EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 2. 2017
COM(2016) 759 final/2
2016/0375(COD)
CORRIGENDUM
This document corrects document COM (2016) 759 final of 30.11.2016
Concerns all language versions.
The text shall read as follows:
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o riadení energetickej únie,
ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009/ES, nariadenie (ES) č. 715/2009/ES, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2016) 394 final}
{SWD(2016) 395 final}
{SWD(2016) 396 final}
{SWD(2016) 397 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Odolná energetická únia s ambicióznou politikou v oblasti klímy a zásadnou transformáciou nášho energetického systému sa dá dosiahnuť len prostredníctvom kombinácie koordinovaných opatrení – legislatívnych a nelegislatívnych – na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí mať energetická únia silné riadenie, ktorým sa zabezpečí, že politiky a opatrenia na rôznych úrovniach budú jednotné, budú sa dopĺňať a budú dostatočne ambiciózne. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je stanoviť potrebný právny základ pre tento proces v záujme dosiahnutia energetickej únie, ktorý budú musieť dopĺňať nelegislatívne opatrenia a činnosti, aby bolo riadenie úspešné.
V súlade so silným záväzkom Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie povedie návrh k výraznému zníženiu administratívnej záťaže pre členské štáty, Komisiu a ostatné inštitúcie EÚ. Aktuálne požiadavky na plánovanie a podávanie správ (vzťahujúce sa na Komisiu aj členské štáty) v oblasti energetiky a klímy sú prínosom z hľadiska podrobných informácií o konkrétnych oblastiach politiky a podporujú aj vykonávanie sektorových právnych predpisov. Sú však obsiahnuté vo veľkom množstve rôznych samostatných právnych predpisov, ktoré boli prijaté v rôznom čase, čo vedie k určitej nadbytočnosti, nesúladu, prekrývaniu a chýbajúcej integrácii medzi oblasťou energetiky a oblasťou klímy. Niektoré aktuálne požiadavky boli navyše vymedzené vzhľadom na dosahovanie príslušných cieľov do roku 2020, a preto nie sú vhodné na podporu realizácie rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a ani nie sú synchronizované s povinnosťami týkajúcimi sa plánovania a podávania správ podľa Parížskej dohody.
Týmto návrhom sa zlúčia existujúce rozptýlené povinnosti plánovania a podávania správ z hlavných právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky, klímy a iných súvisiacich oblastí politík EÚ, a dosiahne sa tak výrazné zjednodušenie povinností. Tieto požiadavky sa návrhom obmedzia, zosúladia a zaktualizujú, pričom sa odstráni existujúca duplicita. Týmto návrhom sa celkovo zlučuje, zefektívňuje alebo zrušuje viac ako 50 existujúcich individuálnych povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania v rámci súboru právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy (začlenilo sa 31 a vypustilo 23 povinností). Efektívnejším procesom politického riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ sa zosúladí frekvencia a harmonogram záväzkov, výrazne sa zvýši transparentnosť a posilní spolupráca, čo prinesie ďalšie prínosy v podobe zníženia administratívnej záťaže.
Vo svojich záveroch z 24. októbra 2014 Európska rada odsúhlasila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 vychádzajúci z návrhu Komisie. záveroch sa vyžaduje vytvorenie spoľahlivého a transparentného riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia, ktorým by sa pomohlo zabezpečiť dosahovanie cieľov EÚ v oblasti energetickej politiky pri zaručení potrebnej flexibility pre členské štáty a pri plnom rešpektovaní ich slobody pri určovaní energetického mixu. Zdôrazňuje sa v nich, že toto riadenie by malo vychádzať z existujúcich prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj potreba zefektívnenia a zlúčenia samostatných procesov plánovania a podávania správ.
Stratégiou energetickej únie z 25. februára 2015 sa rozšíril rozsah riadenia na všetkých päť rozmerov energetickej únie (energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera, vnútorný trh s energiou, tlmenie dopytu, dekarbonizácia hospodárstva vrátane obnoviteľných zdrojov energie, výskum, inovácia a konkurencieschopnosť), čo znamená, že presahuje rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v správe o stave energetickej únie z 18. novembra 2015 a v usmerneniach Komisie pre členské štáty o národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ktoré sú k nej pripojené, pričom sa špecifikuje, že riadenie by malo byť ukotvené v právnych predpisoch.
V záveroch Rady pre energetiku z 26. novembra 2015 sa uznáva, že riadenie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie. Zároveň prebiehajú pravidelné diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci technickej pracovnej skupiny pre národné plány v oblasti energetiky a klímy.
Európsky parlament vo svojom uznesení s názvom Na ceste k európskej energetickej únii z 15. decembra 2015 vyzval na to, aby riadenie energetickej únie bolo ambiciózne, spoľahlivé, transparentné, demokratické a plne inkluzívne voči Európskemu parlamentu a aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.
Na základe toho je účelom tohto návrhu vytvorenie regulačného rámca riadenia energetickej únie s dvomi hlavnými piliermi. Prvým je zefektívnenie a zlúčenie existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania v oblasti energetiky a klímy pri zohľadnení zásad lepšej právnej regulácie. Druhým je vymedzenie stabilného politického procesu medzi členskými štátmi a Komisiou pri úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ v záujme dosiahnutia zámerov energetickej únie, predovšetkým jej cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.
Európska únia 5. októbra 2016 ratifikovala Parížsku dohodu, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Navrhované nariadenie prispieva k vykonávaniu Parížskej dohody vrátane jej 5-ročného cyklu preskúmania a zabezpečuje, aby sa požiadavky na monitorovanie, vykazovanie a overovanie v rámci UNFCCC a Parížskej dohody harmonicky zlúčili v rámci riadenia energetickej únie.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky
Na základe výsledku kontroly vhodnosti acquis v oblasti energetiky a príslušných častí acquis v oblasti klímy sa navrhovaným nariadením buď ponechávajú, zrušujú, alebo menia povinnosti týkajúce sa plánovania a podávania správ vzťahujúce sa na členské štáty a povinnosti týkajúce sa monitorovania vzťahujúce sa na Komisiu, ktoré v súčasnosti obsahujú sektorové právne predpisy. Návrh bol vypracovaný súbežne s preskúmaním smernice o energetickej efektívnosti, smernice o energetickej hospodárnosti budov, smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a rôznych právnych predpisov zahrnutých do iniciatívy novej koncepcie trhu, ktoré vykonáva Komisia, s cieľom zabezpečiť úplnú súdržnosť týchto iniciatív. Zaistený bol aj súlad s ostatnými právnymi predpismi EÚ v oblastiach klímy a energetiky.
Návrhom sa okrem toho úplne začleňuje aj nariadenie o mechanizme monitorovania klímy (MMR) v záujme zabezpečenia integrácie medzi oblasťami energetiky a klímy. Návrh vo všeobecnosti nadväzuje na prístup existujúcich ustanovení o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní v rámci MMR, ktorý bol výsledkom predchádzajúcej racionalizácie v oblasti klímy. Týmto návrhom sa však zosúlaďujú existujúce ustanovenia MMR s právnymi predpismi v oblasti energetiky, aktualizujú sa existujúce ustanovenia tak, aby boli vhodné na monitorovanie vykonávania navrhovaných nariadení o spoločnom úsilí a využívaní pôdy, o zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) a na plnenie záväzkov EÚ vyplývajúcich z Parížskej dohody. Keďže návrh zahŕňa široký rozsah tematických oblastí, rozhodlo sa, že nebude navrhnuté prepracovanie MMR. Komisia však napriek tomu prikladá veľký význam tomu, aby sa zachoval celý obsah MMR, ktorý by sa súčasným návrhom nemal zmeniť.
•Súlad s inými politikami Únie
Táto iniciatíva je prepojená aj s inými oblasťami politiky, ako je doprava, životné prostredie, priemysel, hospodárstvo, výskum a hospodárska súťaž. Treba však poznamenať, že táto iniciatíva – pokiaľ ide o zefektívnenie a integráciu plánovania a podávania správ – sa zameriava na oblasť energetiky a klímy, pričom súčasne začleňuje niektoré osobitné procesy plánovania a podávania správ z iných oblastí. Je to nevyhnutné na zabezpečenie zvládnuteľného procesu so zameraním na hlavné zámery energetickej únie.
Odporúčania Komisie členským štátom uvedené v navrhovanom nariadení sú doplnkom k odporúčaniam vydaným v súvislosti s európskym semestrom, pričom sú v úplnom súlade s nimi a sú zamerané na problematiku makroekonomických a štrukturálnych reforiem (zriedka súvisiacich s energetikou a klímou), pričom riadením sa riešia špecifické otázky politiky v oblasti energetiky a klímy. Ak špecifické otázky politiky v oblasti energetiky a klímy majú význam z hľadiska makroekonomických alebo štrukturálnych reforiem, mali by byť aj naďalej súčasťou európskeho semestra.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právny základ všetkých ustanovení nariadenia tvoria články 191, 192 a 194 ZFEÚ.
Navrhovaným nariadením sa sleduje legitímny cieľ v rámci rozsahu pôsobnosti týchto článkov. Na prijatie opatrení podľa článku 192 ods. 1 ZFEÚ a článku 194 ods. 2 ZFEÚ sa všeobecne vzťahuje riadny legislatívny postup.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Nutnosť dodržiavať zásadu subsidiarity je jedným z hlavných prvkov, z ktorých vychádza myšlienka riadenia, na základe prístupu, v rámci ktorého by samotné členské štáty mali stanoviť národné plány a v nich príslušné ciele a opatrenia.
Nevyhnutnosť opatrení na úrovni EÚ
Keďže niektoré prvky stratégie energetickej únie sa týkajú cieľov stanovených na úrovni EÚ, je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj na zabezpečenie súdržnosti politík v oblasti energetiky a klímy v rámci EÚ a v jej členských štátoch, pričom je súčasne potrebné zachovať flexibilitu pre členské štáty. Väčšinu energetických problémov, ktorým Únia čelí, navyše nemožno vyriešiť bez koordinácie vnútroštátnych opatrení. To isté platí aj pre zmenu klímy, ktorá vo svojej samotnej podstate prekračuje hranice a nemožno ju riešiť len opatreniami na miestnej, vnútroštátnej či európskej úrovni.
Vzhľadom na cezhraničný význam jednotlivých rozmerov energetickej únie sú opatrenia na úrovni EÚ potrebné aj na ďalšiu podporu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi. Žiaden z rozmerov energetickej únie nemožno účinne vykonávať bez riadenia EÚ medzi členskými štátmi a Komisiou, v rámci ktorého sa rozvíja regionálna spolupráca v politike v oblasti energetiky a zmeny klímy. Opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné aj na zabezpečenie toho, aby EÚ bola v plnej miere pripravená zapojiť sa do procesu preskúmania podľa Parížskej dohody.
A napokon, opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné aj na zefektívnenie existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania, keďže existujúce požiadavky v tejto oblasti sú stanovené v právnych predpisoch EÚ – a tie možno meniť a/alebo zrušiť len legislatívnym návrhom na úrovni EÚ.
Pridaná hodnota EÚ
Zabezpečením spoľahlivého riadenia energetickej únie sa pomôže zaistiť, aby EÚ a jej členské štáty spoločne dosiahli dohodnuté zámery energetickej únie vrátane cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a aby efektívnym a dostupným spôsobom našli koordinované a spoločné riešenia spoločných problémov. Je to nevyhnutné vzhľadom na značné investície, ktoré sú potrebné v odvetví energetiky v priebehu budúcich desaťročí.
Pre členské štáty bude efektívnejší a zjednodušený rámec plánovania a podávania správ prínosom pre ich politiky v oblasti energetiky a klímy. Efektívnejšie a súdržnejšie administratívne postupy medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi členskými štátmi umožnia efektívnejšie vytváranie a vykonávanie politík v oblasti energetiky a klímy. Pre súkromný sektor budú prínosom transparentnejšie vnútroštátne regulačné rámce ako základ pre investičné rozhodnutia v oblastiach energetiky a klímy a občania budú ťažiť z lepších informácií o vykonávaní energetickej únie a s ňou súvisiacich politík.
•Proporcionalita
Návrh riadenia na legislatívnom základe (namiesto nelegislatívneho prístupu) je potrebný na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty prispeli k procesu a dosahovaniu spoločných zámerov a cieľov porovnateľným spôsobom, aby sa zlepšila regulačná stabilita a istota pre investorov a aby sa zabezpečilo spoločné monitorovanie medzi členskými štátmi a Úniou.
Tento prístup k národnému plánovaniu a podávaniu správ vychádza z kontroly vhodnosti (pozri ďalej), ktorej hlavným cieľom bolo zhodnotiť primeranosť súčasného prístupu a podľa potreby zlepšiť dodržiavanie tejto zásady.
Prístup k iteratívnemu procesu medzi členskými štátmi a Komisiou je založený na odporúčaniach Komisie (a nie napríklad na rozhodnutiach Komisie) v záujme zabezpečenia proporcionality a úplného rešpektovania práv členského štátu podľa článku 194 ZFEÚ.
•Výber nástroja
Na zaistenie priamej uplatniteľnosti ustanovení, a teda zaistenie porovnateľnosti národných plánov a správ v oblasti energetiky a klímy je potrebné nariadenie, a nie smernica. Priama uplatniteľnosť má ďalšiu výhodu v tom, že umožní zavedenie plánov v dostatočnom predstihu pred rokom 2021.
Mnohé ustanovenia nariadenia navyše nie sú určené členským štátom, a preto by sa nemohli vykonávať formou transponovania do vnútroštátnych právnych predpisov [napr. povinnosti Komisie, proces týkajúci sa odporúčaní Komisie, Európska environmentálna agentúra (EEA) atď.].
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Medzi kľúčové ciele navrhovaného nariadenia patrí zabezpečenie vhodnosti právnych predpisov a ich zjednodušenie. V súlade so záväzkom Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie bol tento návrh pripravený inkluzívne, na základe transparentnosti a neustálej účasti zainteresovaných strán.
Z kontroly vhodnosti (REFIT), o ktorú sa opiera navrhované nariadenie, vyplýva, že vďaka novému prístupu by sa dalo očakávať významné zníženie administratívnej záťaže pre členské štáty, ako aj pre Komisiu, pričom vzhľadom na obmedzenú dostupnosť spoľahlivých údajov bolo tieto vplyvy možné kvantifikovať len čiastočne. Nový prístup by zároveň priniesol niekoľko výhod v podobe výrazne lepšej súdržnosti a účinnosti. Návrh neobsahuje žiadne výnimky, pokiaľ ide o mikropodniky, ani žiadny cielený prístup zameraný na MSP, keďže tieto subjekty nie sú iniciatívou ovplyvnené.
Navrhovaným nariadením sa posilní úloha elektronického podávania správ, od ktorého sa očakáva ďalšie zníženie administratívnej záťaže.
•Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument k tomuto návrhu, bolo vypracované a pripravené v súlade s platnými usmerneniami týkajúcimi sa lepšej právnej regulácie a výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko. Zlepšenia odporúčané výborom sa začlenili do konečnej verzie. Pokiaľ ide o možnosti politík pri zefektívnení povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania, posudzovali sa možnosti počnúc mäkkými (nelegislatívnymi) usmerneniami pre členské štáty až po rôzne právne prístupy s cieľom zosúladiť a zlúčiť existujúce povinnosti.
Posudzovali sa aj rôzne možnosti politík s ohľadom napríklad na aktualizácie a periodicitu národných plánov a správ a na monitorovanie Komisiou, iteratívny proces medzi členskými štátmi a Komisiou vrátane odporúčaní pre členské štáty, možnú politickú reakciu v prípadoch, keď by spoločné úsilie členských štátov nepostačovalo na splnenie dohodnutých cieľov na úrovni EÚ a na úlohu regionálnej konzultácie pri vypracúvaní národných plánov.
V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že preferovanou možnosťou je práve nový jediný právny akt úplne začleňujúci nariadenie o mechanizme monitorovania (MMR). Poukázalo sa na potrebu umožniť istú formálnu aktualizáciu národných plánov a dvojročných správ o pokroku členských štátov a monitorovacích správ Komisie (vrátane výročných správ o konkrétnych oblastiach politiky). Z posúdenia vyplynulo, že iteratívny proces s Komisiou by sa mal vzťahovať na vypracovanie (ambícia) aj vykonávanie (plnenie) národných plánov a že budú potrebné odporúčania Komisie k národným plánom a správam o pokroku. Okrem toho sa dospelo k záveru, že povinné regionálne konzultácie s inými členskými štátmi o navrhovaných a konečných národných plánoch sú potrebné na zabezpečenie primeranej koordinácie vnútroštátnych procesov plánovania a politík v kontexte energetickej únie.
Spomenutá kombinácia uprednostňovaných možností politík by mala najlepší vplyv z hľadiska zníženej administratívnej záťaže a flexibility pre členské štáty a súčasne by sa ňou zaistilo riadenie, ktoré je dostatočne silné na zaistenie plnenia zámerov energetickej únie.
Odkaz na zhrnutie posúdenia vplyvu: SWD(2016)395.
Odkaz na kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie: SEC(2016)494.
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Z kontroly vhodnosti povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania v acquis EÚ v oblasti energetiky (REFIT) vyplynula podpora pre prípravu navrhovaného nariadenia. V rámci kontroly vhodnosti sa posudzovalo aj vzájomné prepojenie povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania v rámci acquis v oblasti energetiky s povinnosťami podľa kľúčových právnych predpisov EÚ v oblasti klímy.
Všeobecný záver kontroly vhodnosti je, že hoci existujúci systém plánovania, podávania správ a monitorovania v rámci acquis EÚ v oblasti energetiky prináša celkovo dobré výsledky, v tomto smere stále existuje potenciál na výrazné zlepšenie súčasného acquis EÚ v oblasti energetiky, ako aj na posilnenie vzájomného prepojenia s acquis EÚ v oblasti klímy, čím sa výrazne zlepší súčasný pomer prínosov a nákladov.
Na základe toho sa v rámci kontroly vhodnosti zdôrazňuje, že systematická integrácia plánovania a podávania správ zo strany členských štátov a monitorovania zo strany Komisie bude potrebná na zaistenie súdržnosti a na to, aby členské štáty aj Komisia dokázali naplno využívať synergie a zaistiť súlad medzi rôznymi procesmi v oblasti plánovania a podávania správ, čím by systém plnil aj účely nového všeobecného rámca energetickej únie vrátane cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Navrhovaným nariadením sa vykonávajú odporúčania vyplývajúce z kontroly vhodnosti s výnimkou niekoľkých prípadov, v ktorých to nebolo možné najmä vzhľadom na skutočnosť, že frekvencia sa nezhoduje s frekvenciou predpokladanou v nariadení o riadení alebo že sa daná povinnosť ukázala ako príliš technická.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Verejné konzultácie sa začali 11. januára 2016 s cieľom získať názory a informácie od zainteresovaných strán a občanov. Konzultácie prebiehali počas 12 týždňov a skončili sa 22. apríla 2016.
V rámci online prieskumu bolo prijatých celkom 103 príspevkov a ďalšie príspevky boli zaslané e-mailom, z čoho 15 bolo od členských štátov. Odpovede na túto verejnú konzultáciu využila Komisia vo svojom hodnotení a pri kontrole vhodnosti existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ, ako aj v posúdení vplyvu, ktoré sa stalo základom navrhovaného nariadenia.
Veľká väčšina respondentov uznala význam existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ, zhodli sa však na potrebe zefektívnenia, zosúladenia a zlúčenia týchto povinností, aby sa zabránilo medzerám, duplikáciám a nejednotnostiam, a na tom, že snahy o zefektívnenie by sa mali sústrediť na povinnosti týkajúce sa plánovania, ktoré viac súvisia so zámermi rámca na obdobie do roku 2030. Niekoľko zainteresovaných strán poukázalo na potrebu lepšej integrácie súčasných národných plánov v týchto oblastiach, pričom súčasne poukázali aj na potrebu zefektívnenia a obmedzenia celkových povinností týkajúcich sa plánovania.
Prevažná väčšina respondentov uprednostňovala možnosť jedného legislatívneho aktu na zefektívnenie povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ v oblasti energetiky a klímy po roku 2020. Vyjadrenia členských štátov k legislatívnym aj nelegislatívnym možnostiam boli nejednotné.
Väčšina respondentov sa domnievala, že národné plány by mali zohľadňovať všetkých päť rozmerov energetickej únie, že by sa mali vypracúvať na základe podrobného vzoru (čo potvrdili aj členské štáty v rámci technickej pracovnej skupiny) a mali by sa jednoznačne sústrediť na oblasti s kvantifikovanými cieľmi EÚ. Niektorí respondenti – vrátane niekoľkých členských štátov – uprednostňovali skôr krátke strategické národné plány. Niekoľko zainteresovaných strán vrátane väčšiny členských štátov trvalo na potrebe zabrániť novej administratívnej záťaži alebo dodatočným nákladom.
Pokiaľ ide o politický proces dokončenia a preskúmania plánov, mnohí respondenti sa zasadzovali za transparentný a participatívny proces plánovania, ktorým by sa zabezpečila dôvera investorov a široká podpora verejnosti.
Respondenti napokon vo všeobecnosti súhlasili s tým, že nový systém riadenia by mal uľahčovať koordináciu národných politík v oblasti energetiky a rozvíjať regionálnu spoluprácu, pričom významnú úlohu v tomto procese by mala zohrávať Komisia.
Podrobnejšie zhrnutie verejných konzultácií je obsiahnuté v posúdení vplyvu.
•Získavanie a využívanie odborných poznatkov
Kontrola vhodnosti a posúdenie vplyvu, ktoré sú základom navrhovaného nariadenia, vychádzali z dvoch štúdií, ktoré pre Komisiu vypracovali organizácie Trinomics a Amec Foster Wheeler počas prvého polroku 2016.
Rozsah národných plánov a prístup k nim v návrhu nariadenia a jeho prílohe 1 (vzor národných plánov) vychádza z práce technickej pracovnej skupiny pre národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktorej predsedala Komisia so zastúpením všetkých členských štátov.
Odborné znalosti vyjadrené v príspevkoch zainteresovaných strán počas verejných konzultácií sa použili ako dodatočný zdroj poznatkov pri doplnení analýzy.
•Základné práva
Keďže navrhovaná politika je primárne určená členským štátom ako inštitucionálnym aktérom, je v súlade s Chartou základných práv.
4. VPLYV NA ROZPOČET
Hlavnými cieľmi tohto návrhu sú zefektívnenie povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania a zavedenie mechanizmu riadenia. Členské štáty by Komisii v pravidelných intervaloch museli predkladať integrované plány a správy. Na základe informácií od členských štátov by Komisia mala vypracúvať potrebné monitorovacie správy. Na plnenie úloh Komisie sa vyčlenia úradníci, dočasní zamestnanci a externí zamestnanci pracujúci v oblastiach energetickej a klimatickej politiky v rámci existujúceho celkového plánovania ľudských zdrojov Komisie. Pokiaľ ide o EEA, okrem existujúceho plánovania ľudských zdrojov pre EEA sa vyžaduje aj postupné nasadzovanie dodatočných zmluvných zamestnancov (maximálne troch v roku 2020).
Náklady vyplývajúce z vykonávania navrhovaného nariadenia pre GR ENER a GR CLIMA – ktoré sa bližšie uvádzajú v pripojenom legislatívnom finančnom výkaze – sa v plnej miere zohľadnia v súčasnom plánovanom finančnom krytí príslušných rozpočtových položiek do roku 2020. Finančné zdroje potrebné pre EEA sa pridajú nad rámec súčasného finančného plánu.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Podávaním správ a posudzovaním zo strany Komisie a členských štátov, ako sa vymedzuje v tomto nariadení, sa zaistí dôkladné monitorovanie vykonávania nariadenia.
Nariadenie bude predmetom formálneho preskúmania v roku 2026. Pri preskúmaní by sa mali vziať do úvahy výsledky globálneho hodnotenia Parížskej dohody.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V kapitole 1 navrhovaného nariadenia sa stanovuje rozsah jeho pôsobnosti a predmet úpravy a vymedzujú sa použité pojmy.
V kapitole 2 navrhovaného nariadenia sa stanovuje povinnosť členských štátov vypracovať do 1. januára 2019 národný integrovaný plán v oblasti energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030, ako aj na nasledujúce desaťročné obdobia. V prílohe I sa uvádza záväzný vzor plánov, pričom sa uvádzajú ďalšie prvky týkajúce sa napríklad politík, opatrení a analytických podkladov.
V tejto kapitole sa vymedzuje aj iteratívny proces konzultácií medzi Komisiou a členskými štátmi pred dokončením plánu na základe návrhu národného plánu, ktorý treba Komisii predložiť do 1. januára 2018 a následne každých desať rokov na každé ďalšie nasledujúce desaťročné obdobie. V kontexte tohto rámca bude môcť Komisia vydávať odporúčania týkajúce sa miery ambicióznosti zámerov, cieľov a príspevkov, ako aj konkrétnych politík a opatrení zahrnutých v pláne. Ostatné členské štáty budú mať možnosť pripomienkovať návrh plánu v rámci regionálnych konzultácií. Tieto plány sa musia aktualizovať k 1. januáru 2024 (stále s výhľadom do roku 2030).
V kapitole 3 sa stanovuje povinnosť členských štátov pripraviť a Komisii nahlásiť dlhodobé stratégie nízkych emisií s 50-ročným výhľadom, ktoré sú kľúčovým príspevkom k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj spravodlivému a nákladovo efektívnemu posunu k dosiahnutiu dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode.
V kapitole 4 navrhovaného nariadenia sa v záujme sledovania pokroku stanovuje povinnosť členských štátov vypracúvať dvojročné správy o vykonávaní plánov pri piatich rozmeroch energetickej únie od roku 2021. Ďalšou povinnosťou členských štátov je v týchto správach o pokroku každé dva roky informovať o svojom národnom plánovaní a stratégiách na prispôsobenie sa zmene klímy, pričom harmonogram sa musí zosúladiť s Parížskou dohodou.
