EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 8. 2016
COM(2016) 551 final
2016/0264(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2016) 282 final}
{SWD(2016) 283 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Rastúci význam sociálneho rozmeru EÚ
Cieľ vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, ktoré prináša rast, lepšie pracovné miesta, sociálny pokrok a sociálnu spravodlivosť pre všetkých občanov, je stredobodom politického programu Európskej únie. V júni 2015 bol v správe piatich predsedov s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe zdôraznený význam vybudovania silnej sociálnej Európy. Predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2015 upozornil na túto ambíciu, pričom poukázal na to, že potrebujeme „obnoviť proces konvergencie, a to medzi členskými štátmi aj v rámci nich, ktorého ústredným prvkom bude produktivita, tvorba pracovných miest a sociálna spravodlivosť“.
Tento cieľ sa dôsledne sleduje prostredníctvom obnoveného európskeho semestra, ročného cyklu pre koordináciu hospodárskych politík na úrovni EÚ, v súlade s oznámením z októbra 2015 o ceste k dobudovaniu HMÚ. Správna rovnováha medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi v európskom semestri je obzvlášť dôležitá pre udržateľnosť a legitimitu hospodárskej a menovej únie. Preto boli v rámci európskeho semestra zvýraznené sociálne ciele a ciele zamestnanosti a v správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa posudzujú sociálne problémy a problémy zamestnanosti a presadzujú sa politické reformy založené na najlepších postupoch.
Komisia takisto navrhla vytvoriť európsky pilier sociálnych práv s cieľom podporiť vzostupnú konvergenciu v oblasti zamestnanosti a sociálnych podmienok, ako aj väčšiu odolnosť voči hospodárskym otrasom. S cieľom usmerňovať politiky vo viacerých oblastiach nevyhnutných pre fungujúce a spravodlivé trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia by mal tento pilier vychádzať zo sociálneho aquis EÚ a dopĺňať ho. Mal by sa stať referenčným rámcom na posudzovanie výsledkov zúčastnených členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, na podnietenie reforiem na vnútroštátnej úrovni a konkrétnejšie na usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne. To by malo pomôcť zabezpečiť, aby ekonomický rozvoj v súlade so stratégiou Európa 2020 a jej cieľom inkluzívneho rastu viedol k väčšiemu sociálnemu pokroku a súdržnosti.
Tento silný záväzok dosahovať sociálne ciele EÚ sa musí opierať o pevnú informačnú základňu. Aj vzhľadom na to, že výdavky na sociálne politiky v širokom zmysle (vrátane výdavkov na sociálnu ochranu, vzdelávanie a zdravie) predstavujú viac než štvrtinu HDP a viac než polovicu verejných výdavkov väčšiny členských štátov, treba klásť silný dôraz na výsledky politík, efektívne vynakladanie finančných prostriedkov a na úsilie o dosahovanie lepších výsledkov pomocou medzinárodného a referenčného porovnávania, ako aj pomocou vzájomného učenia.
EÚ potrebuje spoľahlivú a včasnú sociálnu štatistiku na monitorovanie sociálnej situácie a vplyvu hospodárskeho vývoja a politík na sociálne podmienky v členských štátoch a ich regiónoch a na situáciu v rôznych skupinách obyvateľstva. To si vyžaduje, aby boli témy ako chudoba a sociálne vylúčenie, nerovnosti, zručnosti, prístup k zamestnaniu pre všetkých či výdavky na sociálnu ochranu lepšie opísané prostredníctvom spoľahlivej a včasnej štatistiky.
Európska sociálna štatistika a štatistika zamestnanosti
Európsky štatistický systém (EŠS) vytvára štatistické údaje, ktoré sa používajú na posúdenie výkonnosti členských štátov v rámci európskeho semestra, monitorovanie kľúčových cieľov stratégie Európa 2020, plnenie množstva hodnotiacich rámcov Komisie týkajúcich sa zamestnanosti a sociálneho rozvoja a prípravu pôdy pre budúcu strategickú víziu pre Európu po stratégii Európa 2020. V priebehu rokov EŠS vytvoril pokročilé nástroje na poskytovanie lepšej a porovnateľnej štatistiky na účely lepšej tvorby politík na európskej úrovni i v členských štátoch.
EŠSčelí čoraz väčšej potrebe štatistických informácií na účely analýzy, výskumu a tvorby politík. Štatistické údaje by navyše mali naďalej spĺňať vysoké normy kvality oficiálnej štatistiky vrátane včasnosti.
Sociálna štatistika používaná na úrovni EÚ sa preberá z rôznych zdrojov: sčítania obyvateľov, agregované administratívne údaje, údaje od podnikov a údaje týkajúce sa osôb a domácností získavané na individuálnej úrovni zo vzoriek. Tento návrh sa týka tohto posledného zdroja sociálnych štatistických údajov.
Súčasný systém tvorby európskej štatistiky týkajúcej sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek (ďalej len „európska sociálna štatistika získavaná zo vzoriek“) sa skladá z niekoľkých samostatných nariadení špecifických pre konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené presné témy a technické požiadavky na zber údajov (napr. veľkosť vzorky, kritériá kvality a požiadavky na prenos). V súčasnosti existuje päť právnych základov pre vykonávanie európskych sociálnych prieskumov, ktoré sa týkajú výberového zisťovania pracovných síl (VZPS), štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), zisťovania o vzdelávaní dospelých (AES), európskeho zisťovania o zdraví formou rozhovoru (EHIS) a zisťovania o používaní informačných a komunikačných technológií (IKT) v domácnostiach (ICT-HH). Dve európske zisťovania sa vykonávajú len na základe neformálnej dohody: zisťovanie o rodinných rozpočtoch (HBS) a harmonizované európske zisťovanie využívania času (HETUS).
Táto iniciatíva je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) a jej cieľom je zefektívniť európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek a dosiahnuť, aby bol proces zberu údajov efektívnejší a štatistické výstupy relevantnejšie. Navrhované nariadenie by malo zaručiť porovnateľnosť a koherentnosť údajov v dlhodobom horizonte. Systém európskych sociálnych zisťovaní by mal byť dostatočne rozsiahly a účinný a mal by zabezpečiť zachovanie vysokej kvality štatistiky – to môže byť náročné vzhľadom na neustále zmeny v tejto oblasti štatistiky: rýchla inovácia metodík a využívania informačných technológií, dostupnosť nových zdrojov údajov, meniace sa potreby a očakávania používateľov údajov a pokračujúci tlak na dostupné prostriedky.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky
Je čoraz nutnejšie, aby štatistika boli spoľahlivá, včasná a mala vysokú kvalitu, aby tvorcovia politík, podniky a široká verejnosť mohli prijímať vhodné rozhodnutia založené na dôkazoch. Poskytovanie štatistiky v tejto kvalite je však pre EŠS náročné: stále rastúci dopyt po údajoch v kombinácii s požiadavkou respondentov štatistických zisťovaní na zníženie zaťaženia vytvárajú tlak na tvorbu štatistík. Nedávne štatistické iniciatívy sa preto zamerali na zjednodušenie a zlepšenie koordinácie a spolupráce v rámci EŠS s cieľom zefektívniť tvorbu európskej štatistiky a znížiť zaťaženie respondentov. Jedným z príkladov je nariadenie (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, ktoré bolo zmenené v roku 2015 s cieľom objasniť riadenie EŠS a posilniť prostriedky koordinácie a spolupráce na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni. Ďalšie iniciatívy, napríklad tento návrh a rámcové nariadenie na integráciu podnikovej štatistiky (FRIBS), sú súčasťou iniciatívy Komisie REFIT a ich cieľom je zjednodušiť a zefektívniť tvorbu európskej štatistiky v cieľových oblastiach.
Európsky štatistický program na roky 2013 – 2017 identifikuje štatistiku „Európy občanov“ (t. j. sociálnu štatistiku) ako jeden z troch pilierov štatistického informačného systému: hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho. Každý z pilierov zahŕňa súbor primárnych štatistík, ktoré poskytujú potrebné vstupy pre politické ukazovatele a účtovné systémy. V záujme dosiahnutia cieľov európskeho štatistického programu čo najúčinnejším a najjednotnejším spôsobom sa v tomto nariadení stanovuje celkový právny rámec pre tvorbu európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek.
Cieľom programu EŠS Vízia 2020 je modernizovať tvorbu európskej štatistiky, a tým ďalej zlepšiť rovnováhu medzi prínosmi a významom európskej štatistiky vysokej kvality a nákladmi a záťažou súvisiacimi s jej tvorbou. EŠS týmto spôsobom prispeje k primeranej reakcii na potreby európskych inštitúcií, pokiaľ ide o informácie na tvorbu príslušných politík a na štatistické potreby širšej spoločnosti, pričom riadne zohľadní potrebu znížiť administratívne zaťaženie domácností a podnikov.
•Súlad s ostatnými politikami EÚ
Tvorba a hodnotenie politiky vzhľadom na politické priority Únie, najmä tie, ktoré sa týkajú zamestnanosti, rastu a investícií, jednotného digitálneho trhu, hlbšej a spravodlivejšej európskej menovej únie, migrácie, vnútorného trhu, energetickej únie a klímy, si vyžadujú dobré analytické a monitorovacie nástroje. Politické priority navyše zodpovedajú niekoľkým rôznym oblastiam v rámci sociálnej a hospodárskej štatistiky, preto je nevyhnutné zabezpečiť väčšiu koherentnosť medzi zdrojmi údajov a umožniť intenzívnejšie využívanie nových inovačných zdrojov a prístupov. V stratégii Európa 2020 sa využívajú ukazovatele na sledovanie hlavných cieľov, akými sú podpora zamestnanosti, zlepšovanie úrovne vzdelanosti a podpora sociálnej inklúzie znižovaním chudoby. Výpočet týchto ukazovateľov si vyžaduje včasné štatistické informácie. Tieto štatistické informácie by sa mali vytvárať čo najefektívnejšie s použitím moderných metód zberu a tvorby štatistických údajov. Súčasná nedostatočná integrácia medzi oblasťami sťažuje analýzu údajov pochádzajúcich z rôznych existujúcich zberov údajov. Integrovanejšie a včasné ukazovatele, ktoré vyplynú z tohto návrhu, budú prínosom aj pre štatistické požiadavky spojené s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý sa zaoberá odstránením chudoby a hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom udržateľného rozvoja.
