EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 6. 2016

JOIN(2016) 30 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny

I. ÚVOD

I.1. Zhrnutie

V tomto spoločnom oznámení sa navrhujú prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny. Stratégia má predstavovať čínsky rozmer vykonávania politických usmernení Junckerovej Komisie a prispieť k programu pre zamestnanosť, rast a investície a k posilneniu EÚ ako globálneho aktéra. Toto oznámenie zapadá do stratégie Európskej komisie „Obchod pre všetkých“ a zohľadňuje názory Európskeho parlamentu vyjadrené v jeho správe z decembra 2015 o vzťahoch EÚ s Čínou. Jeho cieľom je stanoviť politický rámec pre spoluprácu EÚ s Čínou na nasledujúcich päť rokov.

EÚ a Čína sú dvomi z troch najväčších ekonomík a obchodných subjektov na svete 1 . Od posledného oznámenia Komisie o Číne spred desiatich rokov sa EÚ aj Čína výrazne zmenili 2 . Čína je na vzostupe, ku ktorému dochádza v bezprecedentnom rozsahu a nevídaným tempom. Nielenže sa Čína zmenila vnútorne v porovnaní s obdobím pred rokom 2013, v ktorom nastúpilo súčasné vedenie, ale väčšia váha Číny a jej nový dôraz na globálnu orientáciu zároveň znamenajú, že chce zohrávať väčšiu rolu a mať väčší vplyv na rozvíjajúci sa systém globálneho riadenia.

Strategický program spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020 je dôležitý, pretože ide o spoločný dokument podpísaný na najvyššej úrovni, ktorým sa riadi komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou. EÚ však potrebuje vlastnú stratégiu, ktorá bude klásť dôraz na jej vlastné záujmy v tomto novom vzťahu, ktorá presadzuje univerzálne hodnoty, ktorá uznáva nevyhnutnosť posilnenej úlohy Číny v medzinárodnom systéme a pomáha túto úlohu definovať a ktorá je založená na pozitívnom programe partnerstva v spojení s konštruktívnym prístupom k rozdielom.

V tomto oznámení sa navrhuje, aby EÚ: využila nové príležitosti na posilnenie svojich vzťahov s Čínou, spolupracovala s Čínou v praktických otázkach jej reformného procesu, čo bude vzájomne prospešné pre naše vzťahy v oblasti hospodárstva, obchodu a investícií, sociálnych vecí, environmentálnych záležitostí a v ďalších oblastiach, presadzovala reciprocitu, rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých oblastiach spolupráce, naliehala na včasné dokončenie rokovaní o komplexnej dohode o investíciách a presadzovala ambiciózny prístup k vytváraniu nových trhových príležitostí, bola hnacou silou pokroku v oblasti infraštruktúry, obchodu, digitálnej prepojiteľnosti a medziľudských kontaktov medzi Európou a Čínou, a to na báze otvorených platforiem založených na pravidlách a prospešných pre všetky krajiny zapojené do navrhovaných iniciatív, podporovala celosvetové verejné statky, trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodnú bezpečnosť v súlade s našimi povinnosťami v rámci OSN a skupiny G20, presadzovala dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v Číne a vo svete, maximalizovala súdržnosť a účinnosť EÚ vo vzťahoch s Čínou.

I.2. Čínsky kontext

Čína sa nachádza v kritickom momente. Svoj starý hospodársky a sociálny model označila za „neudržateľný“ a má za cieľ prejsť na vyváženejší model rozvoja, čo si vyžaduje posilnenie inštitucionálneho základu potrebného pre trhové hospodárstvo. Tento prechod je zložitý a nemusí vždy prebiehať hladko. Hospodárska reforma sa navyše musí uskutočniť v kontexte odporujúcich si politických a hospodárskych záujmov. Zároveň platí, že stabilný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest sú dôležité z hľadiska domácej politickej legitimity. Čína čelí rýchlemu starnutiu obyvateľstva a rastúcim regionálnym a sociálno-ekonomickým rozdielom, ktoré na domácej scéne vytvárajú napätie.

Vnútorné zmeny v Číne majú aj vonkajšie účinky. Čína sa snaží posilňovať svoje postavanie a váhu svojho hlasu v hospodárskej a finančnej oblasti, v obchodných a investičných tokoch, v strategických a čoraz viac aj vo vojenských otázkach, ako aj v ďalších oblastiach. Rozhodnutia, ktoré Čína prijíma v záležitostiach svojho politického, hospodárskeho a sociálneho vývoja, sa preto dotýkajú EÚ viac než kedykoľvek predtým.

EÚ sa bude musieť zaoberať celým radom nových trendov:

Čínska politika globálnej orientácie sa zrýchľuje. Podniky sú ako nikdy predtým podporované v tom, aby obchodovali, investovali v zahraničí a hľadali zdroje. Rastúce prepojenie Číny na globálne kapitálové trhy môže priniesť úžitok všetkým za predpokladu, že sú správne nastavené rámcové podmienky.

Rastúci globálny vplyv a záujmy Číny vedú k zodpovedajúcemu volaniu po väčšom slove v globálnej správe hospodárskych záležitostí. Čína sa väčšmi angažuje aj v medzinárodných vzťahoch (e. g. rozvojová politika, opatrenia v oblasti klímy a medzinárodná bezpečnosť vo vzťahu k problémovým oblastiam). V svojom regióne sa správa čoraz asertívnejšie.

Čína čelí štrukturálnemu spomaleniu hospodárskeho rastu, ktoré bude vytvárať výzvy a príležitosti v Číne aj mimo nej. Prechod Číny na udržateľnejší model rozvoja je zložitý a môže viesť k otrasom v rámci Číny aj v širšom kontexte.

Najnovší päťročný plán má urýchliť opätovné nastolenie hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rovnováhy, ako aj prechod na rast založený na spotrebe, a zároveň má zaistiť pokračovanie reforiem právneho štátu a protikorupčného úsilia.

V oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre EÚ, nedošlo k pokroku pri posilňovaní úlohy trhu v hospodárstve. Nedávnymi legislatívnymi iniciatívami sa zaviedli nové obmedzenia pre zahraničné subjekty v Číne, čo si protirečí s otváraním trhu a so zásadami rovnakého zaobchádzania a rovnakých podmienok. Čína sa tým takisto pripravuje o najlepšie riešenia na zintenzívnenie hospodárskej činnosti.

Autoritárska odpoveď Číny na domáci disent zároveň oslabuje úsilie o nastolenie právneho štátu a pozdvihnutie práv jednotlivcov na vyššiu úroveň.

II. ZÁSADY SPOLUPRÁCE

Vzhľadom na rýchlo postupujúce zmeny, ku ktorým dochádza v priebehu posledného desaťročia v EÚ aj v Číne, nastal čas opätovne prehodnotiť a potvrdiť zásady, na ktorých je vzájomný vzťah postavený.

EÚ od svojho vzťahu s Čínou očakáva, že bude prinášať vzájomný prospech, a to z politického aj hospodárskeho hľadiska. Čínsky slogan win-win co-operation (spolupráca prospešná pre obe strany) by sa mal skutočne uplatňovať. EÚ takisto očakáva, že Čína si bude plniť povinnosti zodpovedajúce výhodám, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

EÚ musí v rámci svojho prístupu k Číne hovoriť silným, jasným a jednotným hlasom. Keď členské štáty rozvíjajú svoje bilaterálne vzťahy s Čínou – či už individuálne alebo v skupinách krajín, akou je formát 16 + 1 – mali by spolupracovať s Komisiou, ESVČ a ostatnými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, že aspekty s významom pre EÚ sú v súlade s právnymi predpismi, pravidlami a politikami EÚ a že konečný výsledok je prínosom pre EÚ ako celok.

Vonkajšia činnosť EÚ sa riadi zásadami, ktoré stáli už pri jej zrode: demokracia, právny štát, ľudské práva a dodržiavanie zásad Charty OSN a medzinárodného práva. Tieto zásady sú zakotvené v čínskej ústave a v medzinárodných nástrojoch, ktoré Čína podpísala. Ochrana ľudských práv bude naďalej významnou súčasťou vzťahov EÚ s Čínou. EÚ sa domnieva, že dôstojné a úctivé zaobchádzanie s ľuďmi je nevyhnutné na to, aby sa občania mohli realizovať a kreatívne rozvíjať, a je prospešné pre stabilitu a bezpečnosť čínskej spoločnosti a svetového poriadku.