V tejto kapitole sa špecifikujú aj správy, ktoré sa majú zostavovať každý rok, napríklad vzhľadom na dodržanie medzinárodných záväzkov Únie a jej členských štátov a s cieľom získať potrebné východiská pre posúdenie dodržiavania pravidiel podľa nariadenia [OP: akt číslo XXX o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy] a nariadenia [OP: akt číslo XXX o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy]. Tieto správy sa týkajú napríklad národnej inventúry emisií skleníkových plynov a podpory pre rozvojové krajiny a umožňujú Únii a jej členským štátom preukázať pokrok pri plnení svojich záväzkov podľa UNFCCC a Parížskej dohody. Takisto sa nimi zabezpečuje transparentnosť pri používaní príjmov z aukcií emisných kvót podľa smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (smernica o ETS).
Ďalej sa v tejto kapitole stanovuje potrebný obsah týchto správ o všetkých piatich rozmeroch a zriaďuje sa ňou platforma na elektronické podávanie správ, ktorá by mala vychádzať a profitovať z existujúcich procesov podávania správ, databáz a elektronických nástrojov, napríklad EEA, Eurostatu (ESTAT) a Spoločného výskumného centra (JRC).
V kapitole 5 navrhovaného nariadenia sa stanovuje potrebné monitorovanie a hodnotenie zo strany Komisie s cieľom monitorovať pokrok členských štátov v súvislosti so zámermi stanovenými v národnom pláne. Takisto sa tu pre Komisiu vymedzuje postup pri prijímaní opatrení na zabezpečenie kolektívneho dosahovania zámerov energetickej únie alebo vydávaní odporúčaní týkajúcich sa vykonávania plánov v záujme dosiahnutia už vytýčených zámerov.
Uvádzajú sa tu odporúčania Komisie založené na správach o pokroku a stanovuje sa, že Komisia prijme opatrenia na úrovni EÚ alebo požiada členské štáty o vykonanie opatrení v prípade, že z posúdenia pokroku vyplýva, že sa ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 nesplnia (t. j. zníženie potenciálnej ambicióznosti a zmenšenie medzier v plnení alebo ich odstránenie). Takisto sa v nej stanovuje koncepcia výročnej správy Komisie o stave energetickej únie.
V kapitole 6 navrhovaného nariadenia sa určujú požiadavky na vnútroštátne a únijné inventarizačné systémy týkajúce sa emisií skleníkových plynov, na politiky, opatrenia a prognózy. Zriadenie takýchto systémov sa vyžaduje na medzinárodnej úrovni. Zároveň sa nimi podporí vykonávanie národných plánov so zreteľom na rozmer dekarbonizácie.
V tejto kapitole sa stanovuje aj právny základ na zriadenie registrov Únie a národných registrov tak, aby sa zohľadnili príspevky určené na vnútroštátnej úrovni, a umožňuje sa v nej využitie medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania podľa článku 4 ods. 13 a článku 6 Parížskej dohody.
V kapitole 7 navrhovaného nariadenia sa stanovujú mechanizmy a zásady spolupráce a podpory medzi členskými štátmi a Úniou. Takisto sa v nej určuje úloha EEA pri podpore Komisie, ktorú jej v prípade potreby poskytne pri monitorovaní a podávaní správ podľa tohto nariadenia.
Kapitola 8 navrhovaného nariadenia obsahuje potrebné ustanovenia na prenos určitých právomocí na Komisiu v záujme prijímania delegovaných aktov v presne vymedzených situáciách.
Kapitolou 9 navrhovaného nariadenia sa zriaďuje výbor energetickej únie (výbor pre preskúmanie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011) a uvádzajú sa v nej ustanovenia o preskúmaní nariadenia v roku 2026, o zrušení a zmenách iných právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť súdržnosť, ako aj ustanovenia o prechodných opatreniach a nadobudnutí účinnosti.
2016/0375 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o riadení energetickej únie,
ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009/ES, nariadenie (ES) č. 715/2009/ES, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
[so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,]
[so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,]
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Týmto nariadením sa stanovujú potrebné legislatívne základy spoľahlivého a transparentného riadenia, ktoré zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie prostredníctvom komplementárneho, jednotného a ambiciózneho úsilia Únie a jej členských štátov, pričom podporí zásady Únie týkajúce sa lepšej právnej regulácie.
(2)Európska energetická únia by sa mala týkať piatich kľúčových rozmerov: energetická bezpečnosť, vnútorný trh s energiou, energetická efektívnosť, dekarbonizácia a výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
(3)Cieľom odolnej energetickej únie postavenej na ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy je poskytnúť spotrebiteľom v Únii – domácnostiam i podnikom – bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu, čo si vyžaduje zásadnú transformáciu energetického systému v Európe. Tento zámer sa môže dosiahnuť len pomocou koordinovaných opatrení spájajúcich legislatívne a nelegislatívne akty na úrovni Únie a členských štátov.
(4)Návrh Komisie bol vypracovaný súbežne so súborom iniciatív v energetickej politike jednotlivých sektorov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť a štruktúru trhu, a s týmto súborom sa aj spoločne prijíma. Tieto iniciatívy tvoria balík v rámci prvoradej nosnej témy – energetickej efektívnosti, globálnej vedúcej úlohy Únie vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov energie.
(5)Európska rada sa 24. októbra 2014 dohodla na rámci politík pre Úniu v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, ktorý vychádza zo štyroch kľúčových cieľov: zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v celom hospodárstve aspoň o 40 %, zlepšenie energetickej efektívnosti aspoň o 27 % s cieľom dosiahnuť úroveň 30 %, podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v Únii na úrovni aspoň 27 % a prepojenie elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %. V danom rámci sa uvádza, že cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov je na úrovni Únie záväzný a dosiahne sa prostredníctvom príspevkov členských štátov vedených potrebou kolektívne splniť tento cieľ Únie.
(6)Záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 bol oficiálne schválený ako plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok Únie a jej členských štátov k Parížskej dohode na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015. Parížska dohoda bola ratifikovaná Úniou 5. októbra 2016 a nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Nahrádza sa ňou prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, v ktorom sa po roku 2020 nebude pokračovať. Preto by sa systém Únie na monitorovanie a nahlasovanie emisií a ich odstraňovanie pomocou záchytov mal aktualizovať tak, aby zohľadňoval túto skutočnosť.
(7)Európska rada 24. októbra 2014 takisto dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť spoľahlivý a transparentný systém riadenia bez zbytočného administratívneho zaťaženia, ktorý pomôže zabezpečiť, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetickej politiky, pričom členské štáty budú mať potrebnú flexibilitu a bude sa plne rešpektovať ich sloboda pri určovaní energetického mixu. Zdôraznila, že takýto systém riadenia by mal vychádzať z existujúcich stavebných prvkov, akými sú napríklad národné klimatické programy, národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pre energetickú efektívnosť, ako aj z potreby zefektívniť a spojiť samostatné procesy plánovania a podávania správ. Rada ďalej súhlasila s tým, že sa posilní úloha a práva spotrebiteľov a zvýši sa transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov okrem iného prostredníctvom systematického sledovania kľúčových ukazovateľov cenovo dostupnej, bezpečnej, konkurencieschopnej, zabezpečenej a udržateľnej energetickej sústavy a uľahčí sa koordinácia vnútroštátnych energetických politík a podporí sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi.
(8)V stratégii Komisie z 25. februára 2015 týkajúcej sa energetickej únie sa uvádza potreba integrovaného riadenia, aby sa zaručilo, že opatrenia v energetickej oblasti na európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni prispievajú k dosahovaniu zámerov energetickej únie a tým sa rozširuje rozsah takéhoto riadenia – mimo rámca v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 – na všetkých päť kľúčových rozmerov energetickej únie.
(9)Komisia v oznámení o stave energetickej únie z 18. novembra 2015 ďalej uviedla, že integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré budú zohľadňovať všetkých päť kľúčových rozmerov energetickej únie, sú potrebnými nástrojmi na lepšie strategické plánovanie politiky v oblasti energetiky a klímy. Usmernenia Komisie pre členské štáty o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ktoré sú súčasťou správy o stave energetickej únie, poskytli členským štátom základ, aby mohli začať vypracúvať národné plány na obdobie rokov 2021 až 2030 a stanoviť hlavné piliere procesu riadenia. V správe o stave energetickej únie sa takisto uvádza, že riadenie by malo byť zakotvené v právnych predpisoch.
(10)V záveroch Rady z 26. novembra 2015 sa uznáva, že riadenie energetickej únie bude dôležitým nástrojom na efektívne a účinné budovanie energetickej únie a na dosiahnutie jej zámerov. Zdôrazňuje sa v nich, že systém riadenia by mal byť založený na zásadách integrácie strategického plánovania a podávania správ o vykonávaní politík v oblasti klímy a energetiky a na koordinácii medzi aktérmi zodpovednými za politiky v oblasti energetiky a klímy na úrovni Únie, regiónov a členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich tiež, že riadením by sa malo zabezpečiť splnenie dohodnutých cieľov v oblasti energetiky a klímy na rok 2030 a že vďaka riadeniu by sa monitoroval celkový pokrok EÚ pri dosahovaní politických zámerov v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
(11)V uznesení Európskeho parlamentu „Na ceste k európskej energetickej únii“ z 15. decembra 2015 sa požaduje, aby rámec riadenia energetickej únie bol ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a aby zabezpečil splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030.
(12)Preto by hlavným zámerom riadenia energetickej únie malo byť umožniť splnenie zámerov energetickej únie, a najmä cieľov rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Toto nariadenie je preto spojené s právnymi predpismi jednotlivých sektorov, ktorými sa vykonávajú ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. Členské štáty potrebujú flexibilitu, aby si mohli zvoliť politiky, ktoré najlepšie zodpovedajú ich vnútroštátnemu energetickému mixu a preferenciám, no táto flexibilita by mala byť zlučiteľná s ďalšou integráciou trhov, intenzívnejšou hospodárskou súťažou a dosiahnutím zámerov v oblasti klímy a energetiky a postupným prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.
(13)Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov si vyžaduje zvýšenie efektívnosti a inovácie v európskom hospodárstve, čo by najmä malo viesť aj k zlepšeniu kvality ovzdušia.
(14)Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie vo veľkej miere pochádzajú zo spoločných zdrojov, a preto môže mať politika zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov súbežne pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, čo by mohlo vyvážiť niektoré alebo všetky krátkodobé náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Keďže údaje nahlásené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES predstavujú dôležitý vstup pre zostavovanie inventúry skleníkových plynov a národných plánov, mal by sa uznať význam zostavovania a nahlasovania údajov konzistentných so smernicou 2001/81/ES a inventúrou skleníkových plynov.
(15)Zo skúseností získaných pri vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 vyplynula potreba synergií a jednotného postupu s nahlasovaním na základe iných právnych nástrojov, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 517/2014. Používanie konzistentných údajov pri nahlasovaní emisií skleníkových plynov je nevyhnutné na zabezpečenie kvality nahlasovania emisií.
(16)Vzhľadom na rozhodný záväzok Komisie dosiahnuť lepšiu právnu reguláciu by riadenie energetickej únie malo priniesť významné zníženie administratívneho zaťaženia pre členské štáty, Komisiu a ostatné inštitúcie Únie a malo by pomôcť zabezpečiť súlad a primeranosť politík a opatrení na úrovni Únie a členských štátov s ohľadom na transformáciu energetického systému smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu.
(17)Dosiahnutie zámerov energetickej únie by sa malo zabezpečiť prostredníctvom súboru iniciatív Únie a súdržných vnútroštátnych politík stanovených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. V právnych predpisoch Únie v oblasti energetiky a klímy pre jednotlivé sektory sa stanovujú požiadavky na plánovanie, ktoré boli užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni. Ich zavedenie v rôznom čase viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík. Aktuálne samostatné procesy plánovania, nahlasovania a monitorovania v oblasti klímy a energetiky by sa preto mali v čo najväčšej miere zracionalizovať a integrovať.
(18)Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy by sa mali vzťahovať na desaťročné obdobia a poskytovať prehľad aktuálneho energetického systému a politickej situácie. Mali by sa v nich stanovovať národné zámery pre každý z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie a príslušných politík a opatrení na dosiahnutie týchto cieľov a mali by mať analytický základ. Národné plány na prvé obdobie od roku 2021 do roku 2030 by mali byť zamerané predovšetkým na ciele do roku 2030 týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a elektrických prepojení. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby národné plány boli v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a aby prispievali k ich dosahovaniu.
(19)Mal by sa zaviesť záväzný vzor národných plánov, aby sa zaručilo, že všetky národné plány budú dostatočne komplexné a uľahčilo sa porovnávanie a zoskupovanie národných plánov a súčasne zabezpečilo, aby členské štáty mali dostatočnú flexibilitu na stanovenie podrobností národných plánov odrážajúcich vnútroštátne preferencie a špecifiká.
(20)Vykonávanie politík a opatrení v oblasti energetiky a klímy má vplyv na životné prostredie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti na účasť a konzultáciu o príprave integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, v prípade potreby v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES a Dohovoru Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor). Členské štáty by mali zabezpečiť aj zapojenie sociálnych partnerov do prípravy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
(21)Pri účinnom dosahovaní zámerov energetickej únie je kľúčová regionálna spolupráca. Členské štáty by mali mať príležitosť vyjadriť sa k plánom ostatných členských štátov pred ich finalizáciou, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a potenciálne negatívnemu dosahu na iné členské štáty a aby sa spoločné zámery dali dosiahnuť kolektívne. Regionálna spolupráca pri príprave a finalizácii národných plánov, ako aj pri následnom vykonávaní národných plánov by mala byť nevyhnutná na zlepšenie efektívnosti a účinnosti opatrení a na podporu integrácie trhov a energetickej bezpečnosti.
(22)Národné plány by mali byť stabilné, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť istotu pre investorov. Počas desaťročného obdobia, na ktoré sa vzťahujú národné plány, by sa však malo počítať s jednou aktualizáciou národných plánov, aby členské štáty mali príležitosť prispôsobiť sa významnej zmene okolností. V prípade plánov na obdobie od roku 2021 do roku 2030 by členské štáty mali mať možnosť aktualizovať svoje plány do 1. januára 2024. Ciele, zámery a príspevky by sa mali upravovať iba s cieľom odzrkadľovať celkovú vyššiu ambíciu, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energetiky a klímy na rok 2030. V rámci aktualizácie by členské štáty mali vyvinúť úsilie s cieľom zmierniť akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného vykazovania.
(23)Stabilné dlhodobé stratégie znižovania emisií sú kľúčové z hľadiska príspevku k hospodárskej transformácii, zamestnanosti, rastu a dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja, ako aj z hľadiska prechodu k spravodlivému a nákladovo efektívnemu spôsobu dosiahnutia dlhodobého cieľa stanoveného v Parížskej dohode. Okrem toho sa strany Parížskej dohody vyzývajú, aby do roku 2020 oznámili svoju dlhodobú stratégiu rozvoja do polovice storočia v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov.
(24)Tak ako v prípade plánovania, v právnych predpisoch Únie pre jednotlivé sektory v oblasti energetiky a klímy sa stanovujú požiadavky nahlasovania, z ktorých mnohé sú užitočným nástrojom na podnietenie zmien na vnútroštátnej úrovni, ale tieto požiadavky boli zavedené v rôznom čase, čo viedlo k prekrývaniu a nedostatočnému zohľadneniu synergií a interakcií medzi jednotlivými oblasťami politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, energia z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a integrácia trhov. Členské štáty by mali vypracúvať dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov a ďalšom vývoji v energetickom systéme s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne sledovanie vykonávania národných plánov a potrebou znížiť administratívne zaťaženie. Avšak niektoré správy, najmä pokiaľ ide o požiadavky na nahlasovanie v oblasti klímy vyplývajúce z Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a právne predpisy Únie, by naďalej boli potrebné každoročne.
(25)Integrované správy o pokroku členských štátov by mali odzrkadľovať prvky uvedené vo vzore pre národné plány. Podrobnosti o vzore na vypracovanie integrovanej správy o pokroku by sa mali uvádzať v následných vykonávacích aktoch, a to vzhľadom na ich technickú povahu, ako aj na skutočnosť, že prvé správy o pokroku sa majú predložiť v roku 2021. Správy o pokroku by sa mali vypracovať v záujme zabezpečenia transparentnosti voči Únii, ostatným členským štátom a trhovým aktérom vrátane spotrebiteľov. Mali by byť komplexné vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie a v prvom období by zároveň mali klásť dôraz na oblasti, na ktoré sa vzťahujú ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.
(26)Podľa dohovoru UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, uverejňovali a konferencii zmluvných strán predkladali národné inventúry antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov, pričom použijú porovnateľné metodiky, ktoré odsúhlasila konferencia zmluvných strán. Inventúry skleníkových plynov sú kľúčom na sledovanie pokroku pri realizácii rozmeru dekarbonizácie a na posúdenie súladu s právnymi predpismi v oblasti klímy, najmä s nariadením [OP: číslo aktu XXX o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy] („nariadenie [ ] [ESR]“) a s nariadením [OP: číslo aktu XXX o začlenení emisií skleníkových plynov a odstraňovaní ich záchytov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy] („nariadenie [ ] [LULUCF]“).
(27)V rozhodnutí 1/CP.16 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC sa vyžaduje zavedenie vnútroštátnych opatrení na odhad antropogénnych emisií všetkých skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov. Týmto nariadením by sa malo umožniť zavedenie takýchto vnútroštátnych opatrení.
(28)Zo skúseností pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynul význam transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, úplnosti a porovnateľnosti informácií. Na základe týchto skúseností by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby členské štáty podávali správy o svojich politikách, opatreniach a prognózach ako o kľúčovom prvku správ o pokroku. Informácie obsiahnuté v týchto správach by mali byť podstatné na preukázanie včasného plnenia záväzkov podľa nariadenia [ ] [ESR]. Prevádzkové systémy, ktoré sa neustále zlepšujú, by na úrovni Únie a členských štátov spolu s lepšími usmerneniami o nahlasovaní mali významne prispieť k priebežnému posilňovaniu informácií potrebných na sledovanie pokroku, pokiaľ ide o rozmer týkajúci sa dekarbonizácie.
(29)Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty nahlasovali informácie o adaptácii na zmenu klímy a o poskytovaní finančnej a technologickej podpory a podpory budovania kapacít rozvojovým krajinám, čím sa uľahčí plnenie záväzkov Únie v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Okrem toho sú informácie o vnútroštátnych adaptačných opatreniach a podpore dôležité aj v kontexte integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, a to najmä pokiaľ ide o adaptáciu na nepriaznivé účinky zmeny klímy súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie v rámci Únie, ako napríklad dostupnosť chladiacej vody pre elektrárne a dostupnosť biomasy ako zdroja energie, ako aj informácie o podpore v súvislosti s vonkajším rozmerom energetickej únie.
(30)S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie členských štátov a Komisie by Komisia mala vytvoriť online platformu na nahlasovanie, ktorou by sa uľahčila komunikácia a podporila spolupráca. Malo by sa tým zabezpečiť včasné predkladanie správ a zároveň by sa mala uľahčiť väčšia transparentnosť pri podávaní národných správ. Platforma elektronického nahlasovania by mala dopĺňať súčasné postupy, databázy a elektronické nástroje nahlasovania, stavať na nich a využívať ich výhody, pričom ide napríklad o Európsku environmentálnu agentúru, Eurostat a Spoločné výskumné centrum, ako aj o skúsenosti získané zo schémy Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit.
(31)Pokiaľ ide o údaje, ktoré treba poskytnúť Komisii prostredníctvom národného plánovania a nahlasovania, informácie z členských štátov by nemali duplikovať údaje a štatistiky, ktoré už boli sprístupnené prostredníctvom Eurostatu v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 v rovnakej podobe, aká sa stanovuje podľa plánovacích a nahlasovacích povinností tohto nariadenia a ktoré sú z Eurostatu stále k dispozícii s rovnakými hodnotami. Ak je to možné a vhodné z hľadiska načasovania, nahlasované údaje a prognózy uvedené v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy by mali vychádzať z údajov Eurostatu a metodiky použitej na nahlasovanie európskej štatistiky v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a mali by byť s nimi konzistentné.
(32)Vzhľadom na kolektívne dosiahnutie zámerov stratégie energetickej únie bude nevyhnutné, aby Komisia posúdila národné plány a na základe správ o pokroku aj ich vykonávanie. V prvom desaťročnom období pôjde najmä o dosiahnutie cieľov na úrovni Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a o národné príspevky k týmto cieľom Takéto posúdenie by sa malo uskutočniť každé dva roky, iba v prípade potreby každoročne, a malo by sa konsolidovať v správe Komisie o stave energetickej únie.
(33)Letecká doprava vplýva na globálnu klímu v dôsledku uvoľňovania CO2, ako aj prostredníctvom iných emisií vrátane emisií oxidov dusíka a mechanizmov, ako je zvyšovanie tvorby riasových oblakov. Vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o týchto vplyvoch sa už v nariadení (EÚ) č. 525/2013 stanovuje pravidelné aktualizované posudzovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s CO2, na globálnu klímu. Modelovanie používané v tejto súvislosti by sa malo prispôsobovať vedeckému pokroku. Komisia by na základe svojho posúdenia týchto vplyvov mohla zvážiť vhodné politické možnosti ich riešenia.
(34)Na zabezpečenie súladu politík členských štátov a Únie so zámermi energetickej únie by mal existovať neustály dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi. V náležitom prípade by Komisia mala pre členské štáty vydať odporúčania týkajúce sa okrem iného úrovne ambícií návrhov národných plánov, následného vykonávania politík a opatrení oznámených národných plánov, ako aj ďalších vnútroštátnych politík a opatrení relevantných pre realizáciu energetickej únie. Členské štáty by takéto odporúčania mali zohľadniť v maximálnej miere a v následných správach o pokroku vysvetliť, akým spôsobom boli vykonané.
(35)Ak by ambícia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy alebo ich aktualizácií nepostačovala na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie, a to v prvom období, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, Komisia by mala prijať opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo kolektívne dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by preklenula akékoľvek „rozdiely v ambíciách“). Ak by pokrok Únie pri dosahovaní týchto zámerov a cieľov nepostačoval na ich splnenie, Komisia by mala okrem vydania odporúčaní prijať opatrenia na úrovni Únie alebo by členské štáty mali prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo dosiahnutie týchto zámerov a cieľov (čím by sa preklenuli akékoľvek „rozdiely v splnení zámerov a cieľov“). Takéto opatrenia by mali zohľadňovať včasné ambiciózne príspevky členských štátov k cieľom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 pri vynakladaní spoločného úsilia na kolektívne dosiahnutie cieľov. V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov môžu takéto opatrenia zahŕňať aj finančné príspevky členských štátov do platformy financovania, ktorú riadi Komisia a ktorá by sa používala na prispievanie k projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Národné ciele členských štátov týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 by mali predstavovať základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2021. V oblasti energetickej efektívnosti môžu byť dodatočné opatrenia zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a dopravy a energetickej hospodárnosti budov.
(36)Únia a členské štáty by sa mali usilovať poskytovať čo najaktuálnejšie informácie o svojich emisiách skleníkových plynov a ich odstraňovaní pomocou záchytov. Toto nariadenie by malo umožniť vypracovanie takýchto odhadov v čo možno najkratších termínoch za pomoci štatistických a iných informácií, ako sú v prípade potreby satelitné údaje, ktoré sú poskytované z programu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť a z iných satelitných systémov.
(37)Podľa nariadenia [ ] [ESR] by prístup spočívajúci v ročnom cykle záväzkov prijatý v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES mal pokračovať. To si vyžaduje komplexné preskúmanie inventúr členských štátov týkajúcich sa skleníkových plynov, aby bolo možné posúdiť dodržiavanie a uplatňovanie nápravných opatrení tam, kde je to potrebné. Proces preskúmania inventúr skleníkových plynov predložených členskými štátmi na úrovni Únie je potrebný na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie nariadenia [ ] [ESR] posudzovalo dôveryhodným, konzistentným, transparentným a včasným spôsobom.
(38)Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť úzku spoluprácu vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú realizácie energetickej únie a vykonávania tohto nariadenia, a to spoločne s Európskym parlamentom. Komisia by mala podľa potreby pomáhať členským štátom pri vykonávaní tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o stanovenie národných plánov a súvisiaceho budovania kapacít.
(39)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
(40)Európska environmentálna agentúra by mala v prípade potreby a v súlade so svojím ročným pracovným programom pomáhať Komisii pri posudzovaní, monitorovaní a podávaní správ.
(41)Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mala delegovať na Komisiu s cieľom upraviť všeobecný rámec pre integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy (vzor), vytvoriť platformu financovania, do ktorej môžu členské štáty prispievať v prípade, že trajektória Únie k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030 a týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov sa kolektívne nenaplní, zohľadniť zmeny v potenciáloch globálneho otepľovania a medzinárodne dohodnutých usmerneniach o inventúrach, stanoviť základné požiadavky na inventarizačný systém Únie a vytvoriť registre podľa článku 33. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. V prípade potreby by sa mali zohľadniť rozhodnutia prijaté na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
(42)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 15 ods. 3, článku 17 ods. 4, článku 23 ods. 6, článku 31 ods. 3 a 4 a článku 32 ods. 3 tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
(43)Komisii by pri plnení úloh podľa tohto nariadenia mal pomáhať Výbor pre energetickú úniu s cieľom pripraviť vykonávacie akty. Mal by nahradiť Výbor pre zmenu klímy a podľa potreby iné výbory a prevziať ich úlohy.
