlyhania uvedených v článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
e)uložiť centrálnej protistrane špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytovať informácie;
f)požadovať, aby sa centrálna protistrana zbavila konkrétnych aktív;
g)požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;
h)požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny vo svojom pláne ozdravenia;
i)obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo poskytovanie nových či existujúcich služieb alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo poskytovaniu;
j)požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zabezpečiť, aby zásadné funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;
k)požadovať, aby centrálna protistrana zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;
l)požadovať, aby centrálna protistrana alebo ktorýkoľvek subjekt skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou a poskytuje centrálnej protistrane finančnú podporu, emitovali záväzky, ktoré možno odpísať a konvertovať, alebo aby vyčlenili iné zdroje na zvýšenie kapacity na absorpciu strát, rekapitalizáciu a doplnenie predfinancovaných zdrojov;
m)požadovať, aby centrálna protistrana alebo ktorýkoľvek subjekt skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou a poskytuje centrálnej protistrane finančnú podporu, prijali iné kroky s cieľom umožniť, aby kapitál, iné záväzky a zmluvy dokázali absorbovať straty, rekapitalizovať centrálnu protistranu alebo doplniť predfinancované zdroje, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý záväzok, ktorý emitovali, alebo revidovať zmluvné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok, nástroj alebo zmluvu vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj;
n)ak je centrálna protistrana dcérskou spoločnosťou, spolupracovať s príslušnými orgánmi s cieľom požadovať, aby materská spoločnosť zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu centrálnej protistrany, ak je takéto opatrenie potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany a na zamedzenie nepriaznivým vplyvom, ktoré by používanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie mohli mať na ostatné subjekty skupiny.
Článok 18
Koordinačný postup pri riešení alebo odstraňovaní prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie
1.Kolégium pre riešenie krízových situácií prijme spoločné rozhodnutie týkajúce sa:
a)identifikácie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 16 ods. 1;
b)podľa potreby posúdenia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana podľa článku17 ods. 3;
c)alternatívnych opatrení požadovaných podľa článku 17 ods. 4.
2.Spoločné rozhodnutie o identifikovaní podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií uvedených v odseku 1 písm. a) sa prijme do štyroch mesiacov od predloženia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégiu pre riešenie krízových situácií.
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa prijme do štyroch mesiacov od predloženia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana s cieľom odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie.
Orgán pre riešenie krízových situácií odôvodní a písomne oznámi spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 centrálnej protistrane a v prípade potreby jej materskej spoločnosti.
ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií prijať spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
3.Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégium neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré treba prijať v súlade s článkom 17 ods. 5. Orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty.
Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia.
4.Ak do konca uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi orgánu ESMA záležitosť uvedenú v článku 17 ods. 7 písm. j), k) alebo n), orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré ESMA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia. V takomto prípade orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA.
Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.
HLAVA IV
VČASNÁ INTERVENCIA
Článok 19
Opatrenia včasnej intervencie
1.Ak centrálna protistrana porušuje prudenciálne požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo je pravdepodobné, že ich poruší v blízkej budúcnosti, alebo ak príslušný orgán zistí, že existujú iné náznaky vznikajúcej krízovej situácie, ktoré by mohli mať vplyv na činnosti centrálnej protistrany, príslušné orgány môžu:
a)požadovať, aby centrálna protistrana aktualizovala plán ozdravenia v súlade s článkom 9 ods. 6, ak sa okolnosti, ktoré vyžadujú včasnú intervenciu, odlišujú od predpokladov uvedených v pôvodnom pláne ozdravenia;
b)požadovať, aby centrálna protistrana uplatnila jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia v konkrétnom časovom rámci. Ak sa plán sa aktualizuje podľa písmena a), uvedené mechanizmy alebo opatrenia zahŕňajú všetky aktualizované mechanizmy alebo opatrenia;
c)požadovať, aby centrálna protistrana identifikovala príčiny porušovania alebo pravdepodobného porušenia uvedené v odseku 1 a vypracovala akčný program vrátane vhodných opatrení a časových rámcov;
d)požadovať, aby centrálna protistrana zvolala zasadnutie svojich akcionárov alebo ak centrálna protistrana túto požiadavku nesplní, sami zvolať zasadnutie. Príslušný orgán v obidvoch prípadoch stanoví program vrátane rozhodnutí, ktorých prijatie majú akcionári zvážiť;
e)požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia rady alebo vrcholového manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 27 nariadenia (EÚ) 648/2012;
f)vykonať zmeny v obchodnej stratégii centrálnej protistrany;
g)požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach centrálnej protistrany;
h)poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií centrálnej protistrany s cieľom pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany a ocenenie jej aktív a pasív v súlade s článkom 24 vrátane informácií požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;
i)podľa potreby a v súlade s odsekom 4 požadovať vykonávanie opatrení na ozdravenie centrálnej protistrany;
j)požadovať, aby sa centrálna protistrana zdržala vykonávania určitých opatrení na ozdravenie, ak príslušný orgán rozhodne, že vykonávanie uvedených opatrení by mohlo mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu;
k)požadovať, aby centrálna protistrana včas doplnila svoje finančné zdroje.
2.Pre každé z uvedených opatrení príslušný orgán stanoví primeranú lehotu a po ich prijatí zhodnotí účinnosť uvedených opatrení.
3.Príslušný orgán môže opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až k) uplatniť až po zohľadnení vplyvu uvedených opatrení v ďalších členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana pôsobí alebo poskytuje služby, najmä ak sú činnosti centrálnej protistrany kritické alebo dôležité pre miestne finančné trhy vrátane miest, v ktorých sú zriadené prepojené obchodné miesta zúčtovacích členov a FMI.
4.Príslušný orgán môže opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) uplatniť iba vtedy, ak je toto opatrenie vo verejnom záujme a je nevyhnutné na dosiahnutie jedného z týchto cieľov:
a)udržanie finančnej stability Únie;
b)udržanie kontinuity vykonávania kritických služieb centrálnej protistrany;
c)udržanie a zlepšenie finančnej odolnosti centrálnej protistrany.
Príslušný orgán neuplatňuje opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) vzhľadom na opatrenia týkajúce sa prevodu majetku, práv alebo pasív inej centrálnej protistrany.
5.Ak centrálna protistrana iniciovala postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán a vysvetlí, či ide o odzrkadlenie slabých stránok alebo problémov tejto centrálnej protistrany.
6.Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, príslušný orgán musí informovať ESMA a orgán pre riešenie krízových situácií a konzultovať s kolégiom.
Po uvedených oznámeniach a konzultácii s kolégiom príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v odseku 1. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa majú prijať, kolégiu, orgánu pre riešenie krízových situácií a ESMA.
7.Orgán pre riešenie krízových situácií môže v nadväznosti na oznámenie podľa odseku 6 prvého pododseku požiadať centrálnu protistranu, aby kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie jej krízovej situácie na základe podmienok stanovených v článku 41 a ustanovení upravujúcich dôvernosť stanovených v článku 71.
Článok 20
Odvolanie vrcholového manažmentu a rady
Ak dôjde k výraznému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany, alebo ak centrálna protistrana porušuje svoje právne požiadavky vrátane prevádzkových pravidiel a ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 19 nie sú dostatočné na zvrátenie tejto situácie, môžu príslušné orgány požadovať úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany.
Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo rady sa uskutoční v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.
HLAVA V
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
KAPITOLA I
Ciele, podmienky a všeobecné zásady
Článok 21
Ciele riešenia krízových situácií
1.Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgán pre riešenie krízových situácií prihliada na všetky ciele riešenia krízových situácií a vyvažuje ich podľa povahy a okolností každého prípadu:
a)na zabezpečenie kontinuity vykonávania zásadných funkcií centrálnej protistrany uvedených v pláne ozdravenia centrálnej protistrany, najmä:
i)
včasného vyrovnania záväzkov centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom;
ii)
plynulého prístupu zúčtovacích členov k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnému kolaterálu, ktoré má v mene uvedených zúčtovacích členov v držbe centrálna protistrana;
b)zabezpečenie kontinuity prepojenia s ostatnými FMI, ktoré by v prípade narušenia mali podstatný negatívny vplyv na finančnú stabilitu alebo na funkcie včasného vykonania platobného príkazu, zúčtovania, vyrovnania a zaznamenania;
c)zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém, najmä predchádzaním rozširovania finančných ťažkostí medzi finančnými inštitúciami a udržiavaním trhovej disciplíny;
d)ochranu verejných prostriedkov minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory;
e)minimalizovanie nákladov na riešenie krízových situácií pre všetky dotknuté zainteresované strany a zabránenie znehodnoteniu centrálnej protistrany.
2.Rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií všetku pomoc potrebnú na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.
Článok 22
Podmienky pre riešenie krízových situácií
1.Orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a)centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čo zistil niektorý z týchto orgánov:
i)príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií;
ii)orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgán pre riešenie krízových situácií má nástroje potrebné na vyjadrenie takéhoto záveru;
b)neexistujú reálne vyhliadky, že by sa po zohľadnení všetkých relevantných okolností dalo zlyhaniu centrálnej protistrany zabrániť v primeranej lehote prijatím nejakých alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo orgánu dohľadu alebo opatrení včasnej intervencie;
c)opatrenie na riešenie krízovej situácie je potrebné vo verejnom záujme na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, ak by likvidácia centrálnej protistrany v rámci bežného konkurzného konania nesplnila uvedené ciele v rovnakom rozsahu.
Na účely písmena a) bodu ii) príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky relevantné informácie, o ktoré tento orgán požiada s cieľom vykonať svoje posúdenie.
2.Na účely odseku 1 písm. a) platí, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:
a)centrálna protistrana porušuje požiadavky týkajúce sa udelenia povolenia alebo je pravdepodobné, že ich poruší spôsobom, ktorý by bol dôvodom na odobratie povolenia podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
b)centrálna protistrana nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná poskytovať zásadnú funkciu;
c)centrálna protistrana nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná obnoviť svoju životaschopnosť prostredníctvom realizácie svojich opatrení na ozdravenie;
d)centrálna protistrana nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná platiť svoje dlhy ani ostatné záväzky, keď sa stanú splatnými;
e)centrálna protistrana vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu.
Na účely písmena e) mimoriadna verejná finančná podpora nezahŕňa verejnú finančnú podporu, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
i)má podobu štátnej záruky na zaručenie facilít likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk, alebo podobu štátnej záruky na novo emitované záväzky;
ii)štátne záruky uvedené v bode i) sa obmedzujú na solventné centrálne protistrany za podmienky konečného schválenia v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc, sú preventívne a dočasné, primerané na účely nápravy dôsledkov vážneho narušenia a nepoužijú sa na vyrovnanie strát, ktoré centrálna protistrana utrpela alebo pravdepodobne utrpí v budúcnosti;
iii)štátne záruky uvedené v bode i) sú potrebné na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu a na zachovanie finančnej stability.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií môže takisto prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ak sa domnieva, že centrálna protistrana uplatňuje alebo má v úmysle uplatniť opatrenia na ozdravenie, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu centrálnej protistrany, ale majú významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém.