Zásahy Číny proti obhajcom, aktivistom v oblasti pracovných práv, vydavateľom, novinárom a iným osobám, ktorí si mierumilovne uplatňovali svoje práva, ako aj nový znepokojujúci cezhraničný rozmer týchto zásahov spochybňujú deklarovaný záväzok Číny k právnemu štátu a jej rešpektovanie medzinárodných záväzkov. Nedávne prijatie viacerých reštriktívnych zákonov a predpisov týkajúcich sa národnej bezpečnosti takisto vzbudzuje obavy. EÚ je obzvlášť znepokojená z toho, že nedávno prijatý čínsky zákon o riadení činností zahraničných mimovládnych organizácií by mohol brániť rozvoju občianskej spoločnosti v Číne a mať nepriaznivý vplyv na medziľudské kontakty medzi EÚ a Čínou.

EÚ a jej členské štáty budú aj naďalej spolupracovať s Čínou a jej obyvateľmi s cieľom podporovať ľudské práva a posilňovať právny štát, občiansku spoločnosť, politickú zodpovednosť a slobodu prejavu, zhromažďovania a náboženského vyznania. To si bude vyžadovať celú škálu diplomatických, lobistických a ďalších nástrojov na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni. EÚ by mala okrem toho ďalej naliehať na Čínu, aby prepustila politických väzňov, zabezpečila spravodlivý proces a plnila si svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ochrany práv osôb patriacich k menšinám, v neposlednom rade v Tibete a provincii Sin-ťiang.

EÚ potvrdzuje svoju politiku „jednej Číny“.

Zaväzuje sa udržiavať úzke vzťahy s Hongkongom a Macaom a k tomu, že bude podporovať dodržiavanie základného zákona a zásady „jedna krajina, dva systémy“.

EÚ potvrdzuje svoj záväzok naďalej rozvíjať vzťahy s Taiwanom a podporovať spoločné hodnoty, ktoré tvoria základ jeho systému správy vecí verejných. EÚ by mala naďalej podporovať rozvíjanie konštruktívnych vzťahov medzi Čínou a Taiwanom, ktoré sú súčasťou udržiavania mieru v ázijsko-tichomorskom regióne. EÚ preto využije všetky dostupné kanály, aby podnecovala iniciatívy zamerané na podporu dialógu, spolupráce a vytváranie dôvery medzi oboma brehmi Taiwanského prielivu. Vo vzťahu k účasti Taiwanu v medzinárodných štruktúrach by EÚ mala presadzovať praktické riešenia, pokiaľ je to zlučiteľné s jej politikou „jednej Číny“ a s jej politickými cieľmi.

Tvorba politiky EÚ voči Číne by mala prebiehať v kontexte širokého a vyváženého politického prístupu k ázijsko-tichomorskému regiónu, pričom by sa mali v plnej miere využívať a zohľadňovať blízke vzťahy s partnermi, ako sú Japonsko, Kórea, krajiny ASEAN-u, Austrália a ďalšie. Vzhľadom na zásadný význam transatlantických väzieb by sa mala posilniť predovšetkým spolupráca a koordinácia EÚ a USA v tejto oblasti.

Základom vzťahu EÚ s Čínou je zásada, že by mal byť založený na vzájomnom politickom aj hospodárskom prospechu. Spolupráca EÚ s Čínou by mala byť zásadová, praktická a pragmatická a EÚ by mala zostať verná svojim záujmom a hodnotám. Táto spolupráca bude naďalej založená na pozitívnom programe partnerstva v spojení s konštruktívnym prístupom k rozdielom. Spolupráca členských štátov EÚ s Čínou musí byť v súlade s predpismi, pravidlami a politikami EÚ. EÚ očakáva, že Čína si bude plniť povinnosti zodpovedajúce výhodám, ktoré jej vyplývajú z medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Presadzovanie ľudských práv bude aj naďalej základným prvkom spolupráce EÚ s Čínou, pričom blahobyt občanov a dodržiavanie medzinárodných záväzkov bude stáť v centre jej pozornosti. EÚ bude brať Čínu na zodpovednosť za jej výsledky v oblasti ľudských práv. EÚ potvrdzuje svoju politiku „jednej Číny“. EÚ by mala ďalej rozvíjať svoje vzťahy s Taiwanom a podporovať konštruktívny vývoj medzi Čínou a Taiwanom. EÚ by mala podporovať pokračujúce uplatňovanie zásady „jedna krajina, dva systémy“ v Hongkongu a Macau. Politiky EÚ voči Číne by mali v plnej miere brať ohľad na úzke vzťahy EÚ s USA a ďalšími partnermi.

III.    PROGRAM PROSPERITY A REFORIEM

Na plenárnom zasadnutí čínskej vládnucej strany v roku 2013 prezident Si Ťin-pching ohlásil komplexnú reformu čínskeho hospodárskeho a sociálneho modelu do roku 2020. Tieto dlhodobé ciele narazili na krátkodobé obavy týkajúce sa rastu HDP, zamestnanosti a stability, ktoré spomaľujú tempo reformy možno aj na úkor dlhodobejšej hospodárskej kondície. Čínske priority vytvárajú pre EÚ príležitosti – napríklad väčší potenciál pre spoluprácu a vývoz v prioritných oblastiach, ako je odvetvie životného prostredia a služieb. „Otváranie sa svetu“ je však zamerané viac na pomoc čínskym spoločnostiam pri ich pôsobení v zahraničí ako na zlepšenie prístupu na čínsky trh. Tento vývoj prináša aj výzvy, akou je napríklad zintenzívnenie priamej hospodárskej súťaže v niektorých odvetviach alebo na trhoch tretích krajín, v ktorých chce Čína etablovať svoje štátne podniky ako veľkých globálnych hráčov. EÚ si želá Čínu, ktorá je hospodársky otvorenejšia a stabilnejšia a ktorá ponúka zahraničným spoločnostiam výrazne lepší prístup na trh, ako aj rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž pre podnikanie a investície, pričom referenčným kritériom by mal byť stupeň otvorenosti, ktorý požívajú všetky spoločnosti pôsobiace na trhu EÚ.

III.1. EÚ ako partner pre čínske reformy

Prosperita EÚ je spojená s udržateľným rastom v Číne. EÚ má preto veľký záujem na tom, aby boli hospodárske a správne reformy v Číne úspešné. Keďže EÚ je s objemom asi 15 % čínskeho obchodu najväčším obchodným partnerom Číny a zároveň atraktívnym a bezpečným miestom pre čínske priame investície v zahraničí, Čína potrebuje EÚ rovnako ako EÚ potrebuje Čínu.

Čína v súčasnosti riadi náročný štrukturálny prechod na nižšiu, ale udržateľnejšiu mieru rastu. Táto zmena je nevyhnutná pre dlhodobú perspektívu rastu v Číne, ale zároveň môže privodiť krátkodobú volatilitu a riziká. Čína dosiahla významný pokrok v oblastiach, ako je daňová reforma, rozšírenie pokrytia sociálneho zabezpečenia a reforma finančných trhov. Pokrok v iných oblastiach, ako je reforma štátneho sektora alebo otvorenie sektora služieb, je pomalší.

Hlavnou prioritou EÚ je podporovať reformy a inovácie v záujme transformácie čínskeho modelu rastu na trvalo udržateľnejší model, ktorý by bol založený na vyššej domácej spotrebe, rozšírenom sektore služieb a na otvorenosti pre zahraničné investície, výrobky a služby. Táto podpora by mala byť založená na vzájomnom prospechu a transparentnosti vrátane ochrany duševného vlastníctva. Hospodársky silné stránky EÚ sa vhodne dopĺňajú s prioritami čínskeho 13. päťročného plánu – napr. inovácie, služby, ekologický rast a vyváženie rozvoja miest a vidieka. Je aj v záujme EÚ, aby podporovala prechod Číny na udržateľnejší a inkluzívnejší sociálny a hospodársky model tým, že bude presadzovať základné pracovné normy a dôstojnú prácu, sociálne reformy, ako aj spoločný záväzok k zodpovedným globálnym dodávateľským reťazcom.

Keďže Čína v snahe vyhnúť sa pasci stredného príjmu podniká kroky s cieľom posúvať sa vyššie v hodnotovom reťazci, čínske spoločnosti budú naďalej silnieť v pozícii konkurentov v špičkových odvetviach. Odvetvové politiky čínskej vlády sa skutočne zameriavajú na vytváranie národných vedúcich hráčov schopných čeliť globálnej konkurencii v odvetviach, ako sú civilné lietadlá, nové materiály, digitálna ekonomika, bankovníctvo, energetika a infraštruktúra. Pre EÚ je dôležité s Čínou spolupracovať a presadzovať otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž na trhoch druhej strany a zároveň odrádzať Čínu od toho, aby si zaisťovala konkurencieschopnosť svojich podnikov subvencovaním alebo ochranou domácich trhov.

EÚ by mala naďalej aktívne podporovať a podnecovať hospodárske, environmentálne a sociálne reformy v Číne, ktoré majú smerovať k otvorenejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu modelu rastu.

