DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Súvislosti

Spotrebitelia a maloobchodní predajcovia prevádzkujúci elektronický obchod v EÚ nevyužívajú výhody jednotného trhu v plnej miere. V roku 2014 len 15 % spotrebiteľov nakupovalo online z iných krajín EÚ, pričom vo vlastnej krajine tak urobilo 44 % spotrebiteľov; vyše tri štvrtiny (84 %) online predaja v roku 2014 pochádzalo z krajiny, v ktorej sídlila predávajúca spoločnosť. 1 V štúdii Európskeho parlamentu sa odhadlo, že ak by sa dosiahol plne funkčný jednotný digitálny trh, predstavovalo by to možný príspevok k európskemu HDP približne 415 miliárd EUR 2 . Prínos cezhraničného elektronického obchodu sa odhaduje na 0,27 % HDP 3 . Cezhraničný elektronický obchod prináša občanom a podnikom aj priame výhody, lebo im umožňuje širší výber tovaru a služieb a nižšie ceny vďaka intenzívnejšej cenovej súťaži.

Existujú mnohé dôvody na nakupovanie z iných členských štátov alebo predávanie do iných členských štátov. V oznámení Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe 4 sa stanovuje rad opatrení na zlepšenie prístupu pre spotrebiteľov a podniky k tovaru a službám online v celej Európe. Tieto opatrenia zahŕňajú: odstránenie neopodstatnenej geografickej diskriminácie a iných foriem diskriminácie na základe miesta pobytu alebo štátnej príslušnosti 5 ; ďalšiu harmonizáciu spotrebiteľských zmluvných pravidiel pre online predaj tovaru a iný predaj tovaru na diaľku a dodávanie digitálneho obsahu a preskúmanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V oznámení Komisie o elektronickom obchode z roku 2012 6 bolo zlepšenie fyzického dodania tovaru objednaného online identifikované ako jeden z hlavných prvkov pre rast elektronického obchodu. Komisia potom vo svojom pláne o balíkoch z roku 2013 7 stanovila opatrenia na dosiahnutie troch súborov cieľov: i) zvýšiť transparentnosť a informovanosť pre všetky subjekty v hodnotovom reťazci elektronického obchodu; ii) zlepšiť dostupnosť, kvalitu a cenovú prijateľnosť riešení v oblasti dodávania zásielok a iii) zlepšiť mechanizmy vybavovania sťažností a nápravy pre spotrebiteľov. Došlo k určitým zlepšeniam, pokiaľ ide o i) kvalitu služieb vrátane iniciatívy interoperability poskytovateľov univerzálnej služby a štvrtej žiadosti o normalizáciu CEN/TC331 8 a ii) informovanie spotrebiteľov vypracovaním európskej známky dôveryhodnosti pre online nakupovanie 9 . Potrebné sú však doplňujúce opatrenia v oblastiach transparentnosti cien a lepšieho regulačného dohľadu, keďže ceny niektorých cezhraničných služieb sú stále vysoké a nie všetky národné regulačné orgány vedia zhromažďovať údaje potrebné na monitorovanie vývoja trhov s dodávaním balíkov 10 , čo je spôsobené ich rozdielnymi právomocami a rozdielnym vymedzením služieb dodávania balíkov. Keď bol zriadený súčasný európsky regulačný rámec pre poštové služby, t. j. prijatá smernica 97/67/ES, zameriaval sa najmä na listové zásielky a väčšina služieb dodávania balíkov bola mimo rozsahu univerzálnej služby 11 , pričom listy teraz predstavujú menej ako polovicu výnosov európskeho odvetvia poštových služieb 12 .

Spotrebitelia a malé podniky hlásia, že problémy s dodávaním balíkov, najmä vysoké ceny, im bránia predávať viac do iných členských štátov alebo kupovať viac z iných členských štátov 13 . Z prieskumu vyplýva, že verejné cezhraničné ceny účtované poskytovateľmi univerzálnej služby sú často tri- až päťkrát vyššie ako domáci ekvivalent 14 a že tieto rozdiely nemožno vysvetliť nákladmi práce alebo inými nákladmi v krajine určenia. Ceny zo zdanlivo podobných členských štátov odoslania na porovnateľné vzdialenosti sa niekedy výrazne líšia bez zjavných vysvetľujúcich nákladových faktorov.

Existujú viaceré dôvody na existenciu vysokých cien cezhraničného dodávania balíkov. Po prvé, trh s cezhraničným dodávaním balíkov sa vyznačuje pomerne veľkými prekážkami vstupu na trh (napr. utopené náklady). Tieto prekážky môžu obmedziť geograficky široký konkurenčný vstup, keďže prevádzkovateľom vznikajú vysoké fixné náklady pri vývoji veľkých dodávacích sietí (a pravidelných alebo trvalých služieb). Keď existuje hospodárska súťaž, zameriava sa na odosielateľov veľkého počtu zásielok, ako sú napríklad veľkí maloobchodní predajcovia prevádzkujúci elektronický obchod, ktorí si vedia dohodnúť ceny s poskytovateľmi služieb dodávania zásielok na základe individuálnych zliav. Menší maloobchodníci a individuálni spotrebitelia (ktorí často neposielajú dostatočný počet zásielok, aby si mohli individuálne dohodnúť zľavy 15 ) platia výrazne vyššie verejné 16 ceny za cezhraničné dodávanie balíkov a služby im poskytuje menej prevádzkovateľov, najmä vo vzdialených oblastiach 17 , kde je dokonca možné, že bez príplatkov zásielky dodáva len poskytovateľ univerzálnej služby 18 .

Po druhé, neúčinný, nejednotný alebo neexistujúci regulačný dohľad vytvára prekážky jednotnému trhu. Rôzne vnútroštátne právne rámce a rozdielne vykonávanie smernice 97/67/ES členskými štátmi viedli k tomu, že mnohé národné regulačné orgány majú obmedzený mandát na monitorovanie trhu s cezhraničným dodávaním balíkov. Preto im chýbajú informácie potrebné na identifikáciu možných zlyhaní trhu alebo problémy v oblasti regulácie. Fragmentácia poštového regulačného prostredia takisto komplikuje situáciu pre poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov.

Po tretie, stále chýbajú informácie o trhu s dodávaním balíkov vrátane informácií o dostupných službách dodávania zásielok, o poskytovateľoch a cenách. Mnohé podniky a jednotlivci poznajú len málo prevádzkovateľov, ktorých služby môžu využiť, a často sa uchýlia k poskytovateľovi univerzálnej služby. Novým prevádzkovateľom to sťažuje získanie podielu na trhu a znižuje konkurenčný tlak na existujúcich prevádzkovateľov, čo vedie k menšej motivácii zvyšovať kvalitu služieb a k vyšším cenám. Komisia na vyriešenie nedostatku informácií využíva financovanie z Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) 19 na podporu vývoja informačnej platformy pre služby dodávania zásielok. Maloobchodným predajcom prevádzkujúcim elektronický obchod to pomôže, aby boli lepšie informovaní o možných alternatívach dodania a aby sa lepšie rozhodovali. Predpokladá sa, že platforma v strednodobom horizonte vyvinie možnosť pre malých odosielateľov, aby mohli konsolidovať svoje zásielky, čo by im sprístupnilo nižšie ceny. Osobitné webové sídlo Komisie, ktoré má byť zriadené na základe ustanovení tohto nariadenia, bude obsahovať konkrétny odkaz na túto platformu.

Po štvrté, niektorí maloobchodní predajcovia prevádzkujúci elektronický obchod účtujú svojim zákazníkom za dodanie viac, ako platia sami 20 . Príplatky sa zdajú byť vyššie pri zasielaní do iných krajín alebo do vzdialených či okrajových regiónov v rámci krajiny, napríklad na ostrovy. Hoci niektorí prevádzkovatelia služieb dodávania zásielok účtujú vyššie ceny za dodanie do vzdialenejších regiónov, neplatí to o všetkých: väčšina poskytovateľov univerzálnej služby má jednotnú sadzbu na celom vnútroštátnom území 21 .