4.ESMA vydá usmernenia s cieľom podporiť konvergenciu praktík dohľadu a riešenia krízových situácií vzhľadom na uplatňovanie okolností, za ktorých sa centrálna protistrana považuje za zlyhávajúcu alebo za takú, ktorá pravdepodobne zlyhá [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pri vydávaní týchto usmernení ESMA prihliada na usmernenia vydané v súlade s článkom 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ.
Článok 23
Všeobecné zásady týkajúce sa riešenia krízových situácií
Orgán pre riešenie krízových situácií prijme všetky opatrenia vhodné na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 27 a na vykonávanie právomocí riešiť krízové situácie uvedených v článku 48 v súlade s týmito zásadami:
a)všetky zmluvné záväzky a iné opatrenia v pláne ozdravenia centrálnej protistrany sa uplatňujú čiastočne alebo úplne v rozsahu, v akom neboli vyčerpané pred vstupom do režimu riešenia krízových situácií, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií nerozhodne, že na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií je vhodnejšie uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií alebo vykonávanie právomocí riešiť krízové situácie;
b)akcionári centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú prvé straty po presadení všetkých povinností a opatrení uvedených v písmene a) v súlade s uvedeným písmenom;
c)veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tomto nariadení výslovne stanovené inak;
d)s veriteľmi centrálnej protistrany tej istej triedy sa zaobchádza rovnocenným spôsobom;
e)žiadny z veriteľov centrálnej protistrany neutrpí vyššie straty, než by utrpel za ktorejkoľvek z týchto okolností:
i)orgán pre riešenie krízových situácií neprijal žiadne opatrenie na riešenie krízovej situácie podľa článku 21 po zlyhaní jedného alebo viacerých zúčtovacích členov a veriteľ namiesto toho podliehal možným nesplateným záväzkom podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany;
ii)centrálna protistrana sa likvidovala v rámci bežného konkurzného konania, v ktorom nedošlo k zlyhaniu žiadneho zúčtovacieho člena;
f)rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení, s výnimkou tých prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie je nevyhnutné zachovanie celej rady a vrcholového manažmentu alebo ich časti;
g)orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou;
h)ak je centrálna protistrana časťou skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok.
KAPITOLA II
Oceňovanie
Článok 24
Ciele oceňovania
1.Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa každé opatrenie na riešenie krízovej situácie prijímalo na základe ocenenia, ktorým sa zabezpečí spravodlivé, obozretné a realistické posúdenie aktív, záväzkov, práv a povinností centrálnej protistrany.
2.Pred tým, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že krízovú situáciu centrálnej protistrany treba riešiť, zabezpečí vykonanie prvého ocenenia s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1.
3.Po tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že krízovú situáciu centrálnej protistrany treba riešiť, zabezpečí vykonanie druhého ocenenia s cieľom:
a)podložiť rozhodnutie o vhodných opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú prijať;
b)zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty aktív a práv centrálnej protistrany plne uznali v okamihu použitia nástrojov riešenia krízových situácií;
c)podložiť rozhodnutie o rozsahu zrušenia nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty a rozhodnutie o hodnote a počte nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie;
d)podložiť rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie akýchkoľvek nezabezpečených záväzkov vrátane dlhových nástrojov;
e)ak sa použijú nástroje rozdelenia strát a pozícií, podložiť rozhodnutie o rozsahu strát, ktoré sa uplatnia voči nárokom veriteľov, nesplateným záväzkom alebo pozíciám vo vzťahu k centrálnej protistrane;
f)ak sa použije nástroj preklenovacej centrálnej protistrany, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na preklenovaciu centrálnu protistranu, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa môže vyplatiť centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne držiteľom nástrojov vlastníctva;
g)ak sa použije nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na tretiu stranu ako kupujúceho, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 40;
Na účely písmena d) sa v ocenení zohľadňujú akékoľvek straty, ktoré by absorbovalo vynútenie všetkých nesplatených záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán voči centrálnej protistrane, a úroveň konverzie, ktorá sa má uplatniť na dlhové nástroje.
4.Ocenenia uvedené v odsekoch 2 a 3 môžu podliehať opravnému prostriedku v súlade s článkom 72 iba spolu s rozhodnutím o použití nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonaní právomoci riešiť krízové situácie.
Článok 25
Požiadavky na oceňovanie
1.Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenia podľa článku 24 vykonala:
a)osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci a od centrálnej protistrany;
b)orgán pre riešenie krízových situácií, ak tieto ocenenia nemôže vykonať osoba uvedená v písmene a).
2.Ocenenia uvedené v článku 24 sa považujú za konečné, ak ich vykonala osoba uvedená v odseku 1 písm. a) a všetky požiadavky stanovené v tomto článku sú splnené.
3.Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, je konečné ocenenie podľa potreby založené na obozretných predpokladoch a nepredpokladá sa v ňom, že od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie sa centrálnej protistrane potenciálne poskytne akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá za neštandardných podmienok zabezpečenia kolaterálom, splatnosti a úrokových sadzieb. V ocenení sa zohľadňuje aj prípadné vymáhanie akýchkoľvek odôvodnených výdavkov, ktoré vynaložila centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 27 ods. 9.
4.Konečné ocenenie doplnia tieto informácie v držbe centrálnej protistrany:
a)aktualizovaná súvaha a správa o finančnej situácii centrálnej protistrany vrátane zostávajúcich dostupných predfinancovaných zdrojov a nesplatených finančných záväzkov;
b)záznamy o zúčtovaných zmluvách podľa článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
c)všetky informácie o trhu a účtovných hodnotách jej aktív, záväzkov a pozícií vrátane príslušných nárokov a nesplatených záväzkov dlžných alebo splatných centrálnej protistrane.
5.V konečnom ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy v súlade s ich úrovňou priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. Ocenenie zahŕňa aj odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov pri uplatňovaní zásady uvedenej v článku 23 písm. e).
Odhadom uvedeným v prvom pododseku nie je dotknuté ocenenie uvedené v článku 61.
6.Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov navrhnutých v súlade s článkom 36 ods. 14 a 15 smernice 2014/59/EÚ ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:
a)okolnosti, za ktorých sa osoba považuje za nezávislú od orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od centrálnej protistrany na účely odseku 1 tohto článku;
b)metodiku posudzovania hodnoty aktív a záväzkov centrálnej protistrany;
c)oddelenie ocenení podľa článkov 24 a 61.
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: doplňte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 26
Predbežné ocenenie
1.Ocenenia uvedené v článku 24, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 25 ods. 2, sa považujú za predbežné ocenenia.
Predbežné ocenenia zahŕňajú rezervu na dodatočné straty a primerané odôvodnenie tejto rezervy.
2.Ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízovej situácie na základe predbežného ocenenia, zabezpečia, aby sa konečné ocenenie vykonalo čo najskôr.
Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby konečné ocenenie uvedené v prvom pododseku:
a)umožnilo plné uznanie všetkých strát v účtovných knihách centrálnej protistrany;
b)podložilo rozhodnutie o pripísaní nárokov veriteľov alebo o zvýšení výšky vyplatenej protihodnoty v súlade s odsekom 3.
3.Ak je odhad konečného ocenenia čistej hodnoty aktív centrálnej protistrany vyšší než odhad predbežného ocenenia čistej hodnoty aktív centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií môže:
a)zvýšiť hodnotu nárokov dotknutých veriteľov, ktoré boli odpísané alebo reštrukturalizované;
b)požadovať, aby preklenovacia centrálna protistrana v súvislosti s aktívami, záväzkami, právami a povinnosťami vyplatila centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby v súvislosti s nástrojmi vlastníctva takúto protihodnotu podľa potreby vyplatila vlastníkom týchto nástrojov.
4.Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov navrhnutých v súlade s článkom 36 ods. 15 smernice 2014/59/EÚ ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť na účely odseku 1 tohto článku metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktorá sa zahrnie do predbežných ocenení.
ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [PO: doplňte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
KAPITOLA III
Nástroje riešenia krízových situácií
Oddiel 1
Všeobecné zásady
Článok 27
Všeobecné ustanovenia týkajúce sa nástrojov riešenia krízových situácií
1.Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízových situácií podľa článku 21 pomocou ktoréhokoľvek z týchto nástrojov riešenia krízových situácií alebo v akejkoľvek kombinácii:
a)nástrojov rozdelenia pozícií a strát;
b)nástrojov odpísania dlhu a konverzie;
c)nástroja odpredaja obchodnej činnosti;
d)nástroja preklenovacej centrálnej protistrany;
e)akéhokoľvek iného nástroja riešenia krízovej situácie v súlade s článkami 21 a 23.
2.V prípade systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií takisto poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných nástrojov v súlade s článkami 45, 46 a 47 za podmienky predchádzajúceho a konečného schválenia podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.
3.Pred použitím nástrojov uvedených v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií vymáha:
a)akékoľvek existujúce a nesplatené práva centrálnej protistrany vrátane akýchkoľvek zmluvných záväzkov zúčtovacích členov na splnenie výziev na hotovostné plnenie, na poskytnutie dodatočných zdrojov centrálnej protistrane alebo na prijatie pozície zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, či už prostredníctvom aukcie alebo inými dohodnutými prostriedkami v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;
b)akýkoľvek existujúci a nesplatený zmluvný záväzok zaväzujúci iné strany, než sú zúčtovací členovia, k akýmkoľvek formám finančnej podpory.
Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne vymáhať zmluvné povinnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nie je možné vymôcť tieto zmluvné záväzky v plnej výške v primeranom časovom horizonte.
4.Odchylne od odseku 3 orgán pre riešenie krízových situácií nemusí vymáhať príslušné existujúce a nesplatené záväzky čiastočne ani úplne, aby zabránil významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém alebo rozsiahlej nákaze, alebo ak je na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vhodnejšie použitie nástrojov uvedených v odseku 1.
5.Orgán pre riešenie krízových situácií požaduje od centrálnej protistrany, aby vydala nástroje vlastníctva, ktoré majú byť upísané všetkými zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali, ak títo zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, podliehajú nástrojom rozdelenia strát a pozícií, ktoré sa odchyľujú od prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany, v dôsledku čoho zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, utrpia finančnú stratu. Počet nástrojov vlastníctva vydaných každému dotknutému zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal, je úmerný jeho strate a zohľadňujú sa v ňom všetky nesplatené zmluvné záväzky zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane.
Počet nástrojov vlastníctva, ktoré sa majú upísať zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali, alebo previesť na týchto členov, je založený na ocenení vykonanom v súlade s článkom 24 ods. 3.
6.Ak používanie nástroja riešenia krízových situácií iného ako nástroj odpísania a konverzie vedie k stratám, ktoré znášajú zúčtovací členovia, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať akékoľvek nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky bezprostredne pred použitím nástroja riešenia krízových situácií alebo spolu s jeho použitím.
7.Ak sa používajú iba nástroje riešenia krízových situácií uvedené v odseku 1 písm. c) a d) a prevádza sa len časť aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkami 40 a 42, zvyšková časť centrálnej protistrany sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.
8.Pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevykonateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, sa neuplatňujú na prevod aktív, práv, povinností alebo záväzkov z centrálnej protistrany, vzhľadom na ktorú sa používajú nástroje riešenia krízových situácií alebo vládne nástroje na stabilizáciu financií.