III.2. Podpora obchodu a investícií

Komplexná dohoda o investíciách je bezprostrednou prioritou EÚ v záujme prehĺbenia vzťahov s Čínou a opätovného nastolenia rovnováhy v rámci nich. Ak by došlo k uzavretiu takejto dohody, ako aj k pokroku čínskych reforiem na ceste k liberalizácii hospodárstva a tým k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky, vznikli by nové trhové príležitosti a umožnilo by sa obidvom stranám sledovať ďalekosiahlejšie ambície – ako napríklad dohodu o voľnom obchode.

Prípadná budúca dohoda o voľnom obchode by mala byť prehĺbená a komplexná a úrovňou ambícií by sa mala približovať referenčným kritériám stanoveným v rámci rokovaní EÚ s partnermi, ako je Kanada, Japonsko a Spojené štáty. EÚ by okrem toho mala uvažovať aj o širšej sieti investičných dohôd v tomto regióne, aby tak pomohla investorom z EÚ pôsobiacim v čoraz integrovanejšom regionálnom dodávateľskom reťazci. V nadväznosti na ustanovenia o investíciách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s Čínou, bude EÚ skúmať možnosť začať rokovania o investíciách s Hongkongom a Taiwanom.

Veľký význam majú aj zemepisné označenia, a to z hospodárskeho aj kultúrneho hľadiska, keďže tvoria hodnoty pre miestne komunity. Obe strany by mali úžitok z uzavretia dohody o zemepisných označeniach, ktorá by vychádzala z najprísnejších medzinárodných noriem ochrany.

Prehĺbenie spolupráce v colných záležitostiach a v oblasti uľahčenia obchodu nad rámec záväzkov prijatých podľa dohody WTO o uľahčení obchodu by bolo prospešné tak pre EÚ, ako aj pre Čínu a malo by zahŕňať riadenie rizík a bezpečnosť dodávateľských reťazcov, ako aj cezhraničné presadzovanie práv duševného vlastníctva.

EÚ víta produktívne čínske investície v Európe za predpokladu, že sú v súlade s právnymi a inými predpismi EÚ. Očakávame, že investície EÚ v Číne budú takisto vítané. Posilniť by sa mala vzájomne prospešná spolupráca vo všetkých aspektoch investovania, a to aj hľadaním praktických spôsobov, ako by sa Čína mohla podieľať na Investičnom pláne pre Európu. Čína by mala obmedziť rozsah bezpečnostných previerok investícií EÚ na svojom území výlučne na otázky, ktoré vzbudzujú legitímne obavy z hľadiska národnej bezpečnosti. EÚ takisto očakáva, že čínske priame zámorské investície v Európe budú založené na zásadách voľného trhu, a využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na riešenie možných narušení trhu a ďalších rizík spojených s investíciami podnikov, ktoré využívajú subvencie alebo regulačné výhody poskytované štátom. Spoločne s členskými štátmi by sa mala preskúmať možnosť stanovenia spoločnej minimálnej definície toho, čo tvorí kritickú vnútroštátnu infraštruktúru v kontexte investícií zo zahraničia do EÚ.

Reformy čínskeho finančného systému majú zásadný význam pre hospodársku transformáciu Číny. Súbežne s tým, ako sa čínske kapitálové trhy čoraz viac otvárajú, bude vplyv Číny na svetové hospodárstvo ďalej narastať. Túto rastúcu vzájomnú previazanosť preukázalo aj presahovanie volatility čínskeho akciového trhu na svetové trhy, čo podčiarkuje dôležitosť koordinovaných a transparentných hospodárskych a menových politík. Keďže riziká, ktoré vznikajú na čínskych finančných trhoch, môžu nadobudnúť systémový význam, EÚ má veľký záujem udržiavať a rozvíjať pozitívnu a účinnú spoluprácu s Čínou v oblasti finančnej regulácie.

Väčšia globálna integrovanosť čínskeho hospodárstva by mala tiež znamenať, že Čína uznáva vzájomnú previazanosť a vedie vnútroštátne hospodárske politiky, ktoré nenarúšajú medzinárodné trhy a obchodné vzťahy. EÚ je vážne znepokojená nadmernou priemyselnou kapacitou v celom rade priemyselných odvetví v Číne, a najmä vo výrobe ocele. Ak sa tento problém riadne nevyrieši, opatrenia na ochranu obchodu sa môžu rozširovať a presiahnuť z oceliarstva aj do iných odvetví, ako sú hliníkové, keramické a drevárske produkty.

Aj keď sa tejto téme venuje v Číne čoraz väčšia politická pozornosť, rozsah problému je naďalej značný. Nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho priemyslu sa odhaduje na približne 350 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobok ročnej produkcie EÚ. Úmysel Číny znížiť do roku 2020 produkciu surovej ocele o 100 – 150 miliónov ton je síce vítaný, no Čína by mala konštruktívne spolupracovať so svojimi obchodnými partnermi na medzinárodnej úrovni (napr. prostredníctvom Výboru OECD pre oceľ) a zaviesť ambicióznejší, merateľný a transparentný reštrukturalizačný plán na zníženie kapacity. Subvencie a iné verejné podporné opatrenia, ktoré prispievajú k zvyšovaniu produkčnej alebo vývoznej kapacity oceliarskeho odvetvia alebo k udržiavaniu štrukturálne stratových činností, by sa mali čo najskôr odstrániť. Čína by takisto mala dostáť svojmu záväzku v rámci WTO a oznamovať subvencie, počnúc subvenciami udelenými v oceliarskom priemysle. V strednodobom horizonte Čína musí reformovať svoje štátom riadené hospodárstvo a ponechať na sily trhu, aby sa prirodzene vysporiadali s týmto problémom.

Vzhľadom na blížiace sa uplynutie platnosti niektorých ustanovení v protokole o pristúpení Číny k WTO Komisia analyzuje, či – a prípadne ako – by EÚ mala po decembri 2016 zmeniť svoje antidumpingové prešetrovania, a k tejto otázke sa vráti v druhej polovici roku 2016. Kľúčovým predpokladom je ďalšie posilnenie účinnosti nástrojov EÚ na ochranu obchodu, najmä urýchleným prijatím návrhu Komisie na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu predloženého v apríli 2013. Globálny prístup k riešeniu základných príčin nadmernej kapacity bude mať zásadný význam.

Právne reformy a posilnenie právneho štátu v Číne sú základnými predpokladmi pre celkový úspech čínskych reforiem. Transparentný a nestranný právny systém je kľúčovým prvkom inštitucionálneho základu pre trhové hospodárstvo a zabezpečil by skutočné záruky tak pre podniky z EÚ, ako aj pre čínske podniky. EÚ by mala nadviazať na novo začatý dialóg o právnych záležitostiach, ktorý sa po prvýkrát uskutočnil v júni 2016 a bol zameraný na elektronický obchod a ochranu spotrebiteľa na internete.

EÚ by mala pokračovať v dialógoch s Čínou o normách, regulácii a postupoch posudzovania zhody v kľúčových odvetviach v záujme zníženia nákladov a prekážok vstupu na trh a presadzovať nadradenosť medzinárodných noriem v oblastiach, akými sú zdravie a bezpečnosť, farmaceutické výrobky, ochrana životného prostredia, bezpečnosť potravín a spotrebiteľských výrobkov, opatrenia v oblasti klímy a ochrana údajov. Využiť možno kooperatívny výskum zameraný na podporu používania spoločných noriem v budúcnosti. V sanitárnej a fytosanitárnej oblasti je EÚ odhodlaná s Čínou spolupracovať pri presadzovaní najprísnejších noriem bezpečnosti potravín.  Ak sa prebiehajúca modernizácia čínskeho modelu bezpečnosti potravín realizuje primeraným a transparentným spôsobom, bude tento model lepšie zlučiteľný s modelom EÚ. To zase zvýši príležitosti pre rast a vytváranie pracovných miest v EÚ aj Číne, prinesie vzájomné výhody pre spotrebiteľov a zlepší prístup poľnohospodárskych komodít na trh. Sledujúc tento cieľ EÚ nabáda Čínu k tomu, aby dodržiavala medzinárodné vedecké normy a aby na báze reciprocity uznávala EÚ ako jeden subjekt.

Popri posilňovaní partnerstva EÚ a Číny by EÚ mala pokračovať aj v zvyšovaní svojej angažovanosti v Ázii a ďalších regiónoch s cieľom znásobiť a diverzifikovať hospodárske príležitosti a zdroje rastu.