1.2.Ciele

Všeobecným cieľom tohto nariadenia je riešiť osobitné otázky týkajúce sa služieb cezhraničného dodávania balíkov, takže dopĺňa regulačné a normalizačné činnosti týkajúce sa daného odvetvia opísané vyššie v texte. Vychádza aj z predpisov o službách cezhraničného dodávania balíkov stanovených smernicou 97/67/ES 22 zmenenou smernicou 2002/39/ES 23 a smernicou 2008/6/ES 24 (ďalej len „smernica 97/67/ES“).

Špecifické ciele tohto návrhu sú:

1. zvýšiť efektívnosť fungovania trhov a) zvýšením účinnosti a konzistentnosti regulačného dohľadu nad trhmi s dodávaním balíkov a b) podporovaním hospodárskej súťaže a

2. zvýšiť transparentnosť taríf s cieľom a) znížiť neoprávnené rozdiely v tarifách a b) znížiť tarify platené jednotlivcami a malými podnikmi, najmä vo vzdialených oblastiach.

Tieto špecifické ciele podporujú ciele digitálneho jednotného trhu zvýšiť cezhraničný elektronický obchod a digitálnu integráciu.

1.3.Politické súvislosti

Zlepšenie online prístupu k digitálnemu tovaru a službám je jedným z troch pilierov stratégie pre jednotný digitálny trh, čo je jedna z desiatich priorít Junckerovej Komisie. Komisia sa v stratégii pre jednotný digitálny trh zaviazala spustiť v prvej polovici roku 2016 opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien a regulačného dohľadu nad cezhraničným dodávaním balíkov.

Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 25. – 26. júna 2015, podporila stratégiu pre jednotný digitálny trh a potvrdila, že by sa mala používať na podporu inkluzívneho rastu vo všetkých regiónoch EÚ.

Ministri pre telekomunikácie diskutovali o stratégii pre jednotný digitálny trh na zasadnutí Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, ktoré sa konalo 11. – 12. júna 2015. Uvítali jej ciele a potvrdili význam digitalizovaného hospodárstva pre podporu pracovných miest a rast a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ. Vyzdvihnutá bola potreba zvýšiť transparentnosť cenotvorby dodávania balíkov v celej EÚ.

Európsky parlament v dokumente Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu 25 zdôraznil, že prístupné, cenovo prijateľné, účinné a vysokokvalitné služby dodávania zásielok sú základným predpokladom pre prosperujúci cezhraničný elektronický obchod. Podporil aj opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien a regulačného dohľadu zamerané na bezproblémové fungovanie trhov s cezhraničným dodávaním balíkov.

2.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.Názory zainteresovaných strán

Komisia uskutočnila od mája do augusta 2015 verejnú konzultáciu o cezhraničnom dodávaní balíkov, v rámci ktorej dostala 361 odpovedí. Medzi hlavné problémy s dodávaním zásielok, ktoré spotrebitelia uviedli, patril neistý alebo žiadny výber dátumu a času dodania a ďalej nasledovali ceny. Viac ako dve tretiny spotrebiteľov, ktorí zvažovali online nákup, ale potom ho neuskutočnili pre obavy súvisiace s dodaním, sa tak rozhodli z dôvodu vysokej ceny za dodanie. Najmä v prípade menších spoločností bola väčšia pravdepodobnosť, že nebudú spokojné s cenami dodávacích služieb. Vnútroštátni prevádzkovatelia poštových služieb považovali interoperabilitu systému za hlavný prvok, ktorý by mohol zlepšiť dodávacie služby, pričom mnohí iní prevádzkovatelia dodávacích služieb uviedli, že väčšia hospodárska súťaž by viedla k pokroku 26 . Odpovede na konzultáciu boli v súlade s viacerými zisteniami prieskumu 27 .

Na seminári, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti uplynutia 18 mesiacov od zverejnenia plánu z roku 2013 týkajúceho sa balíkov, maloobchodní predajcovia prevádzkujúci elektronický obchod vysvetlili, že hoci cítili zlepšenie ponúkaných dodávacích služieb, ešte zostáva veľa práce. Vysoké tarify za cezhraničné dodávanie a vrátenie boli zdôraznené ako osobitne závažné spoločne s nízkou interoperabilitou a ťažkosťami pri využívaní (a zmene) rôznych prevádzkovateľov dodávacích služieb. Na zasadnutí výboru pre smernicu o poštových službách, ktorá sa konala v júni 2015, boli uvádzané rôzne prístupy národných regulačných orgánov k trhu s dodávaním balíkov a aj predchádzajúce zasadnutia výboru pre smernicu o poštových službách boli využité na diskusiu o trhu s cezhraničným dodávaním balíkov po prijatí zelenej knihy v roku 2012.

2.2.Expertíza

Spoločnosť FTI Consulting 28 našla dôkazy, že poskytovatelia univerzálnej služby majú trhovú silu na trhu s cezhraničným dodávaním balíkov pre malých občasných odosielateľov. Spoločnosť Copenhagen Economics 29 zistila, že ceny za cezhraničné dodávanie boli často tri- až päťkrát vyššie ako ich domáce ekvivalenty. Univerzita v St Louis dospela k záveru, že zverejnené ceny poskytovateľov univerzálnej služby za cezhraničné dodávanie balíkov (ktoré platia jednotlivci a malé podniky) boli takmer päťkrát vyššie ako ich domáce ekvivalenty a nezdá sa, že náklady práce či iné náklady v krajine určenia by štatisticky ovplyvňovali rozdiel cezhraničnej ceny 30 .

Európska skupina regulačných orgánov pre poštové služby (ďalej len „ERGP“) preskúmala viaceré otázky týkajúce sa cezhraničného dodávania balíkov vrátane právnych režimov, 31 povahy trhu a fungovania hospodárskej súťaže 32 a trhovej analýzy 33 . V roku 2015 bola spoločne s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „BEREC“) vytvorená spoločná pracovná skupina, aby skúmala, či regulačné skúsenosti z odvetvia elektronickej komunikácie možno preniesť do odvetvia balíkov 34 . V štúdii univerzity v Antverpách sa poukázalo na nedostatok údajov o trhu s balíkmi v EÚ 35 .

2.3.Posúdenie vplyvu navrhnutého nariadenia

V súlade s politikou „lepšej právnej regulácie“ útvary Komisie vykonali posúdenie vplyvu alternatív politiky.

Skúmali päť skupín alternatív politiky. Ďalšie opatrenia, ktoré by viedli ku konsolidácii objemov balíkov od malých predajcov, boli zamietnuté, pretože sa očakáva, že informačná platforma podporovaná z finančných prostriedkov programu COSME vyvinie túto možnosť pre malých predajcov. Cenová regulácia bola ako možnosť zamietnutá, lebo by hrozila narušením hospodárskej súťaže v komplexnom trhovom prostredí, najmä so zreteľom na nedostatočné regulačné a trhové znalosti o odvetví. Navyše sú značné rozdiely medzi odvetvím telekomunikácií a odvetvím dodávania balíkov, napríklad v nákladových štruktúrach, čo potvrdila spoločná správa ERGP/BEREC. Zachovanie základného scenára bolo takisto zamietnuté, lebo doterajšie konanie neviedlo k zlepšeniu cenovej prijateľnosti cezhraničného dodávania balíkov či regulačného dohľadu nad týmito službami.

Ponechali sa dve skupiny možností zamerané na transparentnosť cien a regulačný dohľad. Zvýšenie transparentnosti cien, ktoré si prevádzkovatelia poštových služieb individuálne dohadujú s väčšími maloobchodnými predajcami prevádzkujúcimi elektronický obchod, 36 bolo zamietnuté, lebo väčší odosielatelia môžu ťažiť zo zľavnených a dohodnutých taríf. Požiadavka na maloobchodných predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod, aby zverejňovali ceny, ktoré platia prevádzkovateľom služieb dodávania zásielok, bola takisto zavrhnutá. Požiadavka, aby všetci prevádzkovatelia vopred oznamovali národným regulačným orgánom akékoľvek zmeny cien, bola zamietnutá z dôvodu administratívnej záťaže a možného odrádzajúceho účinku na investície a inovácie.