9.Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa vynaložili v súvislosti s používaním nástrojov riešenia krízových situácií, výkonom právomocí riešiť krízové situácie alebo vládnych nástrojov na stabilizáciu financií, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:
a)od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako od prednostného veriteľa;
b)z každej protihodnoty, ktorú kupujúci vyplatil, kde sa použil nástroj odpredaja obchodnej činnosti;
c)z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia preklenovacej centrálnej protistrany, ako prednostného veriteľa.
10.Pri používaní nástrojov riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 25, zabezpečia úplné rozdelenie strát, doplnenie predfinancovaných zdrojov centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany a rekapitalizáciu centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.
Oddiel 2
nástrojov rozdelenia pozícií a strát;
Článok 28
Ciele a rozsah nástrojov rozdelenia pozícií a nástrojov rozdelenia strát
1.Orgány pre riešenie krízových situácií použijú nástroj rozdelenia pozícií v súlade s článkom 29 a nástroje rozdelenia strát v súlade s článkami 30 a 31.
2.Nástroje uvedené v odseku 1 sa použijú pri všetkých zmluvách týkajúcich sa zúčtovacích služieb a kolaterálu týkajúceho sa týchto služieb zloženého centrálnej protistrane.
3.Orgány pre riešenie krízových situácií použijú nástroj rozdelenia pozícií uvedený v článku 29 na účely vyrovnania účtov centrálnej protistrany alebo prípadne preklenovacej centrálnej protistrany.
Orgány pre riešenie krízových situácií použijú nástroje rozdelenia strát uvedené v článkoch 30 a 31 na ktorýkoľvek z týchto účelov:
a)na krytie strát centrálnej protistrany posudzovaných v súlade s článkom 27 ods. 10;
b)na obnovenie schopnosti centrálnej protistrany splniť platobné záväzky, keď sa stanú splatnými;
c)na rekapitalizáciu centrálnej protistrany a doplnenie jej predfinancovaných finančných zdrojov v rozsahu dostatočnom na obnovenie jej schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia a naďalej vykonávať zásadné funkcie;
d)na dosiahnutie výsledku uvedeného v písmenách a), b) a c) vo vzťahu k preklenovacej centrálnej protistrane;
e)na podporu prevodu obchodnej činnosti centrálnej protistrany prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti solventnej tretej strane.
Článok 29
Ukončenie zmlúv – čiastočné alebo úplné
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť niektoré alebo všetky z týchto zmlúv:
a)zmluvy zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal;
b)zmluvy dotknutých zúčtovacích služieb alebo triedy aktív;
c)zmluvy centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť zmluvy uvedené v odseku 1 písm. a), ak sa prevod aktív a pozícií vyplývajúcich z týchto zmlúv neuskutočnil v zmysle článku 48 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi všetkým príslušným zúčtovacím členom dátum ukončenia ktorejkoľvek zmluvy uvedenej v odseku 1.
4.Pred ukončením ktorejkoľvek zmluvy uvedenej v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií podnikne tieto kroky:
a)požiada centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, aby každú zmluvu ocenila a aby aktualizovala zostatky na účtoch každého zúčtovacieho člena;
b)určí čistú sumu splatnú každým zúčtovacím členom alebo každému zúčtovaciemu členovi, pričom zohľadní akúkoľvek splatnú, ale nezaplatenú variačnú maržu, vrátane variačnej marže splatnej z dôvodu ocenení zmlúv uvedených v písmene a);
c)každému zúčtovaciemu členovi oznámi určené čisté sumy a zodpovedajúcim spôsobom ich vyberá.
5.Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nie je schopný zaplatiť čistú sumu určenú v súlade s odsekom 4, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby centrálna protistrana považovala zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, za v stave zlyhania a aby použila svoju počiatočnú maržu a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
6.Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončil jednu alebo viacero zmlúv typov uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c), zabráni centrálnej protistrane zúčtovať akúkoľvek novú zmluvu rovnakého typu, ako bola ukončená zmluva.
Orgán pre riešenie krízových situácií môže umožniť centrálnej protistrane obnoviť zúčtovanie týchto typov zmlúv až po splnení týchto podmienok:
a)centrálna protistrana dodržiava požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
b)orgán pre riešenie krízových situácií vydá a uverejní na tento účel oznámenie použitím prostriedkov uvedených v článku 70 ods. 3.
Článok 30
Zníženie hodnoty akýchkoľvek ziskov, ktoré má
centrálna protistrana zaplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže znížiť hodnotu platobných záväzkov centrálnej protistrany voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, ak tieto záväzky vyplývajú zo ziskov splatných v súlade s postupmi centrálnej protistrany pre platby variačnej marže alebo ekonomicky identickej platby.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava zníženie platobných záväzkov uvedených v odseku 1 s použitím nestranného mechanizmu rozdeľovania určeného pri oceňovaní v súlade s článkom 24 ods. 3 a oznámeného zúčtovacím členom ihneď po použití nástroja riešenia krízových situácií. Celkové čisté zisky, ktoré sa majú znížiť pre každého zúčtovacieho člena, sú úmerné sumám splatným od centrálnej protistrany.
3.Zníženie hodnoty splatných ziskov nadobúda účinnosť a je okamžite záväzné pre centrálnu protistranu a dotknutých zúčtovacích členov od okamihu, v ktorom orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízových situácií.
4.Zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nemá v následných konaniach voči centrálnej protistrane ani jej nástupníckemu subjektu žiadny nárok vyplývajúci zo zníženia platobných záväzkov uvedených v odseku 1.
5.Ak orgán pre riešenie krízových situácií zníži hodnotu splatných ziskov iba čiastočne, zostávajúcu splatnú sumu stále dlhuje zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal.
Článok 31
Výzva na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, požadovať hotovostný príspevok centrálnej protistrane v sume až do výšky ich príspevku do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania.
Ak centrálna protistrana prevádzkuje niekoľko fondov pre prípad zlyhania, výška hotovostného príspevku uvedeného v prvom pododseku sa týka príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania alebo do fondov pre prípad zlyhania dotknutej zúčtovacej služby alebo triedy aktív.
Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť výzvu na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií bez ohľadu na to, či boli vyčerpané všetky zmluvné záväzky vyžadujúce hotovostné príspevky od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali.
Orgán pre riešenie krízových situácií určí výšku hotovostného príspevku každého zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, v pomere k príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania.
2.Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, požadovanú sumu nezaplatí, orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby tohto zúčtovacieho člena považovala za zlyhávajúceho a aby použila počiatočnú maržu zúčtovacieho člena a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
Oddiel 3
Odpísanie a konverzia nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov
Článok 32
Požiadavka na odpísanie a konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov
1.Orgán pre riešenie krízových situácií použije nástroj odpísania a konverzie v súlade s článkom 33 v prípade nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo v prípade iných nezabezpečených záväzkov s cieľom absorbovať straty, rekapitalizovať túto centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, alebo podporiť používanie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.
Orgán pre riešenie krízových situácií takisto používa nástroj odpísania a konverzie v súlade s článkom 33 v prípade nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov, ktoré vydala materská spoločnosť centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši,, ak sa nástroje vlastníctva vydané materskou spoločnosťou používajú na splnenie kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo sú tieto nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje vydané na účely financovania centrálnej protistrany a plne absorbujú straty alebo predstavujú podriadené nároky v rámci bežného konkurzného konania.
2.Na základe ocenenia vykonaného v súlade s článkom 24 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí:
a)sumu, o ktorú sa nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky musia odpísať pri zohľadnení akýchkoľvek strát, ktoré musia byť absorbované vymáhaním akýchkoľvek nesplatených záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán, ktoré dlhujú centrálnej protistrane;
b)sumu, o ktorú sa dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky musia konvertovať na nástroje vlastníctva s cieľom obnoviť prudenciálne požiadavky centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.
Článok 33
Ustanovenia riadiace odpísanie alebo konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov
1.Orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj odpísania a konverzie v súlade s prioritou nárokov v rámci bežného konkurzného konania.
2.Pred znížením alebo konverziou istiny dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií zníži pomyselnú hodnotu nástrojov vlastníctva v pomere k stratám a v prípade potreby až do výšky ich plnej hodnoty.
Ak v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 24 ods. 3 centrálna protistrana udržiava kladnú čistú hodnotu po znížení nástrojov vlastníctva, orgán pre riešenie krízových situácií podľa jednotlivých prípadov zruší alebo zriedi tieto nástroje vlastníctva.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií zníži alebo konvertuje alebo zníži aj konvertuje istinu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov v rozsahu vyžadovanom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií a v prípade potreby až do plnej hodnoty týchto nástrojov alebo záväzkov.
4.Orgán pre riešenie krízových situácií nepoužije nástroje odpísania a konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom:
a)záväzky voči zamestnancom vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva;
b)záväzky voči komerčným alebo obchodným veriteľom, ktoré vznikli z poskytovania tovaru alebo služieb centrálnej protistrane kritických pre každodenné fungovanie jej činností vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, prenájmu, obsluhy a údržby priestorov;
c)záväzky voči daňovým orgánom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto záväzky sú podľa príslušného konkurzného práva prednostnými záväzkami;
d)záväzky voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným podľa smernice 98/26/ES.
5.Ak sa pomyselná suma nástroja vlastníctva aleboistina dlhového nástroja alebo iných nezabezpečených záväzkov zníži, uplatňujú sa tieto podmienky:
a)toto zníženie je trvalé;
b)držiteľ nástroja nesmie mať žiadny nárok v súvislosti s týmto znížením s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku, zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť tohto zníženia a akéhokoľvek nároku na základe nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených podľa odseku 6;
c)ak je toto zníženie iba čiastočné, dohoda, na základe ktorej sa vytvoril pôvodný záväzok, sa naďalej uplatňuje vo vzťahu k zostatkovej sume s výhradou všetkých potrebných zmien podmienok tejto dohody z dôvodu zníženia.
Písmeno a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií v uplatňovaní mechanizmu pripísania na vrátenie prostriedkov držiteľom dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov a potom držiteľom nástrojov vlastníctva, ak sa zistí, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia prekračuje požadované sumy, keď sa posudzujú na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2.
6.Pri konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov podľa odseku 3 môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti vydali alebo previedli nástroje vlastníctva na držiteľov dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov.
7.Orgán pre riešenie krízových situácií konvertuje dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)orgán pre riešenie krízových situácií získal súhlas príslušného orgánu materskej spoločnosti, ak sa od materskej spoločnosti vyžaduje, aby vydala nástroje vlastníctva;
b)nástroje vlastníctva sa vydajú pred každým vydaním nástrojov vlastníctva touto centrálnou protistranou na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;
c)konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutým držiteľom dlhov v súlade s tým, ako sa s nimi zaobchádza v rámci bežného konkurzného konania.
Po každej konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov na nástroje vlastníctva sa tieto ihneď po konverzii upíšu alebo prevedú.
8.Na účely odseku 7 orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany a ako súčasť právomoci na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zabezpečí, aby centrálna protistrana mohla kedykoľvek vydať potrebný počet nástrojov vlastníctva.
Článok 34
Účinnosť odpisovania a konverzie
Orgán pre riešenie krízových situácií dokončí alebo požaduje dokončenie všetkých administratívnych a procesných úloh potrebných na to, aby nadobudlo účinnosť používanie nástroja odpísania akonverzie vrátane:
a)zmeny všetkých relevantných registrov;
b)zrušenia kótovania alebo vyradenia z obchodovania nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov;
c)kótovania nových nástrojov vlastníctva alebo ich prijatia na obchodovanie;
d)opätovného kótovania akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré sa odpísali, alebo ich opätovného prijatia na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES.