(44)Komisia by mala preskúmať vykonávanie tohto nariadenia v roku 2026 a podľa potreby pripraviť návrhy na zmenu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie nariadenia a dosiahnutie jeho zámerov. Toto preskúmanie by malo zohľadniť meniace sa okolnosti a v prípade potreby by malo vychádzať z výsledkov globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody.
(45)Týmto nariadením by sa mali začleniť, zmeniť, nahradiť a zrušiť určité povinnosti týkajúce sa plánovania, nahlasovania a monitorovania, ktoré v súčasnosti upravujú právne predpisy Únie v jednotlivých sektoroch v oblasti energetiky a klímy, s cieľom zabezpečiť racionalizovaný a integrovaný prístup k hlavným prvkom, akými sú plánovanie, nahlasovanie a monitorovanie. Tieto akty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť:
–smernica 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006;
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky;
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES;
–smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES;
–smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES;
–smernica Rady (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív.
(46)Do tohto nariadenia by sa v plnej miere mali začleniť aj ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo k 1. januáru 2021 zrušiť. Je však potrebné, aby niektoré ustanovenia ostali v platnosti aj po tomto dátume s cieľom zabezpečiť vykonávanie rozhodnutia č. 406/2009/ES aj naďalej podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a aby sa na určité aspekty spojené s vykonávaním Kjótskeho protokolu naďalej vzťahovali právne predpisy.
(47)Ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a preto Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.
Týmto nariadením sa stanovuje mechanizmus riadenia na:
a)vykonávanie stratégií a opatrení na splnenie zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä splnenie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;
b)zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti nahlasovania zo strany Únie a jej členských štátov sekretariátu dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
Mechanizmus riadenia vychádza z integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy na desaťročné obdobie od roku 2021 do roku 2030, zo zodpovedajúcich integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy a z dohôd o integrovanom monitoringu zo strany Európskej komisie. Vymedzuje sa v ňom štruktúrovaný, iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie národných plánov a ich následného vykonávania, a to aj pokiaľ ide o regionálnu spoluprácu, a zodpovedajúce opatrenia Komisie.
2.
Toto nariadenie sa uplatňuje na týchto päť rozmerov energetickej únie:
a)energetická bezpečnosť,
b)trh s energiou,
c)energetická efektívnosť,
d)dekarbonizácia a
e)výskum, inovácia a konkurencieschopnosť.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767], smernici 2010/31/EÚ a smernici 2012/27/EÚ.
Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:
1.„existujúce politiky a opatrenia“ sú vykonávané a prijaté politiky a opatrenia;
2.„vykonávané politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré platí jedna alebo viac týchto skutočností ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku: priamo uplatniteľné európske právne predpisy alebo vnútroštátne právne predpisy sú v platnosti, bola uzavretá jedna alebo viac dobrovoľných dohôd, boli pridelené finančné zdroje a zmobilizované ľudské zdroje;
3.„prijaté politiky a opatrenia“ sú politiky a opatrenia, pre ktoré bolo prijaté oficiálne vládne rozhodnutie ku dňu predloženia národného plánu alebo správy o pokroku a existuje jasný záväzok vykonávať ich;
4.„plánované politiky a opatrenia“ sú prerokúvané možnosti s reálnou pravdepodobnosťou, že budú prijaté a vykonávané odo dňa predloženia národného plánu alebo správy o pokroku;
5.„prognózy“ sú predpovede antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov alebo vývoja energetického systému vrátane aspoň kvantitatívnych odhadov na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania;
6.„prognózy bez opatrení“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov, ktoré nezahŕňajú účinky všetkých politík a opatrení, ktoré sa plánujú, prijímajú alebo vykonávajú po roku, ktorý bol pre príslušnú prognózu zvolený ako východiskový bod;
7.„prognózy s opatreniami“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov, ktoré zahŕňajú účinky politík a opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov alebo vývoja energetického systému, ktoré boli prijaté a vykonávané;
8.„prognózy s dodatočnými opatreniami“ sú prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov alebo vývoja energetického systému zahŕňajúce účinky politík a opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré boli prijaté a vykonávané cieľom zmierniť zmenu klímy alebo splniť zámery v oblasti energetiky, ako aj účinky politík a opatrení plánovaných na tento účel;
9.„ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ sú záväzný cieľ v rámci celej Únie dosiahnuť do roku 2030 v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990 aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov, záväzný cieľ na úrovni Únie dosiahnuť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov tvoril v roku 2030 aspoň 27 % energie spotrebovanej v Únii, cieľ na úrovni Únie zlepšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 27 %, pričom sa tento cieľ preskúma v roku 2020 s ohľadom na vytýčenú úroveň zlepšenia v Únii o 30 %, a cieľ týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030 alebo akékoľvek následné ciele v tomto ohľade, odsúhlasené Európskou radou alebo Radou EÚ a Parlamentom na rok 2030;
10.„národný inventarizačný systém“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných úprav zriadený v rámci členského štátu na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov a na nahlasovanie a archiváciu inventarizačných informácií;
11.„ukazovateľ“ je kvantitatívny alebo kvalitatívny faktor alebo premenná, ktorý (ktorá) prispieva k lepšiemu pochopeniu pokroku pri vykonávaní;
12.„politiky a opatrenia“ sú všetky nástroje, ktoré prispievajú k plneniu zámerov integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a/alebo vykonávaniu záväzkov podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) dohovoru UNFCCC, medzi ktoré môžu patriť nástroje, ktorých primárnym zámerom nie je obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov alebo zmena v energetickom systéme;
13.„systém politík a opatrení a prognóz“ je systém inštitucionálnych, právnych a procesných opatrení zriadený na nahlasovanie politík a opatrení a prognóz týkajúcich sa antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov, ako aj energetického systému, okrem iného v zmysle požiadaviek článku 32;
14.„technické opravy“ sú úpravy odhadov národných inventúr skleníkových plynov uskutočnené v súvislosti s preskúmaním vykonaným podľa článku 31 v prípade, že predložené inventarizačné údaje nie sú úplné alebo sú zostavené spôsobom, ktorý nie je v súlade s príslušnými medzinárodnými alebo únijnými pravidlami alebo usmerneniami a ktoré majú nahradiť pôvodne predložené odhady;
15.„zabezpečenie kvality“ je plánovaný systém postupov preskúmania určených na zabezpečenie splnenia zámerov týkajúcich sa kvality údajov a nahlasovania čo možno najlepších odhadov a informácií na podporu účinnosti programu kontroly kvality a na pomoc členským štátom;
16.„kontrola kvality“ je systém rutinných technických činností na meranie a kontrolu kvality informácií a odhadov zostavených s cieľom zabezpečiť integritu, správnosť a úplnosť údajov, zistiť a riešiť chyby a opomenutia, zdokumentovať a archivovať údaje a ďalší použitý materiál a zaznamenať všetky činnosti na zabezpečenie kvality;
17.„kľúčové ukazovatele“ sú ukazovatele dosiahnutého pokroku, pokiaľ ide o päť rozmerov energetickej únie v zmysle návrhu Komisie;
18.„plán SET“ je strategický plán pre energetické technológie, ako sa uvádza v oznámení Komisie (2015) 6317.
KAPITOLA 2
INTEGROVANÉ NÁRODNÉ PLÁNY V OBLASTI ENERGETIKY A KLÍMY
Článok 3
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy
1.
Každý členský štát do 1. januára 2019 a potom každých desať rokov Komisii oznámi integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Tieto plány obsahujú prvky uvedené v odseku 2 a prílohe I. Prvý plán sa vzťahuje na obdobie rokov 2021 až 2030. Nasledujúce plány sa vzťahujú na desaťročné obdobie nasledujúce bezprostredne po skončení obdobia, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci plán.
2.
Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pozostávajú z týchto hlavných zložiek:
a)prehľad procesu vypracúvania integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy pozostávajúci zo zhrnutia, opisu konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán a ich výsledkov a regionálnej spolupráce s inými členskými štátmi pri príprave plánu;
b)opis národných zámerov, cieľov a príspevkov každého z piatich rozmerov energetickej únie;
c)opis politík a opatrení plánovaných na dosiahnutie zodpovedajúcich zámerov, cieľov a príspevkov uvedených v písmene b);
d)opis aktuálnej situácie piatich rozmerov energetickej únie aj so zreteľom na energetický systém a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov, ako aj prognózy v súvislosti so zámermi uvedenými v písmene b) a už existujúcimi (vykonávanými a prijatými) politikami a opatreniami;
e)posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b);
f)príloha vypracovaná v súlade s požiadavkami a štruktúrou uvedenými v prílohe II k tomuto nariadeniu, v ktorej sa stanovujú metodiky a politické opatrenia členského štátu na dosiahnutie úspor energie v súlade s článkom 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761] a prílohou V k uvedenej smernici.
3.
Členské štáty pri príprave národných plánov uvedených v odseku 1 zohľadňujú prepojenia medzi piatimi rozmermi energetickej únie a v náležitých prípadoch používajú konzistentné údaje a predpoklady vo všetkých piatich rozmeroch.
4.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 na účely zmeny prílohy I s cieľom prispôsobiť ju zmenám rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky, vývoju na trhu s energiou a novým požiadavkám dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.
Článok 4
Národné zámery, ciele a príspevky pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy stanovia tieto hlavné zámery, ciele a príspevky, ako sa uvádza v oddiele A.2 prílohy I:
a)pokiaľ ide o rozmer „dekarbonizácia“:
1.vzhľadom na emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov a s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve EÚ:
i)záväzný národný cieľ členského štátu týkajúci sa emisií skleníkových plynov a ročné záväzné národné limity podľa nariadenia [ ] [ESR];
ii)záväzky členského štátu podľa nariadenia [ ] [LULUCF];
iii)iné prípadné národné zámery a ciele konzistentné s platnými dlhodobými stratégiami znižovania emisií.
iv)iné prípadné zámery a ciele vrátane cieľov v jednotlivých sektoroch a adaptačných cieľov;
2.vzhľadom na energiu z obnoviteľných zdrojov:
i)na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na predstavoval do roku 2030 aspoň 27 %, ako sa uvádza v článku 3 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767], príspevok k tomuto cieľu, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov daného členského štátu na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030, s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021;
ii)trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch vykurovania a chladenia, elektriny a dopravy;
iii)trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe a celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW;
b)pokiaľ ide o rozmer „energetická efektívnosť“:
1.orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 30 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti.
Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej spotreby energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Musia vysvetliť svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;
2.kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 – 2030 podľa článku 7 o povinných úsporách energie v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761];
3.zámery pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných);
4.celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období rokov 2020 až 2030 podľa článku 5 o vzorovej úlohe budov verejných subjektov v rámci smernice 2012/27/EÚ;
5.iné národné zámery v oblasti energetickej efektívnosti vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a sektorových cieľov v oblastiach ako doprava, vykurovanie a chladenie;
c)pokiaľ ide o rozmer „energetická bezpečnosť“:
1.národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín;
2.národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;
3.národné zámery vzhľadom na pripravenosť riešiť situácie obmedzenej alebo prerušenej dodávky z určitého zdroja energie v súlade s plánmi, ktoré sa majú vypracovať podľa nariadenia [podľa návrhu COM(2016) 52 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010], ako aj podľa nariadenia [podľa návrhu COM(2016) 862 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES] vrátane časového harmonogramu dosahovania zámerov;
4.národné zámery vzhľadom na zavádzanie domácich zdrojov energie (predovšetkým energie z obnoviteľných zdrojov);
d)pokiaľ ide o rozmer „vnútorný trh s energiou“:
1.miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %; členské štáty musia vysvetliť použitú východiskovú metodiku;
2.kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich rozmerov stratégie energetickej únie;
3.národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad integrácia trhov a prepojenie trhov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
4.národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov;
e)pokiaľ ide o rozmer „výskum, inovácia a konkurencieschopnosť:
1.národné zámery a ciele financovania verejného a súkromného výskumu a inovácií vo vzťahu k energetickej únii; v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov. Tieto ciele a zámery by mali byť v súlade s cieľmi a zámermi stanovenými v stratégii energetickej únie a v pláne SET;
2.národné zámery na rok 2050 týkajúce sa zavádzania nízkouhlíkových technológií;
3.národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti.
Článok 5
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
1.
Členské štáty sa pri stanovovaní svojho prínosu k podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej hrubej spotrebe energie v roku 2030 a poslednom roku obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány, podľa článku 4 písm. a) ods. 2 bodu (i) zohľadnia:
a)opatrenia stanovené v [prepracovanom znení smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
b)opatrenia prijaté na dosiahnutie cieľa v oblasti energetickej efektívnosti prijatého podľa smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761];
c)iné opatrenia na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch a na úrovni Únie a
d)okolnosti, ktoré majú vplyv na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad:
i)spravodlivé rozdelenie využitia v celej Európskej únii;
ii)hospodársky potenciál;
iii)zemepisné a prírodné obmedzenia vrátane obmedzení neprepojených oblastí a regiónov a
iv)úroveň energetického prepojenia medzi členskými štátmi.
2.
Členské štáty kolektívne zabezpečia, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 27 % energie získanej z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni Únie.
Článok 6
Proces stanovenia príspevku členských štátov v oblasti energetickej efektívnosti
1.
Členské štáty pri stanovovaní svojho orientačného národného príspevku v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 a posledný rok obdobia, na ktoré sa vzťahujú následné národné plány podľa článku 4 písm. b) bodu 1, zabezpečia, aby:
a)spotreba energie v Únii v roku 2020 nepresiahla 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie a aby spotreba energie v Únii v roku 2030 nepresiahla 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie v prvom desaťročnom období;
b)sa dosiahol záväzný cieľ Únie na rok 2030 uvedený v článkoch 1 a 3 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761].
Členské štáty okrem toho zohľadnia:
a)opatrenia stanovené v smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761];
b)iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.
2.
Členské štáty pri stanovovaní svojho príspevku uvedeného v odseku 1 môžu zohľadniť okolnosti, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej a koncovej energie, ako napríklad:
a)zvyšný potenciál nákladovo efektívnych úspor energie;
b)vývoj a prognózu hrubého domáceho produktu;
c)zmeny v dovoze a vývoze energie;
d)rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrovú energiu, zachytávanie a ukladanie CO2 a
e)včasné opatrenia.
Článok 7
Vnútroštátne politiky a opatrenia pre každý z piatich rozmerov energetickej únie
Členské štáty v súlade s prílohou I opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy hlavné existujúce (vykonávané a prijaté) a plánované politiky a opatrenia predovšetkým na dosiahnutie zámerov stanovených v národnom pláne vrátane opatrení na zabezpečenie regionálnej spolupráce a primeraného financovania na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
Článok 8
Analytický základ integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.
Členské štáty opíšu v súlade so štruktúrou a formátom podľa prílohy I súčasnú situáciu každého z piatich rozmerov energetickej únie vrátane energetického systému a emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania pomocou záchytov v čase predloženia národného plánu alebo na základe najnovších dostupných informácií. Členské štáty takisto stanovia a opíšu prognózy každého z piatich rozmerov energetickej únie na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030), ktoré majú vyplynúť z existujúcich (vykonávaných a prijatých) politík a opatrení.
2.
Členské štáty opíšu vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy svoje hodnotenie na vnútroštátnej a prípadne regionálnej úrovni, pokiaľ ide o:
a)vplyv na rozvoj energetického systému a emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou záchytov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2040 (ako aj na rok 2030) v rámci plánovaných politík a opatrení vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
b)makroekonomický, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti plánovaných politík a opatrení uvedených v článku 7 a ďalej konkretizovaných v prílohe I na prvé desaťročné obdobie aspoň do roku 2030 vrátane porovnania s prognózami založenými na existujúcich (vykonávaných a prijatých) politikách a opatreniach uvedených v odseku 1;
c)interakcie medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami v rámci politického rozmeru a medzi existujúcimi (vykonávanými a prijatými) a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov v prvom desaťročnom období aspoň do roku 2030. Prognózy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, infraštruktúr a integrácie trhov musia byť spojené so spoľahlivými scenármi energetickej efektívnosti.
Článok 9
Návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.
Členské štáty musia do 1. januára 2018 a potom každých desať rokov pripraviť a predložiť Komisii návrh integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 ods. 1.
2.
Komisia môže pre členské štáty vydať odporúčania k návrhom plánov v súlade s článkom 28. V týchto odporúčaniach sa stanovujú najmä:
a)úroveň ambície zámerov, cieľov a príspevkov na kolektívne dosiahnutie zámerov energetickej únie a najmä cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;
b)politiky a opatrenia týkajúce sa zámerov na úrovni členských štátov a únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom;
c)interakcia a konzistentnosť existujúcich (vykonávaných a prijatých) a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.
3.
Členské štáty pri finalizácii svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v čo najväčšej miere zohľadňujú všetky odporúčania Komisie.
Článok 10
Verejná konzultácia
Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky práva Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať na príprave návrhov plánov uvedených v článku 9 a k návrhom svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré predkladajú Komisii, pripoja zhrnutie názorov verejnosti. Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice 2001/42/ES, vychádza sa z toho, že konzultácie uskutočnené v súlade s uvedenou smernicou spĺňajú aj povinnosť týkajúcu sa verejných konzultácií podľa tohto nariadenia.
Článok 11
Regionálna spolupráca
1.
Členské štáty navzájom spolupracujú na regionálnej úrovni, aby účinne plnili ciele, zámery a príspevky stanovené vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
2.
Členské štáty v dostatočnom predstihu pred predložením návrhov svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy Komisii podľa článku 9 ods. 1 identifikujú príležitosti na regionálnu spoluprácu a konzultujú so susednými členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, ktoré prejavia záujem. Členské štáty vo svojich návrhoch integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy uvedú výsledky takýchto regionálnych konzultácií a prípadne aj spôsob zohľadnenia pripomienok.
3.
Komisia uľahčuje spoluprácu a konzultácie medzi členskými štátmi o návrhoch plánov, ktoré sa jej predkladajú podľa článku 9, na účely ich finalizácie.
4.
Členské štáty vo svojich konečných integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy zohľadnia pripomienky iných členských štátov podľa odsekov 2 a 3 a vysvetlia, ako boli tieto pripomienky zohľadnené.
5.
Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty pri vykonávaní politík a opatrení svojich plánov naďalej spolupracujú na regionálnej úrovni.
Článok 12
Posúdenie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
Komisia posudzuje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy a ich aktualizácie oznámené podľa článkov 3 a 13. Posudzuje najmä, či:
a)ciele, zámery a príspevky sú dostatočné na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a v prvom desaťročnom období najmä cieľov rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;
b)plány spĺňajú požiadavky článkov 3 až 11 a odporúčania Komisie vydané podľa článku 28.
Článok 13
Aktualizácia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy
1.
Členské štáty do 1. januára 2023 a potom každých 10 rokov predkladajú Komisii návrh aktualizácie posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3 alebo Komisii potvrdia, že plán zostáva v platnosti.
2.
Členské štáty do 1. januára 2024 a potom každých 10 rokov oznamujú Komisii aktualizáciu posledného oznámeného integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy uvedeného v článku 3, pokiaľ nepotvrdia, že plán zostáva v platnosti podľa odseku 1 tohto článku.
3.
Členské štáty smú ciele, zámery a príspevky v aktualizácii uvedenej v odseku 2 upravovať iba tak, aby odrážali vyššiu ambíciu v porovnaní s cieľmi, zámermi a príspevkami uvedenými v poslednom oznámenom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy.
4.
Členské štáty sa usilujú, aby v aktualizovanom pláne zmiernili akékoľvek nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré sa prejavia ako súčasť integrovaného nahlasovania podľa článkov 15 až 22.
5.
Členské štáty pri príprave aktualizácie uvedenej v odseku 2 zohľadňujú najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
6.
Postupy uvedené v článku 9 ods. 2 a článku 11 sa uplatňujú na prípravu a posudzovanie aktualizovaných integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
KAPITOLA 3
DLHODOBÉ STRATÉGIE ZNIŽOVANIA EMISIÍ
Článok 14
Dlhodobé stratégie znižovania emisií
1.
Členské štáty do 1. januára 2020 a potom každých 10 rokov pripravia a Komisii nahlásia svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií s perspektívou 50 rokov s cieľom prispieť k:
a)plneniu záväzkov Únie a členských štátov v rámci dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov a zlepšiť ich odstraňovanie pomocou záchytov;
b)splneniu zámeru, ktorým je udržanie nárastu priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvyšovania teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;
c)dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšenia ich odstraňovania pomocou záchytov vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie znížiť do roku 2050 emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 nákladovo efektívnym spôsobom, a to v kontexte potrebných znížení, ktoré podľa IPCC majú dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok.
2.
Dlhodobé stratégie znižovania emisií zahŕňajú:
a)celkové zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov;
b)zníženie emisií a zlepšenie ich odstraňovania pomocou záchytov v jednotlivých sektoroch vrátane elektrickej energie, v priemysle, doprave a sektore budov (obytné budovy a budovy terciárneho sektora), v poľnohospodárstve a využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF);
c)predpokladaný pokrok pri prechode na hospodárstvo s nízkymi emisiami skleníkových plynov vrátane intenzity skleníkových plynov, intenzity CO2 hrubého domáceho produktu a stratégií pre súvisiaci výskum, vývoj a inováciu;
d)odkazy na iné národné dlhodobé plánovanie.
3.
Dlhodobé stratégie znižovania emisií a integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy uvedené v článku 3 by mali byť vo vzájomnom súlade.
4.
Členské štáty bezodkladne sprístupnia verejnosti svoje dlhodobé stratégie znižovania emisií a všetky ich aktualizácie.
KAPITOLA 4
PODÁVANIE SPRÁV
Oddiel 1
Dvojročné správy o pokroku a nadväzné opatrenia
Článok 15
Integrované národné správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy
1.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, každý členský štát do 15. marca 2021 a potom každé dva roky podáva Komisii správu o stave vykonávania integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy prostredníctvom integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy vo všetkých piatich kľúčových rozmeroch energetickej únie.
2.
Správa uvedená v odseku 1 musí obsahovať:
a)informácie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov, zámerov a príspevkov uvedených v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri vykonávaní politík a opatrení potrebných na ich splnenie;
b)informácie uvedené v článkoch 18 až 22, a v prípade potreby aktualizované informácie o politikách a opatreniach v súlade s týmito článkami;
c)politiky a opatrenia, ako aj prognózy antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov v súlade s článkom 16;
d)informácie o národných plánoch a stratégiách týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy v súlade s článkom 17 ods. 1;
e)kópie dvojročných správ a v príslušných rokoch národné oznámenia predložené sekretariátu dohovoru UNFCCC;
f)odhady zlepšenia kvality ovzdušia a zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a iné prínosy konkrétnych opatrení energetickej efektívnosti;
g)ročné správy uvedené v článku 17 ods. 2 a článku 23.
Únia a členské štáty predkladajú dvojročné správy v súlade s rozhodnutím 2/CP.17 Konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC a národné oznámenia v súlade s článkom 12 dohovoru UNFCCC sekretariátu dohovoru UNFCCC.
3.
Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu, technických podrobností a postupu, pokiaľ ide o informácie uvedené v odsekoch 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.
4.
Frekvencia a rozsah informácií a aktualizácií uvedených v odseku 2 písm. b) musia byť v rovnováhe s potrebou zabezpečiť dostatočnú istotu pre investorov.
5.
Ak Komisia vydala odporúčania podľa článku 27 ods. 2 alebo 3, dotknutý členský štát zahrnie do svojej správy uvedenej v odseku 1 tohto článku informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať a vykonávať, s cieľom reagovať na tieto odporúčania. Takéto informácie musia obsahovať podrobný harmonogram vykonávania.
Článok 16
Integrované podávanie správ o politikách a opatreniach týkajúcich sa skleníkových plynov, ako aj o prognózach
1.
Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každé dva roky podajú Komisii informácie:
a)o svojich vnútroštátnych politikách a opatreniach podľa prílohy IV a
b)o svojich vnútroštátnych prognózach antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov, usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (fluórované uhľovodíky a plnofluórované uhľovodíky) uvedených v časti 2 prílohy III. Vo vnútroštátnych prognózach sa zohľadňujú všetky politiky a opatrenia prijaté na úrovni Únie a tieto prognózy zahŕňajú informácie stanovené v prílohe V.
2.
Členské štáty nahlasujú najaktuálnejšie prognózy, ktoré majú k dispozícii. Ak členský štát každé dva roky nepredloží do 15. marca vo svojich prognózach úplné odhady a Komisia na základe postupov na zabezpečenie kvality alebo kontroly kvality dospeje k záveru, že daný členský štát nemôže vyplniť medzery v odhadoch, Komisia môže po porade s dotknutým členským štátom vypracovať odhady potrebné na zostavenie prognóz Únie.
3.
Členský štát oznámi Komisii všetky významné zmeny informácií nahlasovaných podľa odseku 1 počas prvého roka nahlasovacieho obdobia do 15. marca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola podaná predchádzajúca správa.
4.
Členské štáty sprístupnia verejnosti v elektronickej forme svoje vnútroštátne prognózy podľa odseku 1, ako aj všetky relevantné posúdenia nákladov a účinkov národných politík a opatrení pri vykonávaní politík Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska obmedzenia emisií skleníkových plynov spolu s relevantnými podkladovými technickými správami. Súčasťou týchto prognóz a posúdení by mali byť opisy použitých modelov a metodických prístupov, vymedzenie pojmov a východiskové predpoklady.
Článok 17
Integrované podávanie správ o vnútroštátnych adaptačných opatreniach, finančnej a technologickej podpore poskytovanej rozvojovým krajinám a o príjmoch z aukcií
1.
Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každé dva roky podajú Komisii informácie o svojich národných plánoch a stratégiách týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy, v ktorých uvedú vykonané alebo plánované opatrenia na uľahčenie adaptácie na zmenu klímy vrátane informácií uvedených v časti 1 prílohy VI.
2.
Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každoročne (rok X) podajú Komisii informácie:
a)o podporovaní rozvojových krajín vrátane informácií uvedených v časti 2 prílohy VI;
b)o použití príjmov, ktoré členské štáty získali aukciou kvót podľa článku 10 ods. 1 a článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES vrátane informácií uvedených v časti 3 prílohy VI.
3.
Členské štáty sprístupnia verejnosti správy predložené Komisii podľa tohto článku.
4.
Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu a postupov predkladania, ktoré sa týkajú nahlasovania informácií členskými štátmi podľa tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 37 ods. 3.
Článok 18
Integrované podávanie správ o energii z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie:
a)o vykonávaní týchto trajektórií a zámerov:
1.národná trajektória celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030;
2.národné trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy;
3.trajektórie technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa využijú na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej spotreby energie jednotlivých technológií za každú technológiu a sektor v Mtoe a celkového plánovaného inštalovaného výkonu za každú technológiu a sektor v MW;
4.trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu); V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt LULUCF;
5.prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napríklad podiel biopalív, podiel moderných biopalív, podiel biopalív vyrábaných z hlavných plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde, podiel elektrickej energie vyrobenej z biomasy bez produkcie tepla, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity a výrobcovia, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi);
b)o vykonávaní týchto politík a opatrení:
1.vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie vnútroštátneho príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bod i) vrátane opatrení špecifických pre jednotlivé sektory a technológie s osobitným preskúmaním vykonávania opatrení stanovených v článkoch 23, 24 a 25 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
2.osobitné opatrenia regionálnej spolupráce;
3.bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, osobitné opatrenia na poskytovanie finančnej podpory vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy;
4.osobitné opatrenia na splnenie požiadaviek článkov 15, 16, 17, 18, 21 a 22 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
5.opatrenia na podporu využívania energie z biomasy, najmä nových zdrojov biomasy s ohľadom na dostupnosť biomasy (domáci potenciál aj dovoz z tretích krajín) a iného využitia biomasy (sektory súvisiace s poľnohospodárstvom a lesníctvom), ako aj opatrenia na udržateľnosť vyrábanej a používanej biomasy;
c)uvedené v časti 1 prílohy VII.
Článok 19
Integrované podávanie správ o energetickej efektívnosti
Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie:
a)o vykonávaní týchto národných trajektórií, zámerov a cieľov:
1.trajektória spotreby primárnej a koncovej energie v rokoch 2020 až 2030 ako príspevok vnútroštátnych úspor energie k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 na úrovni Únie vrátane východiskovej metodiky;
2.zámery dlhodobej obnovy vnútroštátneho fondu verejných a súkromných obytných aj komerčných budov;
3.v prípade potreby aktualizácia iných národných zámerov uvedených v národnom pláne;
b)o vykonávaní týchto politík a opatrení:
1.vykonávané, prijaté a plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného príspevku energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v článku 6 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynovej a elektrickej infraštruktúry a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;
2.v prípade potreby trhové nástroje, ktoré budú stimulovať zlepšenia energetickej efektívnosti vrátane, ale nie výlučne, daní, poplatkov a kvót týkajúcich sa energie;
3.národné povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne opatrenia podľa článku 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761] v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu;
4.dlhodobá stratégia obnovy vnútroštátneho fondu verejných aj súkromných bytových a komerčných budov vrátane politík a opatrení na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov;
5.politiky a opatrenia na podporu energetických služieb vo verejnom sektore a opatrenia na odstránenie regulačných a neregulačných prekážok, ktoré bránia zavádzaniu zmlúv o energetickej efektívnosti a iných modelov služieb v oblasti energetickej efektívnosti;
6.prípadná regionálna spolupráca v tejto oblasti;
7.bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, prípadné finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v oblasti energetickej efektívnosti na vnútroštátnej úrovni;
c)uvedené v časti 2 prílohy VII.
Článok 20
Integrované podávanie správ o energetickej bezpečnosti
Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie o vykonávaní:
a)národných zámerov týkajúcich sa diverzifikácie zdrojov energie a dodávateľských krajín, uskladňovania, reakcie na dopyt;
b)národných zámerov vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín;
c)národných zámerov týkajúcich sa rozvoja schopnosti riešiť obmedzenú alebo prerušenú dodávku z určitého zdroja energie vrátane zemného plynu a elektrickej energie;
d)národných zámerov týkajúcich sa zavádzania domácich zdrojov energie, predovšetkým energie z obnoviteľných zdrojov;
e)vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až d);
f)regionálnej spolupráce pri realizácii cieľov a politík uvedených v písmenách a) až d);
g)bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, prípadných finančných opatrení vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni.
Článok 21
Integrované podávanie správ o vnútornom trhu s energiou
1.
Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy informácie o vykonávaní týchto zámerov a opatrení:
a)miera prepojenia elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 vo vzťahu k cieľu týkajúcemu sa prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 %;
b)kľúčové národné zámery vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v ktoromkoľvek z piatich kľúčových rozmerov energetickej únie;
c)prípadne hlavné projekty plánované v oblasti infraštruktúry, iné než projekty spoločného záujmu;
d)národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad prípadná integrácia a prepojenie trhov;
e)národné zámery týkajúce sa energetickej chudoby vrátane počtu domácností trpiacich energetickou chudobou;
f)národné zámery týkajúce sa prípadného zabezpečenia primeranosti elektrickej siete;
g)vykonávaných, prijatých a plánovaných politík a opatrení na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách a) až f);
h)regionálna spolupráca pri realizácii zámerov a politík uvedených v písmenách a) až g);
i)bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, prípadné finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v oblasti vnútorného trhu s energiou na vnútroštátnej úrovni;
j)opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov.
2.
Informácie, ktoré poskytuje členský štát podľa odseku 1, musia byť v súlade so správou národných regulačných orgánov a prípadne vychádzať z takejto správy, a to podľa článku 59 ods. 1 písm. h) [prepracovaného znenia smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016) 864] a článku 41 ods. 1) písm. e) smernice 2009/73/ES.
Článok 22
Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti
Členské štáty zahrnú do integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy, ktorá sa uvádza v článku 15, informácie o vykonávaní týchto zámerov a opatrení:
a)národné zámery a politiky, ktoré premietajú ciele a politiky plánu SET do vnútroštátneho kontextu;
b)národné zámery týkajúce sa celkových (verejných aj súkromných) výdavkov na výskum a inováciu v oblasti technológií čistej energie, ako aj nákladov na technológie a rozvoj výkonnosti;
c)prípadne národné zámery zahŕňajúce dlhodobé ciele do roku 2050 týkajúce sa zavedenia technológií na dekarbonizáciu priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a prípadne súvisiacej infraštruktúry na prepravu, používanie a ukladanie uhlíka;
d)národné zámery týkajúce sa postupného rušenia dotácií na energiu;
e)vykonávané, prijaté a plánované politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov uvedených v písmenách b) a c);
f)spolupráca s inými členskými štátmi pri realizácii zámerov a opatrení uvedených v písmenách b) až d) vrátane koordinácie politík a opatrení prostredníctvom plánu SET, ako napríklad zosúladenie výskumných programov a spoločných programov;
g)prípadné finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni.
Oddiel 2
Ročné podávanie správ
Článok 23
Ročné podávanie správ
1.
Členské štáty do 15. marca 2021 a potom každoročne (rok X) Komisii nahlasujú:
a)svoje približné inventúry skleníkových plynov za rok X-1;
b)informácie podľa článku 6 ods. 2 smernice 2009/119/ES;
c)informácie podľa bodu 3 prílohy IX k smernici 2013/30/EÚ, v súlade s článkom 25 uvedenej smernice.
Na účely písmena a) Komisia na základe približných inventúr skleníkových plynov členských štátov alebo, ak niektorý členský štát nezaslal svoje približné inventúry do uvedeného dátumu, na základe vlastných odhadov každý rok vypracuje približnú inventúru skleníkových plynov v Únii. Komisia sprístupní tieto informácie verejnosti každý rok do 30. septembra.
2.
Členské štáty od roku 2023 stanovia a Komisii každoročne (X) do 15. marca nahlásia konečné údaje inventúry skleníkových plynov a každoročne do 15. januára predbežné údaje vrátane informácií o skleníkových plynoch a o inventúre podľa prílohy III.
3.
Členské štáty každoročne do 15. apríla predložia sekretariátu dohovoru UNFCCC národné inventúry obsahujúce informácie predložené Komisii o konečných údajoch inventúry skleníkových plynov v súlade s odsekom 2 tohto článku. Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne zostaví inventúru skleníkových plynov v Únii a pripraví správu o inventúre skleníkových plynov v Únii a do 15. apríla každého roka ich predloží sekretariátu dohovoru UNFCCC.
4.
Členské štáty v rokoch 2027 – 2032 nahlásia Komisii do 15. januára predbežné národné inventarizačné údaje a do 15. marca konečné národné inventarizačné údaje, ktoré pripravili pre príslušné účty LULUCF na účely správ o súlade podľa článku 12 nariadenia [] [LULUCF].
5.
Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom:
a)zmeniť časť 2 prílohy III prostredníctvom doplnenia alebo vypustenia látok v zozname skleníkových plynov;
b)doplniť toto nariadenie prijatím hodnôt potenciálu globálneho otepľovania a určením usmernení pre inventúru, ktoré sa uplatňujú v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody.
6.
Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, technických podrobností, formátu a postupov členských štátov na účely predkladania približných inventúr skleníkových plynov podľa odseku 1, inventúr skleníkových plynov podľa odseku 2 a započítaných emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v súlade s článkami 5 a 12 nariadenia [] [LULUCF]. Pri navrhovaní takýchto vykonávacích aktov Komisia zohľadní harmonogram dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody na monitorovanie a nahlasovanie týchto informácií a príslušné rozhodnutia prijaté orgánmi dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody s cieľom zabezpečiť, aby Únia ako zmluvná strana dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody dodržiavala svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ. V uvedených vykonávacích aktoch sa stanovia aj termíny pre spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi pri príprave správy o inventúre skleníkových plynov v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.
ODDIEL 3
Platforma nahlasovania informácií
Článok 24
Platforma elektronického nahlasovania informácií
1.
Komisia zriadi online platformu nahlasovania informácií na uľahčenie komunikácie medzi Komisiou a členskými štátmi a na podporu spolupráce medzi členskými štátmi.
2.
Členské štáty využívajú online platformu na nahlasovanie informácií Komisii podľa tejto kapitoly, keď sa platforma stane funkčnou.
KAPITOLA 5
SÚHRNNÉ POSÚDENIE POKROKU A POLITICKÁ REAKCIA NA ZABEZPEČENIE DOSIAHNUTIA CIEĽOV ÚNIE –– MONITOROVANIE KOMISIOU
Článok 25
Posúdenie pokroku
1.
Komisia do 31. októbra 2021 a potom každé dva roky posúdi najmä na základe integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy, ďalších informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, ukazovateľov a európskych štatistík, ak sú k dispozícii:
a)pokrok dosiahnutý na úrovni Únie pri plnení zámerov energetickej únie vrátane prvého desaťročného obdobia, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä na účely zabránenia akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o ciele Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030;
b)pokrok, ktorý každý členský štát dosiahol pri plnení svojich cieľov, zámerov a príspevkov a vykonávaní politík a opatrení stanovených vo svojom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy;
c)celkový vplyv leteckej dopravy na celosvetovú klímu vrátane vplyvu iných emisií než emisií alebo účinkov CO2 na základe údajov o emisiách poskytnutých členskými štátmi podľa článku 23 a podľa potreby zlepší toto posúdenie odkazom na vedecký pokrok a údaje z leteckej dopravy.
2.
V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri dosahovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie na základe lineárnej trajektórie počnúc 20 % v roku 2020 a končiac aspoň 27 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) ods. 2 bode i).
3.
V oblasti energetickej efektívnosti Komisia v rámci svojho posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi pokrok pri kolektívnom dosahovaní maximálnej spotreby energie na úrovni Únie 1 321 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 987 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2030, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a).
Komisia pri svojom posúdení postupuje podľa týchto krokov:
a)zohľadní, či bol dosiahnutý čiastkový cieľ Únie najviac 1 483 Mtoe primárnej energetickej spotreby a 1 086 Mtoe konečnej energetickej spotreby v roku 2020;
b)posúdi, či pokrok členských štátov znamená, že Únia ako celok je na správnej ceste k dosiahnutiu úrovne energetickej spotreby v roku 2030, ako sa uvádza v prvom pododseku, pričom zohľadní posúdenie informácií, ktoré členské štáty poskytli vo svojich integrovaných národných správach o pokroku v oblasti energetiky a klímy;
c)využije výsledky modelovania budúcich trendov spotreby energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a ďalšie doplnkové analýzy.
4.
Komisia do 31. októbra 2021 a potom každý rok posúdi najmä na základe informácií nahlásených podľa tohto nariadenia, či Únia a jej členské štáty dosiahli dostatočný pokrok pri plnení týchto bodov:
a)záväzky podľa článku 4 dohovoru UNFCCC a článku 3 Parížskej dohody, ako sa stanovujú v rozhodnutiach prijatých Konferenciou zmluvných strán dohovoru UNFCCC alebo Konferenciou zmluvných strán dohovoru UNFCCC pôsobiacou ako zasadnutie zmluvných strán Parížskej dohody;
b)povinnosti stanovené v článku 4 nariadenia [] [ESR] a článku 4 nariadenia [ ] [LULUCF];
c)zámery stanovené v integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy s cieľom dosiahnuť zámery energetickej únie a v prvom desaťročnom období splniť ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.
5.
Komisia do 31. októbra 2019 a potom každé štyri roky posúdi vykonávanie smernice 2009/31/ES.
6.
Komisia vo svojom posúdení vezme do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.
7.
Komisia podá správu o svojom posúdení podľa tohto článku ako súčasť správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 29.
Článok 26
Následné opatrenia v prípade nesúladu s nosnými zámermi a cieľmi energetickej únie podľa nariadenia o spoločnom úsilí
1.
Komisia na základe posúdenia podľa článku 25 vydá odporúčania členskému štátu podľa článku 28, ak vývoj politiky v danom členskom štáte vykazuje nesúlad s nosnými zámermi energetickej únie.
2.
Komisia môže vydať stanoviská k akčným plánom, ktoré predkladajú členské štáty v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia [ ] [ESR].
Článok 27
Reakcia na nedostatočnú ambíciu integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a na nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov a zámerov Únie v oblasti energetiky a klímy
1.
Ak Komisia na základe svojho posúdenia integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ako aj ich aktualizácií podľa článku 12 dospeje k záveru, že ciele, zámery a príspevky národných plánov alebo ich aktualizácií nepostačujú na kolektívne dosahovanie zámerov energetickej únie a najmä cieľov Únie do roku 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v prvom desaťročnom období, musí prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť kolektívne dosiahnutie uvedených zámerov a cieľov. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, v takýchto opatreniach sa musí brať do úvahy úroveň ambície príspevkov členských štátov k cieľu Únie do roku 2030 stanovených v národných plánoch a ich aktualizáciách.
2.
Ak Komisia na základe vlastného posúdenia podľa článku 25 ods. 1 písm. b) dospeje k záveru, že členský štát nedosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov, zámerov a príspevkov alebo vykonávaní politík a opatrení stanovených v jeho integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy, vydá odporúčania danému členskému štátu podľa článku 28. Komisia pri vydávaní týchto odporúčaní zohľadňuje včasné ambiciózne úsilie členských štátov o príspevok k cieľu Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.
3.
Ak Komisia na základe súhrnného posúdenia integrovaných národných správ členských štátov o pokroku v oblasti energetiky a klímy podľa článku 25 ods. 1 písm. a) a prípadne ďalších informačných zdrojov dospeje k záveru, že Únii hrozí nesplnenie zámerov energetickej únie, a najmä počas prvého desaťročného obdobia cieľov Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, môže vydať odporúčania všetkým členským štátom podľa článku 28 na zmiernenie tohto rizika. Komisia okrem týchto odporúčaní prijme v prípade potreby opatrenia na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť najmä dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, v takýchto opatreniach sa zohľadňuje včasné ambiciózne úsilie členských štátov prispieť k cieľu Únie na rok 2030.
4.
Ak v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, bez toho, aby boli dotknuté opatrenia na úrovni Únie uvedené v odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 2 v roku 2023 k záveru, že lineárna trajektória Únie uvedená v článku 25 ods. 2 nie je kolektívne splnená, členské štáty do roku 2024 zabezpečia, aby sa na riešenie každého prejaveného nedostatku prijali dodatočné opatrenia, ako napríklad:
a)úprava podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania a chladenia uvedeného v článku 23 ods. 1 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
b)úprava podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy uvedeného v článku 25 ods. 1 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
c)finančný príspevok do platformy financovania zriadenej na úrovni Únie a prispievajúcej k projektom energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú priamo alebo nepriamo riadi Komisia;
d)iné opatrenia na zvýšenie miery využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
V takýchto opatreniach sa zohľadňuje úroveň ambície včasných príspevkov príslušného členského štátu k cieľom Únie na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Ak členský štát od roku 2021 nezachová základný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na svojej hrubej konečnej energetickej spotrebe podľa článku 3 ods. 3 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767], musí príslušný členský štát zabezpečiť, aby každé nedodržanie tohto základného podielu bolo kompenzované finančným príspevkom do platformy financovania uvedenej v písm. c) prvého pododseku. Členské štáty môžu na účely tohto pododseku a prvého pododseku písmena c) použiť svoje príjmy z ročných emisných kvót podľa smernice 2003/87/ES.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom stanoviť potrebné ustanovenia na zriadenie a fungovanie platformy financovania uvedenej v písmene c).
5.
Ak v oblasti energetickej efektívnosti, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia na úrovni Únie podľa odseku 3, Komisia dospeje na základe svojho posúdenia podľa článku 25 ods. 1 a 3 v roku 2023 k záveru, že pokrok ku kolektívnemu dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti uvedenému v článku 25 ods. 3 prvom pododseku je nedostatočný, do roku 2024 prijme opatrenia okrem opatrení uvedených v smernici 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 765] a smernici 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 761] s cieľom zabezpečiť, aby záväzné ciele na rok 2030 v oblasti energetickej efektívnosti boli splnené. Týmito dodatočnými opatreniami sa môže zlepšiť najmä:
a)energetická účinnosť výrobkov, a to podľa smernice 2010/30/EÚ a smernice 2009/125/ES;
b)energetická hospodárnosť budov, a to podľa smernice 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 765] a smernice 2012/27/ES [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 761];
c)energetická účinnosť dopravy.
Článok 28
Odporúčania Komisie členským štátom
1.
Komisia podľa potreby vydáva odporúčania členským štátom s cieľom zabezpečiť dosiahnutie zámerov energetickej únie.
2.
Ak sa v tomto nariadení odkazuje na tento článok, uplatňujú sa tieto zásady:
a)príslušný členský štát v najväčšej možnej miere zohľadňuje odporúčanie v duchu solidarity medzi členskými štátmi a Úniou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom;
b)členský štát vo svojej integrovanej národnej správe o pokroku v oblasti energetiky a klímy vypracovanej v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo vydané odporúčanie, uvedie, ako v najvyššej miere zohľadnil toto odporúčanie a ako ho vykonal alebo ako ho plánuje vykonať. Ak sa od neho odchyľuje, musí to zdôvodniť;
c)tieto odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra.
Článok 29
Správa o stave energetickej únie
1.
Komisia do 31. októbra každého roka predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o stave energetickej únie.
2.
Správa o stave energetickej únie obsahuje okrem iného tieto prvky:
a)posúdenie vykonané podľa článku 25;
b)prípadné odporúčania podľa článku 28;
c)fungovanie trhu s uhlíkom podľa článku 10 ods. 5 smernice 2003/87/ES vrátane informácií o uplatňovaní smernice 2003/87/ES podľa článku 21 ods. 2 tej istej smernice;
d)každé dva roky správu o udržateľnosti bioenergie v Únii s informáciami konkretizovanými v prílohe VIII;
e)každé dva roky správu o dobrovoľných schémach, vzhľadom na ktoré Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 27 ods. 4 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] s informáciami konkretizovanými v prílohe IX k tomuto nariadeniu;
f)správu o celkovom pokroku o uplatňovaní [prepracovaného znenia smernice 2009/72/ES podľa návrhu COM(2016) 864] podľa článku 69 uvedenej smernice;
g)správu o celkovom pokroku o uplatňovaní smernice 2009/73/ES podľa článku 52 uvedenej smernice;
h)správu o celkovom pokroku týkajúcom sa povinných schém energetickej efektívnosti uvedených v článku 7a smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 761];
i)správu o celkovom pokroku členských štátov pri vytváraní úplného a fungujúceho energetického trhu;
j)skutočnú kvalitu palív v jednotlivých členských štátoch a zemepisné pokrytie palivami s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg s cieľom poskytnúť prehľad údajov o kvalite palív v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa nahlasujú podľa smernice 98/70/ES;
k)ďalšie otázky relevantné pre realizáciu energetickej únie vrátane verejnej a súkromnej pomoci.
KAPITOLA 6
NÁRODNÉ SYSTÉMY A SYSTÉMY ÚNIE TÝKAJÚCE SA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A ICH ODSTRAŇOVANIA POMOCOU ZÁCHYTOV
Článok 30
Národné inventarizačné systémy a inventarizačný systém Únie
1.
Členské štáty do 1. januára 2021 zriadia, prevádzkujú a snažia sa neustále zlepšovať národné inventarizačné systémy na odhad antropogénnych emisií skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy III k tomuto nariadeniu zo zdrojov a ich odstraňovanie pomocou záchytov a zabezpečenie včasnosti, transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti svojich inventúr skleníkových plynov.
2.
Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné inventarizačné úrady mali prístup k informáciám uvedeným v prílohe X k tomuto nariadeniu, využívali systémy nahlasovania vytvorené podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 s cieľom zlepšiť odhady fluórovaných plynov v národných inventúrach skleníkových plynov a boli schopné vykonávať každoročné kontroly konzistentnosti uvedené v písmenách i) a j) časti 1 prílohy III k tomuto nariadeniu.
3.
Týmto sa zriaďuje inventarizačný systém Únie, ktorého účelom je zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť národných inventúr voči inventúre skleníkových plynov Únie. Komisia vedie, udržiava a snaží sa neustále zlepšovať tento systém, ktorý zahŕňa stanovenie programu na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality, stanovenie kvalitatívnych zámerov a vypracovanie plánu zabezpečenia kvality inventúry a kontroly kvality, postupov na doplnenie odhadov emisií na účely zostavenia inventúry Únie podľa odseku 5 tohto článku a preskúmaní uvedených v článku 31.
4.
Komisia vykoná úvodnú kontrolu správnosti predbežných inventarizačných údajov skleníkových plynov, ktoré majú predkladať členské štáty podľa článku 23 ods. 2. Výsledky týchto kontrol zašle členským štátom do šiestich týždňov od termínu na predloženie údajov. Členské štáty poskytnú odpovede na všetky relevantné otázky položené v rámci úvodnej kontroly do 15. marca spolu s predložením konečnej inventúry za rok X-2.
5.
Ak členský štát nepredloží inventarizačné údaje potrebné na zostavenie inventúry Únie do 15. marca, Komisia môže po porade a v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom vypracovať odhady na doplnenie údajov, ktoré tento členský štát predložil. Komisia na tento účel použije usmernenia uplatniteľné pri vypracúvaní národných inventúr skleníkových plynov.
6.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o obsah, štruktúru, formát a postup predkladania informácií o národných inventarizačných systémoch a požiadavkách na zriadenie, prevádzkovanie a fungovanie národných a únijných inventarizačných systémov. Pri príprave týchto aktov Komisia zohľadní všetky relevantné rozhodnutia, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody.
Článok 31
Preskúmanie inventúr
1.
V rokoch 2027 a 2032 Komisia vykoná komplexné preskúmanie údajov národných inventúr, ktoré predložili členské štáty podľa článku 23 ods. 3 tohto nariadenia s cieľom monitorovať znižovanie alebo obmedzovanie emisií skleníkových plynov členských štátov podľa článkov 4, 9 a 10 nariadenia [ ] [ESR], znižovanie emisií a zlepšovanie odstraňovania emisií pomocou záchytov v členských štátoch podľa článkov 4 a 12 nariadenia [ ] [LULUCF] a akékoľvek ďalšie ciele týkajúce sa znižovania alebo obmedzovania emisií skleníkových plynov stanovené v právnych predpisoch Únie. Členské štáty sa v plnej miere zapájajú do tohto procesu.
2.
Komplexné preskúmanie uvedené v odseku 1 zahŕňa:
a)kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti predložených informácií;
b)kontroly na zistenie prípadov, v ktorých sú inventarizačné údaje vypracované v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi dohovoru UNFCCC alebo pravidlami Únie;
c)kontroly na zistenie prípadov, v ktorých sa započítavanie LULUCF vykonáva v rozpore s usmerňujúcimi dokumentmi dohovoru UNFCCC alebo pravidlami Únie, a
d)v prípade potreby a po porade s členskými štátmi výpočet nevyhnutných výsledných technických opráv.
3.
Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť časový rozvrh a postup na vykonanie komplexného preskúmania vrátane úloh uvedených v odseku 2 tohto článku a zabezpečenie náležitej konzultácie s členskými štátmi vzhľadom na závery preskúmaní. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.
4.
Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví celkový súčet emisií za relevantné roky vyplývajúci z opravených inventarizačných údajov každého členského štátu po dokončení preskúmania zameraného zvlášť na emisné údaje relevantné pre článok 9 nariadenia [ ] [ESR] a zvlášť na emisné údaje uvedené v časti 1 písm. c) prílohy III k tomuto nariadeniu a takisto stanoví celkový súčet emisií a ich odstránenia relevantný pre článok 4 nariadenia [ ] [LULUCF].
5.
Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 13 nariadenia [ ] [LULUCF] jeden mesiac od dátumu uverejnenia vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu s článkom 4 nariadenia [ ] [LULUCF] vrátane zmien týchto údajov vyplývajúcich z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článku 11 nariadenia [ ] [LULUCF].
6.
Údaje za každý členský štát zaznamenané v registroch zriadených podľa článku 11 nariadenia [ ] [ESR] jeden mesiac od dátumu kontroly súladu s nariadením [ ] [LULUCF] podľa odseku 5 tohto článku sa použijú na kontrolu súladu podľa článku 9 nariadenia [ ] [ESR] za roky 2021 a 2026. Kontrola súladu podľa článku 9 nariadenia [ ] [ESR] za roky 2022 až 2025 a 2027 až 2030 sa vykoná jeden mesiac po dátume vykonania kontroly súladu za predchádzajúci rok. Táto kontrola zahŕňa zmeny týchto údajov vyplývajúce z toho, že členský štát využije flexibilitu podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia [ ][ESR].
Článok 32
Národné systémy a systém Únie týkajúce sa politík a opatrení a prognóz
1.
Členské štáty a Komisia musia k 1. januáru 2021 prevádzkovať a snažia sa neustále zlepšovať národné systémy a systém Únie pre nahlasovanie politík a opatrení a nahlasovanie prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov. Súčasťou uvedených systémov sú príslušné inštitucionálne, právne a procesné opatrenia vytvorené v rámci členského štátu a Únie na hodnotenie politík a vypracovanie prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov.
2.
Členské štáty a Komisia sa usilujú zabezpečiť včasnosť, transparentnosť, presnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a úplnosť nahlásených informácií o politikách a opatreniach a o prognózach antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania pomocou záchytov v zmysle článku 16 vrátane použitia a uplatnenia údajov, metód a modelov a vykonávania činností na zabezpečenie kvality a kontroly kvality, ako aj analýzy citlivosti.
3.
Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu a postupu predkladania informácií o národných systémoch a systéme Únie, ktoré sa týkajú politík a opatrení a prognóz podľa odsekov 1 a 2 tohto článku a článku 16. Pri navrhovaní týchto aktov Komisia zohľadní relevantné rozhodnutia, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC alebo Parížskej dohody vrátane medzinárodne dohodnutých požiadaviek na nahlasovanie informácií, ako aj s harmonogramami monitorovania a nahlasovania týchto informácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 37 ods. 3.
Článok 33
Zriadenie a prevádzkovanie registrov
1.
Únia a členské štáty sú povinné zriadiť a viesť registre na presné započítavanie národne definovaného príspevku podľa článku 4 ods. 13 Parížskej dohody a medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania zmeny klímy podľa článku 6 uvedenej dohody.
2.
Únia a členské štáty môžu viesť svoje registre v rámci konsolidovaného systému spoločne s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi.
3.
Údaje v registroch uvedených v odseku 1 tohto článku sa sprístupňujú ústrednému správcovi určenému podľa článku 20 smernice 2003/87/ES.
4.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zriadiť registre uvedené v odseku 1 tohto článku a s cieľom zabezpečiť prostredníctvom registrov Únie a členských štátov potrebné technické vykonávanie príslušných rozhodnutí dohovoru UNFCCC alebo orgánov Parížskej dohody v súlade s odsekom 1 tohto článku.
KAPITOLA 7
SPOLUPRÁCA A PODPORA
Článok 34
Spolupráca medzi členskými štátmi a Úniou
1.
Členské štáty v plnej miere spolupracujú a koordinujú sa navzájom a s Úniou v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú najmä:
a)procesu prípravy, prijímania, oznamovania a posudzovania integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy podľa článkov 9 až 12;
b)procesu prípravy, prijímania, oznamovania a posudzovania integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy podľa článku 15 a ročného podávania správ podľa článku 23;
c)procesu týkajúceho sa odporúčaní Komisie a realizácie týchto odporúčaní podľa článku 9 ods. 2 a 3, článku 15 ods. 5, článku 26 ods. 1 a článku 27 ods. 2 a 3;
d)zostavovania inventúry skleníkových plynov v Únii a prípravy správy o inventúre skleníkových plynov v Únii podľa článku 23 ods. 3;
e)vypracovania národnej správy Únie podľa článku 12 dohovoru UNFCCC a dvojročnej správy Únie podľa rozhodnutia 2/CP.17 alebo následných príslušných rozhodnutí, ktoré prijali orgány dohovoru UNFCCC;
f)postupov preskúmania a zabezpečovania súladu podľa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody v súlade so všetkými uplatniteľnými rozhodnutiami podľa dohovoru UNFCCC, ako aj postupov Únie pri preskúmaní inventúr skleníkových plynov členských štátov, ako sa uvádza v článku 31;
g)akýchkoľvek úprav po procese preskúmania uvedeného v článku 31 alebo iných zmien inventúr a správ o inventúre, ktoré sa predložia alebo majú predložiť sekretariátu dohovoru UNFCCC;
h)zostavovania približnej inventúry skleníkových plynov v Únii podľa článku 23 ods. 1 písm. a) a článku 23 ods. 1 posledného pododseku.
2.
Komisia môže poskytnúť technickú podporu členským štátom v súvislosti s povinnosťami podľa tohto nariadenia, a to na základe žiadosti členského štátu.
Článok 35
Úloha Európskej environmentálnej agentúry
Komisii v jej práci pomáha Európska environmentálna agentúra, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu rozmeru dekarbonizácie a energetickej efektívnosti s článkami 14, 15, 16, 17, 18, 19, 23, 24, 25, 29, 30, 31, 32 a 34 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Ide o pomoc, ktorá sa vyžaduje pri:
a)zhromažďovaní informácií, ktoré nahlásili členské štáty o politikách a opatreniach a o prognózach;
b)vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality informácií, ktoré nahlásili členské štáty o prognózach a o politikách a opatreniach;
c)vypracovaní odhadov alebo doplnení odhadov dostupných Európskej komisii v prípade údajov o prognózach, ktoré členské štáty nenahlásili;
d)zhromažďovaní údajov z európskej štatistiky, ak sú k dispozícii a sú vhodné z hľadiska načasovania, ako sa vyžaduje na účely správy Európskemu parlamentu a Rade o stave energetickej únie, ktorú pripravuje Komisia;
e)šírení informácií zhromaždených podľa tohto nariadenia vrátane vedenia a aktualizovania databázy o politikách a opatreniach členských štátov na zmiernenie zmeny klímy a Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy v súvislosti s vplyvmi, zraniteľnosťou a adaptáciou na zmenu klímy;
f)vykonávaní postupov na zabezpečenie kvality a kontrolu kvality pri príprave inventúry skleníkových plynov v Únii;
g)zostavovaní inventúry skleníkových plynov v Únii a vypracovaní správy o inventúre skleníkových plynov v Únii;
h)vypracovaní odhadov pre údaje, ktoré neboli v rámci národných inventúr skleníkových plynov nahlásené;
i)vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 31;
j)zostavovaní približnej inventúry skleníkových plynov v Únii.
KAPITOLA 8
DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ
Článok 36
Vykonávanie delegovania právomocí
1.
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 4, článku 23 ods. 5, článku 27 ods. 4, článku 30 ods. 6 a článku 33 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.
Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 4, článku 23 ods. 5, článku 27 ods. 4, článku 30 ods. 6 a článku 33 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.
Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určil každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
5.
Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.
Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 4, článku 23 ods. 5, článku 27 ods. 4, článku 30 ods. 6 a článku 33 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
KAPITOLA 9
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Výbor pre energetickú úniu
1.
Komisii pomáha Výbor pre energetickú úniu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pracuje v príslušných sektorových zloženiach relevantných pre toto nariadenie.
2.
Tento výbor nahrádza výbor zriadený článkom 8 rozhodnutia 93/389/EHS, článkom 9 rozhodnutia 280/2004/ES a článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Odkazy na výbor zriadený podľa uvedených právnych aktov sa považujú za odkazy na výbor zriadený týmto nariadením.
3.
Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 38
Preskúmanie
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2026 a potom každých päť rokov správu o fungovaní tohto nariadenia, o jeho príspevku k riadeniu energetickej únie a o súlade s ustanoveniami tohto nariadenia o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní s inými právnymi predpismi Únie alebo budúcimi rozhodnutiami týkajúcimi sa dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody. Komisia môže v prípade potreby predkladať návrhy.
Článok 39
Zmeny smernice 94/22/ES
Smernica 94/22/ES sa mení takto:
1.v článku 8 sa vypúšťa odsek 2;
2.článok 9 sa vypúšťa.
Článok 40
Zmeny smernice 98/70/ES
Smernica 98/70/ES sa mení takto:
1.v článku 8 sa v odseku 4 vypúšťa druhá veta;
2.v článku 7a ods. 1 treťom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:
„celkový objem každého typu paliva alebo dodávanej energie a“;
3.v článku 7a sa v odseku 2 prvá veta nahrádza takto:
„Členské štáty od dodávateľov požadujú, aby do 31. decembra 2020 pokiaľ možno postupne znížili emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie až o 10 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá stanovenou v prílohe II k smernici Rady (EÚ) 2015/652.“.
Článok 41
Zmena smernice 2009/31/ES
V článku 38 smernice 2009/31/ES sa vypúšťa odsek 1.
Článok 42
Zmeny nariadenia (ES) č. 663/2009
Nariadenie (ES) č. 663/2009 sa mení takto:
1.v článku 27 sa vypúšťajú odseky 1 a 3;
2.článok 28 sa vypúšťa.
Článok 43
Zmena nariadenia (ES) č. 715/2009
Článok 29 nariadenia (ES) č. 715/2009 sa vypúšťa.
Článok 44
Zmeny smernice 2009/73/ES
Smernica 2009/73/ES sa mení takto:
1.článok 5 sa vypúšťa;
2.článok 52 sa nahrádza takto:
„Článok 52
Podávanie správ
Komisia monitoruje a preskúmava uplatňovanie tejto smernice a Európskemu parlamentu a Rade podáva správu o celkovom pokroku ako prílohu k správe o stave energetickej únie uvedenej v článku 29 nariadenia [XX/20XX] [toto nariadenie].“.
Článok 45
Zmena smernice Rady 2009/119/ES
V článku 6 smernice Rady 2009/119/ES sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Do 15. marca každého roka každý členský štát zašle Komisii zhrnutie evidencie zásob uvedenej v odseku 1, v ktorom sa uvedie aspoň množstvo a druh núdzových zásob zahrnutých v evidencii k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho roka.“.
Článok 46
Zmeny smernice 2010/31/EÚ
Smernica 2010/31/EÚ sa mení takto:
1.V článku 2a smernice 2010/31/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 765] sa vkladá tento odsek 4:
„4. Dlhodobá stratégia uvedená v odseku 1 sa predkladá Komisii ako súčasť integrovaného národného plánu v oblasti energetiky a klímy podľa článku 3 nariadenia [XX/20XX] [toto nariadenie].“;
2.v článku 5 ods. 2 druhom pododseku sa vypúšťa veta: „Správa môže byť zahrnutá do akčných plánov energetickej účinnosti uvedených v článku 14 ods. 2 smernice 2006/32/ES.“;
3.v článku 9 sa odsek 5 nahrádza takto:
„Komisia v rámci svojej správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 29 nariadenia [XX/20XX] [toto nariadenie] podáva každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie. Komisia na základe tejto správy vypracúva akčný plán a v prípade potreby navrhuje odporúčania a opatrenia podľa článkov 27 a 28 nariadenia [XX/20XX] [toto nariadenie] na zvyšovanie počtu týchto budov a podporuje najlepšie postupy týkajúce sa nákladovo efektívnej transformácie existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.“;
4.v článku 10 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Článok 47
Zmeny smernice 2012/27/EÚ
Smernica 2012/27/EÚ sa mení takto:
1.v článku 4 sa vypúšťa posledný odsek;
2.v článku 18 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e);
3.v článku 24 sa vypúšťajú odseky 1 až 4 a 11;
4.príloha XIV sa vypúšťa.
Článok 48
Zmeny smernice 2013/30/EÚ
V článku 25 smernice 2013/30/EÚ sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Členské štáty každoročne v rámci ročného podávania správ podľa článku 23 nariadenia [XX/20XX] [toto nariadenie] podávajú Komisii informácie uvedené v prílohe IX bode 3.“.
Článok 49
Zmeny smernice Rady (EÚ) 2015/652
Smernica Rady (EÚ) 2015/652 sa mení takto:
1.v prílohe I časti 2 sa vypúšťajú body 2, 3, 4 a 7.
2.Príloha III sa mení takto:
a)bod 1 sa nahrádza takto:
„1. Členské štáty majú oznamovať údaje uvedené v bode 3. Tieto údaje sa musia oznamovať za všetky palivá a energiu uvádzané na trh v každom členskom štáte. Ak sa s fosílnymi palivami zmiešavajú viaceré biopalivá, musia sa predložiť údaje za každé biopalivo.“;
b)v bode 3 sa vypúšťajú písmená e) a f).
3.Príloha IV sa mení takto:
a)vypúšťajú sa tieto formuláre na predkladanie informácií pre konzistentnosť oznamovaných údajov:
- Pôvod – jednotliví dodávatelia
- Pôvod – spoloční dodávatelia
- Miesto nákupu
b)v poznámkach k formátu sa vypúšťajú body 8 a 9.
Článok 50
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021 s výhradou prechodných ustanovení uvedených v článku 51. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.
Článok 51
Prechodné ustanovenia
Odchylne od článku 50 tohto nariadenia sa článok 7 a článok 17 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 525/2013 naďalej uplatňujú na správy obsahujúce údaje požadované podľa uvedených článkov za roky 2018, 2019 a 2020.
Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na preskúmanie inventarizačných údajov skleníkových plynov za roky 2018, 2019 a 2020.
Článok 22 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa naďalej uplatňuje na predloženie správy požadovanej podľa uvedeného článku.
Článok 52
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 33, článok 46 ods. 2 až 4 a článok 47 ods. 3 a 4 sa uplatňujú od 1. januára 2021.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda
LEGISLATÍVNE FINANČNÉ VÝKAZY
Útvary Komisie
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) o riadení energetickej únie
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
32: Energetika
34: Oblasť klímy
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
☑ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy
Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť koordinované a súvislé vykonávanie stratégie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch, ako aj spoločné dosahovanie cieľov energetickej únie, a to prostredníctvom kombinácie opatrení EÚ a členských štátov na základe zefektívnených povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania a funkčného postupu riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi.
Zriadenie energetickej únie je súčasťou desiatich politických priorít Komisie a tento návrh je dôležitým prvkom strategického rámca energetickej únie.
Návrh vypracovali spoločne GR pre energetiku a GR pre oblasť klímy.
1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Osobitný cieľ č.
V prípade GR pre energetiku: Osobitný cieľ č. 6: Vykonávanie celkovej stratégie energetickej únie a príslušné nadväzujúce opatrenia.
V prípade GR pre oblasť klímy: Osobitný cieľ č. 6: Vykonávanie stratégie energetickej únie v záujme posilnenia mechanizmu riadenia v oblasti klímy a energetiky vrátane efektívnejšieho podávania správ a plánovania v období po roku 2020 (v koordinácii s GR ENER).
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Výdavky GR pre energetiku sa realizujú prostredníctvom činnosti ABB 32 02 Tradičné a obnoviteľné energie (alebo ABB 1: Tradičné a obnoviteľné energie).
V pláne riadenia na rok 2016 a v súlade s novou štruktúrou osobitných cieľov vzhľadom na energetickú úniu ABB 1 prispieva k všetkým 6 osobitným cieľom vrátane aspektov konkurencieschopnosti osobitného cieľa č. 5.
Na GR CLIMA sa vzťahuje činnosť ABB 34 02: Opatrenia na ochranu klímy na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.
Integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a príslušnými správami o pokroku by sa mala minimalizovať administratívna záťaž pre členské štáty a Komisiu a súčasne by sa mala zlepšiť kvalita informácií a transparentnosť, zaistiť včasné vykonávanie a monitorovanie cieľov energetickej únie a takisto by sa mali zlepšiť vzájomné prepojenie a synergia medzi oblasťami energetiky a klímy.
Zefektívnením existujúcich povinností členských štátov týkajúcich sa plánovania a podávania správ a povinností Komisie týkajúcich sa monitorovania by sa zlepšila situácia pre všetky zainteresované strany v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie, ktorými sú účinnosť, efektívnosť, pridaná hodnota EÚ, relevantnosť a súdržnosť.
Okrem toho sa týmto návrhom určí obsah a primeraná periodicita národných plánov, správ o pokroku a integrovaného monitorovania zo strany Komisie, ako aj súvisiaci proces riadenia medzi členskými štátmi a Komisiou vrátane regionálnej koordinácie. Jeho účelom je synchronizácia s päťročnými cyklami preskúmania podľa Parížskej dohody o zmene klímy.
1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.
Vykonávaním návrhu by sa mali zaručiť transparentné informácie o spoločnom pokroku členských štátov a EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie v období do roku 2030 a po tomto roku a mal by sa zabezpečiť rámec riadenia vhodný na vykonávanie stratégie energetickej únie.
Ukazovateľ vykonávania návrhu: počet členských štátov, ktoré včas predložia integrované plány (ako sa stanovuje v nariadení).
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
Členské štáty by mali predkladať menej národných plánov a správ požadovaných podľa rôznych sektorových právnych nástrojov, ale namiesto toho by mali v pravidelných intervaloch predkladať integrované plány a správy Komisii. Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi by mala Komisia vypracúvať potrebné monitorovacie správy.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie
Po prvé, vzhľadom na to, že niektoré prvky stratégie energetickej únie súvisia s cieľmi stanovenými na úrovni EÚ, je potrebná činnosť na úrovni EÚ na zaistenie dosiahnutia týchto cieľov, ako aj na zabezpečenie súdržnosti politík v oblasti energetiky a klímy v rámci EÚ a v jej členských štátoch, pri súčasnom zachovaní flexibility pre členské štáty.
Väčšinu energetických problémov, ktorým Únia čelí, navyše nemožno vyriešiť bez koordinácie vnútroštátnych opatrení. To isté platí aj pre zmenu klímy, ktorá je vo svojej podstate problémom prekračujúcim hranice, ktorý nemožno vyriešiť len opatreniami na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Preto je nevyhnutná koordinácia opatrení v oblasti klímy na európskej aj globálnej úrovni. Opatrenia na úrovni EÚ sú teda opodstatnené pri monitorovaní pokroku pri vykonávaní politík v oblasti energetiky a klímy v celej EÚ v súlade s cieľmi energetickej únie, ako aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiou.
Po druhé, z dôvodu cezhraničného významu všetkých rozmerov energetickej únie sú opatrenia na úrovni EÚ potrebné na ďalšiu podporu zintenzívnenej spolupráce medzi členskými štátmi. Žiaden z rozmerov energetickej únie nemožno účinne vykonávať bez procesu riadenia EÚ medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorým sa zároveň zaistí regionálnejší prístup k politike v oblasti energetiky a zmeny klímy. Taktiež je potrebné vytvoriť podporný rámec na zaistenie toho, aby EÚ bola pripravená plne sa zapojiť do procesov preskúmania podľa Parížskej dohody pri zabezpečení maximálnej synchronizácie a synergie.
Po tretie, opatrenia na úrovni EÚ sú odôvodnené z hľadiska cieľa iniciatívy, ktorým je zefektívnenie existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania, keďže existujúce právne predpisy EÚ v rámci acquis v oblasti energetiky, ako aj nariadenie o mechanizme monitorovania možno zmeniť len prostredníctvom legislatívnych návrhov, aby sa znížila administratívna záťaž pre členské štáty a Komisiu a posilnila súdržnosť plánovania a podávania správ a aby sa zaistila aj porovnateľnosť národných plánov a správ o pokroku.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Väčšina súčasných povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania je prínosom z hľadiska užitočných informácií o konkrétnej oblasti politiky a podpory vykonávania konkrétnych cieľov politiky stanovených v sektorových právnych predpisoch. Súčasnými povinnosťami Komisie týkajúcimi sa podávania správ sa zaisťuje, že Komisia informuje Európsky parlament, Radu a verejnosť o výsledkoch dosiahnutých vďaka uplatňovaniu právnych predpisoch EÚ a o pokroku EÚ a jej členských štátov pri plnení príslušných povinností podľa medzinárodných záväzkov v rámci UNFCCC.
Existujúci rámec však nevyhovuje cieľom do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky a cieľom energetickej únie, keďže sa ním nedá zaistiť súdržnosť politík pokiaľ ide o povinnosti v oblasti energetiky a konzistentnosť medzi oblasťami energetiky a klímy. Okrem toho sa administratívne náklady pri niektorých súčasných plánoch a správach považujú za vysoké.
1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Tento návrh je v súlade s revíziou smernice 2009/28/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie), smernice 2010/31/EÚ (smernica o energetickej hospodárnosti budov), smernice 2012/27/EÚ (smernica o energetickej efektívnosti) a iniciatívou novej koncepcie trhu.
Taktiež je v súlade s rozhodnutím č. 406/2009 ES (rozhodnutie o spoločnom úsilí – platné na obdobie rokov 2013 až 2020), jeho navrhovaným nástupcom na obdobie rokov 2021 až 2030, COM(2016) 482 final – 2016/0231 (COD) (návrh nariadenia o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy), ako aj s návrhom LULUCF, COM(2016) 479 final – 2016/0230 (COD) (návrh nariadenia o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy). Účelom týchto iniciatív je vytvorenie právneho rámca na obdobie po roku 2020 pre jednotlivé sektory, pričom súčasným návrhom sa stanoví celkový rámec riadenia na dosiahnutie cieľov energetickej únie.
Zároveň je v súlade so smernicou 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého.
1.6.Trvanie a finančný vplyv
◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním
–◻
Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.
–◻
Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.
☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2018 a trvanie je neobmedzené,
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
☑ Priame hospodárenie na úrovni Komisie
–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–◻
prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi
x Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,
–x subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–◻ verejnoprávne subjekty,
–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
Na plnenie požiadaviek tohto nariadenia bude potrebná účasť Spoločného výskumného centra (JRC) a Európskej environmentálnej agentúry (EEA).
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Nariadením sa stanovuje periodicita a podmienky plánovania, podávania správ a monitorovania zo strany členských štátov a Komisie. Na plnenie úloh monitorovania zo strany Komisie bude potrebná externá technická podpora od zmluvného partnera. Okrem toho sa plánuje vytvorenie nového komunikačného nástroja vrátane webovej platformy a verejného webového sídla na výmenu informácií a osvedčených postupov a poskytovanie informácií verejnosti.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Zistené riziká.
Členské štáty sa môžu oneskoriť pri plnení svojich povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ. Aj z tohto dôvodu sa zriadi webová databáza. Kvalita a úplnosť údajov môžu najmä na začiatku procesu takisto predstavovať významné riziká.
Riziká spojené s fungovaním webovej platformy sa týkajú najmä problémov súvisiacich s IT, akými sú možné zlyhanie systému a problémy s dôvernosťou informácií.
2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.
Predpokladané metódy kontroly sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v pravidlách uplatňovania.
2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
[…][Okruh………………………...……………]
|
DRP/NRP
|
z krajín EZVO
|
z kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
5 Administratíva
|
32 01 01
Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov v oblasti politiky energetiky
|
NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
5 Administratíva
|
32 01 02
Výdavky na externých zamestnancov a ostatné výdavky na riadenie v rámci podpory politiky energetiky
|
NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
5 Administratíva
|
34 01 01
Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov v oblasti politiky klímy
|
NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
5 Administratíva
|
34 01 02
Výdavky na externých zamestnancov a ostatné výdavky na riadenie v rámci podpory politiky klímy
|
NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
1A
|
32 02 02
Podporné činnosti pre európsku energetickú politiku a vnútorný trh s energiou
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
2
|
34 02 01
Zníženie emisií skleníkových plynov (zmierňovanie)
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
[Okruh………………………………………]
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
|
[…][XX.YY.YY.YY]
|
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
Odhadované výdavky uvedené v tomto oddiele sa v plnej miere zohľadnia v súčasnom plánovanom finančnom krytí daných rozpočtových riadkov do roku 2020.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
Číslo 1A
|
Okruh 1A – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
|
|
GR: <ENER>
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
2018 + 2019 + 2020 SPOLU
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
Záväzky
|
(1)
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
(2)
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <ENER> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+ 3
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU <1A.>
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
2
|
Udržateľný rast: prírodné zdroje
|
|
GR: <CLIMA>
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
|
SPOLU
2018 + 2019 + 2020
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtový riadok 34 02 01
|
Záväzky
|
(1a)
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <CLIMA> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1a + 1b
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
= 2a + 2b
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4 a)
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
(5 a)
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6 a)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU <2>
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
|
0
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
Platby
|
|
0
|
0,150
|
0,350
|
|
|
|
|
0,500
|
Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0
|
1,000
|
1,000
|
|
|
|
|
2,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0
|
0,300
|
0,700
|
|
|
|
|
1,000
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4
viacročného finančného rámca SPOLU
(referenčná suma)
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0
|
1,000
|
1,000
|
|
|
|
|
2,000
|
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0
|
0,300
|
0,700
|
|
|
|
|
1,000
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
5
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
|
SPOLU
2018 + 2019 + 2020
|
|
GR: <ENER, CLIMA>
|
|
• Ľudské zdroje
|
2,356
|
2,356
|
2,356
|
|
|
|
|
7,068
|
|
• Ostatné administratívne výdavky
|
0,280
|
0,280
|
0,280
|
|
|
|
|
0,840
|
|
GR <ENER, CLIMA> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
2,636
|
2,636
|
2,636
|
|
|
|
|
7,908
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
2,636
|
2,636
|
2,636
|
|
|
|
|
7,908
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
|
SPOLU
2018 + 2019 + 2020
|
|
Rozpočtové prostriedky SPOLU
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca
|
Záväzky
|
2,636
|
3,636
|
3,636
|
|
|
|
|
9,908
|
|
|
Platby
|
2,636
|
2,936
|
3,336
|
|
|
|
|
8,908
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy
⇩
|
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
2018 + 2019 + 2020
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Typ
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Celkový počet
|
Náklady spolu
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
– Technická pomoc pre Komisiu pri monitorovaní pokroku členských štátov
|
|
|
|
0
|
|
0,250
|
|
0,440
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,690
|
|
–Vývoj a prevádzkovanie databázy
|
|
|
|
0
|
|
0,250
|
|
0,060
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,310
|
|
– Zmluva o poskytovaní služieb na podporu monitorovania GR CLIMA
|
SER
|
|
|
|
1
|
0,500
|
1
|
0,500
|
|
|
|
|
|
|
|
|
1,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
0
|
|
1,000
|
|
1,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2,000
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
NÁKLADY SPOLU
|
|
0
|
|
1,000
|
|
1,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2,000
|
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.1.Zhrnutie
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–☑
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
2018 + 2019 + 2020
|
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
1,686 + 0,670
|
1,686 +
0,670
|
1,686 +
0,670
|
|
|
|
|
7,068
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,280
|
0,280
|
0,280
|
|
|
|
|
0,840
|
|
Medzisúčet pre OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
2,636
|
2,636
|
2,636
|
|
|
|
|
7,908
|
|
Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ostatné administratívne
výdavky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Medzisúčet
mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
CELKOVÝ SÚČET
|
2,636
|
2,636
|
2,636
|
|
|
|
|
7,908
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–☑
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
|
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
|
|
XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
12 + 5
|
12 + 5
|
12 + 5
|
|
|
|
XX 01 01 02 (delegácie)
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
10 01 05 01 (priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
• Externí zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: EPPČ)
|
|
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
|
1
|
1
|
1
|
|
|
|
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách)
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 04 yy
|
‒ ústredie
|
|
|
|
|
|
|
|
– delegácie
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
18
|
18
|
18
|
|
|
32 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu (GR ENER).