V posúdení vplyvu sa odporúčal balík opatrení na zlepšenie transparentnosti taríf poskytovateľov univerzálnej služby a posilnenie regulačného dohľadu všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, čo dopĺňa širšie úsilie o zlepšenie kvality a dostupnosti služieb cezhraničného dodávania zásielok 37 .

Uprednostňované možnosti nemajú žiadny priamy ani nepriamy negatívny sociálny vplyv. Nepriamo by elektronický obchod zvýšený vďaka prijateľnosti cien cezhraničného dodávania zásielok pozitívne ovplyvnil rast, pracovné miesta a blahobyt spotrebiteľov, najmä v prípade zraniteľných používateľov v okrajových oblastiach.

Nepredpokladá sa žiadny vplyv na životné prostredie. Nepriamo môže efektívnosť trhu zlepšená vďaka vyššej transparentnosti cien vyvážiť možné negatívne environmentálne vplyvy (napr. viac emisií vozidiel) pozitívnymi vplyvmi (napr. združovanie prepravovaných zásielok). Nepredpokladá sa žiadny negatívny vplyv na základné práva.

3.PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.Právny základ

Návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže sa vzťahuje na vnútorný trh so službami dodávania balíkov a na jeho fungovanie.

3.2.Subsidiarita

Súčasný regulačný rámec (smernica 97/67/ES) nebol vykonaný tak, aby zabezpečil cenovo prijateľné cezhraničné dodávanie balíkov v celej Európskej únii mimo rámec univerzálnej poštovej služby 38 . Cezhraničné dodávanie zásielok vo svojej podstate zahŕňa dodávacie služby vo viac ako jednom členskom štáte, a preto ho nemôžu prehliadať národné regulačné orgány konajúce nezávisle od seba a bez informácií o nákladoch na dodávanie v ostatných členských štátoch, ako napríklad terminálne sadzby, ktoré prevádzkovateľ v členskom štáte určenia účtuje prevádzkovateľovi v členskom štáte odoslania. Na riešenie základných príčin tohto problému sú potrebné opatrenia na úrovni Únie. Národné regulačné orgány budú zodpovedné za posúdenie, či sú cezhraničné služby cenovo prijateľné so zreteľom na trhové podmienky v príslušnom členskom štáte.

Navyše rozdielne vnútroštátne pravidlá, ktoré upravujú regulačný dohľad nad prevádzkovateľmi služieb dodávania balíkov a ako také nie sú v rozpore so smernicou 97/67/ES, vytvárajú právnu neistotu a prekážky pre jednotný trh s poštovými službami. Opatrenia na úrovni Únii sú potrebné na stanovenie minimálnych požiadaviek na regulačný dohľad nad všetkými prevádzkovateľmi poštových služieb v celej Únii, a teda na zabránenie regulačnej fragmentácii 39 . Zásada subsidiarity je dodržaná, lebo zásah Únie je potrebný na odstránenie špecifikovaných prekážok pre vnútorný trh.

3.3.Proporcionalita

Opatrenie Únie navrhnuté týmto nariadením sa obmedzuje na to, čo je potrebné na dosiahnutie identifikovaných cieľov. Samoregulácia prevádzkovateľmi služieb dodávania balíkov neviedla k zmenám regulačného dohľadu, transparentnosti sadzieb ani k výrazným zlepšeniam cenovej prijateľnosti cezhraničného dodávania balíkov pre malých odosielateľov.

Opatrenia na zlepšenie transparentnosti taríf sú proporcionálne, keďže sú obmedzené a zameriavajú sa hlavne na segmenty trhu, kde je dokázaný obmedzený výber, čo spoločne so štrukturálnymi charakteristikami trhov s cezhraničným dodávaním balíkov (napr. vysoké utopené náklady, úspory z rozsahu) spôsobuje vyššie ceny cezhraničného dodávania balíkov pre malých odosielateľov. Individuálne obchodne dohodnuté ceny, ktoré využívajú hlavne väčší maloobchodní predajcovia prevádzkujúci elektronický obchod (a ktoré ponúkajú aj prevádzkovatelia iní než poskytovatelia univerzálnej služby), sú mimo rozsahu opatrenia na zvýšenie transparentnosti cien, hoci kontroly hospodárskej súťaže ex post budú zahŕňať všetkých prevádzkovateľov a všetky trhové segmenty. Balíky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti povinnosti univerzálnej služby, v rámci ktorej sa vyžaduje, aby tarify boli cenovo prijateľné, nákladovo orientované, transparentné a nediskriminačné, sa medzi členskými štátmi líšia, takže tieto služby nemožno priamo porovnávať v rámci Únie a presadzovaním smernice 97/67/ES by sa nedosiahol želaný výsledok.

Malé podniky a mikropodniky (prevádzkovatelia dodávacích služieb s menej ako 50 zamestnancami), ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte, budú od tejto povinnosti oslobodené s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie najmenších spoločností, ktoré nevykonávajú cezhraničnú činnosť. Pre tých, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti opatrenia, prinesie toto nariadenie lepšiu istotu, pokiaľ ide o právne povinnosti, a zamedzí fragmentácii v Únii.

3.4.Výber nástroja

Komisia navrhuje nariadenie, keďže zabezpečuje odstránenie prekážok na jednotnom trhu tým, že dopĺňa existujúci regulačný rámec pre poštové služby. Patria sem najmä špecifické, priamo uplatniteľné povinnosti národných regulačných orgánov a poskytovateľov služieb dodávania balíkov, patrí sem aj mechanizmus na európskej úrovni na zriadenie transparentnosti a posúdenie cenovej prijateľnosti taríf cezhraničného dodávania balíkov. Nariadenie ďalej umožňuje rýchle konanie a minimalizuje administratívne zaťaženie členských štátov v súvislosti s transpozíciou, a pritom zamedzuje ďalšej regulačnej fragmentácii, ktorá by mohla vyplynúť z iných právnych nástrojov (ako napr. smernica).

3.5.Štruktúra návrhu a hlavné práva a povinnosti

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov (články 1 a 2)

Články 1 a 2 obsahujú všeobecné ustanovenia o predmete úpravy a rozsahu pôsobnosti vrátane vymedzenia príslušných pojmov. Vymedzenie pojmov dopĺňa vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 smernice 97/67/ES, pokiaľ ide o balíky, a je v úplnom súlade s vymedzením pojmov stanoveným v smernici. Ako sa stanovuje v príslušných ustanoveniach, ktoré prijala Svetová poštová únia (ďalej len „SPÚ“), pojem terminálne sadzby sa používa na zahrnutie terminálnych poplatkov (ktoré sa uplatňujú na listové zásielky 40 ) a príchodných pozemných podielov (ktoré sa uplatňujú na balíky 41 ). V súlade s relevantnou praxou poskytovateľov služieb dodávania balíkov a členských štátov majú balíky posudzované pre rozsah pôsobnosti tohto nariadenia maximálnu hmotnosť 31,5 kg. Toto nariadenie sa preto nevzťahuje na logistiku, nevzťahuje sa ani na samotnú prepravu, pokiaľ sa nevykonáva spolu s vyberaním, triedením či distribúciou 42 . Takisto v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 97/67/ES, najmä článkom 2 odsekmi 1 a 1a 43 neexistuje žiadna požiadavka, aby sa všetky činnosti na základe článku 2 ods. 2 písm. a) a b) vykonávali kumulatívne.

Poskytovanie informácií (článok 3)

Týmto ustanovením sa objasňuje, že poskytovanie informácií národným regulačným orgánom sa uplatňuje na všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí majú viac ako 50 zamestnancov a sú usadení vo viac ako jednom členskom štáte. Národným regulačným orgánom sa ukladá povinnosť monitorovať trh a zhromažďovať obmedzený súbor štatistických údajov. Týka sa to len väčších prevádzkovateľov a prevádzkovateľov usadených vo viac ako jednom členskom štáte, ktorí teda poskytujú cezhraničné služby, aby bolo zabezpečené, že národné regulačné orgány majú základné údaje o rozsahu balíkov, ktoré sa používajú na elektronický obchod. Ustanovením sa ukladá všetkým poskytovateľom služieb dodávania balíkov s viac ako 50 zamestnancami povinnosť, aby ročne predkladali obmedzený súbor informácií. Cieľom je zjednotiť a objasniť súčasné fragmentované regulačné právomoci a vychádzať z existujúcich najlepších postupov. Tieto konzistentnejšie povinnosti sú navyše aj v záujme celoeurópskych poskytovateľov služieb dodávania balíkov, na ktorých sa v súčasnosti vzťahujú rozdielne žiadosti o informácie z rôznych členských štátov. Hoci základné informačné požiadavky sú vymedzené v článku 3, ich samotná forma sa prijme vykonávacím aktom. V tejto súvislosti ERGP poskytne technické poradenstvo a Komisia určí formu.