Článok 35
Odstránenie procesných prekážok brániacich odpisovaniu a konverzii
Ak sa uplatňuje článok 32 ods. 1 druhý pododsek, príslušný orgán požaduje od centrálnych protistrán alebo od ich materských spoločností, aby si neustále udržiavali dostatočný objem nástrojov vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby tieto centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti mohli vydať dostatok nových nástrojov vlastníctva a aby sa vydanie nástrojov vlastníctva alebo ich konverzia mohlo účinne vykonať.
Orgán pre riešenie krízových situácií použije nástroj odpísania a konverzie bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia zakladacích listín alebo stanov centrálnej protistrany vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.
Článok 36
Predloženie plánu reorganizácie obchodnej činnosti
1.Centrálne protistrany musia do jedného mesiaca od použitia nástrojov uvedených v článku 32 vypracovať a predložiť orgánu pre riešenie krízových situácií plán reorganizácie obchodnej činnosti v súlade s článkom 37. Ak sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, uvedený plán musí byť zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý musí centrálna protistrana predložiť Komisii v súlade s uvedeným rámcom.
Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v prvom pododseku najviac na dva mesiace.
2.Ak sa plán reštrukturalizácie musí oznámiť v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc, plán reorganizácie obchodnej činnosti sa predloží bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc na predloženie tohto plánu reštrukturalizácie.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií predloží plán reorganizácie obchodnej činnosti a jeho prípadné revízie v súlade s článkom 38 príslušnému orgánu a kolégiu pre riešenie krízových situácií.
Článok 37
Obsah plánu reorganizácie obchodnej činnosti
1.V pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 36 sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom rámci. Tieto opatrenia sú založené na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, za ktorých bude fungovať centrálna protistrana.
V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa zohľadní aktuálny a potenciálny stav finančných trhov, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta centrálnej protistrany. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.
2.Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje minimálne tieto prvky:
a)podrobnú analýzu faktorov a okolností, ktoré spôsobili, že centrálna protistrana zlyhala alebo pravdepodobne zlyhá;
b)opis opatrení, ktoré sa majú prijať na obnovenie dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany;
c)časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.
3.Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany môžu zahŕňať:
a)reorganizáciu a reštrukturalizáciu činností centrálnej protistrany;
b)zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry centrálnej protistrany;
c)predaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.
Článok 38
Posúdenie a prijatie plánu reorganizácie obchodnej činnosti
1.Do jedného mesiaca od predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti centrálnou protistranou podľa článku 36 ods. 1 orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia, či by sa prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne spoľahlivo obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany.
Ak je orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.
2.Ak orgán pre riešenie krízových situácií ani príslušný orgán nie sú presvedčené o tom, že prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne by sa spoľahlivo obnovila dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje obavy centrálnej protistrane a požaduje od nej, aby do dvoch týždňov od oznámenia predložila zmenený plán, v rámci ktorého sa tieto obavy vyriešia.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia opätovne predložený plán a do jedného týždňa od doručenia tohto plánu oznámia centrálnej protistrane, či sú tieto obavy primerane vyriešené alebo sú potrebné ďalšie zmeny.
Článok 39
Vykonávanie a monitorovanie plánu reorganizácie obchodnej činnosti
1.Centrálna protistrana vykonáva plán reorganizácie obchodnej činnosti a orgánu pre riešenie krízových situácií a príslušnému orgánu na požiadanie a aspoň raz za šesť mesiacov predkladá správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií môže po dohode s príslušným orgánom požiadať centrálnu protistranu o revíziu plánu, ak to je potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 37 ods. 1.
Centrálna protistrana predloží revíziu uvedenú v prvom pododseku na posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38 ods. 3.
Oddiel 4
Nástroj odpredaja obchodnej činnosti
Článok 40
Nástroj odpredaja obchodnej činnosti
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou centrálnou protistranou, previesť:
a) nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;
b) akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany alebo akejkoľvek tretej strany inej než kupujúci, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva týkajúceho sa obchodných spoločností alebo cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 41.
2.Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti, a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.
Na účely prvého pododseku orgán pre riešenie krízových situácií podnikne všetky primerané kroky na získanie komerčných podmienok, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 24 ods. 3.
3.Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:
a)vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou od držiteľov týchto nástrojov na kupujúceho;
b)centrálna protistrana, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany na kupujúceho.
c)všetci zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, ktorí pred riešením krízovej situácie utrpeli straty.
Rozdelenie každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, sa vykonáva v súlade s postupnosťou pri zlyhaní centrálnej protistrany, ako sa stanovuje v článkoch 43 a 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a s prioritou nárokov v rámci bežného konkurzného konania.
4.Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako raz s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo prípadne aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany.
5.Orgán pre riešenie krízových situácií môže so súhlasom kupujúceho previesť aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré boli prevedené na kupujúceho, späť na centrálnu protistranu, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov.
Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana alebo pôvodní vlastníci musia prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo nástroje vlastníctva.
6.Každý prevod vykonaný podľa odseku 1 sa uskutoční bez ohľadu na to, či je kupujúci oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia.
Ak kupujúci nie je oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom vykoná náležitú hĺbkovú analýzu kupujúceho a zabezpečí, aby kupujúci požiadal o povolenie čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od použitia nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa každá takáto žiadosť o povolenie posúdila v zrýchlenom konaní.
7.Ak z prevodu nástrojov vlastníctva podľa odseku 1 vyplynie nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu podľa článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, príslušný orgán vykoná posúdenie uvedené v tomto článku v takej lehote, aby sa uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti neoneskorilo a aby sa ani nezabránilo dosiahnutiu príslušných cieľov riešenia krízovej situácie prostredníctvom opatrenia na riešenie krízových situácií.
8.Ak príslušný orgán nedokončil posúdenie uvedené v odseku 7 k dátumu, ku ktorému nadobudol účinnosť prevod nástrojov vlastníctva, uplatňujú sa tieto ustanovenia:
a)prevod nástrojov vlastníctva má okamžitý právny účinok od dátumu, ku ktorému boli prevedené;
b)počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva kupujúceho spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva pozastavia a udelia sa v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nemá povinnosť vykonať ich a ktorý nenesie žiadnu zodpovednosť za ich vykonanie alebo nevykonanie;
c)počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa sankcie alebo opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo prevod kvalifikovaných podielov v zmysle článku 12 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na takýto prevod neuplatňujú;
d)príslušný orgán písomne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií a kupujúcemu výsledok svojho posúdenia v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 okamžite po dokončení svojho posúdenia;
e)ak príslušný orgán proti prevodu nenamieta, hlasovacie práva spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva sa od oznámenia uvedeného v písmene d) považujú za udelené kupujúcemu v plnom rozsahu;
f)ak príslušný orgán proti prevodu nástrojov vlastníctva namieta, naďalej sa uplatňuje písmeno b) a orgán pre riešenie krízových situácií môže po zohľadnení trhových podmienok stanoviť lehotu na odpredaj, počas ktorej kupujúci odpredá takéto nástroje vlastníctva.
9.Na účely výkonu svojich práv poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa kupujúci považuje za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.
10.Kupujúcemu uvedenému v odseku 1 sa nebráni vo vykonávaní práv centrálnej protistrany týkajúcich sa členstva a prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania alebo akejkoľvek inej infraštruktúre finančného trhu za predpokladu, že kupujúci spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch alebo infraštruktúrach.
Ak kupujúci nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, kupujúci môže naďalej uplatňovať práva centrálnej protistrany týkajúce sa členstva v uvedených systémoch a infraštruktúrach a prístupu k nim počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
11.Kupujúcemu sa nesmie brániť v prístupe k platobným systémom a systémom vyrovnania ani k nijakej inej infraštruktúre finančného trhu na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako ratingový stupeň požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.
12.Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a klienti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ani žiadne práva v súvislosti s nimi.
Článok 41
Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky
1.Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj odpredaja obchodnej činnosti vo vzťahu k centrálnej protistrane, oznámi dostupnosť alebo prijme opatrenia na ponúkanie na trhu aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva určených na prevod. Súbory práv, aktív, povinností a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.
2.Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa obchodovanie na trhu uvedené v odseku 1 prípadne vykonáva v súlade s týmito kritériami:
a)je čo najtransparentnejšie a významne neskresľuje aktíva, práva, povinnosti, záväzky alebo nástroje vlastníctva centrálnej protistrany so zreteľom na okolnosti a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;
b)nenáležite neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;
c)neobsahuje konflikt záujmov;
d)zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;
e)v čo najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov.
Kritériá uvedené v prvom pododseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.
3.Odchylne od odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií ponúkať na trhu aktíva, práva, povinnosti, záväzky alebo nástroje vlastníctva bez splnenia kritérií uvedených v odseku 2 v prípade, že splnenie týchto kritérií by pravdepodobne narušilo dosahovanie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.
Oddiel 5
Nástroj preklenovacej centrálnej protistrany
Článok 42
Nástroj preklenovacej centrálnej protistrany
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže na preklenovaciu centrálnu protistranu previesť:
a)nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;
b)akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez získania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany alebo akejkoľvek tretej strany inej než kupujúci, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva týkajúceho sa obchodných spoločností alebo cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 43.
2.Preklenovacia centrálna protistrana je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:
a)kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií a úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií;
b)bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv, povinností a záväzkov centrálnej protistrany s cieľom zachovať zásadné funkcie centrálnej protistrany a následne ju predať.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej centrálnej protistrany zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov a povinností prevedených na preklenovaciu centrálnu protistranu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
4.Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:
a)vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto nástrojov na preklenovaciu centrálnu protistranu;
b)centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov tejto centrálnej protistrany na preklenovaciu centrálnu protistranu.
5.Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako jeden raz s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo jej aktív, práv, povinností alebo záväzkov.
6.Orgán pre riešenie krízových situácií môže práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu, previesť späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, ak je tento prevod výslovne uvedený v nástroji, ktorým sa prevod podľa odseku 1 vykonal.
Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana alebo pôvodní vlastníci musia prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo nástroje vlastníctva.
7.Ak konkrétne nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky nepatria do tried nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov špecifikovaných v nástroji, ktorým sa vykonal prevod, alebo ak nespĺňajú podmienky týkajúce sa ich prevodu, orgán pre riešenie krízových situácií ich môže previesť z preklenovacej centrálnej protistrany späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na pôvodných vlastníkov.
8.Prevod uvedený v odsekoch 6 a 7 sa môže uskutočniť kedykoľvek a musí spĺňať všetky ostatné podmienky uvedené v nástroji, ktorým sa vykonal prevod na relevantný účel.
9.Orgán pre riešenie krízových situácií môže previesť nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky z preklenovacej centrálnej protistrany na tretiu stranu.
10.Na účely výkonu svojich práv poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa kupujúci považuje za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.
Na akékoľvek iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia centrálna protistrana považovala za pokračovanie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a aby mohla naďalej uplatňovať akékoľvek právo, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.
11.Preklenovacej centrálnej protistrane sa nebráni v uplatňovaní práv centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúcich sa členstva a prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania a inej infraštruktúre finančného trhu za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch a infraštruktúrach.