34 predstavuje príslušnú oblasť politiky (GR CLIMA).
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
12 (ENER) + 5 (CLIMA)
|
|
Externí zamestnanci
|
1 (ENER)
|
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
–☑
Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.
Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
N
|
Rok
N+1
|
Rok
N+2
|
Rok
N+3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–☑
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻
Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻
vplyv na vlastné zdroje
–◻
vplyv na rôzne príjmy
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N+1
|
Rok
N+2
|
Rok
N+3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.
Legislatívny finančný výkaz – „Agentúry“
Európska environmentálna agentúra
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]
3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) o riadení energetickej únie
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
☑ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy
Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť koordinované a jednotné vykonávanie stratégie energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch, ako aj spoločné dosahovanie cieľov energetickej únie, a to prostredníctvom kombinácie opatrení EÚ a členských štátov na základe zefektívnených povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania a funkčného postupu riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi.
Zriadenie energetickej únie je súčasťou desiatich politických priorít Komisie a tento návrh je dôležitým prvkom strategického rámca energetickej únie.
Návrh vypracovali spoločne GR pre energetiku a GR pre oblasť klímy.
1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Osobitný cieľ č.
V prípade GR pre energetiku: Osobitný cieľ č. 6: Vykonávanie celkovej stratégie energetickej únie a príslušné nadväzujúce opatrenia
V prípade GR pre oblasť klímy: Pre GR pre oblasť klímy: Osobitný cieľ č. 6: Vykonávanie stratégie energetickej únie v záujme posilnenia mechanizmu riadenia v oblasti klímy a energetiky vrátane efektívnejšieho podávania správ a plánovania v období po roku 2020 (v koordinácii s GR ENER).
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Výdavky GR pre energetiku sa realizujú prostredníctvom činnosti ABB 32 02 Tradičné a obnoviteľné energie (alebo ABB 1: Tradičné a obnoviteľné energie).
V pláne riadenia na rok 2016 a v súlade s novou štruktúrou osobitných cieľov /vzhľadom na energetickú úniu ABB 1 prispieva k všetkým 6 osobitným cieľom vrátane aspektov konkurencieschopnosti osobitného cieľa č. 5.
Na GR CLIMA sa vzťahuje činnosť ABB 34 02: Opatrenia na ochranu klímy na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.
Návrh sa týka aj strategickej oblasti 1.3 viacročného pracovného programu Európskej environmentálnej agentúry: Formovanie vykonávania politiky v oblasti zmierňovania zmeny klímy a v oblasti energetiky, ako aj strategickej oblasti 3.2: Vývoj technických systémov.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.
Integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a príslušnými správami o pokroku by sa mala minimalizovať administratívna záťaž pre členské štáty a Komisiu a súčasne by sa mala zlepšiť kvalita informácií a transparentnosti, zaistiť včasné vykonávanie a monitorovanie cieľov energetickej únie a takisto by sa mali zlepšiť vzájomné prepojenia a synergia medzi oblasťami energetiky a klímy.
Zefektívnením existujúcich povinností členských štátov týkajúcich sa plánovania a podávania správ a povinností Komisie týkajúcich sa monitorovania by sa zlepšila situácia pre všetky zainteresované strany v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie, ktorými sú účinnosť, efektívnosť, pridaná hodnota EÚ, relevantnosť a súdržnosť.
Okrem toho sa týmto návrhom určí obsah a primeraná periodicita národných plánov, správ o pokroku a integrovaného monitorovania zo strany Komisie, ako aj súvisiaci proces riadenia medzi členskými štátmi a Komisiou vrátane regionálnej koordinácie. Jeho účelom je synchronizácia s päťročnými cyklami preskúmania podľa Parížskej dohody o zmene klímy.
1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.
Vykonávaním návrhu by sa mali zaručiť transparentné informácie o spoločnom pokroku členských štátov a EÚ spoločne pri dosahovaní cieľov energetickej únie v období do roku 2030 a po tomto roku a mal by sa zabezpečiť rámec riadenia vhodný na vykonávanie stratégie energetickej únie.
Ukazovateľ vykonávania návrhu: počet členských štátov, ktoré včas predložia integrované plány, dvojročné správy o pokroku a výročné správy (ako sa stanovuje v nariadení).
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
Členské štáty by mali predkladať menej národných plánov a správ požadovaných podľa rôznych sektorových právnych nástrojov, ale namiesto toho by mali v pravidelných intervaloch predkladať integrované plány a správy Komisii. Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi by mala Komisia vypracúvať potrebné monitorovacie správy.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie
Po prvé, vzhľadom na to, že niektoré prvky stratégie energetickej únie súvisia s cieľmi stanovenými na úrovni EÚ, je potrebná činnosť na úrovni EÚ na zaistenie dosiahnutia týchto cieľov, ako aj na zabezpečenie súdržnosti politík v oblasti energetiky a klímy v rámci EÚ a v jej členských štátoch, pri súčasnom zachovaní flexibility pre členské štáty.
Väčšinu energetických problémov, ktorým Únia čelí, navyše nemožno vyriešiť bez koordinácie vnútroštátnych opatrení. To isté platí aj pre zmenu klímy, ktorá je vo svojej podstate problémom prekračujúcim hranice, ktorý nemožno vyriešiť len na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Preto je nevyhnutná koordinácia opatrení v oblasti klímy na európskej aj globálnej úrovni. Opatrenia na úrovni EÚ sú teda opodstatnené pri monitorovaní pokroku pri vykonávaní politík v oblasti energetiky a klímy v celej EÚ v súlade s cieľmi energetickej únie, ako aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiou.
Po druhé, z dôvodu cezhraničného významu všetkých rozmerov energetickej únie sú opatrenia na úrovni EÚ potrebné na ďalšiu podporu zintenzívnenej spolupráce medzi členskými štátmi. Žiaden z rozmerov energetickej únie nemožno účinne vykonávať bez procesu riadenia EÚ medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorým sa zároveň zaistí regionálnejší prístup k politike v oblasti energetiky a zmeny klímy. Taktiež je potrebné vytvoriť podporný rámec na zaistenie toho, aby EÚ bola pripravená plne sa zapojiť do procesov preskúmania podľa Parížskej dohody pri zabezpečení maximálnej synchronizácie a synergie.
Po tretie, opatrenia na úrovni EÚ sú odôvodnené z hľadiska cieľa iniciatívy, ktorým je zefektívnenie existujúcich povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania, keďže existujúce právne predpisy EÚ v rámci acquis v oblasti energetiky, ako aj nariadenie o mechanizme monitorovania možno zmeniť len prostredníctvom legislatívnych návrhov, aby sa znížila administratívna záťaž pre členské štáty a Komisiu a posilnila súdržnosť plánovania a podávania správ a aby sa zaistila aj porovnateľnosť národných plánov a správ o pokroku.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Väčšina súčasných povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania je prínosom z hľadiska užitočných informácií o konkrétnej oblasti politiky a podpory vykonávania konkrétnych cieľov politiky stanovených v sektorových právnych predpisoch. Súčasnými povinnosťami Komisie týkajúcimi sa podávania správ sa zaisťuje, že Komisia informuje Európsky parlament, Radu a verejnosť o výsledkoch dosiahnutých vďaka uplatňovaniu právnych predpisov EÚ a o pokroku EÚ a jej členských štátov pri plnení príslušných povinností podľa medzinárodných záväzkov v rámci UNFCCC.
Existujúci rámec však nevyhovuje cieľom do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky a cieľom energetickej únie, keďže sa ním nedá zaistiť súdržnosť politík pokiaľ ide o povinnosti v oblasti energetiky a konzistentnosť medzi oblasťami energetiky a klímy. Okrem toho sa administratívne náklady pri niektorých súčasných plánoch a správach považujú za vysoké.
1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Tento návrh je v súlade s revíziou smernice 2009/28/ES (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie), smernice 2010/31/EÚ (smernica o energetickej hospodárnosti budov), smernice 2012/27/EÚ (smernica o energetickej efektívnosti) a iniciatívou novej koncepcie trhu.
Taktiež je v súlade s rozhodnutím č. 406/2009 ES (rozhodnutie o spoločnom úsilí – platné na obdobie rokov 2013 až 2020), jeho navrhovaným nástupcom na obdobie rokov 2021 až 2030, COM(2016) 482 final – 2016/0231 (COD) (návrh nariadenia o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy), ako aj s návrhom LULUCF, COM(2016) 479 final – 2016/0230 (COD) (návrh nariadenia o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy). Účelom týchto iniciatív je vytvorenie právneho rámca na obdobie po roku 2020 pre jednotlivé sektory, pričom súčasným návrhom sa stanoví celkový rámec riadenia na dosiahnutie cieľov energetickej únie.
Zároveň je v súlade so smernicou 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého.
1.6.Trvanie a finančný vplyv
◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním
–◻
Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.
–◻
Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.
☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2018 a trvanie je neobmedzené,
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
☑ Priame hospodárenie na úrovni Komisie
–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
–
prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi
x Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:
–◻ tretím krajinám alebo subjektom, ktoré tieto krajiny určili,
–◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),
–◻ Európskej investičnej banke (EIB) a Európskemu investičnému fondu,
–x subjektom podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–◻ verejnoprávnym subjektom,
–◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ osobám povereným vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a určeným v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
Na plnenie požiadaviek tohto nariadenia bude potrebná účasť EEA.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Nariadením sa stanovuje periodicita a podmienky plánovania, podávania správ a monitorovania zo strany členských štátov a Komisie. Na plnenie úloh monitorovania zo strany Komisie bude potrebná externá technická podpora od zmluvného partnera. Okrem toho sa plánuje vytvorenie nového komunikačného nástroja vrátane webovej platformy a verejného webového sídla na výmenu informácií a osvedčených postupov a poskytovanie informácií verejnosti.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Zistené riziká.
Členské štáty sa môžu oneskoriť pri plnení svojich povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ. Aj z tohto dôvodu sa zriadi webová databáza.
Riziká spojené s fungovaním webovej platformy sa týkajú najmä problémov súvisiacich s IT, akými sú možné zlyhanie systému a problémy s dôvernosťou informácií.
2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.
Plánované metódy kontroly sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v pravidlách uplatňovania.
2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
[Okruh………………………...…………]
|
DRP/NRP
|
z krajín EZVO
|
z kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
[2]
|
[34 02 01: Zníženie emisií skleníkových plynov (zmierňovanie)
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
|
[07 02 06: Európska environmentálna agentúra...]
|
NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
NIE
|
Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
[Okruh………………………………………]
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
|
[XX YY YY YY]
|
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
Číslo
2
|
[Udržateľný rast: prírodné zdroje.
...........................................................................]
|
|
[Subjekt]: <EEA – Európska environmentálna agentúra…….>
|
|
|
Rok
2017
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
2018 až 2020
|
|
Hlava 1 Výdavky na zamestnancov
|
Záväzky
|
(1)
|
|
0,035
|
0,140
|
0,210
|
|
|
|
0,385
|
|
|
Platby
|
(2)
|
|
0,035
|
0,140
|
0,210
|
|
|
|
0,385
|
|
Hlava 2 Výdavky na infraštruktúru a operačné výdavky
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(2 a)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Hlava 3 Operačné výdavky
|
Záväzky
|
(3 a)
|
|
0,250
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
1,250
|
|
|
Platby
|
(3b)
|
|
0,250
|
0,500
|
0,500
|
|
|
|
1,250
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre [subjekt] <EEA…….> SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
|
0,285
|
0,640
|
0,710
|
|
|
|
1,635
|
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+ 3b
|
|
0,285
|
0,640
|
0,710
|
|
|
|
1,635
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy
⇩
|
|
|
Rok
2017
|
Rok
2018
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Typ
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Celkový počet
|
Náklady spolu
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
– Zriadenie platformy na podávanie správ
|
|
|
|
|
1
|
0,250
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
0,250
|
|
Pomoc so zabezpečovaním a kontrolou kvality – podávanie správ členských štátov
|
|
|
|
|
|
|
1
|
0,500
|
1
|
0,500
|
|
|
|
|
|
|
1,000
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
|
1
|
0,250
|
1
|
0,500
|
1
|
0,500
|
|
|
|
|
|
|
1,250
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
NÁKLADY SPOLU
|
|
|
1
|
0,250
|
1
|
0,500
|
1
|
0,500
|
|
|
|
|
|
|
1,250
|
3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje EEA
3.2.3.1.Zhrnutie
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–x
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – externí zamestnanci
|
Zmluvní zamestnanci
|
2018
|
2019
|
2020
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
Funkčná skupina IV
|
0,5 ZZ
|
2 ZZ
|
3 ZZ
|
Neobmedzené trvanie
|
|
Funkčná skupina III
|
|
|
|
|
|
Funkčná skupina II
|
|
|
|
|
|
Funkčná skupina I
|
|
|
|
|
|
Spolu
|
0,5 ZZ
|
2 ZZ
|
3 ZZ
|
|
V súčasnosti pracuje v EEA na úlohách súvisiacich s týmto nariadením viac ako 9 dočasných zamestnancov (4 na úrovni AD + 5 na úrovni AST), pričom EEA potrebuje 3 ďalších zmluvných zamestnancov na pokrytie týchto tém:
zmierňovanie zmeny klímy a obnoviteľné zdroje energie, čo zahŕňa hodnotenie informácií o národných prognózach/trendoch, politiky a opatrenia a biomasu,
zmierňovanie zmeny klímy a energetická efektívnosť, čo zahŕňa hodnotenie informácií o národných prognózach/trendoch, politiky a opatrenia,
integrované podávanie správ o klíme a energetike,
zriadenie, riadenie a udržiavanie nových spôsobov podávania správ a infraštruktúry elektronického podávania správ v súvislosti s tokmi údajov v rámci priradenej zodpovednosti.
Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
–x
Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.
Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
N
|
Rok
N+1
|
Rok
N+2
|
Rok
N+3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–◻
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻
Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻
vplyv na vlastné zdroje
–◻
vplyv na rôzne príjmy
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N+1
|
Rok
N+2
|
Rok
N+3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 2. 2017
COM(2016) 759 final/2
CORRIGENDUM
This document corrects Annexes 1 to 11 of COM (2016) 759 final of 30.11.2016
Concerns all language versions.
The text shall read as follows:
PRÍLOHY
k
návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o riadení energetickej únie,
ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009, nariadenie (ES) č. 715/2009, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/EC, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013
{SWD(2016) 394 final}
{SWD(2016) 395 final}
{SWD(2016) 396 final}
{SWD(2016) 397 final}
PRÍLOHA I
VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE INTEGROVANÉ NÁRODNÉ PLÁNY V OBLASTI ENERGETIKY A KLÍMY
Časť 1
Všeobecný rámec
|
ODDIEL A: NÁRODNÝ PLÁN
|
|
1.PREHĽAD A POSTUP STANOVENIA PLÁNU
|
|
1.1.Zhrnutie
I)Politický, hospodársky, environmentálny a spoločenský kontext plánu
II)Nosná stratégia zahŕňajúca všetkých päť rozmerov energetickej únie
III)Prehľad vo forme tabuľky s kľúčovými cieľmi, politikami a opatreniami plánu
|
|
1.2.Prehľad súčasnej politickej situácie
I)Národný energetický systém a energetický systém EÚ a politický kontext národného plánu
II)Súčasné politiky v oblasti energetiky a klímy a opatrenia vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie
III)Kľúčové otázky s cezhraničnou relevantnosťou
IV)Administratívna štruktúra vykonávania vnútroštátnych politík v oblasti energetiky a klímy
|
|
1.3.Konzultácie s vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi EÚ, ich výsledky a zapojenie daných subjektov
I)Zapojenie Parlamentu
II)Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov
III)Konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasť občianskej spoločnosti
IV)Konzultácie s ostatnými členskými štátmi
V)Iteratívny proces s Európskou komisiou
|
|
1.4.Regionálna spolupráca pri príprave plánu
I)Prvky, ktoré spadajú do spoločného alebo koordinovaného plánovania s ostatnými členskými štátmi
II)Vysvetlenie spôsobu, akým sa v pláne zohľadnila regionálna spolupráca
|
|
2.NÁRODNÉ ZÁMERY A CIELE
|
|
2.1.Rozmer: dekarbonizácia
2.1.1.Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov (v pláne na obdobie 2021 až 2030 platí cieľ rámca do roku 2030 dosiahnuť aspoň 40 % domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve v porovnaní s rokom 1990)
I)Záväzný cieľ členského štátu znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS, ročné záväzné národné limity a záväzky vyplývajúce z nariadenia LULUCF
II)Iné prípadné národné zámery a ciele konzistentné s platnými dlhodobými stratégiami znižovania emisií. Iné prípadné zámery a ciele vrátane cieľov v jednotlivých sektoroch a adaptačných cieľov
2.1.2.Energia z obnoviteľných zdrojov (cieľ rámca do roku 2030)
I)Plánovaný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe členského štátu v roku 2030 ako jeho národný príspevok k dosiahnutiu záväzného cieľa na úrovni EÚ predstavujúceho aspoň 27 % podiel v roku 2030
II)Lineárna trajektória celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe od roku 2021 do roku 2030
III)Trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej spotrebe energie od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy
IV)Trajektórie podľa jednotlivých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej spotreby energie jednotlivých technológií a sektorov v Mtoe a celkový plánovaný inštalovaný výkon [vydelený novou kapacitou a prestavbou (repowering)] za jednotlivé technológie a sektory v MW
V)Trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu). V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt v rámci LULUCF
VI)Prípadne iné národné trajektórie a zámery vrátane dlhodobých a sektorových (napr. podiel vyspelých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity a výrobcovia, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi)
|
|
2.2.Rozmer: energetická efektívnosť (cieľ rámca do roku 2030)
I)Orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu záväzného cieľa energetickej efektívnosti Únie na úrovni 30 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761], na základe spotreby primárnej alebo koncovej energie, alebo na základe úspor primárnej alebo koncovej energie alebo na základe energetickej náročnosti; vyjadrený ako absolútna úroveň spotreby primárnej energie a spotreby koncovej energie v rokoch 2020 a 2030 s lineárnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021 vrátane východiskovej metodiky a použitých prevodných koeficientov
II)Kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie 2021 – 2030 podľa článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761], ktorý sa týka povinných úspor energie,
III)Zámery pri dlhodobej obnove vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných)
IV)Celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť v období 2021 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka vzorovej úlohy budov verejných subjektov.