Transparentnosť taríf a terminálnych sadzieb (článok 4 a príloha)

Článok 4 ods. 1 obsahuje cielenú povinnosť len pre poskytovateľov univerzálnej služby každoročne posielať národnému regulačnému orgánu ročne (najneskôr do 31. januára) verejný zoznam taríf platný k 1. januáru každého kalendárneho roka pre špecifický súbor služieb uvedených v prílohe. V prílohe je uvedených 15 poštových zásielok, ktoré dodávajú poskytovatelia univerzálnej služby a ktoré sú najrelevantnejšie a najpoužívanejšie, pokiaľ ide o individuálnych zákazníkov a malé podniky. Rozsah pôsobnosti tohto cieleného ustanovenia sa nevzťahuje na ostatných poskytovateľov služieb dodávania balíkov, keďže tí sa v zásade zameriavajú aj na iné trhové segmenty (konkrétne na služby medzi podnikmi a na väčších maloobchodných predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod). Hoci nie všetci poskytovatelia univerzálnej služby môžu dodávať všetky zásielky uvedené v písmenách a) až o) prílohy, zoznam obsahuje najrelevantnejšie neexpresné zásielky, ktoré sa využívajú vo vnútroštátnom a cezhraničnom elektronickom obchode a ktoré sú v zásade dostupné pre všetkých občanov Únie nezávisle od toho, kde sa nachádzajú. V tomto ustanovení o pravidelných informáciách o tarifách pre národné regulačné orgány sa uvádza nespochybniteľný súbor údajov na a) zverejnenie na vyhradených webových stránkach Komisie a b) posúdenie ich cenovej prijateľnosti na základe článku 5.

Táto povinnosť je obmedzená na verejný zoznam taríf, a teda nezahŕňa zľavnené tarify či individuálne dohodnuté tarify (ktoré podliehajú komerčným hľadiskám). Komisia zverejní tarify do 30. apríla každého kalendárneho roka na osobitnej stránke webového sídla Komisie EUROPA. Toto webové sídlo nemá komerčný charakter a nie je primárne určené na to, aby obsahovalo údaje ostatných poskytovateľov, ani poskytovateľov expresných dodávacích služieb. Sadzby poskytovateľov dodávacích služieb iných než poskytovateľov univerzálnej služby však môžu byť tiež dobrovoľne uvedené na webovom sídle, pokiaľ sú príslušné dodávacie služby porovnateľné a vzťahujú sa na dodanie domov alebo na akúkoľvek inú adresu adresáta a pokiaľ sú splnené ostatné uplatniteľné kritériá (pozri aj odôvodnenie 14).

Poskytovatelia univerzálnej služby by na základe článku 4 ods. 3 a ods. 4 mali národným regulačným orgánom – a následne Komisii – ročne predkladať svoje terminálne sadzby (t. j. platby od odosielajúceho poskytovateľa univerzálnej služby pre poskytovateľa univerzálnej služby určenia za náklady na prepravu, triedenie a distribúciu cezhraničných zásielok v členskom štáte určenia). Keďže tieto údaje sú obchodne citlivé, nebudú zverejnené a budú predstavovať len vstup pre celkové tarify. Je však veľmi dôležité, aby národné regulačné orgány a Komisia mali prístup k terminálnym sadzbám a poznali ich, pretože poskytujú potrebné informácie na posúdenie cenovej prijateľnosti podľa článku 5. Poskytovanie taríf a aj terminálnych sadzieb predstavuje pre poskytovateľov univerzálnej služby veľmi obmedzené administratívne zaťaženie.

Posúdenie cenovej prijateľnosti taríf (článok 5)

Článkom 5 ods. 1 sa národným regulačným orgánom ukladá povinnosť na základe objektívnych prvkov posudzovať cenovú prijateľnosť taríf poskytovateľov univerzálnej služby získaných podľa článku 4 ods. 1. Najbežnejšie a najdôležitejšie vstupné prvky pre toto posúdenie sú uvedené v nevyčerpávajúcom zozname v písmenách a) až c). Patria medzi ne spoločné kritériá, ako sú domáce tarify poskytovateľov univerzálnej služby alebo úroveň terminálnych sadzieb, terminálne sadzby v krajine odoslania a v krajine určenia. Môžu ich dopĺňať ďalšie kritériá, ktoré sú osobitne významné pre vysvetlenie predmetných taríf, ako napríklad konkrétne prepravné náklady alebo manipulačné náklady alebo dvojstranné objemy medzi poskytovateľmi dodávacích služieb. Ak národný regulačný orgán príde k záveru, že tarify za cezhraničné dodávanie balíkov nie sú cenovo prijateľné, požiada príslušného poskytovateľa služieb dodávania balíkov o ďalšie informácie a/alebo odôvodnenie. Stanovené lehoty sú konečné a majú zabrániť odkladaniu poskytnutia informácií alebo odôvodnenia (odseky 1, 3 a 4). V súlade s článkom 5 ods. 4 sa posúdenie v náležitých prípadoch spoločne s odôvodnením predkladá nielen Komisii, ale aj ostatným národným regulačným orgánom. Posúdenie by navyše malo byť predložené aj príslušným orgánom povereným vykonávaním práva hospodárskej súťaže, ktoré sú takisto viazané povinnosťami zachovávať dôvernosť informácií. Táto lepšia transparentnosť by mala vytvoriť značný tlak na úpravu taríf, ktoré sú podstatne vyššie a ktoré možno považovať za cenovo neprijateľné alebo aj prohibitívne. Transparentnosť v celej Únii by mala byť zabezpečená článkom 5 ods. 4, v ktorom sa stanovuje zverejnenie Komisiou na tom istom osobitnom webovom sídle nedôvernej verzie posúdení a odôvodnení, ktoré Komisii majú poskytovať príslušné národné regulačné orgány. Toto zverejnenie by malo všetkým zainteresovaným stranám vrátane orgánov poverených vykonávaním práva hospodárskej súťaže umožniť, aby boli pravidelne informované o tejto otázke.

Regulačné zásady cenovej prijateľnosti, nákladovej orientácie, transparentnosti a nediskriminácie stanovené v článku 12 smernice 97/67/ES sa uplatňujú len na balíky (a listy), ktoré patria do rozsahu pôsobnosti povinnosti univerzálnej služby. Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby tarify za univerzálne služby boli v súlade s týmito zásadami. Národné regulačné orgány sa však zameriavajú viac na domáce trhy ako na cezhraničné, a to aj v prípade zabezpečovania cenovej prijateľnosti služieb v rámci univerzálnej služby. Predmetným článkom sa teda výslovne rozšíri regulačný dohľad národných regulátorov na súbor cezhraničných služieb, ktoré poskytuje poskytovateľ univerzálnej služby a ktoré sú zväčša podobné, ale nie rovnocenné povinnosti univerzálnej služby vo všetkých členských štátoch.