Ak kupujúci nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, kupujúci môže naďalej uplatňovať práva centrálnej protistrany týkajúce sa členstva v uvedených systémoch a infraštruktúrach a prístupu k nim počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
12.Kupujúcemu sa nesmie brániť v prístupe k platobným systémom a systémom vyrovnania ani k nijakej inej infraštruktúre finančného trhu na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako ratingový stupeň požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.
13.Akcionári ani veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu centrálnu protistranu, nemajú žiadne nároky na aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo vo vzťahu k nim, ani voči jej rade alebo vrcholovému manažmentu.
14.Preklenovacia centrálna protistrana nemá žiadnu povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a rada ani vrcholový manažment preklenovacej centrálnej protistrany nemajú voči týmto akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojich funkcií s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie predstavuje v súlade s platným vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.
Článok 43
Preklenovacia centrálna protistrana: procesné požiadavky
1.Preklenovacia centrálna protistrana musí spĺňať všetky tieto požiadavky:
a)preklenovacia centrálna protistrana požiada o súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií v prípadoch týkajúcich sa:
i)pravidiel zakladania preklenovacej centrálnej protistrany;
ii)členov preklenovacej centrálnej protistrany, ak títo členovia nie sú priamo vymenovaní orgánom pre riešenie krízových situácií;
iii)zodpovedností a odmien členov rady preklenovacej centrálnej protistrany, ak odmeny a zodpovednosti neurčuje orgán pre riešenie krízových situácií;
iv)stratégie a rizikového profilu preklenovacej centrálnej protistrany;
b)preklenovacia centrálna protistrana má povolenie poskytovať služby alebo vykonávať činnosti vyplývajúce z prevodu uvedeného v článku 42 ods. 1 v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.
Ak preklenovacia centrálna protistrana nemá povolenie požadované podľa odseku 1 písm. b), orgán pre riešenie krízových situácií požiada príslušný orgán o súhlas s vykonaním prevodu podľa článku 42 ods. 1. Ak príslušný orgán tento prevod schváli, určí lehotu, počas ktorej je preklenovacia centrálna protistrana oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
2.S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže manažment preklenovacej centrálnej protistrany prevádzkuje preklenovaciu centrálnu protistranu s cieľom zachovať prístup akcionárov k zásadným funkciám preklenovacej centrálnej protistrany a predať preklenovaciu centrálnu protistranu alebo akékoľvek jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora. Tento predaj sa uskutoční, keď nastanú vhodné trhové podmienky a v lehote uvedenej v odseku 5 alebo prípadne v odseku 6 tohto článku.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí preklenovaciu centrálnu protistranu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)splnia sa ciele riešenia krízovej situácie;
b)preklenovacia centrálna protistrana sa zlúči s iným subjektom;
c)preklenovacia centrálna protistrana prestane spĺňať požiadavky podľa článku 42 ods. 2;
d)preklenovacia centrálna protistrana alebo v podstate všetky jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa v súlade s odsekom 4 predajú;
e)uplynie lehota uvedená v odseku 5;
f)zmluvy zúčtované preklenovacou centrálnou protistranou sa vyrovnajú, skončila sa ich platnosť alebo boli uzavreté, a práva a povinnosti centrálnej protistrany týkajúce sa týchto zmlúv sú tým v plnej miere vykonané.
4.Pred predajom preklenovacej centrálnej protistrany alebo jej aktív, práv, povinnosti alebo záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií informuje o dostupnosti prvkov určených na predaj a zabezpečí, aby sa otvorene a transparentne ponúkali na trhu a aby sa významne neskreslili.
Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná predaj uvedený v prvom pododseku za komerčných podmienok a nesmie potenciálnych kupujúcich nenáležite zvýhodniť ani diskriminovať.
5.Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej centrálnej protistrany dva roky od dátumu uskutočnenia posledného prevodu z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej centrálnej protistrany, požiada príslušný orgán o zrušenie povolenia centrálnej protistrany.
6.Orgán pre riešenie krízových situácií môže lehotu uvedenú v odseku 5 predĺžiť o jedno alebo viacero ďalších jednoročných období, ak je predĺženie potrebné na ukončenie preklenovacej centrálnej protistrany podľa odseku 3 písm. a) až d).
Rozhodnutie o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 sa zdôvodní a musí obsahovať podrobné posúdenie situácie preklenovacej centrálnej protistrany vo vzťahu k príslušným trhovým podmienkam a výhľadom trhu.
7.Ak sa preklenovacia centrálna protistrana ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. d) alebo e), preklenovacia centrálna protistrana sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.
Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, zo všetkých výnosov dosiahnutých v dôsledku ukončenia preklenovacej centrálnej protistrany majú prospech jej akcionári.
Ak sa preklenovacia centrálna protistrana používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, výnosy podľa druhého pododseku sa prideľujú vo vzťahu k aktívam a záväzkom prevedeným z každej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
Oddiel 6
Dodatočné mechanizmy financovania
Článok 44
Alternatívne prostriedky financovania
Orgán pre riešenie krízových situácií môže uzatvárať zmluvy na výpožičky alebo získanie iných foriem finančnej podpory vrátane predfinancovaných zdrojov dostupných v každom nevyčerpanom fonde pre prípad zlyhania v centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, ak to je potrebné na zabezpečenie účinného využívania nástrojov riešenia krízových situácií.
Oddiel 7
Vládne stabilizačné nástroje
Článok 45
Vládne nástroje na stabilizáciu financií
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť vládne stabilizačné nástroje v súlade s článkami 46 a 47 s cieľom vyriešiť krízovú situáciu centrálnej protistrany, ak sú splnené tieto podmienky:
a)na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie je potrebná finančná podpora;
b)finančná podpora sa používa ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné nástroje riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, ako určí príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií;
c)finančná podpora je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc;
d)príslušný orgán požiada orgán pre riešenie krízových situácií o poskytnutie uvedenej finančnej podpory.
2.Na uplatnenie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií príslušné ministerstvá alebo vlády musia mať príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 48 až 59, a musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali články 52, 54 a 70.
3.Používanie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií sa považuje za poslednú možnosť na účely odseku 1 písm. b), ak je splnená aspoň niektorá z týchto podmienok:
a)príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom určia, že používanie nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovalo na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém;
b)príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií určia, že používanie nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;
c)v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií určia, že používanie nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala verejnú kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.
Článok 46
Nástroj verejnej kapitálovej podpory
1.Verejná kapitálová podpora sa môže poskytnúť na rekapitalizáciu centrálnej protistrany výmenou za nástroje vlastníctva.
2.Centrálne protistrany podliehajúce nástroju verejnej kapitálovej podpory sú riadené na komerčnom a profesionálnom základe.
3.Nástroje vlastníctva uvedené v odseku 1 sa predajú súkromnému kupujúcemu hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti umožnia.
Článok 47
Dočasný nástroj verejného vlastníctva
1.Centrálna protistrana môže byť prevzatá do dočasného verejného vlastníctva prostredníctvom jedného alebo viacerých prevodných príkazov týkajúcich sa nástrojov vlastníctva vykonaných členským štátom na nadobúdateľa, ktorý je buď:
a)nominant členského štátu alebo
b)spoločnosť v plnom vlastníctve členského štátu.
2.Centrálne protistrany podliehajúce nástroju dočasného verejného vlastníctva sa riadia na komerčnom a profesionálnom základe a sú predané súkromnému kupujúcemu hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti umožnia.
KAPITOLA IV
Právomoci riešiť krízové situácie
Článok 48
Všeobecné právomoci
1.Orgán pre riešenie krízových situácií má všetky právomoci potrebné na účinné používanie nástrojov riešenia krízových situácií, ako aj všetky tieto právomoci:
a)právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla orgánu pre riešenie krízových situácií informácie, ktoré požaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v pláne riešenia krízových situácií alebo požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;
b)právomoc prevziať kontrolu nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené držiteľom nástrojov vlastníctva a rady centrálnej protistrany;
c)právomoc prevádzať nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;
d)právomoc previesť na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany ;
e)právomoc znížiť, a to až na nulu, istinu alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s dlhovými nástrojmi alebo inými nezabezpečenými záväzkami centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
f)právomoc vykonať konverziu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na nástroje vlastníctva danej centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany, na ktorú sa previedli aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
g)právomoc zrušiť dlhové nástroje vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;
h)právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu nástrojov vlastníctva centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši , a právomoc zrušiť takéto nástroje vlastníctva;
i)právomoc požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo jej materská spoločnosť vydali nové nástroje vlastníctva vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;
j)v súvislosti s dlhovými nástrojmi a inými záväzkami centrálnej protistrany právomoc zmeniť alebo upraviť ich splatnosť, zmeniť výšku splatných úrokov, alebo zmeniť dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby;
k)právomoc uzavrieť a ukončiť finančné zmluvy;
l)právomoc odvolať alebo vymeniť radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
m)právomoc požadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt stanovených v článku 31 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
n)právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu variačnej marže splatnú účastníkovi zúčtovania centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
o)právomoc prevádzať otvorené pozície a všetky súvisiace aktíva vrátane príslušných dohôd o finančnom kolaterále s prevodom vlastníckeho práva a zabezpečovacích dohôd o finančnom kolaterále, dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní, z účtu zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
p)právomoc vymáhať akékoľvek existujúce a nesplatené zmluvné záväzky účastníkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
q)právomoc vymáhať akékoľvek existujúce a nesplatené záväzky materskej spoločnosti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj poskytovať centrálnej protistrane finančnú podporu prostredníctvom záruk alebo úverových liniek;
r)právomoc požadovať, aby zúčtovací členovia poskytli ďalšie hotovostné príspevky.
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoci uvedené v prvom pododseku jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.
2.Ak nie je v tomto nariadení a v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc stanovené inak, orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní svojich právomocí uvedených v odseku 1 nepodlieha žiadnej z týchto požiadaviek:
a)požiadavke získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby;
b)požiadavkám týkajúcim sa prevodu finančných nástrojov, práv, povinností, aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany;
c)požiadavke informovať akúkoľvek verejnú alebo súkromnú osobu;
d)požiadavke uverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt;
e)požiadavke predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho u takéhoto orgánu zaevidovať.
Článok 49
Pridružené právomoci
1.Ak sa vykonáva právomoc uvedená v článku 48 ods. 1, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť aj niektoré z týchto pridružených právomocí:
a)s výhradou článku 65 stanoviť, že k príslušnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky;
b)odstrániť práva na nadobudnutie ďalších nástrojov vlastníctva;
c)požadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo úradné kótovanie finančných nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES;
d)stanoviť, aby sa s kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v súlade s článkami 40 a 42 na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto centrálna protistrana prijala, zaobchádzalo tak, ako keby boli centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v trhovej infraštruktúre;
e)požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana prípadne poskytli druhej strane informácie a súčinnosť;
f)stanoviť, aby zúčtovací člen, ktorý je príjemcom akýchkoľvek pozícií, ktoré mu boli pridelené prostredníctvom právomocí v článku 48 ods. 1 písm. o) a p), prevzal akékoľvek práva alebo povinnosti týkajúce sa účasti v centrálnej protistrane vo vzťahu k uvedeným pozíciám;
g)zrušiť alebo upraviť podmienky zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu namiesto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.
h)upraviť alebo zmeniť prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane jej podmienok účasti podľa článku 37;
i)previesť členstvo zúčtovacieho člena z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho centrálnej protistrany alebo preklenovaciu centrálnu protistranu.