Priority, ktorými sa politiky musia zaoberať, sa môžu meniť a očakáva sa, že v budúcnosti sa ešte zvýši potreba európskej sociálnej štatistiky vysokej kvality, napríklad, keď sa začne práca na dosahovaní cieľov plánovaného európskeho piliera sociálnych práv. Štatistika vysokej kvality je ďalej potrebná na to, aby tvorcovia politík dohliadli za aktuálny kontext a dokázali identifikovať a rozvíjať nové politické rámce a ciele. Význam európskej štatistiky nie je obmedzený na časové rozpätie súčasných stratégií. Vezmime si príklad z nedávnej minulosti: zaviesť ciele pre stratégiu Európa 2020 založené na ukazovateľoch bolo možné len vďaka tomu, že európska štatistická základňa bola dosť bohatá na meranie a monitorovanie týchto cieľov. Pri tejto príležitosti použitie jestvujúcich údajov na nové účely ukázalo význam rozvoja a udržiavania základných štatistík, ktoré sú dostatočne pružné na to, aby sa dali rýchlo prispôsobiť novým politickým požiadavkám.
Zlepšenie sociálnej štatistiky v súlade s prioritami Únie a silnejším sociálnym rozmerom EÚ si bude vyžadovať pevné odhodlanie členských štátov a úzku koordináciu medzi tvorcami politík a štatistikmi vo všetkých fázach. Rozhodujúce bude, aby sa zachovali dostatočné investície do sociálnej štatistiky a aby sa zabezpečila potrebná politická podpora, najmä pokiaľ ide o prístup k administratívnym údajom.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom pre európsku štatistiku je článok 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia na vypracovanie štatistík tam, kde je to nevyhnutné pre výkon úlohy Únie. V článku 338 sa stanovujú požiadavky na tvorbu európskej štatistiky, ktorá musí byť v súlade s normami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, nákladovej efektívnosti a ochrany dôverných štatistických údajov.
•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)
Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci Únie.
EŠS poskytuje infraštruktúru pre štatistické informácie. Systém je určený na uspokojenie potrieb viacerých používateľov na účely rozhodovania v demokratických spoločnostiach.
Návrh tohto nariadenia bol vypracovaný s cieľom chrániť základné činnosti partnerov EŠS a zároveň zlepšiť efektívnosť a zabezpečiť, aby sa v čo najväčšej miere zamedzilo zbytočným zmenám a zdvojovaniu práce.
Zber štatistických údajov, ktorých sa týka návrh, v súčasnosti prebieha podľa rôznych pravidiel na úrovni EÚ. Cieľom návrhu je zjednodušiť a zmodernizovať zber štatistických údajov v jednom rámci. Poskytnúť porovnateľné štatistiky na úrovni celej EÚ na účely politík je možné len prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ.
Jedným z hlavných kritérií, ktoré musia spĺňať štatistické údaje, je ich koherentnosť a porovnateľnosť. Členské štáty nemôžu dosiahnuť potrebnú koherentnosť a porovnateľnosť bez jasného európskeho rámca, t. j. právnych predpisov Únie, v ktorých sa stanovia spoločné štatistické pojmy, formáty na zasielanie údajov a požiadavky na kvalitu.
Cieľ navrhovaného opatrenia, teda zjednodušenie európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ktoré konajú samostatne. Účinnejšie opatrenia možno prijať na úrovni EÚ na základe právneho aktu Únie, ktorý zabezpečí koherentnosť a porovnateľnosť štatistických informácií na úrovni EÚ v štatistických oblastiach v pôsobnosti navrhovaného aktu. Samotný zber údajov pritom môžu vykonávať členské štáty.
Z toho dôvodu môže Únia prijať v tejto oblasti opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto dôvodu:
Zabezpečí kvalitu a porovnateľnosť európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek použitím rovnakých zásad vo všetkých členských štátoch. Podobne zabezpečí, aby európska sociálna štatistika získavaná zo vzoriek zostala relevantná a bola prispôsobená tak, aby dokázala reagovať na potreby používateľov. Nariadením sa zaistí nákladovo efektívnejšia tvorba štatistík pri rešpektovaní špecifík systémov členských štátov.
Súčasné právne predpisy EÚ o štatistike týkajúcej sa osôb a domácností sa v posledných rokoch neustále revidovali. Ukázalo sa, že nariadenie, ktorým sa vytvorí spoločný rámec pre proces zberu, spracúvania a šírenia štatistických údajov v týchto konkrétnych sociálnych oblastiach, by mohol tento proces zefektívniť (nižší pomer nákladov k prínosom) a urobiť účinnejším.
Očakáva sa, že nariadením sa zníži finančné a administratívne zaťaženie respondentov, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, podnikov a širokej verejnosti. To sa dosiahne najmä: štandardizáciou pojmov a metód, odstránením zdvojenej práce, znížením frekvencie prenosu údajov v niektorých oblastiach a väčším využívaním kombinácie zdrojov okrem zisťovaní.
V súlade so zásadou proporcionality sa navrhované nariadenie obmedzuje na minimum požadované na dosiahnutie jeho cieľa a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel.
•Výber nástroja
Navrhovaný nástroj: nariadenie.
Vzhľadom na ciele a obsah návrhu je nariadenie najvhodnejší nástroj.
Výber vhodného nástroja závisí od cieľa, ktorý sa má právnym predpisom dosiahnuť. Vzhľadom na potrebu porovnateľných štatistických informácií na európskej úrovni bolo v európskej štatistike trendom využívať ako základné akty skôr nariadenia ako smernice. Nariadenie je vhodnejšie, lebo sa ním stanovuje rovnaké právo v celej Únii. Zabezpečuje sa ním porovnateľnosť údajov v rámci EÚ, a tým sa umožňuje tvorba európskej štatistiky vysokej kvality. Je priamo uplatniteľné, čo znamená, že sa nemusí transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Keďže táto iniciatíva sa začala realizovať pred prijatím nových usmernení pre lepšiu právnu reguláciu [COM(2015) 215], nevykonalo sa žiadne úplné hodnotenie súčasného systému tvorby európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek. Na základe noriem Komisie sa postupovalo podľa systému Eurostatu na posúdenie jestvujúcich právnych predpisov vrátane hodnotenia európskeho štatistického programu, ktorý tvoril hlavnú súčasť celého procesu. Okrem toho sa každý rok vykonávajú používateľské prieskumy s cieľom získať lepšie poznatky o používateľoch, ich potrebách a spokojnosti so službami, ktoré poskytuje Eurostat. Výsledky hodnotenia využíva Eurostat na zlepšovanie procesu tvorby štatistických informácií a svojich štatistických výstupov. Sú zdrojom pre rôzne strategické plány, napríklad pracovný program a plán riadenia.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Konzultácie prebiehali s tromi hlavnými skupinami zainteresovaných strán:
Tvorcovia údajov: táto kategória pozostáva z orgánov zodpovedných za zber a zostavovanie sociálnej štatistiky. Zahŕňa predovšetkým národné štatistické úrady na vnútroštátnej úrovni a Eurostat na úrovni EÚ. V tejto súvislosti sú tvorcovia údajov aj hlavnými predstaviteľmi poskytovateľov primárnych údajov, t. j. domácností.
Poskytovatelia údajov: táto kategória zahŕňa respondentov a vnútroštátne inštitúcie, ktoré sú držiteľmi súborov administratívnych údajov, napríklad štátne úrady sociálneho zabezpečenia a daňové úrady. Národné štatistické úrady sa v širšom zmysle považujú aj za sprostredkovateľov pre poskytovateľov primárnych údajov (t. j. domácnosti) vzhľadom na náročnosť vedenia rozhovorov s jednotlivými domácnosťami na účely tejto konzultácie.
Používatelia údajov: v rámci tejto skupiny možno rozlišovať medzi inštitucionálnymi používateľmi (samotnou Komisiou, vnútroštátnymi ministerstvami, ostatnými medzinárodnými organizáciami a odbornými zamestnancami, ktorí pracujú v iných inštitúciách EÚ) a inými externými používateľmi, ako sú široká verejnosť, médiá a akademickí pracovníci.
Osobitne treba spomenúť jeden konkrétny subjekt, s ktorým sa konzultovalo ako s používateľom údajov: Európsky poradný výbor pre štatistiku (ESAC), ktorý bol zriadený v roku 2008 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 234/2008/ES. Má 24 členov, ktorí zastupujú používateľov, respondentov a iné zainteresované strany, pre ktoré je dôležitá európska štatistika (vrátane vedeckej komunity, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti), ako aj inštitucionálnych používateľov (napr. Radu a Európsky parlament). Podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 223/2009 možno s ESAC konzultovať v procese prípravy potenciálnych nových právnych predpisov.
Konzultácia sa uskutočnila v období od júla do decembra 2015. Výsledky sú uvedené v troch osobitných správach.
Problémy, ako ich vnímajú konzultované zainteresované strany, možno zhrnúť takto:
1.Používatelia údajov sú znepokojení rizikom, že európske oficiálne štatistiky nebudú spĺňať ich potreby, teda nebudú relevantné. Ich obavy vychádzajú z viacerých problémov týkajúcich sa kvality údajov, napríklad z nedostatočného pokrytia nových sociálnych problémov, nižšej včasnosti a obmedzenej porovnateľnosti a koherentnosti medzi súbormi štatistických údajov.