Transparentnosť a nediskriminácia cezhraničného prístupu (článok 6)

Článok 6 je prevažne kodifikáciou zásad, ktoré sa analyzovali v tzv. rozhodnutiach REIMS (týkajúcich sa mnohostranných cezhraničných dohôd o terminálnych poplatkoch, ktoré poskytovatelia univerzálnej služby stanovili pre listy/balíky) 44 , a je inšpirovaný procedurálnymi prvkami stanovenými v článku 3 nariadenia č. 531/2012 45 o veľkoobchodnom prístupe k roamingu. Mal by poskytnúť právnu istotu poskytovateľom univerzálnej služby – ktorí sú adresátmi tohto ustanovenia – a ostatným poskytovateľom služieb dodávania balíkov, ktorí môžu chcieť pristupovať k cezhraničným službám. Toto ustanovenie nie je zamerané na všeobecné otázky nadväzujúceho prístupu, ktoré sú predmetom možných vnútroštátnych pravidiel a článku 12 piatej zarážky smernice 97/67/ES. Netýka sa ani špecifických otázok prístupu k určitým prvkom infraštruktúry podľa článku 11a smernice 97/67/ES. Z dôvodov právnej istoty a na uplatňovanie zásad nediskriminácie a transparentnosti je dôležité poskytnúť konkurenčným alternatívnym prevádzkovateľom poštových služieb rovnaký prístup k terminálnym sadzbám uplatniteľným na zmluvné strany (t. j. na poskytovateľov univerzálnej služby) mnohostrannej dohody o terminálnych sadzbách. Na základe individuálneho posúdenia v jednotlivých prípadoch môže byť odôvodnené, aby terminálne sadzby, ktoré majú platiť prevádzkovatelia poštových služieb, ktorí sú tretími stranami, v niektorých prípadoch presahovali terminálne sadzby pre poskytovateľov univerzálnej služby. Môže ísť o prípad, keď strany vedia preukázať, že náklady na zriadenie, fungovanie a správu dohody, extra náklady na prijímanie a manipuláciu zásielok od neurčených prevádzkovateľov poštových služieb a iné takéto náklady nie sú pokryté terminálnymi sadzbami, ktoré platí odosielajúci prevádzkovateľ. Bod, kde sa prístup poskytuje, je v zásade príchodná výmenná pošta určená poskytovateľom univerzálnej služby. Takisto je dôležité, aby cezhraničný prístup zahŕňal všetky súvisiace prvky spojených sietí bez ohľadu na rozdielny nadväzujúci prístup, najmä vrátane softvérových a informačných prvkov (odseky 2 a 3) – keďže predstavujú neoddeliteľnú súčasť prebiehajúcich dohôd, ako napríklad Interconnect, a akýchkoľvek možných budúcich dohôd.

Sankcie (článok 7)

Toto je štandardné ustanovenie, ktorého cieľom je poskytnúť národným regulačným orgánom účinné, proporcionálne a odrádzajúce sankcie za porušenie práva Únie.

Doložka o preskúmaní (článok 8)

Článok 8 obsahuje povinnosť pravidelného preskúmania pre Komisiu. Toto preskúmanie predovšetkým obsahuje nielen otázky týkajúce sa priamo nariadenia [písmená a) až c)], ale zahŕňa aj ostatné opatrenia na zlepšenie dostupnosti, prístupnosti, cenovej prijateľnosti cezhraničného dodávania balíkov, ktoré boli prijaté v rámci plánu o balíkoch z roku 2013 (vrátane iniciatív odvetvia, normalizácie atď.) a ktoré dopĺňajú toto nariadenie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Navrhnuté nariadenie nemá vplyv na rozpočet Únie.

2016/0149 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o službách cezhraničného dodávania balíkov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 46 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 47 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Tarify platné pre malých odosielateľov cezhraničných balíkov a iných poštových zásielok, najmä malé a stredné podniky a jednotlivcov, sú stále pomerne vysoké. Táto skutočnosť má priamy negatívny vplyv na používateľov, ktorí chcú využiť služby cezhraničného dodávania balíkov, najmä v rámci elektronického obchodu.

(2)Medzi členskými štátmi sú zásadné rozdiely, pokiaľ ide o právomoci zverené národným regulačným orgánom týkajúce sa monitorovania trhu a regulačného dohľadu nad poskytovateľmi služieb dodávania balíkov. Potvrdilo sa to v spoločnej správe, 48 ktorú vypracovali Európska skupina regulačných orgánov pre poštové služby (ďalej len „ERGP“) a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „BEREC“) a ktorej záverom bolo, že národné regulačné orgány potrebujú vhodné regulačné právomoci, aby mohli zasiahnuť, a že tieto právomoci zrejme neexistujú vo všetkých členských štátoch. Tieto rozdiely vedú k zvýšenej administratívnej záťaži a vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov pre poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí svoju činnosť vykonávajú cezhranične. Tieto rozdiely preto predstavujú prekážku cezhraničnému poskytovaniu služieb dodávania balíkov, a teda majú priamy účinok na fungovanie vnútorného trhu.

(3)Trh so službami cezhraničného dodávania balíkov je rôznorodý a komplexný, rôzni poskytovatelia ponúkajú rôzne služby a ceny podľa hmotnosti, veľkosti a formátu posielaných zásielok, ako aj podľa miesta určenia, prvkov s pridanou hodnotou, ako napríklad sledovanie pohybu zásielok, a počtu posielaných zásielok. Pre túto rôznorodosť je ťažké porovnávať služby dodávania balíkov jednotlivých poskytovateľov z hľadiska kvality a ceny. Malí odosielatelia, ako napríklad malé a stredné podniky a jednotlivci, navyše často nevedia o tom, aké rôzne ponúkané služby dodávania balíkov existujú.

(4)Na zlepšenie cenovej prijateľnosti služieb cezhraničného dodávania balíkov, najmä pre používateľov vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach, je potrebné zlepšiť transparentnosť verejných zoznamov taríf pre obmedzený súbor služieb cezhraničného dodávania balíkov, ktoré ponúkajú poskytovatelia univerzálnej služby a ktoré väčšinou využívajú malé a stredné podniky a jednotlivci. Transparentnosť verejných zoznamov je dôležitá aj na vyriešenie otázky vysokých taríf za služby cezhraničného dodávania a v náležitých prípadoch na zníženie neodôvodnených rozdielov v tarifách medzi službami vnútroštátneho a cezhraničného dodávania balíkov.

(5)Vo väčšine členských štátov existujú viacerí poskytovatelia, ktorí poskytujú služby vnútroštátneho dodávania balíkov, pričom len niektorí z týchto poskytovateľov poskytujú aj služby cezhraničného dodávania balíkov. V tejto súvislosti je v záujme zachovania a podporenia účinnej hospodárskej súťaže a ochrany používateľov veľmi dôležité zabezpečiť transparentný a nediskriminačný prístup k službám a infraštruktúre, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb cezhraničného dodávania balíkov.

(6)V súčasnosti sú poštové služby regulované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES 49 . Touto smernicou sa zriaďujú spoločné pravidlá upravujúce poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby v Únii. Zameraná je predovšetkým, nie však výhradne, na vnútroštátne univerzálne služby a nezaoberá sa regulačným dohľadom nad poskytovateľmi služieb dodávania balíkov, transparentnosťou taríf a terminálnych sadzieb za určité služby cezhraničného dodávania balíkov, posudzovaním cenovej prijateľnosti taríf za určité služby cezhraničného dodávania balíkov a transparentným a nediskriminačným prístupom k určitým službám cezhraničného dodávania balíkov a/alebo infraštruktúre. Toto nariadenie preto dopĺňa pravidlá stanovené v smernici 97/67/ES, pokiaľ ide o služby cezhraničného dodávania balíkov.

(7)Odhaduje sa, že 80 % adresovaných poštových zásielok vytvorených v súčasnosti v rámci elektronického obchodu váži menej ako dva kilogramy a často sa spracúva v toku listových poštových zásielok. Je dôležité, aby tieto poštové zásielky podliehali tomuto nariadeniu, najmä požiadavkám na transparentnosť taríf a posudzovaniu ich cenovej prijateľnosti.

(8)Preto je dôležité jasne zadefinovať služby dodávania balíkov a špecifikovať, na ktoré poštové zásielky sa táto definícia vzťahuje. Týka sa to najmä poštových zásielok, iných než korešpondencia, ktoré sa pre svoju hmotnosť zvyčajne používajú na zasielanie tovaru. Toto nariadenie by preto v súlade so zaužívanou praxou malo pokrývať poštové zásielky s hmotnosťou do 31,5 kg, keďže s ťažšími zásielkami nemôže priemerná osoba manipulovať bez mechanických pomôcok. V súlade so zaužívanou praxou a smernicou 97/67/ES by sa každý krok v poštovom reťazci, t. j. vyberanie, triedenie a dodanie, mal považovať za služby dodávania balíkov. Samotná preprava, ktorá sa nevykonáva spoločne s jedným z týchto krokov, by nemala patriť do rozsahu služieb dodávania balíkov, lebo v takomto prípade možno predpokladať, že táto činnosť patrí do sektora dopravy.