Cieľom EÚ je zabezpečiť reciprocitu a rovnaké podmienky vo všetkých aspektoch jej obchodných a investičných vzťahov s Čínou. Na tento účel EÚ zintenzívni monitorovanie prístupu európskych spoločností na čínske trhy a k čínskym systémom podpory výskumu a vývoja. Komplexná dohoda o investíciách je bezprostrednou prioritou EÚ v záujme prehĺbenia hospodárskych vzťahov s Čínou a opätovného nastolenia rovnováhy v rámci nich. EÚ kladie veľký dôraz na rýchle uzavretie dohody s Čínou o zemepisných označeniach na ochranu názvov potravín založenej na najprísnejších medzinárodných normách. EÚ vyvíja novú generáciu moderných obchodných dohôd, ktoré sú založené na prísnych normách, a ak budú na to vhodné podmienky – vrátane realizácie potrebných hospodárskych reforiem v Číne –, mohla by zvážiť aj ďalekosiahlejšie ambície, ako napríklad prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode s Čínou. EÚ očakáva, že Čína pristúpi k výraznému a overiteľnému zníženiu nadmernej kapacity priemyslu, ktoré bude založené na jasnom časovom harmonograme záväzkov a na nezávislom monitorovacom mechanizme. EÚ víta produktívne čínske investície v Európe za predpokladu, že sú v súlade s právnymi a inými predpismi EÚ. EÚ na oplátku očakáva lepší prístup na trh pre zahraničné spoločnosti v Číne a rovnaké podmienky pre podnikanie a investície. Čína by mala znížiť počet chránených odvetví a minimalizovať previerky z hľadiska národnej bezpečnosti. Mala by sa posilniť spolupráca v oblasti právneho štátu, presadzovania hospodárskej súťaže, ako aj v oblasti noriem, pravidiel a predpisov v kľúčových odvetviach.

III.3. Výskum, inovácie a digitálna ekonomika

Čína rýchlo napreduje smerom k vedomostnej a na inováciách založenej ekonomike. EÚ má ako svetový líder v tejto oblasti veľký záujem spolupracovať s Čínou pri dosahovaní svojich cieľov v súlade so stratégiou jednotného digitálneho trhu. Spolupráca v oblasti digitálnej ekonomiky by mala profitovať z rastu otvorením trhov, spoločnými normami a spoločným výskumom na základe reciprocity v oblastiach, ako sú mobilné komunikácie 5G a internet vecí.

Ambiciózne iniciatívy ako „Made-in-China 2025“ a súvisiaci akčný plán „Internet +“ podčiarkujú dôležitosť, ktorú Čína pripisuje digitálnej ekonomike, ako aj jej transformačný potenciál pre odvetvia, akým je napríklad výroba. Čínska politika a regulácia sú však v čoraz väčšej miere poznačené protekcionizmom. Európske spoločnosti v oblasti IKT zápasia v rámci celého hodnotového reťazca s problémami týkajúcimi sa prístupu na trh, medzi ktoré patria technologicky neobjektívne normy, zložité a diskriminačné udeľovanie licencií a požiadavky na osvedčenia, neprimerané obmedzenia vyplývajúce z bezpečnostných predpisov, absencia spravodlivého prístupu k normalizačným orgánom a uzavreté verejné obstarávania. EÚ by mala zdvojnásobiť svoje úsilie s cieľom zlepšiť prístup pre digitálne produkty a služby na rastúci čínsky trh a dosiahnuť rovnaké podmienky. EÚ by takisto mala presadzovať silnejšie právo na ochranu súkromia a osobných údajov v Číne a trvať na tom, aby sa pravidlá EÚ týkajúce sa ochrany osobných údajov dodržiavali pri všetkých výmenách osobných údajov s Čínou.

Ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva majú pre podporu inovácie zásadný význam. Príslušný dialóg a spolupráca by sa mali zintenzívniť a zaoberať sa rastúcimi problémami, akým je napríklad falšovanie a pirátstvo na internete. EÚ uznáva, že vlády majú legitímny záujem na udržiavaní bezpečnosti digitálneho trhu, avšak nesúhlasí so všeobecne uplatniteľnými politikami, ktoré ako podmienku prístupu na trh vyžadujú prístup k zdrojovému kódu alebo jeho prenos. EÚ by sa mala snažiť o dosiahnutie politickej dohody s Čínou o boji proti krádežiam duševného vlastníctva a obchodného tajomstva za pomoci počítačov.

EÚ môže profitovať z posilnenej spolupráce s Čínou v oblasti výskumu a inovácie, v rámci ktorej sa spoločne rozvíjajú znalosti a technológie, využívajú sa čínske talenty, podporuje sa EÚ ako atraktívne miesto pre výskum a inováciu a nachádzajú sa riešenia spoločných sociálnych a environmentálnych výziev. Zásadný význam má aj naďalej zabezpečenie rovnakých podmienok pre výskum a inováciu vrátane recipročného prístupu k výskumným a inovačným programom a zdrojom. Na tomto základe by sa mala ďalej rozvíjať a rozširovať spolupráca v rámci programu EÚ Horizont 2020 a programu Euratomu. Mechanizmy spolufinancovania a hlavné iniciatívy v kontexte programu Horizont 2020, ako aj dohody medzi jednotlivými výskumnými ústavmi by mali pomôcť rozvíjať dlhodobé partnerstvá v oblasti vedy a techniky.

Vzájomne prospešná spolupráca v oblasti výskumu a inovácie by sa mala posilniť a zároveň by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky. Spolupráca v oblasti digitálnej ekonomiky môže byť prínosom tak pre EÚ, ako aj pre Čínu. Mala by profitovať z rastu prostredníctvom spoločných noriem a spoločného výskumu na báze reciprocity. EÚ by mala zintenzívniť spoluprácu s Čínou v otázkach ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. EÚ by mala posilniť opatrenia na boj proti krádežiam duševného vlastníctva a obchodného tajomstva za pomoci počítačov.

III.4. Prepojiteľnosť a medziľudské kontakty

Lepšie infraštrukturálne prepojenia medzi EÚ a Čínou by zvýšili hospodárske vyhliadky pre všetky zúčastnené strany. Platforma EÚ a Číny v oblasti prepojiteľnosti by mala vytvárať synergie medzi politikami a projektmi EÚ a čínskou iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, ako aj medzi jednotlivými zdrojmi financovania v oblasti dopravy a iných druhov infraštruktúry.

Čína bude musieť splniť svoj deklarovaný cieľ urobiť z iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ otvorenú platformu, ktorá sa riadi trhovými pravidlami a medzinárodnými normami, aby tak prinášala výhody pre všetkých a podporovala zodpovedné hospodárske správanie v tretích krajinách. Spolupráca v tejto oblasti by mala byť založená na úplnom rešpektovaní príslušných politík a platných právnych predpisov a noriem, a to aj vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, a mala by hospodárskym subjektom na oboch stranách zaručovať rovnaké podmienky. To by sa malo vzťahovať aj na tie krajiny mimo EÚ, ktoré sa zaviazali uplatňovať normy EÚ. Cieľom by malo byť pomôcť vybudovať udržateľné a interoperabilné siete cezhraničnej infraštruktúry v krajinách a regiónoch medzi EÚ a Čínou. Spoločná práca na zozname prioritných investičných projektov by mala prebiehať v úzkej koordinácii s príslušnými krajinami, v neposlednom rade kvôli zabezpečeniu zlučiteľnosti s ich fiškálnymi obmedzeniami. Spolupráca EÚ a Číny v oblasti prepojiteľnosti by mala byť v plnej miere prospešná pre ázijských partnerov vrátane Afganistanu, Pakistanu a krajín Strednej Ázie tým, že prispeje k integrácii týchto krajín do medzinárodných obchodných tokov.

Spolupráca na poli medziľudských kontaktov by mala podporovať príležitosti pre odvetvia EÚ, akými sú vysokoškolské vzdelávanie, kreatívny a kultúrny priemysel a cestovný ruch. To by zároveň prispelo k prehĺbeniu medzikultúrneho dialógu a k podpore kultúrnej rozmanitosti a účasti občianskej spoločnosti. Medziľudské kontakty by sa mali začleniť do všetkých oblastí vzťahov medzi EÚ a Čínou. Podporovať by sa malo plné využívanie existujúcich kanálov legálnej migrácie do EÚ aj Číny. Po tom, ako sa úspešne podniknú prvé kroky na uľahčenie mobility a na boj proti nelegálnej migrácii, by sa v rámci dialógu EÚ a Číny o migrácii a mobilite malo pristúpiť k rokovaniam o dohodách o zjednodušení vízového režimu a o spolupráci v boji proti nelegálnej migrácii.

EÚ by mala využívať Platformu EÚ a Číny v oblasti prepojiteľnosti ako hlavný nástroj spolupráce s Čínou pri prepájaní eurázijského kontinentu pomocou fyzickej a digitálnej siete, cez ktoré môže prúdiť obchod, investície a medziľudské kontakty. Spolupráca s Čínou na jej iniciatíve „Jedno pásmo, jedna cesta“ by mala byť podmienená tým, že Čína splní svoj deklarovaný cieľ vytvoriť otvorenú platformu, ktorá sa riadi trhovými pravidlami a medzinárodnými normami, aby tak prinášala výhody pre všetkých Medziľudský dialóg by mal mať širší rozsah a mali by sa identifikovať nové iniciatívy na podporu väčšej plurality kontaktov. Medziľudské kontakty by sa mali začleniť do všetkých vzťahov EÚ a Číny a dialóg o mobilite a migrácii by sa mal posilniť.