2.Tvorcovia údajov (národné štatistické úrady) sa obávajú vysokých nákladov na tvorbu údajov a tlaku v dôsledku krátkych lehôt stanovených na poskytovanie štatistických informácií potrebných v kontexte nových sociálnych kríz. Problémom je aj spravodajské zaťaženie (lebo príliš veľká záťaž môže spôsobiť pokles miery odpovedí, a teda zhoršenie kvality údajov). Národné štatistické úrady by privítali väčšiu podporu pre svoje procesy modernizácie (napr. inovácie technológií, metodík, používanie nových zdrojov údajov a riadenie), ktorých cieľom je znížiť náklady na tvorbu údajov.
Riešenia opísané zainteresovanými stranami možno zoskupiť do troch hlavných oblastí opatrení:
dosiahnuť, aby sa oficiálna európska sociálna štatistika dokázala lepšie prispôsobiť novým informačným potrebám (t. j. zlepšiť jej relevantnosť),
zvýšiť koherentnosť a porovnateľnosť európskej sociálnej štatistiky s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu,
využiť inovatívne prístupy na zníženie nákladov na tvorbu údajov a spravodajského zaťaženia.
•Získavanie a využívanie expertízy
Eurostat uskutočnil rozsiahle diskusie o návrhu s národnými štatistickými úradmi. Zriadil pracovné skupiny (pre každý zber štatistických údajov), osobitné skupiny a skupiny riadiacich pracovníkov, ktoré sa pravidelne stretávali a konzultovali o návrhu. Návrh bol predložený aj Výboru pre Európsky štatistický systém (ESSC) zriadenému nariadením (ES) č. 223/2009. ESSC poskytuje odborné poradenstvo EŠS v súvislosti s vývojom, tvorbou a šírením európskej štatistiky. Predsedá mu Komisia (Eurostat) a je zložený z predstaviteľov národných štatistických úradov. Krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Na zasadnutiach ESSC sa môžu zúčastniť aj pozorovatelia z Európskej centrálnej banky (ECB), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalších medzinárodných organizácií.
Externé názory a expertíza sa získali aj z mnohých ďalších zdrojov:
1.Konzultácie s uvedenými zainteresovanými stranami zahŕňali aj názory používateľov a poskytovateľov údajov.
2.Získalo sa aj stanovisko ESAC ako externého zdroja expertízy. ESAC vyjadril svoju podporu návrhu rámcového nariadenia pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností. Rámcové nariadenie považuje za rozhodujúce pre podporu súčasného rozsiahlejšieho programu Komisie pre sociálnu politiku a pre zlepšenie integrácie a jednotnosti sociálnych údajov z celej Európy.
•Posúdenie vplyvu
Tento návrh sprevádza posúdenie vplyvu. V ňom sa identifikujú aktuálne problémy, predstavuje sa viacero možností politík, ktoré by sa mohli použiť na riešenie týchto problémov, a vyhodnocuje sa sociálny a hospodársky vplyv jednotlivých možností.
Výbor pre kontrolu regulácie vydal v marci 2016 kladné stanovisko k posúdeniu vplyvu.
V posúdení vplyvu sa identifikovali dva hlavné faktory, ktoré sú príčinou problémov v oblasti európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek:
1.fragmentácia európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek v rôznych oblastiach a
2.nepružnosť metód používaných na zber údajov týkajúcich sa osôb a domácností.
Nasledujúce možnosti sa posudzovali ako spôsoby riešenia fragmentácie európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek.
Možnosť
|
Opis
|
1.0 Základný stav: fragmentované procesy tvorby, bez právnej integrácie
|
Zachovanie súčasnej právnej štruktúry s nariadeniami EÚ špecifickými pre jednotlivé oblasti a fragmentovanými procesmi (rôzne usmernenia, postupy a procesy tvorby)
|
1.1 Defragmentácia procesov tvorby, bez integrácie existujúcich právnych predpisov
|
Zachovanie nariadení EÚ špecifických pre jednotlivé oblasti, ale snaha o zvýšenie štandardizácie rôznych procesov tvorby, definícií a premenných („defragmentácia“) vo všetkých zberoch údajov
|
1.2 Fragmentované procesy tvorby (systém nezávislého spracovania – „stovepipes“), ale integrácia existujúcich právnych predpisov
|
Integrácia právnych predpisov týkajúcich sa európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek bez aktívnej snahy o „defragmentáciu“ procesov tvorby
|
1.3 Defragmentácia procesov tvorby a právna integrácia
|
Kombinácia právnej integrácie a defragmentácie procesov tvorby. Táto možnosť obsahuje čiastkové možnosti, ktoré charakterizuje odlišný rozsah pôsobnosti a riadenie celého systému.
|
1.3a Defragmentácia procesov tvorby, integrácia existujúcich právnych predpisov
|
Zahŕňa iba päť súčasných nariadení (VZPS, SILC, AES, EHIS a ICT-HH).
|
1.3b Defragmentácia procesov tvorby, integrácia riadenia európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek
|
Nariadenie sa vzťahuje aj na zber údajov HBS/HETUS. Súčasné rozdiely medzi členskými štátmi nasvedčujú tomu, že je potrebná podstatná harmonizácia.
|
Tri možnosti uvedené ďalej sa analyzovali ako možné spôsoby riešenia nepružnosti zberu údajov.
Možnosť
|
Opis
|
2.0 Základný stav: program a technické prvky stanovené v právnych predpisoch
|
Zmeny programu alebo technických prvkov si vyžadujú zmeny v nariadení Európskeho parlamentu a Rady.
|
2.1 Programovanie stanovené v právnych predpisoch/pružné technické špecifikácie
|
Štatistické programovanie určujú Parlament a Rada, väčšia pružnosť v technických prvkoch.
|
2.2 Pružné programovanie/pružné technické špecifikácie
|
Pružnosť v štatistickom programovaní a technických prvkoch
|
Na základe výsledkov posúdenia vplyvu boli na riešenie problému fragmentácie európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek zvolené možnosti politiky 1.3a (konsolidácia existujúcich nariadení, „defragmentácia“ procesov tvorby) a v dlhodobejšom horizonte 1.3b (integrácia riadenia európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek, defragmentácia procesov tvorby používaných na rôzne zbery údajov). Tieto možnosti politiky zahŕňajú integráciu nariadení EÚ, ktoré v súčasnosti platia v rôznych špecifických oblastiach, a opatrenia zamerané na dosiahnutie jednotnejšej tvorby údajov a manipulácie s nimi. Tento prístup by poskytol najlepšie príležitosti na: lepšie prispôsobenie sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek meniacim sa potrebám používateľov, zlepšenie jej kvality, zvýšenie využívania inovačných metód a zníženie alebo obmedzenie nákladov, ktoré vznikajú pri súčasnom fragmentovanom modeli európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek.
V závislosti od toho, ako by sa metódy tvorby uplatňovali na vnútroštátnej úrovni (napr. či by sa zaviedli technologické a metodické inovácie, či by sa zlepšil prístup k administratívnym registrom), by vyššie náklady v počiatočnej fáze návrhu sociálnych zisťovaní mohli byť vo veľkej miere kompenzované znížením nákladov vo fáze zberu údajov, ktoré predstavujú dve tretiny celkových nákladov na tvorbu štatistiky.
•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Cieľom návrhu, pokiaľ ide o program REFIT, je čo najlepšie využívať informácie poskytované domácnosťami a osobami a uspokojiť súčasný a budúci dopyt po európskej štatistike pri obmedzení spravodajského zaťaženia. Toto zjednodušenie by sa malo dosiahnuť zahrnutím rôznych zberov európskych štatistických údajov, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú samostatné nariadenia, do jedného rámca. Podrobnosti o znížení nákladov pre tvorcov a poskytovateľov údajov vypočítanom na základe modelových scenárov možno nájsť v posúdení vplyvu (oddiel 7.4 Vplyv na efektívnosť a príloha 4 Analytické modely použité pri príprave posúdenia vplyvu). Základná hypotéza vedie k odhadovanému zvýšeniu nákladov o 10,3 milióna EUR vo fáze návrhu (na úrovni EÚ) a k zníženiu o 20,8 milióna EUR vo fáze zberu údajov (čistá súčasná hodnota –10,4 milióna EUR). Odhad nákladov sa však líšil medzi zdržanlivejšou hypotézou s čistou súčasnou hodnotou –3,1 milióna EUR a menej obmedzujúcou možnosťou s čistou súčasnou hodnotou –34 miliónov EUR.
Keďže návrh sa týka údajov získaných od domácností a osôb, nemá žiadny vplyv na podniky vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).
Návrh je v súlade s digitálnou kontrolou, lebo podporuje interoperabilitu a opätovné využitie tým, že využíva:
rovnaké technické špecifikácie pre súbory údajov. Špecifikácie budú obsahovať: počet a opis premenných, štatistické klasifikácie, vlastnosti štatistických populácií, sledovaných jednotiek a respondentov, referenčné obdobia a dátumy požiadavky vzťahujúce sa na geografické pokrytie, vlastnosti vzoriek, technické aspekty práce v teréne, editáciu a imputáciu, váženie, odhady a odhad odchýlky;
rovnaké normy pre prenos, výmenu a spoločné používanie informácií medzi Eurostatom a členskými štátmi. Normy sa budú týkať pojmov, procesov a produktov vrátane údajov a metaúdajov.
Ak bude kvalita údajov spĺňať kritériá kvality vymedzené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009, členské štáty by mali byť schopné poskytovať údaje z viacerých zdrojov vrátane metód alebo inovatívnych prístupov, pokiaľ zabezpečia tvorbu údajov, ktoré sú porovnateľné a vyhovujú špecifickým požiadavkám stanoveným v nariadení.