(9)Terminálne sadzby sú založené na mnohostranných a dvojstranných dohodách medzi poskytovateľmi univerzálnej služby a zabezpečujú, aby poskytovateľ univerzálnej služby v krajine určenia dostal odmenu za náklady na službu poskytnutú odosielajúcemu poskytovateľovi univerzálnej služby. Terminálne sadzby by mali byť definované tak, aby zahŕňali terminálne poplatky definované v bode 15 článku 2 smernice 97/67/ES, ktoré sa uplatňujú na listové poštové zásielky, a príchodné pozemné podiely, ktoré sa uplatňujú na balíky.

(10)Je potrebné, aby národné regulačné orgány mali na štatistické účely znalosti a informácie o poskytovateľoch služieb dodávania balíkov aktívnych na trhu. V záujme obmedzenia administratívnej záťaže pre malých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí sú aktívni len na vnútroštátnom alebo regionálnom trhu, by sa však mala uplatňovať prahová hodnota na základe počtu osôb pracujúcich pre poskytovateľa služieb a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov.

(11)Miesto, kde je poskytovateľ usadený, sa určuje v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Ak je poskytovateľ usadený na viacerých miestach, je potrebné určiť, z ktorého z nich poskytuje dotknutú službu.

(12)Pri poskytovaní informácií národnému regulačnému orgánu by sa malo zohľadňovať, že poskytovatelia služieb dodávania balíkov už možno tomu istému národnému regulačnému orgánu poskytli určité informácie. Služby dodávania balíkov sú dôležité pre malé a stredné podniky a jednotlivcov a tí by mali byť schopní jednotlivých poskytovateľov ľahko porovnávať. Preto by sa mali jasne definovať služby, pre ktoré by poskytovatelia univerzálnej služby mali poskytovať tarify. Tieto tarify by Komisia mala zverejniť na osobitnej webovej stránke a spoločne s dôverným pravidelným poskytovaním príslušných terminálnych sadzieb by mali pre národné regulačné orgány predstavovať základ na posudzovanie cenovej prijateľnosti taríf za služby cezhraničného dodávania balíkov. Poskytovatelia služieb dodávania balíkov, ktorí nie sú poskytovateľmi univerzálnej služby, môžu dobrovoľne v porovnateľnej forme poskytnúť svojmu národnému regulačnému orgánu tarify za tie isté zásielky, pokiaľ sa tieto zásielky dodávajú domov alebo na akúkoľvek inú adresu adresáta.

(13)Z dôvodu malej veľkosti a rozmerov by sa na určité poštové zásielky nemali vzťahovať povinnosti stanovené v súvislosti s transparentnosťou taríf. Poštové zásielky, na ktoré sa vzťahujú tieto povinnosti, by preto mali mať minimálnu šírku 20 mm.

(14)Keď národné regulačné orgány ročne posudzujú cenovú prijateľnosť taríf, mali by vychádzať z objektívnych kritérií, ako sú vnútroštátne tarify poskytovateľov univerzálnej služby v krajine odoslania a poskytovateľov univerzálnej služby v krajine určenia a úroveň terminálnych sadzieb. Tieto spoločné kritériá môžu dopĺňať ďalšie kritériá, ktoré sú osobitne významné pre vysvetlenie predmetných taríf, ako napríklad špecifické prepravné alebo manipulačné náklady alebo dvojstranné objemy medzi rôznymi poskytovateľmi služieb cezhraničného dodávania balíkov.

(15)Jednotné tarify za cezhraničné dodávanie do dvoch alebo viacerých členských štátov môžu byť dôležité pre ochranu regionálnej a sociálnej súdržnosti. V tejto súvislosti by sa malo zohľadniť, že elektronický obchod ponúka nové príležitosti pre riedko obývané oblasti, aby sa mohli zúčastniť na hospodárskom živote. Pri posudzovaní cenovej prijateľnosti služieb dodávania balíkov je preto potrebné v plnej miere zohľadniť jednotné tarify.

(16)Významné rozdiely medzi domácimi a cezhraničnými tarifami za služby dodávania balíkov by mali byť odôvodnené na základe objektívnych kritérií, ako sú napríklad vyššie náklady na prepravu a primerané ziskové rozpätie. Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, by mali byť povinní bezodkladne poskytnúť takéto odôvodnenie.

(17)Na zabezpečenie transparentnosti v celej Únii by sa analýza národného regulačného orgánu mala zaslať národným regulačným orgánom ostatných členských štátov a Komisii. Dôvernosť majú zabezpečiť národné regulačné orgány a Komisia. Komisia môže požiadať aj Európsku skupinu regulačných orgánov pre poštové služby o predloženie celoúnijnej analýzy na základe vnútroštátnych príspevkov.

(18)Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, môžu uzatvoriť mnohostranné a dvojstranné dohody o terminálnych sadzbách a môžu zriadiť ďalšie programy na umožnenie prepojiteľnosti svojich dodávacích sietí. Konkurenční poskytovatelia služieb dodávania balíkov by z dôvodov nediskriminácie mali dostať rovnaký prístup k terminálnym sadzbám uplatniteľným medzi stranami na základe mnohostranných dohôd. V niektorých prípadoch môže byť odôvodnené, aby terminálne sadzby, ktoré majú platiť poskytovatelia služieb dodávania balíkov, ktorí sú treťou stranou, presahovali sadzby, ktoré majú platiť poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí sú zmluvnými stranami týchto dohôd. Môže ísť o prípad, keď zmluvné strany mnohostrannej dohody o terminálnych sadzbách vedia preukázať, že náklady na zriadenie, fungovanie a správu dohody, extra náklady na prijímanie a spracovanie zásielok od neurčených poskytovateľov služieb dodávania balíkov a iné takéto náklady nie sú pokryté terminálnymi sadzbami, ktoré má platiť poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, v členskom štáte odoslania.

(19)V praxi a z prevádzkových dôvodov je miesto, kde by sa mal poskytovať prístup, príchodná výmenná pošta, čo je úrad alebo zariadenie, ktoré určia poskytovatelia univerzálnej služby v členskom štáte určenia na odovzdanie poštových zásielok iných než korešpondenčné zásielky.

(20)Národné regulačné orgány by mali byť schopné zavádzať účinné opatrenia na sledovanie a zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia a v tejto súvislosti by mali ukladať účinné finančné alebo správne sankcie v prípade porušenia týchto ustanovení.

(21)Pretože trhy so službami dodávania balíkov sa rýchlo menia, Komisia by mala opätovne posudzovať efektívnosť a účinnosť tohto nariadenia a predkladať pravidelnú správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe by vo vhodných prípadoch mali byť priložené návrhy na preskúmanie pre Európsky parlament a Radu.

(22)Na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie povinnosti poskytovateľov služieb dodávania balíkov predkladať národným regulačným orgánom informácie by Komisii mali byť zverené vykonávacie právomoci na určenie formy predkladania týchto informácií. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 50 .

(23)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a malo by sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(24)Na spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 51 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 52 .

(25)Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť regulačné zásady a pravidlá potrebné na zlepšenie regulačného dohľadu, zlepšiť transparentnosť cien a stanoviť určité zásady, pokiaľ ide o služby cezhraničného dodávania balíkov, ktoré by mali podporiť hospodársku súťaž, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú špecifické pravidlá, ktoré dopĺňajú pravidlá stanovené v smernici 97/67/ES, pokiaľ ide o:

a)regulačný dohľad v súvislosti so službami dodávania balíkov;

b)transparentnosť taríf a terminálnych sadzieb za určité služby cezhraničného dodávania balíkov a posudzovanie cenovej prijateľnosti určitých cezhraničných taríf;

c)transparentný a nediskriminačný prístup k určitým službám cezhraničného dodávania balíkov a/alebo infraštruktúre.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú definície uvedené v článku 2 smernice 97/67/ES.