IV. HĽADANIE SPOLOČNÝCH ZÁUJMOV V OBLASTI ZAHRANIČNEJ POLITIKY A BEZPEČNOSTI

Čína sa dostáva z úlohy pasívneho účastníka, ktorú zohrávala v minulosti, a preberá rolu lídra na svetovej scéne, ktorá zodpovedá jej hospodárskej veľkosti. V súlade so zväčšujúcimi sa záujmami Čína rozšírila svoje obzory za hranice susedných štátov. Zameriavanie sa na USA je naďalej značné. Čína obnovila záujem o EÚ ako vyváženejšieho partnera v multipolárnom svete, hoci z hľadiska rastúcej asertivity tejto krajiny zostáva regionálna bezpečnosť v ázijsko-tichomorskom regióne výzvou. Za významnou iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“ síce stoja vo veľkej miere hospodárske a vnútroštátne faktory, ale prinesie aj značné geopolitické dôsledky. Čína už má oprávnený dôvod na aktívnejšiu účasť v globálnom riadení, otázkach bezpečnosti a obrany. Výzvou a príležitosťou pre EÚ je nasmerovať účasť Číny do pozitívnych oblastí, ako je mierová spolupráca v Afrike a plnenie povinností, ktoré vyplývajú z postavenia krajiny ako globálnej veľmoci (napríklad na Blízkom východe). Intenzívnejší dialóg s Čínou o investičnej spolupráci v krajinách spoločného záujmu by odrážal rastúcu finančnú účasť Číny v mnohých krajinách, ktoré sú zároveň partnermi EÚ.

IV.1. Posilnenie spolupráce s Čínou v oblasti zahraničnej politiky

Rast Číny vyvolal záujem krajiny expandovať ďaleko za hranice jej bezprostredných susedov a viedol k zvýšeniu jej obchodnej, finančnej, diplomatickej a dokonca aj vojenskej prítomnosti vo svete, ako aj k rastúcemu počtu čínskych občanov žijúcich v zahraničí. Aj táto skutočnosť zvyšuje závislosť Číny na medzinárodnom mieri a bezpečnosti. Vedie to Čínu k zaujatiu proaktívnejšieho prístupu k budovaniu mieru a procesom v susedných krajinách, ako je Južný Sudán a Afganistan.

EÚ by sa mala snažiť o širší spoločný program zahraničnej politiky s Čínou založený na podnecovaní konštruktívnej a aktívnej účasti Číny na zaistení bezpečnosti ako celosvetového verejného statku. Čína by sa mala podporovať v dôslednej účasti na medzinárodných procesoch riešenia konfliktov v rámci plnenia svojich povinností ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Vychádzajúc z konštruktívnej účasti krajiny na rokovaniach týkajúcich sa dohody s Iránom by sa EÚ mala usilovať o aktívnu spoluprácu s Čínou v oblastiach, ako je Afganistan, Sýria, Líbya, otázka migrácie, ako aj celkové urovnanie konfliktu na Blízkom východe. Čo je často v Afrike vnímané ako hospodárska súťaž medzi EÚ a Čínou, by sa malo pretvoriť na väčšiu spoluprácu v oblasti urovnávania krízových situácií (či už na miestnej úrovni alebo v rámci multilaterálnych fór, ako je BR OSN), budovania mierovej a bezpečnostnej kapacity Afriky, podpory lepšieho hospodárskeho prostredia, ako aj globálnych spoločných statkov, najmä životného prostredia a oceánov. EÚ by tiež mala spolupracovať s Čínou na zlepšení hĺbkovej analýzy týkajúcej sa nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a inými rizikami.

Jednou z priorít čínskej zahraničnej politiky je rozvíjať jej vzťahy s EÚ a na dosiahnutie tohto cieľa vyčleňuje značné finančné a diplomatické zdroje. V záujme EÚ je spolupracovať s Čínou na tom, aby akákoľvek čínska angažovanosť vo východnom a južnom susedstve EÚ prispievala k posilňovaniu systému správy vecí verejných založenej na pravidlách a k regionálnej bezpečnosti. EÚ je odhodlaná zachovať zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny, Čína s uvedenými zásadami tiež súhlasí. EÚ chce, aby Čína bola partnerom pri investovaní do dlhodobej životaschopnosti a prosperity Ukrajiny a zabezpečení stabilného a pokojného regiónu v prospech všetkých strán. V širšom kontexte stratégia EÚ pre Strednú Áziu takisto ponúka príležitosti na zintenzívnenie spolupráce s Čínou v oblastiach, ako sú bezpečnosť, prepojiteľnosť, rozvojová pomoc a trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody a energie.

EÚ by mala naďalej aktívne prispievať k regionálnej bezpečnosti v ázijsko-tichomorskej oblasti prostredníctvom diplomatických a hospodárskych prostriedkov a zároveň ďalej rozvíjať svoje partnerstvá v tomto regióne. EÚ je naďalej znepokojená situáciou na vo Východočínskom a v Juhočínskom mori a mala by naďalej zdôrazňovať význam mierového urovnávania sporov a odmietať jednostranné kroky, ktoré by mohli zmeniť status quo a zvýšiť napätie. EÚ potvrdzuje svoju pozíciu, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodného práva zo strany Číny a ďalších krajín v súvislosti s ich nárokmi v Juhočínskom mori. Veľký objem medzinárodného námorného obchodu prechádzajúceho cez uvedenú oblasť znamená, že sloboda plavby a preletov má pre EÚ mimoriadny význam. EÚ by mala podporovať Čínu, aby konštruktívne prispievala k regionálnej stabilite prostredníctvom opatrení na budovanie dôvery a podporovaním medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, najmä dodržiavaním Dohovoru OSN o morskom práve a jeho rozhodcovských konaní, a rýchlym zavŕšením rokovaní medzi Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Čínou o „kódexe správania“.

EÚ by sa mala snažiť o pravidelný a intenzívny dialóg s Čínou o celom spektre otázok týkajúcich sa kontroly vývozu, odzbrojovania a nešírenia zbraní vrátane regionálnych výziev, ako sú politiky a činnosti KĽDR. Konkrétne by EÚ mala podporovať Čínu, aby ratifikovala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, pristúpila k Zmluve o obchodovaní so zbraňami, pripojila sa k Haagskemu kódexu správania proti šíreniu balistických rakiet a dodržiavala normy pre kontrolu vývozu zbraní a tovaru s dvojakým použitím, ktoré sa uplatňujú v rámci príslušných medzinárodných režimov kontroly vývozu. Vývoz EÚ do Číny sa riadi zbrojným embargom stanoveným v záveroch Európskej rady z roku 1989 a ôsmimi kritériami stanovenými v rámci spoločnej pozície Rady týkajúcej sa vývozu vojenskej technológie a materiálu (2008/944/CFSP).

Vzhľadom na čoraz výraznejšiu globálnu teroristickú hrozbu by EÚ mala byť otvorená spolupráci s Čínou v oblasti boja proti terorizmu za vzájomne dohodnutých podmienok vrátane silného právneho štátu a ľudských práv. Dôraz by sa mal klásť na medzinárodné úsilie o riešenie základných príčin, prerušenie zdrojov financovania terorizmu (aj v kontexte Finančnej akčnej skupiny), a na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej.

Vo svojej medzinárodnej politike týkajúcej sa kybernetického priestoru EÚ podporuje otvorenosť a slobodu internetu a podnecuje úsilie vypracovať dohodnuté normy správania štátov. Reštriktívny prístup Číny k správe internetu vedie k riziku rozdrobenia internetu na úkor globálnych zainteresovaných strán a s negatívnymi hospodárskymi ľudsko-právnymi dôsledkami. EÚ by mala naďalej naliehať na Čínu, aby výraznejšie prispievala k rozvoju zodpovedných noriem správania a uplatňovaniu súčasného medzinárodného práva v kybernetickom priestore a aby podporovala ďalšiu globálnu dohodu o ochrane kritických kybernetických prostriedkov. Zohľadniť by sa mali aj relevantné aspekty nedávneho spoločného oznámenia o boji proti hybridným hrozbám, najmä pokiaľ ide o počítačovú bezpečnosť a ochranu kritickej infraštruktúry.