Žiadne právo na náhradu stanovené v tomto nariadení sa nepovažuje za záväzok alebo bremeno na účely prvého pododseku písm. a).
2.Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť, že na opatrenia pre zabezpečenie kontinuity je nevyhnutné, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné a aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana. Takéto opatrenia na zabezpečenie kontinuity môžu zahŕňať:
a)kontinuita zmlúv, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela s cieľom, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana prevzali práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmikoľvek finančnými nástrojmi, právami, povinnosťami, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené, a aby nahradili centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, výslovne alebo implicitne, vo všetkých príslušných zmluvných dokumentoch;
b)nahradenie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.
3.Právomocami stanovenými v odseku 1 písm. d) a odseku 2 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:
a)právo zamestnanca centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;
b)s výhradou článkov 55, 56 a 57, právo zmluvnej strany vykonávať zmluvné práva vrátane práva ukončiť zmluvu, ak je to stanovené v zmluvných podmienkach v dôsledku úkonu alebo opomenutia zo strany centrálnej protistrany pred prevodom, alebo kupujúceho či preklenovacej centrálnej protistrany po prevode.
Článok 50
Osobitná správa
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí radu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Osobitný správca má dostatočne dobrú povesť a primerané znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách v súlade s článkom 27ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
2.Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a rady centrálnej protistrany. Osobitný správca smie vykonávať tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže obmedziť činnosti osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu.
Orgán pre riešenie krízových situácií môže zverejniť vymenovanie uvedené v odseku 1 a podmienky priložené k tomuto vymenovaniu.
3.Osobitný správca sa vymenuje na obdobie najviac jeden rok. Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií toto obdobie obnoviť.
4.Osobitný správca prijme všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií a vykoná opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré prijal orgán pre riešenie krízových situácií. V prípade nesúladu alebo konfliktu je táto zákonná povinnosť nadradená nad každú inú povinnosť v súlade so stanovami centrálnej protistrany alebo s vnútroštátnym právom.
5.Osobitný správca vypracúva pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu. V týchto správach sa podrobne opisuje finančná situácia centrálnej protistrany a uvedú sa dôvody prijatých opatrení.
6.Orgán pre riešenie krízových situácií môže osobitného správcu kedykoľvek odvolať. Orgán pre riešenie krízových situácií odvolá osobitného správcu v každom v týchto prípadoch:
a) ak osobitný správca nevykonáva svoje povinnosti v súlade s podmienkami stanovenými orgánom pre riešenie krízových situácií;
b) ak by sa odvolaním alebo nahradením osobitného správcu lepšie dosiahli ciele riešenia krízových situácií;
c) ak už nie sú splnené podmienky vymenovania.
7.Ak sa vo vnútroštátnom konkurznom práve stanovuje vymenovanie konkurznej správy, osobitný správca vymenovaný podľa odseku 1 môže byť vymenovaný aj ako konkurzný správca.
Článok 51
Právomoc požadovať poskytovanie služieb a zariadení
1.Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny alebo od zúčtovacích členov, aby poskytli akékoľvek služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa kupujúcemu alebo preklenovacej centrálnej protistrane umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na nich previedla.
Prvý pododsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či subjekt v rovnakej skupine ako centrálna protistrana alebo jeden zo zúčtovacích členov centrálnej protistrany vstúpili do bežného konkurzného konania alebo či sa rieši krízová situácia ich samotných.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií môže vynucovať uložené povinnosti podľa odseku 1 prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch, v ktorých sa uvedené právomoci vykonávajú vo vzťahu k subjektom patriacim do rovnakej skupiny ako centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ako zúčtovací členovia tejto centrálnej protistrany.
3.Služby a zariadenia uvedené v odseku 1 nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.
4.Služby a zariadenia poskytované v súlade s odsekom 1 sa poskytujú:
a)za rovnakých komerčných podmienok, za akých boli poskytnuté centrálnej protistrane bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak existuje dohoda na tieto účely;
b)za primeraných komerčných podmienok, ak nebola uzavretá dohoda na tieto účely alebo ak platnosť dohody uplynula.
Článok 52
Právomoc ostatných členských štátov vynucovať opatrenia na riešenie krízových situácií alebo opatrenia na predchádzanie kríze
1.Ak sa nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, nachádzajú v inom členskom štáte, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo sa riadia právom iného členského štátu, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, každý prevod týchto nástrojov, aktív, práv, povinností alebo záväzkov má účinok v súlade s právom tohto iného členského štátu.
2.Orgánu pre riešenie krízových situácií členského štátu poskytnú všetku potrebnú pomoc orgány ostatných príslušných členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky previedli na kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu v súlade s platným vnútroštátnym právom.
3.Akcionári, veritelia a tretie strany, ktorí sú dotknutí prevodom nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov podľa odseku 1, nie sú oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo ho zrušiť na základe práva členského štátu, ktorým sa daný prevod riadi.
4.Ak orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu používa nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 28 alebo 32 a zmluvy, záväzky, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zahŕňajú nástroje, zmluvy alebo záväzky, ktoré sa riadia právom iného členského štátu, alebo záväzky voči veriteľom a zmluvy v súvislosti s účastníkmi zúčtovania, ktorí sa nachádzajú v tomto inom členskom štáte, príslušné orgány v tomto inom členskom štáte zabezpečia, aby každé opatrenie vyplývajúce z týchto nástrojov riešenia krízových situácií nadobudlo účinnosť.
Na účely prvého pododseku akcionári, veritelia a účastníci zúčtovania dotknutí týmito nástrojmi riešenia krízových situácií nie sú oprávnení spochybniť zníženie istiny alebo splatnej sumy nástroja alebo záväzku, alebo jeho konverziu či reštrukturalizáciu.
5.V súlade s právom členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií sa stanovujú tieto práva a ochranné opatrenia:
a)právo akcionárov, veriteľov a tretích strán podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti prevodu nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov uvedených v odseku 1 tohto článku;
b)právo dotknutých veriteľov podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti zníženiu istiny alebo splatnej sumy alebo konverzii či reštrukturalizácii nástroja, záväzku alebo zmluve uvedených v odseku 4 tohto článku;
c)ochranné opatrenia týkajúce sa čiastočných prevodov uvedené v kapitole V v súvislosti s aktívami, právami, povinnosťami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1 tohto článku.
Článok 53
Právomoc v súvislosti s aktívami, zmluvami, právami, záväzkami, povinnosťami
a nástrojmi vlastníctva osôb, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách alebo ktoré sa riadia právom tretích krajín
1.Ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie týka aktív alebo zmlúv osôb, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, alebo nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby:
a)centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca uvedených aktív, zmlúv, nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov vykonali všetky potrebné kroky s cieľom zaistiť, aby opatrenie nadobudlo účinnosť;
b)centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, má v držbe nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo vysporiadala záväzky alebo vykonala povinnosti v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti opatrenia;
c)odôvodnené výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli preplatené niektorým zo spôsobov uvedených v článku 27 ods. 9.
2.Na účely odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby centrálna protistrana zabezpečila začlenenie ustanovenia do jej zmlúv a iných dohôd so zúčtovacími členmi a držiteľmi nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných záväzkov nachádzajúcich sa v tretích krajinách, prostredníctvom ktorých súhlasia s tým, že sú viazaní každým opatrením týkajúcim sa ich aktív, zmlúv, práv, povinností a záväzkov prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií vrátane uplatňovania článkov 55, 56 a 57.
3.Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 nenadobudne účinnosť, uvedené opatrenie sa nevzťahuje na dotknuté nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky.
Článok 54
Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií
1.Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením ani žiadna udalosť priamo spojená s uplatňovaním tohto opatrenia sa nesmú považovať za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania a poskytovania kolaterálu.
Na účely prvého pododseku sa konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií uznané podľa článku 75 alebo inak, ak sa tak rozhodne orgán pre riešenie krízových situácií, považuje za opatrenie na riešenie krízových situácií prijaté v súlade s týmto nariadením.
2.Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 sa nesmú používať na to, aby sa:
a)vykonalo akékoľvek ukončenie, pozastavenie, zmena, čisté zúčtovanie alebo vzájomné započítanie práv, a to aj vo vzťahu k zmluve uzavretej ktorýmkoľvek subjektom skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, ktorá obsahuje ustanovenia alebo povinnosti cross-default, ktoré sú zaručené alebo inak zabezpečené ktorýmkoľvek subjektom skupiny;
b)nadobudlo vlastníctvo, vykonávala kontrola akéhokoľvek majetku dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte, alebo aby sa v súvislosti s takýmto majetkom vymáhala akákoľvek zábezpeka;
c)ovplyvňovali akékoľvek zmluvné práva dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.
Článok 55
Právomoc pozastaviť určité povinnosti
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodanie obidvoch protistrán v prípade každej zmluvy, ktorú uzavrela centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení.
Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.
2.Ak by termín pre povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodanie pripadol na obdobie pozastavenia, takéto povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodanie sa vykonajú bezodkladne po skončení obdobia pozastavenia.
3.Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 na povinnosti vzťahujúce sa na platby a dodanie voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.
Článok 56
Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodanie obidvoch protistrán v prípade každej zmluvy, ktorú uzavrela centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení.
Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií nesmie vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, ani iných centrálnych protistrán a centrálnych bánk vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.
Článok 57
Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o ukončení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.
Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte riešenia krízových situácií.
2.Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 na povinnosti vzťahujúce sa na platby a dodanie voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.
3.Strana zmluvy môže uplatniť právo ukončiť danú zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto strana dostane od orgánu pre riešenie krízových situácií oznámenie o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:
a)sa neprevedú na iný subjekt;
b)nie sú predmetom odpísania, konverzie ani používania nástroja riešenia krízovej situácie na rozdelenie strát alebo pozícií.
4.Ak oznámenie uvedené v odseku 3 nebolo zaslané, práva ukončiť zmluvu sa môžu po uplynutí obdobia pozastavenia na základe článku 54 uplatňovať takto:
a)ak sa práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, previedli na iný subjekt, centrálna protistrana môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy len vtedy, ak subjekt, ktorý je príjemcom, spôsobí vznik alebo pokračovanie vymáhacej udalosti;
b)ak si centrálna protistrana ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií použije nástroj riešenia krízových situácií na rozdelenie strát alebo pozícií na danú zmluvu, protistrana môže uplatniť práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy v deň uplynutia pozastavenia podľa odseku 1.
Článok 58
Právomoc vykonávať kontrolu nad centrálnou protistranou
1.Orgán pre riešenie krízových situácií môže nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, vykonávať kontrolu s cieľom:
a)riadiť činnosti a služby centrálnej protistrany, ktorá uplatňuje právomoci svojich akcionárov a rady a konzultovať s výborom pre riziká;
b)spravovať aktíva a majetok centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.
Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba alebo osoby vymenované orgánom pre riešenie krízových situácií.
2.Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva kontrolu nad centrálnou protistranou, tento orgán pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za tieňového riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátneho práva.
Článok 59
Vykonávanie právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií
S výhradou článku 72 orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi.