V)Iné prípadné národné zámery vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a odvetvových cieľov. Národné zámery v oblastiach ako energetická efektívnosť v sektore dopravy a vzhľadom na vykurovanie a chladenie
|
|
2.3.Rozmer: energetická bezpečnosť
I)Národné zámery vzhľadom na narastajúcu mieru diverzifikácie zdrojov energie a dodávku z tretích krajín, uskladňovanie a reakcia na dopyt
II)Národné zámery pri znižovaní závislosti od dovozu energie z tretích krajín
III)Národné zámery vzhľadom na pripravenosť riešiť situácie obmedzenej alebo prerušenej dodávky z určitého zdroja energie (vrátane plynu a elektriny) a prípadne harmonogram dosahovania zámerov
IV)Národné zámery pri zavádzaní domácich zdrojov energie (predovšetkým obnoviteľných zdrojov energie)
|
|
2.4.Rozmer: vnútorný trh s energiou
2.4.1.Prepojenosť elektrických sietí (cieľ rámca do roku 2030)
I)Miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 vo vzťahu k zámeru, ktorý vytýčila Európska rada v októbri 2014
2.4.2.Infraštruktúra prenosu energie
I)Kľúčové národné zámery pri infraštruktúre prenosu elektriny a prepravy plynu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov vo všetkých rozmeroch stratégie energetickej únie
II)Prípadne hlavné projekty plánované v oblasti infraštruktúry, iné než projekty spoločného záujmu
2.4.3.Integrácia trhov
I)Národné zámery pri iných aspektoch vnútorného trhu s energiou, napríklad integrácia trhov a prepojenie trhov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov
II)Národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane harmonogramu dosahovania zámerov
III)Národné zámery pri ochrane spotrebiteľov energie a zlepšovaní konkurencieschopnosti maloobchodnej časti energetického sektora
2.4.4.Energetická chudoba
Národné zámery v oblasti energetickej chudoby a harmonogram dosahovania zámerov
|
|
2.5.Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť
I)Národné zámery a ciele financovania verejného a súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, prípadne vrátane harmonogramu dosahovania zámerov, pri zohľadnení priorít stratégie energetickej únie a Európskeho strategického plánu pre energetické technológie
II)Prípadne národné zámery zahŕňajúce dlhodobé ciele (do roku 2050) zavedenia nízkouhlíkových technológií vrátane dekarbonizácie priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a prípadne súvisiacej infraštruktúry na prepravu a ukladanie uhlíka
III)Národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti
|
|
3.POLITIKY A OPATRENIA
|
|
3.1.Rozmer: dekarbonizácia
3.1.1.Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov (v pláne na obdobie od 2021 do 2030, cieľ rámca do roku 2030)
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení [ ] [ESR], ako sa uvádza v bode 2.1.1, a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením [ ] [LULUCF] vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory, v ktorých sa má zintenzívniť odstraňovanie pomocou záchytov, v záujme dlhodobej vízie a cieľa stať sa v časovom horizonte 50 rokov nízkouhlíkovým hospodárstvom a dosiahnuť rovnovážny stav medzi emisiami a odstraňovaním pomocou záchytov v súlade s Parížskou dohodou
II)Regionálna spolupráca v tejto oblasti
III)Prípadne, bez toho, aby bola ovplyvnená uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci, finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využitia fondov EÚ v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni
3.1.2.Energia z obnoviteľných zdrojov (cieľ rámca do roku 2030)
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie národného príspevku k záväznému cieľu na úrovni EÚ do roku 2030 týkajúcemu sa energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií uvedených v bode 2.1.2 vrátane opatrení v konkrétnych sektoroch a pri konkrétnych technológiách
II)Konkrétne opatrenia na regionálnu spoluprácu, ako aj odhadovaná nadprodukcia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú možno previesť do iných členských štátov s cieľom dosiahnuť národný príspevok a trajektórie uvedené v bode 2.1.2
III)Konkrétne opatrenia na poskytovanie finančnej podpory vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využívania fondov EÚ na podporu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy
IV)Konkrétne opatrenia na zavedenie jednotného kontaktného miesta, zefektívnenie administratívnych postupov, zabezpečenie informácií a odbornej prípravy a posilnenie postavenia výrobcov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov a energetických komunít
V)Posúdenie potreby vybudovať nové infraštruktúry na diaľkové vykurovanie a chladenie využívajúce obnoviteľné zdroje energie
VI)Osobitné opatrenia zamerané na podporu využívania energie z biomasy, najmä z nových zdrojov biomasy, s ohľadom na:
– dostupnosť biomasy: potenciál domácich zdrojov a dovoz z tretích krajín
– iné spôsoby využívania biomasy v iných sektoroch (sektory súvisiace s poľnohospodárstvom a lesníctvom), ako aj opatrenia v záujme udržateľnosti produkcie a využívania biomasy
3.1.3.Iné prvky tohto rozmeru
I)Prípadne vnútroštátne politiky a opatrenia týkajúce sa sektora v rámci EU ETS a posúdenie aspektu doplnkovosti a vplyvov na EU ETS
II)Stratégie, plány a opatrenia v záujme adaptácie na zmenu klímy
III)Prípadne politiky a opatrenia na dosiahnutie iných národných cieľov
IV)Politiky a opatrenia na dosiahnutie nízkoemisnej mobility (vrátane elektrifikácie dopravy)
|
|
3.2.Rozmer: energetická efektívnosť (cieľ rámca do roku 2030)
Plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, predovšetkým vzhľadom na:
I)povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne opatrenia podľa článku 7a a 7b smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016)761] (vypracujú sa podľa prílohy II)
II)dlhodobú stratégiu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a komerčných budov (súkromných aj verejných) vrátane politík a opatrení na stimulovanie nákladovo efektívnych hĺbkových a postupných hĺbkových obnov
III)opis politík a opatrení na podporu energetických služieb vo verejnom sektore a opatrení na odstránenie regulačných prekážok a prekážok inej povahy, ktoré bránia zavádzaniu zmlúv o energetickej efektívnosti a iných modelov služieb v oblasti energetickej efektívnosti
IV)iné plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačného národného cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 (napríklad opatrenia na podporu vzorovej úlohy, ktorú majú zohrávať verejné budovy, a energetickej efektívnosti verejného obstarávania, opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva, opatrenia na informovanie spotrebiteľov a opatrenia odbornej prípravy, ako aj iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti)
V)opis opatrení na využitie potenciálu energetickej efektívnosti plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry
VI)prípadnú regionálnu spoluprácu v tejto oblasti
VII)finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využitia fondov EÚ v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni
|
|
3.3.Rozmer: energetická bezpečnosť
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.3
II)Regionálna spolupráca v tejto oblasti
III)Prípadne opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využívania fondov EÚ,
|
|
3.4.Rozmer: vnútorný trh s energiou
3.4.1.Elektrická infraštruktúra
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie vytýčeného cieľa prepojenosti uvedeného v bode 2.4.1
II)Regionálna spolupráca v tejto oblasti
III)Prípadne opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využívania fondov EÚ
3.4.2.Infraštruktúra prenosu energie
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie kľúčových zámerov pri infraštruktúre uvedených v bode 2.4.2 vrátane prípadných konkrétnych opatrení na umožnenie realizácie projektov spoločného záujmu a iných kľúčových infraštruktúrnych projektov
II)Regionálna spolupráca v tejto oblasti
III)Prípadne opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využívania fondov EÚ
3.4.3.Integrácia trhov
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.4.3
II)Opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu z obnoviteľných zdrojov energie vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov
III)Opatrenia na zabezpečenie prioritného prístupu a využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko účinnej kombinovanej výroby a zabránenie zníženiu výroby alebo zmena nasadenia zdrojov (tzv. redispatch) tejto elektrickej energie
IV)Politiky a opatrenia na ochranu spotrebiteľov, predovšetkým zraniteľných spotrebiteľov a spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou, a na zlepšenie konkurencieschopnosti a zintenzívnenie schopnosti súťažiť na maloobchodnom trhu s energiou
V)Opis opatrení na umožnenie a rozvoj reakcie na dopyt vrátane opatrení zameraných na tarify na podporu dynamickej cenotvorby
3.4.4.Energetická chudoba
I)Politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.4.4
|
|
3.5.Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť
I)Politiky a opatrenia vrátane politík a opatrení na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.5
II)Spolupráca s inými členskými štátmi v tejto oblasti vrátane informácií, ako sa do vnútroštátneho kontextu premietajú zámery a politiky Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET)
III)Prípadne opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov EÚ a využívania fondov EÚ
|
|
ODDIEL B: ANALYTICKÝ ZÁKLAD
|
|
4.AKTUÁLNA SITUÁCIA A PROGNÓZY VYCHÁDZAJÚCE Z EXISTUJÚCICH POLITÍK A OPATRENÍ,
|
|
4.1.Prognózy trendu hlavných vonkajších faktorov ovplyvňujúcich vývoj energetického systému a emisií skleníkových plynov
I)Makroekonomické predpovede (HDP a nárast obyvateľstva)
II)Zmeny v jednotlivých sektoroch, pri ktorých sa očakáva vplyv na energetický systém a emisie skleníkových plynov
III)Celosvetové trendy v oblasti energie, medzinárodné ceny fosílnych palív, cena uhlíka v EU ETS
IV)Vývoj cien technológií
|
|
4.2.Rozmer: dekarbonizácia
4.2.1.Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov
I)Trendy pri súčasných emisiách skleníkových plynov a odstraňovaní pomocou záchytov v EU ETS, nariadení o spoločnom úsilí a sektoroch LULUCF a rôznych sektoroch energetiky
II)Prognózy vývinu v jednotlivých sektoroch vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
4.2.2.Energia z obnoviteľných zdrojov
I)Aktuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a v rôznych sektoroch (vykurovanie a chladenie, elektrina a doprava), ako aj za jednotlivé technológie v každom z týchto sektorov
II)Prognózy vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
|
|
4.3.Rozmer: energetická bezpečnosť
I)Aktuálna spotreba primárnej a koncovej energie v hospodárstve za jednotlivé sektory (vrátane priemyslu, bytového sektora, služieb a dopravy)
II)Aktuálny potenciál uplatňovania vysoko účinne kombinovanej výroby a efektívneho diaľkového vykurovania a chladenia
III)Prognózy, v ktorých sa zohľadňujú existujúce politiky, opatrenia a programy zamerané na energetickú efektívnosť opísané v bode 1.2 ii), vzhľadom na spotrebu primárnej a koncovej energie v každom sektore aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
IV)Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť vyplývajúce z vnútroštátnych výpočtov podľa článku 5 smernice 2010/31/EÚ
|
|
4.4.Rozmer: energetická bezpečnosť
I)Aktuálny energetický mix, domáce zdroje energie, závislosť od dovozu vrátane relevantných rizík
II)Prognózy vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
|
|
4.5.Rozmer: vnútorný trh s energiou
4.5.1.Prepojenosť elektrických sietí
I)Aktuálna úroveň prepojenosti a hlavné prepojovacie vedenia
II)Prognózy požiadaviek rozšírenia prepojovacích vedení aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
4.5.2.Infraštruktúra prenosu energie
I)Kľúčové charakteristiky existujúcej infraštruktúry prenosu elektrickej energie a prepravy plynu
II)Prognózy požiadaviek rozšírenia siete aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
4.5.3.Trhy s elektrickou energiou a plynom, ceny energie
I)Aktuálna situácia na trhoch s elektrinou a plynom vrátane cien energie
II)Prognózy vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
|
|
4.6.Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť
I)Aktuálna situácia sektora nízkouhlíkových technológií a jeho postavenia na celosvetovom trhu
II)Aktuálna úroveň výdavkov na verejný a súkromný výskum a inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií, aktuálny počet patentov a aktuálny počet výskumných pracovníkov
III)Aktuálna úroveň nákladov na energiu vrátane medzinárodného kontextu
IV)Prognózy vývoja bodov i) až iii) vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane prognóz na rok 2030)
|
|
5.POSÚDENIE VPLYVU PLÁNOVANÝCH POLITÍK A OPATRENÍ
|
|
5.1.Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na energetický systém a emisie skleníkových plynov a odstraňovanie pomocou záchytov vrátane porovnania s prognózami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení (podľa opisu v oddiele 4).
I)Prognózy vývoja energetického systému a emisií skleníkových plynov a odstraňovania pomocou záchytov, ako aj emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v súlade so smernicou [podľa návrhu COM/2013/0920] v rámci plánovaných politík a opatrení aspoň na desať rokov po období, na ktoré sa plán vzťahuje (aj na posledný rok obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje) vrátane relevantných politík a opatrení EÚ.
II)Posúdenie interakcie medzi politikami (medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami v rámci určitého rozmeru politiky a medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov) aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje
|
|
5.2.Makroekonomický, environmentálny, sociálny účinok a účinok na zručnosti (z hľadiska nákladov a prínosu, ako aj nákladovej efektívnosti), ktoré majú plánované politiky a opatrenia opísané v oddiele 3 aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje vrátane porovnania s prognózami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení
|
|
5.3.Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na ostatné členské štáty a regionálnu spoluprácu aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje vrátane porovnania s prognózami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení
I)Účinky na energetický systém v susedných a iných členských štátoch v regióne v maximálnej možnej miere
II)Účinky na ceny energie, sieťové odvetvia a integráciu trhov s energiou
III)Účinky na regionálnu spoluprácu
|
Časť 2
Zoznam parametrov a premenných, ktoré treba nahlásiť v oddiele B národného plánu
V oddiele B „Analytický základ“ národného plánu treba uviesť tieto parametre, premenné, energetické bilancie a ukazovatele:
1.Všeobecné parametre a premenné
1.Obyvateľstvo [v miliónoch]
2.HDP [v miliónoch EUR]
3.Sektorová hrubá pridaná hodnota (vrátane hlavných priemyselných sektorov, stavebníctva, služieb a poľnohospodárstva) [v miliónoch EUR]
4.Počet domácností [v tisícoch]
5.Veľkosť domácnosti [počet obyvateľov/domácnosť]
6.Disponibilný príjem domácností [v EUR]
7.Počet osobokilometrov: všetky spôsoby dopravy, t. j. rozdelené medzi cestnú (podľa možnosti oddelene za automobily a autobusy), železničnú, leteckú a domácu lodnú (ak je relevantná) [v miliónoch osobokilometrov]
8.Počet tonokilometrov v nákladnej doprave: všetky spôsoby dopravy okrem medzinárodnej námornej, t. j. rozdelené medzi cestnú, železničnú, leteckú a domácu lodnú (vnútrozemské vodné cesty a vnútroštátna námorná doprava) [v miliónoch tonokilometrov]
9.Medzinárodné dovozné ceny ropy, plynu a uhlia [EUR/GJ alebo EUR/toe] – v súlade s odporúčaniami Komisie
10.Cena uhlíka v EU ETS [EUR/emisná kvóta]– v súlade s odporúčaniami Komisie
11.Predpoklady výmenných kurzov EUR a (prípadne) USD [EUR/mena a USD/mena]
12.Počet vykurovacích stupňodní (Heating Degree Days, HDD)
13.Počet chladiacich stupňodní (Cooling Degree Days, CDD)
14.Predpoklady nákladov na technológie použité pri zostavovaní modelov hlavných relevantných technológií
2.Energetické bilancie a ukazovatele
2.1.Dodávka energie
1Domáca produkcia jednotlivých druhov paliva (všetky energetické produkty: uhlie, ropa, zemný plyn, jadrová energia, energia z obnoviteľných zdrojov) [ktoe]
2Čistý dovoz jednotlivých druhov paliva (vrátane elektriny a rozdelený na čistý dovoz z EÚ a čistý dovoz z krajín mimo nej) [ktoe]
3Závislosť od dovozu z tretích krajín [%]
4Hlavné zdroje dovozu (krajiny) hlavných nosičov energie (vrátane plynu a elektriny)
5Hrubá domáca spotreba energie z jednotlivých zdrojov (vrátane tuhého paliva, všetkých energetických produktov: uhlie, ropa a ropné produkty, zemný plyn, jadrová energia, elektrina, získané teplo, energia z obnoviteľných zdrojov, odpad) [ktoe]
2.2.Elektrina a teplo
1.Hrubá výroba elektriny [GWh]
2.Hrubá výroba elektriny rozdelená podľa paliva (všetky energetické produkty) [GWh]
3.Podiel kombinovanej výroby tepla a elektriny na celkovej výrobe elektriny a tepla [%]
4.Kapacita výroby elektriny podľa jednotlivých zdrojov vrátane vyradení a nových investícií [MW]
5.Výroba tepla v tepelných elektrárňach
6.Výroba tepla zo zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle
7.Kapacity cezhraničného prepojenia na prepravu plynu a prenos elektriny [vymedzenie pri elektrine v súlade s výsledkami prebiehajúcich rozhovorov na základe cieľa dosiahnuť 15 % prepojenosť] a ich plánované miery využitia
2.3.Sektor transformácie
1.Vstupy paliva na výrobu tepelnej energie (vrátane tuhého paliva, ropy, zemného plynu) [ktoe]
2.Vstup paliva na iné procesy premeny [ktoe]
2.4.Spotreba energie
1.Spotreba primárnej a koncovej energie [ktoe]
2.Konečná spotreba energie jednotlivých sektorov [vrátane priemyslu, bytového sektora, služieb, poľnohospodárstva, dopravy (ak sú dostupné údaje, oddelene za osobnú a nákladnú)] [ktoe]
3.Konečná spotreba energie podľa paliva (všetky energetické produkty) [ktoe]
4.Konečná neenergetická spotreba [ktoe]
5.Primárna energetická náročnosť hospodárstva spolu (spotreba primárnej energie na HDP [toe/EUR])
6.Konečná energetická náročnosť jednotlivých sektorov [vrátane priemyslu, bytového sektora, služieb, dopravy (ak sú dostupné údaje, oddelene za osobnú a nákladnú)]
2.5.Ceny
1.Ceny elektrickej energie podľa typu sektora, ktorý ju využíva (bytový sektor, priemysel, služby)
2.Vnútroštátne maloobchodné ceny paliva (vrátane daní, rozčlenené podľa zdrojov a sektorov) [EUR/ktoe]
2.6.Investície
Investičné náklady súvisiace s energetikou v porovnaní s HDP (a v porovnaní s hrubou pridanou hodnotou pre priemysel)
2.7.Energia z obnoviteľných zdrojov
1.Hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov a podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie, v jednotlivých sektoroch (elektrina, vykurovanie a chladenie, doprava) a podľa technológie
2.Výroba elektriny a tepla z energie z obnoviteľných zdrojov v budovách (podľa vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ); zahŕňa rozčlenené údaje o vyrobenej a spotrebovanej energii, ako aj energii dodanej do siete zo slnečných fotovoltických systémov, z tepelných solárnych systémov, biomasy, tepelných čerpadiel, geotermálnych systémov a všetkých iných decentralizovaných systémov s obnoviteľnými zdrojmi energie)
3.Prípadné iné národné trajektórie vrátane dlhodobých a sektorových (podiel biopalív na báze potravín a vyspelých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, ako aj energia z obnoviteľných zdrojov ktorú produkujú mestá a energetické komunity, ako sa vymedzuje v článku 22 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767])
3.Ukazovatele týkajúce sa emisií skleníkových plynov a odstraňovania pomocou záchytov
1.Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov politiky (EU ETS, nariadenie o spoločnom úsilí a LULUCF)
2.Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov IPCC a druhu plynu (v relevantných prípadoch osobitne za EU ETS a odvetvia, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie) [tCO2eq]
3.Uhlíková náročnosť hospodárstva spolu [tCO2eq/HDP]
4.Ukazovatele súvisiace s emisiami CO2
a)Uhlíková náročnosť výroby elektriny a pary [tCO2eq/MWh]
b)Uhlíková náročnosť konečnej spotreby energie jednotlivých sektorov (vrátane priemyslu, bytového sektora, služieb, osobnej dopravy, nákladnej dopravy) [tCO2eq/toe]
5.Ukazovatele nesúvisiace s emisiami CO2
a)Hospodárske zvieratá: mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], iné ako mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], ovce [1 000 kusov], ošípané [1 000 kusov], hydina [1 000 kusov]
b)Prísun dusíka z aplikácie umelých hnojív [kt dusíka]
c)Prísun dusíka z aplikácie hnoja [kt dusíka]
d)Viazaný dusík vďaka plodinám viažucim dusík [kt dusíka]
e)Dusík v zvyškoch plodín vrátených na pôdu [kt dusíka]
f)Plocha obrábaných organických pôd [hektáre]
g)Tvorba komunálneho tuhého odpadu
h)Komunálny tuhý odpad určený na skládky
i)Podiel spätného získania CH4 z celkovej tvorby CH4 na skládkach [%]
PRÍLOHA II
OZNÁMENIE OPATRENÍ A METODÍK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA VYKONÁVANIE ČLÁNKU 7 SMERNICE 2012/27/EÚ [V ZNENÍ ZMIEN V SÚLADE S NÁVRHOM COM(2016)761]
Členské štáty podľa prílohy V bodu 5 smernice 2012/27/EÚ Komisii oznamujú podrobnosti o svojej navrhovanej metodike na fungovanie povinných schém energetickej efektívnosti, ako aj svoje alternatívne opatrenia uvedené v článkoch 7a a 7b a článku 20 ods. 6 predmetnej smernice.
1.Výpočet miery úspor energie, ktoré treba dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, s údajmi o tom, ako sa zohľadňujú tieto prvky:
a)ročné množstvo energie, ktoré koncovým odberateľom predali všetci distribútori energie alebo všetky maloobchodné energetické spoločnosti a ktoré sa stanoví ako priemer za tri roky (2016, 2017, 2018) pred 1. januárom 2019 [v ktoe];
b)objem predaja energie využitej v doprave vylúčený z výpočtu [v ktoe];
c)množstvo energie vyrobenej na vlastnú spotrebu vylúčené z výpočtu [v ktoe];
d)zdroje použité pri výpočte údajov o predaji energie vrátane odôvodnenia, prečo sa použili alternatívne štatistické zdroje, a prípadných rozdielov medzi výslednými množstvami (ak sa použili iné zdroje než Eurostat);
e)kumulatívny objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 (pred uplatnením výnimiek podľa odseku 2) [v ktoe];
f)uplatňovanie výnimiek b), c), d) a e) uvedených v článku 7 ods. 2 a 3 smernice 2012/27/EÚ:
i) objem predaja energie využitej v priemyselných činnostiach [v ktoe] uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES vylúčený z výpočtu v súlade s písmenom b),
ii) úspory energie [v ktoe] dosiahnuté v sektoroch premeny, prenosu a distribúcie energie v súlade s písmenom c),
iii) úspory energie [v ktoe] vyplývajúce z individuálnych činností vykonaných po 31. decembri 2008, ktorých vplyv pretrváva aj v roku 2020 a po ňom a v súlade s písmenom d)
iv) množstvo energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu ako výsledok politických opatrení na podporu inštalovania nových technológií súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov v súlade s písmenom e) [v ktoe]:
g)celková kumulatívna úspora energie (po uplatnení výnimiek podľa odseku 2) [v ktoe].
2.Politické opatrenia zamerané na dosiahnutie úspor vyžadovaných v článku 7 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ:
2.1.Povinné schémy energetickej efektívnosti uvedené v článku 7a smernice 2012/27/EÚ:
a)opis povinnej schémy energetickej efektívnosti;
b)očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie obdobia (období) povinnosti;
c)povinné subjekty a ich zodpovednosť;
d)cieľové odvetvia;
e)oprávnené činnosti plánované v rámci opatrenia;
f)údaje o uplatňovaní ustanovení podľa článku 7a ods. 5 smernice 2012/27/EÚ:
i) konkrétne činnosti, podiel úspor, ktoré sa majú dosiahnuť v domácnostiach trpiacich energetickou chudobou a v zariadeniach sociálneho bývania v súlade s článkom 7a ods. 5 písm. a);
ii) úspory, ktoré dosiahli poskytovatelia energetických služieb alebo iné tretie strany v súlade s článkom 7a ods. 5 písm. b);
iii) započítavanie k predchádzajúcim resp. nasledujúcim rokom (tzv. banking a borrowing) v súlade s článkom 7a ods. 5 písm. c);
g)informácie o obchodovaní s úsporami energie (ak sú relevantné).
2.2.Alternatívne opatrenia uvedené v článku 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem zdaňovania):
a)druh politického opatrenia;
b)stručný opis politického opatrenia vrátane hlavných čŕt každého oznámeného politického opatrenia;
c)očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu;
d)vykonávajúce, zúčastňujúce sa, poverené subjekty a ich zodpovednosť za vykonávanie politického opatrenia (politických opatrení);
e)cieľové odvetvia;
f)oprávnené činnosti plánované v rámci opatrenia;
g)konkrétne politické opatrenia alebo individuálne činnosti zamerané na energetickú chudobu.
2.3.Informácie o daňových opatreniach:
a)stručný opis daňového opatrenia;
b)trvanie daňového opatrenia;
c)očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie;
d)cieľové odvetvia;
e)doplnkový charakter úspor energie znázornený v opise koncepcie výpočtu úspor vrátane cenovej pružnosti použitých v súlade s prílohou V bodom 4.
3.Metodika výpočtu pri opatreniach oznámených podľa článkov 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem daňových opatrení):
a)použité metódy merania uvedené v prílohe V bode 1 smernice 2012/27/EÚ:
b)metóda vyjadrenia úspor energie (úspory primárnej alebo koncovej energie)
c)životnosť individuálnych činností a koncepcia zohľadnenia životnosti úspor;
d)stručný opis metodiky výpočtu vrátane spôsobu, akým sa zabezpečuje doplnkový charakter a miera podstatnosti úspor;
e)informácie o riešení možného prekrývania opatrení a individuálnych činností s cieľom predísť dvojitému započítaniu úspor energie;
f)klimatické odchýlky a použitá koncepcia (ak sú relevantné).
4.Monitorovanie a overovanie
a)stručný opis systému monitorovania a overovania a postupu overovania;
b)vykonávajúci orgán verejnej moci a jeho hlavné oblasti zodpovednosti vzhľadom na systém monitorovania a overovania v súvislosti s povinnou schémou energetickej efektívnosti a/alebo alternatívnymi opatreniami;
c)nezávislosť monitorovania a overovania od povinných subjektov a zúčastňujúcich sa poverených subjektov;
d)štatisticky významný podiel opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a podiel a kritériá použité na vymedzenie a výber reprezentatívnej vzorky;
e)povinnosť zodpovedných subjektov podávať správy (úspory, ktoré dosiahol každý povinný subjekt alebo každá podkategória povinných subjektov, a celkové úspory vyplývajúce z danej schémy).
f)uverejnenie údajov o úsporách energie dosiahnutých v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení (každoročne);
g)informácie o sankciách uplatnených v prípade nedodržania predpisov;
h)informácie o opatreniach plánovaných v prípade, že pokrok nie je uspokojivý.
PRÍLOHA III
ÚDAJE O INVENTÚRACH GHG
Časť 1
Údaje, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 23 ods. 2:
a)svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v časti 2 tejto prílohy a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia [ ] [ESR] za rok X-2;
b)údaje o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 7 smernice 2001/81/ES za rok X-2;
c)svoje antropogénne emisie skleníkových plynov podľa jednotlivých zdrojov a odstraňovanie pomocou záchytov CO2 v sektore LULUCF za rok X-2 v súlade s metodikami špecifikovanými v časti 3 tejto prílohy. Tieto údaje sú relevantné aj pre správu o súlade podľa článku 12 nariadenia [ ] [LULUCF];
d)akékoľvek zmeny údajov uvedených v písmenách a) až c) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X-3 s uvedením dôvodov týchto zmien;
e)informácie o ukazovateľoch uvedených v časti 4 tejto prílohy za rok X-2;
f)súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 5 nariadenia [ ] [ESR] a článku 11 nariadenia [ ] [LULUCF] za rok X-1;
g)informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;
h)za rok X-2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených prevádzkovateľmi zariadení podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;
i)výsledky kontrol konzistentnosti emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X-2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;
j)výsledky kontrol konzistentnosti údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X-2:
i)s údajmi použitými pri príprave inventúr látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice 2001/81/ES;
ii)s údajmi nahlásenými podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a prílohy VII k nemu;
iii)s údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 a prílohy B k nemu;
k)opis zmien svojho národného inventarizačného systému;
l)opis zmien národného registra;
m)informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a akékoľvek ďalšie prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy o skleníkových plynoch v Únii;
n)informácie o zámere členského štátu využiť flexibilitu v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia [ ] [ESR].
Členský štát môže požiadať o výnimku z písmena c) a použiť inú metodiku, než sa špecifikuje v časti 3 tejto prílohy, ak by požadované zlepšenie metodiky nebolo možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a odstraňovania pomocou záchytov z dôvodu malého významu emisií a záchytov v prípade dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť výnimku, musia do 31. decembra 2020 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť, pričom uvedú lehotu, dokedy je možné zrealizovať zlepšenie metodiky, a/alebo navrhnúť alternatívnu metodiku, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v primeranej lehote, ktorú stanoví. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. V prípade zamietnutia žiadosti uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
Časť 2
Skleníkové plyny, ktoré majú byť predmetom správy:
Oxid uhličitý (CO2)
Metán (CH4)
Oxid dusný (N2O)
Fluorid sírový (SF6)
Fluorid dusitý (NF3)
Fluórované uhľovodíky (HFC):
|
—
|
HFC-23 CHF3
|
|
—
|
HFC-32 CH2F2
|
|
—
|
HFC-41 CH3F
|
|
—
|
HFC-125 CHF2CF3
|
|
—
|
HFC-134 CHF2CHF2
|
|
—
|
HFC-134a CH2FCF3
|
|
—
|
HFC-143 CH2FCHF2
|
|
—
|
HFC-143a CH3CF3
|
|
—
|
HFC-152 CH2FCH2F
|
|
—
|
HFC-152a CH3CHF2
|
|
—
|
HFC-161 CH3CH2F
|
|
—
|
HFC-227ea CF3CHFCF3
|
|
—
|
HFC-236cb CF3CF2CH2F
|
|
—
|
HFC-236ea CF3CHFCHF2
|
|
—
|
HFC-236fa CF3CH2CF3
|
|
—
|
HFC-245fa CHF2CH2CF3
|
|
—
|
HFC-245ca CH2FCF2CHF2
|
|
—
|
HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3
|
|
—
|
HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 alebo (C5H2F10)
|
Plnofluórované uhľovodíky (PFC):
|
—
|
PFC-14, perfluórmetán, CF4
|
|
—
|
PFC-116, perfluóretán, C2F6
|
|
—
|
PFC-218, oktafluórpropán, C3F8
|
|
—
|
PFC-318, oktafluórcyklobután, c-C4F8
|
|
—
|
hexafluórcyklopropán c-C3F6
|
|
—
|
PFC-3-1-10, dekafluórbután, C4F10
|
|
—
|
PFC-4-1-12, dodekafluórpentán, C5F12
|
|
—
|
PFC-5-1-14, tetradekafluórhexán, C6F14
|
|
—
|
PFC-9-1-18, C10F18
|
Časť 3 – Metodiky monitorovania a podávania správ v sektore LULUCF
Geolokalizované údaje o konverzii využívania pôdy na identifikáciu a sledovanie kategórií využívania pôdy a konverzií medzi kategóriami využívania pôdy.