Aby sa Číne mohla uznať významnejšia úloha v oblasti medzinárodných vzťahov a riadenia, mala by táto krajina dôslednejšie dodržiavať medzinárodné pravidlá a normy. EÚ vyzýva Čínu, aby mobilizovala svoje diplomatické a iné zdroje na zaisťovanie bezpečnosti ako celosvetového verejného statku, a to vrátane angažovanosti krajiny v Afganistane a Sýrii. EÚ má záujem na ázijskej bezpečnosti a bude v tejto súvislosti naďalej posilňovať svoj pozitívny príspevok. EÚ rovnako povzbudzuje Čínu k tomu, aby aktívne prispievala k mieru a bezpečnosti v susedstve EÚ v súlade s medzinárodným právom. EÚ chce, aby sloboda plavby a preletov vo Východočínskom a v Juhočínskom mori zostala zachovaná. Spory by sa mali vyriešiť mierovou cestou na základe zásad právneho štátu a malo by sa predísť jednostranným provokáciám. Mal by sa mal posilniť dialóg medzi EÚ a Čínou zameraný na zbližovanie vzájomných postojov v oblasti odzbrojenia, nešírenia zbraní, boja proti terorizmu a kybernetického priestoru.

IV. 2. Rozmer bezpečnosti a obrany

EÚ v posledných rokoch vysiela do zámoria – najmä do Afriky – čoraz viac civilných a vojenských krízových misií. Rovnako Čína, uznávajúc svoju rastúcu globálnu zodpovednosť, stále viac prispieva k udržiavaniu mieru a operáciám zameraným na boj proti pirátstvu a zvýšila svoju vojenskú pomoc Africkej únii.

Najmä Afrika predstavuje pre EÚ významný potenciál na spoluprácu s Čínou v otázkach spoločného záujmu, a to vrátane rozšírenia úspešnej spolupráce EÚ a Číny v boji proti pirátstvu na mori aj na udržiavanie mieru a budovanie kapacít na pevnine. Koordinácia v oblasti boja proti pirátstvu pod záštitou mechanizmu SHADE (Spoločné povedomie a odstraňovanie konfliktov) prispela k rozvíjaniu inštinktov spolupráce a rozdelenie bremena pri sprevádzaní zásielok Svetového potravinového programu ukázalo pridanú hodnotu takejto spolupráce.

V nadväznosti na výsledok následných konzultácií medzi EÚ a Čínou týkajúcich sa bezpečnosti a obrany by EÚ mala rokovať s príslušnými čínskymi subjektmi v teréne (napríklad s čínskymi veľvyslanectvami a mierovými jednotkami v krajinách ako Mali a Somálsko), aby preskúmala praktickú spoluprácu a podporila úsilie Číny pri financovaní africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry. Ostatné oblasti potenciálneho spoločného záujmu zahŕňajú policajnú dimenziu spolupráce v rámci operácií na udržiavanie mieru, ako aj opatrenia na ochranu a evakuáciu občanov EÚ a Číny.

V. GLOBÁLNE RIADENIE A SPOLUPRÁCA V MULTILATERÁLNOM KONTEXTE

Čína má záujem podieľať sa na globálnom riadení, a to v oblasti politiky aj hospodárstva, v súlade s významom krajiny. Na tom by mala EÚ stavať a zároveň presadzovať multilateralizmus a podnecovať Čínu, aby podporovala globálne normy a inštitúcie. Súčasťou rovnice je tiež úspešne riešiť rozdiely v dodržiavaní medzinárodného poriadku, práva a ľudských práv, a to predovšetkým vzhľadom na zvýšenú vonkajšiu asertivitu a vnútorné represie Číny. Mnohé oblasti sú zrelé na podporovanie dialógu a spolupráce, a to najmä zmena klímy, energetika, oceány a efektívne využívanie zdrojov, ako aj pomoc s riešením obrovských environmentálnych problémov v Číne (ktorých účinky sa prejavia v EÚ). Rovnako môže byť veľmi prospešné spolupracovať v oblasti rozvoja, globálneho zdravia, udržiavania mieru, humanitárnych záležitostí a riadenia rizika katastrof. Zvýšená globálna prítomnosť a záujmy Číny v uvedených oblastiach ponúkajú pre EÚ príležitosť zladiť svoje skúsenosti so zdrojmi, ktoré Čína ponúka.

V.I. Presadzovanie účinného multilateralizmu

EÚ je odhodlaná podporovať účinný multilateralizmus, ktorého jadro tvorí OSN. Čína, podobne ako EÚ, využíva výhody medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. V roku 2015, pri príležitosti 70. výročia založenia OSN, sa Čína ako jeden z pôvodných signatárov opätovne zaviazala dodržiavať zásady Charty OSN. Krajina sa stala jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu OSN a vysiela čoraz viac vojenských jednotiek pre operácie OSN zamerané na udržanie mieru.

Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN a člen Rady pre ľudské práva má osobitnú povinnosť podporovať všetky tri piliere OSN, ktorými sú ľudské práva, mier a bezpečnosť a rozvoja. EÚ by mala s Čínou spolupracovať na konsolidácii globálneho riadenia. Keďže sa globálne inštitúcie postupne rozvíjajú, znamená to dať náležitú váhu hlasu Číny zodpovedajúcu príspevku, ktorý je krajina pripravená realizovať, a zároveň trvať na univerzálnosti medzinárodného práva, pravidiel a zásad, ktoré sú základom medzinárodného poriadku. V tom istom duchu by sa Čína mala vyzývať k tomu, aby podporovala aspekty reformy OSN a zlepšovala rámec globálneho riadenia, čo by prinieslo širší úžitok pre medzinárodné spoločenstvo.

Prostredníctvom konštruktívneho zapojenia by EÚ mala s Čínou spolupracovať na hľadaní riešení v rámci existujúcich štruktúr globálneho riadenia vždy, keď je to možné, a hlavne na zabezpečení toho, aby boli nové iniciatívy v súlade s globálnymi normami a aby boli doplnkom k existujúcim medzinárodným inštitúciám. Multilaterálne rozhodovanie by mala byť inkluzívne a malo by zahŕňať všetky relevantné zainteresované strany.

Rastúci význam skupiny G20 v dôsledku globálnej hospodárskej krízy poukazuje na potrebu účinne spolupracovať s rozvíjajúcimi sa trhovými hospodárstvami na hľadaní riešení pre globálne výzvy. EÚ by mala nadviazať na výsledky predsedníctva Číny v skupine G20 a úzku spoluprácu skupiny G20 vo finančnej oblasti by EÚ a hľadať spoločnú platformu s Čínou v oblastiach, ako sú stratégie rastu, investície do prepojenej infraštruktúry, financovanie opatrení v oblasti klímy a globálne normy v oblasti boja proti korupcii. Čína tiež zintenzívnila spoluprácu s brettonwoodskými inštitúciami. EÚ by mala nadviazať na tento prehĺbený záväzok podporovať posilnený, udržateľnejší a vyrovnanejší globálny rast, zabezpečiť silný a náležite financovaný MMF a posilniť globálnu finančnú záchrannú sieť.

EÚ by mala Čínu podporovať v tom, aby zohrávala angažovanejšiu a aktívnejšiu úlohu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) a v rámci multilaterálnych a plurilaterálnych obchodných a investičných iniciatív a aby zároveň prebrala zodpovednosť v súlade s výhodami, ktoré pre ňu plynú z otvoreného obchodného systému, a posilnila ambicióznosť spomínaných iniciatív, ako sú napr. rokovania o environmentálnych tovaroch. EÚ očakáva, že Čína predloží ponuku o pristúpení k Dohode o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“), ktorá zodpovedá významu čínskeho trhu. EÚ nabáda Čínu aj k tomu, aby sa zmysluplným a podstatným spôsobom zapojila do práce medzinárodnej pracovnej skupiny pre vývozné úvery. V rámci skupiny G20 by EÚ mala podporovať Čínu, aby sa intenzívnejšie zapojila do reformy medzinárodných investičných pravidiel, najmä do práce na vytvorení multilaterálneho investičného súdu.

Ďalšie oblasti, v ktorých by mala EÚ nájsť spoločné postoje s Čínou, zahŕňajú udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a včasné varovanie, mierové urovnanie sporov a humanitárne záležitosti, riadenie rizika katastrof, hospodárske a sociálne práva a zdravie. EÚ by mala podporovať Čínu, aby viac prispievala k medzinárodnému úsiliu o riešenie prebiehajúcej utečeneckej a migračnej krízy.

EÚ a Čína zdieľajú spoločný záujem na podporovaní multilateralizmu. EÚ by mala s Čínou spolupracovať na konsolidácii globálneho riadenia založeného na pravidlách. EÚ by sa mala usilovať o spoločnú platformu s Čínou v otázke kľúčových priorít skupiny G20. EÚ by mala Čínu podporovať v tom, aby zohrávala aktívnejšiu a angažovanejšiu úlohu v rámci WTO a v rámci multilaterálnych a plurilaterálnych obchodných a investičných iniciatív a aby zároveň prebrala zodpovednosť v súlade s výhodami, ktoré pre ňu plynú z otvoreného obchodného systému, a  posilnila ambicióznosť spomínaných iniciatív. EÚ očakáva, že Čína predloží ponuku o pristúpení ku GPA, ktorá zodpovedá významu čínskeho trhu. EÚ by mala užšie spolupracovať s Čínou v oblasti zvládania katastrof, humanitárnych kríz a migrácie.