•Základné práva
Návrh nemá žiadne dôsledky na ochranu základných práv. Najdôležitejšie aspekty tohto návrhu sú možné účinky na ochranu osobných údajov (v prípade ktorej sú práva stanovené v článku 8 Charty základných práv EÚ, článku 16 ZFEÚ a sekundárnych právnych predpisoch). Žiadna z vybraných možností politiky však nepredpokladá zmeny v ustanoveniach o ochrane osobných údajov. Vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ o štatistike zaručujú ochranu údajov zo strany národných štatistických úradov. Tieto úrady majú prísne pravidlá, napr. na zabezpečenie dôvernosti pre respondentov, anonymizáciu záznamov a ochranu vyplnených dotazníkov.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Obdobie postupného zavádzania na vykonanie návrhu trvá sedem rokov od roku 2019 do roku 2025, program by však mal pokračovať aj potom. Do legislatívneho finančného výkazu sa započítali len roky súčasného viacročného finančného rámca (VFR). Pokračovanie financovania bude podmienené dohodami uzavretými pre budúci VFR a pokračovaním osobitných programov, z ktorých sa predpokladá financovanie.
V rokoch 2019 a 2020 bude financovanie pochádzať z existujúcich prostriedkov vyčlenených na programy a nebude potrebné žiadne dodatočné financovanie.
Celkové rozpočtové prostriedky na roky 2019 a 2020 sa odhadujú na 28,814 milióna EUR. Podrobný vplyv na rozpočet je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ
Očakáva sa, že Európsky parlament a Rada prijmú navrhované nariadenie v roku 2017 alebo 2018 a Komisia krátko nato prijme vykonávacie opatrenia.
Predpokladá sa, že členské štáty začnú prenos údajov Komisii podľa nového nariadenia v roku 2019.
Navrhovaný legislatívny nástroj bude predmetom celkového hodnotenia s cieľom posúdiť okrem iného jeho účinnosť a efektívnosť, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov, a rozhodnúť, či sú potrebné nové opatrenia alebo zmeny.
Dôležité je najprv uvažovať o existujúcich monitorovacích a hodnotiacich nástrojoch, ktoré sú v súčasnosti zavedené, a použiť ich na všetky oblasti tvorby štatistiky Eurostatu. Tieto nástroje už predstavujú prostriedok na analýzu zmien v efektívnosti a účinnosti novej štatistickej iniciatívy a v kvalite vytvorených údajov. Hlavné nástroje sú tieto:
Súčasný európsky štatistický program predpokladá hodnotenie v polovici trvania a záverečné hodnotenie programu, ktoré sa majú vykonávať systematicky. Neoddeliteľnou súčasťou týchto mechanizmov podávania správ je sociálna štatistika.
V pláne riadenia Eurostatu sa stanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v reakcii na kľúčové ukazovatele výkonnosti používané v rôznych oblastiach vrátane sociálnej štatistiky.
Pravidelne sa uskutočňujú prieskumy spokojnosti používateľov.
Každá štatistická oblasť sa takisto monitoruje prostredníctvom správ o kvalite, ktoré pravidelne vypracúvajú členské štáty a analyzuje Eurostat ako súčasť rámca zaistenia kvality štatistiky. Tieto správy sa týkajú kvality štatistických výstupov z hľadiska ich relevantnosti, presnosti a spoľahlivosti, včasnosti a časovej presnosti, prístupnosti a zrozumiteľnosti, koherentnosti a porovnateľnosti, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 223/2009.
V rámci bežného zberu údajov sa budú monitorovať aj náklady na tvorbu štatistiky. Podrobne sa budú monitorovať najmä tieto aspekty (na individuálnej úrovni i na úrovni premenných): vývoj využívania administratívnych údajov, spôsob zberu údajov (napr. rozhovor prostredníctvom webu, osobný rozhovor), veľkosť vzorky, dĺžka dotazníkov, trvanie rozhovorov a frekvencia zberu údajov. To umožní merať pokrok v používaní špecifických techník a vplyv týchto zmien na zaťaženie respondentov. Zmeny v nákladoch na zber sociálnych údajov na agregovanej úrovni EÚ sa navyše použijú ako celkový ukazovateľ na monitorovanie vykonávania navrhovaného právneho predpisu. Tento ukazovateľ bude rozlišovať medzi nákladmi národných štatistických úradov na navrhovanie, zber a prenos údajov. Tieto údaje nie sú priamo porovnateľné medzi všetkými členskými štátmi vzhľadom na zrejmé rozdiely v ich veľkosti, prístupe k štatistike a inom vývoji. Časom však bude možné použiť tieto ukazovatele na sledovanie vývoja nákladov na tvorbu európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek na úrovni EÚ a pre každý jednotlivý členský štát. Tieto náklady môžu byť vyjadrené z hľadiska zapojených zamestnancov (napr. počet ekvivalentov plného pracovného času nasadených anketárov) alebo finančných prostriedkov (napr. rozpočet vyčlenený na daný zber údajov). Tieto ukazovatele tak poskytujú kľúčové informácie na monitorovanie nákladov na tvorbu sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek, čo je jednou z hlavných otázok, ktorými sa zaoberá navrhovaný nový právny predpis. Bude potrebné vypracovať vylepšený a harmonizovaný rámec pre vykazovanie nákladov, ktorý bude zahŕňať celý EŠS a bude rozlišovať medzi rôznymi fázami tvorby štatistiky.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Navrhované nariadenie sa skladá z 19 článkov a piatich príloh.
Ako je uvedené v článku 1 („Predmet úpravy“), účelom tohto nariadenia je stanoviť spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek. V článku 2 sa vymedzujú konkrétne pojmy použité v nariadení.
Štatistika, na ktorú sa vzťahuje nariadenie, je usporiadaná do oblastí a tém uvedených v článku 3 a podrobnejšie rozpísaných v prílohe I navrhovaného nariadenia. Navrhuje sa splnomocniť Komisiu prijímať delegované akty na zmenu čiastkových tém uvedených v prílohe I s cieľom prispôsobiť získané údaje budúcim potrebám používateľov. Okrem toho sa navrhuje splnomocniť Komisiu prijímať delegované akty na zavedenie alebo úpravu viacročného priebežného plánovania (článok 4) s cieľom splniť konkrétne požiadavky používateľov vyplývajúce z technických, zo sociálnych a z hospodárskych zmien.
Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie opatrenia týkajúce sa technických špecifikácií súborov údajov (článok 6), noriem pre prenos a výmenu informácií (článok 7), charakteristík opôr výberu (článok 11) a podávania správ o kvalite (článok 12). Požiadavky na podávanie správ o kvalite sú v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009, ktoré poskytuje referenčný rámec a vyžaduje od členských štátov, aby dodržiavali štatistické zásady a kritériá kvality uvedené v tomto nariadení.
Týmto návrhom sa umožňuje a podporuje využívanie nových foriem zberu údajov a alternatívnych zdrojov údajov vrátane administratívnych údajov a odhadov získaných z modelovania a veľkých dát (článok 8). Od členských štátov sa ďalej vyžaduje, aby používali opory výberu vysokej kvality (článok 11).
Návrh sa týka aj niekoľkých ďalších dôležitých aspektov modernizácie európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek:
–zavádzajú sa ním reprezentatívne štúdie uskutočniteľnosti a pilotné štúdie s cieľom zlepšiť kvalitu štatistiky a podporiť vývoj a uplatňovanie nových metód (článok 13),
–obsahuje ustanovenia o finančnej podpore, ktorá sa za určitých podmienok ponúkne členským štátom (článok 14),
–obsahuje ustanovenia o povolených výnimkách, ktoré i) poskytnú členským štátom viac času na prispôsobenie sa novým požiadavkám, ak je to potrebné, a ii) umožnia určité odchýlky v uplatňovaní bežných metód tak, aby bola stále zabezpečená kvalita a porovnateľnosť vytvorenej štatistiky (článok 17).
Nariadenie navyše obsahuje povinné ustanovenia o výkone delegovanej právomoci (článok 15), pričom sa v ňom uvádza, že tento výkon je v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
Posledné články sa týkajú komitologického postupu (článok 16) a zrušenia dvoch existujúcich nariadení, ktoré plne nahradí nové nariadenie (článok 18).
V piatich prílohách sú uvedené podrobné informácie o pokrývaných témach, požiadavkách na presnosť, charakteristikách vzoriek, periodicite a lehotách na prenos údajov.
2016/0264 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V kontexte stratégie Európa 2020 a posilňovania hospodárskeho riadenia zohrávajú sociálne ukazovatele zásadnú úlohu pri poskytovaní informácií pre kľúčové priority Únie pre rast a vytváranie pracovných miest, znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, zručnosti, mobilitu a digitálne hospodárstvo a pri ich podpore. Sociálne ukazovatele musia najmä poskytovať dobrý štatistický základ pre vypracovávanie a monitorovanie politík zavedených Úniou na riešenie týchto priorít.
(2)Sociálne ukazovatele by preto mali mať potrebnú vysokú kvalitu, najmä pokiaľ ide o ich spoľahlivosť, včasnosť, relevantnosť, prispôsobiteľnosť novým požiadavkám používateľov, ako aj ich porovnateľnosť a účinnosť.
(3)Európska štatistika týkajúca sa osôb a domácností sa v súčasnosti získava na základe viacerých legislatívnych aktov upravujúcich zisťovania týkajúce sa osôb a domácností, demografické štatistiky, sčítania obyvateľov a domov a bytov a štatistiky získané hlavne z administratívnych zdrojov. Niektoré údaje sa získavajú aj z podnikových zisťovaní. Napriek značným zlepšeniam v posledných rokoch je potrebné ďalej integrovať zber štatistických údajov na základe zisťovaní týkajúcich sa osôb a domácností.
(4)Vďaka technologickému pokroku sa značne rozšírila možnosť využitia administratívnych zdrojov na štatistické účely. Využívanie administratívnych zdrojov by sa malo aktívne podporovať v oblasti sociálnej štatistiky, pričom vždy je nutné zabezpečiť kvalitu, presnosť, včasnosť a porovnateľnosť tejto štatistiky.
(5)V oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie sa poukázalo na rastúce využívanie viacerých zdrojov údajov a inovatívnych metód zberu údajov, ako aj na rastúci význam harmonizácie štatistických pojmov a metód vo všetkých oblastiach. Obsahovalo výzvu na prijatie novej generácie štatistických právnych predpisov, ktoré by sa upravovali širšie oblasti.