Metodika úrovne 1 s použitím globálne kalibrovaných štandardných emisných faktorov a hodnôt parametrov podľa usmernení IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.
Pri emisiách a odstraňovaní pomocou záchytov v prípade úložiska uhlíka, ktoré predstavuje aspoň 25 až 30 % emisií alebo odstraňovania pomocou záchytov v kategórii zdroja alebo zachytávania, ktorá je uprednostnená v rámci vnútroštátneho inventarizačného systému daného členského štátu preto, lebo jeho odhad má významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov z hľadiska absolútnej úrovne emisií a odstraňovania pomocou záchytov, vývoja emisií a odstraňovania pomocou záchytov alebo neurčitosti v emisiách a odstraňovaní pomocou záchytov v kategóriách využívania pôdy, aspoň metodika úrovne 2 s použitím vnútroštátne stanovených emisných faktorov a hodnôt parametrov kalibrovaných s ohľadom na vnútroštátne okolnosti v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.
Členské štáty sa vyzývajú, aby používali metodiku úrovne 3 s použitím neparametrického modelovania kalibrovaného s ohľadom na vnútroštátne okolnosti, opisujúcu fyzikálnu interakciu biofyzikálneho systému v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.
Časť 4 – ukazovatele inventúry
|
Názov ukazovateľa
|
Ukazovateľ
|
|
TRANSFORMÁCIA B0
|
Špecifické emisie CO2 z verejných elektrární a z elektrární na vlastnú spotrebu, t/TJ
Emisie CO2 z verejných tepelných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia verejných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ
|
|
TRANSFORMÁCIA E0
|
Špecifické emisie CO2 zo zariadení na vlastnú spotrebu, t/TJ
Emisie CO2 z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ
|
|
PRIEMYSEL A1.1
|
Celková intenzita CO2 – železiarsky a oceliarsky priemysel, t/milión EUR
Celkové emisie CO2 zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – železiarsky a oceliarsky priemysel
|
|
PRIEMYSEL A1.2
|
Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – chemický priemysel, t/milión EUR
Emisie CO2 chemického priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – chemický priemysel
|
|
PRIEMYSEL A1.3
|
Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – sklársky, keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov, t/milión EUR
Emisie CO2 sklárskeho a keramického priemyslu a priemyslu stavebných materiálov súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – sklársky a keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov
|
|
PRIEMYSEL A1.4
|
Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, t/milión EUR
Emisie CO2 potravinárskeho, nápojového a tabakového priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, v mil. EUR (EC95)
|
|
PRIEMYSEL A1.5
|
Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – papierenský a tlačiarenský priemysel, t/milión EUR
Emisie CO2 papierenského a tlačiarenského priemyslu, kt - hrubá pridaná hodnota – papierenský a tlačiarenský priemysel, milión EUR (EC95)
|
|
DOMÁCNOSTI A0
|
Špecifické emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov, t/m2
Emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov vydelené plochou trvalo obývaných bytových jednotiek, milión m2
|
|
SLUŽBY B0
|
Špecifické emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kg/m2
Emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kt vydelené plochou budov služieb, milión m2
|
|
DOPRAVA B0
|
Špecifické emisie CO2 z nafty z osobných vozidiel, g/100 km
|
|
DOPRAVA B0
|
Špecifické emisie CO2 z benzínu z osobných vozidiel, g/100 km
|
PRÍLOHA IV
INFORMÁCIE O POLITIKÁCH A OPATRENIACH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 16:
a)opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení a nahlasovania prognóz antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania pomocou záchytov podľa článku 32 ods. 1, alebo v prípade, že bol už tento opis poskytnutý, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;
b)aktualizácie, ktoré sa týkajú dlhodobých stratégií znižovania emisií členských štátov uvedených v článku 14 a pokroku dosiahnutého pri vykonávaní týchto stratégií;
c)informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie pomocou záchytov, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v časti 2 prílohy III. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:
i)zámer politiky alebo opatrenia a krátky opis politiky alebo opatrenia;
ii)typ politického nástroja;
iii)stav vykonávania politiky alebo opatrenia alebo súboru opatrení;
iv)ukazovatele použité na monitorovanie a hodnotenie pokroku v čase;
v)kvantitatívne odhady účinkov na emisie skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovanie pomocou záchytov skleníkových plynov, rozčlenené na:
–výsledky predbežného posúdenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmiernenie zmeny klímy. Uvedú sa odhady na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré bezprostredne nasledujú po roku nahlasovania, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a tými, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [ ] [ESR] a nariadenie[ ] [LULUCF];
–prípadne dostupné výsledky následného hodnotenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmiernenie zmeny klímy, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nariadenie [ ] [ESR] a nariadenie[ ] [LULUCF];
vi)odhady predpokladaných nákladov a prínosov politík a opatrení, ako aj odhady realizovaných nákladov a prínosov politík a opatrení;
vii)všetky odkazy na posúdenie nákladov a účinkov vnútroštátnych politík a opatrení, na informácie o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie pomocou záchytov, a na východiskové technické správy;
viii)posúdenie prínosu politiky alebo opatrenia k dosahovaniu dlhodobej stratégie znižovania emisií uvedenej v článku 14;
d)informácie o plánovaných dodatočných vnútroštátnych politikách a opatreniach v záujme prísnejšieho obmedzenia emisií skleníkových plynov na rámec ich záväzku vyplývajúceho z nariadenia [ ] [ESR] a nariadenia [ ] [LULUCF];
e)informácie o súvislostiach medzi rozličnými politikami a opatreniami nahlásenými podľa písmena c) a o spôsobe, akým tieto politiky a opatrenia predstavujú prínos k rozličným scenárom prognóz.
PRÍLOHA V
INFORMÁCIE O PROGNÓZACH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 16:
a)prognózy bez opatrení, ak sú k dispozícii, prognózy s opatreniami a prognózy s dodatočnými opatreniami;
b)celkové prognózy emisií skleníkových plynov a oddelene odhady prognóz emisií skleníkových plynov za jednotlivé zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a nariadenie [ ] [ESR] a prognózy emisií zo zdrojov a odstraňovanie pomocou záchytov podľa nariadenia [ ] [LULUCF];
c)vplyv politík a opatrení určených podľa článku 16 ods. 1 písm. a). Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;
d)výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely prognóz a informácie o použitých modeloch a parametroch;
e)všetky relevantné odkazy na posúdenie a technické správy, z ktorých vychádzajú prognózy uvedené v článku 16 ods. 4.
PRÍLOHA VI
INFORMÁCIE O VNÚTROŠTÁTNYCH ADAPTAČNÝCH OPATRENIACH, FINANČNEJ A TECHNOLOGICKEJ PODPORE POSKYTOVANEJ ROZVOJOVÝM KRAJINÁM A O PRÍJMOCH Z AUKCIÍ
Časť 1
Podávanie správ o adaptácii
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 17 ods. 1:
a)hlavné zámery a inštitucionálny rámec na adaptáciu;
b)prognózy zmeny klímy vrátane extrémov počasia, vplyvu zmeny klímy, posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a rizík, ktoré zmena klímy predstavuje, a kľúčových nebezpečenstiev zmeny klímy;
c)schopnosť adaptácie;
d)plány a stratégie adaptácie;
e)inštitucionálne usporiadania vrátane vertikálneho a horizontálneho riadenia a koordinácie, systémov monitorovania a hodnotenia;
f)pokrok dosiahnutý pri vykonávaní vrátane osvedčených postupov a zmien v riadení.
Časť 2
Podávanie správ o podpore rozvojových krajín
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 17 ods. 2 písm. a):
a)informácie o finančnej podpore vyčlenenej a poskytnutej rozvojovým krajinám na rok X-1 vrátane:
i)kvantitatívnych informácií o verejných a zmobilizovaných finančných zdrojoch v členských štátoch. Informácie o finančných tokoch musia vychádzať z tzv. Rio markerov pre podporu súvisiacu so zmierňovaním zmeny klímy a podporu súvisiacu s adaptáciou na zmenu klímy a iných systémov sledovania, ktoré zaviedol Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;
ii)kvalitatívnych metodologických informácií objasňujúcich metódu použitú na výpočet kvantitatívnych informácií vrátane vysvetlenia metodiky na kvantifikáciu údajov a prípadných ďalších relevantných informácií o vymedzení a metodikách použitých na určenie údajov predovšetkým na účely nahlásených informácií o zmobilizovaných finančných tokoch;
iii)dostupných informácií o činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi transferu technológií a projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov vrátane informácií o tom, či sa prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít využili na zmierňovanie účinkov alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, sumy poskytnutej podpory a typu prenesenej technológie alebo projektu budovania kapacít;
b)informácií za rok X a nasledujúce roky o plánovanom poskytovaní pomoci vrátane informácií o plánovaných činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi transferu technológií alebo projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov a o technológiách, ktoré sa majú preniesť, a projektoch budovania kapacít vrátane informácií o tom, či prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít je určený na zmierňovanie účinkov alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, sumy poskytnutej podpory a typu technológie alebo projektu budovania kapacít.
Časť 3
Nahlasovanie príjmov z aukcií
Informácie, ktoré je potrebné uviesť v správach podľa článku 17 ods. 2 písm. b):
a)informácie o použití príjmov počas roka X-1, ktoré členský štát získal z aukcie kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES, vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov špecifikovaných v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;
b)informácie o použití všetkých príjmov (na základe rozhodnutia členského štátu), ktoré členský štát získal z aukcie kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES; tieto informácie sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;
Príjmy z aukcie, ktoré neboli vyplatené v čase, keď členský štát podáva Komisii správu podľa článku 17 ods. 2 písm. b), sa vyčíslia a nahlásia v správach za nasledujúce roky.
PRÍLOHA VII
DODATOČNÉ POVINNOSTI PRI PODÁVANÍ SPRÁV
Časť 1
Dodatočné povinnosti pri podávaní správ o energii z obnoviteľných zdrojov
Informácie, ktoré je potrebné uviesť podľa článku 18 písm. c), pokiaľ sa neuvádza inak:
a)fungovanie systému potvrdení o pôvode elektriny, plynu a vykurovania a chladenia z energie z obnoviteľných zdrojov, miera vydávania a rušenia potvrdení o pôvode a vyplývajúca ročná vnútroštátna spotreba energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj opatrenia prijaté na zabezpečenie spoľahlivosti systému a jeho ochrany proti podvodom;
b)súhrnné informácie z vnútroštátnych databáz uvedené v článku 25 ods. 4 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] o biopalivách, bioplyne vyrábanom zo surovín uvedených v prílohe IX k [prepracovanému zneniu smernice 2009/82/ES podľa návrhu COM(2016) 767], pohonných hmotách z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palivách získaných z odpadu a elektrine, ktorú dodávatelia palív uviedli na trh, vrátane informácií o druhu paliva, jeho obsahu energie a prípadne jeho výsledkov v oblasti úspor skleníkových plynov; ak vnútroštátne databázy neobsahujú skutočné hodnoty, členské štáty môžu použiť typické hodnoty alebo prípade štandardné hodnoty uvedené v časti A a B prílohy V a časti A prílohy VI k [prepracovanému zneniu smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
c)vývoj v oblasti dostupnosti, pôvodu a využitia zdrojov biomasy na energetické účely;
d)zmeny cien komodít a využitia pôdy v členskom štáte, ktoré sú spojené s intenzívnejším využívaním biomasy a iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov;
e)odhadovaná nadprodukcia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá by sa mohla previesť iným členským štátom, aby tak mohli dosiahnuť súlad s článkom 3 ods. 3 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] a národné príspevky a trajektórie uvedené v článku 4 písm. a) bode 2 zarážke i);
f)odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov, ktorý je potrebné uspokojiť inak než domácou produkciou do roku 2030 vrátane dovezených surovín na výrobu biomasy;
g)vývoj a podiel biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k [prepracovanému zneniu smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] vrátane posúdenia zdrojov so zameraním na aspekty udržateľnosti týkajúce sa účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvalitu pôdy a ekosystémov;
h)odhadovaný vplyv výroby alebo využívania biopalív, biokvapalín a paliva z biomasy na biodiverzitu, vodné zdroje, dostupnosť a kvalitu vody, kvalitu pôd a ovzdušia v členskom štáte;
i)riziká alebo zistené prípady podvodu v spracovateľskom reťazci biopalív, biokvapalín a palív z biomasy;
j)informácie o tom, ako sa odhadoval podiel biologicky rozložiteľného odpadu v odpade použitom na výrobu energie, a aké kroky sa podnikli na zlepšenie a overenie týchto odhadov;
k)výroba elektriny a tepla z energie z obnoviteľných zdrojov v budovách (podľa vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ); Tieto údaje musia zahŕňať rozčlenené údaje o vyrobenej a spotrebovanej energii, ako aj energii dodanej do siete zo slnečných fotovoltických systémov, z tepelných solárnych systémov, biomasy, tepelných čerpadiel, geotermálnych systémov a všetkých iných decentralizovaných systémov s obnoviteľnými zdrojmi energie;
l)prípadne podiel biopalív na báze potravín a vyspelých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov v diaľkovom vykurovaní, ako aj energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, energetické komunity, ako sa vymedzuje v článku 22 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767];
m)primárne dodávky tuhej biomasy (v 1 000 m3 s výnimkou bodu 1 písm. b) bodu iii) v tonách)
1.lesná biomasa využívaná na výrobu energie (domáca výroba, dovoz a vývoz)
a)primárna biomasa z lesov využívaná priamo na výrobu energie
i)konáre a vrcholce stromov (nahlasovanie je dobrovoľné)
ii)pne (nahlasovanie je dobrovoľné)
iii)guľatina (rozdelená na priemyselnú guľatinu a palivové drevo)
b)vedľajšie produkty drevospracujúceho priemyslu využívané priamo na energiu
i)kôra (nahlasovanie je dobrovoľné)
ii)odrezky, piliny a iné častice z dreva
iii)čierny výluh a surový talový olej
c)recyklované drevo využívané priamo na výrobu energie
d)spracované palivo z dreva, získané zo surovín iných než uvedených v bodoch 1a), 1b) alebo 1c):
i)drevné uhlie
ii)drevené pelety a drevené brikety
2.poľnohospodárska biomasa využívaná na výrobu energie (domáca výroba, dovoz a vývoz)
a)energetické plodiny na výrobu elektriny alebo tepla (vrátane výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín)
b)zvyšky poľnohospodárskych plodín na výrobu elektriny alebo tepla
3.biomasa z organického odpadu využívaná na výrobu energie (domáca výroba, dovoz a vývoz)
a)organická časť priemyselného odpadu
b)organická časť komunálneho odpadu
c)odpadové kaly
n)konečná spotreba energie z tuhej biomasy (množstvo tuhej biomasy použitej na výrobu energie v týchto sektoroch):
1.energetický sektor
a)elektrina
b)kombinovaná výroba tepla a elektriny
c)teplo
2.priemyselný sektor interne (spotrebovaná a samovyrobená elektrina, KVET a teplo)
3.priama konečná spotreba bytových budov
4.iné
Časť 2
Dodatočné povinnosti pri podávaní správ o energetickej efektívnosti
Ďalšie informácie o energetickej efektívnosti, ktoré je potrebné uviesť podľa článku 19 písm. c):
a)hlavné legislatívne a nelegislatívne politiky, opatrenia, finančné opatrenia a programy vykonané v roku X-2 a X-1 (pričom X je rokom predloženia správy) na dosiahnutie zámerov vytýčených v článku 4 písm. b) v prospech podpory trhov s energetickými službami, zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, opatrení na využívanie potenciálu energetickej efektívnosti plynárenskej a elektrickej infraštruktúry a vykurovania a chladenia, zlepšenia informácií a kvalifikácie a iných opatrení na podporu energetickej efektívnosti;
b)úspory energie dosiahnuté prostredníctvom článku 7 smernice 2012/27/EÚ [v znení zmien v súlade s návrhom COM(2016) 761] v rokoch X-2 a X-3;
c)pokrok v každom sektore a dôvody, prečo spotreba energie zostala na rovnakej úrovni alebo narástla v rokoch X-3 a X-2 v sektoroch konečnej spotreby energie;
d)celková podlahová plocha budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m² vo vlastníctve a v užívaní ústrednej štátnej správy členských štátov, ktorá k 1. januáru roku X-2 a X-1 nedosahovala požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ;
e)celková podlahová plocha vykurovaných a/alebo chladených budov vo vlastníctve a v užívaní ústrednej štátnej správy členských štátov, ktorá bola obnovená v roku X-3 a X-2 v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ, alebo objem úspor energie v oprávnených budovách vo vlastníctve a v užívaní ústredných orgánov štátnej správy v zmysle článku 5 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ;
f)počet energetických auditov vykonaných v roku X-3 a X-2. Okrem toho aj celkový počet veľkých spoločností na ich území, na ktoré možno uplatniť článok 8 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ, a počet energetických auditov vykonaných v predmetných spoločnostiach v roku X-3 a X-2;
g)uplatnený vnútroštátny faktor primárnej energie pre elektrinu;
h)počet a podlahová plocha nových a obnovených budov s takmer nulovou spotrebou energie v roku X-2 a X-1 podľa vymedzenia v článku 9 smernice 2010/31/EÚ;
i)internetový odkaz na webovú lokalitu s prístupom k zoznamu alebo rozhraniu poskytovateľov energetických služieb uvedených v článku 18 ods. 1 písm. c) smernice 2012/27/EÚ.
PRÍLOHA VIII
SPRÁVA ÚNIE O UDRŽATEĽNOSTI BIOENERGIE
Správa EÚ o udržateľnosti bioenergie, ktorej predmetom je energia z biomasy a ktorú má Komisia prijať každé dva roky spolu so správou o stave energetickej únie podľa článku 29 ods. 2 písm. d), musí obsahovať aspoň tieto informácie:
a)relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, účinky dovozných politík Únie na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;
b)vplyv výroby a využívania biomasy na udržateľnosť v Únii a tretích krajinách vrátane vplyvu na biodiverzitu;
c)údaje a analýzu súčasnej a predpovedanej udržateľnej dostupnosti biomasy a dopytu po nej vrátane vplyvu zvýšeného dopytu po biomase na sektory využívajúce biomasu;
d)technologický vývoj, dostupnosť a udržateľnosť biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k [prepracovanému zneniu smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] vrátane posúdenia účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvalitu pôdy a ekosystémov;
e)informácie o dostupných výsledkoch vedeckého výskumu o nepriamej zmene využívania pôdy vo vzťahu k všetkým výrobným postupom a ich analýza spolu s posúdením toho, či je možné znížiť mieru neistoty identifikovanú v analýze, ktorá slúži ako podklad pre odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa môže zohľadniť prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva a
f)vzhľadom na tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, informácie o vnútroštátnych opatreniach prijatých s cieľom spĺňať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor skleníkových plynov stanovené v článku 26 ods. 2 až 7 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767] v záujme ochrany pôdy, vody a ovzdušia.
Komisia pri nahlasovaní úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z používania biomasy používa množstvo, ktoré nahlásili členské štáty v súlade s prílohou VII časťou 1 písm. b) vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti, ako sa uvádza v prílohe VIII k [prepracovanému zneniu smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767]. Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti. Ďalej posúdi, či a ako by sa odhad priamych úspor emisií zmenil, ak by sa zohľadnili vedľajšie produkty pomocou substitučného prístupu.
PRÍLOHA IX
DOBROVOĽNÉ SCHÉMY, VZHĽADOM NA KTORÉ KOMISIA PRIJALA ROZHODNUTIE PODĽA ČLÁNKU 27 ODS. 4 [PREPRACOVANÉHO ZNENIA SMERNICE 2009/28/ES PODĽA NÁVRHU COM(2016) 767]
Správa o dobrovoľných schémach, vzhľadom na ktoré Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 27 ods. 4 [prepracovaného znenia smernice 2009/28/ES podľa návrhu COM(2016) 767], ktorú má Komisia prijať každé dva roky spolu so správou o stave energetickej únie podľa článku 29 ods. 2 písm. e), musí obsahovať aspoň tieto údaje:
a)nezávislosť, spôsob a frekvencia auditov, a to vo vzťahu k tomu, čo je stanovené v súvislosti s týmito aspektmi v dokumentácii dotknutej schémy v čase jej schválenia Komisiou, ako aj vo vzťahu k najlepším postupom v odvetví;
b)dostupnosť metód odhaľovania a riešenia nedodržiavania pravidiel s osobitným dôrazom na riešenie situácií alebo podozrení v súvislosti s vážnym pochybením na strane členov schémy a skúsenosti a transparentnosť v rámci uplatňovania týchto metód;
c)transparentnosť najmä v súvislosti s dostupnosťou schémy, dostupnosťou prekladov do príslušných jazykov krajín a regiónov, z ktorých pochádzajú východiskové suroviny, dostupnosťou zoznamu certifikovaných subjektov a príslušných osvedčení a dostupnosťou audítorských správ;
d)zapojenie zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o konzultácie s pôvodnými a miestnymi komunitami pred prijatím rozhodnutia, počas prípravy a revízie schémy, ako aj počas auditov, a reakcie na ich príspevky;
e)celková spoľahlivosť schémy najmä z hľadiska pravidiel v oblasti akreditácie, kvalifikácie a nezávislosti audítorov a relevantných orgánov schémy;
f)trhová aktualizácia schémy, množstvo certifikovaných surovín a biopalív podľa krajiny pôvodu a druhu, počet účastníkov;
g)jednoduchosť a účinnosť uplatňovania programu na sledovanie dôkazov o dodržiavaní kritérií udržateľnosti, ktoré sú členovia podľa schémy povinní spĺňať, pričom tento program má slúžiť na predchádzanie podvodom so zreteľom najmä na odhaľovanie a riešenie podozrení z podvodu a iných nezrovnalostí a nadväzujúce činnosti, ako aj prípadne počet odhalených prípadov podvodu alebo nezrovnalostí;
h)možnosti pre subjekty, ktorým sa má povoliť uznávať a monitorovať certifikačné orgány;
i)kritériá uznávania alebo akreditácie certifikačných orgánov;
j)pravidlá vykonávania monitorovania certifikačných orgánov;
k)spôsoby uľahčenia alebo zlepšenia podpory najlepších postupov.
PRÍLOHA X
NÁRODNÉ INVENTARIZAČNÉ SYSTÉMY
Informácie uvedené v článku 30 zahŕňajú:
a)údaje a metódy nahlasované za činnosti a zariadenia podľa smernice 2003/87/ES na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisií skleníkových plynov nahlásených v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami a v rámci národných inventúr skleníkových plynov;
b)údaje zhromaždené prostredníctvom systémov nahlasovania fluórovaných plynov v rôznych sektoroch vytvorených podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;
c)emisie, podkladové údaje a metodiky, ktoré nahlásili zariadenia podľa nariadenia (ES) č. 166/2006 na účely vypracovania národných inventúr skleníkových plynov;
d)údaje nahlásené podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008;
e)údaje zhromaždené prostredníctvom geografického sledovania pôdnych plôch v rámci existujúcich programov a prieskumov Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus.
PRÍLOHA XI
TABUĽKA ZHODY
|
Nariadenie (EÚ) č. 525/2013
|
Toto nariadenie
|
|
článok 1
|
článok 1 ods. 1
|
|
článok 2
|
—
|
|
Článok 3
|
—
|
|
článok 4
|
článok 14
|
|
článok 5
|
článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 2, článok 30 ods. 6, PRÍLOHA X
|
|
článok 6
|
článok 30 ods. 3, článok 30 ods. 6
|
|
článok 7
|
článok 23 ods. 2, článok 23 ods. 3, článok 23 ods. 5, článok 23 ods. 6, príloha III
|
|
článok 8
|
článok 23 ods. 1 písm. a), článok 23 ods. 1 posledný pododsek článok 23 ods. 6
|
|
článok 9
|
článok 30 ods. 4, článok 30 ods. 5
|
|
článok 10
|
článok 33
|
|
článok 11
|
—
|
|
článok 12
|
článok 32
|
|
článok 13
|
článok 16 ods. 1 písm. a), článok 16 ods. 3, článok 16 ods. 4, príloha IV
|
|
článok 14
|
článok 16 ods. 1 písm. b), článok 16 ods. 2, článok 16 ods. 3, článok 16 ods. 4, príloha V
|
|
článok 15
|
článok 17 ods. 1, príloha VI časť 1
|
|
článok 16
|
článok 17 ods. 2 písm. a), príloha VI časť 2
|
|
článok 17
|
článok 17 ods. 2 písm. b), článok 17 ods. 3, článok 17 ods. 4, príloha VI časť 3
|
|
článok 18
|
článok 15 ods. 2 písm. e) článok 15 ods. 2 druhý pododsek
|
|
článok 19
|
—
|
|
článok 20
|
—
|
|
článok 21
|
článok 25 ods. 1 písm. c); článok 25 ods. 4, článok 25 ods. 7
|
|
článok 22
|
—
|
|
článok 23
|
článok 34 ods. 1 písm. d), článok 34 ods. 1 písm. e), článok 34 ods. 1 písm. f), článok 34 ods. 1 písm. g), článok 34 ods. 1 písm. h)
|
|
článok 24
|
článok 35
|
|
článok 25
|
—
|
|
článok 26
|
článok 37
|
|
článok 27
|
—
|
|
článok 28
|
článok 50
|
|
článok 29
|
—
|