V.2. Dodržiavanie medzinárodného práva a univerzálnych hodnôt

Medzinárodný poriadok založený na pravidlách a dodržiavaní medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv je základným predpokladom pre zabezpečenie medzinárodného mieru, bezpečnosti a trvalo udržateľného rozvoja. EÚ by mala s Čínou spolupracovať s cieľom podporiť univerzálne presadzovanie ľudských práv, a najmä dodržiavania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv doma i v zahraničí. Medzi príklady patrí podpora vykonávania záväzkov obsiahnutých v zmluvách o ľudských právach, ktoré Čína už ratifikovala, a presadzovanie ratifikácie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý Čína podpísala v roku 1998. EÚ by mala aj naďalej vyzývať Čínu, aby ratifikovala ďalšie nástroje OSN a medzinárodnej organizácie práce (MOP), napríklad oba dohovory o nútenej práci a oba dohovory o slobode združovania a o kolektívnom vyjednávaní.

Pokrok Číny v posledných desaťročiach, napríklad pokiaľ ide o realizáciu hospodárskych a sociálnych práv, môže slúžiť ako východisko pre budovanie spolupráce medzi EÚ a Čínou v takých oblastiach, ako sú práva žien, pracovné práva, sociálne normy, obchodné a ľudské práva a kultúrne práva.

EÚ by mala naďalej trvať na tom, aby Čína dodržiavala svoje medzinárodné právne záväzky a záväzky v oblasti ľudských práv, v rámci krajiny aj v zahraničí, a mala by v tomto duchu s Čínou spolupracovať.

 V.3. Globálne výzvy a celosvetové verejné statky

V posledných rokoch sa Čína v čoraz väčšej miere podieľala na stanovovaní ambicióznejších globálnejších cieľov v oblasti udržateľného rozvoja vrátane zmeny klímy, zdravia a vzdelávania. Stala sa darcom globálneho významu a pracuje na nových a trvalo udržateľnejších konceptoch rozvoja. EÚ by mala s Čínou v týchto oblastiach spoločného záujmu úzko spolupracovať.

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 sa uplatňuje všeobecne a vyžaduje sa v ňom, aby ho všetky krajiny vykonávali na vnútroštátnej úrovni, a aby zároveň prispievali ku globálnemu úsiliu. EÚ a Čína majú v jeho kontexte spoločný záujem na odstraňovaní chudoby a dosahovaní udržateľného rozvoja pre všetkých prostredníctvom efektívnych inštitúcií, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a mierumilovných spoločností. EÚ by mala s Čínou nadviazať pravidelný dialóg o vykonávaní programu 2030 a jeho cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Čína zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti medzinárodnej rozvojovej spolupráce a má rastúci vplyv na procesy rozvoja v tretích krajinách. Preto je dôležité, aby EÚ a Čína mali kanály na diskutovanie o svojich prístupoch k rozvojovej spolupráci. Význam, ktorý Čína pripisovala programu 2030 počas svojho predsedníctva v skupine G20, je príležitosťou na zintenzívnenie angažovanosti v spolupráci s rozvojovými krajinami. EÚ by mala prehĺbiť bilaterálnu a multilaterálnu rozvojovú spoluprácu na podporu vykonávania programu 2030 s cieľom vytvoriť s Čínou partnerstvo darcov (donor-to-donor partnership) v takých oblastiach, ako je účinnosť rozvoja a koordinácia darcov, a na presadzovanie praktickej účasti na multilaterálnych fórach, ako aj v teréne, napríklad v Afrike a Ázii. EÚ by mala vyzývať Čínu, aby konala v súlade so zásadami podporenými oboma stranami na Fóre na vysokej úrovni v Pusane o účinnosti pomoci a aby sa podieľala na Globálnom partnerstve pre účinnú rozvojovú spoluprácu. Príslušné inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty EÚ by mali naďalej podporovať rozvoj Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry a nadviazať dialóg s novou rozvojovou bankou, a to s cieľom posilniť dobrú správu vecí verejných a multilaterálny systém. Okrem toho by sa EÚ mala usilovať o dialóg s Čínou o osvedčených postupoch v oblasti pôžičiek rozvojovým krajinám vrátane takých aspektov, ako sú udržateľnosť dlhovej služby, environmentálne a pracovné normy a boj proti úplatkárstvu a korupcii.

EÚ víta vedúcu úlohu Číny, ktorá predstavuje približne štvrtinu celosvetového množstva emisií skleníkových plynov, v procese rokovaní a včasnej ratifikácie parížskej dohody o zmene klímy. Na základe výsledkov 21. zasadnutia konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC COP21) a spoločného vyhlásenia EÚ a Číny o zmene klímy z roku 2015 by EÚ mala posilniť svoju spoluprácu s Čínou na bilaterálnej aj medzinárodnej úrovni. EÚ by mala spolupracovať s Čínou na základe spoločného záväzku urýchliť prechod na nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Spoločné prístupy treba rozvíjať, aby urýchlili vykonávanie parížskej dohody tam, kde je to možné, vrátane vykonávania vnútroštátne stanovených príspevkov. Kontakty s Čínou prostredníctvom diplomacie EÚ v oblasti klímy by mali zahŕňať otázky súvisiace s Montrealským protokolom (globálne znižovanie fluórovaných uhľovodíkov), Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (globálne trhové opatrenie na riešenie emisií z leteckej dopravy) a Medzinárodnou námornou organizáciou (znižovanie emisií z námornej dopravy). EÚ by mala pokračovať v podpore Číny pri obchodovaní s emisiami vzhľadom na jej plány zaviesť celoštátny systém v roku 2017. Posilnený dialóg by sa mal dosiahnuť v takých oblastiach, ako sú tvorba politiky v oblasti zmeny klímy a modelovanie emisií, nízkouhlíkové mestá, nízkouhlíkové technológie, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, adaptácia a investície na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy. Inovačné odporúčania pracovnej skupiny G20 zameranej na ekologické financovanie by sa mali uplatňovať vždy, keď je to možné.

EÚ aj Čína sú čistými dovozcami energií a majú spoločný záujem na transparentných, dobre regulovaných a otvorených energetických trhoch vedúcich k zaisteniu lepšej energetickej bezpečnosti. Na tento účel by EÚ mala spolupracovať s Čínou na dosiahnutí modernejšej, inkluzívnejšej a účinnejšej globálnej energetickej architektúry a naďalej podporovať intenzívnejšiu spoluprácu Medzinárodnej agentúry pre energiu s Čínou s cieľom podporiť spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti, energetických údajov a štatistík, ako aj analýz energetickej politiky. EÚ by sa takisto mala usilovať spolupracovať s Čínou na transparentnosti, normách a regulácii v sektore energetiky vrátane projektov zameraných na energetickú infraštruktúru v tretích krajinách, a podporovať domáce reformy v oblasti energetiky vrátane energetickej účinnosti, energetickej udržateľnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Mali by sa využívať možnosti v oblasti spoločného výskumu a vývoja čistých energetických technológií.

Čína čelí obrovským environmentálnym výzvam z hľadiska znečistenia vzduchu, pôdy a vôd. Je vo vlastnom záujme EÚ, najmä pokiaľ ide o obmedzenie problémov, ktoré plynú z rozsiahleho a neudržateľného využívania zdrojov v Číne, aby svojimi odbornými znalosťami pomohla podporiť úsilie Číny o vytvorenie primeraných politík a regulačných rámcov, aby táto krajina mohla prejsť na ekologické, nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo. Bude to zahŕňať uplatňovanie ekologických vedeckých a technologických riešení, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálne a hospodárske výhody pre obidve strany. EÚ by mala zdieľať najlepšie postupy v oblasti environmentálnej správy, hospodárenia so vzduchom, vodami a pôdou, nakladania s odpadom a postupného vyraďovania nebezpečných chemikálií, ako aj v oblasti vykonávania medzinárodných environmentálnych dohôd a noriem. Mala by sa posilniť spolupráca v oblasti vodného hospodárstva, v neposlednom rade prostredníctvom vodohospodárskej platformy EÚ a Číny. EÚ by mala posilniť spoluprácu s Čínou pri riešení globálnych problémov, ako sú odlesňovanie, nezákonná ťažba dreva a nezákonné obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktoré prostredníctvom ich prepojenia s korupciou a organizovaným zločinom narúšajú trvalo udržateľný rozvoj, biodiverzitu a dobrú správu vecí verejných.

EÚ by mala s Čínou spolupracovať na zlepšení správy oceánov, najmä bojom proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, a mala by podnietiť Čínu k ratifikácii dohody OSN o populáciách rýb a dohody FAO o opatreniach prístavných štátov.

EÚ by mala podporovať Čínu, aby zohrávala angažovanejšiu a aktívnejšiu úlohu pri vytváraní politík zameraných na boj proti šíreniu antimikrobiálnej rezistencie a podporu globálnej stratégie na riešenie tejto vážnej hrozby pre zdravie.

Mal by sa začať intenzívnejší dialóg medzi EÚ a Čínou v oblasti rozvoja. EÚ by mala využiť záväzok Číny bojovať proti zmene klímy posilnením partnerstva v tejto oblasti na bilaterálnej, ako aj na multilaterálnej úrovni. Životné prostredie je teraz hlavnou prioritou čínskej politiky, ako sa uvádza v poslednom päťročnom pláne. EÚ by mala z tejto skutočnosti vychádzať pri vypracúvaní pozitívneho spoločného programu v oblastiach, ako je boj proti znečisteniu ovzdušia, vody a pôdy, obehové hospodárstvo, trvalo udržateľné hospodárenie s oceánskymi zdrojmi a riešenie ohrozenia biotopov a biodiverzity. EÚ by sa mala snažiť o užšiu spoluprácu s Čínou v boji proti antimikrobiálnej rezistencii.

VI. A. KOORDINOVANEJŠÍ PRÍSTUP EÚ VOČI ČÍNE

Obchodovanie s takým komplexným strategickým partnerom ako je Čína si vyžaduje celounijný prístup, ktorý koherentným spôsobom prepája činnosti Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a ďalších inštitúcií EÚ s aktivitami členských štátov EÚ. Členské štáty by mali posilniť dohodnuté pozície EÚ vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Čínou, pričom Komisia a ESVČ by mali zabezpečiť, aby boli členské štáty informované, keď treba chrániť záujmy EÚ. Komisia a ESVČ by mali úzko spolupracovať s Európskym parlamentom, ktorý sa ukázal silným zástancom účinnej politiky EÚ voči Číne.

EÚ by mala presadzovať ambiciózny program spolupráce s Čínou. Spoločné hospodárske a obchodné záujmy sú výrazné, nemali by však EÚ zabraňovať v presadzovaní svojich hodnôt vo vzťahoch s Čínou. Potreby Číny sú rovnako rozsiahle ako potreby EÚ a nedostatočná spolupráca prinesie negatívne dôsledky aj pre Čínu.

EÚ musí preto hovoriť silným, jasným a jednotným hlasom. Koherentnosť a súdržnosť EÚ je nevyhnutná vo vzťahu k zásadným politickým rozhodnutiam a zachovaniu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. EÚ by sa mala usilovať vybudovať dôveru a spoluprácu s Čínou založenú na spoločných záujmoch. Vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou však treba zohľadniť aj skutočnosť, že Čína má zavedený systém jedinej strany s modelom kapitalizmu, v ktorom má hlavné postavenie štát.

EÚ by sa mala snažiť nájsť prepojenia medzi rôznymi oblasťami politík a odvetviami, aby mala väčší vplyv pri dosahovaní svojich cieľov. Dobrá medziodvetvová spolupráca je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby sa bezprostredné odvetvové záujmy podriadili cieľom slúžiacim pre blaho všetkých.

Samity EÚ a Číny a strategický dialóg na vysokej úrovni, hospodársky a obchodný dialóg na vysokej úrovni a medziľudský dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou by sa mali využívať v plnej miere ako platformy na prierezovú strategickú orientáciu na politické, hospodárske a obchodné otázky, s cieľom podporiť väčšiu pluralitu kontaktov a uľahčiť synergie a kompromisy medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi EÚ a Čínou na najvyššej úrovni.

Aktívne by sa mali využívať dostupné unijné koordinačné mechanizmy, tak v Bruseli, ako aj priamo na mieste v Pekingu. Ako doplnok k práci na posilňovaní partnerstva medzi EÚ a Čínou by útvary Komisie, ESVČ a členské štáty mali posilniť aj plánovanie založené na jednotlivých scenároch s cieľom konať v prípade potreby rýchlejšie a súdržnejšie.

Množstvo a rôznosť dialógov medzi EÚ a Čínou je prejavom rozmanitosti a životaschopnosti vzťahov medzi EÚ a Čínou, nesie však so sebou riziko, že úsilie bude rozdrobené alebo sa premrhá. EÚ a Čína sa v bežnom roku zúčastňujú takmer stovky dialógov a seminárov. Treba dôslednejšie stanovovať priority a zdroje by sa mali v prvom rade sústrediť na účely najvyšších priorít. EÚ by mala výsledky týchto dialógov pravidelne preskúmavať, aby sa zabezpečilo, že účinne prispievajú k celkovým cieľom EÚ a že sa prípade potreby zefektívnia. Mali by sa uprednostniť priority, ako je dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých.

Prvé spoločné hodnotenie vykonávania programu EÚ a Číny do roku 2020 sa uskutočnilo v Pekingu v apríli 2016. Ročné preskúmania vykonávania by mali pokračovať na úrovni vysokých úradníkov a vyústiť do podávania správ pre samit medzi EÚ a Čínou.

Nástroj partnerstva EÚ, nástroj rozvojovej spolupráce, Horizont 2020, program Erasmus + a ďalšie relevantné finančné zdroje EÚ by sa mali používať strategickejšie, aby sa podporili záujmy EÚ týkajúce sa Číny. Verejná diplomacia by sa mala posilňovať v súlade s prioritami EÚ. Ďalej by sa mali podporovať kultúrne výmeny a spolupráca.

EÚ by mala prepojiť svoje analytické zdroje, aby mohla správne posúdiť východiská čínskej politiky a využiť príležitosti na posilnenie vzťahov medzi EÚ a Čínou. Súčasné kontakty s Čínou na všetkých úrovniach, s vládnucou stranou, vládou, so zákonodarcami a spoločnosťou by sa mali prehĺbiť a prostredníctvom celej škály médií 21. storočia by sa mali osloviť budúce generácie čínskych vedúcich osobností vo všetkých oblastiach.

K Číne treba pristupovať komplexne, spôsobom, ktorý zaručí maximálny účinok. Členské štáty by mali posilniť dohodnuté pozície EÚ vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Čínou, pričom Komisia a ESVČ by mali zabezpečiť, aby boli členské štáty informované, keď treba chrániť záujmy EÚ. V rámci výročných samitov a dialógov na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou sa stanovia ciele a priority na vykonávanie spoločného strategického programu. Ročné preskúmania vykonávania programu EÚ a Číny do roku 2020 by sa malo uskutočniť na úrovni vysokých úradníkov a vyústiť do podávania správ pre samit medzi EÚ a Čínou. EÚ bude s Čínou spolupracovať na posúdení účinnosti mnohých spoločných dialógov a usilovať sa o ich prípadné zefektívnenie v súlade s prioritami EÚ. Aktívne by sa mali využívať dostupné unijné koordinačné mechanizmy, ktorými sa podporí jednota EÚ. EÚ by mala naďalej zlepšovať svoje analytické kapacity v súvislosti s Čínou a oslovovať budúce generácie čínskych vedúcich predstaviteľov vo všetkých oblastiach. Vykonávanie stratégie EÚ týkajúcej sa Číny treba pravidelne preskúmavať v príslušných zloženiach Rady. EÚ by mala byť pripravená aktualizovať svoj prístup, ak by nastala prípadná zmena základných predpokladov.

VII. ĎALŠIE KROKY

Rada sa vyzýva, aby schválila prvky navrhované v tomto oznámení. Osobitné odporúčania pre následné opatrenia sa vydajú v týchto oblastiach:

zlepšiť prípravu samitov EÚ a Číny a ďalších stretnutí na vysokej úrovni a príslušných následných opatrení, ako aj ich koherentnosť s kontaktmi členských štátov na vysokej úrovni s Čínou;

navrhnúť spoločné politické rámce v konkrétnych oblastiach (napr. prepojiteľnosť);

zohľadňovať kľúčové témy a ciele vo všetkých dialógoch medzi EÚ a Čínou a sústrediť zdroje na menší počet priorít, v ktorých má EÚ najväčšiu pridanú hodnotu.

(1)

Podľa Svetovej banky v roku 2014 štáty EÚ-28 tvorili 22,6 %, USA 22,3 % a Čína 13,3 % celosvetového HDP (dohromady 58,2 %) meraného pri trhových výmenných kurzoch. Vyjadrené v parite kúpnej sily EÚ v roku 2014 tvorila 17,1 % svetového HDP, USA 15,9 % a Čína 16,6 % (MMF, Svetový hospodársky výhľad, apríl 2016). Podľa Eurostatu v roku 2014 štáty EÚ-28 tvorili 15,5 % svetového dovozu a vývozu, USA 16,6 % a Čína 13,5 %, čo spolu predstavuje 45,6 % svetového obchodu.

(2)

Oznámenie Európskej komisie z októbra 2006: „EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti“.