2.Okrem definícií, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

a)„služby dodávania balíkov“ sú služby, ktoré zahŕňajú vyberanie, triedenie, prepravu alebo distribúciu poštových zásielok iných než korešpondencia; samotná preprava sa nepovažuje za službu dodávania balíkov; dodávanie zásielok s hmotnosťou väčšou ako 31,5 kg sa nepovažuje za službu dodávania balíkov;

b)„poskytovateľ služieb dodávania balíkov“ je podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov;

c)„terminálne sadzby“ sú platby od poskytovateľa univerzálnej služby v krajine odoslania pre poskytovateľa univerzálnej služby v krajine určenia za náklady na služby cezhraničného dodávania balíkov v členskom štáte určenia.

KAPITOLA II

Regulačný dohľad

Článok 3
Poskytovanie informácií

1.Všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladajú národnému regulačnému orgánu členského štátu, v ktorom sú usadení, tieto informácie:

a)názov poskytovateľa, jeho právne postavenie a forma, číslo registrácie v obchodnom alebo podobnom registri, identifikačné číslo pre DPH, adresa organizácie a kontaktná osoba;

b)povaha služieb, ktoré poskytovateľ ponúka;

c)všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa vrátane podrobného opisu postupu vybavovania sťažností.

2.V prípade akejkoľvek zmeny týkajúcej sa informácií uvedených v prvom odseku poskytovatelia služieb dodávania balíkov informujú národný regulačný orgán o tejto zmene do 30 dní.

3.Do 31. marca každého kalendárneho roka všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladajú národnému regulačnému orgánu členského štátu, v ktorom sú usadení, tieto informácie:

a)ročný obrat služieb dodávania balíkov za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú poskytovatelia usadení, rozčlenený na služby dodávania balíkov, pokiaľ ide o vnútroštátne, prichádzajúce a odchádzajúce cezhraničné poštové zásielky;

b)počet osôb pracujúcich pre poskytovateľa a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený, v predchádzajúcom kalendárnom roku;

c)počet poštových zásielok iných než korešpondencie s hmotnosťou do 31,5 kg vybavených v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený, v predchádzajúcom kalendárnom roku, rozčlenených na vnútroštátne, prichádzajúce a odchádzajúce cezhraničné poštové zásielky.

4.Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí formu predkladania informácií uvedených v odseku 1 tohto článku. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9.

5.Národné regulačné orgány môžu okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 stanoviť ďalšie požiadavky na informácie, keď sú potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

6.Na poskytovateľa služieb dodávania balíkov, ktorý zamestnáva menej než 50 osôb, sa nevzťahujú povinnosti stanovené v odsekoch 1 a 2, pokiaľ tento poskytovateľ nie je usadený vo viac než jednom členskom štáte.

Článok 4
Transparentnosť taríf a terminálnych sadzieb

1.Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, predložia národnému regulačnému orgánu členského štátu, v ktorom sú usadení, verejný zoznam taríf platných k 1. januáru každého kalendárneho roka pre dodávanie poštových zásielok, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe. Tieto informácie predložia najneskôr do 31. januára každého kalendárneho roka.

2.Národné regulačné orgány bezodkladne a najneskôr do 28. februára každého kalendárneho roka predložia Komisii verejné zoznamy taríf získaných podľa odseku 1. Komisia ich zverejní na osobitnom webovom sídle najneskôr do 30. apríla každého kalendárneho roka.

3.Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, poskytnú národnému regulačnému orgánu terminálne sadzby platné k 1. januáru každého kalendárneho roka pre poštové zásielky pochádzajúce z iných členských štátov. Tieto informácie predložia najneskôr do 31. januára každého kalendárneho roka.

4.Národné regulačné orgány najneskôr do 28. februára každého kalendárneho roka predložia terminálne sadzby získané v súlade s odsekom 3 Komisii a národným regulačným orgánom členských štátov odoslania.

Článok 5
Posúdenie cenovej prijateľnosti taríf

1.Národný regulačný orgán posúdi cenovú prijateľnosť cezhraničných taríf uvedených vo verejných zoznamoch taríf získaných v súlade s článkom 4 ods. 1 do 3 mesiacov od prijatia týchto informácií. V posúdení sa berú do úvahy najmä tieto prvky:

a)vnútroštátne tarify za porovnateľné služby dodávania balíkov v členskom štáte odoslania a v členskom štáte určenia;

b)terminálne sadzby získané v súlade s článkom 4 ods. 3;

c)akékoľvek uplatňovanie jednotnej tarify na dva alebo viaceré členské štáty.

2.Keď národný regulačný orgán dospeje k záveru, že cezhraničné tarify uvedené v odseku 1 nie sú cenovo prijateľné, vyžiada si od poskytovateľa univerzálnej služby ďalšie potrebné informácie a/alebo odôvodnenie týkajúce sa úrovne týchto taríf.

3.Poskytovateľ univerzálnej služby poskytne národnému regulačnému orgánu informácie a/alebo odôvodnenie uvedené v odseku 2 do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti.

4.Národný regulačný orgán predloží svoje posúdenie vrátane akýchkoľvek informácií a/alebo odôvodnenia poskytnutých v súlade s odsekom 3 Komisii, národným regulačným orgánom ostatných členských štátov a národným orgánom v členskom štáte predkladajúceho národného regulačného orgánu povereným vykonávaním práva v oblasti hospodárskej súťaže. Nedôverná verzia tohto posúdenia sa poskytne aj Komisii. Tieto informácie sa poskytujú najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka.

5.Komisia zverejní nedôvernú verziu posúdenia, ktoré poskytli národné regulačné orgány v súlade s odsekom 4, na osobitnom webovom sídle najneskôr do 30. apríla každého kalendárneho roka.

Článok 6
Transparentný a nediskriminačný cezhraničný prístup

1.Vždy, keď poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, uzavrú mnohostranné dohody o terminálnych sadzbách, vyhovejú všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup k všetkým prvkom siete a súvisiacim zariadeniam, ako aj k relevantným službám a informačným systémom potrebným na poskytovanie služieb cezhraničného dodávania balíkov.

2.Miesto, kde sa má poskytnúť prístup, je príchodná výmenná pošta v členskom štáte určenia.

3.Poskytovatelia univerzálnej služby uvedení v odseku 1 zverejnia referenčnú ponuku. Referenčná ponuka obsahuje všetky relevantné súvisiace podmienky vrátane cien.

4.Referenčná ponuka obsahuje všetky prvky potrebné na prístup, ako sa uvádza v odseku 1, vrátane akýchkoľvek podmienok obmedzujúcich prístup k službám a/alebo ich využívanie, keď členské štáty v súlade s právom Únie takéto podmienky umožňujú.

5.Referenčnú ponuku pred zverejnením schváli národný regulačný orgán. Národný regulačný orgán môže v prípade potreby nariadiť zmeny referenčnej ponuky, aby sa splnili povinnosti stanovené v tomto nariadení.

6.Poskytovatelia univerzálnej služby uvedení v odseku 1 na požiadanie a na základe referenčnej ponuky najneskôr jeden mesiac od prijatia žiadosti sprístupnia individuálnu ponuku poskytovateľovi služieb dodávania balíkov, ktorý žiada o prístup v zmysle uvedeného odseku. Poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí dostali žiadosť o prístup, a poskytovatelia požadujúci prístup rokujú v dobrej viere.

7.Keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu na základe individuálnej ponuky uvedenej v odseku 6, poskytovateľ služieb dodávania balíkov, ktorý požaduje prístup, môže individuálnu ponuku poskytovateľa univerzálnej služby predložiť národnému regulačnému orgánu. Národný regulačný orgán v prípade potreby zmení individuálnu ponuku, aby sa splnili povinnosti stanovené v tomto článku.

8.Prístup je operatívne zabezpečený v primeranej lehote neprekračujúcej tri mesiace od uzavretia zmluvy.

Kapitola III

Vykonávanie, preskúmanie a nadobudnutie účinnosti

Článok 7
Sankcie

Členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do XX a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré sa týchto ustanovení týkajú.

Článok 8
Preskúmanie

Komisia do XX. XX. 2019 a potom každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru hodnotiacu správu o uplatňovaní tohto nariadenia a v prípade potreby k nej priloží návrh na jeho preskúmanie.