KAPITOLA V
Ochranné opatrenia
Článok 60
Zásada neznevýhodnenia veriteľa
Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízových situácií, zabezpečí, aby akcionári, veritelia a účastníci zúčtovania neutrpeli:
a)v prípade zlyhania zúčtovacieho člena väčšie straty, než by utrpeli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že boli splnené podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií podľa článku 22 ods. 1, a namiesto toho by boli predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách;
b)v prípade inom než zlyhanie zúčtovacieho člena väčšie straty, než by utrpeli, keby bola centrálna protistrana zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania po zohľadnení zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách.
Článok 61
Ocenenie pre uplatňovanie zásady neznevýhodnenia veriteľa
1.Na účely posúdenia dodržiavania zásady neznevýhodnenia veriteľa uvedenej v článku 60 orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po vykonaní opatrenia na riešenie krízovej situácie.
2.Ocenenie uvedené v odseku 1 musí zahŕňať:
a)v prípade zlyhania zúčtovacieho člena väčšie straty, než by utrpeli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že boli splnené podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií podľa článku 22 ods. 1, a namiesto toho by boli predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách;
b)skutočné zaobchádzanie, aké dostali akcionári, veritelia a účastníci zúčtovania pri riešení krízovej situácie centrálnej protistrany;
c)či existuje nejaký rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).
3.Na účely výpočtu v prípade zaobchádzania uvedeného v odseku 2 sa v ocenení uvedenom v odseku 1 nezohľadňuje žiadne poskytovanie mimoriadnej verejnej finančnej podpory centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši.
4.Ocenenie uvedené v odseku 1 sa odlišuje od ocenenia vykonaného na základe článku 24 ods. 3.
5.Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov navrhnutých v súlade s článkom 74 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť na účely odseku 1 tohto článku metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktorá sa zahrnie do predbežných ocenení.
ESMA predloží tento návrh regulačných predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 62
Ochranné opatrenie pre akcionárov, veriteľov a účastníkov zúčtovania
Ak v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 61 akýkoľvek akcionár, veriteľ alebo účastník zúčtovania utrpel väčšie straty, než aké by mu vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by bol predmetom možných nesplatených záväzkov podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo iných zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, tento akcionár, veriteľ alebo účastník zúčtovania je oprávnený na vyplatenie rozdielu.
Článok 63
Ochranné opatrenia pre protistrany pri čiastočných prevodoch
Ochranné opatrenia stanovené v článkoch 64, 65 a 66 sa uplatňujú za týchto okolností:
a)ak orgán pre riešenie krízových situácií prevádza niektoré, ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany na kupujúceho;
b)ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci uvedené v článku 49 ods. 1 písm. g).
Článok 64
Ochrana dohôd o finančnom kolaterále, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní
Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja riešenia krízových situácií neviedlo k prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov v rámci dohody o finančnom kolaterále s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami dohôd, alebo k úprave či ukončeniu práv a záväzkov na základe takýchto dohôd prostredníctvom použitia pridružených právomocí.
Dohody uvedené v prvom pododseku zahŕňajú akékoľvek dohody, ktorých strany majú nárok na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie týchto práv a záväzkov.
Článok 65
Ochrana zaisťovacích dohôd
Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja riešenia krízových situácií vzhľadom na zaisťovacie dohody medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami týchto dohôd, neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:
a)prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zaistenia takisto prevádzajú;
b)prevodu zaisteného záväzku s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zaistenia;
c)prevodu výnosu zo zábezpeky s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza záväzok krytý zábezpekou,
d)úprave alebo ukončeniu zaisťovacej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zaistený.
Článok 66
Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a krytých dlhopisoch
Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja riešenia krízových situácií v súvislosti s dohodami o štruktúrovanom financovaní vrátane krytých dlhopisov neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:
a)prevodu niektorých, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;
b)ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.
Na účely prvého pododseku dohody o štruktúrovanom financovaní zahŕňajú sekuritizácie a nástroje, ktoré sa používajú na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.
Článok 67
Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania
1.Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používaním nástroja riešenia krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:
a)prevedie niektoré, ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho;
b)zruší alebo zmení podmienky zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradí kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu.
2.Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástrojov riešenia krízových situácií neviedlo k žiadnemu z týchto výsledkov:
a)odvolaniu prevodného príkazu v súlade s článkom 5 smernice 98/26/ES;
b)ovplyvneniu vynútiteľnosti prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES;
c)ovplyvneniu používania finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES;
d)ovplyvneniu ochrany kolaterálovej záruky podľa článku 9 smernice 98/26/ES.
KAPITOLA VI
Procesné povinnosti
Článok 68
Požiadavky na oznamovanie
1.Centrálna protistrana musí oznámiť príslušnému orgánu, ak sa domnieva, že zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2.
2.Príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 a o všetkých opatreniach na ozdravenie alebo iných opatreniach v súlade s hlavou IV, ktorých prijatie príslušný orgán vyžaduje od centrálnej protistrany.
V súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany a o každom oznámení prijatom v súlade s článkom 48 uvedeného nariadenia.
3.Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 22 ods. 1 písm. a) a b) sú vo vzťahu k centrálnej protistrane splnené, oznámi toto rozhodnutie bezodkladne týmto orgánom:
a)príslušnému orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií pre túto centrálnu protistranu;
b)príslušnému orgánu materskej spoločnosti centrálnej protistrany;
c)centrálnej banke;
d)príslušnému ministerstvu;
e)ESRB a určenému vnútroštátnemu makroprudenciálnemu orgánu.
Článok 69
Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií
1.Po oznámení od príslušného orgánu podľa článku 68 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí, či je potrebné nejaké opatrenie na riešenie krízovej situácie.
2.Rozhodnutie, či v súvislosti s centrálnou protistranou treba prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:
a)posúdenie orgánom pre riešenie krízových situácií, či centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií;
b)akékoľvek opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane rozhodnutia uplatniť v prípade likvidácie vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné opatrenie v rámci uplatniteľného bežného konkurzného konania alebo s výhradou článku 27 ods. 1 písm. e) podľa vnútroštátneho práva.
Článok 70
Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií
1.Čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií informuje orgán pre riešenie krízových situácií všetky tieto orgány:
a)centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši;
b)kolégium pre riešenie krízových situácií;
c)určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu a ESRB;
d)Komisiu, Európsku centrálnu banku a EIOPA;
e)prevádzkovateľov systémov, na ktorých sa vzťahuje smernica 98/26/ES a v ktorých má účasť centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši.
2.Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa prijíma príslušné opatrenie, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií.
V oznámení kolégiu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1 písm. b) sa takisto uvedie, či sa opatrenie na riešenie krízovej situácie odchyľuje od plánu riešenia krízovej situácie a uvedú sa dôvody každého odchýlenia.
3.Kópia príkazu alebo nástroja, ktorými sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie, alebo oznámenie, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie a prípadne podmienky a lehota pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 55, 56 a 57 sa uverejní, a to všetkými týmito prostriedkami:
a)na webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií;
b)na webovom sídle príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovom sídle ESMA;
c)na webovom sídle centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;
d)ak sú nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES.
4.Ak nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o príkaze uvedenom v odseku 3 zaslali držiteľom nástrojov vlastníctva a veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sú známi z registrov alebo databáz tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.
Článok 71
Dôvernosť informácií
1.Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:
a)orgány pre riešenie krízových situácií;
b)príslušné orgány, ESMA a EBA;
c)príslušné ministerstvá;
d)osobitných správcov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tohto nariadenia;
e)potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;
f)audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písmena e);
g)centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;
h)preklenovacia centrálna protistrana;
i)všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v písmenách a) až k);
j)vrcholový manažment, a členovia rady centrálnej protistrany a zamestnanci orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich vymenovania a po ňom.
k)všetci ostatní členovia kolégia pre riešenie krízových situácií neuvedení v písmenách a), b), c) a g).
2.S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť informácií stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), a k) zabezpečia, aby boli zavedené interné pravidlá vrátane pravidiel na zabezpečenie mlčanlivosti o informáciách medzi osobami priamo zapojenými do procesu riešenia krízových situácií.
3.Pre osoby uvedené v odseku 1 platí zákaz zverejniť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu či orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci výkonu svojich funkcií podľa tohto nariadenia, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou výkonu ich funkcií podľa tohto nariadenia, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo agregovanej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých centrálnych protistrán, alebo s výnimkou situácie, keď orgán alebo centrálna protistrana, ktorá poskytla informácie, udelili výslovný a predchádzajúci súhlas.
Pred zverejnením akéhokoľvek druhu informácií osoby uvedené v odseku 1 posúdia možné účinky zverejnenia informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a na komerčné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, na vyšetrovania a na audity.
Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností plánu ozdravenia a plánu riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 9 a 13 a výsledok posúdenia uskutočneného podľa článkov 10 a 16.
Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávnu zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.
4.Odchylne od odseku 3 si za predpokladu uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti môžu osoby uvedené v odseku 1 vymieňať dôverné informácie s ktoroukoľvek z týchto osôb:
a)s ktoroukoľvek inou osobou, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonávania opatrenia na riešenie krízových situácií;
b)s parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a inými subjektmi zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte;
c)s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor nad platobnými systémami, s orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konanie, s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými subjektmi finančného sektora, s orgánmi zodpovednými za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami a s inšpektormi konajúcimi v ich mene, s orgánmi zodpovednými za udržanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom využívania makroprudenciálnych pravidiel, s orgánmi zodpovednými za ochranu stability finančného systému a s osobami vykonávajúcimi štatutárne audity.
5.Týmto článkom sa nebráni:
a)zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až g) a písm. k), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu;
b)orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom (vrátane ich zamestnancov a expertov), aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch používaním makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie štatutárnych auditov účtov, EBA, ESMA alebo, s výhradou článku 78, s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.
6.Týmto článkom nie je dotknuté vnútroštátne právo týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právnych konaní v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.
KAPITOLA VII
Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní
Článok 72
Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo podať opravný prostriedok
1.Rozhodnutie prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie na riešenie krízovej situácie môže podliehať predchádzajúcemu schváleniu zo strany súdneho orgánu, a to za predpokladu, že postup týkajúci sa daného schválenia a posúdenie zo strany súdu sú zrýchlené.
2.Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutím vykonať akúkoľvek právomoc inú než opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.
3.Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.
4.Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto podmienkam:
a)rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonania by nebolo v súlade s verejným záujmom;
b)konanie týkajúce sa opravného prostriedku musí byť zrýchlené;
c)súd použije hospodárske hodnotenia skutočností realizovaných orgánom pre riešenie krízových situácií ako základ ich vlastného posudku.
5.Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe opatrenia na riešenie krízových situácií, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí.
Na účely prvého pododseku v prípade, že rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií bolo zrušené, sú opravné prostriedky dostupné žiadateľovi obmedzené na náhradu škody v dôsledku tohto rozhodnutia.
Článok 73
Obmedzenia iných konaní
1.Bežné konkurzné konanie vo vzťahu k centrálnej protistrane sa nezačne okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom v súlade s odsekom 3.
2.Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií musia byť bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k centrálnej protistrane bez ohľadu na to, či ide o centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či sa rozhodnutie zverejnilo v súlade s článkom 70 ods.3.