(6)V roku 2011 Európsky štatistický systém (EŠS) schválil vo Wiesbadene svoje Memorandum o novej koncepcii štatistiky týkajúcej sa domácností a sociálnej štatistiky. Podľa tohto memoranda by sa európske zisťovania, ktoré poskytujú údaje týkajúce sa osôb a domácností, mali zjednodušiť a na doplnenie týchto základných sociálnych zisťovaní by sa mali použiť ďalšie, menej časté zbery mikroúdajov. Okrem toho by sa mal zabezpečiť lepší prístup k administratívnym údajom a na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ by sa malo rozvíjať opätovné využívanie existujúcich zdrojov údajov a prístup k novým zdrojom údajov.
(7)Opísaný vývoj sa musí postupne racionalizovať a štatistické právne predpisy v oblasti sociálnej štatistiky sa musia modernizovať, aby bolo možné vytvárať sociálne ukazovatele vysokej kvality integrovanejším, pružnejším a účinnejším spôsobom. Zároveň sa náležitá pozornosť musí venovať potrebám používateľov, zaťaženiu respondentov, zdrojom členských štátov, spoľahlivosti a presnosti použitých metód, technickej uskutočniteľnosti tvorby štatistiky, lehote, v ktorej môže byť k dispozícii, a spoľahlivosti výsledkov.
(8)Týmto nariadením sa zavádza rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek. Stanovuje sa v ňom, aké údaje a informácie majú členské štáty získavať a poskytovať, a obsahuje základné požiadavky na kvalitu, ktoré musia údaje spĺňať. Stanuje sa v ňom, že podrobnejšie technické špecifikácie budú uvedené v delegovaných aktoch a vo vykonávacích opatreniach. Umožňuje integrovať rôzne zbery údajov navzájom i s využitím administratívnych údajov a zároveň konsoliduje a zjednodušuje existujúce právne predpisy.
(9)S cieľom viac zjednodušiť a racionalizovať referenčný rámec pre európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek je potrebné začleniť existujúcu európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností založenú na údajoch na individuálnej úrovni do jedného rámca. Tým by sa zaručilo, aby sa zostavovanie európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek vrátane oblastí trhu práce, príjmov a životných podmienok, zdravia, vzdelávania a odbornej prípravy a využívania informačných a komunikačných technológií vykonávalo jednotným, koherentným a koordinovaným spôsobom.
(10)Zbery údajov v oblastiach využívania času a spotreby v súčasnosti mnohé členské štáty vykonávajú dobrovoľne na základe dohodnutých všeobecných usmernení. Tieto dve oblasti by sa mali modernizovať, aby bolo možné v plnej miere využiť nové technologické možnosti. Zber údajov v týchto dvoch oblastiach by sa mal vykonávať v súlade s týmto nariadením, aby sa otvorili možnosti a vytvorili príležitosti na ďalší vývoj v budúcnosti a aby údaje boli včasnejšie a relevantnejšie a vytvárali sa efektívnejšie. Súčasné prístupy členských štátov by sa zatiaľ nemali meniť.
(11)Toto nariadenie sa vzhľadom na ich špecifiká netýka demografických štatistík, sčítaní obyvateľov a domov a bytov, podnikových zisťovaní a štatistík založených prevažne na administratívnych zdrojoch, ktoré by mali byť upravené samostatne osobitnými rámcami prispôsobenými ich povahe.
(12)Štatistika sa už nepovažuje len za jeden z mnohých zdrojov informácií na účely tvorby politík, ale zohráva ústrednú úlohu v rozhodovacom procese. Rozhodovanie založené na dôkazoch si vyžaduje štatistiku, ktorá spĺňa kritériá vysokej kvality stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 v súlade s účelmi, na ktoré slúži.
(13)Sociálne údaje vysokej kvality sú potrebné nielen na účely politík, ale aj na výskum a ako súčasť dobrej informačnej infraštruktúry. Výskumní pracovníci, ktorí majú prístup k mikroúdajom na vedecké účely na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 557/2013 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, by mali veľký prospech z prístupu k lepšie prepojeným súborom štatistických údajov, vďaka čomu by sa skvalitnili štúdie na posúdenie vplyvu politík.
(14)Nariadenie (ES) č. 223/2009 poskytuje referenčný rámec pre európsku štatistiku a vyžaduje sa v ňom, aby členské štáty dodržiavali štatistické zásady a kritériá kvality stanovené v nariadení. Pre posudzovanie a zlepšovanie kvality európskej štatistiky a komunikáciu o nej sú rozhodujúce správy o kvalite. Výbor pre európsky štatistický systém (ESSC) v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 223/2009 schválil normu EŠS pre štruktúru správ o kvalite. To by malo prispieť k harmonizácii podávania správ o kvalite podľa tohto nariadenia.
(15)Nariadenie (ES) č. 223/2009 obsahuje pravidlá o prenose údajov z členských štátov vrátane prenosu dôverných údajov. Opatrenia prijaté v súlade s týmto nariadením by mali zabezpečiť, aby boli dôverné údaje chránené a aby pri tvorbe a šírení európskej štatistiky nedochádzalo k nedovolenému zverejneniu alebo inému ako štatistickému využitiu údajov.
(16)Štatistika je potrebná na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. V súlade s nariadením (ES) č. 1059/2003 by štatistiky všetkých členských štátov, ktoré sa prenášajú Komisii a ktoré majú byť rozčlenené podľa územných jednotiek, mali používať nomenklatúru NUTS. Preto by sa na účely zostavenia porovnateľných regionálnych štatistík mali údaje o územných jednotkách poskytovať v súlade s nomenklatúrou NUTS.
(17)Aby bolo možné zohľadniť hospodársky, sociálny a technický vývoj, na Komisiu by mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o čiastkové témy uvedené v prílohe I. Komisia by takisto mala mať právomoc zaviesť alebo prispôsobiť osemročné viacročné priebežné plánovanie zberu údajov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v súlade s periodicitou stanovenou v prílohe IV. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(18)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické špecifikácie konkrétnych súborov údajov, technické prvky, ak sú spoločné pre niekoľko súborov údajov, technické normy potrebné na uľahčenie výmeny a spoločného používania informácií medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi, opory výberu, najmä stanovenie minimálnych požiadaviek na ne, formu a obsah správ o kvalite a prípadné výnimky. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
(19)Vykonávanie tohto nariadenia by si mohlo vyžadovať rozsiahle úpravy národných štatistických systémov, a preto Komisia môže povoliť členským štátom výnimky.
(20)Na štatistické údaje, ktorých sa týka toto nariadenie, by sa mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001. Najmä štatistické údaje, ktoré sú nutné na účely vývoja a monitorovania činností a stratégií na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je potrebné považovať za údaje spracúvané z dôvodov závažného verejného záujmu.
(21)Cieľ tohto nariadenia, teda vytvorenie spoločného rámca pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu harmonizácie a porovnateľnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. EÚ preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(22)Európska sociálna štatistika získavaná zo vzoriek a proces zberu údajov by sa mali stať účinnejšími a relevantnejšími. Mala by sa zabezpečiť porovnateľnosť a koherentnosť údajov v dlhodobom horizonte. Európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek v súčasnosti upravuje viacero samostatných legislatívnych aktov, ktoré by malo toto nariadenie nahradiť. Preto je nevyhnutné zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 577/98 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003.
(23)Uskutočnili sa konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
(24)Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre európsky štatistický systém,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
1.Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek týchto osôb a domácností.
2.Toto nariadenie sa nevzťahuje na sčítania obyvateľov a domov a bytov podľa nariadenia (ES) č. 763/2008.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)„vopred skontrolované údaje alebo mikroúdaje“ sú údaje alebo mikroúdaje overené členskými štátmi na základe dohodnutých spoločných pravidiel overovania správnosti;
b)„oblasť“ je jeden alebo viacero súborov údajov usporiadaných tak, aby zahŕňali konkrétne témy;
c)„sledovaná jednotka“ je identifikovateľný subjekt, o ktorom možno získavať údaje;
d)„téma“ je obsah informácií, ktoré sa majú získavať o sledovaných jednotkách, pričom každá téma zahŕňa niekoľko čiastkových tém;
e)„administratívne záznamy“ sú údaje vytvárané na vlastné účely neštatistickým zdrojom, zvyčajne verejným orgánom, ktorého cieľom nie je poskytovať štatistiku;
f)„predmet ad hoc“ sú témy, ktoré majú osobitný význam pre používateľov v konkrétnom okamihu, ale nie sú súčasťou bežných súborov údajov;
g)„hlavný ukazovateľ“ je široko využívaná informácia, ktorá slúži na monitorovanie ústredného cieľa politiky EÚ.
Článok 3
Súbory údajov
1.Zber údajov uvedený v článku 1 je usporiadaný do týchto oblastí:
a)trh práce;
b)príjem a životné podmienky;
c)zdravie;
d)vzdelávanie a odborná príprava;
e)používanie informačných a komunikačných technológií;
f)využívanie času;
g)spotreba.
2.Súbory údajov sa týkajú tém, ktoré sú spoločné pre všetky oblasti, ako aj týchto osobitných tém, ktoré sú podrobne uvedené v prílohe I:
a)charakteristiky osôb a domácností;
b)účasť na trhu práce;
c)trvanie zamestnania a predchádzajúce pracovné skúsenosti;
d)pracovné podmienky vrátane pracovného času a rozvrhnutia pracovného času;
e)dosiahnuté vzdelanie;
f)účasť na vzdelávaní a odbornej príprave;
g)zdravie: stav a zdravotné postihnutie, starostlivosť a determinanty;
h)príjem, spotreba a majetok vrátane dlhov;
i)životné podmienky vrátane materiálnej deprivácie, bývania, prostredia na život a prístupu k službám;
j)kvalita života vrátane účasti na spoločenskom a kultúrnom živote a pohody;
k)rozdelenie času a
l)účasť na informačnej spoločnosti.
3.Požiadavky na presnosť sú uvedené v prílohe II a charakteristiky vzoriek použitých v rôznych oblastiach v prílohe III.
4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15 s cieľom zmeniť čiastkové témy uvedené v prílohe I, aby tak zohľadnila relevantný technický, sociálny a hospodársky vývoj a reagovala na nové potreby používateľov. Komisia pri výkone tejto právomoci zabezpečí, aby:
a)tieto delegované akty nepredstavovali pre členské štáty alebo respondentov výrazné dodatočné zaťaženie alebo náklady;
b)sa delegovanými aktmi pre každú oblasť nezmenilo viac než 20 percent čiastkových tém uvedených v prílohe I. V prípade oblastí, pre ktoré sa údaje získavajú s ročnou alebo menej ako ročnou periodicitou, nesmú tieto zmeny predstavovať viac než 10 percent zoznamu čiastkových tém. Tieto maximálne percentuálne podiely sa uplatňujú na štyri po sebe nasledujúce roky. Počet čiastkových tém, ktoré možno zmeniť, sa zaokrúhľuje na najbližšie celé číslo.
Článok 4
Viacročné priebežné plánovanie
1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15 s cieľom zaviesť alebo prispôsobiť pre zber údajov, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, viacročné priebežné plánovanie na osem rokov v súlade s periodicitou stanovenou v prílohe IV. Komisia zabezpečí, aby tieto delegované akty nepredstavovali pre členské štáty alebo respondentov výrazné dodatočné zaťaženie alebo náklady.
2.Viacročné priebežné plánovanie určuje obdobie, počas ktorého sa získavajú údaje pre:
a)čiastkové témy zahrnuté do oblastí;
b)predmety ad hoc vyžiadané používateľmi týkajúce sa oblastí trhu práce a príjmov a životných podmienok, ako je stanovené v prílohe IV. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch sa tieto údaje môžu týkať čiastkových tém, ktoré nie sú uvedené v prílohe I.
3.Úpravy plánovania uvedeného v odseku 1 sa vykonávajú najneskôr 24 mesiacov pred začiatkom každého obdobia zberu údajov uvedeného v pláne. Cieľom týchto úprav je zabezpečiť účinnosť a súlad plánovania s potrebami používateľov.
Článok 5
Štatistické populácie a sledované jednotky
1.Štatistickú populáciu tvoria všetky osoby, ktoré majú zvyčajné bydlisko v domácnostiach v jednotlivých členských štátoch.
2.Zber údajov sa v každom členskom štáte vykonáva na vzorke sledovaných jednotiek, ktoré predstavujú domácnosti alebo osoby patriace do domácností, ktoré majú zvyčajné bydlisko v danom členskom štáte.
Článok 6
Technické špecifikácie súborov údajov
1.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely stanovenia týchto technických prvkov jednotlivých súborov údajov:
a)počet a opis premenných;
b)štatistické klasifikácie;
c)presné charakteristiky štatistických populácií, sledovaných jednotiek a respondentov;
d)referenčné obdobia a dátumy;
e)požiadavky týkajúce sa geografického pokrytia, vlastností vzoriek vrátane získavania podvzoriek, technických aspektov terénnej práce, editácie a imputácie, váženia, odhadov a odhadu odchýlky;
f)metodika, ktorá sa má použiť na zber údajov, keď je to potrebné na dosiahnutie vysokej úrovne porovnateľnosti údajov o zamestnanosti a nezamestnanosti v oblasti trhu práce. Podľa potreby sem môže patriť poradie a umiestnenie otázok v dotazníku. Túto potrebu je nutné riadne odôvodniť.
2.Ak sú položky spoločné pre viaceré súbory údajov, Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely stanovenia týchto technických charakteristík súborov údajov:
a)zoznam a opis premenných;
b)štatistické klasifikácie;
c)presné charakteristiky štatistických populácií a sledovaných jednotiek.
3.V prípade súborov údajov o mesačnej nezamestnanosti týkajúcich sa oblasti trhu práce je Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely opísania premenných a dĺžky, požiadaviek na kvalitu a úrovne podrobnosti prenášaných časových radov.
4.Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.
Článok 7
Normy prenosu a výmeny informácií
1.Zavedú sa technické normy na uľahčenie výmeny a spoločného používania informácií medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi, najmä na účely podpory riadenia kvality a dokumentácie procesov súvisiacich so štatistikou, ktorej sa týka toto nariadenie.
2.Technické normy sa týkajú štatistických pojmov, procesov a produktov vrátane údajov a metaúdajov.
3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť technické normy uvedené v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.
Článok 8
Zdroje údajov a metódy
1.Členské štáty poskytujú údaje uvedené v článku 1 s použitím jedného z týchto zdrojov alebo ich kombinácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na kvalitu uvedené v článku 12:
a)informácie priamo poskytnuté respondentmi;
b)administratívne záznamy a iné zdroje, metódy alebo inovatívne prístupy, pokiaľ umožňujú tvorbu údajov, ktoré sú porovnateľné a zodpovedajú príslušným osobitným požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.
2.Členské štáty poskytnú Komisii (Eurostatu) podrobné informácie o použitých zdrojoch a metódach.
Článok 9
Periodicita súborov údajov
Periodicita súborov údajov je stanovená v prílohe IV.
Článok 10
Prenos údajov a lehoty
1.Lehoty na prenos údajov sú stanovené v prílohe V.
2.Pre každý súbor údajov členské štáty prenesú Komisii (Eurostatu) vopred skontrolované mikroúdaje bez priamej identifikácie.
3.Odchylne od odseku 2 sa zasielajú vopred skontrolované agregované údaje na účely zostavovania mesačných štatistík o nezamestnanosti.
4.Členské štáty začnú získavať a prenášať údaje podľa tohto nariadenia od roku 2019.
Článok 11
Opory výberu
1.Údaje sú založené na reprezentatívnych vzorkách získaných z opôr výberu na vnútroštátnej úrovni, ktoré umožňujú náhodne vyberať osoby alebo domácnosti so známou pravdepodobnosťou výberu. Opory výberu vyčerpávajúco a výlučne pokrývajú populáciu záujmu a pravidelne sa aktualizujú. Obsahujú všetky informácie potrebné pre výberový plán, napríklad informácie potrebné na účely stratifikácie a na kontaktovanie osôb alebo domácností. Opora výberu obsahuje aj informácie potrebné na prepojenie osôb s inými administratívnymi záznamami, pokiaľ to je povolené podľa pravidiel o ochrane údajov.
2.Ak v členskom štáte nie je dostupná žiadna takáto opora výberu, použijú sa iné opory výberu, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá. Tieto opory výberu:
a)identifikujú jednotky vzorky, ktorými môžu byť osoby, domácnosti, obydlia alebo adresy;
b)umožňujú zistiť pravdepodobnosť výberu;
c)sa pravidelne aktualizujú.
3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty stanovujúce jednotné podmienky pre opory výberu, najmä minimálne požiadavky. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.
Článok 12
Kvalita
1.Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečila kvalita prenášaných údajov a metaúdajov.
2.Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú kritériá kvality vymedzené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009.
3.Komisia (Eurostat) posúdi kvalitu metaúdajov o špecifikáciách, prenášaných údajov a opôr výberu.
4.Členské štáty na tieto účely v súvislosti s údajmi a mikroúdajmi uvedenými v článku 10 prenesú:
a)metaúdaje opisujúce použitú metodiku a to, ako sa stanovili technické špecifikácie na základe špecifikácií stanovených týmto nariadením;
b)informácie o splnení minimálnych požiadaviek na použité opory výberu, a to aj pri ich vývoji a aktualizácii, ako je stanovené v tomto nariadení.
5.Členské štáty prenesú metaúdaje a informácie uvedené v odseku 4 najneskôr do troch mesiacov po uplynutí lehoty na prenos údajov a mikroúdajov. Tieto doplňujúce informácie sa poskytnú vo forme správ o kvalite, ktoré preukážu najmä to, ako prenášané údaje a mikroúdaje, ako aj metaúdaje a informácie spĺňajú požiadavky na kvalitu.
6.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia formy a obsah správ o kvalite. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.
7.Členské štáty čo najskôr oznámia Komisii (Eurostatu) všetky relevantné informácie alebo zmeny v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia, ktoré by ovplyvnili kvalitu prenášaných údajov.
8.Na žiadosť Komisie (Eurostatu) členské štáty poskytnú doplňujúce informácie potrebné na vyhodnotenie kvality štatistických informácií.
Článok 13
Štúdie uskutočniteľnosti a pilotné štúdie
S cieľom zlepšiť súbory údajov Komisia (Eurostat) v prípade potreby iniciuje niekoľko štúdií uskutočniteľnosti a pilotných štúdií, na ktorých budú spolupracovať členské štáty, a to najmä v záujme zlepšenia kvality vrátane porovnateľnosti, podpory modernizácie oblastí spotreby a využívania času, preskúmania a zavedenia nových spôsobov, ako zlepšiť schopnosť reagovať na potreby používateľov, lepšej integrácie zberu údajov a používania iných zdrojov údajov a zefektívnenia zberu údajov v členských štátoch s ohľadom na technologický vývoj.
Článok 14
Financovanie
1.
Únia môže na účely vykonávania tohto nariadenia poskytnúť národným štatistickým úradom a iným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 granty na:
a)
vývoj a/alebo vykonávanie zberu údajov alebo metód zberu údajov pre sociálne štatistiky vrátane opôr výberu, a to v priebehu prvých štyroch rokov zberu súborov údajov;
b)
vývoj metodík vrátane štúdií uskutočniteľnosti a pilotných štúdií uvedených v článku 13;
c)
získavanie štatistiky o predmete ad hoc vyžiadanom používateľmi podľa prílohy IV, nových alebo revidovaných súboroch premenných a charakteristikách zavedených po prvýkrát.
2. Finančný príspevok Únie sa poskytuje v súlade s článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013, článkom 16 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013, článkom 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 alebo článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014.
3.
Finančný príspevok Únie nepresiahne 90 % oprávnených nákladov.
Článok 15
Výkon delegovaných právomocí
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 4 a článku 4 ods. 1 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [Publications Office: please insert exact date of entry into force of the Regulation].
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 4 a článku 4 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo od neskoršieho dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 4 a článku 4 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 16
Komitologický postup
1.Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 17
Výnimky
1.Ak by si uplatňovanie tohto nariadenia alebo vykonávacích opatrení a delegovaných aktov prijatých podľa neho v národnom štatistickom systéme členského štátu vyžadovalo veľké úpravy, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť výnimku najviac na tri roky. Výnimku možno udeliť len vtedy, keď neohrozí porovnateľnosť údajov členských štátov týkajúcich sa hlavných ukazovateľov ani nebude brániť výpočtu požadovaných včasných a reprezentatívnych európskych agregovaných údajov.
2.Ak je výnimka odôvodnená aj po uplynutí obdobia, na ktoré bola udelená, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť ďalšiu výnimku na obdobie maximálne troch rokov.
3.Ak členský štát nemôže poskytovať požadované súbory údajov inými prostriedkami, než je použitie iných metód, ako sú tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení alebo vo vykonávacích opatreniach a delegovaných aktoch prijatých na jeho základe, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov výnimočne povoliť používanie týchto metód na obdobie maximálne piatich rokov.
4.Ak je povolenie odôvodnené aj po uplynutí obdobia, na ktoré bolo udelené, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť ďalšie povolenie na obdobie maximálne piatich rokov.
5.Na účely odsekov 1 až 4 členský štát predloží Komisii riadne odôvodnenú žiadosť v lehote troch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti príslušného aktu alebo šiestich mesiacov pred uplynutím obdobia, na ktoré bola udelená aktuálna výnimka alebo povolenie. Pri podávaní žiadosti o povolenie uvedené v odsekoch 3 a 4 príslušný členský štát podrobne opíše použité metódy a preukáže, že vedú k porovnateľným výsledkom.
6.Komisia prijme uvedené vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.
Článok 18
Zrušenie
1.Nariadenia (ES) č. 577/98 a (ES) č. 1177/2003 sa zrušujú s účinnosťou od 31. decembra 2018. Požiadavky stanovené v týchto nariadeniach v súvislosti s prenosom údajov a metaúdajov vrátane správ o kvalite sa pred ich zrušením naďalej uplatňujú počas referenčného obdobia.
2.Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie.
Článok 19
Nadobudnutie účinnosti
1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2.V súvislosti s oblasťami stanovenými v článku 3 ods. 1 písm. f) a g) sa uplatňuje od 1. januára 2025.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systém riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európsku štatistiku týkajúcu sa osôb a domácností na základe údajov na individuálnej úrovni získavaných zo vzoriek
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
3403 – Zostavovanie štatistických informácií
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie
☒ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy
Tvorba a hodnotenie politiky vzhľadom na politické priority Komisie, najmä tie, ktoré sa týkajú zamestnanosti a rastu, digitálneho trhu, hlbšej a spravodlivejšej európskej menovej únie (EMÚ), migrácie a mobility, si vyžadujú dobré analytické a monitorovacie nástroje. Politické priority navyše zodpovedajú niekoľkým rôznym oblastiam sociálnej a hospodárskej štatistiky, a preto je nevyhnutné zabezpečiť väčšiu koherentnosť medzi zdrojmi údajov. V stratégii Európa 2020 sa využívajú ukazovatele na monitorovanie hlavných cieľov, akými sú podpora zamestnanosti, zlepšovanie úrovne vzdelanosti a podpora sociálnej inklúzie, najmä znižovaním chudoby. Výpočet týchto ukazovateľov si vyžaduje včasné štatistické informácie. Tieto štatistické informácie by sa mali vytvárať čo najefektívnejšie s použitím moderných metód zberu a tvorby štatistických údajov.
Tento návrh takisto zvýši pružnosť reakcie na strategické iniciatívy na vysokej úrovni, ktoré si vyžadujú použitie ukazovateľov.
1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Osobitný cieľ č. 1
Riešiť: i) súčasnú fragmentáciu tvorby európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek a ii) nepružnosť súčasného systému zberu údajov pre európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek.
Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
3403 – Zostavovanie štatistických informácií
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.
Vďaka tomuto návrhu bude možné európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek lepšie prispôsobiť potrebám spoločnosti. Tento návrh navyše ponúkne spôsoby, ako posilniť koherentnosť medzi rôznymi oblasťami, čo pomôže Eurostatu zaistiť kvalitu európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek. Uľahčí aj využívanie inovatívnych štatistických nástrojov a metód a umožní účinnejšiu spoluprácu a koordináciu medzi národnými štatistickými úradmi a inými vnútroštátnymi orgánmi v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike.
Návrh prinesie národným štatistickým úradom jednorazové náklady vo fáze návrhu. Odhaduje sa však, že celkové náklady na realizáciu by boli nižšie, najmä vďaka zníženiu nadbytočnosti a prekrývania sa medzi rôznymi zbermi údajov a opätovnému využívaniu systémov tvorby štatistiky. V závislosti od toho, ako by sa metódy tvorby uplatňovali na vnútroštátnej úrovni (napr. či by sa zaviedli technologické a metodické inovácie, či by sa zlepšil prístup k administratívnym registrom), by vyššie náklady v počiatočnej fáze návrhu sociálnych zisťovaní mohli byť vo veľkej miere kompenzované znížením nákladov vo fáze zberu údajov, ktoré predstavujú dve tretiny celkových nákladov na tvorbu štatistiky. Potenciálny nárast nákladov vyplývajúci z väčšej pružnosti zberu údajov by bolo možné udržať pod kontrolou, ak by v súlade s plánom boli základné prvky prieskumov, ktoré vo veľkej miere určujú náklady pre národné štatistické úrady, stanovené v rámcových právnych predpisoch.
Návrh spĺňa ciele zjednodušenia podľa programu REFIT, a to najmä vzhľadom na to, že spája päť nariadení do jedného regulačného rámca.
1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.
Komisia (Eurostat) vytvára spoločné európske štatistické usmernenia a stanovuje požiadavky na predkladanie správ o kvalite týkajúcich sa vývoja, tvorby a šírenia sociálnej štatistiky. Správy o kvalite, ktoré sú členské štáty povinné vypracúvať za každý zber údajov, musia obsahovať konkrétne kontroly vzťahujúce sa na daný zber údajov. Tým sa zabezpečí kvalita štatistických údajov.
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
V krátkodobom až strednodobom horizonte: integrovať existujúce právne predpisy v oblasti európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek, defragmentovať procesy tvorby používané pre európsku sociálnu štatistiku získavanú zo vzoriek a zlepšiť pružnosť zberu údajov zavedením viacúrovňových právnych predpisov.
V dlhodobom horizonte: zaistiť, aby európska sociálna štatistika získavaná zo vzoriek aj naďalej predstavovala hodnotný príspevok k tvorbe politík na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a zlepšiť účinnosť metód používaných na zber sociálnej štatistiky.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie
Úlohu tvorby štatistiky, ktorá je 1. harmonizovaná a porovnateľná vo všetkých členských štátoch a 2. vytváraná podľa potrieb EÚ, nemožno dosiahnuť len na vnútroštátnej úrovni. Štatistiku EÚ možno vytvárať len vtedy, keď budú členské štáty uplatňovať harmonizovanú metodiku a tvoriť štatistiku v súlade s vymedzenými spoločnými výstupmi a spoločnými charakteristikami. To možno v plnej miere dosiahnuť iba prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Bolo prijatých niekoľko nariadení, ktoré sa týkali rôznych oblastí sociálnej štatistiky, čo viedlo k nejednotnosti a neefektívnosti zberov údajov. Teraz sa prvýkrát navrhuje rámcové nariadenie týkajúce sa siedmich oblastí sociálnej štatistiky. Touto iniciatívou sa zjednoduší päť súčasných právnych základov pre výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS), štatistiku EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), zisťovanie o vzdelávaní dospelých (AES), európske zisťovanie o zdraví formou rozhovoru (EHIS) a zisťovanie o používaní IKT v domácnostiach (ICT-HH). Vytvorí sa aj právny základ pre dve európske sociálne zisťovania, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú na základe neformálnej dohody: zisťovanie o rodinných rozpočtoch (HBS) a harmonizované európske zisťovanie využívania času (HETUS).
1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Návrh je v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike.
1.6.Trvanie a finančný vplyv
◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním
–◻
Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.
–◻
Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR
☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním:
–Na vykonanie návrhu bolo stanovené sedemročné obdobie postupného zavádzania od roku 2019 do roku 2025.
–Program by však mal pokračovať aj potom.
–Do legislatívneho finančného výkazu sa započítali len roky súčasného viacročného finančného rámca (VFR) (2019 – 2020).
Pokračovanie financovania bude podmienené dohodami uzavretými pre budúci VFR a pokračovaním osobitných programov, z ktorých sa predpokladá financovanie.
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
☒ Priame hospodárenie na úrovni Komisie
–☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,
–◻
prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi
◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,
–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–◻ verejnoprávne subjekty,
–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Už sa predkladajú pravidelné podrobné správy o kvalite vykonávania každého zberu štatistických údajov podľa konkrétnych platných pravidiel. Predkladanie správ bude podľa nového návrhu pokračovať a ďalej sa zlepší.
Príjemcovia grantov musia predložiť získané údaje a príslušnú správu o kvalite.
2.2.Systém riadenia a kontroly
2.2.1.Zistené riziká
Vzhľadom na to, že režim hospodárenia vybraný pre tento návrh je priame hospodárenie Komisie, hlavné inherentné riziká súvisia s riadením zadávania zákaziek a grantov.
2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly
Komisia (Eurostat) vypracovala stratégiu kontroly na obdobie rokov 2013 – 2017. Opatrenia a nástroje obsiahnuté v tejto stratégii sú v plnej miere uplatniteľné na zber štatistických údajov podľa navrhovaného nariadenia. Druhy zmien, ktoré sa zavádzajú touto stratégiou, môžu prispieť k predchádzaniu podvodom a znížiť ich pravdepodobnosť. Patria medzi ne: zníženie zložitosti, uplatňovanie nákladovo efektívnych postupov monitorovania a vykonávanie kontrol ex ante a ex post založených na analýze rizík. Stratégia zahŕňa aj informačné opatrenia a odbornú prípravu zameranú na predchádzanie podvodom.
2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby
Komisia (Eurostat) má stratégiu kontroly, ktorej cieľom je vo všeobecnosti obmedziť riziko neplnenia povinností na úroveň nižšiu, ako je kritérium významnosti 2 %, v súlade s cieľmi vnútornej kontroly a riadenia rizík stanovenými v jej strategickom pláne na roky 2016 – 2020. 100 % finančných transakcií (a teda 100 % rozpočtu) bude podliehať povinným kontrolám ex ante v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Na základe ročných analýz rizika sa navyše budú vykonávať kontroly založené na podrobnej analýze podkladovej dokumentácie. Môžu pokryť 4 – 6 % z celkového rozpočtu spravovaného Eurostatom.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
Dňa 30. októbra 2013 Eurostat prijal stratégiu na boj proti podvodom na roky 2014 – 2017 v súlade so stratégiou Komisie na boj proti podvodom z 24. júna 2011 (CAFS). Stratégia Eurostatu na boj proti podvodom určuje tri operačné ciele: i) posilniť existujúce opatrenia boja proti podvodom, ii) zlepšiť integráciu postupov boja proti podvodom do posúdenia a riadenia rizík Eurostatu a do auditov, plánovania, podávania správ a monitorovania a iii) posilniť kapacity Eurostatu na boj proti podvodom a zlepšiť informovanosť v tejto oblasti ako súčasť kultúry Komisie v oblasti boja proti podvodom. Stratégiu na boj proti podvodom sprevádza akčný plán na boj proti podvodom. Počas obdobia jej uplatňovania sa vykonávanie stratégie na boj proti podvodom monitoruje dvakrát ročne a vedeniu sa predkladajú správy.
V roku 2017 Eurostat vyhodnotí vplyv stratégie a na základe toho stratégiu aktualizuje. V roku 2016 sa uskutoční priebežné preskúmanie akčného plánu na boj proti podvodom.
Preskúmanie stratégie Eurostatu i preskúmanie akčného plánu sa vykonajú na základe aktualizovanej metodiky a usmernení, ktoré vydal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo februári 2016.
Všetci potenciálni príjemcovia grantov sú verejné subjekty [národné štatistické úrady a iné vnútroštátne orgány vymedzené v nariadení (ES) č. 223/2009]. Granty sa navyše udeľujú bez výzvy na predkladanie návrhov. Sú zavedené opatrenia na monitorovanie riadenia grantov. Zohľadňujú osobitné grantové postupy a zahŕňajú analýzu riadenia grantov ex ante a ex post.
Využitie jednotkových nákladov a jednorazových platieb v súlade s článkom 124 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách výrazne znižuje riziko chýb týkajúcich sa riadenia grantov, a teda zjednodušuje ich správu.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
Číslo
[Názov………………………...……………]
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
1a
|
04.030201 – súvisiace programy: EASI – program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI)
|
DRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
1a
|
09.040201 – vedenie v oblasti informačných a komunikačných technológií (súvisiace programy: HORIZONT 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (Horizont 2020)
|
DRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
1a
|
29.020100 – súvisiace programy: EŠP – európsky štatistický program na roky 2013 – 2017; ESP18_20 – európsky štatistický program (EŠP) na roky 2018 – 2020
|
DRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
1
|
13.036501 – súvisiace programy: EFRR – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR)
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
1
|
13.046101 – súvisiace programy: KF – Kohézny fond (KF)
|
DRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
3
|
17.030100 – súvisiace programy: HEALTH – akčný program Únie v oblasti zdravia (program Zdravie)
|
DRP
|
ÁNO
|
ÁNO
|
ÁNO
|
NIE
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
[Tento oddiel sa vyplní s použitím
tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy
(druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie CISNET.]
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
|
GR: ESTAT
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka 29.020100
|
Záväzky
|
(1)
|
5,298
|
4,648
|
9,946
|
|
Platby
|
(2)
|
2,649
|
4,444
|
7,093
|
Číslo rozpočtového riadka
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky pre GR ESTAT SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
5,298
|
4,648
|
9,946
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+3
|
2,649
|
4,444
|
7,093
|
GR: EMPL
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka 04.030201
|
Záväzky
|
(1)
|
3,194
|
2,695
|
5,889
|
|
Platby
|
(2)
|
1,597
|
2,625
|
4,222
|
Číslo rozpočtového riadka
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
3,194
|
2,695
|
5,889
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+3
|
1,597
|
2,625
|
4,222
|
GR: CONNECT
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka 09.040201
|
Záväzky
|
(1)
|
2,000
|
0,000
|
2,000
|
|
Platby
|
(2)
|
1,000
|
0,800
|
1,800
|
Číslo rozpočtového riadka
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky pre GR CONNECT SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
2,000
|
0,000
|
2,000
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+3
|
1,000
|
0,800
|
1,800
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
1. Inteligentný a inkluzívny rast
|
GR: REGIO
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka 13.036501
|
Záväzky
|
(1)
|
0,466
|
0,466
|
0,932
|
|
Platby
|
(2)
|
0,233
|
0,419
|
0,652
|
Číslo rozpočtového riadka 13.046101
|
Záväzky
|
(1a)
|
0,200
|
0,200
|
0,400
|
|
Platby
|
(2a)
|
0,100
|
0,180
|
0,280
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky pre GR REGIO SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
0,666
|
0,666
|
1,332
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+3
|
0,333
|
0,599
|
0,932
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
11,159
|
8,008
|
19,167
|
|
Platby
|
(5)
|
5,579
|
8,468
|
14,047
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1 viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
11,159
|
8,008
|
19,167
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
5,579
|
8,468
|
14,047
|
Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
3. Bezpečnosť a občianstvo
|
GR: SANTE
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka 17.030100
|
Záväzky
|
(1)
|
0,000
|
0,500
|
0,500
|
|
Platby
|
(2)
|
0,000
|
0,250
|
0,250
|
Číslo rozpočtového riadka
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky pre GR SANTE SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
0,000
|
0,500
|
0,500
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+3
|
0,000
|
0,250
|
0,250
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,500
|
0,500
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,250
|
0,250
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
0,000
|
0,500
|
0,500
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
0,000
|
0,250
|
0,250
|
Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
11,159
|
8,508
|
19,667
|
|
Platby
|
(5)
|
5,579
|
8,718
|
14,297
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
11,159
|
8,508
|
19,667
|
|
Platby
|
= 5 + 6
|
5,579
|
8,718
|
14,297
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
5
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
GR: ESTAT
|
• Ľudské zdroje
|
4,164
|
4,164
|
8,328
|
• Ostatné administratívne výdavky
|
0,404
|
0,414
|
0,818
|
GR ESTAT SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
4,568
|
4,578
|
9,146
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
4,568
|
4,578
|
9,146
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
15,727
|
13,087
|
28,814
|
|
Platby
|
10,147
|
13,296
|
23,443
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Uveďte ciele a výstupy
⇩
|
|
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
VÝSTUPY
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Celkový počet
|
Náklady spolu
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1…
|
Riešiť súčasnú fragmentáciu v tvorbe európskej sociálnej štatistiky získavanej zo vzoriek v EÚ a nepružnosť jej súčasného systému zberu údajov
|
‒ Výstup
|
Modul ad hoc pre VZPS
|
0,067
|
30
|
2,000
|
30
|
2,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
60
|
4,000
|
‒ Výstup
|
Modul ad hoc pre EU-SILC
|
0,017
|
30
|
0,500
|
0
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30
|
0,500
|
‒ Výstup
|
Vykonávanie zberov údajov
|
0,096
|
60
|
5,650
|
30
|
3,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
90
|
8,650
|
‒ Výstup
|
Metodické a pilotné štúdie
|
0,080
|
37
|
3,009
|
44
|
3,509
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
81
|
6,517
|
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet
|
157
|
11,159
|
104
|
8,509
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
261
|
19,667
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
NÁKLADY SPOLU
|
157
|
11,159
|
104
|
8,509
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
261
|
19,667
|
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.1.Zhrnutie
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
OKRUH 5 viacročného finančného rámca
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
4,164
|
4,164
|
8,328
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,404
|
0,414
|
0,818
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca medzisúčet
|
4,568
|
4,578
|
9,146
|
Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
|
|
|
Ostatné administratívne
výdavky
|
|
|
|
Mimo
OKRUHU 5 viacročného
finančného rámca medzisúčet
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
|
Rok
2019
|
Rok
2020
|
29 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
24,45
|
24,45
|
XX 01 01 02 (delegácie)
|
|
|
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
|
|
|
10 01 05 01 (priamy výskum)
|
|
|
29 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
|
12
|
12
|
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
|
|
|
XX 01 04 yy
|
‒ ústredie
|
|
|
|
– delegácie
|
|
|
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
|
|
|
10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
|
|
SPOLU
|
36,45
|
36,45
|
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
Metodologické práce na riadne vymedzenie zisťovaní vrátane modulov ad hoc
IT práce na príjem, overovanie správnosti a spracovanie údajov
Analýza údajov, uverejňovanie údajov a používateľská podpora
|
Externí zamestnanci
|
Metodologické práce na riadne vymedzenie zisťovaní vrátane modulov ad hoc
IT práce na príjem, overovanie správnosti a spracovanie údajov
|
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
–☒
Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
–◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.
Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.5.Príspevky od tretích strán
–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–☒
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻
Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻
vplyv na vlastné zdroje,
–◻
vplyv na rôzne príjmy
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N + 2
|
Rok
N + 3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.