Komisia hodnotí minimálne tieto aspekty:

a)či sa zlepšila cenová prijateľnosť služieb cezhraničného dodávania balíkov, a to aj pre používateľov vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach;

b)v akom rozsahu poskytovatelia univerzálnej služby, ktorí poskytujú služby dodávania balíkov, poskytli transparentný a nediskriminačný veľkoobchodný cezhraničný prístup, ako sa uvádza v článku 6;

c)do akej miery mali národné regulačné orgány ťažkosti s uplatňovaním tohto nariadenia;

d)pokrok týkajúci sa ďalších iniciatív na dokončenie jednotného trhu so službami dodávania balíkov.

Článok 9
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor zriadený smernicou o poštových službách podľa článku 21 smernice 97/67/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 10
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Flash Eurobarometer č. 413.

(2) Výskumná služba Európskeho parlamentu, Mapping the cost of Non-Europe (Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ), 2014 – 2019, 2015.

(3) SWD(2015) 100 final.

(4) COM(2015) 192 final. http://ec.europa.eu/priorities/digital-single-market/docs/dsm-communication_en.pdf

(5) Zo zákazníkov, ktorí odpovedali na konzultáciu Komisie o geografickej diskriminácii, sa 83,5 % domnieva, že geografická diskriminácia je neopodstatnená, keď je cezhraničné dodávanie zásielok ľahko dostupné a spotrebiteľ je ochotný zaplatiť vyššie prepravné náklady ( https://ec.europa.eu/digital-agenda ).

(6) COM(2011) 942 final.

(7) COM(2013) 886 final.

(8) Normalizačná požiadavka sa uvádza v Ročnom pracovnom programe Únie pre európsku normalizáciu na rok 2015 – COM (2014) 500 final, 30.7.2014, ktorý je v súčasnosti v procese prijímania.

(9) Pozri http://www.emota.eu/#!publications/c1351 a http://www.ecommerce-europe.eu/trustmark .

(10) Dohľad nad transparentnosťou cien a regulačný dohľad Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Európskej skupiny regulačných orgánov pre poštové služby (ERGP) nad cezhraničným dodávaním balíkov, pričom sa zohľadňujú možné regulačné skúsenosti z odvetvia elektronickej komunikácie, 2015.

(11) Na služby dodávania balíkov sa tradične nevzťahovala ani vyhradená oblasť, ako to bolo v prípade služieb listových zásielok.

(12) Ešte do roku 2007 predstavovali listové zásielky viac ako polovicu (52 %) výnosov európskeho odvetvia poštových služieb. V roku 2011 predstavoval balíkový a expresný segment už viac ako polovicu (52 %). WIK, Main developments in the postal sector (Hlavný vývoj v odvetví poštových služieb), (2013).

(13) Európska komisia, Consumer survey identifying the main cross-border obstacles to the DSM and where they matter most (Spotrebiteľský prieskum zameraný na identifikáciu hlavných cezhraničných prekážok jednotného digitálneho trhu a oblastí, kde spôsobujú najväčšie problémy), 2015. Osobitný Eurobarometer č. 398 z októbra 2013, v ktorom sa dospelo k záveru, že takmer 40 % spotrebiteľov uviedlo, že problémy s dodaním zásielok im bránia nakupovať online.

(14) Univerzita v St Louis (2015) Econometric study on cross-border prices (Hospodárska štúdia o cezhraničných cenách).

(15) Viac ako polovica maloobchodníkov, ktorí odpovedali na verejnú konzultáciu Komisie v roku 2015 o cezhraničnom dodávaní balíkov a z ktorých väčšina boli malé a stredné podniky, uviedla, že nedostáva zľavy.

(16) V štúdii univerzity v St Louis sa zistilo, že verejné cezhraničné ceny, ktoré účtujú poskytovatelia univerzálnej služby, sú často tri- až päťkrát vyššie ako domáci ekvivalent. Tieto verejné ceny síce môžu byť niekedy tiež zľavnené, ak sú splnené príslušné podmienky, v porovnaní s cenami pre individuálne dohodnuté tarify sú však aj tak vyššie.

(17) Spoločnosť FTI v štúdii (2011) Intra-Community cross-border parcel delivery (Cezhraničné dodávanie balíkov v rámci Spoločenstva) vyvodila záver, že trh s dodávaním balíkov je dvojaký, najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, s malými a občasnými odosielateľmi, ktorí často nemajú inú alternatívu k vnútroštátnym prevádzkovateľom poštových služieb a platia vyššie ceny, pričom trh pre veľkých odosielateľov sa ukázal ako konkurencieschopný.

(18) Napríklad poplatok spoločnosti DHL vo výške 20,00 EUR (alebo 0,30 EUR/kg, ak je vyšší) za doručenie do vzdialeného regiónu alebo vyzdvihnutie v takomto regióne vo Fínsku. Spoločnosť UPS účtuje o 30 % viac za zásielku z Amsterdamu do Den Burg (ostrov Texel) ako z Rotterdamu do Amsterdamu. Väčšina poskytovateľov univerzálnej služby účtuje jednotnú sadzbu, t. j. rovnakú cenu, na celom vnútroštátnom území.

(19) http://ec.europa.eu/growth/smes/cosme/ .

(20) Pozri napríklad dokument spoločnosti Copenhagen Economics (2016) Principles of e-commerce delivery prices (Zásady cien za dodávanie zásielok v elektronickom obchode).

(21) Medzi výnimky patrí spoločnosť La Poste (Francúzsko), ktorá má tarifu „outre mer“, a spoločnosť Correos (Španielsko), ktorá má rovnaké tarify pre pevninu a Baleárske ostrovy a osobitnú sadzbu pre Kanárske ostrovy, Ceutu, Melillu a Andorru.

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 015, 21.1.1998, s. 14 – 25).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 176, 5.7.2002, s. 21 – 25).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3 – 20).

(25) 2015/2147 (INI).

(26) Ďalšie informácie o konzultácii sa uvádzajú na tejto stránke: http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8169 .

(27) Pozri napríklad Flash Eurobarometer č. 413 a spotrebiteľskú štúdiu o jednotnom digitálnom trhu.

(28) FTI Consulting (2011).

(29) Copenhagen Economics (2013) E-commerce and delivery (Elektronický obchod a dodávanie zásielok).

(30) Univerzita v St Louis (2015).

(31) ERGP (15) 28.

(32) ERGP (14) 26.

(33) ERGP (13) 37.

(34) ERGP PL (15) 32.

(35) Univerzita v Antverpách (2015) Cross-border parcel logistics (Cezhraničná logistika balíkov).

(36) Táto možnosť bola takisto zamietnutá, lebo by si to vyžadovalo zverejnenie citlivých obchodných informácií, čo by znížilo účinnosť konkurenčného procesu.

(37) Dokumenty k posúdeniu vplyvu sú k dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/ia_carried_out/cia_2016_en.htm .

(38) Aj pre cezhraničné dodávanie balíkov, ktoré je súčasťou univerzálnej služby, bolo vyjadrené znepokojenie, že tieto služby nie sú cenovo prijateľné v zmysle článku 12 smernice o poštových službách.

(39) Napríklad národné regulačné orgány majú rôzne prístupy, čo vytvára väčšiu záťaž pre prevádzkovateľov služieb dodávania balíkov, ktorí musia vyhovieť výrazne rozdielnym žiadostiam o údaje v každom členskom štáte, v ktorom vykonávajú činnosť.

(40) Dohovor SPÚ, článok 29.

(41) Dohovor SPÚ, články 35, 36.

(42) Pozri odôvodnenie 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 5.

(43) Pozri návrhy generálneho advokáta Jääskinena vo veci C-148/10 DHL International NV, predtým Express Line NV, EÚ:C:2011:351, v bode 59.

(44) Rozhodnutie Komisie z 23. októbra 2003 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/C/38.170 — REIMS II opätovné oznámenie [oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 3892], Ú. v. EÚ L 56, 24.2.2004, s. 76.

(45) Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10.

(46) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(47) Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(48) BoR (15) 214/ERGP PL (15) 32.

(49) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14 – 25).

(50) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).

(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131).

(52)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).