3.Orgány zodpovedné za bežné konkurzné konanie môžu začať uvedené konania až potom, keď im orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie neprijať žiadne opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k centrálnej protistrane, alebo ak nebolo prijaté žiadne oznámenie, do siedmich dní po oznámenia uvedenom v odseku 2.
Ak to je potrebné na účinné používanie nástrojov riešenia krízovej situácie a právomocí, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa môže stať stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.
HLAVA VI
VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI
Článok 74
Dohody s tretími krajinami
1.Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade odporúčania na rokovania o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi z tretích krajín v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k centrálnym protistranám a centrálnym protistranám z tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:
a)ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;
b)ak centrálna protistrana usadená v členskom štáte poskytuje služby alebo má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;
2.Dohody uvedené v odseku 1 sa zameriavajú najmä na ustanovenie postupov a mechanizmov spolupráce pri uskutočňovaní úloh a vykonávaní právomocí uvedených v článku 77 vrátane výmeny informácií potrebných na uvedené účely.
Článok 75
Uznávanie a vynucovanie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií
1.Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s konaním tretej krajiny zameraným na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 nadobudla platnosť, pokiaľ uznávanie a vynucovanie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nie je upravené touto dohodou.
2.Príslušné vnútroštátne orgány musia uznať konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa centrálnej protistrany z tretej krajiny v každom z týchto prípadov:
a)centrálna protistrana z tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;
b)centrálna protistrana z tretej krajiny má aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia právom týchto členských štátov.
Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia vynútenie takéhoto uznaného konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií v súlade s ich vnútroštátnym právom.
3.Príslušné vnútroštátne orgány majú aspoň právomoc:
a)vykonávať právomoci riešiť krízové situácie vo vzťahu k:
i) aktívam centrálnej protistrany z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v ich členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;
ii) právam alebo záväzkom centrálnej protistrany z tretej krajiny, ktoré sú účtované v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď sú nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom vynútiteľné v ich členskom štáte;
b)dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti zriadenej v určujúcom členskom štáte;
c)vykonávať právomoci uvedené v článkoch 55, 56 a 57 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany so subjektom uvedeným v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vynucovanie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií;
d)spôsobiť nevykonateľnosť akéhokoľvek práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy alebo ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k centrálnej protistrane z tretej krajiny, či už samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami, pokiaľ ide o úpravu riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.
4.Uznávaním a vynucovaním konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nie je dotknuté žiadne bežné konkurzné konanie podľa platného vnútroštátneho práva.
Článok 76
Právo odmietnuť uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií
Odchylne od článku 75 ods. 2 môžu príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť uznať alebo vynútiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií by malo nepriaznivý účinok na finančnú stabilitu v ich členskom štáte;
b)veriteľom alebo účastníkom zúčtovania, ktorí sa nachádzajú v ich členskom štáte, by sa podľa konania tretej domovskej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom alebo účastníkom zúčtovania z tretej krajiny s podobnými zákonnými právami;
c)uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie by malo pre ich členský štát závažné fiškálne dôsledky;
d)uznanie alebo vynútenie by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.
Článok 77
Spolupráca s orgánmi tretích krajín
1.Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 nadobudla platnosť, ak predmet tohto článku nie je upravený touto dohodou.
2.Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií podľa potreby uzatvoria dohody o spolupráci s týmito príslušnými orgánmi tretích krajín, pričom zohľadnia existujúce dohody o spolupráci uzatvorené podľa článku 25 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:
a)ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, príslušné orgány tretej krajiny, v ktorej je zriadená centrálna protistrana;
b)ak centrálna protistrana poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednej alebo viacerých tretích krajinách, príslušné orgány tretích krajín, v ktorých sa poskytujú tieto služby alebo v ktorých sú zriadené dcérske spoločnosti.
3.Dohodami o spolupráci uvedenými v odseku 2 sa medzi zúčastnenými orgánmi stanovujú postupy a mechanizmy na výmenu informácií nevyhnutných na spoluprácu pri výkone nasledujúcich úloh a pri výkone nasledujúcich právomocí vo vzťahu k centrálnym protistranám uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) alebo vo vzťahu ku skupinám zahŕňajúcim takéto centrálne protistrany:
a)vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 13 a podobnými požiadavkami podľa práva príslušných tretích krajín;
b)posúdení riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkom 16 a podobnými požiadavkami podľa práva príslušných tretích krajín;
c)uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkom 17 a všetkých podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;
d)uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 19 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;
e)uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí prenesených na príslušné orgány z tretích krajín.
4.Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v súlade s odsekom 2 môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:
a)výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;
b)konzultácie a spoluprácu pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článku 75 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;
c)výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;
d)včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tohto nariadenia alebo práva príslušnej tretej krajiny s vplyvom na centrálnu protistranu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;
e)koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;
f)postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.
S cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie odseku 3 ESMA vydá usmernenia týkajúce sa druhov a obsahu ustanovení uvedených v odseku 4 do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
5.Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o každej dohode o spolupráci, ktorú uzavreli v súlade s týmto článkom.
Článok 78
Výmena dôverných informácií
1.Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá a prípadne aj iné príslušné vnútroštátne orgány si vymieňajú dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s príslušnými orgánmi tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)tieto orgány tretích krajín podliehajú požiadavkám a štandardom týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 71;
b)tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby príslušné orgány tretích krajín svoje funkcie, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tohto nariadenia, vykonávali podľa vnútroštátneho práva a aby ich nepoužívali na iné účely.
2.Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracúvanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadi platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu údajov.
3.Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú zverejniť tieto informácie príslušným orgánom tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:
a)príslušný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, súhlasí s ich zverejnením;
b)informácie sa zverejnia len na účely, ktoré povolil orgán uvedený v písmene a).
4.Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.
HLAVA VII
ZMENY NARIADENÍ (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 A (EÚ) 2015/2365
Článok 79
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010
Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:
(1)v článku 4 ods. 3 sa dopĺňa tento bod iv):
iv) pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“;
(2)v článku 40 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:
„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] sprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“.
Článok 80
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012
Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:
(1)Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
Pozastavenie zúčtovacej povinnosti pri riešení krízových situácií
1.Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany určený v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia alebo príslušný orgán zúčtovacieho člena centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, môže požiadať Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 1 pre špecifické triedy OTC derivátov, ak sú splnené tieto podmienky:
a)centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je podľa článku 14 oprávnená zúčtovať špecifické triedy OTC derivátov podliehajúcich zúčtovaniu podľa článku 4 ods. 1, pre ktoré sa požaduje pozastavenie;
b)pozastavenie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 pre tie špecifické triedy OTC derivátov je nevyhnutné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability v Únii v súvislosti s riešením krízových situácií centrálnej protistrany, najmä ak sú splnené obe tieto kritériá:
i) existujú nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktoré vážne ohrozujú finančnú stabilitu;
ii) na riešenie tejto hrozby je potrebné opatrenie, ktoré nebude mať škodlivý vplyv na finančnú stabilitu, ktorá je neúmerná jeho prínosom.
K žiadosti uvedenej v prvom pododseku sa pripojí dôkaz o tom, že podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a) a b) sú splnené.
Orgán uvedený v prvom pododseku oznámi svoju odôvodnenú žiadosť ESMA a ESRB súčasne s tým, ako oznamuje žiadosť Komisii.
2.ESMA do 24 hodín od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 a po konzultácii s ESRB vydá stanovisko k zamýšľanému pozastaveniu s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.
3.Stanovisko uvedené v odseku 2 sa nezverejňuje:
4.Komisia v lehote 48 hodín od žiadosti uvedenej v odseku 1 a v súlade s odsekom 6 prijme rozhodnutie o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti pre špecifické triedy OTC derivátov alebo o zamietnutí požadovaného pozastavenia.
5.Rozhodnutie Komisie sa oznámi orgánu, ktorý požiadal o pozastavenie, a orgánu ESMA a uverejní sa na webovom sídle Komisie. Ak sa Komisia rozhodne pozastaviť zúčtovaciu povinnosť, uverejní to vo verejnom registri uvedenom v článku 6.
6.Komisia môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti uvedenej v odseku 1 pre špecifické triedy OTC derivátov za predpokladu, že sú splnené podmienky v odseku 1 písm. a) a b). Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia Komisia zohľadní stanovisko vydané ESMA uvedené v odseku 2, ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 vzhľadom na uvedené triedy OTC derivátov a nutnosť pozastavenia s cieľom zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability.
7.Pozastavenie zúčtovacej povinnosti podľa odseku 4 je platné počas počiatočnej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
8.Komisia môže obnoviť pozastavenie uvedené v odseku 7 na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresiahnu tri mesiace od skončenia počiatočnej lehoty pozastavenia, ak naďalej platia dôvody pozastavenia.
9.Ak sa pozastavenie neobnoví do skončenia počiatočného obdobia alebo akéhokoľvek následného obdobia obnovenia, automaticky sa skončí.
10.Komisia oznámi ESMA svoj úmysel obnoviť pozastavenie zúčtovacej povinnosti.
ESMA do 48 hodín od oznámenia úmyslu Komisie obnoviť pozastavenie zúčtovacej povinnosti vydá stanovisko k obnoveniu pozastavenia s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.“;
(2)V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3.Výbor pre riziká poskytuje rade poradenstvo ku všetkým opatreniam, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, napríklad v súvislosti s významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami uznávania zúčtovacích členov, zúčtovania nových tried nástrojov alebo externého zabezpečovania funkcií. Výbor pre riziká včas informuje radu o akýchkoľvek nových rizikách ovplyvňujúcich odolnosť centrálnej protistrany. Pre každodennú činnosť centrálnej protistrany sa poradenstvo výboru pre riziká nevyžaduje. V mimoriadnych situáciách, vrátane vývoja týkajúceho sa expozícií zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane a vzájomných prepojení s ostatnými centrálnymi protistranami, sa vynaloží primerané úsilie na konzultáciu situácie, ktorá vplýva na riadenie rizík centrálnej protistrany, s výborom pre riziká.
(3)V článku 28 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán a výbor pre riziká o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa rady výboru pre riziká a vysvetlí toto rozhodnutie. Výbor pre riziká alebo ktorýkoľvek člen výboru pre riziká môže informovať príslušný orgán o všetkých oblastiach, o ktorých sa domnieva, že sa pri nich rady výboru pre riziká nezohľadnili.“;
(4)v článku 38 sa dopĺňa tento odsek 6:
„Zúčtovací členovia centrálnej protistrany informujú svojich súčasných a potenciálnych klientov o potenciálnych stratách alebo iných nákladoch, ktoré môžu mať počas ozdravnej fázy centrálnej protistrany vrátane druhu náhrady škody, ktorú môžu získať, s prihliadnutím na článok 48 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Klienti musia dostať dostatočné informácie s cieľom zabezpečiť, že pochopili najhoršie prípady strát alebo iné náklady, ktorým by mohli byť vystavení, ak by centrálna protistrana prijala opatrenia na ozdravenie.“;
(5)v článku 81 ods. 3 sa dopĺňa tento bod iv):
„q) orgánom pre riešenie krízových situácií určeným podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.
Článok 81
Zmena nariadenia (EÚ) 2015/2365
V článku 12 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno n):
„n) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.
HLAVA VIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 82
Preskúmanie
Komisia do […] preskúma vykonávanie tohto nariadenia a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Podľa potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.
Článok 83
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [PO: Doplňte dátum uvedený v článku 9 ods. 1 druhom pododseku smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda